Podcasty Aktuality.sk

Ozbrojenci kontrolujú ľudí, tých so zraneniami zabíjajú, je to znak účasti na protestoch, rozpráva Iránčanka, ktorá žije na Slovensku. Keď sa jej po týždni od začiatku protestov podarilo spojiť na dve minúty s príbuznými, prepukla do plaču. Počula to vytúžené: „Sme v poriadku“. Tisíce iných za svoj boj s teokratickým režimom zaplatili aj životom.

Irán – ešte pred pár dňami krajina s celonárodnými protestami proti teokratickému režimu na čele s ajatolláhom Alím Chameneím. Tri týždne verejného odporu - v krajine, kde sa za odpor vešia. A to verejne. Napriek tomu vyšli do ulíc. Najprv nespokojní obchodníci, ku ktorým sa pridali mladí ľudia a študenti. Kritiku životnej úrovne a dražoby rozšírili o kritiku moci. V stovke miest po celej krajine.

Reakcia? Armádna streľba do davov, zatýkanie, vyhrážky popravami. Následne informačný blackout. Vypnutý internet i telefonické linky.

A Trumpov prísľub pomoci, „ktorá mala byť na ceste“. Po tom, ako Iráncov vyzýval k prevzatiu inštitúcií.

Po inom prísľube – a síce, že režim prestane s popravami – americký prezident akoby na ten svoj prísľub zabudol.

Bilancia? Irán bez protestov. Obete v tisícoch, vyše 20-tisíc zadržaných. A režim ajatolláhov naďalej pri moci.

Čo na to samotní Iránci? Aj tí, čo sa na dianie doma pozerajú zo slobodného exilu?

Z bezpečnostných dôvodov ich identitu nezverejňujeme.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Aliancia bola postavená na princípe ,všetci za jedného, jeden za všetkých', na spoločných hodnotách, demokracii a právnom štáte. A teraz Spojené štáty povedia, že si niečo zoberú aj vojenskou silou, ak partneri nebudú súhlasiť. To je rétorika Vladimíra Putina,“ hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko.

Nie Ukrajina, Gaza, Irán, Venezuela či Rusko, Čína alebo Izrael. Reflektory sveta sú aktuálne upriamené na Grónsko. Pre Donalda Trumpa. Chce ho, lebo má podľa neho jeho Amerike a spojencom zabezpečiť bezpečnosť. Pred Ruskom a Čínou. A keďže ho jeho optikou nevie ochrániť materské Dánsko, urobí to on a jeho Amerika.

Na návrhy, že by sa na jeho ochrane podieľali spojenci z NATO - z tej Aliancie, ktoré Dánsko pomáhalo zakladať - pôvodne reagoval, že by šlo o eskaláciu. Najnovšie z Davosu prichádzajú správy, že sa črtá dohoda – vytvorením „rámca budúcej dohody o Grónsku a celej oblasti Arktídy“.

Riešenie, ktoré ak sa podľa Trumpa dotiahne do konca, „bude prínosom nielen pre Spojené štáty, ale pre všetkých spojencov NATO“. Signálom dohody má byť aj rušenie avizovaných ciel pre európske štáty, ktoré podporili Dánsko.

Ako sa to skončí? Je koniec opciám medzi Grónskom a Alianciou? A koncom NATO?

Čo môže byť za takýmto uvažovaním Donalda Trumpa? V čom spočíva strategickosť ľadového Grónska? A pre koho? Sú Trumpove mocenské chúťky minulosťou?

Otázky pre Pavla Macka, generála vo výslužbe so skúsenosťou aktívnej služby v Aliančných jednotkách.

„Nemôžete porušovať suverenitu, podrezať princíp kolektívnej bezpečnosti a robiť cirkus pre Rusko a Čínu. Putin sa teraz len smeje a prilieva olej do ohňa, lebo kým je Aliancia zamestnaná vnútornými konfliktmi, on má voľné pole pôsobnosti,“ hovorí Pavel Macko.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Keď Donald Trump uvalí clá na niektoré krajiny EÚ, budú platiť aj pre nás. Podľa Ivana Mikloša americký prezident ustúpi tak, ako ustúpil Číne, ak sa Európa zachová správne, a stiahne svoje nehorázne požiadavky voči Grónsku. Čaká nás dlhá a hlboká ekonomická kríza? Rusko podľa neho bude mať peniaze na vojnu proti Európe, iba ak zrušíme sankcie.

V podcaste s Ivanom Miklošom sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že líškať sa Donaldovi Trumpovi nikam nevedie a nedá sa uvaliť clá len na 8 krajín EÚ;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aké nástroje máme vôbec na stole, aby sme prinútili USA odstúpiť pod požiadaviek na Grónsko;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo očakáva, že Trump stiahne svoje nehorázne požiadavky;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 5:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že už teraz platíme najvyššie clá za 100 rokov;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sme už teraz chudobnejší, ako by sme boli bez Trumpa;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 8:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či nás čaká dlhá a hlboká ekonomická kríza;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že jedného dňa praskne AI bublina a máme aj obrovské dlhy;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že doterajšie pravidlá sú minulosť a začínajú platiť zákony džungle;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako musíme byť teraz ústretovejší voči Číne, aby sme kompenzovali škody spôsobené Trumpom;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zo súčasného vývoja sa teší len Rusko a možno ešte Čína;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či môžeme Trumpa ignorovať a či máme budovať spoločnú európsku armádu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že jediná naša šanca je rast, ale riešenie leží na stole v Európe;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 23:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako nám národná identita bráni v tom, aby sme sa mali lepšie;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že už aj európska extrémna pravica je proti Trumpovi;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Donald Trump robí všetko proti záujmom amerických voličov;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 37:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Robert Fico s Trumpom ohováral Európu a tým opäť znížil svoju dôveryhodnosť;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 40:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Fico bojuje proti systému, ktorého je súčasťou;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 42:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ odkiaľ Putin stále berie peniaze na vojnu, keď sa mu podľa prognóz mali dávno minúť;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 46:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vojnu Európy s Ruskom si nemáme predstavovať ako plnoformátovú inváziu na 1000-kilometrovom fronte;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 47:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako nám hrozí vojna s Ruskom, keď zrušíme sankcie;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 49:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko malo viac peňazí z plynu, ako plánovalo a tak sme jeho vojnu zaplatili my.

Máme tu tisícky samoživiteliek či mnohopočetných rodín. Sú tu i rodiny s deťmi, ktoré majú závažné zdravotné znevýhodnenia. V čom týmto ľuďom pomôže novela Ústavy o dvoch pohlaviach? Vôbec v ničom, odkazuje exkolegom bývalá poslankyňa KDH Jana Žitňanská. A prečo nie je Slovensko sociálnym štátom?

Už tretie kolo vládnej konsolidácie dôkladne testuje hranice nášho údajného sociálneho štátu. Teda toho bájneho Molocha, o ktorom tak mimoriadne rád rozpráva štvoronásobný premiér Robert Fico.

Faktom je, že v minulom roku žilo na Slovensku pod hranicou príjmovej chudoby takmer 800 tisíc ľudí - pričom závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu pociťovalo vyše 400 tisíc našich spoluobčanov. I to svedčí o tom, že tento Ficov virtuálny sociálny konštrukt pre mnohých z nás vôbec neexistuje - či minimálne zásadne zlyháva. Táto krajina tak síce môže byť pre starých - aspoň tak to zrejme vnímajú vládne strany bijúce sa o hlasy penzistov, no rozhodne toto nebude štátom pre zdravotne, mentálne či sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľov.

Štát pritom uťahuje slučku aj v oblasti podpory v nezamestnanosti či podpory v práceneschopnosti a v mene vynútenej inklúzie zasa sťažuje rodičom slobodu pri výbere školy pre ich vlastné deti. Navyše, pre deti vo vážnych psychických problémoch máme k dispozícií len niekoľko desiatok pedopsychiatrov a tak je mládež, ktorá v čoraz väčšej miere čelí až existenciálnym výzvam i hrozbám, je odsúdená na až neznesiteľne dlhé čakacie lehoty.

Tak pre koho je vlastne tento údajne sociálny štát a ako to, že v spoločnosti i štátnych politikách sa čoraz viac selektuje, kto si našu podporu - či aspoň záujem, zaslúži a kto už toho vraj hoden nie je?

Ráno Nahlas s bývalou poslankyňou parlamentu i europarlamentu a dlhoročnou expertkou na tieto témy Janou Žitňanskou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Robert Fico nemá dnes v politike žiadny reálny cieľ ani smerovanie a namiesto vládnutia už len dookola odvádza pozornosť falošnými príbehmi, ktoré s realitou nášho života nemajú nič spoločné. Dnes je to u neho iba o deštrukcií vlastného štátu, dôvery v nezávislé inštitúcie a pomste. Nehrá na žiadnu víziu iba ničí, hovorí pre Aktuality Nahlas šéfredaktor Peter Bárdy.

Svetový poriadok skolaboval. Po pôvodne trojdňovej špeciálnej - no v skutočnosti už takmer štvrtý rok mimoriadne brutálnej a krvavej operácií - ktorú Putinovo Rusko rozpútalo na Ukrajine, sa do Európy zahryzli už aj USA Donalda Trumpa. Európa sa tak ocitla vo zveráku dvoch bezohľadných impérií a z nášho doterajšieho kľúčového spojenca sa tak stalo vážne bezpečnostné ohrozenie celého európskeho kontinentu. No a v tejto mimoriadne ľadovej geopolitickej víchrici Slovensko zjavne zablúdilo a jeho vládny SMER očividne stratil bezpečnostné smerovanie i strategický kompas.

Hráme teda v týchto okamihoch o prežitie Európskej únie či dokonca možno aj o prežitie samotného Slovenska v jeho súčasných hraniciach? No a naozaj nemáme na viac ako ponúka táto mocenská garnitúra, neustále iba imitujúca vládnutie a premieňajúca tento štát na čoraz viac chátrajúcu potemkinovu dedinu?

„Žijeme naozaj veľmi šialený svet. My tu dnes sledujeme akýsi obnovený pakt Molotov-Ribbentropp iba v tak trochu obrátenom garde. Aktuálny neofašizmus viac sedí do politiky Donalda Trumpa a veľmi podobne - len viac byzantínsky - ho robí aj Vladimír Putin,“ tvrdí Peter Bárdy. A dodáva: „Toto je obdobie, kedy EÚ môže ukázať svoju silu, životaschopnosť, ale aj svoje opodstatnenie a to aj v svetovej geopolitike. Už by sme nemali byť tým ustráchaným mladším súrodencom, pred ktorým stojí jeho veľký americký brat. Ten proces bude bolestivý a bude trvať, ale z EÚ sa môže stať sebavedomý, suverénny federálny štát.“

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes so šéfredaktorom Petrom Bárdym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Sú byty, v ktorých teplota klesá na 17, 15 či 11 stupňov. To už je neznesiteľné. Hromadí sa vlhkosť a v takýchto podmienkach sa nedá dlhodobo fungovať,“ rozpráva o situácii na Ukrajine, ktorá čelí mrazivému počasiu a Putinovým útokom na energetickú infraštruktúru, Stanislava Harkotová. „Najväčšia nepríjemnosť je, keď teplota v domoch klesá k nule. Zachytila som aj prípady, kedy v noci namerali v bytoch mínusové teploty. To sú podmienky, v ktorých sa nedá bývať a Kyjevčania to riešia dodatočným ubytovaním u známych, priateľov, cez Airbnb alebo bývajú v hoteloch,“ vykresľuje situáciu reportérka Aktualít z Kyjeva.

Kedysi stratégia hladomorom, teraz „chladomorom“. Zima sa na Ukrajine už dávno nespája len s mrazmi, ale s bezprostredným bojom o prežitie.

Ruské útoky cielene mieria na energetickú infraštruktúru. Milióny ľudí nechávajú bez tepla, svetla a vody. „Kto má teplo, vyhral“ – píše z Kyjeva naša Stanka Harkotová, oči a uši Aktualít v napadnutej Ukrajine. Teplo ako privilégium robí podľa nej z dotyčných „šťastných boháčov“.

Ako vyzerá každodenný život v Kyjeve, keď teplomer klesá hlboko pod nulu a kúrenie je luxus?

Ako tento tlak vplýva na náladu spoločnosti a jej ochotu pokračovať v obrane vlastnej krajiny?

O zime vo vojne, odolnosti civilistov a vyhliadkach Putinovej agresie sa rozprávame s reportérkou Aktualít v Kyjeve Stanislavou Harkotovou.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Lekár Peter Sabaka vysúdil od europoslanca krajne pravicovej Republiky Milana Mazureka 15-tisíc eur. Prvých tisíc eur venoval občianskemu združeniu Omama, ktoré sa venuje rozvoju detí z prostredia marginalizovaných, najmä rómskych komunít. Výber dobročinnej organizácie ovplyvnila aj politika Milana Mazureka.

„Ani minister Huliak sa mi zatiaľ neospravedlnil, toto asi budeme musieť žalovať. Nemal by som nechať len tak, keď o mne povie minister, že som zapríčinil úmrtie 35-tisíc dôchodcov,” dodáva Sabaka.

Spor s Mazurekom trval päť rokov a politik Republiky sa naďalej odmieta za svoje výroky ospravedlniť. Oplatí sa s popieračmi pandémie súdiť? Odpovedá infektológ Peter Sabaka.

Po jesennej časti sú priamo za majstrovským Slovanom Bratislava, na ktorý strácajú len bod, ale sú mimoriadne hladní po úspechu. Napriek tomu nechcú dávať zbytočne prehnané vyhlásenia. Prečo? Aj to prezradil v 67. epizóde podcastu Kam si to kopol? tréner Dunajskej Stredy Branislav Fodrek.

Po 18. kole Niké ligy sú priamo za jeho chrbtom a strácajú len jeden bod. Už po prvom jarnom kole sa môže tento stav zmeniť, pretože ŠK Slovan Bratislava sa v 19. kole – prvom jarnom – predstaví na pôde DAC 1904 Dunajská Streda a po tomto súboji môže mať liga nového lídra.

Ako to však bude vyzerať v súboji o titul na jar? V 67. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk debatoval s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom tréner Dunajskej Stredy Branislav Fodrek, ktorý sa vyjadril k viacerým zaujímavým témam, ako aj k majstrovskej výzve. Podľa Branislava Fodreka nemožno zabúdať na dôležitý fakt. Viac už v tradičnom futbalovom podcaste na ŠPORT.sk.

EPIZÓDA BOLA NAHRÁVANÁ vo štvrtok 15. januára 2026

Rok 2025 ukázal, že AI agenti síce sú trendom, no nie sú zázračným riešením všetkého a často zlyhávajú pri komplexných úlohách. Rok 2026 sa preto bude niesť v znamení snahy naučiť modely lepšie uvažovať a chápať 3D svet, nielen text a 2D obrázky.

O tom, čo nás čaká v najbližších mesiacoch, prečo by sme nemali nechať AI robiť rozhodnutia za nás a ako je na tom slovenská veda a stratégia, sa v podcaste SHARE rozprávali redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Filip Hanker s odborníčkou na umelú inteligenciu Máriou Bielikovou z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk .

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Bilancia roku 2025: Prečo sa nenaplnili všetky očakávania a prečo sa vraciame k špecializácii modelov.Limity vývoja: Čo brzdí AI? Sú to drahé čipy, nedostatok energie, ale aj nedostatok talentov v Európe.Dáta a syntetika: Prečo už nestačí stiahnuť celý internet a ako pomáhajú syntetické dáta.Trendy na rok 2026: Zlepšovanie „reasoningu“ (usudzovania) a snaha o vytvorenie 3D modelov sveta.Spoločenské riziko: Prečo je strata autonómie a vzťahov nebezpečnejšia než AGI (príklad z Južnej Kórey).Slovenská stratégia: Čo chýba v štátnej vízii a prečo sú "továrne na AI" málo, ak nemáme talenty.Únik mozgov: Slovensko je na chvoste Európy v udržaní talentov, inšpiráciou môže byť Česko.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Po zajatí venezuelského prezidenta Nicolása Madura Spojené štáty americké otvorene hovoria o svojom záujme o venezuelské ropné bohatstvo. Administratíva Donalda Trumpa zároveň stupňuje tlak na Dánsko v súvislosti s Grónskom. Znamená to zásadný posun v americkej zahraničnej politike? A môže to viesť až k oslabeniu NATO? O týchto otázkach diskutovala Veronika Jursová Prachárová s analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom a politológom Erikom Lášticom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Pavol Valík v úvode diskusie upozornil, že monitoring dezinformačnej scény ukazuje dominanciu ekonomických tém. Ako príklad uviedol tvrdenie, že euro stratilo 88 % svojej hodnoty. „Toto tvrdenie síce pochádza od ekonóma Radovana Karpiša, no je vytrhnuté z kontextu, v ktorom ho pôvodne použil. Bez tohto kontextu je interpretované zavádzajúco,“ vysvetlil Valík.

Zároveň poukázal na pretrvávajúce nepravdivé tvrdenia, že na Ukrajine sa v skutočnosti nevedie vojna.

V súvislosti s americkým zásahom vo Venezuele Valík zdôraznil, že politici naprieč politickým spektrom sa zhodli na tom, že ide o porušenie medzinárodného práva.

Na sociálnych sieťach sa zároveň objavilo množstvo videí a fotografií, ktoré mali zobrazovať americkú operáciu. „Mnohé z nich boli vytvorené pomocou umelej inteligencie. Kolovali napríklad falošné videá útoku USA na Venezuelu či údajného odvlečenia Madura,“ dodal Valík. Podľa neho boli v prvých hodinách zmätené aj samotné médiá, ktoré nedokázali okamžite rozlíšiť autentický obsah od manipulácií.

Politológ Erik Láštic uviedol, že kroky Spojených štátov ho neprekvapili. „Momentálne sledujeme rozhodnutia, ktoré sa výrazne vymykajú doterajšej skúsenosti s americkou zahraničnou politikou,“ povedal.

Podľa neho je náročné presne rekonštruovať motívy americkej operácie, keďže samotná Trumpova administratíva ponúka viacero, často protichodných vysvetlení.

Po zásahu vo Venezuele sa objavila kritika, že Spojené štáty legitimizujú ruskú agresiu. Láštic však upozorňuje, že Rusko takéto „vonkajšie ospravedlnenia“ nepotrebuje. „Ruské zásahy v Gruzínsku či inde to dokazujú,“ dodal.

Pri Grónsku sa podľa Láštica naplno ukazuje Trumpova obsesia vlastníctvom. „Trump chce expandovať Spojené štáty americké. Vyjadrenia o Grónsku, ale aj o Kanade či Paname, sú toho jasným dôkazom,“ tvrdí.

Podľa politológa by prípadný vojenský zásah USA v Grónsku znamenal minimálne paralyzovanie NATO ako bezpečnostného zoskupenia.

Tam, kde je v ozaj demokratickom prostredí, tam robí pred svojimi voličmi ramená, ale keď je v Rusku – kde má reálnu príležitosť zabojovať za mier - tak tam je voči Putinovi v úplne submisívnej pozícií, hovorí exdiplomat Peter Weiss. Fico nás ženie do samoizolácie, tvrdí. Stala sa zahraničná politika liečbou premiérových frustrácií a pochová americký prezident NATO?

Svet sa dnes doslova vymkol z kĺbov a zdá sa, že je dnes len otázkou času, keď začneme tancovať aktuálnu planetárnu podobu stredovekého „Danse Macabre“.

K už takmer štyri roky trvajúcim chúťkam Putinovho Ruska, ktoré v mene svojich imperiálnych cieľov brutálne, vedome a zámerne vraždí na Ukrajine, sa aktuálne pridali aj Trumpove Spojené štáty.

Tie napadli Venezuelu, uniesli jej prezidenta a dnes sa nepokryte vyhrážajú i obsadením dánskeho Grónska, prakticky za akúkoľvek cenu. Z nášho kľúčového spojenca a piliera Severoatlantickej aliancie sa tak stala akútna hrozba pre celý Západný svet reprezentovaný hodnotovou jednotou Európy a Severoamerického kontinentu. Doterajšia zdanlivo nerozborná jednota hodnôt, cieľov a vzájomnej dôvery je tak v mihu preč a medzi USA a EÚ nečakane vyrástli až ľadové hrozby tvrdého - a možno až horúceho - konfliktu.

