NAHLAS |aktuality.sk

„Od začiatku tejto vládnej koalície je toto pre nich téma číslo jeden. Nie je ňou konsolidácia, dane či životná úroveň“, hovorí politológ Radoslav Štefančík, keď komentuje akciu Kajúcnik. „Im prioritne ide o to, aby sa vysporiadali s ľuďmi, ktorí im pozerali na prsty“, dopĺňa

Po vojne na Ukrajine sa začala ďalšia – tá v Iráne. A ak pre ňu uviazli tisíce Slovákov v neistote síce dovolenkových destinácií, no nebezpečne blízko konfliktu; ak rozkolísala cenovú istotu ropy či plynu, či naháňa strach útokmi na spojencov z Európskej únie či Nato, Slovensko a jeho premiér má iné starosti. Len deň od jej začiatku sa na špeciálnej tlačovej konferencii – v nedeľu ráno - zaoberá kajúcnikmi či prokurátorom Šúrekom. O dva dni na to si toho istého Šúreka odviedla armáda kukláčov najatých policajnou inšpekciou. Podobne to urobili s časťou čurillovcov. Neskôr sa ukázalo, že aj pre údajné „lámanie“ kajúcnikov vo väzbe. Kajúcnikov, ktorí nedávajú spávať obžalovanému policajnému exprezidentovi Tiborovi Gašparovi.

Odchádza týždeň, keď na policajnom prezídiu odhalili bustu inému exprezidentovi policajtov Milanovi Lúčanskému, obvinenému zo závažnej trestnej činnosti.

Či týždeň, keď prezident rozhodol o osude šéfa SIS Pavla Gašpara za dopravnú nehodu na nepriznanom aute. Obišiel s mesačnou zrážkou platu.

A vláda tiež rozhodla, že zruší pôvodne rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Stálo by ju to stovky miliónov z Plánu obnovy.

A aby to nebolo len o koaličných vodách, pozrieme sa aj na Michala Šimečku, ktorý obchádza slovenské krčmy.

S politológom Radoslavom Štefančíkom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Iránsky režim aj po takmer týždni od vypuknutia vojny vzdoruje americko-izraelskému útoku. To ukazuje, že americký prezident Donald Trump a jeho vláda podcenili stratégiu.

„Moderné dejiny nám ukazujú, že bez nasadenia pozemných jednotiek sa zmena režimu nedá dosiahnuť. K tomu však zrejme nedôjde.“ Doterajší vývoj ofenzívy v Iráne hodnotí odborník na bezpečnostné otázky a Blízky východ Josef Kraus z Masarykovej univerzity.

Pred desiatimi rokmi panoval v otázke iránskeho jadrového programu veľký optimizmus. Vtedajšiemu prezidentovi Barackovi Obamovi sa podarilo dosiahnuť funkčnú dohodu, ktorú sa darilo vymáhať. Tú však zrušil jeho nástupca a súčasný šéf Bieleho domu Trump.

Má teraz Teherán vôbec dôvod sadnúť si za rokovací stôl a dosiahnuť novú dohodu? Kto krajinu teraz vedie? Ako sa krajina môže vyvíjať po skončení vojny?

Kraus si myslí, že intenzita konfliktu bude v najbližšom čase pravdepodobne klesať s tým, ako sa budú bojujúcim stranám míňať zásoby munície a vojenského materiálu. Odborník tiež dodáva, že Európa by mohla zohrať dôležitú úlohu pri ukončovaní konfliktu.

Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Adam Obšitník, Štefan Kurrila a Norbert Marci.

„Nedá sa vylúčiť, že sa vrátime aj ku „covidovým“ cenám palív, ktoré atakovali dve eura“, hovorí o možných dopadoch vojny v Iráne Radovan Potočár z energie-portálu. „Úroveň 1,50 eura za liter sa už zdá neudržateľná a budeme sa hýbať vyššie. Podstatné je, že pohonné hmoty sú významný cenotvorný prvok vstupujúci do cien takmer všetkých tovarov a služieb cez dopravu či poľnohospodárstvo. Zdraženie pocítia Slováci v peňaženkách celkovo cez infláciu“, vysvetľuje.

Trumpov vojenský úder na režim v Iráne už stihol zasiahnuť celý svet – nárastom cien plynu a ropy. Zdvihol ich okamžite, pričom cena plynu pre európsky trh vzrástla po útokoch o vyše 40 percent. Zdražela okamžite i ropa. Trhy hovoria o šoku. Obavy obchodníkov vyvoláva aj situácia v neuralgickom Hormuzskom prielive. Námornými tankermi sa cezeň do sveta dostáva pätina celosvetovej produkcie strategických surovín ropy a plynu.

Ako sa to dotkne našich končín a Slovenska v nich?

Téma pre energo-experta Radovana Potočára.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Blízky východ zachvátili vojnové plamene. Aký plán má prezident Spojených štátov, ktoré spolu s Izraelom udreli na Irán a má Donald Trump vôbec nejaký plán? Masívne údery zatiaľ k pádu brutálneho teokratického režimu nevedú no a Trump už pripúšťa aj nasadenie pozemných síl pričom americká verejnosť sa k opakovaniu scenárov z Iraku či Afganistanu stavia veľmi vlažne až nepriateľsky.

Prerastie tento konflikt do dlhotrvajúcej regionálnej vojny a povedú bomby a rakety k zániku islamskej demokracie či skôr k občianskej vojne a destabilizácií celého regiónu? A čo my, tu v Európe? Budeme čeliť ďalšej masovej migračnej vlne a globálnej ekonomickej recesií? Témy pre experta na zbrane a dejiny Andreja Žiarovského.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Izrael spoločne so Spojenými štátmi cez víkend napadol Irán. Spôsobilo to reťazovú reakciu, Irán teraz útočí na Saudskú Arábiu, Katar či metropoly ako je Dubaj alebo Abú Zabí.

Izrael medzitým spustil masívne nálety na Libanon a hrozí pozemnou inváziou.

Sme na začiatku tretej svetovej vojny? Budeme ešte môcť navštevovať krajiny na Blízkom východe?

Situáciu nám priblíži šéf zahraničného oddelenia Aktuality.sk Pavol Štrba.

Zaznamenali pokles, no zostávajú v čele. Naopak posilnili – stále sú druhí. Progresívne Slovensko a Smer.

Na čele predvolebných prieskumov sú dlhodobo, pričom garde si vymenili v októbri 2024, kedy PS prevzalo žezlo lídra prieskumov. Aktuálne však výrazne padá.

Naopak už stabilne tretia je Republika Milana Uhríka. Opäť posilňuje Matovičovo Slovensko a posilňujúcu stabilitu zaznamenáva SaA.

Demokrati sa usádzajú nad hranicou zvoliteľnosti. A podarilo sa mi už aj predbehnúť KDH, ktoré sa k hranici zvoliteľnosti po čase opäť blíži.

Na klesajúci trend voličskej podpory si už zvykol Hlas a SNS zostáva už len parlamentná vstupenka z minulosti.

Aj o tom hovorí najnovší volebný model agentúry IPSOS.

Okrem výtlaku politických strán však zaznamenal aj zníženú ochotu ľudí ísť voliť.

Naštartuje ich najnovšia snaha Smeru zasiahnuť do volebných zvyklostí a zrušiť hlasovanie poštou pre voličov zo zahraničia?

Témy pre sociológa agentúry IPSOS Romana Pudmarčíka.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zamestnanci sú na nútených dovolenkách, výplaty dostávajú na splátky a mnohí musia siahať na úspory, aby zaplatili hypotéky.

Najväčší slovenský výrobca nábytku s takmer 30-ročnou tradíciou je v obrovských problémoch. Kopia sa nespokojní zákazníci a aj zamestnanci. Je pre zákazníkov nebezpečné objednať si tovar z tejto firmy? A môžu za to konsolidačné opatrenia, ktoré na podnikateľov uvalila vláda?

O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou. Denný videopodcast moderuje Frederika Lodová.

Slovensko bude mať opäť jeden z najhorších deficitov spomedzi štátov Európskej únie. Môže za to aj chyba, ktorú spravili v Bruseli. Vláda ju mohla opraviť, no neurobila to.

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v podcaste Aktuality Nahlas hovorí, prečo konsolidácia trvá tak dlho. Potrebujeme skonsolidovať aspoň ďalšie 2,7 miliardy, aby sme sa dostali na takú úroveň deficitu, akú vláda sľubuje. To je podobný balíček, aký pociťujeme v tomto roku. Avšak ani tento cieľ nebude stačiť na ozdravenie verejných financií. Čím viac vláda konsolidáciu naťahuje a odkladá dosiahnutie cieľov, tým viac to bude bolieť naše peňaženky.

Tóth ďalej pripomína, že vláda stále nesplnila požiadavku, ktorá vyplýva z ústavného zákona, a nepožiadala Národnú radu o dôveru. Bude potrebné prekopať ústavné pravidlá o rozpočtovej zodpovednosti.

Ruská invázia, ktorá začala útokmi z viacerých smerov vrátane územia Bieloruska, narazila na nečakaný odpor hneď v prvých dňoch. Hoci sa okupantom podarilo rýchlo postúpiť na juhu a obsadiť Cherson či obkľúčiť Mariupoľ, bitka o Kyjev skončila ich stiahnutím. Dnes, po štyroch rokoch, sa front nachádza v patovej situácii, kedy ani jedna strana nedokáže urobiť zásadný prielom.

Ukrajinská spoločnosť po 48 mesiacoch bojov čelí obrovskej únave. Termín „nezlomnosť“, ktorý sa stal medzinárodným symbolom odporu, domáci vnímajú čoraz citlivejšie. Sú to ľudia z mäsa a kostí, ktorí čelia každodennému stresu z nočných bombardovaní a existenčnej neistote. Budúcnosť zostáva nejasná – kým časť verí v prímerie do konca roka, iní upozorňujú na riziko zamrznutého konfliktu, ktorý by mohol opäť kedykoľvek vybuchnúť.

O tom, ako sa krajina a jej obyvatelia za štyri roky zmenili, sme sa v dnešnom podcaste rozprávali s novinárkouStanislavou Harkotovou, ktorá dianie sleduje priamo z Kyjeva.

Podcast pripravil Marek Biró.

Vyhrážky Roberta Fica, že odpojí Ukrajinu od núdzovej elektriny v čase vojny majú morálnu rovinu, ale aj tú praktickú. Dá sa to vôbec zo dňa na deň? Neporušíme tým zmluvy a nespôsobí Fico týmto Slovensku škody? Prečo sme sa vlastne dávno neodpojili od ruskej ropy tak ako naši susedia? Pravdepodobne sú za tým zisky Slovnaftu, ktorý ako jediný vidí rozdiel v spracovaní ruskej a neruskej suroviny. Zákazník totiž platí rovnakú sumu, či je ropa ruská alebo nie. Ukrajina nám ponúka, že nám dodá neruskú ropu.

Pre Slovnaft je lacnejšie spracovať ruskú surovinu a tak je rozdiel zrejme len vo vreckách vlastníkov rafinérie, vysvetľuje v dnešnom videopodcaste ekonomický reportér Aktualít Vladimír Amrich. Prečo potom Robert Fico bojuje za ruskú ropu, aj za cenu medzinárodnej habny pre Slovensko a odstavovania ukrajinských civilistov od elektriny?

Nahrával Peter Hanák.

Projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec dostal od vlády zelenú ako strategická investícia. Bez dokončenej štúdie realizovateľnosti, bez riadneho vypočutia miestnych, sa projekt blíži k spusteniu geologického prieskumu. Minister životného prostredia Tomáš Taraba miestnym sľuboval, že z nich budú milionári, vládny materiál nakoniec počíta so zaplatením 80-tisíc eur za vyvlastnený pozemok. Počet vyvlastnených pozemkov sa môže vyšplhať na 275. Je o osude podpoľania rozhodnuté?

„Uvedomujeme si, že verejný záujem je nadradený individuálnemu, no kľúčový je faktor zdroja pitnej vody a zároveň precedens, ktorý by tým mohol vzniknúť. Projekt podporili obce, ktoré s tým reálne nemajú nič spoločné. Spôsob, akým je memorandum napísané, vyvoláva vážne pochybnosti, či nejde skutočne len o podporu projektu. Napríklad niektoré obce ho podpísali výmenou za vytvorenie solidárneho fondu, ale naša legislatíva pojem solidárneho fondu nepozná," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas predseda združenia Čechánky Tomáš Endrödy.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník.

Projekt mal uľahčiť život pacientom aj lekárom.

V zdravotníctve sa objavil ďalší pochybný tender. Tentokrát za takmer 14 miliónov. Národné centrum zdravotníckych informácií hľadalo firmu, ktorá vytvorí archív všetkých vyšetrení pacientov.

Súťaž vyhrala firma bez zamestnancov a s nulovým obratom. Kľúčový expert mal navyše v životopise zapísanú nereálnu prax.

Zakročil úrad pre verejné obstarávanie a tender stopol.

Ako je možné, že štátna inštitúcia ignorovala pochybnosti a vybrala firmu s podozrivým pozadím?

O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou.

Moderuje Frederika Lodová.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránketu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť ceziTunes aleboSpotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránkePodcasty Aktuality.skalebo naInstagrame.

18 bytov Čižnárovcov podľa odhadu presahuje hodnotu troch miliónov eur, dva z nich sa nachádzajú na prominentnej bratislavskej adrese.

„Majetok, ktorý neviete vysvetliť, by mal podliehať 90-percentnej dani.“ To sú slová Jaromira Čižnára, bývalého generálneho prokurátora, ktorý sľuboval sprísenie kontrôl majetku verejne činných osôb. Dnes je všetko inak.

Jaromír Čižnár je už na dôchodku, no jeho rodinné portfólio pôsobí ako menšia realitná kancelária so 16timi bytmi v Košiciach a dvomi luxusnými rezidenciami v bratislavskom River Parku.

Čižnárov syn odpovedá na otázky o pôvode peňazí stroho – obchodným tajomstvom. Ako sa dajú kúpiť miliónové byty, keď vaša firma vykazuje státisícové straty?

„Na Slovensku máme zákon o pôvode majetku, tento zákon je však nefunkčný. Nikdy sa nedopracoval k človeku, ktorý by svoj majetok nevedel vysvetliť. A to sa tomuto zákonu podrobovali aj mafiáni,“ hovorí reportér Martin Turček.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Slovensko dnes spoznalo rozsudok v jednej z najsledovanejších káuz posledných rokov. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici uznal oligarchu Jozefa Brhela staršieho za vinného z prania špinavých peňazí a prijímania úplatku. Spolu s ním si verdikt vypočul aj jeho syn a ďalší aktéri schémy, ktorá roky parazitovala na utajených IT zákazkách finančnej správy.

Hoci Brhelovci vinu odmietali a proces označovali za politicky motivovaný, senát Jána Hrubalu neuveril legende o „daňovej optimalizácii“. Sudca Ján Hrubala otvorene priznal, že súd musí rešpektovať novelu Trestného zákona, ktorú schválila koalícia a preto dostal Brhel podmienečný trest.

V dnešnom podcaste sme sa o detailoch procesu, pozadí biznisu v hoteli Hilton a dôsledkoch vládnej novely rozprávali s redaktorkou Aktuality.sk Ivou Zigovou.

