Silná zostava

Vysvedčenie nemusí vždy presne odrážať úsilie či vedomosti žiaka. Na Slovensku sa však ešte stále riadime priemerom a známkami. Ako správne hodnotiť žiakov a nevyvolávať v nich pocit strachu či bezmocnosti? Ako učiť študentov zodpovednosti za vlastné rozhodnutia? Ako motivovať žiakov k vzdelaniu namiesto vyžadovania jednotiek? Je to spoločné úsilie rodičov, učiteľov aj samotných mladých. Kľúčom je budovanie kritického myslenia, formulovanie názorov, porozumenie textu, riešenie problémov. Naučiť sa, že robiť chyby je normálne a človeka môžu posúvať vpred.  Hostky: Mária Smreková (učiteľka, spoluzakladateľka 1. súkromného gymnázia v Bratislave), Judita Malík (psychologička), Jana Lednická (sociálna pedagogička, riaditeľka Centra poradenstva a prevencie BA3)

Výskumy hovoria, že psychické zdravie mladých ľudí sa globálne zhoršuje. Podľa správy UNICEF z roku 2021 trpí 9 miliónov mladistvých vo veku 10 - 19 rokov v Európe duševnými poruchami. To predstavuje hrozbu pre ich každodenný život, vzťahy, ale aj celkové zdravie. Napriek tomu však mnohí rodičia túto tému ignorujú alebo zľahčujú. Mladí ľudia trpia rôznymi problémami - najbežnejšie ide o úzkosti či depresie, behaviorálne problémy (napr. ADHD), poruchy príjmu potravy, ale zoznam je dlhý. Napriek tomu sa však na odbornú pomoc často čaká týždne až mesiace. Niektorí dokonca návštevu psychológa vnímajú ako zlyhanie. Téma psychického zdravia (nielen) mladých si teda stále nesie stigmu. Túto tému treba otvoriť aj vo verejnom diskurze - Prečo je psychické zdravie čoraz pálčivejší problém? Aké sú dôsledky neriešenia problémov mladých, prečo sa zľahčujú a naďalej tabuizujú? Aká je dostupnosť psychologickej a psychiatrickej pomoci pre mladých ľudí, ako sa mení pohľad na psychické zdravie a ako môžeme pomôcť? O svojej skúsenosti s depresiami nám porozpráva speváčka Zuzana Smatanová, a privítame aj psychologičku Martu Marošovú a detskú psychiatričku Evu Kružliakovú.

Alkohol na Slovensku príliš neriešime, patrí k našej kultúre a nevieme si bez neho predstaviť žiaden sviatok. Ide o najdostupnejšiu legálnu drogu, ktorá pritom ničí zdravie a vzťahy. Je najčastejšou príčinou hospitalizácií na psychiatrických oddeleniach, podpisuje sa pod takmer tretinu samovrážd. Od alkoholu sú podľa najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácii závislé už aj deti, ktoré ešte nemajú ani pätnásť rokov. Veľmi špecifickým a stále tabuizovaným je pitie žien, ktoré má pritom svoje špecifiká. Štatistiky na Slovensku, ale aj vo svete ukazujú nárast žien závislých od alkoholu. Ženy chcú byť matkami aj manželkami, zastávajú vedúce funkcie, sú ambicióznejšie, stávajú sa nezávislé. To všetko kladie veľké nároky na ich psychiku a vytvára sa tak priestor pre problémy, ktoré môžu byť základom pre rozvoj závislosti. O svojom boji s alkoholom nám porozpráva uzdravujúca sa alkoholička Stanka, a v štúdiu privítame aj psychoterapeutku Janu Žemličkovú a adiktologičku a psychologičku Štefániu Laskovskú.

25. novembra je Medzinárodný deň boja proti násiliu na ženách. Slovenské ženy však nemajú čo oslavovať, keďže podľa štatistík prípadov fyzického násilia neubúda. Čo sa týka trestania násilníkov, 90 percent prípadov, ktoré sa dostali pred súd síce skončilo odsúdením, pričom 80 percent dostalo trest odňatia slobody, do väzenia však v napríklad v roku 2021 putovali dve pätiny z nich. Pozrieme sa, prečo počet prípadov fyzického násilia na ženách neubúda. Je potrebné upozorniť aj na to, že fyzické násilie sa netýka len partnerských vzťahov, ale aj mladých dievčat - výskum Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie (KMC) ukázal, že každé tretie dievča vo veku 15 až 17 rokov zažilo nejakú formu sexualizovaného násilia a každé piate zažilo aj fyzickú formu násilia. Ako hlboko je v nás zakorenené rodovo podmienené násilie a čo s tým, kde sú najväčšie slabiny systému, aká je zodpovednosť štátu a prečo je dôležitá prevencia? Hostky: Oľga Pietruchová (odborníčka na rodovú rovnosť a práva žien), Sylvia Gancárová (bývalá vyšetrovateľka), Timea Keresztenyiova (novinárka, spisovateľka)

Inklinujeme k alternatívnej liečbe? Odmietame niečo, čo je vedecky overené a prikláňame sa k čomusi inému, ba až magickému? Sme v chorobách náchylnejší prepadnúť nekritickému prístupu k liečbe? Je to len strata dôvery v bežných lekárov a do akej miery tomu prispieva zraniteľnosť chorého človeka? Hostky: Mia Žureková (novinárka SME), Viktória Sunyík (psychologička, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV), Ivana Jochmanová (lekárka, vysokoškolská pedagogička, vedkyňa a bojovníčka proti hoaxom v medicíne, spoluautorka publikácie Lovci šarlatánov)

Rezignovali sme vo voľbách na slušnosť? Do akej miery nás ovplyvnila agresívna nenávistná kampaň? Zabudli sme na korupciu a nesplnené sľuby? Čo o nás hovoria výsledky volieb sa porozprávame so sociologičkou a profesorkou Ivetou Radičovou, politologičkou Anetou Világi a scenáristkou satirickej relácie Ťažký týždeň Luciou Pazičovou.

