Podcasty Aktuality.sk

Emil Sedlačko, čerstvý laureát Ceny pamäti národa, sa narodil tesne pred oslobodením v Trenčianskych Tepliciach. Základnú vojenskú službu absolvoval ako syn nepohodlných občanov. V auguste 1968 patril medzi hlasných oponentov vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Niekoľkokrát bol zatknutý, vypočúvaný a väznený štátnou bezpečnosťou. Dve desaťročia znášal spoločenské a politické ponižovanie. V novembri 1989 spoluzakladal nezávislé slovenské odbory. Po nástupe mečiarizmu ho lákali do HZDS, no odmietol a opäť sa stal nepohodlným. Ako dôchodca vyštudoval univerzitu tretieho veku a organizoval výstavy o tom, že sloboda nie je samozrejmosť.

S úspechmi reprezentuje Slovensko aj napriek tomu, že má iba osem rokov. O Matiasovi Balážovi s číslom 26 píšu slovenské médiá iba zopár rokov a zatiaľ jeho sa jeho kariéra vyvíja sľubne. Mladý talent dokazuje svoj talent a ochotu učiť sa na motoristických okruhoch, na ktorých jazdí na motocykli už od štyroch rokov. 

Príprava na sezónu je na Slovensku komplikovaná 

V štyroch rokoch začínal na malom pretekárskom motocykli PW-50, prvý raz pretekal v piatich a ako osemročný dnes jazdí na silnejšej Ohvale 110 s manuálnou prevodovkou. Mieni však prejsť na výkonnejšie stroje, čo nám Matias potvrdil vo svojom prvom štúdiovom rozhovore. 

Matiasova príprava na sezónu zahŕňa aj atletiku, futbal či bicyklovanie. Ale reálnu prípravu, teda jazdenie na motorke, na Slovensku v zimnom období značne komplikuje počasie. Zimné obdobie motoristickému športu vôbec nepraje, a preto musi otec, manažér a tréner Michal Balaž aktívne nachádzať finančné prostriedky na prípravu doma. Ročne ide o desiatky tisíc eur aj napriek tomu, že ide o juniorský motoristický šport.

Pohľad do zákulisia tréningov Matiasov otec sprostredkováva prostredníctvom instagramového účtu matias_no.26 a tiež profilu na Facebooku Matias Baláž #26. 

Nehody? Stávajú sa, v Taliansku havaroval v 90 km/h.

Nezainteresovaným sa môže zdať, že je to hazard so zdravím dieťaťa, avšak práve dôsledná profesionálna príprava je to, ako zraneniam predchádzať. Napriek tomu Matias aj Michal v rozhovore priznávajú, že k pádom v motoristickom športe dochádza, a tiež k menším zraneniam.

Matias spomína na udalosť z talianskeho motoristického okruhu, keď spadol z motocykla v rýchlosti 90 km/h a značný čas si jeho pád nikto nevšimol. Napriek tejto skúsenosti, ktorej súčasťou bol aj prvotný šok, na pretekanie nezanevrel.

Našli by sa pritom aj ďalšie dôvody na stratu motivácie, napríklad neoprávnenú diskvalifikáciu v maďarských pretekoch, ktorú napriek uznaniu autoritami nebolo možné anulovať. 

Ministerstvo športu, sponzori aj crowdfunding

„Na ministerstvo športu sa zniesla kritika, ale pre nás športovcov má význam,“ konštatuje Michal Baláž po otázke moderátora Erika Stríza z Autobazar.EU o tom, ako získava financie na podporu mladého talentu. O zníženie časti nákladov sa doteraz staral tím Maco Racing Junior Team, však od neho sa Matias tento rok osamostatnil a našiel si novú „stajňu“. Prvý raz bude pod novým tímom jazdiť až v Taliansku budúci rok.

Momentálne sa na prípravu Balážovci snažia získať prostriedky prostredníctvom kampane na crowdfundingovej platforme Donio, majú za cieľ vyzbierať 5 000 € na sústredenie v Španielsku.

V rozhovore s Balážovcami sa moderátor pýta aj na to, či chlapec počas sezóny chodí do školy, či hráva pretekárske hry pod zámienkou trénovania a mladý športovec vskutku prekvapivými odpoveďami dokazuje svoju odhodlanosť a technickú zdatnosť. 

V podcaste zmienené odkazy:

Koalícia na poslednú chvíľu mení stratégiu. Poslanci Hlasu predložili pozmeňujúci návrh, ktorým zo zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov vypúšťajú niektoré časti sporného zákona. Ide napríklad o možnosť zamestnávateľa každých šesť mesiacov preskúmavať ochranu oznamovateľa.

Dôvodom je tlak z Bruselu. „Chcela by som požiadať o potlesk pre stranu Hlas, ktorá nás zachránila pred infringementom proti vlastnému návrhu zákona,“ reagovala v parlamente poslankyňa PS Zuzana Števulová.

Napriek ústupkom podstata zákona zostáva: súčasný úrad sa ruší a predsedníčka Zuzana Dlugošová vo funkcii končí. Nového dočasného šéfa vyberie priamo predseda parlamentu Richard Raši. Podľa Števulovej tento manéver „obnažil na kosť“ skutočné úmysly koalície – zbaviť sa nepohodlného vedenia a ovládnuť inštitúciu.

V dnešnom podcaste budete počuť reakciu poslanca Hlasu Michala Barteka aj rozhovor s poslankyňou Zuzanou Števulovou.

V Česku si voliči povedali, že s normálnejšími politikmi je nuda a rozhodli sa pre slovenskú cestu.

Nie je vôbec komplikované predpovedať, kde bude Česko o pol roka pod vedením, aké si Česi vybrali.

Epizóda je sponzorovaná.

Tomáš Chrenko a Adam Nemec sa v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk podelili o svoje začiatky v nabitom kádri Nitry, porozprávali o tlaku z očakávaní a aj o tom, čo im radí Šimon Nemec, Adamov starší brat, z NHL.

Keď majú dvaja útočníci spolu menej rokov ako jeden z moderátorov, no pritom patria k najsledovanejším talentom slovenského hokeja, je jasné, že ich príbeh stojí za pozornosť. Tomáš Chrenko a Adam Nemec si v premiérovom dvojrozhovore v Góloch z bufetu sadli k mikrofónu a otvorene porozprávali o svojej ceste k hokeju, súčasnosti aj blízkej budúcnosti, ktorá im môže zmeniť život.

Ich hokejový príbeh sa začal na turnaji v Quebecu, kde sa ako 12-roční stretli prvýkrát. Odvtedy ich spája nielen ľad, ale aj školská lavica a nerozlučné priateľstvo. „Spolu sme nastúpili na tú istú školu, sme v rovnakej triede a pohybujeme sa všade spolu,” priznal Adam Nemec, ktorý prišiel do Nitry z Liptovského Mikuláša práve s vedomím, že bude hrať po boku Tomáša Chrenka.

V rozhovore prezradili, ako zvládajú obrovskú konkurenciu v jednom z najsilnejších kádrov Tipsport ligy, prečo im nevadí, keď ich súperi podcenia, a ako sa cítia, keď proti nim nastúpia skúsení štyridsiatnici. „Starší hráči nás po zápase ešte potľapkajú a poprajú nám veľa šťastia v kariére,” opísal Tomáš Chrenko atmosféru medzi generáciami.

Zatiaľ čo Tomáš Chrenko nesie ťažké bremeno známeho priezviska a už v 15 rokoch sa na sociálnych sieťach stretával so slovíčkom „protekcia”, Adam Nemec vyrastal v tieni staršieho brata Šimona, dvojky draftu NHL. Obaja mladíci však otvorene rozprávali o tom, ako sa s týmito očakávaniami vyrovnávajú a čo pre nich znamená podpora rodiny.

Tomáš Chrenko sa priznal, že jeho otec je „megakritik”, zatiaľ čo Adam Nemec so smiechom dodal, že otec si všetku prísnosť vybil na staršom bratovi Šimonovi. Zaujímavé sú aj ich vzory – kým kreatívny center Tomáš Chrenko obdivuje Nathana MacKinnona a Williama Nylandera, Adam Nemec sa inšpiruje Jasonom Robertsonom.

Obaja útočníci sa nachádzajú v predraftových rebríčkoch, no ich prístup k celej situácii prezrádza zrelosť. „Nenechávam sa tým tlačiť, snažím sa ďalej pracovať,” vyhlásil Tomáš Chrenko. Adam Nemec dodal, že cieľom nie je konkrétne kolo draftu. „Dostať sa tam je sen každého chlapca.”

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu sa dozviete aj to, aké rady dostávajú od Šimona Nemca z NHL, prečo vypĺňali už vyše 10 dotazníkov od rôznych klubov, a či sa pri hraní NHL na playstation rozhodujú práve pre tie tímy, ktoré by ich mohli draftovať.

Mladí Nitrania otvorene hovorili aj o minuloročnom striedaní medzi seniorským „áčkom”, juniorkou a Levicami v I. lige. Vysvetlili, prečo im každé prostredie dalo niečo iné, a ako im táto skúsenosť pomohla adaptovať sa na extraligu.

Pred blížiacim sa MS v hokeji do 20 rokov priznali, že na predchádzajúcich šampionátoch „osemnástky” ich všetci podceňovali ako „slabý ročník”, no práve súdržnosť partie im pomohla dostať sa medzi najlepšie tímy. Teraz idú po tom, čo im doteraz ušlo – po medaile.

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetuna ŠPORT.sk je plná úprimných odpovedí, humoru aj momentov, keď mladí hokejisti ukázali, že aj vo veku 18 rokov dokážu zvládať tlak Tipsport ligy a očakávania spojené s draftom NHL.

„Na sociálnych sieťach sa stále hráme na niečo krásne a pekné. A nehovoríme o našich zlyhaniach, nehovoríme o našej ceste. A možno práve mladí ľudia potrebujú počuť, že život nie je len o pekných obrázkoch,“ hovorí bývalá manažérka Ivana Molnárová. So svojimi pádmi, vzletmi i traumami sa najnovšie vyrovnáva v knižnej spovedi. „Je naozaj o ceste a tá cesta nás formuje. A patria tam aj pády. Aj vzlety. Patrí to tam všetko k životu. Ale keď o tom nebudeme hovoriť, tak všetci si myslia, že bez toho to máme ľahké,“ dodáva.

Kto som, keď sa nik nepozerá? Čo je len iná formulácia toho, kto som sám pred sebou, kto som v skutočnosti?

Otázka z radu najprirodzenejších. Koľkí z nás si ju však pripustili k telu? Niektorí sa k nej nedopracujú po celý život. Lebo predpokladá odvahu. A úprimnosť. 

Keď sa jej ale vydajú – ovocím môže byť nielen nepoznaný pokoj, ale aj nové horizonty života. Cesta z neviditeľnosti škaredého káčatka, poznačeného potlačenými traumami. Cez etapu, ktorá na papieri nemala chybu - „dobrá práca, rešpekt, stabilita“, no s „vnútorným pocitom prázdna“. K príbehu životnej spokojnosti, ktorá sa chce rozdávať.

Prichádza s ním niekdajšia výrazná tvár pracovného portálu, svojho času ocenená Manažérka roka a najnovšie žena, ktorá hovorí, že našla samú seba. Cez neraz bolestivé priznanie vlastnej stratenosti až k otázkam o svojom poslaní. Cestou bola kniha, ktorú napísala. A hovorí o nej ako o vlastnej spovedi o strate a hľadaní.

Hosťom Ráno Nahlas je Ivana Molnárová.

„Hovoriť o bolesti nie je slabosť. Je prvým skutočným krokom k uzdraveniu,“ priznáva. „Pravdivosť voči sebe samému je ako baterka, ktorá nám pomáha osvetliť tmavé miesta v našej mysli a duši. Nie je to vždy príjemné, ale práve tam, kde objavíme pravdu, sa začína skutočný rast,“ dodáva Ivana Molnárová.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dlh Slovenska je príliš vysoký. Vláda preto čelí sankciám, ktoré zatiaľ Robert Fico ignoruje.

Ak by sme chceli byť k vláde Roberta Fica štedrí, mohli by sme jej dopriať štandardnú lehotu 30 dní, kým podá do parlamentu doručí žiadosť o vyslovenie dôvery, myslí si odborník na finančné právo Matej Kačaljak. O tejto povinnosti však vedela od svojho nástupu. Práve preto existuje dvojročná výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.

V podcaste prinášame aj krátke ukážky z čias, keď parlament ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti schvaľoval. V tom čase bola dlhová brzda chlebovou témou. Napokon za zákon zahlasovali takmer všetci poslanci parlamentu, vrátane Roberta Fica.

Čo vtedy o dlhovej brzde hovoril jeden z Ficových najbližších spolupracovníkov, Pavol Paška? Dozviete sa v dnešnom vydaní podcastu Aktuality Nahlas.

Nahrával Vladimír Amrich.

Černákovské vraždy sa netýkali len mafiánskych bossov, ale postihli aj celkom obyčajných ľudí. Dnes vám v podcaste Mafiánsky štát prinášame tri príbehy obetí, ktoré sú menej známe. Tibor Kohulák, Imrich Oláh a Marián Karcel všetci zomreli z rozhodnutia Mikuláša Černáka, aj keď každý inak.

Biely kôň, ktorý si užíval spoluprácu s mafiou, no nevel držať jazyk za zubami. Spolupracovník košickej mafie, o ktorom sa černákovci dopočuli, že chce zabiť bystrického bossa. Okradnutý podnikateľ, ktorý sa nebál svedčiť. Tieto tri príbehy si môžete vypočuť v dnešnej epizóde Mafiánskeho štátu.

Nahrával Peter Hanák.

Naša zahraničná politika je paškvilom štátu, ktorý vie, kde je jeho strategicky sever. My nemáme už ani žiadnych spojencov. Čo z takejto politiky máme? Pýta sa Peter Weiss. Podľa neho sa zahraničná politika Ficovej vlády úplne rozpadla. Dôvodom je cynizmus samotného premiéra. A o čo ide v kauze Benešových dekrétov?

Dekréty prezidenta Beneša sú späť. Po rokoch hibernácie sa do slovenského politického diskurzu opäť vrátili tzv. Benešove dekréty. Postaralo sa o to Progresívne Slovensko, ktoré sa síce menu Beneš úzkostlivo vyhýbalo, zároveň však verejne žiada aby sa citujem: "Pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojeným s konfiškačnými rozhodnutiami, dodržiaval princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti."

Benešove dekréty, ktoré sú na jednej strane kostrou povojnového usporiadania Československa a na strane druhej, sú symbolom uplatňovania kolektívnej viny voči vlastným občanom, totiž i naďalej majú na Slovensku právnu váhu. Svedčí o tom aj aktivita Slovenského pozemkového fondu, kde sa čoraz viac obnovujú konfiškácie pôdy so spätnou - a povojnovou, platnosťou.

Náš južný sused - na čele s Ficovým spojencom Orbánom, pritom opakovane, cielene a vedome oživuje myšlienky Veľkého Maďarska ako i trianonskej krivdy a snahy o jej revíziu.

Ako Orbán, tak i Fico sa pritom stávajú páriami Európskej únie vo vzťahu k Rusku a jeho brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine no a zmeniť to zrejme nedokáže ani snaha o resuscitáciu vyhasnutej Vyšehrádskej spolupráce.

O čo vlastne ide v zahraničnej politike Roberta Fica, ktorá síce verbálne deklaruje suverenitu na všetky štyri svetové strany, no fakticky sa s politikou našich kľúčových spojencov čoraz viac a principiálne rozchádza? Kde sú limity toho, čo nás v zahraničnej politike tejto vlády ešte dokáže prekvapiť a prečo sa nijako nedá uchopiť jej strategický "Sever"? No a napokon, koho je Robert Fico vlastne premiérom a je to skutočne Slovenská republika - ako člen EÚ a NATO - ktorej Robert Fico premiéruje a premiérovať v budúcnosti aj chce?

Toto je absolútne nezodpovedná, avanturistická politika. Je protištátna, protinárodná a je absolútne proti budúcnosti tohto národa. A je to i mravná degradácia národa. Hovorí pre Ráno Nahlas exdiplomat Peter Weiss.

Ráno Nahlas s bývalým veľvyslancom v Maďarsku i Česku Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prezident Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) Michal Ondruš sa vo videopodcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o transformácii slovenského basketbalu, kontroverznom rebrandingu Interu na Slovan a o ambíciách dostať reprezentácie na veľké podujatia. Rozhovor prináša pohľad do zákulisia najdôležitejších rozhodnutí posledných mesiacov.

Michal Ondruš po viac ako dvoch rokoch vo funkcii prezidenta SBA bilancoval, čo sa podarilo a čo ešte potrebuje zlepšiť. Najväčší dôraz kladie na vzdelávanie trénerov, ktorých podľa neho Slovensko potrebuje výrazne viac. „Iba inteligentný a dobrý tréner môže vychovať dobrého hráča,” vysvetľoval svoju víziu systematickej práce s mládežou.

Osobitne zaujímavá je jeho obhajoba kontroverznej transformácie Interu Bratislava na BC Slovan. Michal Ondruš priznal, že komunikácia rebrandingu mohla byť lepšia, no zdôrazňuje stabilitu a dlhodobú víziu nového majiteľa. Zároveň odhaľuje, že Slovan má najvyššie ambície – v najbližších rokoch chce pravidelne hrať Ligu majstrov.

Prezident SBA otvorene hovoril aj o naturalizácii hráčov. Kyra Lambertová už obliekla reprezentačný dres, David DeJulius by mal byť čoskoro k dispozícii mužskému tímu. Michal Ondruš objasnil kritériá výberu naturalizovaných hráčov a prečo je dôležité nájsť ten správny profil.

Veľká pozornosť patrí aj mladým talentom v NCAA. O Sebastiánovi Rančíkovi hovoril s veľkým presvedčením: „Dávam mu veľkú šancu dostať sa do NBA. Je absolútne moderný hráč pre dnešný basketbal.”

V rozhovore sa dozviete aj o plánoch na organizáciu veľkých podujatí na Slovensku. SBA síce neuspela s kandidatúrou na ženský Eurobasket 2027, no v lete 2026 privíta v Bratislave chlapčenské ME do 20 rokov. Michal Ondruš to vníma ako dôležitý krok k ešte väčším projektom.

Šéf slovenského basketbalu neskrýval ani problémy. Priznáva, že Slovanu nevyšli letné posily a skauting nefungoval podľa predstáv. Otvorene hovoril o procese prebudovania kádra a o tom, že klub potrebuje trpezlivosť na zohratie nových hráčov.

Zaujímavé sú aj jeho osobné momentky – spomienky na hráčske časy, úvahy o trénerských ambíciách, ktoré opustil kvôli funkcionárskej ceste, či debaty o basketbale s dvomi synmi, ktorí taktiež hrávali na reprezentačnej úrovni.

Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje komplexný pohľad na súčasný stav slovenského basketbalu očami človeka, ktorý má tento šport v rukách a rozhoduje o jeho smerovaní.

V akom štádiu je mierový plán po návšteve americkej delegácie u Vladimíra Putina? V utorok s ním rokovali poradcovia Donalda Trumpa – Steve Witkoff a Jared Kushner. Dnes sa majú stretnúť s Volodymyrom Zelenskym. Predmetom rokovaní mal byť upravený mierový plán, ktorý sprevádzala polemika o jeho rusko-americkom pôvode.

Ukrajinský prezident sa v súvislosti s moskovskými rokovaniami vyjadril, že „koniec vojny je bližšie než kedykoľvek predtým, no stále zostávajú nedoriešené otázky“. Francúzsky Emanuel Macron však nevidí „žiadne známky ukončenia agresie“ zo strany Kremľa.

Podľa špeciálneho poradcu Vladimíra Putina Juri Ušakova im americká delegácia odovzdala 27-bodový plán a iné 4 dokumenty – „ktoré prešli“. „Našli sme akceptovateľné časti“, no je toho ešte „veľa na práci“, uviedol po päť hodinových rokovaniach. „Pozície Moskvy a Washingtonu sa nezblížili (…) „nenašli sme nijakú dohodu o územiach, ktoré by mala Ukrajina prepustiť Moskve,“ uviedol po stretnutí.

Medzitým pokračujú ruské smrteľné útoky na ukrajinské ciele. 

Nájde sa prienik medzi požiadavkami Kyjeva o zachovaní suverenity územia a zaistení silných bezpečnostných záruk s nárokmi Moskvy? Naviac ak tá opakuje, že musia byť „vyriešené základné príčiny“ invázie?

Téma pre Pavla Havlíčka, analytika pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.

„Putin a jeho okolie hrajú o čas. Chcú ukázať Ukrajinu ako nekonštruktívneho hráča. Chcú ju ponížiť. Chcú, aby bola zatlačená do kúta. Veľmi im vyhovuje americký tlak, ktorý dnes na Ukrajinu existuje. Myslím si, že toto je dynamika, ktorá sa nevyvíja dobrým smerom,“ hovorí Havlíček.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Koalícia v parlamente v zrýchlenom konaní ruší Úrad na ochranu oznamovateľov, aby ho nahradila podobnou inštitúciou. Súčasná šéfka úradu Zuzana Dlugošová hovorí, že v konflikte záujmov podľa zákona nie je. Slovensko podľa nej môže zásahom do nezávislosti úradu prísť až o dve miliardy eur z Plánu obnovy a práve preto verí, že sa nad tým zamyslí aj prezident Pellegrini pri podpisovaní zákona. Úrad podľa nej môže zachrániť aj Ústavný súd SR.

