Podcasty Aktuality.sk

Od príbehu “kozy a noža” k ideovému zmiereniu, tak vyzeral oblúk Fica a Haščáka. Ako slovenským pacientom pomôže ideová náruč, v ktorej premiér splynul so šéfom Penty? Čo odhalil audit štátnych nemocníc? Kto teda môže za úpadok zdravotníctva: Neefektivita štátnych nemocníc či lobing finančnej oligarchie?

Slovenské zdravotníctvo je úplne najhorším z možných svetov. Upracme si systém. Máme tu mačkopsa, kde si poisťovne robia prakticky čo len chcú. A žabou na prameni nášho zdravia sú finančné skupiny, ktoré štát nie je schopný - alebo ochotný, primerane kontrolovať, regulovať a sankcionovať, hovorí šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.

Predseda LOZ tak pre Aktuality reaguje na výsledky ministerského auditu vybraných štátnych nemocníc, ktorého závery označil premiér Fico za doslova “šokujúce.”

Premiér to pritom povedal po štyroch vládach, v ktorých väčšinu času rezort zdravotníctva ovládali jeho vlastní nominanti a on sám sa k zdravotníctvu - ako premiérskej téme, odmietal hlásiť. Kto teda reálne riadi slovenské zdravotníctvo, kam miznú miliardy, ktoré do neho rok čo rok nalievame a je tu ešte vôbec nejaká šanca na systémovú zmenu, ktorá by skutočne uprednostnila pacientov?

Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, príliš štedré odmeňovanie lekárov, ale aj akútny nedostatok sestier či plytvanie liekmi. Takto pomenoval systémové príčiny chronického zadlžovania sa štátnych nemocníc audit piatich vybraných nemocníc zadaný rezortom zdravotníctva. Faktom je, že dlh štátnych nemocníc sa aktuálne opäť šplhá k miliarde eur. Čaká nás teda ďalšia vlna oddlžovania z našich peňaženiek alebo je v hre zmena právnej formy nemocníc a doprivatizácia starostlivosti o naše zdravie?

Čo teda spomínaný nemocničný audit odhalil, kto je skutočným vinníkom chronických dlhov, neefektivity ako i kolabujúcej zdravotnej starostlivosti a čo je reálnou chorobou nášho zdravotného systému? Téma Rána Nahlas s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.

Ráno Nahlas, s predsedom LOZ Petrom Vislajským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Do reality šou Ruža pre nevestu vstupovala ako citlivá a otvorená žena, ktorá si s každým rozumela.

Patrila medzi tie súťažiace, ktoré nepôsobili vypočítavo. Práve naopak – svojou otvorenosťou a empatiou si získala sympatie divákov aj ostatných dievčat. Konfliktom sa vyhýbala a často bola tou, ktorá sa snažila situácie upokojovať.

O to prekvapivejšie bolo jej rozhodnutie zo súťaže odísť. Dôvod bol jednoduchý: necítila záujem zo strany Adriána.

V podcaste Ženy ako my teraz bez okolkov priznáva, že keby niektoré veci vedela skôr, do šou by pravdepodobne nešla. Otvorene rozpráva aj o stretnutiach s Andrewom Tateom, o vlastných predsudkoch, ktoré si uvedomila až spätne, aj o tom, prečo sa dnes už nesnaží zapáčiť sa každému.

Celá skúsenosť ju podľa vlastných slov prinútila pozrieť sa na seba oveľa úprimnejšie.

Dotkli sme sa aj toho, čo ju ako „básnickú dušu“ viedlo k účasti v reality šou, či ju produkcia niekedy tlačila do situácií, ktoré jej neboli prirodzené, a aké vzťahy si vytvorila s ostatnými dievčatami. Dnes sa pozerá na celú skúsenosť s odstupom – a aj väčším pochopením samej seba.

V podcaste sa dozviete:

„Pamätáme si, ako Robert Fico kedysi Petra Pellegriniho pokarhal a pripomínal mu, že bez ich podpory prezidentom nebude. A teraz zrazu prichádza s pochvalou“, hovorí politológ Radoslav Štefančík. „Je to úplne jasné. Peter Pellegrini urobil „dobre“, urobil to, čo od neho „kráľ“ vyžadoval.

Pellegrini je lokajom Roberta Fica. Je to úplne evidentné a toto rozhodnutie o referende je toho dôkazom. On nie je svojprávny vo svojej funkcii“, hodnotí krok prezidenta Pellegriniho politológ.

