V ženskom rode

Vypočujte si záznam zaujímavej a vysoko aktuálnej diskusie s názvom Ako spájať rozdelenú spoločnosť?, ktorú v spolupráci s Ligou za duševné zdravie pripravila spoločnosť UNIQA. Mojimi hosťami boli sociologička Zora Bútorová, ktorá sa dlhodobo venuje výskumom verejnej mienky, sociálny antropológ Juraj Buzalka a Wanda Adamik Hrycová, filmová producentka a žena so zažitou skúsenosťou úzkostnej poruchy, ktorá po snahe o destigmatizáciu týchto problémov čelila posmechu a mnohým urážkam. V diskusii sme hovorili o tom, ako vplýva rozdelená spoločnosť na duševné zdravie ľudí a o tom, čo sa v tejto oblasti zmenilo v priebehu posledných rokov. Rozoberali sme, akú úlohu zohrávajú technológie a sociálne médiá pri udržiavaní a posilňovaní našich pocitov hnevu a strachu. Moji hostia tiež ponúkli názory na možné pozitívne zmeny a riešenia.

Profesorka Ružena Bajcsy je americká vedkyňa v oblasti robotiky a umelej inteligencie. Narodila sa na Slovensku, v roku 1933, do židovskej rodiny. Jej šťastné detstvo skončilo s príchodom fašizmu. Slovenský štát jej otcovi, stavebnému inžinierovi Felixovi Kučerovi, síce udelil Tisovu prezidentskú výnimku – aby ho jeho vlastná krajina neposlala na smrť do koncentračného tábora – no po vypuknutí Slovenského národného povstania výnimky platiť prestali. Jej rodičov odviedla a zavraždila tajná polícia a jedenásťročná Ružena so štvorročnou sestrou sa museli o seba postarať samy. Ružena po vojne vyštudovala na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde získala inžiniersky titul aj prvý doktorát. Vydala sa a porodila dcéru a syna. V roku 1967 sa dostala do Spojených štátov na Univerzitu v Stanforde. Po vpáde spojeneckých sovietskych vojsk v auguste 1968 sa rozhodla v krajine zostať. So svojimi deťmi, ktoré zostali v komunistickom Československu, a ktoré režim odmietol za matkou pustiť, sa videla až po dlhých pätnástich rokoch. Náš rozhovor sme nahrali pri príležitosti jej návštevy Slovenska v októbri 2023 v role ambasádorky ESET Science Award.

Spokojnosť s vlastným životom, pocit zmysluplnosti a užitočnosti úzko súvisia s tým, čo robíme - nie však pre seba, ale pre iných. Robenie spoločenského dobra, teda čohokoľvek užitočného pre komunitu v ktorej žijeme, má veľký vplyv na naše duševné zdravie. Pri pomoci komunite sa človek často zapája do pozitívnych interakcií s inými ľuďmi, čo zlepšuje jeho sociálne zručnosti a posilňuje medziľudské vzťahy. Nové záujmy a znalosti, ktoré si robením komunitného dobra rozvíjame, nezriedka vedú k budovaniu sebaúcty a väčšej sebaistote. V diskusii o tom, ako dobrovoľná a nezištná práca pre dobro celku vplýva na duševné zdravie jednotlivcov, komunít a celej spoločnosti som hovorila s Martinou Kolesárovou, výkonnou riaditeľkou Nadácie Pontis, Andrejom Vršanským, výkonným riaditeľom Ligy za duševné zdravie, s medzinárodne certifikovanou koučkou a mediátorkouZorou Grohoľovou a s Luciou Paškovou, známou podnikateľkou, filantropkou a aktivistkou v občianskom sektore na Slovensku.

Kedy si poviete, že ste na niečo starí? Sociologička Zora Bútorová, psychiatrička Elena Žigová a psychologička Elena Ondrušková v rozhovore na tému búrania predsudkov voči seniorom hovoria aj o tom, ako je u nás vnímaná hodnota života a spoločenský prínos staršieho človeka a kedy vlastne starších ľudí prestávame okolo nás vnímať. Zamýšľame sa nad tým, aké sú najčastejšie stereotypy o produktivite a kompetenciách starších ľudí a akým problémom čelia seniori na pracovisku a v spoločnosti. Osobné výpovede mojich troch hostiek sú inšpiráciou, povzbudením aj faktami na zamyslenie v procese uvažovania o našom vlastnom starnutí. Diskusia vznikla pod odbornou garanciou Ligy za duševné zdravie.

Aké sú najčastejšie mýty, záhady a kultúrne stereotypy súvisiace so ženským telom? Aký je ich vplyv na osobný, partnerský a sexuálny život žien? Je ženská krása a mladosť to jediné, čo má na žene cenu? Ako sa spoločnosť pozerá na starnúce ženy? A ako spoločenské očakávania deformujú sebavnímanie dievčat a žien? Dá sa naučiť zdravému vzťahu k svojmu telu a nebáť sa prejaviť svoju ženskú sexualitu? Na tieto a ďalšie otázky odpovedali psychiatrička a sexuologička Dana Šedivá, herečka a režisérka Zita Furková a gynekologička Radmila Sládičeková.

Ako sa prejavuje zneužívanie moci a postavenia, ktoré psychicky ubližuje inému človeku? Ako rozoznať a priznať (si), že vám niekto psychicky na pracovisku alebo v škole ubližuje? Ako sa brániť v situáciách, kedy dochádza k šikanovaniu, mobbingu alebo bossingu? K čomu vedie kultúra tolerancie psychického násilia a zneužívania? Ako takúto zažitú skúsenosť spracovať tak, aby nás dlhodobo neparalyzovala? Počúvajte odpovede aj na mnohé iné otázky. Mojimi hosťami boli Ivana Šáteková, výtvarníčka so zažitou skúsenosťou šikany počas univerzitného štúdia, Gabriel Hrustič, klinický psychológ a psychoterapeut a Marián Mesároš, právnik zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva.   Diskusia vznikla pod odbornými krídlami Ligy za duševné zdravie.

Odmalička sa o sebe učíme premýšľať a rozprávať tak, ako nám hovoria naši rodičia a blízke okolie - v kontexte pohlavia, s ktorým sme sa narodili. Náš rod, meno a identita, ktoré si podľa toho prisudzujeme, bývajú - aspoň na čas - zdanlivo jasné. Čo sa ale stane, ak sa so svojím obrazom prestaneme stotožňovať? Ak pre nás zrazu veci nie sú také jasné, aké sa navonok javia? Vieme empatizovať s človekom, ktorý hovorí, že v skutočnosti je niekým iným, ako vyzerá? Aké sú naše predstavy a aká je realita? Ako žijú a s čím sa musia vysporiadať transrodoví ľudia? Prečo hovoria, že sú niekým iným? O čo im ide? O čo vlastne ide?   Na tieto a ďalšie otázky v diskusii V ženskom rode naživo odpovedali Liberty Blake Simon, modelka a transrodová žena, Claude Johann Čierny, transrodový muž, psychiatrička Mária Matisová a Viera Hincová, psychologička a mama transrodovej dcéry.

Hovorí sa, že životné krízy človeku ponúkajú tú najväčšiu možnosť vnútorne rásť. Avšak v období, keď sa cítime na dne, sa zvykneme uzavrieť do seba. Premýšľať o pozitívnej budúcnosti a osobnostnom raste sa nám nechce a nedá. Neraz máme pocit, že celý svet striehne iba na to, kedy sa celkom zosypeme. Sme presvedčení, že všetci vidia, ako sme zlyhali.  Ako sa vtedy znovu postaviť na nohy? Ako nájsť odvahu vyhľadať odbornú pomoc a nebáť sa medikamentóznej liečby? Ako opäť nájsť zmysel života? Ako sa poučiť z toho, čím sme si prešli? Ako sa začať preventívne starať o svoje duševné zdravie?  O svojich skúsenostiach a spôsoboch, ako sa s krízovými situáciami vyrovnali otvorene rozprávajú speváčka Celeste Buckingham so skúsenosťou vyhorenia a Valentína Sedileková, zakladateľka projektu Chuť žiť, ktorá má skúsenosť porúch príjmu potravy.