Prečo Slovenky stále chodia rodiť do Čiech a Rakúska? Nedôverujú slovenským pôrodniciam alebo majú nároky, ktoré im nevieme splniť? Kam sme sa za posledné roky posunuli v poskytovaní pôrodnej starostlivosti? Aké súkromie a zároveň bezpečné prostredie dokážeme rodiacej žene poskytnúť? A je pri nekomplikovanom pôrode naozaj potrebný lekár alebo by mala stačiť pôrodná asistentka? Máme ich vôbec dostatok? O tom, čo je to rešpektujúca pôrodná starostlivosť, kedy hovoríme o porušovaní práv žien pri pôrode a čo by sme mali urobiť, pre to, aby ženy ostali rodiť na Slovensku, sa budeme rozprávať v Silnej zostav už 29. septembra. Hostia: Nela Pocisková (herečka a speváčka), Zuzana Krišková (Ženské kruhy o.z.), Peter Kaščák (primár a prednosta Gynekologicko - pôrodníckej kliniky, FN Trenčín)

Ako sa žije matkám na Slovensku? Ako naša spoločnosť myslí na matky, ktoré sa ocitli v sociálno-spoločenskej neistote? Na obete domáceho násilia, chudoby, alebo na tie, ktoré čelia diskriminácií? Na Slovensku je domácemu násiliu vystavená každá piata dospelá žena, ktorá má partnera. Napriek odhadovanému vysokému výskytu má nielen na Slovensku, ale i v celej Európe a v globálnom meradle, vysokú mieru latencie. Väčšina násilných činov páchaných na ženách sa pácha doma za zavretými dverami, kde okrem detí nie sú prítomní žiadni svedkovia. Samotné deti sú pritom rovnako obete, či už priamo zasiahnuté násilím alebo prostredím, v ktorom vyrastajú. Osobitnou skupinou sú rodiny, v ktorých deti vychováva jeden rodič. Prudko rastúca inflácia uvrhla do chudoby alebo na jej okraj ďalšie osamelé matky. Slovenské štatistiky ukazujú, že až v 150 tisíc domácnostiach je pri výchove detí prítomný iba jeden rodič. Takto je vychovávaných až 200 tisíc detí. Jednorodičovské rodiny patria medzi nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a sú najviac ohrozené neočakávanými výdavkami a vysokými životnými nákladmi. Rodičia nemajú v mnohých prípadoch financie na liečbu seba či svojich detí, ale aj na dôležité zdravotné pomôcky ako strojček na zuby či okuliare. Deti z neúplných rodín si často nemôžu dovoliť dokončiť stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie, pretože sa musia podieľať na príjmoch domácnosti. A do tretice, ako sa žije rodičom a zvlášť matkám, ktorých dieťa je gej, lesba alebo transrodový človek? S čím bojujú, z čoho majú strach, ako sa vnímajú postoj spoločnosti? Pozrieme sa na príbehy matiek na Slovensku, ktoré to nemajú ľahké. Ako im v týchto náročných situácia pomáha a ako ich chráni naša spoločnosť, náš štát? Hostky: Linda Kováčiková, Brieždenie, o.z., Eva Marková, zakladateľka n.o. Jeden rodič Elena Martinčoková, Združenie rodičov a priateľov LGBT+ ľudí

Herci boli vždy dôležitou súčasťou našej spoločnosti, v dôležitých okamihoch stáli na pódiách a hájili demokratické hodnoty. Napriek tomu kultúra vždy stála bokom záujmu politikov. Aké postavenie majú dnes herci a herečky v spoločnosti a aký vplyv majú na ňu? Ako je to v Česku a ako na Slovensku? Do akej miery je toto povolanie v očiach verejnosti idealizované? O tom, čo všetko stojí za úspechom, či dnes na to stačia len herecké kvality a čo všetko popri herectve dnes herci a herečky robia, a prečo má byť pre nás kultúra dôležitá, budeme hovoriť s českou herečkou Veronikou Žilkovou a slovenskou herečkou Jankou Kovalčíkovou. Hostky: Veronika Žilková, Janka Kovalčíková

Pred nami je leto plné predvolebných sľubov. Podľa čoho môžeme rozlíšiť reálne plány na systémové zmeny od populistických a nesplniteľných prísľubov? A akú budúcnosť chceme, keď ešte pred pár mesiacmi dve tretiny Slovákov v prieskume súhlasilo s autoritárskym lídrom? Vieme skutočne, čo by to pre našu krajinu znamenalo? Ako sa správajú nedemokratické strany či hnutia a na čo si pri nich dávať pozor? Ďalšou otázkou je, či pôjde Slovensko smerom na východ alebo na západ a čo vlastne toto rozhodovanie na križovatke bude znamenať do budúcna. Prečo strašia západom a Sorošom tí, ktorí v minulosti cestovali do Ameriky a triasli si s rukami amerických prezidentov? A prečo nadávajú na „Brusel”, no v skutočnosti by nikdy nechceli prísť o výhody Európskej únie a hlavne o peniaze z nej? Hostia: Iveta Radičová, sociologička a vysokoškolská pedagogička Aneta Világi, politologička Marián Leško, komentátor, glosátor

Zmenilo sa Slovensko od útoku na Tepláreň? Teroristický útok pred bratislavským barom Tepláreň pri ktorom zahynuli Matúš Horváth a Juraj Vankulič ukázal, kam sme sa ako spoločnosť dostali. Obaja zomreli len preto, že boli iní. Čo ukázal uplynulý polrok? Kedy budeme vedieť rešpektovať inakosť? Vieme zastaviť tých, ktorí šíria nenávisť a dezinformácie? Čo preto musíme urobiť? čo urobili kompetentní pre zlepšenie postavenia LGBTI+ ľudí? Pozvanie do diskusie prijali Radoslava Trokšiarová, ktorá prežila útok na tepláreň, Dana Šibíková, mama zavraždeného Juraja Vankuliča a bývalá sudkyňa a ombudsmanka Jana Dubovcová.

Čo sa deje so slovenskými voličmi? Nedôvera voči súčasnej vláde je na rekordnom maxime. A v prieskumoch sa do popredia dostáva garnitúra, proti ktorej v roku 2018 ľudia v uliciach masívne protestovali a žiadali jej odchod. Čo sa stalo s voličom odhodlaným bojovať proti ukradnutému štátu a korupcii? Do akej miery môžeme brať na zodpovednosť politikov a političky, ktorí sklamali naše očakávania? Na druhej strane, chceme sa mať dobre, mať sociálne istoty, prekáža nám korupcia a rozkrádanie peňazí, ale až tretina z nás sa rozhoduje za volebnou plentou alebo pár hodín pred voľbami. Vieme rozlíšiť plané sľuby (populistické) od tých reálne splniteľných? A na druhej strane, rozumieme práci politikov a političiek dostatočne? Naozaj má slovenský volič krátku pamäť a rozhoduje sa len na základe svojich emócií? Akú úlohu zohráva nenávistná politika a prečo ľudia tvrdia, že chcú pokoj a slušnosť, ale v prieskumoch odmeňujú tých, ktorí sú toho opozitom? Diskutovať budú právnička a bývalá politička Lucia Žitňanská, scenáristka satirickej relácie Ťažký týždeň Lucia Pazičová a sociológ Michal Vašečka.