Zvoní Severoatlantickej aliancií umieračik? Bude Trumpova politika napokon definitívnym bozkom smrti pre NATO, a ak áno, je na to Európa pripravená? No a čo Slovensko - vieme vôbec, kde je naše miesto a s kým chceme budovať bezpečný domov v týchto mimoriadne neistých a turbulentných časoch? No a napokon, čo vláda Roberta Fica - vie vôbec, čo robí a v mene koho a čoho robí práve to, čo robí?

„Zahraničná politika našej vlády sa úplne obetovala udržaniu si krajne pravicového, antieurópskeho a proruského voličstva SMERu, ktoré Ficovi po odchode Pellegriniho ešte ostalo. A v mene toho, aby si ich udržal, povie premiér prakticky čokoľvek. Vystavili sme sa tak do samoizolácie,“ tvrdí Peter Weiss.

Rozhovor s Petrom Weissom sme nahrávali ešte pred stretnutím premiéra Fica s americkým prezidentom Trumpom.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Poslanci Slovenskej národnej strany prišli so zákonom, ktorý môže opäť priniesť chaos do koaličných vzťahov. Reč je o znižovaní trestov za extrémizmus. Kým za kritiku Benešových dekrétov hrozí po novom väzenie, za hajlovanie či popieranie holokaustu by ste mohli vyviaznuť len s podmienkou.

Ide pri tom o už tretiu novelizáciu Trestného zákona súčasnou vládou. Koaličné strany však majú na legislatívu odlišné názory.

Môže tento zákon naozaj schváliť parlament?

V dnešnom podcaste sa budeme rozprávať s politickým redaktorom Marekom Biroóm, ktorý sa téme venoval a podrobne vysvetlí všetky navrhované zmeny.

Moderovala Frederika Lodová.

Komunita verzus masa. Alebo keď komunita so svojimi živými a osobnými vzťahmi lieči anonymitu beztvarej masy. Naviac – oblečená do krásy a naplnená umením, vôňou kávy či chuťou dobrôt. To všetko v kontexte fenoménu, akým je film a jeho „svätostánky“. Áno, mám na mysli kiná.

Ako sa zmenili od toho prvého plateného premietania bratov Lumiérovcov v Paríži z roku 1895?

Prešli si skromnými začiatkami, boomom 30-tych až 50-tych rokov, následnou krízou, súbojom s televíziou i miléniovými výzvami digitalizácie. A dnes v dobe multiplexov, či domáceho streamovania sa zas o život a pozornosť hlásia malé, komunitné, s vôňami – nielen spomínanej kávy či dobrôt, ale i človečiny.

Na fenomén sa pozrieme s Dominikom Hroncom, ktorý stojí za čerstvým prírastkom v Bratislave.

Nakoľko môže samotné filmové umenie prežívané komunitne pomôcť našej rozdelenej a rozhádanej spoločnosti?

„Keď sa o sto rokov budú študovať dejiny umenia, toto bude kapitola čiernej diery. Z umelcov sa museli stať aktivisti, ktorí sa vo verejnom priestore museli postaviť za identitu krajiny, ktorú svojou prácou vytvárajú,“ hovorí Dominik Hronec, filmový distribútor. „Pomaly každá verejná inštitúcia je toxická, vysoko neprofesionálna a provinčná,“ hovorí o správe rezortu pod gesciou Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Zvrzali“ ešte aj otváranie tunela.

To skutočne nevymyslíš. To dokážu len slovenskí politici. Pozrite si prvý tohtoročný Ťažký týždeň.

Premiér Robert Fico sa musí postaviť pred parlament a požiadať poslancov, aby ešte raz vyslovili dôveru jeho vláde. Dôvodom je dlh verejných financií, ktorého výška sa pohybuje okolo hranice 60 percent.

Napriek tomu sa tejto povinnosti vyhýba už 55 dní.

Aké sankcie hrozia politikom, ak ich vláda stav verejných financií nezlepšuje a ako dlho sa im dá vyhýbať, odpovie v dnešnom videopodcaste člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová

Mali sme riešiť príchod superinteligencie, no realita nás prefackala. Namiesto technologickej utópie sa na školách šíri tichá epidémia aplikácií, ktoré na počkanie „vyzliekajú“ spolužiačky, a hranica medzi nevinným žartom a digitálnym násilím sa nebezpečne stráca.

Kým rodičia a učitelia často netušia, čo sa deje v mobiloch detí, technologickí giganti hrajú vabank. Rok 2026 sľubuje extrémy: na jednej strane prvé AI lieky na rakovinu a medicínsku revolúciu, na druhej hrozbu, že praskne miliardová investičná bublina a príde tvrdé ekonomické zúčtovanie.

Je bezpečné zveriť svoje najcitlivejšie lekárske správy novej funkcii ChatGPT Health, keď v minulosti chatbot navádzal pacienta na predávkovanie? A ako je na tom Slovensko? Dozviete sa, prečo máme novú AI víziu, no v realite sme skončili pri špičkových superpočítačoch, ktoré nevieme zapnúť, lebo štát zabudol na „drobnosť“ – peniaze na elektrinu.

V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a hodnotia rok 2025 očami AI.

Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste sa dozviete:

Čo bolo najväčším fiaskom v AI v roku 2025Či nám rok 2026 prinesie liek na rakovinu, alebo skôr krach technologických gigantov.Prečo je riskantné zveriť lekársku správu ChatGPT, ktorý v minulosti navádzal tínedžera na predávkovanie.Ako Slovensko nakúpilo špičkové superpočítače, ku ktorým zabudlo „prikúpiť“ elektrinu.Prečo odborníci prirovnávajú nové „vyzliekacie“ aplikácie na školách k znásilneniu bez dotyku.Kedy Google zosadí z trónu OpenAI a prečo sen o superinteligencii nateraz skončil.Ako chce Európa použiť francúzsku AI v armáde, aby sa zbavila závislosti od USA.

Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:

ChatGPT Health

Nárast využívania nudify aplikácií

Grok vyzlieka ľudí, aj deti

AI je bublina, ktorá môže prasknúť

GPT-5 fiasko

AI vízia Slovenska

Digitálny sexizmu v medicínskej AI

Rozhovor s Vladom Šuchom

AI prehliadač test

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Jan Lipavský bol do decembra českým ministrom zahraničných vecí, dnes je opozičným poslancom. Podľa neho iránska revolúcia môže skončiť aj potlačením a hoci Donald Trump môže strieľať, nemusí tým povaliť režim. Pri Grónsku nie je alarmistom a situácia sa podľa neho vyrieši dialógom. Úlohou Európy je ale ukázať silu aj voči USA a hlavne jednotne držať s Dánskom. je členstvo v Koalícii ochotných pre obe naše krajiny jedinou zárukou suverenity? A čo si myslí o Benešových dekrétoch?

V podcaste s Janom Lipavským sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že z Iránu máme príliš málo informácií, aby sme vedel vyhodnotiť situáciu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zo strany Donalda Trumpa ide zatiaľ skôr o rétoriku ako akciu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aké sú vôbec možnosti USA zasiahnuť do zmeny režimu v Iráne;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že USA majú o Grónsku jeden dobrý argument a ten treba riešiť;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vojenské sily, ktoré európske štáty posielajú do Grónska, nie sú na vojenské odstrašenie USA;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ akými kartami môže Európa zahrať voči USA;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo si myslí o ceste Roberta Fica do USA v tejto situácii;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa v Česku opakuje slovenský spor medzi vládou a prezidentským úradom o menovanie ministra životného prostredia;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v Európe aj v koalícii ochotných majú rozhodujúce slovo Berlín, Londýn a Paríž;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 23:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Roberta Fica na koalíciu ochotných už nepozývajú, lebo jeho správanie po prvom pozvaní nebolo "skousnutelné";

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je Koalícia ochotných plánom B voči NATO;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 26:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je to teda otázka nášho prežitia a záchrany suverenity, aby sme boli jej členmi;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 28:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je Koalícia ochotných obchádzaním krajín ako Maďarsko a Slovensko a ich práva veta v EÚ;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 30:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Viktor Orbán je oveľa izolovanejší ako v minulosti, odkedy sa posunul výrazne na východ;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sú Maďari unavení Orbánom;

–⁠⁠⁠⁠ od 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Benešove dekréty⁠⁠ platia a ich revízia je neprípustná;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 36:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo by sa zmenilo, keby v Maďarsku voľby vyhrala opozícia.

Bude vojna medzi Iránom a USA, a zapojí sa do nej Izrael? Čo sa stane s Grónskom a najmä - čo bude potom s NATO? Podľa bývalého veľvyslanca SR pri NATO a v súčasnosti tieňového ministra obrany za PS by o Grónsko nikto nebojoval, lebo by ho Američania mohli obsadiť za pár hodín. Z NATO by to však mohlo urobiť papierovú alianciu. Európa by sa ale podľa neho dokázala ubrániť Rusku aj bez USA, akurát nie okamžite. Okamžitý útok podľa neho nehrozí. O Kaliňákovej novej luxusnej kancelárii pre ministra hovorí, že ak by sa ním stal, nikdy si do nej nesadne.

V podcaste s poslancom za PS Tomášom Valáškom sa dozviete:

– od 1. minúty – ako zasiahne Donald Trump proti Iránu;

– po 2:30 – či sa dá slovám amerického prezidenta veriť, keď už viackrát hrozil a nič sa nestalo;

– po 7:00 – čo čaká od stretnutia Dánov a USA o Grónsku;

– od 8:30 – či je reálna vojenská okupácia Grónska Američanmi;

– po 11:00 – že Dáni v podstate Grónsko kolonizujú;

– od 12:30 – že reakciou na prípadnú vojenskú okupáciu Grónska by zrejme neboli hromadné odchody z NATO;

– po 15:45 – že o Grónsko zrejme nikto nebude vojensky bojovať;

– okolo 17:00 – ako by Američania vojensky obsadili Grónsko zrejme za pár hodín;

– po 18:00 – čo by sa v takom prípade stalo z NATO;

– od 22:00 – či by sa Európa ubránila Rusku aj bez USA;

– po 23:30 – že Rusko podľa neho aktuálne tiež nie je pripravené na vojnu proti Európe;

– od 24:30 – že Robert Fico požičal Kube viac ako 130 miliónov a Kuba nám ich teraz nesplatí;

– po 28:00 – ako vníma Ficovu cestu do USA a podpis zmluvy o jadrovej elektrárni;

– od 30:00 – či má Smer vo vzťahu k Donaldovi Trumpovi a USA absolútny guláš;

– po 31:00 – čo si myslí o výzve prezidenta Pellegriniho, aby sa slovenskí ministri zúčastnili na stretnutí Koalície ochotných;

– od 34:00 – že Robert Fico si poštval ešte aj budúceho možného lídra Maďarska a o chvíľu;

– po 35:00 – či je podľa neho Maďarská aliancia opozíciou voči súčasnej vláde a s kým by išla od koalície;

– od 40:00 – či by ako minister obrany sedel v novej Kaliňákovej kancelárii s machovou stenou za 156 tisíc eur;

– po 42:00 – čo by mal nakupovať slovenský rezort obrany.

Nás a naše deti predsa už obetovali. Hodili cez palubu väčšinu občanov a otvorene autokratizujú celú spoločnosť, hovorí v Ráno Nahlas expremiérka Iveta Radičová. Menia politický systém, oslovujú extrém, robia politiku iba pre seba a svojich voličov a za vzor nám dávajú autokracie a totality, hodnotí polčas Ficovej vlády. Prečo na podpriemernosti nemožno postaviť úspech krajiny a kde dnes hľadať na Slovensku nádej?

Keď sa pridlho pozeráš do priepasti, hrozí, že sa napokon priepasť pozrie do teba, napísal svojho času slávny filozof F. Nietzche. Ten okamih, keď sa priepasť pozrela priamo do nás nastal zrejme práve teraz.

Globálny medzinárodný poriadok sa zrútil, americká invázia do Venezuely fakticky legitimizovala obdobnú inváziu Ruska na Ukrajine, no a Európa sa tak ocitla ako nahý v tŕní medzi dvomi imperiálnymi predátormi, ktorí si na nás robia zálusk.

V tomto doslova až existenciálnom čase je pritom Slovensko na krízové situácie a bezpečnostné hrozby zúfalo nepripravené, táto vláda však i naďalej fantazíruje o suverénnej politike na všetky štyri svetové strany.

Náš štát pritom čoraz viac pripomína povestné Potemkinove dediny. Tri kolá miliardových vládnych konsolidácií priniesli výrazné zvýšenie daňovo odvodovej záťaže, ale zlepšiť stav verejných financií sa im prakticky vôbec nepodarilo. Úroveň služieb štátu, stav infraštruktúry či zdravotníctva kontinuálne upadá, krajina zažíva exodus mladých šikovných talentov, no a Slovensko sa prepadá prakticky už vo všetkých mysliteľných rebríčkoch na samý chvost krajín Európskej únie.

„Ficova stratégia je pre Slovensko sebadeštruktívna. Im zostal už iba extrém a potrebujú mu dnes ukázať symboliku beztrestnosti,“ tvrdí expremiérka Radičová, ktorá tak vládnutie SMER-u s extrémistami vôbec nepovažuje za nereálny scenár. „Na priemernosti a podpriemernosti však ešte nik úspech nepostavil,“ dodáva.

Počúvate Ráno Nahlas s bývalou premiérkou a profesorkou sociológie Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Postaviť jadrovú elektráreň neraz trvá dlhšie ako dekádu. Projekty sa násobne predražujú a konečné cenovky stúpajú do výšky miliárd eur. Existuje však aj jednoduchšia a lacnejšia cesta, ako využívať štiepnu reakciu na výrobu elektriny.

Malé modulárne reaktory majú byť cestou vpred. Vo svete je už niekoľko firiem, ktoré ich dokážu postaviť. Hoci najbližšie k spusteniu sú projekty v Severnej Amerike, ambíciu postaviť takéto zariadenie majú aj Slovenské elektrárne.

V podcaste Aktuality Nahlas sme sa rozprávali so šéfom projektu malých modulárnych reaktorov Stanislavom Peckom. V rozhovore vysvetľuje, načo by takéto reaktory mohli slúžiť, kde a kedy by mohli byť postavené.

Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Štefan Kurilla a Marek Orihel.

Irán – revolúcia proti nedôstojnosti biedy a útlaku a proti neslobode. Už tretí týždeň je deväťdesiat miliónová krajina na nohách. Krajina s teokraciou islamských ajatolláhov na čele s Alím Chameneím.

Ak sa po útokoch Američanov na jej jadrové zariadenia pred časom akoby zomkla, aktuálne povstala. Spúšťačom decembrového povstania bol radikálny prepad domácej meny a rovnako drastický nárast cien.

A ak je na jednej strane hnev z mizérie, do ktorej krajinu priviedla moc, na druhej sa táto moc bráni zabíjaním, zatváraním do väzení či vypínaním internetu. Šéfka fínskej diplomacie Elina Valtonenová to dáva do súvisu: iránsky teokratický režim podľa nej „vypol internet, aby mohol v tichosti zabíjať a utláčať“.

Podľa ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights so sídlom v Osle od začiatku protestov zahynulo v Iráne najmenej 600 ľudí, mŕtvych však môže byť viac ako šesť tisíc. Zadržaných má byť viac ako 10 tisíc Iránčanov. Organizácia však upozorňuje, že údaje sa dajú len ťažko nezávisle overiť.

Čo je za dianím v Iráne. A aké môžu byť scenáre vývoja? Zaobíde sa to bez Trumpovej intervencie?

Téma pre arabistu Attilu Kovácsa z bratislavskej Univerzity Komenského.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský basketbal píše mnoho príbehov, no len máloktorý je taký unikátny ako ten z Ivanky pri Dunaji. Obec, ktorá sa vymyká štatistikám, už roky vzdoruje gravitácii v najvyššej ženskej súťaži a zároveň produkuje talenty, ktoré prerástli hranice Slovenska. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom vyspovedal Tomáš Kotlárik muža, ktorý je srdcom i dušou tohto basketbalového zázraku – funkcionára BK Klokani a zároveň otca reprezentantov Ivana Malovca.

Rozhovor otvára dvere do zákulisia klubu, ktorý funguje na báze rodinnej atmosféry a čistého entuziazmu. Ivan Malovec sa netají tým, že basketbal je pre neho životnou vášňou, ktorá prežila aj nepriazeň osudu či rodičovské zákazy v detstve.

Divák sa dozvie, ako sa v skromných podmienkach darí udržať extraligovú príslušnosť v konkurencii veľkých miest a prečo sa v Ivanke preorientovali primárne na dievčenský basketbal. Ivan Malovec v podcaste otvorene hovorí aj o svojej povestnej impulzívnosti na lavičke, ktorú sa s vekom snaží krotiť, hoci nie vždy úspešne.

Úsmevne pôsobí historka o tom, ako mu bývalé zverenkyne dali vyrobiť tričká s jeho najčastejšími, často írečitými hláškami. „Ja mám basketbal tak rád, že aj keby sa stalo čokoľvek, budem ho robiť. Ak to nebude v Ivanke, bude to hocikde inde,” priznáva v rozhovore zanietený funkcionár.

Najväčším lákadlom epizódy je však nepochybne pohľad do súkromia rodiny, ktorá vychovala dvoch úspešných basketbalistov pôsobiacich v USA – Matúša a predovšetkým Timoteja Malovca, ktorý dnes oblieka dres University of Miami.

Otec talentovaného krídelníka, o ktorom sa v zámorí hovorí v súvislosti s draftom do NBA, vnáša svetlo do diskusií o Timotejovej kariérnej ceste. Vysvetľuje, prečo bol odchod zo srbského Mega MIS na americkú univerzitu správnym krokom, hoci to mnohých prekvapilo.

V podcaste sa nevyhýba ani citlivej téme financií v NCAA a medializovaným informáciám o ročnom plate na úrovni milióna dolárov. Ivan Malovec tieto špekulácie uvádza na pravú mieru s nadhľadom a zdôrazňuje, že pre jeho syna peniaze nikdy neboli primárnou motiváciou.

Podcast ponúka cenný manuál pre športových rodičov. Namiesto tlaku a prehnaných ambícií Malovci stavili na slobodu a podporu. „Všetko, čo oni dosiahli, dosiahli tým, že oni chceli. My sme ich do ničoho netlačili,” hovorí Ivan Malovec o výchove synov a dodáva, že tvrdá ruka mamy Zuzany a absencia tlačenia na pílu boli kľúčom k ich samostatnosti.

Ak vás zaujíma, ako vníma otec zápasy svojho syna proti budúcim hviezdam NBA, aký je rozdiel medzi európskym a americkým ponímaním basketbalu a prečo je Ivanka pri Dunaji anomáliou na slovenskej športovej mape, tento rozhovor by ste si nemali nechať ujsť.

Marec’94 napadnutí štyria novinári - Milan Žitný, Ľuba Lesná, Štefan Hríb a Anna Sámelová. Rozvášneným davom Mečiarových podporovateľov. Marec’98 rozmlátené auto televízneho reportéra Eugena Kordu. Február 2018 – zavraždený JánKuciak a jeho snúbenica Martinka. Október 2024 rozbitý nos reportérky Kristíny Kövešovej. Január 2026 – útok zozadu, úder na hlavu, pád a hospitalizácia s následnou operáciou komentátora Petra Schutza.

Niekoľko prípadov útokov na slovenských novinárov. Napriek tomu, že pri poslednom ešte nie je dokázaný súvis s jeho prácou, prípad opäť otvára tému ochrany novinárov. Ochranu profesie, ktorá má v rodnom liste stráženie demokracie a jej princípov.

Pozrieme sa na ňu s Karolínou Farskou, ktorá stojí za programom Bezpečná žurnalistika v Investigatívnom centre Jána Kuciaka.

„Je to veľmi vážna vec. Každý fyzický útok je nemysliteľný. O to viac, ak vyšetrovaním naozaj zistíme, že išlo o útok motivovaný tým, že Peter Schutz je novinár a komentátor. Tomu by sme sa mali obzvlášť venovať“, tvrdí Farská. „Je veľmi dôležité, aby bol tento prípad poriadne vyšetrený a aby to nebolo iba zamietnuté pod koberec. Druhá vec je vyslanie jasného signálu, že útoky voči médiám a novinárom nie sú niečo normálne. Je to dokonca veľmi škodlivé pre nás všetkých“, dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zdravotníctvo, školstvo či záchrana krajiny sú na vedľajšej koľaji.

