Podcasty Aktuality.sk

Robert Fico sa pokúsi nastoliť nejakú verziu kremeľského režimu no a bude to tu zrejme podstatne dlhšie, než na jedno volebné obdobie, hovorí publicista Arpád Soltész. Grigorij Mesežnikov vidí vo vládnej politike už i zjavné črty fašizmu. „Fico sa stáva brzdou demokratického vývoja,” dodáva politológ.

Ovládnutie a pokus o znormalizovanie verejnoprávnej RTVS, ovládnutie Fondu na podporu umenia, stigmatizácia mimovládok, útoky na médiá a dokonca i na konkrétnych novinárov, snaha zastrašit a paralyzovať kritickú časť verejnosti a nasadiť opozícií psiu hlavu extrémizmu, obsadzovanie úradov vernými a lojálnymi služobníkmi no a na strane druhej, štedrá ruka trinástych dôchodkov, hoci i na úver a za netrpezlivého čakania veriteľov Slovenska na akýkoľvek zmysluplný plán konsolidácie rozvrátených verejných financií. Dobre známe starorímske heslo cisárov „Chlieb a hry” sa tak v slovenskej praxi mení na akúsi politiku "cukru a biča" tak dobre známej i zo šedivej a beznádejnej praxe husákovskej Normalizácie.

Kde budú mať teda tieto ambície vládnej moci svoj strop a nakoľko je občianska spoločnosť schopná – ale najmä ochotná, postaviť sa tomuto mocenskému valcu? A k čomu smeruje slovenská spoločnosť pod taktovkou takýchto politikov? No a čo my- spoločnosť? Čo si necháme vnútiť mocou a nakoľko v nás ožijú všetky tie generačne pestované a rokmi overené normalizačné vzorce kolaborácie s mocou na jednej strane, ale i odporu v povestných ostrovčekoch pozitívnej deviácie na strane druhej? Téma pre publicistu Arpáda Soltésza a politológa Grigorija Mesežnikova.

Umelá inteligencia dnes vytvára obrázky na nerozoznanie od skutočných. Všetko navyše nasvedčuje tomu, že čoskoro sa s k nim pridajú aj videá, či dokonca hlas. Ako sa vyznať v záplave obsahu, o ktorom na prvý pohľad nevieme povedať ani len to, či je vôbec skutočný?

Do podcastu SHARE nám na to prišli pomôcť odpovedať šéf inovácií v reklamnej agentúre PS:Digital Róbert Szabó a Digital Content Manager vo vydavateľstve Ringier Ivan Hrušovský. Rozprával sa s nimi redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Kvízy, o ktorých v podcaste hovoríme:

Podcast o technickej stránke deepfake obsahu, na ktorý odkazujeme:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Poslanec KDH František Mikloško hovorí, že zákon o medveďoch, ktorý im podporí koalícia, neznamená kolaboráciu. Pri ostatných konzervatívnych témach, ktoré otvára Robert Fico, mu KDH odkazuje, že hovorí nezmysly. Podľa Mikloška sa Ficovi ako komunistovi nedá veriť. Slovenskí biskupi sú podľa neho opatrní vo vyjadreniach aj preto, že majú v cirkvi aj nacionalistických kňazov. Sú voliči KDH odolní voči konšpiráciám?

V podcaste s Františkom Mikloškom sa dozviete:

– od 1. minúty – že Robert Fico je dobrý aj zlý policajt v jednej osobe;

– po 3:00 – či KDH nepadá do Ficovej pasce;

– od 6:00 – že Robert Fico straší úplnými nezmyslami, ktoré nehrozia, napríklad adopciami homosexuálov;

– po 10:00 – že Robert Fico je komunista, ktorého neviaže žiadne z jeho slov;

– od 14:00 – prečo podľa neho Peter Pellegrini začal zle;

– od 15:40 – že kňaz Kuffa sa úplne mýli a používa demagógiu;

– po 16:00 – že biskupi sú mierni, lebo niektorí kňazi sú nacionalisti a iní až predkonciloví konzervatívci;

– od 18:00 – či si vie vybrať medzi pápežom Františkom a Benediktom XVI.;

– po 20:00 – či pápež Benedikt XVI. môže za to, že Ján Orosch je arcibiskupom;

– okolo 22:00 – či katolíci náhodou nie sú zraniteľní voči konšpiračným teóriám, keď tak ľahko naleteli na konšpiráciu o „gender ideológii“;

– po 26:00 – čo by malo byť témou eurovolieb;

– od 28:00 – že momentálne víťazí hrubá sila a to treba zastaviť;

– po 31:00 – prečo KDH napísalo list do Bruselu, že nám nemajú zastaviť eurofondy;

– do 35:00 – že KDH neskončí ako Maďarská aliancia na strane koalície.

Predstavitelia koalície pred nepríjemnými otázkami radšej utekajú.

Niektorí vládni politici vyhlasujú, že rozprávať sa treba s každým. A hneď vzápätí odmietnu komunikovať s tými, ktorí im nejdú po ruke. Viac v Ťažkom týždni.

Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.

Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Korupcia nás ešte stále hodne trápi, očakávania že táto vláda s ňou bude nejako výraznejšie bojovať – a preto sa situácia zlepší, sú však minimálne. Vypýva to z prieskumu pre Nadáciu Zastavme korupciu. „Ľudia majú od tejto vlády oveľa viac očakávaní v iných oblastiach - ako je zastabilizovanie cien či sociálne istoty, než je boj s korupciou,“ vysvetľuje Xénia Makarová z Nadácie.

Korupcia trápi výraznú väčšinu Slovákov. Podľa takmer 87 percent opýtaných je korupcia veľmi – alebo skôr, závažný problém. Len necelé 4 percentá si myslí, že to závažný problém nie je. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Nadáciu Zastavme korupciu. Prieskum mapoval nálady Slovákov v čase rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry.

Zlou správou sú aj naše očakávania pretože takmer 38 percent opýtaných si myslí, že počas súčasnej vlády sa korupcia zvýši a vyše 30 percent očakáva, že sa za Fica jej úroveň nezmení. Vyše 83% má pocit, že v odhaľovaní korupcie sa dokopy nič neurobilo alebo ak niečo aj áno, ale nie dosť. Príčinu vidia najmä v tom, že sú do nej zapojené aj osoby, ktoré zastávajú významné funkcie

Čo nám tento prieskum o jednej z kľúčových tém našej spoločnosti hovorí a ako to, že sa z kedysi ťažiskovej témy, ktorá ešte pred pár rokmi mala potenciál vyhrávať (alebo prehrávať) voľby stala téma, ktorá už nie je na špici záujmu verejnosti a teda tým pádom ani politikov? Zmierila sa teda slovenská spoločnosť s korupciou ako sprievodným znakom politiky a berie ju ako akúsi daň za vládnutie?

Prečo si nevieme poradiť s verejnými činiteľmi žijúcimi evidentne nad svoje oficiálne príjmy a ako to, že politici tajaci z čoho financujú svoj luxusný život nekolú verejnosti oči aspoň tak, že by ich tlak verejnej mienky vytlačiť z politickej mapy? No a ako sa menili v čase jej formy a kde a ako sa transformovali kedysi populárne igelitky či schránkové firmy plné anonymných peňazí do straníckych pokladníc? A napokon, zlyhal boj s korupciou v minulom volebnom období a čaká nás opäť éra nástenkových tendrov a mýt či emisií ukrytých do cudzokrajných anonymných schránok?

Témy dnešného podcastu s Xéniou Makarovou a Martinom Suchým z Nadácie Zastavme korupciu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ukrajinu trápi nedostatok munície. Európska únia nedokázala naplniť svoj záväzok dodať krajine milión kusov delostreleckej munície do marca 2024. Pomôcť sa im rozhodla česká vláda - vznikla koalícia krajín, ktorej cieľomc je zaobstarať vyše milióna kusov munície za stovky miliónov eur z tretích krajín. To je aj témou podcastu Nahlas z Ukraїny.

Reportérka Stanislava Harkotová približuje, ako vznikala česká inciatíva.

„Česi si robili prieskum trhu ešte pred ruskou inváziou v roku 2022. Na celom príbehu, ktorý bližšie opísal český Respekt, je zaujímavé to, že chrobáka do hlavy im nasadil propagandistický článok RIA Novosti. Rusi vtedy používali naratív, že Česi chcú vyzbrojovať ukrajinských nacistov. Ministerskí úradnicí sa na tom mohli akurát tak pousmiať, no inšpirovalo ich to k tomu, aby si spravili prehľad o tom, kto má k dispozícii aké zásoby."

Takto nejako sa začal veľký európsky príbeh, keďže k českej iniciatíve sa po tom, čo o munícii pre Ukrajiny prvýkrát verejne hovoril prezident Petr Pavel, začali pridávať rôzne krajiny. „Pobaltie, Škandinávia, Nemci, Poliaci. Slovensko tam chýba," dodáva novinárka.

Napriek tomu, že slovenská vláda sa do iniacítvy nezapojila, urobili tak viaceré občianske iniciatívy. V zbierke Munícia pre Ukrajinu Slováci, ktorí chceli prispieť, už vyzbierali viac ako milión tristotisíc eur. „Tento krok evidujú aj niektorí známi ukrajinskí analytici. Že je tu iniciatíva, kde vlastne vidieť rozmer toho, že Ficova vláda je na jednej strane, občiansky sektor na druhej," približuje Stanislava Harkotová.

Podľa novinárky ide pre Ukrajinu, ktorá priznáva nedostatok munície, o významnú pomoc pred očakávanou ruskou letnou ofenzívou.

Moderuje Denisa Hopková.

„Keď nie vláda, posielame my.“ Slogan týchto hodín. Na vojenskú pomoc Ukrajine sa za necelé dva dni vyzbieralo vo verejnej zbierke s názvom Munícia pre Ukrajinu už viac ako milión eur. Zuzana Izsáková z iniciatívy približuje, že na prvý milión bolo potrebných len 41 hodín. 

Lídri Európskej únie sa v tých istých hodinách v Bruseli dohodli, že Kyjevu dodajú svoje protivzdušné systémy. Len hodiny pred odjazdom na ten istý samit však slovenský premiér hovoril aj o Západe, ktorý pri Ukrajine „blbne“.

Matej Kandrík z Adapt institut hovorí, že ide o náhľad rovno do premiérovej duše. 

A s Petrom Bárdym sa ešte vrátime k odchodu avizovanému odchodu dozorujúcich prokurátorov prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnirovej. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Na svete žije asi 200-tisíc medveďov hnedých, na Slovensku podľa údajov z rokov 2020 – 2021 približne 1050. O medveďovi poznáme rôzne básničky či riekanky, napríklad medveďku, daj labku a deti učíme k láske k celej prírode, no nedávno sa medveď stal nepriateľom Slovenska číslo jeden.

Vyštudovaný lesný ekológ a zoológ, aktivista a člen iniciatívy My sme les Ondrej Kameniar s nami rozobral túto tému v podcaste Ekocaste.

Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete?

Museli utiecť, aby si zachránili holé životy. Ich existencia sa v okamihu zmestila do pár igelitových tašiek. A utekali, ako vládali. Naviac – zo svojich domovov. Do neznáma. 

Dramatická situácia, ktorých je dnešok vymedzený prvou štvrtinou 21. storočia plný. Tak to môže vyzerať na vojnou zmietanej Ukrajine, či medzi africkými utečencami, ktorí hynú vo vodách Stredozemného mora. 

Aktuálny popis je však momentkou z dramatického rozpoloženia tých, čo museli utekať pred silou z Náhorneho Karabachu. Do Arménska. A tam im pomáhajú aj Slováci. Ako a prečo? Na to sa už pozrieme s charitatívnou pracovníčkou Dominikou Šimonffyovou. 

„Arménci sú pohostinní. No inak, ako my Slováci. My si vieme uctiť tých významnejších, oni sú pohostinní ku každému. Aj k biednym“, rozpráva o svojich postrehoch Dominika. 

„Prišli mi smutní, no nie zúfalí. Opakovali, že keby sa svojej zlej situácii ľudí na úteku poddali, nemali by šancu prežiť. Nad vodou ich drží nádej“, dopĺňa. Keď sa pýtam, že z čoho pramení, Dominaka reaguje: „Z prijatia“. „Boli prijatí miestnymi, ktorí tiež nežijú v neviem akých podmienkach, no vedia sa deliť a prijímať“, konštatuje Dominika Šimonffyová. 

Prečo dáva svoju energiu pomoci iným ona sama? 

„Nedávalo by mi to zmysel žiť iba pre seba. Myslím si, že to tak cítia aj ostatní. Nemusíte pritom ísť pomáhať do zahraničných misií, stačí si všímať svoje okolie“. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Kým po prezidentských voľbách premiér Robert Fico hovoril o vykosťení KDH, dnes hnutiu ponúka: „poďme rozprávať o zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi, o superpotratoch, ja s tým nemám absolútne žiaden problém.

Slová premiéra po tom, čo hnutie KDH ponúklo vláde novelizáciu zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o civilnej ochrane - presnejšie sa to má týkať premnožených medveďov. V KDH tiež zaslali list šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Žiadajú, aby Slovensku nestopli peniaze z plánu obnovy, a to napriek tomu že hnutie malo výhrady k rušeniu úradu špeciálnej prokuratúry.

V parlamente sme zisťovali, čo myslia poslanci KDH o slovách Roberta Fica - aj o tých prvých o vykostení ich hnutia, aj o ponuke, ktorú dnes premiér smeroval europoslankyni KDH Miriam Lexmann. Budete počuť Viliama Karasa, Martina Šmilňáka, Petra Stachuru a Františka Mikloška. Oslovili sme aj exšéfa KDH Alojza Hlinu, dnes poslanca SaS a Vladimíru Marcinkovú.

Podcast si môžete vypočuť aj vo forme textu, ktorý nájdete tu.

Moderuje Denisa Hopková.

Zisťovali sme, ako vývoj batérií ovplyvňuje konštrukciu a ceny elektromobilov a čo to znamená pre budúcich majiteľov.

Ako dlho vydrží batéria v elektromobile a čo by mali majitelia vedieť, aby zbytočne neznižovali jej životnosť? Aké vylepšenia batérií pripravujú výrobcovia a môžu batérie s tuhým elektrolytom predstavovať zásadný technologický skok pre svet elektromobilov?

Aj o týchto témach v podcaste SHARE rozprával vedúci tímu, ktorý skúma batérie na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FEI STU) Miroslav Mikolášek. Zhovára sa s ním redaktor Živé.sk Ján Trangel.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

TIP:https://zive.aktuality.sk/clanok/pqNHqDa/mozem-nabijacku-od-notebooku-pripojit-k-mobilu-odbornik-z-fei-stu-odpoveda-na-najcastejsie-otazky-podcast/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

NAKA už celé mesiace neodkryla jediný prípad väčšej korupcie, hovorí jej bývalý riaditeľ Ľubomír Daňko, ktorý aktuálne pracuje pre Nadáciu Zastavme korupciu. Podľa neho je v polícii taká nálada, že sa nikomu nechce púšťať do ničoho väčšieho. Ak minister Šutaj Eštok zruší NAKA, Slovensko príde o peniaze z plánu obnovy. Daňko hodnotí zákon o mimovládkach ako zle napísaný a vychádzajúci v ústrety len konšpirátorom.

V rozhovore s Ľubomírom Daňkom sa dozviete:

– od 1. minúty – prečo sa rozhodol neodísť zo Slovenska, ale bojovať proti korupcii;

– po 3:00 – ako vláda šikanuje policajtov;

– od 4:00 – že chcel zostať vyšetrovateľom NAKA, ale súčasný policajný prezident mu to neumožnil;

– po 6:00 – či naozaj potrebujeme Národnú kriminálnu agentúru alebo by ju mohol minister pokojne zrušiť;

– od 7:00 – že ak zrušíme NAKA, prídu nám ďalšie listy z Európskej komisie a nedostaneme peniaze z plánu obnovy;

– po 9:00 – že nedostatok policajtov by vyriešili vyššie platy;

– od 11:00 – aký je plat strážmajstra, ktorý riskuje život na ulici;

– po 12:00 – že policajti nikdy nemuseli znášať toľko mediálnych útokov od obvinených osôb ako teraz;

– od 13:00 – že ho ako mladého človeka motivoval k vstupu do polície vzťah k psom, nie detektívky;

– po 14:30 – ako policajti vnímajú predvolebnú päťstoeurovku;

– od 15:30 – že NAKA od januára nevyšetrila ani jeden prípad veľkej korupcie;

– po 17:00 – ako sa policajti a úradníci boja púšťať do veľkých káuz;

– od 19:00 – čo hovorí na návrh zákona, ktorý mieri proti mimovládkam;

– po 20:30 – že koalícia klame, ak tvrdí, že tento zákon nie je v rozpore s právom EÚ;

– od 24:00 – že autori návrhu, napríklad poslanec Huliak, nemajú naštudovanú problematiku a zákon napísali zle a nejasne;

– po 27:00 – ako zákon vychádza v ústrety iba konšpirátorom.

„Je strašne dôležité ísť k volebným urnám a vedieť čo robím no a potom byť pripravený za to niesť i zodpovednosť. Tu sa však deje pravý opak, ľudia nejako volia a potom sa spoliehame, že nás z toho niekto zachráni, ale nezachráni nás nikto. Toto si teraz budeme „žrať“ štyri roky,“ hovorí europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.

„Myslím si, že je férové ľuďom povedať, že menšia časť národa - a časť politikov, prehrala súboj. Boli zvolení na štyri roky a či sa to niekomu páči alebo nie, oni tu tie štyri roky budú vládnuť. Ľudia potrebujú pochopiť čo sa stalo a že sem nepríde žiadna Eurokomisia, ktoré by nás tejto zodpovednosti zbavila. Volič má byť zodpovedný za svoju voľbu a toto si ľudia musia uvedomiť a musí tu byť aj nejakí líder, ktorý im to povie: „Vážení vám sa nemusí páčiť kto tam teraz je, ale vy ste si ho zvolili a musíte niesť zodpovednosť za to, čo ste si zvolili. Teraz nepríde žiadny Mesiáš a nezachráni vás.“ odkazuje nám europoslankyňa (za SaS) Lucia Ďuriš Nicholsonová. Tá po prezidentských voľbách napísala na svoju sociálnu sieť aj status, v ktorom sa po volebnej porážke Ivana Korčoka prakticky so Slovenskom rozlúčila: „Zapíname kufre. Slovensko je na veľmi dlho stratené. Patríme jednoznačne na východ, nie na západ a všetky výchylky, vrátane pravicových vlád a našej unikátnej pani prezidentky, ktorú nám závidí svet, ale Slovač ju hejtuje do krvi, boli len chyby v programe. Vivat, Slovakia. R.I.P.“

Ako teda vníma volebné rozhodnutie, v ktorom Slovensko zverilo post prezidenta do rúk nominanta koaličného Hlasu a dlhoročného Ficovho súputnika a prečo to považuje za tak fatálne rozhodnutie, že prakticky zlomila nad touto krajinou palicu? Kde sa podľa nej stala chyba a – ako dlhoročná liberálna politička, berie zodpovednosť za túto prehru svojho vlastného politického tábora i na seba? Pomôže Slovensku, ale aj našej politickej opozícií cesta neustále pokračujúcich mítingov a ak nie, kde vidí cestu k zmene voličských preferencií? No a napokon, ako predpovedá výsledky blížiacich sa eurovolieb?

