Podcasty Aktuality.sk

Nemecký minister to doma skúsil navrhnúť, ale nepochodil. Prečo? Dnes si predstavíme aj kľúč od trojmiliónového auta, zistíme prečo minister zmenil názov auta svetovej automobilky a potešíme sa z toho, že tunelári naplno pracujú. Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Slovan Bratislava sa s veľkým predstihom stal šiestykrát po sebe majstrom Slovenska. Prečo je tak odskočený od zvyšku ligy, čo sa musí v klube napriek tomu zmeniť a aká veľká výzva čaká belasých počas leta? Nielen o tom hovorí futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély v relácii ŠPORT.sk s názvom Okom odborníka.

Obľúbený rozhlasový aj televízny moderátor je už rok hlasom prvého slovenského podcastu o filantropii. Milan „Junior“ Zimnýkoval v ňom spovedá inšpiratívnych ľudí, ktorí pomáhajú a nezištne zlepšujú svet okolo nás. Prečo o tom vlastne hovoria a čím ho prekvapili? Vypočujte si špeciálnu epizódu podcastu Impact Talks, ktorý prináša príbehy filantropov a filantropiek a búra tabu spojené so slovom filantropia.

Filantropom vraj zväčša býva starý, bohatý, prípadne aj škaredý muž. Junior o tomto pomerne rozšírenom klišé so smiechom hovorí, že dve z podmienok spĺňa každým rokom viac a viac. Podobne nezmyselné predsudky s filantropmi a filantropkami rozbíjajú v štúdiu s ľahkosťou.„Sú to milí ľudia, aj sa zamyslia, aj sa usmejú. Platí, že čím viac človek dokázal, tým je normálnejší,“ opisuje hostí, ktorých volá „veličiny“ filantropie.

Pomáhanie videl od detstva ako prirodzenú súčasť života rodiny, susedov a priateľov. Aj jeho mnohoročné prispievanie pacientom so svalovou dystrofiou súvisí s priateľstvom. Hoci Milana kolegovia označujú za veľkého darcu, sám seba vidí inak. „Sú ľudia zameraní na cieľ, ktorí vedia, čo chcú dosiahnuť, a potrebujú na to „pikolíka“ alebo prostriedok. A pre mňa je v poriadku byť pikolíkom,“ vysvetľuje.

V podcaste sa dozviete:

·      čím Milan v detstve obdarúval rodinu na Vianoce

·      ako vybavuje v Londýne peniaze pre slovenských pacientov

·      čo ho naučili rozhovory s filantropmi a filantropkami

·      prečo považuje cirkev za úspešný projekt

·      či radšej moderuje podcast o filantropii alebo o varení.

Kto je Milan Zimnýkoval?

Vyštudoval angličtinu a dejepis na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Ako rozhlasový moderátor začínal v internátnom rozhlasovom štúdiu. Dvadsiaty rok pracuje vo Fun rádiu, aktuálne vo dvojici Junior a Marcel. Moderoval množstvo televíznych programov vrátane obľúbenej šou Pečie celé Slovensko.

Impact Talks

V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.   

Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. 

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

Druhú svetovú vojnu obyvatelia osady Trstená spočiatku ani nepociťovali. Niečo sa začalo diať až v roku 1944, kedy sa v neďalekom Kunerade začala formovať Partizánska brigáda M. R. Štefánika pod velením Viliama Žingora. Krutosti vojny sa k ľuďom v osade dostali až vypuknutím Slovenského národného povstania koncom leta 1945. Vtedy sa v Strážovských vrchoch a v obciach pod Kľakom začali vyskytovať rôzne partizánske skupiny. Hoci bola Vlasta len malé dievča, pamätá si nielen na zlobu nemeckých vojakov, ale aj na častokrát bezohľadné správanie sa partizánov.

Dnes už dvojnásobná mama si užíva materstvo naplno, otvorene však priznáva, že tomu nebolo vždy tak. Príchod jej prvého dieťatka na svet bol náročný a ona ako mama si prešla náročným obdobím.

Diana Hágerová a Roman Juraško tvoria pár už 12 rokov, sú dvojnásobnými rodičmi a radosť im robia dcérka Izabelka a synček Tristan. Diana nám nedávno v podcaste Ženy ako my, ktorý vám prináša magazín Diva.sk celkom otvorene priznala, že príchod prvého dieťatka na svet bol pre ňu náročný a ako rodina si prešli veľmi náročným obdobím. Diana hovorí o tom, že Izabelka veľa plakala a toto obdobie bolo pre ňu extrémne náročné psychicky aj fyzicky.

Zdravotné problémyboli skúškou aj pre vzťah

"Naša Izabelka mala ťažší príchod na svet a tie prvé mesiace jej života boli naozaj náročné a dnes som naozaj veľmi rada, že sme to zvládli. Ja naozaj obdivujem rodičov, ktorí majú dieťatko, ktoré ma nejaké špeciálne potreby a musia sa oň neustále starať, je to neuveriteľné, klobúk dole pred všetkými. Našťastie, my sme také nemali, ale bol tam istý moment, kedy nám niečo také hrozilo a je to extrémny nápor na psychiku rodiča. Prvé mesiace boli pre nás náročné, Izabela veľmi veľa plakala…” otvára dnes to, čím si spolu s partnerom Romanom Juraškom prešli.

Aké boli začiatky vzťahu Diany a Romana?

Bola to láska na prvý pohľad? “Zoznámili sme sa v práci a najskôr sme mali úplne normálny pracovný vzťah, ale postupom času sme spolu pracovali viac a viac. Musím povedať, že z môjho pohľadu mi bol Roman vždy sympatický. No a naše pracovné telefonáty a debaty sa zrazu preklopili do nie úplne pracovných a telefonovali sme spolu aj tri hodiny, jednoducho tam už bol ten pocit, že je nám spolu fajn. Potom som sa presťahovala do Bratislavy, začali sme spolu bývať a bolo to celé také veľmi postupné," prezradila Diana.

“S Romanom sme vo vzťahu tak nastavení, že aj keď sa nám niečo nedarí, tak to chceme riešiť, pretože dnes aj doba v ľuďoch podporuje to, že ak vo vzťahu niečo nefunguje, tak sa rozídeme, rozveďme, veď nevadí. Som, rada že my takto naše problémy neriešime,” hovorí Diana Hágerová.

A kedy bude svadba?

Diana a Roman často dostávajú aj otázku o tom, kedy bude svadba. Ako to vidí Diana? “Mám už jedno miesto, ktoré sa mi páči, chcela by som niečo maličké, komorné. Dlho som tému svadby neriešila a vedela som si predstaviť aj to, že by v našom prípade žiadna nebola, dnes to už vnímam inak, najmä z toho praktického hľadiska.”

V podcaste sa ešte dozviete:

-aký je jej recept na šťastný vzťah a aké boli začiatky jej lásky s Romanom

-čo považuje vo vzťahu za najdôležitejšie

-kedy a či chystajú svadbu

-čo si Diana rada dopraje v rámci skrášlovacích procedúr a prečo si pred časom radikálne skrátila vlasy

-čo si myslí o sociálnych sieťach, filtroch ale aj estetický zákrokoch

-prečo sa rozhodla študovať na vysokej škole a omnoho viac

Má za sebou tri šampionáty do 20 rokov a premiéru absolvoval už aj na seniorských majstrovstvách sveta vo Fínsku a Lotyšsku. Samuel Hlavaj chytal ešte v minulej sezóne za Modré Krídla v druhej najvyššej súťaži. Cez Slovan a Plzeň sa netradične pred MS v Česku dostal k podpisu nováčikovskej zmluvy v NHL.

Do svojej štruktúry si ho vybrala Minnesota Wild. Na severe USA bude o svoje miesto v zámorskej profilige bojovať s tromi ďalšími brankármi, medzi ktorých patrí kanadský 39-ročný veterán Marc-André Fleury, švédsky brankár Filip Gustavsson a jeho krajan považovaný za generačný talent Jesper Wallstedt.

Ešte predtým však rodáka z Martina čaká vrchol tejto sezóny - svetový šampionát v Prahe a v Ostrave, kde by mal tvoriť brankársku dvojicu so Stanislavom Škorvánkom.

V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk porozprával, ako vníma svoju budúcu pozíciu v Minnesote, prečo sa mu nepodarilo presvedčiť skautov už počas jeho pôsobenia v zámorskej juniorskej súťaži a čo mu pomohlo vypracovať sa z 1. ligy až k podpisu nováčikovského kontraktu v NHL.

Taktiež si zaspomínal na svoj prvý seniorský šampionát a prezradil, či cíti tlak pred blížiacimi sa majstrovstvami sveta v Česku.

Vďaka otcovi od malička vyrastala v televízii a očarilo ju na toľko, že si prešla všetkým – od spravodajstva až po zábavné relácie, prezradila moderátorka Lucia Hlaváčková. Okrem toho v Mimóze priznala prečo sa cíti ako dôchodkyňa, ako bojuje s trémou a koľko rokov má naozaj jej partner.

V Mimóze sa (ne)dozviete:

01:10 – čo robí pre krásny chrup;

03:40 – prečo sa cíti ako dôchodkyňa;

06:30 – či zvykne meškať;

09:30 – ako bojuje s trémou;

13:15 – ako sa stala moderátorkou;

17:05 – či sa cíti ako hviezda Lets Dance;

25:30 – ako často cvičí;

33:00 – čím je jej snubný prsteň špeciálny a iné.

Nemusíte byť vegetarián, môže vás baviť rastlinná strava. Treba sa stravovať zdravo aspoň 80 percent času a nemusíte pritom úplne vylúčiť nezdravé jedlo. Stačí ho zredukovať. Dnešný podcast TELO je pokračovaním rozhovoru s trénerom Janym Landlom. Vypočuť si ho môžete po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.

Z jedného dobrého jedla človek nepriberie, rovnako ako z jedného dobrého neschudne. Ako často teda máme jesť čokoládu? Proteínovú tyčinku často musíte spáliť hodinovým behom. Ak si po hodinovom výlete na bicykli doprajete guláš a kofolu, bude priberať napriek pohybu.

Náhrady pre vegánov však Jany Landl neuznáva, napriek tomu, že sám je vegán. Bryndzové halušky bez bryndze totiž nie sú ono.

Svaly fungujú inak ako tuk, a preto by sme mali cvičiť inak, vysvetľuje tréner Jany Landl. Ak chcete zmenšiť brucho, hlavná je kuchyňa a kardio cvičenie, nie cviky na brucho.

Podcastová séria TELO vychádza každú druhú nedeľu.

Slovenské vlastenectvo, národnú alebo politickú identitu môžeme skĺbiť s vyššou nadnárodnou ideou či príslušnosťou k Európskej únii. Túto identitu musíme spájať nie s jazykom a kultúrou, ale viac s politickými inštitúciami Slovenskej republiky. Iracionálna väzba na Rusko – pre nás, keďže sme národ v Európskej únii a NATO – nemá veľký zmysel.

Ako doposiaľ vyzeral slovenský nacionalizmus a na akých princípoch stál? Ako vznikla myšlienka o tom, že slovenský národ musí byť založený na identite najnižších vrstiev? Aký typ vlastenectva je potrebné budovať s ohľadom na členstvo v euroatlantických štruktúrach? Nakoľko je v rámci neho možné zohľadňovať existenciu národnostných menšín na území Slovenska?

Prečo dochádza k selektívnemu prezentovaniu národných dejín a konkrétnych dejinných udalostí? Ako vznikla myšlienka o slovanstve a ako usmerňovala vzťah s Ruskom? Prečo pomáhala vytvárať idealistický obraz o Rusku? Na čom stojí idea tzv. euroslovanstva a akú má perspektívu? Z čoho vyplýva obdiv k silným charizmatickým lídrom a na čom stojí ich úspech? 

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s pedagógom Trenčianskej univerzity Danielom Šmihulom.

Radio and Television of Slovakia (RTVS) will be transformed into Slovak Television and Radio (STVR) according to a new draft law approved by the government.

National Parks is to lay off 80 employees. The order came by mail from the environment ministry. Most people are to leave the Tatra National Park Administration. The decision surprised both the employees and the director of our oldest national park. Of the current 160 employees of the Tatra National Park, 30 are to be dismissed.

HK Nitra became the Tipos Extraliga champions in the 2023/24 season. In the fourth final playoff game, they defeated Spišská Nová Ves 2:1 after overtime and won the series 4:0. The winning goal was scored by Miloš Bubela in the 62nd minute. It is the second Slovak title in history for the team nicknamed "the Corgoni".

Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej, hovorí v podcaste Barbara Zmušková z Euractivu.

Slovensko navštívila eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. Dočasne prebrala aj spravodlivosť po eurokomisárovi Didierovi Reyndersovi. Včera sa stretla s premiérom Robertom Ficom a viacerými členmi vlády. Predseda vlády dnes označil stretnutie s eurokomisárkou za veľmi dobré a dodal že mali veľmi vážny rozhovor.

Nedávno mal premiér na adresu eurokomisárky ostré vyjadrenia, hovoril že ich má „rada ako koza nôž."

Európska komisia si bude ďalej písať s vládou o novele Trestného zákona, uviedla včera Věra Jourová. Skritizovala aj návrh zákona SNS o mimovládnych organizáciach. Čo je záver stretnutia? V podcaste budete počuť analytičku z Euractivu Barbaru Zmuškovú.

„Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej," hovorí.

Moderuje Denisa Hopková.

Ako sa postarať o záhradu na jar a kedy je vhodné začať vysádzať rastliny? Na čo si dať pozor pri zakladaní zeleninového či kvetinového záhonu? Všetky podstatné informácie sa dozviete z podcastu portálu Nehnuteľnosti.sk so záhradnou architektkou Jankou Bielikovou.

Ochrana pred mrazmi závisí od regiónu, v ktorom pestujeme rastliny

Apríl je veľmi premenlivý mesiac. Jeden týždeň je pomaly leto a na druhý týždeň udrie opäť zima. Pre našu záhradu a najmä samotné rastliny ide o kritické obdobie, ktoré nemusia prežiť. Zvlášť, ak ich pestujete v regióne, kde udrú silné prízemné mrazy. „Čo sa týka úrody, tak tá ochrana je taká diskutabilná. Ak sa bavíme napríklad o našej záhrade na Devíne, tak tam možno stačí prekryť rastliny textíliou, prípadne na nejaké sadenice dať prevrátené sklenené poháre alebo plastové vedro. A je to v poriadku. No mnohí ľudia mi písali, že sadenice poprekrývajú, no aj napriek tomu namrznú. Veľmi to závisí od toho, kde sme a aká mínusová teplota udrie. Pretože, ak budeme mať -5 °C, tak niekde tá textília nepomôže. Môže to trochu stlmiť celý ten dopad toho počasia, ale bohužiaľ niekedy to neustrážime. Je to najmä o tom – neponáhľať sa,“ odporúča v podcaste odborníčka na záhradu Janka Bieliková.

Ako si dobre nakombinovať zeleninový záhon

Rastliny, ktoré majú podobné nároky na obsah živín, sa môžu vysádzať spolu. „Napríklad plodová zelenina, ako sú papriky, paradajky, uhorky a tekvice, obľubujú naozaj humusom obohatenú pôdu na živiny. Na druhej strane tu máme napríklad hrach či mrkvu, ktoré zase až tak veľmi nemajú radi silné hnojenie,“vysvetľuje Bieliková. „Potom dajme tomu v nasledujúcich sezónach môžeme kolovať dané záhony. Prvý rok si jeden záhon vyhnojíme, napríklad aj maštaľným hnojom, granulovaným hnojom, kompostom alebo čímkoľvek, čo má vysoký obsah živín a tam vysadíme plodovú zeleninu. A o rok neskôr, keď sa už tie živiny z toho záhonu odčerpajú, tak tam môžeme vysadiť napríklad koreňovú zeleninu,“hovorí Bieliková o možnom kombinovaní zeleniny v záhonoch podľa ich náročnosti na živiny.

Viac o tom:

-         akými rôznymi spôsobmi môžeme ochrániť rastliny pred mrazmi

-         aký by mal mať podklad zeleninový záhon

-         či sa inak pripravujú vyvýšené a nízke záhony

-         ako vypestovať chutné jahody

-         čo potrebujú letničky, aby sa im darilo

-         aké kombinácie letničiek a v akom pomere môžeme vysádzať

si vypočujte v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk so záhradnou architektkou Jankou Bielikovou a redaktorkou Zuzanou Majerčíkovou.

Ďalšia kapitola papalášizmu, rodinkárstva a nekompetentnosti.

Ďalšou kapitolou papalášizmu, rodinkárstva a nekompetentnosti v podaní súčasnej vládnej koalície vás prevedie najnovší Ťažký týždeň.

Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.

Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

 „Krátka pamäť, tak rýchlo zabúdame. Mnohí z nás majú zmraštené čelá a zatvrdnuté srdcia. Prešlo 6 rokov cítim tú úzkosť ako včera. To zlo je späť silnejšie jak vtedy a oni už netušia prečo zomrel Kuciak," hovorí v najnovšej sklabe The rap i ja raper Tono S., vlastným menom Anton Suchota. V rozhovore odpovedá, prečo si myslí, že zlo je späť a ešte silnejšie ako v minulosti.

„Nastúpili ľudia, ktorých si pred tým spoločnosť nepriala. Mám pocit, že idú ako dobre namazaný stroj. Vyzerá to, že makajú veľmi svedomito. Mám taký nepríjemný pocit, že veľa ľuďom to vyhovuje alebo to tolerujú a pozerajú iným smerom," konštatuje hudobník a dodáva, že má strach, že sme nepoučiteľný národ a točíme sa v začarovanom kruhu už desaťročia.

Skladbou The rap i ja chcel vypustiť frustráciu z diania v spoločnosti a na politickej scéne. „Chcel som to urobiť ako moju osobnú spoveď. Nie nadarmo sa to volá The rap i ja. Je to slovná hračka, therapia - taká moja osobná terapia. Frustruje ma absencia slušného dialógu a vzájomného rešpektu, aj keď spolu nesúhlasíme. Často vidíme vyhrotené reakcie," približe známy slovenský raper.

