Opera Viva!

Hosť: Jaroslav Kolačný

Prvé predstavenie dnešnej Štátnej opery sa odohralo 23. januára 1960 a išlo o novú inscenáciu diela Josefa Bohuslava Foerstera „Eva“. Divadlo teda aktuálne hrá svoju 65. sezónu a to je príležitosť pozrieť sa na uplynulé roky pohľadom ľudí, ktorí v jej blízkosti boli. Jedným z nich je MUDr. Jaroslav Kolačný.

V podcaste v rozhovore s Alžbetu Lukáčovou spomína na atmosféru historicky prvého operného večera, na kurióznu príhodu počas predstavenia „Eugen Onegin“ z roku 1975, na dlhoročných sólistov a komentuje i súčasnú tvorbu divadla. Poslucháčov zasväcuje aj do príbehu svojej rodiny a svojej lekárskej praxe. 

Hostka: Oľga Hromadová

Hostkou podcastu je sopranistka Oľga Hromadová – dáma, ktorá je dlhé roky profilovou osobnosťou sólistického ansámblu divadla. Spája momentum aktuálneho diania v divadle i viac ako štyri desiatky rokov, čo spieva na javisku Štátnej opery.

V rozhovore s dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou sa vážne i nevážne delí o svoje skúsenosti a spomienky viažuce sa na dráhu profesionálnej speváčky a hovorí o svojom pôsobení mimo divadla. Dôvod je taký, aký prináša život – pani Hromadová ukončuje svoju spevácku kariéru a odchádza v ústrety novej skúsenosti bez divadelných dosiek. Podcast chce byť vyjadrením vďaky a obdivu k jej úctyhodnému celoživotnému pôsobeniu v oblasti umenia a kultúry.

Marián Vach patrí k umeleckým osobnostiam, ktoré sa výraznou mierou zapísali do histórie Štátnej opery. Pracoval tu na pozícii šéfdirigenta a dlhoročného umeleckého šéfa. Dovedna tu premiérovo uviedol 31 titulov. Počas svojho pôsobenia významne profiloval i opernú časť festivalu Zámocké hry zvolenské, kde koncertne uviedol rad slovenských premiér z tvorby mladého Verdiho, Bellniho, Giordana a ďalších.

Pri príležitosti jubilejnej 65. sezóny prinášame podcast, v ktorom sa s dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou zhovára o svojej dirigentskej kariére, o tom, s akou víziou prišiel do Banskej Bystrice, o dobudovávaní jednotlivých umeleckých zložiek divadla, i o hudbe, ktorá vďaka nemu zaznela na Slovensku po prvý raz v živom predvedení. Približuje svoju prácu na dielach slovenských skladateľov, na rekonštrukciu pôvodnej verzie opery „Krútňava“ i na spoluprácu s režisérom Romanom Polákom. Prezrádza i svoj dirigentský sen – aký, to sa dozviete, keď si náš podcast vypočujete.

Opera „Carmen“ je titulom, ku ktorému sa Štátna opera pravidelne vracia. Aktuálna inscenácia premiérovo prináša filmovú vizualitu, o ktorej v podcaste rozpráva režisérka a choreografka Dana Dinková.

V rozhovore s dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovej objasňuje svoje inšpirácie i spôsob režijnej práce, ktorú uplatňuje s umelcami. Približuje svoj pohľad na príbeh Carmen ako stelesnenie princípu slobody a neviazanosti. Objasňuje dôvody personálne bohato zastúpeného predstavenia, v ktorom okrem sólistov a orchestra účinkuje spevácky zbor, hosťujúci detský spevácky zbor, baletný súbor, flamencová tanečnica i činoherní herci.

Predstavuje svoj najbližší tvorivý tím, ktorý v zastúpení kostýmovej výtvarníčky Ľudmily Várossovej a scénografky Lucie Šedivej sľubuje podmanivý umelecký zážitok.

Muzikologička Marianna Bárdiová: „Štátna opera je v uvádzaní slovenskej tvorby nezastupiteľná.“

Celú sezónu si pripomíname 65. výročie založenie divadla a jeho činnosti a samozrejme, aj ľudí, ktorí tu pôsobili.

Hostkou podcastu je osobnosť, ktorá dlhodobo intenzívne sleduje Štátnu operu, aj vďaka svojmu celoživotnému pôsobeniu v oblasti dokumentovania a výskumu hudobnej kultúry, ako i organizovaniu hudobného života v Banskej Bystrici i mimo nej. Je ňou muzikologička a hudobná muzeologička Marianna Bárdiová.

V rozhovore s Alžbetou Lukáčovou spomína na svoj prvý kontakt s operným umením v roku 1969 práve v Spevohre DJGT (dnešnej Štátnej opere) a približuje i bohatú spoluprácu Literárneho a hudobného múzea s divadlom a jeho umelcami. Ako propagátorka tvorby slovenských skladateľov približuje uvedenie diel Viliama Figuša Bystrého, Jána Cikkera, Tibora Andrašovana, Igora Bázlika či naposledy Jána Móryho a hodnotí význam banskobystrickej opernej scény pre mesto, región i Slovensko.

Ak sa pozrieme na štatistiky medzinárodnej opernej databáza operabase.com, zistíme, že spomedzi desiatich najhranejších opier na svete má Carmen tretie miesto v poradí. Aj Štátna opera sa k nemu pravidelne vracia.

Onedlho sa stane súčasťou jej repertoáru, preto podcast prináša pohľad do zákulisia vzniku tejto operu, predstavuje i okolnosti a atmosféru, ktoré ho v 19. storočí sprevádzali. Autorka a moderátorka podcastu Alžbeta Lukáčová pozornosť venujeme autorovi literárnej predlohy Prosperovi Meriméemu, ako i skladateľovi Georgesovi Bizetovi.

Bizet sa síce úspechu Carmen nedožil, ale zabezpečil sebe aj svojmu dielu nesmrteľnosť. Carmen predostiera príbeh osudového a vášnivého vzťahu medzi počestným vojakom a nespútanou, divokou ženou, ktorej neskrotná túžba po slobode sa stane obom osudná. Historické fakty podkresľujú hudobné ukážky v skvelom umeleckom obsadení: nahrávka vznikla v roku 2002 a v hlavných rolách spievajú Angela Gheorgiu ako Carmen, Roberto Alagna ako Don José, Inva Mula ako Micaela a Thomas Hampsom ako Escamillo. Orchestre National de Capitole de Toulouse diriguje Michel Flasson.