V podcaste so Zuzanou Dlugošovou sa dozviete:

– od 1. minúty – akú emóciu prežíva pri rušení jej úradu;

– po 2:00 – čo ju frustruje;

– po 3:30 – či verí, že prezident Pellegrini zachráni úrad a postaví sa proti exstraníckemu kolegovi Eštokovi;

– od 5:30 – či nám hrozí strata dvoch miliárd z Plánu obnovy;

– po 10:30 – aké pokuty nám hrozia a či to túto vládu už nemusí zaujímať;

– od 11:50 – či môže úrad zachrániť Ústavný súd SR;

– po 20:00 – či by nezachránila úrad, keby sama odišla z funkcie;

– od 22:00 – či neobetovala celú inštitúciu na oltár čurillovcov;

– po 23:30 – ako vyzeral jej telefonát s Matúšom Šutajom Eštokom;

– od 25:30 – či neprovokovala ministra vnútra a neeskalovala konflikt, keď mu dala historicky najvyššiu pokutu;

– po 30:00 – či sa teraz oznamovatelia korupcie majú báť toho, čo príde;

– od 32:00 – koľko ľudí chráni jej úrad;

– po 35:00 – či ľudia pod Ficovou vládou oznamujú viac prípadov korupcie;

– od 36:00 – či už chránia žilinského krajského prokurátora Tomáša Balogha, ktorý je v konflikte s Marošom Žilinkom;

– po 37:30 – ako funguje takáto ochrana;

– od 40:00 – čo bude Zuzana Dlugošová robiť do budúcna;

– po 41:30 – či sa bude politicky angažovať;

– od 42:50 – či nie je naozaj v konflikte záujmov, keď jej manžel jej členom PS;

– po 48:00 – prečo by mal voliča Hlasu zaujímať nejaký zrušený úrad.

Mocní ľudia už nepotrebujú paragraf 363, lebo už nie sú trestne stíhaní, hovorí Daniel Lipšic. Momentálne pracuje na generálnej prokuratúre, no Maroš Žilinka sa ho snaží cez disciplinárny návrh preložiť na nižšiu prokuratúru. Lipšic napriek tomu Žilinkovi dáva za pravdu v dvoch veciach - pri rušení Úradu na ochranu oznamovateľov, aj v tzv. vojne prokurátorov. Jeho obrat však spája s rozhodovaním politikov o rente pre generálneho prokurátora. Naozaj Daniel Lipšic agresívne kričal na kolegyňu?

V relácii NA ROVINU s Danielom Lipšicom sa dozviete:

– od 1. minúty – či je rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov porovnateľné s rušením ÚŠP;

– po 2:00 – v čom má Maroš Žilinka pravdu a kedy sa mal ozvať skôr;

– od 3:30 – či je Žilinkov obrat o rente pre generálneho prokurátora;

– po 8:00 – ako číta konflikt so žilinským prokurátorom Baloghom;

– od 9:00 – že vojna prokurátorov vyzerá ako vopred pripravená akcia a je podozrivé, prečo to rieši výbor riadený Smerom;

– po 10:00 – že žilinský prokurátor bol doteraz ticho a ozval sa, až keď mu ide o funkciu;

– od 13:30 – či má Maroš Žilinka pravdu aj v prípade smeráckych káuz J. Gedru a S. Chabadu;

– po 17:00 – že vplyvní ľudia už paragraf 363 nepotrebujú;

– od 18:00 – či mu funkcia na legislatívnom odbore prokuratúry stojí za to, aby o ňu bojoval;

– po 21:00 – či chce reformovať prokuratúru alebo trestné právo zvnútra;

– od 22:00 – akú funkciu chce do budúcna;

– po 23:00 – z čoho je disciplinárne stíhaný a čo z toho sa reálne stalo;

– od 24:30 – o čom bola jeho ironická poznámka voči Marošovi Žilinkovi;

– po 26:00 – či agresívne kričal na kolegyňu a či by to urobil znova;

– od 28:30 – či si nenaštudoval prílohu v kauze Vírus o tunelovaní vojenského spravodajstva;

– po 32:45 – že obvinenia proti nemu sa zbierali dlho a ako to súvisí s rentou;

– od 35:00 – ako koalícia konšpiruje, že Lipšic a Čurilla stále ovládajú políciu a prokuratúru;

– po 36:30 – že kvôli kauzám smerákov sa menej stíha aj iná kriminalita;

– od 40:00 – ako začali trestné sadzby politikom prekážať, až keď sa dotkli ich.

„Kombinácia starnutia zdola, že detí sa bude rodiť menej. Kombinácia toho, že ľudia budú žiť dlhšie. Kombinácia toho, že do dôchodkového veku sa dostanú spomínané generácie Husákových detí. To je vražedná kombinácia,“ hovorí demograf Branislav Bleha.

Je nás o osemtisíc tristopätnásť menej v porovnaní so situáciou spred roka. Údaj, ktorý zaznamenal štatistický úrad. Slovensko má teda k tretiemu tohtoročnému kvartálu 5 miliónov 413-tisíc 191 obyvateľov. Úbytok pritom zaznamenávame už piaty rok za sebou. Zlomom bol covidový rok 2020/2021 – vtedy bola bilancia ešte dramatickejšia - mínus 25-tisíc.

V kontraste k nášmu v úvodzovkách „vymieraniu“ a starnutiu sú globálne dáta: Zemeguľa prekročila v novembri pred tromi rokmi hranicu ôsmich miliárd a stále je nás viac.

Ak teda v našich končinách ľudský druh starne a vymiera, prečo sa mu inde darí lepšie? A kde vlastne?

Globálny juh – subsaharská Afrika či južná Ázia versus vyspelý sever, ktorého trendy sa zrkadlia aj u nás.

Vyššia pôrodnosť, mladšia štruktúra a početnejšie rodiny versus nízka pôrodnosť, starnúca populácia, neskoršie zakladanie rodín a exodus mladých. S možnými dôsledkami v našich končinách: dramatický tlak na dôchodkový systém, nedostatok pracovnej sily, spomalenie ekonomiky a odumieranie regiónov.

Sú však aj v našej hemisfére príklady hodné nasledovania – severské štáty či Francúzsko. S podporou prorodinných opatrení a otvorených rúk pre prisťahovalcov.

Ako sme na tom s demografiou u nás doma a čo hovoria trendy v našom správaní? Téma pre Branislava Blehu, demografa Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Koaličné zmeny vo fungovaní mimovládok dopadli na neziskový sektor v tvrdej miere a odnesú si to najmä tí, čo pomáhajú v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb či vzdelávania. Tvrdí to šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Dopady sprísnenia tak smerujú práve do tých oblastí, kde si služby mimovládok objednal samotný štát.

Povinné zverejňovanie - neraz už i tak zverejnených zmlúv v Centrálnom registri zmlúv - sprísnené vykazovanie darcov, sprístupňovanie informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami, ale najmä vnímanie mimovládok ako raz zahraničných agentov a potom zasa ako akýchsi nekalých lobistov. Tlak vládnej koalície na mimovládny sektor - ako i aktívnu občiansku spoločnosť - už začína prinášať svoje ovocie. Pre neziskovky, ktoré neraz suplujú povinnosti štátu pri starostlivosti o seniorov, umierajúcich, chudobných, marginalizované komunity či ľudí bez domova alebo pri vzdelávaní našich detí či starostlivosti o ich duševné zdravie, sú však plody koaličnej práce veľmi trpké a otvorene povedané aj dosť drahé. Drahé na úkor potenciálu občianskej spoločnosti, ako i možností mimovládneho sektora v rámci služieb vo verejnom záujme.

Novelizáciu Zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS prijal parlament s účinnosťou od prvého júna tohto roka. Je december, uplynulo pol roka a je teda čas zbilancovať plody práce našej vládnej koalície v oblasti mimovládneho sektora - teda tých, ktorí neraz suplujú zlyhávajúci štát pri starostlivosti o našich umierajúcich rodičov či naše deti, naše komunity či ľudí na okraji spoločnosti. Teda presne tam, kde na svoje služby i povinnosti neraz rezignoval i tento náš štát.

No a kam sa to vytratila ambícia vlády nasadiť divokému slovenskému lobingu konečne nejaké zákonné a transparentné pravidlá? Mimovládky svoje princípy už predstavili, štát sa však akosi odmlčal. Viac prezradí riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vianočné nákupy sú v plnom prúde a jedným z tohtoročných hitov sú hračky s umelou inteligenciou – bábiky či plyšáky, ktoré sa vďaka zabudovaným chatbotom s umelou inteligenciou dokážu s deťmi rozprávať.

Čo však na prvý pohľad vyzerá ako nevinná zábava, môže skrývať vážne nebezpečenstvo. Výskumníci odhalili, že niektoré z týchto hračiek navádzali deti na nebezpečné správanie či dokonca poskytovali sexuálne rady.

V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorkou Živé.sk Luciou Kobzovou o tom, ako tento trh vyzerá, aké konkrétne škandály sa s AI hračkami spájajú a prečo predstavujú riziko nielen pre bezpečnosť, ale aj pre psychický vývin detí.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju naobchod.aktuality.sk.

TIP:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Čo vypovedá o najvyššej slovenskej futbalovej súťaži, keď je majstrovský ŠK Slovan Bratislava späť vo vedení v tabuľke napriek tomu, že má výkonnostne ďaleko od ideálu a má ešte aj zápas k dobru? Aj o tom sme sa porozprávali v 62. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Niké liga má za sebou 16. kolo a po doklepnutí dvoch dohrávaných stretnutí uzavrie svoj prvý polčas. Najbližšie k zimovaniu na čele má už tradične ŠK Slovan Bratislava, ktorý sa po uplynulom víkende dostal do vedenia pred MŠK Žilina a v stredu ešte dohrá odložené 10. kolo s MFK Ružomberok.

To isté platí aj pre FC Spartak Trnava, ktorý sa v rovnaký deň predstaví na pôde FK Železiarne Podbrezová, rovnako v dohrávke odloženého 10. kola. Po tom 16. sa však nezmenilo meno tímu na dne ligového pelotónu, kde naďalej ostáva FC Košice, avšak zmena sa dotkla predposledného MFK Skalica.

Na Letňáku totiž po vyše roku a pol skončil český tréner David Oulehla. Je to už šiesty koniec českého kormidelníka v aktuálnom ročníku Niké ligy a „posledným mohykánom” ostáva Ondřej Smetana v MFK Ružomberok. Zaujali takisto dva veľké a jedinečné návraty, konkrétne Lukáša Pauscheka späť na Tehelné pole, ale už v pozícii hráča súpera, a Idjessiho Metsoka po polročnom odstavení na vedľajšiu koľaj.

Víkendové kolo prinieslo opäť množstvo tém a v 62. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa o všetkom podstatnom porozprávali s odborníkom a niekdajším skvelým útočníkom Tomášom Majtánom (38).

Byť dobrým učiteľom znamená predovšetkým sa so žiakmi rozprávať no a tam sú dovolené všetky otázky. Ak sa niekto otázok bojí alebo ich zhadzuje falošnými dilemami o strieľaní, tak je to prejav zúfalstva, hovorí ocenená a skúsená učiteľka Eva Oravcová. Prečo naše deti odtiaľto hromadne utekajú?

Rovnako ako v Novembri 1989, tak i dnes - po 36. rokoch, sa opäť stali predmetom verejného záujmu. No a ako vtedy- keď z nich komunisti robili nesvojprávne západnou propagandou oblbnuté deti, tak aj dnes o nich často počúvame, že je to iba akási ľahko zmanipulovateľná masa nezrelých mládežníkov, ktorým vôbec neprísluší zasahovať do verejného diania. Sú to pritom presne tie isté deti, o ktorých tak radi verejne deklarujeme, že je to naša budúcnosť, na ktorej nám v tejto spoločnosti údajne záleží najviac zo všetkého. Ale, je tomu naozaj tak?

Isteže, záleží nám na našich deťoch, zjavne však iba do momentu, keď prejavia svoj vlastný názor. Názor, ktorý zodpovedá ich veku, mladíckym ideálom, ale ktorý sa s tou našou - neraz životom i kompromismi, obrúsenou realitou, otvorene a kruto zráža. Veď, ako inak by tomu napokon malo byť?

To, čo našim deťom ponúkame je pritom ďaleko za hranicou našich vlastných možností. Výsledky nedávneho medzinárodného testovania PISA totiž označil i samotný minister školstva za doslova "národnú tragédiu." Výsledky totiž ukazujú Slovensko ako krajinu, kde až príliš mnoho našich študentov nerozumie tomu, čo čítajú (ak vôbec čítajú) a kde až príliš veľa našich žiakov uviazlo v pasci socioekonomického prostredia, z ktorého pochádzajú. No a hlboko pod priemerom vyspelých krajín OECD sme na tom aj v matematike.

Pomôže zavedenie povinnej maturity z matematiky a prečo dnes máme na Slovensku už len pár špecializovaných matematických tried? Čo môže matematika dať našim deťom a ako ju učiť tak, aby zaujala? No a čo dnes vlastne trápi našu mládež a čo zasa kvári slovenských učiteľov? A napokon, prečo toľko našich detí hromadne z tejto krajiny uteká a dá sa to vôbec nejako zastaviť?

Témy a otázky pre dlhoročnú učiteľku jednej z mála špecializovaných tried matematiky na Gymnáziu JG Tajovského v Banskej Bystrici a laureátku ceny Nadácie Dionýza Ilkoviča Evu Oravcovú. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bol to veľký škandál. Krajská prokuratúra v Žiline predvolala ľudí, ktorí upozorňovali na podozrivú proruskú apokalyptickú sektu AllatRa a jej odnož Tvorivá spoločnosť. V zápätí sa ukázalo, že prokurátorka, ktorá vo veci konala, sama šírila myšlienky tejto sekty. Dnes v disciplinárnom konaní o prokurátorke Lucii Pavlaninovej rozhodoval Najvyšší správy súd SR. Nepotrestal ju. 

Lucii Pavlaninovej jej nadriadený, šéf Krajskej prokuratúry v Žiline Tomáš Balogh, navrhol len veľmi mierny trest – zníženie mzdy o 15 percent na 3 mesiace. Prečo disciplinárny senát neuložil ani len tento mierny trest, vysvetľuje v podcaste Aktuality Nahlas Annamária Dömeová, reportérka Aktualít, ktorá celú túto kauzu od začiatku sleduje.

Prokurátorka pritom aj pred súdom argumentovala konštrukciami o FBI a pochybných “sovietskych vedcoch”. 

Nahrával Peter Hanák. 

V súvislosti so študentmi sa dlhé roky hovorilo najmä o ich úteku do zahraničia. Dnes však čoraz viac vidíme aj tých, ktorí nechcú odísť, ale chcú meniť Slovensko. Niektorí vyjadrujú svoj názor prostredníctvom kriedovej revolúcie, iní odchodom z diskusie so slovenským premiérom. Aká je nálada medzi mladými a aké dezinformácie sa o nich šíria? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a šéfom platformy Chcem tu zostať Erikom Klimentom.

V úvode Veronika Frankovská priblížila, že na dezinformačnej scéne bolo posledné dni najpopulárnejšie video Ľuboša Blahu zo strany Smer, v ktorom tvrdil, že Američania naplánovali pád vlády Roberta Fica v roku 2018. Ako dôkaz mala slúžiť e-mailová komunikácia Jeffreyho Epsteina. „Tento e-mail však posielal v deň, keď už Robert Fico oznámil demisiu, o ktorej sa hovorilo týždeň vopred,“ uviedla Frankovská.

O diskusii medzi premiérom Robertom Ficom a popradskými študentmi sa šíri viacero nepravdivých alebo nepodložených informácií. „Takým leitmotívom bolo, že niekto tých študentov riadil, že si to nevymysleli sami od seba,“ to sa ale podľa Frankovskej nepotvrdilo.

V druhej časti diskusie sa šéf platformy Chcem tu zostať Erik Kliment k sporu medzi premiérom a popradskými študentmi vyjadril, že „celý konflikt sa láme na základných hodnotách – na rešpekte voči študentom a na pochopení toho, že keď niekto vyjadrí svoj názor, nemôže byť za tento slušný názor, ako to urobili študenti na tom popradskom gymnáziu, verejne pranierovaný. Podľa mňa to neprospelo vôbec nikomu.“

Kliment pokračuje: „Keď sa pozrieme na to, že 85 % mladých ľudí si myslí, že politici a političky sa o nich absolútne nezaujímajú, a človek, ktorý za nimi príde, nepríde diskutovať, ale iba presadzovať svoj názor a nepríde si ich vypočuť, je to neprijateľné.“

Medzi mladými podľa neho panuje obrovská frustrácia.

Premiér siaha po čoraz trúfalejších lžiach, aby zakryl, že fatálne neplní predvolebné sľuby.

Nemalá časť populácie je taká vystrašená z celoplanetárnych zmien, že v spojitosti s nostalgiou za zdanlivou istotou a za vlastnou mladosťou verí bludom o tom, že režim komunistov mohol prežiť a že by zabezpečil ustálenejší život. Títo občania ignorujú tvrdý fakt, že režim padol najmä preto, že skrachoval (nedokázal konkurovať kapitalizmu) a teda by nezabezpečil istoty a už vôbec nie lepší život. Kuba či Severná Kórea sú toho nepopierateľným dôkazom. A bývalá premiérka Iveta Radičová vymenovala ďalší zoznam udalostí, ktorý usvedčuje Roberta Fica z účelových klamstiev o 17. novembri, ktorými skúša „balamutiť“ naivných nostalgikov.

Vojna na Ukrajine má svoje veľké i malé dejiny. A rovnako veľké i malé príbehy v nich. Ak tým veľkým aktuálne dominuje tzv. mierový plán a diplomatická horúčka telefonátov (i tých uniknutých), stretnutí či rozhovorov na najvyššej úrovni, malé dejiny tejto vojny sa zdanlivo paradoxne píšu aj na Slovensku:

- sanitkami, ktoré posielame na front,

- kamiónmi materiálnej pomoci,

- i dodávkami dobrovoľníkov, ktorí pravidelne otáčajú tisíce kilometrov, aby sa podelili s postihnutými Putinovou agresiou.

Jednou z kapitol tých malých dejín vojny je aj dobročinná zbierka Vianočná krabička pre ukrajinské deti, ktorá premieňa použité topánkové krabice na obaly radosti pre malých Ukrajincov. Zo Slovenska odchádzajú už v týchto hodinách, aby svojich adresátov zastihli ešte do Vianoc.

Stojí za ňou aj bývalý spravodajský fotoreportér so skúsenosťou z Iraku či Kurdistanu Anton Frič, v spolupráci s dobrovoľníkmi zo združenia Vaša charita.

Má ešte zmysel pomáhať Ukrajincom, ak aj v čase vojny dávajú priestor korupcii? A v akých podmienkach sa žije v blízkosti frontu? Nie je nebezpečné ísť tam hoc s darčekmi, keď taký šahíd ich nerozozná?

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Najväčší mýtus o slovenskom jedle je predstava, že existuje len jedna dokonalá a správna verzia daného jedla. Ľudia celý život jedia halušky od mamy alebo babky, a keď im ich potom inde naservírujú s pažítkou, sú z toho pohoršení. Aj pažítka do nich patrí. V haluškách dokonca nemusí byť ani stopercentná bryndza – pred dvesto rokmi sa totiž halušky s bryndzou vôbec nejedli,“ hovorí v novej časti Mimózy foodbloger Daniel Feranec, známy aj ako Čojenko. V rozhovore sa tiež dozviete, prečo slovenská gastronómia nie je svetová, a čo znamená pojem „intenzívna vášnivá pec“.

V Mimóze s Danielom Ferancom sa (ne)dozviete:

1:20 – z akých dôvodov si založil svoj foodblogerský profil Čoje;

3:30 – ktoré momenty v ňom prebudili hlbšiu lásku k jedlu;

7:25 – kedy prišiel zlomový moment, keď začal byť známy ako Čojenko;

8:30 – či ho reštaurácie oslovujú s ponukami spolupráce;

11:00 – kedy v sebe objavil talent profesionálne hodnotiť jedlo;

12:40 – čo je podľa neho najväčší mýtus o slovenskom jedle;

17:55 – či sa ešte dá vymyslieť nové jedlo;

19:40 – v čom sa ďalej zlepšuje a vzdeláva popri spoznávaní jedla;

24:30 – ako vníma umelú inteligenciu v spojení s gastronómiou;

30:15 – či pri jedení pôsobí ako bežný stravník;

32:30 – prečo sa na Slovensku nedokážu reštaurácie udržať dlhodobo;

37:25 – či mal niekedy túžbu otvoriť vlastný podnik;

40:05 – prečo podľa neho slovenská gastronómia nie je svetová;

46:45 – či má po všetkých skúsenostiach vyššie nároky na jedlo.

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý slovenský reprezentant, expert TV JOJ Šport a výkonný riaditeľ novovzniknutého klubu HK Malacky Michal Hudec.

Ako spomína na svoje hokejové začiatky v Slovane? Čo mu dala medaila z juniorských majstrovstiev sveta 1999 či sezóna v USHL? A aké ambície má pri budovaní úplne nového projektu na Záhorí?

V podcaste na ŠPORT.sk bývalý hokejový útočník priblížil, ako sa jeho hokejový príbeh začal už v detstve, keď ako 6-ročný prišiel domov s tým, že chce hrať hokej. V Slovane rýchlo rástol a v juniorke sa stal kapitánom. „Mojím snom bolo, že raz budem sedieť v strede tímovej fotky ako kapitán Slovana. Nesníval som o NHL,” priznal.