„Myslím si, že progresívci získajú signifikantnú časť mandátov, ale celoeurópsky si myslím, že práve frakcia Obnovme Európu pôjde výrazne dolu a tie sily v europarlamente budú pre usporiadané v prospech pravicových extrémistov a bude to mať zásadný dosah i na európsku politiku,“ hovorí pre Ráno Nahlas europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko bolo minulý týždeň opäť témou v Bruseli. K právnemu štátu na Slovensku a slobode médií v europarlamente prebehla rozprava. Na to, či by sme mohli prísť o eurofondy a aké ma Komisia otázky na Slovensko sme sa pýtali viacerých europoslancov.

Európska komisia je v úzkom kontakte so slovenskou vládou, uviedol komisár pre spravodlivosť Didier Reynders počas minulotýždňovej rozpravy o právnom štáte a slobode médií na Slovensku v Európskom parlamente. Komisia si všimla snahy o zmenu trestných kódexov. „Zmeny boli prijaté v zrýchlenom konaní začiatkom februára napriek tomu, že Komisia žiadala, aby bolo viac času pre vhodné konzultácie, ktoré by prebiehali nielen na národnej, ale aj európskej úrovni,” uviedol v súvislosti s novelou trestného zákona.

Zmeny podľa Reyndersa ohrozia boj proti korupcii a obhajovanie finančných záujmov Európskej únie. „Reforma ako bola prijatá zohľadnila určité pochybnosti, ktoré Komisia mala v súvislosti s predchádzajúcim návrhom,” uviedol komisár pre spravodlivosť.

Európska komisia je v kontakte so slovenskými inštitúciami pri hodnotení dopadov zmien. „Ide o to, aby sa zabezpečilo efektívne pokračovanie prebiehajúcich vyšetrovaní prípadov. Vrátane tých, ktoré sa týkajú finančných záujmov EÚ,” dodal Didier Reynders.

Budete počuť aj vicepremiéra pre Plán obnovy Petra Kmeca. Popiera, že by Slovensko malo prísť o miliardy eur.

Na tému sme sa pýtali aj viacerých europoslancov. Budete počuť europoslancov za KDH - Miriam Lexmann a Ivana Štefanca. "Nemyslím si, že sa niečo udeje pred eurovoľbami," hovorí Štefanec v podcaste.

Robert Fico po výhre Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách hovoril, že by ho neprekvapilo, ak by nám teraz z čisto politických dôvodov a výsledku prezidentských volieb Európska Komisia skočila na fondy. „To, že to Robert Fico pustil do éteru znamená aj to, že možno vie a uvedomuje si, že zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry a prerozdeľovanie procesov - pri tom prerozdeľovaní môže nastať vstup do týchto procesov. Či nastane alebo nenastane závisí od Roberta Fica, akým spôsobom transparentne bude nakladať s týmto prerozdeľovaním. Európska prokuratúra to bude skúmať a v prípade, že bude jasné, že tam prichádza k ovplyvňovaniu súdnych procesov alebo stupovaniu do súdnych procesov, tak že sa nechránia ekonomické záujmy a transparentnosť európskych prostriedkov, tak v tom prípade príde k odoberaniu. Ked to Fico hovorí znamená, chce sa chrániť, že on s tým nič nemá a len tá zlá opozícia. To robí dlhodobo," myslí si Miriam Lexmann. myslí si Miriam Lexmann.

Budete počuť aj reakcie poslancov Smeru Roberta Hajšela a Kataríny Roth Neveďalovej, Jozefa Mihála z koalície PS-Spolu, či českého europoslanca Luděka Niedermayera.

Podcast Európa vzniká v spoluprácie redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.

Moderuje Denisa Hopková.

Kto bude novým šéfom parlamentu? Zdá sa, že dnes sa na túto otázku odpoveď nenájde. Koalícia sa chce téme venovať po eurovoľbách. No minimálne je jasné, že dohoda na mene nie je. SNS podporuje Andreja Danka, Hlas Richarda Rašiho.

Celá debata o šéfovi SNS začala po tom, čo premiér Robert Fico cez víkend v Sobotných dialógoch na RTVS povedal, že by bolo najlepšie, ak by sa predsedom parlamentu stal Andrej Danko. On sám ako premiér, Peter Pellegrini ako prezident a Andrej Danko ako predseda parlamentu by boli pre Slovensko najlepšia trojica. Na to však reagoval minister práce a podpredseda strany Hlas Erik Tomáš a pre rádio Expres uviedol, že ich nominantom je Richard Raši.

Boli sme sa teda pýtať na túto tému poslancov koalície. Budete počuť poslancov Hlasu Samuela Migaľa a Miroslava Čellára, poslancov SNS Romana Michelka a Dagmar Kramplovú, ale aj poslancov opozície - Martina Dubéciho z Progresívneho Slovenska Branislava Gröhlinga zo Slobody a solidarity.

Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho Robert Fico urobí všetko preto, aby sa Hlas znova spojil so Smerom a vytvoril jednu silnú stranu. "Bude to referendum o strane Hlas. Ak má byť životaschopný, bude si musieť obhájiť stoličku," hovorí.

Podľa neho je Andrej Danko drahá nevesta a Robert Fico mu má byť za čo vďačný.

Moderuje Denisa Hopková.

"Záležitosť možno považovať za uzavretú, ak by však izraelský režim urobil ďalšiu chybu, reakcia Iránu bude podstatne tvrdšia." Vyhlásenie iránskej misie pri OSN po nedeľňajšom nočnom masívnom no odrazenom útoku na Izrael. Na jeho mestá malo letieť 85 ton výbušnín, ktoré však Izrael a jeho spojenci zneškodnili ešte vo vzduchu. Akcia za miliardu sto miliónov eur podľa prepočtu izraelských vojnových analytikov. Čo je však pre Teherán „uzavretou záležitosťou“, pre vojnový kabinet Tel Avivu zostáva až výstražnou povinnosťou odvety. 

V pozore je svet. Spojenci zainteresované strany odhovárajú od ďalších stretov a ešte väčšej eskalácie. 

Čo sa to na blízkom východe deje a prečo? Zásadnou otázkou však zostáva čo bude ďalej? Téma pre Attilu Kovácsa, znalca pomerov tohto regiónu z Katedry porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave. 

„Napríklad už nikto nehovorí o Gaze, o Západnom brehu...o vojne, ktorá je tam už pol roka a má viac ako tridsaťtisíc obetí len medzi Palestníncami. Nevie sa veľa o rukojemníkoch. Ciele zničiť Hamas sú rovnako na míle vzdialené od naplnenia“. Attila Kovács ilustruje, ako napätie s Iránom prospieva politike izraelského premiéra Netanjahua a jeho okoliu. Aktuálnu vojnu s radikálmi Hamasu označuje totiž za „porážku“ jeho politiky. Otvorenou podľa neho zostáva otázka, či má premiér Netanjahu politicky pripravené kroky, čo po prípadnom dobytí radikálov. Podľa Attilu Kovácsa nemá a „hrozba Iránom“ mu tak politicky len vyhovuje. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Izraelský vojnový kabinet v týchto chvíľach rozhoduje o odvete za víkendový útok Iránu. Celý diplomatický svet, vrátane ich spojencov, vyzýva Izrael, aby neeskaloval konflikt. V izraelskej vláde však sedia aj pravicoví a náboženskí extrémisti, upozorňuje politológ Jozef Lenč. Exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský si myslí, že Izrael nenechá iránsky útok bez odozvy, ale tá môže byť aj mierna. 

Išlo by o odvetu za odvetu, tvrdí Jozef Lenč a pripomína izraelský útok na iránsky konzulát v sýrskom Damašku, kde pred dvomi týždňami zomrelo niekoľko vysoko postavených iránskych dôstojníkov. Aj tento incident však vypovedá o tom, ako Irán dlhodobo využíva územia okolitých krajín a polovojenské až teroristické skupiny na útoky proti Izraelu. Dá sa táto špirála násilia zastaviť? 

A ktorá zo strán Izrael vs. Irán je silnejšia? 

Dnešný podcast Aktuality Nahlas nahral Peter Hanák.

Dvere do reprezentácie sa mu naplno otvorili až v 30 rokoch. Slovenský hokejista Samuel Takáč absolvoval premiéru na vrcholnom podujatí v Pekingu, a hneď z toho bola bronzová olympijská medaila. Úspešnú sezónu 2021/22 zakončil titulom v drese Slovana a šiestimi bodmi na svetovom šampionáte.

Z individuálneho hľadiska mu vyšla aj táto sezóna. V základnej časti strelil za Slovan 17 gólov a pridal aj 19 asistencií, čím sa zaradil medzi trojicu Slovákov v TOP 30 tabuľke produktivity. Pri absencii Michala Sersena dokonca prebral kapitánske „céčko". V play-off pridal v štyroch zápasoch iba jednu asistenciu.

Minulý rok sa do záverečnej nominácie na svetový šampionát nedostal. Po konci Slovana vo štvrťfinále extraligy môže tentokrát zabojovať o miestenku už od úvodných prípravných zápasov proti Švajčiarsku.

V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk zhodnotil posledné dve nevydarené sezóny Slovana Bratislava. Prezradil, kedy sa dozvie, či v klube zostane aj v novom ročníku a načrtol budúcnosť klubu z hlavného mesta.

Taktiež porozprával o svojej vysokej produktivite v reprezentácii, šanciach dostať sa po dvoch rokoch na svetový šampionát a zaspomínal si na bronzovú olympiádu v čínskom Pekingu.

My vám povieme, prečo sa takto niektoré modely volajú. Povieme si aj o najväčšej diere na ceste, zistíte, ktorá osobnosť má svoju vlastnú značku zmrzliny a zoznámime sa s chlapíkom, ktorý si originálnym spôsobom zničil svoje Lamborghini Huracán. Tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Vo voľbách si voliči oboch táborov odpovedali na úplne odlišné otázky, tvrdí publicista Samuel Marec. Podľa neho jedni volili s otázkou o demokracií, EÚ či Ukrajine, tí druhí ale odpovedali na úplne inú otázku - otázku o pokoji a stabilite. „No a my sa na tých ľudí nemôžeme teraz hnevať, že si to takto vybrali pretože oni neodpovedali na rovnakú otázku ako my,“ dodáva Samo Marec.

„Tie rovnice, ktoré si tak veľmi radi hovoríme, nefungujú. Že my podporujeme Ukrajinu, podporujeme demokraciu a EÚ a na druhej strane sú podporovatelia Fica, Harabina, Putina či fašizmu. Nefunguje to tak a ak túto dilemu takto staviame, tak sa zásadne mýlime a navyše tým znemožňujeme akýkoľvek dialóg,“ tvrdí na margo výsledkov prezidentských volieb, ale najmä vzhľadom na diskusiu, ktorá sa po nich rozpútala publicista a komentátor Samuel Marec.

Podľa neho nie výsledok volieb, ale práve táto diskusia ukazuje, že si radi staviame úplne falošné dilemy, splošťujeme realitu a lietame od mantinelu k mantinelu. Hľadáme vše objímajúce vysvetlenia, tvrdí Marec pretože podľa neho i tieto voľby ukázali, že volebná realita je oveľa štruktúrovanejšia a volebné rozhodnutia sú (zvlášť v čase sociálnych sietí) oveľa viac o emócií než o raciu.

„My sa na voličov Petra Pellegriniho hneváme pretože sme to vnímali ako voľbu medzi demokraciou a nedemokraciou a my to potom interpretujeme tak, že oni chcú nedemokraciu. Lenže oni v tých voľbách odpovedali na inú otázku, odpovedali na otázku či chcú pokoj alebo chaos – a logicky, ak si máš takto vybrať, vyberieš si pokoj. No a my sa na tých ľudí nemôžeme hnevať, že si to takto vybrali pretože oni neodpovedali na rovnakú otázku ako my. Mali by, pretože v skutočnosti to bola tá kľúčová otázka volieb, ale my sa musíme snažiť pochopiť tie mechanizmy lebo aj ich rozhodnutia predsa majú nejakú vnútornú logiku,“ dodáva Marec.

„My to do veľkej miery podceňujeme, ale veľká väčšina ľudí - a týka sa to i nás, sa vo finále rozhoduje na základe emócií. My si síce myslíme, že robíme veľmi kvalifikované a premyslené volebné rozhodnutia, ale nie je to tak. No a s príchodom sociálnych sietí získala komunikácií práve emócií veľmi veľký výtlak, stačí si v minulosti spomenúť na základe čoho vyhral voľby Igor Matovič. No a emóciu, ktorú mal vo finále Peter Pellegrini bol pokoj.“

Čo nám teda tieto voľby skutočne povedali a ako von z toho bludného kruhu akýchsi národných mýtov, vzájomného obviňovania sa, hlbokej nedôvery a prehlbujúcich sa spoločenských zákopov? Voľby, ktoré nielen obnažili aktuálnu mentálnu mapu Slovenska, ale ukázali nám aj to, ako vysoká miera vzájomnej nedôvery - a dnes už i hlbokého nepochopenia i v tých najnákladnejších témach v našej spoločnosti, tu v našej spoločnosti panuje.

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz nie ani tak o prezidentských voľbách, ako skôr o ich veľmi odlišnej interpretácií v oboch čoraz viac znepriatelených táboroch. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Narodil sa na Východnom Slovensku. V roku 1935 zmaturoval a šiel študovať medicínu do Prahy. V roku 1939 sa po uzavretí vysokých škôl vrátil domov, do novovzniknutého Slovenského štátu, kde bol odvedený do pracovných oddielov, kde slúžili najmä Rómovia a Židia.

Rozhodol sa emigrovať do Palestíny, na vysťahovaleckej lodi vyplával z Bratislavy v roku 1940 a zažil príbehy ako z dobrodružného filmu. Po stroskotaní lode boli zachránení Britmi a Josef bol následne internovaný v egyptskom väzení v Alexandrii.

Po prepustení vstúpil v máji 1941 do československej armády v Alexandrii a bojoval pri Tobruku pri Dunkerque. V roku 1946 si dokončil štúdiá na lekárskej fakulte a o rok neskôr prešiel na chirurgické oddelenie nemocnice Na Bulovke, kde pracoval až do svojho odchodu do dôchodku.

„Každá generácia si niečo fasne, neexistuje komfortný život. Každého ten život niekedy preplieska. Nemusí to byť osobné, môže to byť celospoločenský fenomén, no môžeme vystúpiť z komfortnej zóny a povedať: Stačilo!“ Priznáva úspešná herečka Henrieta Mičkovicová s dodatkom, že kľúčom k lepšej spoločnosti by mala byť ľudskosť.

V Mimóze sa (ne)dozviete:

00:30 – ako sa vlastne volá;

03:00 – ako vystupuje z komfortnej zóny;

04:10 – prečo nemá sociálne siete;

08:05 – aký predmet doučovala svoju dcéru;

11:15 – prečo by mal byť jednou z priorit školstva výskum;

19:15 – či sa k nej ľudia správajú pekne;

26:30 – čo sa stalo s našou krajinou;

30:00 – prečo sa teší z budúcej generácia a iné.

Nielen cvičenie a jedlo, ale napríklad aj odpočinok, otužovanie, meditácia alebo aspoň psychická pohoda, sú pre naše telo absolútne kľúčové. Sebavedomie sa dá nadobudnúť už prvým tréningom, no reálne výsledky sú na dlhšie. V podcastovej sérii TELO vám prinášame prvú časť rozhovoru s trénerom Janym Landlom. Počúvať môžete po prihlásení sa do služby Aktuality Navyše.

Jany robil karate, fitness, tanec aj triatlon. Vyrysovaní ľudia sú podľa neho často nešťastní. A tiež odporúča, aby ste nedržali diétu. Radšej si nastavte zdravé stravovanie a cvičenie, ktoré vám dlho vydrží.

Druhú časť rozhovoru s Janym Landlom vám prinesieme v podcaste TELO o dva týždne.

Rozhovor viedol Peter Hanák.

Pri sledovacích softvéroch na rozpoznávanie tvárí je problémom veľká netrasparentnosť, najmä ak sú nasadené štátmi, pretože zvyčajne nemáme ako verejnosť prístup k takmer žiadnym informáciám. V praxi sú zväčša používané biometrické kamerové systémy, ktoré rozpoznávajú vašu tvár, s cieľom identifikovať, prípadne autorizovať vás na vykonávanie istých úkonov.

Ako sa trénuje umelá inteligencia používaná v systémoch na rozpoznávanie tvárí? Prečo môžu byť dané systémy diskriminačné a ako prebieha ich testovanie na zraniteľných komunitách? Nakoľko je dnes takéto rozpoznávanie tvárí presné? Prečo sú systémy čoraz častejšie nasadzované štátmi a ako môžu pomáhať zvyšovať bezpečnosť na verejných priestranstvách? Ako sú využívané autoritárskymi režimami v rámci tzv. systému sociálnych kreditov?

Prečo začal Izrael používať program na sledovanie Palestínčanov v Gaze? Aký bol pôvodný zámer projektu a na čo sa používa dnes? Ako Izrael využíva AI na výber cieľov bombardovania? Aké problémy vznikajú pri zostavovaní zoznamov podozrivých osôb? Aký falošný AI obsah v rámci konfliktu vzniká a ako ho môžu používatelia sociálnych sietí rozpoznávať?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s redaktorkou portálu Živé.sk Luciou Kobzovou.

Peter Pellegrini won the presidential election with 53.12% of the vote against Ivan Korčok, who won 46.87%. Pellegrini, who won in most regions except Bratislava, has the second-highest number of votes in the history of presidential runoffs in Slovakia.

The cadastral map is a part of the cadastral register, which graphically shows the land, its boundaries, and the location of real estate on the territory of the Slovak Republic. The citizen can see, for example, the owner of the land or property or the burdens that the land has. It is an important tool for three-dimensional planning, legal transactions, and property management. The maps are available online via the Cadastral Portal.