Nahrával Marek Biró

Európska únia nám minulý týždeň pozastavila platbu z Plánu obnovy za 590 miliónov eur pre pokus o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Minister Tomáš Drucker sa chce pokúsiť diskutovať s EÚ o tom, aby nám poslali peniaze, ktoré sa úradu netýkajú. Čas na čerpanie sa totiž kráti. Opozícia aj vedenie úradu už pred schválením spornej novely tvrdili, že to ohrozí čerpanie miliárd z Plánu obnovy. Čakajú nás totiž aj ďalšie platby, a keď Slovensko nebude plniť podmienky, môžu byť v ohrození peniaze na množstvo projektov, vrátane stavby nových nemocníc.

Nezávislosť Úradu na ochranu oznamovateľov je podmienka čerpania peňazí z Plánu obnovy. Keď Slovensko prestáva plniť podmienky, peniaze sú v ohrození. Novelu zákona, ktorá má politicky odstrániť nezávislú šéfku úradu, pozastavil Ústavný súd SR. Ak však bude Európska únia čakať na rozhodnutie súdu, a potom ešte aj na opravu zákona, Slovensko môže mať veľký problém s čerpaním európskych peňazí. Posledný podobný problém sa vláde síce podarilo vyriešiť, ale trvalo to 10 mesiacov. Tie teraz nemáme, keďže Plán obnovy sa končí v júni 2026.

Viac nám v podcaste Aktuality Nahlas vysvetlil Vladimír Amrich, ekonomický reportér aktualít, ktorý sleduje tému Plán obnovy.

Moderuje Peter Hanák.

„Nie“ Ústavného súdu stopke pre kajúcnikov, ktorú chcel obžalovaný Tibor Gašpar. Naopak „áno“ Najvyššieho súdu pre súdne riešenie kauzy Očistec, v ktorej figuruje ten istý podpredseda parlamentu Gašpar zo Smeru. A bratislavský mestský súd zas vrátil obžalobu na čurillovcov, nepohodlných nielen pre ministra vnútra, ale i pre samotného premiéra.

O tom zas Andrej Danko začína hovoriť ako o kandidátovi číslo jeden na ústavného sudcu. Že im to Robert Fico „sľúbil“.

Vládna väčšina – po tom, ako po roku pripustila aj schôdzu o nedôvere vláde a ministrom – do parlamentu dostala aj kauzu matky Michala Šimečku. A jeho PS ju už pocítila na poklese preferencií. Naopak posilňuje Igor Matovič, ktorý otvára tému výmeny lídra opozície.

Na odchádzajúci týždeň sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V Česku systém dynamických taríf už funguje, zavádzať sa má aj na Slovensku. Zmenu už regulátor pripravuje, ale zatiaľ neuviedol, kedy sa spustí.

Ľudia, ktorí pracujú z domu, rodičia s deťmi či dôchodcovia majú cez deň vyššiu spotrebu elektriny. Ak by prešli na systém dynamických cien, mohli by si znížiť náklady. Naopak, pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa v práci, sa oplatí súčasný systém regulácie cien elektriny.

O zásadnej zmene, ktorú chystá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, sme sa v podcaste Aktuality Nahlas rozprávali s expertom na energetiku Andrejom Lednárom, ktorý je konateľom spoločnosti Prvá energetická.

Čo vieme o fungovaní dynamických taríf, v ktorých sa cena za elektrinu mení každých 15 minút? „Pre spotrebiteľov bude dôležité nastaviť si spotrebu deň, týždeň, mesiac dopredu,“ hovorí Lednár.

Odborník upozorňuje, že rozdiel medzi letom a zimou môže byť až v stovkách eur. Vývoj cien sa dá pozrieť na stránke Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE).

„Čoraz viac budeme počúvať o potrebe ukladania energie. V ideálnom prípade to budú batérie, druhá možnosť je voda,“ hovorí Lednár.

Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová a Adam Obšitník.

V parlamente sa už čoskoro rozpúta súboj o slobodný prístup k informáciám z katastra nehnuteľností. Vládna novela sa totiž podľa kritikov pokúša prístup verejnosti obmedziť. Nadácia Zastavme korupciu varuje, že zákaz takzvaného “profilovania osôb či vyhodnocovania ich majetkových pomerov” a to s vysokou sankčnou pokutou by prakticky znemožnilo kontrolu majetkových pomerov politikov či iných verejných funkcionárov.

To je téma dnešného videopodcastu s právnikom Nadácie Zastavme korupciu Ľubomírom Daňkom. Venovať sa však budeme aj rozpadajúcemu sa boju s korupciou, na ktorého žalostné výsledky iba nedávno upozornil samotný Generálny prokurátor.

Účelové a na mieru šité novely trestnej legislatívy, oslabenie polície, ako aj likvidácia špecializovaných a vysokokvalifikovaných útvarov a inštitúcií, vysvetľuje Ľubomír Daňko.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nepopulárnu konsolidáciu Smeru neprekryje ani strašenie Šimečkovou mamou, tvrdí politológ Jozef Lenč (podcast)

„Pokles preferencií Smeru nezastavuje ani strašenie Šimečkovou mamou“, tvrdí politológ Jozef Lenč. „PS bude musieť spozornieť až v momente, ak by sa kauza premietla do preferencií“, dodáva.

Odvolávanie ministrov po vyše roku od podania návrhu. Napriek tomu aj nočné rokovanie. Rozprava o vyslovení nedôvery vláde skrátená. Bez stanoviska premiéra či ministrov. Aj bez diskusie s nimi. Rozprava k nespokojnosti s ministrami natiahnutá len cez invenčné použitie inštitútu interpelácií opozíciou. Parlamentná realita týchto hodín.

Ak sa však vládnej väčšine nechce počúvať o nespokojnosti s výkonmi svojich ministrov, po piatku pokračovali v rozprave o pochybeniach matky Michala Šimečku. Zo štátneho auditu totiž vzišli nezrovnalosti pri čerpaní štátnych peňazí na jej projekt Fórum. Ak ale premiér hovorí aj o päťnásobnom preplácaní faktúr, audit upozornil na duplicitu či triplicitu. Nepotvrdil však jej obohacovanie.

„Matka zlyhala, pochybenia sú očividné“ – dnes vystúpil líder opozície Michal Šimečka. Dodal však, že „tak očividné, ako neschopnosť a korupcia vlády, ktoré sa snažíte zakryť útokom na moju rodinu“ – obrátil sa v parlamente na vládnu väčšinu.

Prípad však nemusí mať pre Michal Šimečku koniec. Skúsenému politickému hráčovi, akým je Robert Fico, môže poslúžiť v kritickom čase volieb. Raz sa mu to už podarilo pri Mikulášovi Dzurindovi.

Na prípadný ničivý potenciál pochybenia Šimečkovej matky sa pozrieme s politológom Jozefom Lenčom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ľudia v týchto dňoch dostávajú výplatu zníženú o konsolidačné opatrenia. Zamestnancovi s priemerným príjmom okolo 1600 eur príde mesačne na účet približne o 10 eur menej. Čím vyšší máte plat, tým viac vám z neho štát vezme. Oveľa viac stratia ľudia pracujúci počas dní pracovného pokoja, odborári odhadujú straty v stovkách eur na osobu. Živnostníci zase musia do dnešného dňa zaplatiť zvýšené odvody.

Ak živnosntík bude musieť zaplatiť minimálne 425 eur štátu na odvodoch, mnohých to môže odradiť od začiatku podnikania, upozorňuje analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Podľa neho navyše deficit nebude nižší, takže rozhodne nejde o dobre investované peniaze. Navyše, tieto opatrenia posúvajú Slovensko oveľa nižšie v rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia.

Šéfka najväčšieho odborového zväzu zase upozorňuje, že štát chce takto prinútiť fiktívnych živnosntíkov, aby sa zamestnali. Problém ale je, že niekedy nemajú na výber a štát nevie efektívne kontrolovať fiktívne živnosti. Monika Uhlerová hovorí, že takto nastavená konsolidácia sa môže opakovať donekonečna.

Pred nižšími číslami na výplatných páskach varovali experti ešte pred schválením konsolidačného balíčka, vrátane štátom zriadenej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V dnešnom podcaste si pustíme aj časť rozhovoru s jej predsedom Jánom Tóthom, ktorý vysvetľuje, prečo majú ľudia po konsolidácii nižšiu výplatu.

Nahrával Peter Hanák.

V slovenskej spoločnosti nie je zvykom sa domáhať svojich práv. U nás sme sa ich nedomáhali, u nás sme sklonili chrbát a ešte sme pánu veľkomožnému podali bičík, pripomína Alojz Hlina. Podľa neho vládna väčšina cieľavedome pracuje na znefunkčnení parlamentnej demokracie. To, kam vládna moc zájde je však predovšetkým v rukách voličov, odkazuje nám v Aktualitách Nahlas poslanec SaS.

Vláda Roberta Fica hlasovanie o dôvere ustála. Samotný premiér sa však diskusií v pléne vyhol, odvolávaní ministri argumentovať vôbec neprišli no a koaličná väčšina hlasovanie o dôvere siedmych ministrov - z ktorých najstaršie má už viac ako rok, spojila do jedného nočného “balíčka”.

Parlamentná väčšina si znovelizovala aj rokovací poriadok, v ktorom ešte viac okresala parlamentné diskusie a na neposlušných poslancov ušila disciplinárny bič, ktorý bude ovládať ona sama, teda vládna väčšina.

Je náš parlament ešte stále demokratickým parlamentom alebo sa to už blíži skôr k akejsi paródií na zastupiteľskú demokraciu? Pracuje vládna koalícia na zámernom a cieľavedomom znefunkčnení parlamentnej demokracie? A ak áno, čo sa voči tomu dá urobiť a dovolia jej to občania Slovenska?

“Najviac pre demokraciu na Slovensku dnes urobíte tým, že zoberiete svoju telesnú schránku a prídete tam, kde sa za ňu bojuje. Otázka teraz naozaj stojí tak, že či má záujem ľud slovenský urobiť s tým našim parlamentom poriadok a chce si platiť funkčný parlament alebo taký, ktorý začína byť iba atrapou? Pýta sa poslanec SaS

No a príde Slovensko kvôli penziónovým kauzám o eurofondy?

Sledujte Aktuality Nahlas s poslancom SaS Alojzom Hlinom.

Deväť organizácií na jednom trhu je veľa. Jedna je primálo. Ukazuje to aj príklad z Maďarska.

Systém odpadového hospodárstva má problémy. Existuje skupina podnikateľov, ktorí sa „vezú zadarmo“. Náklady nesieme všetci. Štátu však chýbajú kvalitné dáta, hovorí šéf Zväzu odpadového hospodárstva Ján Chovanec.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba však nepočúval odborníkov a narýchlo predložil novelu. Chce do systému pretlačiť štátnu firmu. Je tam stret záujmov, keďže štát bude podnikať v odvetví, ktoré sám reguluje, vysvetľuje Chovanec. „Ani v koalícii nie sú všetci presvedčení o správnosti tejto novely,“ hovorí.

Lepšie by bolo riešiť veci, kde Slovensku hrozia pokuty zo strany Európskej únie. Mal by sa riešiť zber textilného odpadu alebo ohorkov z cigariet.

Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová, Adam Obšitník a Marek Orihel.

Trumpov paradox. Ak v Bielom dome hovorí o nádeji na dobré správy o vojne na Ukrajine, Vladimír Putin neprestáva útočiť. A to aj napriek prísľubu týždňovej pauzy pre arktické mrazy. Od nedele pokračujú jeho jednotky v ostreľovaní centrál elektriny či vody, v utorok zlikvidovali aj symbol odporu Ukrajincov v druhej svetovej vojne – pamätník Matky vlasti. Ukrajinské mestá hlásia masívne výpadky elektriny a tepla. Teplomery vykazujú aj dvadsať stupňov pod nulou. A v predvečer trojstranných rokovaní na pôdoryse Moskva-Kyjev-Washington Volodymyr Zelenskyj prichádza s kritikou: Moskva preferuje teror pred diplomaciou.

Na situáciu sa pozrieme s našou vyslanou reportérkou na Ukrajine Stanislavou Harkotovou.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Za PPAčkou s jej chronickými a opakujúcimi sa zlyhaniami stoja veľké a silné finančné skupiny a tie najvyššie politické špičky na tieto skupiny poprepájané, tvrdí bývalá šéfka protikorupčnej sekcie Pôdohospodárskej platobnej agentúry Zuzana Šubová. Dnes je PPA spájaná najmä s kauzami penziónov, ktoré ani penziónmi nie sú. Stanú sa penzióny náhrobným kameňom slovenských eurofondov?

Takzvaná penziónová kauza spojená s pôdohospodárskou platobnou agentúrou ani po 10 rokoch vôbec neutícha. Aktuálne sa ňou - okrem polície a prokuratúry - už zaoberal aj Europarlament.

„Slovensko nevie ochrániť finančné záujmy Únie,“ povedala európskemu Výboru pre kontrolu rozpočtu bývalá šéfka protikorupčnej sekcie PPA Zuzana Šubová. Na výbore však dokonca zazneli aj úvahy o možnom pozastavení eurofondov pre Slovensko.

Krátko pred rokovaním eurovýboru pritom u Šubovej zasahovala polícia. Dôvodom razie malo byť údajné nebezpečné prenasledovanie prezidenta Finančnej správy Jozefa Kissa. Policajtov pritom podľa Šubovej mali zaujímať predovšetkým dokumenty, ktoré súvisia s kauzou haciend postavených z dotácií PPA. No a vážne pochybnosti našiel pri opakovaných kontrolách tejto agentúry aj Najvyšší kontrolný úrad.

„PPA nespĺňa podmienky základných kritérií akreditácie. Logickým krokom by bolo odobratie akreditácie pre PPA a jej nové, hĺbkové a naozaj dôkladné preskúmanie. Veď keď farmári nedostávajú oprávnené platby a dostávajú ich oligarchovia a finančná skupina, to je podľa vás normálne? Samozrejme že to nie je normálne,“ hovorí šéfka Pirátov Šubová.

A ako si vysvetľuje policajnú raziu u nej doma krátko pred jej vystúpením v Europarlamente, no a kedy sa dočkáme súdnych pojednávani v prípade pochybení PPA a dočkáme sa ich vôbec?

Sledujete Aktuality Nahlas, dnes so šéfkou Pirátskej strany Zuzanou Šubovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Cez víkend zomrel Mikuláš Vareha, samozvaný kráľ Zemplína a jeden z najväčších daňových podvodníkov v dejinách Slovenska. Tento bývalý policajt si odsedel 9 rokov z 11-ročného trestu za to, že štátu spôsobil na daniach škodu 58 miliónov eur - ktoré sme zaplatili my všetci z našich daní. V roku 2020 sme boli u čerstvo prepusteného Varehu na bizarnej návšteve. Zábery aj rozhovor si môžete pustiť vo videopodcaste Aktuality Nahlas.

Čo nám Varehov príbeh hovorí o zlatej ére DPHčkarov? Mikuláš Vareha mal rád pozornosť, vydal o sebe tri DVD záberov zo svojho života. Bol šéf asociácie amatérskeho boxu a vo svojom sídle vybudoval ring. Bol tiež charizmatický a presvedčivý klamár. Aj počas našej návštevy nám opakovane rozprával príbeh o lykožrútoch, ktorý mu pred súdom spoľahlivo vyvrátil prokurátor Ján Šanta.