Predstavte si, že v slovenskom parlamente bude aspoň 75 žien, političiek. Ako by vyzerali rozpravy, aké témy by sa otvárali a zmenilo by sa napríklad financovanie zdravotníctva alebo školstva? Politická sila žien v parlamente závisí predovšetkým od sily a organizácie žien v spoločnosti. V Silnej zostave sa pozrieme na rodové kvóty, na marketing a mediálnu prezentáciu žien v politike či ich vnímanie vo verejnosti. Sú ženy ochotné vstúpiť do sveta politiky, a prečo musia v 21. storočí čeliť nevkusným otázkam o vzhľade, postave, odfarbených vlasoch a rodovým stereotypom? O svojich čerstvých skúsenostiach so vstupom do politiky príde diskutovať kandidátka na českú prezidentku a ekonómka Danuše Nerudová, politologička Darina Malová a marketingová špecialistka Simona Bubánová.

Už aj desaťročné deti majú prístup k pornu, o vlastnom tele sa dozvedajú na internete. Mali by sme prenechať sexuálnu výchovu detí a tínedžerov výsostne na rodičov alebo nadišiel čas povinnej výučby v školách? Z čoho majú obavy konzervatívne zmýšľajúci či veriaci ľudia a bude sa o sexe rozprávať inak na cirkevných a inak na štátnych školách? Šesťročné deti a navliekanie kondómu na banán je mýtus, tvrdia autori najnovšej učebnice sexuálnej výchovy. Slovenskí biskupi zasa kritizujú perverzné obrázky, učebné materiály podľa nich povzbudzujú k nevhodnému sexuálnemu správaniu. A kým sa dospelí nevedia dohodnúť na najvhodnejšej forme sexuálnej výchovy, slovenská mládež hovorí o svojej intimite v online prostredí a často s cudzími ľuďmi či predátormi. Hostia: Radka Mikšík - inTYMYta, spoluautorka učebnice sex. výchovy, lektorka sex. výchovy Lívia Halmkan, aktivistka a lektorka vzťahovej výchovy Janais, speváčka

Novinári a špeciálne novinárky čelia čoraz vážnejším útokom a vyhrážkam Skúsenosti s vyhrážkami a útokmi zažili za posledných 12 mesiacov viac ako dve tretiny slovenských novinárov, vyplýva z prieskumu ktorý pre Investigatívne centrum Jána Kuciaka vypracovala agentúra AKO. Naposledy sa terčom mimoriadne vážneho a brutálneho online útoku stala moderátorka RTVS Marta Jančkárová. Neznáme osoby sa jej vyhrážali fyzickou likvidáciou, mučením, hromadným znásilnením či ublížením jej rodine. Podľa štúdie OSN a Medzinárodného centra pre novinárov väčšina žien, ktoré pracujú ako novinárky, čelí obťažovaniu a vyhrážaním sa sexuálnym násilím či smrťou. Svojou agresívnou komunikáciou a šírením nenávisti voči novinárom sú za tento stav spoluzodpovední aj politici. Dokedy budeme tolerovať toto online násilie a podnecovanie nenávisti voči novinárom, ako ich chránime a čo robí polícia? Už tento piatok prídu diskutovať novinárky Marta Jančkárová a Monika Tódová spolu s riaditeľom Národnej kriminálnej agentúry Ľubomírom Daňkom.

Od dvojnásobnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej uplynulo už päť rokov. Investigatívny novinár pracoval na témach, o ktoré sa dodnes zaujíma polícia aj prokuratúra. Viaceré jeho odhalenia majú dohru na súde, aktéri príbehov dnes čelia obvineniam alebo sa priznávajú k trestnej činnosti. Aký bol Ján Kuciak novinár, kolega a človek? Kto dopíše jeho začaté kauzy a ako sa novinárska, ale aj občianska spoločnosť vyrovnáva s jeho vraždou? Hostia: Pavla Holcová, investigatívna novinárka, riaditeľka Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku Annamária Dömeová, novinárka, spoluautorka knihy KUCIAK Ján Petrovič, novinár, editor J. Kuciaka

Pravdepodobne nás v najbližších mesiacoch čakajú predčasné voľby, lebo tí, ktorým sme zverili moc naposledy, spolu nedokázali vládnuť celé štvorročné obdobie. Vybrali sme si zle alebo zlyhali lídri? Sú tri desaťročia existencie samostatnej republiky naozaj tak málo, že stále nemáme jasno v tom, kto by mal viesť náš štát a aké hodnoty by mal mať? Koho Slovensko potrebuje vo vedení a prečo je tak ťažké vybrať si tú najlepšiu možnosť? Ukážu najbližšie voľby, že sme národom premrhaných možností? Hostky: Iveta Radičová; sociologička, bývalá premiérka Karolína Farská; spoluorganizátorka protestov Za slušné Slovensko, študentka

Historický posun úlohy hlavy štátu Právomoci prezidentky sú jasne dané ústavou, jej poslanie a úlohy sa v čase pandémie a vojny predsa len zmenili. Akým novým výzvam a rozhodnutiam uplynulý rok čelila a ako sa posunuli hranice toho, čo všetko musela prezidentka riešiť? Porozprávame sa aj o tom, prečo sa z hlavy štátu stáva cieľ útokov opozície aj koalície a do akej miery tieto útoky súvisia s tým, že na čele krajiny je žena. Hostia: Zuzana Čaputová, prezidentka SR Aneta Világi, politologička Peter Bárdy, šéfredaktor Aktuality.sk

Téma: Ako dobrovoľníctvo na ukrajinských hraniciach mení životy Bez dobrovoľníkov a neziskových organizácií by Slovensko nápor Ukrajincov nezvládlo. Na hraničných priechodoch dňom i nocou pracovali stovky dobrovoľníkov, pomáhali hľadať ubytovanie, dopravu, vysvetľovali možnosti, tiež ako vybaviť dočasné útočisko, aby sa mohli rýchlo zamestnať a dať dieťa do škôlky či školy. Skúsenosti a stretnutia s utečencami mnohým zmenili život či životné priority. A aj keď z nás opadla prvá eufória, život mnohých sa vracia do normálu, a situáciu na hraniciach už má pod kontrolou hlavne štát, vojna na Ukrajine nekončí a rovnako by nemala končiť ani naša pomoc. V Silnej zostave budeme hovoriť o tom, čo sa dialo na ukrajinských hraniciach, prečo by naša pomoc nemala prestať a hlavne, čo prináša dobrovoľníctvo do nášho života, aký signál o našej spoločnosti vysielajú stovky či tisíce dobrovoľníkov a či na podobné situácie už budeme lepšie pripravení. Hostia: David Koller, muzikant, dobrovoľník na ukrajinskej hranici Braňo Tichý, koordinátor dobrovoľníkov na ukrajinských hraniciach