Skladbu Vráť sa domov spred piatich rokov, ktorú zložil spolu s raperom Vecom, považuje za stále aktuálnu. Hovoria v nej o ľuďoch, ktorí odišli zo Slovenska. „Sám som mal myšlienky odísť zo Slovenska aj po parlamentých aj po prezidentských voľbách. No je za čo bojovať a je možno škoda zobrať nohy na plecia. Boli tu aj horšie časy, mnohí za slobodu položili život. Treba si vážiť a nebyť ľahostajní. Začať od seba, budovať si komunitu, vo sovjim ísť príkladom ako pristupovať k susedom, kolegom, ľudom na ulici s rešpektom a úctou. A skúšať tým nakaziť aj iných ľudí. Možno to je recept a možno som len romantik," hovorí.

Témou rozhovoru je aj súčasná slovenská rapová scéna a debata, či by sa mali raperi vo svojej hudbe vyjadrovať v politicke alebo sa vyhraniť voči veciam v spoločnosti. Raper Suchota sa vo svojich viacerých songoch venuje aj politickým témam. V minulosti vydal napríklad skladbu Neublížil som, v ktorej reagoval na Mečiarove amnestie. S raperom Vecom a speváčkou Zuzanou Mikulcovou je aj autorom skladby Tváre slobody, ktora je poctou ľudom Novembra 1989.

Suchota hovorí, že polarizáciu vidieť aj na rapovej scéne. Posledné voľby podľa neho ukázali, že časť hip-hopových umelcov je názorovo a hodnotovo inde, ako druhá časť.

„Tu sa bavíme o tom, že sa viacej ľudí postavilo na stranu, ktorá svojim konaním popiera hodnoty demokracie a rešpektu. Videli sme, že sa tu ľudia bavia s človekom, na ktorého je vydaný zatykač za rasistické výroky. Vidíme, ako tí ľudia komunikujú, je to nebezpečné. Ak vyjadrím podporu niekomu, kto toto toleruje alebo sa pohybuje v kruhoch, kde sa to toleruje, alebo s nimi spolupracuje, tak je to priklonenie na temnú stranu."

Moderuje Denisa Hopková.

Verejne ukazujú svoju tvár, aby chránili nezávislosť a verejnoprávnosť. Už teraz však vyjadrujú aj obavy o svoju profesnú i osobnú budúcnosť. Vládna väčšina rozpúšťa aktuálnu verejnoprávnu RTVS a chce z nej STVR. Z rozhlasu a televízie Slovenska chce Slovenskú televíziu a rozhlas. V spravodajstve napríklad vládnu obavy z návratu manierov z čias riaditeľovania Jaroslava Rezníka.

„Pravidelne mi strhávali z výplaty. Pravidelne som dostávala pokarhania, ak sa niečo nepáčilo šéfovi, pričom som sa snažila o objektívne informovanie v súlade so štatútom RTVS. Bojím sa, že k čomusi podobnému dôjde aj v najbližších mesiacoch“, hovorí spravodajkyňa Kristína Chrenková, ktorá stojí za protestným listom s vyše 1200 podpismi zamestnancov. 

Ďalšia z jeho iniciátoriek Soňa Weissová dodáva, že „nechcú určite pochovať verejnoprávnosť. Urobíme všetko pre to, aby sme vyjadrili svoj nesúhlas“. 

„Nechceme sa nechať pochovať. Ale ak má byť verejnoprávna a nezávislá RTVS minulosťou, vyhlasujeme štvrtok, deň po schválení návrhu zákona vládou, za Čierny deň RTVS“ – avizovala Iniciatíva za verejnoprávnosť a nezávislosť, ktorá vznikla na pôde verejnoprávneho média. 

Len pred bratislavské sídlo rozhlasovej časti RTVS ju prišlo podporiť v čiernom oblečení približne 150 zamestnancov a spolupracovníkov, či podporovateľov výzvy. 

„Je to ťažká dilema, čo robiť a čo nie. Každá lúza, ktorá vládne, nebude pri moci večne. Bude teda potrebné postaviť inštitúciu na nohy“, hovorí ďalší z účastníkov stretnutia Michal Vojsovič, ktorý je v rozhlase zvukovým technikom. „Momentálne je vízia taká, že pracujme ako pracovať máme. Poctivo, normálne a keď im to bude vadiť, pôjdeme preč“, dopĺňa. 

Podporu zamestnancom RTVS vyjadril aj kazateľ Daniel Pastirčák. „Dejú sa tu veci, ktoré sa nediali od Mečiara, bojím sa, že to pôjde ešte ďalej“, povedal.

V dnešnom podcaste si môžete vypočuť reportáž z verejného prejavu „smútku i nesúhlasu“ so zákonnými zmenami, ktoré RTVS naordinovala aktuálne vládna moc. 

Budete počuť aj názory exministerky Silvie Hroncovej, Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc či Zuzany Petkovej z nadácie Zastavme korupciu. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Expert na politiku, predseda Kolégia Paměti národa Jan Dobrovský a renomovaný český novinár Jindřich Šídlo, obaja známi aj z populárneho podcastu Dobrovský & Šídlo “nastavujú zrkadlo” Slovensku a našej politike. Čo si o nás myslia? Sme naozaj podobní Čechom? Alebo sme iní?

Sledujte nás aj na Youtube: www.youtube.com/@BardyAndKacer

Minuloročný prieskum agentúry Focus ukázal, že mladí ľudia vo vekovom rozložení od 18 do 25 rokov podporujú naše členstvo v Európskej únii, pričom na popredných priečkach oceňovaných výhod sa nachádza možnosť cestovať bez víz.

Svoje skúsenosti s bezpečným pohybom po svete má aj známy dobrodruh, Martin Navrátil.

V našom podcaste s názvom Európske Slovensko nám o tom, ako sa so slovenským pasom cestuje po Európe či po svete, povedal viac.

Čo sa v podcaste Európske Slovensko dozviete?

Možno sa bude obnovovať aj to, čo sa nedávno rušilo.

Z rozhovoru šéfky nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej s Jurajom Kemkom vyplýva, že Brusel pri znižovaní trestov za korucpiu napokon možno „dobehne“ koalíciu Roberta Fica.

Ivan Korčok už má ponuku od SaS. Budú pokračovať protesty? A prečo chce podpredsedníčka strany odísť do Bruselu? Podľa Jany Bittó Cigánikovej ministerka zdravotníctva nič nerobí, no najhoršia vec na súčasnej vláde je strata nádeje ľudí, že na Slovensku niekedy bude spravodlivosť.

V podcaste s Janou Bittó Cigánikovou sa dozviete:

– od 1:30 min. – či vládny splnomocnenec Kotlár vtipkuje, alebo myslí svoje konšpirácie vážne;

– po 4:00 – aká veľká hanba je, že pandémiu vyšetruje konšpirátor tohto typu;

– od 6:00 – prečo by sme mali seriózne vyšetriť manažment pandémie;

– po 8:00 – čo sa deje v zdravotníctve pod ministerkou Dolinkovou;

– od 10:00 – prečo stále nemáme interrupčnú tabletku;

– po 11:00 – prečo ambulancie začali vyberať poplatky;

– od 13:00 – ako vláda nerieši ceny benzínu, keď sú vyššie, ako Smer kritizoval z opozície;

– po 15:00 – čo hovorí na plán vlády použiť peniaze z dôchodkov na diaľnice;

– od 19:00 – že ľudia si jedného dňa opäť zvolia pravicu;

– po 19:30 – že najhoršie, čo vláda robí, je, že berie ľuďom nádej na spravodlivosť;

– od 21:00 – ako nerozumie komunikácii KDH so Smerom a že zákon o medveďoch je scestný;

– po 25:00 – či budú ďalšie protesty, napríklad na obranu RTVS;

– od 30:00 – že do europarlamentu kandiduje aj pre sklamanie z toho, že Slováci si volia len bláznov a zlodejov;

– po 32:00 – že v europarlamente chce presadzovať, aby sme ženy neposielali zbytočne pod nôž iba pre názor biskupov a náboženských fanatikov;

– po 33:40 – že Ivan Korčok už má ponuku od SaS;

– od 36:00 – že Richard Sulík bude mať vždy vplyv na dianie v SaS;

– okolo 40:00 – v čom bude do budúcna rozdiel medzi SaS a PS.

Hlúpa propaganda nás chce uniesť z demokracie k autokracii, tvrdí Tomáš Kriššák, špecialista na boj s dezinformáciami.

Vstáva aj o štvrtej ráno, aby mohol v regiónoch žiakov či učiteľov vovádzať do zákulisia dezinformácií a propagandy a robí to popri svojej práci. Na druhej strane tu máme rovno vládneho splnomocnenca, ktorý konšpirácie šíri. Ten prvý to financuje z vlastného vrecka, či dobrovoľných príspevkov verejnosti, ten druhý rovno zo štátnej kasy, a teda z peňazí nás všetkých. Aj také je Slovensko po posledných parlamentných voľbách. 

Alebo – iný vládny predstaviteľ argumentuje vulgarizmami z knihy podporenej financiami z Fondu na podporu umenia, aby poukázal na nutnosť zmeny zákona o tomto fonde, no už neuviedol, že podporenú knihu vydalo vydavateľstvo, ktoré riadil. No čo? Len ďalšia dezinformácia z koaličných vôd. 

A pokračovať by sme mohli zámerom rovno zrušiť verejnoprávnu RTVS, lebo...údajne „šíri dezinformácie“. Tak o nej hovoria opäť vládno-koaliční nositelia moci. A rovnako títo mocní hovorili o „prezidentovi vojny“... A kde je moc tam je aj pravda? Či ako? 

„Vy máte moc, my však pravdu“ – odpovedal by im politický väzeň svedomia Silvester Krčméry. 

Ako na tento chaos pravdy, nepravdy, konšpirácií a zavádzania dezinformáciami? Témy pre Tomáša Kriššáka, ktorý odkrýva ich zákutia. 

Dezinformácie podľa neho oberajú ľudí o „informované rozhodnutia“. „V čase pandémie sa dalo predísť veľkému množstvu úmrtí a ťažkých ochorení, keby ľudia neboli zmanipulovaní a robili by informované rozhnodnutia. Nehovoriac o miliardových nákladoch, ktoré takto doľahli na spoločnosť“, tvrdí Kriššák. 

Dezinformácie sú pritom podľa neho šírené umelo, „aby to vyhovovalo malej skupine ľudí z ekonomických a mocenských záujmov“. 

„V momente, keď vidíme, že dochádza k šíreniu dezinformácií z najvyšších pozícii moci, vtedy vieme, že spoločnosť je najviac ohrozená. Je to bohužial stav, v ktorom sa Slovensko aktuálne nachádza“, dopĺňa. 

Robia to podľa neho „klamári a pokrytci“. 

Hrádzou pre takéto zavádzanie spoločnosti a snahy o prechod z demokracie k autokracii je podľa Tomáša Kriššáka vzdelávanie ku kritickému mysleniu. 

„Keď sa jednotlivec dokáže vybaviť tým, že dôveruje sám sebe a svojmu kritickému pohľadu, dokáže odolať každému klamstvu a manipulácii.“

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pri deťoch, ktoré žijú v neúplných rodinách je riziko chudoby až 40 percent, kým pri dôchodcoch je to len 9 percent. Najohrozenejšou skupinou obyvateľstva teda nie sú penzisti, ale sú to deti, ktoré majú iba jedného rodiča, hovorí na margo aktuálne schválených 13. dôchodkov Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Trináste dôchodky ako nová realita nášho penzijného systému versus potreba konsolidácie verejných financií. Zvyšovanie životnej úrovne penzistov totiž prichádza v čase potreby ozdravenia verejných financií, teda ľudovo povedané doby uťahovania opaskov. Vládna štedrosť k penzistom ale nebude vôbec lacná. V tomto roku nás to bude stáť 829 miliónov, budúci 926 a v roku 2027 výdavky na trináste penzie prekročia jednu miliardu eur. Trináste penzie pritom prichádzajú v čase vládou avizovaného uťahovania opaskov. Vláda totiž akútne potrebuje nájsť takmer jeden a pol miliardy a v najbližších troch rokoch počíta s konsolidáciou vo výške takmer 4. miliárd.

Ako teda ide zvyšovanie životnej úrovne penzistov dohromady s potrebou utiahnuť našim verejným financií opasok? Dá sa konsolidovať v rádoch miliard bez toho aby to nemalo negatívny dosah na našu životnú úroveň a môžeme si trináste dôchodky dovoliť? No a napokon, sú naši penzisti skutočne tou najohrozenejšou skupinou obyvateľstva a ak ňou nie sú - pretože tou sú deti rodičov samoživiteľov, tak prečo sa vláda venuje prioritne práve penzistom? Odpovie Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V podcaste budete počuť aj ministra práce a sociálnych vecí Erika Tomáša ako i premiéra Roberta Fica

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Študoval na vesmírnej univerzite, zúčastnil sa viacerých vesmírnych projektov a prednášal po celom svete. Aktuálne sa venuje popularizovaniu vesmíru na Slovensku aj prostredníctvom konferencie VýťahConf.

O tom, čo ho na vesmíre fascinuje najviac nám porozprával Aleš Nohel. V podcaste SHARE sa s ním zhovára redaktor Živé.sk Maroš Žofčin. 

V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Každý piaty slovenský senior sa nikdy nestretol s pojmom dezinformácia alebo hoax. Tretina nevie povedať, ktoré médium je dôveryhodné alebo nedôveruje žiadnemu - aj toto nedávno, ukázal prieskum spoločnosti CallQuest. Takmer milión hlasov vo voľbách patrí práve seniorom. Ako je to s ich vzdelávaním v oblasti kritického myslenia? A čo s tým má Demagóg.sk? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s lektorom a analytikom Demagóg.sk Pavlom Lackom.

Frankovská poukázala na fakt, že po voľbách sa situácia na dezinformačnej scéne mierne ukľudnila. Šírili sa podľa nej skôr hoaxy súvisiace so zdravotnými témami ako hoaxy o Ukrajine či Európskej únii. Práve pri hoaxoch o zdraví patria medzi najzraniteľnejšie skupiny seniori.

Lacko opísal dôležitosť vzdelávania v oblasti kritického myslenia pri všetkých vekových kategóriách. Uviedol, že aj keď medzi sebou medzigeneračne nemusíme súhlasiť, mali by sme byť zhovievaví a nepáliť mosty. 

Veronika Jursová Prachárová 

Partnera prezidentky Zuzany Čaputovej odvolali z Rady vlády pre mimovládne organizácie. Ak prejde zákon z dielne SNS, mimovládky budú môcť dostávať pokuty a bude ich môcť zrušiť ministerstvo vnútra. Pripomína, že v Maďarsku takýto zákon ohrozil eurofondy. Zuzana Čaputová sa podľa neho nechystá odísť z verejného života, jej plán je skôr mimovládna alebo akademická sféra.

V podcaste s Jurajom Rizmanom sa dozviete:

– od 1:30 min. – že v Rade vlády pre mimovládne organizácie pôsobil aj za vlád R. Fica a P. Pellegriniho;

– po 3:00 – koho dosadila vláda do rady namiesto neho;

– od 4:00 – že aj Petra Pellegriniho podporovali politické mimovládky;

– po 5:40 – že zásah proti mimovládkam v Maďarsku ohrozil eurofondy;

– od 7:00 – že problém zákona o mimovládkach nie je len stigmatizácia, ale aj pokuty a možnosť ich rušenia ministerským úradníkom;

– po 10:00 – že každá autokracia sa začína vysporiadaním sa s občianskym sektorom, médiami a opozíciou;

– od 12:30 – či vláda poškodí aj pomáhajúce mimovládky, napríklad domovy dôchodcov;

– po 15:20 – že aj v USA majú zákon o zahraničných agentoch, ale to by u nás znamenalo označovanie ruských a čínskych vplyvových organizácií;

– od 18:00 – že vláda sa nezaviazala k otvorenému vládnutiu;

– okolo 20:00 – či zastavenie grantov a dotácií zastaví mimovládky;

– po 21:00 – akú má náladu po voľbách a či sa nechystá odísť zo Slovenska;

– od 24:00 – čo plánuje robiť Zuzana Čaputová po skončení prezidentského mandátu;

– po 28:00 – na koho zaberajú príhovory prezidentky o krotení emócií;

– od 30:00 – či Petrovi Pellegrinimu nebude chýbať prvá dáma;

– po 31:00 – čo v neoficiálnej funkcii prvého gentlemana dokázal pre Slovensko;

– na konci rozhovoru – či nechce podľa vzoru Hillary Clinton kandidovať aj on.

„Politická situácia na Slovensku sa nepochybne uberá neliberálnym smerom. Fašizmus ako taký je v súčasnej Európe mŕtvy, čo ale neznamená, že režimy, ktoré sa formujú, nie sú v princípoch podobne nebezpečné ako fašizmus. Čo je pre Európu reálnou hrozbou je neliberálny populizmus a rôzne zaobalené autokracie, ktoré už nemajú v sebe revolučný náboj ako fašizmus, ale chcú kontrolovať inštitúcie,“ hovorí historik Aton Hruboň.

„Sociálne ladený liberálny populizmus s národným akcentom sa druhýkrát v krátkom slede ukázal ako triumfálna stratégia, čo vylučuje, že ide o náhodu. Pre koalíciu to znamená potvrdenie a povzbudenie. Matematika a trendy nepustia: V horizonte troch rokov má pri konsenze v nacionalistickom tábore a systematickej vplyvovej podpore Aliancie zvonka našliapnuté na hladkú ústavnú väčšinu,“ tvrdí na margo aktuálneho diania na Slovensku historik Anton Hruboň, ktorý sa zaoberá sa modernými dejinami Slovenska, ale i Európy a to s dôrazom na historické a súčasné podoby fašizmu, politického radikalizmu a nacionalizmu.

Smeruje teda slovenská spoločnosť k nejakej modernej podobe fašizmu, čo je vlastne ten liberálny populizmus a kde má táto vzbura voči elitám a liberálnej demokracií svoje červené čiary a hranice? No a vyrovnali sme sa vôbec s dedičstvom Tisovho štátu alebo politika hrubých čiar nás naučila v mene prežitia zabúdať a nevyvodzovať spravodlivosť čo nastavilo mentálne vzorce spoločnosti tak, že v mene víťazstva je možné skutočne všetko a účel svätí i akékoľvek prostriedky? A máme vôbec ako spoločnosť nejaký príbeh o tom, kto sme, čo chceme a kam smerujeme?