Silným momentom jeho kariéry boli MS do 20 rokov v roku 1999. Michal Hudec sa na turnaj dostal ako náhradník po zranení Petra Fabuša, no napokon zažil nezabudnuteľný šampionát. „Dodnes ma mrzí semifinále s Rusmi, že sme nešli až do finále. Z 0:3 sme to stiahli na 2:3 a tretiu tretinu sme ich drvili,” zhodnotil.

V období, keď pôsobil v Českých Budějoviciach, si zahral aj svoje jediné seniorské majstrovstvá sveta v Rige 2006. Na turnaj sa dostal ako trinásty útočník a neskôr sa dočkal aj gólu. „Bol som rád, že som tam bol aspoň raz,” dodal.

Silnú stopu zanechal aj v Banskej Bystrici, kde bol kapitánom. Do klubu prišiel v čase, keď nemal žiadny angažmán a po problematickej sezóne v Česku. Po úspešnej sezóne sa vrátil do Slovana, no neprebojoval sa do zostavy KHL, a tak zamieril späť do Bystrice.

Aktuálne je okrem iného aj výkonným riaditeľom nového hokejového klubu HK Malacky: „Je to veľká výzva. Chcem vytvoriť zdravé prostredie, kde budeme komunikovať a hovoriť pravdu. Chcem tomu dať iný level fungovania mládežníckeho klubu.”

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?

„Demokracia funguje práve na nezávislých inštitúciách. Dobre spravovaný štát funguje na ľuďoch, ktorí sú odborníci,“ hovorí politológ Radoslav Štefančík. Reaguje tak na snahu vládnej väčšiny zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. „Ide im o vlastnú beztrestnosť, o svoje pohodlie, pretože vidia, že spravodlivosť, aj keď je niekedy pomalá, nakoniec príde,“ hovorí politológ. „Problém je však v tom, a nespravodliví ľudia to vedia, že sú niektorí, ktorí sa nenechajú podplatiť, ktorí sa nenechajú vydierať, a práve takíto čestní ľudia podvodníkom vadia.“

Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Paradoxne toho úradu, ktorý Peter Pellegrini a jeho Matúš Šutaj Eštok svojho času zakladali. Sama hovorí, že nejde o rušenie, ale jeho transformáciu, naviac s rozšírením záberu – ochranu oznamovateľov korupcie má rozšíriť o ochranu obetí trestných činov. Opozícia oponuje Eštokovou pomstou za Čurillovcov, pre ktorých rezort obrany dostal stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu. Proti kroku vlády sa ozvali výrazné tváre justície, mimovládneho sektora a vytiahli pred parlament rozhorčených ľudí.

Odchádzajúci týždeň však bol aj o nahnevanom Andrejovi Dankovi, ktorý odmieta vstúpiť na úrad vlády, kým tam je premiérov poradca pošpinený Epsteinovimi zoznamami; o novej vojne v prokuratúre – medzi Marošom Žilinkom a žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom; či o opäť nespokojnom poslancovi Ferenčákovi, ktorý sa má vzdať postu šéfa parlamentného výboru, aby ho mohol nahradiť bývalý vicepremiér Peter Kmec pre spornú dotačnú výzvu.

Čo napovedal tento týždeň o krajine, kde sa rodí stále menej detí a tie, čo tu zostávajú, si aj od premiéra vypočujú, že „za marišku namaľujú, čo chcú“ – to v narážke na popradského študenta Mura a jeho kriedovú revolúciu.

Na krajinu posledného týždňa sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. „Táto moc sa bojí zdravých a silných inštitúcií,“ hovorí. „Prekážajú jej čestní odborníci,“ dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rusko momentálne nemá na ďalšiu vojnu, hovorí Alexander Duleba, expert na Rusko. Reaguje tak na obavy viacerých armád či tajných služieb, že Rusko najneskôr do roka 2030 zaútočí na európsku krajinu NATO. Rusi sú totiž nespokojní a chcú zasahovať do bezpečnosti Európy. Čo to znamená pre nás? Dá sa nájsť kompromis a dá sa nájsť funkčný mier? Alexander Duleba je mierny optimista a naznačuje, ako by mohol vyzerať mier.

V podcaste s Alexandrom Dulebom sa dozviete:

– od 1. minúty – prečo nemeckí či poľskí generáli varujú pred vojnou s Ruskom a či je hrozba reálna;

– po 2:00 – že Rusko chce zmeniť bezpečnostnú architektúru Európy, ale nemá na to kapacity;

– od 4:00 – ako vojna na Ukrajine vyčerpala ruský vojenský potenciál a prečo nemôžu viesť konflikt na dvoch frontoch;

– po 4:30 – že pôvodná profesionálna ruská armáda už neexistuje a nahradili ju finančne motivovaní regrúti;

– od 7:30 – ako sa podstatne zmenil charakter vojny na Ukrajine;

– od 8:20 – prečo Rusi postupujú len po pár metroch a využívajú pechotu namiesto techniky;

– po 9:30 – ako sa Rusi boja vyhlásiť mobilizáciu;

– po 11:50 – prečo je menší alarmista ako európski generáli;

– od 13:10 – čo vlastne Rusko chce a či sa im dá vyhovieť;

– po 14:20 – prečo sú medzi mierovými požiadavkami veci, ktoré sa týkajú nás a nie Ukrajiny;

– od 15:20 – že Rusko nevie vykryť deficit, lebo si nevie požičať na trhoch;

– po 16:30 – ako Putin povedal Macronovi, že na Európu nezaútočí;

– od 17:30 – čo presne svedčí o tom, že Rusi na vojny už nebudú mať peniaze;

– po 19:00 – či konečne zaberajú sankcie;

– od 22:30 – že najnovšie sankcie demotivujú Čínu aj Indiu spolupracovať s Ruskom;

– po 24:00 – či máme na stole reálny mierový plán a či sa rodí mier;

– od 27:30 – že Ukrajina chce najprv zastaviť boje, ale Rusko presne naopak;

– po 33:00 – ako je ruský mierový návrh tak zle napísaný, že sa vlastne nedá naplniť;

– od 34:30 – či je 19-bodový plán realistický mierový plán, alebo len ďalšia fikcia;

– po 35:00 – čo vlastne rozhodne o konci vojny;

– od 36:00 – že vojnu môžu rozhodnúť aj európske voľby;

– po 36:50 – ako sa Ukrajina môže poraziť sama;

– od 38:50 – že ruská vojna na Ukrajine už vojensky nedáva zmysel ani Rusku;

– po 40:00 – či by mier na Ukrajine nebol pre nás zlou správou, lebo by sa Rusko mohlo pripraviť na ďalšiu vojnu;

– od 41:00 – že Rusko by mohlo chystať ďalšiu vojnu, keby sme od nich začali znova kupovať ropu a plyn;

– po 43:00 – že sa treba rozprávať o kontrole a transparentnosti zbrojenia;

– od 44:00 – čo treba, aby sme mali garantovaný mier;

– po 46:00 – ako vyzerá vojenská transparentnosť;

– od 48:30 – či európske vojenské záruky Ukrajine nie sú najrýchlejšou cestou k vojne;

– po 49:00 – ako nám Ukrajinci svojimi životmi kupujú čas;

– od 49:20 – že ak sa rozpadne EÚ a NATO, vrátime sa do 19. storočia a môžeme zabudnúť na suverenitu;

– po 50:00 – prečo je zásadným problémom Donald Trump;

– od 50:30 – či sa dá dohodnúť s Ruskom.

Tomáš Balogh je šéf krajskej prokuratúry v Žiline, ktorý sa ocitol vo verejnom spore s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Tvrdí, že Žilinka mu nezákone zasahoval do citlivých politických káuz - konkrétne pre Ficovho švagra Svetozára Chabadu a šéfa úradu vlády Juraja Gedru mal Žilinka žiadať prísnejšie a rýchlejšie stíhanie. Verejne sa proti tomu ozval až keď sa ho generálny prokurátor pokúsil odvolať z funkcie. Balogh tvrdí, že to bolo pre zástupný dôvod a požiadal o pomoc Úrad na ochranu oznamovateľov. Prípad bude už zajtra riešiť Rada prokurátorov. Prečo sa obrátil aj na politikov?

Generálny prokurátor Maroš Žilinka chce Tomáša Balogha odvolať pre pochybenia pri obstarávaní nábytku na žilinskej prokuratúre. O jeho listoch tvrdí, že sú len vedrami špiny na vedenie generálnej prokuratúry.

Tomáš Balogh sa bráni, že sa nenechá odvolať zo zástupného dôvodu. S politikmi Smeru ani ich nominantmi podľa vlastných slov nič nemá.

V podcaste so žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom sa dozviete:

– od 1. minúty – ako malo vyzerať ovplyvňovanie politických káuz zo strany generálneho prokurátora;

– po 5:00 – že Maroš Žilinka mal vydať pokyny písomne, ale dal ich len ústne;

– od 7:00 – či nie je legitímne, aby nadriadený prokurátor žiadal rýchlejší postup v prípade Svetozára Chabadu;

– okolo 9:00 – ako mohol prokurátor Chabada neriešiť spisy neúmyselne;

– od 16:00 – prečo Maroš Žilinka tlačí na tieto kauzy;

– po 17:00 – že intenzita zásahov Maroša Žilinku vzrástli v jednej kauze v júli 2025, mesiac po neschválení jeho renty;

– od 19:00 – ako reaguje na to, že tieto prípady vyzerajú ako ochrana ľudí blízkych Smeru;

– po 21:00 – prečo verejne vystúpil proti Marošovi Žilinkovi až keď mu hrozí strata funkcie;

– od 25:00 – ako verí, že ho ochráni Úrad na ochranu oznamovateľov a či je už chráneným oznamovateľom;

– po 34:00 – prečo sa ho dotýkajú vyjadrenia Maroša Žilinku, ale neprekáža mu, ak jeho meno využíva Smer v politike;

– od 43:00 – prečo prokurátorke v kauze sekty AllatRa navrhol taký nízky disciplinárny trest a či jej prestal veriť;

– po 44:00 – že nerozumie, čím je kontroverzný jeho podriadený prokurátor Kováč.

Oprava: Redaktor v rozhovore nesprávne uviedol, že neschválenie renty pre generálneho prokurátora časovo zapadá s údajným zásahom do kauzy v novembri 2024. V skutočnosti koreluje až s druhým diskutovaným prípadom v júli 2025 (rentu poslanci odmietli v júni 2025).

A neuveríte, koho nasadili na debatu s Robertom Ficom po odchode nespokojných študentov.

Iný názor môže zaznieť, len ak je v súlade s koaličnou demagógiou a niektoré zákony sa menia len vtedy, ak zasiahnu členov vlády. Aj o tom je najnovší Ťažký týždeň.

Epizóda je sponzorovaná.

Slovensko nie je len v hlbokom úpadku, my dnes padáme strmhlav do priepasti. Hovorí v Ráno Nahlas šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Tento pád nás bude veľmi bolieť. Nebude však bolieť tých, ktorí tu dlho parazitovali na verejných i EÚ zdrojoch, ale bude to bolieť nás - teda tých, ktorí odtiaľto nemajú kde a ani začo odísť, dodáva predseda Najvyššieho kontrolného úradu. A prečo nám zdravotníctvo ukradli lobisti?

Úrad na ochranu oznamovateľov končí, po zániku verejnoprávnej RTVS je scenár už evidentne úplne jasný. Priveľa nezávislosti v tomto štáte môže mať fatálne následky. Môžete byť síce nezávislou inštitúciou v zmysle zákona, no ak sa tejto vládnej moci znepáčite, proste vás vygumujú. Bude ďalším na rade i samotné NKÚ?

Najvyšší kontrolný úrad totiž už pol roka nepokryte a veľmi hlasno hovorí, že naše verejné zdravotníctvo ovládli záujmy súkromných lobistických skupín. To zdravotníctvo, do ktorého síce smeruje 10 miliárd ročne, no napriek tomu sa v ňom na drahé lieky pre našich blížnych zbierame po rôznych internetových charitách. Na miliónové zisky majiteľov Zdravotných poisťovní však akosi peniaze vždy sú. A premiér? Ten mlčí, k zisteniam NKÚ sa nevyjadruje a naše zdravie i životy - ako premiérsku tému, verejne uchopiť nechce.

Miliardy z eurofondov pritom dokáže Slovensko čerpať iba v žalostnej desatine toho, čo sa nám ponúka. Ako to čerpanie vyzerá v praxi, nám priam demonštratívne predviedla takzvaná penziónová výzva. Penzióny, ktoré penziónmi nikdy neboli a v ktorej sa z vyše 50. skontrolovaných penziónov našli pochybenia v deviatich z nich, pričom šesť už vyšetrujú aj OČTK.

Minister pôdohospodárstva problém nevidí no a PPAčka - známa aj z kauzy Dobytkár, stále nedisponuje pečiatkou dôveryhodnej inštitúcie. K tomu môžeme pripočítať aj kauzy ministra Migaľa či dnes už bývalého vicepremiéra Kmeca, ktorý po odvolaní z vlády mieri do čela parlamentného výboru.

Natíska sa preto zásadná otázka. Naozaj vieme, kam všetky tie zvyšujúce sa dane či odvody, ktoré od nás táto vláda žmýka už v treťom konsolidačnom kole, smerujú, čo s nimi vláda robí a ako to, že ich nevidieť v zlepšujúcich sa službách tohto čoraz viac kolabujúceho a rozpadajúceho sa štátu? A ak to nevidieť a ani necítiť, prečo máme tento "Potemkin" - oficiálne zvaný aj ako Slovensko, vlastne financovať? A prečo nevyvodzujeme zodpovednosť za chyby či hriechy politikov a štátnych manažérov?

Témy a otázky pre šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas, tentoraz opäť pravidelný rozhovor so šéfom NKÚ Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dvaja poľskí občania rovnakého pohlavia uzavreli manželstvo v Nemecku. Doma ich však orgány nechceli uznať za manželov. Súdny dvor Európskej únie pred niekoľkými dňami povedal, že členské krajiny im musia priznať rovnaké práva.

O praktických dôsledkoch pre život ľudí na Slovensku hovorí v podcaste Jarmila Zahradníková, odborníčka na rodinné právo, ktorá pôsobí na Slovensku. „Nie je to zázrak na počkanie, ale je to krok správnym smerom,“ hovorí.

Nahrával Vladimír Amrich.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítala dvojica Julo a Muťo Júliusa Sauera, otca slovenských reprezentantov Lea a Maria Sauerovcov. Otvorene hovoril o tom, aký je pocit vychovať dvoch hráčov, ktorí si plnia svoj futbalový sen. V rodine sa športu venovali prirodzene, obaja rodičia študovali na FTVŠ a futbal bol súčasťou ich detstva.

Július Sauer priznal, že reprezentácia bola pre chlapcov ešte v roku 2016 „sen v plienkach”, no postupne sa z neho stala realita. Za dôležitý moment považuje rozhodnutie odísť zo Slovana do Žiliny v takom mladom veku. Hoci to v tom čase pôsobilo netradične, dnes je presvedčený, že to bol správny krok.

Chlapci sa rýchlo osamostatnili, cestovali sami, bývali na internáte a získali podľa neho „školu života”, ktorá im neskôr uľahčila aj zahraničné pôsobenie. „Bolo to náročné, ale spätne vidím, že im to strašne pomohlo,” dodal.

Keď sa objavila ponuka Feyenoordu pre Lea, odlúčenie už neriešili tak dramaticky. Zvyk z akadémie im pomohol a prestup prebehol hladko. Július Sauer priblížil, že záujem klubu vznikol na mládežníckych majstrovstvách Európy v Eindhovene, kde Leo zaujal šéftrénera skautov.

Prestup sa dotiahol po niekoľkých mesiacoch a výrazne mu pomohol aj príchod Dávida Hancka. „Keď sa Leo dostal prvýkrát do ‚áčka’, tak už tam Dávid bol a vtedy mu obrovsky pomohol,” vysvetlil.

Július Sauer podrobnejšie opísal aj prestup Maria do Toulouse. Podľa jeho slov išlo o dlhé a náročné rokovania, no francúzsky klub vidí v mladom Slovákovi veľký potenciál. Mesto aj prostredie ho milo prekvapili a pozitívne hodnotí aj dôveru, ktorú Mario dostal v úvodných zápasoch.

Július Sauer sa v rozhovore okrem iného vyjadril aj k domácej najvyššej futbalovej súťaži, kde za najväčší problém označil návštevnosť. Podľa neho máme množstvo talentov, no prázdne tribúny brzdia výkony aj atmosféru ligy.

Umelá inteligencia nám sľubuje raj na zemi, no zatiaľ si vymýšľa fakty a desí teológov. V novej epizóde podcastu PočúvAI sme sa pozreli na nový model od Google, ktorý vám síce na jeden klik vyrobí prezentáciu, no bez zaváhania si vymyslí prepis súboru, ktorý ani nevidel.

Zatiaľ čo v Bruseli chystajú veľkú dereguláciu pravidiel, v Silicon Valley sa debata posúva do sfér, ktoré by ste čakali skôr v kostole. Technologickí lídri vážne riešia, či AI urýchli druhý príchod Krista, alebo či ide o dielo Antikrista. Je bezpečné nechať si radiť v otázkach hriechu od stroja, ktorý „halucinuje“?

V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.

Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.

TIP:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ 

V podcaste sa dozviete:

Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:

Nový Gemini 3

Antikrist a Peter Thiel

AI pre druhý príchod Krista

Obavy aktivistov o Omnibuse od EÚ

Esej: Analýza zosúladenia modelu Gemini 3

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Budovy v EÚ spotrebujú obrovské množstvo energie. Na Slovensku je situácia špecifická množstvom rodinných domov zo 60. až 80. rokov, ktoré často prešli len čiastočnou alebo žiadnou rekonštrukciou. Potenciál na úsporu je v týchto prípadoch obrovský a môže dosahovať stovky eur mesačne. Ako však zistiť, čo sa oplatí práve vám, bez zložitej technickej dokumentácie?

V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s Petrom Boledovičom, špecialistom VÚB banky na ESG. Predstavujú novú Kalkulačku zelenej rekonštrukcie – nástroj, ktorý na pár klikov odhadne vaše potenciálne úspory, náklady na rekonštrukciu aj možnosti financovania, vrátane prehľadu o dotáciách.

Podcast prinášame v spolupráci s VÚB bankou.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!

TIP:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Legenda slovenského basketbalu Radoslav Rančík sa v podcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozrozprával nielen o minulosti, ale najmä o súčasnosti a budúcnosti basketbalu na Slovensku. Rozhovor je plný pikantných spomienok, ostrých názorov aj cenných rád pre mladých hráčov.

Radoslav Rančík v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo už nehrá basketbal ani na rekreačnej úrovni a čo ho odradilo od mestskej ligy. Kriticky sa vyjadril k mentalite slovenských hráčov, ktorí podľa neho v konfrontácii so zahraničnými súpermi často prejavujú „malomeštiactvo”.

Osobitne zaujímavé sú jeho postrehy k reprezentačným témam. Chválil ženskú reprezentáciu za energiu v novembrových kvalifikačných zápasoch a hovorí o šanciach mužského tímu pred predkvalifikáciou ME 2029. Nezabudol ani na mladé talenty – o synovcovi Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý v NCAA dáva priemerne 15 bodov, hovoril ako o potenciálnom adeptovi na NBA.

Zaujímavý je aj jeho pohľad na domáce klubové úspechy. Prievidzu a Levice pochválil za systematickú prácu a marketingovú komunikáciu, zároveň sa však kriticky vyjadril k spôsobu, akým prebehla transformácia Interu Bratislava na Slovan.

Radoslav Rančík odhalil aj jednu pikantnosť zo svojej kariéry – ako ho v minulosti hľadal Interpol kvôli autu od poľského klubu, ktorý mu nezaplatil. Spomínal aj na časy na Ukrajine, kde prezident klubu po prehre strhol hráčom 15 % z platu.

V závere rozdával mladým hráčom rady, ktoré vychádzajú z jeho bohatých skúseností. Dôraz kladie na „inštinkt zabijaka” a na to, aby každý tréning brali ako zápas.

Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, ponúka unikátny pohľad jednej z najvýraznejších osobností slovenského basketbalu na súčasné dianie na domácej i zahraničnej scéne.

Vojna či mier? Svet stojí pred dilemou – na jednej strane sme svedkami mierových rokovaní, svetoví lídri a generality sa zaoberajú návrhmi nejasnej rusko-americkej proveniencie, Ukrajina však na dennej báze ráta obete raketových či dronových útokov. Naviac – zaznievajú znepokojivé scenáre o poslednom pokojnom lete, ktoré je pred nami a o prípravách Moskvy na útok proti niektorému z malých štátov Únie.

A u nás vláda ústami premiéra odobruje už prvý nástrel mierovej dohody, ktorá počíta síce so suverénnou Ukrajinou, no bez Krymu a Donbasu, s červenou pre NATO i pre jeho ďalšie rozširovanie, s vyriešením akýchsi „nejasností posledných 30-ich rokov“ či výraznú redukciu ukrajinskej armády. Zoznam, ktorý sa za pár dní výrazne zmenil, no z našich končín zarezonovala aj preferencia Ukrajiny „kompletne pod ruským vplyvom“, ako ju predstavil druhý muž rezortu obrany Igor Melicher zo Smeru.

Z toho Smeru, ktorý dostal do programového vyhlásenia volanie tejto vlády po presadzovaní „v prvom rade záujmov Slovenska“. Paradoxne v čase, keď je náš východný sused pod krvavou agresiou Moskvy.