Deti bez násilia – k MDD Šikanu či iné formy násilia zažíva viac ako 56 percent žiakov základných škôl. Obete aj agresori čelia vlastným problémom a obe skupiny si zaslúžia pozornosť a odbornosť. Debata o násilí detí preto nie je čierno-biela. Ako pristupovať k šikanovaným žiakom, ako vôbec spozorovať, že ich niečo trápi? Ako reagovať na agresorov, účinne ich potrestať? V Silnej zostave sa pozrieme aj na vývoj prípadu šikany v Miloslavove, od ktorého ubehlo už päť mesiacov, debatovať budeme aj o zodpovednosti nás dospelých a o tom ako o téme verejne informovať, nejatriť rany obetiam a zároveň prejaviť solidaritu. Barbora Ulrichová, učiteľka, 1. súkr. Gymnázium v Bratislave Marek Madro, psychológ, riaditeľ online poradne Ipčko Pavol Bartonek, fotograf, obeť šikany

Slovensko rieši usmernenie o zmene pohlavia, na základe ktorého by na úradnú zmenu pohlavia už nebol nevyhnutný chirurgický zákrok odstránenia pohlavných orgánov, ale transrodovým ľuďom by na zmenu v dokladoch stačil rok hormonálnej terapie a rovnako dlhý čas žiť v role opačného pohlavia. Sú telá transrodových ľudí vecou verejnou? Môže štát určovať, aby niekto podstúpil kastráciu? Životy transrodových ľudí sú dodnes na Slovensku skôr neznámou témou. Verejná debata je nedostatočná, prípadne skĺzne do roviny útokov a vulgarizmov. Diskusia o transrodovosti je často väčšou rozbuškou ako napríklad postavenie gejov a lesieb. Hoci rodový nesúlad nie je novou témou v slovenskej spoločnosti a správy o “zmene pohlavia” sa objavovali v menšej miere už v komunistickej tlači, dnes táto otázka mnohých dráždi o čosi viac.

Ideály krásy sú aj v našich hlavách Hovorí sa, že krása je subjektívna. V histórii sme však mali jasnú predstavu o ideáloch krásy. Vestonická Venuša, Marilyn Monroe, Twiggy… odkiaľ sa ideály krásy berú? Ako vyzerajú ideály krásy dnes a ako nás ovplyvňujú? Je to otázka biznisu s krásou, za ktorú každá z nás musí platiť? V dnešných časoch sociálnych médií sa na krásu pozeráme cez filter a mnoho obrazov modeliek, ktoré vidíme, nereprezentuje realitu ani všetky rôzne ženy. V Silnej Zostave sa pozrieme, ako je možné mať triezvy pohľad na vnútornú aj vonkajšiu krásu a ako vnímať všetky tie mediálne obrazy krásnych ľudí na Internete, v modelingu a v médiách a tiež aj na to, ako v skutočnosti vyzeráme. Hostia: etnológ Mgr. Michal Uhrin Zuzana Fialová, herečka Karolína Chomisteková Jakub Zitron Ťapák, komik

Vulgarizmy, pokriky aj burcovanie davu proti prezidentke, politikom, sudcom, policajtom, prokurátorom aj novinárom. Zlyhali sme ako spoločnosť a nechali sme politikov preraziť povestné dno? A ako by mala reagovať verejnosť či jednotlivci? Ako chápeme slobodu prejavu a kde sú jej hranice? Ako sa môžu dotknutí brániť a koľko musia strpieť verejné osoby? V Silnej zostave sa pozrieme na to, ako sa darí či nedarí kultivovanému prejavu vo verejnom živote a v čom je situácia podobná v porovnaní so zahraničím. Darina Malová, politologička Ján Mazák, predseda Súdnej rady SR Arpád Soltész, politický komentátor, spisovateľ

Znásilnenie ako súčasť vojny Znásilňovanie je zbraň, ktorá ženy ponižuje a dehumanizuje. Môže však byť aj nástrojom genocídy. Čo presne sa deje na Ukrajine a prečo to odborníkov neprekvapuje? Ako obetiam sexuálneho násilia vieme pomôcť? Hovoriť budeme o dôvodoch, prečo k sexuálnemu násiliu dochádza, a či je tejto agresie schopný úplne každý z nás. Tiež o tom, prečo zlyhávajú pokusy zaviesť do vojny pravidlá, ktoré by ušetrili civilistov. Hostia: Dagmar Kusá, politologička Iva Mrvová, novinárka Marek Madro, psychológ, zakladateľ linky dôvery IPčko

Ružový a modrý svet – rodové stereotypy vytvorené spoločnosťou Aký je pravý muž a aká je pravá žena? Aké sú typické ženské a mužské vlastnosti? Chlapci nesmú plakať a majú byť silní. Dievčatá sú zase krehké a majú byť usmiate a poslušné. Zažité predstavy o tom, čo je vhodné pre chlapcov a dievčatá ovplyvňujú výber hračiek, oblečenia, nároky na správanie, výchovu až po výber školy a profesie. Rodové stereotypy nám zabraňujú slobodne sa rozhodovať v dôležitých životných momentoch. Striktne stanovené a obmedzujúce očakávania a normy v súvislosti s rodom vytvárajú východisko pre rodovú diskrimináciu. Prečo do života linajkujeme dievčatám a chlapcom ružový a modrý svet? Hostia: Oľga Pietruchová, odborníčka na rodovú rovnosť a práva žien Tomáš Hudák, scenárista a komik nadporučíčka Angelika Kopčanová, profesionálna vojačka MO SR

Musí sa minulosť opakovať? Čo o nej učíme deti a mládež? Ruská vojnová propaganda vytvára falošný príbeh o vlastných dejinách, prekrúca históriu Ukrajiny a zašla tak ďaleko, že klame aj o vojnových zločinoch, ktoré ruskí vojaci páchajú na Ukrajine. A časť verejnosti tomu verí. Verí, že za vojnu na Ukrajine môže Západ, verí konšpiráciám, prokremeľskej propagande a extrémistom. Sú toto dôsledky nekvalitného vzdelávania? V Silnej zostave sa budeme rozprávať aj o tom, prečo žiaci a študenti nechápu súvislosti medzi minulosťou a súčasnosťou, ako vyzerá výučba dejepisu a kde robíme najväčšie chyby.

Integrácia Ukrajincov a jej vplyv na spoločnosť Aké je to žiť medzi nami Slovákmi? Kde sa začína a končí naša solidarita? Na Slovensko prišlo doteraz takmer 300- tisíc Ukrajincov, ktorí utiekli pred hrôzami vojny. Silná zostava bude aj o tom, ako sme ich prijali, čo potrebujú, čo od nich neočakávať, a tiež o tom, čo s našou spoločnosťou môže urobiť nezvládnutie ich integrácie.

Čím nás môžu rómske ženy - matky inšpirovať? Rómovia žijú medzi nami, ale veľa o nich nevieme. Je to aj preto, že spoločnosť je presiaknutá predsudkami a mýtmi o nich. Ako to funguje v rómskej rodine, aké slovo má v nej žena a čo by si mali ľudia z chudobných lokalít v živote ponechať? A tiež o tom, čo určuje budúcnosť rómskeho dieťaťa, a ako si môžeme vzájomne obohatiť naše životy. Porozprávame sa s hudobníčkou Silviou Sarköziovou, Jolanou Nátherovou z občianskeho združenia Nádej deťom a antropológom Andrejom Belákom.