Vo videopodcaste nájdete aj zábery z Varehových DVD, ktoré poskytol nášmu ekonomickému reportérovi Martinovi Odkladalovi, ktorý písal o Varehových aktivitách.

Nahrával Peter Hanák.

Týždeň, v ktorom rezonoval „šokovaný Robert Fico“ – to pre kauzu jeho údajných výrokov na Donalda Trumpa v neformálnej komunikácie s európskymi partnermi.

V Paríži si zas od Emmanuela Macrona vyslúžil označenie „strategické prebudenie“ – to po ich štvrtkovom stretnutí.

Ak ak so Spojenými štátmi premiér podpisoval rámcovú zmluvu pre jadrový biznis, v Paríži sa o jadre rozprával tiež.

Jeho vládna väčšina pritom v parlamente poriešila správanie a obliekanie poslancov, alkoholu sa pritom nedotkla. A vo funkciách nebude mať problém ani s prípadne väzobne stíhaným poslancom! A ak časovo ohraničila rozpravu, ani náznakom nepristúpila k ohraničeniu prípadného lobingu, ktorému sú poslanci vo svojej funkcii vystavení.

To všetko v čase, keď nám napríklad misia Medzinárodného menového fondu ordinuje nevyhnutnosť ďalšej takmer trojmiliardovej konsolidácie, ak by sme chceli zabrzdiť ďalšie zadlžovanie.

A Európska komisia začala konanie voči Slovensko pre zmeny v ochrane oznamovateľov korupcie.

Na odchádzajúci týždeň sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nezamestnanosť na Slovensku začala byť problémom. Disponibilná miera nezamestnanosti vzrástla v decembri minulého roka až na 5,3 percenta, čo je najviac od apríla 2020. Ide tak o najhoršie dáta od pandémie Covidu. Podľa Inštitútu finančnej politiky sa miera nezamestnanosti zvýšila až v 80 percentách okresov Slovenska, čo hovorí o tom, že vôbec nejde o lokálny problém. Pribudli aj prípady hromadného prepúšťania.

Paradoxne, nezamestnanosť rastie v čase, keď počet voľných pracovných miest aj počet zamestnaných cudzincov atakuje historické maximá. Podľa aktuálnych údajov Inštitútu finančnej politiky prekročil počet cudzincov zamestnaných na Slovensku hranicu 135-tisíc, čo je najvyššia úroveň v histórii pričom počet pracovníkov z krajín mimo EÚ presiahol 100-tisíc. Navyše, rastie dopyt po manuálnej práci vo výrobe, nie po manažérskych a iných vysokokvalifikovaných pozíciách.

K tomu treba pripočítať dopady už tretieho kola vládnej konsolidácie, ktoré udrelo na zamestnancov, ale aj živnostníkov či podnikateľov no a slovenskú ekonomiku podľa odborníkov výrazne priškrtilo a spomalilo. Vláda pritom pokračuje pokračuje vo zvyšovaní minimálnej mzdy – dnes na úrovni 915 eur, pričom už v roku 2028 by dokonca mala prekročiť 1000 eurovú hranicu. Premiér Fico však už verejne pripúšťa, že jeho doterajší spôsob ozdravovania verejných financií nefunguje.

Niektorí zamestnávatelia volia cestu lacnej pracovnej sily, ktorú dovážajú z tretích krajín. Svedčí to o tom, že náš pracovný trh je deformovaný a Slovensko sa tak nevymaní z pasce lacnej pracovnej sily a nízkych príjmov. Navyše, i toto vzdelanú a kvalifikovanú silu vyháňa do zahraničia, hovorí prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„O tejto iniciatíve o pár rokov ani nebudeme počuť,“ hodnotí šance Rady mieru, s ktorou prichádza Donald Trump, Daniel Bednár, expert na medzinárodné právo. „Je v nej veľa marketingu, snahy zapísať sa do veľkých dejín,“ dopĺňa.

Viac mocenský než mierový projekt? Trumpova Rada mieru vyvoláva otázky. Projekt, ktorý pôvodne vznikol ako dočasná iniciatíva pre dohľad nad prímerím v Gaze, má dnes globálne ambície. Samotný Donald Trump ho prezentuje ako nový nástroj na udržanie mieru vo svete. Paradoxne doň volá agresora Vladimíra Putina.

Kritici hovoria o pokuse nahradiť Organizáciu spojených národov.

Otázky rovnako vyvoláva miliardové členské, pričom prezident Spojených štátov má byť doživotným predsedom s mimoriadnymi právomocami.

Väčšina krajín Európskej únie projekt odmieta. A ak Slovensko doteraz odmietnutie členstva len naznačovalo, dnes ho odmietla formálne aj vláda. Ak pôvodne Robert Fico odmietal vznik „paralelných štruktúr, o ktorých nevieme celkom všetko“, dnes jeho kabinet konštatuje, že by sme pre konsolidáciu nemali na členské vo výške miliardy dolárov.

Trumpova Rada mieru však stále vyvoláva obavy z koncentrácie moci a oslabenia OSN.

Pozrieme sa na ňu s expertom na medzinárodné právo Danielom Bednárom z Trnavskej univerzity.

„V podstate nejde o iniciatívu, ktorá dokáže zmeniť svetový poriadok. Skôr v nej vidím veľa marketingu a snahu o zisk Nobelovej ceny mieru,“ hovorí Bednár. „Trump sa zrejme inšpiroval svojimi predchodcami, ktorí stáli pri zrode veľkých projektov ako Spoločnosť národov či OSN. Je tam zrejmá túžba priblížiť sa k nim a stať sa súčasťou veľkých svetových dejín. Že by sa však z tohto projektu stala organizácia schopná predčiť OSN, je pri súčasnom počte členov nepravdepodobné. Dovolím si tvrdiť, že o pár rokov o tejto iniciatíve už nebudeme počuť,“ dopĺňa.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Andrej Danko otvorene spochybňuje schopnosť Roberta Fica viesť krajinu a odkazuje mu, že už nie je kým býval a mal by zvážiť odchod do prezidentského úradu. Reaguje tak na premiérove slová o „somárikoch“, ktoré si predseda SNS vysvetlil ako osobnú urážku a provokáciu.

Andrej Danko preto v diskusnej relácii Sobotné dialógy prekvapil nezvyčajne ostrou kritikou svojho najbližšieho politického partnera. Podľa neho Robert Fico v poslednom čase inak rozpráva aj inak koná, čo pripisuje nielen jeho veku, ale aj fyzickej únave po všetkom, čím si v politike prešiel.

Rozbuškou sa stalo vyjadrenie Roberta Fica, ktorý prirovnal SNS a Hlas k pomalým somárikom vedúcim do opozície, zatiaľ čo on sám chce ísť „do pekla na peknom bielom koni“. Hoci Fico tým zrejme len vyzýval partnerov k razantnejšej predvolebnej politike, Danko to vzal osobne.

„SNS s Robertom Ficom do pekla nepôjde nikdy,“ reagoval Danko a zároveň premiérovi vyčítal neriešené kauzy ako tender na záchranky či problémy v zdravotníctve.

V dnešnom podcaste bude počuť a vidieť šéfredaktora portálu Aktuality.sk Petra Bárdyho a vedúceho politického oddelenia Martina Sliza.

Moderoval Marek Biró.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Dnes sa opäť začal proces v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Najzásadnejšou otázkou bude, či súd v novom zložení uzná za vinného z objednávky vraždy Mariana Kočnera. Prispeli k tomu aj nové dôkazy, konkrétne doteraz neprejednané časti komunikácie. Obhajoba ale spochybňuje celú Threemu a žiada, aby pred súdom nebola použitá.

Prečo sa súd začína už po tretí krát, a môžeme čakať, že to opäť potrvá roky? V dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas sme sa spojili s Marekom Biróm, ktorý dnešné pojednávanie sledoval priamo na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.

Moderuje Peter Hanák.

Koalícia plánuje umelo a násilne skrátiť legislatívny proces v parlamente, tvrdí šéf OKS a poslanec za SaS Ondrej Dostál. Zámer oklieštiť diskusiu k zákonom novelou rokovacieho poriadku tak podľa neho spochybňuje normálne fungovanie parlamentu tak, ako ho poznáme po Novembri 89. Prečo sa vládna moc tak bojí diskusie a potrebuje sa demokracia brániť aj zatváraním ľudí ako je Daniel Bombic?

Už o pár dní sa opäť zídu poslanci, aby odštartovali prvú schôdzu parlamentu v tomto roku. No namiesto zásadných problémov, ktoré Slovensko a jeho občanov trápia, sa vládna koalícia rozhodla najprv nasadiť opozícií silnejší náhubok.

Novelizáciou rokovacieho poriadku chce vládna moc legislatívny proces ešte viac zdynamizovať a rozpravu okresať. Až by sa pozorovateľ mohol legitímne opýtať, či takéto rýchle schvaľovanie zákonov bude ešte vôbec zmysluplné a dôstojné rokovania najvyššieho zákonodarného zboru. A načo opozícia, ktorá nemôže poriadne hovoriť a kritizovať - presne tam, kde to patrí, teda v parlamente - vôbec je.

Na pretras sa určite dostanú aj ďalšie sankčné mechanizmy, ktoré vládnej koalícií umožnia zdisciplinovať neposlušných poslancov. Otázkou však zostáva, čoho sa vládna moc bojí, keďže rokovania o návrhoch na odvolanie viacerých ministrov koalícia dlhodobo odsúva.

No a o čom hovorí snaha vládnej SNS na zmiernenie trestnoprávnych postihov extrémizmu? Máme sa teda obávať znormalizovania napríklad takého hajlovania a potrebuje sa demokracia brániť aj trestnoprávnym postihovaním ľudí ako Daniel Bombic či Marián Magát?

Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslancom OKS v klube SaS Ondrejom Dostálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Aliancia bola postavená na princípe ,všetci za jedného, jeden za všetkých', na spoločných hodnotách, demokracii a právnom štáte. A teraz Spojené štáty povedia, že si niečo zoberú aj vojenskou silou, ak partneri nebudú súhlasiť. To je rétorika Vladimíra Putina,“ hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko.

Nie Ukrajina, Gaza, Irán, Venezuela či Rusko, Čína alebo Izrael. Reflektory sveta sú aktuálne upriamené na Grónsko. Pre Donalda Trumpa. Chce ho, lebo má podľa neho jeho Amerike a spojencom zabezpečiť bezpečnosť. Pred Ruskom a Čínou. A keďže ho jeho optikou nevie ochrániť materské Dánsko, urobí to on a jeho Amerika.

Na návrhy, že by sa na jeho ochrane podieľali spojenci z NATO - z tej Aliancie, ktoré Dánsko pomáhalo zakladať - pôvodne reagoval, že by šlo o eskaláciu. Najnovšie z Davosu prichádzajú správy, že sa črtá dohoda – vytvorením „rámca budúcej dohody o Grónsku a celej oblasti Arktídy“.

Riešenie, ktoré ak sa podľa Trumpa dotiahne do konca, „bude prínosom nielen pre Spojené štáty, ale pre všetkých spojencov NATO“. Signálom dohody má byť aj rušenie avizovaných ciel pre európske štáty, ktoré podporili Dánsko.

Ako sa to skončí? Je koniec opciám medzi Grónskom a Alianciou? A koncom NATO?

Čo môže byť za takýmto uvažovaním Donalda Trumpa? V čom spočíva strategickosť ľadového Grónska? A pre koho? Sú Trumpove mocenské chúťky minulosťou?

Otázky pre Pavla Macka, generála vo výslužbe so skúsenosťou aktívnej služby v Aliančných jednotkách.

„Nemôžete porušovať suverenitu, podrezať princíp kolektívnej bezpečnosti a robiť cirkus pre Rusko a Čínu. Putin sa teraz len smeje a prilieva olej do ohňa, lebo kým je Aliancia zamestnaná vnútornými konfliktmi, on má voľné pole pôsobnosti,“ hovorí Pavel Macko.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Robert Fico nemá dnes v politike žiadny reálny cieľ ani smerovanie a namiesto vládnutia už len dookola odvádza pozornosť falošnými príbehmi, ktoré s realitou nášho života nemajú nič spoločné. Dnes je to u neho iba o deštrukcií vlastného štátu, dôvery v nezávislé inštitúcie a pomste. Nehrá na žiadnu víziu iba ničí, hovorí pre Aktuality Nahlas šéfredaktor Peter Bárdy.

Svetový poriadok skolaboval. Po pôvodne trojdňovej špeciálnej - no v skutočnosti už takmer štvrtý rok mimoriadne brutálnej a krvavej operácií - ktorú Putinovo Rusko rozpútalo na Ukrajine, sa do Európy zahryzli už aj USA Donalda Trumpa. Európa sa tak ocitla vo zveráku dvoch bezohľadných impérií a z nášho doterajšieho kľúčového spojenca sa tak stalo vážne bezpečnostné ohrozenie celého európskeho kontinentu. No a v tejto mimoriadne ľadovej geopolitickej víchrici Slovensko zjavne zablúdilo a jeho vládny SMER očividne stratil bezpečnostné smerovanie i strategický kompas.

Hráme teda v týchto okamihoch o prežitie Európskej únie či dokonca možno aj o prežitie samotného Slovenska v jeho súčasných hraniciach? No a naozaj nemáme na viac ako ponúka táto mocenská garnitúra, neustále iba imitujúca vládnutie a premieňajúca tento štát na čoraz viac chátrajúcu potemkinovu dedinu?

„Žijeme naozaj veľmi šialený svet. My tu dnes sledujeme akýsi obnovený pakt Molotov-Ribbentropp iba v tak trochu obrátenom garde. Aktuálny neofašizmus viac sedí do politiky Donalda Trumpa a veľmi podobne - len viac byzantínsky - ho robí aj Vladimír Putin,“ tvrdí Peter Bárdy. A dodáva: „Toto je obdobie, kedy EÚ môže ukázať svoju silu, životaschopnosť, ale aj svoje opodstatnenie a to aj v svetovej geopolitike. Už by sme nemali byť tým ustráchaným mladším súrodencom, pred ktorým stojí jeho veľký americký brat. Ten proces bude bolestivý a bude trvať, ale z EÚ sa môže stať sebavedomý, suverénny federálny štát.“

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes so šéfredaktorom Petrom Bárdym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Lekár Peter Sabaka vysúdil od europoslanca krajne pravicovej Republiky Milana Mazureka 15-tisíc eur. Prvých tisíc eur venoval občianskemu združeniu Omama, ktoré sa venuje rozvoju detí z prostredia marginalizovaných, najmä rómskych komunít. Výber dobročinnej organizácie ovplyvnila aj politika Milana Mazureka.

„Ani minister Huliak sa mi zatiaľ neospravedlnil, toto asi budeme musieť žalovať. Nemal by som nechať len tak, keď o mne povie minister, že som zapríčinil úmrtie 35-tisíc dôchodcov,” dodáva Sabaka.

Spor s Mazurekom trval päť rokov a politik Republiky sa naďalej odmieta za svoje výroky ospravedlniť. Oplatí sa s popieračmi pandémie súdiť? Odpovedá infektológ Peter Sabaka.

