NAHLAS |aktuality.sk

Ak Robert Fico hovorí o voľbách v januári, nemusí ísť len o strašenie. Dovládnuť do riadneho termínu by totiž bolo ťažké, bola by to už len agónia, hovorí politológ Tomáš Koziak.

Predčasné voľby by boli škrt cez rozpočet v rokovaniach o spájaní sa opozície, Tomášovi Tarabovi by to vzalo čas budovať stranu, klesajúci Smer by nemusel stihnúť klesnúť pod Republiku a Hlas pod 5 percent.

Smeru škodí ekonomická situácia a čím dlhšie bude trvať, tým viac môže Smer klesnúť. Pre Roberta Fica je tak lepšie mať voľby čím skôr. Situácia okolo štátneho rozpočtu hrozí provizóriom a voľby by mohli byť odpoveďou na túto situáciu.

Môže sa chystať aj ďalší pokus o útek Roberta Fica na Ústavný súd SR? A komu by vyhovovalo kampaňovať v zime a počas Vianoc?

Podľa politológa Tomáša Koziaka sme doteraz nikdy neboli bližšie k pádu vlády, rozpočtovému provizóriu aj predčasným voľbám.

Podcast pripravil Peter Hanák.

Výrazne predražené výstavné plochy, neoprávnené výdavky na letenky i ubytovanie, drahá a nepoužitá projektová dokumentácia. NKÚ vystavil šafáreniu na EXPO Osaka tvrdý účet. Celková škoda sa šplhá k sume 900-tisíc. Prípad putuje na prokuratúru a šéf NKÚ vyzýva k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti.

Jeden štvorcový meter výstavnej plochy za skoro 112-tisíc, čo je 19-násobne viac ako v prípade dubajského EXPA. Pri príprave štát vynaložil na architektonickú štúdiu a projektovú dokumentáciu 1,4 milióna, čo je približne dvanásťnásobok nákladov v porovnaní s Dubajom. Prokuratúre boli odstúpené i zistenia týkajúce sa neoprávnenosti výdavkov na letenky a ubytovanie v celkovej výške ďalších 450-tisíc. Sčítané a podčiarknuté: Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu zistili, že v prípade EXPA v japonskej Osake bolo nehospodárne vynaložených takmer 900 tisíc eur a preto NKÚ odstupuje závery svojej kontroly orgánom prokuratúry.

"Ide o veľmi arogantné ponímanie zodpovednosti, ktoré majú nominanti vo funkciách štátnych podnikov. Toto je už na hrane trestného zákona a sme presvedčení, že je najvyšší čas aby sa kompetentní brali na zodpovednosť,” hovorí o šafárení s verejnými zdrojmi v japonskej Osake v gescií aktuálnej vládnej moci predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

“Ukazuje sa, že zatiaľ čo od ľudí žiadali uťahovanie opaskov, oni sami organizovali za štátne peniaze ranné opiáše a bezbrehé žúrky. Slovensko zažívalo obrovskú vládnu krízu, ľudia chudobneli a pán minister si z vládneho Expa urobil súkromnú cestovnú kanceláriu,” takto kritizoval plytvanie v Dubaji vtedajší líder opozície Robert Fico.

Dnes, už ako premiér Fico, však on - i jeho ministri, zodpovedajú za obdobné, ak nie ešte horšie plytvanie a rozdiel bude zrejme iba v zemepise, namiesto Dubaja sa tentoraz šafárilo v japonskej Osake.

To je téma dnešných Aktualít Nahlas, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Spor o vymenovanie Filipa Kuffu za ministra životného prostredia sa zmenil na otvorenú vojnu s končiacim ministrom Tomášom Tarabom. Kým Kuffa hovorí o podávaní trestných oznámení, do parlamentu sa nečakane pýta štátny tajomník Radomír Šalitroš. Ak sa k nemu pridajú ďalší nespokojní poslanci, vláde zostane len 75 hlasov.

V dnešnej epizóde rozoberáme aktuálnu politickú krízu, ktorá paralyzuje vládnu trojku tesne pred kľúčovým schvaľovaním štátneho rozpočtu. Pozrieme sa na to, prečo premiér Robert Fico odhováral Filipa Kuffu od ministerského kresla a prečo zástupcovia SNS tvrdia, že už nemôžu cúvnuť.

Bude Robert Fico riskovať menšinové vládnutie rok pred voľbami? Na to bude odpovedať politológ Grigorij Mesežnikov.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

„Rusko sa vo svojej imperiálnej agresii nechce a ani nemôže zastaviť iba na Ukrajine, jeho cieľom je vytvoriť si nárazníkovú zónu a posunúť hranice ďalej na Západ. Spochybňovanie kolektívnej obrany NATO zo strany slovenského premiéra je nebezpečné a iba zvyšuje riziko, že sa vojna dotkne aj nás,“ varuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Vojna na Ukrajine pokračuje. Rusko zvyšuje tlak na Európu hybridnými útokmi a otázka priameho stretu s NATO už nie je len akademickou debatou. Do toho prichádza Trumpova snaha o rokovania, ruské parlamentné voľby a zo Slovenska počúvame od Roberta Fica aj spochybňovanie významu článku 5 Severoatlantickej aliancie. Sme bližšie k vojne, alebo stále máme v rukách nástroje, ktoré jej dokážu zabrániť?

Naša generácia sa nebude mať lepšie, už to bude iba horšie. Ktokoľvek dnes povie, že keď vyhrá voľby, tak sa budeme mať lepšie, klame. Naša generácia musí zachrániť túto krajinu a obetovať sa pre naše deti a vnukov, inak táto krajina neprežije ani vlastnú štátnosť, odkazuje primátor Trenčína Richard Rybníček. Podľa neho sme dnes priamo pred krachom štátu no premiér namiesto riešení Slovensko jednoducho predal.

Koalícia rokuje o rozpočte, dohoda je však zatiaľ v nedohľadne. Je koniec septembra, no verejnosť - teda tí, ktorí si to celé platia a napokon všetky negatívne dôsledky pocítia na svojej vlastnej koži, o tom, kde sa bude škrtať, komu sa utiahnu opasky a kde sa budú opäť zvyšovať dane netuší vôbec nič. Premiér Robert Fico zatial verejnosť usilovne zamestnáva zásadným spochybňovaním našich kľúčových bezpečnostných garancií, strašením pred vojnou a prázdnymi rečami o mieri. “Už mi chýba len to, aby si Fico a Danko sadli a napísali pozývací list pre ruské vojská, hovorí Richard Rybníček.

Krajina je podľa neho v cieľovej rovinke pred krachom štátu. “Nie na bielom koni, ale rýchlosťou Formuly 1 sa rútime do Gréckej cesty,” tvrdí a dodáva, že premiér Fico našu krajinu zradil a predal záujmom Ruska a krajín Osi zla. “Táto vláda už nemá legitimitu vládnuť, teraz je najvyšší čas aby ľudia masovo a verejne dali vláde najavo, že už naozaj stačilo,” uzatvára primátor Trenčína.

Zvláda táto vláda správu vecí verejných, vie vôbec čo robiť a má ešte kabinet Roberta Fica legitimitu vládnuť? Je tento život z eurofondov a neustále sa nabaľujúceho sa štátneho dlhu udržateľný? No a kde v tejto kríze zostala opozícia a prečo nevie ponúknuť hmatateľnú alternatívu? Odpovie dlhoročný primátor Trenčína Richard Rybníček.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nemecký kancelár Friedrich Merz sa po ďalších prehratých voľbách vo východnonemeckom štáte a v Berlíne nechystá odstúpiť. Tlak na jeho odchod však rastie, a podľa slovenského výskumníka Nemeckej rady pre zahraničnú politiku Milana Niča je jeho koniec už len otázkou času a vhodného nástupcu. Merz mal byť práve odpoveďou na rast AfD, keď sa kresťanskí demokrati po ére Angely Merkelovej vrátili k väčšiemu konzervativizmu. Táto stratégia však proti krajnej pravici nezabrala. Práve naopak, AfD rastie, a ako jej oponenti sa v regionálnych voľbách vyprofilovali skôr ľavicová Die Linke a socialisti z SPD.

Oslabenie Friedricha Merza je problém aj pre Slovensko, naše záujmy a rokovania o budúcom európskom rozpočte, hovorí pre videopodcast Aktuality Nahlas slovenský výskumník z Berlína Milan Nič.

Čo na to hovorí exminister zahrnaičných vecí Miroslav Wlachovský?

Moderuje Peter Hanák.

Predstavte si, že ste rodič samoživiteľ, máte dieťa s postihnutím, nemôžete od neho odísť do práce, nedostávate žiadnu dávku a ocitli ste sa vo vzduchoprázdne bez pomoci, hovorí členka strany Demokrati.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí sľubovalo, že nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý začal platiť minulý rok, zjednoduší prístup k pomoci pre ľudí so zdravotným postihnutím, dlhodobo chorých či rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Mnohí z nich však namiesto toho narazili na dlhé čakacie lehoty, neprehľadnosť a zamietavé stanoviská.

Problémy konštatovala aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím - systém podľa nej neposkytuje dostatočné záruky, že ľudia budú mať v porovnateľných prípadoch zabezpečený rovný prístup k podpore potrebnej na nezávislý život a začlenenie do spoločnosti. Hovorí aj o prípadoch dobrej praxe, no ciele reformy sa podľa nej nenapĺňajú v celom rozsahu.

Ministerstvo pod vedením Erika Tomáša hovorí o detských chorobách systému a jednotlivých zlyhaniach, kritici však vidia hlbší problém. „Až 1 611 ľudí sa svojho posudku nedožilo. Svoje posledné dni museli tráviť tým, že sa hádali s úradmi a dokazovali, že sú naozaj chorí,“ reaguje Natália Blahová.

O tom, čo sa na pôvodnom dobrom nápade pokazilo, ako ho opraviť a v čom sociálny systém v pomoci sociálne odkázaným zlyháva, sa Aktuality.sk rozprávali s bývalou poslankyňou parlamentu, aktivistkou a členkou strany Demokrati.

Po sporoch medzi premiérom Robertom Ficom a ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou sa vládni predstavitelia odmlčali. Projekt novej jadrovej elektrárne pritom dostal nového šéfa. Uznesením vlády prevzal patronát nad Jaslovskými Bohunicami vládny splnomocnenec.

Ten spolu s úradom vlády bude v najbližších týždňoch pracovať na odkúpení 49-percentného podielu od českej firmy ČEZ. „To, čo stále nemáme a stále to chýba, je dôkladná analýza, prečo má byť projekt stopercentne v rukách štátu, prečo vláda chce z projektu vytlačiť ČEZ, keď vláda na čele s tým istým premiérom túto firmu do projektu na začiatku vtiahla,“ hovorí analytik energie-portal.sk Radovan Potočár.

Necelá polovica akcií by pritom mala mať hodnotu zhruba 190 miliónov eur. V tejto chvíli nevieme, odkiaľ štát vezme peniaze na odkúpenie tohto podielu. Premiér pritom hovoril, že chce túto záležitosť vybaviť do konca septembra. Celá výstavba nových Bohuníc by mala stáť minimálne 11 miliárd eur.

Vo videopodcaste približujeme históriu projektu a hovoríme aj o výzvach na nadchádzajúce obdobie. Na Slovensku vlastne vzniknú dva veľké subjekty, ktoré budú podnikať v jadrovej energetike. Okrem Slovenských elektrární, v ktorých má štát tretinový podiel, to bude aj Jadrová energetická spoločnosť. Tá však nemá ľudí ani know-how, poukazuje Potočár.

Z dokumentov, ktoré vláda sprístupnila, vieme vyčítať, že ministerstvo hospodárstva má odovzdať všetky potrebné dokumenty vládnemu splnomocnencovi. Vláda však musí zmeniť štatút splnomocnenca, aby mohol začať vykonávať nové povinnosti, vysvetľuje Potočár.

Analytik ďalej približuje, ako budú rozdelené kompetencie medzi jednotlivé štátne orgány. „Ministerstvo prišlo o pomerne veľký balík kompetencií,“ hovorí. Čo znamená, že vláda udelila projektu status strategickej investície? Aké sú možnosti financovania takto nákladného projektu?

Podcast pripravil Vladimír Amrich.

„Na povrchu sa prezident snažil urobiť vyváženú správu a rozdávať rany na obidve strany. Keď si to však rozoberieme hlbšie, vládna koalícia z toho skrátka vyšla o čosi lepšie,“ hodnotí druhú správu o stave republiky Petra Pellegriniho šéf domácej politiky Aktualít Martin Sliz.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Krajina, ktorá potrebuje zmierenie. Kontrast medzi tým, čo potrebujú ľudia a čím sa zaoberajú politici. Výzvy na opatrenia, ktoré zmiernia zdražovanie nafty a benzínu či podporia rast. Voda ako strategická surovina. A kritika opozície – za jej údajný dôraz na krátke stranícke ciele pred diskusiou o strategických víziách pre krajinu.

Prezident Pellegrini vystúpil so svojou druhou správou o stave republiky. A ak sme doteraz uvádzali, čo v správe zaznelo, pozrieme sa aj na to, čo prešla tichom. S Martinom Slizom, vedúcim oddelenia domácej politiky Aktualít.

13 dokonaných samovrážd , viac ako 160 pokusov a vyše 15-tisíc volaní o pomoc za jeden jediný rok. I to je realita v ktorej žijú naše deti. Štát pomoc nezvláda, systém záchrany je fragmentovaný, pomoc je prakticky nedostupná a dokonca nemáme ani reálne dáta. Absolútne podcenená téma, hľadáme vinníkov, nie riešenia, tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Prečo si na život siahajú už aj deti a aké zrkadlo nám tým nastavujú?

„Existuje len jeden naozaj závažný filozofický problém, a tým problémom je samovražda,“ napísal Albert Camus. Pre tisíce mladých vôkol nás však táto otázka nie je žiadnou abstraktnou úvahou, ale doslova žitou realitou s hrozbou prepadu cez útes samotného života.

O tom, že vôbec nejde o teoretickú úvahy svedčia aj tvrdé dáta. Len za uplynulý rok stúpol na Slovensku počet dokonaných samovrážd na 509 a celkovo lekári evidovali viac ako 1 300 suicidálnych pokusov. Za každým z týchto čísel je pritom konkrétny osud a konkrétny človek s povestnou otázkou “Byť či nebyť?”

Kým štátne kapacity pod náporom prípadov kolabujú, v prvej línii ich musia suplovať mimovládky. Opäť dáta. V internetovej poradni pre mladých IPčko len za prvý polrok tohto roka riešili viac ako 8 tisíc kontaktov s myšlienkami na ukončenie života a takmer 1300 pokusov o samovraždu. Za uplynulý rok to bolo až 15 000 takýchto kontaktov a vyše 2 300 pokusov o samovraždu. Desivé čísla - o našich vlastných deťoch, však? Tak, to je téma dnešného podcastu so šéfom IPčka a psychológom Marekom Madrom.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Smer a vládna koalícia sa dostali do časovej tiesne a sú v panike, pretože niektoré kauzy sa nevyvíjajú podľa ich predstáv. Jediná cesta, ak to nejde cez zmenu legislatívy, je zvoliť si generálneho prokurátora na svoj obraz“ – odchádzajúci týždeň hodnotí politológ Radoslav Štefančík.

V tomto rozhovore sa dozviete:

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kapitulácia štátu pred Pentou. Tak hodnotí kúpu Unionu poisťovňou Dôvera bývalá šéfka ÚDZS Renáta Bláhová. Podľa nej smerujeme k americkému modelu zdravotnictva.

„My odovzdávame bezplatnú zdravotnú starostlivosť do rúk dravca, ktorý nemá ústavné povinnosti, ale iba právo podnikať. Článok 40 Ústavy sa tak stáva čoraz viac virtuálnym," tvrdí Bláhová. Podľa nej by tento obchod mal pozastaviť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Kauza Gorila mala byť koncom éry finančných skupín, stal sa však presný opak. Dôvera kupuje zdravotnú poisťovňu Union a Penta tak posilňuje svoju moc v rezorte zdravotníctva.