Vojna na Ukrajine očami novinárov Nedávno na Ukrajine zastrelili amerického novinára, obraz vojny u susedov nám prinášajú priamo z dejiska aj naši a českí novinári. Čo všetko prežili, s čím sa stretli, ako sa vyrovnávajú so smrťou, ktorá je všade vôkol, s pocitom vlastného ohrozenia, ale tiež ako sa rozhodujú, čo zverejniť a čo už nie, ako získavajú dôveru trpiacich ľudí, aby prinášali autentické príbehy, kedy viac pomáhajú ako pracujú a tiež o tom, ako z vojny a utrpenia iných nerobiť reality show.

Téma: 80. výročie prvého transportu židovských žien a dievčat do koncentračného tábora 25. marca 1942 nechal Tisov Slovenský štát nastúpiť do vagónov, pôvodne určených na prepravu dobytka, tisíc žien a dievčat. Odviezli ich do koncentračného tábora v Osvienčime. Prežilo ich len asi 20. Celkovo v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny zahynulo viac ako 70-tisíc slovenských Židov. Hovoriť budeme najmä o osudoch žien, ktoré koncentračné tábory prežili, a pozrieme sa aj na to, aké povedomie o tejto stránke našich dejín majú mladí ľudia a žiaci v školách. Hostia: Veronika Homolová Tóthová, novinárka, publicistika Martin Korčok, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Jakub Drábik, historik

Ako vojna mení naše životy? Zničené mestá, zabití ľudia, státisíce až milióny ľudí, ktorí musia ujsť zo svojich domovov – takto blízko vojnu ako je tá na Ukrajine mladšie generácie nezažili. Čo prežívajú a ako sa s tým vyrovnávajú? Je pravda, že starší ľudia s vojnou a strachom vyrovnávajú lepšie a rýchlejšie, než mladí? Ako sú generácie, ktoré vojnu zažili, poznačené? Hostia: Emma Čaputová, študentka Hana Ševčíková, psychologička Martin M. Šimečka, publicista

Vojnu vedie Putin, nie všetci Rusi Vojnu vedie politik, ako zvládnuť zástupnú hanbu? Ako nepreháňať nenávisť voči tomu, čo sa deje? Ako odsúdiť vojnu, ale neodsúdiť Rusov ako takých. Politici riešia sankcie, čo môžeme robiť my? Je to len zdanlivé alebo naozaj sa zjednocujeme?

Nenávisť na internete – čo robí so spoločnosťou a kam nás privedie? Čo s tým? Anonymita internetu a jeho sloboda sú v poslednej dobe významne zneužívané na šírenie zla - kritika sa mieša s nenávistnými prejavmi, humor s provokáciou, platená propaganda so slobodnými médiami.. Obeťami sú nielen tí, ktorí sú terčom útokov, ale aj menej skúsení používatelia internetu. Sme internetu a sociálnym sieťam vydaní na milosť a nemilosť? Odkiaľ sa berie nenávisť a čo s týmto problémom môžeme robiť?

Téma: Očakávania a realita adopcií. Aká je láska k adoptovanému dieťaťu? Pristupujú budúci rodičia k adopcii s istým romantizmom v snahe naplniť si sen o dieťati, alebo je záujem dieťaťa na prvom mieste a k tomuto rozhodnutiu sa pristupuje aj s potrebnou opatrnosťou? Je správne klásť si podmienky výberu dieťaťa? Debata aj o tom, či je príprava na adopciu na dostatočnej úrovni a či sú budúci rodičia dostatočne informovaní o zdravotnej anamnéze rodičov dieťaťa (matka narkomanka, alkoholička),a o problémoch, ktoré z toho môžu plynúť.

Neviditeľné ženy v umení. Bolo slabšie pohlavie bez talentu? Koľko slávnych výtvarníčok, maliarok, sochárok je vo svetových dejinách umenia? Kde je Leonarda da Vinci, Pabla Piccaso, Clodilda Monet? Neexistujú alebo prosto chýbajú v učebniciach, lebo ich niekto vymazal? Prečo neexistujú. Je to preto, lebo ženy v minulosti nemali talent, nadanie a schopnosti tvoriť umenie? Pravda je, že ženy na tvorbu a jej rozvíjanie nedostali priestor, nebolo im to umožnené. Ženy boli „hysterky“, „jemnocitné duše“, „domáce panie“. Predurčené na iný život. Ako je to dnes? Povieme si, ako sa vyvíjala cesta žien v umení, aké stereotypy a predsudky v spoločnosti existovali a aj v súčasnosti existujú. S čím sa dnes stretávajú na Slovensku mladé výtvarníčky.

Šikanu či iné formy násilia zažíva viac ako 56 percent žiakov základných škôl. Debata o násilí detí nie je čierno-biela. Obete aj agresori čelia vlastným problémom a obe skupiny si zaslúžia pozornosť aj odbornosť. Ako pristupovať k šikanovaným žiakom, ako vôbec spozorovať, že ich niečo trápi? Ako reagovať na agresorov, účinne ich potrestať, no zároveň ich nevystaviť ešte väčšej traume akú spôsobili? Aj prípad v Miloslavove nám ukázal, že správanie detí je len odrazom sveta dospelých. Po incidente vybuchli sociálne siete, dospelí šírili tragické videá, zverejnili ich aj médiá. Do akej miery sa majú dospelí cítiť zodpovední za to, čo sa deje v školách? A ako by sme mali reagovať, keď sa udeje takáto tragédia? Ako o téme rozprávať, ako nejatriť rany obetiam, ako zároveň prejaviť solidaritu?

Srdiečkové deti – predvianočný špeciál o diagnostike a liečbe detí s vývojovou chorobou srdca, Venovaný týmto postihnutým deťom - konkrétne projektu Ako zvon, ktorého cieľom je zvýšiť percento úspešnej prenatálnej diagnostiky srdcových chorôb a zvýšiť informovanosť mamičiek o potrebe tohto vyšetrenia.

Spoločná domácnosť - spoločná deľba domácich prác? Sú gazdinky minulosťou? Zmeny v rodinnom živote a uvoľňovanie rodových úloh menia aj takú obyčajnú vec, ako starostlivosť o domácnosť. Kedysi bola táto forma neplatenej práce, tradične na pleciach žien. Dnes však žijeme inak a tradičné rozdelenie domácich prác kontrastuje s ambíciami, kariérou a osobným životom moderných žien aj mužov. Ako si partneri v slovenských domácnostiach delia domáce práce? Prečo pred sviatkami trpia mnohí upratovacím šialenstvom? Odľahčená aj odborná diskusia o súkromnom, no dôležitom svete “šikovných gazdín” a zodpovedných partnerstiev.