Najsilnejšia vládna strana - Smer - si udržiava popularitu na úrovni 17 percent aj napriek zákonom „šitým“ pre „našich ľudí“ a tak sa koalícia Roberta Fica chystá siahnuť an systém, ktorý čast využíval zavraždený novinár Ján Kuciak. Viac sa dozviete v podcaste nadácie Zastavme korupciu.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?

Ako sa starať o životné prostredie aj počas sviatkov?Občania odmietli výstavbu spaľovneStovky psov trpeli v nelegálnej množiarniTaliansko stopne utrácanie jednodňových kohútikovAko ekologicky pristupovať k vianočnému stromčeku a na čo si dať pozor?

Polčas vládnutia máme za sebou, ale k žiadnemu poučeniu sa vládnej moci neprišlo. Potvrdilo sa, že žiadny plán nemali a išlo iba o personálnu pomstu a trafiky, hodnotí pôsobenie ministerky kultúry a jej rezortu bývalá šéfka SNG Alexandra Kusá. A má ešte zmysel brániť inštitúcie zvnútra alebo už je to aktom kolaborácie s mocou bez úrovne, vkusu i hanby?

Zo Slovenskej národnej galérie sa stal dom duchov. Ani oni sami nevedia, čo je to ich „národné“ či „slovenské a žiadne iné“ umenie, úprimne by aj chceli mať výsledky, ale vôbec nevedia, ako ich dosiahnuť. Ich návštevníci vôbec nezaujímajú, zaujímajú sa iba o seba samých. Slobodnej kultúre to však výrazne zlepšilo PR a kultúra sa aj morálne posilnila, hovorí na margo pôsobenia tejto vládnej garnitúry v oblasti kultúry bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá.

To, čo sa z pozície tejto moci udialo v kultúre podľa nej dobre nasvietilo problém, ktorý v našej spoločnosti máme aj my – ako spoločnosť sa teraz môžeme rozhodnúť, či to takto (ako sa vládna moc správa k štátu, kultúre i nám občanom) chceme alebo to odmietneme.

No a má ešte podľa Alexandry Kusej zmysel brániť inštitúcie zvnútra? Zostávať dnes v tých inštitúciách (ako napr. SNG) je ako pokus rozložiť komunistickú stranu zvnútra. To sa proste nedá. Čas bránenia inštitúcií zvnútra uplynul. Nejde to, treba počkať kým to uplynie, tvrdí exšéfka SNG.

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s bývalou šéfkou SNG Alexandrou Kusou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ficova politika myslí iba na majetkové a bezpečnostné záujmy úzkej skupiny vládnucich, nie na záujmy a potreby krajiny, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho táto vládna garnitúra zásadne ohrozuje odolnosť i dôveryhodnosť Slovenska. Prežije NATO Trumpa a vyhne sa Európa vojne s Ruskom?

Spojené štáty zaútočili na Venezuelu, uniesli tamojšieho autokratického prezidenta a zastrájajú sa inváziou na Grónsko. Vladimír Putin stupňuje bombardovanie Ukrajiny - nasadil už aj povestný Orešnik - a tak vojna na našich východných hraniciach napriek hekatombám obetí stále nemá konca. Medzinárodný poriadok sa úplne rozpadol, v hre je budúcnosť samotného NATO, ale naša vláda i naďalej fantazíruje o suverenite na všetky štyri svetové strany. No a napriek nadštandardným vzťahom na linke Fico Orbán sa predmetom aktuálneho sporu stala snaha vládnej koalície kriminalizovať akúkoľvek kritickú diskusiu o benešových dekrétoch, čo sa Budapešti zjavne vôbec nepáči.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým ministrom zahraničných vecí a skúseným exdiplomatom Miroslavom Wlachovským.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Až do 6. kola Niké ligy boli absolútne poslední a s klubom to nevyzeralo vôbec dobre. Fanúšikom sa tlačila do myslí otázka, či to „ruža” dokáže v tejto sezóne uhrať. Nakoniec sa pod Čebraťom dokázali vzchopiť. O MFK sme v 66. epizóde podcastu Kam si to kopol? hovorili s Rastislavom Bôžikom, teraz už s bývalým asistentom v Ružomberku.

Nakoniec sa dokázali nakopnúť, k čomu prišlo práve v 6. kole, keď Ružomberok získal svoj vôbec prvý ligový bod v sezóne 2025/26. Následne sa podarilo „oranžovo-čiernym” výsledkovo vystreliť až natoľko, že z posledného miesta majú zrazu pred prelínačkou šancu dokonca zabojovať o najlepšiu šestku, od ktorej ich delia 4 body.

Prečo sa majster Slovenska z roku 2006 dostal do takej veľkej krízy? Prečo sa z nej následne dokázal dostať a čo stálo za triumfom na pôde Slovana Bratislava po dlhých 11 rokoch? Aj o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s Rastislavom Bôžikom, na jeseň asistentom v MFK Ružomberok, v 66. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Okrem toho sa Rastislav Bôžik vyjadril k svojmu koncu pod Čebraťom, v lige ojedinelej prestupovej politike Ružomberka, ako aj k tomu, či má tento rok niekto silu, aby zosadil ŠK Slovan Bratislava po ôsmich rokoch z majstrovského kresla.

EPIZÓDA BOLA NAHRÁVANÁ vo štvrtok 8. januára 2026

Tohtoročný veľtrh CES v Las Vegas ukázal, že technológie definitívne opúšťajú virtuálne svety a vstupujú do našej fyzickej reality. Rok 2026 patrí robotom, ktorí vedia chodiť po schodoch, a umelej inteligencii, ktorá stráži naše zdravie na tých najintímnejších miestach.

Vysávače konečne prekonali svoju najväčšiu prekážku – schodiská, a humanoidní roboti Atlas sú pripravení nahradiť ľudí v skladoch . Inovácie však neobišli ani naše vrecká a pracovné stoly. Samsung predstavil smartfón, ktorý sa skladá na tretiny a po rozložení nahrádza tablet, zatiaľ čo startupy oživujú nostalgiu hardvérovými klávesnicami pre efektívnejšie písanie .

O tom, čo najzaujímavejšie priniesol CES 2026, či má zmysel dať 3 000 eur za trojitú skladačku a kedy nám roboty uvaria kávu, sa v podcaste SHARE rozprávali redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Roborock Saros Rover: Robotický vysávač s nohami, ktorý konečne vylezie po schodoch a prekoná vysoké prahy .Atlas od Boston Dynamics: Humanoidný robot, ktorý v skladoch nahrádza ľudí a nepotrebuje prestávky .Samsung Galaxy Z TriFold: Smartfón, ktorý sa skladá na tretiny ako leporelo a po rozložení má 10 palcov .Clicks Communicator: Návrat hardvérovej klávesnice pre smartfóny ako „druhého zariadenia“ na písanieLenovo Legion Pro Rollable: Notebook, ktorý sa motoricky rozširuje do šírky pre lepší zážitok z hier .HP EliteBook G1a: Plnohodnotný počítač s Windowsom integrovaný priamo v tele klávesnice .Zdravie na toalete: Kamera Throne, ktorá analyzuje stolicu a odhaľuje črevné choroby .Withings Body Scan 2: Váha s výsuvným madlom, ktorá meria EKG a tuhosť tepien .

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Verejnosť ho dnes vníma predovšetkým ako talentovaného herca a vnuka legendárneho Štefana Kvietika, no málokto tuší, že Matúš Kvietik mal v detstve našliapnuté na úplne inú kariéru. V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk odhodil pomyselnú hereckú masku a nasadil tú brankársku, aby so svojimi niekdajšími spoluhráčmi zaspomínal na časy, keď namiesto potlesku na javisku počúval nárazy pukov o betóny.

„Netušil som, že vy ste boli spoluhráči a že Matúš bol brankár,” priznal hneď v úvode prekvapený Rasťo Konečný, čím otvoril dvere do takmer zabudnutej športovej minulosti známeho umelca.

Ak si myslíte, že spojenie jemného umeleckého sveta a drsnej hokejovej šatne nejde dokopy, táto epizóda podcastu suSPEAK vás rýchlo vyvedie z omylu. Moderátori Marek Marušiak a Rasťo Konečný si do štúdia nepozvali len známu tvár z televíznych obrazoviek, ale predovšetkým svojho bývalého parťáka z ľadu, s ktorým zdieľali šatňu v Slovane aj v Ružinove.

Výsledkom je bezprostredná debata plná nostalgie a sebairónie. Matúš Kvietik otvorene hovorí o svojej mládežníckej kariére a s úsmevom vysvetľuje, prečo ho tréneri a spoluhráči kedysi prirovnávali k legendárnemu Dominikovi Hašekovi.

Nebolo to však len pre jeho talent, ale skôr pre jeho absolútne neortodoxný štýl, ktorý pramenil z prozaického dôvodu – v bránke bez okuliarov jednoducho takmer nič nevidel. „Ja som bol vo všetkom odvážny človek,“ smeje sa Matúš Kvietik pri spomienke na to, ako chytal viac intuíciou než zrakom, čo potvrdil aj pri opise svojich zákrokov: „Videl som tieň, tak som tam hodil lapačku... A chytil som to.“

Podcast suSPEAK je známy svojou uvoľnenou atmosférou, no tentoraz sa mantinely humoru posunuli ešte ďalej, keď moderátori s hosťom otvorili archív „kabínových” hriechov. Poslucháč sa dozvie exkluzívne detaily z hokejového dospievania, napríklad o tom, prečo a ako Matúš Kvietik vyhodil záchodovú misu do vzduchu.

Všetko sa začalo nevinnou stávkou s pyrotechnikou. „Nemáš na to hodiť tú petardu do toho hajzla... A ja že nemám na to?“ opisuje Matúš Kvietik moment, kedy precenil pevnosť keramiky. „My sme si mysleli, že vybuchne voda von,“ dodáva so smiechom k incidentu, ktorý sa zapísal do dejín ich ročníka.

Núdza nie je ani o kuriózne zranenia, ako keď Matúš Kvietik počas detskej bitky v šatni hlavou zdemoloval sanitu. „Hlavou som rozbil umývadlo. Mama ma skoro zabila,“ spomína na ťažký týždeň.

Rozhovor však nezostáva len pri zábave a dotýka sa aj vážnejších tém, keď Matúš Kvietik úprimne priznáva dôvody, prečo musel lapačku a vyrážačku definitívne zavesiť na klinec. Problémy s kolenami a prudkým rastom v kritickom veku vystavili jeho športovým ambíciám nekompromisnú stopku.

„Odpálila sa mi šľacha na kolene... Prišiel som znova, na druhom tréningu zas,“ opisuje koniec nádejnej kariéry.

Ste čerstvo po škole, máte do 30 rokov alebo jednoducho hľadáte v živote zmenu? Chcete vedieť, ako sa vyvíja trh firemného vzdelávania? Prečo môže byť práve lektorovanie vašou vstupenkou do sveta biznisu a cenných kontaktov?

V najnovšej epizóde podcastu Na tému nám Ilirjana Loshi z jazykovej školy Vista prezradila, prečo je dnes profesia lektora jedným z najlepších kariérnych ťahov.

„Bez Mečiara by Slovensko neprežilo“, „sme jednotní“, či „chcete dovládnuť?“ ako bezstarostná replika na mocenské tlaky vo vládnej koalícii – to je len trojica čerstvých vyjadrení premiéra Roberta Fica v čerstvých začiatkoch roka 2026. A ak sa pred rokom musel brániť kritike námestí za návštevu Kremľa, teraz avizuje návštevu nemeckého kancelára Fridricha Merza, či jadrový kontrakt s Trumpovými Spojenými štátmi. S podpisom memoranda priamo vo Washingtone. Neodpúšťa si však dovetok, že keby nebolo sankcií, obrátil by sa v prvom rade na Moskvu.

Európska Únia ako náš „životný priestor“ je podľa neho „v kríze ako nikdy doteraz“ a po Trumpovom útoku na Venezuelu hovorí o „rozpade svetového poriadku“.

Doma sú však ľudia konfrontovaní s nárastom odvodov pre štát, ktorý je napriek trom kolám konsolidácie stále v červených číslach. Predstavitelia tohto štátu však míňajú, ako by sa nešetrilo. Menia zákony, aby sa vyhýbali verejnej kontrole – najnovšie ten o katastri. A z východu prichádza správa o napadnutom novinárovi Schutzovi, ktorý leží v nemocnici. Pred časom napísal kritizovaný komentár o „dehumanizácii“ politických oponentov.

A ak bol minulý rok poznačený aj mocenskou snahou ovládnuť niektoré inštitúcie, teraz sa hovorí o možnom rušení či spájaní ďalších kontrolných úradov. Jeseň bude naviac volebná – zvolíme si obsadenie obecných a krajských zastupiteľstiev.

Aký rok nás čaká? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Americký prezident Donald Trump sa po úspechu vo Venezuele pozerá aj na ďalšie krajiny. Iránu sa vyhrážal útokom, ak postrieľa demonštantov. Presne to sa cez víkend stalo - seriózne médiá hovoria o minimálne 500 mŕtvych a 10 000 zatknutých, internet zaplavili videá s ulicami plnými mŕtvol vo vreciach. Americký prezident sa nechal nabrífovať o možnostiach, aké USA majú na zásah proti Iránu. Vyhráža sa ale aj Kube, ktorej americké námorníctvo blokuje dovoz surovín z Venezuely. Na stole je aj otázka Grónska, ktorá by mohla zložiť NATO.

Do vojny v Iráne by bol zrejme opäť zapojený aj Izrael, keďže iránski lídri sa v prípade útoku vyhrážajú odvetou aj proti židovskému štátu. Čaká nás teda opäť blízkovýchodná vojna? Čo sa deje v Iráne a ostatných krajinách, ktorým sa Donald Trump vyhráža? Sú zahraničné ambície amerického prezidenta len prekrývaním jeho domácich problémov? A kde máme čakať, že USA udrú najbližšie? Odpovedá zahraničná reportérka Aktualít Barbora Libayová.

Podcast Aktuality Nahlas teraz môžete sledovať už aj ako video na webe Aktualít a aj cez náš youtubový kanál. V podcastových aplikáciách si ho naďalej môžete vypočuť tak, ako doteraz.

Moderuje Peter Hanák.

Slovenskí Maďari sa na Slovensku necítia ako plnoprávni občania. Sme tu iba ako akýsi hostia. Benešove dekréty boli snahou zbaviť sa menšinového obyvateľstva, tvrdí právnik János Fiala – Butora. Pojem Felvidék však nie je nič, čo by malo Slovákov urážať, uisťuje.

Do slovenskej politiky sa nečakane vrátili temné tiene povojnovej histórie. Po takmer 80. rokoch sa vládna koalícia rozhodla natvrdo kriminalizovať veľmi vágne sformulované „spochybňovanie povojnového usporiadania“ našej modernej histórie.

V realite ide o reakciu na snahu opozičného Progresívneho Slovenska zastaviť uplatňovanie takzvaných Benešových dekrétov pri štátom odobrenom habaní pôdy v mene desaťročia zamrznutej a napriek tomu – ako sa celkom zjavne ukazuje, opäť obživlej snahy uplatniť princíp kolektívnej povojnovej viny.

Tento trestnoprávny bič na slobodu slova ako i princíp diskusie o uplatňovaní kolektívnej či dokonca dedičnej viny pritom pochádza od presne tej istej koalície, ktoré sa inak tak rada zaštiťuje slobodou prejavu a na erb Úradu vlády si okrem iného vyšila i kampaň „Rešpektujem iný názor.“

Kauza pritom prerástla už aj naše úzke národné rámce a stala sa výbušnou témou maďarskej predvolebnej kampane, v ktorej opozičný líder bubnuje na poplach a do konfrontácie s Robertom Ficom stavia aj jeho dlhoročného politického spojenca Viktora Orbána, ktorý sa - napriek spojenectvu s Ficovým SMERom, obracia na ním samým neobľúbený Brusel.

Ako tento spor dopadne a kde je skrytá skutočná pravda o tzv. Benešových dekrétoch? Je ešte v roku 2026 vôbec udržateľný koncept povojnového uplatňovania kolektívnej viny? Môžu Benešove dekréty ohroziť celistvosť a suverenitu Slovenska, na čom vlastne dnes stoja Slovensko – maďarské vzťahy, teda vzťahy dvoch národov žijúcich stovky rokov v jednom spoločnom Uhorsku? No a sú pre Slovensko dnes naši slovenskí Maďari skutočne plnoprávni občania v ich právach, možnostiach, ale aj v ich pocite súnaležitosti s touto ich dnešnou vlasťou?

Počúvate Ráno Nahlas, s právnikom, odborníkom na ľudské a menšinové práva János Fiala – Bútorom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Donald Trump demontuje staré poriadky, zatiaľ čo Európa pod tlakom migrácie a krajnej pravice mení svoju tvár. O tom, prečo tento rok otriasol svetom, sa v podcaste Aktuality Nahlas rozprávame s redaktorom zahraničného spravodajstva Pavlom Štrbom.

Ak sa vám zdalo, že rok 2025 ubehol rýchlo, vo svete sa toho naopak za rok stalo dosť na celú dekádu. Donald Trump sa vrátil do Bieleho domu a okamžite začal meniť Ameriku na svoj obraz a aj rozloženie síl na celom svete.

Ani u nás nebol pokoj. Európa sa v roku 2025 politicky posunula doprava. V Nemecku a Poľsku posilnili konzervatívci, v Česku sa k moci vrátil Andrej Babiš. „Ja si skôr pesimisticky myslím, že rok 2026 bude podobne konfliktný, ako to bolo v prípade tohto roka… Myslím si, že to bude ešte horšie,“ zhodnotil šéf zahraničnopolitického oddelenia portálu Aktuality.sk Pavol Štrba.

Moderoval Marek Biró.

Vo štvrtok poobede sme spoznali nomináciu Slovenska na hokejový turnaj ZOH 2026 v Taliansku. Prekvapil Vladimír Országh alebo berie do Milána preverených a očakávaných hráčov? Prečo v nej nie sú hokejisti z AHL a koho nominovanie prekvapilo? A ako vyriešiť nezvyčajný presilovkový pretlak? Aj to riešili v najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista Juraj Mikúš.

Čo všetko platí od nového roka?

Od začiatku 2026 vstupujú do platnosti mnohé konsolidačné opatrenia. Toto obdobie začíname s vedomím, že si budeme musieť poriadne utiahnuť opasky. Prvý január priniesol sériu zmien, ktoré majú „uzdraviť" štátnu pokladnicu. Žiaľ, liečba bude bolieť najmä peňaženky Slovákov a Sloveniek. Dotkne sa pracujúcich ľudí i dôchodcov.

Vyššia daň na sladkosti, nižšie čisté mzdy, škrty v dávkach v nezamestnanosti či koniec štedrých rodičovských príspevkov. Čo všetko sa vlastne mení a koľko nás to bude stáť?

Viac v podcaste vysvetlí ekonomická redaktorka Katarína Runnová.

Moderovala Frederika Lodová.

Socialistická ubytovňa pre vojakov sa má stať sídlom ministerstva obrany s najvyšším štandardom. Čo je na rekonštrukcii Kukurice podozrivé hovorí novinár Aktuality.sk Peter Sabo.

Nábytok v novom sídle ministerstva obrany bude ukážkou talianskeho dizajnu najvyššej kvality. Robert Kaliňák chce z bývalej vojenskej ubytovne spraviť luxusné sídlo pre svoj rezort. Vysokú cenu obhajuje neštandardným pôdorysom a dlhou životnosťou.

Prečo jeho argumentácia nesedí? Aké prepojenia na stranu Smeru má dodávateľ? A aké ďalšie otázniky v tomto príbehu našiel redaktor investigatívneho oddelenia Aktuality.sk Peter Sabo sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.

Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová a Adam Obšitník.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Začiatok roka 2026 je ideálnym časom na vesmírne bilancovanie. Kým SpaceX zápasil s problémami pri vývoji Starshipu a nedoriešeným tankovaním na orbite, Jeff Bezos a jeho Blue Origin si pripísali nečakané úspechy.

Rok 2025 mal byť rokom Starshipu, no realita je nakoniec iná. SpaceX uskutočnil len päť letov tejto obrej rakety, pričom kľúčové technológie pre let na Mesiac a Mars stále chýbajú. Naopak, „spomalený“ Blue Origin prekvapil úspešným letom rakety New Glenn a pristátím prvého stupňa. Do hry však čoraz agresívnejšie vstupuje aj Čína, ktorá testuje vlastné znovupoužiteľné rakety nápadne pripomínajúce Falcon 9.