Aký je pohľad Tomáša Valáška, poslanca opozičného PS, ktorý je aj „tieňovým“ ministrom obrany?

Sú prvoradé záujmy Slovenska, či hľadanie priesečníkov so záujmami partnerov, zvlášť v čase vojny?

„Chceme, aby Ukrajina bola v pozícii naďalej klásť efektívny odpor. Najväčšou pomocou zo strany Slovenska bola práve vojenská pomoc. Je hanebné, že ju Robert Fico odoprel,“ tvrdí Tomáš Valášek, tieňový minister obrany opozičnej strany PS. „Naopak, tým, že rétoricky podporil Vladimíra Putina a vyzýva Ukrajinu na de facto kapituláciu, len predlžuje vojnu, lebo dáva Vladimírovi Putinovi dôvod myslieť si, že on bude vedieť zlomiť Západ politicky,“ dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hokejová extraliga sa prehupla do svojej druhej tretiny základnej časti. V posledných týždňoch sme boli svedkami viacerých zaujímavostí. V novej časti Trefného strieľaniasa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista a expert JOJ Šport Martin Kalináč pozreli na otázku o budúcnosti hokeja v Michalovciach, odchod Tommiho Hämäläinena z Trenčína či pohodovú atmosféru v Košiciach a zdvíhajúci sa Poprad.

Mierový plán pre Ukrajinu či taktický manéver Moskvy? 

Z 28 na 19 - na toľko sa mal znížiť počet bodov mierového plánu pre Ukrajinu. A ak ten pôvodný považoval Kyjev a jeho európski spojenci za „zoznam želaní Kremľa“ – hoc z pera Washingtonu, nový – po úpravách „koalície ochotných“ – sa môže stať bázou pre ďalšie rokovania. 

Z Kyjeva zaznieva opatrné „áno“, doplnené „potrebou ďalších úprav“. 

A Moskva? Ak v AbúZabí americká strana o rokovaniach s ruskou delegáciou hovorila v termínoch „dobré“ a „zostávame optimistickí“, kontrastne pôsobia pokračujúce masívne ruské útoky na ukrajinské ciele, nevynímajúc metropolu Kyjev. 

A z viacerých európskych vládnych adries zaznieva, že „ak sa vojna na Ukrajine skončí, uvoľnia sa ruské zdroje na ovplyvňovanie iných oblastí“. 

Donald Trump najnovšie hovorí už len o „pár zostávajúcich bodoch nezhody“ a chce sa stretnúť so Zelenským.

A čo skúsenosť s prvým obyvateľom Kremľa? Raz už o neútočení hovoril. 

Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. 

„Ja si dokonca myslím, že celá táto akcia s tým 28-bodovým plánom bola vo veľkej miere zo strany Kremľa aj takpovediac PR akcia na ukázanie toho, že v skutočnosti Ukrajina nechce mier. To bolo proste „blame game,“ hovorí bývalý šéf slovenskej diplomacie a analytik Globsecu Miroslav Wlachovský.

„Ukrajina je vo veľmi ťažkom postavení. Je v podstate medzi dvoma mlynskými kameňmi, tak ako to prezident Zelenskyj koniec-koncov povedal. Podľa mňa jednoducho Ukrajina pristúpila k tomu racionálne v tom zmysle, že my musíme teraz ukázať, že máme ochotu rokovať o mieri,“ dopĺňa.

„Ak sa nepodarí dosiahnuť mier, ktorý - a ja to hovorím od začiatku celého tohto - potrestá agresora a odškodní obeť aspoň do nejakej miery, tak proste nebude spravodlivý a povedie k ďalším napätiam, povedie k pokračovaniu konfliktu,“ hovorí Wlachovský. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Recenzia skvelého auta vyrobeného v Žiline, Kie EV4, a rozhovor s expertom na autopriemysel aj o tom, ako zasiahne konsolidácia verejných financií strednú triedu. 

Stredná vrstva si nové auto môže dovoliť čoraz menej. Expert na autopriemysel vidí dve cesty pre príjmovú skupinu do tritisíc eur: kúpu jazdeného auta alebo dlhodobý prenájom. Odpočty DPH sa museli zmeniť, na firmy si ľudia písali aj kabriolety a Porsche, hovorí Vladimír Orth v rozhovore. 

Koniec spaľovákov sa zrejme odkladá

Plán Európskej únie zakázať nové registrácie benzínových a naftových áut od roku 2035 naráža na realitu.

Svedčí o tom nielen vývoj v autopriemysle, ale aj silnejúci politický tlak. Paradoxne, práve v čase neistoty prichádzajú na trh elektromobily, ktoré sú lepšie než kedykoľvek predtým. Dôkazom je aj horúca novinka z Tepličky nad Váhom – Kia EV4, ktorú sme jazdili jeden týždeň.

V dnešnej časti podcastu Autobazar.EU sme sa pozreli nielen na novú slovenskú Kiu, ale aj aktuálnu situáciu na trhu. Pozvanie do štúdia prijal Vladimír Orth, expert na autopriemysel. 

Prebrali sme aj tieto témy:

TEST: Kia EV4 – Slovenská, luxusná a prekvapivo dospelá

Kia nám na týždenný test poskytla svoj novší prírastok, model EV4. Hoci ide technicky o hatchback, so svetlou výškou podvozka 14 cm ju môžeme zaradiť aj do kategórie nižších, dynamických crossoverov.

Mali sme tú česť byť priamo pri spustení výroby v septembri v Tepličke nad Váhom, takže nami testovaný exemplár v nádhernej modrej farbe bol doslova "ešte horúci z výroby".

Interiér: Luxus bez chémie

Prvé, čo vás po nasadnutí zaujme – alebo skôr nezaujme – je absencia špecifickej arómy nových koncernových áut. V interiéri necítiť výpary lepidiel ani farieb. Je to zrejme dôsledok masívneho využívania recyklovaných a dlhodobo udržateľných materiálov. Napriek tomu pôsobí vnútro auta krásne, priam luxusne.

Dojem čerstvosti potvrdzovali aj reakcie okolia, ľuďom sa nová Kia skutočne páčila. Vyzerá moderne, nadčasovo a úspešne sa vyhýba gýču. Nesnaží sa za každú cenu kričať "som elektromobil". Namiesto prvoplánových oblín tu vidíme ostro rezané línie a agresívny výraz, ktorý osloví aj konzervatívnejšieho zákazníka. Mnohí okoloidúci ani netipovali, že ide o čistý elektromobil.

Baby EV6: Dosť miesta pre rodinu

Pokiaľ ide o priestor, EV4 pocitovo pripomína skôr väčší model EV6, než hierarchicky bližšie postavený model EV3. Cítiť to najmä na hodnotnom spracovaní interiéru a jazdnom komforte.

Funkčne sú si tieto vozidlá veľmi blízke, rozdielna je najmä veľkosť. EV6 je podstatne dlhšia, ale priestor v prvom aj druhom rade je veľmi porovnateľný.

Úžitková hodnota EV4 hatchback bez problémov pokrýva bežné rodinné potreby. Kufor má kapacitu 459 litrov, v interiéri je množstvo odkladacích priestorov, miesto pre zavesenie oblečenia, nechýba ani zadná stredová opierka. Praktickosť dopĺňa nosnosť strechy 80 kg a možnosť ťahať brzdený príves do 1 tony.

Technologický náskok Kie v praxi

V čom Kia skutočne exceluje, je technologická výbava. Asistenčné systémy sú spoľahlivé nielen na diaľnici, ale aj v meste. Udržiavanie v strede jazdného pruhu zvláda aj ostrejšie zákruty v hustej premávke nadštandardne dobre.

Špeciálnu pochvalu si zaslúžia výkonné svetlomety. Podľa našich skúseností osvetľujú vozovku (najmä v noci na diaľnici) dokonca efektívnejšie než pri modeli EV6.

Veľkým plusom je funkcia V2L (Vehicle-to-Load). Vďaka 230 V adaptéru na nabíjací konektor auto slúži ako obrovská pojazdná powerbanka pre menej výkonné elektrické spotrebiče.

Jazdné dojmy: Zábavná, no rekuperáciu sme radšej vypli

Jazdne je EV4 dôkazom, že elektromobily nie sú nudné. Ponúka viacero režimov rekuperácie, no nám sa najviac osvedčil komfortný režim s vypnutou rekuperáciou, kedy auto doslova "plachtí" zotrvačnosťou. Pri zapnutej rekuperácii je akceleračný pedál citlivý na uvoľnenie, vtedy budú vaši pasažieri cítiť nepríjemné brzdenie.

V nízkych rýchlostiach je auto hravé a parkovanie je hračka, hoci priemer otáčania 10,86 m - čo nie je úplne najmenej.

Z 0 na 100 km/h zrýchli za 7,7 sekundy. Synchrónny elektromotor (150 kW / 204 koní, 283 Nm) dodáva autu ľahkosť a pôsobivú dynamiku, ale pri plnom obsadení štyrmi pasažiermi je razancia pohonu citeľne miernejšia.

Vyzdvihnúť musíme aj tuhosť karosérie a odolnosť voči nakláňaniu v zákrutách.

Verzie a ceny: Ambiciózne nacenenie

Technické parametre a jazdný prejav pripomínajú skôr dostupnejšie elektrické BMW. Žiaľ, zodpovedá tomu aj cena.

Základná verzia (58,3 kWh batéria) začína síce pod 40 000 eur, ale testovaný model (81,4 kWh batéria) figuroval v ponukovom liste už za 52 770 € Pre porovnanie, väčšia EV6 začína na cene 48 690 €.

Aktuálne je v ponuke len verzia s predným náhonom (FWD), líši sa len výbava a kapacita batérie (58,3 kWh vs 81,4 kWh). Ak hľadáte štvorkolku, aktuálna ponuka vás zatiaľ sklame.

Na portáli Autobazar.EU aktuálne nájdete ponuku úplne nových modelov Kia EV4 s cenami od 48 000 do 56 000 eur. Vozidlá sú skladom a k dispozícii na západnom, strednom aj východnom Slovensku. Silným argumentom ku kúpe je záruka na nové vozidlo 7 rokov/150 000 km a až 8 rokov/160 000 km na akumulátor.

V zdravotníctve sa šetrí na všetkých frontoch. Do systému nové lieky prakticky nevstupujú a na výnimku sa k ním už nedostaneme. Budeme cestovať do zahraničia a platiť si liečbu z vlastného vrecka? Pýta sa predsedníčka Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb Tatiana Foltánová. Záleží štátu na našich životoch? Ak áno, prečo to necítia naši najzraniteľnejší?

Sú tu, všade medzi nami. Naše mamy, otcovia, sestry, bratia či dokonca i naše vlastné deti. Sú ich státisíce a bojujú o svoj život, o vlastné prežitie či aspoň o akú takú kvalitu ich života. Ľudia zo zriedkavými ochoreniami, či tí, ktorí potrebujú moderné lieky alebo inovatívnu liečbu. A sú ich státisíce.

Namiesto toho aby ich problémy riešil náš zdravotnícky systém, do ktorého už i tak nalievame zhruba 10 miliárd - a v ktorom je priestor i na také niečo, ako sú zisky Zdravotných poisťovní, ich dnes ale čoraz častejšie stretávame na charitatívnych internetových zbierkach, kde doslova žobrú o možnosť holého prežitia. I to je Slovensko v roku 2025.

Ide totiž o lieky, ktoré môžu zachrániť život, alebo výrazne zlepšiť zdravotný stav – no pacienti sa k nim neraz nedostanú. Minister zdravotníctva totiž tieto lieky prakticky stopol a odôvodňuje to najmä argumentom finančnej neudržateľnosti či netransparentnosti systému. V tejto rovnici tak ide ako o naše životy a zdravie, ako aj o ozaj veľké peniaze, či proste snahu skonsolidovať verejné výdavky.

Po prakticky pol roku intenzívnych rokovaní o tejto téme však strešné propracientské a pomáhajúce organizácie dávajú od vyjednávania s ministerstvom zdravotníctva ruky preč a rokovania pozastavujú.

To, čo táto vláda pripravuje, rozhodne nie je to, čo by pacientom pomohlo. Pacientom sa pohorší, nielen tým so zriedkavými ochoreniami, ale nám všetkým, varuje T. Foltánová. Už lekári samotní odporúčajú takýmto pacientom aby si zakladali crowdfundingové darovacie výzvy a to i pre pacientov v ozaj vážnych zdravotných peripetiách so zriedkavým či onkologickým ochorením, dodáva Stískalová.

Aký bol dôvod rokovania stopnúť a skutočne tejto údajne sociálnodemokratickej a národnej vláde záleží na našich životoch a zdraví? Aká je cena nášho života na dnešnom Slovensku? Ako nastaviť systém liečby zriedkavých ochorení, prístupu k moderným inovatívnym liekom a dá sa na tom ušetriť tak, aby sme zbytočne neumierali? No a prečo sa vlastne musíme na takúto liečbu zbierať na Doniu, keď si i tak platíme zdravotné odvody a do zdravotníctva rok čo rok tečú nemalé miliardy?

Témy pre Simonu Stískalovú z Platformy pomáhajúcich organizácií a Tatianu Foltánovú, predsedníčku Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Európska komisia si nebude môcť zatvárať oči pred zásahom do nezávislosti Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorú predstavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Zrušenie úradu, ktorý má nahradiť nový s novým vedením voleným súčasnou koalíciou a oklieštenými právomocami pravdepodobne skončí na ústavnom súde. Ale zaoberať sa rušením ďalšej inštitúcie budú pravdepodobne aj európske orgány.

„U nás interné systémy zlyhali, preto je Úrad veľmi dôležitý. Pán Eštok sa bráni trochu málo právnicky a naivne. Ak by sme jeho obranu uznali, celý systém by prestal fungovať," hovorí bývalý sudca Súdneho dvora Európskej únie Daniel Šváby v rozhovore pre Aktuality.

Nahrávala Kristína Braxatorová

Posledná reprezentačná prestávka tohto kalendárneho roka je za nami a najvyššia futbalová súťaž na Slovensku sa prehupla už do 15. kola. Aj po tomto víkende ostáva vo vedení Niké ligy MŠK Žilina a na opačnom konci beznádejne sedí FC Košice. O tom najpodstatnejšom sme podebatovali v 61. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Divoké zemetrasenie v Košiciach, otrasy zaznamenali aj v Spartaku Trnava, zmráka sa už aj nad Skalicou a čoraz menej slnečných lúčov vidieť aj nad ružomberským Čebraťom. K viacerým zásadným rozhodnutiam prišlo na ligovej scéne krátko pred novembrovou reprezentačnou prestávkou a ich následky sme mali možnosť vidieť aj po nej, keď sa znovu roztočil ligový kolotoč.

FC Košice hostil FC Spartak Trnava (1:2) a na lavičke oboch mužstiev sme videli nové mená v pozícii hlavného trénera, ktoré dočasne nahradili dvojicu Čechov Františka Straku, resp. Michala Ščasného. Tí sa pridali ku krajanom Petrovi Rumanovi, Jaroslavovi Hynekovi a Romanovi Skuhravému, ktorí sa v aktuálnom ročníku museli porúčať zo svojich pozícií.

Súboj v Košickej futbalovej aréne pútal z tohto hľadiska azda najviac, avšak 15. kolo Niké ligy prinieslo opäť množstvo ďalších zaujímavostí.

O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 61. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom a futbalovým odborníkom Otom Brunegrafom, ktorý v minulosti pôsobil aj na lavičke slovenskej reprezentácie po boku Čecha Pavla Hapala.

Uplynulý týždeň priniesol hneď niekoľko dôležitých správ, ktoré ovplyvnia takmer každú slovenskú domácnosť sledujúcu televíziu. Prečo Česká televízia žiada poplatky od slovenských operátorov a ako sa to dotkne našich peňaženiek? Prečo televízia JOJ opúšťa pozemné vysielanie a aké alternatívy divákom zostávajú? A prečo legendárna značka MTV sťahuje svoje tematické kanály zo slovenského trhu?

V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom o tom, čo tieto zmeny znamenajú pre bežného diváka, či hrozí zdražovanie televíznych balíčkov a aká je budúcnosť bezplatného televízneho príjmu na Slovensku.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!

TIP:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Téme sa venujeme aj v týchto techtoch:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Reč bola aj o nasledujúcich voľbách.

Jakub Gulík sa so šéfredaktorom Aktuality.sk Petrom Bárdym rozprávali o páde komunistov, kriedovej revolúcii a aj o Robertovi Ficovi a Vladimírovi Mečiarovi.

„Bez podpory kolegov by som to nedala,“ spomína Klára Hudáková, ktorá má za sebou skúsenosť hromadnej výpovede v Slovenskej národnej galérii po tom, ako do nej ministerka Šimkovičová dosadila svoje vedenie. „Som hrdá, že sme boli schopní ukázať takúto silu a odvahu,“ dopĺňa. „Je na to potrebná vnútorná sila, vnútorná integrita, s ktorou žijete každý deň a ktorá sa potom prejaví práve v ťažkých krízových situáciách, keď stojíte pred náročným rozhodnutím.“

Výpoveď – a to hromadná – ako výkrik o kolapse jednej inštitúcie. Slovensko ju zažilo koncom januára. Stovka zamestnancov Slovenskej národnej galérie vtedy predstúpila pred verejnosť a povedala svoje „nie“ účasti na jej kolapse. Na kolapse, za ktorým boli nominácie ministerky Šimkovičovej.

Odvolanú Alexandru Kusú, ktorá stála za zaodením galérie do nového krásneho šatu, v priebehu pol roka vystriedali z rozhodnutia ministerky hneď traja štatutári. Ich spoločným menovateľom však bola nekompetentnosť – o ktorej vydala svedectvo hromadná výpoveď zamestnancov galérie. 

Za verejný tlak a trištvrte ročnú obranu inštitúcie pred rozkladom teraz dostali ocenenie Biela vrana.

Lebo silné a sebavedomé inštitúcie sú predpokladom zdravej demokratickej spoločnosti. Ich obrana je tak obranou demokracie.

Výpoveď z protestu však má aj iné tváre: obavy z budúcnosti a boj s démonmi neistôt, či najobyčajnejšie hľadanie novej práce.

Koľko odvahy je na to potrebné? Otázka a témy pre Bielu vranu Kláru Hudákovú, niekdajšiu hovorkyňu galérie, ktorá ju našla v potrebnej miere.

„Občiansky odpor tu potrebuje injekcie podpory, odvahy a energie, inštitúcie si musíme brániť,“ hovorí Hudáková.

Hovorí, že ju napĺňa radosťou, že krok odporu v SNG si niekto všimol. „Môže to byť aj nejaká satisfakcia pre kolegov za to, čo urobili a zároveň to môže povzbudiť, alebo inšpirovať ľudí v iných inštitúciách, v iných prostrediach, ktorí si nie sú istí, či sa môžu ozvať, majú ozvať, čo majú robiť,“ hovorí.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Americké médiá minulý týždeň postupne zverejňovali uniknuté informácie o takzvanom mierovom pláne, ktorého hlavným cieľom má byť ukončenie vojenského konfliktu na Ukrajine. 

Tento 28-bodový plán potajme pripravovala administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v spolupráci s Moskvou. Nebolo preto prekvapením, že dokument bol výrazne naklonený Rusku a nevýhodný pre Ukrajinu. 

Slovenský premiér Robert Fico plán v pôvodnom znení vítal a otvorene sa hlásil k jeho podpore. Naopak, ďalší európski lídri vyjadrili znepokojenie a vyhliadky na jeho prijatie označili za veľmi nebezpečné. Tri európske krajiny preto spojili sily a vypracovali protinávrhso zmenami, ktoré Ukrajinu stavajú do výhodnejšej pozície.

O procese tvorby mierového plánu, ale aj o ďalšom vývoji v tejto veci, sa v dnešnom podcaste porozprávame s našou reportérkou Stanislavou Harkotovou, ktorá tému rusko-ukrajinskej vojny pokrýva už desať rokov a od roku 2023 pôsobí ako korešpondentka Aktuality.sk v Kyjeve.

Nahrávala Katarína Runnová

Reč bude aj o ministrovi, ktorý prehral súdny spor.

Ako sa Robert Fico vybral „školiť“ študentov a ako to dopadlo, zhrnul Ťažký týždeň.

Epizóda je sponzorovaná.

Začínal ako zootechnik pri dobytku v Michalovciach. Neskôr Zoltán Berghauer vybudoval svetoznámu firmu na výrobu bazénov. Dnes dáva peniaze aj svoj čas do výstavby škôl. Jednu otvoril v Namíbii, základný kameň druhej položil tento mesiac v Nepále. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.

 Zoltán Berghauer odišiel po Novembri ’89 za prácou do Viedne. Zo zarobených šilingov začal prispievať chudobnej rodine z Indie na štúdium ich dcérky. Po rokoch od nej dostal pozdrav aj kópiu lekárskeho diplomu. Keď pred tromi rokmi predal podiel vo firme, zvažoval, čo ďalej. „Časť ľudí si kúpi auto, lietadlo alebo kabelky. Ja som sa rozhodol, že musím pomôcť a to, čo mi bolo dané, musím dať aj niekomu inému,“ hovorí Zoltán.

V podcaste sa dozviete:

·      prečo podporuje vzdelávanie detí,

·      koľko stojí nová škola v Afrike,

·      ako bojoval s náčelníkmi nomádskeho kmeňa o vodu,

·      aký vianočný darček poslal do Indie,

·      čo vraví na dobré rady, aby si doprial Ferrari.