Aký obraz duševnému zdraviu na Slovensku vytvárajú médiá? Dokážu médiá pomáhať pri destigmatizácii duševných ťažkostí a chorôb a prispievať k osvete v tejto oblasti? Akú rolu hrajú uvedomelé novinárky a novinári vo verejnom diskurze o duševnom zdraví?   V diskusii organizovanej v spolupráci s Ligou za duševné zdravie boli mojimi hostkami/hosťami Vitalia Bella, zástupkyňa šéfredaktora a editorka Denníka N, MUDr. Vanda Valkučáková, psychiatrička a členka výboru Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a Henrich Krejča, riaditeľ centra spravodajstva a publicistiky TV Markíza.

Čo môžeme pre seba urobiť vo chvíli, keď sa necítime psychicky dobre? Kedy a ako je dobré obrátiť sa na niekoho blízkeho a kedy by sme mali vyhľadať odbornú pomoc? Ako sa vieme čo najlepšie pripraviť na vypočutie si našich blízkych, ktorí prežívajú krízu? Ako máme reagovať? Môžeme vôbec ľuďom s duševnými problémami radiť?   Na tieto a ďalšie otázky odpovedali vo verejnej diskusii hudobníčka a ilustrátorka Zuzana Smatanová,psychiatrička Mária Matisová a psychológ Michal Bača.

Akým očakávaniam spoločnosti čelia ženy od svojej mladosti? Kto, čo a ako formuje našu predstavu o sebe? Ako sa zažité stereotypy podpisujú na tom, ako sa dievčatá a mladé ženy učia premýšľať o svojej budúcnosti a ambíciách? Čo ženám pomáha nabrať odvahu prestať sa riadiť očakávaniami iných a žiť svoj život slobodne(jšie)? Hostkami mojej záverečnej diskusie v rámci Bratislavského kultúrneho leta boli režisérka a spisovateľka Eva Borušovičová, výtvarníčka Ivana Šáteková a dokumentaristka Diana Fabiánová.

Umeniu a literatúre po stáročia dominovali muži. Kde boli v čase vzniku slávnych umeleckých a literárnych diel ženy? Koľké z nich boli mužom múzou a objektom ich tvorby a koľké z nich samy tvorili?  V diskusii o ženách v umení sme hľadali odpovede aj na otázky, či je so ženami - autorkami zaobchádzané férovo, aká je dnes cena umenia, ktoré tvoria ženy, aké prekážky v tvorbe majú umelkyne, ktoré sa stanú matkami, alebo aké nové témy prinášajú do umenia práve ženy. Diskutovali kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková, historička umenia a rektorka Vysokej školy výtvarných umení Bohunka Koklesová, divadelná a filmová herečka Marta Maťová a maliarkaKatarína Janečková Walshe. Diskusia vznikla v spolupráci s BKIS.

Sophie Hyde je austrálska režisérka, producentka, scenáristka a zakladajúca členka Closer Productions. Jej najnovší film Good Luck to You Leo Grande, ktorého scenár napísala Katy Brand, s Emmou Thompson a Darylom McCormackom v hlavných úlohách, rozpráva príbeh mladého sexuálneho pracovníka Lea Grandeho a ovdovenej učiteľky na dôchodku, upätej päťdesiatničky Nancy Stokes.   Film som videla trikrát a zakaždým som s hlbokým úžasom sledovala premenu oboch postáv, ich zraniteľnosť a krehké, no krásne ľudské spojenie, ktoré dokázal sprostredkovať. Osobne by som povedala, že je to film o láskavosti, neodsudzovaní a o sile prijatia, ktorú by sme si mali - hlavne my ženy - ponúknuť, aby sme dokázali žiť život bez sebakontroly a neustáleho trápenia sa v snahe naplniť očakávania druhých.    POZNÁMKA: Tento diel je v anglickom jazyku. Jeho slovenskú verziu si môžete prečítať na webe Denníka N.

Ako sa za posledné storočie zmenil náš postoj k svadbe a manželstvu? Do akej miery bola a je svadba vnímaná ako nevyhnutnosť v rámci spoločenských zvyklostí a pravidiel? Ako kedysi súvisela s majetkami a dobrým menom rodiny? Mohla sa žena kedysi vydávať "z lásky"? Ako sa dnes spoločnosť pozerá na slobodné ženy a ženy, ktoré sa vydávať nechcú? A závisí vôbec vyrovnanosť, pokoj a porozumenie vo vzťahu od toho, či sú partneri zosobášení?  Mojimi hostkami dnes sú profesorka etnológie Marta Botiková, sociologička a odborníčka na rodovú problematiku Silvia Porubänová a párová terapeutka Jolana Kusá.    Poznámka: Ospravedlňte prosím technické zvukové problémy v závere, kedy mikrofóny miestami bohužiaľ rušil neznámy signál, ktorý sme nevedeli ovplyvniť. Verím, že napriek tomu si nás vypočujete so záujmom.

Ako sa obliekali slovenské ženy pred 100 rokmi, aké boli bežné odevné súčasti v meste a na vidieku a ako ovplyvňoval slovenský ľudový odev mestskú módu žien? Ako sa žena "oslobodzovala" resp. emancipovala v obliekaní a prečo? Do akej miery spoločnosť tlačila a aj dnes tlačí ženy a dievčatá do istých spôsobov obliekania? Sú ženy slobodné v tom, ako sa môžu obliekať? V diskusii Šaty ako kľúč sa rozprávame o tom, ako zmeny v ženskom obliekaní odzrkadľujú zmeny v spoločenskom a sociálnom postavení žien. Mojimi hosťami sú Boris Hanečka, módny návrhár a dizajnér, Zuzana Šidlíková, historička módy, kurátorka Múzea ľudovej umeleckej výrobyEva Hasalová a historička módy, kurátorka Slovenského národného múzea.    Podujatie vzniklo v sérii štyroch diskusií ako súčasť mestského festivalu Bratislavské kultúrne leto 2022.

S hostkami Ľubou Pavelovou (Budúcnosť n.o.), Elenou Ondruškovou (Liga za duševné zdravie SR) a Dašou Malíkovou (ALEJ poradenské centrum) sa v diskusii venujeme tomu, ako fungujú a aké stratégie volia ženy, ktoré zažívajú násilie v párových vzťahoch. Hovoríme predovšetkým o rôznych našich predsudkoch a pretrvávajúcich stereotypných predstavách - napríklad, že existujú ženy, ktoré majú "predispozíciu" byť obeťou párového násilia, prípadne, že "skutočné" násilie je len to fyzické, pri ktorom padajú údery. Nie je to pravda.   Násilie má mnoho podôb. Zažívajú ho ľudia - ženy, aj muži - rôzneho veku, vzdelania a sociálneho statusu. Psychické alebo ekonomické násilie, ktoré na tele človeka nezanechávajú viditeľné stopy, sú rovnako kruté. Mali by byť rovnako absolútne neprijateľné.   Mentalita signifikantnej časti slovenskej spoločnosti má pritom stále veľkú toleranciu násilia, vrátane násilia páchaného na ženách. Tieto zastarané kultúrne vzorce ženu stále podvedome stavajú do podriadenej pozície. Nútia ju prijať kontrolu a ovládanie mužom, prípadne patriarchálnou spoločnosťou v opakovaných snahách obmedziť jej právo na telesnú integritu. Tento mentálny prežitok by sme mali konečne definitívne opustiť. Mali by sme tiež prestať bagatelizovať a spochybňovať slová tých, ktorí násilie zažili alebo zažívajú a s touto skúsenosťou sa nám zdôveria. Dôsledok nami vyjadrených pochybností môže byť iba negatívny.

Dominujú v našej spoločnosti stále rodové stereotypy? Formujú nás normy a predsudky spojené s rodovou deľbou práce? Ako vníma spoločnosť úspešné ženy v riadiacich funkciách? Dá sa kariéra ženy skĺbiť s fungujúcou rodinou? Čo ak sa ocitne žena, prípadne aj matka za hranicou svojich možností, bez práce, domova či na úteku? Ako pomáha spoločnosť takýmto ženám? Existuje mýtus ženskej krásy? Môžu nám pri nastoľovaní pomerného zastúpenia žien pomôcť kvóty? Diskusiu Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá sa uskutočnila 21.10.2021 v Bratislave moderovala Katarína Strýčková, hostkami boli: Barbora Paulovič-Deckerová - riaditeľka Divízie partnerského predaja pre región CEE v IBM Timea Keresztényiová - šéfka publicistiky ženských magazínov Eva a Madam Eva Daniela Gáliková - riaditeľka krízového centra Brána do života Olívia Hurbanová - autorka konceptu Future Skills™, revolučného vzdelávania.

