Podcasty Aktuality.sk

Slovensko ako automobilová veľmoc stojí na rázcestí. Kým montáž vozidiel naráža na limity, prechod k elektromobilite a autonómnemu riadeniu prináša historickú šancu prejsť od skrutkovačov k návrhu špičkových čipov a výkonovej elektroniky.

Nadväzuje tradícia niekdajšej Tesly Piešťany na dnešný globálny úspech slovenských inžinierov? Prečo sa Slovensku viac oplatí výrobky navrhovať než stavať obrovské továrne?

O budúcnosti polovodičov na Slovensku v novom dieli podcastu SHARE rozprával generálny riaditeľ slovenského onsemi Andrej Tomášik a technický riaditeľ Slovenského čipového kompetenčného centra a výskumník v Ústave elektroniky a fotoniky Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave Juraj Marek.

Podcast bol pripravený v spolupráci so Slovenským čipovým kompetenčným centrom.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

Hokejová extraliga má za sebou zatiaľ len úvodné týždne a kolá, no už sa v nej toho udialo naozaj mnoho. V najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a kapitán HK Skalica Juraj Jurík prebrali rozhodcov, nové pravidlá a ich zavedenie priamo na ľade, zvučné posily Žiliny či trápiacu sa Nitru.

„Bohatým ľuďom hovorím, aby svoj vplyv a peniaze využili na dobré veci," vraví advokát Martin Krivák

Zastupuje zraniteľné skupiny, ako sú seniori, ľudia so zdravotným postihnutím, Rómovia či ľudia z LGBTI komunity. Martin Krivák podporuje umenie aj vzdelávanie mladých právnikov a právničiek. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.

Martin Krivák vedie advokátsku kanceláriu Krivak & Co, ktorá dostala sedem ocenení Právnická firma roka v kategórii Pro bono, čiže pre verejné dobro. „Pro bono neznamená pomáhať jednotlivým ľuďom vo všetkom, pretože nemajú peniaze. Vyberáme prípady, ktoré systémovo zmenia pravidlá, a tým sa pomôže skupine ľudí alebo sa vyrieši veľký problém,“ hovorí. Ako príklad spomenie pochybné prevody majetku, ktorých obeťami sa stávali seniori. Výsledkom boli zmenené pravidlá na notárskych úradoch.

V podcaste sa dozviete:

Kto je Martin Krivák?

Právnu prax vykonáva 36 rokov, v roku 1996 založil advokátsku kanceláriu Krivak & Co. Absolvoval zahraničné stáže na Radcliff College London, King’s College London, Cambridge, The London School Of Economics and Political Science. Prednášal na zahraničných univerzitách, pôsobil ako poradca predstavenstiev veľkých spoločností pre zásadné otázky a zastupoval štát pred súdmi vo viacerých strategických sporoch. Je zakladateľom Právneho inštitútu a komunitného priestoru KLEMENSOVA 9.

Bod k dobru

V podcaste Bod k dobru predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.

Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Naposledy boli súčasťou najvyššej slovenskej futbalovej ligy v roku 2021, no potom nastal strmý pád z útesu a takmer definitívny koniec jednej z najtradičnejších bášt slovenského futbalu. FC Nitra sa však postupne stavia späť na nohy a s pomocou skupiny odhodlaných ľudí sa úspešne derie späť. Práve o aktuálnom futbalovom dianí pod Zoborom sme sa rozprávali v 103. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

V podstate len pred pár rokmi sa ešte nachádzali v jednom z najtemnejších období histórie klubu. Turbulenciou prechádzala nielen štruktúra FC Nitra, keď sa vo vedení klubu vymieňalo jedno pochybné meno za druhým, no doplácali na to aj všetci zamestnanci tímu, futbalisti, tréneri a v neposlednom rade fanúšikovia.

V máji 2021 nedostala Nitra licenciu na pôsobenie v najvyššej súťaži, keďže dlhy klubu voči azda všetkým naokolo dosiahli neúnosnú hranicu, a preto zákonite nastal pád.

Klub FC Nitra je však znovu na slovenskej futbalovej mape, postupne si získava späť stratenú dôveru, a to u všetkých zainteresovaných, no predovšetkým sa snaží dostať tam, kde klub spod Zobora historicky patrí.

Čo je podstatné a mimoriadne pozitívne – na tejto ťažkej misii sa mu darí. O všetkom podstatnom ohľadom FC Nitra sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 103. epizóde podcastu Kam si to kopol? s predsedom predstavenstva klubu Radoslavom Bratkom.

Deti dnes počúvajú angličtinu prakticky každý deň – z YouTube, Netflixu, TikToku či hier. Cudzí jazyk tak často vstupuje do ich života dávno pred prvou učebnicou alebo hodinou v jazykovej škole.

O tom, koľko sa dieťa dokáže naučiť samotným počúvaním, ako funguje učenie cudzieho jazyka u detí, prečo záleží aj na tom, čo presne sledujú, a kedy už pasívny kontakt s jazykom nestačí, sa rozprávame s Máriou Verébovou, HR strategičkou z jazykovej školy VISTA, ktorá má na starosti tím lektorov a zároveň pôsobí ako lektorka anglického jazyka a prekladateľka.

Je držiteľkou certifikácie TESOL, v Sydney vyučovala angličtinu a zároveň mentorovala študentov na University of Technology Sydney. Sama sa učí cudzie jazyky, aktuálne čínštinu. Je ambasádorkou bilingválneho vzdelávania a so svojimi dvomi deťmi hovorí po anglicky.

V podcaste sa dozviete:

Podcast vznikol v spolupráci s jazykovou školou VISTA.

Doposiaľ nezdolaný talent a bývalý šampión RFA v strednej váhe Martin Kozák (7-0) sa v 24 rokoch stal piatym a historicky najmladším Slovákom v prestížnom UFC. „Toto je len začiatok. Mojím cieľom je titul UFC,“ vyhlásil sebavedomo v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.

Čo ešte sa dozviete v rozhovore?

Ak Robert Fico hovorí o voľbách v januári, nemusí ísť len o strašenie. Dovládnuť do riadneho termínu by totiž bolo ťažké, bola by to už len agónia, hovorí politológ Tomáš Koziak.

Predčasné voľby by boli škrt cez rozpočet v rokovaniach o spájaní sa opozície, Tomášovi Tarabovi by to vzalo čas budovať stranu, klesajúci Smer by nemusel stihnúť klesnúť pod Republiku a Hlas pod 5 percent.

Smeru škodí ekonomická situácia a čím dlhšie bude trvať, tým viac môže Smer klesnúť. Pre Roberta Fica je tak lepšie mať voľby čím skôr. Situácia okolo štátneho rozpočtu hrozí provizóriom a voľby by mohli byť odpoveďou na túto situáciu.

Môže sa chystať aj ďalší pokus o útek Roberta Fica na Ústavný súd SR? A komu by vyhovovalo kampaňovať v zime a počas Vianoc?

Podľa politológa Tomáša Koziaka sme doteraz nikdy neboli bližšie k pádu vlády, rozpočtovému provizóriu aj predčasným voľbám.

Podcast pripravil Peter Hanák.

Góly-body-sekundy verejnoprávnej televízie patria k večerným klasikám a ona je ich stabilnou tvárou. Bývalá profesionálna tenistka a moderátorka Kristína Kucianová prijala pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s úsmevom porozprávala o svojej ceste pred kamery, nepredvídateľnom živom vysielaní, dedinskom futbale, ale aj o skrytých tetovaniach a tvrdom boxe.

Málokto o usmievavej Banskobystričanke vie, že predtým, ako sa udomácnila v televíznom štúdiu, strávila roky driny na kurtoch. Pôvodne ju to pritom ťahalo ku gymnastike, no v rodine napokon zvíťazila pragmatickosť a vybrala sa cestou tenisu.

Neskôr sa po štúdiu v zahraničí zhodou vtipných náhod ocitla na kastingu do reality šou, kam prišla s mylnou predstavou, že sa hľadá moderátorka. Hoci miesto vtedy nezískala, producent v nej videl potenciál a poradil jej začať od piky. To ju priviedlo do regionálnej TV Hronka, kde si prešla kompletnou redaktorskou prácou od komunálnej politiky až po tvorbu vlastných historických dokumentov.

„Vtedy do toho vstúpil môj ocino a povedal, že gymnastiku robiť nebudem, lebo si zničím telo a nič nezarobím,“ spomína s pobavením na zlomový moment z detstva, ktorý definitívne odštartoval jej dlhoročnú tenisovú dráhu.

Do širšieho povedomia športových fanúšikov sa však zapísala najmä vďaka mimoriadne úspešnému projektu Iná liga. Viac ako päť rokov brázdila dedinské štadióny po celom Slovensku a mapovala nezameniteľnú atmosféru nižších súťaží. V uvoľnenej debate spomína na množstvo neštandardných zážitkov, podgurážených divákov nekontrolovane pobehujúcich po hracej ploche či milé stretnutia s lokálnymi pamätníkmi, ktorí jej prácu dodnes s úsmevom pripomínajú.

Diskusia sa prirodzene preklopila k jej aktuálnemu pôsobeniu v STVR, kam sa presunula po úspešnom kastingu s Pavlom Gašparom. Prechod do celoštátneho živého vysielania so sebou priniesol obrovskú zodpovednosť, krkolomné brbty pri čítaní zložitých mien zahraničných hokejistov, no najmä náročné cestovanie. Týždenne strávi za volantom medzi domovom a Bratislavou dlhé hodiny, no napriek strate časti súkromia a fyzickej únave ju práca v redakcii nesmierne napĺňa a prípadnú kritiku či vtipné komentáre od divákov na sociálnych sieťach sa naučila brať s veľkým nadhľadom.

Keď si potrebuje vyčistiť hlavu od mediálneho tlaku, navlieka si rukavice a trénuje box pod vedením bývalého zápasníka. Rovnako otvorená je aj v otázke svojich početných tetovaní, ktoré vníma ako istú formu psychoterapie, pričom ich pred zrakmi konzervatívnejších televíznych divákov dokáže vďaka vhodne zvolenému oblečeniu pred kamerami strategicky skrývať.

Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý a humorný pohľad do sveta športovej žurnalistiky, o ktorom bežný fanúšik pred obrazovkou tuší len zriedka. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá prešla od dedinských ihrísk až do hlavného vysielacieho času na STVR.

Rodinu Daniely Žemlovej fatálne poznamenali kruté 50. roky. Jej otec, úspešný advokát, prišiel o prácu, ich dom im zobrali a v rámci takzvanej Akcie B, pri ktorej vysťahovávali inteligenciu zo svojich domovov, a ich poslali doslova do vyhnanstva. Našťastie, táto situácia rodičov nezlomila a tento drsný príbeh, na rozdiel od iných v tej dobe, dopadol dobre.

Znalosť dopravných predpisov je nevyhnutným predpokladom pre získanie vodičského oprávnenia. Štát však zanedbáva akékoľvek následné kontroly, či sú vodiči spôsobilí jazdiť aj po rokoch.

Zákon o cestnej premávke č. 8/2009 je iba jeden z tých, ktoré má každý aktívny vodič poznať spamäti. Avšak prax prináša početné situácie, kedy sa na riešení dopravnej „hádanky“ nevedia zhodnúť ani odborníci, dopravní analytici. Iné situácie sú celkom triviálne, a predsa sa nájde taký účastník cestnej premávky, ktorý správne riešenie nepozná. Jazdí bez nevyhnutných znalostí predpisov.

Motoristický novinár Erik Stríž sa v aktuálnej epizóde dopravného podcastu portálu Autobazar.EU zaoberá dopravnými predpismi platným v obytných a školských zónach, parkovaniu a prednosti v jazde pri výjazde z obytnej zóny. Vychádza pritom z medializovaného konfliktu, ktorý na sociálnych sieťach zdieľala vodička a upozornila tak jednak na neporozumenie predpisov druhým vodičom, ale najmä na jeho nevhodné agresívne správanie. Vulgárne sa dožadoval prednosti v križovatke, na ktorú v skutočnosti nemal právo, a zašiel tak ďaleko, že sa snažil žene otvoriť dvere na vozidle.

„Je čas začať sa zaoberať psychickou spôsobilosťou aktívnych vodičov. Ak za volantom nadávajú, správajú sa agresívne alebo v minulosti ukázali ochotu ísť až do fyzického konfliktu, má to jednoznačná byť indikácia k prehodnoteniu jeho spôsobilosti,“ hovorí Stríž. „Rovnako by sme sa ako spoločnosť mali posunúť ďalej a prestať tolerovať a rešpektovať takéto agresívne a nevhodné správanie našich kamarátov, kolegov, susedov aj rodinných príslušníkov,“ pokračuje.

Dopravné predpisy v obytných zónach veľmi jasne definuje zákon o cestnej premávke, ktorý je neustále k dispozícii verejnosti na adrese slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/

Dopravnú poradňu s množstvom otázok od čitateľov prevádzkuje portál Autobazar.EU v rámci svojej obsahovej sekcie Magazín v častiach Poradňa a Legislatíva.

Podnikatelia netušia, ako budú vyzerať zákony od januára, a tak si nevedia naplánovať ani zamestnávanie či zvyšovanie miezd. Príkladom je transakčná daň, ktorú Robert Fico sľúbil zrušiť, ale nakoniec to neurobí, no zmení ju zatiaľ neznámym spôsobom. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov vysvetľuje, prečo na Slovensku nemáme vyššie platy, čo bude musieť presadzovať budúca vláda, aby naštartovala ekonomiku, aj prečo Slovensko potrebuje migrantov.

V podcaste s Martinom Hoštákom sa dozviete:

– od 1. minúty – že transakčnú daň platíte aj vy, tým, že je všetko drahšie;

– po 4:00 – že niektorí podnikatelia sa rozhodli neinvestovať na Slovensku alebo vôbec nepodnikať pod vplyvom transakčnej dane;

– od 6:00 – že Slovensko má protipodnikateľské zákony;

– po 9:00 – že zamestnávatelia aj odbory navrhovali realistický konsolidačný balíček;

– od 10:00 – ako štát môže ušetriť na množstve úradníkov, ktoré sa radikálne zvýšilo;

– po 15:00 – že vláda nekomunikuje s tripartitou o rozpočte a obvykle len na poslednú chvíľu pošle uzatvorenú verziu;

– od 18:00 – ako zamestnávatelia vyzývajú vládu na nové prorastové opatrenia, ale vláda nekomunikuje;

– po 20:00 – že Slovensko neprimerane zaťažuje odvodmi chudobných živnostníkov;

– od 22:30 – či vôbec slovenská vláda má moc naštartovať ekonomiku, alebo majú väčšiu moc globálne korporácie;

– po 24:30 – že budúca vláda zložená z opozície bude musieť zjednotiť sadzby daní a znížiť odvodové zaťaženie práce;

– po 25:00 – čo presne má byť v programe politických strán, ktoré chcú naštartovať ekonomiku na Slovensku;

– od 30:00 – prečo máme nižšie platy ako Rakúšania;

– po 35:00 – že naša ekonomika potrebuje migrantov a kto tvrdí opak, škodí Slovensku;

– od 37:00 – či zlyháva štát alebo zlyhávajú zamestnávatelia, ak si nevedia vyškoliť pracovníkov na voľné miesta a nevedia ich zaplatiť.

Výrazne predražené výstavné plochy, neoprávnené výdavky na letenky i ubytovanie, drahá a nepoužitá projektová dokumentácia. NKÚ vystavil šafáreniu na EXPO Osaka tvrdý účet. Celková škoda sa šplhá k sume 900-tisíc. Prípad putuje na prokuratúru a šéf NKÚ vyzýva k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti.

Jeden štvorcový meter výstavnej plochy za skoro 112-tisíc, čo je 19-násobne viac ako v prípade dubajského EXPA. Pri príprave štát vynaložil na architektonickú štúdiu a projektovú dokumentáciu 1,4 milióna, čo je približne dvanásťnásobok nákladov v porovnaní s Dubajom. Prokuratúre boli odstúpené i zistenia týkajúce sa neoprávnenosti výdavkov na letenky a ubytovanie v celkovej výške ďalších 450-tisíc. Sčítané a podčiarknuté: Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu zistili, že v prípade EXPA v japonskej Osake bolo nehospodárne vynaložených takmer 900 tisíc eur a preto NKÚ odstupuje závery svojej kontroly orgánom prokuratúry.

"Ide o veľmi arogantné ponímanie zodpovednosti, ktoré majú nominanti vo funkciách štátnych podnikov. Toto je už na hrane trestného zákona a sme presvedčení, že je najvyšší čas aby sa kompetentní brali na zodpovednosť,” hovorí o šafárení s verejnými zdrojmi v japonskej Osake v gescií aktuálnej vládnej moci predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

“Ukazuje sa, že zatiaľ čo od ľudí žiadali uťahovanie opaskov, oni sami organizovali za štátne peniaze ranné opiáše a bezbrehé žúrky. Slovensko zažívalo obrovskú vládnu krízu, ľudia chudobneli a pán minister si z vládneho Expa urobil súkromnú cestovnú kanceláriu,” takto kritizoval plytvanie v Dubaji vtedajší líder opozície Robert Fico.

Dnes, už ako premiér Fico, však on - i jeho ministri, zodpovedajú za obdobné, ak nie ešte horšie plytvanie a rozdiel bude zrejme iba v zemepise, namiesto Dubaja sa tentoraz šafárilo v japonskej Osake.

To je téma dnešných Aktualít Nahlas, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Legendárny Ivan Buchinger (46-10) sa v 40 rokoch pripravuje na zrejme posledný útok na veľký titul, 21. novembra vyzve úradujúceho šampióna Oktagonu v ľahkej váhe Poliaka Mateusza Legierského (14-2). V podcaste Staredown na ŠPORT.sk sa ohliadol za kariérou, priblížil, ako sa cíti fyzicky i mentálne pred možno poslednou veľkou výzvou a porozprával aj o budúcnosti.

Čo sa dozviete v rozhovore?

V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Striedame!, ktorý na ŠPORT.sk moderujú Julo a Muťo, sa k mikrofónu posadil talentovaný stredopoliar Ján Bernát. Hráč obliekajúci dres KFC Komárno prichádza do štúdia v čase, keď jeho tím ťahá náročnú sériu prehier, no napriek tomu nestráca vieru v herný prejav mužstva.

V rozhovore otvorene analyzuje aktuálnu situáciu na juhu Slovenska, kde tím po piatich remízach a štyroch prehrách bojuje o cenné body, no Ján Bernát cíti, že mužstvo herne nezaostáva a potrebuje len zefektívniť koncovku a prelomiť smolu.

Divákom zároveň približuje dôležitosť aktuálnej reprezentačnej prestávky, ktorú klub po extrémne nahustenom programe deviatich zápasov využije na nevyhnutný fyzický oddych a taktický reštart.

