Podcasty Aktuality.sk

Slovenská televízia a rozhlas (STVR) spúšťa vlnu prepúšťania, ktorá zasiahne 60 zamestnancov naprieč celou inštitúciou. Podľa zistení Aktuality.sk sa na finálnom zozname „nadbytočných“ ocitli aj kľúčoví kritici súčasného manažmentu a členovia štrajkového výboru. Vedenie využilo neštandardne skrátenú lehotu Úradu práce a výpovede môže začať doručovať už tento piatok.

RTVS sa v júli 2024 premenila na STVR. Vedenie Martiny Flašíkovej odvtedy čelí kritike za rušenie relácií, stopnuté reportáže a údajný vplyv politických nominantov v Rade STVR. Aktuálne inštitúcia prepúšťa 60 ľudí, primárne kritikov a lídrov štrajkového výboru. Viac o „čistkách” povie redaktorka Frederika Lodová, ktorá tému dlhodobo sleduje a dnes prinesie informácie o finálnom zozname prepustených.

Vojna na Ukrajine sa zmenila na sofistikované „dronové safari“, kde je človek lovnou zverou a smrť je dennou rutinou. Na vojnu sa nedá zvyknúť a ak by sme to chápali, museli by sme zásadne zmeniť naše správanie sa, tvrdí dokumentaristka Viera Dubačová. Ako vnímajú svet deti, pre ktorých sa raketové útoky stali súčasťou bežného dňa?

Ukrajina v roku 2026 už dávno nie je tou Ukrajinou akou bola vo februári 2022, keď Vladimír Putin spustil svoju vražednú mašinériu. Štyri roky medzi ruinami a smrťou. Tisícky mŕtvych, tisícky zranených a tisícky a tisícky pozostalých či traumatizovaných obetí, úplne zničené mestá - ba dokonca celé regióny, no a koniec tohto krvavého pustošenia? Ten je stále kdesi v nedohľadne.

Krajina, kde sa zvyk na smrť stane akousi každodennou rutinou, ale dá sa vôbec zvyknúť na vojnu? Ako vnímajú svet ľudia, pre ktorých sa raketové útoky stali súčasťou rannej rutiny, kde berú silu a nádej v tom žiť a čo si vlastne oni sami želajú - pre seba i pre svoju krajinu? A vôbec, ako sa dá žiť v krajine vojny, najmä deťom a ženám?

Vojna je to najodpornejšie a najkrutejšie ľudské zlo, ktoré človek človeku páchať a brániť sa tomu môžeme iba odvahou a zbavením sa strachu. Každý jeden z nás musí v tomto prekročiť svoj tieň, odkazuje nám Viera Dubačová.

Dokumentaristka Viera Dubačová už celé štyri roky prináša obraz bojujúcej i krvácajúcej Ukrajiny, krajiny kde sa odhodlanie prežiť a zachrániť si domov - i blízkych, denno-denne bije s únavou i ľudským, ako aj materiálnym vyčerpaním.

Dnes je to čoraz viac o stále sofistikovanejších spôsoboch ako zabíjať ľudí. Žiť tam je nesmierne ťažké, na vojnu sa proste zvyknúť nedá. Je až šialené, ako to tu my – na Západe, nedokážeme pochopiť, hovorí pre Aktuality Viera Dubačová.

Sledujete Ráno Nahlas, dnes s režisérkou a aktivistkou Vierou Dubačovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V spoločnosti sa mužská sila často meria schopnosťou zatnúť zuby a vydržať. Villiam Gabria však prichádza s radikálne odlišným posolstvom. Ako zakladateľ občianskeho združenia weLive, prvej mužskej pacientskej skupiny na Slovensku, búra mýty o tom, že požiadať o pomoc je prejavom slabosti. Práve naopak.

V prostredí, kde o onkologických diagnózach muži často hovoria len potichu alebo vôbec, weLive vytvára bezpečný priestor pre život s hodnotami a vzájomnú podporu. Dnes sa budeme rozprávať práve o tejto podpore a hodnotách.

V rozhovore sa dozviete:

- Čo bolo hlavným spúšťačom na vznik pacientskej organizácie zameranej na mužské zdravie;

- ako majú muži vedieť, že preventívna prehliadka nebola vykonaná správne;

- čo je v komunikácii s pacientom najdôležitejšie, ako byť empatický a zároveň neublížiť;

- ako by mal po vyliečení vyzerať návrat do bežného života.

Prémiový výrobca áut nám ponúkol na test jazdený model EQS SUV s nájazdom 70-tisíc kilometrov. Zaujímal nás najmä stav auta a batérie po diagnostike. Že bude kapacity ešte viac ako v čase výroby sme ale nečakali.

Tri roky a 70-tisíc najazdených kilometrov sú dosť dlhá doba a vzdialenosť na to, aby sa začali prejavovať nedostatky aj luxusného vozidla. Napríklad môžu vznikať vôle na nápravách, začínajú sa ozývať tyčky stabilizátora alebo silentbloky, karoséria začne strácať tuhosť a pri výjazde na obrubník vŕzga, môže sa spomaľovať infotainment alebo už nedisponovať pôvodnými funkciami z dôvodu vypršania prvých licencií. Mnohé automobily, najmä tie s koženými a plastovými interiérmi, zasa začínajú práve po troch rokoch aktívnej prevádzky vykazovať prvé materiálové nedostatky, vŕzgať či prichádzať o svoju pôvodnú povrchovú textúru.

V prípade elektromobilov sa pridáva ďalšia a oprávnená obava o trakčný akumulátor. Na internete nájdete tisícky a tisícky vyjadrení, že po pár rokoch majú tak zdegradované batérie, že sa prakticky nedajú využívať a auto patrí čoskoro do šrotu. To nám medzičasom vyvrátil technologický novinár René Hubinský v podcaste Autobazar.EU.

Mercedes-Benz však nie je automobilka, ktorá by ponúkala práve lacné a prvoplánové riešenia. Trakčné akumulátory sa od čias elektrickej B250e výrazne modernizovali, a tak napríklad nami testovaná EQS SUV disponuje vysokonapäťovou batériou s kapacitou až 282 Ah (108 kWh) s 10-ročnou zárukou. Zaujímavosťou je, že Mercedes-Benz v porovnaní s ostatnými výrobcami zákazníka nelimituje počtom rýchlonabíjaní. Automobilka dôveruje svojej technológii natoľko, že zákazníka nemusí obmedzovať a umožňuje mu využívať vozidlo tak, ako to skutočne potrebuje, vrátane nabíjania.

Namitestovaný Mercedes-Benz EQS 580 4MATIC SUV s rokom výroby 2023 patrí už do druhej polovice produkčného roka, a tak má mierne výkonnejší akumulátor ako rovnaký model starší o niekoľko mesiacov.

Videotest: Jazdený Mercedes-Benz EQS 580 4MATIC SUV po 70.000 km

Východiskový stav

Pohľad na špecifikáciu testovaného vozidla vyvoláva nadšenie. Vozidlo za bezmála 200-tisíc eur má azda všetko, čo čakáte od superluxusného vozidla. Sú tu masážne, ventilované a vyhrievané sedadlá, všetky elektronicky polohovateľné, auto má zrejme najvyspelejší automobilový infotainment sveta s naozaj funkčným hlasovým asistentom a vysokým apelom na funkčnú estetiku, tri obrazové plochy vzadu, opulentné priestorové pomery, no aj najvyššiu možná bezpečnosť pre posádku. Napríklad o číslo menší model EQE SUV získal v testoch EuroNCAP najvyššie možné hodnotenie bezpečnosti, zodpovedúci výsledok sa pripisuje aj väčšiemu EQS SUV.

A potom tie jazdné vlastnosti, ktoré nemožno nazvať inak ako úchvatnými. EQS 580 4MATIC SUV s maximálnym výkonom závratných 400 kW (544 koní) a krútiacim momentom až 858 Nm môže konkurovať najlepším športovým SUV na trhu.

A predsa dokáže jazdiť nevídane sofistikovane, komfortne, ticho a hladko ako guľa. Ak si ako vodič vyberiete komfortný jazdný režim a úplne vypnete rekuperáciu (pravou páčkou plus za volantom), je to skoro akoby ste jazdili Rolls-Royce. A taký dojem budú mať pasažieri vzadu.

Testovaný model disponoval pohonom, ale aj natáčaním všetkých kolies - zadné sa natáčajú štandardne o 4,5°, v testovanej verzii až 10°. Vďaka tomu je pri nízkych rýchlostiach v meste a pri parkovaní toto veľké SUV nadmieru obratné, podstatne uľahčuje parkovanie a zmenšuje priemer otáčania až o jeden meter na 11 metrov. Bez aktívneho riadenia zadných kolies by SUV s týmto rázvorom mohlo mať priemer otáčania aj viac ako 13 metrov.

Po 3 rokoch a 70 000 km

Pri aute tejto kategórie a cenovej relácie prirodzene očakávame, že po troch rokoch od výroby a viac ako dvoch rokoch aktívneho jazdenia (celkom 70 000 km) nebude vykazovať takmer žiadne známky používania. Auto si síce nevyberá svojho majiteľa, a ten môže byť nedbalý. Preto musia byť všetky materiály použité pri výrobe odolné, trvácne, bezpečné.

V testovanom EQS SUV sme si všimli mierne praskanie plastových dielov v interiéri, čo bol ešte pred pár rokmi často kritizovaný nedostatok interiérov značky. Dnes ho považujeme za vyriešený, ale táto EQS SUV sa s ním ešte stretávala. Je na mieste položiť si dve otázky: je pre nás vôbec dôležité, či bežne nekontaktné plochy po stlačení vrźgajú? A je toto nedostatok odpustiteľný pri aute s hodnotou takmer dvestotisíc eur? Odpovedzte si sami.

Keď sme si prvý raz sadli do jazdeného EQS SUV, skutočne sme nepostrehli významnejší nedostatok, ktorý by nasvedčoval o strate pôvodných vlastností. Kontaktné plochy, ako volant, madlá dverí, sedadlá, lakťová opierka a páky za volantom, to všetko vyzeralo v podstate ako nové. Nepochybne automobilka vozidlo na náš test pripravila, ale detailing nezakryje väčšie materiálové nedostatky.

Dôsledne sme kontrolovali celé vozidlo zvnútra a jediné miesto, ktoré trochu poukazovalo na predchádzajúce používanie, bola nadobudnutá patina kože napa na sedadle vodiča. Mnohí by si boli pomysleli, že to takto bolo už od výroby.

Jeden príznak opotrebovania sme ale predsa len našli. Skrytý a nenápadný, skoro nepodstatný - poškodený prešívaný okraj podlahového koberčeka, evidentne poškodený každodenným kontaktom s podrážkami. Samotný povrch koberčeka však bol bez akýchkoľvek známok používania.

Rýchlosť infotainmentu bola podľa nášho subjektívneho dojmu totožná s úplne novým Mercedesom. Naviac, fungovali tu všetky tie softvérové doplnky, ako hlasové ovládanie (v anglickom jazyku) aktivované povelom Hej, Mercedes. Hlasová asistentka vám nastaví klimatizáciu, nastaví cieľ v navigácii, zavolá na kontakt z vášho mobilu, otvorí kufrové dvere, strešné okno alebo pravé zadné okno - stačí o to požiadať. Dokonca vám povie vtip o BMW, ak si to želáte.

Bezproblémové sa ukázalo aj prepojenie s mobilným telefónom cez apku Mercedes-Benz. S ňou viete ovládať funkcie vozidla na diaľku, napríklad si nastaviť časy odjazdu pre včasné vyhrievanie alebo vychladenie auta, naplánovať si trasu s nabíjacími zastávkami alebo kontrolovať servisné intervaly aj bez zapnutia auta.

Ako vyzerá batéria elektromobilu po 3 rokoch?

Najčastejší mýtus o elektromobiloch sa týka skorej degradácie ich akumulátorov. Tento mýtus je ale postavený na reálnych základoch, pretože komerčné elektromobily prvej generácie skutočne medzičasom prišli o takú kapacitu batérií, že sú v praxi málo využiteľné, typickým príkladom je prvá generácia Nissanu Leaf.

Dnes je všetko inak, automobilky investovali miliardy eur do vývoja akumulátorov, spojili sa s autoritami v danej oblasti a trhu ponúkli podstatnejšie kvalitnejšie produkty.

Možno sa pýtate, ako k tomu prídu tí prví majitelia, ktorí priskoro prišli o hodnotu svojich áut? Tu ale nachádzame súvislosť s technologickými inováciami a ochotou do nich investovať takzvanými early adopters. Tí sú ochotní akceptovať riziká, ako to bolo aj pri prvých skladacích telefónoch s ohybnými displejmi. Zatiaľ čo prvé Galaxy ZFold majú dnes všetky popraskané displeje, aktuálny Galaxy Z Fold7 je výnimočne odolným zariadením.

Jazdený Mercedes-Benz EQS SUV prešiel testom kapacity batérie 16. januára 2026, teda iba niekoľko dní pred naším testom. Skúšky boli vykonané cez bratislavský XENTRY. Výsledky sú mimoriadne zaujímavé, najprv nás zarazili.

Auto sa na diagnostiku dostavilo so stavom nabitia 79,20 percenta. Report z diagnostiky uvádza, že maximálny počet spínacích cyklov stykačov je 500 000 to - predstavuje mechanickú životnosť fyzických kontaktov, teda koľkokrát dokážu bezpečne zapnúť a vypnúť obvod predtým, než sa opotrebujú.

HVB 1 a HVB 2 sú hlavné stykače navrhnuté tak, aby izolovali celú vysokonapäťovú batériu od zvyšku vozidla, keď je vypnuté alebo v prípade nehody.

DCB sa aktivuje len vtedy, keď auto pripojíte k rýchlonabíjačke. Musí zvládať obrovské prúdy (často stovky ampérov), preto je konštrukčne veľmi robustný.

OBC je stykač pre palubnú nabíjačku, používa sa pri pomalom nabíjaní. Keďže výkony sú tu nižšie (typicky 3,7 kW až 22 kW), býva tento stykač subtílnejší než DCB.

Po troch rokoch od výroby auta boli tieto stykače využité najviac 3 636x, pričom palubný len 113x a rýchlonabíjací stykač iba 1 585x. Ostáva teda viac ako 498-tisíc nabíjacích cyklov.

Podľa testu elektrický systém umožňuje max. prietok energie až 247,12 kWh.

Najviac nás zaujímala reálna kapacita batérie. Zatiaľ čo podľa výrobných údajov malo byť 100% 282,00 Ah, po 3 rokoch od výroby a po prejdení 68 813 km mala reálna nameraná kapacita batérie 282,17 Ah. To znamená 100,1%. Neuveriteľný výsledok, akoby kapacita batérie po 3 rokoch ešte narástla. Samozrejme, že v skutočnosti kapacita nevzrástla, len reálna kapacita bola vyššia už od výroby, než výrobca uviedol. Tieto úchýlky na úrovni desatiny percenta sú úplne v poriadku.

V praxi to znamená, že tentoMercedes v porovnaní s nominálnou kapacitou nestratil ani jediné percento kapacity. Fantastický výsledok, ktorý úplne odporuje tvrdeniam o skorej degradácii akumulátora.

Pozrite si ponuku jazdených a zánovných Mercedes-Benz EQS SUV na Autobazar.EU už od 76.900 EUR

Ako vyzerá skutočne zdravá rieka? Prečo je pre nás dôležité, aby ryby mohli voľne migrovať?

14. marca si pripomíname Medzinárodný deň akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život. Je to deň, ktorý nám pripomína, že voda nie je len energetická surovina, ale základný predpoklad zdravej krajiny.

O význame priechodnosti tokov, o slovenskom úseku Dunaja aj o vracaní života do vyschnutých ramien sme sa v podcaste EKOcaste rozprávali s expertkou na ochranu vôd Martinou Paulíkovou z WWF Slovensko.

V rozhovore sa dozviete:

- Kedy je rieka skutočne slobodná;

- či máme na Slovensku dostatok takýchto rozmanitých vodných plôch, aby všetky ryby mali možnosti, ktoré potrebujú k svojmu životu;

- prečo je migrácia pre ryby a iné vodné živočíchy otázkou života a smrti;

- čo sa stane, keď sa priehrada postaví, a čo sa stane, ak dôjde k jej demontáži.

Hokejový Martin prežíva zložité, no o to zaujímavejšie obdobie. V meste, ktoré dýcha hokejom a pamätá si slávne extraligové bitky, sa o návrat na stratené pozície snaží partia zanietených srdciarov. Priamo v centre tohto diania stojí Jaroslav Markovič. Muž, ktorý pre martinský hokej obetuje maximum, a to v absolútne unikátnej dvojrole.

V najnovšej epizóde hokejového podcastu suSPEAK si za mikrofón k moderátorskej dvojici Marek Marušiak a Rasťo Konečný sadol práve tento dlhoročný útočník a súčasný generálny manažér MHA Martin. V otvorenej debate bez servítky rozprával o realite slovenského klubového hokeja, vlastnej kariére aj o zákulisí fungovania tímu, ktorý sa snaží vrátiť na mapu extraligových miest.

Byť generálnym manažérom a zároveň aktívnym hráčom v jednej šatni prináša množstvo bizarných i komických situácií. Jaroslav Markovič to berie s nadhľadom, no priznáva, že prepínať medzi týmito dvomi rolami nie je vždy jednoduché. Ako s úsmevom poznamenal: „Mám veľmi ťažké rozhovory s manažérom večer pri víne, keď sa dokážeme veľmi ťažko pohádať. Niekedy to vyznie zle pre chlapcov a niekedy pre manažéra.”

Poslucháči sa tak z prvej ruky dozvedia, ako kabína reaguje, keď na ľad vykorčuľuje samotný „šéf”, aké náročné je manažovať tím s obmedzeným rozpočtom a aké rozhodnutia musí človek v tejto dvojrole robiť.

Rozhovor sa však zďaleka netočí len okolo seniorského „áčka” a bojov v druhej najvyššej súťaži. Ako funkcionár vidí Jaroslav Markovič veľmi hlboko aj do problémov mládežníckeho hokeja, kde podľa neho často brzdí rozvoj detí najmä tlak rodičov. V dnešnej dobe sú očakávania mnohých z nich neúmerne vysoké.

Pravý hokejový fanúšik si pri počúvaní príde na svoje aj pri spomienkach na Markovičovu bohatú hráčsku kariéru. Opora úspešnej striebornej „osemnástky” z roku 2002 spomína na draftové sklamanie, na cenné skúsenosti zo zámorskej USHL aj na slávnu martinskú éru z prelomu desaťročí.

Nechýbajú ani zaujímavé historky zo zahraničia. Svoje pôsobenie vo Francúzsku opísal s typickým humorom: „Jeden zápas za týždeň, 26 zápasov za sezónu a celý týždeň pohoda, bageta, croissant, vínko.” Obrovským kontrastom k tomuto životnému štýlu boli napríklad vybičované derby zápasy v drese Žiliny, kde musel čeliť nielen tlaku na ľade, ale aj hlasným a často poriadne šťavnatým pokrikom z tribún.

Výborná chémia medzi moderátormi a ich hosťom zaručuje, že sa pri počúvaní nebudete nudiť ani sekundu. V uvoľnenej debate sa dozviete aj to, aká je vízia martinského hokeja do budúcnosti, aké náročné je v dnešnej dobe zohnať strategického partnera a prečo sa klub snaží postupne stabilizovať svoje fungovanie. Padne aj meno slávneho odchovanca Richarda Pánika a otázka, či by si ešte niekedy mohol obliecť dres rodného mesta.

Ak hľadáte úprimný pohľad do zákulisia slovenského hokeja, doplnený o množstvo šatňového humoru a zaujímavých spomienok, najnovší diel podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Jaroslavom Markovičom by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Kampaň postavená na strachu: Ako Orbán urobil zo Zelenského hlavného nepriateľa Maďarska (videopodcast)

„Zelenského si (Orbán) vybral ako tvár, ktorá má mobilizovať práve strachom alebo nízkymi emóciami“, tvrdí Stanislava Harkotová, reportérka Aktualít na Ukrajine. Kampaň pred aprílovými parlamentnými voľbami ide do finále. „Ukrajina sa opäť stáva predmetom, ktorý má zabezpečovať hlasy práve v situácii, keď vidíme, že Viktor Orbán má súpera, ktorý ho môže reálne ohroziť“, dopĺňa.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ako strašiak Maďarov. Do tejto pozície ho stavia Viktor Orbán pred aprílovými parlamentnými voľbami. Jeho tvárou zaplavil na bilbordoch celú Budapešť. A verejnú debatu aj slovami, že on a jeho rodina sú na muške Zelenského mužov. Je vládny Fidesz mesiac pred voľbami v pozícii, že mu pomôže už len mobilizácia strachom? Prečo sa práve Zelenskyj stal jednou z nosných tém maďarskej politiky a čo to hovorí o stave kampane krátko pred voľbami?

Téma pre Stanislavu Harkotovú.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Brankársky post v najslávnejšom slovenskom futbalovom klube neznamená len chytať strely súperov. Zahŕňa aj obrovský psychický tlak, s ktorým sa musí vyrovnať každý, kto si oblečie dres Slovana Bratislava. Práve o tejto realite prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! porozprávať brankár „belasých” Dominik Takáč.

Rodák z Galanty v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom priblížil zákulisie svojho pôsobenia v klube z hlavného mesta. Prestup z konkurenčného Spartaka Trnava patril medzi najdiskutovanejšie presuny v slovenskom futbale posledných rokov a sprevádzali ho aj silné reakcie fanúšikov oboch táborov. Samotný brankár priznáva, že začiatky v novom prostredí neboli jednoduché, no dnes sa už v Bratislave cíti ako doma.