"All European countries were working on the digital education agenda before the pandemic, but not all have made the same progress. The differences we see today are striking," says Anna Diamantopoulou, former Greek Minister of Education and one of four candidates left in the race to become the next Sec-Gen of OECD. According to Diamantopoulou, inequalities in children's access to education through technology can be seen everywhere. However, as she points out, according to the United Nations (UN), eleven million of girls in poor countries will quit school, having no educational alternatives during the pandemic. For them, dropping out of school subsequently means forced marriage, sexual violence, exploitation, or being victim of human trafficking. "The current pandemic will have a huge negative impact on the generation of children in poor countries. And this is a real disaster for all of us," adds Diamantopoulou.   POZNÁMKA: Nahrávka je v anglickom jazyku. Rozhovor v slovenčine si môžete prečítať na webe Denníka N.

Dnešný mimoriadny diel som nahrala netradične s dvomi hosťkami: s Júliou Marcinovou a Kajou Kováčovou, s ktorými som kedysi tancovala a spievala vo folklórnom súbore Rozsutec v Žiline. Stretli sme sa v štúdiu Žilinskej univerzity pri príležitosti nahratého stého dielu V ženskom rode. Rozprávali sme o tom, čo nás spája a čo všetky tri opatrujeme hlboko v sebe - o láske o folklóru, o priateľstve, radosti a vzájomnom prijatí. Ďakujem vám všetkým nielen za vašu priazeň a podporu, ale najmä za vašu otvorenosť myšlienkam a príbehom žien, ktoré medzi nami žijú. Ochota počúvať a otvárať sa iným názorom je podľa mňa základom zdravej spoločnosti. Práve na nej stojí naša vzájomná dôvera, úcta a pocit spolupatričnosti.

V utorok 16.júna, presne rok a deň po inaugurácii prvej ženy za prezidentku Slovenskej republiky, sa uskutočnila prvá verejná diskusia V ženskom rode NAŽIVO. Išlo o úvodnú debatu o tom, čím a ako žijú ženy na Slovensku, ďalšie budú nasledovať. Ženy na Slovensku majú čo povedať. V ich prospech však stále treba hovoriť. Je potrebné dávať im priestor, aby mohli samy povedať, ako a čím žijú, čo ich skutočne trápi, zaujíma, motivuje, ako (ne)môžu realizovať svoje talenty a túžby, čo potrebujú k dôstojnému životu. Tieto diskusie sú tiež priestorom a možnosťou pre ostatných, aby mohli porozumieť, k akému spoločenskému dobru skutočná rovnosť pohlaví či rodová rovnosť prispeje. Tento podcast je zvukovým záznamom spomínanej úvodnej diskusie. Video z nej nájdete aj na FB Denníka N.

Vypočujte si zvukový záznam verejnej diskusie o význame volebného práva, ktoré ženy v Československu získali prijatím demokratickej ústavy 29.februára 1920. Mala som mala česť moderovať ju vo svojej moderátorskej premiére deň pred tohtoročnými parlamentnými voľbami na Slovensku. Mojimi hosťkami a diskutérkami boli sociologička Zora Bútorová (Inštitút pre verejné otázky), riaditeľka spolku Živena Magda Vášáryová a historička Jana Jablonická – Zezulová (Inštitút pre výskum práce a rodiny).  Podujatie zorganizoval Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, MPSVR SR a Inštitút pre výskum práce a rodiny, v rámci národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01 , ktorý sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Diskusiu vysielal na FB naživo Denník N.

Šeciálna séria #VzorŽena pri príležitosti 100.výročia volebného práva žien na Slovensku.

Kim Morgan is one of the UK’s first executive business and personal coaches. She is an inspirational and innovative coach, working extensively across the UK and Europe with organisations, senior business leaders and executive teams. She is a specialist in delivering mentor and coach education. We met in Bratislava to talk about human connections, women´s development, and coaches being detectives in other people´s souls. Kim is also a CEO of Barefoot Coaching, one of the most successful and fastest growing coaching and coach training businesses in the UK.    We met in Bratislava to talk about human connections, women´s development, and coaches being detectives in other people´s souls.

Podcast V ženskom rode stále žije a jeho nové diely vychádzajú pravidelne každú stredu. V spolupráci s rešpektovaným Denníkom N vychádza v novom kanáli a rozhovory dokonca môžete aj čítať, pretože dostali aj písomnú formu. Vypočujte si, kde a ako nájdete nový kanál, a prihláste sa na jeho odber. Na tomto mieste začne čoskoro vychádzať nová séria V ženskom rode - Projekt 100.

Nigerian-born author Chimamanda Ngozi Adichie is one of my most beloved writers. Talking to her in person was a dream came true. Adichie´s novels Purple Hibiscus, Half of a Yellow Sun, and Americanah have been translated into over thirty languages and won many international prizes and awards. Her 2009 TED Talk, The Danger of A Single Story, is now one of the most-viewed TED Talks of all time, and her 2012 talk We Should All Be Feminists has a started a worldwide conversation about feminism. In Feminine Gender podcast we talk about hope and love, as well as feminism, subtlety of today´s misogyny, female bodies, and about the fact that women are first and foremost human beings with their own rights.

Ursula Keller sa narodila a pracuje vo Švajčiarsku. V detstve trpela poruchami učenia a dlhý čas jej dyslexia a dysgrafia mimoriadne komplikovali život. Napriek tomu je dnes špičkovou odborníčkou v oblasti ultrarýchlych laserových technológií, výskumníčkou, pedagogičkou, nositeľkou viacerých patentov a v roku 2018 dokonca získala od Európskeho patentového úradu ocenenie Európsky vynálezca roka. Vždy ma fascinovali ženy, ktoré sa vedeli presadiť vo svete vedy. Ten sa totiž stále považuje skôr za tradičnú mužskú doménu. Že to tieto ženy nemajú ľahké, dokazuje aj dnešné Ursulino rozprávanie. Poznámka: Dnešný diel bol nahratý v anglickom jazyku v Bratislave pri príležitosti vyhlasovania výsledkov súťaže ESET Science Awards 2019, v ktorej bola Ursula Keller členkou medzinárodnej poroty.  Rozhovor v slovenskom jazyku si môžete prečítať v textovej podobe na webe Denníka N. Ursula Keller was born and works in Switzerland. Despite her learning disabilities in early childhood, she became a world renowned scientist, mainly in the area of ultrafast laser technologies. She graduated from Stanford University and now works as a professor of physics at the ETH in Zurich. She is also an inventor, and she was named the winner of the 2018 European Inventor Award by the European Patent Office.

V novembri 1989 nejedna žena premýšľala, či pôjde na demonštráciu, pretože doma má deti a jej partner už na tej demonštrácii je. On sa nepýtal, či môže ísť, čo to bude znamenať pre rodinu, on na tú demonštráciu išiel. No v situácii, keď vieme alebo máme podozrenie, že to bude nebezpečné, sa žena zamýšľa nad tým, čo to bude znamenať pre deti, keď sa obom rodičom niečo stane, keď ich napríklad zatknú. Aj o tom dnes hovorí výskumná pracovníčka Zuzana Maďarová, ktorá predstavuje svoju najnovšiu knihu Ako odvrávať novembru 1989.  V ženskom rode sme spolu diskutovali aj o kolektívnej pamäti, o tradičnom obraze hrdinov na tribúnach, „zneviditeľnených“ ženách a o tom, že je dôležité prerozprávať príbeh Novembra ´89 nanovo.

Helga Palušová síce najskôr vyštudovala žurnalistiku a politológiu, no neskôr sa rozhodla pre psychológiu a stala sa psychoterapeutkou. Svoju prax vedie aj v Bratislave, predovšetkým však pôsobí vo Viedni, kde už niekoľko rokov žije so svojím manželom a tromi deťmi. V ženskom rode sme sa rozprávali napríklad aj o deťoch, výchove, rodičovstve, ale najmä o tom, aké je to stíšiť sa, aby sme sa počuli a mali možnosť stretnúť sa sami so sebou.