Hostkou podcastu venovaného 65. výročiu založenia Štátnej opery je jej dlhoročná spolupracovníčka, hudobná pedagogička a zbormajsterka Eva Lauková. Pripravuje detský spevácky zbor ktorý sa už viac ako 20 rokov spolupodieľa na rade inscenácií divadla.

V podcaste približuje svoju pedagogickú kariéru za základnej umeleckej škole, spôsob práce s deťmi na inscenáciách ako Carmen, Archa templárov, Werther, Tosca, či Malý princ. Prezrádza, akému výberu podliehajú deti i to, ako vyzerá práca detského zboru priamo v skúšobnom procese. Vyznáva sa zo vzťahu k svojej celoživotnej činnosti učiteľky hudby.

Hosť: Pavol Tužinský

Podcast z radu tých, ktoré vznikajú pri príležitosti 65. výročia založenia Štátnej opery. Hosťom Pavol Tužinský, ktorý tu 15 rokov pôsobil ako dirigent. Najmä v 90. rokoch minulého storočia sa v spolupráci s režisérom Martinom Bendikom zaslúžil o uvedenie radu mimoriadnych inscenácií talianskeho repertoáru, neraz v slovenskej premiére.

V podcaste približuje svoje začiatky záujmu o hudbu v Hronci, ako syna miestneho organistu, spomína na svoje štúdiá u dirigentov Ladislava Slováka a Bystríka Režuchu. Hodnotí svoju spoluprácu na progresívnych inscenáciách konca milénia, opisuje prácu s výraznými sólistami a sólistkami či uvádzanie symfonických a vokálno-inštrumentálnych diel s orchestrom Štátnej opery. Ako dlhoročný pedagóg sa vyznáva sa i z toho, čo chce svojich študentov naučiť pre umeleckú prax.

Hosťka: Michaela Šebestová

Štátna opera v novembri uvedie obnovenú premiéru inscenácie P. I. Čajkovského „Eugen Onegin“. Toto dielo v hudobnom naštudovaní Igora Bullu a v réžii Anny Osipenko sa dočkalo čiastočne nového speváckeho obsadenia. Rolu Oľgy stvárni mezzosopranistka Michaela Šebestová, ktorá je zároveň hostkou podcastu.

S Alžbetou Lukáčovou sa zhovára o špecifikách banskobystrickej inscenácie, ktorá je pre ňu už tretím naštudovaním tohto diela. Vyznáva sa zo svojho vzťahu k ruskej tvorbe a prezrádza, aké diela sa jej spievajú najlepšie. Vovádza poslucháčov i do svojich hudobných začiatkov v rodine, kde mama i starý otec boli opernými spevákmi. Podcast je zároveň pozvánkou na tituly „Carmen“ a „Aida“, v ktorých v nasledujúcich mesiacoch naštuduje titulné roly.

Hosťka: Eva Bubelínyová

V rámci jubilejnej 65. sezóny Štátnej opery vám prinášame ďalší z radu podcastov, v ktorých predstavujeme výrazné osobnosti nášho divadla. Sú to ľudia, ktorí tu v priebehu histórie svojou prácou zanechali výraznú stopu.

Jednou z nich je umelecká tajomníčka Eva Bubelínyová, ktorá viac, ako 40 rokov zabezpečovala plynulý chod činnosti umeleckých telies a predstavení. V rozhovore s Alžbetou Lukáčovou popisuje svoje pôsobenie v divadle od začiatku 70. rokov i to, ako sa práca v priebehu desaťročí zmenila.

Spomína na umeleckých šéfov, sólistov a sólistky opery i na to, ako sa „zachraňovali“ predstavenia, keď niektorý z umelcov nemohol prísť spievať. Vyznáva sa zo svojho vzťahu k opere a prezrádza, ako ju vníma dnes.

Hosť: Ján Zemko

V jubilejnej opernej 65. sezóne prinášame podcasty, ktorých hosťami sú výrazné osobnosti histórie Štátnej opery. K najvýraznejším nepochybne patrí tenorista Ján Zemko, ktorý ako sólista dlhodobo profiloval umeleckú tvár divadla. Do vtedajšej Spevohry Divadla J. G. Tajovského nastúpil v roku 1966 a na tejto scéne pôsobil 31 rokov až do roku 1997.

V rozhovore s Alžbetou Lukáčovou si pripomína svoje študentské roky, začiatky v divadle i svoje profilové roly. Prostredníctvom jeho rozprávania sa vraciame o. i. na koniec 60. rokov k produkciám Traviaty a Hoffmanových rozprávok, na ktorých participoval spolu s neskoršou hviezdou operného neba Editou Gruberovou. Spomína na kolegov a kolegyne i na to, čo mu dala pedagogická prax. Približuje čím žije v súčasnosti a čo ho v živote napĺňa a teší.

Hosť: Šimon Svitok

Pred štartom novej opernej sezóny – tento raz 2023/2024 – už tradične vítame v podcastovom štúdiu Šimona Svitka, umeleckého riaditeľa Štátnej opery. V rozhovore s dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou informuje o plánovanom turné v Japonsku a ako interpret približuje divácke zázemie tejto exotickej krajiny.

Predstavuje pripravované premiéry i obnovené premiéry, ktoré budú v krátkom čase nasledovať tri za sebou. Predstavuje plánované koncerty a hovorí aj o tom, ako bude prebiehať plánovaná rekonštrukcia Národného domu, v ktorom Štátna opera už od svojho založenia sídli.

Pani Terézia Ursínyová patrí medzi nestorky hudobnokritickej činnosti u nás. Po celý svoj život reflektovala nielen hudobné divadlo, ale dianie na poli klasickej hudby na Slovensku vo všeobecnosti. Je autorkou stoviek odborných muzikologických článkov, kritík a iných novinárskych žánrov venovaných hudbe. Počas bezmála 60 rokov svojej činnosti hojne reflektovala aj banskobystrickú Operu a dodnes ju viažu s mnohými ľuďmi z tohto prostredia pekné priateľstvá.

V rozhovore s Alžbetou Lukáčovou približuje svoje profesionálne začiatky, spomína na neľahkú dobu komunizmu a perzekúcie, ktoré postihli aj ju osobne. Približuje ducha doby, v ktorej napriek všetkému vznikali kvalitné diela a formovali sa vynikajúci umelci. Vyznáva sa aj zo svojho vzťahu k Banskej Bystrici a jej opernej scéne ako k miestu, kde „sa vracia ako domov“.