V podcaste zároveň vysvetľuje, aký veľký rozdiel vníma medzi pôsobením v menšom klube a v mužstve, ktoré je na Slovensku často prirovnávané k Realu Madrid. V Slovane sa totiž víťazstvo považuje za samozrejmosť, zatiaľ čo každá strata bodov ihneď vyvoláva kritiku.

Debata sa nevyhla ani náročnému jesennému programu spojenému s európskymi pohármi, počas ktorého tím bojoval s kolísavou formou aj zdravotnými problémami. Dominik Takáč bez okolkov hovoril o tom, ako brankár prežíva zápasy, keď naňho smeruje jedna strela za druhou, ale aj o obdobiach, keď sa tímu nedarí a každá chyba je ihneď viditeľná.

„Niekedy ma lopta doslova triafa tak, že sa jej neviem ani uhnúť, všetko ide na mňa. A potom príde obdobie, keď ani nezasvieti. Všetko sa vtedy jednoducho kazí,” opísal nevďačnú stránku brankárskeho remesla.

Zaujímavou témou bola aj jeho digitálna absencia. V čase, keď väčšina profesionálnych futbalistov komunikuje so svetom prostredníctvom sociálnych sietí, Dominik Takáč patrí k výnimkám. Vysvetľuje, že za tým nestojí odpor k technológiám, ale skôr pocit zodpovednosti voči mladým fanúšikom. „Neprišlo by mi to úplne zodpovedné. Nechcem sa tam tváriť, že toto som ja, toto robím a tu som najlepší,“ vysvetľuje svoj postoj k svetu Instagramu či Facebooku.

Okrem vážnych tém však nechýbal ani odľahčený tón. Reč prišla na atmosféru v kabíne Slovana, majstrovské oslavy či tradičné rituály, ktorými si noví hráči musia prejsť po príchode do tímu. Dominik Takáč prezradil aj to, kto v kabíne patrí medzi najväčších zabávačov a ako vyzerajú oslavy úspechov „belasých”.

Diskusia sa dotkla aj slovenskej reprezentácie, spolupráce s brankárskymi legendami či otázky, či by dal prednosť boju o záchranu v jednej z top európskych líg pred pravidelným účinkovaním v európskych súťažiach so Slovanom.

Ako sa pozerá na svoju budúcnosť, či má na stole novú zmluvu a čo všetko mu dal prestup do najúspešnejšieho slovenského klubu? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Do Mimózy prijala pozvanie jedna z najsledovanejších slovenských influenceriek Naty Kerny. V rozhovore sa dozviete, podľa akých zásad si vyberá spolupráce, ako si nastavuje zdravé hranice v pracovnom živote a prečo je pre ňu prirodzené verejne rozprávať o spoločensky dôležitých témach. Hovorila aj o cestovateľských skúsenostiach a o tom, či na Sokotre zažila nebezpečné situácie. V relácii taktiež prezradila, čo neuveriteľné sa jej nedávno stalo v Prahe.

V Mimóze s Naty Kerny sa (ne)dozviete:

1:00 – ako vzniklo jej influencerské meno „Kerny“;

2:30 – čo fantastické sa jej prihodilo v Prahe;

5:00 – kedy začala točiť vlogy;

8:00 – či sa riadi aktuálnymi trendmi;

9:20 – ako sa zvláda sústrediť na veci užitočné pre jej prácu v množstve noviniek a trendov;

10:20 – kde hľadá inšpiráciu;

14:00 – podľa akých zásad si vyberá spolupráce;

16:20 – či na všetkom pracuje sama alebo má pomocníkov;

17:35 – či vníma ostatných influencerov ako konkurenciu;

22:30 – prečo by samú seba označila za otroverta;

25:45 – ako si nastavuje hranice v pracovnom živote;

27:50 – či často cestuje sama a podľa čoho si vyberá destinácie;

30:30 – aké zážitky si odniesla zo Sokotry;

33:10 – prečo je pre ňu dôležité sa spoločensky angažovať na sociálnych sieťach;

35:30 – dokedy sa plánuje venovať influencerstvu.

V novej epizóde relácie Mimóza si môžete tentoraz užiť rozhovor so stand-upovým duom – Ivan Kostra a Šimon Ferstl. V podcaste sa dozviete, či ich niekedy zaskočil crowdwork, v čom je pre nich drsné roastovanie očistné, aj o nepríjemných zážitkoch z vystupovania na stužkovej. Počas rozhovoru prezradili, že v novom špeciáli Leniví a triezvi hľadali inšpiráciu v generačných rozdieloch, „ohrozenej“ manosfére aj vo facebookovej skupine Mäsiari Slovensko.

V Mimóze so Šimononom Ferstlom a Ivanom Kostrom sa (ne)dozviete:

3:40 – s ktorým básnikom chcela Janka porovnať Ivana;

4:25 – čo ich v najbližšom čase čaká;

8:40 – či necítia tlak, keď vystupujú ako samostatná dvojica;

9:30 – čo Šimonovi povedal Tomáš Hudák;

10:10 – ako vznikla myšlienka spoločného stand-upu vo dvojici;

11:20 – prečo sa nový špeciál volá Leniví a triezvi;

17:50 – čo sa snívalo Ivanovi po tom, čo pred spaním pozeral dokument o šimpanzoch;

21:00 – ako znášajú drsné roastovanie a či sa ich nedotkne;

24:30 – či existujú osoby, pri ktorých sa ťažko vymýšľajú roasty;

26:00 – či majú v sólových stand-upoch priestor na improvizáciu a či je improvizácia možná aj vo dvojici;

28:40 – kedy ich najviac zaskočil a prekvapil crowdwork;

30:40 – aké témy obsiahnu do nadchádzajúceho špeciálu;

32:50 – čo sa odohralo počas ich vystúpenia na stužkovej;

36:15 – aké skúsenosti majú s vystúpeniami pre firmy;

41:50 – či si nové predstavenia najprv skúšajú v súkromí.

Zo začiatku raketový vstup do súťaže, po ktorom Trnava viedla pelotón Niké ligy až do 5. kola s plným počtom bodov, no následne prišla strata formy, stagnácia výkonov a pokles v tabuľke. V Spartaku zahrmelo a nastali zmeny v realizačnom tíme. Viac sa dozviete v 69. epizóde podcastu Kam si to kopol? s Martinom Škrtelom na ŠPORT.sk.

Do jarnej časti ročníka 2025/26, ktorý štartuje už v prvý februárový víkend, vstupujú „červeno-čierni” s mladým trénerom, len 36-ročným Španielom Antoniom Muňozom a takmer nezmeneným kádrom.

S akými cieľmi vykročí úradujúci víťaz Slovnaft Cupu do rozhodujúcej polovice sezóny? Čo sa udialo počas jesennej časti, keď vedenie Spartaka predčasne ukončilo misiu českého trénera Michala Ščasného? Ako v klube vnímajú najvyššie pokuty a tresty od Disciplinárnej komisie SFZ v rámci celej ligy?

Aj o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali so športovým riaditeľom Spartaka Trnava Martinom Škrtelom v 69. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Slovenská hokejová extraliga má za sebou základnú časť a už v stredu je na programe kvalifikácia o postup do play-off. Do novej časti podcastu Trefné strieľanie si Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) pozvali hokejistu Rastislava Gašpara a prebrali s ním nadchádzajúce série medzi Spišskou Novou Vsou a Michalovcami, Liptovským Mikulášom a Zvolenom, barážové tímy Trenčín s Prešovom či víťaza základnej časti Nitru.

Beáta Jurík je podpredsedníčka európskeho výboru za Progresívne Slovensko. Donald Trump má podľa nej imperialistické chúťky rovnako ako Vladimir Putin.

V podcaste s poslankyňou Beátou Jurík sa dozviete:

– od 1. minúty – čo by odkázala ženám, ktoré si idú vziať kvet od Roberta Fica;

– po 2:30 – že je to chyba opozície, keď seniori volia Smer;

– od 4:00 – že za reakčné naratívy Generácie Z môžu influenceri aj nedostatok sexuálnej výchovy;

– po 6:00 – čo hovorí na podmienečný trest pre Daniela Bombica;

– od 8:00 – prečo ľudia tlieskajú neonacistovi;

– po 10:00 – či nás pred Robertom Ficom zachráni súdnictvo;

– od 12:00 – že márna snaha o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov nás stálo viac ako milión eur;

– po 14:00 – či stojí na strane Zelenského alebo Fica;

– od 20:00 – čo hovorí na to, že nemáme vzťahy s Poľskom, ale máme ich napríklad so Spojenými arabskými emirátmi;

– po 23:00 – že vojna v Iráne je ilegálna;

– od 25:20 – či je rozdiel medzi Trumpom a Putinom;

– po 28:00 – či má PS pro-palestínsku aj pro-izraelskú frakciu;

– po 31:00 – prečo PS kleslo v prieskumoch;

– od 32:45 – čo im vyplynulo z prieskumov, že voličom na PSkároch chýba;

– po 34:00 – aké závery si vyvodili v strane z obvinení proti Marte Šimečkovej;

– od 35:00 – prečo komunikujú rovnako ako Robert Fico;

– po 37:00 – čo manažujú v strane aj komunikáciu Marty Šimečkovej;

– od 38:00 – či Michal Šimečka bude aj volebný líder;

– po 38:30 – či sú v PS aj iné prúdy ako ten Šimečkov;

– od 41:00 – aké platformy sú v PS a či si rozumejú navzájom napríklad feministky a veriaci;

– 43:00 – koľko pohlaví vnímajú progresívci.

Toľko príprav a napokon také fiasko.

Ako dokáže súčasná garnitúra pripraviť účelový útok a účelový pamätník, zistíte v Ťažkom týždni.

Prekáža mi degradácia vzdelaných, nechcem žiť v takejto krajine. Dnes – 17. novembra odchádzam zo Slovenska. Viera Žuborová, etablovaná politologička so skúsenosťou Oxfordu. Zakotvila v Berlíne. A je tam už piaty rok. Už tretí rok pritom pracuje v Corrective – neziskovej mediálnej organizácii pre investigatívnu žurnalistiku. A druhý rok v pozícii riaditeľky vedie sekciu Correctiv. Exile ako platformu na posilňovanie novinárov v exile.

Ako Slovenka v zahraničí môže byť už onedlho konfrontovaná s faktom, že bude pripravená o voľbu voliť poštou, o čom hovorí vládny Smer a v parlamente to chce presadiť už v apríli.

Ako sa jej po piatich rokoch pozerá na krajinu pod Tatrami, z ktorej na protest odišla, Berlínskou optikou?

Pripravil Jaroslav Barborák.

Daniel Bombic je pre neho úbohý odroň, a o Igorovi Matovičovi si myslí, že sa polepšil. Poslanec za SaS Alojz Hlina potvrdzuje, že po odchode Richarda Sulíka sa strana nebude sústreďovať na antikampaň proti zákazu spaľovacích motorov.

V podcaste s Alojzom Hlinom sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Daniela Bombica považuje za úbohého odroňa;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako bolo rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov komédiou ministra vnútra;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zatknutie čurillovcov je hra na zastrašenie iných čestných policajtov;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 10:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako voličky Roberta Fica presvedčí len emócia;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zúfalí voliči Smeru na internete kričia o pomoc;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 17:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo po námestiach naťahujú plachtu s nápisom mafia a či nekopírujú Matoviča;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že nezvládnutá korupcia sa dá vidieť v slovenských peniazoch v Dubaji;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo verí, že Igor Matovič sa polepšil;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa budúca vláda spolieha na rozpad Hnutia Slovensko;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 26:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či rozumie vyradeniu Richarda Sulíka z kandidátky SaS;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 32:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa zmení enviropolitika SaS po odchode Richarda Sulíka na zelenšiu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 35:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aký plán má SaS v oblasti pôdohospodárstva a životného prostredia;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 40:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sú populárni konzervatívci Donald Trump a Robert Fico, a nie František Mikloško a Alojz Hlina;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 44:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je hrozba genderom porovnateľná s urbánnym mýtom o čiernych dodávkach;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 46:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že niektorým konzervatívnym politikom stačí raz za rok zakričať gender, potraty a kríž;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 47:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že problémom nie je imigrácia, ale emigrácia;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 48:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako to, že sa mnohí nechali oblbnúť fiktívnymi hrozbami.

Medzi Robertom Ficom a finančnou skupinou Penta sa rozhostil oficiálny zmier. Premiér tvrdí, že zložil ideologické okuliare a vyhlásil, že sa v Pente a jej pôsobení v našom zdravotníctve, mýlil. Je to definitívna bodka za kauzou Gorila a ako to ide dokopy s vážnymi tvrdeniami šéfa NKÚ o podľahnutí rezortu zdravotníctva súkromným lobistom práve z finančných skupín? Čo spája Pentu a SMER a aké následky to môže mať pre slovenských pacientov? Témy pre šéfku Nadácie Zastavme Korupciu Zuzanu Petkovú.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Robert Fico tuší, že smerujeme do pekla – čím odhalil, ako sa on sám cíti, ale potrebuje mať ilúziu, že tam cvála na „Bielom koni," hodnotí premiéra psychiater Jozef Hašto. Prečo premiér vyhľadáva nerovnocenné spory, napríklad so študentami? Čo to hovorí o krehkosti jeho Ega a prečo svet ovládli narcistickí egomianiaci?

Slovník plný kazajok pre mentálne postihnutých či bezbrehé a hrubozrnné verbálne výpady voči prakticky bezbranným študentom či novinárom. I toto je aktuálna realita vládnej moci. Akú spoločnosť toto popisuje, čo to hovorí o sile – i slabosti, vládnej moci a čo to vypovedá o nás, ako o spoločenstve?

Podľa psychiatra Jozefa Hašta odhaľuje agresívny slovník Roberta Fica jeho hlbokú vnútornú frustráciu a neschopnosť krotiť vlastnú zlosť z prípadného politického neúspechu. Za maskou silného premiéra sa tak skrýva až deštruktívna závisť voči potenciálne úspešnejším oponentom ako i strach z vlastnej budúcnosti. A čom teda boli tie premiérove slová o cvale do pekiel a kde sa v tom celom vzal ten jeho „Biely kôň“?

Môže sa stať štvornásobný premiér zajatcom vlastnej velikášskej predstavy o sebe a neutopil sa Robert Fico vo svojom vlastnom sebaobraze? O čom hovoria jeho permanentné útoky na mocensky úplne nerovných oponentov, akými sú študenti či napríklad aj novinári? No a napokon, prečo narcistickí lídri tak veľmi potrebujú ponižovať evidentne mocensky slabších a aké devastačné stopy toto všetko zanecháva na duši národa i sveta?

Téma patologického narcizmu opustila kabinety psychiatrov a stáva sa priam politickou témou ako i témou národnej bezpečnosti a duševného zdravia celej spoločnosti. Malígny narcizmus totiž nie je len prehnaná sebaláska, ale ide o deštruktívnu kombináciu narcizmu, asociálneho správania, agresivity i sadizmu, kde druhí ľudia slúžia iba ako nástroje na potvrdenie vlastnej grandiozity.

Keď sa takáto patológia spojí s mocou, štát sa môže stať rukojemníkom osobnej pomsty ako i chorobnej potreby obdivu, hovoria odborné poučky. Čo to teda je tento malígny narcizmus, v čom pramení, ako ho spoznať a najmä, ako sa mu brániť? No a ako to, že tento nezdravý typ správania dnes žne také úspechy? Témy pre psychiatra a psychoterapeuta Jozefa Hašta.

Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránketu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť ceziTunes aleboSpotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránkePodcasty Aktuality.skalebo naInstagrame.

Prísne bezpečnostné opatrenia a dav fanúšikov Daniela Bombica vytvorili na včerajšom pojednávaní zvláštnu atmosféru, približuje v rozhovore redaktor Aktuality.sk Marek Biró. Na svojich podporovateľov žmurkal, no pred sudkyňou vystupoval racionálne, dokresľuje okolnosti procesu Biró.

Súd uznal Daniela Bombica vinným vo všetkých bodoch obžaloby. Obvinenia sa týkali viacerých extrémistických trestných činov ako prejav sympatií k hnutiam potláčajúcim ľudské práva, rozširovanie extrémistického materiálu, podnecovanie nenávisti a nebezpečné elektronické obťažovanie. Ako reagoval Bombic na svoje obvinenia a aké argumenty mala obhajoba?

Sudkyňa však Bombica za mreže neposlala, čo vzbudilo nevôľu prokurátora. Pôjde Daniel Bombic na slobodu?

Aké sú v súčasnosti vzťahy medzi neprávoplatne odsúdeným extrémistom Bombicom a predstaviteľmi vlády? Dozviete sa v podcaste Aktuality Nahlas.

Na príprave podcastu spolupracovali Anna Kurucová a Adam Obšitník.

Slovenský ženský basketbal stojí pred ďalšou mimoriadne dôležitou výzvou a fanúšikovia pod deravými košmi sa majú pred blížiacimi sa reprezentačnými oknami na čo tešiť. V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik hlavného kormidelníka našej ženskej reprezentácie Martina Pospíšila.

Ústrednou témou pútavého rozhovoru je pochopiteľne prebiehajúca kvalifikácia na majstrovstvá Európy 2027, v ktorej Slovenky čaká porcia troch dôležitých duelov. Tréner detailne rozoberá úvodný, papierovo najťažší zápas na palubovke Poľska, po ktorom budú nasledovať domáce vystúpenia v Bratislave proti Cypru a Rumunsku.

Martin Pospíšil ponúka exkluzívny pohľad do kuchyne najbližšieho súpera, keďže u našich severných susedov pôsobil štyri a pol roka a tamojšie prostredie i hráčky dokonale pozná. Poslucháčom priblíži silu mladej poľskej generácie, pričom vyzdvihuje, ako vážne tamojšia spoločnosť berie celonárodnú reprezentáciu.

„Poľsko je obrovská krajina, je športová krajina... Tam ten šport berú skutočne mimoriadne vážne,“ približuje s rešpektom v podcaste.

Pri otázke na domáce zápasy s kvalifikačne slabšími súpermi zasa rázne odmieta čo i len pomyslenie na poľavenie v koncentrácii, pričom zdôrazňuje, že slovo „podcenenie” do správnej športovej mentality vôbec nepatrí.

Rozhovor však zďaleka neostáva len pri taktických rozboroch najbližších súperiek. Skúsený stratég sa hlbšie zamýšľa nad kontrastom medzi našou mužskou a ženskou reprezentáciou, najmä pokiaľ ide o pôsobenie slovenských basketbalistiek v špičkových zahraničných ligách vo Francúzsku, Španielsku či Grécku.

Tréner sa nevyhýba ani v súčasnosti veľmi rezonujúcej téme naturalizácie zahraničných hráčok a detailne hodnotí prínos novej posily, americkej rozohrávačky Kiry Lambertovej.

Po pútavom zhodnotení reprezentačných záležitostí sa Martin Pospíšil s poslucháčmi podelí aj o svoje neoceniteľné skúsenosti z dvojročného pôsobenia v elitnom európskom klube USK Praha, kde pracoval po boku legendárnej trénerky Natálie Hejkovej. Pri spomienke na prácu s tými najlepšími svetovými hviezdami prízvukuje tajomstvo ich mentálneho nastavenia a úspechu, keď tvrdí, že „sú absolútne posadnutí športom a basketbalom”.

Okrem profesionálnej trénerskej roviny epizóda odhaľuje aj osobnú a ľudskú stránku Martina Pospíšila. Detailne vykresľuje, prečo je pre neho zanietenosť a vášeň pre basketbal absolútne kľúčovým faktorom, bez ktorého sa vrcholový šport robiť nedá, a prečo je mimoriadne ťažké pracovať v prostredí s pesimisticky nastavenými ľuďmi.

Nechýba ani úprimné otcovské vyznanie hrdosti pri zmienke o jeho synovi, ktorý sa presadzuje v domácej lige a dostal sa do užšej nominácie mužskej národnej reprezentácie.

A pre tých, ktorí si myslia, že basketbalový tréner žije len taktikou, videorozbormi a palubovkou, prinesie záver podcastu prekvapenie v podobe jeho netradičnej záľuby mimo sveta športu – vášne pre štúdium dejín umenia a európskeho stredoveku.

„Mám nádej, že tento režim úplne skončí a budeme mať normálny život. Keď vidíme videá bombardovania napríklad policajných staníc, ľudia v Iráne sú šťastní“, hovorí Iránka žijúca na Slovensku. Z bezpečnostných dôvodov nezverejňumeme jej meno. Obáva sa o svojich príbuzných v Iráne. „Tancujú a pijú alkohol. Hovoria: „Konečne bombardujú tých, čo nás utláčali.“ Je to smutné, že bombardujú moju krajinu, ale sme šťastní, lebo režim bude preč a my si krajinu vybudujeme nanovo“, hovorí v otvorenom rozhovore.

Irán je nielen vo vojne, Irán je aj na nohách. Po tom, ako Spojené štáty cez víkend zaútočili na režim ajatolláhov a zabili jeho najvyššieho predstaviteľa Alí Chameneího, žijú nádejou, že staré časy polstoročnej islamskej republikánskej teokracie budú minulosťou. Zosobňujú ju pritom do syna vyhnaného šacha Rézu Pahláviho.

S ním však Donald Trump nepočíta, na rozdiel od januára. A iránski vodcovia si zjavne na vlastnú päsť zvolili nového najvyššieho vodcu – Mojtabu, Chámeneího syna.

Ak dnes Iránci otvorene hovoria, že režim ajatolláhov ich držal v zovretí brutálnej diktatúry a na rukách má krv, akou správou je pre nich Chameneího syn ako nový najvyšší líder?