 Kto je Zoltán Berghauer?

Košičan Zoltán Berghauer spolu s partnerom vybudoval spoločnosť Compass Europe, ktorá patrí medzi troch najväčších výrobcov samočistiach bazénov v Európe. Je finalistom súťaže EY Podnikateľ roka 2020.

Po predaji svojho podielu sa venuje filantropii. Organizuje stretnutia pre potenciálnych sponzorov a vysvetľuje, prečo treba investovať do budúcnosti detí v Ázii či Afrike.

 Bod k dobru

V podcaste Bod k dobru, ktorý ste doteraz poznali ako Impact Talks, už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.

Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Valí sa na nás náboženské tmárstvo. Kresťanstvo však nemôže byť obranou bieleho patriarchátu voči LGBTI komunite. Katolícka hierarchia trpí imperiálnym myslením a nevysporiadaným vzťahom k telesnosti, hovorí Tomáš Petráček. Mal Ježiš mocenské ambície a chcel presadiť evanjelium do zákonov? A prečo je katolícka cirkev tak posadnutá sexualitou?

"Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno..."

Pripomína doslova revolučný odkaz Magnificat, teda chválospevu Panny Márie, významný český teológ, cirkevný historik a kňaz Tomáš Petráček.

Petrifikácia katolíckeho ideálu manželstva, novela Ústavy definujúca legálne pohlavia. Stigmatizácia liberálov či ostrakizácia LGBTI komunity, ale i strach z inakosti alebo akéhokoľvek progresu. Politizácia evanjeliového odkazu, obsedantná snaha riešiť sexualitu spoločnosti, účelová morálka, v ktorej cieľ svätí prostriedky a dokonca i konkubinát cirkevnej hierarchie s mocou. No a k tomu ešte aj moralizovanie bývalých komunistov, ktorí sa dnes oháňajú kresťanskými tradíciami a hodnotami bývalých ideových oponentov.

Kde v tomto všetkom môžeme nájsť aspoň štipku posolstva Tesára z Nazaretu a ako celá táto snaha o politickú, mocenskú, ako i kultúrnu hegemóniu vôbec súvisí s evanjeliovým odkazom?

Ježiš na púšti čelil trom diablovým pokušeniam. Pokušeniu tela - teda žiadostivosti, pokušeniu viery - teda pýchy a napokon, pokušeniu svetskej slávy a moci.

Ako tie naše kresťanské cirkvi obstáli v tejto skúške viery i hodnôt, zvlášť ak centrálny pojem našej najdominantnejšej cirkvi - teda katolícky, znamená univerzalitu a všeobecnosť, ktorá nikoho - zvlášť pre jeho pôvod, postavenie či orientáciu nevylučuje? O čom vypovedá všetok ten strach časti cirkevnej hierarchie a čo hovoria jej imperiálne ambície? Prečo im teda nestačí byť tou biblickou "soľou zeme," ale chcú opäť moc a slávu sveta? No a napokon, ako by malo vyzerať kresťanstvo dnešných dní a kde v tomto čoraz neistejšom a nestabilnejšom svete hľadať pokoj v duši a Boha vo svete?

Kresťanstvo nemôže byť o strachu, ale musí byť opäť avangardou. Nikde v evanjeliách sa nehovorí, že meno Boha je zvyk, pripomína beckettove slová Tomáš Petráček. O homosexualite - podľa toho, čo o nej dnes na základe vedy vieme, nevypovedá Biblia vôbec nič. No a z toho vyplývajú i veľké teologické otázky, dodáva.

Ráno Nahlas s teológom, cirkevným historikom a kňazom Tomášom Petráčkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pritom športové výkony Dominiky, Mariána aj Mareka sú na porovnateľnej úrovni - vyhrať WTA, ktoré Dominika vyhrala, znamená vyhrať finále ženskej svetovej elity. Má teda naša jediná top slovenská tenistka tohto rangu menšie právo na luxus ako chalani – lebo je žena? Prečo teda luxus pri mužoch „nevadi“, ale pri žene áno?

A úprimne... nevyžila jedna rodina (alebo aj viac) z Marekovho Ferrari dlhšie než štyri mesiace? (Mareka máme radi, len dávame veci do kontrastu). O tom, ako Dominika vníma rodovú rovnosť, mediálny tlak, lásku a jej podoby, a aj o tom, kedy je čas zo vzťahu odísť, sme sa rozprávali v najnovšej časti podcastu Ženy ako my z dielne Diva.sk.

Vo svete vám úspech doprajú, na Slovensku naňho rýchlo zabúdajú

Dominika vyhrala osem turnajov kategórie WTA a dva turnaje kategórie ITF. Dosiahla na finále na Australian Open v roku 2014 a víťazstvo na WTA Finals v Singapure v roku 2016. Stala sa prvou Slovenkou, ktorá dosiahla majstrovské kolo Grandslamu. V novembri 2019 ohlásila koniec kariéry.

Vydala sa, má dve deti, rada sa pekne oblieka, dopraje si a niečo z toho zdieľa aj na Instagrame. Bulvár to však často interpretuje ako vystatovanie sa.

„Ja to nečítam, ale som človek z mäsa a kostí, niekedy sa ma to dotkne,“ priznáva Dominika a porovnáva to so svojimi kolegyňami zo zahraničia.

„Keď ich kritizovali, tak za ich úspechy. Napríklad Talianka Flavia Pennetta je tvárou značky Giorgo Armani a všade chodí v ich kúskoch. Lieta si private jetom, ale nikto ju za to neohovára, že je to príliš. Tá mentalita je u nás iná.“

Musela som vyrásť rýchlejšie ako moje rovesníčky ale rúhala by som sa, keby som tvrdila, že som nemala detstvo

„Bola to jediná cesta, ktorou som musela ísť, nebolo žiadne doprava alebo doľava,“ neľutuje svoje detstvo Dominika.

Makala na sebe odmalička a ako sama priznáva, za tie úspechy okrem disciplíny vďačí aj ľuďom okolo seba. Hoci peniaze jej dávajú slobodu, nikdy neboli motiváciou. Tie prvé zarobené dokonca ani nečakala.

„Prekvapilo ma, že mi za to budú ešte aj platiť. Hoci som musela vyrásť rýchlejšie, bez tenisu by nebola Dominika Cibulková. Nemala som síce stužkovú, ale vynahrádzam si to teraz.“

A má jasno, či deti pôjdu v jej šľapajach. Po tenisovej kariére prišlo materstvo: na prvom mieste bol Jakubko a nie Dominika. Materstvo ju prekvapilo svojou intenzitou a tým, ako veľmi a stále chcela byť s tým malým človiečikom. Netají sa ani tým, že pri druhom dieťati to už bolo jednoduchšie.

Naspäť do formy sa dostávala takmer 2 roky. Vysvetľuje aj špekulácie o Ozempicu

Disciplína športovkyne, strava a režim pri chudnutí u zdravého človeka prinesú výsledky. Dominike to trvalo mesiace, svoju cestu zdieľala na Instagrame. Inšpirovala mnohé ženy, no nevyhla sa ani špekuláciám o Ozempicu. V podcaste nám vysvetlila, ako to bolo.

S Michalom sme neskutočne zohratí.

S manželom Michalom Navarom fungujú ako skvelý tandem. Bol jej manažérom počas športovej kariéry, dnes sú rodičia, partneri a majú biznis. Vo vzduchu však visí téma manželskej krízy, ktorá plní bulvárne plátky. Pred domom aj škôlkou, kam chodí Jakubko, stepujú paparazzi.

V podcaste sa okrem iného dozviete:

V paralyžovaní nie je základom vášho úspechu len dobrý výkon na svahoch, ale aj rozhodnutie lekárov. Alexandra Rexová je 20-ročná slovenská paralyžiarka so zrakovým znevýhodnením, ktorej lekári pri posudzovaní jej stavu na preteky tvrdia, že vidí lepšie ako vidí. V Olympijskom videocaste hovorí o bizarnostiach, ktoré zažila pri kontrole a celkovo o nespravodlivosti v parašporte. Dozviete sa však aj, prečo je jej vzor Milada Horáková a prečo si založila vlastný podcast.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

Kvalifikácia o postup na MS vo futbale 2026 je na konci. Slovensko ju ukončilo výhrou so Severným Írskom a debaklom v Nemecku. Postúpilo tak do baráže, v ktorej sa stretne doma s Kosovom a ak postúpi, tak taktiež doma s lepším z dvojice Turecko - Rumunsko. Ako hodnotiť kvalifikáciu? Mali by sme hodiť prehru s Nemeckom za hlavu? Prečo v závere striedal Pekarík? Ako robí Calzona nomináciu? Aj to sa dozviete v podcaste Z redakcie od futbalových redaktorov ŠPORT.sk Erika Farkaša a Jána Jasenku.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Nemecký minister obrany Boris Pistorius zaujal výrokom o možno poslednom mierovom lete. Spravodajské služby a silové zložky viacerých západných spojencov totiž zhodne varujú, že Rusko sa pripravuje na vojenskú konfrontáciu s členskou krajinou NATO. Ako by to vyzeralo a ako by vyzerala naša odpoveď?

Vojenský analytik Vladimír Bednár v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že ruský plán predpokladá útok na jednu z menších krajín, ktorú by rýchlo obsadili, a politici krajín NATO by potom stáli pred ťažkou dilemou, či pošlú vojakov zomierať pri náročnom oslobodzovaní napríklad Estónska alebo Litvy. Alebo v prípade pádu Ukrajiny aj Slovenska.

Rozhovor nahrával Peter Hanák. Na tomto podcaste sa podieľali aj Sára Smatanová a Adam Obšitník.

Slovenský futbalový tréner Adrián Guľa otvorene prehovoril o svojej prvej sezóne v lotyšskom tíme FC Riga, kde hneď v úvodnom ročníku doviedol klub po štyroch rokoch k vytúženému majstrovskému titulu. V exkluzívnom rozhovore v podcaste Striedame! na ŠPORT.sk odhalil nielen detaily zo zákulisia úspešnej sezóny, ale aj momenty, keď musel zvažovať svoj odchod.

Adrián Guľa neskrýva, že úvod v Rige bol dramatický. Po prvých štyroch zápasoch mal bilanciu 1 výhra, 2 remízy, 1 prehra. „Ešte som nebol ani vybalený. Býval som na akadémii,” priznáva otvorene tréner, ktorý do projektu išiel s jasným poslaním - vyhrať titul alebo odísť.

Situácia bola natoľko vyhrotená, že s manažmentom klubu si museli nanovo nastaviť pravidlá spolupráce. „Dostali sme to na hranu a z nej sme sa potom odrazili do pozitívna, ale naozaj to bolo na hrane,” vysvetľuje 50-ročný kouč, ktorý v kluboch ako Plzeň či Dunajská Streda nebol zvyknutý na takýto typ riadenia.

Po zvládnutí úvodnej krízy prišla nevídaná dominancia. Riga zaznamenala 15 víťazstiev po sebe a celkovo 31 zápasov bez prehry. Ako sa to podarilo? Adrián Guľa odhalil svoju filozofiu budovania tímu: „Vnímam hráčov ako ľudí, ako partnerov. Disciplína, charakter a dobrá mentalita plus silný team spirit.”

Zaujímavou súčasťou rozhovoru je pohľad do fungovania klubu s hráčmi z 10 rôznych národností - od Peru cez Ghanu až po Ukrajinu. „Medzi hráčmi sa rozpráva minimálne tromi jazykmi,” opisuje Adrián Guľa prostredie, kde angličtina, španielčina aj francúzština tvoria každodenný komunikačný mix.

Šokujúcim odhalením je finančné nastavenie klubu: „Pätnásť víťazstiev za sebou a jednoducho nula. Čistá nula.” Prémie boli viazané výlučne na konečný výsledok - zisk majstrovského titulu.

Tréner sa venoval aj neúspešnému pokusu prebojovať sa do skupinovej fázy európskych pohárov, kde Rigu vyradila pražská Sparta. Zároveň načrtol víziu klubu do budúcnosti a hovoril aj o tom, čo by ho presvedčilo na odchod z Lotyšska.

V rozhovore Adrián Guľa neskrýval ani emócie po nedávnom vysokom debakli slovenskej reprezentácie, v ktorej s hráčmi má osobné vzťahy z predchádzajúcich pôsobení.

Celý rozhovor prináša úprimný pohľad na život trénera v zahraničí, fungovanie moderného futbalového klubu pod vedením ruského investora Sergeja Lomakina a detaily z prostredia lotyšskej ligy, o ktorej sa na Slovensku vie len málo.

„Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu,“ hovorí Ladislav Snopko, osobnosť Novembra’89.

Dážď, chlad a vietor novembrových námestí a napriek tomu desaťtisíce naprieč vekovým spektrom. Teplo a pohodlné sedenie nitrianskej haly a podľa experta poldruha tisíca zväčša starších dôchodcov. A ak prví šli do nepohody slovenských miest po vlastných, tých druhých si do Nitry zviezol Ficov Smer. Naviac, niektorých v domnení, že idú za kultúrou.

A ak desaťtisíce zmrznutých po celej krajine kričali „dosť bolo Fica“, v Nitra – on premiér – pozýval na hity Karola Duchoňa. A že Slovensko normálne žilo a tvorilo aj pred Novembrom’89, že tu máme priveľa politických strán alebo že je potrebné otvoriť vyšetrovanie Kuciakovej vraždy - pre Epsteinovu komunikáciu s „Mirom“.

A Ficova stranícka dvojka – Tibor Gašpar – sa z Nitry virtuálne pýtal námestí, proti čomu protestujú, ak aktuálna vládna väčšina vzišla z demokratických volieb.

Z mrazu a dažďa bratislavského Námestia slobody však prišla virtuálna odpoveď: „proti ficovskej lúzokracii“, ktorá chcela ešte aj sviatok - symbol - obrať o jeho sviatočnosť. Jej autorom je jeden z mužov Novembra spred 36-ich rokov Ladislav Snopko. Tohtoročný 17. november označuje za tretí najdôležitejší v dejinách. Budem sa pýtať, prečo?

„To, čo sa začína diať na Slovensku, smeruje k tomu, voči čomu bojovali sedemnáste novembre rokov 1939 a 1989,“ hovorí Snopko. „Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu. Žiaden fašista nespochybňoval guľatosť Zeme. Ja ho deklarujem ako boj proti úpadku vzdelanosti,“ dopĺňa.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Stropkov, Svidník, Revúca, Rožňava ale aj Skalica či Púchov. Aj to sú oblasti, kde odborníci z Protimonopolného úradu odhalili vyššiu koncentráciu na trhu práce. Keď je konkurencia slabá a zamestnávateľov málo, trpi aj zamestnanci.

Situácia sa síce zlepšuje, no stále nie sme pomerom miezd k výkonu ekonomiky ani na európskom priemere, hovorí hlavný ekonóm úradu Vladimír Peciar.

Miroslav Lajčák musí pre komunikáciu s Epsteinom skončiť, a po Petrovi Kmecovi by mal odísť aj minister Migaľ, hovorí opozičná poslankyňa Veronika Remišová. Ako predsedníčka parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií tvrdí, že Robert Kaliňák si kúpil vilu zo svojich peňazí, nie z manželkiných. Ako hodnotí Kaliňákove priznané 700-tisícové príjmy?

V podcaste s Veronikou Remišovou sa dozviete:

1:00 – Čo je reálny problém a čo prekrývanie – od kriedovej revolty po konsolidáciu.

1:40 – Ako vníma kriedovú revoltu.

2:30 – Ako Fico klame a zvoláva dôchodcov, kým slušní ľudia (študenti) sa sami a bez peňazí schádzajú v daždi vyjadriť názor.

3:50 – Kauza Lajčák/Epstein: Či by mal Miroslav Lajčák odísť z funkcií.

4:30 – Aký problém predstavuje komunikácia s Epsteinom a do akej miery by mal Lajčák vysvetliť svoje styky s ním.

8:40 – Či nemohla byť náhoda, že najlepšie projekty pod Petrom Kmecom mali firmy blízke Hlasu.

10:00 – Že Peter Kmec urobil to isté ako exminister Plavčan, iba horšie.

11:30 – Že Veronike Remišovej sa vyhráža poslanec Bartek, ktorého asistent mal dostať dotácie.

12:10 – Či by mal odísť aj minister Migaľ za netransparentný tender na IT projekty v hodnote 140 miliónov eur.

14:30 – Či je Tomáš Drucker vhodný kandidát na vedenie rezortu eurofondov.

17:20 – Či vieme, odkiaľ má Robert Kaliňák 700-tisícové príjmy.

20:00 – Že koalícia chráni Pavla Gašpara pred kontrolou jeho majetku.

23:00 – Že zákony sa nemenia pre ľudí, ale pre ministra Šutaja Eštoka.

20:40 – Že kontrolu majetkových priznaní by nemal riešiť politicky zložený parlamentný výbor, kde má koalícia väčšinu, ale nezávislý úrad.

Premiér sa dožaduje úcty, ktorú on sám občanom nepreukazuje. Rešpekt k funkcií premiéra ale neznamená rešpekt k osobe premiéra, hovorí expremiérka Iveta Radičová. "Môžete mať niekoho v úcte, kto na vás nemá jediné pekné slovo? To nejde," dodáva. Vládna garnitúra podľa nej gumuje hodnoty Novembra 89 i hodnoty demokracie. A krajina? Tá pod ich vedením upadá.

Od pádu socializmu uplynulo už takmer toľko rokov, koľko celý tento zločinný režim vôbec trval. Je 36 rokov po Novembri 89 a jeho plných námestí žiadajúcich pád normalizačného režimu, no časy "Papierových hláv" a normalizačných praktík sa akoby plazivo vracali späť. Premiér vyháňa odbojných študentov bojovať na Ukrajinu, verejnoprávny Telerozhlas sa vracia k vládnej propagande, vládna moc útočí na kritické médiá i mimovládky, škandalizuje rodiny oponentov a priazeň voličov si kupuje doslova na miliardové dlhy.

A naša krajina? Tá upadá priamo pred našimi očami. Havarujúce vlaky, padajúce mosty, nedostavané diaľnice, zdravotníctvo, pri ktorom sa na smrteľne choré deti skladáme na charitatívnych portáloch no na zisky poisťovní nám nejaký ten miliónik predsa len vždy ostane. No a mládež - ktorá vtedy "Nežnú" odštartovala, dnes z krajiny v čoraz masovejších počtoch uteká. K tomu treba ešte pripočítať aj hlboko polarizovanú, silne zakonšpirovanú spoločnosť, v ktorej už nedôvera voči všetkému - a všetkým, presahuje akúkoľvek únosnú mieru.

Je toto naozaj ten sen, za ktorý sme v zime a snehu novembrových námestí štrngali a kam sa vytratili hodnoty Novembra 89? Ako to, že nám dnes vládnu i takí, ktorí Novembru 89 nevedia prísť na meno no normalizačné praktiky a móresy papierových hláv spred Novembra im vôbec nie sú cudzie? No a prečo rastie nostalgia za bývalým režimom s totalitnými praktikami a ako to, že našej spoločnosti chýba nielen akákoľvek kontinuita, ale aj vízia toho, kto sme a kam smerujeme?

Ráno Nahlas v bývalou premiérkou, sociologičkou Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nové majetkové priznania ukázali kráľov štátnych výplatných pások. Na vrchole rebríčka príjmov sa nachádza minister obrany Robert Kaliňák. Hneď za ním nie sú jeho kolegovia z vlády, ale menej známi štátni manažéri. Verejnosť o nich často ani netuší.

Dozvieme sa z majetkových priznaní naozaj celú pravdu o bohatstve našich politikov? A prečo minister Kaliňák čelí opäť problémom pre svoju vilu v Chorvátsku? Aktuality.sk pripravili rozsiahlu analýzu.

V podcaste budete počuť vedúceho politického oddelenia Martina Sliza a investigatívneho novinára Martina Turčeka.

Moderovala Frederika Lodová

Slovenskí futbalisti obsadili v kvalifikácii na MS 2026 druhé miesto a o postup na svetový šampionát zabojujú v marcovej baráži. Uplynulú kvalifikáciu i ostatné aktuálne témy okolo reprezentácie hodnotí v podcaste Okom odborníka na ŠPORT.sk dlhoročný futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.

Témy rozhovoru

Veda dobrodružstvom, experiment závanom života, alebo keď sa mení predstava o tom, ako sa dá učiť chémia.

„Z nás obyčajných žiakov robí ľudí, ktorí môžu snívať a robiť veľké veci“ – tak o nej hovoria študenti. A ona sama na ich otázku, či sa jej o chémii niekedy aj sníva, reaguje, že „ona si chémiu žije“.

Ivana Beličková. Učiteľka chémie na bratislavskej Spojenej škole Novohradská. Do širšieho povedomia ju dostali práve jej študenti, ktorí ju nominovali na cenu Dionýza Ilkoviča. A skončila hneď v najužšom výbere finalistov.

A ak má svetová komunita napríklad Mendelejeva a jeho tabuľku chemických prvkov, na Novohradskej majú inú – komunitu #BeličkovejChémie. S výsledkami, ktoré presahujú aj do komunity svetovej: jej žiaci sa už pravidelne umiestňujú na medajlových miestach medzinárodných chemických olympiád.

Čo je za tajomstvom jej úspechu, alebo ako na zmenu predstáv o učení?