Jana Juráňová je prekladateľka z ruštiny a angličtiny. Okrem toho píše knihy aj divadelné hry a v minulosti tiež bola redaktorkou Slovenských pohľadov a komentátorkou Rádia Slobodná Európa. V januári 2019 jej vtedajší prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Pre zainteresovaných je ale Jana Juráňová známa predovšetkým ako presvedčená feministka. V ženskom rode sa rozprávame o asymetrii moci, solidarite medzi ženami, starnutí aj literatúre.

Kaja Bernátová pochádza z Kysúc, ale žije v Bratislave. Vyštudovala politológiu a od svojich stredoškolských čias jej aktivizmus a dobrovoľníctvo nie sú vzdialené. Pracovala pre Amnesty International, ako dobrovoľníčka v utečeneckých táboroch a dnes pôsobí v nadácii Zastavme korupciu.  Spolu sme sa rozprávali o strachu z neznámeho a aj o tom, že keď robíme dobro, nemali by sme o tom mlčať.

Anna Popracová je detská lekárka. Za 38 rokov praxe jej prešli rukami tisíce detí, vrátane mojich synov. Keď sú chorí, za dverami jej ordinácie vždy nachádzam vľúdnosť, úsmev, empatiu a pochopenie. Nikdy ma neodmietla, nikdy ma nevysmiala, nikdy ma nepoúčala a nikdy ma neponížila nijakou poznámkou o nekompetentnosti alebo hystérii matky. Preto sa mi ťažko počúvajú príbehy o nevhodnom a ponižujúcom prístupe iných pediatrov. V ženskom rode dnes hovoríme aj o autorite, zodpovednosti, úprimnosti a najmä dôvere medzi rodičom a lekárom, pretože od nej závisí zdravie a dobro dieťaťa.

Barbora Berezňáková vyštudovala filmový strih a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave, ročné štúdium filmu v Španielsku a absolvovala aj kurz filmovej réžie v New Yorku.  Vlani v auguste, pri 50.výročí sovietskej okupácie Československa ako spoluautorka predstavila projekt Spýtaj sa vašich: 68. Ako hovorí, mal predovšetkým podnietiť ľudí uvedomiť si vlastnú úlohu v histórii. História a jej pripomínanie sú totiž podľa Barbory dôležité na to, aby sme pochopili situáciu, v ktorej žijeme, a následne aj zásady, podľa ktorých sa rozhodujeme. Pokračovanie tohto projektu, ktoré sa venuje blížiacemu sa 30.výročiu novembrových udalostí roku 1989, čaká na svoju premiéru v novembri. V septembri 2019 predstavila Barbora slovenskému publiku svoj prvý dlhometrážny film Skutok sa stal, o únose syna bývalého prezidenta Michala Kováča. V ženskom rode sme sa rozprávali aj o príbehoch, faktoch, emóciách, a o dôsledkoch chýbajúcej katarzie v spoločnosti, ak zlo v nej prítomné ostane nepotrestané.

Timea Keresztényiová je novinárka a spisovateľka. Začínala ako rozhlasová moderátorka, písala na voľnej nohe, neskôr prišlo redaktorské pôsobenie v Eve, a posledné roky pôsobí ako vedúca redakčného tímu časopisu Madam Eva. Je tiež autorkou štyroch kníh. Precestovala Áziu, Afriku, v kenskom Nairobi dokonca nejaký čas žila. S bývalým partnerom Abdulom má 14-ročnú dcéru, ktorú dnes – už doma na Slovensku – vychováva sama. Spolu sa rozprávame o ženách, mužoch, fyzickej kráse, starnutí a o tom, ako sa prijať takí, akí sme.

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet patrí pod známu neziskovú organizáciu Človek v ohrození. Každý rok predstavuje slovenskej verejnosti filmové dokumenty a diskusie, ktoré nám dávajú možnosť lepšie porozumieť, viac akceptovať, neprehliadať a pomáhať iným. Osobne považujem tieto ciele za alfu a omegu svojho životného postoja, preto je spojenie podcastu V ženskom rode a festivalu Jeden svet absolútne prirodzené. Diana Fabiánová je umeleckou riaditeľkou tohto festivalu. Dnešné naše rozprávanie je aj o tom, ako byť vnímavým a lepším človekom.

Viera Hanuliaková sa je špičková slovenská tlmočníčka a prekladateľka, najmä z francúzštiny a španielčiny. Výborne však ovláda aj niekoľko ďalších jazykov. Jej lingvistické schopnosti využívajú mnohé európske inštitúcie, aj slovenské úrady. Žije v Žiline, pracovne najviac pôsobí v Bruseli a v Štrasburgu a svoj mimopracovný čas venuje rodine, domácim zvieratám, ale predovšetkým lukostreľbe, v ktorej dosahuje aj medzinárodné úspechy. Dnešné rozprávanie V ženskom rode je o tlmočníckom talente, empatii, dobrých spôsoboch, ale aj veciach, ktoré sa nedajú pretlmočiť do žiadneho jazyka.

Ak počas raného detstva dieťa nie je stimulované dostatočne, alebo naopak, ak je stimulované priveľmi, môže to neskôr, v školskom veku, prerásť do porúch učenia, pozornosti a správania. Detská psychologička Petra Arslan Šinková rozpráva aj o tom, že schopnosť priestorovej orientácie súvisí s matematikou, alebo o tom, že dieťa s oslabenou dotykovou pozornosťou má potrebu silno stláčať či objímať. Naše rozprávanie dáva v mnohom návod na to, ako zvládnuť nástup do škôlky, ako sa vyhnúť niektorým chybám, či ako sa pokúsiť napraviť niektoré výchovné omyly z minulosti.

Marta Šimečková je novinárka, prekladateľka, občianska aktivistka a obhajkyňa ľudských práv. Je zakladateľkou a predsedníčkou správnej rady Amnesty International na Slovensku a organizátorka Stredoeurópskeho fóra, ktoré sa snaží o novú kvalitu spoločenskej debaty.   V ženskom rode sa rozprávame napríklad aj o živote v totalite, o dôstojnosti a o tom, že ľudské práva sú v skutočnosti jedinou ozajstnou obranou proti násiliu, ktorú máme.

Na začiatku každého školského roka stoja deti aj rodičia pred veľkou zmenou. Pri prvom nástupe do školy ide dokonca o veľkú, životnú zmenu. Ako sa pripraviť na to, čo príde? Ako nestratiť nervy hneď, keď sa dieťaťu nedarí podľa našich predstáv? Ako balansovať rovnováhu vzťahu rodič – dieťa – učiteľ? Ako z učiteľa neurobiť v očiach dieťaťa strašiaka či neschopáka bez úcty? Ivana Repová je učiteľka na základnej škole. Už 26 rokov učí deti na prvom stupni najmä čítanie, písanie, základy matematiky či informatiky. Spolu sa rozprávame o deťoch, vývinových poruchách, nadaní, a najmä o tom, že škola nie je súťaž, a známky detí nie sú tromfy v rukách ambicióznych rodičov.

Alexandra Mikulec vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave a po škole sa zamestnala v rodinnej cestovnej kancelárii. Potom sa jej narodilo prvé dieťa a všetko sa zmenilo. Vzácna genetická porucha dcéry Emy poprehadzovala Alexandre priority a profesionálne upriamila jej pozornosť k osobám so zdravotným znevýhodnením. Dnes je Alexandra mamou dvoch detí, organizuje kurzy, semináre a spoločné aktivity pre rodičov aj odborníkov. Založila Denné centrum Gardenia pre deti, ktorých zdravotný stav si vyžaduje špeciálny prístup. V dnešnom diele hovoríme o ťažkej téme, ale s všadeprítomnou nádejou a láskou.

Kristína Pomothy vyštudovala sociálnu a organizačnú psychológiu na prestížnej London School of Economics. V praxi pomáha firmám budovať zdravé a produktívne miesta na prácu a z ľudí v nich robiť skutočných lídrov. Má za sebou aj spoluprácu so startupmi v San Franciscu, Londýne, Dohe či Tel Avive.  V tomto diele V ženskom rode nájdete zaujímavé a podnetné myšlienky o zmysluplnosti práce, kreatívnosti pracovného prostredia, inklúzii, ale aj o tom, ako môžeme byť v práci sami sebou.