V novom roku nás však čaká jedna z najdôležitejších udalostí dekády – misia Artemis 2, ktorá po vyše polstoročí vráti ľudskú posádku k Mesiacu. O tom, čo sa podarilo a nepodarilo v roku 2025 a aké sú predpovede na rok 2026, sa rozpráva moderátor Maroš Žofčin s astrofyzikom a redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

SpaceX v roku 2025: Prečo Starship mešká a v čom je problém s tankovaním na orbite.Prekvapenie roka: Úspech rakety New Glenn od Blue Origin a ich plány s Mesiacom.Čína na vzostupe: 91 štartov za rok, prvé pečenie vo vesmíre a klony Falconu 9.Bilancia mesačných pristátí: Ktoré súkromné firmy uspeli a ktoré havarovali.Predpoveď na rok 2026: Misia Artemis 2 a návrat ľudí k Mesiacu.Stihne SpaceX poslať lode na Mars v štartovacom okne na konci roka 2026?

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Generácia Z odmieta prostredie strachu v práci zo šéfa, odmieta tlak na výkon a tak mení náš pracovný trh.

V podcaste s Ivanou Molnárovou sa dozviete:

– od 1. minúty – čo hovorí jej rodina na to, že v knihe o sebe prepiera špinavú bielizeň;

– po 3:00 – či je užitočné pozerať sa do seba, alebo je pravda niekde vonku a v nás sú iba sebaklamy;

– od 4:00 – prečo ju vyhodili z pozície šéfky Profesie;

– po 5:30 – čo robila zle;

– od 8:00 – kedy vám zamestnanci nie sú verní;

– okolo 10:00 – či je generácia Z v práci lenivá, keď odmieta tlak na výkon;

– po 12:00 – že mladým ľuďom padli všetky piliere, ktoré ostatných motivujú chodiť do práce;

– od 14:30 – prečo nevstúpila do Progresívneho Slovenska, keď ho zakladala;

– po 15:30 – že PS sa rodilo na chate Zuzany Čaputovej;

– od 16:00 – prečo nie je v politike ani dnes;

– po 17:00 – ako sa pozerá na dnešné Progresívne Slovensko;

– od 18:00 – či je Michal Šimečka správny líder;

– po 19:00 – že protipólom Robertovi Ficovi by mal byť Ľudovít Ódor;

– od 21:00 – že PS potrebuje jasný plán, čo budú robiť, ak by sa dostali do vlády;

– po 22:00 – čo musí Michal Šimečka urobiť, aby presvedčil voliča Hlasu;

– od 24:00 – ako blízko bola pri prezidentke Zuzane Čaputovej;

– po 26:00 – či sa prezidentka nevzdala predčasne;

– od 26:30 – že celý Smer mal dávno odísť z politiky po vzore Zuzany Čaputovej;

– po 27:45 – prečo by mali Smeráci odchádzať, keď sa im darí;

– od 28:45 – že voliči Smeru si nechcú priznať, že ich Robert Fico celý čas klame;

– po 29:30 – že predchádzajúca vláda bola sklamaním, a preto ľudia volili Smer;

– od 33:00 – ako Slováci hľadajú lídra hulváta;

– od 34:00 – ktorí politici majú nevysporiadané traumy a problém s alkoholom;

– po 35:00 – čo s tým.

„Tak a je koniec. Zajtra ani pozajtra síce neprejdeme 20 kilometrov a každá sa vrátime do svojich životov. Ale tie dva týždne spolu – intenzívne spolu – nám budú rezonovať už navždy. Napriek tomu, že sme dcéra, mama, sestra, spoznali sme sa nanovo.“ Štyri vety z denníka pútnika do španielskej Compostelly. Starobylej pútnickej cesty, na ktorú sa ročne vydá okolo 400 tisíc pútnikov zo všetkých kútov sveta.

Všetko sa to začalo pred vyše 1200 rokmi. Istý pustovník Pelayo objavil vo vtedajšej Galícii hrobku apoštola Jakuba. Na „poli hviezdy“ – Campus stellae, z čoho to dnešné Compostella. Po prvej vlne pútnikov sa v priebehu dvoch storočí z Camina stalo jedno z troch hlavných pútnických ciest. Popri Ríme a Jeruzaleme. Po tristoročnom rozkvete, ktorý za sebou zanechal sieť refúgií/resp. útulkov, a neskôr šestoročnom úpadku, sa po znovuobjavení relikvií apoštola Jakuba táto „svätojakubská cesta“ stala opäť populárnou. Až tak, že je od roku 1993 zapísaná v kultúrnom dedičstve Unesco. A dnes atakuje polmiliónovú armádu pútnikov ročne. Nevynímajúc tých zo Slovenska.

A prečo? Odpoveďou môže byť opäť úryvok z pútnického denníka:

„Nekomfort nám odkryl naše silné i slabé stránky. Camino môže mať veľa podôb. Cesta je ísť aj sám, v spoločnosti rodiny alebo kamošov. S ľahkým alebo ťažkým ruksakom. Spať v albergue alebo v hoteloch. Pomáhať si taxíkom alebo prejsť všetko po vlastných. Rýchlo či pomaly. Je to na konci dňa úplne jedno, keď na nej každý nájde to potrebné pre seba. Nezabúdajme stále tú našu cestu hľadať“.

Záznamy, ktoré za sebou zanechalo putovanie sestier Gostíkových - Katky a Janky. Dnes budú hosťami RánoNahlas.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V Nitre žila židovská komunita v súlade a priateľstve s majoritou. Nacistické zverstvá toto spolužitie kruto narušili. Veľmi cenné svedectvo o Druhej svetovej vojne v Nitre priniesla pani Jurčová, ktorá udalosti navyše vnímala detskými očami: bola svedkyňou transportu židovských spoluobčanov, zverských zásahov Hlinkovej gardy a bombardovania Nitry.

V novoročnej Mimóze sa Janka s Lenkou opäť stretli pri mikrofóne a privítali hneď dve špeciálne hostky. Jedna z nich je pozitívnym vzorom a vykonáva zaslúžilú činnosť v rámci slovenskej divadelnej kultúry. Druhá hostka je Lenkinou dobrou dlhoročnou priateľkou, ktorá Lenku vždy rozosmeje a inšpiruje v móde.

V Mimóze s prvou špeciálnou hostkou sa (ne)dozviete:

2:20 – ako spätne hodnotí rok 2025;

4:40 – odkiaľ čerpá energiu na všetky svoje aktivity a povinnosti;

7:00 – ako prebiehajú jej plavecké tréningy;

7:30 – v čom je jedinečný Čitateľský kľud;

8:45 – či mala predsudky voči slovenskej literatúre.

V Mimóze s druhou špeciálnou hostkou sa (ne)dozviete:

14:00 – prečo má znížené sebavedomie;

15:45 – či je hĺbavým človekom;

16:25 – ako sa pozerá na rok 2025;

18:40 – čo nové plánuje na rok 2026;

19:30 – k akému dôležitému uvedomeniu v poslednom čase prišla.

Po viac ako 60-tich rokoch sa mení Občiansky zákonník. Okrem už známych zmien v rozvodoch a dedičstve mení aj stovky ďalších vecí. Ako sa dotkne podnikateľského prostredia, platenia odškodného a bežných životných situácií? Advokát Michal Hulena upozorňuje, že po tomto zákone bude nutné prijať ďalšie nové zákony. Navyše, k novej norme je už teraz viac ako 3000 pripomienok.

Ak idete uzatvárať akúkoľvek zmluvu, zabudnite na to, že si nájdete na internete. Všetky existujúce vzory zmlúv prestanú byť aktuálne. Menia sa totiž všetky zákony, na ktorých boli tieto zmluvy postavené.

V Občianskom zákonníku budú po novom upravené aj pravidlá vzniku občianskych združení a firiem. Zásadné zmeny čakajú aj zmluvy. Čo sa stane, keď zaniknú také zákony ako Zákon o rodine alebo Obchodný zákonník? Čo znamená reforma záväzkov? Ako sa tieto kolosálne zmeny dotknú bežného občana, podnikateľov či právnikov?

Rozhovor s advokátom Michalom Hulenom nahrával Peter Hanák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Predviedli toho neuveriteľne veľa.

Silvestrovský špeciál najpozoruhodnejších hlášok roka 2025.

Epizóda je sponzorovaná.

Stavebný sektor sa mení: digitalizácia prináša presné modelovanie, robotizácia uľahčuje procesy a ekologické technológie zabezpečujú energeticky efektívne bývanie v súlade s ESG štandardmi.

Ale viete, ako budete žiť a bývať povedzme o dve dekády? Aké materiály nahradia tie dnešné a ako sa naše domy prispôsobia čoraz extrémnejším klimatickým podmienkam? Už to totiž nie je len o estetike a cene, ale predovšetkým o zdraví, ekológii a energetickej efektivite.

V podcastovom rozhovore s Tomášom Seppom, zodpovedným za business development v spoločnosti Baumit, sme sa ponorili do roku 2045, aby sme preskúmali, čo nás čaká v stavebníctve, v preferenciách zákazníkov a v technologických inováciách.

Kultúra má za sebou náročný rok. Mnohé inštitúcie ho zakončili pod vedením dosadeným ministerským duom Martinou Šimkovičovou a Lukášom Machalom. Politické nominácie na čele múzeí tento rok sprevádzali skúsenosti so šikanou na pracoviskách a neodborné zásahy do práce zamestnancov – namiesto vízie systematického rozvoja a zveľaďovania kultúry.

V dnešnom podcaste budete počuť Júliusa Barcziho, teoretika umenia, ktorý v rokoch 2014 až 2018 viedol Múzeum Betliar. Barczi je zároveň čerstvým členom iniciatívy Otvorená kultúra, ktorá začína pripravovať plán obnovy a odolnosti kultúry, aj o ňom sa v rozhovore dozviete viac.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Posledné roky priniesli množstvo nových svedectiev o neidentifikovateľných lietajúcich objektoch (UAP), od pilotov stíhačiek až po informátorov z prostredia vlád, ktorí hovoria o reverznom inžinierstve mimozemských technológií.

V špeciálnom koncoročnom vydaní podcastu sme sa pokúsili tieto tvrdenia konfrontovať s reálnou fyzikou. Je možné ohýbať časopriestor, čerpať energiu z vákua alebo využívať kvantovú teleportáciu na pohon?

O tom, ktoré koncepty (ako napríklad slávny prvok 115 Boba Lazara či nacistický Zvon) sú úplný nezmysel a ktoré majú aspoň teoretickú oporu vo vede, sa rozpráva moderátor Maroš Žofčin s astrofyzikom a redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk .

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Svedectvá pilotov a whistleblowerov (David Fravor, David Grusch) o UFO.Fyzika pohonu: Warpový pohon, ohýbanie časopriestoru a antigravitácia.Tri druhy pohonu: Energia nulového bodu, ortuťový motor a kvantový prenos.Legenda o nacistickom projekte Die Glocke (Zvon).Odkiaľ môžu pochádzať: Vesmír, budúcnosť alebo dno oceánov?Zoo hypotéza: Sme pre mimozemšťanov len chránenou rezerváciou?

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Lyžovačky sa stávajú luxusnými dovolenkami, ktoré si môže dovoliť čoraz menej Slovákov. Vo veľkých strediskách v Tatrách alebo v Jasnej je tak čoraz viac Poliakov, lebo Poľsku sa darí. Ak ste cenovo senzitívna rodina, rovno zabudnite na lyžovačku medzi sviatkami, odkazuje šéf prevádzkovateľa najväčších stredísk TMR, Igor Rattaj. S ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom aj jeho štátnym tajomníkom Filipom Kuffom má dobrý vzťah. Ministrovi dokonca vnukol myšlienku, aby ľudia podnikajúci v Tatrách museli platiť koncesiu.

V podcaste s Igorom Rattajom sa dozviete:

– od 1. minúty – či politika vlády ochudobňuje Slovákov;

– po 2:00 – prečo museli zvýšiť ceny lístkov;

– od 3:00 – či chudobnejú aj najbohatší a či sa musí aj on obmedzovať;

– okolo 4:00 – prečo je podľa neho pre štát lepšie, keď si kúpi 500-eurové šampanské než 200-eurové;

– po 6:00 – že treba osekať štátnu správu, lebo ľudia v nej dnes už zarábajú veľa;

– od 7:30 – čo si myslí o Ivanovi Miklošovi a prečo sa bohatí sťahujú do Talianska;

– po 9:30 – či bude lyžovačka lacnejšia alebo drahšia;

– od 9:45 – či budú Tatry už len pre Poliakov, lebo Slováci si to nebudú môcť dovoliť;

– po 12:00 – že lyžovačka prestáva byť ľudovou zábavou a cenovo senzitívnejší by mali rovno zabudnúť na tú silvestrovskú;

– od 14:00 – kto za to môže a prečo Poľsko rastie a my nie;

– po 16:00 – že by voličov nepustil k voľbám každé štyri roky;

– od 16:30 – či je demokracia v protiklade s rastom ekonomiky alebo nie;

– po 17:30 – či sa mu ľahšie rozvíjajú lyžiarske strediská, keď nevládnu ochranári;

– od 19:00 – aký má vzťah s ministrom Tarabom a či mu to uľahčuje podnikanie v národných parkoch;

– po 21:30 – či vďaka tomu dosiahol ústupky pri zonácii Tatier;

– od 23:30 – akou logikou neprídu Tatry o ďalšie časti prírody, keď chce stavať ďalšie lyžiarske stredisko na Hrebienku;

– po 25:30 – že chce venovať pozemky, aby ich vymenil za nové lyžiarske stredisko;

– od 28:00 – kedy sa dokončí zonácia;

– po 28:30 – ako poradil Tarabovi koncesie na podnikanie v národných parkoch;

– od 30:00 – či to nepredraží Slovákom Tatry ešte viac;

– po 31:00 – či sa koncesiou nechce len zbaviť konkurencie v podobe malých stánkarov;

– od 33:00 – že pozná skoro všetkých ministrov;

– po 33:30 – koho pozná najlepšie a najbližšie;

– od 34:50 – ako sa jeho vila dostala do vlastníctva otca Martina Glváča;

– po 35:40 – či vymenil vilu za penzión Glváčovcov v Rakúsku;

– od 37:30 – či nekryje majetky politikov, ktorí si na to nemohli zarobiť legálne;

– po 39:00 – prečo Kočner písal Glváčovi, keď chcel majetok, ktorý oficiálne patril Rattajovi;

– po 40:00 – či je stále kamarát s Martinom Glváčom.

Pre mladých je témou číslo jedna osamelosť. Nehovoríme o tom, čo nás naozaj trápi a čím vnútorne žijeme. Namiesto toho nosíme masky a snažíme sa napĺňať očakávania tých druhých. Tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Podľa neho, my dospelí mládež sklamávame pretože im nevieme poskytnúť istoty, ale ani nádej a preto sa deti utiekajú k pochopeniu v online priestore. Výsledkom je prehlbujúca sa radikalizácia mládeže, ktorá môže vyústiť až do opakovania fatálneho násilia, varuje psychológ Madro.

„Srdce je malá vec, ale žiada si veľké veci. Ono samo by nepostačilo mačiatku na obed, a predsa mu nie je dosť ani celý svet.“ Napísal svojho času Victor Hugo.

Podobne je tomu u našich detí. Na jednej strane neustále verbálne deklarujeme, že deti sú pre nás - i pre celú našu spoločnosť, tou absolútnou prioritou, témou tém, soľou zeme ako i našou budúcnosťou či nádejou. Na strane druhej, v realite, môžeme vidieť ako neustále narastá počet detí, ktoré sužujú vážne psychické a duševné problémy či dokonca stoja na samej hrane voľby medzi životom a nebytím. Trápi ich strach zo zlyhania, obavy z toho, že sklamú očakávania a - na dnešnú dobu plnú modernej komunikačnej techniky, paradoxne až neuveriteľná osamelosť.

Zároveň registrujeme i narastajúci radikalizmus mládeže, ktorý už aj tu - na Slovensku, niekoľkokrát udrel s brutálne vražednou silou. K tomu treba prirátať stále pretrvávajúci problém šikany, tlaku od vysoko polarizovanej a frustrovanej spoločnosti nás dospelákov, ako i zlyhávajúci a až zúfalo nedostatočný systém pomoci pre deti vo vážnych ba dokonca až existenciálnych problémoch, ktoré až pričasto balansujú na samej hrane života a smrti. Áno, ide presne o tie deti, ktoré inak tak radi verbálne označujeme za to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť vôbec máme. Naše vlastné deti.

Čo teda tieto naše deti a našu mládež skutočne trápi, vieme to vôbec? A ako im v tom vieme reálne pomôcť - indviduálne, ale aj ako celá spoločnosť? No a ako si poradiť s týmto obdobím veľkých očakávaní ale i stretov snov, očakávaní s neraz šedivou až krutou realitou - teda sviatkami?

Nám sa množia príbehy detí, ktoré chcú riešiť to, čo sa im deje, tak, že upozornia svet tým, že niekomu inému ublížia. Len aktuálne riešime takmer 50 takýchto príbehov. Situácia je naozaj veľmi vážna a náš systém dostatočne nereflektuje na tieto potreby ako i výzvy. Mreže pri bráne ani kamery riešením ozaj nie sú, tým je len dlhodobá a systémová práca s rizikovými prípadmi mladých ľudí, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro.

https://ipcko.sk/

Témy dnešného Rána Nahlas s Marekom Madrom a Frederikou Hazeovou z internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sviatky nemusia byť len časom domácej pohody a pokoja. Pre mnohých z nás predstavujú najťažšie obdobie v roku. Rodiny trávia viac času spolu doma. V domácnostiach, kde sa vyskytuje domáce násilie, to však znamená, že ľudia sú dlhodobo uzavretí v jednom priestore s agresorom. Podobne ako počas pandémie, aj počas sviatkov môže byť hľadanie pomoci a východiska výrazne náročnejšie.

Čo si všímať vo svojom okolí a ako pomôcť osobe, ktorá zažíva domáce násilie?

„Počas Vianoc, keď sa rodiny a priatelia navštevujú, je dôležité všímať si varovné signály. Práve zásah zvonka je kľúčovým faktorom pri naštartovaní pomoci. Dôležité je, aby sa dotyčná osoba necítila sama,“ hovorí sociálna poradkyňa a terapeutka Ivana Klimentová, ktorá sa špecializuje na krízovú intervenciu a násilné či toxické vzťahy. Pracuje pre organizáciu Možnosť voľby. Vysvetľuje, že nie všetci ľudia na Slovensku majú rovnaké možnosti požiadať o pomoc pri odchode z násilného vzťahu.

Moderovala Kristína Braxatorová.

Ak poznáte niekoho vo svojom okolí, kto zažíva domáce násilie, obrátiť sa môžete, napríklad, na tieto linky a organizácie na Slovensku: Národná linka pre ženy zažívajúce násilie – 0800 212 212, IPčko – 0800 500 333, Linka pomoci obetiam násilia – 0850 111 321, Aliancia žien Slovenska – 0903 519 550. V prípade bezprostredného ohrozenia volajte 112 alebo 158.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Aj keď sa Štefan Zora narodil v roku 1949, jeho život bol poznačený holokaustom a tragickými rodinnými príbehmi. Mal však v sebe dostatok energie, aby sa stal hercom v detskej dramatickej skupine, absolvoval v Rakúsku medicínu a odišiel do Ameriky, kde sa stal psychológom. Tragédia holokaustu nebola len záležitosťou generácie, ktorá ho zažila ale aj tých, čo sa narodili po vojne. Potvrdzuje to aj príbeh Štefana Zoru.

Sviatočným hosťom Mimózy bol diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. V rozhovore sa podelil o to, ako prežíva vianočné sviatky, zaspomínal si na kúzlo Vianoc z detských čias a prezradil, že jeho posledným nesplneným životným snom bolo stať sa mužom v domácnosti. Hovoril aj o tom, aká dôležitá je podľa neho autenticita tradícií.