Hosť: Boris Hanečka

Známy módny návrhár a kostýmový výtvarník Boris Hanečka so Štátnou operou spolupracoval viackrát – išlo o tituly, ktoré režijne pripravila Andrea Hlinková: Lovci perál, Otello a naposledy Andrea Chénier. V podcaste sa s dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou zhovára o tom, ako sa dostal k navrhovaniu kostýmov a k opere ako k žánru.

Prezrádza, zaujímavosti zo svojho detstva a mladosti i to, ako sa profiloval ako tvorivá osobnosť od štúdia keramiky smerom k textilu. Zasväcuje poslucháčov do procesu vzniku kostýmovej výpravy opery Andrea Chénier, približuje svoje videnie operného i baletného kostýmu. Opisuje svoju prácu pre spoločensky a politicky exponované osoby i to, čo má v živote rád.

Hostka: Andrea Hlinková

Opera „Andrea Chénier“ je dielo, ktoré má banskobystrické publikum možnosť spoznať až po 64 rokoch od vzniku opernej scény v tomto meste. Ide o vynikajúce dielo talianskeho verizmu a pre jeho skladateľa – Umberta Giordana – znamená životný počin.

O zrode inscenácie, ktorej dej je zasadený do obdobia Veľkej francúzskej revolúcie, v podcaste hovorí jej režisérka Andrea Hlinková. V rozhovore s Alžbetou Lukáčovou predstavuje dielo po hudobnej i libretistickej stránke.

Predstavuje svoj „dream team“ – dlhoročnú spolupracovníčku, scénografku Miriam Struhárovú a známeho módneho návrhára (a v našom prípade kostýmového výtvarníka) Borisa Hanečku.

Približuje spoluprácu s dirigentom Stefanom Romanim i medzinárodné spevácke obsadenie protagonistov hlavných postáv. Prezrádza, čo tvorí esenciu úspechu opery „Andrea Chénier“ a akému publiku je určená.

Opera Andrea Chénier Umberta Giordana má takú podmanivú melodiku, že sa z nej nedá vystúpiť. Tieto slová patria jednému z najuznávanejších protagonistov tenorovej roly Chéniera Benjaminovi Gilimu. Jeho slovám sa dá rozumieť, lebo skladateľ Umberto Giordano priniesol svetu také nádherné dielo, že si okamžite podmanilo celý operný svet. V máji zaznie na scéne Štátnej opery po prvý raz. Táto štvordejstvová veristická opera patrí k vrcholom tvorby konca 19. storočia. Giordano vládol schopnosťou vytvoriť silnú dramatickú hudbu s intenzívnym citovým nábojom.

Libreto vytvorené L. Ilicom vzniklo bez literárnej predlohy, no je založené na živote reálnej historickej osobnosti francúzskeho básnika Andrého Chéniera. Práve prostredníctvom jeho pohnutého života sa diváci prenášajú do dynamickej doby Veľkej francúzskej revolúcie (1789). Témou opery je však viac, ako politické udalosti tej doby, láska v čase spoločenských zmien. Viac informácii o tomto diele, ako aj skvelé nahrávky v podaní hlavných protagonistov Luciana Pavarottiho, Monserat Caballé a Lea Nucciho prináša podcast, ktorý autorsky pripravila a slovom sprevádza Alžbeta Lukáčová.

Tanečná dráma „Anna Karenina“ je prvým javiskovým dielom v ére samostatnosti baletného súboru Štátnej opery. Tvorcom inscenácie je dlhoročný baletný sólista a choreograf Peter Dedinský, ktorý je zároveň hosťom podcastu. 

Približuje vznik javiskovej podoby diela známej ruskej klasiky L. N. Tolstého, jeho odkaz aj presahy so súčasnosti. Predstavuje výnimočné osobnosti svojho realizačného tímu i svoju dráhu ako choreografického tvorcu. Ilustruje aké tanečné techniky použil v predstavení, aký je jeho umelecký rukopis i to, v čom ho oslovuje hudobný podklad baletu: symfónie P. I. Čajkovského či D. Šostakoviča. Podcast moderuje Alžbeta Lukáčová.

„Anna Karenina“ – svetoznámy román, klasika, povinné čítanie, inšpiratívne a nadčasové dielo.

Všetky tieto charakteristiky sa viažu na legendárne dielo Leva Nikolajeviča Tolstého, ktorého tanečnú adaptáciu aktuálne pripravuje baletný súbor Štátnej opery. V podcaste Opera Viva! sa Alžbeta Lukáčová o tejto mimoriadnej literárnej predlohe zhovára s rusistom Igorom Cintulom z Univerzity Mateja Bela.

Témou je spisovateľská originalita Tolstého, spoločenské a politické pomery v Rusku 19. storočia, feminizmus, konvenčné i inovatívne prvky románu, či jeho väzba na súčasnosť.

V Divadelnom ústave vyšla kniha Ladislava Čavojského „Verdi a Wagner na slovenských operných javiskách“, ktorú po jeho smrti dokončil známy operný kritik a publicista Vladimír Blaho.

Práve on sa v rozhovore s Alžbetou Lukáčovou zamýšľa nad históriou inscenovania diel týchto velikánov na Slovensku, glosuje najúspešnejšie inscenácie a zamýšľa sa napr. nad tým, prečo je opera „Nabucco“ u nás taká populárna. Spomína na vynikajúcich verdiovských interpretov aj to, čo je kritériom kvalitnej interpretácie Verdiho tvorby.

Inscenácia operety Paganini je ďalším z režisérskych projektov Dany Dinkovej, dlhoročnej tvorkyne javiskových diel na pôde Štátnej opery.

V podcaste v rozhovore s dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou objasňuje svoj vzťah k životopisným príbehom a svoju nedávnu tvorbu. Približuje operetu Paganini ako kompaktné dielo, jeho silné aj slabšie stránky.

Predstavuje svoj inscenačný tím aj prístup, ktorý zvolili k vizuálnej podobe predstavenia a prezrádza aj to, čo ju čaká v najbližších mesiacoch.

Opereta patrí k dielam, ktoré vznikli v období, keď už bol Franz Lehár zrelým a obdivovaným skladateľom. Siahol po námete inšpirovanom skutočnou historickou osobnosťou – husľovým virtuózom Niccolom Paganinim.

Práve Paganini poskytol operete možnosť skomponovania nádherných melódii podkreslených husľovými sólami a aj podmanivý príbeh, ktorý vykresľuje príbeh osudovej lásky tohto démonického umelca.