Information from the cadastre is often used by journalists to investigate the ownership of public figures or dubious businessmen who, for example, may have defrauded the state of value-added tax. It is this open-source - the cadastral portal - that the government wants to restrict.

Juraj Slafkovsky scored his first career hat trick and the Montreal Canadiens handed the Philadelphia Flyers their eighth straight defeat with a 9-3 victory on Tuesday night.

This podcast used a short sample from youtube.com/SPORTSNET youtube.com/Hockeytraining youtube.com/HAFTV

"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Dôvody, pre ktoré má momentálne Slovensko pozastavené posudzovanie žiadosti o peniaze z Plánu obnovy, sú dva. Jeden je ekonomický a druhý sa týka vládnej politiky v oblasti spravodlivosti. V každom prípade však hrozí, že o peniaze prídu ľudia v slovenských regiónoch. Ide totiž o projekty ako nemocnice v Martine a Banskej Bystrici, opravy železníc pri Fiľakove či Leviciach.

Voliči Smeru a Hlasu tak v praxi pocítia dôsledky svojho rozhodnutia, komenture pre náš podcast exminister investícií z úradníckej vlády Peter Balík. Budete počuť aj vysvetlenie vicepremiéra pre Plán obnovy Petra Kmeca z Hlasu, aj lídra opozície Michala Šimečku z PS, alebo Veroniku Remišovú z klubu hnutia Slovensko.

Moderuje Peter Hanák.

Ako si vyjednať lepšiu cenu za nové bývanie? A dá sa to vôbec? Dokáže si laik vyjednať lepšiu cenu za byt či dom, keď stojí oproti skúsenému realitnému maklérovi a developerovi? Skúsený profesionálny vyjednávač a konzultant Viktor Kostický tvrdí, že áno. V podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk poradí, ako na to.

Netreba sa báť vyjednávať o cene nehnuteľnosti

Kúpa nehnuteľnosti je pre mnohých najväčšia investícia v živote. Aj napriek tomu majú mnohí ľudia strach z vyjednávania o znížení ceny nehnuteľnosti. „Deje sa to, tiež som to zažil, keď som predával s manželkou byt pred mnohými rokmi. Chceli sme nejakú sumu a kupujúci povedali dobre. A urobili obrovskú chybu. Inými slovami, čo chcem povedať je, že získanie lepšej ceny, získanie zľavy pri takejto veľkej životnej investícii, je zásadná vec,“ hovorí profesionálny vyjednávač a konzultant obchodu Viktor Kostický. Bežne v živote vyjednávame, bez toho, aby sme si to uvedomovali, pri oveľa menej závažných rozhodnutiach o kúpe nejakého produktu či služby. „Ak to neurobíte pri takto zásadných veciach ako je pozemok či byt, tak si veľmi škodíte. Ale veľmi. Napríklad nehnuteľnosť stojí 250 000 eur. Povedzme, že by šlo len o neúspešné vyjednávanie, v ktorom by ste získali len 3% zľavu, čo je 7 500 eur. Vedeli by ste využiť tieto peniaze na niečo iné, ako na to, že ich darujete druhej strane?“ Aj takýmto spôsobom objasňuje dôležitosť vyjednávania o cene nového bývania v podcaste Nehnuteľnosti.sk Viktor Kostický.

Odpoveď NIE neznamená definitívne odmietnutie

Jednou z chýb, ktorá sa robí pri snahe o vyjednávanie, je to, že prvotnú negatívnu odpoveď považujeme za koniec vyjednávania. „Keď prvýkrát počujem odmietavú odpoveď, tak mám pocit, že ide o definitívu. Ale nie je to tak, skoro nikdy. Je psychologicky úplne normálne pre každého človeka na prvýkrát povedať nie, nedá sa, bol tu iný záujemca, atď. Moje uši to počujú. Bolo to prvé nie a v tomto momente to pre mňa len začína. Ideme na druhý pokus, na tretí pokus, na štvrtý a uvidíme ako sa situácia vyvinie. To je zásadná vec.“Kostický vidí za touto bežnou reakciou cúvnutia ľudí strach z odmietnutia. Odmietnutie totiž spôsobuje nielen psychickú, ale až fyzickú bolesť, preto sa jej snažíme vyhnúť. Ďalšou chybou pri vyjednávaní o cene nehnuteľnosti môže byť, keď žiadame o neracionálnu zľavu a na vyjednávanie sa vopred nepripravíme.

V podcaste sa dozviete aj:

- aké ďalšie chyby robíme pri vyjednávaní

- ako sa pripraviť na vyjednávanie o cene nehnuteľnosti

- kedy je ten správny čas začať s vyjednávaním

- ako nás emócie ovplyvňujú pri vyjednávaní

- ako klásť kľúčové otázky pri obhliadke nehnuteľnosti

- aké techniky vyjednávania môžeme použiť, keď chceme zľavu na nehnuteľnosť

- či všetky argumenty, ktoré používa druhá strana, sú vždy pravdivé

S profesionálnym vyjednávačom a konzultantom obchodu Viktorom Kostickým sa rozprávala redaktorka Zuzana Majerčíková.

Voliči dopriali dlhoročnému politikovi ďalšiu funkciu.

Krátke zamyslenie nad tým, čo stačí na „oblbnutie“ našinca a čo by sa s tým dalo robiť, ponúka Ťažký týždeň.

Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.

Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Podľa expremiéra a lídra kandidátky PS do eurovolieb Ľudovíta Ódora by sa PS malo rozširovať do politického stredu a dať ponuku aj Ivanovi Korčokovi. Odpoveď však neočakáva v blízkej budúcnosti. Témou eurovolieb bude podľa neho Robert Fico. Tvrdí, že Slovensku netreba zastavovať eurofondy, keďže ich vláda ani poriadne nečerpá.

V podcaste s Ľudovítom Ódorom sa dozviete:

– od 1:00 – či je voličov druhej strany jednoducho viac;

– po 2:30 – že aj voličom koalície dôjde, že boli oklamaní, najmä ak nebudú lacné potraviny, energie ani mier;

– od 5:00 – že Robert Fico ešte pred 10 rokmi kampaňoval proti Maďarom, ale etnická politika už nefunguje;

– po 12:50 – že treba pracovať na ponuke Ivanovi Korčokovi;

– od 14:40 – kedy PS predstaví program do eurovolieb;

– okolo 15:00 – že témou eurovolieb bude opäť Robert Fico, ktorý na všetkých štyroch svetových stranách vidí Putina;

– od 16:00 – či chceme, aby nás v Bruseli reprezentoval Ľuboš Blaha s obrazom Che Guevaru;

– po 17:00 – či Orbánovo vydieranie Európy cez právo veta nie je úspešná stratégia, ktorú zopakuje aj Fico;

– od 19:00 – či bude mať Slovensko obrovskú medzinárodnú hanbu;

– po 25:00 – či je za rozširovanie EÚ o Ukrajinu, Srbsko, Bosnu a ďalšie krajiny a či tým neprídeme o eurofondy;

– po 27:00 – či sa majú slovenskí poľnohospodári obávať vstupu Ukrajiny od EÚ;

– od 29:40 – že Slovensku netreba zastaviť eurofondy, lebo ich vláda vinou diletantstva ani nevie čerpať;

– po 31:00 – či verí Robertovi Ficovi, že naozaj prepustí 30 percent úradníkov a či sa to vôbec dá;

– od 36:00 – že vláda s rozpočtom skôr či neskôr narazí na realitu;

– po 37:00 – že vláda by vyššou DPH úplne poprela svoje predvolebné sľuby, no ostatné spomínané opatrenia prinesú len drobné;

– okolo 38:00 – ako dúfa, že vláda nesiahne na druhý pilier, v ktorom už obrala budúcich dôchodcov o miliardy;

– po 40:00 – prečo všetci odborníci dávno vedia, čo treba urobiť, ale politici to nikdy nepresadia.

Do slovenských kín prišiel dokument Tady Havel, slyšíte mě? Hodina a pol s Václavom Havlom známym i neznámym. Zberný dokument, ktorý vznikol z dvesto hodín dokumentárneho materiálu zaznamenaného najmä v posledných rokoch života exprezidenta Havla.

V jeho tvorivom tíme je aj Havlov dlhoročný poradca, hudobník, človek Novembra’89 Michael Kocáb. Je zároveň koproducentom filmu. 

Ako on videl Václava Havla a čo si z neho môže zobrať nový „zvolený“ prezident Peter Pellegrini. Oslovili sme ho bezprostredne po slovenskej premiére.

Dokument prichádza na Slovensko len v horizonte hodín, ktoré delia krajinu od prezidentských volieb, v ktorých vyhral kandidát vládnej väčšiny Peter Pellegrini. 

„Kocky sú hodené. Teraz si už môžeme len priať, aby nový prezident dokázal udržať to pevné odhodlanie, o ktorom občas niečo povie, zostať súčasťou Európskej únie a Nato. Bude to však mať ťažké, lebo reči, že Ukrajine sa vojensky pomáhať nebude, do toho nezapadajú“, tvrdí Kocáb.

„Čo si priať? Aby zodpovednosť, ktorú získal, využil pozitívne. Aby bol pre všetkých ľudí. Aby nebol len pre svoju stranu a pre Fica. Aby vnímal hlasy aj tých, ktorí ho nevolili a majú na veci úplne iný názor.“

Môže si z príbehu odchádzajúceho Václava Havla niečo zobrať aj Peter Pellegrini? 

„Povedzme pokoru a oddanosť službe ľuďom. Vnímajúc zároveň základné mravné a morálne hodnoty. A neuhnúť od nich. Aj preto si Havla vážili. Jedna vec je niečo povedať, druhá aj to naplniť. A Václav Havel mal tú silo to urobiť“, povedal Michael Kocáb. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ľudia, ktorí nevedia inak vládnuť, tak to robia systémom „rozdeľuj a panuj,“ ale nedochádza im, že časom sa môže situácia meniť a čím väčším tlakom sa víťazstvo dosiahne, tým väčší bude aj ten spätný náraz, hovorí o narastajúcej polarizácií psychológ Dušan Ondrušek. Polarizácia je podľa neho prirodzeným javom, u nás je však príliš priživovaná nezrelými politikmi.

Je po prezidentských voľbách, nad krajinou sa však pokoj a mier sľubovaný novozvolenou hlavou štátu nerozhostil. Frustrácia a napätie by sa dalo priam krájať a o stupňujúcej sa polarizácií začali ako o probléme hovoriť už aj politici. Ako je však u nich obvyklé, aj v tomto prípade, vlastné brvno v oku nevidia, no o to hlasnejšie hovoria o smietkach v očiach oponentov a dokonca jeden z dlhodobo najvýraznejších politikov konfliktu dnes z polarizácie obviňuje svojich politických oponentov. Stáva sa teda z konfliktu nová politická téma?

„Všetci máme v sebe tendenciu k tzv. atribučnej chybe, respektíve atribučnému skresleniu: Keď sa niečo darí, tak máme tendenciu prisudzovať to sebe a naopak, keď sa niečo nedarí, tak máme tendenciu hľadať vinníkov mimo seba a tak potom vznikajú rôzne komplikované príbehy, kto všetko tú chybu (alebo prehru) spôsobil. No a keď je spoločnosť dostatočne vyzretá, tak sa to neberie tak osudovo. Keď je ale spoločnosť nezrelá a nie je v nej zrelá a kultivovaná diskusia a zvyklosti o tolerancií protivníka, tak sa uchyľuje napríklad k nálepkovaniu a rozdeľovaniu spoločnosti,“ hovorí psychológ a odborník na krízovú komunikáciu Dušan Ondrušek.

Čo je teda za stupňujúcou sa agresivitou v spoločnosti, kto je za ňu zodpovedný, prečo voľby nepriniesli žiadnu úľavu a nejde o nový spôsob politickej taktiky v akejsi permanentnej nikdy nekončiacej predvolebnej kampani? Téma dnešného podcastu s psychológom Dušanom Ondrušekom, politológom Jozefom Lenčom a šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym.

„Ak chcú demokrati veriť, že tu môže nastať nejaká zmena k lepšiemu, tak radikalizáciou diskusie, urážaním oponentov a prehlbovaním zákopov, ktoré sú tu dnes vykopané, sa to nedosiahne. Je to obrovská chyba,“ upozorňuje Peter Bárdy.

„Keď sú lídri nezrelí, tak im nestačí vyhrať, ale majú tendenciu v konflikte pokračovať a dávať najavo tým, čo prehrali, akí sú nemožní,“ dodáva Dušan Ondrušek.

Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Digitálne watermarky či nástroje na odhaľovanie klamlivého obsahu majú zásadnejšie obmedzenia.

Takzvaný deepfake obsah je čoraz ťažšie odlíšiť od skutočného. Ako vzniká a existujú nejaké nástroje na to, ako ho odlíšiť od toho skutočného?

V podcaste SHARE nám o tom porozprával odborník na umelú inteligenciu z Kempelenovho inštitútu informačných technológií Michal Gregor. Zhovára sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Viac na:https://zive.aktuality.sk/clanok/bmylcng/kompro-na-osobnosti-nahe-celebrity-deepfake-sa-vyrazne-zlepsil-prichadza-era-neistoty/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Podporené Science+.

Občania si vybrali provládneho kandidáta.

V ďalšej časti Ľahkého podcastu o ťažkej korupcii bude reč o skutočných právomociach novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho.

Jedlo bezpochyby patrí medzi najdôležitejšie zložky života človeka. Správna životospráva, dostatok vitamínov a príjem potravy z kvalitných surovín dokážu človeka udržať zdravého a v dobrej forme.

Anetta Vaculíková je lektorkou vzdelávania o jedle, nadšenkyňou zdravej stravy a kvalitných potravín, udržateľného životného štýlu, veľkou gurmánkou aj vášnivou cestovateľkou.

V dnešnom podcaste s názvom Európske Slovensko nám povedala viac o tom, ako súvisí to, čo jeme, s naším zdravím a porozprávame sa aj o tom, ako na bezpečnosť a kvalitu potravín dohliada Európska únia.

Čo sa v podcaste Európske Slovensko dozviete?

Premiér Fico je nebezpečný človek lebo nechce podporovať Ukrajinu zbraňami, tým ale jedným dychom hovorí: Tak kapitulujte! Pretože oni bez tých zbraní budú musieť kapitulovať a mier, ktorý by sa takto zrodil je niečo, o čom Karel Kryl spieva: „Ne – nejsme na kolenou, ryjeme držkou v zemi!“ Hovorí signatár Charty 77 Marián Zajíček. Podľa neho premiér ťahá krajinu do čias Normalizácie.

„Po 35 rokoch od pádu režimu cítime silné ohrozenie demokracie a právneho štátu. Nám, ktorí sme zažili komunistickú diktatúru, pripomínajú tieto spôsoby praktiky z čias nedávno minulých. Arogancia moci a vláda so slovníkom Gottwalda a Husáka pred našimi očami demontuje právny štát a demokratické inštitúcie.

Za slobodu sme zaplatili vysokú cenu. Aj napriek tomu si niektorí nevšimli 17.november alebo sa dnes obracajú k Rusku. Po roku 1989 už raz bolo Slovensko čiernou dierou na mape Európy za éry Vladimíra Mečiara a znova sa vďaka Ficovi a jeho vláde do týchto čias vraciame.“

To je úryvok z vyhlásenia signatárov Charty 77 k aktuálnej situácií na Slovensku. Vyhlásenia, ktoré podpísal aj katolícky kňaz a signatár Charty 77 v jednom. Muž viery aj svedomia. Marián Zajíček, jeden z mála slovenských chartistov. Disident, ktorý kvôli svojmu svedomiu - stelesnenému podpisom Charty, čelil perzekúciám ŠTB, mnohoročnému trestnému stíhaniu za „podvracanie republiky“ a napokon ho komunistami ovládaný štát aj zbavil takzvaného štátneho súhlasu a preto nesmel oficiálne vykonávať svoje kňazské povolanie.

„Desatoro zo Starého zákona by sme dnes inými slovami povedali tak, ako je to vyjadrené v Charte ľudských práv. Tá charta je vlastne pretlmočenie Desatora do dnešného jazyka a nie je tam veľa rozdielov lebo aj Ježiš keď hovoril o Desatore tak aby zvýraznil podstatu o ktorú v ňom ide, tak to sformuloval do dvoch prikázaní: Miluj Boha z celého srdca a blížneho ako seba samého – a keď to splníš, aj celé Desatoro splníš. No a stojí za to, ísť za tým lebo to sa veľmi prelína,“ hovorí Marán Zajíček.

Počúvate Ráno Nahlas, s disidentom Maríánom Zajíčkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V parlamente je verejné vypočutie kandidátov na uprázdnený post ústavného sudcu po Jane Laššákovej. Na miesto sa hlási päť uchádzačov, dvoch vyberie parlament, z nich si potom vo finále vyberie hlava štátu. 

K doplneniu dochádza v čase, keď na rozhodnutie o ústavnosti čakajú citlivé podania napríklad v súvislosti s vládnymi zmenami v trestnej legislatíve. Naviac, ak za personálnymi návrhmi minimálne dvoch kandidátov je vládna moc – poslanec Michelko z SNS či dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda, blízky vládnym stranám? 

Je potrebné spozornieť a sledovať už verejné vypočutie? 

„Vždy je dobré byť na pozore, keď sa obmieňa zloženie ústavného súdu“, tvrdí Eva Kovačechová z Via Iuris. Dopĺňa však, že svoje urobí aj potreba ústavnej väčšiny, ktorú potrebuje kandidát na post ústavného sudcu, a to ešte predtým, ako by sa preň rozhodla samotná hlava štátu. Lebo konečný výber robí až prezident. 

O uvoľnený post sa uchádza Michaela Králová, ktorú navrhuje poslanec SNS Roman Michelko. Líviu Trellovú zas dekan bratislavskej Právnickej fakulty UK Eduard Burda, ktorý má blízko k vládnym stranám (je ich nominant v štátnej komisii pre voľby). 

Antona Dulaka navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, Martinu Jánošíkovú zas dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Zuzanu Pitoňákovú verejný ochranca práv.

„Sme v inej situácii, ako to bolo napríklad v roku 2019. Vteda sa z trinástich sudcov ústavného súdu odmieňalo aždeväť. To bola naozaj nadpolovičná väčšina. Bol to kritický počet ústavných sudcov a veľmi, veľmi záležalo na tom, kto sa na ten ústavný súd dostane. V súčasnosti, keď sa dopĺňa jedno uprázdnené miesto z trinástich sudcov, nechcem povedať, že to nie je dôležité. Samozrejme, že je. ale nie je namieste obava dnes v tejto situácii, že by sa nejakým zásadným spôsobom mohlo otočiť smerovanie ústavného súdu“, vysvetľuje Eva Kovačechová z Via Iuris.