V Mimóze s Rastislavom Káčerom sa (ne)dozviete:

1:35 – ako prežíval Vianoce počas detstva;

3:00 – ako sa cítil, keď zistil, že stromček a darčeky nenosí Ježiško;

6:00 – v ktorom štáte bude tráviť tohtoročné Vianoce a prečo;

11:35 – či má rád turistiku a hory;

14:45 – ktorý sen si v nedávnom čase splnil;

18:25 – aký najatypickejší vianočný pokrm jedol;

22:40 – ktoré škótske jedlo je jeho obľúbené;

26:00 – či si myslí, že na Slovensku dbáme o tradície;

31:00 – v čom je pre neho koncept tradície problematický;

35:00 – akú dišputu viedol s Karlom Schwarzenbergom;

41:30 – či je „zvídavý“ človek a akými spôsobmi sa vzdeláva.

175. podcast Autobazar.EU - 1. januára 2026 nadobúda účinnosť novela Zákona o cestnej premávke, ktorá sa dotkne desiatok tisícov vodičov na Slovensku, ale aj cyklistov či kolobežkárov.

Bez kontextu by sme povedali, že sa mení sa doba platnosti vodičských preukazov vydaných do roku 2013, cyklisti dostali rýchlostný limit a nasledujúca novela prináša aj zelené brzdové svetlo. Tieto zmeny si v tejto epizóde prejdeme podrobnejšie, a ako to už býva, nie je to vôbec tak negatívne, ako sa môže na prvé počutie zdať.

Rýchlosť chôdze definovaná zákonom 

Asi všetci ste počuli o tom, že zákonodarcovia do legislatívy zahrnuli aj maximálnu rýchlosť chôdze, a to 6 km/h.

Konkrétne ide o novelizovaný § 2, ods. 2 písm. s) so znením, že rýchlosťou chôdze sa rozumie rýchlosť neprevyšujúca 6 km/h. Ide o takzvané vymedzenie základných pojmov.

Internetom kolovali vtipy, ale aj oprávnené obavy, že policajné hliadky budú merať rýchlosť chodcov a prípadne im ukladať blokové pokuty. Ako medzičasom potvrdil samotný Policajný zbor SR, rýchlosť chodcov sa merať nebude, a je na to dobrý dôvod.

Norma 6 km/h doteraz v zákone chýbala, a predsa sa na ňu odvolávali niektoré paragrafy v rovnakom zákone - spravidla išlo o dovolenú rýchlosť kolobežiek, bicyklov, skateboardov a iných nemotorových dopravných prostriedkov na chodníkoch.

V nadväznosti na túto novinku sa preto upravujú aj § 52 ods. 5) a odseky 1 a 6 paragrafu 55. Týkajú sa osôb, ktoré sa po chodníku pohybujú na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skateboarde a na bicykli - tí po novom už zo zákona nesmú prekročiť rýchlosť 6 km/h.

Svojím spôsobom tak skutočne dostali cyklisti maximálnu dovolenú rýchlosť, ale iba na chodníku.Na ceste platia pre cyklistov rovnaké predpisy ako pre autá.

Naďalej pritom platí, že dospelý cyklista má využívať cestu, nie chodník. Bicykel na chodníku smú používať iba deti do 10 rokov a dospelí, ktorí jazdia na bicykli s dieťaťom alebo dieťa na bicykli sprevádzajú.

Teraz si prejdime tie dôležitejšie zmeny, ktoré reálne zasiahnu desiatky tisíc slovenských motoristov.

Lekárske prehliadky od vyššieho veku, počíta sa aj preventívka.

Od 1.1.2026 platí, že na pravidelné lekárske prehliadky musia vodiči až od 70. roku života, a to raz za 5 rokov. Doteraz to bolo od 65. roku života.

Novelizácia § 87 navyše zavádza aj novú výhodu, ktorá motoristom zjednoduší tento proces - za lekársku prehliadku sa môže považovať aj preventívna prehliadka u obvodného lekára. Táto preventívka však musí byť prevedená korektne, s ohľadom na potreby tohto zákona.

Šoférom z povolania sa termíny kontrol nemenia 

Stríž v podcaste upozorňuje, že pre vodičov z povolania platia iné pravidlá. Tí musia absolvovať zodpovedajúce lekárske prehliadky každých 5 rokov bez ohľadu na vek, ale od 65. roku života už každé dva roky.

Týka sa to ako vodičov z povolania, tak osoby vedúce vozidlá skupiny C1, C1E, C, CE, D1, D1E, D a DE.

Znenie zákona od 1.1.2026:

Pravidelným lekárskym prehliadkam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky sú povinní podrobiť sa

a) vodiči, ktorí sú držiteľmi vodičského preukazu Slovenskej republiky a ktorí vedú motorové vozidlo skupiny C1, C1E, C, CE, D1, D1E, D a DE,

b vodiči, ktorí sú držiteľmi vodičského preukazu Slovenskej republiky a ktorí vedú vozidlo s právom prednostnej jazdy, motorové vozidlo využívané na zasielateľstvo a taxislužbu a na poskytovanie poštových služieb.

Súvisiace zmeny vo vodičákoch (nielen) vydaných do roku 2013

Spolu s lekárskymi prehliadkami od 70. roku života sa upravuje aj súvisiaci tretí a piaty odsek § 94.

Platnosť bežných vodičákov na motocykle, osobné a ľahké úžitkové automobily a traktory je naďalej 15 rokov, najviac však do dovŕšenia veku 70 rokov (doteraz 65 rokov).

U osoby staršej ako 68 rokov je platnosť vodičského preukazu 6 rokov od dátumu vydania dokladu o zdravotnej spôsobilosti (do 31.12.2025 je to 63 rokov).

Prvým januárom sa upravuje tiež Prechodné ustanovenie § 143b ods. 5. Vodiči, ktorí sú držiteľmi vodičských preukazov vydaných pred 19. januárom 2013, sú povinní podrobiť sa pravidelnej lekárskej prehliadke najskôr dva mesiace pred dosiahnutím veku 70 rokov a najneskôr do dvoch mesiacov po dosiahnutí veku 70 rokov a následne každých päť rokov. Doteraz bol tým kľúčovým vekom 65. rok života.

Neradno to podceňovať 

Dodávam, že vodiči s povinnými prehliadkami sú povinní mať pri šoférovaní pri sebe nielen osobné doklady, ale aj platné potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti. Na výzvu policajta sú títo vodiči povinní takým dokladom sa preukázať.

Jazda bez zdravotnej spôsobilosti môže byť považovaná za šoférovanie bez vodičského oprávnenia. Ak vám chýba papier, je to ako jazdiť bez vodičského preukazu.

Novela už naplánovala aj zelené brzdové svetlo 

Vyššie zmienené zahŕňa zatiaľ najaktuálnejšia novela Zákona o cestnej premávky. Avšak už dnes máme naplánovanú aj ďalšiu, a to s nadobudnutím účinnosti až k 1.1.2029. Vtedy sa do zákona dostane aj nový šiesty odsek § 32 o zelenom svetle v nasledovnom znení:

Motorové vozidlo kategórie M a N môže byť vybavené jedným predným brzdovým svetlom zelenej farby schváleného typu. Ak je vozidlo vybavené predným brzdovým svetlom, vodič ho smie používať. Predné brzdové svetlo sa musí rozsvecovať a zhasínať súčasne s brzdovými svetlami vozidla. Použitie predného brzdového svetla nesmie ohroziť bezpečnosť ani plynulosť cestnej premávky a musí byť v súlade s technickými požiadavkami ustanovenými všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo dopravy.

Do roku 2029 však nepochybne nastane niekoľko väčších i menších úprav zákona o cestnej premváke a je možné, že aj legislatívne uznanie zeleného brzdového svetla pride napokon skôr.

Na pozitívnom prínose predného brzdového však nie je všeobecný konsenzus. Pokračuje Erik Stríž z Autobazar.EU:

"Osobne nie som o prínose zeleného brzdového svetla vpredu presvedčený. Môže totiž spôsobiť fatálny omyl. Predstavme si každodennú situáciu, že ako vodič pred priechodom pre chodcov spomalím, ale chodca nevidím cez stĺp, plot, iné vozidlo - chodec ale dostane zreteľnú vizuálnu informáciu, že mu dávam prednosť, a tak vybehne na priechod. Mám za to, že takto môže dôjsť k nárastu dopravných nehôd na priechodoch pre chodcov. Technológia podľa mňa ešte potrebuje čas na vývoj; snáď práve preto je tu ten odklad až na rok 2029."

Zmienené odkazy v podcaste:

●       Rozhovor s prof. Milošom Poliakom, dekanom fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity, ktorý viedol výskum a vývoj zeleného brzdového svetla: https://magazin.autobazar.eu/dekan-poliak-o-prednom-brzdovom-svetle-slovensko-moze-predcit-celu-eu-137-podcast-autobazareu-clanok8619.html

●       Novela Zákona o cestnej premávke č. 8/2009: https://magazin.autobazar.eu/o-mesiac-sa-meni-2-vodici-ale-maju-definiciu-zastavenia-a-statia-poznat-uz-dnes-clanok9409.html

●       Zákonom definovaná rýchlosť chôdze: https://magazin.autobazar.eu/sest-kilometrov-za-hodinu-co-naozaj-znamena-nova-definicia-rychlosti-chodze-clanok9344.html

Do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý hokejista a mládežnícky reprezentant Michal Mrázik. Kariéru musel ukončiť už vo veku 23 rokov zo zdravotných dôvodov, no dnes o tomto období dokáže hovoriť s nadhľadom. Najnovšie vydal knihu, v ktorej otvorene opisuje svoj život.

Čo ho priviedlo k písaniu knihy? Ako sa vyrovnával s predčasným koncom hokejového sna? A čomu sa venuje dnes, keď je zrazu slobodnejší než kedykoľvek predtým?

„Kniha už bola napísaná. Začal som ju písať asi 5 rokov dozadu. Po tom, ako som ukončil kariéru, som sa ju rozhodol vydať. Chcel som vedieť, či som ako človek schopný vydať knihu,” prezradil v podcaste na ŠPORT.sk rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý svoju knihu vyslal do sveta v slovenskej aj anglickej verzii.

V rozhovore sa vrátil aj k rozhodnutiu ukončiť kariéru, ktoré síce neprišlo zo dňa na deň, no nieslo so sebou veľkú vnútornú ťarchu. Hovoril o bolestiach, zraneniach, psychickej neistote aj o tom, ako sa musel naučiť prijať fakt, že sen, ktorý si vysníval ako malé dieťa, sa nenaplní tradičnou cestou.

Výraznou témou boli aj formujúce momenty jeho mladosti. Od odchodu do Švédska v mladom veku cez pôsobenie v zámorí až po tragickú smrť Borisa Sádeckého, pri ktorého kolapse bol priamo na ľade. Priznal, že práve tieto skúsenosti ho najviac posunuli po ľudskej stránke a dali mu nový pohľad na život.

Na záver podcastu sa vrátil aj k samotnému posolstvu svojej knihy, ktorú nevníma cez čísla či predaje. Dôležitejší bol pre neho ľudský rozmer a osobná skúsenosť. „Pre mňa malo zmysel pomôcť aspoň jednému človeku. Keď sa mi jeden ozval, cítil som, že to celé malo význam,” priznal úprimne. Knihu vníma ako symbolické uzavretie jednej životnej kapitoly a dôstojnú bodku za kariérou.

Máme tu čas Vianoc a koniec roka. Obdobie bilancovania, pohody, ale aj čas, keď sa internetom šíria tie najbizarnejšie dezinformácie. Ktoré z nich nás tento rok najviac prekvapili – a ako je to vlastne so sobom Rudolfom a jeho svietiacim nosom? Aj týmto témam sa venoval vianočno-silvestrovský špeciál fact-checkerov. Veronika Jursová Prachárová v ňom diskutovala so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s analytikmi Demagóg.sk Palom Lackom a Palom Valíkom.

Veronika Frankovská pri bilancovaní roka pripomenula, že na Slovensku prebehli masové protesty, ktoré premiér Robert Fico spájal s údajnou organizáciou zo strany Gruzínskej národnej légie na čele s Mamukom Mamulašvilim. „Neskôr sa však ukázalo, že tieto obavy neboli ničím podložené. Neexistovali žiadne vyšetrovania, ktoré by ich potvrdzovali, a pán Mamulašvili nemal ani žiadne sankcie, napríklad zákaz vstupu do schengenského priestoru,“ doplnila Frankovská.

Analytika Pala Lacka znovu prekvapilo, že sa Demagóg.sk musí venovať témam, ktoré sú z hľadiska vedeckého poznania dávno vyriešené. „Napríklad otázkam, či žijeme klimatickú krízu – čo je dnes úplne zrejmé – alebo či je očkovanie bezpečné a účinné. Vieme, že nespôsobuje autizmus a pomohlo odstrániť alebo výrazne obmedziť množstvo civilizačných chorôb. Aj tak si niekedy kladiem otázku, prečo sa stále vraciame k týmto témam, namiesto toho, aby sme sa venovali niečomu inému,“ uviedol.

Analytik Palo Valík zas za najbizarnejšie považuje dezinformácie, ktoré sa pravidelne týkajú Európskej únie a hovoria o vymyslených zákazoch či príkazoch. „Objavila sa napríklad dezinformácia, že Európska únia chce zakázať toaletný papier alebo prinútiť deti piť takzvané švábie mlieko. Tento rok sme sa stretli aj s tvrdením, že EÚ chce v rámci Zelenej agendy obmedziť veľkosť tanierov na 21 centimetrov – aj toto sa nám podarilo vyvrátiť,“ dodal Valík.

Slovenská hokejová extraliga má pred Vianocami odohraných 31 kôl. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si tak pozvali do podcastu Trefné strieľanie bývalého hokejistu a experta JOJ Šport Martina Chovana a prebrali všetkých 12 tímov Tipsport ligy. Pozreli sa aj na to, ako to vyzeralo na každom štadióne na tribúnach.

Klinická psychologička Zuzana Kamendy vysvetľuje, ako spoznať moment, keď strácate kontrolu nad pitím, a prečo je veta „daj si aspoň jeden“ nebezpečnou manipuláciou.

Vianoce a Silvester máme v našej kultúre neodmysliteľne spojené s hojnosťou, radosťou a oslavami. Pod pozlátkom kolied a svetielok však číha aj odvrátená strana reality.

Pre tisíce Slovákov totiž Vianoce nie sú o darčekoch a pohode, ale o obrovskej sebakontrole a úzkosti z toho, aby nesklamali sami seba a dokázali odmietnuť tlak rodiny a známych, ktorí si myslia, že príležitostný sviatočný pohárik im predsa neuškodí.

Prečo sa práve najkrajšie sviatky roka menia na rizikové obdobie z hľadiska závislostí? Ako prežiť Silvestra s čistou hlavou a ako pomôcť blízkym, ak vidíme, že to s alkoholom preháňajú? A ako si vytvoriť vlastné tradície, ktoré nemusia byť neodmysliteľne spojené s alkoholom?

O spúšťačoch, recidíve či o vnucovaní alkoholu počas návštev sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budeme rozprávať s klinickou psychologičkou z Centra pre liečbu drogových závislostí Zuzanou Kamendy.

Nahrávala Katarína Runnová.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránketu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť ceziTunesaleboSpotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránkePodcasty Aktuality.sk.

Patrí medzi futbalistov, ktorí zanechali v najvyššej futbalovej súťaži na Slovensku svoj odkaz a rozhodne má na čo spomínať. V 65. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa pozhovárali s niekdajším ofenzívnym záložníkom Blažejom Vaščákom, s ktorým sme si pospomínali aj na slávne časy Petržalky z Ligy majstrov.

Práve s mužstvom spoza Starého mosta totiž zažil jazdu, na ktorú sa spomína dodnes a Petržalka, v tom čase ešte FC Artmedia, ostáva aj naďalej jediným slovenským tímom, ktorému sa podarilo v hlavnej fáze Ligy majstrov vybojovať aspoň nejaké body.

„Bielo-čierni” nielenže získali body, ale dokonca sa postarali o senzáciu, keď otočili zápas na pôde úradujúceho víťaza Ligy majstrov FC Porto zo stavu 0:2 a šokovali tým Európu. Nakoniec bola Artmedia len pár centimetrov od vyraďovacej fázy tejto prestížnej súťaže.

Dnes 42-ročný bývalý futbalista si zaspomínal na svoje slávne časy, no vyjadril sa aj k súčasnému dianiu v Niké lige, k tomu, kto má podľa neho šancu obrať ŠK Slovan Bratislava o majstrovský titul, či má tréner Vladimír Weiss st. stále rovnaký „drive” ako za jeho čias v Petržalke a čo sa podľa neho slovenská futbalová reprezentácia má šancu prebojovať na MS 2026 v Kanade, USA a Mexiku.

Viac sa už dozviete v poslednej tohtoročnej epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, v ktorej sa futbalový redaktor Ján Jasenka porozprával s Blažejom Vaščákom.

Tvrdí, že Ježiš mu dal schopnosť liečiť a predáva kvapky proti zlým silám za desiatky eur. Samozvaný liečiteľ Ladislav Bango Radoský je fanúšikom alternatívnej medicíny. Najnovšie ponúka kapsule, ktoré vraj majú chrániť pred rakovinou. Tvárou produktu je liečiteľova partnerka Nadežda, ktorá tvrdí, že doplnok jej pomohol vyliečiť metastázy.

Odborníci však pred týmto produktom varujú. Výživový doplnok môže rakovinu v určitých prípadoch dokonca vyvolať, tvrdí po analýze profesor Prírodoveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Palackého v Olomouci Josef Jampílek.

O tejto téme sme sa dnes rozprávali s redaktorkou Katarínou Runnovou, ktorá sa na pochybný výživový doplnok pozrela. 

Moderovala Frederika Lodová.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Dlhodobo upriamuje pozornosť na témy generačnej chudoby a bezdomovectva. Je v správnej rade neziskovky, na pomáhanie využíva aj svoj instagramový profil, kde má desaťtisíce fanúšikov. Človek nemusí byť megainfluencer, aby zmenil svoje okolie, tvrdí Zuzana Kovačič Hanzelová. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom búrame tabu spojené so slovom filantropia.

 Vo svojej novinárskej práci si Zuzana Kovačič Hanzelová vybrala okrem politiky dve silné témy – ľudí bez domova a vylúčené komunity. V rovnakých oblastiach podporuje viaceré užitočné projekty, na pomáhanie a informovanie využíva aj sociálne siete. „Mám pocit, že dôležitejšie ako konkrétne zbierky je poľudšťovanie týchto tém. Každému z nás sa môže stať, že skončí na ulici. Tie príbehy sú často dosť bežné – rozvod, dlhy, žiadna záchytná sieť rodiny,“ upozorňuje známa slovenská novinárka.

 V podcaste sa dozviete:

·      s akými predsudkami prišla prvýkrát do osady,

·      v čom robila chyby ako televízna reportérka,

·      čo ju vyrušuje pri slovenských raperoch,

·      ako zmysluplne pomáhať cez sociálne siete,

·      prečo na Slovensku nemáme viac filantropov.

Kto je Zuzana Kovačič Hanzelová?

Študovala žurnalistiku, profesionálne sa venuje najmä politike a témam chudoby. Pracovala ako televízna reportérka, po odchode z verejnoprávnej televízie nastúpila do redakcie SME, kde moderuje reláciu Rozhovory ZKH a pripravuje podcast Dobré ráno, sobota. 

V roku 2017 bola nominovaná na ocenenie Roma Spirit.

Bod k dobru

V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.

Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Nielen v decembri je pre obyvateľov Slovenska kľúčovou témou budúcnosť našej energetiky. Hovoríme o energetickej nezávislosti, úsporách a spravodlivej pomoci. S koncom štátnych dotácií na ceny energií stojí Slovensko pred otázkou: Ako zabezpečiť ľuďom lacné energie dlhodobo? Odpoveďou môže byť investícia do obnoviteľných zdrojov a systém, ktorý je pre mnohých stále neznámy – energetické spoločenstvá.

Štúdia Greenpeace a Technickej univerzity v Košiciach ukázala, že obyvatelia panelákov môžu vďaka solárnym panelom a batériám ročne ušetriť tisícky eur a návratnosť investície je prekvapivo krátka. Prečo o tomto riešení nevie väčšina Slovákov a prečo napriek miliardám v eurofondoch nefunguje jeho podpora?

Hostkou podcastu Ekocast, v ktorom sme sa o tejto téme porozprávali, bola Dorota Osvaldová, kampanierka z Greenpeace Slovensko.

Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete?