Ako táto opereta vznikala, v akom rozpoložení ju Lehár komponoval a pre koho, sa dozviete v podcaste venovanom pripravovanej inscenácii Štátnej opery. Hudobne podcast dokresľujú unikátne nahrávky operety Paganini z roku 1954.

Režisérkou novej inscenácie „Predaná nevesta“ je Zuzana Fischer. V rozhovore s Alžbetou Lukáčovou prezrádza ako pristupovala k režijnému stvárneniu diela a či bola pre ňu v niečom inšpiratívna aj práca jej otca, tiež známeho operného režiséra Miroslava Fischera.

Približuje, ako sa vysporiadala so stereotypom vnímania tohto diela ako dedinskej selanky či ako naložila s humorom, ktorý je pre ňu príznačný. Predstavuje svoje umelecké vízie ako to, aká je podľa nej vyzerá ideálna práca s umelcami na javisku.

Komická opera Predaná nevesta patrí v našom prostredí k evergreenom. Toto dielo skladateľa Bedřicha Smetanu v podstate zatienilo jeho ostatnú tvorbu a dodnes je najhranejšou českou operou. Skladateľ ju písal v čase, keď kritici vážne pochybovali, či je vlastne schopný vytvoriť dielo v ľahšom a zároveň národnom hudobnom slohu. Pustil sa teda do komponovania komickej opery.

Údajne si pri tom predstavoval, že jeho hudba bude znieť na javisku plnom dedinskej chasy v národných krojoch a pre zbory, ktoré si nakoniec bude spievať bežný český ľud. Dá sa povedať, že sa mu to do veľkej miery podarilo. Štátna opera sa k tomuto dielu vracia po 21 rokoch od jeho posledného inscenovania.

Podcast, ktorý pripravila Alžbeta Lukáčová, predstavuje skladateľa, jeho tvorbu a približuje i okolnosti vzniku opery.

Hosť: Šimon Svitok

Tradične na konci augusta prinášame podcast s umeleckým riaditeľom Štátnej opery Šimonom Svitkom. Témou je nová operná sezóna 2022/2023. V rozhovore s Alžbetou Lukáčovou p. Svitok informuje o pripravovaných premiérach – nových i tých, ktoré boli preložené pre pandémiu, o ich umeleckých tímoch a ich kreovaní. 

Približuje plánovanie a proces znovuoživovania repertoárových predstavení, predstavuje plánované koncerty a hovorí aj o tom, na čo sa teší z pozície operného speváka.

Hostka: Mária Holubová

Téma spoločenského styku je fenoménom, ktorý sa prostredia operného divadla bytostne týka. Už niekoľko desaťročí sledujeme, ako sa uvoľňujú pravidlá toho, čo sa v dávnejšej minulosti považovalo za prísnu spoločenskú normu.

O tom, čo je vlastne etiketa, bontón, či protokol hovorí expertka na túto problematiku Mária Holubová. V širokých kontextoch poskytuje exkurz do histórie európskej šľachty, dotýka sa problematiky ženskej emancipácie, ale úplne prakticky prezrádza aj to, ako sa pri návšteve predstavenia správať, čo si obliecť, čo robiť a nerobiť, aby sme sa nedopustili faux pas. Podcast pripravila a moderuje Alžbeta Lukáčová.

Hostka: Petronela Baštová

V každom divadle, teda aj v tom našom opernom, existuje  niekoľko málo ľudí, ktorí takmer dokonale poznajú repertoárové inscenácie. Znamená to, že vedia, ktorý spevák alebo speváčka odkiaľ vychádzajú na javisko, čo na ňom v ktorej situácii robia, aké svetlá pri tom svietia, kedy sa aké divadelné ťahy spúšťajú alebo vyťahujú hore, alebo aká projekcia sa premieta a kam. Tieto veci v zásade ovládajú asistenti réžie a inšpicienti. 

V Štátnej opere na týchto pozíciách pracovala a pracuje Petronela Baštová, ktorá je zároveň hostkou dnešného podcastu. Prezrádza čo všetko obnáša práca za javiskom aj na ňom a poodhaľuje aj svoje predchádzajúce pôsobenie, o. i. ako misijnej pracovníčky v strednej Amerike. Rozhovor pripravila a moderuje Alžbeta Lukáčová.

Hostia: Patrícia Malovec, Dušan Šimo

Talianska opera Tosca po šiestich rokoch od jej uvedenia opúšťa repertoár Štátnej opery. Inscenácia, ktorú hudobne naštudoval Fabio Mastrangelo a réžiu vytvoril Martin Huba, patrila medzi programové hajlajty a obľúbilo si ju široké divácke spektrum.

Autorka podcastu Alžbeta Lukáčová v štúdiu privítala predstaviteľov jej titulných postáv: Patríciu Malovec (Floria Tosca) a Dušana Šima (Cavaradossi). Vyspovedala ich, aké spevácke party opera obsahuje, ktoré sú ich krásne, aj náročnejšie stránky, čo si z inscenácie vzali pre svoje spevácke kariéry, či ako prebiehal študijný proces. Predovšetkým sa však obaja sólisti vyznávajú Pucciniho hudbe aj inscenácii, ktorú čakajú jej historicky posledné dve uvedenia.

Do repertoáru Štátnej opery pribudne detská opera Malý princ. 

Jeho režisérkou je Dana Dinková, ktorá sa v podcaste s Alžbetou Lukáčovou zhovára o novej inscenácii, jej filozofii, vizuálnom stvárnení a študijnom procese. 

Spomína, ako slávnu Exupéryho knihu vnímala ako dieťa aj to, čo môže priniesť dospelým. Približuje prácu na opere s detskými interpretmi, s jej kreatívnym tímom aj celkový tvar nového diela. Podcast je však predovšetkým pozvánkou na unikátne rodinné predstavenie, ktoré odznie v Banskej bystrici v slovenskej premiére.

Detské hudobno-dramatické dielo s podnadpisom „magická opera“ je zhudobnením najvýznamnejšieho rozprávkového príbehu modernej literatúry, nadčasovej knihy Antoine de Saint-Exupéryho.

Toto dvojdejstvové dielo sa zrodilo v roku 2003 z pera britskej skladateľky Rachel Portman. Stvárňuje príbeh pilota (samotného autora – spisovateľa), ktorý počas vojny uviazne so svojím havarovaným lietadlom v saharskej púšti. Stretáva sa tu s Malým princom, ktorý prišiel z ďalekej planétky. Začne s ním viesť rozhovor o zmysle života...