S Annamáriou Dömeovou z investigatívneho tímu sa pozrieme na najnovší záver preverovania smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. 

„Preskúmala prípad a pokiaľ ide o zranenie oka a samovraždu, nezistila cudzie zavinenie inej osoby na vzniku týchto zranení“, uvádza sa v stanovisku prešovskej krajskej prokuratúry. 

Bude tak koniec neustálemu spochybňovaniu jeho smrti? 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

CyberGame býva pre mnohých začiatkom novej, zaujímavej profesionálnej kariéry. Minulý rok sa do súťaže prihlásilo viac ako dvetisíc súťažiacich. Čo motivuje toľkých ľudí, aby sa zapájali? Čo im súťaž dala, kam ich posunula a je to len súťaž, alebo aj zábava?

Aj o tom v komerčnom dieli podcastu SHARE rozprávajú niekdajší výherca prvého ročníka CyberGame a dnes už člen autorského tímu Ján Polonský a účastník minuloročného CyberGame nominovaný do slovenského reprezentačného tímu na finále European Cyber Security Challenge v Nórsku Dušan Kolenčík.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Viac na:https://zive.aktuality.sk/clanok/aZlJsEO/narodna-kyberbezpecnostna-hra-cybergame-hladame-talenty/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Demagóg.sk už viac ako mesiac oficiálne overuje príspevky na Facebooku. Na aké bizardnosti tím factcheckerov narazil? Čo ich prekvapilo? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom.

Frankovská vysvetlila, že v rámci spolupráce s Metou nemôže tím Demagóg.sk overovať príspevky politikov na Facebooku. Najmä počas moratória pritom podľa nej dochádzalo k zverejňovaniu nepravdivého obsahu. Šíril sa naratív, že Ivan Korčok je vojnový štváč a snažil by sa o nasadenie slovenských vojakov na Ukrajinu, čo mnohokrát explicitne poprel. Vyslanie vojakov do zahraničia zároveň patrí do výlučnej kompetencie parlamentu a vlády.

Valík pripomenul, že tentokrát sa narozdiel od posledných dní pred parlamentnými voľbami neobjavili dezinformácie vytvorené umelou inteligenciou. Upozornil, že okrem dezinformácií súvisiacich s voľbami sa naďalej šírili hoaxy o covide-19 a o tom, že údajne lekári dostávali vysoké sumy za podávanie netestovaných vakcín, ale aj nebezpečné naratívy o deťoch unášaných z Ukrajiny pod taktovkou vlády.

Nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Opozícia nezabrala v kľúčových baštách a nepozvala Ivana Korčoka na tribúny protestov. Čo je to za schizofréniu, pýta sa Mikuláš Dzurinda. Osobne neverí, že Ivan Korčok skončí v Progresívnom Slovensku. Robert Fico už podľa neho nie je slobodný človek. Ako reaguje na to, že v rámci naratívu o prezidentovi vojny na Ivana Korčoka vytiahli aj bombardovanie Juhoslávie?

V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:

– od 1:50 min. – čo mohla opozícia urobiť viac pre Ivana Korčoka;

– po 2:30 – že Peter Pellegrini mobilizoval pred druhým kolom aj v Bratislave a Košiciach;

– od 5:00 – ako opozícia nepozvala Ivana Korčoka na pódium počas protestov;

– po 7:30 – že Ivan Koročk je podľa neho "modrý", ale do strany Modrí nevstúpi;

– od 11:00 – či sa chce opäť pokúsiť o spájanie pravice;

– od 15:00 – že Robert Fico nehrá fér, iba fauluje;

– po 15:50 – že zásah NATO proti Srbsku ukončil genocídu a priniesol mier;

– po 21:00 – ako bude EÚ reagovať na Ficove útoky voči súdnictvu;

– od 25:00 – že Robert Fico to prepískne a narazí;

– po 28:00 – že chce dostať Európu na Slovensko;

– od 30:00 – či sa dá v Bruseli bojovať za Slovensko alebo ide o demagógiu.

Tomáš Taraba pracuje len v prospech biznisu a podkopáva ochranu prírody. Hovorí to v rozhovore pre náš podcast Ráno Nahlas Katarína Juríková zo slovenskej pobočky Greenpeace Katarína Juríková. Ministerstvo životného prostredia podľa nej neplní ciele z Plánu obnovy a tak ohrozuje peniaze pre Slovensko z EÚ. Riešenie medveďov podľa nej spočíva v riešení odpadu.

Slovenská diskusia o medveďoch je úplne mimo reality a je ťažko populistická, hovorí Katarína Juríková z Greenpeace Slovensko. Podľa nej treba riešiť príčiny toho, prečo medvede chodia do obcí a miest, a nie ich strieľať. Rovnako nesúhlasí s výrubom stromov postihnutých lykožrútom, považuje to za nesystémové riešenie.

Všetky doterajšie kroky ministerstva životného prostredia, vrátane personálnych výmen podľa Greenpeace smerujú skôr proti ochrane prírody a toto ministerstvo je navyše najhoršie zo všetkých rezortov v plnení cieľov Plánu obnovy. To už priamo ohrozuje európske peniaze.

Chyby však podľa nej robili aj predchádzajúce vlády - napríklad ak rozdávali peniaze na plošnú energetickú pomoc namiesto toho, aby financovali napríklad zateplenie budov. Zelenú transformáciu nevníma ako obetu alebo utrpenie ľudu, práve naopak - ako príležitosť, aby aj ľudia v regiónoch dýchali čistý vzduch a pili čistú vodu.

Ako sa Greenpeace pozerá na protesty poľnohospodárov proti EÚ? Katarína Juríková tvrdí, že agrodotácie sú rozdeľované nespravodlivo. Mali by ich dostávať farmári, ktorí znečisťujú životné prostredie?

Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Redakcia Aktuality.sk oslovila na rozhovor aj ministra životného prostredia T. Tarabu, zatiaľ našej žiadosti nevyhovel.

Čas volebný vystriedal čas uťahovania opaskov. Vláda potrebuje konsolidovať verejné financie no a ako prvé ju napadlo, zvýšiť nám dane a pohroziť masívnym prepúšťaním v štátnej správe. Opozícia vláde neverí a obáva sa, že siahne i na Druhý pilier a napokon sa nevyhne ani zvyšovaniu DPH.

Je po voľbách a premiér namiesto Pellegrinim sľubovaného pokoja občanom „doručil“ vyššie dane a hrozí i masívnym prepúšťaním v štátnej správe. Slovensko má totiž vážny problém a ten problém sa volá prázdna štátna kasa – a permanentný život na dlh, ktorého financovanie je stále drahšie – a je teda dlhodobo neudržateľné. Aktuálne vláda potrebuje nájsť približne 1, 4 miliardy eur – čo predstavuje jednopercentnú konsolidáciu verejných financií. Hľadanie tejto obrovskej sumy sa však vláde zatiaľ príliš nedarí.

Kde teda chce vláda hľadať tieto peniaze a ako vníma jej predstavy o ozdravení verejných financií opozícia? Dá sa pri tak vysokej konsolidácií vyhnúť vyššej DPH či škrtom v sociálnej sfére? A nesiahne napokon vláda aj na miliardy sporiteľov v druhom penzijnom pilieri? Téma dnešných Aktualít Nahlas s poslancami parlamentu Štefanom Kiššom za PS a Mariánom Viskupičom za SaS. Počuť však budete aj predstavy premiéra Roberta Fica a člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.

Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V tretej časti nášho videocastu sme privítali skejtbordistu Richarda Turyho, ktorý je už len kúsok od toho, aby sa prebojoval na tohtoročnú olympiádu v Paríži. Bola by to jeho prvá účasť pod piatimi kruhmi, keďže do japonského Tokia miestenku nezískal. Rozprávali sme sa s ním o tomto ešte stále novom športe a prezradil nám aj, prečo sa skejtbordisti nezbavia toho, že ich ľudia majú za grázlov.

Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Richard Tury je 30-ročný rodák z Košíc, ktorý sa k tomuto športu dostal vďaka videohre Tony Hawk Pro Skater 2. Postupne sa prepracoval až na svetovú úroveň a teraz je v bode, keď mu chýba už len kúsok od účasti na olympiáde.

Druhé kolo prezidentských volieb priniesol samé prekvapenia, okrem víťaza to boli aj samotní voliči a ich počet. Čo Petrovi Pellegrinimu otvorilo dvere do paláca a čo to hovorí o nás samých?

Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.

Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.

Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.

Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

V prezidentských voľbách sa ukázala autentická tvár Slovenska. Tvár krajiny, ktorá nemá základný konsenzus kam patrí a kde sú ľudia ochotní vymeniť svoje slobody a práva za materiálne istoty a pocit bezpečia, hovorí sociológ Michal Vašečka. Výsledok volieb je podľa Vašečku rámcovaný aj pomstou za transformáciu Slovenska po Novembri 89 a legitimáciou hesla: „účel svätí prostriedky.“

„Toto je väčšinové Slovensko, Slovensko, ktoré nie je prozápadné, pro-európske a ktoré nemá ani len základný konsenzus o svojej histórií, hodnotách na ktorých stojí no a teraz konečne prišlo k tomu, že ľudia dostávajú zo seba svoje skutočné názory a tak sa teraz vyjavila autentická tvár Slovenska,“ hovorí na margo prezidentských volieb a ich výsledku v dnešnom podcaste Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka.

Slovensko má novú hlavu štátu. Po voľbách plných hádzania špiny, šírenia strachu, extrémnej polarizácie a dokonca i otvorených lží sa novým prezidentom stal bývalý a aj súčasný Ficov súputnik Peter Pellegrini. Voľby, ktoré sa napokon stali aj akýmsi referendom o vláde - ale i o geopolitickom smerovaní Slovenska, tak s výsledkom 1,4 milióna verzus 1,25 milióna hlasov, krajinu dokonale rozhádali, no vo výsledku výrazne potvrdili aktuálnu vládnu politiku pevnej ruky a rozdeľovania spoločnosti.

„Máme takú historickú skúsenosť, že nám všetko prejde a dnes zbierame plody toho, že nič skutočne nevydiskutujeme, nemáme celonárodný konsenzus o základných veciach a jednoducho dejinami plávame. Teraz sa tu tiež časť spoločnosti rozhodla, že budeme ďalej plávať dejinami, budeme sa snažiť byť zadobre so všetkými a byť na všetkých milí. Platí však, že keď sa snažíte byť zadobre úplne so všetkými, tak v skutočnosti nie ste zadobre s nikým a pre nikoho nie ste dôveryhodný partner. A presne toto sa o chvíľu stane aj Slovensku,“ hovorí sociológ Michal Vašečka.

Bude nový prezident garantom sľubovaného pokoja a mieru alebo sa stane prevodníkom vládnej politiky a tlampačom Úradu vlády? Ako výsledky týchto volieb zmenia našu politickú scénu a povedú k rýchlejšej a brutálnejšej snahe vládnej garnitúry uchopiť moc nad spoločnosťou?

„V prezidentských voľbách sa ukázala autentická tvár Slovenska. Tvár krajiny, kde sú ľudia pripravení a ochotní vymeniť svoje slobody a ľudské práva za lepšie materiálne istoty a pocit bezpečia. No a až teraz, ak budeme schopní sa pozrieť do zrkadla, môžeme po všetkých tých rokoch konečne začať poctivo budovať konsenzus o tom, kam smerujeme a kde vlastne chceme patriť. Teraz prišiel čas aby sme s ľuďmi hovorili o tom, čo vlastne znamená európska identita a príslušnosť k Európe,“ tvrdí Vašečka.

Podľa neho voľby boli i referendom o vláde, ktorá tak dostala od občanov silný mandát vo svojej politike upevňovania moci a polarizácie spoločnosti. Preto bude vo svojich predstavách o vláde tvrdej ruky už oveľa ambicióznejšia i odvážnejšia v prekračovaní mysliteľných hraníc.

„Čokoľvek urobíte, je to vlastne jedno pretože vždy sa ráta iba výsledok a výsledok je, že si vyhral. To, ako si k tomu prišiel, to si história pamätať nebude. To je jedným z hlavných odkazov prezidentských volieb. Ak sa ale – podľa neho, bude i naďalej takto neférovo a bez pravidiel robiť politika, tak to Slovensko vytlačí na perifériu civilizovaného sveta a tak sa k nám bude svet potom aj správať,“ dodáva Vašečka.

A aké zrkadlo nám tieto voľby nastavili, čo povedali o slovenskej spoločnosti 35 rokov po Nežnej revolúcií a kto sú a čo chcú tí, ktorí v nich vyhrali?

„Ten výsledok rámcuje vymedzenie sa a pomsta. Pomsta za doterajších 35 rokov ponovembrovej transformácie, ktorá v prípade Slovenska naozaj nebola zvlášť vydareným príbehom,“ tvrdí sociológ.

S istou dávkou nadsádzky by sa teda podľa Vašečku výsledok prezidentských volieb dal interpretovať aj ako kontrarevolúciou tých, ktorí sa stali obeťami ponovembrovej transformácie a ďalších skupín, ktorým sa nenaplnili ich sny a predstavy o mieste v sociálnej štruktúre spoločnosti. Navyše, táto masa nespokojencov túžiacich po pomste a odvete je dlhodobo a masívne priživovaná takzvanými travičmi studní kam sociológ zaradil napríklad Vladimíra Mečiara, ale najmä Roberta Fica.

Prezidentské voľby a prezident Pellegrini. Témy pre sociológa Michala Vašečku. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko už pozná meno nového prezidenta. Pellegrinimu zvolenim zanikol poslanecký mandát a prestal byť aj predsedom parlamentu. Aký bude Peter Pellegrini vo funckii hlavy štátu? V podcaste o téme hovoríme s politológom Erikom Lášticom. „Mal som pocit, že Peter Pellegrini v posledných diskusiách išiel na hranu toho, čo musí hovoriť, aby oslovil voličov. Ak sa vráti z vychýlenia, ktoré zapríčinila volebná kampaň, tak by mohol vyvažovať rétoriku vládnej koalície," hovorí v podcaste.

Peter Pellegrini dnes povedal, že zostane šéfom Hlasu až do zvolenia nového predsedu, čo očakáva v priebehu niekoľkých týždňov. Politológ tiež v podcaste spomína, čo sa môže so stranou stať po odchode jej súčasného šéfa.

„Pellegrinimu sa nikto z hľadiska popularity nepribližuje.Pre Hlas je to obrovská výzva. Zažili to aj iné strany a v mnohých prípadoch strany neprežijú zakladateľa," hovorí politológ Láštic.

Témou rozhovoruje aj budúcnosť Ivana Korčoka. Mal by vstúpiť do straníckej politiky?

Moderuje Denisa Hopková.

Máme pre vás exkluzívny rozhovor o športovom aute Tatra V8 MTX. Zisťovali sme koľko sa ich vyrobí a kto si ich môže kúpiť. Z čoho majú britskí vodiči stres? 363 slovenským majiteľom krásneho veterána prehovoríme do duše a šepká sa o tom, že štvornásobný majster sveta F1 sa vráti na okruhy. Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

„Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ“. Slovensko rozhodlo. Nateraz zvoleným a už čoskoro aj novým prezidentom v úrade bude Peter Pellegrini. S rozdielom vyše 165 tisíc hlasov porazil Ivana Korčoka. Ten získal 1 243 tisíc hlasov. 

Parlament, vláda a najnovšie aj prezidentský palác bude už od polovice júna vo farbách Ficovej vládnej väčšiny. 

Čo to prinesie Slovensku? Aký bude Peter Pellegrini prezident? A akým smerom sa vydá prezidentský palác po ére Zuzany Čaputovej? 

Témy pre Petra Bárdyho, ktorý najnovšie knižne mapuje päť rokov odchádzajúcej prezidentky. Aké dedičstvo zostane po nej? A môže inšpirovať politika typu Petra Pellegriniho? 

„On si od nej bude môcť zobrať čokoľvek, no nezoberie si nič. Ľudskosť, snahu osloviť čo najširšie spektrum...Toto Peter Pellegrini robiť nebude. On bude prietokový ohrievač úradu vlády“, tvrdí Bárdy.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pri príležitosti prvého apríla sme sa zamysleli, ako si ho uctiť, a tak sme sa pozreli na  Flat Earth Society.

Už v 6. storočí pred Kristom Pytagoras presadzoval myšlienku guľovitej Zeme. O 2 600 rokov neskôr máme internet, vesmírny výskum a tisíce ľudí, ktorí si myslia, že Zem je placka.

Kam siahajú počiatky Flat Earth Society? Čo bolo hnacím motorom? Kde v tom hrá rolu Biblia?

O placatej konšpiračnej teórii sa v 73. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška.

V 73. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Michal Šebeň sa narodil na Salaši pri Uhrovci v roku 1931. Po vypuknutí SNP sa na salaši začali objavovať partizáni. Jeho brata Adama odviedli do armády, avšak dezertoval a pridal sa k partizánom. Michal zažil odsun vojakov nemeckej armády z Uhrovskej doliny. Jeho rodičia museli odvádzať vysoké kontingenty, nútili ich vstúpiť do družstva. Zostali však na Salaši ako zamestnanci. Jeho súrodenci si museli nájsť iné zamestnanie. Michal vyštudoval strojnícku priemyslovku, oženil sa, pracoval v Tatrovke v Bánovciach nad Bebravou. Po auguste 1968 mal problémy v zamestnaní, neskôr sa zamestnal v Bratislave. Po revolúcii v roku 1989 išiel do dôchodku, vrátili sa do Bánoviec a reštituovali Salaš. Michal napísal knihu o rode Šebeň a histórii Salaša. Pravidelne sa na mieste stretáva celá veľká rodina.

Vypočujte si reportáž z volebnej noci u Ivana Korčoka, ktorého vo voľbách porazil Peter Pellegrini.

„Kampaň rozhodlo to, že zo mňa urobili kandidáta vojny. To im nezabudnem. Za vás, moju mamu, moje deti,” povedal po prehre Ivan Korčok jeho priaznivcom pred Starou tržnicou, kde mal centrálu.

Prinášame vám nielen priebeh volebnej noci, ale aj analýzy volebného výsledku. Budete počuť prvé slová Ivana Korčoka, rekacie expremiéra Mikuláša Dzurindu, poslancov Alojza Hlinu a Máriu Kolíkovú (SaS), Milana Majerského, či herečky Kristíny Tormovej.

Reportáž nahrala Denisa Hopková.