Oľga Pietruchová patrí k najznámejším odborníčkam na rodovú rovnosť a práva žien. V médiách vystupuje ako obhajkyňa "ženskej agendy" a ľudských práv. Ako sama hovorí, jej poslaním je lepší a tolerantnejší svet pre všetkých, bez ohľadu na pohlavie, rod, telesné alebo duševné obmedzenia, či sexuálnu orientáciu. Spolu sme sa rozprávali o zodpovednosti, rovnosti príležitostí pre všetkých, a najmä o slobode voľby.

Yvonne Kalman is the daughter of the world-renowned composer Imre (Emmerich) Kalman, author of operettas such as The Czardas Princess or Countess Maritza. Kalman was a Jew. With his wife and three children they managed to escape Hitler and begin a new life in New York - among artists such as Clark Gable, Marlene Dietrich or Greta Garbo. With Yvonne, a passionate woman of the world, we talk about past memories. About the fact that wealth and fame are not everything. Somewhere behind it all, one can also hear a story of little Yvonneka, a fragile, warm and lonely girl. *** Yvonne(ka) Kálmán je jedinou žijúcou dcérou svetoznámeho hudobného skladateľa Imre (Emmericha) Kálmána, autora operiet ako Čardášová princezná či Grófka Marica. Kálmán bol Žid. S manželkou a tromi deťmi stihol pred Hitlerom utiecť do Spojených štátov. Tam začal v New Yorku nový život - medzi ľuďmi ako Clark Gable, Marlene Dietrich či Greta Garbo. O spomienkach, dávnych zážitkoch a o tom, že bohatstvo a sláva nie je všetko, sme sa rozprávali s Yvonne, ženou z veľkého sveta. Pozorný poslucháč bude počuť aj príbeh malej Yvonneky, krehkej, vrúcnej a osamelej, kdesi v úzadí. Upozornenie: tento diel je v anglickom jazyku.

Vyštudovaná právnička a biznis konzultantka Barbara Lisá je kariérne úspešná žena. Má dve zahraničné univerzity, žije v Cambridge a neobchádzajú ju úspechy na pracovnom poli.  Ale za sebou má aj tri neúspešné umelé oplodnenia, mimomaternicové tehotenstvo v krčku maternice s umelým prerušením a myšlienky na samovraždu. V ženskom rode sme hovorili o sile materskej túžby, o bolesti a beznádeji, ale aj o odhodlaní nevzdávať sa a hľadať v živote radosť a naplnenie.

Rebecca Murray sa narodila na Slovensku – mame Slovenke a otcovi Angličanovi. Vyštudovala európske štúdiá a niekoľko rokov pracovala v rôznych think tankoch a organizáciách. K povolaniu učiteľky sa dostala náhodou, prostredníctvom programu Teach for Slovakia. Dnes už 3 roky učí na základnej škole vo Veľkých Levároch na Záhorí. V ženskom rode sa rozprávame aj o inovatívnosti, komfortných zónach, odhodlaní na zmenu, a o tom, že koľkokrát deťom dobro dá jeden učiteľ či učiteľka, toľkokrát ho od nich nakoniec dostaneme my všetci.

Muzikantka a hudobná publicistka Natália Dadíková sa zdá byť neustále v pohybe. Spieva vo filharmonickom zbore Slovenskej filharmónie, cestuje, koncertuje, športuje, vyučuje deti hudbu, absolvuje rôzne kurzy, a len pred nedávnom dokonca promovala na vysokej škole. Spolu sme hovorili aj o nevídanom projekte na Francúzskej škole v Bratislave, ktorý má za cieľ naučiť deti napríklad aj reálnej sociálnej interakcii - cez zborový spev a hudbu.

Historička a kulturologička Monika Kapráliková sa narodila v Martine, študovala v Bratislave, dočasne žije vo Viedni, a striedavo pracuje vo Viedni, Bratislave a Prahe. Venuje sa písaniu kníh, dejinám a konceptom kultúry, prednáša, organizuje výstavy a amatérsky hrá divadlo – dokonca po španielsky. So svojím španielskym manželom – diplomatom vychováva dve dcéry. V ženskom rode sme sa rozprávali o kultúre, kultivovanosti, kráse, sebaúcte, ale aj o vykorenenosti, či o potrebe precítiť vlastnú výnimočnosť.

Rozhovor s Alexandrou Giňovou prináša silné, autentické emócie. Okrem ťažkého života v rómskej osade, nespočetných prekážok, predsudkov aj úradníckej šikany predstavuje najmä osobný príbeh jednej úžasnej a inšpiratívnej mladej ženy. Je to príbeh o nádeji, láske, húževnatosti, viere v lepší život a o cestách von z chudoby a beznádeje.

Sandra Žigová je žena s vkusom a citom pre oblečenie, štýl, materiál a farby. Ako renomovaná štylistka pomáha známym umelcom v Čechách a na Slovensku obliekať sa adekvátne ich imidžu, podujatiu či očakávaniam verejnosti. Medzi jej klientky patria napríklad česká Slávica Lucie Bílá, či viaceré veľmi známe herečky, herci a moderátori. Spoločne nás dala dokopy práca pre našu prvú zvolenú prezidentku. V ženskom rode sme sa rozprávali o jej modelingových začiatkoch, aj o subjektívnosti vkusu, krásy a vnímania umenia.

Valentína Sedileková má 18 rokov. Je to pôvabné a milé dievča v rozpuku mladosti a života. To, že má za sebou obdobie, kedy nechcela žiť, by ste nepovedali ani náhodou. Anorexia je choroba, ktorá človeka neničí len fyzicky. Predovšetkým ho nivočí duševne, zvnútra. Ako Valentína hovorí, na fyzickú bolesť existujú lieky, na bolesť duše nie.  Dnešné rozprávanie V ženskom rode o poruchách prijímania potravy otvára osobný príbeh dievčaťa, ktoré sa vrátilo do života aj preto, aby dodalo chuť žiť iným.

V rozhovore s britskou političkou Madeleine Moon, poslankyňou House of Commons a prezidentkou Parlamentného zhromaždenia NATO hovoríme V ženskom rode napríklad o aktivizme, starostlivosti o druhých a potrebe odhodlať sa na zmenu, ak sa nám niečo nepáči.  Upozornenie: tento diel je v anglickom jazyku. This is the first – and hopefully not last – English Language episode of my In Feminine Gender podcast, in which I aim to introduce clever and inspirational women to my Slovak audience. I hope my dialogue with Madeleine Moon MP, President of the NATO Parliamentary Assembly and a bright and warm woman will make you – all English-speaking listeners in many other countries – full of hope, courage and motivation too.

Rozprávanie o tom, ako sa žije žene, ktorá pre lásku opustila svoju krajinu, rodinu a priateľov, aby potom ako manželka diplomata veľakrát v živote menila dom(ov), prostredie, školu detí aj priateľov a spoločenské kruhy. S Laurou Ferko sme sa zhodli, že v živote je dôležité otvorene komunikovať, nemať predsudky a dávať šancu novým ľuďom, okolnostiam a vzájomnej tolerancii.  A v prvom rade nájsť svoju životnú stabilitu tam, kde naozaj je - v sebe samých.

V dnešnom diele V ženskom rode producentka a dramaturgička Zora Jaurová rozpráva o kultúre, kultivovanosti, Európe a európanstve.  Posledné roky, aj v súvislosti s britskými snahami o vystúpenie z Európskej únie, sa únia samotná ocitla pod veľkým tlakom. Populistickí politici už dlhší čas celý európsky projekt degradujú na „diktát Bruselu“. Európa je však dlhodobo bezpečný, kultivovaný a kultúrny priestor, kde žijeme v dostatku, zdraví a mieri. Je len na nás a našich múdrych volebných rozhodnutiach, aby sme si tento náš bezpečný domov udržali aj naďalej. Nezabudnite dať svoj hlas v Eurovoľbách poslancom, ktorí chcú Európu udržať spojenú, spolupracujúcu a mierovú. Už budúcu sobotu, 25.mája. Poďte voliť!