Odkúpenie Unionu tak buduje monopoly finančných žralokov tam, kde ide o naše zdravie, životy i miliardy z verejných odvodov.

Ako je možné, že štát nečinne prihliada na postupnú likvidáciu hospodárskej súťaže a akú rolu v tom hrá mentálna pirueta Roberta Fica? Hrozí nám dvojkoľajné zdravotníctvo - jedno pre tých, ktorí si ho môžu finančne dovoliť a druhé pre nás ostatných?

No a budeme si platiť - z našich povinne vymáhaných zdravotných odvodov, aj mnohomiliónové daňové doruby a pokuty poisťovne Dôvera?

Téma dnešných Aktualít Nahlas, s bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a aktuálne daňovou poradkyňou Renátou Bláhovou.

„Slovenský systém zdravotného poistenia je komiks, smerujeme k americkému modelu zdravotníctva pre bohatých. Štát sa správa na hrane Ústavy, je najvyšší čas na účinnú legislatívnu brzdu, napríklad na zákaz krížového vlastníctva,” tvrdí Bláhová.

Podcast pripravil Braňo Dobšinský

„Keby sme celá spoločnosť poznali nielen mená obetí holokaustu, ale aj ich konkrétne osudy, som hlboko presvedčená, že by sa antisemitizmus znovu nevracal. Chcem týmto ľuďom, ktorí neskutočne hrozne zahynuli v plynových komorách, vrátiť ich meno, osud a ľudskú dôstojnosť.“

— Ľuba Lesná, novinárka a spoluorganizátorka podujatia Čítanie mien obetí holokaustu

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Nie číslo, ale meno. A s menom dôstojnosť. Program, ktorý v sebe nesie pietny akt čítania mien obetí holokaustu.

Iniciatíva, ktorá ide presne opačným smerom, ako to urobila vláda Slovenského štátu, keď práve 9. septembra 1941 prijala tzv. Židovský kódex. Ním Židov označkovala, obrala ich o občianske a profesné práva, rovnako o majetok, naordinovala nútené práce, na ktoré ich deportovala, za čo Nemeckej ríši ešte aj platila.

Aj tento rok aspoň symbolicky pri príležitosti pamätného Dňa obetí holokaustu vrátime číslam mená a s nimi dôstojnosť, keď im už nemôžeme vrátiť to najcennejšie – život.

Paradoxne – deje sa to v kontexte, keď voľby vyhráva krajná pravica, či z dokumentárnych filmov či kníh o holokauste sa stanú zajatci politiky – zajatci odporu k súčasnej izraelskej vláde.

Poučili sme sa z toho, čo sa dialo v našich končinách pred 85-mi rokmi?

Slovenskí pätnásťroční žiaci vedia vyriešiť zložitú rovnicu a bez problémov sa orientujú v digitálnom svete. Keď si však majú prečítať jednoduchý text s porozumením, nastáva problém. Najnovšie výsledky medzinárodného testovania PISA 2025 ukázali, že v čítaní slovenskí žiaci výrazne zaostávajú, v matematike však prekročili priemer krajín OECD a v prírodných vedách sme si polepšili o 13 bodov. Aj keď hovorí minister školstva Tomáš Drucker o „malom povzbudení”, analytik Róbert Chovanculiak upozorňuje, že výsledky je nutné vnímať v kontexte.

„Ak by som to mal zhrnúť do jednej vety, tak stagnujeme a nejde o žiadny veľký úspech, no keďže výsledky ostatných krajín sa naďalej zhoršujú a prepadávajú, je to taká radosť cez slzy,“ hodnotí výsledky Chovanculiak. Odborník vysvetľuje výsledky na princípe žiaka, ktorý ak dostane po päťke trojku, neznamená to, že sa začal viac učiť.

Jedným z najviac skloňovaných „úspechov“ bolo historické vyrovnanie sa Fínsku v matematickej gramotnosti. Analytik však varuje pred ilúziou, že by slovenské deti teraz náhle dobehli svetovú špičku. Fínsko sa totiž dlhodobo prepadávalo v rebríčkoch: „Fínsko bolo pre nás vždy vzorom, ktorý sme chceli dobehnúť. V tomto meraní sme dosiahli zhodný výsledok, no je to spôsobené najmä tým, že fínske školstvo a výsledky fínskych žiakov už dvadsať rokov klesajú a prepadli sa až na našu úroveň.“ V dnešnom podcaste sa o výsledkoch PISA testoch budeme rozprávať s analytikom z inštitútu INESS Róbertom Chovanculiakom.

Už zajtra sa začína najväčší slovenský filmový festival Cinematik v Piešťanoch. Otváracím filmom bude Generál Golian - o takmer zabudnutom hrdinovi našich dejín. O film je obrovský záujem, nestačí ani najväčšia kinosála na Slovensku a tak bude mať premiéru v dvoch kinách naraz. Je to slovenský film roka a zmení pohľad na naše dejiny?

V ťažkých časoch pre slovenskú kultúru vznikli viaceré nové slovenské filmy. Na Cinematiku bude mať premiéru aj film Láska od známeho filmára Marka Škopa, v hlavnej úlohe s Janou Kovalčíkovou, ktorá si za túto postavu odnesie špeciálne ocenenie. Festival zároveň predstaví niekoľko noviniek od debutujúcich slovenských režisérov, ktoré bodovali napríklad na Karlových Varoch. Spoluorganizátor festivalu Peter Konečný v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas hovorí, že ide o pestrý mix žánrov, tém a spôsobov spracovania.

V Piešťanoch bude možné vidieť aj to najlepšie z najväčších svetových festivalov - filmy ocenené v Cannes, Berlíne alebo Sundance.

Festival Cinematik každým rokom rastie a jeho organizátori majú veľké ambície stať sa veľkým festivalom, podobným tomu karlovarskému. Majú na to zabezpečené financovanie? A bude to vyzerať tak, ako na veľkých festivaloch, že bude ťažké dostať sa do kinosály?

Nahrával Peter Hanák.

„Pribúdajú politické útoky, ktoré hrozby motivujú. Mnohí politici s autoritárskymi tendenciami prijímajú opatrenia, ktoré umlčujú médiá a ich slobodu. Dnes by som povedal, že skôr sa snažia títo nepriatelia novinárov zabiť médiá ako novinárov. Napriek tomu fyzické hrozby existujú a nie je, žiaľ, vylúčené, že by v Európe zabili opäť novinára alebo novinárku“ – Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.

Studená sprcha pre slobodu slova a blízkych zavraždenej maltskej novinárky Daphne Caruany Galiziovej. Deväť rokov po bombovom útoku, pri ktorom prišla o život, odišiel muž obvinený z objednávky vraždy zo súdu ako slobodný človek. Magnát Yorgen Fenech. Daphne pritom odkrývala vzťahy medzi mafiou a maltskou politikou. Krátko pred atentátom sa chystala publikovať text o príbuznom tohto miliardára.

Tento verdikt otvára aj starú ranu u nás na Slovensku, kde spravodlivosť v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej rovnako naráža na stenu pri otázke hlavného objednávateľa. Keď si k tomu prirátame čerstvý prípad europoslanca Ľuboša Blahu, ktorý v reakcii na investigatívny článok zverejnil súkromné adresy novinárov a spravil z nich terče, vynára sa mrazivá otázka: Stávajú sa z Európy opäť lovné revíry na novinárov?

Pozrime sa na to s Pavolom Szalaiom z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc.

„Ľudovít Makó svojou spoluprácou s políciou iba naplnil vlastnú vyhrážku, že ak sa mu niečo stane, stiahne so sebou všetkých ostatných. Hoci v minulosti ako štátny funkcionár o svojich toxických väzbách preukázateľne klamal, dnes detailne rozkrýva pozadie systému, v ktorom si oligarchia kupovala jeho lojalitu desaťtisícovým mesačným doplatkom k platu.“ Martin Turček, autor knihy o Makóovi Kajúcnik.

Kauza Očistec – kauza o prepojení oligarchie, politiky a polície. Či inak – prípad zneužívania polície v prospech mocných. Dostala sa až na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici. Tento týždeň pred jeho senát predstúpil jeden z kľúčových svedkov, ktorý kolotoč vyšetrovania a stíhania svojou výpoveďou pred šiestimi rokmi rozbehol.

Ľudovít Makó.

Zoči-voči obžalovaným opísal, ako sa zo 6. poschodia Transpetrolu riadilo nezákonné sledovanie Matoviča, Kisku či Kollára za desať eur na hodinu. Kým prokurátor neskrýval spokojnosť, advokáti Bödöra a Gašpara museli narýchlo prepisovať svoje otázky.

S Ivou Zigovou rozoberieme najdôležitejšie momenty z pojednávania a s Martinom Turčekom, ktorý o kajúcnikovi Makóovi napísal knihu, sa pozrieme na profil človeka, bez ktorého sa v štáte nepohla žiadna väčšia vec.

„Naša politická reprezentácia nám doslova ‚zbombicnieva‘ a namiesto vecnej argumentácie preberá agresívne správanie internetových extrémistov. Keď vládni činitelia namiesto vysvetľovania svojich miliónových majetkov útočia na novinárov a robia z nich terče prenasledovania, prekračujú akékoľvek hranice politickej kultúry“ – politológ Jozef Lenč o aktuálnej kauze Ľuboša Blahu.

Kondícia vládnej koalície pred rozhodujúcim rokom, ktorý je „volebno-predvolebný“.

Čím žije?

Stámiliónovými projektmi jadra, vody a hliníka, na pozadí ktorých vychádzajú najavo personálne trenice až na pôdoryse koaličných lídrov.

Štátnymi oslavami, na ktorých sa adorujú kontroverzné postavy minulosti ako Gustáv Husák či Vladimír Mečiar. Či vyzdvihuje Rusko agresora Vladimíra Putina.

Medzi tým vychádzajú na povrch informácie o ďalšej miliónovej vile ďalšieho z rodiny sociálnych demokratov. Keď deklarovaný marxista a „hlas chudoby“ žije v luxuse, no sociálnych sieťach sa za zverejnenie tohto paradoxu vyhráža „vlastnou medicínou“, ak sa z textu nestratia adresa a fotky jeho luxusu.

A na špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa rozpletajú uzly kauzy Očistec, ktorá je o údajnej zločineckej skupine v polícii v rokoch Ficových vlád.

Aká politická jeseň nás čaká? A črtá sa tejto vládnej zostave alternatíva? Téma pre politológa Jozefa Lenča.

Pripravil Jaroslav Barborák.

„Nenazval by som to novou fázou vojny, ale adaptáciou na statickú situáciu na bojisku a prípravou na masívny úder na ukrajinskú infraštruktúru pred zimou. Rusi sa teraz snažia použiť maximum svojich kapacít, aby vytvorili zdanie beznádejnosti a vyvolali tlak na ústupky“ – generál Pavel Macko o aktuálnom vývoji Putinovej vojny na Ukrajine.

Kyjev zažíva už šiesty deň po sebe vlny ruských útokov a Moskva pritom mení aj spôsob, akým vedie svoju vzdušnú vojnu. Do útokov nasadzuje čoraz viac nových prúdových dronov, ktoré sú výrazne rýchlejšie a pre ukrajinskú protivzdušnú obranu ťažšie zasiahnuteľné. Za posledné štyri dni ich podľa Volodymyra Zelenského Rusko vyslalo približne osemsto, spolu s ďalšími stovkami dronov a rakiet.

Ukrajina už testuje nové stíhacie drony, ktoré majú na túto zmenu odpovedať, no zároveň sa hovorí o novej ruskej kampani proti ukrajinskej energetike.

Je to teda nová fáza Putinovej vojny – a čo nám dnešné útoky hovoria o tom, kam sa môže konflikt posunúť?

„V slušných štátoch je úplne normálne, že novinári preverujú majetkové pozadie politikov a pýtajú sa ich na vnútornú integritu. Ak si človek, ktorý iných osočuje zo snobizmu, sám kúpi miliónovú vilu, stráca právo nadávať komukoľvek do snobov.“ — Tomáš Kysel, reportér Aktuality.sk

Roky z poslaneckých lavíc vyhlasoval, že neznáša bohatých ľudí, a na oponentov útočil ako na „zbohatlíckych snobov“, no dnes sám kúpil luxusnú trojposchodovú vilu na bratislavských Kramároch za takmer milión eur.

Europoslanec a marxista-teoretik Ľuboš Blaha. A jeho paradox.

Kým voličom ponúka imidž skromného človeka z ľudu jazdiaceho na ojazdenom aute, hodnota jeho dvoch bratislavských nehnuteľností už presahuje poldruha milióna eur.

So zistením prišiel reportér portálu Aktuality.sk Tomáš Kyseľ. Len v horizonte týždňov odhalil iné realitné portfólio za takmer tri milióny eur, ktoré chcel nechať pred svetom utajené Marián Kotleba.

Mení politika majetkové štandardy? Alebo sa politik Blaha len prispôsobil tomu, čo vidí u najvyšších v Smere? Pozrieme sa na to práve s Tomášom Kyseľom.

Podľa najnovšieho modelu agentúry IPSOS pre Denník N drží Progresívne Slovensko tesný náskok so ziskom 18,1 % pred druhým Smerom, ktorý má 17,9 %. Agentúra NMS zasa namerala PS 19,2 % a Smeru 16,5 %. Štátny Infostat však poradie otočil a víťazom by sa podľa neho stal Smer s 20,3 % pred PS s 18,7 %.

Nejde pritom len o štatistický šum. Vážený Volebný barometer Aktuality.sk ukazuje, že PS postupne stratilo svoje maximá a ich skalné jadro sa zmenšilo z 13 na 9 percent. Naopak, Igor Matovič chytá druhý dych s 26-percentnou dôverou u najmladších voličov a Hlas v meraniach NMS padá na dno k 5,9 percenta.

V najnovšom vydaní podcastu Aktuality.sk sa s analytikom a sociológom agentúry IPSOS Romanom Pudmarčíkom pozrieme na to, kam sa strácajú voliči lídrov, čo robí s náladami spájanie strán a či nás po ďalších voľbách čaká pat.

Ako vyzerá každodenný život v ukrajinských mestách pod neustálou hrozbou útokov a ako sa nálada v krajine zmenila od začiatku ruskej agresie? V novej epizóde podcastu Aktuality nahlas sa moderátor Jaroslav Barborák rozpráva s aktivistom z iniciatívy Mier Ukrajine Davidom Selyemom, ktorý na Ukrajine osobne pomáha priamo v ohrozených oblastiach. Dozviete sa, ako konkrétne pomáha slovenská občianska spoločnosť prostredníctvom zbierok na život zachraňujúce turnikety či iniciatívy Miska solidarity v ostreľovanom Charkove. Vypočujte si otvorený rozhovor o únave z vojny, limitoch diplomacie, ale aj o neobyčajnej osobnej ceste úspešného hráča pokru k nezištnej pomoci na fronte.

Nadobudol štyri rodinné domy, sedem bytov, pozemky a vilu v Bulharsku. Šéf Ľudovej strany Naše Slovensko Marián Kotleba získal toto portfólio nehnuteľností bez jedinej hypotéky. Bývalý poslanec národnej rady zároveň prelial tri milióny eur zo štátnych peňazí na iné účty.

Neodpovedá však, komu konkétne financie poslal. Zaplatil Marián Kotleba za viac než nedať nehnuteľností štátnymi peniazmi?

V dnešnom podcaste sa o nových zisteniach budeme rozprávať s politickým redaktorom Tomášom Kyseľom.