Hoci sú eurofondy z Programu Slovensko k dispozícii, energetické spoločenstvá sú často vylúčené z dotačných programov, napríklad zo Zelenej domácnostiam. Ako je to možné a čo sa s tým dá robiť? V roku 2024 čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu takmer milión Slovákov. Ako môže práve rozvoj energetických komunít prispieť k tlmeniu energetickej chudoby a stabilizácii nízkych príjmov? Sú energetické spoločenstvá cestou, ako spojiť požiadavku ľudí na nízku cenu a zároveň ich preferenciu pre zelený zdroj energie?

Po roku sú tu opäť. Vianoce. Ak by sme šli len po slovenskom výraze - „vianoce“, na prvú by sme v ňom nenašli nič. Pozornejším možno neunikne odkaz na noc. Viac v sebe nesie nemecký ekvivalent Weihnachten – Sväté noci. Či talianske Natale. Je v nich odkaz na tú biblickú noc, keď sa kdesi v júdskom Betleheme práve v noci narodilo dieťa Ježiš. Sväté dieťa, lebo malo byť synom Boha. Aj tá noc sa odvtedy volá svätou – Weihe nacht, v slovenčine akosi skomolene vianočnou.

Delia nás od nej už len hodiny. No na rozdiel od pokoja, s ktorým sa zvykne spájať noc, tu máme hektiku predvianočného zhonu. Lebo veď je treba všetko pripraviť.

Ako sa pripravuje na tú NOC kapucín, kňaz, misionár milosrdenstva….. a pesničkár Félix Ján Tkáč alias Felice?

A aké je to byť rehoľníkom – a teda zasväteným dôsledkom príbehu tej Svätej noci – v spoločnosti, keď vychádzajú zásadné texty, ktoré konštatujú, že Boh nikomu nechýba a aj bez neho dokážu ľudia žiť šťastný život?

Pozývam vás do predvianočnej spoločnosti brata Félixa.

O otvorených vzťahoch sa na Slovensku mlčí, to však ale neznamená, že tu nie sú. A hoci žiť v polyamornom vzťahu môže byť extrémne náročné, v kríze to pre niekoho môže byť naozaj jedným z možných riešení, myslí si odborníčka. O tom, aké tu ale platia pravidlá a tiež o tom, čo túto generáciu v manželstve dnes najviac trápi a s čím zápasia dvojice oproti generácii našich rodičov, sa rozprávame v Pre mamy s Babsy.

Nie je žiadnym tajomstvom, že zhruba polovica manželstiev alebo partnerských vzťahov na Slovensku končí rozvodom a rozchodom. Aké dôvody by sme za rozpadom vzťahov mali hľadať? Neveru, odcudzenie, rôzne názory na výchovu detí alebo „únavu materiálu“?

Dnes sa v relácii Pre mamy s Babsy budeme naozaj otvorene rozprávať práve na túto tému, v diskusii Babsy privítala dokumentaristku a režisérku Dianu Fabianovú a vzťahovú terapeutku a life koučku Inku Groholovú. Dozviete sa:

že až polovica manželstiev na Slovensku sa rozpadá a podľa odborníčky sa aj polovica detí u nás rodí do vzťahov mimo manželstva prečo je to tak a prečo napríklad mali naši rodičia vo vzťahoch viac intimity, ako my dnes ako práve aj narodenie dieťaťa a zmena, ktorá s tým prichádza, môže byť tým, čo spustí krízu vo vťahu kedy a prečo muži odchádzajú čo o Slovákoch vypovedá to, že pôvodne film Hranice vernosti vôbec nemal byť o autorke ako funguje jej otvorené manželstvo či sa dá zmieriť a nebáť sa, ak do života jej partnera vstúpi niekto, kto naozaj môže ohroziť ich vzťah (mladšia a krajšia?) a samozrejme aj naopak - ako to môže vnímať jej manžel, keď sa ona stretáva s takým mužom kedy v polyamórnom vzťahu s manželom obaja využili právo veta na toho, s kým sa ich partner bude stretávať či je monogamia naozaj jediná správna cesta, alebo prečo si to aspoň väčšina z nás myslí a ešte omnoho viac

Eva mala iba 16 rokov, keď sa vrátila z koncentračného tábora. Doma našla iba otca, ktorý gestapu ušiel doslova zázrakom. Z koncentračného tábora, kde väzňov triedil doktor Mengele, sa však nikdy nevrátil ani jej starší brat, ani stará mama. Eva na krajinu, ktorá umožnila deportácie vlastných občanov, nezanevrela. Pre emigráciu sa rozhodla až po tom, keď jej manžela ŠtB nútila do spolupráce výmenou za víza. Jej dcére zase komunisti neumožnili študovať. V zahraničí sa neskôr stala významnou vedkyňou.

Na zimnej olympiáde v Taliansku 2026 nás budú reprezentovať aj traja skialpinisti. Miestenku si vybojovali Rebeka Cully, Jakub Šiarnik a Marianna Jagerčíková, pozvanie do nášho Olympijského videocastu prijali prví dvaja menovaní. Rebeka Cully a Jakub Šiarnik prišli do nášho štúdia hneď po prílete z USA na Slovensko a porozprávali o súťažnom skialpinizme a celej kvalifikácii. Marianna Jagerčíková žije vo Francúzsku a bohužiaľ sa tak na natáčaní nemohla zúčastniť.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

ako sa kvalifikovali na olympiáduže Jakub Šiarnik mal všetko vypočítanéako im pomohla česká smolaako funguje súťažný skialpinizmus?že sa ho snažia robiť atraktívny pre divákovže sa dá robiť aj na Pezinskej Babeaký je to finančne náročný šport a ako finančne fungujú

Nezdravé a sladké jedlo nesmie byť na mise a na očiach, lebo sa prejete. Naložte si jeden zákusok a choďte ho zjesť do inej miestnosti a potom sa nevráťte k zvyšku jedla. Hýbte sa každý deň a dodržte svoj plán jedla – raňajky, obed a večera. Nejedzte celý deň. To je len niekoľko rád, ktoré v podcaste TELO odporúča psychológ.

Michal Plevka je psychológ a odborník na návyky. Obezita je podľa neho výsledkom opakovaných zlých rozhodnutí. Ľudia jedia, keď sú unavení, nervózni, neštastní a tak aj podvedome prijímajú obrovské množstvá kalórií. Dostanú sa tak do zvyku – a keď ho zopakujú tisíckrát, budú obézni. Cestou von je teda upraviť zvyky. Neznamená to len menej alebo inak jesť. Váš problém môže vyriešiť aj spánok, obľúbený seriál či prechádzky so psom.

Ak chcete dodržať svoje predsavzatie, nesmie to byť vágne – teda napríklad viac cvičiť. Musíte ich konkretizovať do presného plánu – teda že pôjdete cvičiť v pondelok, stredu aj piatok. Zároveň si musíte naplánovať aj plán B a plán C, keď nebudete stíhať cvičiť. Michal Plevka odporúča zrešeršovať si aj reštaurácie v okolí a zistiť, kde si kúpite zdravé jedlo, ak si nebudete stíhať navariť. Majte vytiahnutú podložku na cvičenie, aby ste ju videli. Naopak, sladkosti by ste si mali skryť.

Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Lucia Szabová (27) je klenot slovenského MMA. Doposiaľ neporazená bojovníčka (10-0) je úradujúcou šampiónkou Oktagonu v bantamovej váhe (61,2 kg), vo svetovom rebríčku jej patrí 20. miesto. Môže sa stať prvou Slovenkou v UFC a po Ľudovítovi Kleinovi a Martinovi Budayovi treťou celkovo. Ešte predtým si však stanovila veľkú výzvu v Oktagone, túži sa stať šampiónkou aj v mušej váhe (56,7 kg). Nielen o tom hovorila v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Prečo ide o váhu nižšie a prečo sa toho zároveň obáva?Prečo nateraz odmieta UFC a kedy nastane správny čas?Ako vníma potenciálne zápasy s Pudilovou, Bledou a so Smolkovou?Uživí ju dnes MMA alebo potrebuje zadné dvierka?Prečo nemôže byť súčasťou Dukly, kým Attila Végh áno?Ako vyzerajú Vianoce Lucky Szabovej?

Jozef Golonka, jedna z najväčších legiend slovenského hokeja, sa v podcaste Góly z bufetu s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom rozhovoril o neuveriteľných príbehoch zo svojej kariéry. Od ponúk z NHL cez stretnutia so svetovými lídrami až po takmer smrteľný úraz – rozhovor je plný momentov, o ktorých málokto vie.

Jozef Golonka na úvod odhalil svoj vzťah k Nitre, kde strávil detstvo počas vojny a kde neskôr pomáhal budovať hokej. Spomína, ako s krompáčom v ruke stál pri stavbe prvej ľadovej plochy a ako neskôr vybojoval v Prahe 365 miliónov korún na postavenie krytej haly vo Zvolene. „Za to som dostal župan od Zvolena. To je pre mňa väčšia pocta ako niektoré iné veci,” povedal dojato.

Najšokujúcejšie sú jeho spomienky na rok 1960, keď dostal ponuku z Toronta Maple Leafs. „Bol som prvý Európan, ktorý sa mal dostať do NHL, keď bolo len 6 klubov,” vysvetlil s tým, že v hokejovej Sieni slávy v Toronte má dodnes dres s číslom 19. Režim ho však nepustil a táto situácia sa opakovala každý rok. Jozef Golonka vtipne spomínal na kanadských „skautov”, ktorí mu dávali podpisovať prázdne papiere len preto, aby mali zaplatený výlet do Československa.

Legendárny útočník otvorene hovoril aj o najtemnejšom momente kariéry – v roku 1962 sa po zákroku švédskeho hráča ocitol na pokraji smrti. „Mal som 34 kg, všetci ma odpísali,” spomína na 3,5 mesiaca v nemocnici, kde ho liečili na tuberkulózu, hoci išlo o zápal pohrudnice. Zachránilo ho až radikálne rozhodnutie lekárov. O rok neskôr už hral na olympiáde v Innsbrucku a Rusom dal 2 góly.

Zaujímavé sú aj príbehy z medzinárodnej scény. Jozef Golonka rozprával, ako potriasol rukou anglickej kráľovnej, švédskeho kráľa aj prezidenta Richarda Nixona, ktorého musel opraviť, že nie je Slovinec, ale Slovák. „Tieto zážitky mi nikto nezoberie. Ľudia ponúkajú peniaze za tieto memorabílie, ale ja ich nepredám,” skonštatoval s hrdosťou.

Kriticky sa vyjadril k aktuálnej situácii v slovenskom športe: „Protekcionizmus v športe neexistuje – buď vyhráš, alebo prehráš. A u nás sme sa naučili niečo iné.” Mrzí ho, že slovenské médiá nedostatočne pripomínajú velikánov hokeja a návštevnosť na zápasoch klesá.

Jozef Golonka odhalil aj príbeh o neuznanom góle v Štokholme, ktorý mu neuznal legendárny rozhodca Josef Kompalla. „Ak by mi ten gól uznal, mal by som zlatú medailu,” povedal o stretnutí s Josefom Kompallom po rokoch v Garmisch-Partenkirchene.

Dojemné sú spomienky na spoluhráčov – Jardu Holíka, Gusta Havla či Stana Mikitu, ktorý ho priamo na ľade prehovával, aby utiekol do Kanady. „Hovoril mi: ‚Budeme hrať spolu, budeme najlepší.’ Ale ja som mal len pás na pančuchy a niečo k tomu,” spomína so smiechom na ich tajné stretnutie za zatvorenými dverami.

„Žiletka”, ako znie prezývka Jozefa Golonka, chystá aj štvrtú knihu, v ktorej by chcel napísať veci, o ktorých doposiaľ mlčal. „Teraz už môžem povedať to, čo som predtým nemohol,” avizuje ďalšie šokujúce odhalenia.

Európska Únia poskytne Ukrajine pôžičku vo výške 90 miliárd eur na najbližšie dva roky. Dohodla sa na tom dvadsaťsedmička po pätnásťhodinovom rokovaní bruselského samitu. Slovensko, Maďarsko a Česká republika sa však nebudú podieľať na jej garanciách.

Miliardy Ukrajine si pritom Únia požičia na trhoch v rámci svojho dlhového programu. Na avizovanom použití zmrazených ruských aktív vo výške 210 miliárd na tzv. reparačnú pôžičku ešte musí pracovať Európska komisia. Dostala na to mandát európskych lídrov.

„Z Európy to Putinovi vysiela jasný signál: Táto vojna sa neoplatí. Ruské aktíva si ponecháme zmrazené, kým Rusku Ukrajine nezaplatí reparácie“ – takto reagoval nemecký kancelár Fridrich Merz. Naopak maďarský Viktor Orbán hovorí o „stratených peniazoch“, ktoré Únia od Ukrajiny neuvidí.

Čo znamená pôžička európskej dvadsaťsedmičky Ukrajine? A akým spôsobom sa majú použiť zmrazené ruské aktíva vo výške 210 miliárd? Otázky pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Karol Wimmer, najúspešnejší mládežnícky tréner slovenského basketbalu posledných rokov, sa v podcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o práci s talentmi, problémových rodičoch aj o tom, prečo projekt NextGen nedozrel. Rozhovor prináša otvorený pohľad do zákulisia výchovy basketbalových hviezd.

Karol Wimmer, ktorý pravidelne od roku 2020 získava ocenenie najlepšieho mládežníckeho trénera v ankete Basketbalista roka, v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo je vzdelávanie trénerov jednou z najväčších výziev slovenského basketbalu. „Netreba veci preceňovať. Verím, že budú aj iní, ktorí preberú to žezlo,” hovorí skromne o svojich úspechoch.

Zaujímavá je jeho analýza dnešných detí a rodičov. Karol Wimmer otvorene hovoril o fenoméne „helicopter parent” a „snowplow parent” – rodičov, ktorí neprimerane zasahujú do tréningového procesu. „Je to o nastavení pravidiel od začiatku. My ideme ‚old school’ prístupom – aby to tie deti mali ťažké a museli sa niečím prehrýzť,” vysvetlil svoju filozofiu.

Tréner Inter SB Akadémie odhalil aj zákulisie práce s talentmi. Priznáva, že nie každé dieťa má potenciál na profesionálnu kariéru, no všetci môžu byť v budúcnosti užitoční pre basketbal ako rodičia, sponzori, rozhodcovia či tréneri. „Talent je 5 %, všetko ostatné je o tom, kto ako chce pracovať,” skonštatoval pragmaticky.

O Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý dnes hrá v NCAA a má reálnu šancu dostať sa do NBA, hovoril Karol Wimmer s patričným nadhľadom: „Mal asi 14 rokov, keď povedal, že chce hrať v NBA. V lete mi už hovoril, že sa chce v nej udržať.” Tréner vysvetlil, prečo nechal Sebastiána Rančíka aj Timoteja Malovca dlho hrať na pozícii rozohrávača, hoci mohli kvôli výške hrať pod košom.

Kriticky sa vyjadril k zrušeniu projektu NextGen, ktorý mal dať priestor najtalentovanejším slovenským tínedžerom v najvyššej súťaži. „Na Slovensko to nedozrelo. Pýtam sa, či je kvalita zahraničných hráčov v našej lige naozaj taká, že by im mladí Slováci nemohli konkurovať,” kladie otázku, ktorá rezonuje celým slovenským basketbalom.

Karol Wimmer sa venoval aj problematike pozície rozohrávača, na ktorú muselo Slovensko naturalizovať hráčov zo zámoria. Vysvetľuje, že problém nie je len v technických zručnostiach, ale aj v charakterových črtách a líderskych schopnostiach, ktoré sa od mladých slovenských hráčov v nižších kategóriách dostatočne nevyžadujú.

Zaujímavý je aj jeho pohľad na moderné trendy – od vplyvu sociálnych sietí na mladých hráčov cez obrovské finančné balíky v NCAA až po využívanie pokročilých technológií a dát v tréningovom procese. „Vymyslené je všetko, náš šport zaznamenal v silovej príprave a biomechanike obrovský pokrok,” vysvetľuje, ako sa sám vzdeláva.

Na záver Karol Wimmer otvorene priznal, že minulý rok bol pre neho ťažký a uvažoval o konci. „Mal som dosť toho, čo sa dialo okolo, ale podarilo sa mi z toho vyhrabať,” hovorí o náročných momentoch v kariére.

Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje vzácny pohľad do práce človeka, ktorý formuje budúcnosť slovenského basketbalu a ktorého absolventi dnes hrajú aj na univerzitách v USA.

Poslanci prelomili prezidentovo veto a schválili zmenu úradu na ochranu oznamovateľov. Diskusia odhalila nedostatok podloženej argumentácie a šíriace sa dezinformácie.

Poslanci Národnej rady SR prelomili veto prezidenta Petra Pellegriniho a opätovne schválili zákon týkajúci sa transformácie Úradu na ochranu oznamovateľov na nový úrad. Aké boli ich argumenty? Čo táto zmena znamená v praxi a aké dezinformácie sa v tejto súvislosti šírili?

Aj týmto témam sa venoval nový podcast Nezablúďme v bludoch. Veronika Jursová Prachárová v ňom diskutovala so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a následne s predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzanou Dlugošovou.

V úvode Veronika Frankovská upozornila na viacero dezinformácií, ktoré sa v poslednom období objavili v informačnom priestore. Spomenula napríklad špekulácie, podľa ktorých mali byť zrážky či takmer zrážky vlakov údajne zosnované s cieľom vyvolať protesty proti vláde.

„Po proteste proti progresivizmu v Košiciach sa navyše šírila fotografia, ktorú v skutočnosti vytvorila umelá inteligencia. Na snímke pritom neboli Košice ani len rozpoznateľné,“ upozornila Frankovská.

V súvislosti s Úradom na ochranu oznamovateľov sa podľa nej medzi politikmi šírilo najmä nepravdivé tvrdenie, že ochranu okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu udelil práve tento úrad. „To nesedí. Ochranu v takýchto prípadoch udeľuje prokurátor, konkrétne špeciálna prokuratúra,“ vysvetlila Frankovská.

V druhej časti diskusie predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová uviedla, že o plánovanom zrušení úradu sa dozvedela zo SMS správ od novinárov. Na argument niektorých poslancov, že agenda sa má presunúť na nový úrad, reagovala otázkou: „Prečo je potrebné rušiť pôvodný úrad? Ak zužujete alebo rozširujete právomoci, prípadne meníte procesné pravidlá konaní, nepotrebujete na to novú inštitúciu. Tá existujúca je už etablovaná.“

Dlugošová zároveň zdôraznila, že nevidí žiaden legitímny dôvod na zrušenie úradu. „Ja tu nevidím žiaden dôvod a podľa mňa ho nevideli ani odborníci,“ dodala.

Predsedníčka úradu zároveň pripomenula, že Slovenská republika má medzinárodné záväzky v oblasti fungovania nezávislých inštitúcií a zabezpečenia autonómneho kanála na prijímanie oznámení. Tieto záväzky vyplývajú aj z Plánu obnovy, kde je Úrad na ochranu oznamovateľov uvedený ako súčasť míľnika v oblasti boja proti korupcii.

„Niekoľko stoviek tisíc eur z Plánu obnovy bolo investovaných do propagácie úradu, aby sa dostal do povedomia verejnosti a aby bolo jasné, akú má úlohu a kompetencie,“ uzavrela Dlugošová.

Slovensko má za sebou ďalší „bohatý“ rok.

Tvorcovia Ťažkého týždňa v predposlednej tohtoročnej epizóde našli rým na všetky koaličné „kúsky“.

Epizóda je sponzorovaná.

Hlas sa nevenuje reálnym problémom ľudí, ale dva roky rieši zástupné témy, ako napríklad čurillovcov. Hovorí to Ján Ferenčák, ktorý je stále členom strany, no myslí si, že ho vylúčia. Pripomína, že pred voľbami sľubovali slušnosť, no bijú sa, sľubovali zlepšenie života bežných ľudí, ktoré sa nekoná. O čom hovoril s Robertom Ficom, aká je situácia v Hlase a akým problém čelí ako primátor v Kežmarku?