Budete počuť Petra Pellegriniho, ktorý sa stane šiestym prezidentom samostatného Slovenska. Okrem poďakovania občanom oznámil, že ako prvé sa pôjde zajtra ospravedlniť svojim rodičom za to, že museli čeliť špinavej kampani.

Okrem toho budete počuť vyjadrenia Roberta Fica, Ivana Gašparoviča, Matúša Šutaja Eštoka, ale aj redaktorov Aktualít Frederiku Lodovú a Tomáša Kysela.

Nahrával Zorislav Poljak.

Hnutie Tradičných manželiek sa na fórach objavilo približne v roku 2019. Odvíja sa od teórie redpilling-u, čo je teória náboru krajnej pravice, ktoré ponúka veľmi jednoduché riešenie na všetky problémy alebo pocity nespokojnosti, ktoré ľudia majú. Redpilling-om majú byť ľuďom otvárané oči a má im pomôcť vymaniť sa zo stáda, ktoré sleduje mainstreamové myšlienky.

Aké skupiny v rámci ultrakonzervatívneho hnutia Tradičných manželiek existujú a na základe čoho ich delíme? Prečo je hnutie napojené na myšlienky antifeminizmu či zachovania bielej rasy a nakoľko je extrémistické? Akú úlohu pripisuje hnutie ženám a aké vlastnosti či správanie od nich očakáva? Ako funguje nábor do Tradičných manželiek a prečo využíva teóriu redpilling-u? Ako sú Tradičné manželky prepojené na myzogýnnu manosféru?

Aké ženy bývajú členkami hnutia Tradičných manželiek a čo ich spája? Ako prebieha ich radikalizácia vo vnútri hnutia? Nakoľko sa Tradičné manželky pohybujú v online sfére a ktoré fóra či sociálne siete využívajú? Aký vizuálny obsah zvyknú publikovať na TikToku či Instagrame? Ako sa hnutie stavia k právam žien v spoločnosti a čo je jeho konečným cieľom? 

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Infosecurity.sk Radkou Kulkovou.

The electoral campaign for the second round of the presidential elections in Slovakia ended at midnight on Wednesday and a moratorium is in effect. During this period, presidential candidates cannot campaign. It is forbidden to publish the results of opinion polls and election surveys. The moratorium lasts until voting closes on polling day. 

Smer's candidate for the European Parliament gave an interview to a portal through which the Russians wanted to influence the European elections. Erik Kaliňák accused the media of spreading deceitful and hateful lies about him. "Yesterday, I contacted Paľo Gašpar (deputy director of the Slovak Information Service ) and asked him to check the financial connections of all media, as well as the personal accounts of individual journalists, including those standing here," said Kaliňák.

This podcast used a short sample from facebook.com/ErikKaliňák

"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Už zajtra si Slovensko v druhom kole volieb zvolí prezidenta. Spracovanie výsledkov prvom kole trvalo necelé štyri hodiny, čo bolo v porovnaní s predcházajúcimi prezidentskými voľbami o hodinu kratšie. Ako to bude teraz? Kedy by sme mohli očakávať výsledky? Odpovedá hovorkyňa Štatisického úradu SR Jana Morháčová. „Časový nábeh priebežných výsledkov v druhom kole podla skúsenosti z predošlých prezidentských volieb očakávame o niečo málo rýchlejší, ako v prvom kole," približuje.

Hodnotí tiež, že počas volebnej noci krátko po 23 hodine mali zosumarizovaných polovicu okrskov. O 20 min pred polnocou to bolo 90% výsledkov. V nedeľu po prvej hodine čakali na dáta z posledných osmich takmer 6-tisíc okrskov.

Štatistický úrad sa musel po druhom kole ohradiť voči viacerým hoaxom. „Na sociálnych sieťach boli zdieľané nepravdívé informácie o tom, že prvýkrát sa vo voľbách prezidenta hlasy spočítavali elektronicky, čo mohlo spôsobiť manipuláciu výsledkov," približuje Jana Morháčová.

Hovorí tiež, že je absolútne vylúčená manipulácia s výsledkami v ktoromkoľvek štádiu sumarizácie výsledkov, všetky činnosti realizované Štatistickým úradom SR sú skontrolovateľné. „Tvorba a spracovanie zápisníc má zapracovaných niekoľko kontrolných mechanizmov, všetky dáta zverejňované elektronicky zodpovedajú „papierovým“ dátam, ktoré schválili a podpísali volebné komisie," hovorí

Očakáva sa veľmi tesný výsledok. Mohol by si jeden z kandidátov povedať, v prípade veľmi tesného výsledku, povedať, že chce zrátať hlasy znova? Odpovedá šéfka odboru volieb Eva Chmelová. „Aj keby to bolo o sedem hlasov, zákon ani ústava nepočítavá s prepočítavaním hlasov pre istotu," približuje.

Aj ona očakáva výsledky skôr ako v prvom kole. „Predpokladáme, že to bude skôr, ale o koľko, to si nedovolím povedať," dodáva Eva Chmelová. No a pripomenie aj na čo si dať počas volieb pozor a ako sa nepomýliť.

Na voľby sa pripravujú aj Aktuality.sk. O našom štúdiu počas volebnej noci, ale aj nedeľnajšom, v podcaste hovoria moderátori Jaroslav Barborák a Peter Hanák.

Moderuje Denisa Hopková.

Lucia Szabová (26 rokov, bilancia 7-0) je klenot ženského MMA na Slovensku, 28. najlepšia bojovníčka sveta vo váhe do 61 kg. V lete 2021 sa schyľovalo k jej zápasu o titul Oktagonu s Luciou Pudilovou, zahraničné médiá ju spájali s UFC. Nasledovala však takmer trojročná pauza od MMA, počas ktorej priviedla na svet syna Dragana. Predminulý víkend sa vrátila vo veľkom štýle. Pestré obdobie mapuje v relácii ŠPORT.sk s názvom STAREDOWN.

ČO SA DOZVIETE V ROZHOVORE?

Náš cieľ nie je potlesk, náš cieľ je spríjemniť trpiacim pobyt v nemocnici a odľahčiť to ich blížnym, ale aj personálu. Clowdoctors sú súčasťou liečebného procesu pretože smiech a psychická pohoda sú súčasťou liečby, hovorí o poslaní zdravotných klaunov Roman Večerek. A ako sa klaun vyrovnáva s utrpením a smrťou detí?

Nemocnica. To je miesto spájané so strachom, bolesťou a áno – aj s umieraním. Miesto, ktorého sa bojíme, miesto, kde naozaj byť nechceme, no zároveň je to miesto, kam neodvratne - chtiac či nechtiac, všetci smerujeme. No a je to i miesto, ktoré málokto z nás spája so smiechom, radosťou – a tobôž so zábavou. No i v strachu z bolesti, z utrpenia a dokonca i z obáv zo smrti, predsa len stále hľadáme a i napriek tomu všetkému zlému, potrebujeme nádej. A i preto potrebujeme radosť a potrebujeme i smiech - možno dokonca i výsmech z toho, čo nedokážeme zmeniť a čomu každý jeden z nás čelí, teda: Bolesti, utrpeniu – i smrti.

No a práve o tomto je ich práca – presnejšie poslanie, tzv. zdravotných klaunov. Klaunov, ako je i doktor Quido Bublanina, alias Roman Večerek z mimovládnej organizácie Červený nos – Clowndoctors.

„Je to o tom, že je úplne jedno kto ste, ako vyzeráte, čomu veríte a či ste chudobný alebo bohatý, ale keď vás niečo bolí a trpíte, tak ste všetci na jednej lodi. No a presne toto je tá vec, ktorú klauni z Clowndoctors prinášajú a čo je ich pridaná hodnota,“ hovorí zdravotný klaun Roman Večerek.

Ako rozosmiať deti, ktoré trpia a dokonca i čelia samotnej smrti? Kde je hranica ako ich vtiahnuť späť do života a pritom im neublížiť no a ako sa vyrovnať s tým, keď ich publikum odchádza do miesta odkiaľ niet návratu? A kde v tom všetkom hľadať niečo ako zázrak – aj zoči voči smrti?

Počúvate Ráno Nahlas, dnes o zdravotných klaunoch z organizácie Červený nos, Clowndoctors. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ako ďalej s druhým pilierom? Alebo inak: ako ďalej so súkromnými dôchodkovými úsporami občanov? S vyše pätnástimi miliardami milióna osemsto tisíc Slovákov. 

Po tom, ako Ficova vláda opäť znížila odvody na súkromné penzie, zaznievajú hlasy o „garanciách“ pre výnosnosť súkromných fondov, či zámery „prehodnocovať efektívnosť“ všetkých pilierov dôchodkového systému – a teda aj druhého piliera. 

Pozrieme sa na ne s dôchodkovým expertom Jánom Šebom, ktorý pôsobil za predchádzajúcich vlád Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora na úrade Plánu obnovy, odkiaľ aktuálne prešiel na vládny Inštitút pre stratégie a analýzy. 

Doterajšie zásahy vlád Roberta Fica do druhého piliera podľa neho pripravili sporiteľov najmenej o 18 mld eur. 

„Najväčší negatívny zásah s najväčšími dopadmi na hodnotu úspor ľudí bola akcia "návratka".

Máte vyčíslené, koľko to stálo?

„Tento je najdrahší, bavíme sa okolo trinásť až štrnásť miliárd eur.“

Keď hovoríme päť miliárd pri prvom a ďalších trinásť, to je skoro dvadsať miliárd.

„Pretože od toho momentu indexové fondy urobili viac ako 100 percentný výnos a dlhopisové fondy urobili výnos nejakých 20 %.“

Akú životnosť dávate Inštitútu pre stratégie a analýzy, keď jeden premiér bude počuť, že kroky jeho vlád - a to len tie dva najzávažnejšie pri súkromných dôchodkoch - stáli sporiteľov dvadsať miliárd.

Ale tento inštitút má robiť presne toto. A stále to robí. To znamená, že ponúka vlastne vláde... využívajú ho na to: prepočítajte mi veci, ako by fungovali, keby sme sa rozhodli takto, ako by fungovali, keby že sa rozhodneme inak. Takže on stále funguje týmto smerom. Keď pustíte von kritické veci. Čo znamená kritické? Odhaľovanie pravdy nemôže byť kritické. 

Ďalšia vec však je nielen, či vás počujú a počúvajú, ale či aj berú do úvahy vaše prepočty.

„Niektoré áno, niektoré nie. Závisí to, či to sedí do kontextu formovania ich politiky.“ 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Sme autenticky nahnevaní na to, čo hrozí RTVS, držíme však spolu“, tvrdí Rozália Vlasková z koordinačného výboru za nezávislosť a verejnoprávnosť RTVS.

Keď o rozprávkach či rozprávky vysiela rozprávková víla. A rovno vo verejnoprávnej RTVS. Tej RTVS, ktorá je dnes ťažko skúšaná vládnou mocou. 

Tak trocha dobrodruh: s čerstvým diplomom etnologičky sa postavila medzi regály supermarketu. Keď ju to prestalo baviť, ocitla sa na konkurze do spravodajstva Rádiožurnálu, kde… Kde ju nasmerovali smerom, po ktorom podvedome túžila – k rozprávkam a vysielaniu pre deti Rádia Junior. 

A tento svet, v ktorom od nepamäti bojuje dobro so zlom, jej nedáva byť ticho, keď sa dobro so zlom bijú vo svete reálnom. Aktuálne ju to priviedlo do koordinačného výboru iniciatívy zamestnancov RTVS za verejnoprávnosť a nezávislosť. 

Rozália Vlasková, redaktorka a dramaturgička Rádia Junior. 

Je zápas o verejnoprávnosť tým rozprávkovým súbojom dobra so zlom? A skončí to aj s verejnoprávnosťou ako v rozprávke – teda, že dobro zvíťazí? 

„Keď to nebude vypočuté, budeme robiť všetko, čo nám umožňuje zákon, budeme sa brániť v medziach zákona.“

Ak hovoríte, že "všetko, čo umožňuje zákon", tak ústava umožňuje aj štrajk, "právo na štrajk je zaručené". Čiže aj čosi takéto?

„Štrajk je ošemetný v prípade verejnoprávneho média, ktoré zo zákona musí vysielať, ale aj tam sú určite možnosti, ako sa štrajkovo prejaviť aj počas toho, ako vysielame. Takže ja nehovorím, čo budeme robiť, lebo to nezávisí odo mňa. Sme ôsmi členovia výboru a určite budeme o tom komunikovať v pracovných skupinách.“

Pýtam sa na diapazón možností.

Nevylučujeme žiadnu zákonnú možnosť a budeme reagovať na to, čo príde. Takže zatiaľ situácia nie je postavená tak, že musíme sa postaviť a byť ticho, alebo sa postaviť a štrajkovať nejakým iným spôsobom. Zatiaľ sme v strehu, čakáme, čo bude. Naviac my sme odpoveďou na to, čo nastolila druhá strana, my nie sme tí aktivisti, ktorí chcú niečo meniť, my len odpovedáme na útoky. 

Zacitujem z vašej výzvy: "Svoju podporu nám vyjadrili všetci tí, bez ktorých by rozhlas ani televízia neodvysielali ani len sekundu programu". Nie je už v tomto naznačená forma možného budúceho protestu? Že by šlo možno o "informačný blackout" jedného verejnoprávneho média?

„Nerada by som to prezentovala ako nejaké vyhrážanie sa, že teraz 1200 ľudí vypovie poslušnosť. Iba podotýkame, že nás podporilo 1200 ľudí, bez ktorých sa program nezaobíde a treba to brať do úvahy, že tí ľudia s tým nesúhlasia, prieči sa im to a sú ochotní sa k tomu prihlásiť.“

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Zdá sa, že presne vie, o čo mu ide.

Aké „míľniky“ má na ceste k autokracii za sebou vládna koalícia, zhrnul Ťažký týždeň.

Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.

Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Exprezident Andrej Kiska poslal peniaze na kampaň Ivanovi Korčokovi. Smeje sa nad sľubmi, ktoré kandidáti nemajú šancu naplniť. Robert Fico sa podľa neho už pokúsil úkolovať Petra Pellegriniho, aj keď ešte nie je ani zvolený. Tvrdí, že Pellegrini robí kampaň strašením, ale prezident nemôže ani odvolať vládu ani nijako ovplyvniť vojnu či mier. Do akej miery je legitímna debata o súkromí prezidenta?

V podcaste s Andrejom Kiskom sa dozviete:

– v 1. minúte – koľko peňazí poslal Ivanovi Korčokovi na kampaň;

– od 1:40 – čím ho Ivan Korčok presvedčil už v októbri;

– po 3:00 – či bude lepšie, ak bude v paláci politik;

– od 5:00 – ktoré sľuby kandidáti nemajú šancu naplniť;

– po 8:00 – či sa vôbec budú dať naplniť slová Ivana Korčoka, že bude spolupracovať aj s vládou Roberta Fica;

– od 10:00 – ako by mohol Ivan Korčok limitovať Roberta Fica;

– po 12:00 – že Peter Pellegrini sa podlizuje voličom Smeru a Štefana Harabina;

– od 12:50 – ako sa Robert Fico už pokúsil úkolovať Petra Pellegriniho, čo má urobiť vo funkcii prezidenta;

– po 14:20 – že prezident nemôže odvolať predsedu Ústavného súdu SR, a keby to Pellegrini ako prezident predsa urobil, zasiahla by EÚ;

– od 15:50 – že Pellegrini robí strašiacu kampaň, ale hovorí o veciach, na ktoré prezident nemá dosah;

– od 18:00 – že prezident bez vlády a parlamentu nijako neovplyvní vojnu a mier;

– po 20:00 – či je prezident v zahraničnej politike vnímaný výraznejšie ako premiér;

– od 21:00 – že stretnutie nášho ministra so Sergejom Lavrovom zo sankčných zoznamov bola hanba;

– po 21:30 – že Peter Pellegrini v kampani hovorí veci, s ktorými ani on sám vnútorne nesúhlasí;

– po 22:30 – či sa máme vo voľbách rozhodovať aj podľa toho, čo kandidát povie o Gaze a Náhornom Karabachu;

– od 25:00 – že ak sa Pellegrini stane prezidentom, aj jeho súkromie bude sledované;

– po 26:00 – do akej miery sa akceptuje, že prezident nemá prvú dámu;

– okolo 27:00 – či je pravda, že si musel požičať manželku Miroslava Lajčáka ako prvú dámu;

– po 28:00 – že Peter Pellegrini je vydierateľný, ale aj on môže vydierať Roberta Fica;

– po 29:00 – do akej miery je nebezpečná vydierateľnosť prezidenta;

– okolo 30:00 – či by mohol byť vydierateľný aj Ivan Korčok;

– do 35:00 – ktoré z povolaní Andreja Kisku je najviac naplňujúce.

Kampaň pred druhým kolom sa blíži do finále, od polnoci začne platiť moratórium. V posledný možný deň tak podporu vyjadrili aj neúspešní prezidentskí kandidáti. Budete počuť historika Patrika Dubovského, ktorý podporil Ivana Korčoka.

Neúspešný prezidentský kandidát Ján Kubiš bude voliť Petra Pellegriniho. Potvrdil to pre RTVS. Ľuďom nechce radiť, koho majú voliť, ale vyzval, aby prišli v sobotu k urnám.

Pellegriniho podporila vládna koalícia s Andrejom Dankom a Robertom Ficom. Vo svojom spoločnom vyhlásení po koaličnej rade varovalipred Ivanom Korčokom.

V podcaste rozoberieme aj posledné prieskumy - ukazujú, že pôjde o veľmi tesný súboj. Dá sa teda určiť, kto môže byť víťazom volieb? Čo o tom rozhodne? A podarilo sa Ivanovi Korčokovi a Petrovi Pellegrinimu mobilizovať skupiny, ktoré sú k ich víťazstvu kľúčové? Odpovedajú riaditeľ agentúry Ako Václav Hřích a Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos.

„Je ťažké odpovedať na otázku, kto vyhrá. A to aj z dôvodu, že v meraní takmer všetkých agentúr majú obaja kandidáti rovnaké číslo. Niekde o pár desatín, možno o percent viac jeden, v inom prieskume druhý," hovorí v podcaste Václav Hřích.

Podobne to vníma aj Roman Pudmarčík z Ipsosu. „Pri rozložení 50 na 50, ktoré aktuálne vidíme, je štatistická odchýlka niekde na úrovni pod 4%. To hovorí o tom, že jeden aj druhý kandidát môžu byť aktuálne na prvom mieste a vyhrať voľby," hovorí.

Dodáva, že ide o takmer dokonalú remízu. „Aktuálne nie je možné povedať, kto sa stane víťazom. Jedno je ale isté, čaká nás dramatická volebná noc s otvoreným koncom."