Štvrtý júl. Ak bude pre Američanov už 250.ty krát oslavou nezávislosti, Slováci budú v referende rozhodovať aj o možnom konci doživotnej renty pre premiéra. Tomu mimochodom pobaltské štáty „zatvárajú nebo“ pred jeho opätovnou májovou cestou do Moskvy. (Poľsko to zatiaľ len zvažuje.)

Referendum bude aj o obnovení Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry. S návrhom prišli mimoparlamentní Demokrati a podložili ho vyše 380-tisíc podpismi. Po ich preskúmaní referendum vyhlásil prezident.

Nezahrnul však doňho otázku o navrhovanom skrátení volebného obdobia. Nie je podľa neho „v súlade s ústavou“.

A ak opozícia i časť koalície čakali, že sa pre posúdenie obráti na Ústavný súd, Peter Pellegrini uviedol, že to „nepovažoval za potrebné“, vzhľadom na predchádzajúce verdikty ústavného súdu.

Opozícia je nespokojná a volá po mobilizácii. Dokáže však presvedčiť ľudí, aby referendum cez dovolenky nepochovali?

Na tému sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Francúzsko podniká radikálny krok k technologickej nezávislosti a plánuje zmigrovať vyše 2,5 milióna štátnych počítačov na Linux. Kým Európa bojuje za digitálnu suverenitu, v USA OpenAI otvorene podporuje zákon, ktorý by tvorcov AI zbavil zodpovednosti aj v prípade masových katastrof spôsobených ich modelmi.

Svet kreatívy zasa zasiahla novinka od Anthropicu. Nástroj Claude Design poháňaný modelom Opus 4.7 dokáže vytvoriť kompletnú vizuálnu identitu webu či aplikácie len na základe textu a nahratých podkladov. Nejde už len o generovanie obrázkov, ale o skutočného dizajnérskeho asistenta. Zároveň sa však objavujú správy o modeli Claude Mythos, ktorý v operačných systémoch odhalil tisíce kritických chýb, o ktorých nikto netušil celé dekády.

V novej časti podcastu PočúvAI rozoberajú Ján Trangel a Maroš Žofčin aj príchod aplikácie Gemini na Mac a to, prečo veľké očakávania občas narazia na tvrdú realitu používateľskej skúsenosti.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Kľúčový krok ŠK Slovan Bratislava k obhajobe majstrovského titulu a obrovská dráma na opačnom konci Niké ligy, kde sú v existenčnom ohrození až tri kluby. Tie majú totiž po 6. nadstavbovom kole na konte zhodne po 26 bodov! Aj o tom sme sa rozprávali v okrúhlej 80. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Koniec aktuálneho ročníka Niké ligy je už za najbližším rohom a odpovede na otázky, na ktoré fanúšikovia s napätím čakajú, stále neprichádzajú. Ba čo viac, situácia je zamotaná ešte výraznejšie. Najmä v spodnej šestke nadstavbovej časti. Tam sú až tri kluby na rovnakej bodovej úrovni a 4 kolá pred koncom sľubujú skutočnú drámu.

V skupine o titul sa blysol „muž momentu“ Vladimír Weiss ml., ktorý, ako to už spravil viackrát v nedávnej minulosti, prišiel, videl, rozhodol a zvíťazil. ŠK Slovan Bratislava urobil triumfom na pôde MŠK Žilina výrazný krok k 8. majstrovskému titulu v rade.

Aj o tom sme sa porozprávali v 80. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, kde futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš debatovali s niekdajším skvelým kanonierom Tomášom Medveďom.

„Poznačila ho najmä skúsenosť zo slumov. Chodil medzi ľudí a stretol sa tam so všetkým – biedou, hriechom, zločinnosťou. Nepozeral sa na to z katedry profesora, ale každému sa díval do očí. Videl príbeh človeka, ktorý sa dostal na dno spoločnosti“, o zomrelom pápežovi Františkovi hovorí František Mikloško. „Tam vznikali jeho slová: „Kto som ja, aby som súdil túto prostitútku alebo tohto zločinca?“ Priblížil nám videnie Krista, ktorý nás raz bude súdiť a uvidí celý náš život so všetkými pádmi aj možnosťami. Toto bol revolučný pohľad“, dodáva.

Revolúcia nežnosti, milosrdenstvo ako cesta, pre cirkev volanú vykročiť na periférie. Nielen svoje vlastné, ale i k životným situáciám ľudí, ktorých spoločnosť akoby vypľúvala. Jeho „kto som, aby som súdil“. Či obraz osamoteného muža v bielom v černi svätopeterského námestia, ktorý žehná svetu v pandémii.