Čím si prešli a čo ich čaká?

Pozrieme sa na to s tými, ktorí režim zažili, krajinu opustili, no v Iráne majú rodiny, ktoré čelia aj aktuálnej vojne.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Najvyššia futbalová súťaž sa preklopila už do svojej nadstavbovej časti, takže po poslednom víkende máme za sebou odohraté kompletné 1. kolo v skupine o titul, ako aj o záchranu. Ako to už býva, veci sa diali na jednom i druhom ligovom fronte. O všetkom podstatnom sme sa porozprávali v 74. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Majstrovský ŠK Slovan Bratislava ostáva naďalej v napätí. O slovo sa totiž opätovne prihlásila Dunajská Streda, ktorá dokázala zastaviť rozbehnutý valec FK Železiarne Podbrezová. Prestrihnutie šnúry sa podarilo aj Spartaku Trnava, ktorý po katastrofálnych posledných výsledkoch nečakane zvíťazil na pôde MŠK Žilina.

Do značných problémov sa dostal aj FC Tatran Prešov, ktorý padol v Skalici a po stretnutí zaujal predovšetkým až nečakane ostrý prejav trénera Jozefa Kostelníka. Čiernou škvrnou 1. nadstavbového kola boli dve nariadené penalty, ktoré vyvolali polemiku a nie je vylúčené, že sa k nim ešte následne vráti kompetentná komisia SFZ.

O všetkom podstatnom sa redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 74. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s niekdajším skvelým ligovým futbalistom Tomášom Ďubekom. O zmenách v realizačnom tíme „Šošonov“ sme sa však dozvedeli až po natočení relácie.

„Vláda priznala porážku, legislatívnu mŕtvolu pochoval strach o eurofondy“, tvrdí Katarína Batková z Via Iuris. „Snaha o zrušenie nezávislého úradu narúša fungovanie právneho štátu. Potrebujeme inštitúcie, ktoré konajú nezávisle od aktuálnej politickej moci“, dodáva.

Legislatívna mŕtvola, ktorej sa treba zbaviť – premiér Robert Fico dal povel na ústup. Pôvodný zámer zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie vládnej koalícii prerušil až Brusel. Poukazom na fakt, že na jeho existenciu sú naviazané stovky miliónov z Plánu obnovy. Ak vládna väčšina pôvodne robila všetko pre to, aby úrad zanikol, pod tlakom zvonku sa teraz sťahuje. Zákon skončil na Ústavnom súde a nateraz má pozastavenú účinnosť. Už budúci týždeň ho má „pochovať“ vládna väčšina. Pochová však aj svoj pôvodný zámer zbaviť sa úradníkov, ktorí chránili policajtov čurillovcov so statusom „chránených oznamovateľov“?

Naviac prípad zapadá do širšieho pohonu vládnej väčšiny proti inštitúciám, ktoré kontrolujú štát. Ministerstvá na žiadosť premiéra pripravujú prehľad dotácií a grantov, ktoré štát poskytol mimovládkam. Keď to opozičný líder označil za „škandál“, od premiéra si vyslúžil status, že „by mal dostať kazajku“.

Na tému sa pozrieme s Katarínou Batkovou z mimovládnej organizácie Via Iuris.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Umelá inteligencia v geopolitických simuláciách neváha siahnuť po jadrových zbraniach. Chýba jej totiž strach aj prirodzená averzia voči deštrukcii. Kým vedci varujú pred rizikami, americká vláda sa dostala do otvoreného sporu s vývojármi modelu Claude a do hry povolala ochotnejšie OpenAI.

Svet umelej inteligencie zažil dramatické dva týždne. Experimenty ukázali, že popredné AI modely v úlohách štátnikov v 95 % prípadov zvolili použitie jadrových zbraní a v krízových situáciách prakticky nepoznali slovo deeskalácia. Tento „chladný kalkul“ bez emócií vyvoláva zásadné otázky o tom, komu by sme mali zveriť kompetencie v bezpečnostných otázkach štátu.

Zároveň sledujeme bezprecedentný konflikt medzi Pentagónom a spoločnosťou Anthropic. Po tom, čo firma odmietla požiadavku, aby bol ich model Claude využívaný armádou bez etických bariér, ocitla sa na čiernej listine. Uvoľnené miesto okamžite zaplnilo OpenAI. O tom, kto by mal určovať „červené čiary“ pre technológie, ktoré môžu zabíjať, a ako noví AI agenti menia spôsob, akým pracujeme s počítačom, sa v novej časti podcastu PočúvAI rozprávajú Ján Trangel a Maroš Žofčin.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Jadrový experiment: Prečo modely ako ChatGPT či Gemini v simuláciách konflikty neustále stupňujú až k totálnej vojne.Vláda vs. Anthropic: Prečo Pentagón zaradil tvorcov modelu Claude medzi rizikových dodávateľov.OpenAI v armáde: Akceptovanie vládnych požiadaviek a obavy z nasadzovania AI do autonómnych zbraní.Nastupujúci agenti: Ako funguje OpenClaw, ktorý ovláda váš lokálny stroj, a v čom je Perplexity Computer bezpečnejšou alternatívou v cloude.Linux pre každého: Môže AI konečne sprístupniť zložité operačné systémy bežným používateľom?Krátke správy: Nový model GPT-5.4, nešťastný incident agenta Claude Code, ktorý vymazal 2,5 roka dát, a masívne prepúšťanie v spoločnosti Oracle.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Mimozemšťania, UFO a neidentifikované lietajúce objekty patria medzi témy, ktoré pravidelne vyvolávajú veľký záujem verejnosti. Prieskumy ukazujú, že mnohí ľudia veria v existenciu mimozemského života a časť z nich si dokonca myslí, že mimozemšťania už navštívili Zem. Téma sa pritom objavuje nielen v popkultúre a konšpiračných teóriách, ale aj v politike. Nedávno napríklad americký prezident Donald Trump oznámil, že chce začať proces zverejňovania vládnych dokumentov o UFO a mimozemskom živote. Aj o týchto otázkach diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s teoretickým fyzikom Samuelom Kováčikom.

V úvode Veronika Frankovská upozornila, že pri téme mimozemšťanov sa v prieskumoch verejnej mienky často objavuje aj širší kontext konšpiračných naratívov. Podľa nej ľudí niekedy viac než samotná existencia mimozemšťanov zaujíma predstava, že vlády alebo inštitúcie niečo zatajujú. „Ja by som to videla práve v kontexte takýchto konšpirácií, že je niekto, kto nám niečo zatajuje,“ uviedla Frankovská.

Frankovská vysvetlila aj pozadie vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o odtajnení dokumentov o UFO. „Ono to vzniklo pomerne zábavne, respektíve náhodne. Bývalý prezident Barack Obama totiž v jednom rozhovore odpovedal na otázku, či existujú mimozemšťania. Povedal, že verí, že vzhľadom na veľkosť vesmíru je to možné, ale ako prezident o ničom takom oficiálne nevedel a že neexistuje žiadna tajná základňa, kde by boli mimozemšťania,“ vysvetlila.

Podľa nej Trump následne reagoval kriticky a vyhlásil, že chce dokumenty o UFO zverejniť. „Kritizoval ho za to, že zverejnil nejaké utajované informácie, a sám povedal, že nevie, ako to je. Zároveň vydal vyhlásenie, že nariadil odtajniť dokumenty súvisiace s potenciálnym tajným výskumom,“ dodala.

Na otázku, aká je pravdepodobnosť existencie mimozemského života, reagoval teoretický fyzik Samuel Kováčik tým, že vzhľadom na obrovskú veľkosť vesmíru by bolo prekvapivé, keby bol život iba na Zemi. „Je to podľa mňa tak pravdepodobné, že by bolo veľmi prekvapivé, keby sme sa dozvedeli, že sme jediný život vo vesmíre. Vesmír je tak obrovský, obsahuje také množstvo galaxií a každá galaxia obsahuje obrovské množstvo hviezd. Tie majú okolo seba planéty, takže aj keď sme extrémne vyberaví v tom, aká planéta je vhodná pre život, pri tom obrovskom množstve to stále spĺňa veľké množstvo planét,“ vysvetlil.

Zároveň však upozornil, že aj keď môže byť život vo vesmíre pomerne pravdepodobný, neznamená to, že s ním musíme byť v kontakte. „To je problém s civilizáciami, že sa na geologickej škále vyvíjajú strašne rýchlo. Za čas, kedy sa Tatry pohli o pár metrov, sme my zliezli zo stromov, vybudovali civilizáciu a letíme na Mesiac,“ povedal Kováčik.

Podľa neho môže byť vývoj civilizácií v rôznych častiach vesmíru veľmi odlišný. „Keď sa pozriete inde vo vesmíre, kde sa miliardy rokov niečo dialo, očakávanie je skôr také, že tam nájdete extrémne jednoduchý život, alebo naopak tak pokročilý život, že ho ani nespoznáte,“ doplnil.

Robert Fico sa správa ako sluha Viktora Orbána - a jeho kremeľských záujmov, tvrdí exdiplomat Peter Weiss. Premiér robí zo Slovenska robí bezbrannú krajinu a riskuje aj našu európsku budúcnosť, dodáva. A ako sa z kedysi vzorného ľavičiara Fica stal líder krajnej pravice?

Geopolitická mapa sa v tomto roku mimoriadne dramaticky prekresľuje, Slovensko sa ocitá pod tlakom dvoch vážnych zahraničných kríz no náš premiér si namiesto riešenia čoraz viac kolabujúceho Slovenska vyberá rolu akéhosi vojnového náčelníka. Robert Fico si tak oblieka kostým lídra, ktorý vraj ako jediný rozumie hrozbám plynúcim z iránskeho či ukrajinského konfliktu a neváha radikalizovať i svoje postoje voči Kyjevu. Radikalizuje sa ale aj rétorika ukrajinského prezidenta voči Maďarsku, ktoré stojí pred kľúčovými voľbami vážne ohrozujúcimi politickú budúcnosť Viktora Orbána.

Ocitlo sa Slovensko v rukách radikálov? Slovenská diplomacia sa plne podriadila straníckym záujmom SMERu, tvrdí Peter Weiss.

Je to politika živenia nenávisti voči Ukrajine, falošného hlásania mieru a váľania vín na Brusel. A to všetko deje v mene politickej bitky o hlasy fašizoidných radikálov voliacich Republiku. Na spravovanie štátu táto koalícia rezignovala a namiesto riešenia reálnych problémov kŕmi voličov zástupnými témami čím zastiera vlastné strategické zlyhania. V hlavách svojich voličov však zanecháva doslovný guláš, hovorí Peter Weiss.

Irán zatiaľ horí pod masívnymi útokmi koalície Spojených štátov a Izraela. Trumpov sen o venezuelskom scenári bleskovej vojny sa však čoraz viac rozplýva a nahradzujú ho praktiky hromadného nivočenia celej iránskej spoločnosti. Vo vzduchu tak visí hrozba ako rozpútania občianskej vojny a destabilizácie celého Blízkeho východu, tak i globálnej recesie vyplývajúcej z nárastu cien ropy a plynu, ale aj masovej migračnej vlny smerujúcej priamo do Európy či hrozby teroristických útokov na európskej pôde. Témy pre bývalého diplomata Petra Weissa.

No a ako sa z kedysi priam vzorného sociálneho demokrata mieriaceho do jadra EÚ - teda Roberta Fica, stal líder krajnej pravice?

Robert Fico sa zásadne zmenil. On sa z tej deklarovanej inklinácií k sociálnej demokracií otvorene obrátil ku krajnej pravici a vyhlásiac vojnu politickému pluralizmu vedie fašizoidnú politiku, tvrdí bývalý šéf SDĽ.

Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Marián Kočner v opakovanom konaní vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej začal vypovedať na svoju obhajobu. Oproti minulosti nevypovedá identicky, ale mení detaily, napríklad o svojom vzťahu s Petrom Tóthom alebo o lustrovaní novinárov. Bude sa mu dať dokázať, že klame?

V dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas nám o obsahu Kočnerovej výpovede z prvej polovice dňa viac povie Laura Kelloo Kalinská, ktorá proces sleduje na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.

Moderuje Peter Hanák.

Curling je jeden zo športov, v ktorom Slovensko nemalo zastúpenie na olympiáde. A je to pritom šport, v ktorom nie je v porovnaní s inými dostať sa na ZOH až také obtiažne. Prečo tak Slovensko nemalo zastúpenie pod piatimi kruhmi? Mali sme k tomu vôbec blízko alebo ďaleko? Aj to sme sa pýtali v najnovšej časti Olympijského videocastu generálneho sekretára Slovenského curlingového zväzu a hráča curlingu Pavla Kociana. Hovoril aj o tom, či naozaj máte šancu na ZOH, ak by ste dnes začali trénovať.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

ako ďaleko alebo blízko malo Slovensko k miestenke na ZOH?aké sú podmienky na Slovensku?ako začať s curlingom?dá sa za štyri roky vytrénovať a dostať na olympiádu?prečo sa zametá?aké pozície sú v curlingu?aké šance majú Slováci na paralympiáde?

Algoritmy dnes rozhodujú o tom, čo a kde nakupujeme rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Heureka na to reaguje AI nástrojmi, ktoré odhaľujú podvody a skutočné zľavy na trhu.

Svet online nakupovania prechádza v roku 2026 najväčšou transformáciou od čias vzniku internetu. Tradičné vyhľadávanie cez kľúčové slová sa končí a éru pomalého výberu nahrádza dravá ofenzíva rôznych platforiem či neúprosný diktát algoritmov.

V tomto digitálnom hluku sa však slovenská Heureka už dávno neuspokojuje len s úlohou cenového porovnávača. Stala sa regionálnym technologickým lídrom, ktorý pomocou umelej inteligencie mení nákup na dialóg a stráži bezpečnosť údajov slovenských spotrebiteľov.

O tom, prečo AI veríme viac než predavačom, ako rozoznať skutočnú zľavu od marketingu a prečo je expanzia slovenských e-shopov kľúčom k ich prežitiu, sme sa porozprávali s Davidom Chmelařom, CEO Heureka Group.

V rozhovore sa dozviete:

- Ako v dobe digitálneho smogu a nových webov garantujú, že e-shop s certifikátom 'Overené zákazníkmi' je skutočne bezpečný;

- ako AI fenomén zasiahol e-commerce a ako ovplyvní jeho budúcnosť;

- čomu veríme viac ako umelej inteligencii;

- či je pre priemerný slovenský e-shop dnes vôbec možné prežiť dlhodobo bez toho, aby skúsil predávať aj za hranicami Slovenska.

„Sme študenti, ktorí nechcú, aby bolo odchádzanie zo Slovenska našou jedinou možnosťou. Vidíme, že korupcia oslabuje dôveru v štát a berie nádej ľuďom, ktorí tu chcú žiť. Spoločne nasmerujme Slovensko na správny kurz, aby mladí mali dôvod zostať.“

Tri silné vety z iniciatívy mladých študentov Lýcea C.S.Lewisa, ktorí zorganizovali crowdfundingovú kampaň na podporu protikorupčných aktivít.

Korupcia podľa nich beriekrajinu tým, ktorí tu chcú ostať. Oni chcú prispieť svojou troškou, aby im tú krajinu vrátili.

Cestou je podpora protikorupčných aktivít a rovnako podpora vzdelávania o nich. Lebo – ako hovoria – „nenecháme si ukradnúť krajinu“.

Kampaň a jej príprava, ktorá bola v prvom rade školským projektom, vystúpila do verejného priestoru. A získava podporu.

Mladí proti korupcii budú hosťami RánoNahlas. David Grznár a Teodor Macko A rovnako ich profesorka Zuzana Šumská.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hovorí sa, že napísať knihu je len polovica úspechu. Tá druhá, často náročnejšia, spočíva v tom, ako ju dostať k čitateľom a presadiť v konkurencii tisícov titulov.

Ivica Ďuricová, autorka, marketérka a v súčasnosti jediná literárna agentka na Slovensku, sa rozhodla byť tou, ktorá autorom svieti na cestu.

V rozhovore sa dozviete:

- Čo znamená byť literárnou agentkou a čo je jej hlavnou úlohou;

- aké témy sú populárne a čo sa k nám zo zahraničia pomaly dostáva;

- podľa čoho si vyberá autorov do portfólia;

- kto všetko musí na knihe pracovať, aby sa z rukopisu stal bestseller.

Michal Ferenc je slovenský podnikateľ a influencer, ktorý ako prvý pred rokmi prepojil komunity športovcov a autičkárov. Vybudoval si imidž self-made-mana, muža, ktorý si svojou šikovnosťou vybudoval úspešné podnikanie a dosiahol životnú úroveň, ktorá býva pre iných len snom. Dnes, po rokoch úspechu na internete paradoxne prerušenom pandémiou covidu, sa na svoje alterego pozerá s nadhľadom.

Značka Don Boss Bossov pomáha Ferencovi predávať prevažne drahé luxusné autá cez Instagram, zatiaľ čo na internetovom portáli Autobazar.EU vystupuje so svojím spoločníkom Jurajom Rybárskym ako predajca RF Motors z Rovinky pri Bratislave.

Moderátor podcastu Erik Stríž sa Ferenca pýta nielen na jeho začiatky, ale aj vplyv influcerskej postavy na reálne podnikanie, či je práve podnikanie s automobilmi tým ideálnym priestorom na zbohatnutie, aké problémy obnáša táto činnosť a kam smeruje budúcnosť slovenského influencera. Ten podľa vlastných slov tvrdí, že aj keď to navonok vyzerá ako dosiahnutie „slovenského sna“, realita je často odlišná a ľudia by nemali podľahnúť nálepkovaniu ľudí len preto, ako pôsobia na internete.

Okrem obchodu s autami sa v rozhovore zmieňuje aj organizácia podujatia Boss Race a nové podnikateľské aktivity v oblasti poľnohospodárskej techniky.

V rozhovore Michal Ferenc povedal viac aj tom, ako kupoval starý VW Passat od Albáncov za peniaze, ktoré si priniesol z Írska v ponožke, prečo je pre predaj dôležité ukazovať luxusný životný štýl, aký má názor na moderné elektromobily a či je v poriadku, keď si mladí dospelí kupujú ako prvé auto staré luxusné vozidlá namiesto nudných, ale novších a ekonomicky bezpečnejších.

Do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie bývalý slovenský reprezentant Andrej Šťastný. V diskusii s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa venoval najmä olympijskému hokejovému turnaju, jeho kvalite, tempu moderného hokeja, ale aj detailom, ktoré rozhodujú veľké zápasy.

Úvod rozhovoru patril samotnému finále medzi Kanadou a Spojenými štátmi americkými, ktoré spoločne označujú za jeden z najlepších hokejových zápasov posledného desaťročia.

Andrej Šťastný priznal, že duel ho mimoriadne bavil, no zároveň ho mrzelo, akým spôsobom sa rozhodol. „Ešte teraz mi chlpy stoja z toho, ako je možné, že takýto zápas sa môže rozhodnúť formátom troch na troch. To je pre mňa úplne mimo,“ priznal frustrovane bývalý útočník.

Veľká pozornosť v diskusii sa venovala aj tempu moderného hokeja. Andrej Šťastný s uznaním zdôraznil, že keď človek sleduje najlepších hráčov sveta naživo, rozdiel oproti bežným ligovým zápasom je výrazný.

Bývalý reprezentant sa počas podcastu vyjadril aj k téme veľkosti klzísk. Dlhodobo patrí medzi zástancov menších ihrísk, ktoré podľa neho robia hokej dynamickejším a atraktívnejším pre divákov. „Prezentujem sa ako bojovník za malé klziská všade, kde sa dá. Chalanom dohováram, aby si zúžili ihriská,“ vyhlásil.

Ako príklad spomenul aj slovenskú najvyššiu súťaž, kde je podľa neho rozdiel medzi jednotlivými halami veľmi citeľný. Podľa neho by moderný hokej mal smerovať k rýchlosti, intenzite a väčšiemu tlaku na hráčov.

Diskusia sa posunula aj k bezpečnosti hráčov. Pri prípadnom zmenšovaní klzísk by podľa neho mali byť samozrejmosťou moderné flexibilné mantinely, ktoré dokážu zmierniť nárazy.

Reč prišla aj na výkony slovenskej reprezentácie, ktorá na olympijskom turnaji obsadila štvrté miesto. Podľa Andreja Šťastného predviedol tím viacero kvalitných zápasov a ukázal, že dokáže držať krok s najlepšími.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk Andrej Šťastný ponúkol aj zaujímavý pohľad na MS v roku 2026. V podcaste naznačil, že formát turnaja nemusí slovenskému tímu vždy vyhovovať. Dlhá skupinová fáza so siedmimi zápasmi podľa neho zvyšuje pravdepodobnosť zaváhania proti papierovo slabším súperom, čo môže rozhodnúť o postupe.

„Od začiatku tejto vládnej koalície je toto pre nich téma číslo jeden. Nie je ňou konsolidácia, dane či životná úroveň“, hovorí politológ Radoslav Štefančík, keď komentuje akciu Kajúcnik. „Im prioritne ide o to, aby sa vysporiadali s ľuďmi, ktorí im pozerali na prsty“, dopĺňa.