Poslanci Slovenskej národnej strany prišli so zákonom, ktorý môže opäť priniesť chaos do koaličných vzťahov. Reč je o znižovaní trestov za extrémizmus. Kým za kritiku Benešových dekrétov hrozí po novom väzenie, za hajlovanie či popieranie holokaustu by ste mohli vyviaznuť len s podmienkou.

Ide pri tom o už tretiu novelizáciu Trestného zákona súčasnou vládou. Koaličné strany však majú na legislatívu odlišné názory.

Môže tento zákon naozaj schváliť parlament?

V dnešnom podcaste sa budeme rozprávať s politickým redaktorom Marekom Biroóm, ktorý sa téme venoval a podrobne vysvetlí všetky navrhované zmeny.

Moderovala Frederika Lodová.

Premiér Robert Fico sa musí postaviť pred parlament a požiadať poslancov, aby ešte raz vyslovili dôveru jeho vláde. Dôvodom je dlh verejných financií, ktorého výška sa pohybuje okolo hranice 60 percent.

Napriek tomu sa tejto povinnosti vyhýba už 55 dní.

Aké sankcie hrozia politikom, ak ich vláda stav verejných financií nezlepšuje a ako dlho sa im dá vyhýbať, odpovie v dnešnom videopodcaste člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová

Postaviť jadrovú elektráreň neraz trvá dlhšie ako dekádu. Projekty sa násobne predražujú a konečné cenovky stúpajú do výšky miliárd eur. Existuje však aj jednoduchšia a lacnejšia cesta, ako využívať štiepnu reakciu na výrobu elektriny.

Malé modulárne reaktory majú byť cestou vpred. Vo svete je už niekoľko firiem, ktoré ich dokážu postaviť. Hoci najbližšie k spusteniu sú projekty v Severnej Amerike, ambíciu postaviť takéto zariadenie majú aj Slovenské elektrárne.

V podcaste Aktuality Nahlas sme sa rozprávali so šéfom projektu malých modulárnych reaktorov Stanislavom Peckom. V rozhovore vysvetľuje, načo by takéto reaktory mohli slúžiť, kde a kedy by mohli byť postavené.

Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Štefan Kurilla a Marek Orihel.

Marec’94 napadnutí štyria novinári - Milan Žitný, Ľuba Lesná, Štefan Hríb a Anna Sámelová. Rozvášneným davom Mečiarových podporovateľov. Marec’98 rozmlátené auto televízneho reportéra Eugena Kordu. Február 2018 – zavraždený JánKuciak a jeho snúbenica Martinka. Október 2024 rozbitý nos reportérky Kristíny Kövešovej. Január 2026 – útok zozadu, úder na hlavu, pád a hospitalizácia s následnou operáciou komentátora Petra Schutza.

Niekoľko prípadov útokov na slovenských novinárov. Napriek tomu, že pri poslednom ešte nie je dokázaný súvis s jeho prácou, prípad opäť otvára tému ochrany novinárov. Ochranu profesie, ktorá má v rodnom liste stráženie demokracie a jej princípov.

Pozrieme sa na ňu s Karolínou Farskou, ktorá stojí za programom Bezpečná žurnalistika v Investigatívnom centre Jána Kuciaka.

„Je to veľmi vážna vec. Každý fyzický útok je nemysliteľný. O to viac, ak vyšetrovaním naozaj zistíme, že išlo o útok motivovaný tým, že Peter Schutz je novinár a komentátor. Tomu by sme sa mali obzvlášť venovať“, tvrdí Farská. „Je veľmi dôležité, aby bol tento prípad poriadne vyšetrený a aby to nebolo iba zamietnuté pod koberec. Druhá vec je vyslanie jasného signálu, že útoky voči médiám a novinárom nie sú niečo normálne. Je to dokonca veľmi škodlivé pre nás všetkých“, dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ficova politika myslí iba na majetkové a bezpečnostné záujmy úzkej skupiny vládnucich, nie na záujmy a potreby krajiny, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho táto vládna garnitúra zásadne ohrozuje odolnosť i dôveryhodnosť Slovenska. Prežije NATO Trumpa a vyhne sa Európa vojne s Ruskom?

Spojené štáty zaútočili na Venezuelu, uniesli tamojšieho autokratického prezidenta a zastrájajú sa inváziou na Grónsko. Vladimír Putin stupňuje bombardovanie Ukrajiny - nasadil už aj povestný Orešnik - a tak vojna na našich východných hraniciach napriek hekatombám obetí stále nemá konca. Medzinárodný poriadok sa úplne rozpadol, v hre je budúcnosť samotného NATO, ale naša vláda i naďalej fantazíruje o suverenite na všetky štyri svetové strany. No a napriek nadštandardným vzťahom na linke Fico Orbán sa predmetom aktuálneho sporu stala snaha vládnej koalície kriminalizovať akúkoľvek kritickú diskusiu o benešových dekrétoch, čo sa Budapešti zjavne vôbec nepáči.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým ministrom zahraničných vecí a skúseným exdiplomatom Miroslavom Wlachovským.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Americký prezident Donald Trump sa po úspechu vo Venezuele pozerá aj na ďalšie krajiny. Iránu sa vyhrážal útokom, ak postrieľa demonštantov. Presne to sa cez víkend stalo - seriózne médiá hovoria o minimálne 500 mŕtvych a 10 000 zatknutých, internet zaplavili videá s ulicami plnými mŕtvol vo vreciach. Americký prezident sa nechal nabrífovať o možnostiach, aké USA majú na zásah proti Iránu. Vyhráža sa ale aj Kube, ktorej americké námorníctvo blokuje dovoz surovín z Venezuely. Na stole je aj otázka Grónska, ktorá by mohla zložiť NATO.

Do vojny v Iráne by bol zrejme opäť zapojený aj Izrael, keďže iránski lídri sa v prípade útoku vyhrážajú odvetou aj proti židovskému štátu. Čaká nás teda opäť blízkovýchodná vojna? Čo sa deje v Iráne a ostatných krajinách, ktorým sa Donald Trump vyhráža? Sú zahraničné ambície amerického prezidenta len prekrývaním jeho domácich problémov? A kde máme čakať, že USA udrú najbližšie? Odpovedá zahraničná reportérka Aktualít Barbora Libayová.

Podcast Aktuality Nahlas teraz môžete sledovať už aj ako video na webe Aktualít a aj cez náš youtubový kanál. V podcastových aplikáciách si ho naďalej môžete vypočuť tak, ako doteraz.

Moderuje Peter Hanák.

Donald Trump demontuje staré poriadky, zatiaľ čo Európa pod tlakom migrácie a krajnej pravice mení svoju tvár. O tom, prečo tento rok otriasol svetom, sa v podcaste Aktuality Nahlas rozprávame s redaktorom zahraničného spravodajstva Pavlom Štrbom.

Ak sa vám zdalo, že rok 2025 ubehol rýchlo, vo svete sa toho naopak za rok stalo dosť na celú dekádu. Donald Trump sa vrátil do Bieleho domu a okamžite začal meniť Ameriku na svoj obraz a aj rozloženie síl na celom svete.

Ani u nás nebol pokoj. Európa sa v roku 2025 politicky posunula doprava. V Nemecku a Poľsku posilnili konzervatívci, v Česku sa k moci vrátil Andrej Babiš. „Ja si skôr pesimisticky myslím, že rok 2026 bude podobne konfliktný, ako to bolo v prípade tohto roka… Myslím si, že to bude ešte horšie,“ zhodnotil šéf zahraničnopolitického oddelenia portálu Aktuality.sk Pavol Štrba.

Moderoval Marek Biró.

Čo všetko platí od nového roka?

Od začiatku 2026 vstupujú do platnosti mnohé konsolidačné opatrenia. Toto obdobie začíname s vedomím, že si budeme musieť poriadne utiahnuť opasky. Prvý január priniesol sériu zmien, ktoré majú „uzdraviť" štátnu pokladnicu. Žiaľ, liečba bude bolieť najmä peňaženky Slovákov a Sloveniek. Dotkne sa pracujúcich ľudí i dôchodcov.

Vyššia daň na sladkosti, nižšie čisté mzdy, škrty v dávkach v nezamestnanosti či koniec štedrých rodičovských príspevkov. Čo všetko sa vlastne mení a koľko nás to bude stáť?

Viac v podcaste vysvetlí ekonomická redaktorka Katarína Runnová.

Moderovala Frederika Lodová.

Socialistická ubytovňa pre vojakov sa má stať sídlom ministerstva obrany s najvyšším štandardom. Čo je na rekonštrukcii Kukurice podozrivé hovorí novinár Aktuality.sk Peter Sabo.

Nábytok v novom sídle ministerstva obrany bude ukážkou talianskeho dizajnu najvyššej kvality. Robert Kaliňák chce z bývalej vojenskej ubytovne spraviť luxusné sídlo pre svoj rezort. Vysokú cenu obhajuje neštandardným pôdorysom a dlhou životnosťou.

Prečo jeho argumentácia nesedí? Aké prepojenia na stranu Smeru má dodávateľ? A aké ďalšie otázniky v tomto príbehu našiel redaktor investigatívneho oddelenia Aktuality.sk Peter Sabo sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.

Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová a Adam Obšitník.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

„Tak a je koniec. Zajtra ani pozajtra síce neprejdeme 20 kilometrov a každá sa vrátime do svojich životov. Ale tie dva týždne spolu – intenzívne spolu – nám budú rezonovať už navždy. Napriek tomu, že sme dcéra, mama, sestra, spoznali sme sa nanovo.“ Štyri vety z denníka pútnika do španielskej Compostelly. Starobylej pútnickej cesty, na ktorú sa ročne vydá okolo 400 tisíc pútnikov zo všetkých kútov sveta.

Všetko sa to začalo pred vyše 1200 rokmi. Istý pustovník Pelayo objavil vo vtedajšej Galícii hrobku apoštola Jakuba. Na „poli hviezdy“ – Campus stellae, z čoho to dnešné Compostella. Po prvej vlne pútnikov sa v priebehu dvoch storočí z Camina stalo jedno z troch hlavných pútnických ciest. Popri Ríme a Jeruzaleme. Po tristoročnom rozkvete, ktorý za sebou zanechal sieť refúgií/resp. útulkov, a neskôr šestoročnom úpadku, sa po znovuobjavení relikvií apoštola Jakuba táto „svätojakubská cesta“ stala opäť populárnou. Až tak, že je od roku 1993 zapísaná v kultúrnom dedičstve Unesco. A dnes atakuje polmiliónovú armádu pútnikov ročne. Nevynímajúc tých zo Slovenska.

A prečo? Odpoveďou môže byť opäť úryvok z pútnického denníka:

„Nekomfort nám odkryl naše silné i slabé stránky. Camino môže mať veľa podôb. Cesta je ísť aj sám, v spoločnosti rodiny alebo kamošov. S ľahkým alebo ťažkým ruksakom. Spať v albergue alebo v hoteloch. Pomáhať si taxíkom alebo prejsť všetko po vlastných. Rýchlo či pomaly. Je to na konci dňa úplne jedno, keď na nej každý nájde to potrebné pre seba. Nezabúdajme stále tú našu cestu hľadať“.

Záznamy, ktoré za sebou zanechalo putovanie sestier Gostíkových - Katky a Janky. Dnes budú hosťami RánoNahlas.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Po viac ako 60-tich rokoch sa mení Občiansky zákonník. Okrem už známych zmien v rozvodoch a dedičstve mení aj stovky ďalších vecí. Ako sa dotkne podnikateľského prostredia, platenia odškodného a bežných životných situácií? Advokát Michal Hulena upozorňuje, že po tomto zákone bude nutné prijať ďalšie nové zákony. Navyše, k novej norme je už teraz viac ako 3000 pripomienok.

Ak idete uzatvárať akúkoľvek zmluvu, zabudnite na to, že si nájdete na internete. Všetky existujúce vzory zmlúv prestanú byť aktuálne. Menia sa totiž všetky zákony, na ktorých boli tieto zmluvy postavené.

V Občianskom zákonníku budú po novom upravené aj pravidlá vzniku občianskych združení a firiem. Zásadné zmeny čakajú aj zmluvy. Čo sa stane, keď zaniknú také zákony ako Zákon o rodine alebo Obchodný zákonník? Čo znamená reforma záväzkov? Ako sa tieto kolosálne zmeny dotknú bežného občana, podnikateľov či právnikov?

Rozhovor s advokátom Michalom Hulenom nahrával Peter Hanák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Kultúra má za sebou náročný rok. Mnohé inštitúcie ho zakončili pod vedením dosadeným ministerským duom Martinou Šimkovičovou a Lukášom Machalom. Politické nominácie na čele múzeí tento rok sprevádzali skúsenosti so šikanou na pracoviskách a neodborné zásahy do práce zamestnancov – namiesto vízie systematického rozvoja a zveľaďovania kultúry.

V dnešnom podcaste budete počuť Júliusa Barcziho, teoretika umenia, ktorý v rokoch 2014 až 2018 viedol Múzeum Betliar. Barczi je zároveň čerstvým členom iniciatívy Otvorená kultúra, ktorá začína pripravovať plán obnovy a odolnosti kultúry. Aj o ňom sa v rozhovore dozviete viac.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Pre mladých je témou číslo jedna osamelosť. Nehovoríme o tom, čo nás naozaj trápi a čím vnútorne žijeme. Namiesto toho nosíme masky a snažíme sa napĺňať očakávania tých druhých. Tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Podľa neho, my dospelí mládež sklamávame pretože im nevieme poskytnúť istoty, ale ani nádej a preto sa deti utiekajú k pochopeniu v online priestore. Výsledkom je prehlbujúca sa radikalizácia mládeže, ktorá môže vyústiť až do opakovania fatálneho násilia, varuje psychológ Madro.

„Srdce je malá vec, ale žiada si veľké veci. Ono samo by nepostačilo mačiatku na obed, a predsa mu nie je dosť ani celý svet.“ Napísal svojho času Victor Hugo.

Podobne je tomu u našich detí. Na jednej strane neustále verbálne deklarujeme, že deti sú pre nás - i pre celú našu spoločnosť, tou absolútnou prioritou, témou tém, soľou zeme ako i našou budúcnosťou či nádejou. Na strane druhej, v realite, môžeme vidieť ako neustále narastá počet detí, ktoré sužujú vážne psychické a duševné problémy či dokonca stoja na samej hrane voľby medzi životom a nebytím. Trápi ich strach zo zlyhania, obavy z toho, že sklamú očakávania a - na dnešnú dobu plnú modernej komunikačnej techniky, paradoxne až neuveriteľná osamelosť.

Zároveň registrujeme i narastajúci radikalizmus mládeže, ktorý už aj tu - na Slovensku, niekoľkokrát udrel s brutálne vražednou silou. K tomu treba prirátať stále pretrvávajúci problém šikany, tlaku od vysoko polarizovanej a frustrovanej spoločnosti nás dospelákov, ako i zlyhávajúci a až zúfalo nedostatočný systém pomoci pre deti vo vážnych ba dokonca až existenciálnych problémoch, ktoré až pričasto balansujú na samej hrane života a smrti. Áno, ide presne o tie deti, ktoré inak tak radi verbálne označujeme za to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť vôbec máme. Naše vlastné deti.