„Jedna z kľúčových veci, ktorá nám chýba v našej národnej identite je chýbajúci budovateľský príbeh alebo mýtus našej štátnosti. Toto je jadro, ktoré tu absentuje a to potom častokrát vedie k pocitom akejsi národnej menejcennosti a chýbajúcemu konsenzu na určité kľúčové témy,“ pripomína historik Hruboň.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Od futsalu sa cez mládežnícke kategórie dostala až do A-mužstva Spartaka Trnava. Fyzioterapeutka Lenka Jurišičová sa v športovom prostredí začala pohybovať už počas vysokej školy a postupne začala naberať na popularite medzi futbalistami aj na sociálnych médiách. Ako sama tvrdí, ona si nevybrala futbal, ale futbal si vybral ju.

Dnes je 29-ročná rodáčka z Trnavy neodmysliteľnou súčasťou klubu z jej rodného mesta. Často pracuje pod tlakom a dokonca priznala, že už mala aj obavy z vyhorenia. Svoju prácu by však nevymenila za nič.

V najnovšej epizóde relácie Striedame! na ŠPORT.sk porozprávala, ako sa k práci vo futbale dostala, čo je jej každodenná náplň v klube a aký je najväčší rozdiel medzi prácou s mládežou a A-mužstvom Trnavy.

Taktiež prezradila, aké sú jej ambície do budúcna, čo spôsobilo jej popularitu na sociálnych médiách a ako vníma to, že je jediná žena v realizačnom tíme úradujúceho víťaza Slovenského pohára.

Martina Šimkovičováprenajalasvojmu generálnemu tajomníkovi rezortu kultúry Lukášovi Machalovi sálu v kaštieli v Budmericiach na súkromnú spoločenskú akciu. V kaštieli minulý týždeň oslavoval svoju päťdesiatku. Sálu dostal na dva dni za 100 eur.

„Čo sa javí ako kľúčový problém je, že Lukáš Machala je pravá ruka Šimkovičovej. Sprevádza jú a blízko s ňou spolupracuje. A tento človek uzavrel zmluvu s ministerkou - a teda s osobu, s ktorou je v blízkom kontakte, aby získal sálu na súkromnú akciu. Je otázka, či by aj iný občan Slovenskej republiky, ktorý by si povedal, že si chce urobiť oslavu narodenín, mal taký jednoduchý prístup na ministerstvo a dokázal by si v kaštieli prenajať sálu," približuje v podcaste autor zistenia a reportér Aktualít Tomáš Kyseľ.

Novinár tiež vníma ako problém za akú sumu Machala dostat sálu. „Javí sa to ako nízka suma už len preto, že napríklad minulý rok sa tam konal svadobný obrad za 400 eur," dodáva tiež Tomáš Kyseľ.

Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho je to nastavenie ľudí zo Slovenskej národnej strany. „Funkcionári SNS vtrhnú do krásnych objektov, ako je kaštieľ v Budmericiach, ministerstvo kultúry alebo inštitúcie a ničia to tam a dehonestujú. Je to prirodzené správanie funkcionárov SNS, ktorí majú neúctu k Slovenskej republike," hovorí v podcaste.

Zástupcovia SNS podľa Bárdyho nie sú kariérni politici, ktorí si uvedomujú, ako by sa mal riadiť štát. „Prišli sa správať ako papaláši. Prišli si odtrhnúť z koláča, ktorý získali po voľbách vďaka Robertovi Ficovi. Od nich sa nedá čakať nič dobré. Nominácie zodpovedajú mentálnej a hodnotovej úrovni tej strany. Je to strana papalášov," dodáva.

Moderuje Denisa Hopková.

Prvý milión za 41 hodín, druhý za 70 a už je aj tretí. Na siedmy deň. Občianska zbierka Munícia pre Ukrajinu má presne týždeň. A ak sa k českej vládnej iniciatíve Ficov kabinet pridať odmietol, suplujú ho občania. 

Slogan „keď nie vláda, posielame my“ zatiaľ zmobilizoval už viac ako 50 tisíc darcov. Reagujú tak nielen na neutíchajúci hlas Volodymyra Zelenského po pomoci, ale aj na volanie iniciatívy, že „Slovensko nie je zbabelé“ a jeho občania sa „nevedia zmieriť s vládnym odopretím pomoci vojnou zmietanému susedovi“. 

Ako iniciatíva masívnej občianskej pomoci vznikla a ako využije zhromaždený kapitál? Otázky pre Zuzanu Suchovú, ktorá za zbierkou stojí. A keďže v jej osobe sa dobročinnosť spája aj s profesným zameraním na fundraising, pozrieme sa aj na to, ako nutkanie k pomoci u ľudí prebúdzať, aby sme mohli žiť v lepšom svete. 

„Je to vyjadrenie postoja a hodnôt, ktoré vyznávame“, tvrdí v podcaste Zuzana Suchová. Široká komunita darcov podľa nej takto „online partizánči“ voči postojom zostavy Fico4.0 pri pomoci Ukrajine. 

Zuzana Suchová bola konfrontovaná aj s otázkou, čím by sa snažila presvedčiť premiéra Fica, aby na pomoc prispel on.

„Konfrontovala by som ho so svedectvami filmu Viery Dubačovej Tí, ktorí zostali. To, čo sa tam deje, sa dá prirovanť ku koncentračným táborom z druhej svetovej vojny“, reaguje Suchová. 

„Keď Rusi naženú tristo ľudí do školskej pivnice, kde má človej miesto na ktorom môže len sedieť, či stáť. A sú tam zavretí niekoľko týždňov. Zakazujú im pritom vynášať mŕtvych. Alebo na pochovanie majú hodinu, ako kopú ten plytký hrob, pričom ich počas toho ešte aj ostreľujú… Toto sú svedectvá, ktoré by som pustila pánovi Ficovi, aby sa na to pozrel.“

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Robert Fico po boku ministerky Martina Šimkovičovej útočil na kultúru a médiá. Umelcom vyčítal vulgárnosť. Herec SND Richard Stanke však pripomína, že je to Robert Fico, kto o ľuďoch hovorí ako o prascoch. Ministerka kultúry medzitým avizuje zosekanie financií umelcom, ktorí protestovali proti jej politike. Premiér hovorí, že na stole bude aj financovanie cirkví.

Ministerku kritizujú len nekultúrni ľudia a duchovní bezdomovci, slovenská národná kultúra nemá byť transsexuálna, a počas predstavenia nemajú zaznievať vulgarizmy. To všetko povedal dnes Robert Fico na pôde ministerstva kultúry. Nezostáva to však iba pri slovách. Vládna koalícia sa pokúša ovládnuť kultúrne fondy, zrušiť RTVS a do novej inštitúcie nominovať vlastného riaditeľa, a avizuje zmeny vo financovaní cirkví.

Ako na to reaguje opozícia? Okrem predstaviteľov koalície budete v podcaste Aktuality Nahlas počuť aj poslankyňu za PS Zoru Jourovú.

Nahrával Peter Hanák.

Vo štvrtej časti nášho videocastu sme privítali reprezentantku vo vodnom slalome Elišku Mintálovú. Vicemajsterka sveta si ziskom striebornej medaily v K1 zaistila účasť na olympiáde v Paríži, kde bude patriť medzi naše najväčšie želiezka v ohni. Okrem prípravy na súboje pod piatimi kruhmi prišla reč aj na čítanie vody, povahu súperiek a otázku, ako dokáže byť malá krajina ako Slovensko úspešná v tomto športe.

Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Eliška Mintálová bude v Paríži patriť k veľkým slovenským nádejam na zisk cenného kovu. Na posledných majstrovstvách sveta premiérovo získala medailu, vo finále nestačila len na Austrálčanku Jessicu Foxovú. Po jednej z jej najlepších sezón sa umiestnila na štvrtom mieste v tradičnej ankete Športovec roka.

V exkluzívnom rozhovore s komentátorom Formule 1 Števom Eiselem sa dozviete:

- prečo si z vlastných peňazí platí výlety za Formulou.

- kde bol,keď sa na internete objavila informácia o prestupe Hamiltona do Ferrari 

- aké je to komentovať so živým publikom za chrbtom. 

Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Podľa prieskumu Národnej banky Slovenska dosiahli Slováci vo veku od 18 do 79 rokov v teste finančnej gramotnosti priemerne 66 bodov zo 100. Konečné skóre našej krajiny bolo 13, 3 bodov z 21. Tento stav môže mať dopad na schopnosť ľudí správne zhodnocovať svoje úspory.

Novinári, ktorí píšu o dezinfoscéne dávajú svoju kožu na ich trh. Totiž ľudia z dezinfoscény sú známi tým, že zverejňuju čísla týchto novinárov. Snažia sa na nich hľadať špinu, zverejňujú ich osobné údaje, či ich rodinu. Je to rozšírené na Telegrame, hovorí v podcaste novinár Matej Príbelský.

Číslo novinára Aktualít Mateja Príbelského pred nejakým časom zverejnil na svojom účte na sociálnej sieti známy slovenský raper Patrik Vrbovský. Stalo sa tak po tom, čo sa ho reportér spýtal na stretnutie na úrade vlády pár dní pred voľbami. Na druhý deň sa raper ospravedlnil, no číslo mladého novinára stále koluje napríklad na dezinformačných kanáloch.

„Stále prijímam hovory na moje súkromné číslo. Moje číslo sa dostalo inzerát k jednému produktu. V popise bolo napisane že ľudia ma môžu kontaktovať v čase od 6:00 do 9.00," hovorí podcaste novinár Matej Príbelský.

Vo svojich textoch sa hlavne venuje dezinformáciam a dezinformačnému priestoru. „Novinári, ktorí píšu o dezinfoscéne dávajú svoju kožu na ich trh. Totiž ľudia z dezinfoscény sú známi tým, že zverejňuju čísla tíchto novinárov. Snažia sa na nich hľadať špinu, zverejňujú ich osobné údaje, či ich rodinu. Je to rozšírené na Telegrame."

Podľa neho sa vzťah verejnosti k novinárom zhoršil aj pre slovné útoky politikov. Tie sú zamerané aj na jednotlivých novinárov. „Do veľkej miery to napomáha k tomu, aby sa zradikalizoval vzťah verejnosti k novinárom," konštatuje. V rozhovore približuje, ako sa dá útokom vo verejnom priestore brániť.

Reportér hovorí, ako komunikovať s blízkymi, ktorí podľahli dezinformáciám. „Záleží, či sa dá s touto osobou komunikovať, či je prístupný aj iným názorom. Ak áno, tak treba s ním komunikovať rešpektujúco, pýtať sa odkiaľ sa informáciu dozvedel a prečo si to myslí. Nezabúdať pri tom byť tak trochu človekom. Môžeme mať iné politické názory, ale na druhej strane sme stále kamaráti. Treba debatu kultivovať. Potom začne byť človek prístupný aj našim pohľadom na svet," dodáva Príbelský.

Moderuje Denisa Hopková.

Každá z nás si počas roka kladie otázku, ako sa dostať do formy, mnohé ženy však robia veľa chýb a o chudnutí kolujú aj rôzne mýty.

Ako sa z úspešnej manažérky stane zanietená športovkyňa? Hoci by sa mohlo zdať, že vášen k športu a pohybu nájdu len ľudia, ktorí sa tomu vo veľkom venujú od útlehu veku, nemusí to byť vždy tak. Svedčí o tom aj príbeh Janky Šimkovičovej, ktorá sa po ukončení práce v korporáte začala venovať tomu, čo ju najviac baví. Dnes je zakladateľku fitnes platformy Supershape, kde sa venuje spolu s ďalšími odborníkmi klientom a pomáha im k životným zmenám v oblasti zdravého životného štýlu. Ako sama hovorí, nemusí to byť vždy len o makaní v posilke, hýbať sa môžeme aj prirodzene. S Jankou sa rozprávala Miroslava Zahatlanová.

Od vyhorenia k podnikaniu

Aj vy máte pocit, že nie ste športový typ a k pohybu nemáte špeciálny vzťah? “Aj ja som bola bežná žena a bežné dieťa, bývali sme veľa vonku, takže pohyb tam vždy bol ale nebolo to nejako vrcholovo, takže aj človek, ktorý sa nevenuje športovaniu nejako vo veľkom, si vie nájsť k pohybu cestu,” hovorí na úvod Janka Šimkovičová.

Ako mladá, tesne po škole začala pracovať v korporáte, kde však veľmi rýchlo prišla na to, že táto cesta pre ňu nie je správna. Rovnako, ako dnes mnohí mladí vyhorela a povedala si, že svoj život jednoducho zmení. Nakoniec v sebe našla svoju vášeň k športu, pohybu a zdravému životnému štýlu.

Janka však priznáva, že o chudnutí ešte stále koluje množstvo rôznym mýtov, ktorým veríme.

“Hýbať sa musí každý z nás, v tom som nekompromisná, sme na to evolučne nastavení. Keď sa človek začne vedome vnímať, a príde na to, koľko počas dňa sedí, príde na to že presedí aj polovicu života. Jednoducho, to cvičenie a pohyb je pre telo dôležité, najmä v tom, aby telo fungovalo tak ako má. Bez obyčajného pohybu - to znamená nejaké aj prechádzky v prírode, nebude naše telo fungovať,” pripomína Janka Šimkovič.

“Mnohé ženy sú motivované a chcú niečo zmeniť, ale idú na cvičenie veľmi zhurta, žiaden extrém nie je dobrý a nikto pri tom potom dlho nevydrží. To znamená, že ak začínam cvičiť, dávam si toho menej, aj keby to mali byť dva tréningy týždenne, aj kratší čas. Aj u mňa nastal veľký zlom vtedy, keď som pochopila, že pohyb mi neskutočne pomáha aj mentálne, zrazu som začala pravidelne cvičiť nie kvôli schudnutiu,” hovorí Janka Šimkovičová.

V podcasteŽeny ako mysa ešte dozviete:

-ako sa Janka dostala k vlastnému podnikaniu

- čo je pre ňu pri cvičení najdôležitejšie

-najčastejšie mýty a chyby, ktoré robíme pri cvičení aj stravovaní

-či musíme striktne dodržiavať zásady zdravej stravy a jedálnička

-ako často by sme mali cvičiť

Pred decembrovým zápasom bol v UFC neporazený so skóre 4-0 a v rebríčku ťažkej váhy mu patrilo krásne 15. miesto. Nitriansky MMA bojovník Martin Buday (13-2) však pri doposiaľ najväčšej výzve kariéry proti Shamilovi Gazievovi (12-1) nebol vo svojej koži a pripísal si len druhú prehru, prvú od roku 2017. Čo poznačilo jeho výkon? Aj o tom hovorí v relácii ŠPORT.sk s názvom Staredown.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Stanislav Hlučka bol počas 2. svetovej vojny členom československej zahraničnej armády a príslušníkom RAF, vojenského letectva britských ozbrojených síl. Ako vojenský letec sa zapojil aj do SNP, no aj napriek tomu bol v roku 1948 zatknutý a vo vykonštruovanom súdnom procese odsúdený na 5-ročný trest odňatia slobody.

Medzi zručnosti, ktoré by dnes mali byť rozvíjané, patrí porozumenie vzťahom v spoločnosti, porozumenie tomu, na čom stojí demokracia, občianska gramotnosť, povedomie o histórii, ale aj informačná gramotnosť. Súbor týchto zručností človeka predurčuje, aby nemal pocit úzkosti či dezorientácie vo vysoko komplexnom prostredí, ktoré vytvára informačný chaos. 

Aký vplyv na výchovu a vzdelávanie má rýchly rozvoj digitálnych technológií? Prečo by sa mal vzťah vo vzdelávaní transformovať z jednosmerného na obojstranný a čo by mohli deti a mládež naučiť staršie generácie? Čo znamená tzv. digitálna dospelosť a čím sa u používateľov v online priestore prejavuje? Ako sociálne siete ovplyvňujú pozornosť či schopnosť orientácie u detí?

Prečo sa dnes školy nedokážu adaptovať na zmeny v digitálnom prostredí? Mohli by v tomto ohľade spolupracovať s inými aktérmi, napríklad s neziskovými organizáciami? Ako je možné deti učiť správať sa v online priestore obozretne? Nakoľko môže byť pre zvýšenie pozornosti detí účinný zákaz mobilných telefónov pri výučbe?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s prorektorom Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Prahe a poradcom českého ministra školstva Mikuláše Beka Bohumilom Kartousom.

Hosť je autorom kníh o budúcnosti vo vzťahu k vzdelávaniu a sebarozvoju s názvami No Future (2019) a Future ON! (2023) a a líder českého startupu Idem do seba zameraného na tému duševného zdravia.

In recent years, there have been several occasions when female passengers in particular have had unpleasant experiences of harassment. This time, young woman "experienced" an incident in which none of her fellow passengers stood up for her.

The former prosecutors of the Office of the Special Prosecutor Matúš Harkabus and Daniel Mikuláš have resigned from their prosecutorial positions. Harkabus explains the reasons for his departure in a letter addressed to General Prosecutor Maroš Žilinka.

After the election of Peter Pellegrini as president, a dispute arose in the coalition over who would succeed him as deputy speaker of parliament. It was not ended by the unambiguous announcement on Monday by the Hlas party that the new president of the National Council will be the current investment minister Richard Raši.

This podcast used a short sample from youtube.com/investigativnecentrumjkuciaka

"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Robert Fico sa pokúsi nastoliť nejakú verziu kremeľského režimu no a bude to tu zrejme podstatne dlhšie, než na jedno volebné obdobie, hovorí publicista Arpád Soltész. Grigorij Mesežnikov vidí vo vládnej politike už i zjavné črty fašizmu. „Fico sa stáva brzdou demokratického vývoja,” dodáva politológ.

Ovládnutie a pokus o znormalizovanie verejnoprávnej RTVS, ovládnutie Fondu na podporu umenia, stigmatizácia mimovládok, útoky na médiá a dokonca i na konkrétnych novinárov, snaha zastrašit a paralyzovať kritickú časť verejnosti a nasadiť opozícií psiu hlavu extrémizmu, obsadzovanie úradov vernými a lojálnymi služobníkmi no a na strane druhej, štedrá ruka trinástych dôchodkov, hoci i na úver a za netrpezlivého čakania veriteľov Slovenska na akýkoľvek zmysluplný plán konsolidácie rozvrátených verejných financií. Dobre známe starorímske heslo cisárov „Chlieb a hry” sa tak v slovenskej praxi mení na akúsi politiku "cukru a biča" tak dobre známej i zo šedivej a beznádejnej praxe husákovskej Normalizácie.