Starnutie s gráciou – Odkedy je človek starý a čo znamená staroba? Čoho sa v starobe najviac bojíme a ako ju zvládnuť naozaj s gráciou? Pre niekoho je starnutie strašiakom, pre niekoho príležitosťou prežiť kvalitné roky svojho života. Európska populácia starne a podpora seniorov a senioriek, aby žili aktívne a aktívne sa zúčastňovali na občianskej spoločnosti naberá na dôležitosti. Na jednej strane však stojí aktívne starnutie a vhodný systém, na druhej pasivita a každodenný boj so systémom. Seniori súčasnosti sú odlišní, ako seniori pred 50 rokmi a potýkajú sa s inými problémami. V čom spočíva kvalita života a ako ju zaručiť v roku 2021 na Slovensku? Aké veľké sú naše medzigeneračné konflikty? A dôkazom, že ľudia po šesťdesiatke nie sú pasívne stvorenia, sú aj hostia Eva Máziková a Milan Kňažko. Privítame aj liečebnú pedagogičku Máriu Wirth.

Kde končí galantnosť a začína obťažovanie? Nikto si neželá, aby vzťahy medzi mužmi a ženami ochladli na formálne pozdravy. Na druhej strane sa denne stretávame s nevyžiadanými pochvalami, narážkami, slovným či fyzickým obťažovaním - na pracovisku, doma, na ulici, v obchode, na pohovoroch. Ako nastaviť hranice medzi galantnosťou a obťažovaním tak, aby ich akceptovali všetci? Vieme vôbec rozoznávať nevhodné správanie sa dostatočne citlivo a dokážeme sa efektívne brániť? A prečo aj zdanlivo jasná téma s dobrým zámerom - nastoliť slušné medziľudské vzťahy - naráža na odpor v táboroch žien aj mužov? Naše chovanie ovplyvňuje aj kultúrno-historický aspekt, čo možno pozorovať pri porovnaní medzi krajinami západu a našim stredoeurópskym regiónom. Je vôbec možné odstrániť stereotypy a zakorenené zmýšľanie ešte za našej generácie?

Domáce násilie – život s agresorom a prístup spoločnosti. Simona Salátová sa rozhodla otvorene porozprávať o vlastnej skúsenosti s domácim násilím – čo prežívala, keď videla ako otec bije matku, aké to malo dôsledky a ako to skončilo. Spolu s ňou bude diskutovať psychologička Adriana Havašová z centra Nádej, kde pomáhajú obetiam násilia. A v štúdiu bude aj herec Juraj Bača, ktorý účinkuje v inscenácii o domácom násilí.

Sloboda novinárov nie je bezbrehá. Čo musia vo svojom povolaní strpieť a na čo všetko majú právo? Keďže si pripomíname výročie Nežnej revolúcie, Silná zostava bude venovaná slobode, konkrétne slobode novinárov a jej hraniciach. Hovoriť budeme aj o tom, ako vražda Jána Kuciaka a jeho priateľky zmenila slovenskú žurnalistiku, čo všetko by novinári mali strpieť a čo je už za hranicou, a hovoriť budeme aj o toľko diskutovaných únikoch z vyšetrovacích spisov.

Ako zorganizovať návštevu amerického prezidenta na sekundu presne? Ako komunikovať s tajnými agentmi, kedy buchnúť po stole a kedy, naopak, prikyvovať? Pôsobia ako nenápadné úradníčky, v skutočnosti potichu riešia aj vážne medzinárodné konflikty. Ako sa žije slovenským veľvyslankyniam v mužskom svete diplomacie? Počúvajú urážky na oblečenie či nevhodné návrhy a vtipy? Aké krízy sa podarilo našim diplomatkám vyriešiť a aké trapasy zažili? O živote v diplomacii sa budeme rozprávať s bývalou političkou a veľvyslankyňou v Rakúsku a v Poľsku Magdalénou Vášaryovou a bývalou veľvyslankyňou v Nórsku a diplomatkou OSN Denisou Frelichovou.

Slováci a Česi – kam sa naše kultúry posunuli od rozpadu Československa? Ako sa navzájom vidíme? A ktoré stereotypy medzi Slovákmi a Čechmi prežívajú dodnes a prečo? Radi by sme sa vážne aj odľahčene pozreli na to, v čom spočívajú naše vzťahy dnes a kam sa naše spoločnosti a kultúry za roky samostatnosti posunuli, v čom sme si podobní a v čom nie. O svojom vzťahu k Česku a Čechom príde rozprávať herec Roman Pomajbo a našich vzájomných hodnotových podobnostiach a rozdieloch sociologička Zuzana Kusá.

Menej sexujeme. Hovoríme o ďalšej civilizačnej chorobe? Trpia ňou viac muži? Aké sú dôvody zníženej sexuality? Kedy už pokles sexu začína byť problematický,  a aké sú riešenia?

Konšpirácie mi zničili vzťahy (v rodine, s priateľmi). Ako človeka zmenia konšpiračné teórie? Čo to urobí s jeho vzťahmi?  Ako s takýmito ľuďmi komunikovať a dostať ich zo sveta konšpirácií? Debatovať prídu psychologička a spoluautorka knihy Prečo veria ľudia nezmyslom Vladimíra Čavojová a novinárka Jana Ďuďáková, ktorá robila  rozhovory s ľuďmi, ktorí konšpiračným teóriám prepadli. A tentokrát privítame v ženskej spoločnosti aj muža, príde známy stand-upista Janko Gordulič, ktorí svet hoaxov a hoaxerov pozorne sleduje.

Prečo sa Slováci boja utečencov? V budúcnosti sa zrejme migrantom nevyhne ani Slovensko. Sme na to pripravení? Čo robiť, aby migranti neboli pre nás hrozbou? Svoj príbeh o úteku z domova ako aj o začlenení sa medzi Slovákov príde porozprávať Sahraa Karimi – filmárka, ktorá utiekla z Afganistanu. Debatovať prídu aj filmová producentka Wanda Adamik Hrycová, ktorá Sahree a ďalším ľudom pomohla s útekom z Kábulu, a sociologička Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry.

Klimatická zmena je aj na Slovensku – v čom bude náš život o pár rokov iný? V auguste vyšla správa IPCC, čo je panel pod OSN, kde sa odborníci zo 195 štátov svetla zhodli, že zem sa oteplí v priemere o 1,5 stupňa do roku 2040. Čo to pre nás znamená, ako to ovplyvní náš život? Budeme meniť stravovacie návyky? Bude u nás stredomorská klíma, akurát bez mora? Aké sociálne dôsledky to prinesie? Sme pripravení na migrantov, ktorí budú opúšťať suché oblasti? Debata má vysvetliť obyčajným ľudom, že sa týka ich a ovplyvňuje ich život. Prečo a akým spôsobom, a čo môže aj jednotlivec každý deň pre zmiernenie dôsledkov urobiť?