Čo teda tieto naše deti a našu mládež skutočne trápi, vieme to vôbec? A ako im v tom vieme reálne pomôcť - indviduálne, ale aj ako celá spoločnosť? No a ako si poradiť s týmto obdobím veľkých očakávaní ale i stretov snov, očakávaní s neraz šedivou až krutou realitou - teda sviatkami?

Nám sa množia príbehy detí, ktoré chcú riešiť to, čo sa im deje, tak, že upozornia svet tým, že niekomu inému ublížia. Len aktuálne riešime takmer 50 takýchto príbehov. Situácia je naozaj veľmi vážna a náš systém dostatočne nereflektuje na tieto potreby ako i výzvy. Mreže pri bráne ani kamery riešením ozaj nie sú, tým je len dlhodobá a systémová práca s rizikovými prípadmi mladých ľudí, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro.

https://ipcko.sk/

Témy dnešného Rána Nahlas s Marekom Madrom a Frederikou Hazeovou z internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sviatky nemusia byť len časom domácej pohody a pokoja. Pre mnohých z nás predstavujú najťažšie obdobie v roku. Rodiny trávia viac času spolu doma. V domácnostiach, kde sa vyskytuje domáce násilie, to však znamená, že ľudia sú dlhodobo uzavretí v jednom priestore s agresorom. Podobne ako počas pandémie, aj počas sviatkov môže byť hľadanie pomoci a východiska výrazne náročnejšie.

Čo si všímať vo svojom okolí a ako pomôcť osobe, ktorá zažíva domáce násilie?

„Počas Vianoc, keď sa rodiny a priatelia navštevujú, je dôležité všímať si varovné signály. Práve zásah zvonka je kľúčovým faktorom pri naštartovaní pomoci. Dôležité je, aby sa dotyčná osoba necítila sama,“ hovorí sociálna poradkyňa a terapeutka Ivana Klimentová, ktorá sa špecializuje na krízovú intervenciu a násilné či toxické vzťahy. Pracuje pre organizáciu Možnosť voľby. Vysvetľuje, že nie všetci ľudia na Slovensku majú rovnaké možnosti požiadať o pomoc pri odchode z násilného vzťahu.

Moderovala Kristína Braxatorová.

Ak poznáte niekoho vo svojom okolí, kto zažíva domáce násilie, obrátiť sa môžete, napríklad, na tieto linky a organizácie na Slovensku: Národná linka pre ženy zažívajúce násilie – 0800 212 212, IPčko – 0800 500 333, Linka pomoci obetiam násilia – 0850 111 321, Aliancia žien Slovenska – 0903 519 550. V prípade bezprostredného ohrozenia volajte 112 alebo 158.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Klinická psychologička Zuzana Kamendy vysvetľuje, ako spoznať moment, keď strácate kontrolu nad pitím, a prečo je veta „daj si aspoň jeden“ nebezpečnou manipuláciou.

Vianoce a Silvester máme v našej kultúre neodmysliteľne spojené s hojnosťou, radosťou a oslavami. Pod pozlátkom kolied a svetielok však číha aj odvrátená strana reality.

Pre tisíce Slovákov totiž Vianoce nie sú o darčekoch a pohode, ale o obrovskej sebakontrole a úzkosti z toho, aby nesklamali sami seba a dokázali odmietnuť tlak rodiny a známych, ktorí si myslia, že príležitostný sviatočný pohárik im predsa neuškodí.

Prečo sa práve najkrajšie sviatky roka menia na rizikové obdobie z hľadiska závislostí? Ako prežiť Silvestra s čistou hlavou a ako pomôcť blízkym, ak vidíme, že to s alkoholom preháňajú? A ako si vytvoriť vlastné tradície, ktoré nemusia byť neodmysliteľne spojené s alkoholom?

O spúšťačoch, recidíve či o vnucovaní alkoholu počas návštev sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budeme rozprávať s klinickou psychologičkou z Centra pre liečbu drogových závislostí Zuzanou Kamendy.

Nahrávala Katarína Runnová.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránketu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť ceziTunesaleboSpotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránkePodcasty Aktuality.sk.

Tvrdí, že Ježiš mu dal schopnosť liečiť a predáva kvapky proti zlým silám za desiatky eur. Samozvaný liečiteľ Ladislav Bango Radoský je fanúšikom alternatívnej medicíny. Najnovšie ponúka kapsule, ktoré vraj majú chrániť pred rakovinou. Tvárou produktu je liečiteľova partnerka Nadežda, ktorá tvrdí, že doplnok jej pomohol vyliečiť metastázy.

Odborníci však pred týmto produktom varujú. Výživový doplnok môže rakovinu v určitých prípadoch dokonca vyvolať, tvrdí po analýze profesor Prírodoveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Palackého v Olomouci Josef Jampílek.

O tejto téme sme sa dnes rozprávali s redaktorkou Katarínou Runnovou, ktorá sa na pochybný výživový doplnok pozrela. 

Moderovala Frederika Lodová.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Európska Únia poskytne Ukrajine pôžičku vo výške 90 miliárd eur na najbližšie dva roky. Dohodla sa na tom dvadsaťsedmička po pätnásťhodinovom rokovaní bruselského samitu. Slovensko, Maďarsko a Česká republika sa však nebudú podieľať na jej garanciách.

Miliardy Ukrajine si pritom Únia požičia na trhoch v rámci svojho dlhového programu. Na avizovanom použití zmrazených ruských aktív vo výške 210 miliárd na tzv. reparačnú pôžičku ešte musí pracovať Európska komisia. Dostala na to mandát európskych lídrov.

„Z Európy to Putinovi vysiela jasný signál: Táto vojna sa neoplatí. Ruské aktíva si ponecháme zmrazené, kým Rusku Ukrajine nezaplatí reparácie“ – takto reagoval nemecký kancelár Fridrich Merz. Naopak maďarský Viktor Orbán hovorí o „stratených peniazoch“, ktoré Únia od Ukrajiny neuvidí.

Čo znamená pôžička európskej dvadsaťsedmičky Ukrajine? A akým spôsobom sa majú použiť zmrazené ruské aktíva vo výške 210 miliárd? Otázky pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sudcovia Ústavného súdu v Košiciach spravili dve významné rozhodnutia. Za protiústavný vyhlásil zákon, ktorý obmedzoval fungovanie mimovládnych organizácií. Verejný ochranca práv označil tento krok za „cenný vianočný dar demokracii“.

Katarína Batková z organizácie Via Iuris v dnešnom podcaste hovorí, že sa sudcovia postavili na stranu občianskej spoločnosti. Zákon totiž obmedzoval právo občanov na združovanie.

Parlament strávil prerokovávaním zákona, ktorý má zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, strávil takmer celú poslednú tohtoročnú schôdzu. Úsilie koaličných poslancov bolo nateraz márne. Ústavný súd zastavil účinnosť zákona a povedal, že sa naň pozrie podrobnejšie.

Nahrával Vladimír Amrich.

Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Igor Matovič a Robert Fico sa dopĺňajú i potrebujú. V každom prípade si pomáhajú a pokiaľ bude šéf Hnutia Slovensko na politickej scéne, tak bude večným problémom stabilnej opozičnej alternatívy, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Vládna koalícia podľa neho urobila z parlamentu impotentnú inštitúciu. Kde sa zastaví valcovanie nezávislých inštitúcií a právneho štátu?

Úrad na ochranu oznamovateľov, predtým verejnoprávna RTVS, Špeciálna prokuratúra, NAKA, ale aj Slovenská národná galéria, Bibiana či Slovenský hydrometeorologický ústav. Vládna koalícia rozoberá štát - a jeho inštitúcie - kocku po kocke ako z akejsi veľkej stavebnice autokracie.

Rozoberanie štátu inštitúcia po inštitúcií. Snaha vládnej moci o čoraz väčšiu kontrolu celej spoločnosti. Zároveň štát, ktorý sa mení na čoraz viac kolabujúceho Potemkina. Neustále vlakové havárie, zbierky na životne dôležité lieky po internetoch, mládež utekajúca z krajiny a k tomu mnoho miliardové konsolidačné balíčky míňajúce sa akýmkoľvek zmysluplným výsledkom. Žiadna „Slayáda“ to veru nie je. Je to Slovensko na konci roka 2025.

No a ponuka akejkoľvek stabilnej alternatívy je stále veľmi krehká, nejednotná a bez hlbšej vízie, pričom ju zásadne komplikuje faktor zvaný Igor Matovič. Téma dnešného podcastu s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Cestovanie vlakom na Slovensku je opäť lotéria. Vlani cestujúci mrzli v pokazených súpravách alebo čakali na trati pre horiace rušne. Tento rok Železničná spoločnosť Slovensko čelí inému problému. 

Vlaky má, ale nemá ich kto šoférovať. V novembri museli odrieknuť stovky spojov. A dôvodom už nie je stará technika, ale kritický nedostatok rušňovodičov.

Prečo štátny dopravca vymenil jednu krízu za druhú? Ako je možné, že v jeden deň vypadnú takmer dve percentá všetkých vlakov?

V dnešnom podcaste budete počuť najprv redaktorku Michaelu Paulovič, ktorá povie viac o celkovom stave vlakovej dopravy a najnovšie čísla nám neskôr predstaví šéf ekonomického oddelenia Aktuality.sk Martin Odkladal. 

Moderovala Frederika Lodová.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Tretia zima strávená na námestiach. Proti zásadným zmenám v trestných kódexoch zvolávajú protesty občianske združenia aj politická opozícia, a to len pár dní pred Vianocami.

Protestujú proti zmene trestných kódexov, ktoré pomôžu obvinenému podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi, či výrazne oslabia pozíciu spolupracujúcich svedkov. Svedectvá tzv. kajúcnikov boli pritom súčasťou viacerých celospoločenských káuz posledných rokov.

Vyzerá to tak, že skandovanie na protestoch proti krokom štvrtej vlády Roberta Fica bude znelkou tohto volebného obdobia. O tom, do akého roka Slovensko po poslednej novele trestného zákona vstúpi sme sa pýtali Zuzany Petkovej, riaditeľky nadácie Zastavme korupciu, ktorá na dnešnom občianskom proteste vystúpi.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová. Na dnešnej epizóde spolupracovali Adam Obšitník a Sára Smatanová.

Hlas - strana, ktorá ašpirovala na post premiéra a ktorá vygeneroval prezidenta. Dnes strana, ktorá politicky umiera. Zo snahy o modernú Sociálnu demokraciu sa stala kópia SMERu, ktorá namiesto oživovania ľavicových tém, roztlieskáva ultrakonzervatívne až neofašistické úlety, hovorí ľavičiar Peter Weiss. Skončí Hlas mimo politiky?

Bola to strana, ktorá fakticky rozhodla o našom povolebnom vývoji. Z možností - progresívny Šimečka alebo dobre známy Fico sa rozhodla pre Fica a stala sa tak súčasťou vládnej koalície. Voliči však jej vládnutie akosi neodmeňujú no a Hlas, teda táto naširoko rozkročená všeľudová "Catch all party," s ambíciou oslovovať ako socialistov, tak i liberálov sa dnes rúti doslova do politického zabudnutia.

Po tom, ako sa stala kostrou Ficovej vlády a doslova vystrela červený koberec pre svojho zakladateľa až do prezidentského paláca sa stala fackovacím panákom opozície, ale aj partnerov z koalície. Zároveň sa pritom stala i symbolom takpovediac hodnotového oportunizmu ako i politického alibizmu. Napokon, svedčí o tom i kontinuálne pokles voličských preferencií.

Je za týmto pádom do politickej bezvýznamnosti a zabudnutia Hlasu zmena objednávky od voličov unavených stredovou, nekonfliktnou politikou alebo je to daň za zle manažované vládnutie spájané aj s kauzami ministrov Hlasu? A akú preferenčnú daň si vyžiadalo prepriahanie na poste lídra, kde široko akceptovaného Pellegríniho vystriedal doslova kontrapunkt k charizmatickosti, oblúbenosti - ako i neschopnosti, aktuálne sediaci v kresle ministra vnútra?

Kam teda zmizol tón, sila i akékoľvek zafarbenie politického hlasu zvaného strana Hlas?

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o politickom príbehu ako i možnej budúcnosti vládneho Hlasu. S expredsedom SDĽ ako i bývalým šéfom inštitútu Sociálnej demokracie Petrom Weissom a Romanom Pudmarčíkom z agentúry IPSOS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Aj domácnostiam pod energopomocou zdražie elektrina aj plyn, lenže to zdraženie bude miernejšie, oveľa miernejšie ako tam, kde energopomoc je priznaná,“ hovorí Radovan Potočár z Energieportálu. „Celá pointa adresnosti išla úplne do stratena. Už len tým, že na začiatku bolo stanovené, že chceme 90 percent domácností pokryť energopomocou,“ tvrdí analytik. „Naopak, systém mal fungovať tak, že si vopred povieme kritériá,“ dopĺňa.

Energopomoc alias štátny vankúš na zmiernenie cien za elektrinu, plyn a teplo. Po novom nie pre všetkých plošne, ale programovo, adresne. Po prvých dňoch prevádzky aj s paradoxmi, ktoré už musela riešiť aj vláda. A hoci z programu vyradila poberateľov dividend – a teda nie odkázaných na štátne cenové intervencie - ustúpila naopak od domácností parlamentných poslancov a v systéme zostáva aj iná skupina solventných, ktorí zarábajú na prenájmoch.

Pachuť z adresnosti však prichádza aj z chaosu, ktorý vyvolali nejednoznačné informácie informačného rozhrania energopomoc.sk. Opozícia to chce riešiť až na mimoriadnej schôdzi, ministerka reaguje nekvalitou vstupných dát.

Aká bude nakoniec štátna energopomoc, aké sú jej základné rysy a zostane pomocou, vzhľadom na prvotné problémy?

Téma pre Radovana Potočára z Energieportálu.

„Celá pointa adresnosti išla úplne do stratena. Už len tým, že na začiatku bolo stanovené, že chceme 90 percent domácností pokryť energopomocou,“ tvrdí analytik. „Naopak, systém mal fungovať tak, že si vopred povieme kritériá, koho chceme podporiť, komu treba naozaj pomôcť, aké budú životné situácie a potom na základe vopred stanovených kritérií nám vyjde nejaké číslo. Tu bola logika alebo celý postup otočený úplne na hlavu,“ dodáva Potočár.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Trump pochováva NATO. Článok 5 je v stave klinickej smrti. Európa sa ocitla medzi mlynskými kameňmi dvoch smrteľných hrozieb a zostali sme na to úplne sami. To sú slová bývalého ministra zahraničia Rastislava Káčera. Nedokážem pochopiť, že si živíme vládu, ktorá beží priamo v ústrety svetu, ktorý je pre nás smrteľne nebezpečný, hovorí Káčer.

Počúvate špeciálne vydanie (dostupné aj vo video verzii) podcastu Aktuality Nahlas. Dnes o novej bezpečnostnej stratégii USA. Hrozí Európe a teda i Slovensku vojna?

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Poslanci Národnej rady v utorok definitívne schválili zrušenie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov. Za koniec inštitúcie a vytvorenie novej hlasovalo 78 koaličných poslancov. Hlasovanie symbolicky pripadlo na 9. december – Medzinárodný deň boja proti korupcii.