Podcast pripravila Frederika Lodová

Prípitok Richarda Sulíka zo svadby jeho syna, kde označil neprávoplatne odsúdeného extrémistu Daniela Bombica či poslanca Smeru Erika Kaliňáka za „v pohode ľudí“, vyvolalo ostrú vlnu kritiky. Od zakladateľa SaS sa dištancujú bývalí kolegovia a otázny je aj postoj jeho dlhoročnej spojenkyne Jany Bittó Cigánikovej.

V podcaste odpovedajú: Frederika Lodová, ktorá vysvetľuje fakty a pozadie celého incidentu a zhrňuje reakcie politickej scény vrátane bývalých kolegov z SaS a Martin Sliz šéf politického oddelenia Aktuality.sk, ktorá komentuje konanie Richarda Sulíka.

Podcast pripravil Marek Biró

Na stand-upový kurz sa prihlásila, keď žila v Sydney, v New Yorku si vyskúšala vystúpenia open mic a vystupovala aj v Belgicku. Slovenský stand-up podľa nej za americkým nezaostáva.

Diana je slovenská stand-up komička a členka zoskupenia Silné reči, ktorá si získala publikum svojou bezprostrednosťou a otvorenosťou. Hoci sa vo svojich jedenástich rokoch odsťahovala s rodinou do Belgicka, po pätnástich rokoch v zahraničí sa v roku 2021 rozhodla vrátiť na rodné Slovensko.

Mala pritom ideálnu príležitosť zostať žiť v zahraničí - stihla študovať v Škótsku aj v austrálskom Sydney, kde vôbec prvýkrát privoňala k svetu profesionálneho humoru. Nakoniec však podobne ako jej predkovia život v zahraničí vymenila za jediné miesto, ktoré kedy volala domovom.

V rozhovore otvorene opisuje svoje začiatky, vrátane náročných vystúpení v New Yorku, kde komici často hrajú bez divákov len pre iných komikov. Hovorí o pocite domova, ktorý zažila len na Slovensku a potrebe búrať mýty a predsudky o tom, ako by sa mala slušná žena správať. Divákov rozosmieva témami zo života, slovenskú standupovú scénu kvalitatívne zaraďuje na úroveň americkej a hovorí aj o témach, ktoré bežne v spravodajskom podcaste nerozoberáme.

Vypočujte si piatkový diel podcastu Aktuality.sk.

„Mladým ľuďom podávate drogu a ničíte im životy,“ odkazujú americkí prokurátori Markovi Zuckerbergovi.

V kalifornskom Oaklande sa začal historický súd s technologickým gigantom Meta. Skupina štátov od neho žiada astronomické odškodné 1,4 bilióna dolárov za to, že firma mala vedome budovať ťažkú závislosť od sociálnych sietí u detí a tínedžerov.

Do zákulisia tohto prelomového procesu, ktorý mnohí prirovnávajú k ťaženiu proti tabakovému priemyslu, sme sa v dnešnej epizóde podcastu pozreli so zahraničnopolitickou redaktorkou Aktuality.sk Barborou Libayovou. V rozhovore približuje svedectvá bývalého manažérov z prostredia Facebooku aj to, prečo firma podľa interných dokumentov vnímala mladých používateľov len ako produkt na maximalizáciu zisku.

Ambícia premiéra Roberta Fica schváliť štátny rozpočet na rok 2027 v zrýchlenom septembrovom termíne definitívne stroskotala. Plán na predčasné schválenie najdôležitejšieho zákona roka zablokovali jeho vlastní koaliční partneri zo strán SNS a Hlas-SD. Hovorí sa dokonca o tom, že hneď po schválení rozpočtu zanikne prejdu strany do otvorenej predvolebnej kampane.

Vláde navyše vypršala dvojročná výnimka a z ústavy má povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet a požiadať parlament o dôveru. Robert Fico plánuje túto povinnosť obísť. Prečo SNS a Hlas nepustili Fica k zrýchlenému rozpočtu? Aké riziká prináša sporná úniková klauzula a čo čaká mestá a obce?

V podcaste Aktuality Nahlas odpovedá ekonomický redaktor portálu Aktuality.sk Vladimír Amrich.

Mal by štát urýchlene zaplatiť za necelú polovicu akcií v Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska sto miliónov eur alebo takmer dvojnásobok? To je zjednodušene predmetom sporu medzi predsedom vlády Robertom Ficom a ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou z Hlasu.

Premiér avizoval, že usporiadanie vlastníckych vzťahov s českou spoločnosťou ČEZ treba vyriešiť do septembra, aby sa dalo pokračovať s výstavbou novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Saková sa však podľa Fica zdráha, preto jej rezortu projekt odoberie.

Robert Fico chce českú energetickú firmu vytlačiť, aby sa mu nikto nepozeral na prsty, hovorí člen výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Karol Galek (SaS). „ČEZ je v tejto spoločnosti od roku 2010. Bol pri všetkých povoleniach a pomáhal s prípravou posudzovania vplyvov na životné prostredie. Rovnakú technológiu stavajú v Česku. Je to najskúsenejší hráč. A Robert Fico ho chce odtiaľ dostať,“ uvádza Galek.

Bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva ďalej tvrdí, že odchod českej firmy by vyvolal ďalšie náklady. Opiera sa o slová manažérov v Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS), cez ktorú má štát podiel v JESS. Celkové náklady by tak mohli dosiahnuť až 500 miliónov eur. Kde štát vezme tieto peniaze v čase konsolidácie, pýta sa Galek v podcaste Aktuality Nahlas.

Podcast nahrával Vlado Amrich.

„Dnes je proces svätoročenia marketing. Cirkev chce ukázať, že toto je príťažlivé pre život každého človeka, ktorý je veriaci. Ten marketing by nemal byť falošný, mal by byť úprimný, mali by sme ukazovať naozaj tie príbehy, ktoré nevzbudzujú pochybnosť alebo kontroverziu, ale ktoré jednoznačným spôsobom sú prínosom a vzbudzujú rešpekt u všetkých.“ Teológ a publicista Miro Kocúr hovorí o prípade blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka.

Príbeh biskupa Jána Vojtaššáka opäť otvára hlboké rany slovenskej histórie a vyvoláva zásadné teologické i spoločenské otázky. Na jednej strane stojí muž, ktorého kruto prenasledoval a zničil komunistický režim, pre čo ho Spišská diecéza vníma ako mučeníka hodného blahorečenia. Na druhej strane sa však vynára jeho problematické pôsobenie počas vojnového slovenského štátu, jeho podiel na arizáciách, antisemitizme a lojalita k ľudáckemu režimu.

Vatikánske dikastérium pre kauzy svätých v súčasnosti opäť posudzuje spis, ktorý má rozhodnúť o jeho osude.

Teológ a publicista Miro Kocúr v rozhovore s Jaroslavom Barborákom analyzuje, či človek s takto polarizovaným životným príbehom môže byť vzorom pre veriacich a či je vôbec možné oddeliť jeho utrpenie v komunistickom žalári od morálnej zodpovednosti za tragédie druhej svetovej vojny.

Ukrajine sa podarilo oslobodiť 26 dedín, čo je najväčší územný zisk od veľkej ofenzívy na jeseň 2022. Na tisíckilometrovom fronte to však hovorí skôr o zaseknutí vojny než o prielome. Situácia rozhodne nie je ružová, Rusi po novom úspešne bombardujú sklady ukrajinských obchodných reťazcov, následkom čoho v obchodoch chýbajú potraviny a mnohí Ukrajinci prichádzajú o prácu.

Rusi sú navyše už relatívne blízko husto obývaných miest Slovjansk a Kramatorsk. Bombardujú paneláky a nútia bežných ľudí opúšťať svoje domovy. V Kyjeve zatiaľ stále pokračujú kartónové protesty, ktorými sa ľudia domáhajú návratu odvolaného ministra obrany. Nejde teda pri oznámení vojenského úspechu len o komunikačný ťah prezidenta Zelenského?

Odpovedá reportérka Aktualít na Ukrajine Stanislava Harkotová.

Nahrával Peter Hanák.

Bývalý špeciálny prokurátor, obžalovaný v kauze Očistec spolu s Tiborom Gašparom, Norbertom Bodorom a ďalšími, absolvoval tohtotýždňové pojednávanie s úsmevom. Sudca totiž povedal, že rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré bolo v inej kauze v Kováčikov prospech, vníma ako prameň práva. Kováčik v tom vidí nádej, že budú spochybnení policajti, ktorí vyšetrovali Očistec. Tvrdí však, že svedkovia na súde budú vypovedať len k údajnej zaujatosti polície. To však zrejme nie je pravda, lebo to súd takto nekonštatoval.

Tento týždeň v kauze Očistec vypovedal František Imrecze. Veľa neprezradil, lebo zrejme čaká na výpoveď kľúčového svedka Ľudovíta Makóa. Viacerí ďalší obžalovaní tiež taktizujú a vyčkávajú. Bude Makóova výpoveď rozhodujúca, alebo sú v kauze aj mnohé iné dôkazy?

Diane v pojednávacej miestnosti a pred ňou v dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas zhŕňa reportérka, ktorá celý proces sleduje na mieste, Iva Zigová.

Nahrával Peter Hanák.

Extrémne sucho postihlo úrodu kukurice, ktorá je dôležitým krmivom pre zvieratá. O to dôležitejším, že vyschli aj lúky, na ktorých by sa kravy, ovce či kozy mohli pásť. Krmiva je už teraz nedostatok. Prečo pôdohospodári nepolievajú? Problémom sú zhrdzavené, rozpadnuté a miestami aj rozkradnuté závlahové systémy a zanedbaná starostlivosť o vodné nádrže.

Budú vplyvom extrémneho sucha opäť drahšie potraviny? V dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas odpovedá Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Nahrával Peter Hanák.

Bývalý nominant Smeru v pozícii šéfa Finančnej správy SR František Imrecze dnes vypovedal na súde v kauze Očistec. Vyjadril sa však iba ku skutku, z ktorého je sám obžalovaný. Na rozdiel od iných prípadov, tentoraz sa ku korupcii nepriznal. Svedectvo voči Tiborovi Gašparovi, ktoré ho usviedča z účasti na poradách organizovanej zločineckej skupiny, sa tak iba čítalo v podobe, v akej Imrecze vypovedal na polícii.

Akú môže mať František Imrecze motiváciu mlčať? Bude vypovedať ešte raz a bude jeho svedectvo rozhodujúce? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas odpovedá Xénia Makarová z nadácie Zastavme korupciu.

Okrem iného vysvetľuje, či Imrecze mal byť dokonca smeráckym nominantom na ministra financií, a blízky človek Roberta Kaliňáka.

Nahrával Peter Hanák.

Aktuality.sk dnes upozornili, že Ficovho švagra Svetozára Chabadu platí Kaliňákova advokátska kancelária Kallan Legal. Do tej strana Smer-SSD nalieva obrovské peniaze zo štátneho príspevku za voľby. Skladáme sa teda všetci na trestne stíhaného premiérovho švagra?

Trestná kauza, v ktorej je obvinený manžel premiérovej sestry pred časom spôsobila konflikt šéfa žilinskej prokuratúry s Marošom Žilinkom. Teraz reportér Aktualít Tomáš Kyseľ prišiel so zistením, že Svetozár Chabada pracuje pre advokátsku kanceláriu, ktorá združuje premiérovho poradcu, milenku, ministra obrany a manželku ďalšieho smeráckeho politika.

Nahrával Peter Hanák.

Kaliňákova Kukurica, falošné múry i namaľované živé ploty. Odposluchy na FPU, eurofondové mafie a zastrašovanie akejkoľvek kritiky. “Povedali si, že Slovensko je ich eseročka a štátny rozpočet je ich pokladnička. Fico je pohrobok socializmu, ktorý si stotožnil štát so sebou samým, hovorí o vládnej moci šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Odtrhla sa moc už úplne od reality, prečo jej to tolerujeme a kde spí alternatíva?

„Do normálu sa vrátime ihneď, ako si stanovíme, čo je vlastne normálne,“ napísal svojho času autor Stopárovho sprievodcu galaxiou Douglas Adams. Galaxiu tej naše - slovenskej normálnosti, kde sa nenormálnosť stáva prakticky novým dennodenným normálom tak trafil celkom presne.

Na dnešnom Slovensku sa stáva normálom, že zatiaľ čo sa pacienti varia v neklimatizovanch nemocniciach, Róbert Kaliňák sa chváli miliónovým luxusom v ikonickej Kukurici. Normálom je i to, že sa premiér Fico chváli výstavbou nemocníc, ktoré z Plánu obnovy vybavili predchádzajúce vlády, ktoré však on sám dnes nazýva opozičnými deckami či bláznami.

Znormalizoval sa i prerod bývalého bojovníka proti finančným skupinám na nemého pozorovateľa monopolizácie na trhu zdravotného poistenia a jeho - na všetky štyri svetové strany rozkročená, vláda chce aby závlahy pre našich poľnohospodárov stavali cez PPP projekty arabskí šejkovia.

No a tento nový normál už zrejme nevyruší ani šokujúce vyhlásenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, podľa ktorého sa na Slovensku usídlili eurofondové mafie.

No je účtovnícka alchýmia, ktorú pre Ivana Korčoka - a jeho peňaženku, pripravilo Progresívne Slovensko skutočne tou dôveryhodnou a zmysluplnou alternatívou, ktorá túto ťažko skúšanú krajinu opäť vráti do skutočného a reálneho normálu? Témy dnešného podcastu so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ukázali sme, že tá “blbá nálada” sa dá prekonať a za vhodných podmienok, pri dobrej moderácií diskusie a s úprimným i dôverným prístupom k sebe samým, sa dokážeme rozprávať aj o zložitých či kontroverzných témach, hovorí o výsledkoch projektu Fórum Slovensko šéf občianskeho združenia DEMDIS Michal Horský. Podľa neho je polarizovanosť slovenskej spoločnosti neraz umelo živená no nie je to finálny stav, na ktorý sme osudovo odsúdení a s ktorým sa nedá nič robiť. Sme opraviteľná krajiny, dodáva Horský.

Otvoríte si sociálne siete a máte pocit, že na Slovensku vypukla minimálne občianska vojna. Každý na každého kričí alebo nadáva, nik nepočúva a lži sa na nás valia ako z pretrhnutej priehrady. Politici verejnosť bičujú zástupmi vykonštruovaných a celkom nezmyselných kultúrno hodnotových vojen, vyrábajú stále nových nepriateľov Slovenska či rovno celého ľudstva no a do toho všetkého si permanentne vymýšľajú. Niet divu, že sa cítime frustrovaní, neraz vydesení alebo apatický a máme pocit, že našim kľúčovým problémom nie sú problémy samotné ale - je to vraj samotná polarizácia.

Lenže, čo ak je to len ilúzia a neustále vnucovaná snaha zmanipulovať tú skutočnú - a možno oveľa prívetivejšiu realitu? Môj dnešný hosť tvrdí, že pod nánosom hnevu sa Slováci v skutočnosti zhodujú oveľa viac, než si myslíme. Veď, predstavte si, že posadíte do jednej miestnosti päťdesiatich náhodných ľudí – od voličov radikálneho extrému až po mestských liberálov, no a namiesto zúrivej hádky z toho vzniknú dohody a návrhy s ktorými je väčšina spokojná. Znie to ako sci-fi? Michal Horský a jeho občianske združenie Demdis však presne toto urobili. Ako teda vyzerá snaha o participatívnu demokraciu a ako sa hľadá konsenzus a dohoda na racionálnych riešeniach i v prípade tých najpálčivejších a najkontroverznejších problémov? A ako napraviť ten náš pokrivený politicky svet, ktorý sa už celkom odtrhol od reality a vtiahnuť do neho opäť nás, občanov a voličov? A ako vybudovať odolnú spoločnosť s dôverou v štát, jeho inštitúcie tak, aby sme boli pripravení na krízy, nach už prídu odkiaľkoľvek? To sú témy dnešných Aktualít Nahlas.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Predseda NKÚ hovorí o eurofondových mafiách pravdu, v pozadí je to ešte horšie. Minister pôdohospodárstva - ktorý to popiera, účelovo obhajuje zlodejiny. Richard Takáč o ničom nerozhoduje, je to pešiak na šachovnici a skutočné riadiace centrá smerujú k oligarchií v pozadí. Tvrdí to bývalý šéf Pôdohospodárskej agentúry Jaroslav Jánoš. Podľa neho treba pôdohospodárske eurofondy čím skôr stopnúť. Nemyslím si, že gazdovia chcú aby sa z nich stavali bödörovské Fafokany, dodáva sa Jánoš.