Po vojne na Ukrajine sa začala ďalšia – tá v Iráne. A ak pre ňu uviazli tisíce Slovákov v neistote síce dovolenkových destinácií, no nebezpečne blízko konfliktu; ak rozkolísala cenovú istotu ropy či plynu, či naháňa strach útokmi na spojencov z Európskej únie či Nato, Slovensko a jeho premiér má iné starosti. Len deň od jej začiatku sa na špeciálnej tlačovej konferencii – v nedeľu ráno - zaoberá kajúcnikmi či prokurátorom Šúrekom. O dva dni na to si toho istého Šúreka odviedla armáda kukláčov najatých policajnou inšpekciou. Podobne to urobili s časťou čurillovcov. Neskôr sa ukázalo, že aj pre údajné „lámanie“ kajúcnikov vo väzbe. Kajúcnikov, ktorí nedávajú spávať obžalovanému policajnému exprezidentovi Tiborovi Gašparovi.

Odchádza týždeň, keď na policajnom prezídiu odhalili bustu inému exprezidentovi policajtov Milanovi Lúčanskému, obvinenému zo závažnej trestnej činnosti.

Či týždeň, keď prezident rozhodol o osude šéfa SIS Pavla Gašpara za dopravnú nehodu na nepriznanom aute. Obišiel s mesačnou zrážkou platu.

A vláda tiež rozhodla, že zruší pôvodne rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Stálo by ju to stovky miliónov z Plánu obnovy.

A aby to nebolo len o koaličných vodách, pozrieme sa aj na Michala Šimečku, ktorý obchádza slovenské krčmy.

S politológom Radoslavom Štefančíkom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Americký prezident sa dopustil zločinu vojnovej agresie, hovorí Michal Lipták, odborník na medzinárodné právo. Svet podľa neho po oslabení Iránu nebude lepšie miesto, lebo vojna má už teraz viac ako tisíc civilných obetí. V Iráne podľa neho nechce demokraciu ani Donald Trump, ani Benjamin Netanjahu, a Európska únia by mala zatlačiť na Izrael pre Gazu.

V podcaste s Michalom Liptákom sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kedy by bolo možné legálne zaútočiť na inú krajinu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či ide o rovnakú situáciu ako útok Ruska na Ukrajinu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je Donald Trump vojnový zločinec a či ho čaká súd;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa mu zrejme nič nestane;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 9:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je legálne podporovať ozbrojený odpor vnútri Iránu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ v čom je rozdiel, keď Irán podporoval ozbrojené zložky po celom regióne;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 16:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je legálna invázia Izraela do Libanonu, keď odtiaľ strieľa Hizballáh;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 17:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či libanonská armáda odzbrojí Hizballáh;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 20:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či nebude lepší svet bez silného Iránu, ktorý financuje vraždenie po celom regióne;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa nepodarí transformácia Iránu na demokraciu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:45 – či môžeme zabudnúť na medzinárodné právo;

– po 28:00 – prečo si nemyslí, že medzinárodné právo je len na papieri;

– od 33:00 – ako to teraz vyzerá v Gaze, čo by sme tam mali sledovať a čo tam Izrael chce dosiahnuť;

– po 35:00 – prečo sa v Gaze nestavajú Trumpove rezorty;

– od 36:00 – aká je perspektíva obyvateľov Gazy;

– po 38:00 – čo môže robiť Európska únia.

Strašné veci sa dejú tam, kde ich premiér nesľubuje.

Ťažký týždeň tentoraz ponúka mimoriadne užitočnú lekciu matematiky.

Izrael sa musel brániť sústavným útokom iránskych proxy aktérov, Irán má na svedomí životy tisícov Izraelčanov, a preto Izrael nemohol ďalej čakať a zaútočil, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov. Preventívny zásah podľa neho síce nie je formálne v súlade s medzinárodným právom, ale je legitímny a je to niečo úplne iné ako útok na Ukrajinu. O zatknutí čurillovcov a prokurátora Šúreka si myslí, že z toho trčí politická objednávka. Zároveň naznačuje, že policjaná inšpekcia sa vo svojich metódach inšpirovala v Rusku.

V podcaste s Grigorijom Mesežnikovom sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že pre Roberta Fica je top agendou ujsť pred následkami vlastného vládnutia;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kde vidí pri čurillovcoch ruskú stopu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ani za Mečiara si nedovolili vyradiť obvineným advokáta tak, že z neho urobia svedka;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo si myslí o rozhodnutiach Maroša Žilinku;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 9:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo padá Progresívne Slovensko a že je to možno aj dobre;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že rozhodnutie odstaviť Ukrajinu od núdzových dodávok elektriny ukázalo neschopnosť Roberta Fica vyhodnotiť situáciu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 16:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Robert Fico musí mať osobne niečo proti Ukrajine, keď nezmešká príležitosť si do nej kopnúť;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či považuje útok na Irán za legitímny;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ v čom je to iné ako útok Ruska na Ukrajinu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 29:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že formálne síce útok nebol v súlade s medzinárodným právom, ale...;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 32:00 v či by sme na západe nemali dodržiavať medzinárodné právo, aj keď ho iní porušujú;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 35:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vývoj v Iráne považuje za pozitívny.

Prečo sa Iránci tešia, že je u nich vojna? Čo musí žena urobiť, aby mohla z Iránu vycestovať?

Je lepší iránsky alebo turecký kebab? Zistite v novom Ťažkom rozhovore s iránskou komičkou žijúcou na Slovensku, Nastaran „Nasi“ Alaghmandan Motlagh.

Premiér asi nadobudol pocit, že ši môže dovoliť čokoľvek.

Ako Smer pomohol Jozefovi Brhelovi a akú nečakanú otočku urobil Robert Fico pri Jaroslavovi Haščákovi, porozprávala šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková Jurajovi Kemkovi.

Strata 16 miliónov za dva roky. To je výsledok vládnej stratégie namierenej voči mimovládnemu sektoru. Nepodarilo sa to cez snahy stigmatizovať mimovládky ako cudzích agentov, tak to vláda skúša cez úradnú šikanu a finančné púšťanie žilou. Bude to bolieť, ale bude to bolieť občanov - a to aj ich voličov, odkazujú zástupcovia Tretieho sektora Lucia Szabová a Filip Vagač.

Slovenský neziskový sektor čelil v rokoch 2024 a 2025 bezprecedentnému finančnému tlaku, ktorý odborníci nazývajú cieleným ‚defundingom‘. Analýza Platformy pre demokraciu ako i Nadácie otvorenej spoločnosti preukázala, že kritické organizácie mimovládneho sektora prišli o viac ako 16 miliónov eur a to v dôsledku rušenia výziev, neochote spolufinancovať eurofondové projekty či politizácie odborných komisií. Celý tento proces pritom prebieha na pozadí otvorene kritickej rétoriky Roberta Fica, ktorý o mimovládkach vyhlásil: ‚Éra, kedy v tejto krajine vládli mimovládne organizácie, sa skončila.‘

Dá sa v tom celom ešte nevidieť jasný boj štátu - a najmä jeho aktuálnej vlády, voči občianskej spoločnosti a fakticky celému mimovládnemu sektoru a aktívnym občanom?

Je toto koniec partnerstva štátu s občianskym sektorom? Aké konkrétne podoby má vládna snaha obmedziť Tretí sektor a aké preukazateľné dosahy bude mať táto snaha finančne vyhladovať neziskový sektor na nás, bežných občanov - či už v segmente sociálnych služieb alebo v oblasti vzdelávania detí či životného prostredia?

Škodia nám, ale škodia najmä Slovensku, jeho občanom a v konečnom dôsledku škodia i sami sebe. Ich voliči ten úpadok služieb štátu pocítia, hovorí programový riaditeľ Platformy pre demokraciu Filip Vagač. Podľa neho chce Robert Fico občiansku spoločnosť rozložiť a umŕtviť. Toto sa nepodarilo ani komunistom, ale bude to na nás - občanoch, aby sme si zvolili, v akej spoločnosti chceme ďalej žiť, dodáva Vagač.

Ráno Nahlas, dnes so zástupcami Tretieho sektora Luciou Szabovou a Filipom Vagačom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Iránsky režim aj po takmer týždni od vypuknutia vojny vzdoruje americko-izraelskému útoku. To ukazuje, že americký prezident Donald Trump a jeho vláda podcenili stratégiu.

„Moderné dejiny nám ukazujú, že bez nasadenia pozemných jednotiek sa zmena režimu nedá dosiahnuť. K tomu však zrejme nedôjde.“ Doterajší vývoj ofenzívy v Iráne hodnotí odborník na bezpečnostné otázky a Blízky východ Josef Kraus z Masarykovej univerzity.

Pred desiatimi rokmi panoval v otázke iránskeho jadrového programu veľký optimizmus. Vtedajšiemu prezidentovi Barackovi Obamovi sa podarilo dosiahnuť funkčnú dohodu, ktorú sa darilo vymáhať. Tú však zrušil jeho nástupca a súčasný šéf Bieleho domu Trump.

Má teraz Teherán vôbec dôvod sadnúť si za rokovací stôl a dosiahnuť novú dohodu? Kto krajinu teraz vedie? Ako sa krajina môže vyvíjať po skončení vojny?

Kraus si myslí, že intenzita konfliktu bude v najbližšom čase pravdepodobne klesať s tým, ako sa budú bojujúcim stranám míňať zásoby munície a vojenského materiálu. Odborník tiež dodáva, že Európa by mohla zohrať dôležitú úlohu pri ukončovaní konfliktu.

Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Adam Obšitník, Štefan Kurrila a Norbert Marci.

Za sledovanie obľúbených televíznych staníc si diváci čoskoro opäť priplatia. Jarné mesiace prinášajú na slovenský trh už tradične zlú správu – ďalšiu vlnu zdražovania. Obdobie, kedy sme za základné televízne balíčky platili euro či dve, je definitívne preč.

Slovenskí televízni operátori opäť plošne zvyšujú ceny svojich služieb a viacerí už ohlásili veľké zmeny v cenníkoch. Napríklad operátor DSI Data zvyšuje od apríla cenu základného balíčka z 2,60 eura na 5,20 eura, čo predstavuje nárast o 100 %. Platforma Lepšia.TV plošne zvýšila poplatky o štyridsať centov už v priebehu februára.

Za týmto prudkým rastom cien stojí tlak veľkých komerčných televízií, predovšetkým skupín Markíza a JOJ, ktoré každoročne žiadajú čoraz vyššie platby za šírenie svojho obsahu. Do hry navyše vstúpil aj Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA), ktorý od poskytovateľov požaduje vyššie poplatky za hudobné diela. O tom, prečo operátori nemôžu komerčné stanice jednoducho vyradiť a aké má divák v tejto situácii možnosti, sa v novej časti podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Filip Maxa.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Veľké zdražovanie: Ktorí operátori prepisujú cenníky a prečo základné balíčky zdražejú aj o 100 %.Tlak televízií: Prečo sú Markíza a Joj na Slovensku skutočnými pánmi situácie a prečo ich operátori nemôžu vyradiť z ponuky.Vyššie poplatky pre autorov: Aké požiadavky má zväz SOZA a čo hovoria TV operátori.Koniec klasickej TV: Ako káblovka a satelit ustupujú sledovaniu cez internet a prečo sa operátori menia na poskytovateľov aplikácií.Sila streamingu: Ako služby Voyo, JOJ Play, Netflix či HBO Max menia trh a konkurujú tradičným poskytovateľom.Možnosti diváka: Ako sa brániť zdražovaniu a prečo je najlepšou obranou revízia vlastných výdavkov a osekávanie zbytočností.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Očakával by som, že takémuto kroku bude predchádzať analýza. Od roku 2006, kedy sa voľba poštou použila prvýkrát, som nezaznamenal jediné podanie na Ústavný súd SR“, pripomínan Rasťo Kužel z Memo’98, mimovládnej organizácie, ktorá monitoruje voľby doma i v zahraničí. „Ak chceme niečo meniť, musíme mať dôvody. Ak tvrdia, že systém nefunguje kvôli obavám o tajnosť hlasovania či manipuláciu, musíme sa pozrieť, či sa niečo také v minulosti udialo. Vieme si odpovedať, že nie“, dodáva.

Vládny Smer chce pre najbližšie parlamentné voľby zrušiť ich korešpondenčnú formu. Hovorí, že mu pri nej chýba tajnosť hlasovania ako jedna z podmienok ich demokratickosti. Opozícia bije na poplach a tvrdí, že tým chce Smer len skomplikovať voľby pre tých, ktorí ho tradične nevolia. Pri posledných parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou takmer 60-tisíc ľudí, vyše 70 percent pritom dalo hlasy dnešnej opozícii. Ficov Smer získal len šesť percent.

Ak dnes hovorí o rušení voľby poštou, musí ešte presvedčiť Hlas a SNS, ktoré vysielajú nejednoznačné signály.

Pre obavy z manipulácie voľby poštou zrušilo ešte v 70tych rokoch napríklad Francúzsko, naopak v Nemecku, Rakúsku či Spojenom kráľovstve je táto forma dostupná.

Ako sa pozerá na zámer vládneho Smeru Rasťo Kužel z Memo98? Vyše dve dekády monitoruje voľby doma i v zahraničí.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aká je najdôležitejšia forma regenerácie? Zabudnite na drahé doplnky, podľa docenta Milana Sedliaka je absolútnou jednotkou kvalitný spánok. Športovci by si mali dopriať osem a viac hodín. Práve vtedy sa v tele uvoľňuje rastový hormón, ktorý je kľúčový pre obnovu tkanív, svalov aj kolagénu. Ak dlhodobo zanedbávate spánok, riskujete rýchle vyhorenie. Vypočujte si ďalšiu časť podcastu Predtréningovka s Milanom Sedliakom a zistite, prečo sa kvalitný odpočinok nedá ničím nahradiť.

„Nedá sa vylúčiť, že sa vrátime aj ku „covidovým“ cenám palív, ktoré atakovali dve eura“, hovorí o možných dopadoch vojny v Iráne Radovan Potočár z energie-portálu. „Úroveň 1,50 eura za liter sa už zdá neudržateľná a budeme sa hýbať vyššie. Podstatné je, že pohonné hmoty sú významný cenotvorný prvok vstupujúci do cien takmer všetkých tovarov a služieb cez dopravu či poľnohospodárstvo. Zdraženie pocítia Slováci v peňaženkách celkovo cez infláciu“, vysvetľuje.

Trumpov vojenský úder na režim v Iráne už stihol zasiahnuť celý svet – nárastom cien plynu a ropy. Zdvihol ich okamžite, pričom cena plynu pre európsky trh vzrástla po útokoch o vyše 40 percent. Zdražela okamžite i ropa. Trhy hovoria o šoku. Obavy obchodníkov vyvoláva aj situácia v neuralgickom Hormuzskom prielive. Námornými tankermi sa cezeň do sveta dostáva pätina celosvetovej produkcie strategických surovín ropy a plynu.

Ako sa to dotkne našich končín a Slovenska v nich?

Téma pre energo-experta Radovana Potočára.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Najprv to bol vzťah ako koza k nožu, potom sa z toho stalo partnerstvo, vďak a rešpekt. Ako sa Robertovi Ficovi darí oprať oligarchickú Gorilu a naozaj sme v zdravotníctve rezignovali na verejný záujem? No a prečo sú tu smrteľne chorí odkázaní na charitu a nie štát?

O údajnej kvalite slovenského zdravotníctva má vraj hovoriť fakt, že štát nalieva do tohto rezortu čoraz viac a viac miliárd. Aspoň tak to aktuálne hovorí premiér Fico. Naopak, šéf NKÚ hovorí o tom, že napriek rastúcemu prílevu peňazí sa kvalita, ale najmä dostupnosť, zdravotníckych služieb nijako nelepší. V čom je teda ten zásadný problém a kde všetky tie financie z našich daní a odvodov vlastne miznú?

O zlom stave nášho zdravotného systému svedčí i neustále rastúci počet zbierok na internetových portáloch, v ktorých pacienti doslova žobrú o vlastný život, či aspoň o svoje holé zdravie. No a presne v tom istom čase si súkromné zdravotné poisťovne dokážu pokojne zaknihovať miliónové zisky z našich odvodov. Je to fér a v poriadku?

Komu – kde, ako a kedy, v tom ešte niekto vidí solidárne zdravotné poistenie a verejný záujem štátu na zdraví a životoch pacientov, občanov? Prečo sa naši veľmi vážne - až smrteľne chorí spoluobčania, ocitli v pozíciií žobrákov a kde v tom celom zlyhal štát, ktorému platíme nemalé dane a zdravotné odvody?

No a napokon, prečo sa ten náš verejne známy politický bojovník voči oligarchií a moci finančných skupín napokon rozhodol “oprať” už aj tú povestnú Gorilu a ospravedlniť moc a vplyv finančných žralokov v rezorte zdravotníctva?

Pokoj, stabilita a spolupráca s tými, ktorí v sektore zdravotníctva rozdávajú prakticky všetky karty? Čo sa teda skrýva za týmto ideovo/mentálnym obratom Roberta Fica, je ešte slovenský premiér slobodný v téme zdravotníctva a kam povedie takéto pranie oligarchických “Goríl”?

Klika SMERo – HlASu, spolu s finančnými skupinami, už dlho hrá skrytú hru o participáciu ziskov v zdravotníctve. Fico sa to dnes len rozhodol otvorene priznať. Faktom však je, že práve on - a jeho nominanti, slovenské zdravotníctvo zásadne zdevastoval,i, dodáva Stachura.

Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Blízky východ zachvátili vojnové plamene. Aký plán má prezident Spojených štátov, ktoré spolu s Izraelom udreli na Irán a má Donald Trump vôbec nejaký plán? Masívne údery zatiaľ k pádu brutálneho teokratického režimu nevedú no a Trump už pripúšťa aj nasadenie pozemných síl pričom americká verejnosť sa k opakovaniu scenárov z Iraku či Afganistanu stavia veľmi vlažne až nepriateľsky.

Prerastie tento konflikt do dlhotrvajúcej regionálnej vojny a povedú bomby a rakety k zániku islamskej demokracie či skôr k občianskej vojne a destabilizácií celého regiónu? A čo my, tu v Európe? Budeme čeliť ďalšej masovej migračnej vlne a globálnej ekonomickej recesií? Témy pre experta na zbrane a dejiny Andreja Žiarovského.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Najvyššia slovenská futbalová liga dospela do konca základnej časti, keďže počas uplynulého víkendu sme boli svedkami 22. kola Niké ligy, čiže posledného pred tzv. „prelínačkou“ do nadstavbovej súťaže. Po poslednom kole sa môže najviac usmievať ŠK Slovan Bratislava a Tatran Prešov, naopak, potrebuje teraz nájsť nového trénera. Aj o tom sme sa porozprávali v 73. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Aj toto všetko prinieslo víkendové 22. kolo slovenskej futbalovej Niké ligy, po ktorom si majstrovský Slovan dokázal znovu vybudovať náskok pred druhým FC 1904 DAC Dunajská Streda, no a naopak, MFK Skalica sa dostal do ešte nepríjemnejšej situácie.

Nepríjemné starosti zasiahli aj nováčika FC Tatran Prešov, ktorý si po víkende musí nájsť nového kormidelníka, keďže tréner Vladimír Cifranič po 19 zápasoch skončil na vlastnú žiadosť.

Posledné kolo pred rozdelením ligy na prvú a spodnú šestku prinieslo viacero zaujímavostí, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 73. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom Otom Brunegrafom.

„Musíme si dať dole klapky z očí a začať reálne riešiť otázku vlastnej obrany. V Európe to mnohé krajiny riešia, my na Slovensku sme sa ešte ani nezačali báť – v zmysle reálneho pohľadu do zrkadla“, hovorí Marek Janiga, študent medzinárodného práva a riešenia konfliktov na Univerzite Mieru OSN.

„Máme tu vojnu, ktorá má štyri roky a dnes sa začala ďalšia“ – v sobotu si takéto slová vypočuli mladí rodičia, ktorí prišli do jedného z kostolov Bratislavy pokrstiť svoje dieťa. Kňaz ich adresoval na jednej strane s obavou z budúcnosti, na druhej s uznaním, že aj do takýchto čias rodičia privádzajú deti.

Len pred pár dňami sa z vojny, ktorá už má štyri roky – a teda z Ukrajiny vrátil Marek Janiga. Humanitárny pracovník, študent práva, ktorého si pred časom všimol aj premiér – pre jeho kritiku rušenia Špeciálnej prokuratúry. Bol tam odviezť ďalšiu pomoc, paradoxne v čase, keď tá štátna a núdzová je z rozhodnutia premiéra zastavená.

Marek však má za sebou aj ročný program v Mládežníckej poradnej komisii Nato. Naviac v štúdiu pokračuje na Univerzite pre mier, ktorá má mandát OSN. Jeho focusom je medzinárodné právo a riešenie sporov. Opäť - v čase, keď je mier atakovaný sériou vojen a na riešenie čaká nespočet sporov.

Ako vidí ich riešenie a čomu ho učí skúsenosť s Ukrajinou?

Hosťom RánoNahlas je Marek Janiga.

Izrael spoločne so Spojenými štátmi cez víkend napadol Irán. Spôsobilo to reťazovú reakciu, Irán teraz útočí na Saudskú Arábiu, Katar či metropoly ako je Dubaj alebo Abú Zabí.

Izrael medzitým spustil masívne nálety na Libanon a hrozí pozemnou inváziou.

Sme na začiatku tretej svetovej vojny? Budeme ešte môcť navštevovať krajiny na Blízkom východe?

Situáciu nám priblíži šéf zahraničného oddelenia Aktuality.sk Pavol Štrba.

Ekonomický rast padá, nezamestnanosť začala rásť. Na ľudí tvrdo dopadli dôsledky tretieho kola vládnej konsolidácie, podnikatelia hovoria o potrebe zásadného obratu a volajú po širokej dohode na reformách. Zabíjame motor krajiny a ako z toho von? Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom.