Módny trend alebo legitímna životná voľba? Keď ženy nechcú mať deti…Prečo dnes mladé ženy deklarujú, že dobrovoľne nechcú mať deti? Zažívame paradox doby, keď nám stúpajú počty žien, ktoré trpia neplodnosťou, hoci by zúfalo chceli dieťa a sú ochotné kvôli tomu podstúpiť náročnú liečbu či umelé oplodnenie. Na druhej strane nám stúpa počet žien, ktoré už verejne deklarujú, že nechcú deti. Ide o masový trend, alebo len hlas jednotlivcov?  Hostky: Sylvia Porubänová, sociologička, Nikoleta Kováčová, influencerka, Katarína Svitanová, právnička, Simona Salátová. Moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová

Ženy v cirkvi: Žena medzi mužmi - je to v katolíckom spoločenstve problém? Téma pri príležitosti návštevy pápeža Františka, ktorý sa zdá byť progresívnym pápežom a to aj vo vzťahu k ženám a ich úlohe v cirkvi. Rozšíril práva žien pri oltári, deje sa teda niečo prelomové v katolíckej cirkvi? Budeme hovoriť o postavení ženy v cirkvi, o nerovnostiach a dôvodoch, o tom, čo je potrebné zmeniť, aby sa prístup k ženám v katolíckej cirkvi zmenil. Hostky: Katka Koščová, speváčka, Sestra Dagmar Kráľová, Simona Salátová. Moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová

Prežila hrôzy holokaustu, dnes je svedkom, ako si žltú hviezdu dávajú antivaxeri. Čo predchádzalo prenasledovaniu Židov, čo dokážu spôsobiť konšpirácie a klamstvá aj v súčasnosti, príde porozprávať Eva Mosnáková - Židovka, ktorá prežila holokaust, aj prenasledovanie komunistami. Dnes cestuje po Slovensku a diskutuje s ľuďmi aj o téme holokaustu. Spolu s ňou privíta Veronika Cifrová Ostrihoňová  v štúdiu aj sociologičku Oľgu Gyarfášovú a stálu hostku Simonu Salátovú.

Protesty na Slovensku – čo nám ukazuje tlak ulice a ako dokáže zmeniť veci v krajine? Vieme slušne protestovať a tolerovať aj iné názory? Čo sa skrýva za násilnosťami na protestoch? S Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou budú diskutovať herečka, moderátorka a spisovateľka Kristína Tormová, politologička Darina Malová a naša stála hostka, komička Simona Salátová.

Koľko stresu zažívame v dnešnom živote a aký vplyv má na zdravie a telo? Je pre nás stres vždy škodlivý? Ako si so stresom poradiť? Dnes večer diskutujú novinárka Oľga Baková, psychologička a výskumníčka Petra Soláriková, bývalá lyžiarka Veronika Velez Zuzulová, koučka Petra Hudecová a blogerka Ľudmila Kolesárová.

Nájomné byty na Slovensku chýbajú, ich výstavbu pritom politici sľubujú už roky. Prečo slovenská verejnosť o dostupné bývanie nebojuje viac? Vyhovuje nám bývať vo vlastnom a desaťročia splácať požičané? Dnes s Oľgou Bakovou diskutujú architektka Irena Dorotjaková, herečka Henrieta Mičkovicová, sociologička Sylvia Porubänová a novinárka Katarína Začková.

Reforma nemocníc cez politikov neprešla. Zmeškali sme jedinečnú šancu na lepšie zdravotníctvo? Ktoré problémy nemocníc treba bezodkladne po voľbách riešiť? Sme ochotní cestovať za kvalitnejšou starostlivosťou? S Oľgou Bakovou dnes diskutujú riaditeľka Roosvetlovej nemocnice Miriam Lapuníková, spisovateľka a knihovníčka Veronika Šikulová, odborníčka na zdravotníctvo Henrieta Tulejová a blogerka Ľudmila Kolesárová.

Medzi oslavovanými hrdinami našich dejín sú aj problematické osobnosti a nie je medzi nimi žiadna žena. Kto sú naši dnešní hrdinovia a čo prinášajú do našich životov? Dnes v Silnej zostave s moderátorkou Oľgou Bakovou diskutujú historička Marína Zavacká, filmová producentka Barbara Janišová Feglová, profesorka psychológie Jana Plichtová a študentka Valentína Sedileková.

Kto vám radikalizuje dieťa? Radikalizácia mladých v čase pandémie. Aj keď je historická debata vzniku Slovenského štátu je ukončená, tá spoločenská, medziľudská zdá sa že nie. Osoba Jozefa Tisa stále vyvoláva vášne. Vysoký podiel mladých ľudí velebí prvú republiku a zároveň vyznáva extrémne názory. Kde je hranica slobody slova a kde extrémizmu? Zároveň v čase pandémie mladí ľudia trávia oveľa viac času na sociálnych sieťach, unikajú od osamelosti. Sú oveľa viac zraniteľní podľahnúť dezinformáciám a falošným správam, a prevziať radikálne názory. Pozrite si diskusiu Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej s terénnou sociálnou pracovníčkou Karin Andrášikovou, politologičkou Radkou Vicenovou, komičkou Simonou Salátovou. Svoju skúsenosť v neonacistickej skupine príde porozprávať aj jej bývalý člen Boris.

Z okresu vyjsť nemôžeme, exotiku dovolenú máme. Stráca vláda zdravý rozum? Na jednej strane máme lockdown, nemôžeme vyjsť z domu po 20 hodine a prekročiť hranice okresu, na strane druhej na dovolenku do zahraničia odvahu máme a pokojne chodíme. Jedni dovolenkárov zatracujú, iní ich obhajujú. Strácame pocit spolupatričnosti alebo naopak, stávame sa precitlivelými? Cestovať alebo necestovať v čase korony? Prinášajú k nám nové mutácie práve dovolenkári? Mala by vláda zatvoriť hranice? Aktuálne otázky, o ktorých dnes bude Veronika Cifrová Ostrihoňová hovoriť s epidemiologičkou Alexandrou Bražinovou, politologičkou Anetou Világi a stálou hostkou Simonou Salátovou. Hneď v úvode vítam aj bývalú tenistku Dominiku Cibulkovú, ktorá ako jedna z mnohých využila otvorené hranice a cestovala do exotiky.