„Neviem, koľko z tých 78 ľudí, ktorí hlasovali za zrušenie úradu, vie, že dnes je medzinárodný deň boja proti korupcii. Myslím si, že tí najcynickejší to vedia a dopredu si povedali, že to dáme na tento deň, aby sme to celé prekryli a dali tomu väčšiu vážnosť,“ reagoval v podcaste Peter Bárdy.

Podľa šéfredaktora Aktualít parlament s koaličnou väčšinou neschvaľuje len užitočné veci, ale robí gestá, ktorými ukazuje, „ako sa vysporiadajú s progresivizmom“.

Schválenie zákona otriaslo aj stabilitou koalície. Hlasovanie ignoroval poslanec Hlasu Ján Ferenčák, ktorý následne oznámil odchod z poslaneckého klubu. Vládna koalícia tak má v parlamente už len tesnú väčšinu 78 poslancov.

Viac si vypočujte v našom podcaste.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Slovenská politika sa čoraz viac radikalizuje, politický stred sa vyprázdňuje a napriek pomernému systému, ktorý na Slovensku máme, sa tu postupne vyformoval blok dvoch prakticky nepriestupných politických táborov. No a to celé je čoraz viac rámcované čírymi pocitmi, negatívnymi emóciami, ako i definovaním politického oponenta ako akéhosi bytostného nepriateľa. Aj tak vyzerá slovenská politika z pohľadu merania dlhodobých preferenčných trendov v podaní šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika.

Témou však bude aj to, či je dominancia Progresívcov už nezvratná, kam a prečo miznú voliči Ficovho Smeru, ale aj to, ako sa ešte dá zachrániť pád Hlasu. No a má z hľadiska preferenčných trendov - ale i slovenských politických skúseností - zmysel hovoriť o širokých predvolebných koalíciách viacerých preferenčne neduživých opozičných strán? No a napokon, z čoho pramení postoj nevoličov a čím si u voličov vyslúžil druhú šancu Igor Matovič?

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koalícia na poslednú chvíľu mení stratégiu. Poslanci Hlasu predložili pozmeňujúci návrh, ktorým zo zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov vypúšťajú niektoré časti sporného zákona. Ide napríklad o možnosť zamestnávateľa každých šesť mesiacov preskúmavať ochranu oznamovateľa.

Dôvodom je tlak z Bruselu. „Chcela by som požiadať o potlesk pre stranu Hlas, ktorá nás zachránila pred infringementom proti vlastnému návrhu zákona,“ reagovala v parlamente poslankyňa PS Zuzana Števulová.

Napriek ústupkom podstata zákona zostáva: súčasný úrad sa ruší a predsedníčka Zuzana Dlugošová vo funkcii končí. Nového dočasného šéfa vyberie priamo predseda parlamentu Richard Raši. Podľa Števulovej tento manéver „obnažil na kosť“ skutočné úmysly koalície – zbaviť sa nepohodlného vedenia a ovládnuť inštitúciu.

V dnešnom podcaste budete počuť reakciu poslanca Hlasu Michala Barteka aj rozhovor s poslankyňou Zuzanou Števulovou.

Dlh Slovenska je príliš vysoký. Vláda preto čelí sankciám, ktoré zatiaľ Robert Fico ignoruje.

Ak by sme chceli byť k vláde Roberta Fica štedrí, mohli by sme jej dopriať štandardnú lehotu 30 dní, kým podá do parlamentu doručí žiadosť o vyslovenie dôvery, myslí si odborník na finančné právo Matej Kačaljak. O tejto povinnosti však vedela od svojho nástupu. Práve preto existuje dvojročná výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.

V podcaste prinášame aj krátke ukážky z čias, keď parlament ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti schvaľoval. V tom čase bola dlhová brzda chlebovou témou. Napokon za zákon zahlasovali takmer všetci poslanci parlamentu, vrátane Roberta Fica.

Čo vtedy o dlhovej brzde hovoril jeden z Ficových najbližších spolupracovníkov, Pavol Paška? Dozviete sa v dnešnom vydaní podcastu Aktuality Nahlas.

Nahrával Vladimír Amrich.

V akom štádiu je mierový plán po návšteve americkej delegácie u Vladimíra Putina? V utorok s ním rokovali poradcovia Donalda Trumpa – Steve Witkoff a Jared Kushner. Dnes sa majú stretnúť s Volodymyrom Zelenskym. Predmetom rokovaní mal byť upravený mierový plán, ktorý sprevádzala polemika o jeho rusko-americkom pôvode.

Ukrajinský prezident sa v súvislosti s moskovskými rokovaniami vyjadril, že „koniec vojny je bližšie než kedykoľvek predtým, no stále zostávajú nedoriešené otázky“. Francúzsky Emanuel Macron však nevidí „žiadne známky ukončenia agresie“ zo strany Kremľa.

Podľa špeciálneho poradcu Vladimíra Putina Juri Ušakova im americká delegácia odovzdala 27-bodový plán a iné 4 dokumenty – „ktoré prešli“. „Našli sme akceptovateľné časti“, no je toho ešte „veľa na práci“, uviedol po päť hodinových rokovaniach. „Pozície Moskvy a Washingtonu sa nezblížili (…) „nenašli sme nijakú dohodu o územiach, ktoré by mala Ukrajina prepustiť Moskve,“ uviedol po stretnutí.

Medzitým pokračujú ruské smrteľné útoky na ukrajinské ciele. 

Nájde sa prienik medzi požiadavkami Kyjeva o zachovaní suverenity územia a zaistení silných bezpečnostných záruk s nárokmi Moskvy? Naviac ak tá opakuje, že musia byť „vyriešené základné príčiny“ invázie?

Téma pre Pavla Havlíčka, analytika pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.

„Putin a jeho okolie hrajú o čas. Chcú ukázať Ukrajinu ako nekonštruktívneho hráča. Chcú ju ponížiť. Chcú, aby bola zatlačená do kúta. Veľmi im vyhovuje americký tlak, ktorý dnes na Ukrajinu existuje. Myslím si, že toto je dynamika, ktorá sa nevyvíja dobrým smerom,“ hovorí Havlíček.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Koaličné zmeny vo fungovaní mimovládok dopadli na neziskový sektor v tvrdej miere a odnesú si to najmä tí, čo pomáhajú v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb či vzdelávania. Tvrdí to šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Dopady sprísnenia tak smerujú práve do tých oblastí, kde si služby mimovládok objednal samotný štát.

Povinné zverejňovanie - neraz už i tak zverejnených zmlúv v Centrálnom registri zmlúv - sprísnené vykazovanie darcov, sprístupňovanie informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami, ale najmä vnímanie mimovládok ako raz zahraničných agentov a potom zasa ako akýchsi nekalých lobistov. Tlak vládnej koalície na mimovládny sektor - ako i aktívnu občiansku spoločnosť - už začína prinášať svoje ovocie. Pre neziskovky, ktoré neraz suplujú povinnosti štátu pri starostlivosti o seniorov, umierajúcich, chudobných, marginalizované komunity či ľudí bez domova alebo pri vzdelávaní našich detí či starostlivosti o ich duševné zdravie, sú však plody koaličnej práce veľmi trpké a otvorene povedané aj dosť drahé. Drahé na úkor potenciálu občianskej spoločnosti, ako i možností mimovládneho sektora v rámci služieb vo verejnom záujme.

Novelizáciu Zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS prijal parlament s účinnosťou od prvého júna tohto roka. Je december, uplynulo pol roka a je teda čas zbilancovať plody práce našej vládnej koalície v oblasti mimovládneho sektora - teda tých, ktorí neraz suplujú zlyhávajúci štát pri starostlivosti o našich umierajúcich rodičov či naše deti, naše komunity či ľudí na okraji spoločnosti. Teda presne tam, kde na svoje služby i povinnosti neraz rezignoval i tento náš štát.

No a kam sa to vytratila ambícia vlády nasadiť divokému slovenskému lobingu konečne nejaké zákonné a transparentné pravidlá? Mimovládky svoje princípy už predstavili, štát sa však akosi odmlčal. Viac prezradí riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bol to veľký škandál. Krajská prokuratúra v Žiline predvolala ľudí, ktorí upozorňovali na podozrivú proruskú apokalyptickú sektu AllatRa a jej odnož Tvorivá spoločnosť. V zápätí sa ukázalo, že prokurátorka, ktorá vo veci konala, sama šírila myšlienky tejto sekty. Dnes v disciplinárnom konaní o prokurátorke Lucii Pavlaninovej rozhodoval Najvyšší správy súd SR. Nepotrestal ju. 

Lucii Pavlaninovej jej nadriadený, šéf Krajskej prokuratúry v Žiline Tomáš Balogh, navrhol len veľmi mierny trest – zníženie mzdy o 15 percent na 3 mesiace. Prečo disciplinárny senát neuložil ani len tento mierny trest, vysvetľuje v podcaste Aktuality Nahlas Annamária Dömeová, reportérka Aktualít, ktorá celú túto kauzu od začiatku sleduje.

Prokurátorka pritom aj pred súdom argumentovala konštrukciami o FBI a pochybných “sovietskych vedcoch”. 

Nahrával Peter Hanák. 

„Demokracia funguje práve na nezávislých inštitúciách. Dobre spravovaný štát funguje na ľuďoch, ktorí sú odborníci,“ hovorí politológ Radoslav Štefančík. Reaguje tak na snahu vládnej väčšiny zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. „Ide im o vlastnú beztrestnosť, o svoje pohodlie, pretože vidia, že spravodlivosť, aj keď je niekedy pomalá, nakoniec príde,“ hovorí politológ. „Problém je však v tom, a nespravodliví ľudia to vedia, že sú niektorí, ktorí sa nenechajú podplatiť, ktorí sa nenechajú vydierať, a práve takíto čestní ľudia podvodníkom vadia.“

Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Paradoxne toho úradu, ktorý Peter Pellegrini a jeho Matúš Šutaj Eštok svojho času zakladali. Sama hovorí, že nejde o rušenie, ale jeho transformáciu, naviac s rozšírením záberu – ochranu oznamovateľov korupcie má rozšíriť o ochranu obetí trestných činov. Opozícia oponuje Eštokovou pomstou za Čurillovcov, pre ktorých rezort obrany dostal stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu. Proti kroku vlády sa ozvali výrazné tváre justície, mimovládneho sektora a vytiahli pred parlament rozhorčených ľudí.

Odchádzajúci týždeň však bol aj o nahnevanom Andrejovi Dankovi, ktorý odmieta vstúpiť na úrad vlády, kým tam je premiérov poradca pošpinený Epsteinovimi zoznamami; o novej vojne v prokuratúre – medzi Marošom Žilinkom a žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom; či o opäť nespokojnom poslancovi Ferenčákovi, ktorý sa má vzdať postu šéfa parlamentného výboru, aby ho mohol nahradiť bývalý vicepremiér Peter Kmec pre spornú dotačnú výzvu.

Čo napovedal tento týždeň o krajine, kde sa rodí stále menej detí a tie, čo tu zostávajú, si aj od premiéra vypočujú, že „za marišku namaľujú, čo chcú“ – to v narážke na popradského študenta Mura a jeho kriedovú revolúciu.

Na krajinu posledného týždňa sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. „Táto moc sa bojí zdravých a silných inštitúcií,“ hovorí. „Prekážajú jej čestní odborníci,“ dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dvaja poľskí občania rovnakého pohlavia uzavreli manželstvo v Nemecku. Doma ich však orgány nechceli uznať za manželov. Súdny dvor Európskej únie pred niekoľkými dňami povedal, že členské krajiny im musia priznať rovnaké práva.

O praktických dôsledkoch pre život ľudí na Slovensku hovorí v podcaste Jarmila Zahradníková, odborníčka na rodinné právo, ktorá pôsobí na Slovensku. „Nie je to zázrak na počkanie, ale je to krok správnym smerom,“ hovorí.

Nahrával Vladimír Amrich.

Mierový plán pre Ukrajinu či taktický manéver Moskvy? 

Z 28 na 19 - na toľko sa mal znížiť počet bodov mierového plánu pre Ukrajinu. A ak ten pôvodný považoval Kyjev a jeho európski spojenci za „zoznam želaní Kremľa“ – hoc z pera Washingtonu, nový – po úpravách „koalície ochotných“ – sa môže stať bázou pre ďalšie rokovania. 

Z Kyjeva zaznieva opatrné „áno“, doplnené „potrebou ďalších úprav“. 

A Moskva? Ak v AbúZabí americká strana o rokovaniach s ruskou delegáciou hovorila v termínoch „dobré“ a „zostávame optimistickí“, kontrastne pôsobia pokračujúce masívne ruské útoky na ukrajinské ciele, nevynímajúc metropolu Kyjev. 

A z viacerých európskych vládnych adries zaznieva, že „ak sa vojna na Ukrajine skončí, uvoľnia sa ruské zdroje na ovplyvňovanie iných oblastí“. 

Donald Trump najnovšie hovorí už len o „pár zostávajúcich bodoch nezhody“ a chce sa stretnúť so Zelenským.

A čo skúsenosť s prvým obyvateľom Kremľa? Raz už o neútočení hovoril. 

Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. 

„Ja si dokonca myslím, že celá táto akcia s tým 28-bodovým plánom bola vo veľkej miere zo strany Kremľa aj takpovediac PR akcia na ukázanie toho, že v skutočnosti Ukrajina nechce mier. To bolo proste „blame game,“ hovorí bývalý šéf slovenskej diplomacie a analytik Globsecu Miroslav Wlachovský.

„Ukrajina je vo veľmi ťažkom postavení. Je v podstate medzi dvoma mlynskými kameňmi, tak ako to prezident Zelenskyj koniec-koncov povedal. Podľa mňa jednoducho Ukrajina pristúpila k tomu racionálne v tom zmysle, že my musíme teraz ukázať, že máme ochotu rokovať o mieri,“ dopĺňa.

„Ak sa nepodarí dosiahnuť mier, ktorý - a ja to hovorím od začiatku celého tohto - potrestá agresora a odškodní obeť aspoň do nejakej miery, tak proste nebude spravodlivý a povedie k ďalším napätiam, povedie k pokračovaniu konfliktu,“ hovorí Wlachovský. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Európska komisia si nebude môcť zatvárať oči pred zásahom do nezávislosti Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorú predstavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Zrušenie úradu, ktorý má nahradiť nový s novým vedením voleným súčasnou koalíciou a oklieštenými právomocami pravdepodobne skončí na ústavnom súde. Ale zaoberať sa rušením ďalšej inštitúcie budú pravdepodobne aj európske orgány.

„U nás interné systémy zlyhali, preto je Úrad veľmi dôležitý. Pán Eštok sa bráni trochu málo právnicky a naivne. Ak by sme jeho obranu uznali, celý systém by prestal fungovať," hovorí bývalý sudca Súdneho dvora Európskej únie Daniel Šváby v rozhovore pre Aktuality.

Nahrávala Kristína Braxatorová

Americké médiá minulý týždeň postupne zverejňovali uniknuté informácie o takzvanom mierovom pláne, ktorého hlavným cieľom má byť ukončenie vojenského konfliktu na Ukrajine. 

Tento 28-bodový plán potajme pripravovala administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v spolupráci s Moskvou. Nebolo preto prekvapením, že dokument bol výrazne naklonený Rusku a nevýhodný pre Ukrajinu. 