Rozhovor však plynule prechádza od klubových povinností k futbalovému príbehu Jána Bernáta, ktorý prešiel viacerými náročnými skúškami. Od svojich začiatkov v MŠK Žilina, kde do seniorského futbalu nakukol už vo veľmi mladom veku 15 rokov, sa prepracoval až k vysnívanému zahraničnému angažmánu v belgickom klube Westerlo.

Práve tam zažil euforický postup do prvej ligy, no sľubne rozbehnutú kariéru kruto pribrzdilo vážne svalové zranenie, kvôli ktorému jeho telo dlho nebolo v zápasovom rytme.

Následný návrat na slovenské trávniky do ambicióznej Dunajskej Stredy nevyšiel celkom podľa jeho predstáv aj vinou trénerských zmien. Hráč otvorene opisuje toto frustrujúce obdobie plné očakávaní a prízvukuje krutú športovú pravdu úprimnými slovami: „Na futbale je podľa mňa zaujímavé to, že je veľmi ťažké sa niekam dostať, ale nesmierne ľahké všetko stratiť.“

Dnes je však 25-ročný ofenzívny záložník opäť stopercentne fit, na ihrisku sa cíti sebavedomo a s Komárnom podpísal ročnú zmluvu s jasnou motiváciou – opäť naštartovať svoju kariéru a herne pomôcť tímu aj sebe.

Okrem vážnych kariérnych tém sa poslucháči dozvedia aj vtipné detaily zo zákulisia našej ligy. Ján Bernát opisuje kurióznu situáciu Komárna, ktoré svoje domáce zápasy muselo hrať v azyle v Zlatých Moravciach, a prezradí aj to, či si tamojšie prostredie hráči spestrujú povestnými štadiónovými hamburgermi.

Rozoberá sa aj atraktívna téma boja o ligový titul, kde hosť analyzuje dlhodobú dominanciu bratislavského Slovana a nevynechá ani úvahy o tom, či by sa sám chcel v blízkej budúcnosti vrátiť do niektorej z top piatich európskych líg.

Spor o vymenovanie Filipa Kuffu za ministra životného prostredia sa zmenil na otvorenú vojnu s končiacim ministrom Tomášom Tarabom. Kým Kuffa hovorí o podávaní trestných oznámení, do parlamentu sa nečakane pýta štátny tajomník Radomír Šalitroš. Ak sa k nemu pridajú ďalší nespokojní poslanci, vláde zostane len 75 hlasov.

V dnešnej epizóde rozoberáme aktuálnu politickú krízu, ktorá paralyzuje vládnu trojku tesne pred kľúčovým schvaľovaním štátneho rozpočtu. Pozrieme sa na to, prečo premiér Robert Fico odhováral Filipa Kuffu od ministerského kresla a prečo zástupcovia SNS tvrdia, že už nemôžu cúvnuť.

Bude Robert Fico riskovať menšinové vládnutie rok pred voľbami? Na to bude odpovedať politológ Grigorij Mesežnikov.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Kedykoľvek sa prihlasujeme do bankovníctva, nakupujeme cez internet alebo posielame správy, spoliehame sa na šifrovanie. Málokto si však uvedomuje, že útočníci a cudzí aktéri môžu zašifrovanú komunikáciu zachytávať už dnes a čakať na príchod výkonných kvantových počítačov.

Tento prístup zvaný „stiahni teraz, dešifruj neskôr“ stavia dnešné zabezpečenie pred obrovskú výzvu. Kryptológovia preto pretekajú s časom a nasadzujú takzvanú postkvantovú kryptografiu, ktorá je založená na úplne nových matematických úlohách.

O tom, prečo asymetrické šifry v kvantovej ére zlyhávajú, ako fungujú šifry na báze mriežok a prečo už dnes používate postkvantovú ochranu v prehliadači Chrome či v aplikácii Signal, sa v technologickom podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s kryptológom Tomášom Fabšičom z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Ďalšie zaujímavosti k téme prinášame v nasledovnom článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/yGBdU6i/expert-niektore-z-neprelomitelnych-sifier-porazia-kvantove-pocitace-it-svet-sa-na-to-pripravuje/

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Prezident naťahuje odvolanie Tomáša Tarabu na Ficov povel, tvrdí predseda Demokratov Jaroslav Naď. Jeho strana v utorok upozornila na podozrivú zákazku v ružomberskej vojenskej nemocnici, kde sa mali dostať k päťmiliónovej zákazke ľudia spojení s košickými Paškovcami, navyše cez pochybnú firmu, ktorá doteraz predávala grilované mäso v stánku. Ficovo strašenie vojnou podľa Naďa už na ľudí nezaberie a predbehnú ho extrémisti. Demokrati intenzívne a realisticky rokujú o predvolebnej koalícii s PS.

V podcaste s Jaroslavom Naďom sa dozviete:

– od 1. minúty – ako sa podozrivá firma zo stánku s cigánskou dostala k zákazke na opravu nemocnice;

– po 5:00 – že zhoda na prozápadnom smerovaní Slovenska by sa ťažko hľadala s Richardom Sulíkom a Borisom Kollárom;

– od 6:00 – že Robert Kaliňák sa ráno zobudí a zrazu má novú vilu;

– po 7:00 – ako Robert Fico nenávidí NATO, ale nakupuje od Američanov, aby im zakryl oči;

– od 9:30 – či Rusko naozaj zaútočí na krajinu NATO do niekoľkých mesiacov;

– po 15:00 – že o veľkom ruskom útoku by sme vedeli mesiace vopred, no o malom nie;

– od 17:30 – čo by sa muselo stať, aby bola vojna;

– po 19:00 – že prezident naťahuje odvolanie Tomáša Tarabu na pokyn Roberta Fica;

– od 21:00 – ako jednotliví koaličníci bojujú vnútri proti sebe navzájom;

– po 24:00 – že ministerstvo MIRRI nie je potrebné, ale táto vláda by ho už nemala rušiť;

– od 26:00 – ako Ficovo strašenie vojnou už na ľudí nezaberie;

– po 30:00 – že Demokrati vážne rokujú s PS o predvolebnej koalícii, ale pod podmienkou vlastného klubu do budúcna;

– od 31:30 – že ísť sami je podľa neho nezodpovedné;

– po 35:00 – že Maďarská Aliancia má niekoľko verzií spájania a nespájania;

– od 38:00 – že Demokratov šikanuje Finančná správa, ktorá od nich zisťuje informácie do politického boja;

– po 42:00 – že sa hanbí za nominantov OĽaNO, aj konkrétneho Matovičovho poradcu, ktorý do funkcií pretlačil toxických ľudí.

Patrí medzi absolútnu rozhodcovskú špičku a slovenskému basketbalu robí vynikajúce meno aj na medzinárodnej scéne. Skúsený arbiter Zdenko Tomašovič, ktorý má za sebou účasť na mužských MS i viacerých EuroBasketoch, prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Pod košom. S Tomášom Kotlárikom sa ponoril do špecifického sveta mužov s píšťalkou, ktorí sú na palubovkách často pod najväčším tlakom, no bez ich prítomnosti by šport nemohol existovať.

V otvorenej diskusii spomína na svoje začiatky, keď si ako dospievajúci milovník basketbalu uvedomil, že nemá hráčske predpoklady na to, aby dosiahol úroveň najväčších domácich hviezd. Rozhodol sa preto prihlásiť na rozhodcovský nábor, čo mu otvorilo dvere do úplne inej, no rovnako fascinujúcej sféry tohto dynamického športu.

Po takmer 30 rokoch kariéry považuje túto funkciu za vynikajúcu psychohygienu k bežnému civilnému zamestnaniu, hoci si medzinárodná scéna vyžaduje obrovské časové obety a dlhé dni strávené na cestách.

Veľká časť rozhovoru je venovaná zložitému vnímaniu hry z pohľadu fanúšikov verzus samotných arbitrov. Zdenko Tomašovič poukazuje na to, že priaznivci na tribúnach sa často nechajú strhnúť emóciami a situácie posudzujú subjektívne. Aby ilustroval, aký dôležitý je v kontaktnom športe správny uhol pohľadu, spomína zaujímavý experiment z medzinárodného kempu.

„Mali sme jednu hernú situáciu, ktorá z pohľadu troch prítomných rozhodcov vyzerala úplne inak, a to ako útočná chyba, obranná chyba a aj takzvaná no-call situácia,“ vysvetľuje elitný slovenský arbiter, prečo diváci neraz vidia fauly tam, kde v skutočnosti nie sú.

V podcaste sa dozviete aj o jeho najcennejších kariérnych zážitkoch, z ktorých jasne vyčnieva účasť medzi najlepšími svetovými rozhodcami na MS v Číne v roku 2019. Výraznou spomienkou je pre neho aj reprezentačný duel, v ktorom rozhodoval najlepšiemu basketbalistovi súčasnosti Nikolovi Jokičovi. Zdenka Tomašoviča na ňom milo prekvapila najmä jeho absolútna ľudskosť a úplná absencia akýchkoľvek hviezdnych manierov pri komunikácii s rozhodcami.

Úspešný medzinárodný arbiter musí počas jedného zápasu urobiť stovky bleskových rozhodnutí a pochopiteľne sa v tej obrovskej rýchlosti nevyhne ani omylom. Dôležitá je však podľa neho mentálna odolnosť, vďaka ktorej sa nesmie zosypať, ale musí ihneď prepnúť svoju koncentráciu na ďalší priebeh hry. „Chyba je veľmi dobrý nástroj na to, aby sme sa dokázali následnou analýzou zlepšovať a posúvať vpred,“ zdôrazňuje svoj profesionálny prístup k vlastným pochybeniam.

Reč príde aj na moderné technológie a zavádzanie video asistentov, ktoré podľa neho, na rozdiel od iných športov, basketbalu a jeho emóciám vôbec neškodia, ale výrazne pomáhajú zachovať fair play. Poslucháčom priblíži aj svoj pohľad na tohtosezónne zmeny pravidiel ohľadom technických chýb. Ak chcete zistiť, čo všetko zahŕňa život elitného rozhodcu a prečo si na palubovke nemôžete brať pokriky osobne, nenechajte si ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

„Rusko sa vo svojej imperiálnej agresii nechce a ani nemôže zastaviť iba na Ukrajine, jeho cieľom je vytvoriť si nárazníkovú zónu a posunúť hranice ďalej na Západ. Spochybňovanie kolektívnej obrany NATO zo strany slovenského premiéra je nebezpečné a iba zvyšuje riziko, že sa vojna dotkne aj nás,“ varuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Vojna na Ukrajine pokračuje. Rusko zvyšuje tlak na Európu hybridnými útokmi a otázka priameho stretu s NATO už nie je len akademickou debatou. Do toho prichádza Trumpova snaha o rokovania, ruské parlamentné voľby a zo Slovenska počúvame od Roberta Fica aj spochybňovanie významu článku 5 Severoatlantickej aliancie. Sme bližšie k vojne, alebo stále máme v rukách nástroje, ktoré jej dokážu zabrániť?

Zatiaľ čo predošlé roky sa niesli v znamení zoznamovania sa s generatívnou umelou inteligenciou, dnes sa posúvame k nástrojom, ktoré samostatne konajú a posilňujú prácu ľudí. Pohľad na aktuálne IT trendy, predovšetkým okolo umelej inteligencie, prinesie už 14. ročník technologickej konferencie OpenSlava.

O tom, čo všetko čaká účastníkov, prečo je účasť bezplatná a ako sa vyvíja práca programátorov v dobe AI, sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin so spoluzakladateľom konferencie Tomášom Vanekom, technickým architektom spoločnosti Accenture.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Ďalšie informácie prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/pX4ORej/zname-it-podujatie-uz-o-mesiac-a-opat-zdarma-ai-agenti-aj-humanoidni-roboti-pozvanka/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Naša generácia sa nebude mať lepšie, už to bude iba horšie. Ktokoľvek dnes povie, že keď vyhrá voľby, tak sa budeme mať lepšie, klame. Naša generácia musí zachrániť túto krajinu a obetovať sa pre naše deti a vnukov, inak táto krajina neprežije ani vlastnú štátnosť, odkazuje primátor Trenčína Richard Rybníček. Podľa neho sme dnes priamo pred krachom štátu no premiér namiesto riešení Slovensko jednoducho predal.

Koalícia rokuje o rozpočte, dohoda je však zatiaľ v nedohľadne. Je koniec septembra, no verejnosť - teda tí, ktorí si to celé platia a napokon všetky negatívne dôsledky pocítia na svojej vlastnej koži, o tom, kde sa bude škrtať, komu sa utiahnu opasky a kde sa budú opäť zvyšovať dane netuší vôbec nič. Premiér Robert Fico zatial verejnosť usilovne zamestnáva zásadným spochybňovaním našich kľúčových bezpečnostných garancií, strašením pred vojnou a prázdnymi rečami o mieri. “Už mi chýba len to, aby si Fico a Danko sadli a napísali pozývací list pre ruské vojská, hovorí Richard Rybníček.

Krajina je podľa neho v cieľovej rovinke pred krachom štátu. “Nie na bielom koni, ale rýchlosťou Formuly 1 sa rútime do Gréckej cesty,” tvrdí a dodáva, že premiér Fico našu krajinu zradil a predal záujmom Ruska a krajín Osi zla. “Táto vláda už nemá legitimitu vládnuť, teraz je najvyšší čas aby ľudia masovo a verejne dali vláde najavo, že už naozaj stačilo,” uzatvára primátor Trenčína.

Zvláda táto vláda správu vecí verejných, vie vôbec čo robiť a má ešte kabinet Roberta Fica legitimitu vládnuť? Je tento život z eurofondov a neustále sa nabaľujúceho sa štátneho dlhu udržateľný? No a kde v tejto kríze zostala opozícia a prečo nevie ponúknuť hmatateľnú alternatívu? Odpovie dlhoročný primátor Trenčína Richard Rybníček.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Posledné kolo pred neobvykle dlhou reprezentačnou prestávkou máme za sebou a aj tento víkend priniesol na slovenských ligových trávnikoch skutočne množstvo zaujímavostí. O všetkom podstatnom sme v 102. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk debatovali s trénerom a bývalým futbalistom Tomášom Ďubekom.

Futbalisti KFC Komárno naďalej zostávajú jediným klubom bez víťazstva v aktuálnom ročníku Niké ligy, lenže po víkendovom 9. kole môžu byť právom nahnevaní na rozhodcu Martina Dohála, ktorý ich pripravil o pravdepodobne úplne regulárny gól v súboji s majstrovským Slovanom Bratislava.

Na výbornej víťaznej vlne zostávajú aj hráči MŠK Žilina, ktorí pod vedením trénera Vladimíra Veselého vyhrali z posledných šiestich stretnutí päť a raz remizovali, nuž a po deviatich kolách sú len o skóre za vedúcou Dunajskou Stredou.

Líder súťaže v nedeľňajšom veľkom šlágri so Spartakom Trnava remizoval 2:2, avšak viac sa po stretnutí hovorilo o nefutbalových záležitostiach. Aj o tom sa redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 102. epizóde podcastu Kam si to kopol?, ktorej hosťom bol tentoraz tréner a bývalý ligový rekordér Tomáš Ďubek.

Celodenné sedenie pred počítačom, neustále sledovanie smartfónu či večerné čítanie na tablete. Ľudské oko na takúto záťaž nie je prispôsobené. Popredná očná lekárka radí, ako sa starať o svoj zrak v digitálnej dobe.

Prečo pri sledovaní monitora žmurkáme až trikrát menej a ako to ničí slzný film? Funguje populárne pravidlo 20-20-20? Sú okuliare s blokovaním modrého svetla len vydarený marketingový ťah?

O tom, ako si správne nastaviť pracovný stôl, ako si vybrať správne očné kvapky bez rizika vzniku závislosti a či nám hrozí trvalé poškodenie zraku z moderných displejov, sa dozviete v novej epizóde podcastu SHARE. S poprednou odborníčkou v oblasti pediatrickej oftalmológie Beátou Bušányovou z Kliniky detskej oftalmológie NÚDCH v Bratislave sa rozpráva redaktorka Živé.sk Mária Dolniaková.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Ďalšie zaujímavosti prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/md2iXHA/ako-pomoct-ociam-ak-hodiny-pozerate-na-obrazovku-ocna-lekarka-prezradila-overene-rady/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Nemecký kancelár Friedrich Merz sa po ďalších prehratých voľbách vo východnonemeckom štáte a v Berlíne nechystá odstúpiť. Tlak na jeho odchod však rastie, a podľa slovenského výskumníka Nemeckej rady pre zahraničnú politiku Milana Niča je jeho koniec už len otázkou času a vhodného nástupcu. Merz mal byť práve odpoveďou na rast AfD, keď sa kresťanskí demokrati po ére Angely Merkelovej vrátili k väčšiemu konzervativizmu. Táto stratégia však proti krajnej pravici nezabrala. Práve naopak, AfD rastie, a ako jej oponenti sa v regionálnych voľbách vyprofilovali skôr ľavicová Die Linke a socialisti z SPD.

Oslabenie Friedricha Merza je problém aj pre Slovensko, naše záujmy a rokovania o budúcom európskom rozpočte, hovorí pre videopodcast Aktuality Nahlas slovenský výskumník z Berlína Milan Nič.

Podcast pripravil Peter Hanák.

Príchod očakávaného megatitulu GTA 6 vyvolal paniku v obchodoch a nedostatok konzol vystrelil ceny PlayStation 5 Pro nad 1 200 dolárov. Na pozadí hardvérovej paniky však OpenAI v spolupráci s Broadcomom predstavila špecializovaný AI čip Jalapeño, ktorého návrh vďaka umelej inteligencii trval iba deväť mesiacov.

O tom, čo sa deje s cenami konzol, prečo trh naráža na fyzikálne limity a ako nový čip od OpenAI ohrozuje dominanciu Nvidie, sa v novom diele podcastu SHARE Chipcast rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin. V epizóde zaznejú aj vyjadrenia garanta výskumu Slovenského čipového kompetenčného centra, profesora Martina Weisa zo Slovenskej technickej univerzity. Slovenské čipové kompetenčné centrum je partnerom podcastu.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Ďalšie zaujímavosti prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/u9ThV04/playstation-za-1-300-eur-a-xbox-za-tisicku-hraci-zacinaju-panikarit-preco-sa-to-deje/

Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

Osemkrát získal ocenenie pre najlepšieho basketbalistu roka a zanechal nezmazateľnú stopu v národnom tíme. Legendárny Radoslav Rančík však svoju vášeň pre tento šport nestratil ani po konci kariéry. Do najnovšej epizódy podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik, prišiel po druhýkrát, aby vysvetlil svoj prechod do funkcionárskeho kresla, z ktorého aktuálne riadi ambiciózny projekt bratislavského Slovana z pozície generálneho manažéra.