Pápež František.

Prvý jezuita na Petrovom stolci, paradoxne s menom zakladateľa františkánov. Lebo – „nezabudni na chudobných“, čo mu to kládol na srdce priateľ.

Je rok, čo sa svet dozvedel o jeho „odchode do domu Otca“, ako to svetu odkomunikoval Kevin Farrell v pozícii kamerlenga kardinálskeho zboru. Len hodiny po tom, ako svetu udelil pápežské požehnanie Urbi et orbi. Po týždňoch na nemocničnom lôžku.

Až z jeho závetu vyšlo najavo, že svoje utrpenie obetoval za mier a bratstvo medzi národmi. Vo svete, ktorý horel vojnami.

Čo po Františkovi pretrvalo aj rok od jeho smrti? A čím zostáva inšpiráciou?

O Františkovi s Františkom. O pápežovi Františkovi s Františkom Mikloškom, tvárou prednovembrovej tajnej cirkvi, dnes parlamentným poslancom.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Poslanec a primátor Kežmarku Ján Ferenčák čelí novému podozreniu. Týka sa jeho stavieb, ktoré mu povoľoval jeho vlastný úrad, pričom sa objavil aj dokument, ktorý podpísal sám sebe. V stavebnom povolení je aj koterec pre psa, ktorý v skutočnosti vyzerá ako záhradný dom. Ten stojí na pozemku s viacerými spoluvlastníkmi, ktorí sa sťažujú na stavbu bez ich súhlasu. Prípad rieši aj prokuratúra.

Aktuality dnes upozornili na nový problém primátora Kežmarku a poslanca NRSR Jána Ferenčáka. Náš reportér v podtatranskom regióne Marek Nemec vyfotil dom, ktorým poslanec Ferenčák argumentuje, že ho dostal od rodičov. Dom totiž vyzerá úplne inak ako väčšina domov po rodičoch. Z dokumentácie vyplýva, že je kompletne prestavaný a výrazne väčší.

Rozhovor s Marekom Nemcom nahrával Peter Hanák.

Nástup umelej inteligencie do firiem pripomína divoký západ. Kým manažment vidí v AI cestu k efektivite, bezpečnostní experti varujú pred fenoménom známym ako Shadow AI. Ide o nekontrolované používanie súkromných AI účtov zamestnancami, cez ktoré do sveta unikajú finančné výsledky, heslá či duševné vlastníctvo.

Obyčajné ochranné systémy ako firewall už v ére inteligentných agentov nestačia. Kriminálne skupiny dnes využívajú vlastné AI modely na to, aby cielene prehľadávali úniky dát z promptov a predávali ich na čiernom trhu. Útočníci navyše dokážu pomocou techniky „prompt injection“ zmanipulovať firemného chatbota, aby im sám poslušne odoslal napríklad interné údaje.

O tom, prečo sú tradičné e-learningy neúčinné a ako môžu firmy získať kontrolu nad svojimi dátami bez toho, aby museli AI zakazovať, sa v podcaste PočúvAI rozprával Maroš Žofčin s riaditeľom stratégie a obchodu spoločnosti IstroSec, Romanom Čupkom.

Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou IstroSec.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Umelci ako svedomie národa? To je neskutočne klišé. Takých, ako Ľudo Ondrejov - spisovateľ aj arizátor, tu predsa bolo veľa. Umelecké ikony a zároveň arizátori a slúžky ľudáckej moci. Máme veľa nespracovanej minulosti, okolo ktorej chodíme po špičkách a najradšej o tom mlčíme, Hovorí spisovateľ Peter Getting. Aká je pravda o našej kultúrnej elite - zoči voči moci?

Ľudo Ondrejov – jeho Jerguš Lapin i všakovaké lotrovstvá arizácie. Jozef Cíger Hronský a Smelý Zajko, tentoraz však nie v Afrike, ale v ľudáckej Matici. Milo Urban a živé plieskanie tentoraz Gardistického biča. Propagandista Ján Smrek, ale aj katolícka moderna Karola Strmeňa v jeho ospevovanie ľudáckeho režimu či protipovstalecké ťaženie Tida Gašpara. No a kam – ale i ako, na vtedajšej ľudáckej moci participovali také umelecké esá ako boli Andrej Plávka, Ján Kostra, E. B. Lukáč či Ľudo Zúbek?

Toto sú tie naše “Studne mútne,” alebo inak povedané: Tabuľa hanby našich kultúrnych a umeleckých ikon v podaní spisovateľa Petra Gettinga a jeho diela o “Umeleckej kolaborácií v rokoch 1939 až 1945.” “Studne mútne” a Peter Getting.