Na Slovensku sa udomácnila eurofondová mafia, vyhlásil pred necelým mesiacom predseda Najvyššieho kontrolného úradu. V až šokujúco otvorenom rozhovore pre Aktuality ďalej povedal, že Slovensko sa stalo doslova “Klondajkom” pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodal Ľubomír Andrassy. Tento rozhovor vyvolal veľký ohlas a dokonca zmobilizoval rezort pôdohospodárstva k mimoriadnej tlačovej konferencií, na ktorej minister Takáč slová šéfa NKÚ razantne odmietol, označil ich za spolitizované klamstvá a podpredseda parlamentu Tibor Gašpar dokonca chce Ľubomíra Andrassyho pozvať na akýsi parlamentný výsluch.

Európska komisia pritom nedávno ministra pôdohospodárstva vyzvala aby Pôdohospodárskej platobnej agentúre pozastavil akreditáciu, inak môžu byť stovky miliónov našich poľnohospodárskych eurodotácií vo vážnom ohrození. I v tomto prípade Richard Takáč problém bagatelizuje, kritiku odmieta a s komisiou chce tak nejak nezáväzne diskutovať. PPAčka sa pritom už dávnejšie “preslávila” známou kauzou Dobytkár, ktorú samotný sudca označil za “megastroj korupcie” a na dôveryhodnosti jej rozhodne nepridávajú ani vŕšiace sa kauzy v takzvanej Penziónovej výzve, kde dnes viacero prípadov riešia už aj orgány činné v trestnom konaní či Európska prokuratúra.

Má predseda NKÚ pravdu a ovládli miliardy z eurofondov naše domáce eurofondové mafie? A ak áno, prečo to minister pôdohospodárstva kryje a zľahčuje ešte aj hrozbu stopky pre poľnohospodárske eurodotácie? Dokedy ešte bude mať s tými všakovakými Fafokanmi Brusel trpezlivosť? No a dá sa PPAčka ešte vôbec opraviť alebo ju treba celú zrušiť a postaviť úplne odznova? A o čom je to kauza “Dobytkár 2“? Témy dnešných Aktualít Nahlas, s bývalým riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry Jaroslavom Jánošom.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vyššie dane i odvody, nové dane ako i vyššie poplatky. To všetko za miliardy a napriek tomu je stav verejných financií stále v pásme vážneho ohrozenia. Napriek trom konsolidačným balíčkom ministra Kamenického sa vláde rozpočtový deficit krotiť nedarí a pred Gréckou cestou varuje už dokonca aj Národná banka Slovenska.

Konsolidačné opatrenia nepriniesli očakávaný efekt. Z plánovaných príjmov sa podarilo vybrať len približne 80 % no napriek potrebe šetriť výdavky štátu ďalej rástli , píše vo svojej správe k Štátnemu záverečnému účtu Najvyšší kontrolný úrad.

„Pre vládu bude nevyhnutné zamerať sa viac na efektívnosť výdavkov, transparentnosť a šetrenie na vlastnej prevádzke štátu,” odkazuje kabinetu Roberta Fica NKÚ. To je téma dnešných Aktualít Nahlas s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská politika už akoby celkom rezignovala na spravovanie štátu. Namiesto riešenia bazálneho metabolizmu krajiny – teda rozpadávajúceho sa zdravotníctva, nefunkčného školstva či chýbajúcej a hlboko podfinancovanej infraštruktúry, vláda ponúka občanom iba donekonečna sa opakujúci kolovrátok zástupných tém, lacné cirkusové vystúpenia do seba zahľadených politikov a permanentné živenie strachu a neustále hrotenie okamžitých emócií.

Štát sa tak zmenil na fabriku na nepriateľov, kde sa namiesto reálnych výsledkov predávajú emócia, viralita a politika „na prvú signálnu“. No a azda jedným z najväčších terčov politickej nomenklatúry sa stávajú tí, ktorí celý tento aparát držia nad vodou – ľudia, ktorí poctivo pracujú a tvoria hodnoty. „Sme v studenej vojne s vlastnou krajinou – a ona s nami. Tí, čo skutočne tvoria a makajú, to robia nie vďaka, ale napriek vlastnému štátu.“ hovorí Imrich Kovaľ.

Podnikanie na Slovensku sa podľa neho zmenilo na festival ľudí tancujúcich na samej hrane prežitia alebo tých, ktorí zo štátu luxusne žijú. Na jednej strane vidíme absurdné likvidačné pokuty za chýbajúce mäkčene na pokladničných blokoch či chýbajúce klimatizácie v rozhorúčených nemocniciach, na strane druhej nemožno nevidieť až cynicko-bezohľadný papalášizmus, luxus a aroganciu moci.

Štát nevníma podnikateľov ako partnerov a živiteľov, ale ako podozrivých, ktorých treba neustále kontrolovať, šikanovať a žmýkať. Pokiaľ sa vládne prostredníctvom biznis modelu poháňaného nenávisťou, niet sa čo diviť, že najschopnejší ľudia balia firmy, odchádzajú za hranice a rezignujú na veci verejné, myslí si šéf firmy Merineo.

Keď viete, že zajtrajšok bude ťažký tak si dnešok chcete užiť. Politika sa tak stala únikom pred realitou a formou zábavy. Žijeme dobu "hrotu," teda hrotíme to, emócie, prežívanie. A rezignovali sme na riešenie bazálneho metabolizmu krajiny.

Vraciame sa k mentalite pánov a poddaných, ku generačne overeným modelom ešte z komunizmu, ale komunisti - na rozdiel od týchto tu, aspoň mali rozum a vedeli, že nemôžu naštvať. svojich poddaných, z ktorých žili, dodáva Kovaľ.

Podľa neho to však nie je primárne iba o samotnej politike, ale predovšetkým je to o našej neochote chcieť od štátu viac a verejne sa preto i angažovať. Preto je potrebná zmena objednávky, teda toho, čo od politiky my - ako občania, vlastne očakávame.

„Všetci riešia veľkú politiku, ale nikto neotvára novú objednávku od voličov. Vo svete nekonečných možností si generačne opakovane vyberáme vodcov so silnou rukou. Našou achilovkou je poddanská mentalita a potreba silnej ruky.“

Slovensko však nie je stratená krajina a nie je ani krajinou “beyond repair,” teda neopraviteľnou krajinou. Našou obrovskou devízou je naša až neuveriteľná schopnosť adaptability. Ide teraz o to, ako ju využijeme, prízvukuje Kovaľ a odkazuje, že práve teraz žijeme osudový zápas o budúcnosť tejto krajiny.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rieky majú rekordne nízke hladiny a niektoré potoky už vyschli. V Dunaji je najmenej vody v porovnaní s ktorýmkoľvek júlom od konca 19. storočia. Čo to spôsobí? V Maďarsku aj Rumunsku musia vypnúť jadrové elektrárne. Odborníci preto žiadajú ľudí, aby si aktuálne nenapúšťali bazény. Polievanie je menší problém.

Problém s pitnou vodou Slovensko zatiaľ nemá vďaka veľkým zásobám pod Žitným ostrovom. Komplikácie však môžu nastať v niektorých obciach, kde vyschol prameň alebo potok. SHMÚ už vo štvrtok evidoval tri vyschnuté potoky.

Hostkou dnešného videopodcastu Aktuality Nahlas je Zuzana Danáčová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Moderuje Peter Hanák.

Extrémna vlna horúčav ukázala reálny stav slovenských nemocníc. Kým pacienti mali v izbách vysoké teploty a nosili si vlastné ventilátory, minister Kamil Šaško vyhlásil, že klimatizácie nemajú prednosť pred obstaraním napríklad CT prístrojov.

Mlčaniu štátu sa však mnohí ľudia nedokázali prizerať, a preto prevzali iniciatívu do vlastných rúk. Informovali sme o tom, že malá rodinná firma počas víkendu na vlastné náklady oblepila špeciálnymi fóliami celé oddelenie ružinovskej nemocnice, kde pacienti mali na izbách viac ako 42 stupňov Celzia, či o tom, že tri aktivistky sa rozhodli vyzbierať 380-tisíc eur na klimatizácie pre viaceré nemocnice.

Po vlne kritiky ale aj solidarity pre nemocnice sa včera minister zdravotníctva za svoj výrok ospravedlnila sľúbil nemocniciam 250 klimatizácií.

Prečo by klimatizácia v nemocnici nemala byť nadštandardom a čo odhaľuje iniciatíva občanov, ktorí sa rozhodli nemocniciam pomôcť?

Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

V časoch pred pandémiou, keď sa slovenskej ekonomike darilo, hľadali na našom trhu práce uplatnenie najmä Ukrajinci. Tí aj naďalej tvoria zhruba tretinu všetkých zamestnancov zo zahraničia. Za posledné dva či tri roky sa k nim však približujú ďalšie dve skupiny ľudí: pracovníci z juhovýchodnej Ázie a z bývalých sovietskych štátov.

Aký vplyv má príliv pracovníkov z cudziny na našu životnú úroveň, priblíži vo videopodcaste Aktuality Nahlas Michal Páleník, analytik Inštitútu zamestnanosti. „Štatistiky ukazujú, že vysokoškolsky vzdelaných ľudí prichádza minimum,“ hovorí odborník. Väčšinou sú to muži so stredoškolským vzdelaním, ktorí si prídu na pár rokov zarobiť.

„Až na niekoľko tínedžerov v Bratislave pracovní migranti obvykle nekonkurujú domácim pracovníkom,“ myslí si odborník. Cestu k trvalému pobytu majú ľudia z ďalekých krajín omnoho viac zarúbanú ako napríklad v Česku.

„Čo by lákalo človeka z Indie zostať na Slovensku, keď tu nemáme ani jedno kriketové ihrisko?“ pýta sa Páleník.

Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ varuje pred detskými ihriskami. Podľa neho ide v horúčavách o rozpálené plochy, pričom deti sú blízko zeme a počas tepla sú zraniteľnejšie. Najlepšie je podľa neho zdržiavať sa v prírode pod stromami, kde môže byť aj o desať stupňov chladnejšie.

Aktuálna vlna tepla podľa neho ide z Afriky a už sa prejavila vo Francúzsku a Španielsku, kde sme sledovali požiare. Jednoznačne pritom ide o dôsledok komplexnej klimatickej zmeny.

S horúčavami prichádza aj sucho a preto môžeme opäť očakávať aj výpadky vody. Odporúča sa preto používať ju len na pitie. Sú tak ohrozené aj záhrady a mali by sme paradoxne počas horúčav menej napúšťať bazény?

Počas poslednej vlny horúčav sa veľa ľudí utopilo. V rámci prevencie treba dodržiavať niekoľko zásad, napríklad neskákať z teplého vzduchu do studenej vody, ale vchádzať do nej vždy postupne.

Hosťom dnešného podcastu Aktuality Nahlas je Pavol Faško z SHMÚ. Podcast pripravil Peter Hanák.

Šesť bytov v okolí Banskej Bystrice a najnovšie luxusná vila v Bulharsku. Takto vyzerá majetok šéfa Ľudovej strany Naše Slovensko a bývalého poslanca Mariana Kotlebu. Aktuality.sk zistili, že Kotleba má v prímorskom rezorte utajenú nehnuteľnosť.

Oficiálne za vilu s bazénom zaplatil 35-tisíc eur, hoci trhové ceny v tomto rezorte presahujú sumu 200-tisíc eur. Keď ku bulharskej vile pripočítame ešte šesť ďalších bytov na Slovensku, Marian Kotleba dnes vlastní majetok v hodnote približne 1 milión eur.

Odkiaľ vzal bývalý predseda Banskobystrického samosprávneho kraja toľko peňazí? A mohol si vôbec na nehnuteľnosti sám zarobiť? Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktuality.sk Tomášom Kyseľom.

Tento týždeň sme počuli tri dni výpovedí Bernarda Slobodníka v kauze Očistec. Ako kľúčový svedok popísal úplatky pri vyšetrovaní viacerých iných prípadov, vrátane Váhostavu. Pri daňových trestných činoch hovoril o úplatkoch spolu za 700 tisíc eur. Jedno jeho vyjadrenie ale napovedá, že pri Váhostave malo ísť o ešte viac peňazí.

Trojdňovú výpoveď Bernarda Slobodníka sledovala priamo na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici naša reportérka Iva Zigová.

Nahrával Peter Hanák.

Bude mať svet ďalšiu jadrovú mocnosť? Bude benzín opäť drahší? A kedy sa skončí vojna v Iráne? To sú otázky, ktoré vzbudzuje jadrová dohoda medzi Saudskou arábiou a USA, iránske zablokovanie troch tankerov v Hormuze a opakované americké bombardovanie Iránu - teda tri udalosti, ktoré sa stali v noci na dnes a všetky spolu súvisia. Vo videopodcaste Aktuality Nahlas si vysvetlíme, čo znamenajú.

Hosťom dnešného podcastu je Břetislav Tureček, odborník na Blízky Východ. Videopodcast obsahuje aj úryvky z nedávnej diskusie Aktualít na festivale Pohoda, kde o najnovšom vývoji v regióne, aj novom americkom bombardovaní Iránu hovorili odborníci Atilla Kovács, Jozef Bátora a Martin Šuster.

Nahrával Peter Hanák.

Ukrajinský prezident včera odvolal veliteľa armády Oleksandra Syrského. Tento legendárny generál bol za mnohými ukrajinskými vojenskými úspechmi, no aj za konfliktom, ktorý spôsobil protesty v ukrajinských uliciach. Tie vznikli ako reakcia na odvolanie ministra obrany Michajla Fedorova, Syrského kritika. Toto všetko prichádza v čase, keď ruský generál odhalil, že agresor sa už nepsolieha na vojenské víťazstvo, ale práve na vnútropolitickú krízu na Ukrajine.

Najprv skončila celá vláda, na čele s premiérkou Yuliou Svyrydenko, iba po roku vo funkcii. Odvolaný bol aj populárny mladý minister obrany Fedorov, za ktorého sa postavili protestujúci v uliciach Kyjeva. Tí žiadali okrem iného aj koniec generála Syrského, ktorého časť ukrajinskej verejnosti prezýva Mäsiar - za obrovské straty. Ich skutočný rozsah ukrajinské velenie skrýva. Výmenou za ne však Syrskyj ubránil Kyjev, vyhnal Rusov z celých ukrajinských oblastí, zničil Wagnerovcov a veľkú časť ruského námorníctva, drží stabilnú a dlhú frontovú líniu, poslal pozemné vojsko do Ruska a bombardoval ciele hlboko na území agresora.

Včera večer prezident Zelenskyj odvolal aj šéfa armády Syrského. Prinesie to koniec protestov a stabilizáciu vnútropolitickej situácie na Ukrajine?

V dnešnom podcaste vysvetľuje a odpovedá Stanislava Harkotová, ktorá sa ako novinárka venuje Ukrajine už od roku 2014.

Nahrával Peter Hanák.

Bývalý policajný funkcionár, nominant a sponzor Smeru Bernard Slobodník vypovedá, ako fungovala skupina na čele polície, ktorú prokurátor v obžalobe definoval ako organizovanú zločineckú skupinu na čele s Tiborom Gašparom a Norbertom Bödörom.

Slobodník hovorí, že od nitrianskeho oligarchu dostával aj niekoľkotisícové vianočné odmeny.