V otvorenom rozhovore priznáva, že uplynulý rok bol pre neho obrovskou školou. Po rokoch na palubovke a zastávke v pozícii komentátora sa musel popasovať s rolou, ktorá si vyžaduje nielen športové znalosti, ale najmä líderské a manažérske zručnosti. Na starosti má historicky najvyšší rozpočet v slovenskom klubovom basketbale a zodpovednosť poskladať káder, ktorý bude bojovať o domáci titul a zároveň dôstojne reprezentovať krajinu v prestížnej nadnárodnej ABA lige.

Radoslav Rančík si však do kancelárie priniesol rovnakú tvrdosť a zásadovosť, akou sa v minulosti prezentoval pod deravými košmi. Pri vyjednávaniach s hráčmi odmieta maľovať vzdušné zámky a vsádza na absolútnu profesionalitu. „Je lepšie povedať všetko na rovinu, radšej buďme skromnejší, ale buďme o to zásadovejší v splnení tých podmienok, ktoré sme si s hráčom stanovili na sto percent,“ vysvetľuje svoj manažérsky prístup košický rodák.

Veľká časť diskusie je venovaná práve lákavej konfrontácii s európskou elitou. Slovan totiž v nadchádzajúcej sezóne narazí na také euroligové kolosy, akými sú Crvena Zvezda či Partizan Belehrad. Nový generálny manažér si plne uvedomuje priepastný finančný rozdiel medzi rozpočtami týchto klubov.

Jedným dychom však sľubuje atraktívny herný prejav, ktorý má do bratislavskej haly prilákať rodiny s deťmi aj najnáročnejších športových priaznivcov. Kľúčom k úspechu má byť podľa neho nielen talent, ale predovšetkým správny charakter hráčov ochotných drieť pre tím.

Od svojho mužstva bude vyžadovať maximálne nasadenie bez ohľadu na zvučné mená na dresoch súpera. „Musíš nastúpiť do zápasu s rovnakou energiou, s rovnakou nekompromisnosťou a byť na ihrisku proste taký hajzlík, ukázať, čo je v tebe a na konci uvidíme, kto bol lepší,“ zdôrazňuje bývalý elitný pivot, ktorý v novej kabíne intenzívne hľadá lídra so schopnosťou strhnúť ostatných.

Okrem klubových povinností príde reč aj na budovanie novej tréningovej infraštruktúry na bratislavských Pasienkoch, ktorá má slúžiť prioritne na výchovu basketbalovej mládeže. Poslucháči sa dozvedia aj to, ako mu v novej úlohe pomáhajú rady od brata Martina, ktorý pôsobí ako tréner v zámorskej WNBA, či ako vníma súčasný stav a nenaplnený potenciál slovenskej mužskej reprezentácie.

Ak chcete nahliadnuť do zákulisia jedného z najväčších projektov v histórii nášho klubového basketbalu a pochopiť víziu muža, ktorý ho má doviesť k úspechu, neváhajte a pustite si najnovšiu epizódu videopodcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Volkswagen absolvuje podobný proces ako General Motors, ale zodpovedne a bez bankrotu, hovorí Vladimír Orth, špecialista na dopravu a autopriemysel, v rozhovore pre Autobazar.EU.

Dlho sa o tom iba hovorilo a písalo a zrazu všade čítame o tom, že kríza európskeho autopriemyslu je skutočne tu. A zdá sa, že naozaj bude bolieť. Samozrejme, že na ňu reaguje v prvom rade obrovský automobilový koncern Volkswagen, ktorý už avizuje historicky nevídaný ozdravný program, ktorý ho bude stáť 16 miliárd eur a po ktorom to už bude iný Volkswagen, než ktorý poznáme dnes. Aspoň tak znejú titulky v médiách.

V skutočnosti ale nemusí ísť o tak dramatický proces. Výrobné závody sa v konečnom dôsledku preorientujú, napríklad aj na zbrojárenský priemyslel, ktorý bude do roku 2030 potrebovať až 780-tisíc pracovníkov, a efektivita automobilky sa podstatne zvýši. Namiesto desiatich miliónov áut ročne budú vyrábať do deväť, ale s maržou až deväť percent.

O transformácii koncernu Volkswagen a realite nášho autopriemyslu sa v novej epizóde podcastu Autobazar.EU rozprávame s Vladimírom Orthom, špecialistom na autopriemysel a dopravu.

Európa sa zobudila. Volkswagen začína novú éru autopriemyslu a je to najlepšie, čo mohol spraviť, tvrdí Orth a podrobne vysvetľuje, prečo je veľký transformačný program automobilky nevyhnutný.

„Problémom nie je len technológia, ale predovšetkým cena. Výroba automobilov v Nemecku patrí medzi najdrahšie na svete. Vysoké mzdy, ceny energií, sociálne náklady, zamestnanecké benefity, regulácie a administratíva vytvárajú prostredie, v ktorom je čoraz ťažšie konkurovať výrobcom z nákladovo efektívnejších regiónov. To, čo bolo možné financovať počas desaťročí rastu, sa dnes stáva neudržateľným. Zákazníka totiž nezaujíma, koľko stojí interný výrobný systém automobilky. Zaujíma ho jednoduchá rovnica: produkt, technológia, kvalita, cena,“ uvádza Orth vo svojom analytickom príspevku pre Autobazar.EU.

Radikálne osekanie koncernovej chobotnice

Volkswagen Group získal 3. septembra 2026 jednomyseľný súhlas dozornej rady pre svoj Future Plan 2030. Samotný koncern ho označuje za najkomplexnejší transformačný program vo svojej histórii. Čísla jednoznačne ukazujú rozsah plánovaných zmien.

Volkswagen plánuje:

Pri závodoch Emden, Zwickau, Hannover a Neckarsulm Volkswagen zároveň uvádza, že pri súčasnom plánovaní nemôže garantovať ich konkurencieschopné ďalšie využitie po rokoch 2031 až 2034. To síce automaticky neznamená okamžité zatvorenie všetkých štyroch závodov, no ide o mimoriadne silný signál toho, aká vážna a hlboká táto transformácia je.

V rozhovore sa moderátor Erik Stríž rozpráva s Vladimírom Orthom o radikálnom reštarte a pláne Future Plan 2030, neudržateľnom nemeckom nákladovom modeli, o reálnych dopadoch čínskej konkurencie na európske automobilky, rušení značky SEAT a tiež o vplyve týchto zmien na slovenský automobilový priemysel.

Spoluzakladateľ Smeru Boris Zala zakladá novú stranu - Ľudskosť a prosperita. Srdcom zostáva sociálnym demokratom, aj keď do názvu ani programu si to nenapísal. Tvrdí, že on nezradil Smer, ale naopak, Smer zradil sociálnu demokraciu, keď sa posunul ku krajnej pravici. Jeho strana chce byť antifašistická a presviedčať voličov Republiky. Smer podľa neho vznikal ako protikorupčná strana a ministri, voči ktorým boli podozrenia, odchádzali. Kedy sa to podľa neho zlomilo a Smer prestal vyvodzovať zodpovednosť za kradnutie?

V podcaste s Borisom Zalom sa dozviete:

– od 1. minúty – či Slovensko potrebuje ďalšiu politickú stranu;

– po 4:00 – že ľudia ho volajú zradcom, ale v skutočnosti Robert Fico zradil sociálnu demokraciu;

– okolo 6:00 – či sú socialisti, sociálni demokrati severského typu alebo niečo iné;

– po 8:00 – že Slovensko podľa neho nie je v katastrofálnom stave;

– od 11:00 – že program PS Tresk nie je zlý, ale technokratický a málo vizionársky;

– po 13:00 – čo jeho strana iba nerozriedi hlasy opozície;

– od 14:00 – že ponúka alternatívu voličom Smeru, Hlasu a Republiky;

– po 20:00 – že jeho strana bude tvrdo antifašistická;

– od 25:00 – ako Smer vznikal ako protikorupčná strana;

– po 27:00 – že prvý prípad, keď v Smere po škandále nikto neodstúpil, bola Kaliňákova kauza Bašternák.

Do najnovšej časti Olympijského videocastu prijala pozvanie slovenská reprezentantka v netradičnom športe - jazdeckej lukostreľbe. Karolína Sitárová v rozhovore vysvetľuje, ako sa dostala na Svetové hry nomádov do Kirgizska, aké zvláštne stredoázijské športy tam videla a prečo ju ako koniarku zasiahol tamojší prístup k zvieratám. Nebudú však chýbať ani momenty o dráme pri žrebovaní súťažných zvierat či o tom, ako rýchlosť koňa ovplyvňuje jej výsledok.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Predstavte si, že ste rodič samoživiteľ, máte dieťa s postihnutím, nemôžete od neho odísť do práce, nedostávate žiadnu dávku a ocitli ste sa vo vzduchoprázdne bez pomoci, hovorí členka strany Demokrati.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí sľubovalo, že nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý začal platiť minulý rok, zjednoduší prístup k pomoci pre ľudí so zdravotným postihnutím, dlhodobo chorých či rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Mnohí z nich však namiesto toho narazili na dlhé čakacie lehoty, neprehľadnosť a zamietavé stanoviská.

Problémy konštatovala aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím - systém podľa nej neposkytuje dostatočné záruky, že ľudia budú mať v porovnateľných prípadoch zabezpečený rovný prístup k podpore potrebnej na nezávislý život a začlenenie do spoločnosti. Hovorí aj o prípadoch dobrej praxe, no ciele reformy sa podľa nej nenapĺňajú v celom rozsahu.

Ministerstvo pod vedením Erika Tomáša hovorí o detských chorobách systému a jednotlivých zlyhaniach, kritici však vidia hlbší problém. „Až 1 611 ľudí sa svojho posudku nedožilo. Svoje posledné dni museli tráviť tým, že sa hádali s úradmi a dokazovali, že sú naozaj chorí,“ reaguje Natália Blahová.

O tom, čo sa na pôvodnom dobrom nápade pokazilo, ako ho opraviť a v čom sociálny systém v pomoci sociálne odkázaným zlyháva, sa Aktuality.sk rozprávali s bývalou poslankyňou parlamentu, aktivistkou a členkou strany Demokrati.

Pozrite si nový Ťažký týždeň.

Predseda Sme rodina Boris Kollár bude kandidovať spoločne s Richardom Sulíkom. Ako sa dá zladiť Kollárovo rozdávanie a Sulíkovo škrtanie? Nebude opäť brzdiť reformy, ako v prípade reformy nemocníc a súdov? V prípadnej budúcej koalícii síce podporí znovuzavedenie ÚŠP a NAKA, ale bez ľudí, ktorí boli v minulosti ich súčasťou. Napríklad bez Jána Čurillu a prokurátora Petra Kysela. Boris Kollár priznáva, že jeho ospravedlnenie Jánovi Čurillovi bolo neúprimné.

V podcaste s Borisom Kollárom sa dozviete:

– od 1. minúty – že Robert Fico potrebuje už len schváliť rozpočet a potom je mu už všetko jedno;

– po 3:00 – že Dankovi pri konci Tarabu ide o kšefty, ku ktorým ho ako minister nepustil;

– po 4:00 – že Tomáš Taraba podľa Borisa Kollára neskončí v Smere, ale hodil by sa viac do Hlasu;

– od 6:00 – čo ho motivuje byť stále v politike;

– po 9:30 – či sa dá zladiť rozdávačský sociálny populizmus so škrtaním Richarda Sulíka;

– od 12:00 – ktoré strany sú mu najbližšie a komu chce brať voličov;

– po 15:00 – či vďaka jeho strane neprepadnú hlasy a neprinesie ďalšiu vládu Roberta Fica;

– od 18:00 – či by v ďalšej vláde nehral znova úlohu brzdiča reforiem, špeciálne ak by zastupoval voličov koalície;

– po 20:00 – či by zmenil niečo na tom ako vládol;

– od 21:00 – či je opozičná strana s koaličnými názormi;

– po 21:30 – či platí, že nebude vládnuť so Smerom a či vylučuje aj Hlas;

– od 25:30 – kde je 25 tsíc bytov, ktoré sľúbil;

– po 26:00 – že Zoroslav Kollár je podľa neho udavač a bonzáčik;

– od 28:00 – čo si myslí o sľuboch PS na stavbu bytov;

– po 32:00 – že jeho ospravedlnenie Jánovi Čurillovi bolo neúprimné;

– od 34:00 – ako mu prekážajú Čurillove vyjadrenia a považuje ho za nerovného človeka;

– po 35:00 – či neľutuje, že pre Vladimíra Pčolinského vyvolal vojnu v polícii;

– od 38:00 – či nebol Pčolinský zodpovedný za svojho zástupcu, ktorý sa priznal k úplatku;

– po 39:00 – čo hovorí na to, že Robert Fico používa prípad Pčolinský na útoky voči generálnej prokuratúre;

– od 41:30 – že v budúcej koalícii by cez Borisa Kollára neprešiel návrat Čurillu ani prokurátorov z ÚŠP.

Leto je pre hokejistov časom extrémnej driny a naberania fyzickej kondície pred novým náročným ročníkom. Svoje o tom vie aj energický slovenský útočník Adam Sýkora, ktorý sa po úspešnom debute v NHL vrhol do tvrdej prípravy. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Góly z bufetu si za mikrofón k Marekovi Marušiakovi a Tomášovi Prokopovi sadol práve on, aby poodhalil zákulisie fungovania v organizácii New Yorku Rangers a cesty, ktorá mu splnila americký sen.

Fanúšikovia sa dozvedia, aké to je vykorčuľovať na ľad ikonickej Madison Square Garden a čakať na svoju veľkú šancu. Adam Sýkora detailne opisuje momenty pred svojím debutom v NHL, keď newyorský klub zažíval menšiu výsledkovú krízu a on vďaka poctivej práci na farme dostal príležitosť v prvom tíme. Priznáva, že na rozkorčuľovaní z neho opadla všetka nervozita a obrovsky si užil pocit, keď mu tréneri prejavili dôveru hneď v oslabeniach a hviezdny Mika Zibanejad ho po zápase prišiel objať.

Mladý útočník veľmi racionálne a vyspelo opisuje, čo ho dostalo do najlepšej ligy sveta a prečo si Rangers vybrali práve jeho. Zásadným momentom bolo, že včas pochopil, čo od neho zámorskí skauti vyžadujú, a nesnažil sa hrať na to, čím nie je. „Vedel som, že nebudem nejaký top ofenzívny hráč. Zameral som sa tak na forčeking a drobné defenzívne činnosti,“ zhodnotil úprimne svoj kľúč k úspechu a pripomenul, že v zámorí si všímajú aj to, ako rýchlo sa hráč dokáže po hite postaviť na nohy.

Rozhovor prirodzene pokračuje opisom jeho drsnej fyzickej prípravy. Keďže Adam Sýkora nepatrí k najvyšším a najmohutnejším hráčom, silový hendikep musí dobiehať inde. V priateľskej diskusii rozoberá, ako počas leta naberal svalovú hmotu, budoval silu v nohách a absolvoval extrémne náročné kondičné testy na bicykli aj na ľade, aby zvládal dlhšie striedania.

Okrem iného poodhalí aj vtipné historky zo zámorského ľadu, akou bola napríklad jeho neplánovaná pästná výmena s ruským protihráčom, pri ktorej sa poriadne prepočítal. „Pomýlil som si ho s iným hráčom a myslel som si, že sa nebude vedieť biť, no potom mi povedali, že tento má za sebou 70 bitiek a nabudúce si mám vybrať radšej iného,“ spomína s úsmevom na moment, keď chcel ukázať svoju bojovnosť, no narazil na skúseného bitkára.

Moderátori sa s hosťom presunuli aj k téme slovenskej reprezentácie a emotívnych zápasov na nedávnych majstrovstvách sveta. Špeciálne vyzdvihol vyhrotený duel proti Česku, ktorý napriek prehre označil za jeden z najlepších a najviac strhujúcich, aké kedy hral. Nechýba ani debata o jeho hokejovom raste, keď sa namiesto odchodu do kanadskej juniorky rozhodol zostať v extraligovej Nitre. Dnes túto voľbu považuje za správnu a odporúča ju aj ďalším talentom, ak v domácej súťaži dostanú dostatočný priestor medzi mužmi.

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk tak ponúka inšpiratívny a mimoriadne otvorený rozhovor s chlapcom, ktorý si svoj úspech tvrdo odpracoval. Odhaľuje nielen silné spomienky na skoré ranné cesty z Piešťan na tréningy pod Zobor, ale pripomína aj to, že s extrémnym odhodlaním, správnym nastavením hlavy a pokorou sa dá prebojovať až na najslávnejšie klziská na svete.

Po sporoch medzi premiérom Robertom Ficom a ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou sa vládni predstavitelia odmlčali. Projekt novej jadrovej elektrárne pritom dostal nového šéfa. Uznesením vlády prevzal patronát nad Jaslovskými Bohunicami vládny splnomocnenec.

Ten spolu s úradom vlády bude v najbližších týždňoch pracovať na odkúpení 49-percentného podielu od českej firmy ČEZ. „To, čo stále nemáme a stále to chýba, je dôkladná analýza, prečo má byť projekt stopercentne v rukách štátu, prečo vláda chce z projektu vytlačiť ČEZ, keď vláda na čele s tým istým premiérom túto firmu do projektu na začiatku vtiahla,“ hovorí analytik energie-portal.sk Radovan Potočár.

Necelá polovica akcií by pritom mala mať hodnotu zhruba 190 miliónov eur. V tejto chvíli nevieme, odkiaľ štát vezme peniaze na odkúpenie tohto podielu. Premiér pritom hovoril, že chce túto záležitosť vybaviť do konca septembra. Celá výstavba nových Bohuníc by mala stáť minimálne 11 miliárd eur.

Vo videopodcaste približujeme históriu projektu a hovoríme aj o výzvach na nadchádzajúce obdobie. Na Slovensku vlastne vzniknú dva veľké subjekty, ktoré budú podnikať v jadrovej energetike. Okrem Slovenských elektrární, v ktorých má štát tretinový podiel, to bude aj Jadrová energetická spoločnosť. Tá však nemá ľudí ani know-how, poukazuje Potočár.

Z dokumentov, ktoré vláda sprístupnila, vieme vyčítať, že ministerstvo hospodárstva má odovzdať všetky potrebné dokumenty vládnemu splnomocnencovi. Vláda však musí zmeniť štatút splnomocnenca, aby mohol začať vykonávať nové povinnosti, vysvetľuje Potočár.

Analytik ďalej približuje, ako budú rozdelené kompetencie medzi jednotlivé štátne orgány. „Ministerstvo prišlo o pomerne veľký balík kompetencií,“ hovorí. Čo znamená, že vláda udelila projektu status strategickej investície? Aké sú možnosti financovania takto nákladného projektu?

Podcast pripravil Vladimír Amrich.