Kde budú mať teda tieto ambície vládnej moci svoj strop a nakoľko je občianska spoločnosť schopná – ale najmä ochotná, postaviť sa tomuto mocenskému valcu? A k čomu smeruje slovenská spoločnosť pod taktovkou takýchto politikov? No a čo my- spoločnosť? Čo si necháme vnútiť mocou a nakoľko v nás ožijú všetky tie generačne pestované a rokmi overené normalizačné vzorce kolaborácie s mocou na jednej strane, ale i odporu v povestných ostrovčekoch pozitívnej deviácie na strane druhej? Téma pre publicistu Arpáda Soltésza a politológa Grigorija Mesežnikova.

Umelá inteligencia dnes vytvára obrázky na nerozoznanie od skutočných. Všetko navyše nasvedčuje tomu, že čoskoro sa s k nim pridajú aj videá, či dokonca hlas. Ako sa vyznať v záplave obsahu, o ktorom na prvý pohľad nevieme povedať ani len to, či je vôbec skutočný?

Do podcastu SHARE nám na to prišli pomôcť odpovedať šéf inovácií v reklamnej agentúre PS:Digital Róbert Szabó a Digital Content Manager vo vydavateľstve Ringier Ivan Hrušovský. Rozprával sa s nimi redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Kvízy, o ktorých v podcaste hovoríme:

Podcast o technickej stránke deepfake obsahu, na ktorý odkazujeme:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Poslanec KDH František Mikloško hovorí, že zákon o medveďoch, ktorý im podporí koalícia, neznamená kolaboráciu. Pri ostatných konzervatívnych témach, ktoré otvára Robert Fico, mu KDH odkazuje, že hovorí nezmysly. Podľa Mikloška sa Ficovi ako komunistovi nedá veriť. Slovenskí biskupi sú podľa neho opatrní vo vyjadreniach aj preto, že majú v cirkvi aj nacionalistických kňazov. Sú voliči KDH odolní voči konšpiráciám?

V podcaste s Františkom Mikloškom sa dozviete:

– od 1. minúty – že Robert Fico je dobrý aj zlý policajt v jednej osobe;

– po 3:00 – či KDH nepadá do Ficovej pasce;

– od 6:00 – že Robert Fico straší úplnými nezmyslami, ktoré nehrozia, napríklad adopciami homosexuálov;

– po 10:00 – že Robert Fico je komunista, ktorého neviaže žiadne z jeho slov;

– od 14:00 – prečo podľa neho Peter Pellegrini začal zle;

– od 15:40 – že kňaz Kuffa sa úplne mýli a používa demagógiu;

– po 16:00 – že biskupi sú mierni, lebo niektorí kňazi sú nacionalisti a iní až predkonciloví konzervatívci;

– od 18:00 – či si vie vybrať medzi pápežom Františkom a Benediktom XVI.;

– po 20:00 – či pápež Benedikt XVI. môže za to, že Ján Orosch je arcibiskupom;

– okolo 22:00 – či katolíci náhodou nie sú zraniteľní voči konšpiračným teóriám, keď tak ľahko naleteli na konšpiráciu o „gender ideológii“;

– po 26:00 – čo by malo byť témou eurovolieb;

– od 28:00 – že momentálne víťazí hrubá sila a to treba zastaviť;

– po 31:00 – prečo KDH napísalo list do Bruselu, že nám nemajú zastaviť eurofondy;

– do 35:00 – že KDH neskončí ako Maďarská aliancia na strane koalície.

Predstavitelia koalície pred nepríjemnými otázkami radšej utekajú.

Niektorí vládni politici vyhlasujú, že rozprávať sa treba s každým. A hneď vzápätí odmietnu komunikovať s tými, ktorí im nejdú po ruke. Viac v Ťažkom týždni.

Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.

Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Korupcia nás ešte stále hodne trápi, očakávania že táto vláda s ňou bude nejako výraznejšie bojovať – a preto sa situácia zlepší, sú však minimálne. Vypýva to z prieskumu pre Nadáciu Zastavme korupciu. „Ľudia majú od tejto vlády oveľa viac očakávaní v iných oblastiach - ako je zastabilizovanie cien či sociálne istoty, než je boj s korupciou,“ vysvetľuje Xénia Makarová z Nadácie.

Korupcia trápi výraznú väčšinu Slovákov. Podľa takmer 87 percent opýtaných je korupcia veľmi – alebo skôr, závažný problém. Len necelé 4 percentá si myslí, že to závažný problém nie je. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Nadáciu Zastavme korupciu. Prieskum mapoval nálady Slovákov v čase rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry.

Zlou správou sú aj naše očakávania pretože takmer 38 percent opýtaných si myslí, že počas súčasnej vlády sa korupcia zvýši a vyše 30 percent očakáva, že sa za Fica jej úroveň nezmení. Vyše 83% má pocit, že v odhaľovaní korupcie sa dokopy nič neurobilo alebo ak niečo aj áno, ale nie dosť. Príčinu vidia najmä v tom, že sú do nej zapojené aj osoby, ktoré zastávajú významné funkcie

Čo nám tento prieskum o jednej z kľúčových tém našej spoločnosti hovorí a ako to, že sa z kedysi ťažiskovej témy, ktorá ešte pred pár rokmi mala potenciál vyhrávať (alebo prehrávať) voľby stala téma, ktorá už nie je na špici záujmu verejnosti a teda tým pádom ani politikov? Zmierila sa teda slovenská spoločnosť s korupciou ako sprievodným znakom politiky a berie ju ako akúsi daň za vládnutie?

Prečo si nevieme poradiť s verejnými činiteľmi žijúcimi evidentne nad svoje oficiálne príjmy a ako to, že politici tajaci z čoho financujú svoj luxusný život nekolú verejnosti oči aspoň tak, že by ich tlak verejnej mienky vytlačiť z politickej mapy? No a ako sa menili v čase jej formy a kde a ako sa transformovali kedysi populárne igelitky či schránkové firmy plné anonymných peňazí do straníckych pokladníc? A napokon, zlyhal boj s korupciou v minulom volebnom období a čaká nás opäť éra nástenkových tendrov a mýt či emisií ukrytých do cudzokrajných anonymných schránok?

Témy dnešného podcastu s Xéniou Makarovou a Martinom Suchým z Nadácie Zastavme korupciu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ukrajinu trápi nedostatok munície. Európska únia nedokázala naplniť svoj záväzok dodať krajine milión kusov delostreleckej munície do marca 2024. Pomôcť sa im rozhodla česká vláda - vznikla koalícia krajín, ktorej cieľomc je zaobstarať vyše milióna kusov munície za stovky miliónov eur z tretích krajín. To je aj témou podcastu Nahlas z Ukraїny.

Reportérka Stanislava Harkotová približuje, ako vznikala česká inciatíva.

„Česi si robili prieskum trhu ešte pred ruskou inváziou v roku 2022. Na celom príbehu, ktorý bližšie opísal český Respekt, je zaujímavé to, že chrobáka do hlavy im nasadil propagandistický článok RIA Novosti. Rusi vtedy používali naratív, že Česi chcú vyzbrojovať ukrajinských nacistov. Ministerskí úradnicí sa na tom mohli akurát tak pousmiať, no inšpirovalo ich to k tomu, aby si spravili prehľad o tom, kto má k dispozícii aké zásoby."

Takto nejako sa začal veľký európsky príbeh, keďže k českej iniciatíve sa po tom, čo o munícii pre Ukrajiny prvýkrát verejne hovoril prezident Petr Pavel, začali pridávať rôzne krajiny. „Pobaltie, Škandinávia, Nemci, Poliaci. Slovensko tam chýba," dodáva novinárka.

Napriek tomu, že slovenská vláda sa do iniacítvy nezapojila, urobili tak viaceré občianske iniciatívy. V zbierke Munícia pre Ukrajinu Slováci, ktorí chceli prispieť, už vyzbierali viac ako milión tristotisíc eur. „Tento krok evidujú aj niektorí známi ukrajinskí analytici. Že je tu iniciatíva, kde vlastne vidieť rozmer toho, že Ficova vláda je na jednej strane, občiansky sektor na druhej," približuje Stanislava Harkotová.

Podľa novinárky ide pre Ukrajinu, ktorá priznáva nedostatok munície, o významnú pomoc pred očakávanou ruskou letnou ofenzívou.

Moderuje Denisa Hopková.

„Keď nie vláda, posielame my.“ Slogan týchto hodín. Na vojenskú pomoc Ukrajine sa za necelé dva dni vyzbieralo vo verejnej zbierke s názvom Munícia pre Ukrajinu už viac ako milión eur. Zuzana Izsáková z iniciatívy približuje, že na prvý milión bolo potrebných len 41 hodín. 

Lídri Európskej únie sa v tých istých hodinách v Bruseli dohodli, že Kyjevu dodajú svoje protivzdušné systémy. Len hodiny pred odjazdom na ten istý samit však slovenský premiér hovoril aj o Západe, ktorý pri Ukrajine „blbne“.

Matej Kandrík z Adapt institut hovorí, že ide o náhľad rovno do premiérovej duše. 

A s Petrom Bárdym sa ešte vrátime k odchodu avizovanému odchodu dozorujúcich prokurátorov prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnirovej. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Na svete žije asi 200-tisíc medveďov hnedých, na Slovensku podľa údajov z rokov 2020 – 2021 približne 1050. O medveďovi poznáme rôzne básničky či riekanky, napríklad medveďku, daj labku a deti učíme k láske k celej prírode, no nedávno sa medveď stal nepriateľom Slovenska číslo jeden.

Vyštudovaný lesný ekológ a zoológ, aktivista a člen iniciatívy My sme les Ondrej Kameniar s nami rozobral túto tému v podcaste Ekocaste.

Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete?

Museli utiecť, aby si zachránili holé životy. Ich existencia sa v okamihu zmestila do pár igelitových tašiek. A utekali, ako vládali. Naviac – zo svojich domovov. Do neznáma. 

Dramatická situácia, ktorých je dnešok vymedzený prvou štvrtinou 21. storočia plný. Tak to môže vyzerať na vojnou zmietanej Ukrajine, či medzi africkými utečencami, ktorí hynú vo vodách Stredozemného mora. 

Aktuálny popis je však momentkou z dramatického rozpoloženia tých, čo museli utekať pred silou z Náhorneho Karabachu. Do Arménska. A tam im pomáhajú aj Slováci. Ako a prečo? Na to sa už pozrieme s charitatívnou pracovníčkou Dominikou Šimonffyovou. 

„Arménci sú pohostinní. No inak, ako my Slováci. My si vieme uctiť tých významnejších, oni sú pohostinní ku každému. Aj k biednym“, rozpráva o svojich postrehoch Dominika. 

„Prišli mi smutní, no nie zúfalí. Opakovali, že keby sa svojej zlej situácii ľudí na úteku poddali, nemali by šancu prežiť. Nad vodou ich drží nádej“, dopĺňa. Keď sa pýtam, že z čoho pramení, Dominaka reaguje: „Z prijatia“. „Boli prijatí miestnymi, ktorí tiež nežijú v neviem akých podmienkach, no vedia sa deliť a prijímať“, konštatuje Dominika Šimonffyová. 

Prečo dáva svoju energiu pomoci iným ona sama? 

„Nedávalo by mi to zmysel žiť iba pre seba. Myslím si, že to tak cítia aj ostatní. Nemusíte pritom ísť pomáhať do zahraničných misií, stačí si všímať svoje okolie“. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Kým po prezidentských voľbách premiér Robert Fico hovoril o vykosťení KDH, dnes hnutiu ponúka: „poďme rozprávať o zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi, o superpotratoch, ja s tým nemám absolútne žiaden problém.

Slová premiéra po tom, čo hnutie KDH ponúklo vláde novelizáciu zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o civilnej ochrane - presnejšie sa to má týkať premnožených medveďov. V KDH tiež zaslali list šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Žiadajú, aby Slovensku nestopli peniaze z plánu obnovy, a to napriek tomu že hnutie malo výhrady k rušeniu úradu špeciálnej prokuratúry.

V parlamente sme zisťovali, čo myslia poslanci KDH o slovách Roberta Fica - aj o tých prvých o vykostení ich hnutia, aj o ponuke, ktorú dnes premiér smeroval europoslankyni KDH Miriam Lexmann. Budete počuť Viliama Karasa, Martina Šmilňáka, Petra Stachuru a Františka Mikloška. Oslovili sme aj exšéfa KDH Alojza Hlinu, dnes poslanca SaS a Vladimíru Marcinkovú.

Podcast si môžete vypočuť aj vo forme textu, ktorý nájdete tu.

Moderuje Denisa Hopková.

Zisťovali sme, ako vývoj batérií ovplyvňuje konštrukciu a ceny elektromobilov a čo to znamená pre budúcich majiteľov.

Ako dlho vydrží batéria v elektromobile a čo by mali majitelia vedieť, aby zbytočne neznižovali jej životnosť? Aké vylepšenia batérií pripravujú výrobcovia a môžu batérie s tuhým elektrolytom predstavovať zásadný technologický skok pre svet elektromobilov?

Aj o týchto témach v podcaste SHARE rozprával vedúci tímu, ktorý skúma batérie na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FEI STU) Miroslav Mikolášek. Zhovára sa s ním redaktor Živé.sk Ján Trangel.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

TIP:https://zive.aktuality.sk/clanok/pqNHqDa/mozem-nabijacku-od-notebooku-pripojit-k-mobilu-odbornik-z-fei-stu-odpoveda-na-najcastejsie-otazky-podcast/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

NAKA už celé mesiace neodkryla jediný prípad väčšej korupcie, hovorí jej bývalý riaditeľ Ľubomír Daňko, ktorý aktuálne pracuje pre Nadáciu Zastavme korupciu. Podľa neho je v polícii taká nálada, že sa nikomu nechce púšťať do ničoho väčšieho. Ak minister Šutaj Eštok zruší NAKA, Slovensko príde o peniaze z plánu obnovy. Daňko hodnotí zákon o mimovládkach ako zle napísaný a vychádzajúci v ústrety len konšpirátorom.

V rozhovore s Ľubomírom Daňkom sa dozviete:

– od 1. minúty – prečo sa rozhodol neodísť zo Slovenska, ale bojovať proti korupcii;

– po 3:00 – ako vláda šikanuje policajtov;

– od 4:00 – že chcel zostať vyšetrovateľom NAKA, ale súčasný policajný prezident mu to neumožnil;

– po 6:00 – či naozaj potrebujeme Národnú kriminálnu agentúru alebo by ju mohol minister pokojne zrušiť;

– od 7:00 – že ak zrušíme NAKA, prídu nám ďalšie listy z Európskej komisie a nedostaneme peniaze z plánu obnovy;

– po 9:00 – že nedostatok policajtov by vyriešili vyššie platy;

– od 11:00 – aký je plat strážmajstra, ktorý riskuje život na ulici;

– po 12:00 – že policajti nikdy nemuseli znášať toľko mediálnych útokov od obvinených osôb ako teraz;

– od 13:00 – že ho ako mladého človeka motivoval k vstupu do polície vzťah k psom, nie detektívky;

– po 14:30 – ako policajti vnímajú predvolebnú päťstoeurovku;

– od 15:30 – že NAKA od januára nevyšetrila ani jeden prípad veľkej korupcie;

– po 17:00 – ako sa policajti a úradníci boja púšťať do veľkých káuz;

– od 19:00 – čo hovorí na návrh zákona, ktorý mieri proti mimovládkam;

– po 20:30 – že koalícia klame, ak tvrdí, že tento zákon nie je v rozpore s právom EÚ;

– od 24:00 – že autori návrhu, napríklad poslanec Huliak, nemajú naštudovanú problematiku a zákon napísali zle a nejasne;

– po 27:00 – ako zákon vychádza v ústrety iba konšpirátorom.

„Je strašne dôležité ísť k volebným urnám a vedieť čo robím no a potom byť pripravený za to niesť i zodpovednosť. Tu sa však deje pravý opak, ľudia nejako volia a potom sa spoliehame, že nás z toho niekto zachráni, ale nezachráni nás nikto. Toto si teraz budeme „žrať“ štyri roky,“ hovorí europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.

„Myslím si, že je férové ľuďom povedať, že menšia časť národa - a časť politikov, prehrala súboj. Boli zvolení na štyri roky a či sa to niekomu páči alebo nie, oni tu tie štyri roky budú vládnuť. Ľudia potrebujú pochopiť čo sa stalo a že sem nepríde žiadna Eurokomisia, ktoré by nás tejto zodpovednosti zbavila. Volič má byť zodpovedný za svoju voľbu a toto si ľudia musia uvedomiť a musí tu byť aj nejakí líder, ktorý im to povie: „Vážení vám sa nemusí páčiť kto tam teraz je, ale vy ste si ho zvolili a musíte niesť zodpovednosť za to, čo ste si zvolili. Teraz nepríde žiadny Mesiáš a nezachráni vás.“ odkazuje nám europoslankyňa (za SaS) Lucia Ďuriš Nicholsonová. Tá po prezidentských voľbách napísala na svoju sociálnu sieť aj status, v ktorom sa po volebnej porážke Ivana Korčoka prakticky so Slovenskom rozlúčila: „Zapíname kufre. Slovensko je na veľmi dlho stratené. Patríme jednoznačne na východ, nie na západ a všetky výchylky, vrátane pravicových vlád a našej unikátnej pani prezidentky, ktorú nám závidí svet, ale Slovač ju hejtuje do krvi, boli len chyby v programe. Vivat, Slovakia. R.I.P.“

Ako teda vníma volebné rozhodnutie, v ktorom Slovensko zverilo post prezidenta do rúk nominanta koaličného Hlasu a dlhoročného Ficovho súputnika a prečo to považuje za tak fatálne rozhodnutie, že prakticky zlomila nad touto krajinou palicu? Kde sa podľa nej stala chyba a – ako dlhoročná liberálna politička, berie zodpovednosť za túto prehru svojho vlastného politického tábora i na seba? Pomôže Slovensku, ale aj našej politickej opozícií cesta neustále pokračujúcich mítingov a ak nie, kde vidí cestu k zmene voličských preferencií? No a napokon, ako predpovedá výsledky blížiacich sa eurovolieb?

„Myslím si, že progresívci získajú signifikantnú časť mandátov, ale celoeurópsky si myslím, že práve frakcia Obnovme Európu pôjde výrazne dolu a tie sily v europarlamente budú pre usporiadané v prospech pravicových extrémistov a bude to mať zásadný dosah i na európsku politiku,“ hovorí pre Ráno Nahlas europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko bolo minulý týždeň opäť témou v Bruseli. K právnemu štátu na Slovensku a slobode médií v europarlamente prebehla rozprava. Na to, či by sme mohli prísť o eurofondy a aké ma Komisia otázky na Slovensko sme sa pýtali viacerých europoslancov.