Publicistka, novinárka, poetka a riaditeľka Nadácie Charty 77 Zuzana Szatmáry je dcérou známeho slovenského spisovateľa, komunistu a neskôr disidenta komunistického režimu Juraja Špitzera a slovenskej herečky Dalmy Špitzerovej. Obaja jej rodičia prežili Holokaust a boli aj priamymi účastníkmi Slovenského národného povstania.  Dnešné rozprávanie V ženskom rode bude verím inšpiráciou k premýšľaniu o tom, aká veľmi dôležitá je ľudská skúsenosť a empatia, ktorú prostredníctvom nej vieme prejaviť iným.

Historička Michala Lônčiková je doktorandkou na katedre všeobecných dejín Univerzity Komenského v Bratislave. V ženskom rode sa spolu rozprávame o nedemokratickom Slovenskom štáte a jeho predstaviteľoch, o manipulácii verejnej mienky proti "iným, ako sme my", o nenávisti, transportoch smrti aj arizácii majetku.  Tento podcast má premiéru 8.mája – v Deň slobody – teda v deň, kedy v roku 1945 nacistické Nemecko priznalo svoju absolútnu porážku v 2. svetovej vojne. Dnes si v tento deň užívame štátny sviatok. Mali by sme ale myslieť na to, že voľnosť, sloboda a pokojný čas trávený s rodinou a priateľmi je niečo veľmi krehké a kedykoľvek o to môžeme prísť, ak nebudeme dostatočne citliví k tomu, čo sa okolo nás deje.

Vynikajúca slovenská vedkyňa, molekulárna biologička Edita Révay je rodáčka z Bojníc, ale už vyše 30 rokov žije striedavo v Izraeli, v Nemecku a v africkom Mali. Do Izraela sa vysťahovala ešte za komunizmu, za svojím prvým izraelským manželom, ktorému úrady nepovolili ostať v Československu. V novej domovine "nanovo zakorenila", naučila sa plynule hebrejsky aj anglicky a dlhé roky vyučovala na mnohých vynikajúcich izraelských univerzitách, pracovala v nemocnici, aj v špičkovom výskume. Po rozvode ostala bez zázemia a sama sa musela postarať o dvoch malých synov. Dnes sa spolu so svojím druhým manželom venuje výskumu tropických chorôb, predovšetkým malárie. V ženskom rode hovorí o odvahe, zvedavosti, a najmä o svojej milovanej rodine.

Petra Kotuliaková sa venuje podpore vzdelávania a profesionálneho pôsobenia dievčat a žien v oblasti IT a digitálnych technológií. Je koordinátorkou projektu Aj Ty v IT, ktorý je určený dievčatám stredných a základných škôl. Dnešný diel V ženskom rode je určený nielen mamám, otcom, či pedagógom dievčat, aby ich vedeli podporiť v odvahe venovať sa štúdiu informačných technológií.  Osobne by som chcela osloviť a povzbudiť aj ženy, ktoré zvažujú prípadnú zmenu kariéry. Počúvajte, ak chcete vedieť, ako sa to dá.

Právnička a politička Irena Biháriová je odborníčka na extrémizmus. Je tiež asimilovaná Rómka. Aké je to vyrastať s pocitom "som iná ako ostatní"? S pocitom, že možno nikdy "nebudem dosť"? Čo rozhodne, že sa rómske dieťa neprestane snažiť, aj keď je jeho štartovacia čiara oveľa viac vzadu, ako ju majú deti z majority? Sú Rómovia z osád schopní pochopiť, čo by im mohlo priniesť vzdelanie a snaha oň? Pretože si myslím, že niekedy sa nám miera našich predsudkov jednoduchšie chápe cez paralely a vzdialenejšie príklady, rozprávame sa napríklad aj o tom, ako skrytý rasizmus, predsudky a ich prežívanie opisuje Michelle Obama. Počúvajte a premýšľajte s nami.

Dokumentaristka Diana Fabiánová je nekonvenčná, neobyčajná žena. Pracuje ako riaditeľka festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet, režíruje, a venuje sa aj organizácii zoznamovacích stretnutí pre nezadaných s názvom "Láska tu". Dnešný diel V ženskom rode sme nahrávali ešte začiatkom roka. Hovorili sme veľmi spontánne a otvorene. Dovolím si povedať, že naším možno až šokujúco úprimným rozhovorom búrame pár spoločenských mýtov. Budem rada, keď si ho celý vypočujete. Je o mužoch a ženách, o ženstve, ženskej menštruácii, ako aj o sile ženskej solidarity.

Ako sa žije ľuďom, ktorí vidia veci inak, ako my ostatní, ktorí sa označujeme ako "normálni"? Čo to pre nich znamená pohybovať sa vo svete, ktorý sa im nezdá bezpečný, ktorému nerozumejú, alebo kde ich niektoré pre nás banálne veci "vyvedú z miery"? Ak si niektoré veci nevieme predstaviť ani my, dospelí, ako sa asi cítia deti? Dnešný diel V ženskom rode je výpoveďou jednej matky, príbehom jedného chlapca, ale tiež poctou všetkým rodičom, ktorých rodičovstvo je niekedy ťažšie, ako si vieme predstaviť.

Magda Vášáryová vyštudovala sociológiu, no mnoho ľudí ju stále vníma ako herečku. Na svojom konte má však niekoľko „ženských prvenstiev“, ktoré s herectvom vôbec nesúvisia. Bola napríklad prvou Slovenkou v pozícii československej veľvyslankyne, keď ju Václav Havel v roku 1990 vyslal na post vedúcej diplomatickej misie do Viedne. V roku 1999, teda pred dvadsiatimi rokmi, ako vôbec prvá žena kandidovala za prezidentku Slovenskej republiky. Dnes spolu hovoríme o jej diplomatických skúsenostiach, ženách v politike a aj o tom, že pri výbere lídra na čele štátu nemá byť cieľom umožniť či uľahčiť slabej kandidátke prístup k funkcii len preto, že je žena, ale neumožniť slabému mužovi byť lídrom, ak na to nemá.

Iveta Radičová je vysokoškolská profesorka sociológie. Napriek tomu je asi najviac známa ako prvá premiérka v slovenskej histórii.  V marci 2009 neuspela v prezidentských voľbách, v 2.kole ich prehrala s Ivanom Gašparovičom. Kam sme sa za tých 10 rokov medzi jej kandidatúrou a kandidatúrou Zuzany Čaputovej, ktorá má šancu stať sa prvou slovenskou prezidentkou, posunuli?   V tomto diele V ženskom rode sme sa rozprávali o jej príbehu, o strategickom myslení žien, a aj o schopnosti podporiť zaslúžený úspech iných.

Prof. Darina Malová, PhD. je profesorkou politológie na Univerzite Komenského v Bratislave. Je to nielen vynikajúca odborníčka a pedagogička, ale aj skvelá diskutérka. Spolu sa rozprávame aj o tom, ako našu spoločnosť mení láska otcov, či o tom, čo by sa mohlo stať, keby v našej politike bolo viac žien. Darina tiež tvrdí, že úplne najdôležitejší pre našu spoločnosť sú kriticky mysliaci ľudia, ktorí kladú otázky. Ja verím, že pýtať sa, počúvať, premýšľať a následne voliť budeme aj budúcu sobotu v 1.kole prezidentských volieb. Je totiž naozaj dôležité naučiť sa podporiť ostatné ženy v napĺňaní ich talentu - či je to talent manažovať domácnosť, alebo talent viesť krajinu a načúvať pritom hlasom všetkých ľudí, ktorí v nej žijú.

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako rozdielne v mestách a ich satelitných štvrtiach žijú a fungujú muži, ženy, deti a seniori? Viete, ako sa tieto skupiny zvyčajne presúvajú po meste a akým prekážkam musia čeliť? Do akej miery si uvedomujeme, ako nám zlá mestská infraštruktúra, autá parkujúce na chodníkoch či nedostatok veľkých stromov znekvalitňujú život? V tomto diele V ženskom rode sa s urbanistkou Milotou Sidorovou rozprávame o živých mestách, o ženskom pohľade na profesiu i svet okolo nás a o tom, aké dôležité je podporovať ženy, ak majú (nielen) naše mestá dobre fungovať pre všetkých.