Systémy umelej inteligencie dokázali vyriešiť jeden z najznámejších otvorených problémov v matematike, na ktorom desaťročia pracovali špičkoví matematici. Tento úspech však prináša nielen odpovede, ale aj obrovskú kontroverziu ohľadom autorstva a budúcnosti celej disciplíny.

O tom, čo presne znamená vyriešenie problému týkajúceho sa regularity riešení Navier-Stokesových rovníc, ako AI skonštruovala unikátny protipríklad a prečo táto udalosť predstavuje zásadnú zmenu paradigmy pre teoretickú matematiku, sa v podcaste SHARE rozprávali redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Ján Trangel s matematikom Richardom Kollárom.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Ďalšie informácie prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/a1YP276/slovensky-matematik-otvorene-kvoli-tejto-sprave-sa-prave-matematika-otriasa-v-zakladoch/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Letné čakanie je na konci a už v utorok 15. septembra sa začala nová sezóna hokejovej Tipsport ligy. Udialo sa v nej množstvo zaujímavých až emócie vzbudzujúcich prestupov a pribudlo niekoľko silných až hviezdnych mien. Kto sa najviac posilnil a kto má najväčšie šance na titul? A komu sa naopak veľké šance nedávajú? Všetkých 12 tímov prebrali v podcaste Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejový expert Juraj Mikúš.

„Na povrchu sa prezident snažil urobiť vyváženú správu a rozdávať rany na obidve strany. Keď si to však rozoberieme hlbšie, vládna koalícia z toho skrátka vyšla o čosi lepšie,“ hodnotí druhú správu o stave republiky Petra Pellegriniho šéf domácej politiky Aktualít Martin Sliz.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Krajina, ktorá potrebuje zmierenie. Kontrast medzi tým, čo potrebujú ľudia a čím sa zaoberajú politici. Výzvy na opatrenia, ktoré zmiernia zdražovanie nafty a benzínu či podporia rast. Voda ako strategická surovina. A kritika opozície – za jej údajný dôraz na krátke stranícke ciele pred diskusiou o strategických víziách pre krajinu.

Prezident Pellegrini vystúpil so svojou druhou správou o stave republiky. A ak sme doteraz uvádzali, čo v správe zaznelo, pozrieme sa aj na to, čo prešla tichom. S Martinom Slizom, vedúcim oddelenia domácej politiky Aktualít.

Najvyššia slovenská futbalová liga má za sebou gólovo mimoriadne bohaté 8. kolo, v ktorom padlo dohromady až 28 gólov. Najväčšiu pozornosť pútal strhujúci súboj na Tehelnom poli medzi ŠK Slovan Bratislava a MŠK Žilina (3:3), ako aj spomínaná 7-gólová prestrelka Trnavy s Košicami (5:2). Všetky kľúčové momenty a výkony sme rozobrali v 101. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým odborníkom a trénerom Petrom Ďurišom.

Okrem divokého zápasu v hlavnom meste pútali pozornosť aj ďalšie duely Niké ligy. Prvého víťazstva v sezóne sa napokon dočkal MFK Ružomberok po výhre 3:0 nad Michalovcami. Naopak, KFC Komárno naďalej čaká na svoj prvý trojbodový zápis po remíze 1:1 v Podbrezovej. Na čele tabuľky sa upevňuje Dunajská Streda, ktorá ako jediný tím v lige ešte nepocítila chuť porážky.

Po remízovom zápase Slovana so Žilinou zazneli otvorené slová o problémoch v obranných radoch úradujúceho šampióna, ktorý predtým utŕžil v Lige majstrov od PSG prehru 1:6. Doterajšie zakrývanie mikrochýb v defenzíve sa po víkende skončilo aj zo strany trénerského štábu. Peter Ďuriš v podcaste uviedol, že tréner Slovana už ďalej nedokázal prehliadať nedôslednosť svojich zverencov v zadných líniách.

Bývalý ligový hráč zároveň zdôraznil obrovské pozitívum aktuálneho ročníka – kvalita domácej súťaže podľa neho výrazne rastie a zápasy ponúkajú skutočne hodnotný športový produkt, na ktorý sa fanúšikom oplatí chodiť priamo na štadióny.

13 dokonaných samovrážd , viac ako 160 pokusov a vyše 15-tisíc volaní o pomoc za jeden jediný rok. I to je realita v ktorej žijú naše deti. Štát pomoc nezvláda, systém záchrany je fragmentovaný, pomoc je prakticky nedostupná a dokonca nemáme ani reálne dáta. Absolútne podcenená téma, hľadáme vinníkov, nie riešenia, tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Prečo si na život siahajú už aj deti a aké zrkadlo nám tým nastavujú?

„Existuje len jeden naozaj závažný filozofický problém, a tým problémom je samovražda,“ napísal Albert Camus. Pre tisíce mladých vôkol nás však táto otázka nie je žiadnou abstraktnou úvahou, ale doslova žitou realitou s hrozbou prepadu cez útes samotného života.

O tom, že vôbec nejde o teoretickú úvahy svedčia aj tvrdé dáta. Len za uplynulý rok stúpol na Slovensku počet dokonaných samovrážd na 509 a celkovo lekári evidovali viac ako 1 300 suicidálnych pokusov. Za každým z týchto čísel je pritom konkrétny osud a konkrétny človek s povestnou otázkou “Byť či nebyť?”

Kým štátne kapacity pod náporom prípadov kolabujú, v prvej línii ich musia suplovať mimovládky. Opäť dáta. V internetovej poradni pre mladých IPčko len za prvý polrok tohto roka riešili viac ako 8 tisíc kontaktov s myšlienkami na ukončenie života a takmer 1300 pokusov o samovraždu. Za uplynulý rok to bolo až 15 000 takýchto kontaktov a vyše 2 300 pokusov o samovraždu. Desivé čísla - o našich vlastných deťoch, však? Tak, to je téma dnešného podcastu so šéfom IPčka a psychológom Marekom Madrom.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Boj s nadváhou a obezitou pozná mnoho žien. Zmeny na tele prichádzajú v rôznych životných obdobiach – či už počas dospievania, v tehotenstve, po pôrode alebo v menopauze. Často sa popri tom stretávame s mýtmi o chudnutí, pocitmi zlyhania, výčitkami a predsudkami okolia.

Moderátorka Babsy Jagušák v štúdiu Najmama.sk privítala doc. MUDr. Adelu Penesovú, poprednú slovenskú lekárku a vedkyňu z Biomedicínskeho centra SAV a Petra Gylaníka, farmaceuta z lekárne Dr. Max, ktorý sa venuje vzdelávaniu a pacientskemu poradenstvu. V diskusii s nimi sa v dnešnom podcaste dozviete:

Zakladateľ 365 Fitco Martin Gajňák vysvetľuje, že východ Slovenska má mimoriadne silnú a aktívnu komunitu bodybuildingu. Na poslucháčov čaká počas dvoch októbrových dní svetová kvalita vrátane kategórie Kulturistika Open, kde víťaz získa priamu nomináciu na prestížnu Olympiu. Svoju formu príde ukázať aj Oliver Procházka, ktorý v Predtréningovke otvorene priznáva, že samotné výhry zo súťaží nikoho neuživia, pokiaľ nie ste absolútna svetová špička. Viac sa dozviete v našom rozhovore.

„Smer a vládna koalícia sa dostali do časovej tiesne a sú v panike, pretože niektoré kauzy sa nevyvíjajú podľa ich predstáv. Jediná cesta, ak to nejde cez zmenu legislatívy, je zvoliť si generálneho prokurátora na svoj obraz“ – odchádzajúci týždeň hodnotí politológ Radoslav Štefančík.

V tomto rozhovore sa dozviete:

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na ihrisku bol známy výbornou technikou a výnimočným prehľadom. Najvýraznejšiu stopu zanechal v najvyššej domácej súťaži, kde získal majstrovské tituly v dresoch oboch odvekých rivalov – Slovana Bratislava aj Spartaka Trnava. Po ukončení hráčskej kariéry sa vrhol na trénerskú dráhu. Bývalý slovenský stredopoliar Erik Grendel prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

V mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil zákulisie svojho aktuálneho pôsobenia pri rezerve bratislavského Slovana, prechod z hráčskej do trénerskej pozície, no nevyhýbal sa ani spomienkam na svoje hráčske časy u „belasých” či angažmán u odvekého rivala v Trnave.

K trénerskému remeslu „pričuchol“ ako asistent v Pohroní, odkiaľ ho do juniorky bratislavského Slovana nečakane zlanáril bývalý tréner B-tímu Samuel Slovák. Ako sám Erik Grendel hovorí, táto ponuka ho milo prekvapila a prácu s mladými nádejami „belasých” si v druhej lige pochvaľuje, hoci pre mnohých chlapcov z akadémie je táto súťaž zatiaľ obrovským výkonnostným skokom.

Súčasťou jeho práce je aj úzka spolupráca s A-tímom. Od príchodu nového hlavného trénera Yayu Tourého cíti Erik Grendel veľkú podporu a otvorenosť. „Predstavil mi svoju filozofiu, dali sme si hodinové sedenie a bol úžasne otvorený a priateľský. My tréneri na Slovensku sme občas uzatvorení a myslíme si, že sme vymysleli futbal, ale on má napriek obrovským úspechom obrovskú pokoru,“ pochvaľuje si kooperáciu so koučom Slovana.

Diskutovanou témou bola aj účasť mladých slovanistov v mládežníckej Lige majstrov. Hoci tím povedie tréner „devätnástky” Michal Demeter, Erik Grendel s ním úzko spolupracuje na výbere hráčov z juniorky. Cieľom pre mladíkov podľa neho nie sú prioritne len výsledky v podobe vysokých výhier na úkor veľkoklubov, ale predovšetkým vzorná reprezentácia značky Slovana a získavanie neoceniteľných európskych skúseností.

Erik Grendel otvorene prízvukuje, že najväčším úskalím pre mladíkov je udržať si pokoru, keď po pár dobrých zápasoch nadobudnú pocit, že už sú hotovými futbalistami. Ako sám spomína, v mladosti mal aj on obdobia, keď neudržal nervy na uzde a jeho impulzívnosť ho neraz mrzela.

„Zopár červených kariet som dostal. Pamätám si jednu v Lige majstrov, keď som zbytočne fauloval zozadu pri rohovej zástavke. Ďalšiu som dostal, keď ma práve odnášali na nosidlách,“ zaspomínal si s úsmevom na kuriózny moment zo svojej hráčskej minulosti, ktorý mu dnes slúži ako výstraha pri výchove zverencov.

Erik Grendel v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aké to bolo prísť ako 18-ročný chlapec do kabíny Slovana plnej skúsených legiend, ako ho takmer zhltli noviny po jednom z jeho prvých pozápasových rozhovorov, prečo dodnes neľutuje prestup do trnavského Spartaka, aký je jeho osobný trénerský cieľ do najbližších rokov a prečo občas musel chlapcom v kabíne rázne prehovoriť do duše ohľadom ich tréningovej morálky.

Prinášame najnovšiu dávku internetovej zábavy.

Prečo Ľuboš Blaha zverejnil Bárdyho adresu? Načo sú Rusom špionážne kamery v krajine plnej kolaborantov? A aký najodpornejší výrok zaznel z úst Tibora Gašpara? Dozviete sa v prvom Ťažkom rozhovore novej sezóny so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym.

Kapitulácia štátu pred Pentou. Tak hodnotí kúpu Unionu poisťovňou Dôvera bývalá šéfka ÚDZS Renáta Bláhová. Podľa nej smerujeme k americkému modelu zdravotnictva.

„My odovzdávame bezplatnú zdravotnú starostlivosť do rúk dravca, ktorý nemá ústavné povinnosti, ale iba právo podnikať. Článok 40 Ústavy sa tak stáva čoraz viac virtuálnym," tvrdí Bláhová. Podľa nej by tento obchod mal pozastaviť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Kauza Gorila mala byť koncom éry finančných skupín, stal sa však presný opak. Dôvera kupuje zdravotnú poisťovňu Union a Penta tak posilňuje svoju moc v rezorte zdravotníctva.

Odkúpenie Unionu tak buduje monopoly finančných žralokov tam, kde ide o naše zdravie, životy i miliardy z verejných odvodov.

Ako je možné, že štát nečinne prihliada na postupnú likvidáciu hospodárskej súťaže a akú rolu v tom hrá mentálna pirueta Roberta Fica? Hrozí nám dvojkoľajné zdravotníctvo - jedno pre tých, ktorí si ho môžu finančne dovoliť a druhé pre nás ostatných?

No a budeme si platiť - z našich povinne vymáhaných zdravotných odvodov, aj mnohomiliónové daňové doruby a pokuty poisťovne Dôvera?

Téma dnešných Aktualít Nahlas, s bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a aktuálne daňovou poradkyňou Renátou Bláhovou.

„Slovenský systém zdravotného poistenia je komiks, smerujeme k americkému modelu zdravotníctva pre bohatých. Štát sa správa na hrane Ústavy, je najvyšší čas na účinnú legislatívnu brzdu, napríklad na zákaz krížového vlastníctva,” tvrdí Bláhová.

Podcast pripravil Braňo Dobšinský

Apple konečne vstúpil do segmentu skladacích zariadení a predstavil svoj vôbec ohybný smartfón s názvom iPhone Duo. Zariadenie sa otvára ako kniha a v priebehu okamihu spája kompaktný 5,4-palcový telefón s veľkou vnútornou obrazovkou.

Kalifornský gigant prichádza s vlastným riešením hlavných neduhov skladačiek – sľubuje mimoriadne tenkú konštrukciu, odolnejší pánt a vnútorný displej, na ktorom je miesto ohybu podstatne menej viditeľné.

V novej časti podcastu SHARE sa redaktori Maroš Žofčin a Lukáš Koškár delia o svoje bezprostredné dojmy z tejto dlho očakávanej novinky, jej konštrukcie, softvérových úprav a vysokej ceny.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Robert Fico musí zistiť, že nie je Kim Čong Un, aby diktoval generálnemu prokurátorovi, hovorí podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová. Aký má PS recept na extrémizmus, šíriaci sa nielen u nás, ale už aj v Nemecku? Problém dneška je podľa nej v tom, že mocní sa prispôsobujú hlúpym.

V podcaste s Irenou Bihariovou sa dozviete:

– od 1. minúty – ako číta koniec Lukáša Machalu na ministerstve kultúry;

– po 4:00 – že pri údajnom porušovaní práv v rokoch 2020 až 2023 sú zase všetci čudáci, len Robert Fico lietadlo;

– od 5:20 – ako si Robert Fico musí uvedomiť, že nie je Kim Čong Un a nemôže diktovať generálnemu prokurátorovi;

– po 8:00 – či by nebola potrebná reforma prokuratúry, a či by nepriniesla jej politické podriadenie;

– od 12:00 – že aj Žilinka konštatoval, že zmeny trestného práva sú v prospech páchateľov a preto nám chýbajú peniaze v rozpočte a musí byť transakčná daň;

– po 15:00 – že účet za Fica zrejme zaplatia budúce vlády;

– od 20:00 – čo robí PS zle;

– po 22:00 – prečo nie je Ivan Korčok normálnym zamestnancom PS;

– od 27:00 – či je výhra nemeckej AfD v jednom zo štátov ako keď sa u nás stal županom Kotleba;

– po 30:00 – že AfD sľubuje niečo, čo nemôže dodržať;

– od 33:00 – že ak sa politici prispôsobujú extrémistom, tí ich skôr či neskôr porazia;

– po 34:00 – že demokracia je vám nanič, ak nemáte základné istoty;

– od 38:00 – čo si myslí o obviňovaní elít;

– po 43:00 – že to, čo sa kedysi šepkalo v neonacistických činkárňach, dnes hovorí premiér;

– od 47:00 – ako do európskych extrémistických debát zapadajú slovenskí Rómovia;

– po 52:00 – že mocní sa prispôsobujú hlúpym.

Cez leto sa zapotili nielen pacienti v prehriatych nemocniciach.

Investičné plány od XTB nájdete tu: https://link-pso.xtb.com/pso/wOGxs.

Investovanie môže byť rizikové.

Epizóda je sponzorovaná.

„Keby sme celá spoločnosť poznali nielen mená obetí holokaustu, ale aj ich konkrétne osudy, som hlboko presvedčená, že by sa antisemitizmus znovu nevracal. Chcem týmto ľuďom, ktorí neskutočne hrozne zahynuli v plynových komorách, vrátiť ich meno, osud a ľudskú dôstojnosť.“

— Ľuba Lesná, novinárka a spoluorganizátorka podujatia Čítanie mien obetí holokaustu

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Nie číslo, ale meno. A s menom dôstojnosť. Program, ktorý v sebe nesie pietny akt čítania mien obetí holokaustu.

Iniciatíva, ktorá ide presne opačným smerom, ako to urobila vláda Slovenského štátu, keď práve 9. septembra 1941 prijala tzv. Židovský kódex. Ním Židov označkovala, obrala ich o občianske a profesné práva, rovnako o majetok, naordinovala nútené práce, na ktoré ich deportovala, za čo Nemeckej ríši ešte aj platila.

Aj tento rok aspoň symbolicky pri príležitosti pamätného Dňa obetí holokaustu vrátime číslam mená a s nimi dôstojnosť, keď im už nemôžeme vrátiť to najcennejšie – život.

Paradoxne – deje sa to v kontexte, keď voľby vyhráva krajná pravica, či z dokumentárnych filmov či kníh o holokauste sa stanú zajatci politiky – zajatci odporu k súčasnej izraelskej vláde.

Poučili sme sa z toho, čo sa dialo v našich končinách pred 85-mi rokmi?

Južná Kórea sprístupní generatívnu AI všetkým občanom zadarmo, kým slovenské školy zavádzajú opatrné lekcie a v Európe rastie odpor voči dátovým centrám.

Kým sa slovenské školstvo snaží pripraviť učiteľov na výučbu základov umelej inteligencie a rodičia automatizujú školskú komunikáciu cez EduPage, ázijské štáty prechádzajú k priamemu masovému nasadeniu. Južná Kórea štátom financovaným projektom posilňuje svoju digitálnu suverenitu, no zároveň otvára otázky štátnej kontroly.

Súbežne s tým narážajú technologickí giganti na nečakané bariéry pri budovaní infraštruktúry, keď sa vlna protestov proti ekologickej záťaži dátových centier presúva z Ameriky priamo do Česka a Európy. Modelové cykly sa pritom skracujú na týždne a neobvyklé experimenty testujú limity aj štatistické ilúzie modernej AI.

O týchto, ale aj ďalších témach zo sveta umelej inteligencie, sa rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin v novom vydaní podcastu PočúvAI.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Za posledné roky sa Spišská Nová Ves prebojovala až do finále či vyhrala základnú časť, minulá sezóna však dopadla neslávne a vo vedení klubu si dokázali jasne pomenovať, prečo to tak bolo. Generálny manažér Richard Rapáč v novej časti Trefného strieľania nešetril kritikou aj na samého seba. Hovoril aj o akomsi uspokojení sa, finančnej stabilite, marketingu, Júliusovi Hudáčkovi či budúcej sezóne a trhu s hráčmi v extralige.