Ako vznikalo toto dielo a aká je podstata Exupéryho knihy? Kto je Rachel Portman a akými kompozíciami sa preslávila? Kto stojí za inscenovaním Malého princa v Štátnej opere a komu je určený? O tom rozpráva dramaturgička divadla a autorka podcastu Alžbeta Lukáčová. Popri tom znie nahrávka z jediného realizovaného CD albumu Malého princa z roku 2004.

Hosť: Daniel Simandl

Daniel Simandl patrí k služobne najmladším umeleckým pracovníkom Štátnej opery. V aktuálnej divadelnej sezóne nastúpil na pozíciu zbormajstra a asistenta dirigenta.

Aké bolo doteraz jeho profesionálne zázemie, aké bolo jeho pôsobenie v zahraničí aj to, čomu sa kontinuálne venuje spomína v rozhovore s Alžbetou Lukáčovou. Daniel momentálne pracuje aj na príprave opery „Malý princ“, v rámci ktorej má na starosti prípravu speváckeho zboru – interného, divadelného aj externého, detského.

Hovorí o tom, aká je spolupráca s detskými spevákmi aj o tom, čo ho na nej prekvapilo. Najmä však prezrádza, čo ho vnútorne napĺňa a čomu sa v živote rád venuje.

Hostka: Mária Longauerová: „Za vznik opery v Bystrici boli ľudia nesmierne vďační.“

Mária Longauerová spolu so svojim manželom Ladislavom Longauerom (operným sólistom) patrili k zakladajúcim členom SĽUK-u (1949) aj banskobystrickej opernej scény (1959).

Dnes 100-ročná sopranistka patrí k prvej generácii, ktorá sa podieľala na budovaní viacerých profesionálnych umeleckých inštitúcii po 2. svetovej vojne. Zároveň je pamätníčkou vývoja dnešnej Štátnej opery počas celého obdobia 2. polovice 20. storočia. V rozhovore s Alžbetou Lukáčovou spomína sa svoje začiatky v Slovenskom rozhlase, na svoju spevácku profesionalizáciu aj na budovateľskú eufóriu konca 50. a 60. rokov.

V umeleckom súbore Štátnej opery pôsobila p. Longauerová ako dlhoročná hlasová pedagogička a neskôr i ako členka zboru. Jej rozprávanie nie je o detailoch, ktoré počas jej dlhého života vzal čas, ale o životnom pocite a láske k umeniu – a v tom je nesmierne inšpiratívne.

Hostkou podcastu je dlhoročná sólistka Baletu Štátnej opery, zástupkyňa umeleckej riaditeľky Baletu a tanečná pedagogička Beata Gaálová. 

V rozhovore s dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou prezrádza, čo si myslí o výroku F. Nietzscheho, že „Každý deň, kedy sme si nezatancovali aspoň raz, by sme mali považovať za premárnený.“ Približuje svoje tanečné začiatky i to, ako rozhodnutie venovať sa tancu urobila už ako 10-ročná. 

Predstavuje prácu baletného súboru, i to, aké zdravotné riziká s profesiou tanečníka a tanečníčky súvisia. Hovorí o svojich profilových rolách i o tom, čo ju na živote na javisku napĺňa najviac.

26. podcast Opera Viva! je venovaný zaujímavému nástroju, ktorý často dostáva prívlastok „kráľovský“. Ide o harfu, ktorá má dôležitú funkciu aj v orchestri Štátnej opery. 

Kto všetko a ako sa môže učiť hrať na tento nástroj, aké sú jeho špecifiká a jeho história rozpráva harfistka Alica Mitková. Približuje, kde a ako cvičí, ako je to hudobným repertoárom pre harfu, ktoré opery má rada a prezrádza aj to, aký „horor“ sa môže harfistke prihodiť počas hry. 

Pomedzi rozhovory znejú skladby, ktorých nahrávky vznikli na koncerte Darujme si lásku. Ide o duetá v podaní klarinetistky Sáry Juríkovej a hostky podcastu Alice Mitkovej. Podcast pripravila a rozhovor vedie dramaturgička Alžbeta Lukáčová.

Štátna opera sa k belcantovému dielu Favoritka vracia po 30 rokoch.

Inscenáciu pripravil na poli operného umenia debutujúci mladý režisér Pavol Viecha, ktorý so sebou priviedol rovnako mladý inscenačný tím. Hovoríme teda o novej generačnej výpovedi – aká bude, prezrádza v rozhovore s Alžbetou Lukáčovou.

Prezrádza, aké je to naštudovať opernú prvotinu, ktorá nie je prvoplánovým trhákom i to, akú rolu zohral jeho pedagóg a režisér predchádzajúcej Favoritky Marián Chudovský. Predstavuje svoju inscenačnú poetiku i najväčšiu výzvu pred ktorou stále stojí.

Na margo grandopery „Favoritka“ slávny dirigent Arturo Toscanini povedal: „Celé je to krásne, ale posledné dejstvo – každá nota je majstrovské dielo!“ Potvrdil tak povesť talianskeho skladateľa Gaetana Donizettiho, o ktorom sa hovorilo, že má dar premeniť na melódiu všetko, čoho sa chytí.

„Favoritka“ vznikla v Paríži a pre Paríž – aj napriek neprajníkom, ktorí ho obviňovali z povrchnosti a podceňovali taliansku hudbu v roku 1840 zažila kolosálny úspech. Aký bol príbeh jej vzniku? Ako sa Donizetti vlastne ocitol v Paríži? Ako je možné, že táto opera má francúzsku aj taliansku verziu? Kto a kedy objavil Favoritku pre Slovensko?

To všetko i o niečo viac prezrádza dramaturgička opery a autorka podcastu Alžbeta Lukáčová – ako inak, za zvukov nahrávky opery „Favoritka“.

Hostka: Speváčka a pedagogička Mária Tomanová

Hudobno-dramatické je prchavé a v podstate vecou okamihu, niektoré zážitky ostávajú v mysliach návštevníkov vryté navždy. No a za tými zážitkami sa najčastejšie skrýva umenie konkrétnych ľudí, ktorý do predstavení vnášajú mimoriadnu kvalitu. Sú takí umelci, ktorých mená u divákov rezonujú aj mnoho rokov po tom, ako ukončili svoju umeleckú kariéru alebo sa odišli realizovať inam. 