V kauze Očistec sú na tento týždeň naplánované tri pojednávacie dni. Ten včerajší vyplnila výpoveď Bernarda Slobodníka, ktorá bude ešte pokračovať. Pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sleduje naša reportérka Iva Zigová.

Podcast pripravil Peter Hanák.

Predseda PS cez prázdniny zásobuje slovenskú verejnosť videami spred víl a luxusných nehnuteľností ľudí spojených so Smerom. Najnovšie ukazuje luxusný apartmán Počiatkovcov v Dubaji a upozorňuje na kauzy niekdajšieho ministra financií za Smer. Politológ Grigorij Mesežnikov rozumie, prečo to Šimečka robí. Stačiť to však podľa neho nebude. Od opozičného lídra očakáva riešenia, ako napraviť deformácie v štáte spôsobené vládou Roberta Fica, a spájanie opozície.

Opozícia dlho čelila kritike a výzvam, aby sa zobudila. PS preto teraz zmenilo komunikačný štýl. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova progresívci prešli do protiútoku po tom, čo na nich dlho útočil Smer. Tvrdí však, že opozícia by sa okrem videí mala zhodnúť na tom, čo budú ich spoločné riešenie do budúcna a spoločne to prezentovať. Tiež by mali zabezpečiť, aby neprepadli hlasy vo voľbách. Až tam sa ukáže reálne líderstvo Michala Šimečku.

Podcast Aktuality Nahlas nahrával Peter Hanák.

Robert Kaliňák pozval novinárov do nového sídla ministerstva obrany, aby im ukázal, že kritika drahej rekonštrukcie takzvanej Kukurice bola podľa neho neoprávnená. Počas mediálneho dňa vysvetľoval ceny kuchyniek, sedačiek, machovej steny aj ďalšieho vybavenia budovy.

Kožené sedačky za približne 14-tisíc eur napokon ministerstvo nekúpilo. Minister tvrdí, že sa do priestorov nezmestili, podľa dostupnej dokumentácie však boli niektoré menšie než sedačky, ktoré ich nakoniec nahradili. Kuchynky za takmer osemtisíc eur bez spotrebičov minister obhajuje drahšími materiálmi a životnosťou. Machová stena za viac ako 130-tisíc eur má odolať aj horúčavám, pred vtákmi ju však museli chrániť ultrazvukovými plašičmi.

Pôvodne mala rekonštrukcia stáť necelých 35 miliónov eur a v budove mali byť okrem kancelárií aj ubytovacie priestory pre vojakov. Po nástupe Roberta Kaliňáka sa z nej stalo čisto administratívne sídlo a rozpočet výrazne narástol. Minister dnes hovorí o stavebných nákladoch 49,6 milióna eur, konečnú cenu však stále nepoznáme.

Čo teda mediálny deň v Kukurici skutočne ukázal, ktoré ministerské vysvetlenia neobstoja a koľko môže nové sídlo obrany napokon stáť? Aj o tom sme sa rozprávali s reportérom Petrom Sabom.

Štát alebo Penta. V zdravotnom poistení vám zostanú len tieto dve možnosti. Poisťovňa Dôvera totiž kupuje zdravotnú poisťovňu Union, a tak sa v penťáckej poisťovni ocitnú aj tí, ktorí tam nikdy nechceli byť. Jedinou alternatívou je prestup do štátnej VšZP.

Analytik INEKO Dušan Zachar v dnešnom videopodcaste vysvetľuje, aké riziká hrozia po takomto oslabení konkurencie na trhu. Poisťovne síce tvrdia, že benefity a zmluvy s lekármi zostávajú zachované, ale to nemusí platiť dlhodobo.

Rizík je však viacero. Medzi nimi aj ešte väčšia politizácia zdravotníctva a posilnenie moci skupiny Penta.

Nahrával Peter Hanák.

Na sociálnych sieťach sa šíria lži o akceleračných zónach pre veterné parky. Štát podcenil komunikáciu o tomto strategickom dokumente. Vyjadrenia niektorých politikov sú až nenávistné, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas koordinátorka Klimatickej koalície Dana Mareková.

Tento strategický dokument zmapoval Slovensko z pohľadu veternosti a vytipoval oblasti, kde by veterné parky predstavovali najmenšie riziko pre iné ľudské aktivity či prírodu, vysvetľuje odborníčka.

V týchto oblastiach sa môžu povoľovacie procesy urýchliť práve preto, že už sme ich preskúmali.

V konečnom dôsledku sú veterné elektrárne a obnoviteľné zdroje energií ako také cestou k energetickej bezpečnosti. Na tom by malo našich voleným zástupcom záležať najviac, zdôrazňuje odborníčka.

Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová a Adam Obšitník.

Slovensko čelí ekonomickému úpadku, rozpadajúcemu sa štátu ako i nebývalému papalášizmu vládnych elít, opozícia však namiesto spoločného tlaku a predloženia alternatívy predkladá verejnosti viac rozhádané egá svojich vlastných lídrov.

Prieskumy preferencií už dlho ukazujú, že ak by sa v týchto dňoch konali voľby, mohli by skončiť patom a takzvaným bulharských scenárom, v ktorom by ani jeden z dvoch znesvárených táborov nemusel zostaviť funkčnú a stabilnú vládu.

„Opoziční lídri by mali podpísať dohodu alebo memorandum, v ktorom sa zhodnú na troch základných prioritách – obnove právneho štátu, zahraničnej politike a reštarte ekonomiky,“ navrhuje ako riešenie k zjednotenejšej opozícií predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.

Dokáže papierové memorandum vymazať hlbokú osobnú nevraživosť opozičných lídrov a prekonať nedôveru sklamaných voličov? No a ako to, že napriek viditeľnému úpadku krajiny a faktu, že občania na vlastnej koži pociťujú dôsledky neschopnosti vlády, opozícia nedokáže presvedčiť jasnú a stabilnú väčšinu voličov, že by bola zmysluplnou alternatívou?

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Musíme postaviť obrovskú hrádzu nezmyselným, progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina,“ nie tak dávno to vyhlásil premiér Robert Fico vo svojom prejave na Devíne. Bývalý člen komunistickej strany, ktorý odhalil pred prezidentskými voľbami svoju birmovku, opätovne unáša kresťanský slovník a moralizuje svojich mocenských odporcov ideológiou, ku ktorej sa on sám osobne nepriznával v časoch, keď sa pre cirkvi takpovediac “lámal chlieb.”

Kresťanský tábor a cirkevné elity pritom všetkom mlčia alebo s mocou priamo spolupracujú. Posolstvo Ježiša sa čoraz viac redukuje na akési sexuologické okienka vkladané do Ústavy a z 10. božích prikázaní si mocní vedie spomenúť iba na niektoré - a aj to im ide najlepšie pred kamerami či mikrofónmi.

Skutočný odkaz európskych otcov zakladateľov ako De Gasperi či Adenauer pritom nikdy nestál na výlučnosti, exkluzivite či pestovaní nenávisti voči iným, ale predovšetkým na ochrane ľudskej dôstojnosti, férovosti a univerzalistickom posolstve práv i povinností.

Aké je teda miesto kresťanských strán na dnešnom Slovensku a v akom stave sa ocitol konzervatívny tábor, ktorý sa utieka k prakticky komukoľvek, kto spomenie Ježiša, kríž si vierozvestcov? A čo by malo byť odkazom kresťanstva v aktuálnej politike?

Téma pre dnešného hosťa Aktualít Nahlas, jedného zo zakladateľov Kresťansko demokratického hnutia Ivana Šimka. „Nedávame odpovede na problémy, ktoré svete dnes prináša,” tvrdí Šimko, podľa ktorého v tom vedenie KDH nemá vôbec jasno.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak by chceli šetriť na tých najzraniteľnejších, neurobili by to inak. Tlačia ľudí k odkázanosti na sociálny systém no drasticky krátia peniaze pre odkázaných. Sú úplneodtrhnutí od reality, hovorí o reforme integrovanej posudkovej činnosti exposlankyňa Jana Žitňanská. Pre koho je tento štát, ak nemá byť pre tých najzraniteľnejších a ako to, že nám to ešte stále nedochádza?

Integrované posudky sa mali stať výkladnou skriňou reformy sociálneho systému, v realite sú však zmenili na symbol necitlivého prístupu vládnych elít k tým najbezbrannejším členom našej spoločnosti. Namiesto posunu k modernému prístupu, kde štát nie je balvanom na nohe ľudskej dôstojnosti, ale naopak tým najslabším slúži tak, aby čo najviac rozvinul ich potenciál, sme dnes svedkami vysokej miery chybovosti, strachu tých najslabších z ich vlastného štátu a snahy vládnych elít konsolidovať verejné financie práve na úkor tých najslabších a ich rodín. No a napokon, máme tu i ministra, ktorý sa tvári, že vládne PR je viac ako realita a napriek zúfalému kriku mnohých dotknutých tvrdí, že systém beží presne tak, ako bežať má a ak sa Vám to nepáči, máte sa so štátom súdiť.

Ak teda tento štát nie je pre slabých, chorých či zdravotne znevýhodnených, pre koho vôbec je a na čom nám vlastne je, ak sa naň nebudeme môcť spoľahnúť v tých našich najťažších životných situáciách? No a prečo sa tieto témy, ktoré sa týkajú nás samých, nestali predmetom širšej verejnej diskusie a nakoľko v tom hrá úlohu neschopnosť empatie, laxnosť opozície či závisť kde “žiarlime” ešte i na rakovinu? A máme sa báť v tejto krajine zostarnúť či mať dieťa s nejakým typom zdravotného problému či znevýhodnenia?

“Z diaľky to možno vyzerá dobre, v realite je to však horšie než Potemkin, tvrdí Žitňanská

Témy pre bývalú poslankyňu a dlhodobú odborníčku na tieto témy Janu Žitňanskú. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hrozba, že Rusko bude eskalovať konflikt s niektorou z členských krajín NATO, aby otestovalo jednotu i akcieschopnosť Aliancie je síce malá, ale nie je to vylúčené. Tvrdí to profesor politológie Jozef Bátora. Slovensko sa podľa neho správa veľmi nezodpovedne a zahraničná politika Roberta Fica predstavuje pre našu krajinu vážnu bezpečnostnú hrozbu. Čo ukázal summit NATO a kam nás vedie premiér Fico?

Viac ako päťdesiat miliárd do nových zbraní ako aj záväzok poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 70 miliárd, to je odpoveď NATO na “dlhodobú hrozbu, ktorú podľa Aliancie pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu predstavuje Rusko.“ Summit v Turecku tak potvrdil, že éra takzvanej mierovej dividendy je definitívne pochovaná a Aliancia prepína na vojnové hospodárstvo s cieľom dosiahnuť päťpercentné výdavky HDP na obranu.

Kým generálny tajomník Mark Rutte hovorí o jednote a akcieschopnosti, pod povrchom buble zásadný spor medzi Spojenými štátmi a európskymi členmi aliancie. Náš kontinent tak stojí pred kľúčovou až existenčnou otázkou:

Dokáže Európa premeniť miliardové prísľuby na reálnu bojaschopnosť skôr, než sa americký jadrový dáždnik definitívne zavrie a unesieme hrozby z Kremľa úplne sami? No a kde v tom všetkom sa ocitlo Slovensko, ktoré sa pod vedením Roberta Fica správa ako čierny pasažier kolektívnej bezpečnosti? Téma dnešného podcastu s profesorom politológie Jozefom Bátorom.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Stali sme sa Klondajkom pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch. Sú tu eurofondové mafie, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov, hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa hĺbkovo pozrel na využitie eorofondov. Lojalitu zodpovedných úradníkov si kupujú za tisícové platy a vytvárajú prostredie, ktoré nedokáže byť kritické k “odlievaniu” eurofondov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodáva Ľubomír Andrassy.

Tvrdo konsolidujeme no i tak produkujeme deficitné rozpočty a dlh Slovenska stále rastie, no peniaze, ktoré nám Brusel ponúka doslova na striebornom podnose, nevieme legálne ani včas vyčerpať. Najnovšie závery NKÚ podčiarkujú mrazivú realitu: vzorce zlyhávania v eurofondoch sa cyklicky opakujú bez ohľadu na to, kto práve sedí na ministerstvách. Financovanie projektov bez akejkoľvek pridanej hodnoty, na poslednú chvíľu a v zámerne vytváranom časovom strese. Čerpanie pre čerpanie bez naviazania na merateľné výsledky a k tomu ešte i veľké množstvo podozrení z korupcie.

Za 21 rokov nášho členstva pritom prišlo na Slovensko takmer 29 miliárd eur. Kam sa všetky tieto peniaze podeli a čo sme za ne získali? Najvyšší kontrolný úrad vystavil slovenskému manažmentu európskych peňazí veľmi nelichotivé vysvedčenie, ktoré potvrdzuje systémový rozklad riadiacich eurofondových štruktúr. Dokonalým symbolom tohto rozvratu zostáva paralyzovaná Pôdohospodárska platobná agentúra a absurdné haciendové kauzy.

Stali sa eurofondy pre Slovensko historickou - no premárnenou šancou, alebo sú už len nástrojom na systémovú korupciu a ukážkou manažérskej impotencie vládnych garnitúr? No a kto tu v skutočnosti vládne - je to ešte vláda alebo i jej vládnurôzne eurofondové mafie? Téma dnešného podcastu s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Značka verejnoprávnej RTVS bola mocensky a účelovo vymazaná, reštart v podobe STVR však namiesto sľubovanej obnovy verejnoprávnosti priniesol len personálne čistky, rušenie relácií a hlboko paralyzovanú Radu v gescií ministerského úradníka.

Progresívne Slovensko tvrdí, že Ficova vláda STVR fakticky zoštátnila a premenila ho na vládne PR oddelenie. Najsilnejšia opozičná strana preto prichádza s plánom ako verejnoprávnemu Telerozhlasu vrátiť nezávislosť a to ako prostredníctvom mediálnej rady s garantovanou pluralitou, tak i cez zavedenie transparentného verejnoprávneho odvodu.

Má však v dnešnej ére hlbokej nedôvery, toxickej polarizácie ako aj široko dostupných sociálnych sietí i moderných informačných technológií ešte vôbec zmysel obnovovať a financovať klasické verejnoprávne médium? A aká by vlastne mala byť jeho objednávka v 21. storočí?

No a kým v STVR vládni nominanti diktujú zloženie diskusných relácií, nezávislosť Fondu na podporu umenia sa úplne zrútila. Dá sa kultúrna infraštruktúra tohto štátu ešte nejako zachrániť a ako vôbec vyzerá opozičný plán na „de-politizáciu“ podpory umenia?

Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslankyňou Progresívneho Slovenska Zorou Jaurovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Približne 16 percent, teda 700 tisíc voličov. To je výsledok neplatného referenda z dielne Demokratov. Tí to však za svoje zlyhanie vôbec nepovažujú a opozičným kolegom odkazujú, že referendum sa stalo opozičným budíčkom. Ak toto dokázali mimoparlamentní Demokrati, tak spojená opozícia musí Roberta Fica vo voľbách poraziť. Ak sa nespojíme, budú opäť vládnuť títo tragédi, tvrdí podpredseda Demokratov Juraj Šeliga.

Vyhodené milióny za stranícku kampaň mimoparlamentného subjektu verzus dôležitý prejav mobilizujúceho sa občianskeho nesúhlasu. I tak by sa dal rámcovať spor o výsledky referenda Demokratov, ktoré sa stalo - po zmarenom hlasovaní z čias Vladimíra Mečiara, druhým najneúspešnejším referendom v slovenských dejinách.

Renta pre premiéra Fica sa tak rušiť nebude a neobnoví sa ani špeciálna prokuratúra či NAKA. Stáli však vôbec tieto otázky za všeľudové hlasovanie alebo sa referendá definitívne zmenili na vyprázdnený marketing straníckych centrál? A aký politický odkaz toto referendum, ktoré zmobilizovalo vyše 700 tisíc voličov, vlastne vyslalo a čo povedalo o sile ako aj jednote opozičnej alternatívy? No a ako sa z kritika skracovania volebných období prostredníctvom referenda stal odrazu jeho veľký obhajca?