„Mám pocit, že keď majú žiaci šťastného učiteľa, tak aj oni budú šťastní a budú sa môcť rozvíjať. Ale keď nemajú šťastného učiteľa a keď ten učiteľ je znudený z toho, čo robí, tak ako to podá tým deťom? Proste ako nudu,“ hovorí o svojej práci ocenená učiteľka Ivana Beličková.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Správy Jeffreyho Epsteina len minulý týždeň uzreli svetlo sveta a už ich zneužívajú domáci politici na vlastnú kampaň. Premiér Robert Fico sa k nim vrátil aj na pondelkovom mítingu Smeru, keď vďaka Epstein files oživil svoju skoršiu konšpiračnú teóriu. Tvrdil, že za pádom jeho tretej vlády stáli sily z Ameriky.

Vo zverejnenej dokumentácii komunikácie sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina väčšina sveta hľadala zmienku o súčasnom americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Slovenské médiá však prišli s informáciou o komunikácii s akýmsi Mirom. Ukázalo sa, že ide o úspešného diplomata a bývalého ministra zahraničia Miroslava Lajčáka, ktorý dnes pôsobí ako poradca premiéra Fica.

Čo všetko vieme o vzťahu Jeffreyho Epsteina s Miroslavom Lajčákom? A ako sa ku škandálnym zisteniam stavia vládna koalícia na čele s Robertom Ficom? Aj o týchto témach sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas rozprávala Kristína Braxatorová so šéfom zahraničného oddelenia Paľom Štrbom a so šéfom domácej redakcie Martinom Slizom.

Cez našu slnečnú sústavu práve letí neznámy objekt označený ako 3I/ATLAS. Je to len tretí známy návštevník z medzihviezdneho priestoru, no už stihol vyvolať búrlivé diskusie. Kým väčšina vedcov ho považuje za kométu, sú aj takí, podľa ktorých by mohlo ísť o mimozemskú sondu.

Čo na tomto objekte nesedí? Prečo ho sledujeme nielen zo Zeme, ale aj z Marsu a prečo sa oň zaujíma aj sonda smerujúca k Jupiteru?

V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s astrofyzikom a redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom o najnovších zisteniach týkajúcich sa 3I/ATLAS, o jeho zvláštnych „tryskách“, nezvyčajnej dráhe a o tom, či sa nám podarí definitívne určiť jeho pôvod.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!

TIP:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Články, podcasty a odkazy spomínané v článku:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

O čom bol November, ktorým nám všetkým zmenil životy a kde sme sa to dnes dostali? Má zmysel diskutovať ozaj s každým? Vypočujte si diskusiu Aktualít o Novembri 89 a jeho paralelách s dneškom. Pozreli sa ľudia ako Fico niekedy do zrkadla a zamysleli sa, aká stopa tu po nich ostane?" pýta sa líder Novembra 89 Fedor Gál. Dá sa ale nájsť pravda bez diskusie, kontruje Marek Janiga.

"Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou," Tak znelo jedno z kľúčových hesiel Novembra 1989. Uplynulo 36 rokov, zvíťazila teda pravda a láska alebo naopak, víťazí dnes skôr lož a nenávisť? No a kde, v čom hľadať na dnešnom Slovensku odkaz Novembra a jeho hodnôt?

Keď už bolo jasné, že sa režim definitívne zmenil a je vyhrané, začali sa hlásiť hajzli. Prví mutanti komunizmu po Novembri boli nacionalisti. To bola vstupenka medzi nové elity. Tam sme dostali na frak. A desí ma, že sa dnes všetci z nich naučili čítať a písať, jediné, čo chýba je obsah, pripomína Gál.

Počúvate Ráno Nahlas, v dnešnom podcaste Vám prinášame záznam diskusie Aktualít k novembrovým udalostiam - a to tak novembra roku 1989, ako aj novembra 2025. Diskusiu sme poňali ako medzigeneračný dialóg - medzi tým, kto November 89 spoluvytváral a zástupcom generácie dnešných študentov - teda tých, ktorí pred 36. rokmi pád totalitného režimu odštartovali. Ráno Nahlas s Fedorom Gálom a Marekom Janigom.

Pravda a láska bol sen a my máme dnes poslanie za tým snom kráčať, hovorí Fedor Gál. A ako dodáva: Za komunizmu sme sa naučili žiť v zoologickej záhrade a obľúbili sme si to. Nie sme deti slobody a ochoty riskovať. Sme deti socialistickej zoologickej záhrady.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

.

Súčasťou II. najvyššej futbalovej ligy sú po dlhých šiestich rokoch čakania a aj keď sa im podarilo dostať späť „administratívne”, rozhodne nie sú len do počtu. Práve naopak, FK Inter Bratislava plní v spomínanej súťaži dôstojnú úlohu.

Aká je však spokojnosť po jesennej časti, v ktorej sa „žlto-čiernym” podarilo prepracovať až do 4. kola Slovnaft Cupu? Čo by mohla priniesť zimná prestávka a čo bude pre staronového účastníka II. ligy uspokojujúcim cieľom? Aj o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 60. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom bratislavského Interu Mariánom Šarmírom.

S niekdajším kormidelníkom ŠKF Sereď a FC Spartak Trnava, teda klubov, ktoré viedol aj v najvyššej súťaži, sme takisto v stručnosti podebatovali aj o dianí v Niké lige, ako vníma aktuálne trnavské rozpoloženie a či sa konečne nájde niekto, kto to dokáže majstrovskému Slovanu Bratislava strpčiť v boji o titul.

Keď Červená armáda oslobodila Soblahov, obec v okrese Trenčín, Karol Mrázik sa už ako pätnásťročný pridal k nim a bojoval až do konca druhej svetovej vojny.

Jeden sa bál, že ho zavrú a slobodu pocítil až na konci roka 1989. Druhý bol zamestnancom Ústavu marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a chcel meniť režim zvnútra. Prečo bol František Mikloško robotníkom? Ľudia si myslia, že pre tlak režimu, no v skutočnosti to bolo inak. Vedel Peter Weiss o uránových baniach a ďalších represiách a čo mohol robiť proti prenasledovaniu? A je podľa nich demokracia ohrozená aj dnes a to nielen u nás, ale všade? A čo hovorí František Mikloško na to, že silou antidemokracie sú väčšinou konzervatívci?

V podcaste s Petrom Weissom a Františkom Mikloškom sa dozviete:

od 1:30 – Ako sa žilo v režime spred roka 1989.

po 2:50 – Ako bol Mikloško na zozname 76 ľudí, ktorých mala ŠTB zatknúť.

po 3:40 – Peter Weiss o tom, ako vstúpil do komunistickej strany.

od 4:40 – Ako sa na Ústave marxizmu-leninizmu dozvedel o zločinoch 50. rokov.

po 5:20 – O nádeji, ktorú priniesla perestrojka Michaila Gorbačova.

od 7:50 – Weiss o bežnom živote a zháňaní riflí v Tuzexe.

po 9:20 – Ako sa Mikloško dostal na vysokú školu, keď nebol z komunistickej rodiny.

od 10:20 – Mikloško vysvetľuje, že ho z SAV nevyhodili, ale odišiel dobrovoľne robiť kuriča.

od 12:10 – Či komunista Weiss vnímal tajnú cirkev a jej prenasledovanie.

po 12:50 – Weiss o 500-tisíc vylúčených členoch KSČ po roku 1968.

od 16:00 – Weiss o tom, že Lenin bol terorista a vrah;

po 18:00 – Mikloško o tom, prečo Sovietsky zväz nechal satelity padnúť.

od 18:30 – Weiss: Gorbačov zrušil Brežnevovu doktrínu, čo umožnilo zmeny.

po 19:30 – Ako 17. november oslobodil Slovensko aj od sovietskeho vplyvu a obnovil suverenitu.

od 20:00 – Či sme si slobodu vybojovali sami, alebo bola revolúcia len dôsledkom diania v zahraničí.

od 22:00 – Či bol Dubček autoritár, ktorý si nevedel predstaviť pluralitnú demokraciu.

od 23:20 – Weiss: Režim by padol aj bez „kauzy Šmíd“, prognostici vedeli o ekonomickej neudržateľnosti.

po 24:50 – Weiss: Revolúcia bola masová, ľudová, ale nie protisocialistická, bola proti „komunistickej šľachte“.

od 25:15 – Mikloško: Komunisti vedeli o ekonomickom kolapse, ale nikto nečakal úplný pád režimu a pluralitu.

po 27:00 – Že byty sa stavali aj inde, akurát u nás nekvalitné.

od 29:30 – Či je demokracia ohrozená aj dnes.

po 31:30 – Že 17. november má byť najväčší sviatok po SNP.

od 30:20 – Weiss: Kritika novely ústavy – je nehumánna a vyväzuje nás z legislatívy EÚ.

po 33:30 – Či nesmerujeme opäť do totality, keď vláda vyhadzuje ľudí za názor.

od 37:00 – Či za dnešný vývoj môžu voliči, ktorí dali hlas Ficovi a Matovičovi.

po 39:00 – Ako sme sa v roku 1998 zmobilizovali proti Mečiarovi, môžeme sa aj teraz.

od 42:00 – Či sa konzervatívci nechali uniesť do antidemokracie.

po 46:30 – Weiss: Obdiv niektorých konzervatívcov k autoritárskemu režimu Putina.

od 47:20 – Že obviňovať EÚ z liberalizmu je nezmysel, lebo najväčšiu silu majú kresťanskí demokrati (Von der Leyenová).

od 50:00 – Že ľudia nevedia, čo je to liberalizmus.

po 51:00 – Weiss: Liberálna demokracia je systém bŕzd a protiváh; súčasná vláda ho dusí.

od 50:00 – Ako Orbánov konzervatívny režim nie je demokraciou, lebo z nej á len voľby.

po 55:00 – Že národnú identitu nemožno definovať na základe sexu.

od 57:00 – Pôjdu 17. novembra protestovať? Mikloško sa teší sa na odhalenie pamätníka 17. novembra v Bratislave.

Hostka novej epizódy podcastu Mimóza, herečka Petra Dubayová, otvorene hovorila o záťažovom období, v ktorom musela skĺbiť rôzne pracovné projekty, vysokoškolské štúdium a neskôr aj tehotenstvo. V rozhovore taktiež opísala, ako sa jej život zmenil pod vplyvom materstva, a či si stále nájde čas na dobrú knihu. Petra priznáva, že ju niekedy prenasledujú temné myšlienky spojené s dianím na Slovensku, pričom sa zamýšľa nad tým, ako môže prispieť k svetlejšej budúcnosti svojej dcéry. V závere hovorí aj o súčasnom stave kultúry a o tom, ako vníma občiansku iniciatívu v podobe „kriedovej revolúcie“.

V Mimóze s Petrou Dubayovou sa (ne)dozviete:

2:30 – aké pocity prežívala tesne po pôrode;

3:40 – či pôrod prebiehal tak, ako si predstavovala, a či sa naň môže žena stopercentne pripraviť;

9:45 – ako zvládal celý pôrod jej partner Jakub Jablonský;

11:50 – v čom boli posledné roky, keď musela skĺbiť štúdium aj pracovné projekty, najnáročnejšie;

14:00 – ako sa jej pracovný aj súkromný život zmenil pod vplyvom materstva;

17:30 – ako reaguje na otázky týkajúce sa jej opätovného nástupu do práce;

21:00 – čo si myslí o používaní anglicizmov a výrazov ako „šesť sedem“ alebo „skibidi“;

24:40 – či má stále čas na čítanie;

26:25 – ako vníma tzv. „kriedovú revolúciu“ a či majú ľudia na Slovensku nadhľad;

28:05 – čo by odporučila poslucháčom v rámci čítania;

30:00 – ktoré knihy práve čítajú Janka a Lenka;

36:20 – čo Janku rozosmutnelo;

39:20 – či sa jej pohľad na Slovensko a jeho budúcnosť po príchode dcéry Vesny zmenil.

Fact-checking býva zvyčajne reaktívny – vyvracia dezinformácie, ktoré sa už šíria. Preto sa k ľuďom často dostáva až ako druhý v poradí. Ako sa však dá s dezinformáciami bojovať ešte predtým, než sa vôbec začnú šíriť? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom.

V úvode Veronika Frankovská priblížila, že na dezinformačnej scéne opäť rezonovali témy zdravia, vakcín a ruskej invázie na Ukrajinu. Najnovšie sa veľa pozornosti sústreďuje na boje o Pokrovsk, odkiaľ sa šíria videá vytvorené umelou inteligenciou, na ktorých sa údajne vzdáva veľký počet ukrajinských vojakov. „Nevieme presne, aká je tam situácia, keďže z oblasti prichádza málo nezávislých informácií. Musíme si však dávať pozor, aby sme nešírili nepravdivé videá vytvorené pomocou AI,“ dodáva Frankovská.

Ďalšou veľkou témou je podľa Frankovskej digitálne euro, o ktorom sa v súčasnosti rokuje na európskej pôde. „Ľudia šíria obavy, že v budúcnosti nahradí hotovosť, alebo že hotovosť bude zakázaná, prípadne že niekto bude sledovať ich nákupy či uhlíkovú stopu. V skutočnosti je však digitálne euro len koncept, na základe ktorého by Európska centrálna banka vydávala digitálnu formu peňazí. Na rozdiel od súčasného systému, kde digitálne peniaze vytvárajú najmä komerčné banky, by tak išlo o oficiálnejšiu a nezávislejšiu formu,“ vysvetľuje Frankovská.

Samotnou podstatou fact-checkingu je podľa Veroniky Frankovskej sledovanie, aké dezinformácie sa objavujú, a následná reakcia na ne. „Máme množstvo dát a výskumov, ktoré ukazujú, že k ľuďom sa často dostane len tá prvá správa. V kombinácii s tým, že nepravdivé – a najmä negatívne – správy sa šíria rýchlejšie a častejšie, to vedie k tomu, že veľa ľudí zachytí práve tú nepravdivú informáciu, ale už sa k nim neskôr nedostane jej oprava,“ vysvetľuje Frankovská.

Dodáva, že čoraz viac sa presadzuje prístup, podľa ktorého je dôležité, aby sa k ľuďom ako prvé dostali pravdivé informácie. „V témach, kde sa očakáva, že sa budú šíriť dezinformácie, by si mali factcheckeri aj oficiálne inštitúcie dať pozor na to, aby v zrozumiteľnej forme komunikovali, aké nepravdivé tvrdenia sa môžu objaviť, ale predovšetkým poskytovali overené informácie, ktoré majú k dispozícii. Tento prístup sa nazýva prebunking,“ uzatvára.

V druhej časti diskusie analytik Demagóg.sk Pavol Valík priblížil prebunkingový materiál o údajných nákupoch Volodymyra Zelenského. „Snažili sme sa zistiť, či sa niektoré dezinformácie šíria častejšie alebo s väčšou intenzitou. Jeden z výsledkov nášho výskumu ukázal, že sa naozaj objavujú pravidelne a veľmi často sa opakujú. Najviac sa vracajú v obdobiach, keď sa rozhoduje o pomoci Ukrajine,“ vysvetlil Valík.

Valík zdôraznil, že nejde o náhodné dezinformácie, ktoré by boli vypustené bez cieľa, ale o systémovú operáciu, zameranú najmä na európskych a amerických občanov.

Žilinský brankár Roman Rychlík prišiel do podcastu suSPEAK s Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným s príbehom, ktorý by mal poznať každý slovenský športový fanúšik.

V podcaste na ŠPORT.sk sa 24-ročný gólman otvorene rozhovoril o boji s diabetom 1. typu, ktorý mu diagnostikovali v 13 rokoch. „Prvá veta doktorky bola, že nemôžem hrať hokej, že s tým sa mám rozlúčiť,” spomína Roman Rychlík na moment, ktorý mohol ukončiť jeho kariéru skôr, než sa poriadne rozbehla.

Namiesto toho sa však začala cesta plná sebadisciplíny a sebapoznávania. Trebišovský rodák, ktorý začínal na zamrznutom rybníku v mestskom parku, sa prepracoval až do extraligy a dnes patrí medzi najstabilnejších slovenských brankárov. V otvorenom rozhovore vysvetlil, ako vyzerá jeho každodenný režim s podávaním inzulínu štyrikrát denne a prečo sú zápasové dni pre diabetického športovca extrémnou výzvou.

Roman Rychlík podrobne opísal, ako stres a adrenalín pred zápasom robí jeho telo inzulínovo rezistentným a ako sa snaží udržať psychickú pohodu, pretože práve tá zásadne ovplyvňuje hladinu cukru. Hovoril aj o tom, ktorí hokejisti z NHL s rovnakým ochorením sú pre neho vzorom a inšpiráciou, že sa dá fungovať aj na najvyššej úrovni.

V podcaste si spomenul aj na kurióznu situáciu zo začiatku kariéry, keď mal za jednotku a zároveň svojho agenta Tomáša Vošvrdu. Roman Rychlík vysvetlil, prečo v tom nevidel problém a ako táto netradičná situácia vyzerala zvnútra šatne. Zaujímavosťou je aj fakt, že chytá s lapačkou v pravej ruke, čo v rozhovore vtipne rozobral spolu s moderátormi.

Dnes je súčasťou jednej z najsilnejších brankárskych trojíc v extralige po boku Connora LaCouveea a Andreja Košarišťana. Roman Rychlík ponúkol v suSPEAKu úprimný rozhovor o tom, že limity sú často len v našej hlave a stačí ich neprijať.

Mesto, opozícia a nakoniec občianska iniciatíva. Zostavy, ktoré sa v hlavnom meste ujali organizácie verejných zhromaždení k 17. novembru. Všetky na jednom mieste – na Námestí slobody, ktoré ešte v historickom Novembri nieslo meno iného uzurpátora moci Klementa Gottwalda. Na jednom mieste, no s tromi rozličnými časmi začiatku. Prečo? Aj na to sa pozrieme s Luciou Štasselovou z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá stojí za organizáciou tretieho zhromaždenia – v réžii občianskej iniciatívy.

„Z princípu sú občianske združenia a aktivisti oponentom či už vládnym alebo opozičným stranám. Zatiaľ sme stále slobodná krajina, hoci nám z toho ukrajujú. Keď nejde o život, mali by sme byť vyvažujúcim prvkom, kontrolou moci,“ vysvetľuje Lucia Štasselová. 

Už najbližší 17. november, ktorý nebude prvýkrát po 25-rokoch dňom pracovného pokoja, sa tak Námestia slobody organizačne a dramaturgicky zmocnia tri zostavy. Ako na to zareaguje námestie a krajina?

„Tú rôznorodosť vítam. Približujeme sa tým napríklad Prahe. Tam idete od jedného podujatia k druhému. Slávi sa to na každom kroku,“ hovorí Štasselová.

Pripomína tiež, že boj za slobodu a demokraciu nemôže nikdy skončiť. „Keď sa prestanete o slobodu a demokraciu starať, ona vám zdegraduje,“ hovorí.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Súčasná garnitúra sa dokáže neuveriteľne dovolávať výhod demokracie a zároveň spochybňovať, ako diametrálne lepšia je oproti diktatúre.

Čo pripomína sviatok 17. novembra po koaličných zásahoch, načrtáva Ťažký týždeň.

Epizóda je sponzorovaná.

Jeseň mení krajinu, no bzukot opeľovačov sa v nej nekončí. Mnohé druhy, od čmeliakov s termoregulačnými schopnosťami až po špeciálne druhy včiel, hľadajú potravu na neskoro kvitnúcich rastlinách a pripravujú si úkryty na prezimovanie.

WWF Slovensko sa zameriava na ich ochranu prostredníctvom biopásov a ekologického kosenia, čím poukazuje na kľúčový význam týchto malých hrdinov pre celú našu krajinu.

Štefan Jančo nám v podcaste Ekokast prezradil, ako im môžeme pomôcť v meste aj v záhrade a prečo je ich prežitie našou spoločnou zodpovednosťou.

Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete?

Aký zmysel majú protesty, ak po nich zrejme nepadne vláda? Frustrovaní voliči od vládnej koalície odchádzajú k hnutiu Republika. Podľa politológa Pavla Hardoša už ale vládu krajnej pravice máme. O čo horšia by teda bola vláda Milana Uhríka? Sledujeme po celom svete veľkú konzervatívnu alebo dokonca krajne pravicovú revolúciu? Smerujeme teda opäť do nedemokracie, alebo tam už sme? Podľa Pavla Hardoša sa treba pozrieť na to, aké knihy pálili nacisti – napríklad prvé výskumy o transrodovosti.

V podcaste s politológom Pavlom Hardošom sa dozviete:

od 0:30 – Či majú zmysel protesty a prípadný generálny štrajk na 17. novembra.

po 1:00 – Na čo v skutočnosti slúžia protesty, ak nie na pád vlády.

od 4:00 – Či sa podarí presvedčiť tetu Helenu a uja Štefana, ktorí rozhodujú voľby.

po 5:00 – Prečo voliči Smeru prechádzajú k Republike (o spojených nádobách).

od 9:00 – Čo si myslí o tzv. kriedovej revolte študentov v Poprade.

po 11:30 – Čo sú skutočné zdroje frustrácie ľudí.

od 16:00 – Prečo potom vláda rieši trestný zákon a tranzície.

od 20:00 – Že nacisti pálili knihy o transrodovosti.

od 22:00 – Že ľudia ako Lukáš Machala sa pretrollovali do funkcií.

po 26:30 – Či zažívame konzervatívnu, alebo skôr krajne pravicovú revolúciu.

od 27:30 – Čo definuje krajnú pravicu.

od 30:00 – Čo je normalizácia krajnej pravice a ako sa má demokracia brániť.

od 33:00 – Čo by bolo horšie, ak by vládla Republika namiesto Smeru.

od 35:20 – Či smerujeme k nedemokracii alebo tam už sme.

po 39:20 – Prečo sa politikom oplatí správať sa na sociálnych sieťach primitívne.

od 40:30 – Prečo idú do politiky ľudia ako odsúdený Zorosláv Kollár a či je to znak úpadku.

od 43:00 – O fenoméne Donalda Trumpa a úlohe médií pri jeho vzostupe.

od 44:30 – Že existujú konzervatívni „sorosovia“ a platili aj Charlieho Kirka.

od 46:30 – Aký je teda rozdiel medzi Sorosom a pochybnými webmi na Slovensku.

po 49:00 – Či sa dá pred týmto globálnym trendom krajnej pravice a autokratizácie ešte niekam utiecť, ak sa to deje aj v Prahe či USA.

od 50:00 – Prečo nie je riešením útek, ale hľadanie príčin frustrácie a štrukturálnych problémov.