Slovenskí pätnásťroční žiaci vedia vyriešiť zložitú rovnicu a bez problémov sa orientujú v digitálnom svete. Keď si však majú prečítať jednoduchý text s porozumením, nastáva problém. Najnovšie výsledky medzinárodného testovania PISA 2025 ukázali, že v čítaní slovenskí žiaci výrazne zaostávajú, v matematike však prekročili priemer krajín OECD a v prírodných vedách sme si polepšili o 13 bodov. Aj keď hovorí minister školstva Tomáš Drucker o „malom povzbudení”, analytik Róbert Chovanculiak upozorňuje, že výsledky je nutné vnímať v kontexte.

„Ak by som to mal zhrnúť do jednej vety, tak stagnujeme a nejde o žiadny veľký úspech, no keďže výsledky ostatných krajín sa naďalej zhoršujú a prepadávajú, je to taká radosť cez slzy,“ hodnotí výsledky Chovanculiak. Odborník vysvetľuje výsledky na princípe žiaka, ktorý ak dostane po päťke trojku, neznamená to, že sa začal viac učiť.

Jedným z najviac skloňovaných „úspechov“ bolo historické vyrovnanie sa Fínsku v matematickej gramotnosti. Analytik však varuje pred ilúziou, že by slovenské deti teraz náhle dobehli svetovú špičku. Fínsko sa totiž dlhodobo prepadávalo v rebríčkoch: „Fínsko bolo pre nás vždy vzorom, ktorý sme chceli dobehnúť. V tomto meraní sme dosiahli zhodný výsledok, no je to spôsobené najmä tým, že fínske školstvo a výsledky fínskych žiakov už dvadsať rokov klesajú a prepadli sa až na našu úroveň.“ V dnešnom podcaste sa o výsledkoch PISA testoch budeme rozprávať s analytikom z inštitútu INESS Róbertom Chovanculiakom.

Politici porušujú, ignorujú a menia ústavu, ktorá je u nás najslabšie chránená z celej EÚ, hovorí Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Referendum podľa neho treba opraviť a kvórum odstupňovať podľa právnej sily zákona. Potrebujeme druhú komoru parlamentu zloženú zo zástupcov regiónov? Ak by sme mali novú ústavu, schvaľovali by ju aj tak súčasní politici, a tak si netreba robiť ilúzie o výsledku. V susednom Maďarsku vidí v ústavných zmenách veľký problém.

V podcaste s ústavným právnikom Vincentom Bujňákom sa dozviete:

– od 1. minúty – že napriek politickým oslavám dňa ústavy ju máme najslabšie chránenú v celej EÚ;

– po 2:30 – ako viaceré doterajšie parlamenty ignorovali, porušovali a nerešpektovali ústavu;

– od 5:30 – ako sa dá chrániť ústava pred častým zneužívaním politikmi a ako to funguje v zahraničí;

– po 7:30 – či potrebujeme novú ústavu a či by to nebol rovnaký problém, ak by ju schvaľovali rovnakí politici;

– od 11:30 – kde je najväčšia diera v slovenskej ústave;

– po 13:30 – že prípadnú novú ústavu by mali schváliť občania v referende;

– od 15:00 – či by prípadná nová ústava znamenala bod nula;

– po 16:00 – že podpredseda parlamentu nahlas rozmýšľal o ovplyvňovaní ústavného súdu;

– od 18:00 – či potrebujeme druhú komoru parlamentu, akýsi senát, aby ten, kto vyhrá voľby, nemohol všetko;

– po 19:20 – že treba brzdiť legislatívny proces a v ústave obmedziť skrátené legislatívne konanie;

– od 21:00 – aké diery treba zaplátať;

– po 23:00 – že druhá komora parlamentu by sa dala obsadiť regionálnymi politikmi a mohla by aj ušetriť peniaze;

– od 24:00 – či by mala bať STVR chránená v ústave;

– po 26:30 – či by sme nemali posilniť veto prezidenta a či to nevyvolá pat a brzdenie reforiem;

– od 29:00 – čo by sa malo urobiť s referendom;

– po 31:00 – že referendum môže mať aj nezamýšľané dôsledky a vďaka nemu sa prezidentom stal Ivan Gašparovič;

– od 33:00 – že kontrola referendových otázok je oveľa lepšia ako kontrola zmien ústavy v parlamente;

– po 36:30 – ako by sa referendové kvórum dalo odstupňovať podľa sily zákona;

– od 38:30 – že miestne referendum má nejasné pravidlá a teoreticky ho možno ignorovať;

– po 40:00 – že bývalý maďarský prezident Sulyok sa zrejme nedosúdi návratu do funkcie;

– od 41:00 – kde je problém s maďarskými ústavnými zmenami;

– po 42:00 – či sa Peter Magyar zbavuje oponentov a betónuje sa pri moci;

– od 43:00 – že u nás by maďarské zmeny boli protiústavné.

Najvyššia slovenská futbalová liga má za sebou kompletné 7. kolo, v ktorom najvýraznejšie pútal súboj úradujúceho vicemajstra so šampiónom, teda Dunajskej Stredy proti ŠK Slovan Bratislava, a víťazne z neho vzišiel domáci DAC. Aj toto stretnutie sme rozobrali v jubilejnej 100. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Okrem veľkej futbalovej bitky na Žitnom ostrove pútali, samozrejme, aj ďalšie zápasy 7. kola Niké ligy, v ktorých naďalej čakajú na svoje prvé víťazstvo v novej sezóne MFK Ružomberok, ako aj KFC Komárno. Do výbornej formy sa okrem Dunajskej Stredy dostáva aj MŠK Žilina, keďže „šošoni“ sú po víkende len o skóre za chrbtom vedúceho DAC, no „žlto-modrí“ majú ešte stretnutie k dobru.

Po spomínanom stretnutí so Slovanom zazneli slová slovinského obrancu Klementa Nemaniča, ktorý po skalpe úradujúceho majstra vyhlásil, že cieľom hráčov Dunajskej Stredy je buď vybojovať Slovnaft Cup, alebo majstrovský titul!

Futbalový tréner a bývalý hráč Norbert Hrnčár v jubilejnej 100. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk uviedol, že konečne počul vysloviť tieto slová aj od niekoho iného ako zo Slovana Bratislava.

Umelá inteligencia sa z pasívneho chatbota mení na aktívneho kolegu, ktorý dokáže samostatne programovať, pracovať so súbormi a konať v mene človeka. Práve táto autonómia však prináša úplne nové bezpečnostné výzvy, od takzvanej Shadow AI až po skryté útoky na systémy.

Zatiaľ čo zamestnanci si bez vedomia firmy vytvárajú vlastné AI nástroje, moderní agenti občas trpia „zabúdaním“ pôvodných pokynov a v krajnom prípade môžu bez pýtania mazať e-maily.

Ako by mali firmy nastaviť pravidlá, čo sú to nebezpečné moduly (skilly) a prečo zodpovednosť za chyby stroja vždy ponesie človek? O bezpečnostných rizikách v ére AI agentov sme sa v špeciálnom vydaní podcastu PočúvAI rozprávali s produktovým manažérom spoločnosti ESET Kamilom Pšenákom.

Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou ESET.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

V profesionálnom MMA debutoval až v 31 rokoch. Na druhý deň po zápase ako člen špecializovaného policajného útvaru dohliadal na bezpečnosť pápeža Františka na Slovensku. Uplynulo päť rokov a Štefan „Mutant“ Vojčák je so skóre 10-2 momentálne 46. najlepšou ťažkou váhou sveta. Už 19. septembra sa môže stať prvým Slovákom alebo Čechom, ktorý získa prestížny titul poľskej organizácie KSW. V podcaste Staredown na ŠPORT.sk prehovoril aj o tom, prečo sa nehrnie do slávneho UFC.

Dve desiatky zavraždených žien od začiatku roka, zastaraná definícia znásilnenia a vláda, ktorá v Bruseli hlasovala proti lepšej ochrane obetí. Europoslankyňa Lucia Yar presadila v Európskom parlamente prelomovú smernicu na ochranu obetí trestných činov, no Slovensko sa v Bruseli zaradilo k Malte a ako jediné dva štáty spolu hlasovali proti zmenám. Kým u nás od začiatku roka zomrelo rukou vlastných partnerov už 20 žien, vládna koalícia skracuje premlčacie doby pri znásilnení a o obete sa podľa europoslankyne nezaujíma.

V rozhovore Lucia Yar vysvetľuje, ako bude fungovať novinka v podobe online nahlasovania násilia či krádeží, prečo sa v európskej legislatíve prvýkrát v histórii spomína interrupcia po znásilnení a prečo pri redefinícii znásilnenia platí jednoduché pravidlo: „Iba áno znamená áno. Bodka.“

Už zajtra sa začína najväčší slovenský filmový festival Cinematik v Piešťanoch. Otváracím filmom bude Generál Golian - o takmer zabudnutom hrdinovi našich dejín. O film je obrovský záujem, nestačí ani najväčšia kinosála na Slovensku a tak bude mať premiéru v dvoch kinách naraz. Je to slovenský film roka a zmení pohľad na naše dejiny?

V ťažkých časoch pre slovenskú kultúru vznikli viaceré nové slovenské filmy. Na Cinematiku bude mať premiéru aj film Láska od známeho filmára Marka Škopa, v hlavnej úlohe s Janou Kovalčíkovou, ktorá si za túto postavu odnesie špeciálne ocenenie. Festival zároveň predstaví niekoľko noviniek od debutujúcich slovenských režisérov, ktoré bodovali napríklad na Karlových Varoch. Spoluorganizátor festivalu Peter Konečný v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas hovorí, že ide o pestrý mix žánrov, tém a spôsobov spracovania.

V Piešťanoch bude možné vidieť aj to najlepšie z najväčších svetových festivalov - filmy ocenené v Cannes, Berlíne alebo Sundance.

Festival Cinematik každým rokom rastie a jeho organizátori majú veľké ambície stať sa veľkým festivalom, podobným tomu karlovarskému. Majú na to zabezpečené financovanie? A bude to vyzerať tak, ako na veľkých festivaloch, že bude ťažké dostať sa do kinosály?

Nahrával Peter Hanák.

Zabudnite na klasické internetové podvody plné gramatických chýb. Dnešný svet kyberzločinu využíva pokročilú umelú inteligenciu na vytváranie dokonalých deepfakes a sofistikovanú manipuláciu. Najčastejším a najzraniteľnejším cieľom sa preto stávajú samotní klienti, ktorí pod vplyvom emócií sami odovzdávajú svoje úspory.

Umelá inteligencia dnes predstavuje novú zbraň v rukách útočníkov, ktorí dokážu verne napodobniť hlasy blízkych ľudí či sfalšovať selfie fotografie pri zakladaní účtov. Banky však v tejto digitálnej vojne nezostávajú pozadu a proti zneužitiu AI bojujú vlastnými obrannými systémami.

O tom, ako sa banky chránia pred novou vlnou podvodov, prečo európska regulácia umelej inteligencie nebrzdí domáce inovácie a aké prínosy riziká so sebou v bankovníctve prinášajú autonómni AI agenti, sa v podcaste SHARE rozprával Maroš Žofčin s expertom VÚB banky na podvody Jurajom Praženkom a expertom VÚB banky na umelú inteligenciu Martinom Podhajským.

Podcast vznikol v spolupráci s VÚB bankou.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Takto žila deväť mesiacov rodina Magdalény Konečnej (na fotografii s rodičmi). Ako 6-ročnej jej otca odvliekli do koncentračného tábora, našťastie prežil. Počas vojny spoločne s matkou a sestrou u seba doma ukrývali dve židovské rodiny. Jej mama brala toto nesmierne hrdinstvo ako úplnú samozrejmosť. Za svoju obetavosť získala titul Spravodlivý medzi národmi a bola zaradená do projektu Stevena Spielberga Survivors of the Shoah – Visual History Foundation.

Naozaj sú mladí vodiči problémoví? Prečo elektrické kolobežky nepatria ani na chodníky, ani na cesty? Prečo naše autoškoly generujú slabo pripravených vodičov a ako účinne znížiť počet smrteľných nehôd? Odpovedá dopravný analytik Ján Bazovský.

Hosťom najnovšej epizódy podcastu s motoristickým novinárom Erikom Strížom z portálu Autobazar.EU je známy dopravný analytik Ján Bazovský.

Ján Bazovský je známy ako ostrý kritik našich dopravných predpisov. Má za sebou bohatú minulosť v policajnom zbore ako vyšetrovateľ a kriminalista a svoje absurdné zážitky z vyšetrovania dokonca pretavil do úspešných kníh ako Hlava 23 či sérií o zbraniach a podsvetí. V novom takmer hodinovom rozhovore potvrdzuje známu pravdu: „Tam, kde končí ľudská sprostosť, nastupuje žandárska logika.“ A práve túto logiku teraz aplikuje na najnovšie zmeny na slovenských cestách.

Elektrokolobežky na cestách: Zákaz chodníkov prinesie vážne kolízie

Jednou z najdiskutovanejších tém je nová regulácia elektrokolobežiek. Tie po novom nesmú jazdiť po chodníkoch (s výnimkou rýchlosti chôdze do 6 km/h) a presúvajú sa na cesty a cyklotrasy. Bazovský však toto rozhodnutie považuje za mimoriadne nešťastné. Podľa neho elektrokolobežka z konštrukčného hľadiska vôbec nespĺňa elementárne podmienky na to, aby bola dopravným prostriedkom.

„Elektrokolobežka nedokáže účinne zastať pred kolíziou. Samotný stroj síce zabrzdí, ale kvôli vysokému ťažisku a krátkemu rázvoru kolies poženie zotrvačnosť jazdca vpred. Práve osoby letiace z kolobežiek spôsobujú tie najvážnejšie, niekedy až tragické zranenia.“

Presunutie kolobežkárov na cesty navyše vytvorí nový typ nebezpečenstva. Pravý okraj slovenských ciest je totiž plný výmoľov, prepadnutých kanálov a nečistôt. Kolobežkári s malými kolieskami budú musieť tieto prekážky obchádzať, čím budú nečakane vchádzať do dráhy autám. Ako analytik trefne poznamenáva: „Na chodníkoch boli kolobežkári nebezpečenstvom pre všetkých a na cestách sú zase všetci nebezpečenstvom pre kolobežkárov.“

Môže opitý cyklista prísť o vodičský preukaz?

Medzi slovenskými motoristami koluje dlhoročný strašiak – ak vás policajti chytia opitých na bicykli, prídete o vodičský preukaz na auto. Ján Bazovský v podcaste tento mýtus definitívne a jednoznačne vyvracia.

Vodičský preukaz je úradný dokument, v ktorom máte zapísané oprávnenie na vedenie motorových vozidiel (napríklad skupiny B). Bicykel je však nemotorové vozidlo. Policajt vám preto nemôže odobrať oprávnenie na auto za priestupok, ktorý ste spáchali na bicykli, keďže ste žiadne motorové vozidlo neviedli. Podobné vyhrážky policajtov v minulosti boli podľa neho len pokusom o psychologické a preventívne pôsobenie.

Skrytá pasca záchranárskej uličky: V meste vám hrozí pokuta aj nehoda

Ďalším obrovským prekvapením pre mnohých vodičov budú pravidlá vytvárania záchranárskej uličky. Väčšina Slovákov žije v tom, že uličku pre sanitku či hasičov musia urobiť vždy a všade. Zákon však hovorí niečo iné.

Ak sa v meste v snahe uvoľniť cestu sanitke natlačíte cez plnú čiaru do protismeru a niekto do vás narazí, podľa zákona ste vinníkom nehody vy! Chýba nám totiž domyslená legislatíva a namiesto reálnej profesionality sa snažíme všetko chaoticky zošnurovať do neúplných paragrafov.

Mladí vs. čerství vodiči: V škole šmyku excelujú ženy, frajeri majú strach

Často počúvame, že najväčším problémom našich ciest sú mladí vodiči. Bazovský však spresňuje, že problémom nie sú mladí, ale čerství vodiči bez ohľadu na vek. Štatistiky smrteľných nehôd neukazujú, že by mladí do 5 rokov praxe mali na svedomí najviac tragédií. Majú však špecifické správanie – chýba im pocit zodpovednosti (nemajú rodiny či hypotéky) a často sú ovplyvnení virtuálnym svetom videohier, kde sa dá po havárii jednoducho stlačiť „reštart“.

Analytik prináša aj mimoriadne zaujímavý postreh zo škôl šmyku pre stredoškolákov. Kým mladí chlapci často preceňujú svoje sily, letia do zákruty ako „majstri sveta“ a okamžite dostávajú hodiny, dievčatá zvládajú krízové situácie oveľa lepšie. Majú totiž vyvinutejší pud sebazáchovy, pristupujú k tréningu zodpovednejšie a paradoxne aj v topánkach na opätkoch dokážu reagovať presnejšie ako sebavedomí mladíci, ktorí sa obávajú reputačnej traumy, ak by v šmyku zlyhali.

Učenie sa na trenažéroch doma a zbytočné otázky o sviečkach

Novela od 1. septembra mení aj fungovanie autoškôl – vyžaduje sa minimálne nižšie stredné vzdelanie a striktné oddelenie teórie od praxe (žiak nesmie ísť jazdiť, kým nespraví teóriu). Bazovský to považuje za kozmetické a neúčinné zmeny. Neexistujú totiž žiadne dáta, ktoré by spájali nižšie vzdelanie s vyššou nehodovosťou.

Kritizuje tiež prebytok teórie na úkor praxe. Prečo musia žiaci sedieť desiatky hodín v triedach, keď sa teóriu môžu naučiť doma, podobne ako pri zbrojnom preukaze? Moderné digitálne testy navyše podľa neho zaťažujú budúcich vodičov zbytočnými technickými detailmi (napríklad o fungovaní motorov či sviečok). V dnešnej dobe, kedy pri poruche vodič len zavrie kapotu a zavolá odťahovku, je takáto teória úplne zbytočná. Radšej by sme mali pridať hodiny reálneho praktického výcviku.

Skutočným riešením sú kvalitné cesty, nie policajné akcie

Na záver Ján Bazovský pripomína, že bezpečnosť na cestách nezvýšia policajné razie ani neustále pokuty. Jediným objektívnym a overeným dôkazom sú kvalitne navrhnuté cesty.

Ako príklad uvádza neslávne známu „cestu smrti“ pri Zlatých Moravciach, kde pred rokmi dochádzalo k tragickým čelným zrážkam takmer každý mesiac. Po vybudovaní rýchlostnej cesty R1 Pribina klesla nehodovosť na absolútne minimum – za 10 rokov tu zaznamenali len dve smrteľné nehody. Bezpečná infraštruktúra je skrátka tou najlepšou prevenciou.