Tvrdá vládna konsolidácia, neustále rastúce daňovo-odvodové zaťaženie a nová transakčná daň vytvorili koktail, ktorý podnikateľom prináša namiesto stability skôr záťaž, neistotu a úvahy ako ďalej. Výsledkom je stagnácia ekonomického rastu, nárast nezamestnanosti ako i vlny prepúšťania, ktorá zasahuje regióny od Martina až po aktuálne Galantu.

Čo dnes trápi slovenských podnikateľov a dokážeme v dnešnej Európe ešte vôbec konkurovať s modelom lacnej pracovnej sily, s ktorého sa pritom už stala verzia príliš drahého zamestnanca? Prečo sa z nárastu daní a odvodov stala pasca? Ako by mala vláda zmysluplne konsolidovať verejné financie, prečo štát nevie šetriť sám na sebe a o čom hovoria problémy slovenského pracovného trhu?

Sledujete Ráno Nahlas, dnes s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zdieľali postrehy z materskej, zožali úspech. Tieto naše známe mamy influencerky nás často rozosmievajú a aj podporujú v dňoch, kedy potrebujeme cítiť, že v tom nie sme samé. Aké sú však, keď kamera nebeží a ony sú len bežné ženy, bežné mamy a nie obľúbené, mamy influencerky? Počúvajte spolu s nami najnovšiu časť Pre mamy s Babsy.

Na začiatku to bola "len" materská dovolenka a krásne i náročné chvíle, ktoré pozná azda každá z nás. Postupne s tým potom prišla nejaká tá prvá vnútorná túžba "vypustiť paru" a s poriadnou dávkou humoru sa podeliť o svoje pocity ešte s niekým iným. No a keď k tomu všetkému máte aj talent a originálny nápad, úspech sa zaručene dostaví. A s ním aj lajky, sledovatelia a sláva. A aj šťastie, aj sloboda a peniaze. Alebo, žeby nie?

O tom, aké to je byť mamou influencerkou na Slovensku a či je to všetko naozaj tak jednoduché a skvelé pozlátko, za aké to mnohí považujú, sme sa rozprávali v najnovšej časti relácie Pre mamy s Babsy.

Naša moderátorka Babsy Jagušák v diskusii privítala tie najpovolanejšie - mamy, influencerky a hlavne majsterky sebairónie Dianu Kleštincovú a Veroniku Lieskovskú. Okrem humoru sa spolu všetky tri rozprávali aj o tom, ako pretaviť čas na materskej do úspešného podnikania, či je to niečo, čím sa u nás dá uživiť na full time a zároveň v tom nájsť aj osobné naplnenie.

Dozviete sa:

- čo študovali a robili pred tým, než sa z nich stali známe mamy influencerky

- ako sa postupne vyprofilovali až k tomu, že dnes tvoria taký digitálny obsah, aký tvoria

- aké sú podľa nich najväčšie rozdiely v ich práci v porovnaní so zamestnaním matiek v iných úväzkoch

- zákulisie influencerstva, ktoré na sociálnych sieťach nevidieť

- výhody, ale aj nevýhody influencerstva priamo s príkladmi z praxe

- ako naozaj úprimne s odstupom času vnímajú aj tú temnú stránku tohto biznisu, ktorá má dopady nielen na duševné zdravie influencerov, ale svojím spôsobom aj na dušu samotných detí matiek - influenceriek. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa obe rozhodli svoje deti držať mimo svojich úspešných videí.

Počúvajte s nami reláciu Pre mamy s Babsy s Dianou Kleštincovou a Veronikou Lieskovskou.

Hovorí sa, že deti s Downovým syndrómom sú učiteľmi bezpodmienečnej lásky. Pre Veroniku Sedláčkovú sa jej syn stal symbolom veľkej životnej misie.

Dnes ako riaditeľka pre medzinárodné vzťahy stojí spolu s ďalšími odhodlanými ženami na čele Špeciálnych olympiád Slovensko a búra bariéry, ktoré v našej spoločnosti často stoja vyššie než tie športové.

Poukazuje na nedostatky v inklúzii u nás a zdôrazňuje význam rodinnej podpory. Svojim pôsobením mení pohľad na ľudí s intelektuálnym znevýhodnením nielen doma, ale v celej krajine.

V rozhovore sa dozviete:

- Akú prvú myšlienku mala, keď sa dozvedela, že jej syn bude iný;

- či vníma v niečom svoje potreby ako matky inak;

- aké je Slovensko v roku 2026 pre rodičov detí s Downovým syndrómom;

- v čom tkvie filozofia Špeciálnych olympiád Slovensko, ktoré nie sú len o výkonoch.

Slovenský hokej má za sebou mimoriadne náročný olympijský turnaj v Miláne, ktorý naši reprezentanti zakončili v nabitej konkurencii hviezd z NHL na fantastickom, no zároveň trochu nepopulárnom 4. mieste.

Zatiaľ čo fanúšikovia vidia predovšetkým výkony hráčov na ľade a taktické pokyny trénerov na striedačke, o celkový obraz národného tímu a jeho bezproblémové fungovanie sa stará tím profesionálov v úzadí. Práve do tohto fascinujúceho a pre verejnosť často skrytého sveta vás zoberie najnovšia epizóda podcastu suSPEAK.

Marek Marušiak a Rasťo Konečný v nej vyspovedali mediálneho manažéra slovenskej reprezentácie Tomáša Kyselicu, ktorý poodhalil nielen náročnú operatívu pri kádri počas ostro sledovaného turnaja, ale najmä tvrdú realitu tzv. mixzóny. Práve tam sa totiž bezprostredne po záverečnej siréne stretávajú vyčerpaní hráči s novinármi, ktorí okamžite bažia po atraktívnych vyjadreniach.

V týchto kritických momentoch musí ísť občas tradičná diplomacia bokom a mediálny manažér sa mení na ochrancu samotnej kabíny. Tomáš Kyselica v otvorenom rozhovore priznáva, že často musí fungovať ako „mixzónový ťahač“, čo zástupcovia médií prirodzene neradi vidia. Z pohľadu zdravého fungovania tímu je to však absolútna nevyhnutnosť.

„My tam nie sme na to, aby sme boli za chrumkavých a dobrých... Sme tam na to, aby sme v prvom rade trochu chránili tých chalanov,“ vysvetľuje Tomáš Kyselica a zdôrazňuje, že najmä po vypätých dueloch platí v tíme dôležitá zásada krízovej komunikácie. „Zlaté pravidlo je v emočnom vypätí po zápase lepšie nepovedať nič, ako povedať nejakú blbosť,“ dodáva s tým, že mediálny tím musí prísne strážiť čas a vyťaženosť najväčších hviezd.

Ako sám podotkol na margo obrovského záujmu o draftovú jednotku: „Keď ide Juraj Slafkovský na dvadsať stanovíšť, tak ho nemôžete tam nechať po päť minút na každom.“

Výborný rozhovor však ani zďaleka nie je len o tlaku a mediálnych povinnostiach po ťažkých zápasoch. Poslucháči sa dozvedia úsmevné detaily o tom, ako si kabína jednohlasne odhlasovala za gólovú pieseň virálny hit „Cingi ľingi bom“, aj to, aké je stať sa z ničoho nič spisovateľom a spolupracovať s trénerskou legendou Craigom Ramsaym na tvorbe jeho knižnej biografie.

Chýbať nebude ani pohľad na prácu s juniormi a očakávania smerom k blížiacim sa MS v hokeji do 18 rokov na domácom ľade v Trenčíne a Bratislave.

Ak chcete skutočne pochopiť, ako funguje národný tím po tom, čo zhasnú hlavné reflektory nad ľadovou plochou, tento priamy a miestami poriadne vtipný rozhovor by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Čo s manželom, ktorý zapína smerovky aj na kruhovom objazde, ako zistiť majiteľa auta podľa evidenčného čísla a ako zabrániť vodičom, aby sa v zápche zipsovali cez druhý jazdný pruh. Aj toto sú vaše otázky, na ktoré odpovedáme v novej epizóde podcastu Autobazar.EU.

Môj muž zapína smerovku v kruháči doprava, aj keď neodbočuje. Trvá na svojom a nechce si nechať poradiť. Čo s ním?

Kruhové objazdy sú večnou témou slovenských motoristov aj napriek tomu, že mali dostatok času osvojiť si dopravné predpisy, ktoré sa v tomto kontexte nemenia.

Váš pán manžel sa dopúšťa veľkej chyby, keď používa smerové svetlo aj v prípade, že pokračuje v jazde rovno. Dopravné predpisy definujú, že na okruhovom objazde sa smerové svetlo môže použiť iba pri výjazde z kruhového objazdu. Tým, že váš manžel ponecháva zapnuté pravé smerovky, dáva všetkým vodičom čakajúcim pred kruhovým objazdom zreteľný signál, že môžu do objazdu vojsť.

Na okruhom objazde platia nasledovné dopravné predpisy podľa § 20, § 25 a § 30 a Zákona o cestnej premávke č. 8/2009:

Ak je kruhový objazd označený dopravnou značkou „Kruhový objazd“ spolu s dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde!“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde!“, vodič v kruhovom objazde má prednosť (§ 20 ods. 5) Vodič nesmie zastaviť a stáť na kruhovom objazde (§ 25 ods. 1 písm. r) Znamenie o zmene smeru jazdy vodič nedáva pri vjazde do kruhového objazdu. Pri jazde po kruhovom objazde vodič dáva znamenie o zmene smeru jazdy, ak z takej križovatky vychádza (§ 30 ods. 5).

Paradox: Kto bude vinníkom nehody?

Kuriozitou je, že aj v prípade vzniku škodovej udalosti alebo dopravnej nehody nebude váš muž vinníkom, pretože bol na hlavnej ceste. A vodiči mieniaci vojsť do kruhového objazdu musia dávať vozidlám, ktoré sú už na kruhovom objazde. To, že tieto vozidlá mali alebo nemali zapnuté niektoré smerovky, prednosť v jazde nemení.

Samozrejme, že nesprávnym použitím smerových svetiel sú ostatní vodiči účinne oklamaní, avšak ich povinnosť dať prednosť v jazde vozidlám na hlavnej ceste sa tým neruší.

Slušne čakám v zápche a obiehajú ma cez ľavý pruh. Ako im v tom mám legálne zabrániť?

„Dobrý deň. Chcem sa spýtať jednu vec. Každý deň idem v kolóne v hlavnom meste na vjazde alebo výjazde z obchvatu, kde sú 2 pruhy. Poobede je tu všade zápcha a všetci čakajú, kým sa na nich dostane rad, tak ako to má byť. Niektorí ale idú aj cez ľavý pruh, všetkých vodičov predbehnú a na konci sa potom tlačia do kolóny. Počítajú s tým, že vybabrú so systémom. Ako im v tom LEGÁLNE zabrániť?“ pýtal sa náš čitateľ s prezývkou Dodi na Facebooku.

Spočiatku nás otázka čitateľa do našej dopravnej poradne prekvapila, pretože poukázala na skutočnosť, že ako vodič nepozná alebo ignoruje pravidlo zipsovania a rovnomerného využívania všetkých dostupných jazdných pruhov v jednom smere jazdy. Neodpovedali sme, k otázke sa vraciame teraz - považujeme za správne napraviť našu chybu a upozorniť ostatných vodičov, ako reagovať správne, eticky a v súlade s dopravnými predpismi.

Jednoznačná odpoveď je nie, nemôžeme ostatným vodičom brániť v zipsovanípreto, že využívajú na jazdu aj druhý jazdný pruh a skracujú tak kolónu či zápchu.

Snaha o ich vytrestanie môže byť dokonca považované za trestný čin, ak by ste v dôsledku takéhoto absurdného konania spôsobili na inom vozidle škody alebo niekoho zranili - čo by sa veľkou pravdepodobnosťou stalo.

V zmysle § 10 platí nasledovné:

Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi v pravom jazdnom pruhu; to neplatí pri súbežnej jazde, keď vodič idúci v pravom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla v ľavom jazdnom pruhu zaradenie sa do kolóny idúcich vozidiel, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Tam, kde sa jazdné pruhy v jednom smere jazdy zbiehajú, vodič idúci v priebežnom jazdnom pruhu je pri súbežnej jazde povinný umožniť vodičovi prvého vozidla nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, ktorý sa zaraďuje do priebežného jazdného pruhu, preradenie do priebežného jazdného pruhu.

Ako zistiť majiteľa podľa evidenčného čísla?

Predstavte si situáciu, že pred vašou príjazdovou cestou parkuje cudzie vozidlo a zavadzia vám, prípadne ste niekomu poškodili auto pri parkovaní a chcete ho kontaktovať. Lenže, v aute a na aute nie sú žiadne indície, ako majiteľa kontaktovať. Ja napríklad aj pri parkovaní v meste či nákupných centrách dávam za čelné sklo malý papierik s mojím telefónnym číslom, práve pre tieto prípady a viackrát sa mi to už osvedčilo.

Sme ale v situácii, že majiteľa nepoznáme, a tak ho prirodzene chceme zistiť podľa evidenčného čísla. Napriek tomu, že samotné evidenčné číslo vozidla nie je osobný údaj, a preto ho fakticky môžeme fotiť a zverejňovať na internete napríklad pre nesprávne parkovanie, tak údaj o majiteľovi už osobným údajom je. Preto ani reporty o histórii vozidla, povedzme od Cebie, neobsahujú údaje o konkrétnych majiteľoch vozidiel.

Z tohto dôvodu nie je nikde verejne dostupný register majiteľov vozidiel podľa ich EČV, po starom ŠPZ. Keď niekomu poškodíte vozidlo a chcete ho kontaktovať, najlepšie je jednoducho na mieste vyčkať niekoľko minút. Prípadne, ak ste napríklad v nákupnom centre, vyhlásiť jeho evidenčné číslo do rozhlasu s tým, nech príde k autu. Dobrým zvykom je zanechať na seba kontakt a vysvetlenie za stieračom, hoci podľa zákona by ste to robiť nemali. Ak sa ten lístok znehodnotí alebo stratí, alebo ak narazíte na konfliktnú protistranu, môže byť váš odchod považovaný za odídenie z miesta škodovej udalosti.

Zistiť majiteľa podľa EČV teda takto priamo nejde, a to ani cez občas zmieňovaný register Slovenskej kancelárie poisťovateľov - ten vám len prezradí, v akej poisťovni má vlastník vozidla uzatvorené PZP. Môžete do poisťovne zavolať a vec objasniť, že by vám ale poskytli priamy kontakt na vlastníka vozidla, nie je isté.

Zdanlivo najhorším, ale na druhej strane predpisovo správnym postupom, je zavolať na políciu. V takomto prípade ale počítajte s účasťou polície, a teda aj s blokovou pokutou, ktorú vám budú mať právo policajti uložiť za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky od 50 do 150 eur.

Zmienené články z našej poradne:

Môj muž zapína smerovku v kruháči doprava, aj keď neodbočuje. Trvá na svojom a nechce si nechať poradiť. Čo s ním?

https://magazin.autobazar.eu/otazka-citatelky-moj-muz-zapina-smerovku-v-kruhaci-doprava-aj-ked-neodbocuje-trva-na-svojom-a-nechce-si-nechat-poradit-co-s-nim-clanok9063.html

Slušne čakám v zápche a obiehajú ma cez ľavý pruh. Ako im v tom mám legálne zabrániť?

https://magazin.autobazar.eu/otazka-od-vas-slusne-cakam-v-zapche-a-obiehaju-ma-cez-lavy-pruh-ako-im-v-tom-mam-legalne-zabranit-clanok9550.html

Slovenský ligový futbal sa dlhodobo snaží zbaviť nálepky problémového prostredia, no cesta k modernému rodinnému zážitku je často plná prekážok. O tom, aká je reálna prax pri budovaní značky jedného z najtradičnejších domácich klubov, prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! z redakcie ŠPORT.sk porozprávať Ivan Bobošík.

Marketingový riaditeľ investičnej skupiny Generations Group, pod ktorú spadá aj FC Spartak Trnava, v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil nevšedné zákulisie fungovania „Bílych Andelov“. Zatiaľ čo v zahraničí je návšteva štadióna atraktívnym celodenným eventom, na Slovensku kluby stále narážajú na zakorenené stereotypy, no i na reálne problémy s infraštruktúrou či správaním časti vlastných tribún.

Spartak sa v posledných rokoch snaží svoj marketing výrazne posunúť na úroveň, ktorá je bežná vo vyspelých európskych ligách. Každý domáci zápas je trnavským manažmentom vnímaný ako samostatný event s vlastnou témou, platenými kampaňami a sprievodnými akciami, ktoré majú do hľadiska prilákať rodiny s deťmi či seniorov.

Napriek masívnej snahe klubu a zapájaniu samotných hráčov do komunitných aktivít, akými sú napr. pravidelné návštevy detských domovov či pôrodníc, mediálnym priestorom často rezonujú úplne iné, podstatne temnejšie témy.

„Stále sú to tie negatívne veci. Ako sú bitky, policajné manévre, ťažkoodenci alebo vodné delá,“ posťažoval sa v podcaste Ivan Bobošík na prístup k medializácii nášho futbalu.

Šéf trnavského marketingu zdôrazňuje, že klub sa z minulosti poučil, má jasný fokus na rodiny, no zbaviť sa tieňa výtržností je stále mimoriadne náročné.

Debata sa preto logicky nevyhla ani pálčivým a kontroverzným témam, ktoré v uplynulom období hýbali športovou verejnosťou. Reč prišla nielen na incidenty zo zápasov s najväčším rivalom, Slovanom Bratislava, ale aj na údajné poškodzovanie vozidla VAR vlastnými fanúšikmi, z čoho následne vznikla obrovská mediálna kauza.

Vedenie klubu sa snaží s tvrdým jadrom priaznivcov transparentne komunikovať, no napriek tomu Trnava dopláca na ich prehrešky astronomickými čiastkami. „Tento posledný polrok je extrém. Bolo to okolo 30-tisíc, čo nie je málo,“ priznal Ivan Bobošík otvorenou rečou krutú výšku pokút, ktoré musel klub zaplatiť len za prvú polovicu sezóny.

Pre manažment je to logicky frustrujúci fakt, keďže, ako sám hosť pripomína, ide o financie, ktoré by sa dali okamžite investovať do zlepšovania komfortu pre návštevníkov. Navyše, klub má často zviazané ruky aj v iných smeroch, keďže samotný štadión nevlastní, ale iba si ho prenajíma, čo mu výrazne komplikuje snahy o vylepšenie bufetov a ďalších služieb.

Prečo hráči Spartaka nesmú odmietnuť účasť na marketingových aktivitách, ako sa klub stavia k udeľovaniu zákazov vstupu pre problémových divákov, a z akého dôvodu je také ťažké presadiť na slovenských štadiónoch európsky štandard občerstvenia? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej, mimoriadne úprimnej epizóde podcastu Striedame!

Zaznamenali pokles, no zostávajú v čele. Naopak posilnili – stále sú druhí. Progresívne Slovensko a Smer.

Na čele predvolebných prieskumov sú dlhodobo, pričom garde si vymenili v októbri 2024, kedy PS prevzalo žezlo lídra prieskumov. Aktuálne však výrazne padá.

Naopak už stabilne tretia je Republika Milana Uhríka. Opäť posilňuje Matovičovo Slovensko a posilňujúcu stabilitu zaznamenáva SaA.

Demokrati sa usádzajú nad hranicou zvoliteľnosti. A podarilo sa mi už aj predbehnúť KDH, ktoré sa k hranici zvoliteľnosti po čase opäť blíži.

Na klesajúci trend voličskej podpory si už zvykol Hlas a SNS zostáva už len parlamentná vstupenka z minulosti.

Aj o tom hovorí najnovší volebný model agentúry IPSOS.

Okrem výtlaku politických strán však zaznamenal aj zníženú ochotu ľudí ísť voliť. K voľbám by dnes šlo menej podporovateľov opozície, ukázal prieskum.

Naštartuje ich najnovšia snaha Smeru zasiahnuť do volebných zvyklostí a zrušiť hlasovanie poštou pre voličov zo zahraničia?

Témy pre sociológa agentúry IPSOS Romana Pudmarčíka.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?

#Národná zoologická záhrada v Bojniciach sa stará o medvieďatá, ktoré sa do nej dostali po zastrelení mamy medvedice v lese pri Ružomberku

#Zonácia je pre obyvateľov Vysokých Tatier neprijateľná. Obávajú sa stavebného boomu

#Na Záhorí potvrdili vtáčiu chrípku u labutí aj v chove nosníc, uhynulo vyše 1300 hydiny

#Francúzsko zavádza revolúciu v školách – predmet starostlivosť o zvieratá

#Ryby zo Slanej obsahujú arzén aj ortuť

Do zdravotníctva prúdia miliardy, pacienti so vzácnymi diagnózami ale zostávajú uväznení v sieti byrokracie či lobingu. Lukáš Hrošovský je jednou z tvárí boja proti systému liekov na výnimky. Hoci čelí mašinérii, ktorá jeho prežitie vytlačila až do sféry charitatívnych zbierok, rolu obete odmieta. Prečo sú v tomto štáte vážne chorí ľudia odkázaní na charitu a pouličné zbierky?

Do slovenského zdravotníctva smeruje ročne zhruba 10 miliárd eur. Napriek tomu sme krajinou, kde sa internet zmenil na akýsi veľtrh bolesti, utrpenia, strachu, ale aj nekonečnej nádeje a viery doslova v zázraky. Zbierka za zbierkou: O vlastné životy, či aspoň o svoje zdravie či ako tak dôstojný život. Matiek, otcov, ale dokonca aj detí.