Aktuality Nahlas s podpredsedom Demokratov Jurajom Šeligom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Ak sa ešte viac rozšíri naratív, že hlasovanie aj tak nič nezmení a bude neúspešné, môže od referenda odpadnúť ďalšie množstvo ľudí. V kombinácii s ďalšími faktormi, akým je napríklad počasie ideálne na kúpanie a výlety, môže reálna účasť nakoniec klesnúť aj k 15 %,“ odhaduje možný scenár sociológ agentúry Ipsos Roman Pudmarčík.

Slovensko čaká už desiate referendum od vzniku samostatnej republiky, no história ukazuje, že uspieť sa podarilo iba jedinému. Najnovší prieskum agentúry Ipsos naznačuje, že ani tentoraz nemusí prísť dostatok voličov na to, aby bolo referendum platné. Prečo je na Slovensku také ťažké zmobilizovať ľudí k referendu a čo vlastne hovoria čísla o náladách v spoločnosti? Ako sa meria ochota ľudí prísť hlasovať a prečo býva skutočná účasť často iná než tá deklarovaná?

Aj o tom sa budem rozprávať so sociológom agentúry Ipsos Romanom Pudmarčíkom.

Pripravil Jaroslav Barborák.

“Už v minulosti sme si zvykli na to, že vyjadrenia pána premiéra nie vždy úplne korešpondujú s realitou, ktorá potom nastáva” - analytik Tomáš Strážay takto reaguje na postoj k Ukrajine, ktorý je na pôdoryse Vyšehradskej štvorky nie celkom jednotný.

Vyšehradská štvorka. Svojho času považovaná za jeden z najúspešnejších regionálnych projektov v Európe. Štyri krajiny spoločne smerovali do NATO aj Európskej únie a neskôr dokázali v Bruseli presadzovať spoločné záujmy, napríklad počas migračnej krízy. Ruská invázia na Ukrajinu však ukázala hlboké rozdiely v zahraničnej politike jej členov a mnohí začali hovoriť o úpadku, či dokonca konci V4.

Teraz Slovensko na rok preberá predsedníctvo skupiny s ambíciou obnoviť jej význam a posilniť regionálnu spoluprácu.

Má ešte Vyšehradská štvorka potenciál byť dôležitým hráčom, alebo sa jej úloha definitívne zmenila? Téma pre Tomáša Strážaya zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Pripravil Jaroslav Barborák.

“Gramatika Donalda Trumpa je zhruba na úrovni piataka na základnej škole a slovná zásoba na úrovni siedmaka“. Tlmočník Marek Trávníček hovorí o záveroch štúdie Carnegie Mellon Univesity, ktorá skúmala prejavy a verejné vystúpenia amerického prezidenta Trumpa. Hoci sa ako tlmočník stáva aj “hlasom mocných”, úspechom je “byť neviditeľný”, ako hovorí. „Tlmočník nie je hviezda, len poskytuje servis politikom a osobnostiam, aby zabezpečil ich vzájomnú komunikáciu. Svoju prácu si urobíme najlepšie vtedy, keď všetko prebehne hladko a my zostaneme v podstate neviditeľní“.

Prezidenti, pápeži i králi. Dáva im svoj hlas, aby sme im na Slovensku porozumeli. A hoci sa pri svojej práci tlmočníka pohybuje medzi mocnými a moc vidí i zblízka, zostáva väčšinou skrytý v pozadí, ponorený do toho, čo mocní hovoria.

Tlmočenie nepovažuje len za suchý preklad, hovorí pri ňom o umení a výsostne tvorivej činnosti. Naviac – predpokladá pohotovosť. V zlomku sekundy musí preniesť význam, emóciu aj osobnosť rečníka.

Marek Trávníček.

Bol pri svetových lídroch aj historických okamihoch.

Ako sa tlmočí moc, diplomacia a veľké emócie? Akou výzvou je preňho Donald Trump či pápež Lev? Mimochodom obaja Američania.

Pripravil Jaroslav Barborák.

„My ako organizácia, ktorá rešpektuje a uznáva medzinárodné právo, (Putinovu agresiu voči Ukrajine) odsudzujeme. Preto sme nespravili rozhovor s ruským veľvyslancom a kým sa vojna neukončí, tak to ani neplánujeme“, hovorí 17-ročný Adam Dacho.

Pre desaťtisíce žiakov a študentov sa končí školský rok a začínajú sa letné prázdniny. V našom školstve sa pritom vedú nekončiace diskusie o tom, čo mladým ľuďom dáva, čo im naopak berie a prečo mnohí svoju budúcnosť spájajú skôr so zahraničím. My sa dnes na slovenské školy pozrieme cez príbeh 17-ročného študenta, ktorý založil vlastnú organizáciu, vedie podcasty s veľvyslancami, reprezentoval Slovensko na medzinárodných konferenciách a popritom píše aj knihu.

Je jeho príbeh skôr výnimkou alebo dôkazom, že dorastá generácia, ktorá nechce svet len komentovať, ale ho aj meniť?

Témou nás prevedie stredoškolák Adam Dacho.

Krajinu zaplavila pandémia neodbornosti, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Je to tak, keď rozhodujú kritéria ako “povolanie syn”. Slovensko mu pripomína klanový systém na Sicílii.

Keď sa z obyčajných promócií stane udalosť. Zažila ju Ekonomická univerzita. Prejavom jedného zo svojich dekanov.

„Považujem za dôležité, aby akademici nemlčali“.

„Aby hovorili o tom, čo sa okolo nás deje, pretože udalosti a rozhodnutia našich verejných reprezentantov ovplyvňujú aj to, ako sa bude vyvíjať život každého z nás“.

„Či o kariérnom postupe budú rozhodovať schopnosti, znalosti, kompetencie, alebo rodinné väzby či stranícka príslušnosť“.

A ak v minulosti hovoril o korupcii, chaotickom pandemickom manažmente či o vojnových zločinoch, teraz identifikoval „vážny aktuálny problém“ v „pandémii neodbornosti“.

Jej prejavom sú podľa neho „rôzni šarlatáni, pytliaci, plochozemci či okresní funkcionári vo verejných funkciách“. Povolanie syn, či dcéra podľa neho kvári túto krajinu. A následkom je exodus mladých. „Lebo vo svojej vlasti nevidia žiadnu perspektívu pre vlastný profesionálny či osobný rozvoj“.

Autorom tejto diagnózy krajiny je dekan a politológ v jednej osobe Radoslav Stefančík, s ktorým sa na ňu pozrieme.

“Sme svedkami hlbokej nedôvery voči elitám štátu”, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.

Pätnásť ministrov, dvanásť trojkárov, traja štvorkári. V čase, keď prichádzajú domov s koncoročnými vysvedčeniami žiaci a študenti, tie svoje dostali aj ministri štvrtej vlády Roberta Fica.

Ich známkovanie namerala prieskumná agentúra NMS v reprezentatívnom prieskume na vyše tisícovej vzorke. Účastníci prieskumu dostali príležitosť oznámkovať jednotlivých členov vlády rovnako, ako sa známkuje v škole – od jednotky po päťku. Ani jeden minister pritom nezískal priemernú známku lepšiu ako je trojka.

Na čele ministerského známkovania sú ministri Ráž-Tomáš-Taraba, na chvoste Šimkovičová-Migaľ a Huliak. Najviac však pri hodnotení rozdeľoval názor na ministra obrany Roberta Kaliňáka.

Na prieskum sa pozrieme s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Všimneme si tiež vývoj preferencií a postoje ľudí k blížiacemu sa referendu.

Ak by sme mali dlh ako Taliansko, hrozba bankrotu štátu by bola až 80-percentná. Slovensko sa vo výške dlhu nemôže porovnávať s Talianskom, hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Udržateľnosť gréckych verejných financií je lepšia než tých našich, naša ekonomika by taliansky dlh nezvládla, dodáva. No a prečo nám napriek tomu nehrozí zrútenie penzijného systému a bude na 12 penzií?

Hovorí sa, že v živote človeka sú iba dve istoty: Smrť a dane. V prípade Slovenska však platí ešte jedna istota – istota, že Slovensko si na nohe vlečie neustále sa nabaľujúci štátny dlh. Od vzniku tohto štátu totiž žiadna vláda nedokázala hospodáriť s vyrovnaným, tobôž prebytkovým rozpočtom. Okrem deficitov sa tak nabaľoval i štátny dlh, ktorý dnes prekročil maastrichtskú hranicu 60tich percent a atakuje závratných 84 miliárd eur. Premiér ale tvrdí, že náš aktuálny štátny dlh vlastne nie je žiadny problém pretože je nižšíí než je priemer EÚ. Slovensko nemá absolútne žiadny problém s verejnými financiami, vyhlásil Robert Fico. Podľa expertov sa však premiér zásadne mýli.

V čom tkvie premiérov omyl, prečo je porovnávanie sa s Talianskom či Gréckom chybné a ako fatálne môže byť ďalšie zadlžovanie tejto krajiny? V dnešných Aktualitách Nahlas na to odpovie Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A čo ďalej s penzijným systémom i sociálnym štátom, je dlhodobo udržateľný priebežný pilier štátnych dôchodkov zo Sociálnej poisťovne?

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Všetci sa zhodujú, že mestá, obce či župy by mali byť oslobodené od dlhovej brzdy, chýba však politická vôľa, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas Jozef Božik, primátor Partizánskeho a predseda Združenia miest a obcí Slovenska.

Samosprávy budú počas leta pripravovať rozpočty. Božik očakáva, že schvaľovať sa budú až v novembrových dňoch, teda po komunálnych voľbách. Stále však nie je jasné, koľko peňazí budú mať k dispozícii.

Dlhová brzda totiž obmedzuje, aké finančné operácie môžu samosprávy využiť. Ak by sa riadili platným znením dlhovej brzdy, nemohli by napríklad siahnuť na neminuté peniaze z predošlých rozpočtov, ale ani na financie z úverov, ktoré využívajú napríklad pri projektoch z eurofondov.

V prípade spomínaného Partizánskeho s 20-tisíc obyvateľmi vyčíslil Božik výpadok financií na 800-tisíc eur. „Buď zruším kosenie, alebo verejné osvetlenie. Alebo zruším športovanie pre tisíc deťom a zatvorím športoviská, pretože tie športové dotácie vychádzajú na 600-tisíc eur. Alebo by som zatvoril mestskú knižnicu a obmedzil kultúrny život na minimum,“ približuje Božik.

Na riadnu zmenu ústavného zákona chýba politická vôľa. „Momentálne nie je možné, aby opozícia podporila nejaký vládny návrh. Na druhej strane, keď to predloží opozícia, vládna koalícia nezahlasuje,“ hovorí Božik.

Riešenie pre tento rok bude zrejme len dočasné. „Ak dá minister financií jasný verdikt, že môžeme ísť v režime klasického rozpočtu, tak tento rok nejako prežijeme,“ uviedol šéf ZMOS-u.

Samosprávy sa pritom okrem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, teda dlhovej brzdy, riadia aj ďalšími pravidlami, ktoré obmedzujú ich zadlžovanie. Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy totiž hovorí, že ešte predtým, ako by samosprávy vytvorili deficitné hospodárenie, išli by do nútenej správy, dodáva Božik.

Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Vražda učiteľky z Gelnice odhaľuje čoraz viac problémov. Muž skončil vo väzení, lebo škrtil svoju ženu. Dostal však len osem mesiacov a za dobré správanie ho po štyroch pustili. Jeho manželka žiadala súd o zákaz priblíženia, no súd jej nevyhovel. Podľa odborníčky by taký zákaz pomohol, ak by bol kontrolovaný monitorovacím náramkom.

Aký veľký problém je na Slovensku násilie na ženách? Sme na tom horšie ako iné krajiny? Aká je v takomto prípade prevencia? A aký vplyv na spoločenskú toleranciu násilia majú toxickí influenceri? Aj na tieto otázky odpovie odborníčka na rodovo podmienené násilie, Barbora Burajová z Koordinačno-metodického centra Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Nahrával Peter Hanák.

“Všetci, ktorí boli nakoniec vykostení a ktorých parlamentná prítomnosť sa skončila definitívne alebo na určité obdobie, to docielili okrem iného aj tým, že vo vládnej koalícii so Smerom zotrvali až do konca, až do momentu, kedy to v konečnom dôsledku vyhovovalo iba Smeru“, hovorí politológ Jozef Lenč.

Pred pár dňami musela vláda Roberta Fica predstúpiť pred parlament a po rozhodnutí Ústavného súdu požiadať o vyslovenie dôvery. Kabinet ju získal, no paradoxne tým otvára novú fázu svojho fungovania.

Ak sa koalícii podarí na jeseň schváliť rozpočet, môže sa skončiť obdobie vzájomnej disciplíny a začať tvrdý boj o voličov priamo vo vnútri vládneho tábora. Hlas aj SNS totiž čelia otázke, či ich Smer postupne nepohlcuje.

Čo nás čaká v najbližších mesiacoch? Téma pre politológa Jozefa Lenča. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ústavný súd vláde vysvetlil, že o dôveru mala žiadať bez zbytočných prieťahov. Nie je vylúčené, že k zákonu o dlhovej brzde sudcovia dajú aj komplexnejší návod, myslí si odborník na ústavné právo Marián Giba.

Vláda mala dvojročnú výnimku, keď sa najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy neuplatňovali. Výnimka vypršala 22. novembra. „Vláda sa nemusí schvádzať o polnoci, ale v horizonte dní si má splniť povinnosť,“ približuje tohtotýždňové stanovisko Ústavného súdu Giba, ktorý pôsobí ako vedúci Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.

V podcaste vysvetľuje okrem iného aj či je zákon o dlhovej brzde napísaný dobre, keď ho vláda mohla ignorovať.

„Je to jeden z kvalitnejších ústavných zákonov. Je vidno, že ho pripravovali odborníci,“ hovorí Giba, no zároveň dodáva, že autori bolo možno optimistický, keď ho pripravovali.

V konečnom dôsledku je však na voličoch, či vlády za ignorovanie dlhovej brzdy vystavia účet. „Možno je to slabšia stránka vymáhateľnosti finančných pravidiel, ktoré sú v ústave, no je to cena za to, že máme demokraciu,“ hovorí.

Giba, ktorý tiež vysvetľuje, kde by mohli byť mantinely v rámci, ktorých môže Ústavný súd zasahovať do politiky vlády. Ďalší dlhovej brzdy a ochoty vlády rešpektovať ústavný zákon môže prísť po lete.

Premiér Robert Fico avizoval, že nechce predložiť vyrovnaný rozpočet, tak ako si to vyžaduje dlhová brzda. V zákone našiel totiž únikovú klauzulu. Giba vysvetľuje, či argumentácia premiéra obstojí. Pripomína, že v minulom volebnom období Ústavný súd pristúpil k tomu, že časť takzvaného prorodinného balíka, ktorý presadzoval exminister financií Igor Matovič, zrušil. Dôvodom bol práve rozpor s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.

„Keby vláda predložila čo i len návrh rozpočtu, ktorý by hospodáril s deficitom, porušila by príkaz, ktorý vyplýva z ústavy,“ poukazuje Giba.

Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová a Adam Obšitník.

Vtipy Roberta Fica o sklenených guliach, rozprava trvajúca celé hodiny a hádky o verejnom dlhu. Aj takto vyzeralo vyslovenie dôvery vládnemu kabinetu v národnej rade. Po siedmych mesiacoch totiž donútil Ústavný súd premiéra Fica, aby konečne prišiel do parlamentu a poslancov požiadal o dôveru. Šéf Smeru to dlhodobo odmietal a tvrdil, že ide len o cirkus, ktorý si vymyslela opozícia.