Takou umelkyňou je aj dlhoročná sólistka nášho divadla sopranistka Mária Tomanová. V rozhovore s Alžbetou Lukáčovou hovorí o svojej ceste k umeniu, spomína na obdobie legendárnych inscenácií 90. rokov, na kolegov i na svoje profilové spevácke úlohy. Približuje svoje pedagogické pôsobenie, aj to, čo potrebuje spevák na to, aby sa presadil na opernom javisku.

Hostka: Marta Lomnická

Trend uvádzania operných titulov v pôvodnom znení je dnes bežný na celom svete. To, že sa spieva v cudzom jazyku však prináša nové témy, ktorými sa musí mnoho ľudí v divadle zaoberať: pripravujú sa textové knihy s prekladmi opier, vznikajú titulky, u spevákov sa sleduje správna výslovnosť a pod.. Na to je nevyhnutná práca odborníkov na cudzie jazyky – najvyťaženejšou z nich je prekladateľka a tlmočníčka z talianskeho jazyka, a zároveň hostka podcastu, Marta Lomnická. 

Prezrádza, aká bola jej cesta od fyziky a matematiky k cudzím jazykom, či podľa nej platí výrok „Prima la musica, poi le parole“ (najskôr hudba, potom slová), prečo má skvelé spomienky na dielo Maria Stuarda aj to, čím je preklad operných libriet zaujímavý a špecifický. Odhaľuje svoju záľubu v opernom žánri a hovorí aj o tom, čo všetko ju okrem jazykov baví. Podcast pripravila a moderuje dramaturgička Alžbeta Lukáčová.

Hostka: Iveta Popovičová

Spevácky zbor patrí k prepotrebným umeleckým telesám, bez ktorých by Štátna opera nemohla byť kamenným divadlom s pravidelnou prevádzkou. Kto vlastne tento zbor tvorí a ako vyzerá jeho práca približuje jeho dlhoročná zbormajsterka Iveta Popovičová.

V rozhovore s dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou približuje podstatu svojej práce, svoju cestu k hudbe i to, či je dnes o pôsobenie v opernom zbore záujem a aké požiadavky musí adept zborového spevu spĺňať. Prezrádza, ako prebieha študijný proces nového diela i „bežná“ prevádzka už existujúcich predstavení. Najmä však prináša svedectvo o tom, čo vytvára čaro zborového spevu.

Svetozár Stračina je dodnes považovaný za jedného z najzručnejších upravovateľov slovenskej tradičnej ľudovej hudby a nepochybne aj za mimoriadne úspešného skladateľa „slovensky znejúcej“ artificiálnej hudby inšpirovanej folklórom.

Kto by nepoznal jeho hudbu k filmom ako „Alžbetin dvor“, „Sváko Ragan“, „Pacho, hybský zbojník“, „Nevesta hôľ“ či legendárne kompozície vytvorené pre Lúčnicu a SĽUK. Väčšinu svojho života zasvätil skúmaniu funkčnej a filozofickej podstaty ľudových piesní; pravidelne „navštevoval Slovensko“ (ako tomu sám hovorieval) za účelom zaznamenania ľudovej hudby v jej autentických podobách. Vytrvalo hľadal ideálny „slovenský zvuk“, ktorý by dával jeho poslucháčom rovnaký pocit, aký sám zažíval počas pobytov s ľudovými spevákmi a hudobníkmi.

Stračina pre verejnosť objavil aj zbierku vianočných piesní Andreja Kmeťa, ktorú zhudobnil pod názvom „Betlehemský večný salaš“ – práve toto dielo zvukovo sa vinie celým posledným podcastom roku 2021, ktorý už tradične pripravila dramaturgička Alžbeta Lukáčová.

Prvé generácia, ktorá v roku 1959 nastúpila do vtedajšej Spevohry DJGT umelecky predurčila jej ďalší umelecký vývoj. Jedným z mladých umelcov, ktorý jej aj so svojou manželkou Pavlou zasvätil svoj život, bol Pavel Lukáč. 

Stal sa prvým baletným sólistom a účinkoval aj v historicky prvej inscenácii – opere Eva. Dnes nás od tohto obdobia delí už 62 rokov a Pavel Lukáč sa v týchto dňoch dožil svojich 90-tín. 

V podcaste sa so svojou vnučkou, dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou zhovára o svojej ceste k baletu, o začiatkoch banskobystrickej opernej scény, o svojej choreografickej a pedagogickej činnosti. Podcast prináša výpoveď človeka, ktorý patrí k prvej profesionálnej generácii slovenských baletných tanečníkov a zároveň je výpoveďou človeka, ktorý sa obzerá dozadu na svoj dlhý a naplnený umelecký život.

Neoddeliteľnou zložkou každého hudobného divadla je jeho výprava. Práve vizuál inscenácií hrá jednu z najdôležitejších úloh pri tom, či zaznamenajú divácky úspech alebo nie. Súčasťou výpravy sú kostýmy, ktoré pre každé nové predstavenie produkujú dielne Štátnej opery – a to už je doména Renáty Kuchárovej, vedúcej kostýmovej výroby. 

V podcaste v rozhovore s Alžbetou Lukáčovou hovorí o tom, ako prebieha príprava a realizácia kostýmov pred premiérou, koľko kostýmov potrebuje jedna inscenácia aj to, aké jedinečné remeslá sú potrebné pre historickú kostýmovú výpravu. Prezrádza aj kuriozity o tom, akým spôsobom sa improvizuje pri príprave náročných kostýmových doplnkov – ak sa chcete dozvedieť napríklad to, čo majú členky zboru na hlavách v opere Turandot, podcast s Renátou Kuchárovou si nenechajte ujsť!

Profesia korepetítorky patrí v opernom divadle k tým, bez ktorej by žiadna inscenácia nevznikla. Klavírny sprievod sólistov je nevyhnutný takmer počas celého študijného procesu každého hudobného diela. Korepetítorka Martina Svitková hovorí o tom, čo táto profesia obsahuje, aká je jej spolupráca so sólistami a sólistkami, čo ju v tejto profesii najviac napĺňa a čo je, naopak, niekedy stresujúce. 

V rozhovore s dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou približuje, ako vzniká naštudovanie opery, ako sa hudobne kreuje, aj to, že napríklad aj taká pauza v notovom parte je vlastne hudba. Martina Svitková však najmä predstavuje svoju profesiu ako zaujímavú a rozmanitú činnosť, ktorá je síce verejnosti takmer neviditeľná, no dokáže byť umelecky veľmi inšpiratívna.

Hostka: Martina Svitková

Podcast k nedožitým 90. narodeninám dlhoročného barytonistu Štátnej opery.