Hlavným fakotorom, ktorý bude rozhodovať bude podľa Pudmarčíka účasť. „Nižšia účasť nahráva Korčokovi, vyššia účasť Pellegrinimu."

Moderuje Denisa Hopková.

Pred volebným moratóriom diskutovali novinár Peter Bárdy a dlhoročný diplomat Rastislav Káčer o blížiacom sa druhom kole prezidentských volieb.

Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.

Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.

Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.

Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Mentioned in this episode:

Sledujte druhé kolo prezidentských volieb na YouTube Aktuality.sk

V sobotu večer 6.4.2024 o 21:30 volebné štúdio https://youtube.com/live/pC1J2J1tmII?feature=share V nedelu ráno 7.4.2024 o 07:00 povolebné štúdio https://youtube.com/live/SLZq1oRjwkY?feature=share https://podcasty-aktualitysk.captivate.fm/youtube-stream

Prezidentské voľby 2024 druhé kolo

Umelá inteligencia zasahuje aj do oblasti kybernetickej bezpečnosti. Nejde iba o to, že podvodníci môžu generovať kvalitnejšie phishingové správy či deepfake fotky a videá. Rôzne nástroje tiež môžu pomáhať pri generovaní nových, neznámych škodlivých kódov. Ako sa tieto hrozby prejavujú v praxi a s čím sa už môžu stretávať Slováci?

O týchto témach prišiel do štúdia porozprávať riaditeľ národnej jednotky na riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov SK-CERT Národného bezpečnostného úradu Milan Pikula. V podcaste SHARE sa s ním rozprával Ján Trangel.

V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:

Hanbil som sa a bol som rád, že tam nie som, keď smeráci vykrikovali vulgarizmy o prezidentke republiky, hovorí bývalý spolustraník Roberta Fica Peter Weiss. Spolupracoval aj so stranou Hlas, ale sklamali ho a odišiel. Prečo ako bývalý predseda komunistickej strany nie je proruský?

V podcaste s Petrom Weissom sa dozviete:

– od 3. minúty – že SNS je krajná pravica a extrémisti z kandidátky ĽSNS;

– po 3:50 – prečo on sám nekandidoval za prezidenta;

– po 4:30 – že Peter Pellegrini je v pasci, lebo musí osloviť konšpirátorov;

– od 6:30 – ako sa zmenila strana Hlas;

– od 7:00 – že Pellegrini kedysi tvrdil, ako budeme potrebovať pomoc susedov, ak nás niekto napadne, a teraz to isté upiera Ukrajine;

– po 8:20 – že pôvodne uveril Pellegrinimu, no ten sa nakoniec podvolil Smeru;

– od 12:00 – prečo sú mnohí bývalí komunisti proruskí a Peter Weiss nie;

– po 12:30 – že súčasný ruský režim nemá žiadne ľavicové prvky, naopak, je ultrakonzervatívny;

– od 15:30 – ako si kritici EÚ neuvedomujú, že návrat k slovenskej korune by ich pripravil o všetky úspory;

– po 16:50 – že ak sa snažíte kamarátiť s Ruskom a robiť politiku na štyri svetové strany, stratíte identitu aj spojencov;

– od 21:55 – že aj Česko a Poľsko robia suverénnu politiku;

– po 24:50 – ako sa hanbil za smerákov, ktorí v Nitre kričali vulgarizmy o prezidentke;

– okolo 26:00 – že Smer vyhral voľby tým, že sa stal radikálnejším ako Republika, podobne ako Orbán predbehol Jobbik;

– po 30:00 – ako Orbán ovládol Maďarsko zmenou volebného systému a postupným ovládnutím médií;

– 32:20 – čo môžeme robiť v sebaobrane, aby sme neskončili ako Maďarsko;

– do 35:00 – ako sa zmenil Robert Fico, ktorý kedysi bojoval proti Mečiarovi a dnes robí to isté ako on.

Do prezidentských volieb ostáva iba pár dní a rozhodnúť môže každý hlas. Zatiaľ čo Ivanovi Korčokovi sa podľa sociológa voličov darí - s vidinou víťazstva, mobilizovať, v tábore jeho oponenta vidí rozpaky. „Ľudia z Hlasu robia čo môžu, ale ani SNS a ani SMER do toho príliš nezasahujú a človek zvonku by mohol mať dojem, že minimálne SMER sa zmieril s potenciálnou Pellegriniho porážkou a dokonca si to i praje – aby Pellegriniho vytrestali,“ tvrdí sociológ Michal Vašečka.

Slovensko už tento víkend spozná meno nového prezidenta. O post hlavy štátu zabojuje diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok s predsedom Hlasu, šéfom parlamentu a dlhoročným Ficovým súputnikom Petrom Pellegrinim. Ten ale svoju pozíciu dlhodobo preferovaného favorita v prvom kole volieb neobhájil a oproti víťaznému Korčokovi stratil vyše 5 percent, teda vyše 120 tisíc voličov. V hre je však ešte viac ako štvormiliónový tábor voličov Štefana Harabina, ako i množstvo demotivovaných a znechutených nevoličov.

Ivanovi Korčokovi sa podarilo pomerne úspešne mobilizovať svojich voličov, tvrdí Vašečka. „Teraz sa ukáže, či sa to zopakuje v druhom kole. Osobne predpokladám, že skôr áno pretože zrazu veľká časť sklamaných voličov pochopila, že je šanca na víťazstvo. No a v momente keď je šanca reálna, to vie prebudiť i tých sklamaných a priviesť ich späť k volebným urnám,“ dodáva. Naopak, rozpaky v podpore vidí viac v tábore Petra Pellegriniho.

„Robert Fco vyjadril Petrovi Pellegrinimu podporu veľmi dehonestujúcim spôsobom a v podstate ho veľmi poškodil no a za ostatné dni sme videli, že ľudia z Hlasu robia čo môžu, ale ani SNS a ani SMER do toho príliš nezasahujú a človek zvonku by mohol mať dojem, že minimálne SMER sa zmieril s potenciálnou Pellegriniho porážkou a dokonca si to i praje, aby Petra Pellegriniho vytrestali. Táto atmosféra bude mať - minimálne v emocionálnej rovine, vplyv na voličstvo, ktoré má tendenciu ho voliť ako kandidáta vládnej koalície no a toto môže Pellegrinimu na poslednú chvíľu ubrať hlasy,“ myslí si sociológ.

Tieto voľby sa tak napriek slabým kompetenciám prezidenta, stali akýmsi referendom o Ficovej vláde, ako i ďalšom zahraničnopolitickom smerovania Slovenska. Ich výsledok tak zrejme bude veľmi tesný a nervozita vo volebných štáboch kandidátov očividne narastá.

„Pravdou je, že od prvého dňa po ohlásení výsledkov prvého kola, sa Pellegriniho stratégia úplne rozpadla. Treba však povedať, že - napriek dlhoročným skúsenostiam s našou politikou, ma skutočne vyrušilo, že v jednej chvíli začať Peter Pellegrini úplne vo všetkom klamať. Lož za lžou, ohýbanie reality a to ma vyrušilo pretože tým ukázali, že v mene víťazstva sú ochotní robiť všetko. A toto je naozaj niečo, čo rozllišuje dve časti našej politickej scény,“ komentuje to Michal Vašečka.

Čo budú kľúčové heslá a témy nastávajúcich dní a komu a čím sa podarí dosiahnuť volebné víťazstvo? No a napokon, ako tieto voľby zmenia politickú mapu Slovenska, nálady v koalično-opozičných táboroch, ale aj slabú odolnosť našej populácie voči únosu verejnej debaty do sféry lží, dezinformácií a strašenia fiktívnymi hrozbami?

„Ja si myslím, že toto je presne to, o čo sa tu hrá. Prípadné víťazstvo Ivana Korčoka by mohlo znamenať minimálne to, aby sme sa do toho bahna vytvoreného dezinformačnou scénou neprepadávali ešte hlbšie. Parlamentné voby totiž v tomto zmysle nepriniesli nejaké vytriezvenie, kde by si populácia tých, ktorí si zvolili súčasnú vládnu koalíciu uvedomili, že niečo nie je v poriadku. Práve naopak, zdá sa, že sú s tým, čo sa tu deje, veľmi spokojní. V tomto zmysle hlas z prezidentského paláca, ktorý by bol iný, by aspoň mohol pomôcť udržať akú takú rovnováhu, ktorá tu bola. Tá rovnováha sa totiž už dnes prevažuje v prospech dezinfoscény a aspoň toto by sa hlasom z paláca dalo zachrániť,“ tvrdí sociológ Michal Vašečka.

A ako vidí budúcnosť oboch kandidátov po prezidentských voľbách a aký budú mať dopad na našu politickú scénu?

„Slovenská neficovská, nekoaličná časť politického spektra má dnes typ lídra, ktorý aj keď nevyhrá prezidentské voľby, tak tým lídrom ostane a mal by byť v tejto chvíli viacerými opozičnými politickými stranami osvojený. Dnes totiž ani PS, ani KDH a ani SaS nemajú lídrov, ktorí by vedeli nadstranícky zjednocovať. Čiže, nech už sa o pár dní stane čokoľvek, Ivan Korčok ukázal potenciál, ktorý by nemal byť zahodený,“ hovorí Vašečka.

Naopak, budúcnosť Petra Pellegriniho vidí sociológ v pomerne neružových farbách. „Ak by prehral, tak to začne vládnu koalíciu rozbíjať. SNS to pochopí ako šancu na zisk nejakého nového lupu no a predovšetkým Robertovi Ficovi sa naplní jeho predstava, že zradcov treba vytrestať. Pellegriniho prehra ukáže, že všetky jeho doterajšie úspechy boli výlučne úspechmi vďaka Robertovi Ficovi. Ak to prehrá, bude to vážna rana jeho politickej kariére a je iba otázka, kde sa ten pád môže zastaviť,“ tvrdí.

Ráno Nahlas so sociológom Michalom Vašečkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Obaja kandidáti sa počas sviatkov vyfotili v kostole a kampaň sa tak opäť vrátila k „birmovanému komunistovi“ Robertovi Ficovi a tlačovke Maroša Šefčoviča s biskupmi. V minulosti to nikomu k z nich k výhre nepomohlo. Peter Pellegrini tvrdí, že chce chrániť vládu a pomáhať jej pokračovať v nastolenom trende.

Predseda koaličnej strany Hlas rečnil pred svojimi spolustraníkmi a podporovateľmi. Hovoril napríklad o potrebe prezidenta spájať, no vzápätí sám rozdeľoval ľudí na obyčajných a elity, ktoré si v kaviarňach užívajú croissanty a kapučíno.

Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho táto kampaň pripomína Maroša Šefčoviča, iba s tým rozdielom, že Peter Pellegrini neodmietol najhoršie nápady typické pre smerácke kampane.

Pozreli sme sa na najčastejšie kampaňové naratívy a nedávne videá oboch kandidátov.

Moderuje Peter Hanák.

Aj Európska únia chce, aby ho každý vodič ovládal. Proti kolónam môžu pomôcť lietajúce taxíky, len si ešte musíme počkať. Na akých diaľničných úsekoch sa maká a ohlásili ďalšiu zvolávaciu akciu. Čo neurobil jeden pracovník vo fabrike? Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Ako hodnotí kampaň v druhom kole volieb? Aké taktiky zvolili Ivan Korčok a Peter Pellegrini a aké má kto šance? V podcaste odpovedá šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Kandidáti na post prezidenta podľa neho zvolili opačnú stratégiu. Jeden mobilizačnú, druhý demobilizačnú.

„Nedá sa povedať, že argumenty Petra Pellegriniho spochybnia voličov Ivana Korčoka. Peter Pellegrini potrebuje priniesť k volebným urnám nových voličov, respektíve osloviť voličov Štefana Harabina. Taktika Ivana Korčoka je presne opačná," približuje Slosiarik s tým, že sa víťaz prvého kola sa pokúša demobilizovať voličov Petra Pellegriniho a Štefana Harabina.

Ako vníma podporu Krisztiána Forróa? Môže Pellegrinimu vyhrať voľby? „Dáta ukazujú, no musíme to regionálne diferencovať, že medzi maďarskými voličmi má Peter Pellegrini väčšiu podporu ako Ivan Korčok. Pellegrini tu možno hrá o jedno, či dve percentá. Ale pri tak tesnom súboji ide presne o o to," približuje šéf agentúry Focus.

Na to, kto vyhrá, by si dnes nevsadil. „Vidím to 50 na 50. Súboj je taký tesný, že z dát sa dnes nedá povedať, kto reálne vyhrá. Predpokladám, že rozdiel nebude niekoľko percentuálnych bodov, hovorí.

V podcaste si môžete tiež vypočuť:

- čo vieme o voličoch Štefana Harabina,

- čo potrebuje Peter Pellegrini k víťazstvu,

- ako funguje psychologická výhoda víťaza prvého kola,

- čo by k víťazstvu potreboval Ivan Korčok.

Moderuje Denisa Hopková.

Pred druhou svetovou vojnou žilo v Žiline približne 18 800 obyvateľov, z čoho bolo približne 3500 Židov. Početná komunita nežila izolovane, ale významným spôsobom participovala na živote a rozvoji mesta. Príchodom vojny a vznikom krutého Židovského kódexu, ktorý vstúpil do platnosti v septembri 1941, sa ich spoločenské, sociálne, ekonomické a ľudské podmienky začali drasticky zhoršovať. Bol to jeden z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe.

Ako vnímala toto tragické obdobie v našej histórii detskými očami Margita Naďová?

Zo Slovenska neodídem, pokiaľ môžem na politikov nadávať a neprídu ma zbaliť policajti, tvrdí stand-up komik Marián Psár. V Mimóze prezradil, prečo začal študovať v Hurbanove, čo ho v živote baví ale aj to, prečo pozerá Ružu pre nevestu.

V Mimóze sa (ne)dozviete:

00:30 – čo by sa udialo, keby využívame 100% zemskej energie;

03:00 – čo očakáva v živote;

06:00 – prečo ho baví astronómia;

08:00 – či budú mladí chcieť poznať astronómiu;

09:45 – čo ho baví;

14:40 – vieme odvrátiť meteroitný armagedon;

16:30 – či verí na mimozemšťanov;

19:10 – či sa dá živiť stand-upom iné.

Influencerka Petra Dzvoníková známa ako Petushnasklee sa po prvom pôrode necítila komfortne vo svojom tele. Mesiace priberala a z pôrodnice odchádzala s rovnakou váhou, s akou do nej prišla. Je to vôbec možné? Okamžite začala riešiť zvláštne problémy ako napríklad „thigh gap“ – čiže medzeru medzi stehnami. Začala poctivo trénovať a kontrolovala si aj stravu. Po druhom pôrode bolo všetko inak. Podcast TELO môžete počúvať po prihlásení sa do služby Aktuality Navyše.

Ľudia jej najprv písali, že s takou postavou nemá nosiť šortky. Jej muž je trénerom a nastavil jej tréningový program. Followeri sa potom divili, ako sa jej podarilo rapídne schudnúť. Ale ani thigh gap, ani chudšia postava jej nepriniesli šťastie. A to napriek tomu, že to nebolo ľahké a išlo to pomaly.

Podľa nej aj modelky, missky a krásni ľudia majú mindráky a hrnú sa za dokonalosťou a ideálmi krásy. Každý však musí mať ideál krásy nastavený na seba a svoje možnosti. Niekto nikdy nebude mať oblé tvary a niekto iný zase nikdy nebude mať thigh gap a 188 centimetrov výšky.

Dnešná epizóda podcastovej série TELO je bonusový diel – rozhovor Martiny Smatanovej s Petrou Dzvoníkovou.

Vieme, že slová majú svoju silu, majú svoj efekt. Ten prechádza z online sveta aj do toho fyzického. Historická skúsenosť nás naučila, čo sa môže stať, keď sa normalizuje nenávistný jazyk, keď sa vyzýva alebo schvaľuje násilie voči skupine ľudí. Vieme, že nemoderovanie vytláča z diskusie menšiny, či už náboženské alebo sexuálne, ale aj ženy celkovo. A to má vplyv na celú spoločnosť, ktorá sa ďalej polarizuje.

Nakoľko sa nenávisť objavovala v komentároch prezidentských kandidátov počas kampane? Dokázali si kandidáti komentárové sekcie účinne moderovať? Kto každý je členom iniciatívy Bez hejtu a čomu sa kampaň venuje? Koľko percent nenávistných komentárov bolo podľa analýz Bez hejtu na Facebooku počas minulého roka? Na akých stránkach sa objavovalo najviac hejtu?

Ako pomáha umelá inteligencia vytrénovaná na slovenský jazyk moderovať online diskusie? Aké sú výhody tejto moderácie oproti aktivite ľudských moderátorov? Je možné vďaka AI odhaľovať aj nenávistné prejavy či dehumanizáciu v komentároch? Akú úlohu hrajú špecifiká lokálnych jazykov? Prečo je obmedzením moderácie obsahu fungovanie samotných online platforiem?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s CEO a spoluzakladateľom spoločnosti TrollWall Tomášom Halászom.

Slovenskí futbalisti v marcových prípravných zápasoch prehrali doma s Rakúskom 0:2 a remizovali v Nórsku 1:1. Čo ukázali tieto stretnutia, kto potešil a kto sklamal, čo možno vytknúť trénerovi Calzonovi, ako je národný tím pripravený na EURO 2024, kto pochybil v prípade Čavrič? Pre ŠPORT.sk odpovedá futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.

In this week's edition of The Slovak Snapshots podcast, we've rounded up Easter customs and traditions in Slovakia for you, as we celebrate Easter holidays together this weekend.

Slovaks do not let go of our colourful traditions. With the first day of spring, our boys can't wait for Easter to arrive. During Easter holidays they visit girls, whip them with a wooden whip (korbáč), and pour water on them. And when we say, "pour water on them", we often mean buckets full of water.

Former diplomat and foreign minister Ivan Korčok won the first round of the presidential election. The second round will decide on the new president of the Slovak Republic next weekend.

"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Vďaka Európskej únii voľne cestujeme a platíme jednotnou menou, no nemali by sme zabúdať ani na zlepšovanie zdravotníctva.

V podcaste s názvom Európske Slovensko sme sa porozprávali s Jozefom Fatrsíkom, vedúcim lekárom urgentného príjmu v galantskej nemocnici a tiež jedným z moderátorov obľúbeného podcastu Doktor má Filipa, ktorý nám porozprával nielen o svojej práci na urgente, ale aj o tom, ako Európska únia zlepšuje starostlivosť o zdravie na Slovensku.