Zuzana Kovačič Hanzelová je jednou z výrazných ženských tvárí slovenskej žurnalistiky. Mnohí ľudia si ju pamätajú ako parlamentnú spravodajkyňu a moderátorku volebných diskusií v RTVS. Dnes pôsobí v denníku Sme. Jej odvahu verejne vystupovať proti sexuálnemu a verbálnemu obťažovaniu žien, výdrž diskutovať a odrážať nenávistné útoky neznámych a anonymných osôb na sociálnych sieťach, či upozorňovanie na problémy vylúčených komunít na Slovensku, považujem za obdivuhodné.  V dnešnom V ženskom rode sa rozprávame o novinárskej etike, rozdiele medzi sexuálnym obťažovaním a úprimným komplimentom a aj o tom, prečo by sme mali pomáhať slabším.

Bývala novinárka Zuzana Petková strávila v médiách 20 rokov. Pracovala na komplikovaných ekonomických kauzách, v ktorých sa snažila odhaliť napr. veľké ekonomické podvody s DPH a ich prepojenie na politické špičky. Od minulého roka je riaditeľkou Nadácie Zastavme korupciu. Svoju vieru v spravodlivosť, demokraciu a jej hodnoty sa rozhodla realizovať v ďalšej oblasti, pre dobro nás všetkých. Chce korupciu a zneužívanie právomocí verejných činiteľov nielen odhaľovať, ale aj tlačiť na vyvodzovanie osobnej i trestnoprávnej zodpovednosti tých, ktorí svoju česť a charakter zapredali moci a peniazom. Tento diel je venovaný pamiatke zavraždeného novinára Jána Kuciaka, s ktorým Zuzana spolupracovala. Prvé výročie smrti Jána a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej si pripomenieme 21.februára 2019.

Sociálna psychologička Táňa Sedláková sa téme starnutia venuje akademicky na Masarykovej univerzite v Brne, ale aj v praxi. Snaží sa o budovanie komunít, ktoré si cenia medzigeneračný dialóg a povzbudzujú ľudí k tomu, aby sa spolu rozprávali a zaujímali sa jeden o druhého - bez ohľadu na vek. Pretože základom zdravej, demokratickej spoločnosti je úcta, vzájomnosť, tolerancia, inklúzia a načúvanie jeden druhému. Len tak budeme môcť žiť v krajine, ktorá bude slušným Slovenskom.

Zuzana Prostredníková vyrástla v rodine, ktorá pomoc núdznym a vylúčeným považovala za niečo prirodzené. A tak sa Zuzana po štúdiu sociálnej antropológie rozhodla pre svojráznu prax - v utečeneckých táboroch v Libanone a v Bosne a Hercegovine. Spolu sa rozprávame o tom, aké to tam bolo, ako tam vyrastajú deti, či sa utečencov naozaj treba báť, a aj o tom, čo pre nich (a pre nás) môžeme urobiť my všetci. Aj u nás doma, na Slovensku.

Jedna z najvtipnejších kníh, aké som čítala, je kniha Roberta Fulghuma Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole. Materská škola, či škôlka, je jedno z najdôležitejších prostredí, ktoré zásadne formujú naše deti; aj preto, koľko času v nej reálne v porovnaní s rodinným prostredím deti trávia. Nájsť dobrú škôlku je zväčša veľmi ťažké. Štátnych nie je dostatok a orientovať sa v ponuke súkromných je pomerne komplikované. V každom prípade je dôležité, aby mali rodičia pri výbere na pamäti najmä tri veci - dôstojnosť, pocit bezpečia a radosť svojho dieťaťa. Zuzana Nohálová nevedela nájsť pre syna škôlku podľa svojich predstáv, a tak si založila vlastnú. Ak vás v tomto roku čaká nástup vášho dieťaťa do škôlky, vypočujte si tento podcast. Nájdete v ňom aj Desatoro adaptácie dieťaťa v škôlke. Niekedy je to totiž viac o nutnosti odpútania sa mám, ako detí. Nebojte sa, bude dobre. Držím vám palce!

Janka Lukáčová bola kedysi špičkovou audítorkou. Cesta k tomu, čo robí dnes, nebola ani priamočiara, ani jednoduchá. Napriek tomu už roky robí to, čo ju robí šťastnou. Venuje sa masážam bábätiek a popri tom študuje (a čiastočne v niečom už aj praktizuje) ajurvédu. Prečo bábätká potrebujú masáže? Čo to vlastne ajurvéda je? Prečo ľudia túžia po harmónii a vnútornom pokoji a aký to má vplyv na naše (nielen) duševné zdravie? Odpovede si vypočujete v tomto diele podcastu V ženskom rode.

Saša Miklášová je verejnosti známa najmä ako zakladateľka najznámejšieho slovenského internetového portálu, cez ktorý šikovní kreatívni ľudia predávajú svoje originálne handmade výrobky. Cez sociálne siete stovky sledovateľov obdivujú Sašin vkus, krásu, pôvab a dokonale pôsobiaci život.  A tak sme sa spolu rozhodli, že sa budeme rozprávať o niečom inom, ako sa očakáva: o tom, čo je to autenticita, prečo ľudia radi vytvárajú dojem bezchybnej dokonalosti, a o tom, ako je to naozaj.

Novinárka a spisovateľka Jana Shemesh síce miluje zahraničnú politiku, ale aj kvôli svojej malej dcére sa začala venovať písaniu o ženách a ich postavení a vzťahoch v rodine a spoločnosti.  Spolu sa rozprávame o tom, prečo je pre ženu dôležitá jej mama, o tom, ako vychovávať dcéry, ale aj o tom, ako je pre vážne chorých ľudí dôležitý rešpekt okolia, súcit a akceptácia ich vlastných rozhodnutí a telesnej integrity. (Poznámka: Rozhovor sme nahrávali s použitím moderných technológií, nakoľko Jana žije aj s rodinou v Izraeli, preto je zvuk v niektorých miestach jemne skreslený.)

Piešťanská rodáčka Katarína Mills (rodená Bodová) sa posadila za klavír ako štvorročná. Okrem absolútneho sluchu v nej objavili klavírny talent - a ona v klavíri a v hudbe lásku na celý život. Ako skvelá koncertná klaviristka strávila dlhé roky cestovaním po svete. Spolu so svojím prvým manželom, špičkovým českým huslistom Ivanom Ženatým triumfovala na mnohých svetových pódiách.  Dnes žije v nemeckých Drážďanoch a v prvom rade je mamou 4 malých detí. Hudbou stále žije - hoci momentálne najmä ako pedagogička.  POZNÁMKA: Na záver dnešného podcastu si môžete vypočuť jej interpretáciu skladby: Sergej Rachmaninov - Elégia Es Mol.

Špeciálne štedrovečerné vydanie je rozhovorom predovšetkým o tom, či majú pre moderného človeka okrem vedy a pokroku zmysel a význam aj viera a Boh. Ak povieme, že veríme, sme preto menej kompetentní? Sme menej múdri? Posúva nás to mentálne do obdobia Stredoveku? Je naša viera dôvodom na to, aby sme sa za ňu hanbili? Alebo nám môže pomáhať upevňovať v nás hodnoty a mravnosť? Aký význam majú v živote človeka pokánie, návrat a odpustenie?  Prostredníctvom dnešného sviatočného dielu vám spolu s evanjelickou farárkou Annou Polckovou posielame hĺbku lásky a nádeje. Pokojné a požehnané Vianoce!

V druhej časti rozhovoru rozpráva Martha Thaller o tom, kam sa jej život uberal po smrti syna Filipa a krstného syna Johannesa. Narodil sa jej zdravý syn Jakob a po ňom prišlo do života rodiny ďalšie svetlo - dcéra Clara. Ako sa osud rozhodol vyskúšať Marthu v tomto prípade? Niekedy trvá veľa rokov, kým vieme rozprávať o tom, čo berieme ako svoje zlyhanie. Kým si vieme odpustiť. Tento diel je venovaný tým, ktorí prišli o možnosť ľúbiť a vidieť rásť svoje deti, ako aj deťom, ktoré žili prikrátko. (Vzhľadom na tému a okolnosti sme rozhovor nenahrávali v štúdiu, ale v domácom prostredí.)