Chcete vedieť viac o tom, prečo by mal štát podporovať motoristický šport pre mladých a aké ďalšie absurdity skrýva náš zákon o cestnej premávke? Nenechajte si ujsť celú epizódu tohto mimoriadne otvoreného rozhovoru.

Do najnovšej časti Olympijského videocastu prijala pozvanie čerstvá majsterka Európy v boxe do 19 rokov Karolína Kollárová. V otvorenom rozhovore vysvetľuje, ako zvláda tlak pred zápasom či aké to je, keď sa proti nej postaví súperka s provokatívnym správaním na sociálnych sieťach. Nebudú však chýbať ani odľahčené momenty o láske k rodnému mestu, predzápasovom repovom rituáli či o tom, ako dokáže drsný život v boxerských rukaviciach spojiť kaviarenským životom v Bratislave.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

„Pribúdajú politické útoky, ktoré hrozby motivujú. Mnohí politici s autoritárskymi tendenciami prijímajú opatrenia, ktoré umlčujú médiá a ich slobodu. Dnes by som povedal, že skôr sa snažia títo nepriatelia novinárov zabiť médiá ako novinárov. Napriek tomu fyzické hrozby existujú a nie je, žiaľ, vylúčené, že by v Európe zabili opäť novinára alebo novinárku“ – Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.

Studená sprcha pre slobodu slova a blízkych zavraždenej maltskej novinárky Daphne Caruany Galiziovej. Deväť rokov po bombovom útoku, pri ktorom prišla o život, odišiel muž obvinený z objednávky vraždy zo súdu ako slobodný človek. Magnát Yorgen Fenech. Daphne pritom odkrývala vzťahy medzi mafiou a maltskou politikou. Krátko pred atentátom sa chystala publikovať text o príbuznom tohto miliardára.

Tento verdikt otvára aj starú ranu u nás na Slovensku, kde spravodlivosť v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej rovnako naráža na stenu pri otázke hlavného objednávateľa. Keď si k tomu prirátame čerstvý prípad europoslanca Ľuboša Blahu, ktorý v reakcii na investigatívny článok zverejnil súkromné adresy novinárov a spravil z nich terče, vynára sa mrazivá otázka: Stávajú sa z Európy opäť lovné revíry na novinárov?

Pozrime sa na to s Pavolom Szalaiom z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc.

Slovenský hokejový obranca Marek Ďaloga patrí k najvýraznejším zjavom na našich klziskách, no po piatich úspešných sezónach v Českej republike sa definitívne vracia domov. Skúsený bek, ktorý si vybudoval výborné meno nielen v domácej extralige, ale aj v národnom tíme, prijal pozvanie do najnovšej epizódy obľúbeného podcastu Góly z bufetu.

Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Tomáš Prokop s ním rozobrala jeho bohatú kariéru, v ktorej nechýbajú úsmevné historky, tvrdá drina a spomienky na mimoriadne náročné chvíle na ľade. Pozrieť si tento diel znamená nahliadnuť do hlavy elitného športovca, ktorý si prešiel najťažšími ligami a napriek tomu si zachoval nadhľad a svojský humor.

Rozhovor sa od úvodu nesie v uvoľnenej atmosfére, pričom Marek Ďaloga otvorene vysvetľuje svoje dôvody na návrat do materského klubu. Ako sám priznáva, koniec v Brne už vnútorne cítil a s rodinou sa zhodli na tom, že je čas ísť domov.

Prestup do HKM Zvolen bol pre neho absolútnou prioritou, čo v rozhovore aj jasne potvrdil: „Zvolen bol suverénne číslo jedna... Nemohol som riešiť nič iné.“

Diváci sa dozvedia aj o jeho hlbokom vzťahu ku Komete Brno, ktorú označil za svoj druhý domov a s ktorou sa mu podarilo získať vysnívaný majstrovský titul. Dnes je však pripravený prijať vo Zvolene novú rolu mentora, aby odovzdával skúsenosti a pomáhal mladším hokejistom rásť.

Najväčším ťahákom epizódy sú však fascinujúce detaily o jeho extrémnej rýchlosti a netradičnom hernom štýle. Hoci je Marek Ďaloga primárne obranca, celú kariéru ho zdobí mimoriadne ofenzívne poňatie hry a jeho ikonický, vo vetre vejúci dres, ktorý s úsmevom glosoval aj reprezentačný tréner Craig Ramsay.

Zaujímavosťou je, že tento ofenzívny bek strávil najviac rokov v českej extralige, ktorá je považovaná za vôbec najdefenzívnejšiu a najviac pretaktizovanú súťaž.

Skutočnou lahôdkou pre hokejových fajnšmekrov je jeho spomienka na rýchlostné testy na klzisku s rozmermi NHL, kde dokonca prekonal čas famózneho Connora McDavida. S úsmevom na perách k tomu pridal priam neuveriteľnú historku: „A to som ešte trafil v druhej zákrute bránku, inak by som spravil kolo pod 13 sekúnd“.

Okrem hokejových úspechov sa podcast ponára aj do intímnejších detailov jeho športového života, pričom odhaľuje špecifické rituály a náročný tréningový proces. Marek Ďaloga detailne opisuje svoju fyzickú prípravu, ktorá zahŕňa drepy so 150-kilovými činkami, bulharské drepy a neustálu prácu na nohách, z ktorých si jeho spoluhráči niekedy uťahujú, že sú krátke.

Zveril sa aj so svojimi predzápasovými rituálmi, pri ktorých si úzkostlivo stráži presné poradie obliekania výstroja, pričom si vždy ako prvú obúva ľavú korčuľu, potom pravú a až následne si viaže šnúrky.

Chýbať nebude ani vtipná spomienka na prípravný zápas proti Viedni Capitals, kde súper hral tak tvrdo a agresívne, že vtedajší tréner zúfalo žiadal svojho asistenta, aby zápas predčasne zrušil so slovami, že ich súperi „mastili ako žito“.

„Ľudovít Makó svojou spoluprácou s políciou iba naplnil vlastnú vyhrážku, že ak sa mu niečo stane, stiahne so sebou všetkých ostatných. Hoci v minulosti ako štátny funkcionár o svojich toxických väzbách preukázateľne klamal, dnes detailne rozkrýva pozadie systému, v ktorom si oligarchia kupovala jeho lojalitu desaťtisícovým mesačným doplatkom k platu.“ Martin Turček, autor knihy o Makóovi Kajúcnik.

Kauza Očistec – kauza o prepojení oligarchie, politiky a polície. Či inak – prípad zneužívania polície v prospech mocných. Dostala sa až na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici. Tento týždeň pred jeho senát predstúpil jeden z kľúčových svedkov, ktorý kolotoč vyšetrovania a stíhania svojou výpoveďou pred šiestimi rokmi rozbehol.

Ľudovít Makó.

Zoči-voči obžalovaným opísal, ako sa zo 6. poschodia Transpetrolu riadilo nezákonné sledovanie Matoviča, Kisku či Kollára za desať eur na hodinu. Kým prokurátor neskrýval spokojnosť, advokáti Bödöra a Gašpara museli narýchlo prepisovať svoje otázky.

S Ivou Zigovou rozoberieme najdôležitejšie momenty z pojednávania a s Martinom Turčekom, ktorý o kajúcnikovi Makóovi napísal knihu, sa pozrieme na profil človeka, bez ktorého sa v štáte nepohla žiadna väčšia vec.

„Naša politická reprezentácia nám doslova ‚zbombicnieva‘ a namiesto vecnej argumentácie preberá agresívne správanie internetových extrémistov. Keď vládni činitelia namiesto vysvetľovania svojich miliónových majetkov útočia na novinárov a robia z nich terče prenasledovania, prekračujú akékoľvek hranice politickej kultúry“ – politológ Jozef Lenč o aktuálnej kauze Ľuboša Blahu.

Kondícia vládnej koalície pred rozhodujúcim rokom, ktorý je „volebno-predvolebný“.

Čím žije?

Stámiliónovými projektmi jadra, vody a hliníka, na pozadí ktorých vychádzajú najavo personálne trenice až na pôdoryse koaličných lídrov.

Štátnymi oslavami, na ktorých sa adorujú kontroverzné postavy minulosti ako Gustáv Husák či Vladimír Mečiar. Či vyzdvihuje Rusko agresora Vladimíra Putina.

Medzi tým vychádzajú na povrch informácie o ďalšej miliónovej vile ďalšieho z rodiny sociálnych demokratov. Keď deklarovaný marxista a „hlas chudoby“ žije v luxuse, no sociálnych sieťach sa za zverejnenie tohto paradoxu vyhráža „vlastnou medicínou“, ak sa z textu nestratia adresa a fotky jeho luxusu.

A na špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa rozpletajú uzly kauzy Očistec, ktorá je o údajnej zločineckej skupine v polícii v rokoch Ficových vlád.

Aká politická jeseň nás čaká? A črtá sa tejto vládnej zostave alternatíva? Téma pre politológa Jozefa Lenča.

Vojto Barborík mal 28 rokov, úctyhodnú bilanciu 13-1 a po Ľudovítovi Kleinovi sa mohol stať druhým Slovákom v UFC. Prehra v azda najlepšom zápase v histórii Oktagonu s legendárnym Ivanom Buchingerom jeho vzostup pribrzdila. V nasledujúcich piatich rokoch si prechádzal útrapami v športovom i osobnom živote, no teraz je späť v plnej forme a zdraví. Nielen o tom hovoril vo veľmi otvorenom a úprimnom rozhovore pre podcast Staredown na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Ak vás bolí chrbát, beh vám nemusí pomôcť. Vytrvalostný tréner a odborník na športovú diagnostiku Leo Lendvorský upozorňuje, že pre generáciu po 40. roku života je silový tréning oveľa dôležitejší než aeróbna aktivita. Pomáha totiž bojovať proti sarkopénii – prirodzenej strate svalovej hmoty, ktorá prichádza s vekom. Dvíhanie činiek a prekonávanie odporu je najlepšia investícia do sebestačnosti a kvalitného života v sedemdesiatke. Inšpirujte sa v najnovšej Predtréningovke!

Simpsonovci predpovedajú budúcnosť, ľudia nepristáli na Mesiaci či pitie Sava prospieva zdraviu. Aj takýmto bizarným tvrdeniam niektorí ľudia veria. Prečo vznikajú a aké najzvláštnejšie hoaxy sa šíria? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom.

V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila na deepfake video s novinárom Rastislavom Ilievom a predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským, ktoré sa rozšírilo na sociálnych sieťach. Na upravených záberoch so zmeneným zvukom obaja údajne označujú vakcíny proti covidu-19 za nebezpečné. Iliev aj Visolajský sa od videa dištancovali a upozornili, že je neautentické.

V druhej časti podcastu Pavol Valík z Demagóg.sk priblížil aj pôvod jednej z najznámejších konšpiračných teórií – predstavy, že svet tajne ovládajú ľudia-jaštery. Jej korene siahajú podľa Valíka do fikcie z roku 1929, keď americký autor Robert Howard vydal poviedku The Shadow Kingdom. „Pojednával v nej o hadích ľuďoch, ktorí žijú v podzemí a vedia meniť svoju podobu,“ vysvetlil Valík. O niekoľko desaťročí neskôr sa však z pôvodne fantastického motívu stala konšpiračná teória. Na konci 90. rokov ju spopularizoval bývalý futbalista, ktorý sa neskôr začal venovať aj liečiteľstvu.

„Nenazval by som to novou fázou vojny, ale adaptáciou na statickú situáciu na bojisku a prípravou na masívny úder na ukrajinskú infraštruktúru pred zimou. Rusi sa teraz snažia použiť maximum svojich kapacít, aby vytvorili zdanie beznádejnosti a vyvolali tlak na ústupky“ – generál Pavel Macko o aktuálnom vývoji Putinovej vojny na Ukrajine.

Kyjev zažíva už šiesty deň po sebe vlny ruských útokov a Moskva pritom mení aj spôsob, akým vedie svoju vzdušnú vojnu. Do útokov nasadzuje čoraz viac nových prúdových dronov, ktoré sú výrazne rýchlejšie a pre ukrajinskú protivzdušnú obranu ťažšie zasiahnuteľné. Za posledné štyri dni ich podľa Volodymyra Zelenského Rusko vyslalo približne osemsto, spolu s ďalšími stovkami dronov a rakiet.

Ukrajina už testuje nové stíhacie drony, ktoré majú na túto zmenu odpovedať, no zároveň sa hovorí o novej ruskej kampani proti ukrajinskej energetike.

Je to teda nová fáza Putinovej vojny – a čo nám dnešné útoky hovoria o tom, kam sa môže konflikt posunúť?

Najvyššia slovenská futbalová liga má za sebou už 6. kolo, v ktorom majstrovský ŠK Slovan Bratislava spoznal svojho prvého premožiteľa v sezóne. Víkendové dianie nám však prinieslo množstvo ďalšieho, o čom sme sa porozprávali v 99. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Počas víkendového kola Niké ligy si znovu schuti zastrieľali futbalisti Dunajskej Stredy, ktorí sa nachádzajú vo veľmi dobrom rozpoložení, MŠK Žilina dobyl horúcu pôdu Štadióna Antona Malatinského v Trnave, Košice opäť neudržali dobre rozohratý zápas, AS Trenčín sa dočkal prvého víťazstva v sezóne a Ružomberok s KFC Komárno ešte stále tento sladký pocit nespoznali.

O všetkom podstatnom zo 6. kola sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 99. epizóde podcastu Kam si to kopol? so známym futbalovým expertom Petrom Ďurišom.

Slovenské školstvo prechádza v oblasti umelej inteligencie výrazným posunom. Základné školy začínajú od septembra povinne vzdelávať deti v oblasti AI už od tretieho ročníka a ministerstvo pripravuje aj centrálny nákup platených verzií najväčších AI nástrojov pre desiatky tisíc učiteľov.

O tom, ako sa mení vzdelávací systém, prečo sa pri žiakoch volí opatrnejší prístup formou pilotných štúdií a aké nástroje dostanú pedagógovia k dispozícii, sme sa v podcaste SHARE rozprávali s poradcom ministra školstva a vedúcim Národného plánu integrácie umelej inteligencie do slovenského vzdelávacieho systému Radoslavom Baťom Vargom.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Ďalšie detaily prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/3uWjlTO/do-nasich-skol-prichadza-povinna-ai-co-sa-deti-budu-ucit-a-ake-nastroje-dostanu-ucitelia/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„V slušných štátoch je úplne normálne, že novinári preverujú majetkové pozadie politikov a pýtajú sa ich na vnútornú integritu. Ak si človek, ktorý iných osočuje zo snobizmu, sám kúpi miliónovú vilu, stráca právo nadávať komukoľvek do snobov.“ — Tomáš Kysel, reportér Aktuality.sk

Roky z poslaneckých lavíc vyhlasoval, že neznáša bohatých ľudí, a na oponentov útočil ako na „zbohatlíckych snobov“, no dnes sám kúpil luxusnú trojposchodovú vilu na bratislavských Kramároch za takmer milión eur.

Europoslanec a marxista-teoretik Ľuboš Blaha. A jeho paradox.

Kým voličom ponúka imidž skromného človeka z ľudu jazdiaceho na ojazdenom aute, hodnota jeho dvoch bratislavských nehnuteľností už presahuje poldruha milióna eur.

So zistením prišiel reportér portálu Aktuality.sk Tomáš Kyseľ. Len v horizonte týždňov odhalil iné realitné portfólio za takmer tri milióny eur, ktoré chcel nechať pred svetom utajené Marián Kotleba.

Mení politika majetkové štandardy? Alebo sa politik Blaha len prispôsobil tomu, čo vidí u najvyšších v Smere? Pozrieme sa na to práve s Tomášom Kyseľom.

Jana Kovalčiková si s manželom nekupujú vianočné darčeky, miesto toho obdarúvajú iných. Pomáha aj tancovaním, jej prvý DanceGiving Day priniesol peniaze pre tri výzvy zo známeho darcovského portálu. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.

„S pomáhaním je to ako so športom. Keď začneš behať, tak na začiatku ten beh neznášaš, ale potom ti to chýba,“ hovorí obľúbená herečka. Svoj hlas aj priestor na sociálnej sieti dáva príbehom ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc. Priznáva, že dostáva veľké množstvo žiadostí. „Je to veľmi náročné čítanie. Človek si musí vybrať, čo vie ovplyvniť, čo mu je blízke, a uvedomiť si, že nemôže zachrániť všetko a všetkých.“

V podcaste sa dozviete:

Kto je Jana Kovalčiková?

Vyštudovala herectvo na VŠMU. Spolupracovala s Divadlom Aréna, ASTORKA Korzo '90 a Slovenským komorným divadlom. Pôsobila v Divadle Andreja Bagara v Nitre, od roku 2020 je členkou Činohry Slovenského národného divadla. Okrem divadla hrá v seriáloch a filmoch. V roku 2023 vyhrala tanečnú šou Let's Dance, posledné dva ročníky ju moderuje. Spolu s herečkou Lenkou Libjakovou tvoria podcast Mimóza aj rovnomenné dídžejské duo.

Bod k dobru

V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.

Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Roky patrí k absolútnej špičke pod deravými košmi pod Tatrami. Vladimír Brodziansky si prešiel cestu, aká v našich končinách nemá obdobu. Od neskorých basketbalových začiatkov, cez prestížne európske ligy, až po exotickú Áziu. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorou vás sprevádza moderátor Tomáš Kotlárik, sa elitný slovenský reprezentant otvára a ponúka fascinujúci pohľad do sveta vrcholového športu.

Málokto možno tuší, že súčasná opora národného tímu začínala pôvodne s futbalom. Až zdravotné problémy ho v tínedžerskom veku definitívne nasmerovali do haly.

V rozhovore detailne spomína na svoje formatívne roky v mládežníckych kategóriách a prácu trénera Jelačiča, no skutočný prelom prišiel až po presune za veľkú mláku. Zastávka na Kanárskych ostrovoch ho síce čiastočne zocelila, no americká univerzitná realita mu doslova vyrazila dych. Poslucháči sa dozvedia, aký priepastný rozdiel panuje v starostlivosti o hráčov.

„Majú najnovšie technológie. Tam vám merajú každý jeden kôš, aký je uhol strely... Majú v tom senzory, takže všetko je tam tip-top,“ uvádza Vladimír Brodziansky.

Balkánsky fanatizmus a ázijská izolácia

Vladimír Brodziansky si počas svojej bohatej kariéry obliekal dresy v tej najvyššej európskej spoločnosti. V podcaste farbisto opisuje svoje pôsobenie v srbskom Partizane Belehrad, kde zažil nefalšované balkánske peklo počas slávnych derby zápasov proti Crvenej Zvezde.