Hostia: súrodenci Babjakovci: Terézia, Ján, Martin a Štefan ml., Božena Fresserová, Oľga Hromadová a Šimon Svitok

Nie je veľa umelcov, ktorí zanechali takú výraznú stopu v dejinách operného umenia na Slovensku ako práve Štefan Babjak. Tento rodák z Humenného sa stal zakladajúcim členom vtedajšej Spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského, a následne strávil celý svoj profesionálny i osobný život v Banskej Bystrici. Tu sa ako barytonista počas 45 rokov vyprofiloval na jednu z profilových osobností divadla.

Vynikal v dramatických i komediálnych úlohách, podmaňoval si publikum svojím vrúcnym speváckym umením a mimoriadnym hereckým talentom. Spolu s manželkou Teréziou (členkou operného zboru) vychoval päť detí, z ktorých štyri začínali svoju profesionálnu kariéru na doskách dnešnej Štátnej opery. Dňa 18. novembra 2021 sa uskutočnil koncert Pocta Štefanovi Babjakovi, ktorého zostrih je súčasťou podcastu. Jeho súčasťou sú aj historické nahrávky spevu Štefana Babjaka. 

Podcast pripravila a moderuje dramaturgička Alžbeta Lukáčová.

Podcast Zo zákulisia prípravy novej inscenácie vrcholného diela tvorby Giacoma Pucciniho.

Do repertoáru Štátnej opery pribúda nová inscenácia, veľkovýpravná opera Giacoma Pucciniho Turandot. Hosťujúci český režisér Dominik Beneš v rozhovore s dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovu prezrádza zákulisie jej prípravy a svoju umeleckú koncepciu. Hovorí, ako sa mu v Banskej Bystrici pracuje aj ako skúšobný proces ovplyvnila pandémia, ktorá premiéru posunula na obdobie o rok a pol neskôr. Prezentuje svoju inscenáciu vo svetle stereotypov „klasický vs. moderný“, predstavuje spevácke obsadenia i inscenačný tím. Predovšetkým však vykresľuje Turandot ako fascinujúce dielo, ktoré je zárukou spektakulárneho a podmanivého diváckeho zážitku.

Turandot tajomná, ľadová, exotická, mystická, krutá, pomstychtivá aj láskyplná a vrúcna. Všetky tieto prívlastky patria rovnomennému opernému hitu a jeho hlavnej postave. Skladateľ Giacomo Puccini na sklonku svojho života vytvoril dielo, ktoré je považované za absolútny vrchol jeho tvorby.

Ako vznikal námet na libreto? Čím sa vyznačuje hudba tejto opery? Čo prežíval Puccini počas jej tvorby a čo sa stalo s nedokončeným záverom? Je Turandot čarovná rozprávka s filozofickým presahom do všetkých kultúr sveta? Ako sa stala ária Nessun dorma svetovým hitom? O tom všetkom za zvukov nahrávky opery Turandot rozpráva dramaturgička Štátnej opery a autorka podcastu Alžbeta Lukáčová.

Aktuálnu divadelnú sezónu Štátna opera spúšťa v štandardnom režime. Aké budú jej premiéry? Ovplyvnila posledná takmer nerealizovaná sezóna nový dramaturgický plán? Je umelecký ansámbel pripravený na plnú prevádzku? Akými návštevníckymi pravidlami sa budú riadiť diváci?

O všetkom, čo súvisí so začiatkom a priebehom novej sezóny sa dramaturgička Alžbeta Lukáčová rozpráva s umeleckým šéfom Šimonom Svitkom. Reč bude aj o tom, čo prinieslo posledných 10 rokov, počas ktorých zastáva šéfovskú, ale i sólistickú pozíciu.

Aktuálnu divadelnú sezónu Štátna opera spúšťa v štandardnom režime. Aké budú jej premiéry? Ovplyvnila posledná takmer nerealizovaná sezóna nový dramaturgický plán? Je umelecký ansámbel pripravený na plnú prevádzku? Akými návštevníckymi pravidlami sa budú riadiť diváci?

O všetkom, čo súvisí so začiatkom a priebehom novej sezóny sa dramaturgička Alžbeta Lukáčová rozpráva s umeleckým šéfom Šimonom Svitkom. Reč bude aj o tom, čo prinieslo posledných 10 rokov, počas ktorých zastáva šéfovskú, ale i sólistickú pozíciu.

„Cikkerove diela sa svojou modernosťou stále prihovárajú.“

Banskobystrický rodák Ján Cikker (1911 – 1989) patril k prvej profesionálne vyškolenej generácii slovenských skladateľov a v povedomí verejnosti dodnes rezonuje predovšetkým ako operný skladateľ. Priniesol do slovenskej hudby novú modernú poetiku, ktorá sa obracala k ľudovej hudbe, no zároveň jej otvorila cestu do Európy. Vypracoval si individuálny kompozičný štýl, vďaka ktorému sú jeho diela rozpoznateľné. 

O Cikkerovej osobnosti, jeho tvorbe, rodinnom zázemí a profesijnom smerovaní sa Alžbeta Lukáčová zhovára z muzikologičkou a osobnou priateľkou Cikkera Mariannou Bárdiovou. Podcast prinášame pri príležitosti 110. výročia narodenia skladateľa.

Štátna opera disponuje vlastným baletným súborom, ktorý už roky formuje choreografka, režisérka a hostka podcastu Dana Dinková. 

Práve ona tomuto telesu roky „šije na mieru“ inscenácie, ktoré patria k najpopulárnejším v repertoári divadla. Dramaturgička Alžbeta Lukáčová sa s ňou rozpráva o tom, aký je podľa nej ideálny baletný súbor a čo to znamená, keď musí zvládať žánrovo pestrú skladbu inscenácií. 

Dana Dinková približuje svoju vlastnú cestu k tanečnému umeniu a prezrádza, kto ju v živote zásadne profesijne ovplyvnil. Predstavuje svoju tvorbu, spolupracovníkov i to, kam sa ako umelkyňa spolu so svojím baletným súborom uberá.

V Štátnej opere predstavuje jednu z mimoriadne dôležitých pozícií umelecká tajomníčka. Zastáva ju mladá, no už skúsená divadelníčka Juliána Kvasnová, ktorá je zároveň hostkou podcastu. 

V rozhovore s dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou približuje ako prebieha plánovanie predstavení a organizovanie externých sólistov.  Prezrádza, či majú speváci umelecké maniere i to, čo sa v divadle deje, keď pred predstavením sólista ochorie. Rozpráva aj o tom, ako prešla ako elévka pozíciami šepkárky a inšpicientky, a dáva nazrieť aj do svojho divadelného manželstva.