Kradnúť už nechodia len hladní ľudia, ale všetci, ktorí majú problémy s dlhmi alebo drogami, a aj organizované skupiny, lebo ich k tomu motivovala vládna koalícia. Tvrdí to Zuzana Števulová, právnička a poslankyňa parlamentu za Progresívne Slovensko. Policajti podľa nej nemajú kapacity ani na veľké daňové zločiny, nie ešte na drobné krádeže.

Majú protesty význam? Proti čomu a s akými požiadavkami sa vlastne opozičné strany chystajú na námestia? A budú naozaj niekde dva protesty v tom istom čase, alebo to majú opozičné strany s aktivistami dohodnuté?

Rozhovor vo videopodcaste Ráno Nahlas viedol Peter Hanák.

Verejnoprávna STVR tento týždeň neodvysielala reportáž o podnikateľovi, ktorý kvôli seychelským schránkovým firmám prišiel o peniaze. Deň po tom dostala na zvyšok tohto roka stopku celá investigatívna relácia Reportéri. Kým vedenie televízie tento krok zdôvodňuje pochybnosťami o právnych či etických aspektoch obsahu, autor akékoľvek právne následky vylúčil.

Neodvysielanie reportáže však nie je jedinou indíciou, ktorá naznačuje, že verejnoprávna STVR sa pod súčasným vedením od základov mení. Dôkazom je analýza, s ktorou pred pár dňami prišla organizácia Transparency International Slovensko. Vyplýva z nej, že spravodajstvo STVR ovládli koaliční politici, pričom najväčší priestor dostali ministri strany Hlas.

O súčasnom dianí a ďalšom smerovaní verejnoprávnej televízie sme sa v podcaste Aktuality Nahlas rozprávali s politickou reportérkou Aktuality.sk Frederikou Lodovou a senior analytikom Transparency International Slovensko Ľubošom Kostelanským. 

Nahrávala Katarína Runnová

Do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie Dávid Romaňák, slovenský hokejový reprezentant a opora HK Spišská Nová Ves. Pred štyrmi rokmi pomohol klubu k návratu medzi slovenskú elitu a dnes patrí medzi jeho najspoľahlivejších obrancov. Na MS v hokeji odohral zatiaľ jeden duel, no aj táto skúsenosť mu pomohla posunúť sa ďalej v kariére.

Úvod sezóny na Spiši sa však nevyvíjal podľa predstáv. Tím sa po slabšom štarte snažil nájsť správny rytmus a nadviazať na výkony z minulého ročníka. Dávid Romaňák priznáva, že mužstvo prešlo zmenami, no verí, že z reprezentačnej prestávky sa vráti silnejšie: „Úvod sme mali asi najhorší odkedy sme postúpili do extraligy. Prišlo k výmenám hráčov a zmenil sa aj tréner, ale už v posledných zápasoch bolo vidieť progres.”

V tíme Spišskej Novej Vsi si vybudoval pevné miesto najmä spoľahlivou a poctivou hrou. Jeho úloha nespočíva v strieľaní gólov, ale v práci, ktorú fanúšik často nevidí – v defenzíve, pri oslabeniach a v detailoch, ktoré taktiež rozhodujú o výsledku zápasu. Aj vďaka tejto zodpovednosti patrí medzi najvyťaženejších hráčov mužstva.

Reprezentačný dres si váži o to viac, že jeho cesta medzi najlepších nebola jednoduchá. Ako mladší nepatril medzi najväčšie talenty a dokonca prežil obdobie, keď nedostával príležitosť ani v kategórii o rok mladších hráčov. „Bol som hráč, ktorý nehral v mládeži skoro vôbec, dokonca som bol preradený k o rok mladším chlapcom a ani tam som niekedy nehrával,” spomína. Práve vtedy sa v ňom zlomilo odhodlanie niečo zmeniť a začal hľadať spôsoby, ako sa zlepšiť, trénoval navyše a nastavoval si ciele, ktoré si každý deň plnil.

Okrem hokeja sa zaujíma aj o technológie a analytiku. V minulosti študoval informatiku a dodnes ho fascinuje dátová stránka športu. Po kariére by si vedel predstaviť práve prácu pri analýze výkonov a moderných hokejových dát.

Umelá inteligencia má byť náš kolega, lekár aj minister. Zatiaľ je to však skôr digitálny chaos plný predsudkov, pochybných experimentov a strachu o prácu. Pomáha nám AI skutočne napredovať, alebo len zosilňuje naše najhoršie predsudky? Nové štúdie potvrdzujú, že ospevovaná AI v medicíne je v skutočnosti digitálny sexista, ktorý ženám systematicky radí horšiu liečbu. Otestovali sme na vlastnej koži, ako moderátorke s bolesťami ChatGPT poradil, aby „zostala doma“.

Zatiaľ čo sa bežní ľudia začínajú spoliehať na nespoľahlivé rady, inde sa experimentuje ešte divokejšie. V Albánsku je AI ministerka „tehotná“ a má „porodiť“ 83 AI asistentov, ktorí budú dohliadať na poslancov.

A aké to má celé dopady na prácu? Dozviete sa, prečo šéf Fordu varuje pred zánikom polovice kancelárskych miest, ktoré pozície sú už dnes reálne ohrozené a prečo by ste mali byť na chatbota drzí, ak od neho chcete lepšie výsledky.

V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.

Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.

TIP:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste sa dozviete:

Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:

AI ministerka je „tehotná”

Ak budete k AI drzí, dá vám lepšie výsledky

AI v medicíne diskriminuje ženy a menšiny

AI nahradí biele goliere

AI teta pre obete zneužívania

Esej: V čom dnešné AI pripomína dial-up éru

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Má minister vnútra Matúš Šutaj Eštok na účte dosť peňazí na vyplatenie čurillovcov po prehratom súdnom spore? A čo mu hrozí, ak sa policajtom neospravedlní? „Nemôžeme mu to rozkázať, ani exekútor ho fyzicky nedonúti napísať ospravedlňujúci status," hovorí advokát Peter Kubina v relácii Na rovinu.

V podcaste s Petrom Kubinom sa dozviete:

00:35 – či po prehre ministra prežíva škodoradosť;

01:25 – prečo zažalovali práve status o čurillovcoch a Černákovi;

04:45 – prečo si každý policajt žiadal od M. Šutaja Eštoka 15-tisíc eur;

06:25 – že minister žiada privilégiá;

08:00 – či by mali súdy zavolať tomu, kto si neprebral poštu;

10:03 – že každý, kto má elektronickú schránku, má aj zodpovednosť;

11:20 – či existuje výnimka používania e-pošty pre politikov;

12:25 – že výhovorky o nefunkčnej schránke neobstoja;

13:25 – ako je možné, že Šutajovi Eštokovi celé mesiace nikto nedal echo o spore;

15:30 – či štát dokáže prinútiť predsedu Hlasu ospravedlniť sa;

18:17 – koľko peňazí má minister na bežnom účte;

19:16 – či čurillovcov nemrzí výhra sporu bez boja;

21:15 – prečo o žalobe na ministra celé mesiace neprehovorili;

23:02 – či má M. Šutaj Eštok ešte šancu zvrátiť rozsudok;

24:40 – o útokoch na sudcu;

26:20 – koho ďalšieho žalujú čurillovci;

29:40 – prečo je predseda Hlasu zaujatý voči policajtom;

30:45 – či neznevažuje prácu inšpekcie;

34:15 – ako dopadlo trestné oznámenie inšpekcie;

35:35 – či plánuje zmierniť svoj slovník.

Máme za sebou prvú reprezentačnú prestávku a tri z piatich prípravných zápasov slovenských hokejistov pred olympiádou v Miláne. Ako Slováci obstáli na Nemeckom pohári? Kto si vybojoval olympijskú miestenku a nad kým visí otáznik? V novej časti Trefného strieľania Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Mikúš vyskladali aj nomináciu brankárov a obrancov.

Prvostupňový súd Mikuláša Černáka neprepustil, lebo mu neuveril. Bývalý bystrický boss je totiž usvedčený klamár a manipulátor. Niektorí znalci tvrdili, že je nenapraviteľný psychopat. Aké argumenty o tom svedčia? Vypočujte si ďalšiu epizódu podcastu Mafiánsky štát.

Prečo iní mafiáni sú už na slobode, alebo sa niekedy dostanú z výkonu trestu von, ale Mikulášovi Černákovi sa to zatiaľ nepodarilo? A vedeli ste, že Černák si už spoza mreží objednal minimálne jednu, a možno až dve vraždy?

Podľa najnovších informácií so žiadosťou o podmienečné prepustenie dlhodobo kalkuloval. Priznal sa a oľutoval teda len preto, aby mal šancu dostať sa na slobodu? A ako pri posudzovaní na súde zavážilo, že žiadosť o prepustenie nepodal sám, ale iba sa pridal k žiadosti pochybného občianskeho združenia?

V tejto epizóde Mafiánskeho štátu budete počuť experta na mafiu Jána Petroviča a Petra Suržina mladšieho, pozostalého po zavraždenom, ktorému jeden z černákovcov odrezal hlavu.

Autorom scenára a moderátorom je Peter Hanák.

„Vtedy sme hovorili, že zoberme ako občania svoju budúcnosť do vlastných rúk. Dnes to nestačí, musíme ju zobrať aj do vlastných nôh,“ hovorí Martin Bútora, dramaturg novembrových námestí z roku 1989. „Chodiť všade, kde je to potrebné, vysvetľovať a pomáhať odhaľovať pravdu. A musíme to zobrať aj do vlastného srdca. Aby sa odkaz Novembra rozšíril na celého človeka,“ dodáva. 

November, aký tu dlho nebol. Paradoxne – za mobilizáciou jeho osláv na tisíc spôsobov je snaha vlády Roberta Fica premeniť ho na jeden zo zdrojov štátnej konsolidácie. Zo symbolu slobody a demokracie urobiť jeden zo zdrojov štátneho šetrenia.

A ak sme si 17. november pripomínali už tri dekády vždy v kategóriách intenzívnej slávnostnosti, tento rok to bude zásahom vládneho aparátu ešte intenzívnejšie. November, aký tu dlho nebol, sa tak na Slovensku oblúkom priblíži tomu spred 36 rokov. Vtedy to bol November, ktorý mocných zaskočil, až sa z toho nespamätali. Aktuálne otriasa štátom krieda a jej revolúcia.

Na tento dejinný oblúk sa pozrieme s mužom, ktorý v tie historické novembrové dni spred troch dekád „dramaturgoval“ energiu námestí. Stál pri zrode Verejnosti proti násiliu a z terapeuta v protialkoholickej poradne - čo mal byť trest za odsúdenie Anticharty - putoval na hrad rovno ako poradca symbolu Novembra Václava Havla.

Sociológ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a rovnako niekdajší veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.

Čo spája November vtedy a dnes?

„Dnešné prieskumy verejnej mienky hovoria, že nemalá časť demosu - teda voličov - by ešte stále bola pripravená a ochotná voliť nedemokratické, nekompetentné, antisystémové strany. No, aby sa to nestalo, tak vlastne treba robiť všetko to, o čom sa toľko hovorí. Rešpektovať vládu zákona, ľudské práva... Veď premiér otvorene hovorí o tom, že liberálna demokracia je už minulosť. Má svoj vzor vo Viktorovi Orbánovi. Je dôležité, aby sa politici opozície zrozumiteľne prihovorili aj tým, čo majú pocit, že z tých všetkých zmien vlastne nezískali skoro nič, alebo veľmi málo, aby im zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili, že je možné aj iné Slovensko,“ hovorí Bútora.

Upozorňuje, že komunistický režim sa v Novembri’89 podarilo povaliť za desať dní. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Opozičné PS predstavilo tím, ktorý má byť alternatívou voči vláde Roberta Fica. V ich tieňovom kabinete svietia mená ako expremiér Ľudovít Ódor, exminister Ivan Korčok či bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak. Michal Šimečka sa týmto krokom oficiálne prihlásil o post premiéra. Otvorene ale hovorí, že bez SaS, KDH a Demokratov to nepôjde.

V minulosti pritom tieňové kabinety neboli vždy zárukou stability. V roku 2017 z 13 mien OĽaNO skončili vo vláde reálne iba štyria. Aktuality sa pozreli na to, čo tento krok v skutočnosti znamená. Je to teda len marketing, alebo začiatok reálnej programovej spolupráce? A kto sú vlastne tímlídri v ostatných stranách? Viac vám v dnešnom podcaste vysvetlí vedúci politického oddelenia Aktuality.sk Martin Sliz. 

Finančná gramotnosť Slovákov patrí podľa prieskumov Európskej centrálnej banky k najnižším v Európe – dosahuje len 48 percent. Najviac zaostávajú mladí ľudia, ženy a ľudia s nižším vzdelaním.

Zároveň však práve ženy často preukazujú väčšiu finančnú disciplínu a zodpovednosť pri spravovaní peňazí.

O rozdieloch medzi ženami a mužmi v sporení, investovaní a finančnom plánovaní, ale aj o tom, ako sa postupne znižuje mzdová priepasť, tzv. paygap porozprávala Darina Kmeťová, finančná riaditeľka VÚB banky.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. Táto vláda nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.

Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.

Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.

No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu.

Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?

No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.

Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pôdohospodárska platobná agentúra známa ako z Penziónovej kauzy, tak i z kauzy Dobytkár systémovo, opakovane a masívne zlyháva. Kontroly ani audity tam nefungujú, korupčné kauzy pribúdajú. PPA treba zrušiť, tvrdí šéfka Pirátov Zuzana Šubová. A prečo podľa nej opozícia na poslaneckom prieskume v PPA zlyhala?

Ak nechcem mať špinavé ruky za niečo, čo som nezapríčinil, tak by som Pôdohospodársku agentúru otvoril trestnoprávnemu vyšetrovaniu. Do agentúry by mali nabehnúť vyšetrovatelia i prokurátori a mali by začať konať. Povedal nedávno v podcaste Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.

Polícia i prokuratúra kauzy spojené s PPA už rieši, no a aktuálne do PPA nabehli aj poslanci. Poslanecký prieskum, ktorý sa týkal preskúmania projektov na vidiecky turizmus - teda tú takzvanú penziónovú kauzu - však dopadol neslávne. Zatiaľ čo Pôdohospodárska platobná agentúra na svojej strane žiadne pochybenia nevidí a minister Takáč je s kontrolou spokojný, opozícia hovorí o nedostatku informácií, formálnej kontrole a alibizme ako PPAčky, tak i samotného ministra pôdohospodárstva.

Faktom zostáva, že z vyše 50 skontrolovaných penziónov sa našli pochybenia v deviatich prípadoch, pričom šesť z nich už vyšetrujú aj orgány činné v trestnom konaní.

Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, no pritom zjavný luxus na pohľadanie. A to všetko z peňazí EÚ. Deje sa to pritom v agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár. Navyše, PPA je predmetom opakovaných kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však stále nie je schopný agentúre udeliť certifikát spoľahlivej a dôveryhodnej inštitúcie.

Ako je toto vôbec možné a o čom to vypovedá? Akú budúcnosť PPA pri tomto všetkom ešte môže mať, kto stojí v pozadí týchto káuz a prečo ich moc vlastne kryje? No a čo odhalil aktuálny poslanecký prieskum, prečo v ňom opozícia údajne zlyhala a ako sa budú vyvíjať kauzy sporných - a dnes už aj vyšetrovaných - penziónov?

V Aktualitách Nahlas na to odpovie bývalá šéfka protikorupčnej sekcie PPA a dnes predsedníčka Pirátov Zuzana Šubová. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Najvyššia slovenská futbalová súťaž si teraz dáva prestávku, pretože k slovu sa tentoraz dostane reprezentácia, no víkendové 14. kolo Niké ligy nám prinieslo viac než dosť. O tom najpodstatnejšom sme v 59. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk debatovali s Petrom Ďurišom.

Na čele ostáva naďalej vo výbornej forme hrajúci MŠK Žilina, ktorému skvelo sekunduje majstrovský ŠK Slovan Bratislava, pričom „belasí” majú stále zápas k dobru. Najlepšej dvojičky sa pevne drží DAC 1904 Dunajská Streda, nuž a na opačnom konci ligového pelotónu sa naďalej nachádza FC Košice. V tomto mužstve tento víkend prvýkrát zazneli slová o hrozbe zostupu z ligy!

V poradí 14. kolo Niké ligy prinieslo naozaj veľké množstvo zaujímavostí, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 59. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk so známym futbalovým odborníkom Petrom Ďurišom.

Začalo sa predvianočné obdobie a s ním aj marketingová masáž v podobe Black Friday výpredajov. Sú však tieto zľavy naozaj také výhodné, ako sa tvária? Ako sa zmenila legislatíva a prečo už predajcovia nemôžu tak ľahko zavádzať pri porovnávaní cien? A ako si dať pozor na psychologické triky, falošné odpočítavanie a pochybné e-shopy?

V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Lukášom Koškárom o tom, aký je rozdiel medzi americkým a slovenským Black Friday, ako fungujú cenové porovnávače, prečo je dobierka pri podvodných e-shopoch pasca a aké sú najlepšie stratégie na nákup vianočných darčekov.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!

TIP:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Zimné olympijské hry v Taliansku 2026 sa nezadržateľne blížia, otvárací ceremoniál sa uskutoční už 6. februára a bude poriadne nezvyčajný. Prečo? Aj o tom hovoril športový riaditeľ SOŠV a vedúci výpravy na ZOH Roman Buček v Olympijskom videocaste. Pýtali sme sa ho na viacero špecifík tejto olympiády, ktorá je mimoriadne roztiahnutá po celom severnom Taliansku. Dozviete sa tiež, ako mešká hokejová hala a dokedy má Petra Vlhová čas rozhodnúť sa, či sa predstaví pod piatimi kruhmi.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

„(V liste R. Ficovi) som porovnával rok 1977 (podpis Charty’77) – normalizáciu – a dnešnú dobu. Našiel som tie isté charakteristiky: rozklad demokracie, pohŕdanie parlamentnou demokraciou, úsilie o vládu jednej strany – vtedy upevnenie, dnes úsilie opäť získať vládu jednej strany. To je to isté,“ rozpráva Miroslav Lehký, niekdajší vyšetrovateľ zločinov komunizmu.

Ocenený za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie. Miroslav Lehký. Niekdajši signatár a hovorca Charty77, ktorému komunistický režim zahatal štúdium teológie. Organizátor tzv. podzemnej univerzity v Bratislave. Po Novembri’89 tajomník Československého resp. Českého helskinského výboru. Neskôr bádateľ komunistických zločinov na Úrade pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu. Spolu s Jánom Langošom zakladal Ústav pamäti národa, z ktorého neskôr na protest proti novému smerovaniu odišiel. A plne sa zaradil do českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Dnes laureát ceny Ústavu pamäti národa. 

Ako vidí Slovensko v roku 2025, v čase, keď mu vládna garnitúra siaha na symbol prechodu z neslobody do slobody – na 17. november? A nenachádza paralely s dobou normalizácie zo začiatku sedemdesiatych rokov?

„Ak niekto povie, že November vlastne nič nebol, tak buď to bol hlupák bez očí a uší, alebo pokrytec bez morálnych základov a mantinelov, ktorý sa chce mať len dobre,“ hovorí Miroslav Lehký. „A v každom režime sa môžete mať dobre, keď vstúpite do jeho služieb,“ dopĺňa.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenskom otriasla ďalšia vážna nehoda vlakov. V nedeľu večer sa pri Pezinku zrazili rýchlik Tatran smerujúci z Košíc a vlak REX z Nitry, pričom jeden z nich išiel rýchlosťou vyše 100 kilometrov za hodinu. V nemocniciach skončilo celkovo 79 ľudí, dvaja z nich utrpeli ťažké zranenia.

Nehoda sa stala na jednej z najmodernejších a najvyťaženejších tratí na Slovensku. Príčinou bol pravdepodobne vlak REX, ktorý prešiel návestidlo na „červenú“. Okamžite sa tak vynorila otázka, prečo moderný európsky systém riadenia (ETCS), ktorým je trať vybavená, zrážke nezabránil – hoci rýchlik idúci zozadu ho mal, vlak, ktorý pochybil, zrejme nie.

Bol na vine ľudský faktor, zlyhanie techniky alebo paradox, že na moderné trate púšťame súpravy, ktoré s nimi nedokážu „hovoriť“? A prečo premiér Robert Fico okamžite vyzval na odvolanie vedenia ZSSK, hoci vyšetrovanie sa ešte len začalo?