Vášeň až fanatizmus tamojších priaznivcov je podľa jeho slov niečo, čo si bežný našinec len ťažko dokáže predstaviť, pričom v hale bolo cítiť obrovskú energiu hraničiacu s nenávisťou. Nevynechal ani hodnotenie španielskej ligy, ktorú považuje za suverénne najkvalitnejšiu v Európe.

Úplne odlišnú kapitolu jeho profesionálneho života predstavuje nedávne pôsobenie v Ázii. S úsmevom, no úprimne spomína na špecifiká angažmánov v Číne a na Taiwane. Poslucháčom priblíži, aké náročné je fungovať v prostredí, kde pretrváva obrovská jazyková bariéra.

„Je problém dorozumieť sa aj na letiskách alebo hoteloch. V reštauráciách je väčšinou maximálne jedna osoba, ktorá rozpráva anglicky,” pokračuje Vladimír Brodziansky.

Budúcnosť slovenského basketbalu

Súčasťou pútavého rozprávania je aj pohľad na domáci basketbal. Skúsený pivot pozitívne vníma stúpajúcu úroveň slovenskej ligy, pričom vyzdvihol prácu viacerých tradičných klubov. Rovnako sa dotkol svojej pozície v národnom tíme, kde sa plynule presunul do roly mentora pre nastupujúcu generáciu mladých talentov.

Ak chcete zistiť, ako si spomína na letnú ligu NBA, ako vníma prácu so zahraničnými trénermi a čo odkazuje mladým hráčom, neváhajte. Pustite si celú epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk a ponorte sa do inšpiratívneho príbehu muža, ktorý to dotiahol medzi elitu.

Povolanie hokejového arbitra patrí k tým najnevďačnejším, no on sa s ním popasoval svojím vlastným, nezameniteľným štýlom. Úspešný slovenský čiarový rozhodca Šimon Synek prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s úsmevom i vážnosťou porozprával o svojich náročných začiatkoch, pádoch na ľade, ale aj o tvrdej kritike a zákulisnej politike na medzinárodnej scéne.

Málokto o ňom vie, že k pruhovanému dresu sa dostal z pragmatických dôvodov. Ako sám otvorene priznáva, k dráhe arbitra ho priviedlo zistenie, že v hráčskej kariére to do vysnívanej zámorskej NHL nedotiahne, a tak hľadal spôsob, ako pri hokeji ostať a zarobiť si popri štúdiu. Jeho prvé kontakty s píšťalkou pri mládežníckych kategóriách boli sprevádzané obrovskou trémou, no postupne si vybudoval imidž extrovertného rozhodcu, ktorý dokázal napäté situácie na ľade vyriešiť prehnanou, no účinnou gestikuláciou.

Namiesto toho, aby sa pred obrovským tlakom schovával, rozhodol sa pozornosť a emócie strhnúť priamo na seba. „Hráči len pozerali, či som sa zbláznil, no v ďalšom priebehu mi už dali pokoj, lebo si povedali, že som magor,“ usmieva sa pri spomienke na svoj netradičný prístup k zvládaniu vybičovaných emócií.

Diskusia sa prirodzene preklopila aj k sporným momentom, ktoré mužom v pruhovanom neraz nedajú spávať. Šimon Synek detailne opísal vypäté finále juniorského šampionátu medzi Kanadou a Ruskom, kde puk zasiahol kameru na plexiskle, no vylúčenie napokon neprišlo. Ešte emotívnejšie však spomína na nešťastný neodpískaný ofsajd z majstrovstiev sveta v zápase Česka proti Kanade, ktorý sa s ním niesol veľmi dlho a výrazne ovplyvnil jeho ďalšie medzinárodné nasadzovanie.

Práve tento inkriminovaný moment bol podľa jeho slov len vrcholom ľadovca a dôsledkom obrovského vyčerpania a dlhodobého tlaku, s ktorým sa musel u našich susedov vyrovnávať. „Prišiel som k novým inštruktorom, ktorí mi hneď dávali najavo, že mi ukážu, že nie som taký dobrý, ako si o sebe myslím. Celý rok som pískal v Česku a neustále mi dávali pocítiť, že som Slovák a do ich ligy vôbec nepatrím,“ opisuje trpkú skúsenosť a nehostinné podmienky.

Presah mimo hokejového prostredia ponúka jeho úspešný podnikateľský príbeh vo svete fitnes. Využil svoju povahu, ktorá ho vždy hnala robiť veci úplne inak ako ostatní, a rozbehol modernú sieť fitnescentier. V nich dokonca sám pôsobí v úlohe dídžeja a prináša na náš trh americké koncepty či stroje, ktoré by ste v iných posilňovniach hľadali márne.

Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a otvorený pohľad do sveta mužov s píšťalkou, o ktorom fanúšikovia na tribúnach tušia len málokedy. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá si prešla od žiackych súťaží až na najvyšší vrchol, a dozviete sa aj to, prečo na ľade v Nitre nekontrolovane vletel priamo do klbka hráčov.

ŠK Slovan Bratislava je po dvoch rokoch opäť v Lige majstrov! Úspech klubu, celého slovenského futbalu i trénerského nováčika Yayu Tourého v najnovšej epizóde podcastu Okom odborníka na ŠPORT.sk analyzuje dlhoročný futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Dlhé roky patril k najvýraznejším postavám a najobávanejším strelcom našej najvyššej domácej súťaže. Svoje najúspešnejšie obdobie zažil ako ofenzívny líder MFK Dukla Banská Bystrica a po legionárskej anabáze v maďarskom MTK Budapešť sa toto leto opäť vrátil domov pod Urpín. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie slovenský útočník Róbert Polievka.

V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátorom Muťom poodhalil nielen náročný vstup Banskej Bystrice do novej sezóny, ale aj svoje hlboké vnútorné prežívanie reprezentačných zápasov. Špeciálnou témou bol aj jeho neuskutočnený prestup do bratislavského Slovana či úsmevná príhoda o tom, ako sa z nevinnej kabínovej narážky stal virálny fenomén na celom Slovensku.

Návrat domov si skúsený zakončovateľ predstavoval inak. Mužstvo v úvode ročníka doplácalo na rozbitú letnú prípravu plnú zranení, čo vyústilo do série prehier a predčasného konca hlavného trénera. Ako banskobystrický patriot a cenná posila cíti obrovskú zodpovednosť, no zároveň otvorene hovorí, že futbalový život na Slovensku je veľkou drinou. Fanúšikovia totiž na tribúnach často vidia len platy hráčov, no nevidia už celoživotné obety a neistoty, ktoré so sebou tento šport prináša.

Atmosféru v tíme navyše nedávno zbytočne narušil únik internej komunikácie, keď kapitán adresoval obrancom uštipačnú, no vyslovene žartovnú poznámku. „Snažili sme sa len odľahčiť situáciu, tak som nášmu stopérovi Ľubovi povedal, že keby udržali vzadu nulu tak ako my vpredu, máme dva body a nikto nám nič nepovie,“ vysvetlil incident, na ktorý sa ho následne prekvapivo pýtali aj cudzí ľudia na čerpacej stanici.

Značná časť debaty sa točila aj okolo jeho kariérnych krokov. Klenot domácej súťaže priznal, že ostro sledovaný a napokon neuskutočnený prestup do Slovana Bratislava s odstupom času neľutuje, pričom chápe, že banskobystrický majiteľ potreboval z transferu peniaze ihneď a nie v dlhoročných splátkach. Témou, ktorá ho však vnútorne stále najviac hryzie, je pôsobenie v národnom tíme. Napriek obrovskej drine a dôležitej čiernej práci na hrote útoku totiž nedokázal v najcennejšom drese streliť vytúžený gól.

Hoci za Slovensko nastupoval v dôležitých dueloch a čelil aj hviezdam na čele s Cristianom Ronaldom, strelecká smola ho napokon pripravila o účasť na majstrovstvách Európy v Nemecku. „Pred každým jedným zrazom som si hovoril, že to už musím konečne zlomiť, lebo ak to nezlomím, pôjde to so mnou ďalej. Úprimne ma to stále veľmi mrzí, pretože hoci som tam odrobil penzum práce, na hrotového útočníka sa bude vždy pozerať len cez góly,“ priznal úprimne čerstvý tridsiatnik.

Róbert Polievka v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal okrem iného aj na to, aké to bolo vymeniť si dres s hviezdnym Joaom Cancelom po ťažkom zápase proti Portugalsku, prečo by v prípade lukratívnej ponuky z exotiky neváhal ani sekundu, ako sa vyrovnával so zahodenou stopercentnou šancou proti Žiline, či z akého dôvodu ho momentálne neteší dianie v jeho obľúbenom anglickom Liverpoole.

Podľa najnovšieho modelu agentúry IPSOS pre Denník N drží Progresívne Slovensko tesný náskok so ziskom 18,1 % pred druhým Smerom, ktorý má 17,9 %. Agentúra NMS zasa namerala PS 19,2 % a Smeru 16,5 %. Štátny Infostat však poradie otočil a víťazom by sa podľa neho stal Smer s 20,3 % pred PS s 18,7 %.

Nejde pritom len o štatistický šum. Vážený Volebný barometer Aktuality.sk ukazuje, že PS postupne stratilo svoje maximá a ich skalné jadro sa zmenšilo z 13 na 9 percent. Naopak, Igor Matovič chytá druhý dych s 26-percentnou dôverou u najmladších voličov a Hlas v meraniach NMS padá na dno k 5,9 percenta.

V najnovšom vydaní podcastu Aktuality.sk sa s analytikom a sociológom agentúry IPSOS Romanom Pudmarčíkom pozrieme na to, kam sa strácajú voliči lídrov, čo robí s náladami spájanie strán a či nás po ďalších voľbách čaká pat.

Kríza s nedostatkom a extrémnymi cenami hardvéru nepoľavuje, práve naopak. Masívne zdražovanie pamäťových čipov vymazalo dve dekády zlacňovania, technologickí giganti vstupujú na nové trhy a Čína napriek západným embargám hlási veľké úspechy.

Svetové ceny pamäťových čipov používaných v počítačoch a ďalšej technike, DRAM a NAND flash, stúpli od začiatku roka 2024 o neuveriteľných 400 %. To sa priamo premieta do cien konzol a grafických kariet.

Kým Nvidia chystá vlastný procesor RTX Spark pre počítače, Elon Musk ohlásil výstavbu gigantickej továrne Terafab. Čína navyše obchádza embargá vlastnými litografickými strojmi a Slovensko buduje vzdelávanie v oblasti polovodičov.

O tom, čo všetko to znamená pre bežného zákazníka a akú rolu v tom zohráva Slovensko, sa v novom diele podcastu SHARE Chipcast rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár. K vybraným témam sa tiež vyjadrí garant výskumu Slovenského čipového kompetenčného centra, profesor Martin Weis zo Slovenskej technickej univerzity. Slovenské čipové kompetenčné centrum je partnerom tohto podcastu.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

Digitálne euro už nie je len teoretický koncept na papieri. Prichádza aj na Slovensko. Do testovania sa zapojí Národná banka Slovenska a Tatra banka cez pilotný projekt. Euro, aké poznáme dnes, prejde v nasledujúcich rokoch zrejme najväčšou zmenou od jeho zavedenia. Prečo vlastne potrebujeme nejaké iné, digitálne peniaze, keď dnes všetci pohodlne platíme mobilmi či hodinkami? Realita je taká, že ak by sa dnes len dve americké firmy Visa a Mastercard nahnevali a vypli svoje systémy, v Európe by vôbec nefungovala bezhotovostná platba. Aby sme lepšie pochopili, čo nás čaká, pozvala som si do nášho európskeho videopodcastu šéfa ekonomického oddelenia Aktuality.sk Martina Odkladala.

Počúvate videopodcast Európa, ktorý vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom. Víta vás Frederika Lodová.

Ako vyzerá každodenný život v ukrajinských mestách pod neustálou hrozbou útokov a ako sa nálada v krajine zmenila od začiatku ruskej agresie? V novej epizóde podcastu Aktuality nahlas sa moderátor Jaroslav Barborák rozpráva s aktivistom z iniciatívy Mier Ukrajine Davidom Selyemom, ktorý na Ukrajine osobne pomáha priamo v ohrozených oblastiach. Dozviete sa, ako konkrétne pomáha slovenská občianska spoločnosť prostredníctvom zbierok na život zachraňujúce turnikety či iniciatívy Miska solidarity v ostreľovanom Charkove. Vypočujte si otvorený rozhovor o únave z vojny, limitoch diplomacie, ale aj o neobyčajnej osobnej ceste úspešného hráča pokru k nezištnej pomoci na fronte.

Tradičné fóra kolabujú pod tlakom nových agentov, kým technologickí giganti zúfalo skupujú dáta.

Kým sa programátori učia fungovať v ére po kolapse Stack Overflow a testujú nových AI agentov, technologické spoločnosti zvádzajú neúprosný boj o tréningové dáta. Google vykupuje stovky miliónov firemných Teams správ a Amazon v Las Vegas fyzicky likviduje vzácne papierové knihy pre tréning čistých modelov.

Na druhej strane Anthropic zavádza neviditeľné vodoznaky kvôli novým európskym reguláciám a slovenskí vedci zo SAV dokazujú, že budovanie vlastných datasetov je pre našu krajinu kľúčovou šancou.

O týchto, ale aj ďalších témach zo sveta umelej inteligencie, sa rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk v novom vydaní podcastu PočúvAI.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Podcast pripravuje magazín Živé.sk .

Veterné elektrárne na Slovensku vyvolávajú ostré emócie a petície ešte skôr, než sa vôbec začali masívnejšie stavať. Kým prieskumy verejnej mienky ukazujú silnú podporu verejnosti, pri verejných prerokovaniach často víťazia obavy a neopodstatnené mýty šírené aktivistami.

Aké sú reálne negatíva a technické pozitíva veternej energetiky, ako funguje komunitná energetika a prečo nám v blízkej budúcnosti nebude stačiť len naše tradičné jadro?

O týchto témach sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s expertom na energetiku a obnoviteľné zdroje Liborom Lázničkom.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Tento podcast vznikol s podporou medzinárodnej siete Science+, ktorá podporuje medicínsku a vedeckú žurnalistiku bez dezinformácií v strednej a východnej Európe.

Do pozornosti dávame aj článok: https://zive.aktuality.sk/clanok/5mI4TzO/naozaj-potrebujeme-veterne-parky-hrozi-obrovsky-omyl-varuju-odbornici/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Z volieb sa nám stala Superstar, no niektorí politici by radšej mali byť len influencermi. Napríklad taký Richard Glück by sa tým možno uživil lepšie ako v Smere, hovorí komik Tomáš Hudák. Prečo sa nikto v miestnosti nesmeje na návrhoch Lukáša Machalu? Hudákov román Amerikáni sa drží na popredných priečkach predajnosti a podľa autora je aktuálny aj preto, že aj dnes mladých Slovákov viaceré faktory vyháňajú do zahraničia. Najhoršie je, keď sa vrátia a potom ich donútime odísť znova, lebo ich zo západu donesené vedomosti a novoty tu zhadzujeme a tvárime sa ako keby sme na Slovensku mali najlepší recept na život.

V podcaste s Tomášom Hudákom sa dozviete:

– od 1. minúty – že Martinu Šimkovičovú poznal ako kolegyňu a už vtedy mala zvláštne prejavy a nechuť ísť do hĺbky;

– po 3:00 – či sa ministerka kultúry za seba hanbí;

– od 4:45 – že útek šéfa FPÚ je detská reakcia nekompetentného človeka;

– po 7:00 – že reči ministerky o Beethovenovej sú nezmyselné;

– od 8:10 – či je populárne robiť zle a nehanbiť sa za to;

– po 9:30 – že politici sa správajú ako influenceri, aj keď platíme ich za niečo iné;

– od 11:00 – ako sa Martina Flašíková nezastáva svojich ľudí a správa sa ako Machalova podriadená;

– po 12:00 – prečo sa nikto nesmeje na rečiach Lukáša Machalu;

– od 14:00 – ako na FPÚ panuje atmosféra strachu a pomsty;

– po 15:45 – že FPÚ rozdeľuje smiešne malý balík peňazí, a v skutočnosti ide o to robiť ľuďom zle;

– od 19:00 – ktorí politici sú najsmiešnejší;

– po 20:00 – ako si politici neuvedomujú svojú vlastnú malosť;

– od 21:30 – či by mali politici odhaľovať svoju vlastnú hlúposť;

– po 23:00 – že z volieb sa stala Superstar, no taký Richard Glück by mal byť len influencerom;

– od 26:00 – či by politické strany mali mať svojich komikov;

– po 27:45 – že autoritárske režimy rušia humoristov, ale u nás sú najlepším zrkadlom politiky;

– od 30:00 – ako STVR zrejme nenájde tvorcov satiry, lebo humor musí byť slobodný;

– po 31:00 – prečo televízie nemajú chuť robiť satiru a internet je džungľa;

– od 32:00 – ako v satirickej relácii v rozhlase nehovoril všetko, čo sa mu zachcelo;

– po 34:00 – ako STVR nevie predať storočnicu rozhlasu a 70. výročie televízie;

– od 38:30 – že naša generácia sa rozhoduje o tom, či emigrovať zo Slovenska podobne ako naši predkovia Amerikáni;

– po 40:00 – že by sme mali prestať byť zahladení do seba;

– od 41:00 – ako slovenskí Amerikáni, ktorí sa vrátili, boli nositeľmi progresu;

– po 42:00 – ako naspäť na dedine sa cítili vykonerení a podobná vec sa deje aj teraz;

– od 43:00 – že keď nám mladí ľudia, ktorí sa vrátli zo zahraničia, odídu druhýkrát, tak sme ich už úplne stratili;

– po 45:00 – že slovenskí migranti v USA boli tiež kriminálnici;

– od 48:00 – že na myšlienke, že na Slovensku vieme všetko najlepšie, niečo nehrá;

– po 49:00 – kde môžu ľudia vidieť Tomáša Hudáka a jeho tvorbu.

Nadobudol štyri rodinné domy, sedem bytov, pozemky a vilu v Bulharsku. Šéf Ľudovej strany Naše Slovensko Marián Kotleba získal toto portfólio nehnuteľností bez jedinej hypotéky. Bývalý poslanec národnej rady zároveň prelial tri milióny eur zo štátnych peňazí na iné účty.

Neodpovedá však, komu konkétne financie poslal. Zaplatil Marián Kotleba za viac než nedať nehnuteľností štátnymi peniazmi?

V dnešnom podcaste sa o nových zisteniach budeme rozprávať s politickým redaktorom Tomášom Kyseľom.