Raz je to zbierka pre mamy s deťmi, ktoré hľadajú peniaze na lieky, ktoré im zachránia holý život, po nich zasa nasledujú zbierky pre zdravotne veľmi vážne ohrozené deti alebo sú tu i zbierky pre ľudí, ktorí sa snažia pozviechať sa zo život ohrozujúcich ochorení, úrazov či aspoň - napriek zdravotným hendykepom, žiť život, ktorý by sa dal nazvať ako tak dôstojným a zmysluplným. A napokon, pre tento štát i ekonomicky prínosným.

Je to priam nekonečná prehliadka bolesti, utrpenia, ale aj nádejí a nekonečnej viery v dobro ľudí. Otázka však znie. Kde je vlastne tých zhruba 10 miliárd, ktoré nám cez dane a odvody štát vezme do zdravotníctva a ako to, že toľkoto z nás musí - i napriek povinnému solidárnemu systému, až nedôstojne pýtať peniaze na to, aby sme vôbec prežili, či aspoň žili ako tak dôstojný a ľudsky udržateľný život? A je v poriadku, že i v tejto realite môžu mať zdravotné poisťovne zisky?

Slovenský systém výnimkových liekov už celé roky zlyháva a pacientov so vzácnymi diagnózami stavia do úlohy rukojemníkov byrokracie, chladných rozpočtových škrtov, ale i nejasných a neraz diskriminačných kritérií. Kým inovatívna liečba dokáže zastaviť progresívne ochorenie, naše zdravotné poisťovne ju často odmietnu preplatiť, čím chorých vyháňajú na charitatívne portály žobrať o vlastné životy či zdravie. Je tento prenos zodpovednosti zo štátu na občana vôbec udržateľný a kto ponesie zodpovednosť za tých, ktorí na internete „nevyzbierajú“ dosť aby prežili?

Jedným z prípadov tejto svojvôle a priam ambasádorom tých, ktorí sa v tomto súboji čísiel verzus ľudskosť bijú o vlastný život je Lukáš Hrošovský. Tomu tento štát už roky odkazuje, že jeho život je pre nás “príliš drahý,” do systému sa proste akosi nezmestí a ak chce prežiť, musí o svoj život prosiť nás všetkých.

Ako sa s týmto bremenom dá žiť, kde v tom hľadať nádej a vieru v ľudské dobro a ako práve on vidí zlyhania systému našej zdravotnej starostlivosti? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre nás - zvlášť, keď máme nejaký vážny zdravotný problém?

Tento štát šetrí na výdavkoch na výnimkové lieky, tvrdí zdravotnícka analytička Jana Ježíková. Kategorizácia liekov sa prakticky stopla a financie na výnimkové lieky sa nenavýšili, ba práve naopak, tvrdí Jana Ježíková. Netreba sa ľutovať. Teba hľadať svetlo v tme. O to, čo máme, treba neustále bojovať, odkazuje Lukáš Hrošovský.

Ráno Nahlas, s Lukášom Hrošovským a Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenský basketbal prechádza nenápadnou, no o to dôležitejšou generačnou výmenou. Do najnovšej epizódy podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom prijali pozvanie vôbec po prvý raz dvaja hostia naraz, a to slovenskí reprezentanti Peter Kováčik a Maroš Golian. Dvaja mladíci, ktorí už dnes patria medzi výrazné tváre omladzujúceho sa národného tímu.

Obaja mladí reprezentanti otvorene hovoria o tom, že nálepka „vychádzajúcich hviezdičiek“ im zatiaľ neprináleží. Skôr naopak. „Stále sme mladí chalani, musíme na sebe tvrdo pracovať ako doteraz. To nás vlastne dotiahlo do tej reprezentácie,“ zdôraznil Peter Kováčik. Maroš Golian ho doplnil s tým, že miesto v národnom drese nie je samozrejmosťou. „Musíme to potvrdzovať každý deň. Do reprezentácie sa nedostanete len tak,“ vyhlásil.

Nosnou témou rozhovoru bola aj nová éra slovenskej reprezentácie pod vedením trénera Olivera Vidina. Práve on dal mladým hráčom výraznejší priestor, ktorý dokázali využiť aj v ostrých zápasoch. „Niekedy to asi prísť muselo. Ten tím sa musel omladiť a my sme tú šancu dostali,“ vyzdvihol Peter Kováčik. Podľa Maroša Goliana je však kľúčové, čo s dôverou hráč urobí: „Dôležité je tú šancu dostať, potom je to na každom hráčovi, či ju aj využije.“

Reprezentačné debuty oboch mladíkov boli sebavedomé a bez zbytočného rešpektu. Zhodujú sa, že veľkú úlohu v tom zohrala dôvera realizačného tímu aj spoluhráčov. Práve psychická pohoda im pomohla zvládnuť aj tlak, ktorý so sebou prináša reprezentačný dres.

V podcaste sa veľmi otvorene preberala aj téma tlaku fanúšikov či reakcií na sociálnych sieťach. Obaja basketbalisti priznávajú, že kritiku vnímajú, no nepripúšťajú si ju. „Ten tlak je na nás väčší. Je to vidno na komentároch typu: ‚Čo tam robí tento?‘ Ale my sme tú šancu dostali a využili sme ju,“ podotkol Maroš Golian. Podľa Petra Kováčika je najdôležitejšie sústrediť sa na veci, ktoré môže hráč ovplyvniť. „Vyjadriť svoj názor v komentároch je v pohode, ale my ako hráči by sme sa mali zaoberať tým, čo je na ihrisku,“ dodáva.

Diskusia sa dotkla aj herného štýlu balkánskych súperov, fyzickej náročnosti zápasov a cieľov v prebiehajúcej predkvalifikácii majstrovstiev Európy. Obaja mladí reprezentanti sa zhodujú, že ak sa tím vyrovná súperom v tvrdosti a nasadení, basketbalová kvalita sa naplno prejaví.

V závere rozhovoru sa pozornosť prirodzene presunula k budúcnosti, a to klubovej aj reprezentačnej. Reč bola o možnej ceste do Ameriky, o európskom basketbale, ale aj o tom, čo mladý hráč potrebuje, aby prerazil. Odpoveď bola v oboch prípadoch veľmi podobná – trpezlivosť, práca a pokora.

Ak vás zaujíma, ako mladí reprezentanti vnímajú novú éru slovenského basketbalu, prečo je dôvera trénera kľúčová, ako sa vyrovnávajú s tlakom a aké majú kariérne sny, určite si nenechajte ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Zamestnanci sú na nútených dovolenkách, výplaty dostávajú na splátky a mnohí musia siahať na úspory, aby zaplatili hypotéky.

Najväčší slovenský výrobca nábytku s takmer 30-ročnou tradíciou je v obrovských problémoch. Kopia sa nespokojní zákazníci a aj zamestnanci. Je pre zákazníkov nebezpečné objednať si tovar z tejto firmy? A môžu za to konsolidačné opatrenia, ktoré na podnikateľov uvalila vláda?

O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou. Denný videopodcast moderuje Frederika Lodová.

Predstavte si, že sa jedného rána zobudíte a na internete kolujú vaše nahé fotografie, ktoré ste nikdy nenafotili. Alebo že sa s najväčšími bolesťami zdôveríte chatbotovi, ktorý vám namiesto odbornej pomoci začne potvrdzovať vaše najtemnejšie bludy. Umelá inteligencia priniesla nielen efektivitu, ale aj úplne nové formy psychologických pascí.

Internetová poradňa IPčko zaznamenala v druhom polroku minulého roka extrémny, viac než 700-percentný nárast žiadostí o pomoc v súvislosti s umelou inteligenciou. Nástup takzvaných vyzliekacích (nudify) aplikácií priniesol novú vlnu šikany, pri ktorej obete musia vyčerpávajúco dokazovať, že na intímnych fotografiách v skutočnosti nie sú ony.

Odvrátenou stranou AI je aj epidémia osamelosti. Chatboti sa pre mnohých mladých ľudí stávajú jedinými „priateľmi“ či dokonca terapeutmi. Hoci interakcia so strojom chemicky spúšťa v mozgu rovnaké hormóny ako pri ľudskom kontakte, chatbot nikdy nenahradí skutočný vzťah – neháda sa, nekladie hranice, iba neustále pritakáva.

O negatívnych dopadoch umelej inteligencie na duševné zdravie, falošných AI psychológoch a dôležitosti skutočných ľudských komunít sa v podcaste SHARE rozpráva moderátorka Lucia Kobzová so Zuzanou Juránekovou, poradkyňou z občianskeho združenia IPčko.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Deepfake šikana: Ako rýchlo a jednoducho dokáže umelá inteligencia vygenerovať falošné intímne fotografie a aké devastačné to má následky na obete.Šokujúca štatistika: Prečo počet kontaktov na linke IPčko spojených s témou AI narástol o vyše 700 %.Umelá inteligencia ako záplata na osamelosť: Prečo si mladí ľudia budujú vzťahy s chatbotmi a prečo je absencia konfliktov v takomto „vzťahu“ nebezpečná.Falošní AI psychológovia: Prečo chatbot nedokáže rozpoznať varovné signály a prečo je jeho „empatia“ len dokonalou ilúziou.Potvrdzovanie bludov: Ako algoritmy fungujú ako ozvenové komory a prečo môžu zhoršiť stavy ľudí s psychózami či radikálnymi presvedčeniami.Kroky k záchrane: Ako byť oporou pre obete AI šikany a prečo je kľúčové vrátiť sa k budovaniu fyzických komunít.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V decembri vyšla analýza mRNA vakcín vypracovaná vedcami zo Slovenskej akadémie vied (SAV) v rešpektovanom vedeckom časopise. Štúdia prešla štandardným recenzným konaním a jej závery neboli zo strany oponentov spochybnené. Napriek tomu ju vládny splnomocnenec Peter Kotlár dlhodobo verejne kritizuje.

Téme sa venuje najnovšia epizóda podcastu Nezablúdme v bludoch, v ktorom sa moderátorka Veronika Jursová Prachárová rozprávala so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s biológom a virológom Borisom Klempom, spoluautorom štúdie SAV a vedcom pôsobiacim na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.

Podcast sa zameriava na to, čo presne vedci analyzovali, k akým záverom dospeli a prečo ani publikované vedecké dáta zatiaľ diskusiu o bezpečnosti mRNA vakcín na Slovensku neuzavreli.

Dezinformačný radar: Grónsko aj „Epstein files“

V úvode podcastu sa Veronika Frankovská venovala aktuálnym trendom v dezinformačnom priestore. Podľa nej sa počas uplynulého týždňa výrazne šírilo napríklad tvrdenie, že Rusko prevzalo kontrolu nad Grónskom. „Neinformovali o tom médiá, napriek tomu to získalo na slovenskom Facebooku veľkú pozornosť,“ upozornila.

Demagóg.sk sa musel zaoberať aj tvrdeniami, že bývalá prezidentka Zuzana Čaputová figuruje v takzvaných Epstein files. Frankovská vysvetlila, že meno exprezidentky sa v dokumentoch objavuje len okrajovo – v dvoch či troch vetách v konverzáciách Jeffreyho Epsteina s Miroslavom Lajčákom a Stevom Bannonom, a to ešte v období pred prvým kolom prezidentských volieb. Spomínané boli len verejne známe informácie.

Napriek tomu sa táto téma šírila na sociálnych sieťach v kontexte, ktorý naznačoval vážnejšie prepojenia a vyvolával otázky, prečo sa jej médiá nevenujú.

„Téma umrela, no v dezinformáciách je stále živá“

Pri téme mRNA vakcín Frankovská upozornila na paradox: hoci širšia verejnosť sa už otázke bezpečnosti vakcín proti ochoreniu covid-19 nevenuje tak intenzívne ako v minulosti, v dezinformačnom priestore je stále veľmi prítomná.

„Táto téma v bežnej verejnej debate akoby umrela, ale v dezinformáciách je stále veľmi živá. Opakuje sa, že vakcíny nie sú dostatočne testované. Máme pocit, že to už bolo mnohokrát vysvetlené a vyvrátené, no zjavne to ľudí stále trápi,“ uviedla.

Ako prebiehala analýza SAV

V druhej časti podcastu vysvetľoval detaily štúdie Boris Klempa. Podľa jeho slov vedci použili postupy, ktoré bežne využívajú vo svojej práci, hoci kontext bol výnimočný.

Ak si neboli stopercentne istí niektorými otázkami, vyžiadali si stanoviská ďalších expertov z príslušných oblastí. „Bolo to tak poistené z viacerých strán,“ zaznelo.

Zároveň upozornil, že nie je bežné, aby štát zadával takúto analýzu formou priamej zákazky, hoci podobná situácia nastala aj v minulosti počas diskusií o vakcíne Sputnik.

Klempu znepokojuje najmä to, že sú podľa neho obchádzané autority, ktoré sú na kontrolu vakcín určené. „Rutinne sú jednotlivé šarže analyzované v špecializovaných laboratóriách a ich výsledky sú súčasťou schvaľovacieho procesu. Za normálnych okolností nemáme dôvod robiť takúto analýzu, pretože na to existujú určené pracoviská,“ vysvetlil.

Limity DNA a prísne recenzné konanie

V diskusii sa dotkli aj otázky limitov pre zvyškovú DNA vo vakcínach. Klempa zdôraznil, že ide o historicky stanovené limity, ktoré sa netýkajú len mRNA vakcín, ale liečiv všeobecne.

Pôvodne boli nastavené najmä s ohľadom na riziká eukaryotickej DNA, teda DNA z buniek človeka alebo živočíchov. V prípade analyzovaných vakcín však ide o bakteriálnu, plazmidovú DNA, pričom podľa Klempu je riziko ešte nižšie. Navyše sa pri výrobe mRNA vakcín DNA degraduje – štiepi sa, čo podľa neho potvrdila aj samotná analýza SAV.

Samotné recenzné konanie označil za mimoriadne prísne. Štúdiu posudzovalo až päť recenzentov, pričom bežným štandardom sú dvaja alebo traja. Všetky pripomienky boli podľa Klempu takzvané minor revisions, teda menšie úpravy týkajúce sa terminológie a formulácií. Experimentálna časť práce spochybnená nebola.

Pre koho majú vedci hovoriť

Klempa je presvedčený, že vedci by mali reagovať na dezinformácie, ak im to časové možnosti dovolia.

„Mojím poslaním nie je presviedčať zarytých odporcov. Ide mi o tú neistú väčšinu. Ak sa dezinformácie valia zo všetkých strán, dokonca aj z najvyšších poschodí politiky, ľudia si môžu začať hovoriť, že na tom niečo bude. Práve pre nich musí existovať bezpečné miesto, kde nájdu overené informácie a vedecké fakty,“ uzavrel.

Podcast tak otvára širšiu otázku: prečo ani publikované a recenzované vedecké dáta nedokážu ukončiť verejnú diskusiu a akú úlohu v nej zohrávajú politika a sociálne siete.

Vladimir Putin nezmyselnou vojnou na Ukrajine zdecimoval celé Rusko, no keďže na životoch Rusov mu vôbec nezáleží, podľa expertov sa stále môže pokúsiť zaútočiť na Pobaltie.

Prečo by sme sa mali pripraviť na výpadky elektriny a čo dohnalo Hitlera k samovražde, sa dozviete v Ťažkom rozhovore Jakuba Gulíka s Petrom Bárdym.

Olympijský hokejový turnaj je už za nami. Slováci na ňom obsadili štvrtú priečku, hoci prehrané semifinále a zápas o tretie miesto budú ešte dlho mrzieť. Aké výkony podávali Slováci a čo stojí za ich štvrtým miestom? Aké trendy svetového hokeja priniesla olympiáda? Aj to sme sa pýtali experta televízie JOJ ŠPORT a bývalého hokejového trénera Rostislava Čadu.

„Modlitba nie je útek pred realitou, ale snaha upokojiť srdcia a urobiť dialóg možným. Práve ľudia, ktorí sa o toto snažia, premieňajú realitu zvnútra“, hovorí Ján Macej, rehoľník z františkánskeho rádu kapucínov. Pápež Lev totiž vyhlásil špeciálny rok sv. Františka, ktorý je všeobecne označovaný za posla pokoja a mieru. „Ak bude zlo len eskalovať a ľudia sa budú len pridávať na stranu agresívneho stretu, hrozba bude rásť“, dodáva.

Chodiaci príklad chudoby napriek tomu, že bol synom bohatého kupca.

Posol pokoja a mieru, napriek tomu, že si v mladosti zvolil kariéru vojaka a zakúsil i strasti zajatia.

A hoci si ľuboval v móde, nakoniec sa mu odevom stal hrubý habit opásaný povrazom.

Lebo – tak to videl pri chudákoch a chorých, ktorým sa začal venovať, oslovený Kristom.

Z biedy a chudoby si urobil spoločníčku. Jeho „Pani chudobu“ neskôr oslavovali Dante i Giotto.

Slnko nazýval bratom a lunu sestrou. Paradoxne sestrou nazval ešte aj smrť! A pokoj považoval za najväčší dar.

František z Assisi.

Svet inšpiruje už osem storočí, hoc z neho zostali už len kosti.

A najnovšie naň upriamil pozornosť pápež Lev XIV – s tým, že „jeho život ukazuje skutočný zdroj pokoja a mieru“. V dobe poznačenej nie jednou, ale mnohými vojnami. Pápež vyhlásil rovno ďalší jubilejný rok.

Aký je ten Františkov zdroj pokoja a mieru? Pozrieme sa na to s bratom Jánom Macejom z rehole františkánov kapucínov, Františkovych nasledovníkov.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vedeli ste, že aj stavanie snehuliaka môže byť súčasťou matematiky? Sedieť v lavici a hľadieť na svet cez okno triedy je len začiatok – skutočné poznanie nás čaká tam vonku.

Platforma Hurá von! pod vedením Ivany Poláčkovej dokazuje, že slovenské školstvo môže byť moderné, hravé a prepojené s realitou – a to aj vtedy, keď je vonku zasnežené zima alebo slnečné leto. Veď niet zlého počasia, je len zle oblečený žiak či nepripravený učiteľ.

V najnovšom EKOcaste sme sa pozreli na to, ako sa z matematiky stáva dobrodružstvo v snehu a prečo by sa deti mali učiť aj v sadoch či záhradách.

Čo sa v Ekocaste dozviete?

Aké aktivity sa dajú robiť počas celého roka? Centrom projektov je často Zaježová. Čím je táto lokalita a tamojšia škola dôležitá pre slovenské školstvo? Čo by malo byť tou prvou a najjednoduchšou vecou, ktorú by mal učiteľ alebo rodič urobiť hneď zajtra, ak chce vziať deti aspoň na jednu hodinu von?

Slovensko bude mať opäť jeden z najhorších deficitov spomedzi štátov Európskej únie. Môže za to aj chyba, ktorú spravili v Bruseli. Vláda ju mohla opraviť, no neurobila to.

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v podcaste Aktuality Nahlas hovorí, prečo konsolidácia trvá tak dlho. Potrebujeme skonsolidovať aspoň ďalšie 2,7 miliardy, aby sme sa dostali na takú úroveň deficitu, akú vláda sľubuje. To je podobný balíček, aký pociťujeme v tomto roku. Avšak ani tento cieľ nebude stačiť na ozdravenie verejných financií. Čím viac vláda konsolidáciu naťahuje a odkladá dosiahnutie cieľov, tým viac to bude bolieť naše peňaženky.

Tóth ďalej pripomína, že vláda stále nesplnila požiadavku, ktorá vyplýva z ústavného zákona, a nepožiadala Národnú radu o dôveru. Bude potrebné prekopať ústavné pravidlá o rozpočtovej zodpovednosti.

Robert Fico sa správa ako spolumajiteľ maďarskej rafinérie a nie ako premiér zastupujúci záujmy slovenských občanov. Kto si chce kúpiť lacnejší benzín a naftu, musí ísť do Česka, kde sa už dávno od ruských zdrojov odpojili, hovorí predseda opozičných Demokratov Jaroslav Naď. V župných a komunálnych voľbách bude spolupracovať s ostatnými opozičnými stranami a navzájom si podporovať kandidátov. V Bratislave nevidí nikoho lepšieho ako Matúša Valla. Kedy odovzdajú podpisy pod referendum?

V podcaste s Jaroslavom Naďom sa dozviete:

– od 1. minúty – že odpájať elektrinu ukrajinským civilom je sadizmus;

– po 2:00 – čo hovorí na to, že Tibor Gašpar chce využiť ruské bombardovanie civilistov na posilnenie našej rokovacej pozície;

– po 3:20 – že Robert Fico určite po stretnutí s Trumpom neprecitol;

– od 5:00 – že Fico buď porušil zákon alebo klamal;

– po 5:50 – ako Ukrajina chce opraviť ropovod, ale Rusi bombardujú technikov;

– od 6:30 – že Robert Fico sa správa ako spolumajiteľ maďarskej rafinérie;

– po 7:00 – prečo Slovnaft po stámiliónových investíciách do diverzifikácie stále potrebuje ruskú ropu;

– od 7:30 – prečo sme neboli schopní sa odpojiť od ruskej ropy;

– po 9:00 – či je vojna na Ukrajine zaseknutá a či má vojenské riešenie;

– od 10:00 – ako je nepochopiteľné obviňovať napadnutú krajinu za vlastnú obranu;

– po 11:30 – ako dlho ešte Rusko bude schopné viesť vojnu;

– od 13:00 – kde spravili západné krajiny chybu pri Ukrajine;

– po 14:00 – že Rusko sa nechce dohodnúť, Ukrajina áno;

– od 15:45 – ako si treba preložiť prejav amerického ministra zahraničných vecí Rubia do ľudskej reči;

– po 18:00 – či klamanie Roberta Fica svojim vlastným voličom nie je vlastne na pochvalu, keď v skutočnosti nezruší obrannú dohodu s USA;

– od 20:00 – ako sa nedokázal ani pozerať na generálneho prokurátora Žilinku;

– po 22:00 – v akom stave sú jeho trestné stíhania a či Žilinka zastavil politické objednávky;

– od 24:00 – že od Ľuboša Blahu sa bude snažiť vysúdiť 100-tisíc eur;

– po 25:00 – či nesľuboval politickú pomstu cez políciu;

– od 26:30 – či mali Juraja Cintulu súdiť za terorizmus alebo za vraždu;

– po 28:00 – akú stratégiu zvolia Demokrati v spolupráci s inými opozičnými stranami;

– od 32:00 – či by sedel vo vláde s predsedom Maďarskej aliancie Gubíkom, s ktorým sa stretol;

– po 33:30 – či budú Demokrati cieliť aj na maďarských voličov;

– od 34:00 – že Štefan Hamran kedysi tvrdil, že ho skôr budú voliť v Žiline ako Maďari;

– okolo 35:00 – kedy Demokrati odovzdajú petíciu pod referendum;

– po 36:00 – aký postup čaká od prezidenta Pellegriniho pri vypísaní referenda.