Čo to bol Lomnický manifest, ktorým sa vtedajšia intelektuálna elita Slovenska otvorene a bez akejkoľvek hanby prihlásila k národnému socializmu samotného Adolfa Hitlera? Prečo o týchto zásadných zlyhaniach našej kultúrnej i umeleckej elity najradšej mlčíme a tvárime sa, že sa to vlastne vôbec nestalo? Aké dôsledky pre náš spoločenský “geneofond” má toto vymlčanie tieňov našej minulosti a toho, kým sme boli v tých časoch, keď nám moc lámala chrbtice i charaktery? No a napokon, prečo je tak dôležite o tom hovoriť a priznať si vlastnú históriu - v celej jej komplexnosti, aj s jej pádmi a zlyhaniami?

Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V roku 1950 obidvoch rodičov Dany Viestovej zavreli do väzenia z politických dôvodov, musela sa o ňu postarať stará mama. Strýkom jej otca bol totiž nekomunistický veliteľ povstaleckej armády Rudolf Viest. Mama sa vrátila v roku 1951, museli sa často sťahovať kvôli práci, Študovala na žurnalistike, v roku 1968 sa zúčastnila na štrajku študentov a v roku 1969 na protestnej hladovke za Jana Palacha. V roku 2007 sa stala šéfredaktorkou Slovenky, neskôr pracovala na ďalších pozíciách. V roku 2024 dostala medailu M. R. Štefánika III. stupňa pri príležitosti 80. výročia SNP.

Príroda a civilizácia, krása osamelosti, ekológia, rovnoprávnosť, porozumenie. Ale tiež narušená rovnováha, nenažranosť, živly a vlky. Tie sú v našej spoločnosti vnímané ambivalentne, lebo niektorých desia a iných priťahujú, no v každom prípade sú to doktori lesa.

Toto je životná cesta a forma, ktorou sa prezentuje maliarka a vizuálna umelkyňa Oľga Paštéková.

V rozhovore sa dozviete:

- Ako ju ovplyvnilo štúdium u popredných pedagógov a prečo sú pre jej tvorbu kľúčové každodenné kreslené denníky;

- prečo vníma vlka ako fascinujúci symbol a ako osobné zážitky zo záchrany zvierat pretavuje do svojich obrazov a inštalácií;

- ako vníma slobodu v umení, dôležitosť podpory mladých talentov či prečo musela hľadať ateliér v zahraničí.

Speváčka a víťazka Superstar Emma Drobná v relácii Mimóza poodhalila zákulisie svojho života. Hoci ju verejnosť vníma ako extrovertku, priznáva, že žiaru reflektorov dobrovoľne nevyhľadáva. Po rokoch v šoubiznise si vytvorila istú mieru profesionality, no v súkromí zachováva autenticitu. V rozhovore opisuje ako vyzerá tvorivý proces a prečo je stále dôležité točiť videoklipy. Prezradila aj okolnosti vzniku nového hitu Rituál, ktorý vytvorili spoločne s Adamom Pavlovčinom alias ADONXS. V krátkosti spomína aj na tvrdú prácu v zahraničí a okrem hudby sa nevyhýba ani vyjadreniu svojho občianskeho postoja.

V Mimóze s Emmou Drobnou sa (ne)dozviete:

od 1:00 – akú otázku sa jej najčastejšie pýtajú;

3:00 – ako vníma prácu bulváru;

4:20 – čo sa jej stalo v backstagi a prečo to nebolo odvysielané;

7:30 – či je stále autentická alebo má svoju PR tvár;

8:30 – ako trávi svoj voľný čas;

11:20 – prečo sa pri natáčaní klipov radšej spolieha na režiséra;

14:50 – v ktorom štáte túži bývať;

18:10 – či prichádzajú nápady na texty aj v spánku;

19:30 – ktorú skladbu nerada hráva;

22:30 – čo znamená, že si plánuje plač;

27:00 – kde na Slovensku je najčistejší vzduch;

29:30 – čo sú songwriting campy a koľko piesní vznikne za deň;

29:40 – ako vznikla spolupráca s ADONXS;

31:50 – prečo v Londýne nosila ťažké vrecia zemiakov;

33:30 – čo si myslí o označení „diva“;

35:00 – prečo chce, aby ľudia stáli na správnej strane histórie

37:40 – na čo sa teší.