V podcaste s poslancom Jánom Ferenčákom sa dozviete:

– od 1. minúty – ako vníma roztržku v parlamente;

– od 2:00 – či boli jeho kolegovia z Hlasu opití a či sa obvykle v NRSR pije;

– po 4:30 – prečo bolo na schôdzi napätie;

– po 6:00 – čo sú problémy v koalícii;

– od 8:30 – že komunikuje len Robert Fico;

– po 9:00 – či je stále koaličným poslancom;

– od 13:00 – čo bude chcieť presadiť na oplátku, ak bude koalícia potrebovať jeho hlas;

– po 14:30 – o čom sa rozprával a o čom sa ešte len bude rozprávať s Robertom Ficom;

– od 16:30 – že keby chcel byť ministrom, už je, ale nechcel byť pod Smerom;

– po 18:30 – ako sa Hlas veľmi rýchlo vzdal svojej údajnej priority o európskom ukotvení;

– od 19:30 – že Petra Kmeca nezvolili do funkcie, lebo je okolo jeho dotácii priveľa otáznikov;

– od 21:30 – že koalícia hovorí o rešpekte voči inému názoru a pritom všetky iné názory postihujú;

– od 23:00 – či sa ide pokúsil zmeniť v Hlase predsedu;

– po 24:00 – čo bude robiť, keď ho vylúčia zo strany;

– od 25:00 – či Pellegriniho veto bol zdvihnutý prst predsedovi Šutajovi Eštokovi;

– po 25:35 – že Hlas rieši zástupné témy, nepomáha ľuďom a nemá výsledky;

– od 27:00 – že predseda Matúš Šutaj Eštok by sa mal obhájiť pred radovými členmi strany;

– po 28:30 – či sa vie Šutaj Eštok zmeniť, či je herec a či je čestný chlap;

– od 30:00 – že žiada demokratizáciu Hlasu, kde rozhoduje len úzka skupina;

– po 31:00 – či má predseda vyzývateľa a prečo ho netreba vymeniť až pred voľbami;

– od 33:00 – či niektorí Hlasáci skončia naspäť v Smere;

– po 36:00 – do akej miery nám pre zrušenie úradu hrozí strata európskych peňazí;

– od 37:00 – prečo ako primátor Kežmarku chce stavať domov dôchodcov proti vôli zastupiteľstva;

– po 41:00 – prečo v Kežmarku vyhráva zákazky firma Milanko, ktorej výstavba sa pravidelne nakoniec predraží;

– od 45:00 – či to neskončí tak, že domov dôchodcov sa nepostaví, lebo mu chýbajú peniaze, ktoré mu zastupiteľstvo neschválilo.

Peter Bárdy a Rastislav Káčer hodnotia politiku, ktorá ukazuje tvár dnešného Slovenska

#zlato #marošžilinka #bardyandkacer #peterpellegrini

🙌🏻 Staňte sa členom našeho kanálu: / @bardyandkacer

https://www.youtube.com/channel/UC2kzV2zMZxLE1ywlO1e3GTg/join

✒️ Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE 👉🏻 www.aktuality.sk/navyse

🙋🏼‍♀️ Staňte sa členom nášho YouTube kanálu a získajte skorší prístup k nášmu obsahu ako ostatní.

🔔 Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.

👉🏻 Všetky podcasty B&K nájdete aj na Aktuality.sk s množstvo ďalšieho obsahu.

🎙️Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify.

Napíšte nám: bardyandkacer@gmail.com

Pravými vlastencami a skutočnými konzervatívcami sú dnes liberáli. Práve liberáli sú teraz tí, ktorí obhajujú tradičné poriadky a liberáli tu bránia našu vlasť pre nás všetkých, hovorí antropológ Juraj Buzalka. A ktože sú to tí pornokresťania?

Rozoberanie inštitúcií - od verejnoprávneho Telerozhlasu, cez NAKU či Špeciálnu prokuratúru až po aktuálne Úrad na ochranu oznamovateľov. Permanentné útoky na médiá, novinárov, občianskych aktivistov či mimovládny sektor - a to ako sa aktuálne ukázalo i protiústavnou legislatívou. Oslabovanie dôvery v štát, jeho inštitúcie, ale aj dôvery medzi občanmi samotnými. Neustála polarizácia, šírenie lží a demagógie a živenie strachu - dokonca i voči niečomu takému, ako je veda či progres. No a do toho postupný, no čoraz viditeľnejší úpadok štátu a všetkého toho, čo tento štát môže a aj má pre občanov robiť.

Havarujúce vlaky, padajúce mosty, nedostavané diaľnice, charitatívne zbierky na život zachraňujúce lieky, zhoršujúce sa výsledky školákov, čoraz masovejší útek mladých mozgov do zahraničia, zdravotnícke služby za stále viac narastajúce poplatky, rozklad ochrany prírody i kultúrnej sféry.

No a do toho všetkého čoraz vyššie dane, odvody a tri mnohomiliardové vládne konsolidácie bez prakticky akéhokoľvek zmysluplného výsledku ako i prepad našej krajiny prakticky vo všetkých merateľných parametroch na samých chvost Európskej únie.

I tak vyzerá obraz Slovenska na sklonku roka 2025. Štátu postavenom na parlamentnej demokracií. Je však toto ešte demokracia alebo sa to už skôr blíži k tomu, čomu sa hovorí ochlokracia či dokonca kakistokracia, teda vláda toho najhoršieho? Vládne tu ešte rozum alebo nás už opanovali vášne, klanová mentalita a bezohľadné sebectvo na úkor spoločenstva, v ktorom žijeme?

Aký príbeh si teda dnes Slovensko vlastne píše? Vieme si to vôbec zadefinovať a chceme aby tento malý kúsok zeme, ktorý voláme našim domovom, mal aj nejakú vyššiu ideu a zmysel?

Sedliak je od slova sedieť, teda je to o tom, vysedieť problém, nevšímať si ho, prikrčiť sa a azda ho i nejako prežiť. V tom je základ našej DNA, hovorí autor kultovej knihy Postsedliaci Juraj Buzalka a ako dodáva" "Tak, ako vždy v minulosti závisí od agilnosti a schopností tej malej menšiny, ktorá to môže zmeniť. Nemôžeme čakať, že väčšina sa postaví a bude konať dobro a sama si vyberie tú správnu cestu. To je otázka, na tú elitu, ktorá tu na Slovensku vždy bola elitou, práve na nich sa dnes treba obracať."

Témy pre sociálneho antropológa Juraja Buzalku. Počúvate Ráno Nahlas.

Sudcovia Ústavného súdu v Košiciach spravili dve významné rozhodnutia. Za protiústavný vyhlásil zákon, ktorý obmedzoval fungovanie mimovládnych organizácií. Verejný ochranca práv označil tento krok za „cenný vianočný dar demokracii“.

Katarína Batková z organizácie Via Iuris v dnešnom podcaste hovorí, že sa sudcovia postavili na stranu občianskej spoločnosti. Zákon totiž obmedzoval právo občanov na združovanie.

Parlament strávil prerokovávaním zákona, ktorý má zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, strávil takmer celú poslednú tohtoročnú schôdzu. Úsilie koaličných poslancov bolo nateraz márne. Ústavný súd zastavil účinnosť zákona a povedal, že sa naň pozrie podrobnejšie.

Nahrával Vladimír Amrich.

Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

„Putinova vojna akoby mi zobrala život, odvtedy žijem v zlom sne“, hovorí Oleksandra Sherhina, ktorú vojna vyhnala z domova na predmestí Kyjeva. Ráno 24. februára. Malo byť dňom narodenín jej syna. Stalo sa dňom vojny. Tiež dňom, keď prišla o prácu. A o pár dní prišla k bolestnému rozhodnutiu, že príde aj o domov. To všetko pre agresiu, za ktorou stál Vladimír Putin. Nemá preňho iné pomenovanie ako terorista. A s teroristom sa nerokuje. Je presvečená, že s takými ľuďmi sa ani neuzatvárajú dohody. Tobôž mierové. Oleksandra Sherhina. Ukrajinka, ktorá našla svoj druhý domov na Slovensku. „Keby som nemala syna, zostala by som tam a šla by som aj na front“, hovorí. Z Ukrajiny ju vyhnala zodpovednosť za jeho bezpečie, vysvetľuje.

Na Slovensko ich vojna vyhnala podľa rôznych zdrojov do 400-tisíc. Tie oficiálne hovoria o približne 200-tisíc občanoch Ukrajiny, ktorí tu našli svoj domov v čase vojnového besnenia Putinovej mašinérie. Ide o tých, čo sú pod dočasnou ochranou, s dočasným pobytom či pobytom trvalým. Pre zvyšok bolo Slovensko prestupnou krajinou. 

Speváci, hudobníci, vedci, ale i ľudia s prozaickejšími povolaniami, ktorí denne nastupujú do prevádzok s pásovou výrobou, či vozia nás v taxíkoch našich miest. Spája ich osud vyhnancov vojnového besnenia. 

Jednou z nich je Oleksandra Sherhina. Z Kyjeva. S bytom z predmestia, ktoré je neďaleko smutne známej Irpine. 

Domov opustila už v prvé dni invázie, keďže ruské vojská sa dostali nebezpečne blízko. 

V okupovanej oblasti – v rodisku mamy – v Berďansku zostala zo zdravotných dôvodov časť príbuzenstva. 

A ona -Oleksandra – zakotvila v Bratislave. 

Fotografka Pohody, či Novej cvernovky. A najnovšie aj so skúsenosťou vlastnej kaviarne. 

Čo robí so životmi vojna? Ako ich premieňa rozpínavosť mocných? A aká perspektíva sa črtá v časoch, keď akoby rástlo porozumenie medzi Trumpom a Putinom, no na úkor záujmov Ukrajincov? 

Témy pre Oleksandru Sherhinu, Ukrajinku, ktorá našla útočisko v Bratislave. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Igor Matovič a Robert Fico sa dopĺňajú i potrebujú. V každom prípade si pomáhajú a pokiaľ bude šéf Hnutia Slovensko na politickej scéne, tak bude večným problémom stabilnej opozičnej alternatívy, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Vládna koalícia podľa neho urobila z parlamentu impotentnú inštitúciu. Kde sa zastaví valcovanie nezávislých inštitúcií a právneho štátu?

Úrad na ochranu oznamovateľov, predtým verejnoprávna RTVS, Špeciálna prokuratúra, NAKA, ale aj Slovenská národná galéria, Bibiana či Slovenský hydrometeorologický ústav. Vládna koalícia rozoberá štát - a jeho inštitúcie - kocku po kocke ako z akejsi veľkej stavebnice autokracie.

Rozoberanie štátu inštitúcia po inštitúcií. Snaha vládnej moci o čoraz väčšiu kontrolu celej spoločnosti. Zároveň štát, ktorý sa mení na čoraz viac kolabujúceho Potemkina. Neustále vlakové havárie, zbierky na životne dôležité lieky po internetoch, mládež utekajúca z krajiny a k tomu mnoho miliardové konsolidačné balíčky míňajúce sa akýmkoľvek zmysluplným výsledkom. Žiadna „Slayáda“ to veru nie je. Je to Slovensko na konci roka 2025.

No a ponuka akejkoľvek stabilnej alternatívy je stále veľmi krehká, nejednotná a bez hlbšej vízie, pričom ju zásadne komplikuje faktor zvaný Igor Matovič. Téma dnešného podcastu s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská hokejová reprezentácia má za sebou posledné prípravné zápasy pred olympiádou. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si tak pozvali do podcastu Trefné strieľanie hokejistu Juraja Mikúša a spoločne predebatovali nielen skončený turnaj, no riešili najmä predpokladanú nomináciu a zostavu Slovenska na ZOH 2026. Spoločne si skúsili poskladať aj útoky.

Slovensko formuje svoju environmentálnu zodpovednosť a, veru, máme byť na čo hrdí. Zálohovanie nápojových obalov sa totiž pre väčšinu z nás stalo bežnou súčasťou života. Naša krajina sa v tejto oblasti zaradila medzi najúspešnejšie v Európe. Len nedávno sme dosiahli impozantný míľnik – prekročenie hranice štyroch miliárd vyzbieraných PET fliaš a plechoviek od spustenia systému. Tieto výsledky hovoria jasnou rečou o mimoriadnom zapojení našej spoločnosti.

Aké sú kľúčové faktory tohto úspechu? Aký vplyv má zálohovanie na čistotu nášho životného prostredia a aké poznatky nám prináša najnovší rozsiahly prieskum?

Na tieto a mnohé ďalšie otázky nám v podcaste Na tému odpovedal Marián Áč, generálny riaditeľ Správcu zálohového systému.

Zbierky na výzbroj, muníciu a dokonca i rakety pre ukrajinskú armádu. Iniciatíva Darček pre Putina vyzbierala na pomoc pre Ukrajincov už viac ako miliardu českých korún. Aktuálne sa zbiera na 50 sanitiek Oksana. Podporujeme tých, ktorí bojujú pretože sa chcú brániť agresií, hovorí Jozef Dobrík z tejto iniciatívy. A prečo v kognitívnej vojne s Ruskom prehrávame?

Príbeh dnes už legendárnej sanitky Oksana sa začal písať v novembri 2024 kedy sa sedem žien zo Slovenska vydalo na Ukrajinu aby brániacej sa armáde priviezli evakuačné sanitky, medzi nimi aj Oksanu. Už o dva mesiace ju však ničivo zasiahol ruský dron. Potreba záchrany ranených priamo z miest bojov však týmto príbehom ani zďaleka nekončí, práve naopak.

No a práve o tom je myšlienka aktuálnej zbierky "Operácia Oksana 50," teda nákup 50 poľných sanitiek pre Ukrajinu. Zbierku organizuje občianska iniciatíva Darček pre Putina, ktorá vznikla na podporu ukrajinskej armády po napadnutí nášho východného suseda Ruskom. Z vyzbieranej sumy viac ako miliarda českých korún, tak boli zákupené húfnice, drony, množstvo streliva, lekárničiek, dávok jedla pre vojakov, ale aj vrtuľník Čestmír či dokonca raketa Dana. Za iniciatívou stojí aj grafický dizajnér, ako i bývalý člen vedenia Stratkomu expremiéra Fialu, Jozef "Dodo" Dobrík.

Je správne posielať na Ukrajinu zbrane a má to dnes ešte stále zmysel? Neskončí táto pomoc napokon v nejakej ukrajinskej korupčnej schéme a ako tomu táto iniciatíva vie zabrániť? Je toto naozaj naša vojna a čím presne sa nás týka?

No a čom je strategická komunikácia štátu a prečo na ňu tento štát prakticky úplne rezignoval? Ako prebieha kognitívna vojna a prečo v nej dnes až zúfalo prehrávame? A vieme vôbec čo sú to tie hodnoty, ktoré tomuto štátu dávajú zmysel a ktoré by stálo za to brániť ich aj zo zbrańou v ruke?

Ak mám z niečoho obavy, tak z toho, ako je táto vojna nevidená a ako sme na ňu zúfalo nepripravení. Odolnosť sa však dá budovať aj na úrovni komunity. Hodnoty, ktoré stojí za to brániť, sú všade okolo nás a ak to neurobíme my, zvíťazí tá strana, ktorá do toho investuje viac úsilia. Takže, "Preboha, budujme niečo a bráňme hodnoty, ktorým veríme," odkazuje Dodo Dobrík.

Ráno Nahlas s Jozefom Dobríkom z iniciatívy Darček pre Putina. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Cestovanie vlakom na Slovensku je opäť lotéria. Vlani cestujúci mrzli v pokazených súpravách alebo čakali na trati pre horiace rušne. Tento rok Železničná spoločnosť Slovensko čelí inému problému. 

Vlaky má, ale nemá ich kto šoférovať. V novembri museli odrieknuť stovky spojov. A dôvodom už nie je stará technika, ale kritický nedostatok rušňovodičov.

Prečo štátny dopravca vymenil jednu krízu za druhú? Ako je možné, že v jeden deň vypadnú takmer dve percentá všetkých vlakov?

V dnešnom podcaste budete počuť najprv redaktorku Michaelu Paulovič, ktorá povie viac o celkovom stave vlakovej dopravy a najnovšie čísla nám neskôr predstaví šéf ekonomického oddelenia Aktuality.sk Martin Odkladal. 

Moderovala Frederika Lodová.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Martin Buday bol po Ľudovítovi Kleinovi iba druhým Slovákom v UFC. V najprestížnejšej MMA organizácii dosiahol impozantnú bilanciu 7 víťazstiev a 1 prehra. Odišiel ako dvanástka rebríčka v ťažkej váhe. UFC s ním nepredĺžilo zmluvu, pretože víťazil na body a chýbali mu ukončenia pred limitom.

Rozhodnutie organizácie kritizovali popredné svetové médiá, experti i bojovníci. Ich oči budú teraz upriamené na prvý Budayov krok po konci v UFC. Už 28. decembra ho na turnaji Oktagon 81 v pražskej O2 Aréne čaká súboj o titul v ťažkej váhe proti úradujúcemu šampiónovi Írovi Willovi Fleurymu.

Tridsaťštyriročný ťažkotonážnik z Nitry cieli na dominantné víťazstvo, ktorým potvrdí, že patrí medzi svetovú špičku. V podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovoril aj o tom, za akých podmienok si vie a naopak nevie predstaviť návrat do UFC.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Aký bude rok 2026 na Slovensku z pohľadu technológií? Čaká nás možné spojenie dvoch mobilných sietí, povinné bezhotovostné platby u obchodníkov aj novinky v roamingu.

Telekom a O2 úspešne dokončili zdieľanie sietí takmer na celom území Slovenska. Pozornosť sa teraz obracia na zostávajúcich dvoch hráčov – 4ku a Orange. Prečo sú títo operátori na seba takpovediac odkázaní, aké prekážky stoja v ceste ich spojeniu a čo by takáto dohoda priniesla obom stranám?

Druhou veľkou témou sú bezhotovostné platby, ktoré budú musieť obchodníci povinne prijímať. Znamená to definitívny koniec nutnosti nosiť hotovosť aj v malých prevádzkach a ohrozia napríklad platby cez QR kódy dominanciu platobných kariet?

Na záver rozoberáme pozitívnu zmenu v roamingu – do zóny s domácimi cenami pribudnú dve krajiny mimo EÚ.

O tom, čo nás čaká, sa rozpráva moderátor Maroš Žofčin s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju naobchod.aktuality.sk.

TIP:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Hlavný rozhodca Peter Kráľovič pískol trikrát a jesenná časť Niké ligy sezóny 2025/26 je definitívne minulosťou. Aj pre tento rok máme na čele celkového pelotónu majstrovský ŠK Slovan Bratislava, a to napriek kríze, v ktorej sa aktuálne nachádza. Nielen o tom sme debatovali v 64. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk!

Tretí adventný víkend nám zároveň uzavrel prvú časť sezóny 2025/26 v Niké lige a ani tento rok sme nemali núdzu o množstvo drámy, nečakaných prekvapení a veľa ďalšieho. Iný nebol ani tento víkend, počas ktorého sa na slovenských ligových štadiónoch odohralo 18. kolo našej najvyššej futbalovej súťaže.

Po nej už vieme, že aj pre tento rok si môže najviac vychutnať zimný spánok ŠK Slovan Bratislava, aj keď konkurencia mu tento rok dýcha na chrbát oveľa viac ako po minulé sezóny. Nuž a na poslednom mieste nakoniec nebude tím FC Košice. Výberu Petra Černáka sa totiž na poslednú chvíľu podarilo odlepiť z dna a odsunúť tam Skalicu.

Počas víkendového 18. kola Niké ligy sa toho udialo naozaj mnoho. O tých najdôležitejších veciach sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 64. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom a bývalým skvelým ligovým futbalistom Tomášom Ďubekom.

„Premiér Fico je bezmocný. Najmocnejší vo vláde sú teraz ministri, ktorí keby sa vrátili do parlamentu, môžu vydierať“, hovorí o rozpoložení moci vrámci aktuálnej vládnej koalície opozičný poslanec František Mikloško. Poukazuje pritom na mená ako Rudolf Huliak, Martina Šimkovičová či Peter Kotlár. „To sú dnes mocnejší ľudia ako premiér“. 

„Už sa tejto noci táto vláda nezbaví“ – nestor slovenského parlamentu František Mikloško tak reagoval na prelomenie prezidentovho veta po štvrtkovom nočnom rokovaní. Noc, ktorá nebola vážna len pre obsah rokovania. Noc, ktorá opäť obnažila úroveň nositeľov moci. Alkohol, vulgarizmy, náznaky fyzických stretov. A to všetko ako kontext pre zákon, ktorý sa nielen existenčne dotkne tímu, ktorý vybudoval fungujúci úrad a poskytoval ochranu oznamovateľom korupcie, ale oslabí dôveru v inštitúcie a protikorupčné nastavenie, ako upozorňujú jeho kritici. 