Vládny audit bol politickým zadaním no preukázal veľmi dobré výsledky občianského sektora. Reputačné škody ale budú obrovské, pre Aktuality to povedal Juraj Rizman z organizácie Post Bellum. Štát a jeho inštitúcie by boli veľmi radi, keby miera pochybenia pri ich vlastných projektoch bola iba pol percenta, dodáva. Ustojí Tretí sektor vládnu šikanu a prečo Juraj Rizman zažaloval Luboša Blahu?

Ústavný súd iba nedávno vystavil zásadnú stopku vládnemu zákonu o mimovládkach,. Po snahe onálepkovať Trestí sektor ako agentov cudzej moci, tak legislatívne zlyhal aj koaličný pokus spraviť z mimovládneho sektora výlučných lobistov. Napriek verdiktu ústavných sudcov však politická a administratívna vojna vládnej koalície voči tretiemu sektoru ani zďaleka nekončí. Napokon, svedčia o tom aj slová i činy premiéra Fica, ktorý sa svojim nepriateľským postojom k občianskej spoločnosti už dlhodobo nijako netají a svoju vládu už pri nástupe označil aj za koniec éry vlády mimovládok.

Za pravdu mu mal dať aj vládny audit vybraných subjektov. Ten odhalil účtovné a finančné pochybenia vo viacerých renomovaných organizáciách, či už ide o Post Bellum alebo projekty spojené s disidentkou Martou Šimečkovou. Aké reálne výsledky teda tento audit v skutočnosti priniesol? Potvrdil vládnu propagandu cieliacu na občiansku spoločnosť a demaskoval zásadné finančné pochybenia Tretieho sektora alebo je to práve naopak?

Preverovalo sa niečo cez 40 miliónov, nedostatky a pochybenia sa našli vo výške cez 230 tisíc, takže miera pochybenia je - i podľa samotného ministerstva financií, približne vo výške 0,5 percenta celkovej sumy. To je veľmi dobrý výsledok pre celý občiansky sektor a štátne inštitúcie by boli veľmi radi, keď by miera pochybenia pri ich vlastných projektoch bola iba pol percenta, tvrdí Juraj Rizman.

Aktuálne - napriek auditu - však vláda nariadila ďalšie širokospektrálne kontroly mimovládnych organizácií a to aj v oblastiach ako je BOZP či GDPR. Dá sa teda už hovoriť o šikane občianskej spoločnosti a ustojí tretí sektor pokračujúcu šikanu vlády Roberta Fica?

Vydržali sme Mečiara, vydržíme aj Fica. Zatiaľ všetci, ktorí sa snažili zakázať či obmedziť občiansku spoločnosť - či už to boli fašisti, komunisti alebo to bol V. Mečiar, tak vždy prehrali. Žiaľ, takto neustále plytváme potenciálom tých najaktívnejších ľudí tejto krajiny, hovorí Juraj Rizman. Vládna šikana podľa neho bude pokračovať a tretí sektor sa pokúsia rozdeliť metódou “cukru a biča”. Časť sektora si budú chcieť kúpiť a ostatných zastrašiť alebo aspoň odradiť, dodáva.

Ráno Nahlas. Tentoraz s Jurajom Rizmanom z občianskeho združenia Post Bellum. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ruská invázia, ktorá začala útokmi z viacerých smerov vrátane územia Bieloruska, narazila na nečakaný odpor hneď v prvých dňoch. Hoci sa okupantom podarilo rýchlo postúpiť na juhu a obsadiť Cherson či obkľúčiť Mariupoľ, bitka o Kyjev skončila ich stiahnutím. Dnes, po štyroch rokoch, sa front nachádza v patovej situácii, kedy ani jedna strana nedokáže urobiť zásadný prielom.

Ukrajinská spoločnosť po 48 mesiacoch bojov čelí obrovskej únave. Termín „nezlomnosť“, ktorý sa stal medzinárodným symbolom odporu, domáci vnímajú čoraz citlivejšie. Sú to ľudia z mäsa a kostí, ktorí čelia každodennému stresu z nočných bombardovaní a existenčnej neistote. Budúcnosť zostáva nejasná – kým časť verí v prímerie do konca roka, iní upozorňujú na riziko zamrznutého konfliktu, ktorý by mohol opäť kedykoľvek vybuchnúť.

O tom, ako sa krajina a jej obyvatelia za štyri roky zmenili, sme sa v dnešnom podcaste rozprávali s novinárkouStanislavou Harkotovou, ktorá dianie sleduje priamo z Kyjeva.

Podcast pripravil Marek Biró.

Najvyššia slovenská futbalová súťaž pokračovala predposledným 21. kolom hlavnej časti predtým, ako sa rozdelí na dve skupiny. Hornú šestku si zabezpečili Michalovce a v skvelej forme pokračuje Podbrezová, ktorá má po troch výhrach skóre 14:0. V 72. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa zhovárali s Tomášom Majtánom.

Cez víkend sa odohralo predposledné jarné kolo základnej časti Niké lige a celkovo 21. kolo aktuálnej sezóny najvyššej súťaže. Z prvej štvorky naplno bodovala len Dunajská Streda.

Nielen o tom sa moderátor Marián Lontoš porozprával v 72. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s Tomášom Majtánom, ktorý má o víťazovi aj zostupujúcom jasno.

Kým na jednej strane AI modely získavajú zlaté medaily na matematických olympiádach, na druhej čelíme novému fenoménu – takzvanej AI psychóze. Ľudia strácajú vlastnú vôľu, nechávajú si potvrdzovať nebezpečné bludy a dokonca oslovujú AI služby ako božstvá.

Umelá inteligencia už nie je len tichým asistentom v pozadí. Stáva sa aktívnym hráčom, ktorý vyvoláva vážne etické konflikty nielen u bežných používateľov, ale aj na najvyšších úrovniach. Pentagón napríklad tlačí na technologické firmy, aby vypli bezpečnostné obmedzenia pre vojenské operácie. Model Claude mal údajne pomáhať pri dolapení venezuelského prezidenta Madura. A bežní používatelia si od AI služieb pýtajú niekedy povolenie aj na základné veci.

O týchto a ďalších novinkách zo sveta umelej inteligencie sa v podcaste PočúvAI rozprávali redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

AI psychóza a domáce násilie: Ako algoritmy fungujú ako „ozvenové komory“ pre stalkerov a násilníkov a potvrdzujú im ich bludy.Strata autonómie: Ľudia nechávajú AI riadiť svoj osobný život a žiadajú ju o povolenie na základné potreby ako jedlo či spánok.Ultimátum z Pentagónu: Armáda žiada vypnutie etických filtrov. Kto ustúpil a prečo tvorcovia modelu Claude vzdorujú?Bizarné zlyhania: Chatbot Grok na webe americkej vlády radil rektálne použitie zeleniny namiesto bežnej diéty.Nové trendy: Odhalenie podvodu so sieťou Moltbook, kde za AI stáli ľudia, a prečo Európsky parlament zakázal využívanie AI svojim zamestnancom.

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Ropa a plyn financujú ruské zabíjanie na Ukrajine a ich kúpa predlžuje vojnu. Rusko totiž bude viesť vojnu, kým na ňu bude mať peniaze, hovorí ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Myroslav Kastran. Ukrajinská a slovenská bezpečnosť je podľa neho jeden celok, a Slováci tak pomocou Ukrajine investujú aj do seba. Na opravu ropovodu, poškodeného ruským bombardovaním, treba čas aj náhradné diely. Situácia sa zrejme bude musieť vyriešiť aj s pomocou Európskej únie.

V podcaste s ukrajinským veľvyslancom na Slovensku Myroslavom Kastranom sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ruské útoky na civilnú infraštruktúru sú terorizmus a takto poškodili aj ropovod;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 1:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Ukrajinci informovali o prebiehajúcich prácach a ponúkli Slovensku tranzit neruskej ropy;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že na opravu ropovodu sú potrebné náhradné diely a čas;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ropa a plyn financujú ruské zabíjanie;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kto musí rokovať, aby sa situácia vyriešila;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že dodávky elektriny Ukrajine zrejme prevezmú Poľsko a Rumunsko;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ v akej fáze je vojna a medzinárodná situácia okolo Ukrajiny;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko nemá záujem ukončiť vojnu a boje budú trvať, kým na ňu bude mať dosť peňazí;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od čoho Ukrajina pri rokovaniach určite neustúpi;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako by mali vyzerať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ruská propaganda niekomu v Európe vyhovuje, ale je lživá;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 17:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Ukrajinci nechcú len koniec vojny, ale aj to, aby sa nezopakovala;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Ukrajina dnes vykonáva prácu, pre ktorú bolo založené NATO;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo by NATO s Ukrajinou bolo silnejšie;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko chystá ďalšie rozširovanie armády, ktoré bude hrozbou aj pre Európu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Slovensko stále pomáha Ukrajine;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že investícia Slovenska do bezpečnosti Ukrajiny je win-win situácia, lebo naša bezpečnosť je jeden celok;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo ukrajinskí utečenci viac pomáhajú, ako nás stoja;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 30:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa ukrajinskí utečenci chcú po vojne vrátiť na Ukrajinu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako bude vyzerať spolupráca Slovenska s Ukrajinou po aktuálnom konflikte;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ukrajinské rúry budú slúžiť aj Slovensku, ale už nie na transport ruskej ropy.

„Robert Fico otvorene hovorí o vydieraní Európskej únie – ak sa nepritlačí na Ukrajinu, on bude blokovať sankcie alebo pomoc. Tento rozkol nahráva Rusku. Je to hanebné“, hovorí generál Pavel Macko. „Je to hanebné najmä preto, že Slovensko profituje z ruskej ropy, ktorú spracúva rafinéria Slovnaft (vlastnená maďarským MOL-om). Fico hrozí vypnutím elektriny pre Ukrajincov v čase najväčších mrazov, čo je de facto napomáhanie agresii a konanie proti ženevským konvenciám, ktoré zakazujú zvyšovať utrpenie civilného obyvateľstva“, dopĺňa.

Mal to byť Putinov „blitzkrieg“, namiesto toho má jeho agresia voči Ukrajine už 1461 dní, čo sú štyri roky od toho rána 24. februára 2022. Z plánovaného bleskového úderu na Kyjev sa stala vyčerpávajúca a opotrebovávacia vojna.

Postupuje sa rádovo v stovkách metrov. K dronom a raketám sa po novom na zbraň premenil aj mráz, ktorý má demoralizovať Ukrajincov. Počty mŕtvych, zranených či zajatých sa podľa západných zdrojov na ruskej strane blížia k miliónu tristotisíc, na ukrajinskej sa zastavili na polovičných hodnotách.

A ak sa Ukrajincom podarilo ubrániť Kyjev, Charkov či Cherson, približne pätina ich územia zostáva okupovaná Putinovými jednotkami. V čase, keď si Vladimír Putin robí z mierových rokovaní „stroj na čas“ a jeho blízki - premiéri Orbán či Fico – dávajú nohy do dverí pri sankciách Moskve, či posielajú ultimáta Kyjevu!

Ako sa to skončí? Je čas začať sa zaoberať otázkami našej „odolnosti“ a na Ukrajinu sa pozerať ako na jej laboratórium?

Témy pre generála Pavla Macka.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vyhrážky Roberta Fica, že odpojí Ukrajinu od núdzovej elektriny v čase vojny majú morálnu rovinu, ale aj tú praktickú. Dá sa to vôbec zo dňa na deň? Neporušíme tým zmluvy a nespôsobí Fico týmto Slovensku škody? Prečo sme sa vlastne dávno neodpojili od ruskej ropy tak ako naši susedia? Pravdepodobne sú za tým zisky Slovnaftu, ktorý ako jediný vidí rozdiel v spracovaní ruskej a neruskej suroviny. Zákazník totiž platí rovnakú sumu, či je ropa ruská alebo nie. Ukrajina nám ponúka, že nám dodá neruskú ropu.

Pre Slovnaft je lacnejšie spracovať ruskú surovinu a tak je rozdiel zrejme len vo vreckách vlastníkov rafinérie, vysvetľuje v dnešnom videopodcaste ekonomický reportér Aktualít Vladimír Amrich. Prečo potom Robert Fico bojuje za ruskú ropu, aj za cenu medzinárodnej habny pre Slovensko a odstavovania ukrajinských civilistov od elektriny?

Nahrával Peter Hanák.

Život Ludmily a Viliama Sedlárovcov pripomína cestu okolo sveta. Po okupácii v auguste ’68 emigrovali do Švajčiarska, na dôchodok sa presťahovali do Austrálie, po páde komunizmu sa vracali aj na Slovensko. Vtedy sa začal nevšedný filantropický príbeh, ktorý ich oboch prežil. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom približujeme pestré a nevšedné podoby pomáhania.

Všetko sa to točí okolo známeho mlyna Klepáč v bratislavskej rekreačnej oblasti Železná studnička. Ten pred znárodnením patril rodine Ludmily Sedlárovej-Rabanovej. Kedysi vychýrenú výletnú reštauráciu uprostred lesov získali manželia Sedlárovci v reštitúcii ako ruinu a rozhodli sa ju opraviť.

Ich snom bolo vytvoriť uprostred prírody oázu pre mládež a deti, ktoré oni sami nemali. „Viliam sa pustil do rekonštrukcie, keď mal 70 rokov. Jeho devízou bolo, že dokázal ľudí nadchnúť a dlhodobo ich zapojiť do spolupráce,“ hovorí Peter Robl, správca fondu, ktorý dnes napĺňa filantropický odkaz manželov Sedlárovcov.

V podcaste sa dozviete:

ako sa Sedlárovci dostali do Švajčiarska, prečo si vybrali Austráliu za miesto svojho dôchodku, ako Viliam pomáhal rodnej obci Jasová, prečo po osemdesiatke chodil na súdya či sa naplní želanie venovať Klepáč deťom.

Kto boli manželia Sedlárovci?

Ludmila Sedlárová-Rabanová bola prvou vysokoškolskou pedagogičkou genetiky na Slovensku. Viliam vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Po auguste 1968 emigrovali do Švajčiarska, ako šesťdesiatnici sa odsťahovali do Austrálie, kde žili až do Ludmilinej smrti. Viliam sa potom vrátil na Slovensko a venoval sa mlynu Klepáč. Vlani nás opustil vo veku 96 rokov.

Kto je Peter Robl?

Peter Robl je od júna 2013 správcom Neinvestičného fondu Mlyn Klepáč, ktorý zastrešuje filantropické aktivity Sedlárovcov. Vyše 20 rokov pracuje na manažérskych pozíciách v stavebníctve.

Bod k dobru

V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a verejného života. Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Dnes je to o tom, kto v tejto vojne dlhšie vydrží a preto má podpora Ukrajiny zmysel. Pre Európu je najvýhodnejšie pomôcť Ukrajine a udržať tým ruského agresora čo najďalej od našich hraníc, hovorí pri príležitosti 4. výročia ruskej agresie analytik Andrej Žiarovský. Ako sa zmenila tvár vojny, ako zmenila nás samotných a máme sa báť i jadrového zúčtovania?

„Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny, súčasťou celku. Smrť každého človeka umenšuje mňa, lebo som súčasťou ľudstva; a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe.“

Tieto známe slová alžbetínskeho básnika Johna Donna v predvečer štvrtého výročia ruskej agresie na Ukrajine, nadobúdajú dnes desivo hmatateľný a až neuveriteľne krvavý rozmer.

Od chvíle, kedy prvé ruské rakety dopadli na spiace ukrajinské mestá, uplynuli presne 4 roky. Je to 208 týždňov, 1 461 dní alebo viac ako 35 000 hodín. Počas každej jednej z nich sa náš svet postupne - kúsok po kúsku, život po živote, zmenšoval o obete, ktoré umreli v troskách Mariupola, v pivniciach Buče či v uliciach Irpiňa.

Za každou jednou minútou tohto času je nejaká konkrétne ľudská tragédia - nevinných detí, bezbranných žien či nevládnych starcov ak stareniek, ktorých osudy - či dokonca i umieranie, sledujeme v až hrozivo chladne presnom HD rozlíšení. Deň čo deň, už po celé štyri roky.

Sme svedkami konfliktu, ktorý sa nás bytostne dotýka - a to nielen jeho až bezprostrednou blízkosťou, ale aj tým, ako radikálne predefinoval samotné metódy i stratégie vojny.

Tradičné mohutné tankové bitky či hrozivé roje bombardovacích zväzov - alebo zvuky delestreleckej bubnovej paľby vystriedali počítačové algoritmy, autonómne drony s umelou inteligenciou ako i neviditeľný elektronický boj, ktorý paralyzuje celé mestá či regióny. Vojna sa tak presunula zo zákopov priamo na naše obrazovky, kde sa krvavé a kruté zabíjanie stalo interaktívnym a všadeprítomným obsahom sociálnych sietí. Smrť, krv, krutosť, bolesť i zabíjanie tak môžeme sledovať priamo z pohodlia našich bezpečných obývačiek. Akoby to nebolo o nás.

Na Ukrajine sme sa akoby vrátili k zákopom prvej svetovej vojny, vojna sa transformovala na opotrebovávací konflikt, kde rozhoduje ako ekonomika, tak i vôľa k víťazstvu. Na rozdiel od zákopov Verdunu však tento krvavý konflikt dnes môžeme sledovať doslova v priamom prenose. Ukrajinský konflikt sa zmenil na opotrebovávajúcu vojnu, zvíťazí silnejšia ekonomika, ale najmä to, kto bude mať silnejšiu vôľu, hovorí analytik Andrej Žiarovský.

O tom, ako sa v celom tomto digitálnom pekle zmenila tvár moderného boja, čo to spravilo s našim vnímaním vojny, ale aj o tom, ako zásadne sa posunul vývoj moderných zbraní - ako aj taktík a stratégií vedenia vojny, budeme hovoriť s analytikom Andrejom Žiarovským. Stal sa dron kráľom bojiska a máme sa báť jadrovej “mŕtvej ruky”?

Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už ste si zrušili členstvo vo fitku, alebo len chodíte menej často ako začiatkom januára? Ľudia po celom svete už desiatky rokov veľmi skoro opúšťajú novoročné predsavzatia. Veda sa týmto javom seriózne zaoberala a vie aj čo s tým. V dnešnom podcaste TELO tréner, psychológ aj lekár odporúčajú, čo urobiť, aby ste neprestali cvičiť a nezačali opäť nezdravo jesť a priberať. Dobrá správa je, že existuje hneď niekoľko ciest a rozhodne nemusíte čakať na ďalšie predsavzatia do januára.

Existuje niekoľko psychologických trikov, ktoré nám uľahčia cestu za zdravým životným štýlom. Najdôležitejšie je budovať zdravé návyky. Aj tam existuje konkrétny návod, o ktorom hovorí psychológ s trénerskou licenciou a odborník na návyky Michal Plevka.

Podcast TELO je súčasťou predplatného Aktuality Navyše.

Americký futbal na Slovensku naberá na sile. Hostia z tímu Nitra Knights nám v najnovšej epizóde Olympijského videocastu poodhalili zákulisie tohto tvrdého, no takticky brilantného športu. Rozobrali sme ich cestu k titulu v českej lige, prácu so sponzormi aj víziu pre budúcnosť. Keďže flag futbal bude olympijským športom v Los Angeles 2028, pýtali sme sa aj na to, či na Slovensku rastie generácia budúcich olympionikov.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

prečo majú vyššiu návštevnosť ako niektoré prvoligové futbalové klubyprečo hrajú českú ligurozdiel medzi klasickým americkým futbalom a bezkontaktným flag futbalomči je tento šport nákladnýaké sú ciele jediného slovenského klubu v Českuako robia športový marketing

Jaromír Čižnár nebol dobrý generálny prokurátor a na 18 bytov si nemohol zarobiť, hovorí bývalá prokurátorka Eva Mišíková. Každý vidí, že zákon o kajúcnikoch sa menil účelovo. Využívajú ich na rozloženie mafiánskych skupín všade. Keby prešiel Ficov návrh, Slovensko by bolo svetový unikát, a bola by to príležitosť na založenie zločineckej skupiny. Podľa Evy Mišíkovej sa výhody kajúcnikom spoločnosti oplatia, lebo vďaka nim mafiáni sedia.