Sudcovia napokon vyhodnotili, že zákon platí a vláda musí bezodkladne žiadať o dôveru. Posledný deň pred parlamentnými prázdninami tak zvolali mimoriadnu schôdzu, ktorej sa zúčastnili ministri aj Robert Fico.

Ako napokon dopadla vláda? Podržali ju koaliční partneri aj napriek vysokému štátnemu dlhu?

Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biroom.

Na štátne penzie sa v žiadnom prípade nespoliehajte, odkazuje mladým dátový analytik Ivan Bošňák. Dôchodkové prognózy, ktoré nedávno posielala Sociálna poisťovňa totiž v horizonte desaťročí nemôžu zaručiť vôbec nič. Jedno je však podľa neho isté, éra štedrých penzií je definitívne preč. Dôchodcovia si nemôžu cucnúť z daní viac, než súkromný sektor tých daní vyprodukuje, dodáva Bošňák.

Sociálna poisťovňa poslala miliónom Slovákov prognózy ich budúcich dôchodkov. Pre mnohých z nás to bol šok, pre iných zasa hrozba zaspatia na vavrínoch - či skôr holuboch na strechách neistej budúcnosti. Reč čísiel totiž potvrdzuje, že prvý penzijný pilier sa - pod váhou negatívnych demografických trendov, ako aj veľmi zlého stavu verejných financií, ocitá na samej hrane udržateľnosti. Len na 13. Dôchodky štát vydáva takmer miliardu ročne, na dlh.

Táto rozšafnosť pritom naráža na katastrofálny stav verejných financií, ktoré sa dostali na trajektóriu gréckej cesty. Navyše, rodí sa čoraz menej detí, slovenská populácia veľmi rýchlo starne a tak systém, kde sa na penziu jedného seniora skladá stále menej pracujúcich, mieri k bodu zlomu.

Z akými penziami tak môžu počítať dnešní tridsiatnici a budú ešte vôbec poznať niečo také, ako je štátny dôchodok? No a nie je teda najvyšší čas zatiahnuť za ručnú brzdu a dôchodkový systém zásadne upratať? Téma dnešných Aktualít Nahlas s dátovým analytikom Ivanom Bošňákom.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

“Ak strana poskytne peniaze svojej agentúre na nákup reklamných pier a spotov, ide o financovanie strany, čo je v poriadku. Ak ale peniaze iba preleje cez agentúru ako cez prietokový ohrievač a následne z nich vypláca jej podnikanie, to zákon neumožňuje”, hovorí Ján Ivančík z Transparency International Slovensko.

Politické strany na Slovensku dostávajú od štátu milióny eur, no zákon zároveň hovorí, že tieto peniaze nesmú používať na podnikanie vlastných obchodných spoločností. Práve okolo tejto hranice sa dnes vedie spor o fungovanie Agentúry Smer, ktorú vedie syn premiéra Michal Fico.

Smer tvrdí, že všetko robí v súlade so zákonom a že peniaze po príchode na účet strany prechádzajú akousi „transformáciou“. Transparency International Slovensko naopak upozorňuje, že verejné peniaze zostávajú verejnými peniazmi a že stranícke agentúry môžu slúžiť ako prietokový ohrievač, cez ktorý sa oslabuje verejná kontrola kampaní.

Kde je teda hranica medzi legálnym fungovaním straníckej firmy, zneužívaním dier v zákone a prípadným porušením zákona?

Téma pre Jána Ivančíka, právnika a výkonného riaditeľa Transparency International Slovensko.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Michal Fico či Pavol Gašpar nie sú jediní synovia známych Smerákov, ktorým sa všetci skladáme na štátny plat. Lukratívnu funkciu za veľké peniaze má v štátnom Transpetrole aj syn exministra Jána Richtera Juraj. Zarobil 180 tisíc eur ročne, čo vychádza na 15 tisíc mesačne.

Juraj Richter je na oficiálnej stránke strany uvedený aj ako okresný predseda Smeru v Nitre. Práve nitrianska skupina ovládla Smer po odchode politikov okolo Petra Pellegriniho. Patria sem aj Tibor Gašpar, Marián Kéry, Ján Richter či v minulosti Ľubomír Jahnátek. Pri všetkých sa nám v minulosti podarilo zdokumentovať prepojenie na oligarchickú skupinu Bodorovcov. Budova Transpetrolu navyše podľa obžaloby v kauze Očistec slúžila na stretnutia vedenia organizovanej zločineckej skupiny v polícii.

Dnes má firma blízka nitrianskemu oligarchovi opäť v Transpetrole štátnu zákazku. Viac povie investigatívny reportér Martin Turček.

Dušan Kováčik si ešte nedávno odpykával osemročný trest za korupciu a zdalo sa, že jeho kariéra definitívne skončila v troskách. Dnes je však všetko inak. Po zásahu ministra spravodlivosti Borisa Suska a prelomovom rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý zrušil jeho odsudzujúci rozsudok, je bývalý špeciálny prokurátor nielen na slobode, ale oficiálne sa vrátil do radov Generálnej prokuratúry.

Hoci má výkon funkcie pozastavený a do práce reálne nechodí, zákon mu garantuje tretinu platu.

Ako je vôbec možné, že systém takto funguje?

V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa o tomto zvrate a jeho dôsledkoch pre spravodlivosť na Slovensku rozprávame s investigatívnou reportérkou Laurou Kellöovou.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránketu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť ceziTunes aleboSpotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránkePodcasty Aktuality.skalebo naInstagrame.

Vládny návrh prorastových opatrení narazil na búrku kritiky - tak zamestnávateľov, ako aj odborárov. Napriek tomu, že chradnúca slovenská ekonomika uviazla na plytčine, vláda ponúka namiesto zásadných riešení liečbu leukoplastom. Verejné financie sa napriek trom konsolidačným kolám prakticky vôbec nepodarilo ozdraviť no vláda už hádže konsolidačný uterák do ringu.

Rating Slovenska je najhorší za posledné dve dekády, krajina potrebuje pridať v konsolidácií i konkurencieschopnosti, odkazuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Aký ozdravný plán ponúka opozičná SaS a budeme si musieť zásadne a systémovo utiahnuť opasky - inak nás čaká osud Grécka? Téma dnešného podcastu s poslancom SaS Mariánom Viskupičom.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Integrované posudky sa mali stať výkladnou skriňou reformy sociálneho systému, v realite sú ťažko choré deti papierovo preraďované do nižších stupňov odkázanosti, čím prichádzajú o akúkoľvek pomoc. Preposudzovanie vykazuje vysokú mieru chybovosti, obete zostávajú bez pomoci, minister práce ale tvrdí, že všetko beží tak, ako má. Ako keby žil v paralelnej realite, tvrdí poslankyňa KDH Andrea Turčanová. Je nová reforma bičom Ficovej vlády na tých najbezbrannejších?

Reforma posudkového systému mala priniesť odbúranie byrokracie a zaviesť princíp „jedenkrát a dosť“. Kým vláda hovorí o modernizácii a urýchlení procesov, realita v regiónoch ukazuje takmer tretinovú chybovosť nových posudkov a zúfalých rodičov, ktorí sa ocitli v právnom i finančnom vákuu. Nový systém integrovaného posudzovania mal spojiť lekárov a sociálnych pracovníkov, no podľa kritikov pre nedostatok personálu kolabuje.

Podľa opozičných Kresťanských demokratov sa totiž z integrovaných posudkov stal nástroj skrytej konsolidácie, ktorý oberá rodiny s ŤZP deťmi o opatrovateľské príspevky pričom KDH upozorňuje na stovky podnetov od rodičov, ktorých deti s autizmom či mentálnym postihnutím nový integrovaný systém zo dňa na deň vyhlásil za odrazu „menej odkázané“. A pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre choré deti, zdravotne znevýhodnených seniorov či sociálne slabé rodiny, ktoré sú odkázané na našu pomoc a solidaritu? Kde sú v tomto všetkom tie – tak často a hlasno deklarované, hodnoty údajne sociálne orientovanej vlády? No a prečo toto nie je spoločenská téma, ktorá by si zaslúžila oveľa viac nášho záujmu a pozornosti? Téma pre poslankyňu KDH Andreu Turčanovú.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Premiér Robert Fico sa v minulosti vyjadril, že ak by sa ukázalo, že jeho rodinný príslušník dostáva peniaze od štátu, odstúpil by z funkcie a na dva roky by sa schoval, aby ho nikto nevidel. Aktuality dnes odhalili, že jeho syn Michal Fico dostáva od štátu približne 5000 eur mesačne ako šéf Agentúry Smer, straníckej eseročky. Do tej strana Smer presmerúva peniaze zo štátneho príspevku za voľby. Ako na toto zistenie reaguje najväčšia vládna strana? Jej politici sa predbiehajú v nahnevaných reakciách a útokoch na novinárov.

Smer plat pre Ficovho syna v podstate priznal. Generálny manažér strany a poslanec Marián Saloň potvrdzuje, že pracuje ako konateľ Agentúry Smer, ktorej jediným akcionárom je strana Smer. Smer síce tvrdí, že agentúra má aj súkromné príjmy, tie sú však v porovnaní s verejnými peniazmi zanedbateľné. Michal Fico tak dostáva štátne peniaze, ktoré iba pretečú straníckou firmou.

Podcast pripravil Peter Hanák.

Obžaloba v kauze Očistec konečne odznela pred súdom. Prekvapivé však boli vyjadrenia obžalovaných: Všetci sa cítia nevinní minimálne v časti obžaloby, a to vrátane známych kajúcnikov, ktorí sa predtým priznali. Nejde však o žiadny obrat.

Dvaja spolupracujúci obvinení - aktuálne už obžalovaní - Bernad Slobodník a František Imrecze, pred súdom urobili prekvapivé vyhlásenie. Na začiatku procesu, keď mohli urobiť vyhlásenie o svojej vine - čo sa od kajúcnikov očakávalo - sa zachovlai opačne. Imreczeho sa však Očistec týka len okrajovo, a Bernard Slobodník vyhlásenie o vine neurobil, pretože sa medzitým mení trestné právo, a on si už nie je istý výhodami, ktoré mu vyplývali z predchádzajúceho priznania a zo spolupráce s políciou.

Čo presne dnes na súde v kauze Očistec zaznelo, sa Peter Hanák pýtal reportérky Ivany Zigovej, ktorá pojednávanie sledovala.

Krajina s ministrami, ktorým viac ľudí nedôveruje ako dôveruje. Paradoxne – držia opraty a kasu krajiny. Iný prieskum ukázal, že v prvej päťke najdôveryhodnejších lídrov sa neumiestnil ani jeden z vládnej väčšiny. No aj tým z opozície z čela tabuľky viac ľudí nedôveruje ako naopak.

Máme za sebou týždeň neúspešných pokusov o odvolanie ministra Kaliňáka – pre kauzu prešovskej nemocnice.

Krajina spoznala ďalšie prorastové opatrenia vlády, ktoré však nielen opozícia, ale aj zamestnávatelia a odbory označili za „kozmetiku“, ktorá s rastom nemá nič spoločné.

A jesenné voľby županov môžu vniesť napätie medzi Smer a Republiku – pre premiérom Ficom ohlásenú, no podpredsedom Gašparom spochybnenú podporu Milanovi Mazurekovi.

Naviac – parlament tento týždeň zažil – povedané s nadsázkou - pokus o defenstráciu. Defenestráciu opozície. Designovaný veľvyslanec na Cypre poslanec Radačovský tak chcel riešiť kritiku na svoju hlavu za slová, že pre diplomaciu je „unikátne nespôsobilý“.

Za odchádzajúcim týždňom sa obzrieme s politológom Jozefom Lenčom.

Pripravil Jaroslav Barborák.

To, čo sa na prvý pohľad javí ako obrovský škandál súčasného ministra obrany Roberta Kaliňáka, sa v priebehu pár dní zmenilo na neprehľadnú politickú prestrelku. Štát sa zbavil dvoch batérií protilietadlového raketového systému Kub za cenu šrotu za pár desiatok tisíc eur.

Najviac z toho profituje súkromná firma, ktorá tento systém predáva ďalej do Ugandy. A to za 10 miliónov eur. Jaroslav Naď ukazuje prstom na Kaliňáka a ten zase na bývalých ministrov obrany Naďa a Martina Sklenára.

Predalo Slovensko vojenskú techniku za pár tisíc, aby na nej súkromná firma následne zarobila milióny eur? A boli stroje naozaj nefunkčné? Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s investigatívnym novinárom Aktualít Martinom Turčekom.

Podcast pripravila Frederika Lodová.

Prorastové opatrenia dnes schválila vláda. Ich podoba však sklamala podnikateľov, ktorí čakali oveľa viac. Robert Fico v reakcii zaútočil na podnikateľov - podľa neho živnostníci neplatia dane, prichádzajú so zlými návrhmi a nerešpektujú schválený štátny rozpočet.

Prezidentka Podnikateľskej aliance Slovenska Monika Naďová Krošláková v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas konštatuje, že prorastový balíček je pre podnikateľov veľkým sklamaním a žiadny rast neprinesie. Niektoré opatrenia však podľa nej aspoň neuškodia. Balíček by ale nenazvala prorastovým, skôr antibyrokratickým.

Podcast pripravil Peter Hanák.

Ministerstvo hospodárstva predložilo na rokovanie tripartity prvý balík obsahujúci 38 prorastových opatrení na podporu slovenskej ekonomiky. Návrh zákona zahŕňa napríklad zníženie spotrebnej dane z elektriny pre priemysel či odbúravanie vybraných byrokratických povinností firiem.

Sociálni partneri však legislatívny materiál dostali menej ako 24 hodín pred samotným rokovaním, pričom zamestnávateľské zväzy aj odbory vzniesli k rozsahu a konkrétnym bodom návrhu viacero vecných výhrad.

„Máme na stole zákon s nemerateľným dopadom na hospodárenie firiem,“ konštatuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Podrobnejšia analýza Republikovej únie zamestnávateľov zasa dodáva, že „úľava na úrovni menej ako 1 promile nebude v nijakom makroekonomickom scenári prorastovým balíkom“.

O tom, čo všetko vládny balík prináša a ako naň reagujú zástupcovia firiem a zamestnancov, sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas s ekonomickou novinárkou portálu Aktuality.sk Katarínou Runnovou.

Podcast pripravil Marek Biró.

Prijímačky na stredné školy mali byť jednoduchšie a férovejšie. Namiesto toho desaťtisíce nahnevaných rodičov od polnoci klikajú na systém, ktorý nefunguje. Deti tak nevedia s istotou, na ktorú strednú školu sa dostali.

Nový systém sľuboval menej stresu, riešenie problému s nekonečnými odvolaniami sa proti výsledkom prijímačiek a následným chaosom na školách. Centrálne štátne riešenie ale nefunguje podľa predstáv, čo v našom videopodcaste Aktuality Nahlas potvrdila aj pani Jana z južného Slovenska. Na strednú školu sa hlási už jej tretie dieťa, a tak vie porovnať fungovanie predchádzajúceho aj súčasného systému.

Analytik Michal Rehúš hovorí, že nový systém bol prijímaný narýchlo, no je podľa neho lepší a spravodlivejší ako ten predchádzajúci.

Nahrával Peter Hanák.

Nekonečná či zabudnutá? Tri a pol roka po začiatku ruskej invázie sa vojna na Ukrajine mení na konflikt bez jasného konca. Front sa hýbe pomaly, denne však zomierajú stovky ľudí a Rusko pokračuje v opotrebovávacej stratégii.

Zároveň slabne pozornosť sveta, ktorý medzičasom zamestnali ďalšie krízy a konflikty. Kremeľ pritom stavil na jedinú kartu – že Ukrajina aj Západ sa unavia skôr než Rusko.

Je teda Putinova vojna nekonečná, alebo sa z nej stáva zabudnutý konflikt, ktorý prestávame brať vážne, či inak – zvykli sme si naň?

Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Vo videorozhovore s Miriam Šramovou sa dozviete:

– koľko má dohôd na štátnych úradoch;

– za akú prácu jej všetci platíme z verejných zdrojov;

– koľko jej štát platí;

– ktorí politici a strany jej platili za čo konkrétne;

– že sa považuje za PR profesionálku, nie novinárku;

– či jej nenapadli otázky o konflikte záujmov;

– prečo sa na ňu nevzťahujú etické pravidlá;

– ako sa môže cítiť nezávislá, keď robí rozhovor s ministrom, ktorý jej podpisuje odmeny;

– prečo svojim divákom nepovedala, že ju platia politici;

– či je pravda, že kedysi pracovala pre americkú ambasádu a podporovala Zuzanu Čaputovú;

– kde sa to zlomilo;

– čo sa jej páči na Robertovi Ficovi a či je provládna z presvedčenia;

– či by pracovala aj pre ministra z PS alebo Igora Matoviča.

Kým premiér Robert Fico verejne vyhlasuje, že pred ministrom obrany Robertom Kaliňákom by sa mal pre úspešný projekt prešovskej nemocnice „skladať klobúk“, realita na stavenisku pripomína skôr obrovskú blamáž.

Výstavba kľúčového zdravotníckeho zariadenia za takmer pol miliardy eur narazila na hrubú nekvalitu prác ohrozujúcu samotnú statiku stavby, panujú pochybnosti o transparentnosti ako i otázniky nad tým, kam skutočne tečú milióny z verejných zdrojov a ako boli tieto firmy vyberané.

Premiér však tvrdí, že nemocnica bude dostavaná v auguste 2027 a v marci 2028 by mohla byť už v skúšobnej prevádzke. Minister obrany Robert Kaliňák zopakoval, že stavebný dozor pri výstavbe nezlyhal. Opozičné KDH však chce Roberta Kaliňáka za tieto problémy odvolať z funkcie ministra.

Prešov však nie je jediný tlejúci požiar v slovenskom zdravotníctve – nad výstavbou nových staníc záchraniek visí hrozba straty desiatok miliónov eur z Plánu obnovy a dôsledky spackaného sanitkového tendra minister zdravotníctva doteraz systémovo vyriešiť nedokázal.

Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslancom KDH a dlhoročným zdravotným záchranárom Františkom Majerským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Andrej Danko požiadal premiéra o Tarabovo odvolanie a dostal to rovno medzi oči. Premiér šéfa SNS hanebne ponížil. Žiaľ, na konci je celá naša krajina. To fakt nemáme na viac? Pýta sa poslanec SaS Alojz Hlina. Podľa neho premiérom iniciovaný čas na obnovovanie vzájomnej dôvery bude časom upratovania biznisov a môže skončiť ako veľmi drahý nákup koaličnej lojality.

“Tenhle způsob léta zdá se mi poněkud nešťastným,“ i touto nesmrteľnou hláškou z románu Rozmarné léto by sa dalo charakterizovať odchádzanie Tomáša Tarabu z kresla ministra životného prostredia. Ten je síce vo vláde z vôle SNS, tá však k svojmu nominantovi stratila dôveru a žiada jeho odvolanie. Premiér síce rešpektuje koaličnú zmluvu, ale na prípadné Tarabovo odvolanie si necháva štvormesačné letné prázdniny a po oboch znesvárených stranách požaduje “obnovovanie politickej dôvery.”

Sme svedkami koaličnej krízy alebo ide skôr o politickú frašku? Koľko nás - ako občanov, bude toto premiérom vyžiadané “obnovovanie dôvery” vlastne stáť? Kde sa končí hrdosť SNS a ako sa Tomáš Taraba zapísal do fondu ochrany prírody, ktorú by mal ako minister chrániť a brániť? No a čo sa to deje v našich lesoch a prečo je erbovým hradom tejto vládnej koalície penzión Fafokan?

Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslancom SaS Alojzom Hlinom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Korunný svedok v prípade vraždy Jána Kuciaka, Zoltán Andruskó, dnes pred súdom povedal, že mu Tibor Gašpar mal cez iného človeka odkázať, aby nevypovedal o vražde hurbanovského exprimátora L. Basternáka, lebo skončí ako on. O Dušanovi Kováčikovi tvrdil, že mal vraj zabezpečiť beztrestnosť pri plánovanej vražde prokurátora Maroša Žilinku.

Kryli teda špičky polície a prokuratúry aj vraždy? Doteraz sa pri nominantoch Smeru hovorilo hlavne o ekonomickej kriminalite. Obvinenia tohto typu sa voči Tiborovi Gašparovi a Dušanovi Kováčikovi objavili až dnes, a to priamo počas súdneho pojednávania v najsledovanejšej kauze.

Priamo na súde bol reportér Aktualít Marek Bíro, ktorý v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje celý kontext.

Moderuje Peter Hanák.

Politiku ovládol súboj vládneho, ale aj opozičného alibizmu a namiesto vládnutia nám politici ponúkajú potemkinovsky marketing. Slovensku pritom hrozí stopnutie eurofondov, ako i dôsledky nezvládnutej konsolidácie či stagnujúcej ekonomiky.

Hrozba straty eurofondov, PPA a jej trestnoprávne kauzy všakovakých Fafokanov, pozastavenie výstavby strategickej prešovskej nemocnice či dobre známa kauza “Langoš.” Na strane druhej zasa kauza matky lídra PS Marty Šimečkovej, ale aj absencia zmysluplnej opozičnej alternatívy.

Vládne nám už knieža Potemkin a nie premiér Fico? A zmenila sa politika zo správy vecí verejných už definitívne na obsahovo vyprázdnený a alibistický marketing?

Téma dnešného podcastu so šéfom oddelenia politiky Aktualít Martinom Slizom.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Opozičný líder volí novú stratégiu. V zafajčenom podniku v Kysuckom Novom Meste, medzi herňou a potravinami, sa líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka postavil pred voličov. Diskutovanie s voličmi v baroch naprieč celým Slovenskom, je jedným zo spôsobov, ktorým vysvetľuje kauzu okolo dotácií svojej mamy.

S mikrofónom v ruke, priamo v baštách Smeru, čelí otázkam, ktorým sa ale nevyhne ani v Bratislave. Regionálnu kampaň nazýva Povedz mi to do očí. Aktuality sa išli pozrieť na regionálny výjazd progresívcov na Kysuciach.

Môže líder opozície touto taktikou presvedčiť priaznivcov koaličných strán, aby sa rozhodli pre Progresívne Slovensko? A odpustili Šimečkovi voliči kauzu občianskeho združenia jeho mamy?

Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biroóm.

Európsky parlament dnes schválil uznesenie, v ktorom vôbec znova žiada Európsku komisiu, aby Slovensku zostavila eurofondy. Dôvodom sú vážne obavy o ohrozenie právneho štátu a finančných záujmov Európskej únie. Za uznesenie nehlasoval žiaden slovenský europoslanec.

O tom, čo presne sa dnes dialo sa rozprávame s redaktorom Samuelom Škultétym, ktorý situáciu sledoval priamo v Štrasburgu a situáciu zanalyzuje šéf zahraničného oddelenia portálu Aktuality.sk Pavol Štrba.

Zo Slovenska klimaticky aj talianske Toskánsko? No bez mora a hlavne bez vody. Podľa najnovších klimatických projekcií sa môžeme už o niekoľko desaťročí teplotne podobať dnešnému Stredomoriu. Letá budú výrazne teplejšie a suchšie. A extrémne suché roky sa stanú novým normálom.

Vedci upozorňujú, že krajina môže do konca storočia čeliť dvojnásobnému vodnému deficitu oproti dnešku, čo zásadne zasiahne poľnohospodárstvo, lesy aj zásobovanie pitnou vodou. Dôsledky pritom nezažijú až vzdialené generácie, ale veľká časť dnešných dospelých a všetky dnešné deti.

Čo nás čaká a vieme sa na takúto budúcnosť ešte pripraviť, alebo ju odvrátiť? Téma pre klimatológa Jozefa Pecha.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Ceny na benzínkach sa napriek oprave ropovodu Družba nepohli nadol. Čím dlhšie budú vysoko, tým viac sa prelejú do cien všetkého ostatného. Zdražovanie tak nielen pokračuje, ale aj zrýchľuje. Analytik v našom dnešnom videopodcaste hovorí, že nezdražie úplne všetko. Výnimkou budú napríklad sezónne potraviny. Domácnostiam odporúča šetriť, napríklad odložiť cesty, či vyskúšať carsharing.

NBS predpovedá infláciu okolo štyroch percent, čo je nad priemerom eurozóny. Podľa guvernéra Petra Kažimíra by sa však inflácia v prípade pokračovania vojny mohla vyšplhať aj na sedem percent. A keďže vojna pokračuje, na hroziace zdražovanie sme sa pýtali analytika ČSOB Mareka Gábriša.

Moderuje Peter Hanák.

Ako bude vyzerať môj/tvoj život na dôchodku? Že otázka z radu chymérnych – čiže nedosiahnuteľne vzdialených? Možno pre niektorých. Dôchodkové prognózy Sociálnej poisťovne, ktoré sa v týchto dňoch dostávajú k svojim adresátom, ich však premieňajú na predstaviteľnú realitu.

Nejde pritom len o čísla na papieri, ale o reálnu prognózu resp. odhad toho, čo nás čaká: kedy prestaneme pracovať, s akými peniazmi môžeme počítať alebo či nám to vystačí na životný štandard, na aký sme zvyknutí.

Pre niektorých úľava, pre iných aj šok. Mladšie ročníky totiž musia počítať s výrazne neskorším odchodom do dôchodku a rovnako musia počítať s výrazne väčšou zodpovednosťou za vlastné dôchodkové úspory.

Ako teda čítať dôchodkovú prognózu, aby nám poslúžila dobre?

Téma pre Michala Mešťana, dekana Ekonomickej fakulty Univezrity Mateja Bela v Banskej Bystrici, zároveň dôchodkového experta.

Prístup štátu v Česku a Slovensku v čase krízy sa výrazne líšil. My sme sa snažili ochrániť spotrebu, Česi znížili spotrebu. Za našimi najbližšími susedmi dlhodobo zaostávame v investíciách. Do tých najviac produktívnych oblastí investujeme najmenej v Európe, upozorňuje v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm Martin Hudcovský z Katedry hospodárskej politiky na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity.

Spolu s kolegom Karolom Morvayom publikovali provokatívnu analýzu, kde ukazujú, že na jedno investované euro na Slovensku pripadajú až štyri eurá spotreby. Aj toto je zdroj investičného dlhu.

„Máme asi tisícku firiem, ktoré sú superhviezdami v produktivite. Menšie a stredne veľké podniky sú však menej produktívne. V Česku tento problém nie je taký vypuklý,“ hovorí Hudcovský. Dodáva, že tento trend sa za ostatných 20 rokov ešte zhoršil.

Hudcovský s kolegami z univerzity pomáhal aj pri príprave niektorých prorastových opatrení, ktorými sa vláda bude pokúšať oživiť ekonomiku. „Tieto opatrenia nie sú zázračný liek,“ upozorňuje.

Pripravil Vladimír Amrich a na podcaste spolupracovali aj Sára Smatanová a Štefan Kurilla.

Deti v lokálnych krojoch so spevníkom piesní z danej oblasti Slovenska, pasportizácia všetkých umeleckých diel vo vlastníctve štátu a piesne v rádiu len také, aby ich slovám všetci rozumeli. To je plán ministerky Martiny Šimkovičovej na nasledujúce roky.

Plán obnovy a odolnosti kultúry, nie z dielne rezortu kultúry, pripravuje aj viac než stovka odborníkov, vrátane odvolaných riaditeľov kultúrnych inštitúcií. Chcú, aby sa za prvých sto po odchode vlády Roberta Fica zaviedol krízový manažment v kultúrnom sektore, prestal obchádzať legislatívny proces a aby sa za prvý rok zvýšila ochrana pamiatok, obnovil dialóg medzi ministerstvom a podriadenými inštitúciami a otvorila debata aj valorizovaní miezd v kultúre, ktoré sú dlhodobo nízke.

V Bratislave chystá Otvorená kultúra 19. mája konferenciu, kde chce svoj plán predstaviť. „Niektoré politické strany chcú spojiť ministerstvo kultúry s iným rezortom," hovorí v rozhovore bývalý šéf Slovenského národného divadla Matej Drlička.

Kľúčovou témou odborníkov zostáva aj personálna stabilita inštitúcií. „Odvolanie politických nominantov navrhla takmer každá naša pracovná skupina. Je to problém, ktorý trápi veľkú časť kultúrnej obce," zdôrazňuje Július Barczi.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Minister spravodlivosti Boris Susko predložil novelu ústavy do medzirezortného pripomienkového konania. Chce ňou zaviesť nový inštitút - ľudové hlasovanie o predčasných voľbách. O vyvolaní predčasných volieb by tak mohol rozhodnúť nižší počet ľudí, než aký by bol potrebný na úspech prípadného referenda.

Ľudové hlasovanie je inštitút, ktorým je už aj dnes v slovenskom právnom systéme možné odvolať prezidenta. V prípade neúspešného hlasovania by však prišiel o mandát parlament. Aj preto ho doteraz poslanci voči prezidentovi nepoužili. Obdobný vyvažovací mechanizmus však v novom návrhu Borisa Suska chýba.

„Ľudové hlasovanie o odvolaní parlamentu má svoje výhody aj nevýhody. (...) Nie v každej demokracii podobný nástroj funguje. Keď ho ale chceme, musíme ho nastaviť tak, aby bol prítomný prvok zodpovednosti a zabránilo sa jeho nadmernému využívaniu. Míňať 12 miliónov eur v každom volebnom období je napokon nevýhodné,“ hovorí Bujňák v rozhovore.

Návrh však počíta s niekoľkými inými obmedzeniami. Hlasovanie o vyvolaní predčasných volieb by sa nemohlo konať prvých, ani posledných šesť mesiacov volebného obdobia parlamentu, rovnako ani posledných šesť mesiacov mandátu prezidenta. Zavedenie ľudového hlasovania by však muselo odhlasovať 90 poslancov.

Ostane tak zmena bez podpory opozície len na papieri? A prečo Boris Susko návrh predkladá spolu so zmenou, ktorá by znemožnila odvolávanie členov Súdnej rady bez udania dôvodu? Viac v Aktuality Nahlas.

Súd s obžalovanými prominentnými nominantmi Smeru a ich hlavným oligarchom sa rozbehol aj nerozbehol. Špecializovaný trestný súd otvoril prípad Očistec, kde sa na lavici obžalovaných ocitli Tibor Gašpar, Norbert Bödor, Dušan Kováčik, Peter Hraško, Norbert Krajmer, Bernard Slobodník, Ladislav Makó, František Imrecze a ďalší.

Niektorí sa priznávajú, iní sa bránia. Ku skupine, ktorá odmieta vinu, patrí aj Dušan Kováčik. Jeho obhajca navrhol, aby sa prípad spojil s kauzou policajta Romana Stahla, známeho aj z Kočnerovej Threemy, ktorému mal Bernard Slobodník dávať úplatky za to, že pomôže pozametať veľké kauzy.

Dáva takýto postup logiku, ak činnosťou zločineckej skupiny v prípade Očistec boli práve takéto úplatky? Čo na to povedal prokurátor? Ako to vyzeralo na súde, prečo súd obmedzil činnosť novinárov, a čo sa bude teraz diať, sme sa pýtali Ivany Zigovej, reportérky Aktualít, ktorá sledovala dianie na súde.

Nahrával Peter Hanák.

Podstatu kauzy Očistec sme v minulosti do detailov rozobrali v podcaste Mafiánsky štát, konkrétne v štvrtej a piatej epizóde prvej série. Obe nájdete zadarmo prístupné v podcastových aplikáciách.