Európska komisia je v úzkom kontakte so slovenskou vládou, uviedol komisár pre spravodlivosť Didier Reynders počas minulotýždňovej rozpravy o právnom štáte a slobode médií na Slovensku v Európskom parlamente. Komisia si všimla snahy o zmenu trestných kódexov. „Zmeny boli prijaté v zrýchlenom konaní začiatkom februára napriek tomu, že Komisia žiadala, aby bolo viac času pre vhodné konzultácie, ktoré by prebiehali nielen na národnej, ale aj európskej úrovni,” uviedol v súvislosti s novelou trestného zákona.

Zmeny podľa Reyndersa ohrozia boj proti korupcii a obhajovanie finančných záujmov Európskej únie. „Reforma ako bola prijatá zohľadnila určité pochybnosti, ktoré Komisia mala v súvislosti s predchádzajúcim návrhom,” uviedol komisár pre spravodlivosť.

Európska komisia je v kontakte so slovenskými inštitúciami pri hodnotení dopadov zmien. „Ide o to, aby sa zabezpečilo efektívne pokračovanie prebiehajúcich vyšetrovaní prípadov. Vrátane tých, ktoré sa týkajú finančných záujmov EÚ,” dodal Didier Reynders.

Budete počuť aj vicepremiéra pre Plán obnovy Petra Kmeca. Popiera, že by Slovensko malo prísť o miliardy eur.

Na tému sme sa pýtali aj viacerých europoslancov. Budete počuť europoslancov za KDH - Miriam Lexmann a Ivana Štefanca. "Nemyslím si, že sa niečo udeje pred eurovoľbami," hovorí Štefanec v podcaste.

Robert Fico po výhre Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách hovoril, že by ho neprekvapilo, ak by nám teraz z čisto politických dôvodov a výsledku prezidentských volieb Európska Komisia skočila na fondy. „To, že to Robert Fico pustil do éteru znamená aj to, že možno vie a uvedomuje si, že zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry a prerozdeľovanie procesov - pri tom prerozdeľovaní môže nastať vstup do týchto procesov. Či nastane alebo nenastane závisí od Roberta Fica, akým spôsobom transparentne bude nakladať s týmto prerozdeľovaním. Európska prokuratúra to bude skúmať a v prípade, že bude jasné, že tam prichádza k ovplyvňovaniu súdnych procesov alebo stupovaniu do súdnych procesov, tak že sa nechránia ekonomické záujmy a transparentnosť európskych prostriedkov, tak v tom prípade príde k odoberaniu. Ked to Fico hovorí znamená, chce sa chrániť, že on s tým nič nemá a len tá zlá opozícia. To robí dlhodobo," myslí si Miriam Lexmann. myslí si Miriam Lexmann.

Budete počuť aj reakcie poslancov Smeru Roberta Hajšela a Kataríny Roth Neveďalovej, Jozefa Mihála z koalície PS-Spolu, či českého europoslanca Luděka Niedermayera.

Podcast Európa vzniká v spoluprácie redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.

Moderuje Denisa Hopková.

Kto bude novým šéfom parlamentu? Zdá sa, že dnes sa na túto otázku odpoveď nenájde. Koalícia sa chce téme venovať po eurovoľbách. No minimálne je jasné, že dohoda na mene nie je. SNS podporuje Andreja Danka, Hlas Richarda Rašiho.

Celá debata o šéfovi SNS začala po tom, čo premiér Robert Fico cez víkend v Sobotných dialógoch na RTVS povedal, že by bolo najlepšie, ak by sa predsedom parlamentu stal Andrej Danko. On sám ako premiér, Peter Pellegrini ako prezident a Andrej Danko ako predseda parlamentu by boli pre Slovensko najlepšia trojica. Na to však reagoval minister práce a podpredseda strany Hlas Erik Tomáš a pre rádio Expres uviedol, že ich nominantom je Richard Raši.

Boli sme sa teda pýtať na túto tému poslancov koalície. Budete počuť poslancov Hlasu Samuela Migaľa a Miroslava Čellára, poslancov SNS Romana Michelka a Dagmar Kramplovú, ale aj poslancov opozície - Martina Dubéciho z Progresívneho Slovenska Branislava Gröhlinga zo Slobody a solidarity.

Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho Robert Fico urobí všetko preto, aby sa Hlas znova spojil so Smerom a vytvoril jednu silnú stranu. "Bude to referendum o strane Hlas. Ak má byť životaschopný, bude si musieť obhájiť stoličku," hovorí.

Podľa neho je Andrej Danko drahá nevesta a Robert Fico mu má byť za čo vďačný.

Moderuje Denisa Hopková.

"Záležitosť možno považovať za uzavretú, ak by však izraelský režim urobil ďalšiu chybu, reakcia Iránu bude podstatne tvrdšia." Vyhlásenie iránskej misie pri OSN po nedeľňajšom nočnom masívnom no odrazenom útoku na Izrael. Na jeho mestá malo letieť 85 ton výbušnín, ktoré však Izrael a jeho spojenci zneškodnili ešte vo vzduchu. Akcia za miliardu sto miliónov eur podľa prepočtu izraelských vojnových analytikov. Čo je však pre Teherán „uzavretou záležitosťou“, pre vojnový kabinet Tel Avivu zostáva až výstražnou povinnosťou odvety. 

V pozore je svet. Spojenci zainteresované strany odhovárajú od ďalších stretov a ešte väčšej eskalácie. 

Čo sa to na blízkom východe deje a prečo? Zásadnou otázkou však zostáva čo bude ďalej? Téma pre Attilu Kovácsa, znalca pomerov tohto regiónu z Katedry porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave. 

„Napríklad už nikto nehovorí o Gaze, o Západnom brehu...o vojne, ktorá je tam už pol roka a má viac ako tridsaťtisíc obetí len medzi Palestníncami. Nevie sa veľa o rukojemníkoch. Ciele zničiť Hamas sú rovnako na míle vzdialené od naplnenia“. Attila Kovács ilustruje, ako napätie s Iránom prospieva politike izraelského premiéra Netanjahua a jeho okoliu. Aktuálnu vojnu s radikálmi Hamasu označuje totiž za „porážku“ jeho politiky. Otvorenou podľa neho zostáva otázka, či má premiér Netanjahu politicky pripravené kroky, čo po prípadnom dobytí radikálov. Podľa Attilu Kovácsa nemá a „hrozba Iránom“ mu tak politicky len vyhovuje. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Izraelský vojnový kabinet v týchto chvíľach rozhoduje o odvete za víkendový útok Iránu. Celý diplomatický svet, vrátane ich spojencov, vyzýva Izrael, aby neeskaloval konflikt. V izraelskej vláde však sedia aj pravicoví a náboženskí extrémisti, upozorňuje politológ Jozef Lenč. Exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský si myslí, že Izrael nenechá iránsky útok bez odozvy, ale tá môže byť aj mierna. 

Išlo by o odvetu za odvetu, tvrdí Jozef Lenč a pripomína izraelský útok na iránsky konzulát v sýrskom Damašku, kde pred dvomi týždňami zomrelo niekoľko vysoko postavených iránskych dôstojníkov. Aj tento incident však vypovedá o tom, ako Irán dlhodobo využíva územia okolitých krajín a polovojenské až teroristické skupiny na útoky proti Izraelu. Dá sa táto špirála násilia zastaviť? 

A ktorá zo strán Izrael vs. Irán je silnejšia? 

Dnešný podcast Aktuality Nahlas nahral Peter Hanák.

Dvere do reprezentácie sa mu naplno otvorili až v 30 rokoch. Slovenský hokejista Samuel Takáč absolvoval premiéru na vrcholnom podujatí v Pekingu, a hneď z toho bola bronzová olympijská medaila. Úspešnú sezónu 2021/22 zakončil titulom v drese Slovana a šiestimi bodmi na svetovom šampionáte.

Z individuálneho hľadiska mu vyšla aj táto sezóna. V základnej časti strelil za Slovan 17 gólov a pridal aj 19 asistencií, čím sa zaradil medzi trojicu Slovákov v TOP 30 tabuľke produktivity. Pri absencii Michala Sersena dokonca prebral kapitánske „céčko". V play-off pridal v štyroch zápasoch iba jednu asistenciu.

Minulý rok sa do záverečnej nominácie na svetový šampionát nedostal. Po konci Slovana vo štvrťfinále extraligy môže tentokrát zabojovať o miestenku už od úvodných prípravných zápasov proti Švajčiarsku.

V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk zhodnotil posledné dve nevydarené sezóny Slovana Bratislava. Prezradil, kedy sa dozvie, či v klube zostane aj v novom ročníku a načrtol budúcnosť klubu z hlavného mesta.

Taktiež porozprával o svojej vysokej produktivite v reprezentácii, šanciach dostať sa po dvoch rokoch na svetový šampionát a zaspomínal si na bronzovú olympiádu v čínskom Pekingu.

My vám povieme, prečo sa takto niektoré modely volajú. Povieme si aj o najväčšej diere na ceste, zistíte, ktorá osobnosť má svoju vlastnú značku zmrzliny a zoznámime sa s chlapíkom, ktorý si originálnym spôsobom zničil svoje Lamborghini Huracán. Tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Vo voľbách si voliči oboch táborov odpovedali na úplne odlišné otázky, tvrdí publicista Samuel Marec. Podľa neho jedni volili s otázkou o demokracií, EÚ či Ukrajine, tí druhí ale odpovedali na úplne inú otázku - otázku o pokoji a stabilite. „No a my sa na tých ľudí nemôžeme teraz hnevať, že si to takto vybrali pretože oni neodpovedali na rovnakú otázku ako my,“ dodáva Samo Marec.

„Tie rovnice, ktoré si tak veľmi radi hovoríme, nefungujú. Že my podporujeme Ukrajinu, podporujeme demokraciu a EÚ a na druhej strane sú podporovatelia Fica, Harabina, Putina či fašizmu. Nefunguje to tak a ak túto dilemu takto staviame, tak sa zásadne mýlime a navyše tým znemožňujeme akýkoľvek dialóg,“ tvrdí na margo výsledkov prezidentských volieb, ale najmä vzhľadom na diskusiu, ktorá sa po nich rozpútala publicista a komentátor Samuel Marec.

Podľa neho nie výsledok volieb, ale práve táto diskusia ukazuje, že si radi staviame úplne falošné dilemy, splošťujeme realitu a lietame od mantinelu k mantinelu. Hľadáme vše objímajúce vysvetlenia, tvrdí Marec pretože podľa neho i tieto voľby ukázali, že volebná realita je oveľa štruktúrovanejšia a volebné rozhodnutia sú (zvlášť v čase sociálnych sietí) oveľa viac o emócií než o raciu.

„My sa na voličov Petra Pellegriniho hneváme pretože sme to vnímali ako voľbu medzi demokraciou a nedemokraciou a my to potom interpretujeme tak, že oni chcú nedemokraciu. Lenže oni v tých voľbách odpovedali na inú otázku, odpovedali na otázku či chcú pokoj alebo chaos – a logicky, ak si máš takto vybrať, vyberieš si pokoj. No a my sa na tých ľudí nemôžeme hnevať, že si to takto vybrali pretože oni neodpovedali na rovnakú otázku ako my. Mali by, pretože v skutočnosti to bola tá kľúčová otázka volieb, ale my sa musíme snažiť pochopiť tie mechanizmy lebo aj ich rozhodnutia predsa majú nejakú vnútornú logiku,“ dodáva Marec.

„My to do veľkej miery podceňujeme, ale veľká väčšina ľudí - a týka sa to i nás, sa vo finále rozhoduje na základe emócií. My si síce myslíme, že robíme veľmi kvalifikované a premyslené volebné rozhodnutia, ale nie je to tak. No a s príchodom sociálnych sietí získala komunikácií práve emócií veľmi veľký výtlak, stačí si v minulosti spomenúť na základe čoho vyhral voľby Igor Matovič. No a emóciu, ktorú mal vo finále Peter Pellegrini bol pokoj.“

Čo nám teda tieto voľby skutočne povedali a ako von z toho bludného kruhu akýchsi národných mýtov, vzájomného obviňovania sa, hlbokej nedôvery a prehlbujúcich sa spoločenských zákopov? Voľby, ktoré nielen obnažili aktuálnu mentálnu mapu Slovenska, ale ukázali nám aj to, ako vysoká miera vzájomnej nedôvery - a dnes už i hlbokého nepochopenia i v tých najnákladnejších témach v našej spoločnosti, tu v našej spoločnosti panuje.

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz nie ani tak o prezidentských voľbách, ako skôr o ich veľmi odlišnej interpretácií v oboch čoraz viac znepriatelených táboroch. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Narodil sa na Východnom Slovensku. V roku 1935 zmaturoval a šiel študovať medicínu do Prahy. V roku 1939 sa po uzavretí vysokých škôl vrátil domov, do novovzniknutého Slovenského štátu, kde bol odvedený do pracovných oddielov, kde slúžili najmä Rómovia a Židia.

Rozhodol sa emigrovať do Palestíny, na vysťahovaleckej lodi vyplával z Bratislavy v roku 1940 a zažil príbehy ako z dobrodružného filmu. Po stroskotaní lode boli zachránení Britmi a Josef bol následne internovaný v egyptskom väzení v Alexandrii.

Po prepustení vstúpil v máji 1941 do československej armády v Alexandrii a bojoval pri Tobruku pri Dunkerque. V roku 1946 si dokončil štúdiá na lekárskej fakulte a o rok neskôr prešiel na chirurgické oddelenie nemocnice Na Bulovke, kde pracoval až do svojho odchodu do dôchodku.

„Každá generácia si niečo fasne, neexistuje komfortný život. Každého ten život niekedy preplieska. Nemusí to byť osobné, môže to byť celospoločenský fenomén, no môžeme vystúpiť z komfortnej zóny a povedať: Stačilo!“ Priznáva úspešná herečka Henrieta Mičkovicová s dodatkom, že kľúčom k lepšej spoločnosti by mala byť ľudskosť.

V Mimóze sa (ne)dozviete:

00:30 – ako sa vlastne volá;

03:00 – ako vystupuje z komfortnej zóny;

04:10 – prečo nemá sociálne siete;

08:05 – aký predmet doučovala svoju dcéru;

11:15 – prečo by mal byť jednou z priorit školstva výskum;

19:15 – či sa k nej ľudia správajú pekne;

26:30 – čo sa stalo s našou krajinou;

30:00 – prečo sa teší z budúcej generácia a iné.

Nielen cvičenie a jedlo, ale napríklad aj odpočinok, otužovanie, meditácia alebo aspoň psychická pohoda, sú pre naše telo absolútne kľúčové. Sebavedomie sa dá nadobudnúť už prvým tréningom, no reálne výsledky sú na dlhšie. V podcastovej sérii TELO vám prinášame prvú časť rozhovoru s trénerom Janym Landlom. Počúvať môžete po prihlásení sa do služby Aktuality Navyše.

Jany robil karate, fitness, tanec aj triatlon. Vyrysovaní ľudia sú podľa neho často nešťastní. A tiež odporúča, aby ste nedržali diétu. Radšej si nastavte zdravé stravovanie a cvičenie, ktoré vám dlho vydrží.

Druhú časť rozhovoru s Janym Landlom vám prinesieme v podcaste TELO o dva týždne.

Rozhovor viedol Peter Hanák.

Pri sledovacích softvéroch na rozpoznávanie tvárí je problémom veľká netrasparentnosť, najmä ak sú nasadené štátmi, pretože zvyčajne nemáme ako verejnosť prístup k takmer žiadnym informáciám. V praxi sú zväčša používané biometrické kamerové systémy, ktoré rozpoznávajú vašu tvár, s cieľom identifikovať, prípadne autorizovať vás na vykonávanie istých úkonov.

Ako sa trénuje umelá inteligencia používaná v systémoch na rozpoznávanie tvárí? Prečo môžu byť dané systémy diskriminačné a ako prebieha ich testovanie na zraniteľných komunitách? Nakoľko je dnes takéto rozpoznávanie tvárí presné? Prečo sú systémy čoraz častejšie nasadzované štátmi a ako môžu pomáhať zvyšovať bezpečnosť na verejných priestranstvách? Ako sú využívané autoritárskymi režimami v rámci tzv. systému sociálnych kreditov?

Prečo začal Izrael používať program na sledovanie Palestínčanov v Gaze? Aký bol pôvodný zámer projektu a na čo sa používa dnes? Ako Izrael využíva AI na výber cieľov bombardovania? Aké problémy vznikajú pri zostavovaní zoznamov podozrivých osôb? Aký falošný AI obsah v rámci konfliktu vzniká a ako ho môžu používatelia sociálnych sietí rozpoznávať?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s redaktorkou portálu Živé.sk Luciou Kobzovou.

Peter Pellegrini won the presidential election with 53.12% of the vote against Ivan Korčok, who won 46.87%. Pellegrini, who won in most regions except Bratislava, has the second-highest number of votes in the history of presidential runoffs in Slovakia.

The cadastral map is a part of the cadastral register, which graphically shows the land, its boundaries, and the location of real estate on the territory of the Slovak Republic. The citizen can see, for example, the owner of the land or property or the burdens that the land has. It is an important tool for three-dimensional planning, legal transactions, and property management. The maps are available online via the Cadastral Portal.

Information from the cadastre is often used by journalists to investigate the ownership of public figures or dubious businessmen who, for example, may have defrauded the state of value-added tax. It is this open-source - the cadastral portal - that the government wants to restrict.

Juraj Slafkovsky scored his first career hat trick and the Montreal Canadiens handed the Philadelphia Flyers their eighth straight defeat with a 9-3 victory on Tuesday night.

This podcast used a short sample from youtube.com/SPORTSNET youtube.com/Hockeytraining youtube.com/HAFTV

"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Dôvody, pre ktoré má momentálne Slovensko pozastavené posudzovanie žiadosti o peniaze z Plánu obnovy, sú dva. Jeden je ekonomický a druhý sa týka vládnej politiky v oblasti spravodlivosti. V každom prípade však hrozí, že o peniaze prídu ľudia v slovenských regiónoch. Ide totiž o projekty ako nemocnice v Martine a Banskej Bystrici, opravy železníc pri Fiľakove či Leviciach.