V podcaste s Evou Mišíkovou sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo hovorí na Čižnárovych 18 bytov;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že kajúcnikov do nášho práva zaviedli, aby sa dali rozložiť mafiánske skupiny z 90. rokov;

–⁠⁠⁠⁠⁠ od 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako každý vidí, že zmeny zákona o kajúcnikoch sú účelové;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 9:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ak by prešiel návrh Roberta Fica úplne zrušiť kajúcnikov, bola by to ideálna šanca založiť mafiánsku skupinu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako tvrdenia kajúcnikov treba vždy potvrdiť ďalšími dôkazmi;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Černákove výpovede sa potvrdzovali kopaním mŕtvol;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sme hlavné centrum podvodov s DPH;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či tresty v kauze Mýtnik nevyzerajú tak, že sa oplatí brať úplatky;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako facebooková výmena medzi premiérom a generálnym prokurátorom hovorí o absencii štábnej kultúry;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 29:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Maroš Žilinka neotočil;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 31:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sú veci, ktoré nie sú politika, a vláda by sa mala starať o životnú úroveň a nie Žilinku;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 38:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako si človek získa na spoluprácu niekoho ako je Mikuláš Černák;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 40:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či nebolo Černákovo priznanie len vykalkulované;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 43:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo nesedí Ján Kán;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 45:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako to bolo s kajúcnikmi v Černákovych prípadoch a či nedostali neprimerané výhody;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 50:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že výhody pre kajúcnikov sa spoločnosti oplatia, lebo vďaka nim mafiáni sedia.

Robertovi Ficovi sa v poslednom čase ušlo z každej strany.

Ako sa z Rudolfa Huliaka stal najrozumnejší predstaviteľ koalície, sa dozviete v Ťažkom týždni.

Ako sa lepšie rozhodovať na trhoch zistíte na bezplatnej online trading konferenciu XTB. Stačí sa zaregistrovať: https://geolink.xtb.com/1YVMF

Projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec dostal od vlády zelenú ako strategická investícia. Bez dokončenej štúdie realizovateľnosti, bez riadneho vypočutia miestnych, sa projekt blíži k spusteniu geologického prieskumu. Minister životného prostredia Tomáš Taraba miestnym sľuboval, že z nich budú milionári, vládny materiál nakoniec počíta so zaplatením 80-tisíc eur za vyvlastnený pozemok. Počet vyvlastnených pozemkov sa môže vyšplhať na 275. Je o osude podpoľania rozhodnuté?

„Uvedomujeme si, že verejný záujem je nadradený individuálnemu, no kľúčový je faktor zdroja pitnej vody a zároveň precedens, ktorý by tým mohol vzniknúť. Projekt podporili obce, ktoré s tým reálne nemajú nič spoločné. Spôsob, akým je memorandum napísané, vyvoláva vážne pochybnosti, či nejde skutočne len o podporu projektu. Napríklad niektoré obce ho podpísali výmenou za vytvorenie solidárneho fondu, ale naša legislatíva pojem solidárneho fondu nepozná," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas predseda združenia Čechánky Tomáš Endrödy.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník.

Do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie mládežnícky reprezentant Tomáš Královič, ktorý si vybudoval pevné miesto v zostave HC Slovan Bratislava. V rozhovore s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom hovoril obranca o svojom vývoji, skúsenostiach z mládežníckej reprezentácie, tlaku fanúšikov, ale aj o ambíciách do budúcnosti.

Úvod podcastu sa niesol v znamení aktuálnej situácie Slovana i samotného Tomáša Královiča, ktorý má s klubom zmluvu aj na ďalšiu sezónu. Mladý pravák sa snaží zostať nohami pevne na zemi, hoci jeho výkony neunikajú pozornosti skautov a odborníkov. Ako sám priznal, najdôležitejšie je sústrediť sa na každodennú prácu a tímový úspech.

„Každý je rád, že o sebe počuje v tom dobrom svetle, ale ja sa na to úprimne nejako nezameriavam. Chcem stále tvrdo pracovať a snáď sa mi to vyplatí,” priznáva mladý Slovák.

V diskusii sa viackrát preberala téma jeho herného štýlu. Tomáš Královič sa označuje za obojsmerného obrancu, ktorý si uvedomuje, že ofenzíva môže prísť až vtedy, keď má splnené defenzívne povinnosti. Priznal, že mu vyhovuje dôvera trénera, ktorý dokáže hráča podržať aj po chybe, a zároveň podporuje kreativitu zo zadných radov.

Výrazná časť rozhovoru patrila aj fanúšikom a atmosfére na domácom štadióne. Dvadsaťročný obranca podotkol, že pískanie z tribún hráč vníma, no berie ho ako súčasť profesionálneho hokeja. Nezabudol však oceniť, že vyššie návštevy ženú tím dopredu a vytvárajú prostredie hodné veľkého klubu.

„Myslím si, že návštevnosť oproti minulému roku stúpla. Je super takto hrať. Ľudia nás ženú dopredu, ale niekedy sa proste stane, že sa prehráva a ľudia pískajú. Počujeme to na tom ľade. Chodia sa na nás pozerať a chcú vidieť víťazstvá, my im to chceme všetko dopriať,” vysvetlil.

Rodák z Bratislavy sa vrátil aj k mládežníckym majstrovstvám sveta, ktoré absolvoval v kategóriách do 18 a do 20 rokov. Skúsenosti z medzinárodnej konfrontácie považuje za kľúčové pre svoj ďalší rast, rovnako ako pôsobenie v seniorskom hokeji, ktorý je podľa neho viac o rozume než o bezhlavom tempe.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa Tomáš Královič rozrozprával aj o svojich snoch. Túži po úspechu so Slovanom, po reprezentácii a raz aj po šanci v zámorí. Zároveň však zdôraznil, že na všetko pôjde postupne, bez skratiek a s maximálnym rešpektom k práci, ktorú má pred sebou. „Chcem podávať čo najlepšie výkony teraz v Slovane a odohrať túto sezónu čo najlepšie. Potom sa uvidí, čo bude ďalej,” uzavrel.

Pavla Holcová je šéfredaktorka českého webu Investigace. S Jánom Kuciakom spolupracovala na viacerých kauzách, napríklad Panama Papers. Presvedčili ju dôkazy, ktoré videla, o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Aký bol motív Mariana Kočnera a prečo neuspeli jeho pokusy o Kuciakovu diskreditáciu? Slovenská vláda podľa nej ku korupcii pristupuje „na drzovku“ – bez zakrývania, ktoré je typické pre korupčníkov v zahraničí. Podobne sa pozerá na 18 bytov Jaromíra Čižnára.

Kočner nakoniec diskreditoval skôr sám seba, keď si celé Slovensko čítalo jeho správy. Pavla Holcová hovorí, že dôkazy by sa nemali obmedzovať len na Threemu, ale treba sa pozrieť aj na Kočnerov WhatsApp.

Pre českú novinárku je fascinujúce sledovať slovenskú vládu. Podľa nej je úplne očividné a čitateľné, že vláda ku korupcii pristupuje tak, ako keby žiadne ďalšie volebné obdobie nemalo prísť. Argument vlády o kajúcnikoch označila za „hovadinu“. Nemal by sa už v 21. storočí dať vyšetrovať zločin aj bez kajúcnikov?

Jej investigatívny portál prišiel na základnú školu v Prahe ktorá slúži ako centrum ruskej propagandy, aj na vydavateľstvo platené ruským štátom, ktoré vydáva falošnú históriu Česka aj Slovenska od falošných autorov.

Nahrával Peter Hanák.

Projekt mal uľahčiť život pacientom aj lekárom.

V zdravotníctve sa objavil ďalší pochybný tender. Tentokrát za takmer 14 miliónov. Národné centrum zdravotníckych informácií hľadalo firmu, ktorá vytvorí archív všetkých vyšetrení pacientov.

Súťaž vyhrala firma bez zamestnancov a s nulovým obratom. Kľúčový expert mal navyše v životopise zapísanú nereálnu prax.

Zakročil úrad pre verejné obstarávanie a tender stopol.

Ako je možné, že štátna inštitúcia ignorovala pochybnosti a vybrala firmu s podozrivým pozadím?

O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou.

Moderuje Frederika Lodová.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránketu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť ceziTunes aleboSpotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránkePodcasty Aktuality.skalebo naInstagrame.

Slovenský hokej píše na ZOH 2026 v Miláne neuveriteľný príbeh. Zverenci Vladimíra Országha postúpili na turnaji s najlepšími hráčmi z NHL už do semifinále. Čo sú základy tohto úspechu, čo čakať od semifinále proti USA a ako pískajú rozhodcovia, prebrali v novej časti Trefného strieľania Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Jurík.

Kybernetické útoky, podvody cez WhatsApp a ukradnuté dáta sú dnes bežnou realitou. Ako však vyzerá boj proti hackerom z pohľadu štátu? Vládna jednotka na boj proti kybernetickým hrozbám (CSIRT.SK) denne bezplatne skenuje zraniteľnosti úradov, obcí a škôl, no opraviť si ich už musia inštitúcie samy.

Kým kedysi bolo cieľom útočníkov systém okamžite zničiť, dnes chcú zostať nepozorovaní a potichu kradnúť dáta na ďalší predaj či vydieranie. Do hry navyše masívne vstúpila generatívna umelá inteligencia. Počet kybernetických incidentov medziročne narástol o 55 percent a AI slúži hackerom ako obrovský akcelerátor, vďaka ktorému dokážu automatizovať phishing či tvoriť falošné weby rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

O tom, ako štát hľadá diery v systémoch pomocou systému Achilles, prečo je skenovanie zraniteľností niečo iné ako penetračný test a či nás pred útokmi zachráni len samotná technológia, sa v podcaste SHARE rozpráva moderátor Maroš Žofčin s Alexandrom Valachom, vedúcim oddelenia Vládnej jednotky na boj proti kybernetickým hrozbám (CSIRT.SK).

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Najčastejšie mýty: Prečo samotný antivírus na ochranu nestačí a prečo si inštitúcie pletú automatický sken zraniteľností s hĺbkovým penetračným testom.Hlásenie incidentov: Prečo by mali organizácie hlásiť štátu aj tie kybernetické útoky, ktoré už úspešne vyriešili.AI v rukách útočníkov: Ako generatívna umelá inteligencia zrýchľuje prácu hackerov a prečo útokov rapídne pribúda.Nárast hrozieb: Počet kybernetických incidentov na Slovensku stúpol medziročne o 55 percent.Budúcnosť obrany: Nahradí umelá inteligencia bezpečnostných expertov? Podľa Alexandra Valacha na to AI nemá šancu minimálne ďalších 50 rokov.Úloha štátu: Čo robí systém Achilles a prečo štátna jednotka CSIRT.SK napadnutým úradom systémy priamo neopravuje, ale len koordinuje záchranu.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Mnoho ľudí začne cvičiť s veľkým nadšením, no bez akejkoľvek prípravy. Výsledok? Namiesto svalov prichádzajú bolesti a zranenia. Hosťom novej epizódy podcastu Predtréningovka je Ľudovít Nemec, športový fyzioterapeut, ktorý sa stará o zdravie nielen hráčov A-tímu ŠK Slovan Bratislava. Vypočujte si podcast a dozviete sa viac.

„Pre mňa osobne a pre veľkú časť ľudí, ktorí si ctia odkaz Novembra '89 a demokratické hodnoty, je Ján Kuciak symbolom rovnakého významu ako Ján Langoš či osobnosti protikomunistického disentu“, hovorí Peter Bárdy, šéfredaktor Aktualít a šéfredaktor Jána Kuciaka. „Jeho vražda aj jeho práca sú neoddeliteľnou súčasťou boja za právny štát“, spomína.

Osem rokov. Už o dva dni to bude presne osem rokov odvtedy, čo vyhasol život Jána Kuciaka a jeho Martiny Kušnírovej. Rukou vraha, pre svoju prácu novinára.

A hoci smrtiace komando už pyká, na verdikt pre objednávateľa zatiaľ nedošlo. Len pred pár dňami sa rozbehlo už tretie kolo súdneho pojednávania, keď sa všetko začalo z rozhodnutia Najvyššieho súdu odznova.

„Nemáme na výber, než veriť. Lebo žiť v zúfalstve je nemožné“, to sú slová Jankovho otca Jozefa. Ak teraz hovorí o viere, pred rokom to bola „nádej, ktorá drží rodinu nad vodou“.

Aký je svet 2 922 dní po Janovej smrti?

Čo s Janom odišlo? A čo sa po ňom zjavilo?

Otázky pre jeho šéfredaktora Petra Bárdyho.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský MMA bojovník a bývalý šampión Oktagonu v ľahkej váhe Ronald Paradeiser (23-10) v sobotu nevyužil príležitosť získať titul aj vo velterovej divízii. Brazílčan Kaik Brito (19-6) ho knokautoval v úvode 3. kola. V podcaste Staredown na ŠPORT.sk otvorene prehovoril o zdravotných komplikáciách v príprave, ďalších príčinách prehry i plánoch do budúcna.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Ako ho operácia slepého čreva ovplyvnila v príprave?Prečo napriek komplikáciám neodložil zápas?Aké poučenie si odnáša zo súboja s Britom?Prečo nezvláda veľké, titulové zápasy?Kedy a proti komu by chcel zápasiť najbližšie?Verí stále, že sa dostane do top 10 na svete?

18 bytov Čižnárovcov podľa odhadu presahuje hodnotu troch miliónov eur, dva z nich sa nachádzajú na prominentnej bratislavskej adrese.

„Majetok, ktorý neviete vysvetliť, by mal podliehať 90-percentnej dani.“ To sú slová Jaromira Čižnára, bývalého generálneho prokurátora, ktorý sľuboval sprísenie kontrôl majetku verejne činných osôb. Dnes je všetko inak.

Jaromír Čižnár je už na dôchodku, no jeho rodinné portfólio pôsobí ako menšia realitná kancelária so 16timi bytmi v Košiciach a dvomi luxusnými rezidenciami v bratislavskom River Parku.

Čižnárov syn odpovedá na otázky o pôvode peňazí stroho – obchodným tajomstvom. Ako sa dajú kúpiť miliónové byty, keď vaša firma vykazuje státisícové straty?

„Na Slovensku máme zákon o pôvode majetku, tento zákon je však nefunkčný. Nikdy sa nedopracoval k človeku, ktorý by svoj majetok nevedel vysvetliť. A to sa tomuto zákonu podrobovali aj mafiáni,“ hovorí reportér Martin Turček.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Črtajú sa medzi nimi prepojenia.

Ako sa u nás vyšetruje korupcia a aké mená sa „vynorili“ v Chorvátsku, približuje Jurajovi Kemkovi šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Duševné zdravie nie je pre vládu téma, napriek jej vážnosti sa veľmi podceňuje, hovorí peer konzultantka Petra Hofierková. Pripomína, že až priveľa ľudí vo vážnych problémoch sa u nás ocitá bez adekvátnej odbornej pomoci. Petra Hofierková sa venuje téme neurodivergentných detí, ale aj ich rodičov - na ktorých tento štát prakticky úplne zabudol.

„V polovici cesty naším životom som v tmavom lese zrazu precitol, lebo som zišiel z priamej cesty...“ Týmito slovami opisuje Dante vo svojej Božskej komédií stav depresie no a práve týmto citátom rámcoval spisovateľ Styron svoju hlboko osobnú spoveď o tom, aké pustošivé škody dokáže v živote toto ochorenie napáchať.

Mnohí z nás sa v tom depresívnom lese ocitnú veľmi nečakane – či už pre vlastnú závislosť, vyhorenie, alebo napríklad i pri hľadaní cesty k svojmu nie celkom štandardnému - ale o to viac spoločnosťou neakceptovanému dieťaťu - a to pritom v systéme, ktorý mu často nerozumie, či mu ani rozumieť vlastne nechce.

Danteho „tmavý les“, v ktorom človek zíde z priamej cesty, totiž nemusí byť iba literárnou metaforou, ale každodennou realitou tisícok z nás. Systém pomoci v oblasti duševného zdravia pre naše deti dlhodobo smeruje ku postupnému kolapsu. Hovorí o tom aj fakt, že dnes máme na celom Slovensku iba niekoľko desiatok detských psychiatrov, čo v niektorých regiónoch znamená beznádejné, často mnoho mesačné čakacie doby pre naše deti v akútnom ohrození ich zdravia.

V momente, keď štátne kapacity zlyhávajú, sa tak kľúčovým článkom môže stať práve peer konzultant – teda človek, ktorý si peklom depresií či závislosti sám prešiel a dnes svoje skúsenosti využíva pre pomoc druhým. Téma dnešného videopodcastu s peer konzultantkou Petrou Hofierkovou.

Hovoriť budeme o tom, ako pomôcť neurodivergentným deťom, o tom, čo štát - ale i spoločnosť, vie urobiť pre ich rodičov, ale i o tom, prečo je priznanie si závislosti prvým krokom k oslobodeniu sa od opakujúcej sa minulosti.

Sledujete Ráno Nahlas s Petrou Hofierkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko dnes spoznalo rozsudok v jednej z najsledovanejších káuz posledných rokov. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici uznal oligarchu Jozefa Brhela staršieho za vinného z prania špinavých peňazí a prijímania úplatku. Spolu s ním si verdikt vypočul aj jeho syn a ďalší aktéri schémy, ktorá roky parazitovala na utajených IT zákazkách finančnej správy.

Hoci Brhelovci vinu odmietali a proces označovali za politicky motivovaný, senát Jána Hrubalu neuveril legende o „daňovej optimalizácii“. Sudca Ján Hrubala otvorene priznal, že súd musí rešpektovať novelu Trestného zákona, ktorú schválila koalícia a preto dostal Brhel podmienečný trest.

V dnešnom podcaste sme sa o detailoch procesu, pozadí biznisu v hoteli Hilton a dôsledkoch vládnej novely rozprávali s redaktorkou Aktuality.sk Ivou Zigovou.

Nahrával Marek Biró

Slovenská najvyššia futbalová súťaž pokračovala svojou jarnou časťou a dve kolá pred nadstavbovou časťou priniesla opäť viacero zaujímavých výsledkov a prekvapivé zaváhanie lídra tabuľky na domácom ihrisku. V 71. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa zhovárali s Petrom Ďurišom.

Cez víkend sa odohralo druhé jarné kolo v Niké lige a celkovo 20. kolo aktuálnej sezóny najvyššej súťaže. Z prvej štvorky naplno nebodoval ani jeden.

Nielen o tom sa moderátor Marián Lontoš porozprával v 71. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s Petrom Ďurišom, ktorý si nevedel vysvetliť zaváhanie DAC v Komárne.

Fantastický výsledok slovenských hokejistov na ZOH 2026! Zo základnej skupiny postúpili priamo do štvrťfinále, kde sa stretnú s víťazom osemfinálového duelu Nemecko vs. Francúzsko. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) sa priamo z Milána spojili s hokejistom Jurajom Mikúšom, v novej časti Trefného strieľania zhodnotili základnú skupinu a pozreli sa na štvrťfinálové šance.

„Slušnosť sa ti raz vráti“, hovorí dobrovoľník z Dolného Kubína Tomáš Sklárčik. Reaguje na otázku, prečo riskuje život pre pomoc Ukrajine. „Trikrát obráti každý cent“, hovoria o ňom jeho spolupracovníci. „Aj humanitárna pomoc musí byť racionálna“, hovorí.

Toto nie je pomoc, toto je život! – Ukrajinka Nataša takto reaguje na generátor, ktorý prišiel zo Slovenska. Krajina pod Tatrami sa v týchto dňoch mobilizuje zbierkou Teplo pre Ukrajinu. Spomínaný generátor však nepochádza z nej, ide po ďalšej z liniek dobročinnosti, ktoré zo Slovenska smerujú na Putinovou vojnou zasiahnutú Ukrajinu.

Stojí za ňou oravský podnikateľ Tomáš Sklárčik a Pomôžme prežiť Ukrajine. Jeho spolupracovníci o ňom hovoria, že „trikrát obráti každý cent, vybaví každú zľavu a racionalizuje nákupy“. Lebo „takto je to potrebné robiť, keď o vojne rozhodujú excelovské tabuľky a obmedzené zdroje“.

Sám hovorí, že „vojna nie je film, je to chaos, ktorý vás zastihne nepripravených“.

Destinácia Ukrajina je preňho prehnane povedané „denným chlebíkom“.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Európska únia nám minulý týždeň pozastavila platbu z Plánu obnovy za 590 miliónov eur pre pokus o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Minister Tomáš Drucker sa chce pokúsiť diskutovať s EÚ o tom, aby nám poslali peniaze, ktoré sa úradu netýkajú. Čas na čerpanie sa totiž kráti. Opozícia aj vedenie úradu už pred schválením spornej novely tvrdili, že to ohrozí čerpanie miliárd z Plánu obnovy. Čakajú nás totiž aj ďalšie platby, a keď Slovensko nebude plniť podmienky, môžu byť v ohrození peniaze na množstvo projektov, vrátane stavby nových nemocníc.

Nezávislosť Úradu na ochranu oznamovateľov je podmienka čerpania peňazí z Plánu obnovy. Keď Slovensko prestáva plniť podmienky, peniaze sú v ohrození. Novelu zákona, ktorá má politicky odstrániť nezávislú šéfku úradu, pozastavil Ústavný súd SR. Ak však bude Európska únia čakať na rozhodnutie súdu, a potom ešte aj na opravu zákona, Slovensko môže mať veľký problém s čerpaním európskych peňazí. Posledný podobný problém sa vláde síce podarilo vyriešiť, ale trvalo to 10 mesiacov. Tie teraz nemáme, keďže Plán obnovy sa končí v júni 2026.

Viac nám v podcaste Aktuality Nahlas vysvetlil Vladimír Amrich, ekonomický reportér aktualít, ktorý sleduje tému Plán obnovy.

Moderuje Peter Hanák.