Zažil mimoriadne efektívnu sezónu, v českej extralige sa stal v základnej časti najproduktívnejším hráčom zo zahraničia. Slovenský hokejový útočník Róbert Lantoši nepostúpil so svojim tímom do play-off a pred majstrovstvami sveta sa môže sústrediť na boj o miesto v reprezentačnom tíme.

Mladá Boleslav obsadila konečné 13. miesto. Na miestenku zaručujúcu predkolo vyraďovacej časti jej chýbali 4 body. Zachránila sa s priepastným 15-bodovým náskokom pred Kladnom. Róbert Lantoši odohral 50 zápasov a pripísal si 47 bodov za 20 gólov a 27 asistencií. Svoju produktivitu bude chcieť potvrdiť aj národnom výbere.

V najnovšej časti relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk ho vyspovedala dvojica Tomáš Prokop a Marek Marušiak. Prezradil, prečo neprestúpil do kvalitnejšieho klubu v rámci českej ligy, či je extraliga jeho poslednou zastávkou, vydá sa do iného európskeho klubu alebo opäť skúsi zámorie.

Taktiež porozprával o prestupových špekuláciách do KHL, zhodnotil či by Slováci hrajúci v tejto lige mali hrať na blížiacom sa svetovom šampionáte v Prahe a Ostrave a zaspomínal si na svoje pôsobenie vo Švédsku. Nezabudol ani okomentovať prácu Craiga Ramsayho.

Od rečí o pokoji k strašeniu vojnou.

Ako sa líši účet Petra Pellegriniho od účtu Ivana Korčoka a koľkokrát sa predseda parlamentu dokázal poprieť od vyhlásenia výsledkov 1. kola volieb, si môžete pozrieť v Ťažkom týždni.

Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.

Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Po prezidentských voľbách Slovensko čakajú ďalšie voľby - a to do Európskeho parlamentu. V podcaste budete počuť prognózy pred blížiaciami sa voľbami v júni. Ukázal ich prieskumy agentúry Ipsos pre portálEuronews. No a zdá sa, že v eurovoľbách pôjde o boj opozíce a koalície.

„Prieskum ukázal, že poradie slovenských strán v eurovoľbách kopíruje aktuálne politické rozloženie. Na prvom mieste máme Smer a Progresívne Slovensko. Rozdiel je na úrovni štatistickej chyby, to znamená, že ktorákoľvek z týcho strán môže byť dnes na prvom mieste," hovorí v podcaste Roman Pudmarčík z Ipsosu.

Strany v týchto voľbách vsádzajú aj na známé mená. Tie nájdete na viacerých kandidátkach. Podľa Pudmarčíka to môže vo voľbách pomôcť. „Narozdiel od volebného modelu pre parlamentné voľby, v prieskume pre európske voľby pridávame aj prvých päť mien na kandidátke. Ľudia vedia o Erurópskej únii a eurovoľbách málo. Pokiaľ tam nie sú mená, tak ľudia často ani nevedia, kto kandiduje."

Prieskum bol realizovaná v 18 krajinách, no a ukázal aj rast krajnej pravice. „Je vidieť mierny nárast krajnej pravice, hovorí Pudmarčík. No europarlament by neovládli.

V podcaste budete počuť aj europoslankyňu Luciu Ďuriš Nicholsonovú. „Bude krátko po prezidentských voľbách, no a vo veľkej miere bude závisieť, ako dopadnú. Podľa toho sa budú mobilizovať vždy tá druhá časť voličskej základne v eurovoľbách," konštatuje.

Podcast Európa vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom.

Moderuje Denisa Hopková.

Slovensko reprezentoval v rokoch 2005 až 2013, za ten čas stihol odohrať 38 zápasov, v ktorých strelil 5 gólov. Zahral si aj na juhoafrických majstrovstvách sveta. Marek Sapara si dnes síce už užíva zaslúžený športový dôchodok, ale futbal sleduje veľmi detailne.

Najnovšiu epizódu našej relácie Striedame! sme tentoraz nahrávali trochu netradične – priamo pred Národným futbalovým štadiónom Tehelné pole krátko pred sobotňajším prípravným stretnutím Slovenska s Rakúskom (0:2). Fanúšikovia prítomní vo fanzóne si ju mohli vychutnať exkluzívne naživo, pre ostatných čitateľov ju ŠPORT.sk dnes ponúka zo záznamu.

Moderátorská dvojica v netradičnom zložení Julo a Jaso vyčerpávajúco vyspovedala Mareka Saparu. Bývalý slovenský reprezentant čelil otázkam na to, či si Stanislav Lobotka skutočne zaslúži titul slovenský futbalista roka 2023, čo hovorí na voľbu nášho trénera roka, ako si Francesco Calzona počína pri našej reprezentácii a ako zvláda prácu pri slovenskom národnom tíme popri koučovaní SSC Neapol.

Okrem toho sa nevyhol aj stále aktuálnym témam ako Čavričovo odmietnutie nominácie a prehliadanie obrancu Martina Valjenta. Marek Sapara si tiež zaspomínal na svoju kariéru, počas ktorej si musel okrem iného zvykať na pristávanie lietadla v Trondheime, prezradil, že sa necítil dobre na skúške v Moskve a upozornil, že ako bývalý futbalista má za sebou už 6 operácií.

V najnovšej epizóde relácie Striedame! sa dozviete nielen to, ale aj oveľa viac...

Aj ukrajinci si všímajú naše prezidentské voľby. Ako približuje novinárka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí v Kyjeve, v ukrajinských médách sa rozoberá, kto je Peter Pellegrini a Ivan Korčok. Porovnávajú ích, všímajú si ich príbeh, ale aj aký vzťah majú k Ukrajine.

„Hlavné titulky písali, že prvé kolo volieb prinieslo senzáciu. Predsalen väčším favoritom bol Peter Pellegrini. Ukrajinské médiá to čítajú ako takú prvú Ficovu porážku. Ale venuju sa tomu len okrajovo."

Pozornosť ukrajinských médií získal aj Štefan Harabin. „Z pohľadu Ukrajiny je jasný spojenec Putina," približuje Stanislava Harkotová.

Témou podcastu je aj prítomnosť vojakov na Ukrajine. Ako to vlastne vnímajú samotní Ukrajinci?

Moderuje Denisa Hopková.

Na jednej strane povestný „bezpečnostný dáždnik“, na druhej „niečo, čo sa nám len deje, čo sami neformujeme“. Už v horizonte hodín to bude dvadsať rokov, čo Slovensko vstúpilo do obranného klubu Severoatlantickej aliancie. Podľa hlavy štátu „najlepšie možné rozhodnutie pre našu bezpečnosť“. Zuzana Čaputová tak ocenila tých, čo sa o vstup pričinili – bolo to obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu. 

Po dvoch dekádach a Putinovej bezprecedentnej agresie voči Ukrajine nám však podľa hlavy štátu chýba základná orientácia a zhoda, „kam vlastne patríme“. 

„Rétorika nielen politického extrému, ale aj niektorých ľudí, ktorí dnes sedia vo vláde, robí z nášho kľúčového aliančného spojenca, Spojených štátov amerických, pomaly väčšieho nepriateľa ako z krajiny, ktorá napadla nášho suseda, a ktorá nás sama zaradila na zoznam nepriateľov.“

Na dvadsaťročný príbeh Slovenska s Nato a Aliancie s nami sa pozrieme s niekdajším veľvyslancom pri Aliancii Tomášom Valáškom. 

„Členstvo v Nato nám prinieslo prosperitu a prácu pre desaťtisíce ľudí“, tvrdí Tomáš Valášek Dôvodom je aj fakt, že sme pre investorov bezpečnou krajinou, a to práve pre naše členstvo v Aliancii.

Kriticky sa však pozerá na aktuálnu politiku „štyroch svetových strán“, ktorú deklaruje vládna zostava Fico 4.0

„Bratajú sa s Rusko, potriasajú si ruky so sankcionovaným ruským šéfom diplomacie. Nuž takto sa to nedá. Aliancia predsa má svoje základné hodnoty, má svoju zdieľanú definíciu toho, kto je našim partnerom a spojencom. Nedá sa dlhodobo tváriť, že sme členmi Aliancie a zároveň ísť v praxi proti všetkým dohodnutým pilierom spoločnej politiky. Toto sa nám raz škaredo nevyplatí“, tvrdí bývalý veľvyslanec SR pri Nato. 

Nie je podľa neho náhoda, že aktuálne Slovensko nevie nájsť náhradu za odchádzajúcich talianskych vojakov, ktorí nám strážili vzdušný priestor. 

„Keď krajina ústami Roberta Fica tvrdí, že Rusko nie je hrozbou, naopak, že sa s ním treba zbratať a zmieriť a zároveň žiada spojencov o pomoc pri ochrane vzdušného priestoru. No pred kým? Pred Ruskom. Úplne oprávnene a logicky sa ostatné krajiny pýtajú, že o čom to hovorí. Buď to Rusko hrozbou je, alebo nie je! Ak nesúhlasíte, že Rusko je hrozbou, prečo k vám máme posielať vlastných vojakov za vlastné peniaze, aby sme vás chránili pred Ruskom! To nedáva zmysel.“

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Teroristická hrozba je teátro a politici súčasnej koalície vždy bojovali proti terorizmu len naoko, hovorí bývalý policajný prezident a dnes kandidát v eurovoľbách za Demokratov Štefan Hamran. Podľa neho Peter Pellegrini sľúbil policajtom z protiteroristickej jednotky podporu a zdroje, no jeho vláda v skutočnosti presadzovala škrty. Ako Maďari vnímajú Ivana Korčoka a s kým by sa mali spájať Demokrati?

V podcaste so Štefanom Hamranom sa dozviete:

– od 1. min. – že za tejto vlády už odišlo do civilu tisíc policajtov;

– po 2:00 – že vláda zneužíva údajnú hrozbu terorizmu na politické účely;

– od 3:00 – že dotyčný Tadžik zrejme nie je terorista, ale politický utečenec;

– okolo 5:00 – že v tomto prípade už rozhodoval aj Navyšší súd SR;

– po 7:00 – či nám naozaj na Veľkú noc niečo hrozí;

– od 9:30 – ako P. Pellegrini oklamal policajtov z protiteroristickej jednotky;

– po 10:00 – že toto nie je reálny boj s terorizmom;

– od 13:40 – čo si má myslieť vyšetrovateľ Bombicovho prípadu, keď minister diskutuje s trestne stíhaným extrémistom;

– od 16:00 – že Peter Pellegrini sľuboval, ako jeho ľudia nebudú chodiť do dezinformačných médií;

– po 19:00 – že ako etnický Maďar z Komárna sa hanbí za šéfa aliancie Krizstiána Forróa;

– od 20:00 – ako sa ľudia súčasnej vládnej koalície zachovali voči Hedvige Malinovej;

– okolo 22:00 – ako sa slovenskí Maďari pozerajú na Ivana Korčoka a Viktora Orbána;

– od 26:00 – že mal ponuky do politiky aj od PS a SaS, ale je mu bližší konzervativizmus;

– po 31:00 – či by sa Demokrati mali spojiť opäť s Igorom Matovičom, KDH alebo SaS.

Všetci chceme pokoj a všetci chceme pokoj. Len nemožno dôjsť k mieru a ani pokoju tam, kde jedna skupina bezprávne potláča inú. Bez spravodlivosti nemôže byť pokoj, ktorý bude platiť, hovorí Daniel Pastirčák. Šíriť pokoj znamená žiť pre pravdu a spravodlivosť, dodáva.

„Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam „verzus.“ Nenazdávajte sa, že som prišiel priniesť pokoj na zem, neprišiel som priniesť pokoj, ale meč.“ Na jednej strane tieto zdanlivo rozporné slová z Nového zákona a na strane druhej slová, „Slovensko potrebuje pokoj. Nikto nemá väčšiu pravdu ani lepší názor,“ z predvolebnej kampane jedného z favoritov boja o prezidentský palác.

Sme v čase prezidentskej kampane - a pred nami je voľba hlavy štátu . A zároveň sme v čase pôstu – a pred nami je najväčší kresťanský sviatok. Ukrižovanie a Vzkriesenie Ježiša. Čo tieto zdanlivo úplne rozdielne témy spája. Čo „tu a teraz“ spája profánny a sekulárny svet dnešného Slovenska?

Pokoj a meč. Vojna a mier. Zmätenie pojmov, jazykov, ale už aj hodnôt stojacimi za týmito zásadnými pojmami. A k tomu polarizovaná, hlboko rozdelená spoločnosť hľadajúca pokoj a zmierenie. No aký to má byť pokoj bez spravodlivosti a aké to má byť zmierenie bez obety?

„Na Slovensku už nejaký čas žijeme v dobe zvrátenosti, teda prevrátenia hodnôt. A to je práve ten prípad, keď Fico či Pellegrini hovoria o mieri. Čo to hovoria, keď tvrdia, že sú mierotvorcovia? Veď mier tu bol a nemusel skončiť keby ruské vojská nevtrhli na Ukrajinu a nezačali tam vraždiť. Pritom ani oni sami neveria tomu, čo hovoria a možno i preto Fico imponuje časti verejnosti lebo bezškrupulózne dáva najavo, že nemá žiadne hodnoty. A to sa ľuďom páči,“ pripomína Daniel Pastirčák.

Témy pokoja, obety, ale aj pravdy - no i dnes už prakticky všadeprítomnej lži. A kde v tejto nebezpečnej, neistej, frustrujúcej, hlučnej a čoraz cynickejšej a krutejšej dobe hľadať nádej a Zmysel? To sú témy Veľkonočného Rána Nahlas s kazateľom Cirkvi bratskej Danielom Pastirčákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Peter Pellegirni silné zastúpenie nemá, ale keďže mnohí sú nerozhodní a Korčok sa im nepáči môže aj on zabodovať. Vidím to pól na pól. Asi veľká časť voličov maďarskej národnosti nepríde, hovorí v podcaste vedecký pracovník SAV János Fiala-Butora.

Neúspešný prezidentský kandidát Kristian Forró dnes podporil v druhom kole prezidentských volieb Petra Pellegriniho. „V tejto chvíli a za týchto podmienok si myslím, že by bolo alibistické povedať, nech sa ľudia rozhodnú," uviedol Forró.

Vo voľbách získal vyše 65-tisíc hlasov. Môže jeho podpora výrazne pomôcť Pellegrinimu? Budete počuť právnika okrúhleho stola Maďarov na Slovensku a vedeckého pracovníka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Jánosa Fiala-Butoru.

„Nemyslím, že podpora strany Aliancia bude mať veľkú váhu. V prvom kole pán Forró nedosiahol dobrý výsledok, získal menej hlasov ako predpokladal. Maďarskí voliči už veľakrát prejavili nespokojnosť so stranou Aliancia a jej vedením. Väčšina z nich sa bude rozhodovať samostatne koho bude voliť. Nehovorím tým že podpora Aliancie je bezvýznamná. Budú voliči, ktorí sa budú podľa toho riadiť, ale nehovoríme o tom, že by sa celá komunita zariadila podťa toho, koho si pán Forró zvolí. Jeho vplyv považujem za malý."

Podľa neho komunita bude veľmi rozdelená a veľká časť nepríde voliť. „Keby sa postavila stranu jedného kandidáta, tak v takejto vyrovnanej situácii skutočne voľby mohla rozhodnúť. Nemôžeme sa čudovať, že obaja kandidáti chcú osloviť komunitu. Ale si myslím si, že to sa zatiaľ veľmi nepodarilo ani jednému kandidátovi," hovorí tiež Fiala- Butora.

Redaktor Martin Sliz sa bol pozrieť do Gabčíkova a pýtal sa ľudí na Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho. Viac si môžete vypočuť v rozhovore.

Moderuje Denisa Hopková.

Novinár Peter Bárdy a diplomat Rastislav Káčer v podcaste reagujú na aktuálne spoločenské témy. Tentokrát so živým publikom v Banskej Bystrici.

Podcasty Bárdy & Káčer každý druhý štvrtok hneď ráno na všetkých podcastových platformách a o 13.00 h na Aktuality.sk.

Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.

Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.

Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.

Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:

Určite to poznáte sami – máte smartfón, s ktorým ste spokojní, len tá batéria už nevydrží to, čo kedysi. Pritom má možno len rok či dva. Laptop sa vám bez nabíjačky pre zmenu ani len nezapne. Prečo sa to deje a dá sa tomu vôbec zabrániť?

Na otázky k téme nabíjania nám v najnovšom diele podcast SHARE odpovedá Miroslav Mikolášek z Ústavu elektroniky a fotoniky Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FEI STU). Rozpráva sa s ním Ján Trangel.

V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:

Téme sme sa venovali aj v samostatných článkoch:

Ako si tento podcast vypočuť najlepšie?Tu je náš sprievodca podcastovými appkami.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Druhé kolo prezidentských volieb sa bude konať v sobotu 6. apríla 2024. Aká intenzívna bola doterajšia volebná kampaň? Čím sa vyznačovala a čo boli hlavné témy? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s vedúcim katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave Erikom Lášticom.

Frankovská v úvode uviedla, že kampaň k prezidentským voľbám bola v porovnaní s kampaňou k voľbám do parlamentu menej poznačená dezinformáciami. „Pred parlamentnými voľbami sa dezinformácie naozaj valili odvšadiaľ. Časť z nich šírili aj priamo kandidujúce strany,“ vysvetlila Frankovská. Hoaxy, ktoré sa objavili pred prvým kolom prezidentských volieb, smerovali iba proti Korčokovi. Podľa Frankovskej sa hovorilo najmä o tom, že Korčok je agentom ŠtB, čo nie je pravda. „Objavili sa však aj silnejšie naratívy, a síce, že Korčok by chcel zrušiť právo veta v Európskej únií“, čo tiež nie je pravda.

Láštic vyzdvihol, že žiadne prezidentské voľby neboli bližšie k tým parlamentným, ako tie aktuálne. „Ten odstup od septembrových volieb je šesť mesiacov. Zdá sa mi, že rozdelenie síl, ktoré sa odohralo v parlamentných voľbách, sa do výraznej miery ,nanovo reprízuje‘“. Zjednodušene povedané, kampaň sa podľa Láštica zmenila na koalično-opozičný súboj, ktorý sa oveľa silnejšie prejaví v tom druhom kole.

Moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Keď premiér Fico národu nahováral, že v Kyjeve žiadna vojna nie je, on sa tam vybral a život v tieni a strachu z vojny preniesol na obrazovky verejnoprávnej RTVS. Na slová Roberta Fica, o tom, že slová o voje sú skôr žartom nechal defilovať samotných Kyjevčanov, ktorí sa prizerali tomu, ako im horia zasiahnuté byty, ako sa boja rakiet, ako pred nimi napríklad so starými rodičmi ani nemôžu utiecť do krytov. 