Zahraničná spolupráca Štátnej opery má najbohatšie väzby na ďaleký východ, na Japonsko. Je to už 25 rokov, čo sa začali budovať živé a plodné umelecké kontakty, ktoré pretrvávajú dodnes.

Vzájomná spolupráca má podobu koncertných turné, ktoré viackrát do roka organizuje Slovenka žijúca v Japonsku Dana Hashimoto. V rozhovore približuje ako sa jednotlivé koncerty pripravujú, akú majú dramaturgiu i to, ako odlišne v Japonsku funguje zabezpečovanie kultúrnych podujatí v porovnaní Slovenskom. Približuje špecifiká japonského publika a japonskej spoločnosti ako takej. Hovorí však predovšetkým o tom, čo Japoncov a Slovákov spája. Podcast pripravila a moderuje Alžbeta Lukáčová.

Hostka: Dana Hashimoto

V budove Národného domu už 62 rokov sídli Štátna opera. Ide o unikátnu funkcionalistickú stavbu z roku 1929, ktorá dodnes tvorí jednu z dominánt centra Banskej Bystrice. Čo je na Národnom dome unikátne a naopak, v čom má svoje slabiny? Aké je jeho miesto v kontexte budov Národnej ulice a kto bol jeho tvorca Emil Beluš? Čo je na Národnom dome pôvodné a čo sú prístavby a prestavby? 

Tieto aj ďalšie otázky Alžbety Lukáčovej zodpovedá autorizovaný architekt, viceprezident Spolku architektov Slovenska a Banskobystričan Igor Teplan.

Vedúca marketingu Dana Kocianová: „Neuspokojím sa s tým, že ak dnes máme vypredané, zajtra už nemusí byť plno.“

Vďaka čiastočnému uvoľneniu protipandemických opatrení a zavedeniu covid semaforu pre kultúrne podujatia môže Štátna opera konečne otvoriť svoje brány a privítať divákov. Stojí však pred výzvou, ako znovu zmysluplne zaujať fanúšikov umenia a dosiahnuť takú divácku návštevnosť, aká bola pred pandémiou. O tejto neľahkej marketingovej úlohe, ale aj o tom, akú stratégiu má divadlo v blízkej i vzdialenejšej budúcnosti, sa Alžbeta Lukáčová rozpráva s vedúcou oddelenia marketingu Štátnej opery Danou Kocianovou. 

V rozhovore sa venujú nielen témam ako sa „predáva“ vysoké umenie v menšom meste v centre Slovenska a ako sa časom zmenili obchodné a reklamné stratégie, ale aj o tom, na koho sa zameriavajú v súčasnosti, ako si vychovávajú nových operných divákov či o hľadaní a nachádzaní vzťahu k opere.

Hostka: Dana Kocianová – šéfka marketingu

Do najnovšieho podcastu Štátnej opery prijala pozvanie známa operná historička a kritička Michaela Mojžišová. S dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou sa budú rozprávať o zaujímavom onlajnovom projekte SMART theatre, ktorý je zameraný na kultivovanie a vzdelávanie mladých divákov, možno i budúcich divadelných kritikov a kritičiek.

Otvárajú i témy, ktoré súvisia s minulosťou a súčasnosťou operného umenia na Slovensku a dotýkajú sa aj umeleckých aktivít Štátnej opery. Rozhovor zároveň prináša odborný pohľad na stav súčasnej opernej kritiky, na jej úlohu, kritériá a ciele. Obe dámy síce pôsobia v rôznych sférach operného divadla, no v rozhovore obe ostria cez hľadáčik profesionálnej kritiky.

Hosť: Michaela Mojžišová

Verili by ste, že sú ľudia, ktorí žijú v Banskej Bystrici aj preto, že je v meste operné divadlo? Aj takí sú naši diváci. Najnovší podcast Opera Viva! predstavuje dvoch z nich.

Dramaturgička Štátnej opery Alžbeta Lukáčová si k mikrofónu pozvala dlhoročnú návštevníčku pani Beatu Puobišovú a predsedu banskobystrického a zvolenského Klubu opery pána Romana Koreňa. 

Títo skalní fanúšikovia prezradili, aká bola ich cesta k opere, ktoré diela im prirástli k srdcu a prečo, čo vnímajú ako pridanú hodnotu operného umenia. Dozviete sa, ako a kde funguje Klub opery, aká je jeho náplň, kto sú jeho členovia a rôzne iné zaujímavosti.

Štátna opera pracuje aj napriek tomu, že sa predstavenia nekonajú. Jej umelecký šéf a sólista Šimon Svitok v rozhovore s Alžbetou Lukáčovou približuje krátkodobé aj dlhodobé plány divadla.

Zodpovedá na otázky, čo ovplyvňuje výber predstavení, ktoré sa budú hrať a ktoré nie, keď sa ukončia protipandemické opatrenia a približuje aj onlajnové zákulisie rozvíjania kontaktov s divákmi.

Hovorí o tom, ako je to s veľkooperným titulom Turandot, ktorý už mal niekoľko premiérových termínov, no stále nebol uvedený. Venuje sa i téme aká je schopnosť divadla uvádzať inscenácie bez hosťujúcich umelcov zo zahraničia a viacerým ďalším.

Hosť: Šimon Svitok

Od začiatku roku 2021 je novým šéfdirigentom Štátnej opery Igor Bulla. Ako a kam sa jeho práca v banskobystrickom divadle od roku 1993 vyvíja? Aká je jeho umelecká a organizačná vízia práce s orchestrom a sólistickým ansámblom? Opera má v repertoári žánrovo aj štýlovo odlišné tituly – čo to znamená pre dirigenta? Je potrebné neustále hľadať novú zvukovú podobu hudobných diel? Aký je život dirigenta v kamennom divadle s takmer nepretržitou prevádzkou? Nielen o týchto témach s Igorom Bullom diskutuje dramaturgička Alžbeta Lukáčová.

O tom ako pracuje operné divadlo počas pandémie, či je rekonštrukcia divadla v súčasných podmienkach reálna, ako vyzerá hrací plán na rok 2021, čo opernému umeniu pandémia dala a čo vzala, kam sa divadlo bude uberať v nasledujúcich rokoch ale aj o ďalších témach bude Alžbeta Lukáčová diskutovať s riaditeľom Štátnej opery Rudolfom Hromadom.