Slovenský premiér Robert Fico plán v pôvodnom znení vítal a otvorene sa hlásil k jeho podpore. Naopak, ďalší európski lídri vyjadrili znepokojenie a vyhliadky na jeho prijatie označili za veľmi nebezpečné. Tri európske krajiny preto spojili sily a vypracovali protinávrhso zmenami, ktoré Ukrajinu stavajú do výhodnejšej pozície.

O procese tvorby mierového plánu, ale aj o ďalšom vývoji v tejto veci, sa v dnešnom podcaste porozprávame s našou reportérkou Stanislavou Harkotovou, ktorá tému rusko-ukrajinskej vojny pokrýva už desať rokov a od roku 2023 pôsobí ako korešpondentka Aktuality.sk v Kyjeve.

Nahrávala Katarína Runnová

Nemecký minister obrany Boris Pistorius zaujal výrokom o možno poslednom mierovom lete. Spravodajské služby a silové zložky viacerých západných spojencov totiž zhodne varujú, že Rusko sa pripravuje na vojenskú konfrontáciu s členskou krajinou NATO. Ako by to vyzeralo a ako by vyzerala naša odpoveď?

Vojenský analytik Vladimír Bednár v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že ruský plán predpokladá útok na jednu z menších krajín, ktorú by rýchlo obsadili, a politici krajín NATO by potom stáli pred ťažkou dilemou, či pošlú vojakov zomierať pri náročnom oslobodzovaní napríklad Estónska alebo Litvy. Alebo v prípade pádu Ukrajiny aj Slovenska.

Rozhovor nahrával Peter Hanák. Na tomto podcaste sa podieľali aj Sára Smatanová a Adam Obšitník.

Stropkov, Svidník, Revúca, Rožňava ale aj Skalica či Púchov. Aj to sú oblasti, kde odborníci z Protimonopolného úradu odhalili vyššiu koncentráciu na trhu práce. Keď je konkurencia slabá a zamestnávateľov málo, trpi aj zamestnanci.

Situácia sa síce zlepšuje, no stále nie sme pomerom miezd k výkonu ekonomiky ani na európskom priemere, hovorí hlavný ekonóm úradu Vladimír Peciar.

Nové majetkové priznania ukázali kráľov štátnych výplatných pások. Na vrchole rebríčka príjmov sa nachádza minister obrany Robert Kaliňák. Hneď za ním nie sú jeho kolegovia z vlády, ale menej známi štátni manažéri. Verejnosť o nich často ani netuší.

Dozvieme sa z majetkových priznaní naozaj celú pravdu o bohatstve našich politikov? A prečo minister Kaliňák čelí opäť problémom pre svoju vilu v Chorvátsku? Aktuality.sk pripravili rozsiahlu analýzu.

V podcaste budete počuť vedúceho politického oddelenia Martina Sliza a investigatívneho novinára Martina Turčeka.

Moderovala Frederika Lodová

Správy Jeffreyho Epsteina len minulý týždeň uzreli svetlo sveta a už ich zneužívajú domáci politici na vlastnú kampaň. Premiér Robert Fico sa k nim vrátil aj na pondelkovom mítingu Smeru, keď vďaka Epstein files oživil svoju skoršiu konšpiračnú teóriu. Tvrdil, že za pádom jeho tretej vlády stáli sily z Ameriky.

Vo zverejnenej dokumentácii komunikácie sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina väčšina sveta hľadala zmienku o súčasnom americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Slovenské médiá však prišli s informáciou o komunikácii s akýmsi Mirom. Ukázalo sa, že ide o úspešného diplomata a bývalého ministra zahraničia Miroslava Lajčáka, ktorý dnes pôsobí ako poradca premiéra Fica.

Čo všetko vieme o vzťahu Jeffreyho Epsteina s Miroslavom Lajčákom? A ako sa ku škandálnym zisteniam stavia vládna koalícia na čele s Robertom Ficom? Aj o týchto témach sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas rozprávala Kristína Braxatorová so šéfom zahraničného oddelenia Paľom Štrbom a so šéfom domácej redakcie Martinom Slizom.

Mesto, opozícia a nakoniec občianska iniciatíva. Zostavy, ktoré sa v hlavnom meste ujali organizácie verejných zhromaždení k 17. novembru. Všetky na jednom mieste – na Námestí slobody, ktoré ešte v historickom Novembri nieslo meno iného uzurpátora moci Klementa Gottwalda. Na jednom mieste, no s tromi rozličnými časmi začiatku. Prečo? Aj na to sa pozrieme s Luciou Štasselovou z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá stojí za organizáciou tretieho zhromaždenia – v réžii občianskej iniciatívy.

„Z princípu sú občianske združenia a aktivisti oponentom či už vládnym alebo opozičným stranám. Zatiaľ sme stále slobodná krajina, hoci nám z toho ukrajujú. Keď nejde o život, mali by sme byť vyvažujúcim prvkom, kontrolou moci,“ vysvetľuje Lucia Štasselová. 

Už najbližší 17. november, ktorý nebude prvýkrát po 25-rokoch dňom pracovného pokoja, sa tak Námestia slobody organizačne a dramaturgicky zmocnia tri zostavy. Ako na to zareaguje námestie a krajina?

„Tú rôznorodosť vítam. Približujeme sa tým napríklad Prahe. Tam idete od jedného podujatia k druhému. Slávi sa to na každom kroku,“ hovorí Štasselová.

Pripomína tiež, že boj za slobodu a demokraciu nemôže nikdy skončiť. „Keď sa prestanete o slobodu a demokraciu starať, ona vám zdegraduje,“ hovorí.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Verejnoprávna STVR tento týždeň neodvysielala reportáž o podnikateľovi, ktorý kvôli seychelským schránkovým firmám prišiel o peniaze. Deň po tom dostala na zvyšok tohto roka stopku celá investigatívna relácia Reportéri. Kým vedenie televízie tento krok zdôvodňuje pochybnosťami o právnych či etických aspektoch obsahu, autor akékoľvek právne následky vylúčil.

Neodvysielanie reportáže však nie je jedinou indíciou, ktorá naznačuje, že verejnoprávna STVR sa pod súčasným vedením od základov mení. Dôkazom je analýza, s ktorou pred pár dňami prišla organizácia Transparency International Slovensko. Vyplýva z nej, že spravodajstvo STVR ovládli koaliční politici, pričom najväčší priestor dostali ministri strany Hlas.

O súčasnom dianí a ďalšom smerovaní verejnoprávnej televízie sme sa v podcaste Aktuality Nahlas rozprávali s politickou reportérkou Aktuality.sk Frederikou Lodovou a senior analytikom Transparency International Slovensko Ľubošom Kostelanským. 

Nahrávala Katarína Runnová

Opozičné PS predstavilo tím, ktorý má byť alternatívou voči vláde Roberta Fica. V ich tieňovom kabinete svietia mená ako expremiér Ľudovít Ódor, exminister Ivan Korčok či bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak. Michal Šimečka sa týmto krokom oficiálne prihlásil o post premiéra. Otvorene ale hovorí, že bez SaS, KDH a Demokratov to nepôjde.

V minulosti pritom tieňové kabinety neboli vždy zárukou stability. V roku 2017 z 13 mien OĽaNO skončili vo vláde reálne iba štyria. Aktuality sa pozreli na to, čo tento krok v skutočnosti znamená. Je to teda len marketing, alebo začiatok reálnej programovej spolupráce? A kto sú vlastne tímlídri v ostatných stranách? Viac vám v dnešnom podcaste vysvetlí vedúci politického oddelenia Aktuality.sk Martin Sliz. 

Pôdohospodárska platobná agentúra známa ako z Penziónovej kauzy, tak i z kauzy Dobytkár systémovo, opakovane a masívne zlyháva. Kontroly ani audity tam nefungujú, korupčné kauzy pribúdajú. PPA treba zrušiť, tvrdí šéfka Pirátov Zuzana Šubová. A prečo podľa nej opozícia na poslaneckom prieskume v PPA zlyhala?

Ak nechcem mať špinavé ruky za niečo, čo som nezapríčinil, tak by som Pôdohospodársku agentúru otvoril trestnoprávnemu vyšetrovaniu. Do agentúry by mali nabehnúť vyšetrovatelia i prokurátori a mali by začať konať. Povedal nedávno v podcaste Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.

Polícia i prokuratúra kauzy spojené s PPA už rieši, no a aktuálne do PPA nabehli aj poslanci. Poslanecký prieskum, ktorý sa týkal preskúmania projektov na vidiecky turizmus - teda tú takzvanú penziónovú kauzu - však dopadol neslávne. Zatiaľ čo Pôdohospodárska platobná agentúra na svojej strane žiadne pochybenia nevidí a minister Takáč je s kontrolou spokojný, opozícia hovorí o nedostatku informácií, formálnej kontrole a alibizme ako PPAčky, tak i samotného ministra pôdohospodárstva.

Faktom zostáva, že z vyše 50 skontrolovaných penziónov sa našli pochybenia v deviatich prípadoch, pričom šesť z nich už vyšetrujú aj orgány činné v trestnom konaní.

Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, no pritom zjavný luxus na pohľadanie. A to všetko z peňazí EÚ. Deje sa to pritom v agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár. Navyše, PPA je predmetom opakovaných kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však stále nie je schopný agentúre udeliť certifikát spoľahlivej a dôveryhodnej inštitúcie.

Ako je toto vôbec možné a o čom to vypovedá? Akú budúcnosť PPA pri tomto všetkom ešte môže mať, kto stojí v pozadí týchto káuz a prečo ich moc vlastne kryje? No a čo odhalil aktuálny poslanecký prieskum, prečo v ňom opozícia údajne zlyhala a ako sa budú vyvíjať kauzy sporných - a dnes už aj vyšetrovaných - penziónov?

V Aktualitách Nahlas na to odpovie bývalá šéfka protikorupčnej sekcie PPA a dnes predsedníčka Pirátov Zuzana Šubová. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenskom otriasla ďalšia vážna nehoda vlakov. V nedeľu večer sa pri Pezinku zrazili rýchlik Tatran smerujúci z Košíc a vlak REX z Nitry, pričom jeden z nich išiel rýchlosťou vyše 100 kilometrov za hodinu. V nemocniciach skončilo celkovo 79 ľudí, dvaja z nich utrpeli ťažké zranenia.

Nehoda sa stala na jednej z najmodernejších a najvyťaženejších tratí na Slovensku. Príčinou bol pravdepodobne vlak REX, ktorý prešiel návestidlo na „červenú“. Okamžite sa tak vynorila otázka, prečo moderný európsky systém riadenia (ETCS), ktorým je trať vybavená, zrážke nezabránil – hoci rýchlik idúci zozadu ho mal, vlak, ktorý pochybil, zrejme nie.

Bol na vine ľudský faktor, zlyhanie techniky alebo paradox, že na moderné trate púšťame súpravy, ktoré s nimi nedokážu „hovoriť“? A prečo premiér Robert Fico okamžite vyzval na odvolanie vedenia ZSSK, hoci vyšetrovanie sa ešte len začalo?

V dnešnom podcaste budete počuť výkonného riaditeľa Asociácie železničných dopravcov Slovenska Patrika Benku a tiež reakcie premiéra Roberta Fica a ministra zdravotníctva Kamila Šaška.

Intoxikovaní pacienti blokujú 5 z 8 lôžok na urgentnom príjme. Takto opisuje bežnú realitu zdravotná sestra v bratislavskej nemocnici v Ružinove. Zdravotníci denne prijímajú opitých či zdrogovaných pacientov, ktorí blokujú miesta — a ostatní ľudia s bolesťami preto musia čakať v čakárni.

Nemocnice namiesto záchrany životov slúžia ako záchytky, ktoré na Slovensku už 20 rokov neexistujú.

Veľakrát je intoxikovaný pacient navyše po vytriezvení agresívny. Slovne i fyzicky. Zdravotníci opisujú, že týchto ľudí je náročné v nemocnici udržať. Mnohí sa tiež po vytriezvení hnevajú, že im okoloidúci zavolali záchranku.

Je riešením návrat záchytiek, po ktorých volajú nemocnice i mestá? Podporí tento nápad ministerstvo zdravotníctva?

V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku Aktualít Michaelu Paulovič.

Moderovala Frederika Lodová

Líder Hnutia Slovensko Igor Matovič ohlásil novú politickú stratégiu s názvom "Prevrat 2027". Jedným z jej cieľov je údajne obrať o voličov Smer a Republiku, aby sa v ďalších voľbách dala zložiť vláda bez Roberta Fica. Svoju snahu odštartoval návštevou provládnej youtuberky Miriam Šrámovej.

Portál Aktuality.sk však v analýze zistil, že realita je presne opačná. Je táto stratégia len marketing, alebo sa Matovič naozaj snaží znova zblížiť s voličmi Smeru? A neodrádza si útokmi na Šimečku presne tých voličov, ktorí k nemu reálne prichádzajú?

Aj o tomto paradoxe sa v dnešnom podcaste rozprávame so šéfom politického oddelenia Aktuality.sk, Martinom Slizom.

Snaha ministra Huliaka vyliečiť chorľavý štátny rozpočet príjmami zo štátneho hazardu sa stretol s veľkou kritikou samospráv i odborníkov. Slovensko totiž už dnes zápasí s epidémiou závislostí, medzi ktoré nepochybne patrí aj gambling. Je teda naozaj dobrý nápad vyrábať z Detvy akési slovenské Las Vegas a ako na tom vlastne Slovensko je v oblasti závislostí?

Riziká hazardu, teda patologickej závislosti na hraní, sú obrovské a dnes už aj veľmi dobre známe. Ide o chorobnú závislosť, ktorá patrí medzi duševné poruchy, svoje obete dokáže finančne úplne zruinovať, dohnať ich k nesplatiteľným dlhom, kriminálnej činnosti, ťažkým psychickým problémom, ako i rozvratu ich sociálnych väzieb. Okrem gamblerov tak môžu trpieť aj ich rodiny či dokonca i vlastné deti.

Stoja teda potenciálne zisky zo štátneho hazardu za všetky tieto ľudské obete i nemalé ekonomické straty? Ako na tom vlastne táto spoločnosť je v oblasti závislostí - od tabaku, cez alkohol, gambling až po nelátkové závislosti ako sú internet, sociálne siete či dokonca porno? Je poctivé na jednej strane horovať za tradičné kresťanské hodnoty a na strane druhej bohatnúť na hazarde a utrpení rodín patologických gamblerov?  Čomu aktuálne v tejto oblasti čelia deti a majú to dnes ťažšie, než sme to mali my - ich rodičia? No a napokon, nakoľko sme v tomto - ako spoločnosť - sami voči sebe úprimní a poctiví a naozaj chceme tieto problémy riešiť a nie pred nimi utekať alebo ich dokonca spoločensky normalizovať?

To sú témy dnešného podcastu s adiktológom - teda odborníkom na závislosti - Rastislavom Žemličkom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Novela ústavy, ktorá uzákoňuje existenciu iba dvoch pohlaví - muža a ženu - je perfídnosť a zlá správa ako pre našu demokraciu, tak i pre medicínu, povedal pre Aktuality psychiater Michal Patarák. Snaha zapísať veľké myšlienky Nového zákona do zákonov chápem ako antiježišovský krok, dodáva Patarák.