Voliči Smeru a Hlasu tak v praxi pocítia dôsledky svojho rozhodnutia, komenture pre náš podcast exminister investícií z úradníckej vlády Peter Balík. Budete počuť aj vysvetlenie vicepremiéra pre Plán obnovy Petra Kmeca z Hlasu, aj lídra opozície Michala Šimečku z PS, alebo Veroniku Remišovú z klubu hnutia Slovensko.

Moderuje Peter Hanák.

Ako si vyjednať lepšiu cenu za nové bývanie? A dá sa to vôbec? Dokáže si laik vyjednať lepšiu cenu za byt či dom, keď stojí oproti skúsenému realitnému maklérovi a developerovi? Skúsený profesionálny vyjednávač a konzultant Viktor Kostický tvrdí, že áno. V podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk poradí, ako na to.

Netreba sa báť vyjednávať o cene nehnuteľnosti

Kúpa nehnuteľnosti je pre mnohých najväčšia investícia v živote. Aj napriek tomu majú mnohí ľudia strach z vyjednávania o znížení ceny nehnuteľnosti. „Deje sa to, tiež som to zažil, keď som predával s manželkou byt pred mnohými rokmi. Chceli sme nejakú sumu a kupujúci povedali dobre. A urobili obrovskú chybu. Inými slovami, čo chcem povedať je, že získanie lepšej ceny, získanie zľavy pri takejto veľkej životnej investícii, je zásadná vec,“ hovorí profesionálny vyjednávač a konzultant obchodu Viktor Kostický. Bežne v živote vyjednávame, bez toho, aby sme si to uvedomovali, pri oveľa menej závažných rozhodnutiach o kúpe nejakého produktu či služby. „Ak to neurobíte pri takto zásadných veciach ako je pozemok či byt, tak si veľmi škodíte. Ale veľmi. Napríklad nehnuteľnosť stojí 250 000 eur. Povedzme, že by šlo len o neúspešné vyjednávanie, v ktorom by ste získali len 3% zľavu, čo je 7 500 eur. Vedeli by ste využiť tieto peniaze na niečo iné, ako na to, že ich darujete druhej strane?“ Aj takýmto spôsobom objasňuje dôležitosť vyjednávania o cene nového bývania v podcaste Nehnuteľnosti.sk Viktor Kostický.

Odpoveď NIE neznamená definitívne odmietnutie

Jednou z chýb, ktorá sa robí pri snahe o vyjednávanie, je to, že prvotnú negatívnu odpoveď považujeme za koniec vyjednávania. „Keď prvýkrát počujem odmietavú odpoveď, tak mám pocit, že ide o definitívu. Ale nie je to tak, skoro nikdy. Je psychologicky úplne normálne pre každého človeka na prvýkrát povedať nie, nedá sa, bol tu iný záujemca, atď. Moje uši to počujú. Bolo to prvé nie a v tomto momente to pre mňa len začína. Ideme na druhý pokus, na tretí pokus, na štvrtý a uvidíme ako sa situácia vyvinie. To je zásadná vec.“Kostický vidí za touto bežnou reakciou cúvnutia ľudí strach z odmietnutia. Odmietnutie totiž spôsobuje nielen psychickú, ale až fyzickú bolesť, preto sa jej snažíme vyhnúť. Ďalšou chybou pri vyjednávaní o cene nehnuteľnosti môže byť, keď žiadame o neracionálnu zľavu a na vyjednávanie sa vopred nepripravíme.

V podcaste sa dozviete aj:

- aké ďalšie chyby robíme pri vyjednávaní

- ako sa pripraviť na vyjednávanie o cene nehnuteľnosti

- kedy je ten správny čas začať s vyjednávaním

- ako nás emócie ovplyvňujú pri vyjednávaní

- ako klásť kľúčové otázky pri obhliadke nehnuteľnosti

- aké techniky vyjednávania môžeme použiť, keď chceme zľavu na nehnuteľnosť

- či všetky argumenty, ktoré používa druhá strana, sú vždy pravdivé

S profesionálnym vyjednávačom a konzultantom obchodu Viktorom Kostickým sa rozprávala redaktorka Zuzana Majerčíková.

Voliči dopriali dlhoročnému politikovi ďalšiu funkciu.

Krátke zamyslenie nad tým, čo stačí na „oblbnutie“ našinca a čo by sa s tým dalo robiť, ponúka Ťažký týždeň.

Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.

Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Podľa expremiéra a lídra kandidátky PS do eurovolieb Ľudovíta Ódora by sa PS malo rozširovať do politického stredu a dať ponuku aj Ivanovi Korčokovi. Odpoveď však neočakáva v blízkej budúcnosti. Témou eurovolieb bude podľa neho Robert Fico. Tvrdí, že Slovensku netreba zastavovať eurofondy, keďže ich vláda ani poriadne nečerpá.

V podcaste s Ľudovítom Ódorom sa dozviete:

– od 1:00 – či je voličov druhej strany jednoducho viac;

– po 2:30 – že aj voličom koalície dôjde, že boli oklamaní, najmä ak nebudú lacné potraviny, energie ani mier;

– od 5:00 – že Robert Fico ešte pred 10 rokmi kampaňoval proti Maďarom, ale etnická politika už nefunguje;

– po 12:50 – že treba pracovať na ponuke Ivanovi Korčokovi;

– od 14:40 – kedy PS predstaví program do eurovolieb;

– okolo 15:00 – že témou eurovolieb bude opäť Robert Fico, ktorý na všetkých štyroch svetových stranách vidí Putina;

– od 16:00 – či chceme, aby nás v Bruseli reprezentoval Ľuboš Blaha s obrazom Che Guevaru;

– po 17:00 – či Orbánovo vydieranie Európy cez právo veta nie je úspešná stratégia, ktorú zopakuje aj Fico;

– od 19:00 – či bude mať Slovensko obrovskú medzinárodnú hanbu;

– po 25:00 – či je za rozširovanie EÚ o Ukrajinu, Srbsko, Bosnu a ďalšie krajiny a či tým neprídeme o eurofondy;

– po 27:00 – či sa majú slovenskí poľnohospodári obávať vstupu Ukrajiny od EÚ;

– od 29:40 – že Slovensku netreba zastaviť eurofondy, lebo ich vláda vinou diletantstva ani nevie čerpať;

– po 31:00 – či verí Robertovi Ficovi, že naozaj prepustí 30 percent úradníkov a či sa to vôbec dá;

– od 36:00 – že vláda s rozpočtom skôr či neskôr narazí na realitu;

– po 37:00 – že vláda by vyššou DPH úplne poprela svoje predvolebné sľuby, no ostatné spomínané opatrenia prinesú len drobné;

– okolo 38:00 – ako dúfa, že vláda nesiahne na druhý pilier, v ktorom už obrala budúcich dôchodcov o miliardy;

– po 40:00 – prečo všetci odborníci dávno vedia, čo treba urobiť, ale politici to nikdy nepresadia.

Do slovenských kín prišiel dokument Tady Havel, slyšíte mě? Hodina a pol s Václavom Havlom známym i neznámym. Zberný dokument, ktorý vznikol z dvesto hodín dokumentárneho materiálu zaznamenaného najmä v posledných rokoch života exprezidenta Havla.

V jeho tvorivom tíme je aj Havlov dlhoročný poradca, hudobník, človek Novembra’89 Michael Kocáb. Je zároveň koproducentom filmu. 

Ako on videl Václava Havla a čo si z neho môže zobrať nový „zvolený“ prezident Peter Pellegrini. Oslovili sme ho bezprostredne po slovenskej premiére.

Dokument prichádza na Slovensko len v horizonte hodín, ktoré delia krajinu od prezidentských volieb, v ktorých vyhral kandidát vládnej väčšiny Peter Pellegrini. 

„Kocky sú hodené. Teraz si už môžeme len priať, aby nový prezident dokázal udržať to pevné odhodlanie, o ktorom občas niečo povie, zostať súčasťou Európskej únie a Nato. Bude to však mať ťažké, lebo reči, že Ukrajine sa vojensky pomáhať nebude, do toho nezapadajú“, tvrdí Kocáb.

„Čo si priať? Aby zodpovednosť, ktorú získal, využil pozitívne. Aby bol pre všetkých ľudí. Aby nebol len pre svoju stranu a pre Fica. Aby vnímal hlasy aj tých, ktorí ho nevolili a majú na veci úplne iný názor.“

Môže si z príbehu odchádzajúceho Václava Havla niečo zobrať aj Peter Pellegrini? 

„Povedzme pokoru a oddanosť službe ľuďom. Vnímajúc zároveň základné mravné a morálne hodnoty. A neuhnúť od nich. Aj preto si Havla vážili. Jedna vec je niečo povedať, druhá aj to naplniť. A Václav Havel mal tú silo to urobiť“, povedal Michael Kocáb. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ľudia, ktorí nevedia inak vládnuť, tak to robia systémom „rozdeľuj a panuj,“ ale nedochádza im, že časom sa môže situácia meniť a čím väčším tlakom sa víťazstvo dosiahne, tým väčší bude aj ten spätný náraz, hovorí o narastajúcej polarizácií psychológ Dušan Ondrušek. Polarizácia je podľa neho prirodzeným javom, u nás je však príliš priživovaná nezrelými politikmi.

Je po prezidentských voľbách, nad krajinou sa však pokoj a mier sľubovaný novozvolenou hlavou štátu nerozhostil. Frustrácia a napätie by sa dalo priam krájať a o stupňujúcej sa polarizácií začali ako o probléme hovoriť už aj politici. Ako je však u nich obvyklé, aj v tomto prípade, vlastné brvno v oku nevidia, no o to hlasnejšie hovoria o smietkach v očiach oponentov a dokonca jeden z dlhodobo najvýraznejších politikov konfliktu dnes z polarizácie obviňuje svojich politických oponentov. Stáva sa teda z konfliktu nová politická téma?

„Všetci máme v sebe tendenciu k tzv. atribučnej chybe, respektíve atribučnému skresleniu: Keď sa niečo darí, tak máme tendenciu prisudzovať to sebe a naopak, keď sa niečo nedarí, tak máme tendenciu hľadať vinníkov mimo seba a tak potom vznikajú rôzne komplikované príbehy, kto všetko tú chybu (alebo prehru) spôsobil. No a keď je spoločnosť dostatočne vyzretá, tak sa to neberie tak osudovo. Keď je ale spoločnosť nezrelá a nie je v nej zrelá a kultivovaná diskusia a zvyklosti o tolerancií protivníka, tak sa uchyľuje napríklad k nálepkovaniu a rozdeľovaniu spoločnosti,“ hovorí psychológ a odborník na krízovú komunikáciu Dušan Ondrušek.

Čo je teda za stupňujúcou sa agresivitou v spoločnosti, kto je za ňu zodpovedný, prečo voľby nepriniesli žiadnu úľavu a nejde o nový spôsob politickej taktiky v akejsi permanentnej nikdy nekončiacej predvolebnej kampani? Téma dnešného podcastu s psychológom Dušanom Ondrušekom, politológom Jozefom Lenčom a šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym.

„Ak chcú demokrati veriť, že tu môže nastať nejaká zmena k lepšiemu, tak radikalizáciou diskusie, urážaním oponentov a prehlbovaním zákopov, ktoré sú tu dnes vykopané, sa to nedosiahne. Je to obrovská chyba,“ upozorňuje Peter Bárdy.

„Keď sú lídri nezrelí, tak im nestačí vyhrať, ale majú tendenciu v konflikte pokračovať a dávať najavo tým, čo prehrali, akí sú nemožní,“ dodáva Dušan Ondrušek.

Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Digitálne watermarky či nástroje na odhaľovanie klamlivého obsahu majú zásadnejšie obmedzenia.

Takzvaný deepfake obsah je čoraz ťažšie odlíšiť od skutočného. Ako vzniká a existujú nejaké nástroje na to, ako ho odlíšiť od toho skutočného?

V podcaste SHARE nám o tom porozprával odborník na umelú inteligenciu z Kempelenovho inštitútu informačných technológií Michal Gregor. Zhovára sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Viac na:https://zive.aktuality.sk/clanok/bmylcng/kompro-na-osobnosti-nahe-celebrity-deepfake-sa-vyrazne-zlepsil-prichadza-era-neistoty/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Podporené Science+.

Občania si vybrali provládneho kandidáta.

V ďalšej časti Ľahkého podcastu o ťažkej korupcii bude reč o skutočných právomociach novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho.

Jedlo bezpochyby patrí medzi najdôležitejšie zložky života človeka. Správna životospráva, dostatok vitamínov a príjem potravy z kvalitných surovín dokážu človeka udržať zdravého a v dobrej forme.

Anetta Vaculíková je lektorkou vzdelávania o jedle, nadšenkyňou zdravej stravy a kvalitných potravín, udržateľného životného štýlu, veľkou gurmánkou aj vášnivou cestovateľkou.

V dnešnom podcaste s názvom Európske Slovensko nám povedala viac o tom, ako súvisí to, čo jeme, s naším zdravím a porozprávame sa aj o tom, ako na bezpečnosť a kvalitu potravín dohliada Európska únia.

Čo sa v podcaste Európske Slovensko dozviete?

Premiér Fico je nebezpečný človek lebo nechce podporovať Ukrajinu zbraňami, tým ale jedným dychom hovorí: Tak kapitulujte! Pretože oni bez tých zbraní budú musieť kapitulovať a mier, ktorý by sa takto zrodil je niečo, o čom Karel Kryl spieva: „Ne – nejsme na kolenou, ryjeme držkou v zemi!“ Hovorí signatár Charty 77 Marián Zajíček. Podľa neho premiér ťahá krajinu do čias Normalizácie.

„Po 35 rokoch od pádu režimu cítime silné ohrozenie demokracie a právneho štátu. Nám, ktorí sme zažili komunistickú diktatúru, pripomínajú tieto spôsoby praktiky z čias nedávno minulých. Arogancia moci a vláda so slovníkom Gottwalda a Husáka pred našimi očami demontuje právny štát a demokratické inštitúcie.

Za slobodu sme zaplatili vysokú cenu. Aj napriek tomu si niektorí nevšimli 17.november alebo sa dnes obracajú k Rusku. Po roku 1989 už raz bolo Slovensko čiernou dierou na mape Európy za éry Vladimíra Mečiara a znova sa vďaka Ficovi a jeho vláde do týchto čias vraciame.“

To je úryvok z vyhlásenia signatárov Charty 77 k aktuálnej situácií na Slovensku. Vyhlásenia, ktoré podpísal aj katolícky kňaz a signatár Charty 77 v jednom. Muž viery aj svedomia. Marián Zajíček, jeden z mála slovenských chartistov. Disident, ktorý kvôli svojmu svedomiu - stelesnenému podpisom Charty, čelil perzekúciám ŠTB, mnohoročnému trestnému stíhaniu za „podvracanie republiky“ a napokon ho komunistami ovládaný štát aj zbavil takzvaného štátneho súhlasu a preto nesmel oficiálne vykonávať svoje kňazské povolanie.

„Desatoro zo Starého zákona by sme dnes inými slovami povedali tak, ako je to vyjadrené v Charte ľudských práv. Tá charta je vlastne pretlmočenie Desatora do dnešného jazyka a nie je tam veľa rozdielov lebo aj Ježiš keď hovoril o Desatore tak aby zvýraznil podstatu o ktorú v ňom ide, tak to sformuloval do dvoch prikázaní: Miluj Boha z celého srdca a blížneho ako seba samého – a keď to splníš, aj celé Desatoro splníš. No a stojí za to, ísť za tým lebo to sa veľmi prelína,“ hovorí Marán Zajíček.

Počúvate Ráno Nahlas, s disidentom Maríánom Zajíčkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V parlamente je verejné vypočutie kandidátov na uprázdnený post ústavného sudcu po Jane Laššákovej. Na miesto sa hlási päť uchádzačov, dvoch vyberie parlament, z nich si potom vo finále vyberie hlava štátu. 

K doplneniu dochádza v čase, keď na rozhodnutie o ústavnosti čakajú citlivé podania napríklad v súvislosti s vládnymi zmenami v trestnej legislatíve. Naviac, ak za personálnymi návrhmi minimálne dvoch kandidátov je vládna moc – poslanec Michelko z SNS či dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda, blízky vládnym stranám? 

Je potrebné spozornieť a sledovať už verejné vypočutie? 

„Vždy je dobré byť na pozore, keď sa obmieňa zloženie ústavného súdu“, tvrdí Eva Kovačechová z Via Iuris. Dopĺňa však, že svoje urobí aj potreba ústavnej väčšiny, ktorú potrebuje kandidát na post ústavného sudcu, a to ešte predtým, ako by sa preň rozhodla samotná hlava štátu. Lebo konečný výber robí až prezident. 

O uvoľnený post sa uchádza Michaela Králová, ktorú navrhuje poslanec SNS Roman Michelko. Líviu Trellovú zas dekan bratislavskej Právnickej fakulty UK Eduard Burda, ktorý má blízko k vládnym stranám (je ich nominant v štátnej komisii pre voľby). 

Antona Dulaka navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, Martinu Jánošíkovú zas dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Zuzanu Pitoňákovú verejný ochranca práv.

„Sme v inej situácii, ako to bolo napríklad v roku 2019. Vteda sa z trinástich sudcov ústavného súdu odmieňalo aždeväť. To bola naozaj nadpolovičná väčšina. Bol to kritický počet ústavných sudcov a veľmi, veľmi záležalo na tom, kto sa na ten ústavný súd dostane. V súčasnosti, keď sa dopĺňa jedno uprázdnené miesto z trinástich sudcov, nechcem povedať, že to nie je dôležité. Samozrejme, že je. ale nie je namieste obava dnes v tejto situácii, že by sa nejakým zásadným spôsobom mohlo otočiť smerovanie ústavného súdu“, vysvetľuje Eva Kovačechová z Via Iuris.

S Annamáriou Dömeovou z investigatívneho tímu sa pozrieme na najnovší záver preverovania smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. 

„Preskúmala prípad a pokiaľ ide o zranenie oka a samovraždu, nezistila cudzie zavinenie inej osoby na vzniku týchto zranení“, uvádza sa v stanovisku prešovskej krajskej prokuratúry. 