Slovensko má za sebou jednu z ďalších kapitol z radu „noci dlhých nožov“ z čias Vladimíra Mečiara, ktorá vtedy prekreslila mocenské siločiary až do úrovne inštitúcií. 

V piatok predpoludním opäť zaznelo, že „včerajšia noc sa zapíše do dejín“ a „vláda sa jej nezbaví“ – František Mikloško teraz hovoril o vláde Roberta Fica. 

Čo nezmazateľné na nej vidí? A kam nás takéto škvrny ťahajú? Otázky na Františka Mikloška. 

„Premiér Fico je bezmocný. Najmocnejší vo vláde sú teraz ministri, ktorí keby sa vrátili do parlamentu, môžu vydierať“, hovorí o rozpoložení moci vrámci aktuálnej vládnej koalície opozičný poslanec František Mikloško. Poukazuje pritom na mená ako Rudolf Huliak, Martina Šimkovičová či Peter Kotlár. „To sú dnes mocnejší ľudia ako premiér“. 

„To je až neuveriteľné. Oni dostali zelenú kartu, majú voľné ruky. Samozrejme, že asi budú cítiť nejakú hranicu, ale sú neodvolateľní. Premiér je v tejto chvíli bezmocný. Jeho ústavné právomoci, že môže kedykoľvek odvoliť ministra, sa veľmi spochybnili“

Čiže, vy hovoríte, že premiér ako najmocnejší muž tejto krajiny je bezmocný smerom k svojej vláde, ku koalícii?

„Bezmocný. Najmocnejší ľudia sú teraz ministri v tej vláde. Keby sas vrátili do parlamentu, môžu vydierať a odísť do opozície. To sú dneska mocnejší ľudia ako premiér.“

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Tretia zima strávená na námestiach. Proti zásadným zmenám v trestných kódexoch zvolávajú protesty občianske združenia aj politická opozícia, a to len pár dní pred Vianocami.

Protestujú proti zmene trestných kódexov, ktoré pomôžu obvinenému podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi, či výrazne oslabia pozíciu spolupracujúcich svedkov. Svedectvá tzv. kajúcnikov boli pritom súčasťou viacerých celospoločenských káuz posledných rokov.

Vyzerá to tak, že skandovanie na protestoch proti krokom štvrtej vlády Roberta Fica bude znelkou tohto volebného obdobia. O tom, do akého roka Slovensko po poslednej novele trestného zákona vstúpi sme sa pýtali Zuzany Petkovej, riaditeľky nadácie Zastavme korupciu, ktorá na dnešnom občianskom proteste vystúpi.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová. Na dnešnej epizóde spolupracovali Adam Obšitník a Sára Smatanová.

V posledných rokoch sa v manažérskom prostredí výrazne zvýšila potreba „byť stále k dispozícii“. Digitálne prostredie vytvorilo systém, v ktorom sa komunikácia nedeje už len v zadefinovanom čase, ale nepretržite a v paralelných kanáloch. Manažéri sa ocitajú v permanentnej reakčnej pohotovosti: emaily, správy, hybridné meetingy, globálne time zóny, interné informačné toky. Toto všetko vedie k chronickému kognitívnemu preťaženiu, poklesu výkonu, únave z rozhodovania a strate pracovného nadšenia.

Slovo, ktoré sa v manažérskom prostredí zmenilo zo silnej stránky na permanentný zdroj stresu, je dostupnosť. Hlava je stále v „režime reakcie“, kreatívne myslenie sa stráca a radosť z práce nahrádza frustrácia. Ako vrátiť kontrolu nad svojím kalendárom, mysľou a komunikáciou? Ako nastaviť hranice bez toho, aby líder pôsobil „nedostupne“?

Túto kľúčovú tému sme v podcaste Na tému otvorili s Branislavou Očvárovou, uznávanou odborníčkou v oblasti business koučingu.

Pri schvaľovaní konsolidačného balíčka vláda sľubovala úspory v rádoch stoviek miliónov. Ak by však vláda chcela takto masívne šetriť, potrebovala by k tomu audity, ktoré by identifikovali možné úspory. Šéf slovenských audítorov ale o takejto objednávke od štátu nič nevie. Zatiaľ nevidieť žiadnu snahu, že by táto vláda reálne chcela šetriť, hovorí šéf Slovenskej komory audítorov Milan Mozolák.

"Tahle země nevzkvétá." Pamätné novoročné slová prezidenta Václava Havla, ktoré vyslovil krátko po páde komunistického režimu a desaťročiach nefunkčnej totality. Slová "Táto krajina nevzkvéta" však môžeme vysloviť aj dnes, 36 rokov po Novembri 89. Slovensko nerozkvitá.

Slovensko sa v rebríčku časopisu The Economist porovnávajúcom ekonomiky členských štátov OECD ocitlo na samom dne. poviete si, jedna lastovička leto nerobí, no táto krajina sa prepadáva na samý chvost štátov EÚ už prakticky vo všetkých merateľných parametroch.

Po troch kolách vládnej konsolidácie, v rádoch miliárd, je rozpočtový deficit prakticky rovnako vysoký. No a napriek neustále sa zvyšujúcim daniam či odvodom sa kvalita i rozsah služieb štátu neustále zhoršuje. Mladé mozgy z krajiny utekajú, investori s príchodom váhajú, podnikateľom sa rastúce dane platiť nechce a úpadok zdravotníctva, školstva aj infraštruktúry - pripomeňme si aktuálne vlakové nešťastia, sa už nedá nijako zamaskovať.

No a vládna koalícia? Tá sa namiesto budovania Slovenska - ako lepšieho miesta na život, radšej zaoberá sama sebou, vykonštruovanými pseudotémami a najmä, svojim vlastným pohodlím.

Táto krajina nerozkvitá. Je december 2025 - predvečer 33. výročia vzniku Slovenskej republiky, a Slovensko nerozkvitá.

My nevieme povedať, či viac ako 99 percent informácií od ekonomicky aktívnych subjektov je naozaj spoľahlivých a potom sa nemôžeme čudovať, že keď sa príjme akékoľvek opatrenie, tak sa míňa účinkom. A dôvod? Je postavené na nedostatočných informáciách. Dáta sú, ale nie sú využívané alebo sa kompetentní nimi neriadia, tvrdí Milan Mozolák

Prečo je to tak a čo s tým ešte vieme a chceme urobiť? Témy pre šéfa Slovenskej komory audítorov Milana Mozoláka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Väčšina ľudí si v mladosti vyberie profesiu či odbor, ktorému sa potom venujú takmer celý život. V spoločnosti nájdeme ale aj renesančné osobnosti, ktoré vystriedajú celú škálu rôznych zamestnaní a špecializácií, rozbehnú veľmi rozmanité projekty. Medzi takýchto kreatívnych jedincov patrí aj Fedor Gál, jeden z najdôležitejších ľudí Nežnej revolúcie a politiky bezprostredne po nej. Fedor Gál je aktuálny laureát Ceny Pamäti národa. 

Katarína Balážiová, známa ako Becca, v Mimóze rozprávala o tom, aké je to žiť mimo svojej komfortnej zóny. Podelila sa o zážitky zo skoku s padákom, potápania v oceáne aj o svoju záľubu v objavovaní vrakov na dne mora. Prezradila, aké formáty moderovania ju bavia najviac, a vysvetlila, prečo dnes už s menšou radosťou moderuje politické diskusie.

V Mimóze s Beccou sa (ne)dozviete:

1:05 – ako prišla k prezývke Becca;

4:30 – prečo rada cestuje na Island;

6:40 – akú nebezpečnú situáciu zažila na Maldivách;

12:20 – čo ju najviac napĺňa;

14:30 – kedy prvýkrát skákala s padákom;

21:00 – či sú podľa nej delfíny nebezpečné a ako sa správať v prítomnosti žraloka;

28:20 – či vždy robí veci presne tak, ako chce, a či niekedy oľutovala svoje rozhodnutie;

29:45 – čo ju najviac baví na práci v rádiu;

32:55 – ako pristupuje k príprave na seriózne rozhovory;

36:20 – na ktorý zážitok z moderovania politickej diskusie spomína s úzkosťou;

44:10 – čo sa odohralo na spoločnej dovolenke Janky a Beccy.

Nová epizóda video podcastu je o teste novej Kie K4, ktorá nahradila populárny Ceed, a o tom, ako autopredajcovia zvyšujú ceny jazdeniek zatajovaním opráv. Poradíme, ako tieto poškodenia odhaliť.

Kia K4. Ide o nástupcu modelu Ceed, ktorý prichádza s cieľom pozdvihnúť segment kompaktov na vyššiu úroveň. Podarilo sa?

Nový rodinný štandard?

Kia K4 jasne signalizuje evolučný prerod. Je väčšia, pôsobí sebavedomejšie a celou svojou koncepciou sa približuje k vozidlám vyššej triedy. Jej línia s decentnou zadnou časťou a LED pásom ju vizuálne posúva skôr k menším fastbackom než k tradičným hatchbackom.

Na test sme mali k dispozícii verziu Gold s benzínovým motorom 1.6 T-GDi, ktorá je zameraná na vyvážený pomer výkonu a spotreby, presne tak, ako to väčšina vodičov na bežných cestách potrebuje.

V interiéri je jasné, že K4 cieli vyššie. Kabína je moderná a uprataná. Dominantou sú dva displeje fakticky spojené jedného panela. Grafika je čistá, reakcie svižné a ovládanie je logické.

K4 však prekvapuje najmä v priestore. Vzadu je miesta nielen pre nohy, ale aj nad hlavou, čo vytvára vzdušnejší pocit, než by ste čakali od vozidla tejto triedy. Praktickosť podčiarkuje aj kufor s objemom 438 litrov, ktorý patrí medzi silné stránky modelu.

Jazda a pohon

Motor 1.6 T-GDi predstavuje ideálny stred. Ponúva dostatok sily na svižné zrýchlenie, predbiehanie aj na dlhé presuny. Jeho prejav je plynulý.

Čo si vyžaduje zvyk, je 7-stupňová dvojspojková prevodovka. Najmä v nižších rýchlostiach pôsobí občas trochu neisto. Paradoxne, najplynulejšie a najkultivovanejšie sa auto správalo v režime Eco, kde prevodovka nepôsobila tak nervózne.

Na ceste sa v K4 cítime stabilne. V zákrutách sa nenakláňa a drží stopu s istotou. Je to auto stavané na bezstarostné diaľničné presuny, kde pôsobí pokojne a bezpečne.

Výrobca udáva kombinovanú spotrebu okolo 6,8 až 6,9 litra. V našom zmiešanom teste, ktorý zahŕňal všetky typy ciest, sa spotreba ustálila na 8,0 litra na 100 km. Pri plynulej jazde sme sa dostali na 7,4 l/100 km, čo nie je zlá hodnota, ale radšej by sme videli ešte nižšie čísla.

Náš názor na Kiu K4 a jej ceny

Kia K4 vyrástla správnym smerom. Je to auto, ktoré je mimoriadne vyvážené a praktické. Ponúka priestor, moderné technológie a kultivovanú jazdu.

Základná cena tohto nového modelu začína od 20 790 €, pričom testované vozidlo vo výbave Gold stojí 26 580 €. Pre porovnanie, stále aktuálny a skvelý odchádzajúci Ceed sa predáva ako nový už od 18 490 €. Nový model K4 je teda len o približne dvetisíc eur drahší.

V ponuke je aj verzia s manuálnou 6-stupňovou prevodovkou s motorom 1.0 T-GDi s výkonom 84 kW. Vrcholná výbava GT Line s motorom 1.6 T-GDi s výkonom 132 kW a 7-stupňovým automatom je v predaji za akciových 31 590 €, čo je stále veľmi prijateľná cena na dnešné pomery. Model K4 nájdete v ponuke nových áut na portáli Autobazar.EU s cenami od 22 270 € vo výbave Silver.

Každé druhé mladé auto má za sebou poškodenie

Spoločnosť Cebia, ktorá sa detailne zaoberá preverovaním histórie vozidiel, sa pozrela na viac ako 52-tisíc áut vyrobených v rokoch 2021 až 2025, ktoré sa predávali na európskom trhu. Výsledky sú znepokojujúce:

Všeobecne platí, že menšie poškodenia sú bežné bez ohľadu na pôvod vozidla. Avšak riaditeľ spoločnosti Cebia, Martin Pajer, varuje, že väčšie havárie a dokonca totálne škody sú častejšie pri vozidlách dovezených zo zahraničia, najmä z Nemecka.

Totálka v inzeráte ako „nikdy nebúrané“

Najväčším problémom je zatajovanie tých najvážnejších škôd. Analýza odhalila, že totálne škody sa nevyhýbajú ani zánovným vozidlám, pričom ich podiel je 1,42% – to je zhruba každé 70. ojazdené auto do 5 rokov veku.

Vidíme prípady, kedy auto prekoná napríklad ekonomickú totálnu škodu už po pár mesiacoch prevádzky v zahraničí, je dovezené na Slovensko, opravené a následne predávané ako „nikdy nebúrané“ za desiatky tisíc eur.

Na čo si dať pozor?

Mnoho predajcov hrá s definíciou „nehavarované“. Auto, ktoré má v inzeráte tento prívlastok, by malo mať teoreticky čistú históriu. Realita je však taká, že aj výmena čelného skla, nárazníka alebo prelakovanie karosérie z dôvodu menšej kolízie alebo vandalizmu je škodová udalosť.

Pri dopravnej nehode dochádza k vysokoenergetickým nárazom, ktoré poškodzujú nielen viditeľné časti, ale aj skryté ústrojenstvo, ako sú chladiče, svetlá, kabeláž či nosné prvky. Neodborná oprava týchto častí predstavuje pre kupujúceho obrovské riziko.

Riešením je spoľahnúť sa na technika

Je dôležité si uvedomiť, že mnohé opravy po poškodení, ktoré by znížili cenu auta, mohli predajcovia vykonať svojpomocne v neautorizovanom servise, či dokonca v garáži, a tieto záznamy sa vôbec neobjavia v Registri prevádzkových záznamov vozidiel.

Preto je najlepším a najbezpečnejším riešením pred kúpou auta vždy osloviť technika z Komplexného preverenia vozidla od Autobazar.EU. Náš technik odhalí aj skryté vady, zamaskované havárie a všetky dôležité technické nedostatky, čím získate istotu, že to, čo kupujete, je v poriadku.

Podrobnejšie sme sa téme venovali v týchto článkoch:

Čo naozaj znamená „nikdy nebúrané“ v inzerátoch na autá? Je to inak, ako si myslíte:

https://magazin.autobazar.eu/co-naozaj-znamena-nikdy-neburane-v-inzeratoch-na-auta-je-to-inak-ako-si-myslite-upozornuje-najvacsi-inzertny-portal-clanok9396.html

Autá po totálke predávajú ako nikdy nebúrané. 51% mladých jazdeniek má za sebou poškodenia, bez ohľadu na ich pôvod:

https://magazin.autobazar.eu/pozor-co-kupujete-auta-po-totalke-predavaju-ako-nikdy-neburane-51-mladych-jazdeniek-ma-za-sebou-poskodenia-bez-ohladu-na-ich-povod-clanok9441.html 

Do novej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý extraligový útočník, dnes 44-ročný veterán pôsobiaci v tretej najvyššej súťaži v drese HC Dukla Senica René Jarolín.

Čo ho drží pri hokeji tak dlho? Ako zvláda kombináciu práce, rodiny, tréningov, zápasov a rekreačného futbalu? A prečo sa stal novým predsedom futbalového klubu v obci, kde trávi voľný čas?

V podcaste na ŠPORT.sk rodák zo Skalice priblížil, že hoci už „päť rokov končí”, motivácia stále nehasne. V Senici pravidelne vtipkujú, či bude aj naďalej pokračovať, a kým dokáže strieľať góly či pomôcť prihrávkou, nevidí dôvod prestať. „Stále ma to baví. Je to síce amatérska liga, ale korčuľovať treba aj tam. Som rád, že sa popri práci aj hýbem,” hovorí s úsmevom.

V rozhovore zároveň odkrýva aj svoj futbalový život. Popri hokeji hráva za TJ Družstevník Prietrž a od januára sa stal dokonca predsedom klubu. S manželkou pracujú na vynovení zázemia a snažia sa posunúť miestny futbal o krok vyššie.

Reč prišla aj na syna, ktorý si síce príde pozrieť zápasy v Senici, no hokej ako divák veľmi neprežíva. Zato o to viac kritizuje. „On príde, pozrie a povie: ‚Mňa to nebaví.’ On je takýto kritik. V sedemnástich rokoch už sa radšej bude túlať po meste,” smeje sa René Jarolín.

V podcaste nechýbali ani úsmevné spomienky na roky v Skalici a na pamätné súboje s Popradom. Nezabudol ani na svoju pestrú hokejovú cestu po Európe. Zaspomínal si na pôsobenie v Edinburghu Capitals, kde zažil typický britský hokej s vášnivými fanúšikmi, ako aj na angažmány v ďalších kluboch na ostrovoch. Priblížil aj svoje obdobie v Marseille, ktorú dodnes označuje za jednu z najšpecifickejších zastávok kariéry.

Hlas - strana, ktorá ašpirovala na post premiéra a ktorá vygeneroval prezidenta. Dnes strana, ktorá politicky umiera. Zo snahy o modernú Sociálnu demokraciu sa stala kópia SMERu, ktorá namiesto oživovania ľavicových tém, roztlieskáva ultrakonzervatívne až neofašistické úlety, hovorí ľavičiar Peter Weiss. Skončí Hlas mimo politiky?

Bola to strana, ktorá fakticky rozhodla o našom povolebnom vývoji. Z možností - progresívny Šimečka alebo dobre známy Fico sa rozhodla pre Fica a stala sa tak súčasťou vládnej koalície. Voliči však jej vládnutie akosi neodmeňujú no a Hlas, teda táto naširoko rozkročená všeľudová "Catch all party," s ambíciou oslovovať ako socialistov, tak i liberálov sa dnes rúti doslova do politického zabudnutia.

Po tom, ako sa stala kostrou Ficovej vlády a doslova vystrela červený koberec pre svojho zakladateľa až do prezidentského paláca sa stala fackovacím panákom opozície, ale aj partnerov z koalície. Zároveň sa pritom stala i symbolom takpovediac hodnotového oportunizmu ako i politického alibizmu. Napokon, svedčí o tom i kontinuálne pokles voličských preferencií.

Je za týmto pádom do politickej bezvýznamnosti a zabudnutia Hlasu zmena objednávky od voličov unavených stredovou, nekonfliktnou politikou alebo je to daň za zle manažované vládnutie spájané aj s kauzami ministrov Hlasu? A akú preferenčnú daň si vyžiadalo prepriahanie na poste lídra, kde široko akceptovaného Pellegríniho vystriedal doslova kontrapunkt k charizmatickosti, oblúbenosti - ako i neschopnosti, aktuálne sediaci v kresle ministra vnútra?

Kam teda zmizol tón, sila i akékoľvek zafarbenie politického hlasu zvaného strana Hlas?

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o politickom príbehu ako i možnej budúcnosti vládneho Hlasu. S expredsedom SDĽ ako i bývalým šéfom inštitútu Sociálnej demokracie Petrom Weissom a Romanom Pudmarčíkom z agentúry IPSOS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koalícia už takmer úplne prestala predstierať, že jej ide aj o bežných občanov.

Hlas už v robení si hanby prekonáva aj Andreja Danka. Viac v novom Ťažkom týždni.

Epizóda je sponzorovaná.

Zaplatiť ich budú musieť občania.

Zástupcovia nadácie Zastavme korupciu upozornili v rozhovore s Jakubom Gulíkom na sumu, na ktorú sa občania zrejme budú musieť poskladať po tom, ako Matúš Šutaj Eštok prehral spor s jedným z čurillovcov - Pavlom Ďurkom.

Páter Peter v Ťažkom rozhovore s Jakubom Gulíkom – o tom, či existuje Boh, čo znamená byť vysvätený, a o mnohých ďalších duchovných aj svetských veciach. Veď uvidíte sami.

Koľko možno ukradnúť, aby z toho na Slovensku nič nebolo? Koľko ľudí príde o prácu kvôli Šimkovičovej? A na koľko rokov môže ísť Jakub do basy? Zistíte v novom výživnom Ťažkom rozhovore s Martinom Suchým z Nadácie Zastavme korupciu.