Martha Thaller je charizmatická, šarmantná žena, sršiaca humorom a zvláštnym druhom energie. Narodila sa v Trenčíne, ale už 26 rokov žije a pracuje v rakúskom Salzburgu. S manželom Gerhardom spolu vychovávajú dve deti. Martha je ale predovšetkým žena, ktorá preukázala veľkú odvahu. Pre podcast V ženskom rode otvorene vyrozprávala svoj príbeh matky, ktorá pri pôrode prišla o dieťa. Niekedy trvá veľa rokov, kým vieme rozprávať o tom, čo berieme ako svoje zlyhanie. Kým si vieme odpustiť. Tento diel je venovaný tým, ktorí prišli o možnosť ľúbiť a vidieť rásť svoje deti, ako aj deťom, ktoré žili prikrátko. (Vzhľadom na tému a okolnosti sme rozhovor tento raz nenahrávali v štúdiu, ale v domácom prostredí. Rozprávanie je tiež dlhšie, a preto je tento diel rozdelený na 2 časti; druhá bude publikovaná o týždeň.)

Novinárka a spisovateľka Veronika Homolová Tóthová už 10 rokov spracúva spomienky ľudí, ktorí prežili nacistické peklo alebo komunistické väzenie a prenasledovanie. Natočila viac ako 70 reportáží, dokumentárny cyklus, celovečerné dokumentárne filmy a napísala dve knihy. Mengeleho dievča, kniha o spomienkach pani Violy Fischerovej, ktorá prežila 4 koncentračné tábory a pokusy doktora Mengeleho mala fenomenálny úspech. Jej zatiaľ poslednou knihou je Mama milovala Gabčíka o Jozefovi Gabčíkovi, ktorý v roku 1942 uskutočnil úspešný atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora a člena NSDAP Reinharda Heydricha, a Anne Malinovej.  Spolu sa rozprávame o ľudskej nezlomnosti, hrdinstve, odvahe pomáhať, aj o fatálnych dôsledkoch ľudskej ľahostajnosti.

Stana Schenck, mama piatich detí, sa venuje inkluzívnemu vzdelávaniu a pomoci rodinám s deťmi so špeciálnymi potrebami. Rozprávame sa o tom, aké oslobodzujúce je prijať životné náhody, o výnimočnosti špeciálnych detí, a o tom, že všetci sme šťastní, keď nie sme sami a keď cítime, že niekde naozaj patríme.

Lekárka Zuzana Šebíková vždy túžila stať sa gynekologičkou a pôrodníčkou. Azda aj vďaka rodinnej histórii sa - obdarená odvahou a zvedavosťou - stala aj Lekárkou bez hraníc. Pôsobila napríklad v Sierre Leone, Kongu, Burundi, či Afganistane.  Spolu sme sa rozprávali o jej misiách, ale aj o tom, o čom sa mnohé ženy na Slovensku hanbia rozprávať - o popôrodných komplikáciách, gynekologických problémoch, o prevencii, domácich pôrodoch, ale napríklad aj o povýšeneckom správaní niektorých lekárov.

Monika Podolinská je učiteľkou rómskych detí. Rozpráva o nich tak láskavo, nadšene a milo, až máte pocit, že pred vami sedí samotná Anna zo Zeleného domu, ktorú v tomto dieli Monika spomína ako svoju učiteľskú inšpiráciu. Dnes sa spolu rozprávame o predsudkoch, strachu, zatváraní sa pred tým, čo nepoznáme, ale aj o tom, prečo a v čom sú rómske deti iné a prečo by sme im mali dať šancu byť rovnocennými členmi našej spoločnosti.  Zatiaľ najdlhší diel, v ktorom som sa aj ja učila, čo je to "menšinovo citlivý jazyk", ako klásť otázky, keď myseľ lieta rýchlosťou blesku a ako neplakať od dojatia do mikrofónu.  Pokiaľ sa chcete zapojiť do "pohľadnicového projektu", pošlite mi prosím mail na katka.stryckova@gmail.com.

Sú dizajnéri, ktorí v prvom rade tvoria sami za seba a podporujú len svoju značku. A potom sú takí, ktorí založia organizáciu, aby podporili aj iných tvorcov. Sú ľudia, ktorí žijú vo vlastnom mikrosvete a snažia sa v prvom rade o svoje dobro a dobro svojich blízkych. A potom sú takí, ktorí sa snažia aktívne prispievať k dobru pre ľudí okolo seba, vrátane úplných cudzincov. Títo ľudia to robia preto, lebo im nedá vidieť limity či možnosti a ostať pritom ľahostajným. Preto, lebo veria, že angažovanosť, aktivita a pomoc iným je robenie dobra pre nás všetkých.  V ženskom rode dnes s Danou Kleinert.

Aké je to napísať najkrajšiu knihu Slovenska, ktorú navyše jej detskí čitatelia milujú? Ako sa robia televízne zvučky a kampane? Ako sa do našich životov dostávajú fakticky fantastickí ľudia? Ako sa dajú knihy čítať ušami? Prečo sa niekedy smejeme aj vtedy, keď si iní myslia, že by sme mali plakať? O tomto a všeličom inom dnes so spisovateľkou a televíznou projektovou režisérkou Barborou Kardošovou.

Šéfka slovenskej pobočky svetovej právnickej kancelárie Squire Patton Boggs Tatiana Prokopová hovorí aj o tom, ako sa v živote vyrovnávajú ženy-matky s tým, keď chcú alebo musia po pôrode nastúpiť do práce, či o tom, že na svojom úspechu musia spravidla pracovať viac ako muži. Ako sa s tým všetkým dá vyrovnať? Pomáhajú a podporujú sa ženy navzájom? Vedia sa pochopiť matky pracujúce a matky výlučne sa starajúce o deti? Slová a myšlienky špičkovej právničky Tatiany Prokopovej budú pre mnohé pracujúce mamy pohladením na duši.

Rozhovor o slovenskom maskulínnom svete veľkého biznisu a vrcholovej politiky, o moci, samote lídrov, mužskom sebavedomí a ženských možnostiach. Soňa Pötheová, ktorá kedysi pôsobila ako novinárka a neskôr špičková koučka v oblasti PR a mediálneho imidžu, v súčasnej dobe šéfuje slovenskému Úradu na ochranu osobných údajov. Osobne tvrdí napríklad aj to, že v našej spoločnosti máme aj osvietených mužov a inteligentné a vzdelané ženy, ktoré svoje pozície dosiahli vlastnou prácou. Napriek tomu ich v tých najvyšších pozíciách stále nie je dosť a niekedy si za to ženy môžu samé. Inšpiratívny rozhovor s mnohými myšlienkami, ktoré stojí za to rozvíjať ďalej.

Dnešný diel V ženskom rode je venovaný silným témam: súcitnosti, vľúdnosti, ľudskej dôstojnosti, odvahe, iniciatíve a zodpovednosti. Oľga Shaw, programová manažérka a zástupkyňa riaditeľa občianskeho združenia Cesta von rozpráva o tom, aké ťažké je vymaniť sa z chudoby a zúfalstva, ak sa človek narodí bez rovnakých šancí, aké majú ostatní.  Pomáhať a meniť veci k lepšiemu nemusíme iba v Sudáne, Sýrii alebo Libanone. Počúvajte, ako sa žije u nás na Slovensku. A myslite na to, že na robenie dobra stačí v prvom rade ukázať iným ľuďom, že nám na nich záleží.

Ako sa cíti človek dlhodobo žijúci mimo domoviny? Čo to znamená "byť odbojný"? Ako vychovávať synov tak, aby z nich boli "normálni" muži?  Rozhovor s Martinou Boor, marketingovou expertkou, milovníčkou koní a organizátorkou svetových jazdeckých podujatí, ktorá žije na Novom Zélande, napríklad aj o tom, že vždy viac ľutujeme veci, ktoré sme nespravili, ako veci, ktoré sme spravili. A tiež, že v živote by sme sa mali správať na úrovni špičkového 5-hviezdičkového hotela. (Poznámka: explicitné slovo je v rozhovore použité ako terminus technicus.)

Divadelná a filmová režisérka a spisovateľka Eva Borušovičová hovorí o tvorbe, písaní, divadelnom Štefánikovi, a aj o tom, že jej knihy sú pre ňu niečo ako zoznamovacie inzeráty. Rozhovor, ktorý je malou pomôckou, ako nevzdorovať životu, jeho neočakávaným darom, a ako sa nebáť byť sama/sám sebou.