V dnešnom podcaste budete počuť výkonného riaditeľa Asociácie železničných dopravcov Slovenska Patrika Benku a tiež reakcie premiéra Roberta Fica a ministra zdravotníctva Kamila Šaška.

Hosťom podcastu bol realitný expert a CEO spoločnosti Equilibrio Syntra a spoluzakladateľ projektu Môjkaštieľ.sk Richard Gál.

V podcaste sa dozviete:

• ako sa stať akcionárom historického kaštieľa Dezasse,

• čím je výnimočný kaštieľ Dezasse,

• prečo bude kaštieľ psychologicko - pobytové zariadenie,

• ako sa budú v kaštieli prepájať biznisové komunity,

• aký výnos z investovania do kaštieľa Dezasse môžete očakávať,

• koľko investorov sa môže zapojiť a aké benefity ich čakajú.

Môj kaštieľ je unikátna forma investovania na Slovensku. Ako sa môžem stať investorom?

Investorom sa môžeš stať veľmi jednoducho. Ideš na stránku Môjkaštieľ.sk. Tam si vyplníš registračné údaje, môžeš podpísať na diaľku zmluvu, odošleš túto zmluvu, no a potom urobíš investičný vklad. Takže procesne je to veľmi jednoduché.

Tá cesta je naozaj veľmi jednoduchá. Až neuveriteľná, že takto jednoducho sa dá prísť ku kaštieľu. Aká je minimálna suma, ktorú musím zainvestovať?

Minimálna suma, od ktorej už môžeš rozmýšľať o investícii, je suma 4800 eur. To je 40 akcií, z ktorých každá akcia stojí 120 eur. Takže od tejto sumy už potom v násobku 120 eur môžeš investovať. No a môžeš sa stať spoluvlastníčkou alebo parciálnou vlastníčkou tohto kaštieľa.

Čím je výnimočný historický kaštieľ Dezasse?

Je to kaštieľ, ktorý bol postavený v 18. storočí. Našťastie nie je národnou kultúrnou pamiatkou. Hovorím to preto, pretože tam nie sú nejaké obštrukcie zo strany Pamiatkového úradu. Tento kaštieľ bol zrekonštruovaný naposledy na prelome okolo roku 2000, kedy tam bola pristavaná aj wellness zóna, a pred štyrmi rokmi takisto prešiel celkovou rekonštrukciou. Úplne sa obnovill interiér a dostal sa tam aj najväčší garden partystan na Slovensku.

Tento kaštieľ sa má stať psychologicko - pobytovým zariadením. Prečo ste sa rozhodli ísť týmto smerom?

Veríme tomu, že je potrebné, aby sme vytvorili udržateľné projekty. A všimli sme si aj z rozhovorov s viacerými psychológmi, aj takisto je to spoločenský trend, že je tu množstvo ľudí, ktorí potrebujú takúto pomoc, nakoľko možno trpia nejakými ľahkými závislosťami. Sú to napríklad alkoholici alebo sa stávajú závislými od mobilu. A je to už niečo, kde už im nestačí klasická ambulantná liečba, ale je treba, aby títo klienti boli v špeciálnom zariadení. Aby tam boli niekoľko týždňov, dokonca možno niekoľko mesiacov, aby nakoniec po tejto liečebnej kúre sa mohli znova stať plnohodnotnými členmi spoločnosti.

Tak preto sme si povedali, že tento kaštieľ vzhľadom aj na jeho lokalitu, aj na to, ako je koncepčne usporiadaný, tak bude ideálnym miestom, aby klienti dostali takúto pomoc. Je tam veľmi pekné prostredie. Kaštieľ nádherne zrekoštruovali a môžu si tam naplno užívať pobyt.

Historický kaštieľ Dezasse má slúžiť aj na prepájanie ľudí z biznisu na tzv. networking. Zapojené sú tam aj viaceré komunity, ako napríklad Forbes Grow Club alebo Bez cyklenia. Prečo sa tieto komunity zapojili do tohto projektu?

Na pozemku sa nachádza najväčší garden párty stan na Slovensku. My sme tam napríklad mali jeden event, na ktorom bolo 270 investorov. Tento stan má kapacitu až okolo 500 až 600 ľudí. Tak vznikla myšlienka, aby sme priamo v rámci tohto konceptu realizovali dva podnikateľské zámery.

A jeden z týchto zámerov by práve bolo vytváranie takýchto networkingových stretnutí, kde by nešlo o prepájanie ľudí v rámci komunity, ale dokonca o prepájanie komunít. Takže preto aj Forbes Grow Club aj Bez cyklenia. Nielen, že súhlasili, ale aktívne podporili tento projekt a budú ho naďalej podporovať tým, že budeme spoločne hľadať možnosti, ako práve možno na tomto mieste v blízkosti tohto kaštieľa robiť zaujímavé aktivity.

Naozaj tu je možné pod jednu strechu za hocijakého počasia umiestniť niekoľko stoviek ľudí, ktorí sa môžu tešiť aj z pekného prostredia a zo všetkých výhod - týchto synergií, ktoré plynú z toho, že ľudia sa majú možnosť navzájom spoznať, interagovať a možno aj dohodnúť nejaký biznis alebo biznisové spolupráce.

Poďme sa pozrieť viac do praxe. Hovorili sme, že tá najnižšia investícia je 4800 €. Aký výnos môžem očakávať a ako budú vyplácané dividendy?

Správne hovoríš o dividendách, nakoľko hovoríme o akciovej spoločnosti. Čo sa týka výnosu, vnímame tu dve roviny. Prvá rovina je výnos z prevádzky. Naším zámerom je, aby tento kaštieľ, ktorý sa teraz tak latentne používa (vzhľadom na nejaké eventy, sem-tam je tam nejaká svadba, nie je teraz otvorený pre verejnosť), aby bol v plnej prevádzke.

Ten prvotný výnos pre investorov bude prislúchať z prevádzkovania tohto kaštieľa. Počítame, že už od druhého roka bude týmto akciám vyplácaná dividenda. Máme vypočítané rôzne scenáre od nejakého pesimistického až po optimistický scenár. Pri tom realistickom scenári - investori by mohli počítať s výnosom vzhľadom na svoju investíciu 8 až 12% ročne.

No a následne, ak po nejakých 4 - 5 rokoch by sme dostali ponuku na odkúpenie tohto kaštieľa alebo na jeho odpredaj, a tá ponuka by bola zaujímavá a na valnom zhromaždení by sme sa potom rozhodli túto ponuku akceptovať, tak počítame s tým, že dovtedy narastie aj kapitálová hodnota tohto majetku. A to aj vzhľadom na to, že z niečoho, čo teraz úplne nefunguje (nie je v plnej prevádzke), my vytvoríme koncept, ktorý bude plne funkčný. Vzhľadom na to by mohlo pre investorov pribudnúť ďalších 50% výnosu.

Počítame s tým, že trebárs o 4- 5 rokov by bolo možné tento kaštieľ predať za súčasnú hodnotu znaleckého posudku. Je tam obrovská výhoda, že my máme dnes možnosť tento kaštieľ nakúpiť pomaly za polovicu jeho skutočnej hodnoty.

Aktuálne čakáte na vyzbieranie nejakej sumy. Koľko investorov sa reálne môže zapojiť a stať sa spolumajiteľom tohto historického kaštieľa? A aké ďalšie výhody, keď sa stanem investorom a budem akcionárom, získam? Môžem aj ja využívať tento kaštieľ nejakým spôsobom?

Čo sa týka počtu investorov, nemáme to fixne limitované, že tam môže byť maximálne 100 alebo 200 investorov. Skôr by som sa odvíjal od cieľovej sumy. Suma, ktorú chceme vyzbierať, respektíve akcie, ktoré sa majú predať, sú akcie vo výške 3,6 milióna eur, z čoho 3 milióny eur je kúpna cena a 600 000 eur je rozpočet na prevádzkový kapitál. Počítame, že v celom tom spoločenstve sa potom bude nachádzať cca 150 až 250 investorov. To je náš predpoklad pri nejakej predpokladanej výške investície.

Aké sú tam benefity? Máme to rozdelené na kategórie. Sú tam rôzne levely investície. Minimálna suma je 4800 eur. Ak by si chcela investovať viac, napríklad 15 000 eur, 30 000 eur či 60 000 eur a tak ďalej, už ti k tomu prislúchajú benefity. Benefity znamenajú, že môžeš používať napríklad wellness tohto zariadenia.Bude možné počas otvorenej prevádzky využívať ubytovanie na krátky čas a zúčastňovať sa eventov, ktoré tam budú organizované.

A už pri sume, myslím, že od 15 000 eur, už je možnosť zapojiť sa práve do networkingovej skupiny. My naozaj nechceme vytvoriť len súpisku cez Excel, ale chceme vytvoriť komunitu, ktorá bude akčná, živá, a ktorá bude navzájom prepojená aj s ďalšími podnikateľskými klubmi, o ktorých sme hovorili.

Praktická otázka: Ak by sa náhodou nepodarila vyzbierať suma 3,6 milióna eur, čo bude s mojimi peniazmi alebo ak sa nepodarí tento projekt, čo sa bude diať?

Máme nastavenú investičnú zmluvu do konca roka. Samozrejme, je možné túto zmluvu predĺžiť. Ak by sa tak stalo, tak budeme s investormi, ktorí už vložili peniaze, aktívne komunikovať v zmysle, či je možnosť pokračovať alebo nie. A oni sa budú môcť potom rozhodnúť, či zotrvajú ako keby na čakačke, kým sa tá cieľová suma nevyzbiera alebo či si svoj vklad zoberú naspäť.

Ale v princípe platí, že ak by sa táto suma nedosiahla vyzbierať, tak v tom prípade sa investorom vracia plná výška vkladu. Aktuálne všetky vklady, ktoré sa už nejakým spôsobom kumulujú, sú uložené na depozitnom účte a čakajú na to, kým sa dosiahne cieľová suma.

Tento podcast vznikol v spolupráci s platformouMojkastiel.sk.

"Rovný rovného si hľadá," takto objasňuje šírenie všetkých tých mačistických, vulgárnych či až násilných vzorcov správania sa časti našich politických elít, psychiater Michal Patarák. Podľa neho máme- ako spoločnosť, primalé ambície. Načo by som sa o niečo snažil, keď sa môžem správať aj takto a ani ma to nič nestojí, vysvetľuje.

Vymierame, nielen demograficky ale tentoraz aspoň v chápaní vládnej koalície aj občiansky a ľudsko-právne. Tých z nás, ktorí si zaslúžia plné občianske práva, ale aj bazálny rešpekt a úctu štátu - ako i jeho mocných, totiž akosi čoraz viac ubúda. Od transľudí, cez ľudí z LGBTI plus komunity či ľudí s psychickými problémami alebo duševnými chorobami až po tých, čo sú proste iba nejako iní. Nehodia sa sem, nezapadajú do zidealizovaných predstáv o tom, kto je to ten správny Slovák a kto by si mal "zaslúžiť" právo byť našim spoluobčanom.

Navyše, to všetko sa deje pod pláštikom kresťanských hodnôt či tradícií, ktoré sa pritom už v samotnom centrálnom pojme našej najpočetnejšej kresťanskej denominácie odvolávajú na slovo "katholikos," teda všeobecný a univerzálny.

Kto teda je ešte v tejto krajine tým "správnym Slovákom" či "pravým kresťanom" hodným úcty a rešpektu a kto by tam už azda patriť radšej ani nemal proste iba preto, lebo tak nejak nám do tých našich exkluzívnych predstáv a mýtov nezapadá? Čo má toto všetko spoločné s Ježišom a jeho evanjeliovým posolstvom a prečo sa práve takéto exkluzívne kresťanstvo tak veľmi bojí inakosti? V čom pramení táto permanentná snaha prekresľovať naše dejiny a vytesňovať všetky tie biblické brvná z našich vlastných očí a ako čítať to farizejské vymetanie smietok z očí blížnych? A vôbec, ako sa tento stupňujúci tlak ustavičného kádrovania, rozdeľovania a polarizácie odráža na našom psychickom zdraví?

No a napokon, čo to znamená byť duševne zdravým človekom a ako - a kde, v tejto dobe hľadať pramene psychickej pohody a pokoja v duši?

Ráno Nahlas s prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a psychiatrom Michalom Patarákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V posledných mesiacoch sa aj na nás a aj na odborníkov obracajú ženy o niečo častejšie, pretože sa nevedia zorientovať v zmenách v prevencii rakoviny prsníka. Pýtajú sa, ako je to teraz s ultrazvukom, s mamografiou alebo čo majú robiť, ak si niečo nahmatajú - potvrdila to aj výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine. Preto sme sa spolu s ňou ako aj s hlavnou odborníčkou MZ SR pre rádiológiu rozprávali o všetkom dôležitom, čo o tejto téme musí každá z nás vedieť.

Budeme sa rozprávať o téme, ktorá sa týka každej ženy. Možno ste zachytili, že mesiac október je každý rok symbolicky venovaný boju proti rakovine prsníka. A hoci je Pinktober, alebo Ružový október, už za nami, my ženy by sme mali na zdravie svojich prsníkov myslieť po celý rok.

Rakovina prsníka na Slovenku. Mamografia je celosvetovo zvolená za základné a nenahraditeľné vyšetrenie na skoré odhalenie ochorenia

Na Slovensku totiž neustále pribúdajú prípady rakoviny prsníka. Hoci pravidelné preventívne prehliadky u gynekológa a včasná diagnostika dokážu zachrániť život, veľká časť žien ich podceňuje, alebo na ne zabúda, prípadne ich odkladá. Skríningovú mamografiu podstúpi menej než 35 % žien, ktoré na ňu majú nárok, čo je výrazne pod priemerom Európskej únie.

Dnes si preto v relácii Pre mamy s Babsy, priblížime, ako sa správne starať o zdravie prsníkov, aké zmeny v prevencii rakoviny prsníka nastali na Slovensku a ako sa v nich zorientovať.

Hostkami Babsy Jagušák je lekárka, profesorka Viera Lehotská – hlavná odborníčka MZ SR pre rádiológiu, ktorá sa venuje diagnostike a včasnému záchytu onkologických ochorení a patrí medzi popredné slovenské odborníčky v oblasti skríningu rakoviny. A spolu s ňou diskutuje na túto tému aj Eva Kováčová – výkonná riaditeľka neziskovej organizácie Liga proti rakovine, ktorá už viac ako tridsaťpäť rokov pomáha onkologickým pacientom a ich rodinám, šíri povedomie o dôležitosti prevencie a včasnej diagnostiky.

Dozviete sa:

- viac o benefitoch aj prípadných rizikách mamografie, ktorá je celosvetovo zvolená za základné a nenahraditeľné vyšetrenie skorého zachytenia ochorenia rakoviny prsníka;

- informácie o presných zmenách, ktoré na Slovensku v rámci prevencie nastali a prečo sa tak stalo;

- aké vyšetrenia do prevencie naopak boli pridané a na čo máte u lekárov nárok, a v ktorom veku;

- aj to, ako by malo prebiehať samovyšerenie a aké príznaky hľadať či si všímať, a tiež konkrétne príklady a príbehy z praxe;

- kde hľadať pomoc a prečo a tiež si povieme viac aj o preventívnej hysterektómii;

- a že nie každá hrčka znamená ihneď rakovinu. V našom podcaste dnes nájdete naozaj kompletne všetko dôležité, čo o zdraví prsníkov a prevencii rakoviny prsníka treba vedieť

Príbeh Štefana Maďara ukazuje mimoriadnu surovosť komunistického režimu v päťdesiatych rokoch. Štefan ešte ako mladistvý musel na vlastnej koži okúsiť drastické praktiky vyšetrovateľov Štátnej bezpečnosti, aby si neskôr odsedel viac ako päť rokov z pôvodných desiatich za vykonštruovanú špionáž a vlastizradu. Väčšinu času potom strávil v jáchymovských uránových baniach.

Jadrová energia je často nepochopená a kontroverzná téma, no zároveň tvorí viac ako 60 % energetického mixu Slovenska. Je jadro skutočne zelená energia? Ako je to s rádioaktívnym odpadom a našou závislosťou od ruského paliva? A aká je budúcnosť v podobe malých modulárnych reaktorov či reaktorov 4. generácie, ktoré dokážu spaľovať vyhoreté palivo?

V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk a astrofyzikom Marekom Jurčíkom o všetkých dôležitých aspektoch jadrovej energetiky, od jej ekologickej stopy až po najmodernejšie technológie, na ktorých vývoji sa podieľa aj Slovensko.

Podcast bol podporený zo Science Plus.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!

TIP:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Téme sa venujeme aj v týchto článkoch:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Mnohí mladí muži majú extrémne skreslené predstavy o tom, ako v praxi vyzerá zoznamovanie. Pornografia, incelské fóra, konšpirácie, podcasty predávajúce mizogýniu, alebo influenceri ako obvinený Andrew Tate deformujú mysle – čo v praxi spôsobuje, že muži a ženy sa niekedy nedokážu rozprávať medzi sebou. Dokumentuje to poslucháčka nášho podcastu, ktorá sa zúčastnila ôsmych rande, a všetci muži ju šokovali svojimi názormi. Tento príbeh si môžete vypočuť v podcaste TELO.

Niektorí boli rasisti, iní tvrdili, že žena patrí len do kuchyne. Všetci boli vyšportovaní, ale nikomu z nich to nepomohlo. Takzvaní gymceli sú muži, ktorí cvičia, aby boli atraktívni, ale u žien sa im napriek tomu nedarí. V dnešnom podcaste TELO vysvetľujeme, čím to je. Ak sa totiž na človeka pozerajú len cez jeho telo, vytvára to ďalšie problémy. Influenceri z manosféry totiž priamo hovoria, že ženy sú statusový symbol porovnateľný s autom. Niečo takéto vás na rande spoľahlivo diskvalifikuje.

Dáta pritom hovoria, že muži a ženy sa ideologicky vzďaľujú.

Nahrávali Henrieta Hanáková a Martina Beňová. Scenáristom podcastu TELO je Peter Hanák.

Intoxikovaní pacienti blokujú 5 z 8 lôžok na urgentnom príjme. Takto opisuje bežnú realitu zdravotná sestra v bratislavskej nemocnici v Ružinove. Zdravotníci denne prijímajú opitých či zdrogovaných pacientov, ktorí blokujú miesta — a ostatní ľudia s bolesťami preto musia čakať v čakárni.

Nemocnice namiesto záchrany životov slúžia ako záchytky, ktoré na Slovensku už 20 rokov neexistujú.

Veľakrát je intoxikovaný pacient navyše po vytriezvení agresívny. Slovne i fyzicky. Zdravotníci opisujú, že týchto ľudí je náročné v nemocnici udržať. Mnohí sa tiež po vytriezvení hnevajú, že im okoloidúci zavolali záchranku.

Je riešením návrat záchytiek, po ktorých volajú nemocnice i mestá? Podporí tento nápad ministerstvo zdravotníctva?

V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku Aktualít Michaelu Paulovič.

Moderovala Frederika Lodová

Riešiť krádeže iba alternatívnymi trestami nestačí, hovorí profesor trestného práva, odborník na kriminológiu a restoratívnu justíciu Tomáš Strémy v relácii Na rovinu. Iba peňažné sankcie pre chudobných, ani verejnoprospešné práce pre cudzincov podľa neho fungovať nebudú. Keď akademikom v zahraničí hovoril o slovenských trestoch za krádež, nestačili sa čudovať. V susednom Rakúsku pritom sudcovia riešia aj centové škody, nepoučiteľným zlodejom hrozí riadne väzenie.

V podcaste s Tomášom Strémym sa dozviete:

0:35 – či sa oplatí kradnúť;

1:05 – či sa cíti v Bratislave bezpečne;

2:45 – prečo páchatelia nenahrádzajú škodu;

4:30 – o zmenách trestnej politiky bez vedeckých podkladov;

7:00 – že na Slovensku nemáme skutočnú restoratívnu justíciu;

9:10 – ako na Slovensku umelo znižujeme kriminalitu;

10:10 – ako vznikol problém s tzv. horalkovými krádežami;

11:00 – prečo policajti nemajú zlodejov v prepojenej databáze;

12:20 – či stačia sankcie alebo verejnoprospešné práce pre kriminálnikov;

13:30 – že 700 eur je príliš vysoká suma na priestupok;

14:50 – prečo je v Rakúsku aj krádež 1-centovej veci trestná;

16:40 – ako sa šéf zlodejského gangu vyhrážal obchodníkovi;

18:20 – či za množiace sa krádeže môžu médiá a opozícia;

18:55 – že ak človek spácha škodu 350-tisíc, nemusí vrátiť peniaze a aj tak dostane podmienku;

19:45 – prečo v Taliansku nevyšiel systém verejnoprospešných prác;

21:40 – čo motivuje zlodejov kradnúť;

22:20 – koľko krádeží by mohol zlodej oľutovať bez hroziaceho väzenia;

22:45 – ako by sme mohli zaviesť účinnú ľútosť pri krádežiach;

24:00 – či Tibor Gašpar hovorí pravdu, ak tvrdí, že v niektorých štátoch sa drobné krádeže vôbec neriešia;

28:50 – prečo by mali krádeže posudzovať súdy individuálne;

30:50 – čo hovorí na nápad Richarda Glücka o bundách pre páchateľov;

32:30 – či by koalícia mala zrušiť Špecializovaný trestný súd;

33:45 – v roku 2029 by Slovensko mohlo hostiť Eurocrim, tzv. majstrovstvá Európy v trestnom práve;

38:00 – či sa na Slovensku dočkáme odomknutých bicyklov ako v Rakúsku.