Podcast pripravila Frederika Lodová

Nešťastný debut Samuela „Piráta“ Krištofiča v RFA, prestup Lucie Szabovej do UFC, Martin Kozák na prahu najprestížnejšej organizácie, pribrzdená kariéra Vojta Barboríka či návrat legendárneho Vladimíra „Draculu“ Moravčíka. Aj to boli témy Staredownu na ŠPORT.sk s legendárnym trénerom Iljom Škondričom a bývalým šampiónom Oktagonu Ronaldom Paradeiserom.

Slováci pred dvoma rokmi viedli prvý tím na svete, ktorý dokázal z lietadla pozorovať rozpad družice v atmosfére za denného svetla. Teraz sa na tento unikátny a technologicky náročný experiment chystajú opäť. V priebehu niekoľkých dní odpozorujú zánik hneď dvoch satelitov ESA.

Hovorili sme so Slovákmi, ktorí vedú medzinárodný výskum zameraný na vesmírny odpad a jeho správanie pri návrate do atmosféry. O tom, ako vyzerá naháňanie padajúceho satelitu z paluby business jetu nad Tichým oceánom, aké dáta prináša takýto unikátny projekt a prečo je dôležitý pre vývoj budúcich družíc, sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s Matejom Zigom, vedúcim výskumu a vývoja v Astro Solutions.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

TIP: Ďalšie podrobnosti k téme prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/g23oygK/padnu-nam-raz-stare-satelity-na-hlavu-slovaci-chystaju-unikatnu-misiu/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Najvyššia slovenská futbalová liga sa dostala už do svojho 5. kola od začiatku novej sezóny 2026/27 a uplynulý víkend priniesol niekoľko veľmi zaujímavých okamihov. O všetkom podstatnom sme sa porozprávali v 98. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, v ktorej sme debatovali s bývalým ligovým útočníkom Matúšom Marcinom.

Svojho úvodného triumfu po návrate do Niké ligy sa dočkal nováčik MFK Dukla Banská Bystrica, keď vo veľmi dôležitom regionálnom derby uspel na pôde trápiaceho sa MFK Ružomberok. Rovnako sa dočkali plného bodového zisku Michalovce, no na tento víkend rozhodne nebudú spomínať v najlepšom FK Železiarne Podbrezová a AS Trenčín. Obidva celky totiž zažili polčas hrôzy v podobe nepríjemného debaklu.

Futbalisti Slovana Bratislava sa už nemôžu popýšiť nepriepustnou obranou, keďže inkasovali svoj prvý gól v sezóne a paradoxne im ho vsietil ich bývalý hráč Filip Lichý v súboji s FC Košice. Veľký šláger na východe republiky priniesol aj niekoľko negatívnych obrázkov, ale aj výrok trénera Yayu Tourého: „Myslím si, že je to prvýkrát, čo som sa bál o výsledok, odkedy som sem prišiel.“

Aj o tom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 98. epizóde podcastu Kam si to kopol?, do ktorej prijal pozvanie bývalý skvelý ligový útočník Matúš Marcin.

Prípitok Richarda Sulíka zo svadby jeho syna, kde označil neprávoplatne odsúdeného extrémistu Daniela Bombica či poslanca Smeru Erika Kaliňáka za „v pohode ľudí“, vyvolalo ostrú vlnu kritiky. Od zakladateľa SaS sa dištancujú bývalí kolegovia a otázny je aj postoj jeho dlhoročnej spojenkyne Jany Bittó Cigánikovej.

V podcaste odpovedajú: Frederika Lodová, ktorá vysvetľuje fakty a pozadie celého incidentu a zhrňuje reakcie politickej scény vrátane bývalých kolegov z SaS a Martin Sliz šéf politického oddelenia Aktuality.sk, ktorá komentuje konanie Richarda Sulíka.

Podcast pripravil Marek Biró

Adolf Slamka zažil ako dieťa na vlastnej koži hrôzy vojny. Rodičia sa starali o zraneného ruského dôstojníka, ale bývali u nich aj 12 nemeckí vojaci. Počas základnej vojenskej služby bol nasadený v potláčaní Maďarského povstania v roku 1956. Po vojne pracoval celý život v lese, sprevádzal pri poľovačkách významné osobnosti. Pri prácach v lese s kolegami vyzbierali viac ako 20 vriec kostí a lebiek mŕtvych partizánov a vojakov.

Viktor Vlk v najnovšom rozhovore hovorí o zákulisí príprav najväčšej tuningovej výstavy na Slovensku, ktorá sa bude konať v septembri v bratislavskej Inchebe. Zaujímala nás legálnosť úprav.

Aký je rozdiel medzi kustomom a tuningom? Podľa toho, čo hovorí Viktor Vlk v novom rozhovore, v podstate žiadny. Historicky sme si zvykli označovať ako kustomy tuningy amerických áut. Tamojšia komunita si takto upravené automobily vysoko cení a často mávajú podstatne vyššie hodnoty, ako veterány v dokonalom stave, hovorí Vlk a poukazuje na to, že v Európe je to obyčajne naopak.

Moderátor sa v rozhovore pýta aj na to, prečo organizátor najväčšej výstavy vytuningovaných vozidiel privolal na pomoc francúzskeho herca Samyho Naceriho známeho z filmov TAXI a koľko stojí účasť Vina Diesela. Hollywood je pre nás zatiaľ v tomto kontexte zatvorený, hovorí Vlk, ale do budúceho ročníka pripravujeme niečo veľké, tvrdí.

Výstava Kustom City sa bude konať 19. a 20. septembra 2026 v bratislavskej Incheba Expo Bratislava a popri pútavej expozícii v interiéri aj exteriéri ponúkne mimoriadny program pre celé rodiny s malými deťmi.

Prevažná časť rozhovoru sa týka samotného vylepšovania áut, legálnosti týchto úprav na Slovensku a v zahraničí, ako aj samotnej klientely tejto špecifickej služby.

Motoristickým podcastom portálu Autobazar.EU sprevádza motoristický novinár Erik Stríž.

Na stand-upový kurz sa prihlásila, keď žila v Sydney, v New Yorku si vyskúšala vystúpenia open mic a vystupovala aj v Belgicku. Slovenský stand-up podľa nej za americkým nezaostáva.

Diana je slovenská stand-up komička a členka zoskupenia Silné reči, ktorá si získala publikum svojou bezprostrednosťou a otvorenosťou. Hoci sa vo svojich jedenástich rokoch odsťahovala s rodinou do Belgicka, po pätnástich rokoch v zahraničí sa v roku 2021 rozhodla vrátiť na rodné Slovensko.

Mala pritom ideálnu príležitosť zostať žiť v zahraničí - stihla študovať v Škótsku aj v austrálskom Sydney, kde vôbec prvýkrát privoňala k svetu profesionálneho humoru. Nakoniec však podobne ako jej predkovia život v zahraničí vymenila za jediné miesto, ktoré kedy volala domovom.

V rozhovore otvorene opisuje svoje začiatky, vrátane náročných vystúpení v New Yorku, kde komici často hrajú bez divákov len pre iných komikov. Hovorí o pocite domova, ktorý zažila len na Slovensku a potrebe búrať mýty a predsudky o tom, ako by sa mala slušná žena správať. Divákov rozosmieva témami zo života, slovenskú standupovú scénu kvalitatívne zaraďuje na úroveň americkej a hovorí aj o témach, ktoré bežne v spravodajskom podcaste nerozoberáme.

Vypočujte si piatkový diel podcastu Aktuality.sk.

Hokejové leto prinieslo na slovenskú scénu viacero trénerských zmien, no tá pod Zoborom pútala azda najväčšiu pozornosť. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Góly z bufetu si za mikrofón k moderátorskej dvojici Marek Marušiak a Tomáš Prokop sadol Erik Čaládi, aby poodhalil zákulisie svojho príchodu na lavičku úradujúceho majstra z Nitry.

Diváci sa dozvedia, aké náročné je prebrať tím, ktorý len pred pár mesiacmi oslavoval zisk majstrovskej trofeje. Erik Čaládi hovorí o známom športovom klišé, že vyhrať titul je ťažké, no obhájiť ho je ešte náročnejšie. Práve to vníma ako svoju najväčšiu výzvu. Nájsť spôsob, ako motivovať hráčov, ktorí už dosiahli vrchol, a posunúť ich herný prejav ešte o úroveň vyššie, keďže latka je nastavená mimoriadne vysoko.

Rozhovor sa rýchlo preklopí k špecifickému tlaku, ktorý so sebou prináša pôsobenie v rodnom meste s mimoriadne náročnou a zanietenou fanúšikovskou základňou. Mladý kouč detailne opisuje, ako sa naučil filtrovať vonkajšie vplyvy a prečo sa už vyhýba čítaniu komentárov na internete: „Mal som ‚vysokú školu‘ v Nových Zámkoch a odvtedy si myslím, že som voči sociálnym sieťam oceľový. Sústredím sa len na seba a na to, čo môžem kontrolovať.“

V diskusii vysvetľuje tiež svoje trénerské metódy a to, ako si buduje rešpekt v kabíne, v ktorej sedia aj starší a skúsenejší hráči, ako napr. veterán Branislav Mezei. Viac než na autoritu z pozície sily vsádza na vzájomnú dôveru, ktorá sa buduje postupne. Detailne rozoberá aj svoj náročný odchod z Michaloviec, kde mal s vedením rozpracovanú dlhodobú víziu, fungujúci systém a s tímom budoval silnú partiu.

Hoci to bolo pre neho jedno z najťažších kariérnych rozhodnutí, vábeniu materského klubu a obrovskej profesionálnej výzve nakoniec neodolal, pričom vníma, že ho práve takto náročné kroky formujú. „Vybral by som si ľahšiu cestu, keby som zostal, ale práve tento diskomfort a ťažšie situácie sú presne tým, čo človeka najviac posúva vpred,“ zdôraznil nový nitriansky kormidelník.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk rozobrali spolu s moderátormi aj zloženie aktuálneho nitrianskeho kádra a blížiace sa zápasy hokejovej Ligy majstrov. Erik Čaládi poodhalí, ako sa tím vyrovnáva so stratou kľúčových ofenzívnych ťahúňov, akými boli Samuel Buček či Sebastián Čederle, a prečo sa klub rozhodol ísť do ťažkej európskej konfrontácie s dvojicou mladých brankárov namiesto nákupu drahého legionára. Fanúšikov zároveň ubezpečuje, že Nitra chce naďalej predvádzať atraktívny ofenzívny hokej, ktorý bude ľudí na tribúnach baviť, aj keď občas bude treba pridať viac čiernej roboty v defenzíve.

Na záver nebude chýbať ani tradičná rubrika rýchlych otázok, v ktorej na povrch vyplávajú ďalšie pútavé zistenia z jeho života. Zistíte, prečo je podľa neho nemožné porovnávať náročnosť učenia sa maďarčiny a francúzštiny, či by si radšej vybral výbeh na Zobor alebo zjazd na bicykli bez bŕzd a po ktorom legendárnom hokejistovi by sa mal o polstoročie volať nitriansky hokejový štadión.

Španielska Ceuta čelí výraznému nárastu počtu prichádzajúcich migrantov. Na konci júla ich podľa údajov španielskej vlády dorazili za jediný deň desaťtisíce. Čo stojí za týmto náporom? Aké dezinformácie sa v súvislosti s migráciou šíria a aké môžu mať dôsledky? Téme sa venuje najnovšia epizóda podcastu Nezablúďme v bludoch, v ktorej sa moderátorka Veronika Jursová Prachárová rozprávala so šéfkou portálu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a s novinárkou Janou Čavojskou.

V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila na hoaxy, ktoré sa v poslednom období šírili v súvislosti so suchom. Podľa nich nemá ísť o následok klimatickej krízy, ale o geoinžinierstvo, chemtrails či dokonca pôsobenie zariadení podobných projektu HAARP. „V skutočnosti však ide o rádiolokátory SHMÚ, ktoré merajú dáta, ale rozhodne počasie neovplyvňujú,“ vysvetlila Frankovská.

Pri téme migrácie do Ceuty Frankovská zdôraznila, že je dôležité uvedomiť si jej geografické postavenie. Nejde o územie na európskom kontinente, ale o španielsku enklávu na severe Afriky obklopenú Marokom. „To znamená, že toto územie je síce súčasťou Európskej únie, ale nie je súčasťou Schengenu, čiže ktokoľvek sa tam dostane, musí ešte prejsť prísnou kontrolou na hraniciach Schengenu,“ uviedla. Diskutuje sa podľa nej aj o tom, koľko ľudí v Ceute naďalej zostáva. Frankovská však zdôraznila, že v čase nahrávania sa žiadny z ľudí, ktorí sa tam dostali na konci júla 2026, nedostal na európsku pevninu.

Za jeden z impulzov, ktoré spustili pohyb ľudí smerom do Ceuty, označila Frankovská videá šírené na sociálnych sieťach, najmä na TikToku a Instagrame. „Ľudia sa z nich dozvedali, že by mohli prísť do Ceuty a že by im to mohlo splniť ich sny,“ povedala.

V druhej časti podcastu novinárka Jana Čavojská upozornila, že meniaca sa realita môže viesť aj k potrebe nanovo premýšľať o tom, komu by mala patriť medzinárodná ochrana. Podľa nej stojí za diskusiu aj situácia ľudí, ktorí si v krajine, kde žijú, nedokážu zabezpečiť ani základné životné potreby.

„Ďalšou kategóriou sú klimatickí utečenci. Bola som v Senegale, kde rybárom stúpajúca hladina oceánu zaplavuje dediny a oni zostávajú bez možnosti bývania pri mori a prichádzajú o prácu. Keďže morská voda preniká aj do podzemných vôd, poľnohospodári nemajú také výnosy. Život sa tam stáva naozaj ťažkým a tí ľudia naozaj nemajú kam ísť. Teraz sa otvára otázka, či by aj takíto ľudia nemali mať právo na azyl,“ povedala Čavojská.

Čavojská zároveň spochybnila často opakovanú predstavu, že hlavným cieľom migrantov a utečencov je Európa. Podľa nej čísla medzinárodných organizácií z rôznych afrických krajín aj Blízkeho východu ukazujú, že veľká časť ľudí zostáva v susedných štátoch.

Ako príklad uviedla utečeneckú krízu v roku 2015, keď ľudia utekali najmä zo Sýrie. „Hovorilo sa, že idú do Európy, ale už nikto nepovedal, že v Turecku je 1,2 milióna utečencov. Bola to prvá krajina, ktorú mohli dosiahnuť, bola im kultúrne blízka a mnohí z nich nechceli ísť ďalej aj preto, že boli zvyknutí na svoj štýl života,“ dodala Čavojská.

„Mladým ľuďom podávate drogu a ničíte im životy,“ odkazujú americkí prokurátori Markovi Zuckerbergovi.

V kalifornskom Oaklande sa začal historický súd s technologickým gigantom Meta. Skupina štátov od neho žiada astronomické odškodné 1,4 bilióna dolárov za to, že firma mala vedome budovať ťažkú závislosť od sociálnych sietí u detí a tínedžerov.

Do zákulisia tohto prelomového procesu, ktorý mnohí prirovnávajú k ťaženiu proti tabakovému priemyslu, sme sa v dnešnej epizóde podcastu pozreli so zahraničnopolitickou redaktorkou Aktuality.sk Barborou Libayovou. V rozhovore približuje svedectvá bývalého manažérov z prostredia Facebooku aj to, prečo firma podľa interných dokumentov vnímala mladých používateľov len ako produkt na maximalizáciu zisku.

O digitálnom rádiu na Slovensku sa hovorí už viac ako desaťročie, no zdá sa, že sa konečne blížime k reálnemu spusteniu.

Kým okolité krajiny ako Česko či Rakúsko už naplno využívajú komerčné multiplexy, Slovensko doteraz zaostávalo. Regulátor však úspešne skoordinoval dve celoplošné siete a prechod na moderný štandard DAB+ je bližšie než kedykoľvek predtým.

Hoci dnes mnohí z nás počúvajú hudbu cez Spotify, mobilný internet či podcasty, klasické rádiá majú stále svoje pevné miesto – najmä v autách či domácnostiach, kde ľudia preferujú pohodlie bez nutnosti výberu obsahu.

Čo prinesie prechod na digitálne vysielanie, prečo FM pásmo narážalo na svoje limity a aké sú plány komerčných a verejnoprávnych vysielateľov? O tejto téme sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

TIP na súvisiaci článok: https://zive.aktuality.sk/clanok/PzPAlk3/slovensko-caka-velka-zmena-v-radiach-stat-uz-rozbehol-cely-proces-moze-priniest-desiatky-stanic/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Rusko bude ako Severná Kórea a Európa v lepšom scenári aj s Ukrajinou ako Južná Kórea. Tak predikuje vojenský analytik Vladimír Bednár vývoj vojny. Nikto a nič ju nevyhrá, ale konflikt zamrzne a na desiatky rokov rozdelí Európu na dva nepriateľské tábory, ktoré budú zbrojiť. Obrana našich letísk pred ruskými dronmi sa ukázala ako deravá a aktuálne sledujeme zvrat vo vojne, ktorá sa mení z dronovej na raketovú.

V podcaste s Vladimírom Bednárom sa dozviete:

– od 1. minúty – že Rusi dronovými útokmi na letiská eskalujú konflikt a boli sme veľmi blízko katastrofy;

– po 2:00 – prečo Rusi útočia na európske letiská;

– od 4:00 – že by sme mali na Rusko rovnakým spôsobom útočiť aj my;

– po 7:45 – prečo je technicky náročné chrániť letiská a hrozba sa nedá úplne odstrániť;

– od 9:00 – že slovenská dronová stena nie je ešte ani na papieri;

– po 11:00 – či sledujeme zásadný zvrat vo vojne a zmenu z dronovej na raketovú vojnu;

– od 16:00 – že obetí bude ešte viac a to aj civilných a že je nebezpečnejšie cestovať na Ukrajinu, aj keď nie oveľa;

– po 17:00 – či je alebo nie je zločin strieľať na sklady eshopov;

– od 20:00 – že v modernej vojne je 20 percent zásahov omylom;

– po 22:00 – že aktuálny priebeh vojny diktuje Ukrajina;

– od 23:00 – či bude opäť problém s ukrajinským obilím a či je cieľom nás rozhádať;

– po 26:00 – že táto vojna nemá rýchly koniec a rokovať o mieri je nezmysel;

– od 28:00 – či by Rusku pomohla mobilizácia ďalších státisícov mužov do armády;

– po 31:30 – či Putinovi musí záležať na vlastnej popularite, ak vie falšovať voľby;

– od 34:00 – že po Putinovi by prišiel líder jemu podobný;

– po 35:30 – ako sa Rusko stáva Severnou Kóreou, tretia svetová vojna už bola, a my sme už vo štvrtej;

– od 37:00 – ako bude vyzerať naša budúcnosť v najbližších desaťročiach;

– po 39:00 – že Rusko sa militarizuje a ešte nevyčerpalo svoju kapacitu zbrojiť.