Bude tak koniec neustálemu spochybňovaniu jeho smrti? 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

CyberGame býva pre mnohých začiatkom novej, zaujímavej profesionálnej kariéry. Minulý rok sa do súťaže prihlásilo viac ako dvetisíc súťažiacich. Čo motivuje toľkých ľudí, aby sa zapájali? Čo im súťaž dala, kam ich posunula a je to len súťaž, alebo aj zábava?

Aj o tom v komerčnom dieli podcastu SHARE rozprávajú niekdajší výherca prvého ročníka CyberGame a dnes už člen autorského tímu Ján Polonský a účastník minuloročného CyberGame nominovaný do slovenského reprezentačného tímu na finále European Cyber Security Challenge v Nórsku Dušan Kolenčík.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Viac na:https://zive.aktuality.sk/clanok/aZlJsEO/narodna-kyberbezpecnostna-hra-cybergame-hladame-talenty/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Demagóg.sk už viac ako mesiac oficiálne overuje príspevky na Facebooku. Na aké bizardnosti tím factcheckerov narazil? Čo ich prekvapilo? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom.

Frankovská vysvetlila, že v rámci spolupráce s Metou nemôže tím Demagóg.sk overovať príspevky politikov na Facebooku. Najmä počas moratória pritom podľa nej dochádzalo k zverejňovaniu nepravdivého obsahu. Šíril sa naratív, že Ivan Korčok je vojnový štváč a snažil by sa o nasadenie slovenských vojakov na Ukrajinu, čo mnohokrát explicitne poprel. Vyslanie vojakov do zahraničia zároveň patrí do výlučnej kompetencie parlamentu a vlády.

Valík pripomenul, že tentokrát sa narozdiel od posledných dní pred parlamentnými voľbami neobjavili dezinformácie vytvorené umelou inteligenciou. Upozornil, že okrem dezinformácií súvisiacich s voľbami sa naďalej šírili hoaxy o covide-19 a o tom, že údajne lekári dostávali vysoké sumy za podávanie netestovaných vakcín, ale aj nebezpečné naratívy o deťoch unášaných z Ukrajiny pod taktovkou vlády.

Nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Opozícia nezabrala v kľúčových baštách a nepozvala Ivana Korčoka na tribúny protestov. Čo je to za schizofréniu, pýta sa Mikuláš Dzurinda. Osobne neverí, že Ivan Korčok skončí v Progresívnom Slovensku. Robert Fico už podľa neho nie je slobodný človek. Ako reaguje na to, že v rámci naratívu o prezidentovi vojny na Ivana Korčoka vytiahli aj bombardovanie Juhoslávie?

V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:

– od 1:50 min. – čo mohla opozícia urobiť viac pre Ivana Korčoka;

– po 2:30 – že Peter Pellegrini mobilizoval pred druhým kolom aj v Bratislave a Košiciach;

– od 5:00 – ako opozícia nepozvala Ivana Korčoka na pódium počas protestov;

– po 7:30 – že Ivan Koročk je podľa neho "modrý", ale do strany Modrí nevstúpi;

– od 11:00 – či sa chce opäť pokúsiť o spájanie pravice;

– od 15:00 – že Robert Fico nehrá fér, iba fauluje;

– po 15:50 – že zásah NATO proti Srbsku ukončil genocídu a priniesol mier;

– po 21:00 – ako bude EÚ reagovať na Ficove útoky voči súdnictvu;

– od 25:00 – že Robert Fico to prepískne a narazí;

– po 28:00 – že chce dostať Európu na Slovensko;

– od 30:00 – či sa dá v Bruseli bojovať za Slovensko alebo ide o demagógiu.

Tomáš Taraba pracuje len v prospech biznisu a podkopáva ochranu prírody. Hovorí to v rozhovore pre náš podcast Ráno Nahlas Katarína Juríková zo slovenskej pobočky Greenpeace Katarína Juríková. Ministerstvo životného prostredia podľa nej neplní ciele z Plánu obnovy a tak ohrozuje peniaze pre Slovensko z EÚ. Riešenie medveďov podľa nej spočíva v riešení odpadu.

Slovenská diskusia o medveďoch je úplne mimo reality a je ťažko populistická, hovorí Katarína Juríková z Greenpeace Slovensko. Podľa nej treba riešiť príčiny toho, prečo medvede chodia do obcí a miest, a nie ich strieľať. Rovnako nesúhlasí s výrubom stromov postihnutých lykožrútom, považuje to za nesystémové riešenie.

Všetky doterajšie kroky ministerstva životného prostredia, vrátane personálnych výmen podľa Greenpeace smerujú skôr proti ochrane prírody a toto ministerstvo je navyše najhoršie zo všetkých rezortov v plnení cieľov Plánu obnovy. To už priamo ohrozuje európske peniaze.

Chyby však podľa nej robili aj predchádzajúce vlády - napríklad ak rozdávali peniaze na plošnú energetickú pomoc namiesto toho, aby financovali napríklad zateplenie budov. Zelenú transformáciu nevníma ako obetu alebo utrpenie ľudu, práve naopak - ako príležitosť, aby aj ľudia v regiónoch dýchali čistý vzduch a pili čistú vodu.

Ako sa Greenpeace pozerá na protesty poľnohospodárov proti EÚ? Katarína Juríková tvrdí, že agrodotácie sú rozdeľované nespravodlivo. Mali by ich dostávať farmári, ktorí znečisťujú životné prostredie?

Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Redakcia Aktuality.sk oslovila na rozhovor aj ministra životného prostredia T. Tarabu, zatiaľ našej žiadosti nevyhovel.

Čas volebný vystriedal čas uťahovania opaskov. Vláda potrebuje konsolidovať verejné financie no a ako prvé ju napadlo, zvýšiť nám dane a pohroziť masívnym prepúšťaním v štátnej správe. Opozícia vláde neverí a obáva sa, že siahne i na Druhý pilier a napokon sa nevyhne ani zvyšovaniu DPH.

Je po voľbách a premiér namiesto Pellegrinim sľubovaného pokoja občanom „doručil“ vyššie dane a hrozí i masívnym prepúšťaním v štátnej správe. Slovensko má totiž vážny problém a ten problém sa volá prázdna štátna kasa – a permanentný život na dlh, ktorého financovanie je stále drahšie – a je teda dlhodobo neudržateľné. Aktuálne vláda potrebuje nájsť približne 1, 4 miliardy eur – čo predstavuje jednopercentnú konsolidáciu verejných financií. Hľadanie tejto obrovskej sumy sa však vláde zatiaľ príliš nedarí.

Kde teda chce vláda hľadať tieto peniaze a ako vníma jej predstavy o ozdravení verejných financií opozícia? Dá sa pri tak vysokej konsolidácií vyhnúť vyššej DPH či škrtom v sociálnej sfére? A nesiahne napokon vláda aj na miliardy sporiteľov v druhom penzijnom pilieri? Téma dnešných Aktualít Nahlas s poslancami parlamentu Štefanom Kiššom za PS a Mariánom Viskupičom za SaS. Počuť však budete aj predstavy premiéra Roberta Fica a člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.

Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V tretej časti nášho videocastu sme privítali skejtbordistu Richarda Turyho, ktorý je už len kúsok od toho, aby sa prebojoval na tohtoročnú olympiádu v Paríži. Bola by to jeho prvá účasť pod piatimi kruhmi, keďže do japonského Tokia miestenku nezískal. Rozprávali sme sa s ním o tomto ešte stále novom športe a prezradil nám aj, prečo sa skejtbordisti nezbavia toho, že ich ľudia majú za grázlov.

Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Richard Tury je 30-ročný rodák z Košíc, ktorý sa k tomuto športu dostal vďaka videohre Tony Hawk Pro Skater 2. Postupne sa prepracoval až na svetovú úroveň a teraz je v bode, keď mu chýba už len kúsok od účasti na olympiáde.

Druhé kolo prezidentských volieb priniesol samé prekvapenia, okrem víťaza to boli aj samotní voliči a ich počet. Čo Petrovi Pellegrinimu otvorilo dvere do paláca a čo to hovorí o nás samých?

Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.

Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.

Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.

Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

V prezidentských voľbách sa ukázala autentická tvár Slovenska. Tvár krajiny, ktorá nemá základný konsenzus kam patrí a kde sú ľudia ochotní vymeniť svoje slobody a práva za materiálne istoty a pocit bezpečia, hovorí sociológ Michal Vašečka. Výsledok volieb je podľa Vašečku rámcovaný aj pomstou za transformáciu Slovenska po Novembri 89 a legitimáciou hesla: „účel svätí prostriedky.“

„Toto je väčšinové Slovensko, Slovensko, ktoré nie je prozápadné, pro-európske a ktoré nemá ani len základný konsenzus o svojej histórií, hodnotách na ktorých stojí no a teraz konečne prišlo k tomu, že ľudia dostávajú zo seba svoje skutočné názory a tak sa teraz vyjavila autentická tvár Slovenska,“ hovorí na margo prezidentských volieb a ich výsledku v dnešnom podcaste Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka.

Slovensko má novú hlavu štátu. Po voľbách plných hádzania špiny, šírenia strachu, extrémnej polarizácie a dokonca i otvorených lží sa novým prezidentom stal bývalý a aj súčasný Ficov súputnik Peter Pellegrini. Voľby, ktoré sa napokon stali aj akýmsi referendom o vláde - ale i o geopolitickom smerovaní Slovenska, tak s výsledkom 1,4 milióna verzus 1,25 milióna hlasov, krajinu dokonale rozhádali, no vo výsledku výrazne potvrdili aktuálnu vládnu politiku pevnej ruky a rozdeľovania spoločnosti.

„Máme takú historickú skúsenosť, že nám všetko prejde a dnes zbierame plody toho, že nič skutočne nevydiskutujeme, nemáme celonárodný konsenzus o základných veciach a jednoducho dejinami plávame. Teraz sa tu tiež časť spoločnosti rozhodla, že budeme ďalej plávať dejinami, budeme sa snažiť byť zadobre so všetkými a byť na všetkých milí. Platí však, že keď sa snažíte byť zadobre úplne so všetkými, tak v skutočnosti nie ste zadobre s nikým a pre nikoho nie ste dôveryhodný partner. A presne toto sa o chvíľu stane aj Slovensku,“ hovorí sociológ Michal Vašečka.

Bude nový prezident garantom sľubovaného pokoja a mieru alebo sa stane prevodníkom vládnej politiky a tlampačom Úradu vlády? Ako výsledky týchto volieb zmenia našu politickú scénu a povedú k rýchlejšej a brutálnejšej snahe vládnej garnitúry uchopiť moc nad spoločnosťou?

„V prezidentských voľbách sa ukázala autentická tvár Slovenska. Tvár krajiny, kde sú ľudia pripravení a ochotní vymeniť svoje slobody a ľudské práva za lepšie materiálne istoty a pocit bezpečia. No a až teraz, ak budeme schopní sa pozrieť do zrkadla, môžeme po všetkých tých rokoch konečne začať poctivo budovať konsenzus o tom, kam smerujeme a kde vlastne chceme patriť. Teraz prišiel čas aby sme s ľuďmi hovorili o tom, čo vlastne znamená európska identita a príslušnosť k Európe,“ tvrdí Vašečka.

Podľa neho voľby boli i referendom o vláde, ktorá tak dostala od občanov silný mandát vo svojej politike upevňovania moci a polarizácie spoločnosti. Preto bude vo svojich predstavách o vláde tvrdej ruky už oveľa ambicióznejšia i odvážnejšia v prekračovaní mysliteľných hraníc.

„Čokoľvek urobíte, je to vlastne jedno pretože vždy sa ráta iba výsledok a výsledok je, že si vyhral. To, ako si k tomu prišiel, to si história pamätať nebude. To je jedným z hlavných odkazov prezidentských volieb. Ak sa ale – podľa neho, bude i naďalej takto neférovo a bez pravidiel robiť politika, tak to Slovensko vytlačí na perifériu civilizovaného sveta a tak sa k nám bude svet potom aj správať,“ dodáva Vašečka.

A aké zrkadlo nám tieto voľby nastavili, čo povedali o slovenskej spoločnosti 35 rokov po Nežnej revolúcií a kto sú a čo chcú tí, ktorí v nich vyhrali?

„Ten výsledok rámcuje vymedzenie sa a pomsta. Pomsta za doterajších 35 rokov ponovembrovej transformácie, ktorá v prípade Slovenska naozaj nebola zvlášť vydareným príbehom,“ tvrdí sociológ.

S istou dávkou nadsádzky by sa teda podľa Vašečku výsledok prezidentských volieb dal interpretovať aj ako kontrarevolúciou tých, ktorí sa stali obeťami ponovembrovej transformácie a ďalších skupín, ktorým sa nenaplnili ich sny a predstavy o mieste v sociálnej štruktúre spoločnosti. Navyše, táto masa nespokojencov túžiacich po pomste a odvete je dlhodobo a masívne priživovaná takzvanými travičmi studní kam sociológ zaradil napríklad Vladimíra Mečiara, ale najmä Roberta Fica.

Prezidentské voľby a prezident Pellegrini. Témy pre sociológa Michala Vašečku. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko už pozná meno nového prezidenta. Pellegrinimu zvolenim zanikol poslanecký mandát a prestal byť aj predsedom parlamentu. Aký bude Peter Pellegrini vo funckii hlavy štátu? V podcaste o téme hovoríme s politológom Erikom Lášticom. „Mal som pocit, že Peter Pellegrini v posledných diskusiách išiel na hranu toho, čo musí hovoriť, aby oslovil voličov. Ak sa vráti z vychýlenia, ktoré zapríčinila volebná kampaň, tak by mohol vyvažovať rétoriku vládnej koalície," hovorí v podcaste.

Peter Pellegrini dnes povedal, že zostane šéfom Hlasu až do zvolenia nového predsedu, čo očakáva v priebehu niekoľkých týždňov. Politológ tiež v podcaste spomína, čo sa môže so stranou stať po odchode jej súčasného šéfa.

„Pellegrinimu sa nikto z hľadiska popularity nepribližuje.Pre Hlas je to obrovská výzva. Zažili to aj iné strany a v mnohých prípadoch strany neprežijú zakladateľa," hovorí politológ Láštic.

Témou rozhovoruje aj budúcnosť Ivana Korčoka. Mal by vstúpiť do straníckej politiky?

Moderuje Denisa Hopková.

Máme pre vás exkluzívny rozhovor o športovom aute Tatra V8 MTX. Zisťovali sme koľko sa ich vyrobí a kto si ich môže kúpiť. Z čoho majú britskí vodiči stres? 363 slovenským majiteľom krásneho veterána prehovoríme do duše a šepká sa o tom, že štvornásobný majster sveta F1 sa vráti na okruhy. Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

„Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ“. Slovensko rozhodlo. Nateraz zvoleným a už čoskoro aj novým prezidentom v úrade bude Peter Pellegrini. S rozdielom vyše 165 tisíc hlasov porazil Ivana Korčoka. Ten získal 1 243 tisíc hlasov. 

Parlament, vláda a najnovšie aj prezidentský palác bude už od polovice júna vo farbách Ficovej vládnej väčšiny. 

Čo to prinesie Slovensku? Aký bude Peter Pellegrini prezident? A akým smerom sa vydá prezidentský palác po ére Zuzany Čaputovej? 

Témy pre Petra Bárdyho, ktorý najnovšie knižne mapuje päť rokov odchádzajúcej prezidentky. Aké dedičstvo zostane po nej? A môže inšpirovať politika typu Petra Pellegriniho? 

„On si od nej bude môcť zobrať čokoľvek, no nezoberie si nič. Ľudskosť, snahu osloviť čo najširšie spektrum...Toto Peter Pellegrini robiť nebude. On bude prietokový ohrievač úradu vlády“, tvrdí Bárdy.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pri príležitosti prvého apríla sme sa zamysleli, ako si ho uctiť, a tak sme sa pozreli na  Flat Earth Society.

Už v 6. storočí pred Kristom Pytagoras presadzoval myšlienku guľovitej Zeme. O 2 600 rokov neskôr máme internet, vesmírny výskum a tisíce ľudí, ktorí si myslia, že Zem je placka.

Kam siahajú počiatky Flat Earth Society? Čo bolo hnacím motorom? Kde v tom hrá rolu Biblia?

O placatej konšpiračnej teórii sa v 73. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška.

V 73. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Michal Šebeň sa narodil na Salaši pri Uhrovci v roku 1931. Po vypuknutí SNP sa na salaši začali objavovať partizáni. Jeho brata Adama odviedli do armády, avšak dezertoval a pridal sa k partizánom. Michal zažil odsun vojakov nemeckej armády z Uhrovskej doliny. Jeho rodičia museli odvádzať vysoké kontingenty, nútili ich vstúpiť do družstva. Zostali však na Salaši ako zamestnanci. Jeho súrodenci si museli nájsť iné zamestnanie. Michal vyštudoval strojnícku priemyslovku, oženil sa, pracoval v Tatrovke v Bánovciach nad Bebravou. Po auguste 1968 mal problémy v zamestnaní, neskôr sa zamestnal v Bratislave. Po revolúcii v roku 1989 išiel do dôchodku, vrátili sa do Bánoviec a reštituovali Salaš. Michal napísal knihu o rode Šebeň a histórii Salaša. Pravidelne sa na mieste stretáva celá veľká rodina.

Vypočujte si reportáž z volebnej noci u Ivana Korčoka, ktorého vo voľbách porazil Peter Pellegrini.

„Kampaň rozhodlo to, že zo mňa urobili kandidáta vojny. To im nezabudnem. Za vás, moju mamu, moje deti,” povedal po prehre Ivan Korčok jeho priaznivcom pred Starou tržnicou, kde mal centrálu.

Prinášame vám nielen priebeh volebnej noci, ale aj analýzy volebného výsledku. Budete počuť prvé slová Ivana Korčoka, rekacie expremiéra Mikuláša Dzurindu, poslancov Alojza Hlinu a Máriu Kolíkovú (SaS), Milana Majerského, či herečky Kristíny Tormovej.

Reportáž nahrala Denisa Hopková.

Budete počuť Petra Pellegriniho, ktorý sa stane šiestym prezidentom samostatného Slovenska. Okrem poďakovania občanom oznámil, že ako prvé sa pôjde zajtra ospravedlniť svojim rodičom za to, že museli čeliť špinavej kampani.

Okrem toho budete počuť vyjadrenia Roberta Fica, Ivana Gašparoviča, Matúša Šutaja Eštoka, ale aj redaktorov Aktualít Frederiku Lodovú a Tomáša Kysela.

Nahrával Zorislav Poljak.