Rok vlády Igora Matoviča: Dostali koalíciu na kolená pandémia alebo silné egá? Vláda má za sebou prvý rok práce. Namiesto bilancovania však aktuálne sledujeme hádky politikov a postupný rozklad koalície. Ako k nemu došlo? V ktorom bode sa začala lámať dôvera ľudí v novú vládu? Diskutovať aj o osobných skúsenostiach príde aj bývalá premiérka Slovenskej republiky a sociologička Iveta Radičová a so psychologičkou Barborou Kuchárovou budeme hovoriť o charaktere politika, ale aj tom, čo dokáže s človekom urobiť moc.

Má humor hranice? Ak áno, kde sú? Humor môže liečiť ale aj zraňovať, pomáha ventilovať tabuizované témy a prežiť ťažké momenty. Môžeme žartovať o Bohu, náboženstve, viere či smrti? Kde je hranica humoru a kde už zosmiešňujeme? Ak dôsledky má vtipkovanie politikov a na politikov? Má politická satira hranice? Veronika Cifrová Ostrihoňová bude debatovať s etnologičkou Helenou Tužinskou, psychologičkou Hanou Ševčíkovou, spisovateľkou Oľgou Feldekovou a komičkou Simonou Salátovou.

Chceme sa očkovať – vieme ale kedy a čím? Prečo dôverujeme viac ruskému Sputniku než európskej AstraZenece? Záujem o očkovanie neustále rastie aj keď ho zároveň sprevádzajú obavy. Systém prihlasovania neustále zlyháva, naposledy umožnil predbiehanie. Pochybnosti okolo vakcíny AstraZeneca neutíchajú, my ňou však očkujeme naďalej. A ruská vakcína Sputnik? Po vyše mesiaci stále nevieme či je bezpečná, napriek tomu jej značná časť verejnosti dôveruje. Veronika Cifrová Ostrihoňová bude debatovať s riaditeľkou ŠUKL Zuzanou Baťovou, sociálnou psychologičkou Barbarou Lašticovou a stálou hostkou komičkou Simonou Salátovou.

Prokremeľská propaganda – ako funguje a prečo ruských agentov zaujíma Slovensko? Dôverou v konšpirácie vytvárame živnú pôdu pre propagandu, pomáhajú tomu aj niektorí politici. Ako ju človek rozozná a ako sa jej brániť? Hostky: Katarína Klingová, výskumná pracovníčka GLOBSEC; Marína Zavacká, historička

Téma: Posmešky a ponižovanie za kilá navyše – Bodyshaming v našej spoločnosti (body shaming – hanba za svoje telo/posmešky zo vzhľadu) Raper Patrik Rytmus Vrbovský sa nedávno vysmieval našej komičke Simone Salátovej – upravil jej fotku a pridal komičke niekoľko kilogramov naviac a nezabudol okomentovať, že by sa z jedných veľkých šiat dali ušiť šaty pre 20 bezdomovcov. „Pozerať sa na nechutné a nakysnuté mľandravé telá je viac odpudivé ako “ošmatlané boty”, - ponižovala zase ženy na sociálnej sieti majiteľka estetickej kliniky Michaela Rujáková. Ako je možné, že si niekto dovoľuje ponižovať a vysmievať sa zo vzhľadu, výzoru niekomu inému? Aké sú pohnútky týchto ľudí? Ako si vytvoriť zdravý vzťah k svojmu telu v spoločnosti, v ktorej vládne fenomén dokonalosti. Hostky: Ridina Ahmedová, speváčka; Magdaléna Frecer, psychoterapeutka; Simona Salátová, komička.

Zdravotníci po COVIDE – vyhorení a v depresiách? Ako prežívali lekári a sestry korona krízu? Koľkí z nich sa už do svojej práce nevrátia? Podľa výskumu až 70 percent zdravotníkov, ktorí pracovali s pacientmi nakazenými vírusom COVID – 19 trpelo akútnou stresovou poruchou, ktorá sa môže premietnuť do depresie, úzkosti, vyhorenia. Ďalší psychický tlak pokračoval doma, pretože sa báli že nakazia svojich blízkych. Priatelia sa im začali vyhýbať, predstavovali pre nich hrozbu. Navyše, v práci bojovali s nedostatočným vybavením a nedostatkom personálu. Už teraz chýba viac ako 10 tisíc sestier a ďalšie sa chystajú odísť. Zdravotníctvo, ktoré bolo už predtým na kolenách, sa dostalo pod oveľa väčšiu záťaž. Ako sa to lekárom a zdravotníkom podarilo zvládnuť? Ako na to doplácali pacienti? Čo by mal štát urobiť pre kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť?

Pandémia neplodnosti – ovplyvnil koronavírus schopnosť splodiť dieťa? Je umelé oplodnenie jedinou cestou za vytúženým dieťaťom? Počet neplodných párov rastie, okrem umelého oplodnenia sa ako alternatíva javí aj náhradné materstvo.

Žijú v tmavých kobkách a vychádzajú von na jednu hodinu denne, na listy od blízkych čakajú celé týždne a kontakt s rodinou je takmer nemožný... Podmienky vo väzbách na Slovensku sa od 90-tych rokov takmer nezmenili a mnohí ich označujú za nehumánne. Pritom sa tam dostávajú ľudia, na ktorých platí stále prezumpcia nevinných. O skutočných problémoch vo väzbe príde vo štvrtok do Silnej zostavy debatovať advokátka Jana Kubáňová a špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

Ženy vo svete športu: V čom je ženský šport iný ako mužský? Je najväčším športovým víťazstvom návrat do vrcholového športu po materskej? Čo všetko ovplyvňuje ženskú výkonnosť? A čo ženy v agresívnych športoch? Čo je na nich príťažlivé?

Influenceri – králi internetu. Prečo im veríme a v čom môžu byť nebezpeční? Pôsobia aj ako informátori, a formujú názor svojich sledovateľov. Predávajú značky a nie vždy to priznajú. Menia hodnoty detí a stávajú sa pre ne lákadlom zárobku veľkých peňazí.

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej - cesta rodičov za spravodlivosťou. Bolesť, hnev, frustrácia aj nádej - rodina a blízkí zavraždených mladých ľudí si za tri roky prešli trńistou cestou v boji za spravodlivosť. Ako na nich doliehalo dlhé vyšetrovanie, proces a neustály záujem novinárov? Malli vôbec čas smútiť a vyrovnávať sa so stratou svojich milovaných? V ktorých momentoch prepadávali do beznádeje a kedy v nich svitala nová nádej? Mama Martiny Zlatica Kušnírová a otec Janka Jozef Kuciak prídu do špeciálu Silnej zostavy porozprávať príbeh o svojej strate a ceste za spravodlivosťou.

Nízka dôvera v súdnictvo, políciu či politické strany prináša do našich životov neistotu a nespokojnosť so životom. Ako môžeme dôveru v našej spoločnosti podporovať a rozvíjať? Ako prispieť k jej posilneniu? Hostky: Zuzana Čaputová, prezidentka SR, Zora Bútorová, sociologička