Alebo – keď uveril prípadu sexuálneho obťažovania, ktorého sa mal ešte na maloletej dopustiť cirkevný hodnostár, zorganizoval všetko tak, aby ho mohol s prípadom konfrontovať priamo pred kamerou. 

Alebo – s kamerou sa napozeral toľko na dôsledky ničivých zemetrasení, že keď o nich rozpráva, nabiehajú pritom zimomriavky. 

Juraj Mravec, novinár, televízny reportér, autor knižných rozhovorov s legendami svetovej fotografie. A aktuálne jeden zo signatárov vyhlásenia zamestnancov a spolupracovníkov verejnoprávnej RTVS za zachovanie slobodnej tvorby v nej. 

Ako vidí jedno verejnoprávne médium, jeho jedinečnosť i limity? I zápas zaň. Je to boj za záchranu pilierov demokracie? 

„Neviem si predstaviť, o čom by bola relácia Reportéri, keď tam budú takéto nariadenia a kontrolné mechanizmy. To mi niekto odrazu povie, že túto tému robiť nebudem? No tak v takom prípade nebudem robiť v televízii“, rozpráva Juraj Mravec, ktorý je už dve desaťročia pevnou súčasťou redakcie Reportéri. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Kampaň Petra Pellegriniho slovami, že chce byť prezidentom mieru a nie prezidentom, ktorý zatiahne Slovensko do vojny, podobá na minuloročnu kampaň české expemiéra a neúspešného prezidentského kandidáta Andreja Babiša. Podľa českého politológa je Pellegriniho siahnutie po tejto téme trochu väčšia stávka na istotu. Je tam určite väčšia šanca ako u Andreja Babiša, hovorí v podcaste.

„Nezavlečiem Česko do vojny. Som diplomat. Nie vojak," hlásal z billbordov vlani pred českými prezidentskými voľbami Andrej Babiš. Napokon prezidentom nestal.

No a toto sú dnes slová prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho: „Chcem byť prezidentom mieru, ktorý hrdo, suverénne obhajuje slovenské národno štátne záujmy. Nie prezidentom, ktorý pre potľapkanie po pleci v Bruseli či vo Washingtone zatiahne Slovensko do vojny."

O podobnosti ich kampane v podcaste hovoríme s českým politológom Lubomírom Kopečkom, ktorý pôsobí na Katedre politológie Fakulty sociálnich studií Masarykovej univerzity a v Národnom inštitúte SYRI.

„Andrej Babiš vtedy vsadil na trochu riskantnú kartu a tá nevyšla. V prípade Petra Pellegriniho je siahnutie po tejto téme trochu väčšia stávka na istotu.Je tam určite väčšia šanca ako u Andreja Babiša. Nie je to stávka na niečo, čo je riskantné, ale na niečo, čo v slovenskej spoločnosti väčšiu šancu na úspech," hovorí v podcaste.

Obyvateľom Česka v tom čase chodili aj falošné textové správy, v ktorých ich vtedy prezidentský kandidát, dnes prezident Petr Pavel údajne vyzýval, aby sa dostavili na pobočku Armády ČR. Tam mali dostať výzbroj pre mobilizáciu na Ukrajine. Možno očakať takú mieru dezinformačnej kampane aj u nás? „Čakal by som, že niektoré dezinformačné weby, alternatívne média, výroky Petra Pellegriniho budú vysielať a využívať v čo najintenzívnejšom prevedení," hovorí tiež Kopeček.

No a budete počuť aj sociológa Michala Vašečku, ktorý, že sa kampaň v druhom kole zmení kampaň. „Musí sa zmeniť z obidvoch strán. Predpokladám, že strategické tímy to už majú pripravené. Príde viac na témy, ktoré doteraz nezaznievali. Pridá sa trochu razancie."

Ivan Korčok sa bude musieť zúfalo snažiť odleptať antisystémoveho voliča, myslí si. „Peter Pellegrini, ak chce vyhrať, musí zmeniť ničnerobenie na niečo významnejšie. Bude musieť otvoriť karty. Športovou terminológiou: zrazu otvoríte hru.”

Moderuje Denisa Hopková.

Naše verejnoprávne inštitúcie nikdy úplne verejnoprávne neboli, nikdy v nich neprebehla skutočná očista od mečiarizmu, ani od komunizmu. My sme sa ten zásadný mravný krok urobiť báli, hovorí Boris Kršňák, ktorý v Slovenskom rozhlase pôsobí už bezmála 30 rokov. Podľa neho vládna moc RTVS zrejme ovládne. No a verejnosť? „Ak žiadaš od občanov aby sa ťa zastali, tak musia mať dôveru v toho, koho sa zastanú,“ hovorí Kršňák.

Verejnoprávna RTVS končí a s ňou skončí zrejme aj akákoľvek snaha o verejnoprávne média nezávislé nielen od tlaku vládnej moci, ale i od tlaku väčšinovej verejnej mienky a diktátu komercie. Napokon, síce najmenší, ale o to hlučnejší koaličný líder Andrej Danko to povedal úplne jasne: „Keď raz riadite štát, tak už treba prestať s tými tanečkami… A tí ľudia sa majú z tých funkcií pratať. Takže prestaňme tu už trepať o nejakých výberoch a neviem čo. My riadime štát…“

Predstava francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV: „Štát som ja,“ tak zjavne našla naplnenie aj tu u nás, v Strednej Európe 21. storočia. V boji o verejnoprávnosť síce RTVS – predtým Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, dostávali zabrať prakticky od akejkoľvek doterajšej politickej moci, ani jedna z nich – a to dokonca ani vlády povestného Vladimíra Mečiara, ale k verejnoprávnosti nepristupovali s takým zjavným mocenským apetítom a ani s takým dešpektom k tomu, čo tento inštitút pre samotnú verejnosť predstavuje. Proste, keď platí, že štát sme my, tak potom motto: „vyhraj voľby a môžeš všetko,“ dáva zjavnú – i keď len mocenskú, logiku.

„Snaha ovládnuť verejnoprávne médiá tu bola od začiatku. Pokúšali sa o to všetky politické garnitúry pretože STV a SRo (dnes RTVS) nikdy neboli čisto verejnoprávne a vždy tam bola možnosť politických zásahov. Dnes je to však iné v miere mocenskej arogancie a snahy o absolútne ovládnutie. Mám ale strach aj z toho, že teraz môžu do RTVS vstúpiť absolútni nímandi, teda ľudia, ktorí nemajú tušenie nielen o tom, čo je to verejnoprávnosť, ale ani o tom, čo je to žurnalistika a že to budú tí najhrubší a najprimitívnejší služobníci,“ pripomína skúsený verejnoprávny novinár Boris Kršňák.

Ustojí RTVS tento nerovný súboj? Postavia sa za svoju inštitúciu aspoň jej zamestnanci a bude hodnota tejto našej verejnoprávnosti stelesnená telerozhlasom tým, čo bude brániť i samotná verejnosť? No a prečo to dospelo až sem, do bodu, keď padá ďalšia z kľúčových inštitúcií demokratického a právneho štátu?

„Základný problém je v tom, že my – v STV a v SRo, sme nikdy tomu nášmu poslucháčovi a divákovi nedali jasne najavo, že si tak vážime tú inštitúciu a že za ňou aj skutočne stojíme, aby sme ich presvedčili o tom, že aj im stojí za to, za RTVS dnes stáť,“ hovorí Boris Kršňák a tvrdí, že k ďalšiemu vývoju je značne skeptický pretože vládna moc je podľa neho valec, ktorý sa nezastaví pred ničím.

Počúvate Ráno Nahlas, s dlhoročným verejnoprávnym novinárom Borisom Kršňákom z RTVS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prezident nemá kompetenciu vyhlasovať vojnu ani vysielať vojakov do zahraničia. Tento naratív kampane je preto absolútne dezinformačný. S vojakmi na Slovensku narábajú podľa ústavy a aj v praxi len vláda a parlament. Potvrdzuje to dokonca aj Robert Fico, keď hovorí ako vláda a parlament vyslali a potom stiahli vojakov z Iraku.

Pozreli sme sa do ústavy, pýtali sme sa ústavného právnika, ale aj politológa, sociológa a expertky na kampane. Niektorí odborníci si myslia, že ide o stokrát vyvrátenú hlúposť, ktorej už nikto nenaletí. Experta na kampane však tvrdí, že ide o šírenie strachu, a ten je oveľa silnejší ako racionalita.

Mali by sme teda doma počas Veľkej noci vysvetľovať príbuzným, že vojna nepatrí do kompetencií prezidenta?

V dnešnom podcaste budete počuť aj úryvok zo stanoviska Petra Pellegriniho a časť rozhovoru s Ivanom Korčokom, ktorého sme sa pred prvým kolom podorbne pýtal ipráve na kompetencie prezidenta vo vojenskej oblasti.

Nahrával Peter Hanák.

Mentioned in this episode:

BUBO

V Česku pracujú na systéme, ktorý "vypne" unikajúce auto na vzdialenosť až 300 metrov. Ako to bude môcť celé fungovať a na akých autách zisťoval Ďuro Sabo priamo od Zdeňka Lokaja, ktorý pracuje na vývoji tejto technológie. V auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU sa dozviete aj to, že istá Američanka prišla na fintu ako tankovať zadarmo. A ak si myslíte, že poznáte logá automobiliek, možno vás jedno logo z Talianska prekvapí. 

Autobazar.EU - O jazdenkách vieme všetko.

Lucia a Šimon Šickovci založili najúspešnejšie slovenské štúdio Pixel Federation. V jeho začiatkoch znelo slovo gaming takmer ako nadávka, no dnes ukazujú, že počítačové hry nie sú iba na zábavu. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.

Počítačové hry s logom ich firmy dnes hrajú milióny ľudí po celom svete. Manželov spája nielen úspešný globálny biznis či vášeň pre šport, ale tiež filantropické a verejnoprospešné aktivity. Počas pandémie stáli za iniciatívou Kto pomôže Slovensku, podporujú inovatívne vzdelávanie aj zelené témy. Ukazujú, že počítačové hry dokážu zlepšovať životné prostredie aj v reálnom svete. Pekným príkladom bolo pred dvomi rokmi zalesňovanie, keď sa vďaka hráčom z celého sveta podarilo vysadiť v Afrike vyše 86-tisíc stromov.

Pomáhanie im vštepovali doma od malička. „Pochádzam z rodiny, kde pomoc iným bola v podstate bežnou súčasťou. Častokrát mi stará mama hovorila, že môj starý otec sa vrátil v zime bez kabáta. Lebo niekto iný ho potreboval,“hovorí Šimon Šicko. Svoj čas aj financie dnes venujú desiatkam užitočných projektov vrátane pomoci deťom z detských domovov a okraja spoločnosti.

V podcaste sa dozviete:

·      prečo Šickovci zbierali peniaze na studňu v Mozambiku, 

·      ako berú výčitky, že pomáhať treba najprv doma,

·      prečo založili vzdelávaciu organizáciu EduFactory,

·      v čom býva pomáhanie čiastočne egoistické,

·      komu posielajú peniaze ich deti,

·      ako bude vyzerať kalkulačka pre firmy na podporu mestskej zelene.

Kto sú Lucia a Šimon Šicko?

Lucia Šickováštudovala ekonómiu, má certifikáty z Harvardu aj Pensylvánskej univerzity. Tie získala najmä v oblasti psychológie, mentoringu a coachingu, ktorému sa venuje popri práci v Pixel Federation. Dlhodobo podporuje a mentoruje viaceré vzdelávacie a na multirezortné prepájacie iniciatívy, neziskové organizácie a projekty.

Šimon Šickosa pôvodne venoval architektúre, no napokon sa zamestnal v nemeckom štúdiu, kde istý čas pracoval aj s Luciou. Od založenia Pixel Federation pôsobí v spoločnosti, v roku 2022 sa po vyše ročnej prestávke vrátil do jej vedenia. Počas pandémie venoval väčšinu svojho času projektu Kto pomôže Slovensku.

Impact Talks 

V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. 

Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ. Na túto následnícku formulu síce ešte nie je čas, Slovensko je však po prvom kole súbehu o post hlavy štátu, keď je jasná a volebnými dátami aj potvrdená dvojica, z ktorej následník Zuzany Čaputovej vzíde. 

Ivan Korčok a Peter Pellegrini. V prieskumoch viedli od začiatku, hoci väčšinou v opačnom garde. 

Čo ich k súčasným volebným ziskom priviedlo a čo možno vyčítať z „rozdaných volebných kariet“ kandidátov, ktorí do prezidentského finále nepostúpili? Témy pre Romana Pudmarčíka, sociológa agentúry Ipsos. 

„Momentálne sú pomerne vyrovnaní, ale keď sme sa pozerali na interné dáta, tak sme videli, že v druhom kole aj napriek tomu, že tie výsledky teraz dopadli takto, že Ivan Korčok zvíťazil, tak v druhom kole má mierne navrch stále Peter Pellegrini. Je tam ale viacero kľúčových faktorov, ktoré o tom rozhodnú.“ 

Poďme k nim. 

„Nie je tajomstvom, že jeden z tých najkľúčovejších budú voliči a voličky Štefana Harabina, pretože keď sme sa pozreli na ich ochotu voliť v druhom kole, tri štvrtiny z nich sú odhodlaní prísť k tomu druhému kolu.“

Len pripomeniem, že ide o skupinu 260 000 ľudí.

„Áno, toto je významný počet. Čiže z tých 260 tisíc to máme nejakých možno 180 tisíc v absolútnych číslach, ktorí hovoria, že voliť prídu v druhom kole a drvivá väčšina z nich chce voliť Petra Pellegriniho. Tí, ktorí by volili Ivana Korčoka, tak to sú možno jednotky ľudí, ale to je zanedbateľné číslo, ktoré tie voľby neovplyvní.“

Čiže skupina voličov Štefana Harabina je už svojou podstatou bližšie k Petrovi Pellegrinimu. Pre nich to bude autentická voľba...

„Prirodzene, lebo napríklad aj v poslednej diskusii na RTVS v mnohých témach Peter Pellegrini hovoril, že súhlasí s tým, čo tvrdil Štefan Harabin.“

Roman Pudmarčík hovorí o „náskoku“ Petra Pellegriniho s voličmi Štefana Harabina, no rozhodujúca bude podľa neho kampaň pred druhým kolom. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mentioned in this episode:

ZSE-Fotovoltika

V 72. epizóde sa rozprávame s Danielou Jović šéfkou predaja v spoločnosti Spacemanic, ktorá vysiela nanosatelity do vesmíru.

Dozviete sa, aký kuriózny náklad sme už poslali na obežnú dráhu, v akom štádiu sa nachádza vypustenie prvého chorvátskeho satelitu CroCube a ako sa mal volať pôvodne, aké pivo vyslalo do vesmíru svoj vrchnáčik a ako sa vo vesmírnom biznise správajú k ženám.

Toto a oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde Slnečnej zostavy.

TIP:https://zive.aktuality.sk/clanok/yHqC7Go/slnecna-zostava-72-rozhovor-s-danielou-jovic-ktora-predava-nanosatelity/

Prinášame vám ďalšiu časť obľúbenej relácie, tentokrát na aktuálnu tému blížiacich sa sviatkov jari, ktoré sa nesú v znamení zrodu nového života. Počúvajte s nami. 

Blíži sa Veľká noc, ktorá sa odjakživa spájala s plodnosťou a novým životom. Aj preto budeme diskutovať o tom, ako prebiehali pôrody v minulosti a ako prichádzajú deti na svet dnes. Zvykov a tradícií, ktoré sa spájali s narodením dieťaťa, máme naozaj neúrekom. Začnime hneď pri svadobnom dni, počas ktorého sa robievali rôzne obradné úkony, ktoré mali ovplyvniť budúce pohlavie dieťaťa.

A predstavte si svet bez ultrazvuku, monitorovania plodu, poriadnej lekárskej starostlivosti alebo epidurálky. Pôrody sa diali doma, v kruhu rodiny a s pomocou pôrodnej babice. Spoznajte zvyky našich predkov z histórie aj pohľad a názor odborníčky na to všetko dnes, dozviete sa aj to, kedy sme u nás mali vôbec prvú pôrodnicu, ako vyzerali vyšetrenia žien a čím si prechádzali v šestonedelí.

Zvládli by sme niečo také? Do fascinujúceho vývoja pôrodníctva sa dnes v relácii Pre mamy s Babsy ponoríme s hostkami, etnologičkou Katarínou Nádaskou a gynekologičkou Zuzanou Brieškovou, počúvajte s nami diskusiu v podcaste s moderátorkou Babsy Jagušák.

Každý človek môže do istej miery myslieť konšpiračne. Je to pravdepodobne niečo, čo je evolučne dané ako tendencia pozerať sa v niektorých situáciách na svet prizmou sprisahania alebo konšpirácie. Na jednej strane sledujeme globálne konšpiračné teórie, ktoré cirkulujú verejným priestorom po desaťročia, na druhej strane sú to však aj špecifické lokálne témy.

Aké lokálne či národné témy boli na Slovensku zneužité pre vytvorenie konšpiračných teórií? Ako prebieha etablovanie konšpiračných naratívov v spoločnosti? Čo ukazujú dáta komparatívnych výskumov v oblasti konšpiračného myslenia a ako by sme ich mali interpretovať? Z akých špecifických politických skúseností na Slovensku môže vyplývať prevaha nefaktického obsahu? Ako sa to prejavuje v témach Covid-19 alebo antivedeckých presvedčení?

Prečo do konšpiračného myslenia vstupujú otázky spoločenského statusu či demografických faktorov? Prečo sa dnes vzmáha ultrakonzervatívny suverenistický príbeh o úpadku Západu a ako sa to prejavuje v bežnom diskurze? Ktoré negatívne faktory ovplyvňujú uvažovanie o vede či medicíne a ako sa spájajú s témou kapitalizmu? Koho dnes môžeme označiť ako charizmatického lídra a ako týmto osobám pomáhajú sociálne siete?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníkom Slovenskej akadémie vied Dominikom Želinským.

Prinášame vám záznam diskusie Aktuality.sk v Banskej Bystrici. S autorkou bestselleru Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie Laura Kellö Kalinskou diskutoval šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy.

„Veľa káuz skončilo. Dušan Kováčik si odpykáva trest, mnohí policajti boli odsúdení, buď utiekli alebo sa priznali a pomáhajú s odkrývaním toho, ako to tu vyzeralo. Preto si nemyslím, že zrušenie ÚŠP je jasná politická výhra,“tvrdí investigatívna novinárka Laura Kellö Kalinská.