Hrádza proti progresivizmu či návrat k tradičným hodnotám, kresťanským koreňom alebo dokonca manifestácia normality. Takto všelijako ospravedlňovali zakotvenie dvoch legálne možných pohlaví do základného zákona tohto štátu jeho proponenti. Fakticky však táto zmena nielenže uzákoňuje možný počet legálnych pohlaví, ale tým pádom legálne pochováva celú jednu skupinu našich občanov a robí z transľudí na Slovensku neviditeľnú menšinu, ktorá sa ocitla v akomsi právnom vákuu.

Čo to pre týchto ľudí bude znamenať, prečo si z nich časť spoločnosti a politických elít urobila terč a kde sa začínajú - i končia - všetky tie mýty a predsudky o akýchsi vrtuľníkoch, zmenách pohlavia na počkanie a podľa momentálnej nálady či údajne hrôzostrašnom nebezpečenstve číhajúcom na naše deti? No a čo toto vyčleňovanie časti našich spoluobčanov má vôbec spoločné s kresťanstvom a evanjeliovým posolstvom tesára z Nazaretu?

Témy pre prezidenta Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, psychiatra Michala Pataráka. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Ministerstvo vnútra priznalo, že priestupky proti majetku vinou zmien v trestnom zákone narástli o 10 percent - a to už minulý rok, tesne po schválení zmien v trestnom práve. Ak takýto nárast spôsobil zákon platný až od augusta, aký bude nárast počtu krádeží za celý tento rok? Kradnúť sa naučili najmä tí, na ktorých pokuty nezaberajú, naznačujú primátori miest.

Kým vládni politici problém popierajú, primátori sa generálnym prokurátorom aj opozíciou zhodujú, že krádeže treba riešiť zmenou trestného zákona. Kriminológ Květoň Holcr pre náš podcast hovorí, že opätovné zvýšenie trestov nepomôže. Podľa neho musí zabrať polícia a zvýšiť objasnenosť trestných činov. Vieme pritom, že policajtov je nedostatok a pri zvýšenom počte krádeží sa im kopia prípady. Květoň Holcr upozorňuje, že niektoré majetkové trestné činy majú alarmujúco nízku objasnenosť.

V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete okrem kriminológa počuť primátorov Trenčína, Nitry aj Bratislavy, hlasy z koalície aj opozície.

Nahrával Peter Hanák.

Začala miznúť kozmetika, oblečenie, hračky či káva. Drobné krádeže sú fenoménom, s ktorým obchodníci v posledných mesiacoch zvádzajú ťažký boj. „Je to brutál,“ takto opisuje situácia jeden z ochrankárov predajni v hlavnom meste. Na poplach bijú už aj zástupcovia samospráv po celom Slovensku, občania sa im totiž sťažujú, že sa prestávajú cítiť bezpečné. Nárast malých krádeží je tak po zmene Trestného zákona realitou.

Prečo presne sa na Slovensko zvyšuje počet takzvaných horalkových krádeží? Je to naozaj v obchodoch také zlé? A majú sa občania obávať o svoju bezpečnosť?

V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý sa téme venoval. V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý odhaľoval pozadie tejto cesty.

V Centrálnom registri pribudla zmluva na finančnú podporu pre výstavu obrazov poslankyne Smeru Jany Vaľovej. Po ministerstve financií a kultúry združenie Sme ženy, ktoré výstavu organizovalo podporil aj premiér Robert Fico zo svojej finančnej rezervy.

Peniaze z nej tento rok dostali aj dezinformačné weby, ktoré nekriticky informujú o činnosti vládnych strán a v minulosti z tohto fondu išli desiatky tisíc napríklad pre obec, kde vyrastal Robert Fico, na vybavenie ambulancie maséra Pavla Kostku či nechty fitnessky Evy Martinkovej a mercedes hudobného virtuóza orchestra Diabolské husle.

V podcaste Aktuality Nahlas šéf organizácie Transparency International Slovensko Michal Piško vysvetľuje, kde posledných 13 rokov tieto peniaze končia.

Nahrávala Kristína Braxatorová

Napriek tomu, že vláda má pripravený kvalitný plán ako zvládnuť zavádzanie nových emisných povoleniek ETS2, politici radšej vykrikujú hoaxy o tritisíc eurách, hovorí v podcaste sociologička Zuzana Fialová z Klimatickej koalície.

Nastaviť systém spravodlivo je ťažké a nedá sa z toho rýchlo vyťažiť politiciký kapitál. Keby politici rozmýšľali dlhodobo, konali by inak, hovorí odborníčka.

Vláda Roberta Fica je v polčase. Predčasným voľbám sa Slovensko, zdá sa, vyhne. Dôvodom však nebudú dobré vzťahy v koalícii alebo úspešné plnenie programu.

„Najvýraznejšou postavou vlády je Robert Fico, pred ostatnými ministrami má náskok o konský krok," hovorí šéf politického oddelenia Martin Sliz. Spolu so šéfom ekonomickej sekcie Aktualít Martinom Odkladalom sa zhodli, že v negatívnom slovazmysle je výraznou ministerkou aj Martina Šimkovičová a prekvapil aj minister dopravy Jozef Ráž. Najmenej prekážok vo výkone svojej práce má dvojka Smeru Robert Kaliňák.

Do popredia prvej polovice volebného sa dostala ekonomika. Krajinu v budúcom roku čaká tretie kolo konsolidácie, napriek tomu sa dlh zatiaľ viditeľne nezmenšil. Majú sa teda ľudia lepšie než na začiatku volebného obdobia? Mzdy rastú, no konsolidácia zlyháva a deficit neklesá, odpovedá Martin Odkladal.

Slovenská politická scéna sa javí ako zaliata v betóne. Ani nedávna dramatická zmena ústavy, ktorú koalícia presadila s pomocou KDH a časti poslancov Hnutia Slovensko, výrazne nezamávala preferenciami. Vychádza to s prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.

Agentúra však tentoraz urobila aj niečo navyše. Otestovala hypotetické predvolebné koalície. Čo by sa stalo, keby sa spojilo PS, SaS a Demokrati? A čo keby vznikol jeden veľký vládny blok Smeru, Hlasu a SNS?

O najnovšom prieskume Ipsos sa budeme rozprávať s analytikom agentúry Romanom Pudmarčíkom.

Podcast Aktuality Nahlas pre vás pripravil Marek Biró, Adam Obšitník a Michaela Jónová.

Rozvody budú jednoduchšie a súdy sa prestanú pýtať na váš intímny život. Zaniká bezdpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a zavádzajú sa (pred)manželské zmluvy. Ak si niekto zmení pohlavie, štát ho automaticky rozvedie.

Pri dedičstve príde celá séria radikálnych zmien - rodičia budú môcť rozdeliť dedičstvo medzi svoje deti takmer ľubovoľne, uzatvárať s nimi zmluvy o doopatrovaní, a kto napadne závet na súde, vysúdi menej ako doteraz.

Socialistický zákon z roku 1964 úplne zmizne a od roku 2027 ho v prípade schválenia nahradí nový zákonník, ktorý pohltí aj zákon o rodine alebo celý obchodný zákonník. Ide tak o najväčšiu zmenu zákona s najväčším praktickým dosahom na denný život obyčajných ľudí od vzniku modernej Slovenskej republiky.

Budete počuť ministra spravodlivosti Borisa Suska (SMER), šéfa rekodifikačnej komisie Mareka Števčeka, opozičnú poslankyňu Irenu Bihariovú z PS a advokáta Milana Ficeka.

Nahrával Peter Hanák.

Stovky miliárd eur sa nachádzajú na účtoch vo finančných inštitúciách v Belgicku a ďalších krajinách. Formálne síce patria Rusku, no Moskva na ne nedosiahne.

Vrcholní predstavitelia chcú peniaze požičiať Ukrajine. Na jednej strane by to odbremenilo európske rozpočty, na druhej strane by to pomohlo krajine, ktorá čelí vojenskej invázii. Podarí sa dnes lídrom dosiahnuť dohodu? Ako by takzvaný reparačný úver fungoval? Akému veľkému ekonomickému tlaku vlastne Rusko čelí?

Na tieto otázky odpovieme v diskusii s ekonómom a analytikom Globsecu Vladimírom Vaňom.

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.

Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.

Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.

„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.

Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.

Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?

„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.

Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Za pokus o atentát na premiéra 21 rokov. Špecializovaný trestný súd vyniesol verdikt v kauze Juraja Cintulu, ktorý strieľal pred rokom na Roberta Fica. Z možností terorizmus alebo útok na verejného činiteľa senát zvolil ten prvý. 72-ročný dôchodca tak napriek tomu, že nedostal doživotie, prakticky strávi zvyšok svojho života za mrežami. Samozrejme, ak verdikt potvrdí aj Najvyšší súd, odvolanie totiž avizuje samotný Cintula.

Čo urobil tento pokus o atentát so Slovenskom a s jeho premiérom. A čo k nemu viedlo? Otázky pre Petra Bárdyho, ktorý má na konte aj dvojdielny politický životopis Roberta Fica – Posadnutý mocou, resp. pomstou.

Na príbeh atentátnika a súdneho procesu sa pozrieme aj s Ivanou Zigovou, ktorá ho sleduje od začiatku.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský štatistický úrad predkladá Európskej komisii oficiálne výsledky o hospodárení štátu pravidelne dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Aktuálne zverejnil spresnené údaje o hospodárení Slovenska za rok 2024. 

Táto revízia ukázala, že naše verejné financie sú ešte v horšom stave, než sme si mysleli. 

Deficit verejnej správy dosiahol vlani skoro 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov eur viac než pred rokom. Nafúkol sa aj náš celkový dlh, a to o takmer 8,8 miliardy. Priblížil sa tak k hodnote 60 percent HDP. Inými slovami, stúpame do najvyššieho pásma dlhovej brzdy.

Ako máme chápať najnovšie dáta? Čo znamenajú pre ekonomické smerovanie Slovenska? Majú sa Slováci pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov? 

O tom sme sa rozprávali s analytikom ČSOB banky Marekom Gábrišom a členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.

Nahrávala Katarína Runnová

Po neúspechu augustovej Aljašky zmena v októbrovej Budapešti? Donald Trump avizuje nové stretnutie s Vladimírom Putinom. S cieľom ukončiť – ako podotýka - „neslávnu“ vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Vo štvrtok absolvoval dvojhodinový telefonát s ruským prezidentom. Dnešný piatok prijíma v oválnej pracovni Volodymyra Zelenského. A v horizonte dvoch týždňov by sa mali opäť stretnúť z očí do očí s ruským prezidentom v maďarskej Budapešti. 

Je za tým tlak hrozby ničivých striel s plochou dráhou letu Tomahawk, o ktoré sa Ukrajina uchádza u Američanov?

Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.

„Tomahawky pre Ukrajinu už len ako téma majú silu odstrašovať,“ hovorí generál Macko. Dôkazom je podľa neho aj krok Vladimíra Putina, ktorý inicioval telefonát s americkým prezidentom. Trumpovi podľa neho slúžia ako strategický nástroj pri vyjednávaniach. „Majú silu ultimáta,“ vysvetľuje. Premeniť by sa malo do podmienky prímeria pre Moskvu.

Pavel Macko však hovorí aj o riziku: „Celý manéver s tomahawkami sa môže zaseknúť na tom, že sa nenájde európsky partner, ktorý by ich zaplatil.“

V podcaste sa dozviete aj to, akým spôsobom Robert Fico chráni ruského prezidenta pred pádom z útesu, na ktorý ho zahnala medzinárodná koalícia s Ukrajinou.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Minister financií má v rozpočte viac než polmiliardovú dieru. To znamená, že aj v budúcnosti budú potrebné ďalšie konsolidácie - až kým to niektorá vláda neurobí poriadne. Vyplýva to z údajov štátneho orgánu, ktorý dohliada na rozpočet - Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Platíme teda všetci vyššiu DPH a budeme platiť aj vyššie odvody, celkom zbytočne? Kde končia všetky tieto peniaze? 

Robert Fico nehovorí pravdu, keď sľubuje odovzdanie ozdravených verejných financií. Deficit bude mať takmer rovnaký ako pred tromi kolami konsolidácií. Na čo presne sa teda všetci skladáme zvýšeným daňovým a odvodovým zaťažením? 

V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť ministra financií Ladislava Kamenického zo Smeru, poslanca za PS Štefana Kišša, člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera, a ekonomického redaktora Aktualít Vladimíra Amricha.

Nahrával Peter Hanák.

Zvýšené zdravotné odvody zdravotníctvo nijako nezlepšia. Cieľom vlády je presný opak, vytiahnuť zo zdravotníctva ešte viac peňazí, tvrdí poslanec PS Oskar Dvořák. Podľa neho ide iba o trik, ako sanovať štátnu kasu, a vláda by preto odvody ani zvyšovať nemusela. A ako skončil zbabraný sanitkový tender?

Pred Slovenskom stojí ďalšie kolo vládnej konsolidácie. Jedným z pilierov ako ozdraviť naše verejné financie je aj masívna - viac ako 350 miliónová - injekcia vo forme zvýšených zdravotných odvodov. Paradoxne, napriek zvýšeným zdravotným odvodom, viac peňazí do zdravotníctva zrejme nepritečie. Na Slovensku totiž to, čo platí pre nás - zamestnancov podnikateľov či živnostníkov - neplatí pre samotný štát. Namiesto doteraz platného automatu a paušálnych úhrad štátu chce vláda za svojich poistencov platiť už iba toľko, koľko peňazí bude v zdravotníctve chýbať. Napriek zvýšeným zdravotným odvodom preto lepšiu kvalitu pre pacientov nečakajte, tvrdí poslanec PS Oskar Dvořák.

Musela vláda zvyšovať zdravotné odvody a kam tieto peniaze v skutočnosti potečú? Ako to, že štát neplní to, čo musí plniť každý zamestnanec či živnostník a ako vlastne vyriešil minister zdravotníctva zbabraný sanitkový tender?

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s poslancom PS Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Realita verzus sen, alebo realita a snaha o jej prekrytie? Otázky, ktoré sa natískajú po víkendovom snemovaní vládneho Smeru. Robert Fico ponúkol svojej strane „Desatoro“, ktorého deklarovaným cieľom sú riadne, nie predčasné voľby a víťazstvo Smeru.

Ako to vyznieva v čase, keď prieskumy verejnej mienky zachytávajú len ďalší prepad jeho strany; keď kladie nohu do dverí pri návrhu opätovnej voľby Petra Kažimíra do čela NBS, ktorého sa nechce vzdať koaličný Hlas; keď otvára tému predlžovania mandátu obecných zastupiteľstiev; keď čelí zdražovaniu, konsolidačnému tlaku a rastúcemu zadlžovaniu krajiny, čo kritizuje aj rozpočtová rada.

Pozrieme sa na to politológom Radoslavom Štefančíkom.

Budete počuť aj Vladimíra Amricha, s ktorým sa pozrieme na vládny návrh štátneho rozpočtu, ako i na jeho hodnotenie zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kauza okolo predražených leteniek ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej pokračuje a naberá na obrátkach. Redakcia Aktualit.sk najnovšie zistila, že ministerka spojila pracovný program v Spojených štátoch s rodinným výletom. Nové zistenia sa týkajú aj dôvodu, prečo ju prezident Peter Pellegrini odmietol zobrať do Ameriky vládnym špeciálom. Na palubu totiž chcela zobrať aj maloletú dcéru.

V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý odhaľoval pozadie tejto cesty.