Hnutie Tradičných manželiek sa na fórach objavilo približne v roku 2019. Odvíja sa od teórie redpilling-u, čo je teória náboru krajnej pravice, ktoré ponúka veľmi jednoduché riešenie na všetky problémy alebo pocity nespokojnosti, ktoré ľudia majú. Redpilling-om majú byť ľuďom otvárané oči a má im pomôcť vymaniť sa zo stáda, ktoré sleduje mainstreamové myšlienky.

Aké skupiny v rámci ultrakonzervatívneho hnutia Tradičných manželiek existujú a na základe čoho ich delíme? Prečo je hnutie napojené na myšlienky antifeminizmu či zachovania bielej rasy a nakoľko je extrémistické? Akú úlohu pripisuje hnutie ženám a aké vlastnosti či správanie od nich očakáva? Ako funguje nábor do Tradičných manželiek a prečo využíva teóriu redpilling-u? Ako sú Tradičné manželky prepojené na myzogýnnu manosféru?

Aké ženy bývajú členkami hnutia Tradičných manželiek a čo ich spája? Ako prebieha ich radikalizácia vo vnútri hnutia? Nakoľko sa Tradičné manželky pohybujú v online sfére a ktoré fóra či sociálne siete využívajú? Aký vizuálny obsah zvyknú publikovať na TikToku či Instagrame? Ako sa hnutie stavia k právam žien v spoločnosti a čo je jeho konečným cieľom? 

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Infosecurity.sk Radkou Kulkovou.

The electoral campaign for the second round of the presidential elections in Slovakia ended at midnight on Wednesday and a moratorium is in effect. During this period, presidential candidates cannot campaign. It is forbidden to publish the results of opinion polls and election surveys. The moratorium lasts until voting closes on polling day. 

Smer's candidate for the European Parliament gave an interview to a portal through which the Russians wanted to influence the European elections. Erik Kaliňák accused the media of spreading deceitful and hateful lies about him. "Yesterday, I contacted Paľo Gašpar (deputy director of the Slovak Information Service ) and asked him to check the financial connections of all media, as well as the personal accounts of individual journalists, including those standing here," said Kaliňák.

This podcast used a short sample from facebook.com/ErikKaliňák

"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Už zajtra si Slovensko v druhom kole volieb zvolí prezidenta. Spracovanie výsledkov prvom kole trvalo necelé štyri hodiny, čo bolo v porovnaní s predcházajúcimi prezidentskými voľbami o hodinu kratšie. Ako to bude teraz? Kedy by sme mohli očakávať výsledky? Odpovedá hovorkyňa Štatisického úradu SR Jana Morháčová. „Časový nábeh priebežných výsledkov v druhom kole podla skúsenosti z predošlých prezidentských volieb očakávame o niečo málo rýchlejší, ako v prvom kole," približuje.

Hodnotí tiež, že počas volebnej noci krátko po 23 hodine mali zosumarizovaných polovicu okrskov. O 20 min pred polnocou to bolo 90% výsledkov. V nedeľu po prvej hodine čakali na dáta z posledných osmich takmer 6-tisíc okrskov.

Štatistický úrad sa musel po druhom kole ohradiť voči viacerým hoaxom. „Na sociálnych sieťach boli zdieľané nepravdívé informácie o tom, že prvýkrát sa vo voľbách prezidenta hlasy spočítavali elektronicky, čo mohlo spôsobiť manipuláciu výsledkov," približuje Jana Morháčová.

Hovorí tiež, že je absolútne vylúčená manipulácia s výsledkami v ktoromkoľvek štádiu sumarizácie výsledkov, všetky činnosti realizované Štatistickým úradom SR sú skontrolovateľné. „Tvorba a spracovanie zápisníc má zapracovaných niekoľko kontrolných mechanizmov, všetky dáta zverejňované elektronicky zodpovedajú „papierovým“ dátam, ktoré schválili a podpísali volebné komisie," hovorí

Očakáva sa veľmi tesný výsledok. Mohol by si jeden z kandidátov povedať, v prípade veľmi tesného výsledku, povedať, že chce zrátať hlasy znova? Odpovedá šéfka odboru volieb Eva Chmelová. „Aj keby to bolo o sedem hlasov, zákon ani ústava nepočítavá s prepočítavaním hlasov pre istotu," približuje.

Aj ona očakáva výsledky skôr ako v prvom kole. „Predpokladáme, že to bude skôr, ale o koľko, to si nedovolím povedať," dodáva Eva Chmelová. No a pripomenie aj na čo si dať počas volieb pozor a ako sa nepomýliť.

Na voľby sa pripravujú aj Aktuality.sk. O našom štúdiu počas volebnej noci, ale aj nedeľnajšom, v podcaste hovoria moderátori Jaroslav Barborák a Peter Hanák.

Moderuje Denisa Hopková.

Lucia Szabová (26 rokov, bilancia 7-0) je klenot ženského MMA na Slovensku, 28. najlepšia bojovníčka sveta vo váhe do 61 kg. V lete 2021 sa schyľovalo k jej zápasu o titul Oktagonu s Luciou Pudilovou, zahraničné médiá ju spájali s UFC. Nasledovala však takmer trojročná pauza od MMA, počas ktorej priviedla na svet syna Dragana. Predminulý víkend sa vrátila vo veľkom štýle. Pestré obdobie mapuje v relácii ŠPORT.sk s názvom STAREDOWN.

ČO SA DOZVIETE V ROZHOVORE?

Náš cieľ nie je potlesk, náš cieľ je spríjemniť trpiacim pobyt v nemocnici a odľahčiť to ich blížnym, ale aj personálu. Clowdoctors sú súčasťou liečebného procesu pretože smiech a psychická pohoda sú súčasťou liečby, hovorí o poslaní zdravotných klaunov Roman Večerek. A ako sa klaun vyrovnáva s utrpením a smrťou detí?

Nemocnica. To je miesto spájané so strachom, bolesťou a áno – aj s umieraním. Miesto, ktorého sa bojíme, miesto, kde naozaj byť nechceme, no zároveň je to miesto, kam neodvratne - chtiac či nechtiac, všetci smerujeme. No a je to i miesto, ktoré málokto z nás spája so smiechom, radosťou – a tobôž so zábavou. No i v strachu z bolesti, z utrpenia a dokonca i z obáv zo smrti, predsa len stále hľadáme a i napriek tomu všetkému zlému, potrebujeme nádej. A i preto potrebujeme radosť a potrebujeme i smiech - možno dokonca i výsmech z toho, čo nedokážeme zmeniť a čomu každý jeden z nás čelí, teda: Bolesti, utrpeniu – i smrti.

No a práve o tomto je ich práca – presnejšie poslanie, tzv. zdravotných klaunov. Klaunov, ako je i doktor Quido Bublanina, alias Roman Večerek z mimovládnej organizácie Červený nos – Clowndoctors.

„Je to o tom, že je úplne jedno kto ste, ako vyzeráte, čomu veríte a či ste chudobný alebo bohatý, ale keď vás niečo bolí a trpíte, tak ste všetci na jednej lodi. No a presne toto je tá vec, ktorú klauni z Clowndoctors prinášajú a čo je ich pridaná hodnota,“ hovorí zdravotný klaun Roman Večerek.

Ako rozosmiať deti, ktoré trpia a dokonca i čelia samotnej smrti? Kde je hranica ako ich vtiahnuť späť do života a pritom im neublížiť no a ako sa vyrovnať s tým, keď ich publikum odchádza do miesta odkiaľ niet návratu? A kde v tom všetkom hľadať niečo ako zázrak – aj zoči voči smrti?

Počúvate Ráno Nahlas, dnes o zdravotných klaunoch z organizácie Červený nos, Clowndoctors. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ako ďalej s druhým pilierom? Alebo inak: ako ďalej so súkromnými dôchodkovými úsporami občanov? S vyše pätnástimi miliardami milióna osemsto tisíc Slovákov. 

Po tom, ako Ficova vláda opäť znížila odvody na súkromné penzie, zaznievajú hlasy o „garanciách“ pre výnosnosť súkromných fondov, či zámery „prehodnocovať efektívnosť“ všetkých pilierov dôchodkového systému – a teda aj druhého piliera. 

Pozrieme sa na ne s dôchodkovým expertom Jánom Šebom, ktorý pôsobil za predchádzajúcich vlád Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora na úrade Plánu obnovy, odkiaľ aktuálne prešiel na vládny Inštitút pre stratégie a analýzy. 

Doterajšie zásahy vlád Roberta Fica do druhého piliera podľa neho pripravili sporiteľov najmenej o 18 mld eur. 

„Najväčší negatívny zásah s najväčšími dopadmi na hodnotu úspor ľudí bola akcia "návratka".

Máte vyčíslené, koľko to stálo?

„Tento je najdrahší, bavíme sa okolo trinásť až štrnásť miliárd eur.“

Keď hovoríme päť miliárd pri prvom a ďalších trinásť, to je skoro dvadsať miliárd.

„Pretože od toho momentu indexové fondy urobili viac ako 100 percentný výnos a dlhopisové fondy urobili výnos nejakých 20 %.“

Akú životnosť dávate Inštitútu pre stratégie a analýzy, keď jeden premiér bude počuť, že kroky jeho vlád - a to len tie dva najzávažnejšie pri súkromných dôchodkoch - stáli sporiteľov dvadsať miliárd.

Ale tento inštitút má robiť presne toto. A stále to robí. To znamená, že ponúka vlastne vláde... využívajú ho na to: prepočítajte mi veci, ako by fungovali, keby sme sa rozhodli takto, ako by fungovali, keby že sa rozhodneme inak. Takže on stále funguje týmto smerom. Keď pustíte von kritické veci. Čo znamená kritické? Odhaľovanie pravdy nemôže byť kritické. 

Ďalšia vec však je nielen, či vás počujú a počúvajú, ale či aj berú do úvahy vaše prepočty.

„Niektoré áno, niektoré nie. Závisí to, či to sedí do kontextu formovania ich politiky.“ 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Sme autenticky nahnevaní na to, čo hrozí RTVS, držíme však spolu“, tvrdí Rozália Vlasková z koordinačného výboru za nezávislosť a verejnoprávnosť RTVS.

Keď o rozprávkach či rozprávky vysiela rozprávková víla. A rovno vo verejnoprávnej RTVS. Tej RTVS, ktorá je dnes ťažko skúšaná vládnou mocou. 

Tak trocha dobrodruh: s čerstvým diplomom etnologičky sa postavila medzi regály supermarketu. Keď ju to prestalo baviť, ocitla sa na konkurze do spravodajstva Rádiožurnálu, kde… Kde ju nasmerovali smerom, po ktorom podvedome túžila – k rozprávkam a vysielaniu pre deti Rádia Junior. 

A tento svet, v ktorom od nepamäti bojuje dobro so zlom, jej nedáva byť ticho, keď sa dobro so zlom bijú vo svete reálnom. Aktuálne ju to priviedlo do koordinačného výboru iniciatívy zamestnancov RTVS za verejnoprávnosť a nezávislosť. 

Rozália Vlasková, redaktorka a dramaturgička Rádia Junior. 

Je zápas o verejnoprávnosť tým rozprávkovým súbojom dobra so zlom? A skončí to aj s verejnoprávnosťou ako v rozprávke – teda, že dobro zvíťazí? 

„Keď to nebude vypočuté, budeme robiť všetko, čo nám umožňuje zákon, budeme sa brániť v medziach zákona.“

Ak hovoríte, že "všetko, čo umožňuje zákon", tak ústava umožňuje aj štrajk, "právo na štrajk je zaručené". Čiže aj čosi takéto?

„Štrajk je ošemetný v prípade verejnoprávneho média, ktoré zo zákona musí vysielať, ale aj tam sú určite možnosti, ako sa štrajkovo prejaviť aj počas toho, ako vysielame. Takže ja nehovorím, čo budeme robiť, lebo to nezávisí odo mňa. Sme ôsmi členovia výboru a určite budeme o tom komunikovať v pracovných skupinách.“

Pýtam sa na diapazón možností.

Nevylučujeme žiadnu zákonnú možnosť a budeme reagovať na to, čo príde. Takže zatiaľ situácia nie je postavená tak, že musíme sa postaviť a byť ticho, alebo sa postaviť a štrajkovať nejakým iným spôsobom. Zatiaľ sme v strehu, čakáme, čo bude. Naviac my sme odpoveďou na to, čo nastolila druhá strana, my nie sme tí aktivisti, ktorí chcú niečo meniť, my len odpovedáme na útoky. 

Zacitujem z vašej výzvy: "Svoju podporu nám vyjadrili všetci tí, bez ktorých by rozhlas ani televízia neodvysielali ani len sekundu programu". Nie je už v tomto naznačená forma možného budúceho protestu? Že by šlo možno o "informačný blackout" jedného verejnoprávneho média?

„Nerada by som to prezentovala ako nejaké vyhrážanie sa, že teraz 1200 ľudí vypovie poslušnosť. Iba podotýkame, že nás podporilo 1200 ľudí, bez ktorých sa program nezaobíde a treba to brať do úvahy, že tí ľudia s tým nesúhlasia, prieči sa im to a sú ochotní sa k tomu prihlásiť.“

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Zdá sa, že presne vie, o čo mu ide.

Aké „míľniky“ má na ceste k autokracii za sebou vládna koalícia, zhrnul Ťažký týždeň.

Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.

Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Exprezident Andrej Kiska poslal peniaze na kampaň Ivanovi Korčokovi. Smeje sa nad sľubmi, ktoré kandidáti nemajú šancu naplniť. Robert Fico sa podľa neho už pokúsil úkolovať Petra Pellegriniho, aj keď ešte nie je ani zvolený. Tvrdí, že Pellegrini robí kampaň strašením, ale prezident nemôže ani odvolať vládu ani nijako ovplyvniť vojnu či mier. Do akej miery je legitímna debata o súkromí prezidenta?

V podcaste s Andrejom Kiskom sa dozviete:

– v 1. minúte – koľko peňazí poslal Ivanovi Korčokovi na kampaň;

– od 1:40 – čím ho Ivan Korčok presvedčil už v októbri;

– po 3:00 – či bude lepšie, ak bude v paláci politik;

– od 5:00 – ktoré sľuby kandidáti nemajú šancu naplniť;

– po 8:00 – či sa vôbec budú dať naplniť slová Ivana Korčoka, že bude spolupracovať aj s vládou Roberta Fica;

– od 10:00 – ako by mohol Ivan Korčok limitovať Roberta Fica;

– po 12:00 – že Peter Pellegrini sa podlizuje voličom Smeru a Štefana Harabina;

– od 12:50 – ako sa Robert Fico už pokúsil úkolovať Petra Pellegriniho, čo má urobiť vo funkcii prezidenta;

– po 14:20 – že prezident nemôže odvolať predsedu Ústavného súdu SR, a keby to Pellegrini ako prezident predsa urobil, zasiahla by EÚ;

– od 15:50 – že Pellegrini robí strašiacu kampaň, ale hovorí o veciach, na ktoré prezident nemá dosah;

– od 18:00 – že prezident bez vlády a parlamentu nijako neovplyvní vojnu a mier;

– po 20:00 – či je prezident v zahraničnej politike vnímaný výraznejšie ako premiér;

– od 21:00 – že stretnutie nášho ministra so Sergejom Lavrovom zo sankčných zoznamov bola hanba;

– po 21:30 – že Peter Pellegrini v kampani hovorí veci, s ktorými ani on sám vnútorne nesúhlasí;

– po 22:30 – či sa máme vo voľbách rozhodovať aj podľa toho, čo kandidát povie o Gaze a Náhornom Karabachu;

– od 25:00 – že ak sa Pellegrini stane prezidentom, aj jeho súkromie bude sledované;

– po 26:00 – do akej miery sa akceptuje, že prezident nemá prvú dámu;

– okolo 27:00 – či je pravda, že si musel požičať manželku Miroslava Lajčáka ako prvú dámu;

– po 28:00 – že Peter Pellegrini je vydierateľný, ale aj on môže vydierať Roberta Fica;

– po 29:00 – do akej miery je nebezpečná vydierateľnosť prezidenta;

– okolo 30:00 – či by mohol byť vydierateľný aj Ivan Korčok;

– do 35:00 – ktoré z povolaní Andreja Kisku je najviac naplňujúce.

Kampaň pred druhým kolom sa blíži do finále, od polnoci začne platiť moratórium. V posledný možný deň tak podporu vyjadrili aj neúspešní prezidentskí kandidáti. Budete počuť historika Patrika Dubovského, ktorý podporil Ivana Korčoka.

Neúspešný prezidentský kandidát Ján Kubiš bude voliť Petra Pellegriniho. Potvrdil to pre RTVS. Ľuďom nechce radiť, koho majú voliť, ale vyzval, aby prišli v sobotu k urnám.

Pellegriniho podporila vládna koalícia s Andrejom Dankom a Robertom Ficom. Vo svojom spoločnom vyhlásení po koaličnej rade varovalipred Ivanom Korčokom.

V podcaste rozoberieme aj posledné prieskumy - ukazujú, že pôjde o veľmi tesný súboj. Dá sa teda určiť, kto môže byť víťazom volieb? Čo o tom rozhodne? A podarilo sa Ivanovi Korčokovi a Petrovi Pellegrinimu mobilizovať skupiny, ktoré sú k ich víťazstvu kľúčové? Odpovedajú riaditeľ agentúry Ako Václav Hřích a Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos.

„Je ťažké odpovedať na otázku, kto vyhrá. A to aj z dôvodu, že v meraní takmer všetkých agentúr majú obaja kandidáti rovnaké číslo. Niekde o pár desatín, možno o percent viac jeden, v inom prieskume druhý," hovorí v podcaste Václav Hřích.

Podobne to vníma aj Roman Pudmarčík z Ipsosu. „Pri rozložení 50 na 50, ktoré aktuálne vidíme, je štatistická odchýlka niekde na úrovni pod 4%. To hovorí o tom, že jeden aj druhý kandidát môžu byť aktuálne na prvom mieste a vyhrať voľby," hovorí.

Dodáva, že ide o takmer dokonalú remízu. „Aktuálne nie je možné povedať, kto sa stane víťazom. Jedno je ale isté, čaká nás dramatická volebná noc s otvoreným koncom."

Hlavným fakotorom, ktorý bude rozhodovať bude podľa Pudmarčíka účasť. „Nižšia účasť nahráva Korčokovi, vyššia účasť Pellegrinimu."

Moderuje Denisa Hopková.