Na Slovensku momentálne fungujú len štyri aktívne ragbyové kluby. Hráči neustále narážajú na chronický nedostatok ihrísk a v porovnaní s okolitými krajinami výrazne zaostávame. Prečo je to tak a aké sú naše reálne šance predstaviť sa raz pod piatimi olympijskými kruhmi?

Otvorene a bez prikrášľovania o tom v najnovšej epizóde Olympijského videocastu prehovoril dlhoročný hráč a tréner Daniel Puha. V rozhovore detailne opisuje každodennú realitu slovenského ragby. Kým v zahraničí tento „tvrdý, no džentlmenský” šport plní štadióny, u nás naráža na základné existenčné problémy.

Ako presne vyzerá snaha o výchovu nových talentov v takýchto podmienkach? Zistite, čo všetko brzdí rozvoj ragby na Slovensku a či sa naša reprezentácia dokáže v budúcnosti prebojovať na olympijské hry v atraktívnom sedmičkovom formáte.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Do istej miery sa dá s Robertom Ficom súhlasiť. Východnú závislosť nahrádzame závislosťou od Západu, pripúšťa odborník na energetiku Andrej Lednár. „Nesmieme však zabúdať, že Rusko opakovane vypínalo plynovod ešte počas roku 2021. Ruskí predstavitelia využívali energetické nosiče na vydieranie Európskej únie. Preto hľadáme zodpovedných partnerov,“ dodáva.

O bezpečnosti dodávok a diverzifikácii sme sa rozprávali aj v kontexte žaloby, ktorú plánuje podať premiér Robert Fico na Súdny dvor Európskej únie. Hoci premiér oficiálne Bruselu vyčíta, že si vybral taký spôsob hlasovania, aby mohol obísť nesúhlas Slovenska a Maďarska, motivácia Roberta Fica môže byť aj iná, upozorňuje Lednár.

Všetky krajiny súhlasili so zastavením ruského plynu napriek tomu, že viaceré štáty ho stále nakupujú. „Z pohľadu Slovenska ide o čisto politickú vec. Ak sa premiérovi opäť podarí niečo získať, je to pozitívne. No je tu stále aj reputačné riziko,“ zdôrazňuje analytik.

Podľa odborníka je však vďaka dlhodobej snahe Európy diverzifikovať energetické zdroje vplyv ruského zemného plynu na ceny energií malý. „Ceny zemného plynu na burze sa stále pohybujú pod 50 eurami za megawatthodinu a nedosahujú úrovne ako pred pár rokmi počas energetickej krízy,“ hovorí.

Vývoj na trhu s energiami je v dôsledku vojny na Blízkom východe ešte viac nevyspytateľný, upozorňuje Lednár. Práve v čase nášho nahrávania oznámil Irán uvoľnenie Hormuzského prielivu, na čo trh s ropou reagoval 10-percentným poklesom cien.

Slovensko je síce na konci vykurovacej sezóny a zásobníky sú naplnené približne len na pätinu, čo je druhá najnižšia úroveň od roku 2022. Dodávatelia energií však už dnes nakupujú skvapalnený plyn a jeho nedostatok nehrozí, ubezpečuje analytik.

„Problém môže byť s niektorými ropnými produktmi,“ uznáva Lednár.

Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Maďarsko má za sebou historické parlamentné voľby. Viktor Orbán po šestnástich rokoch pri moci prehral a novým dominantným hráčom sa stala strana Tisza vedená Péterom Magyarom. Je to len výmena jedného silného lídra za druhého, alebo skutočný zlom pre Maďarsko aj celý región? Akú úlohu v kampani zohrali dezinformácie, téma Ukrajiny, ekonomická nespokojnosť a únava z Orbánovho systému? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a riaditeľom SFPA Tomášom Strážayom.

V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila, že sa aktuálne vyskytuje veľmi veľa dezinformácií o misii na Mesiac Artemis 2 – napríklad, že sa táto „misia v skutočnosti neuskutočnila alebo bola natočená pred zeleným plátnom, pričom tieto príspevky sa opierali predovšetkým o obsah vytvorený umelou inteligenciou“. Frankovská dodala, že na obrázkoch bolo často vidieť logické chyby alebo označenia o vygenerovaní umelou inteligenciou, a napriek tomu ich ľudia zdieľali ako pravdu.

V kontexte maďarských volieb zdôraznila, že najčastejšie sa šírili dezinformácie o Ukrajine a strašenie vojnou: „Nepodložene tvrdili, že Péter Magyar má byť len bábkou v rukách Zelenského alebo Bruselu.“ Ďalej sa ako nepravdivé ukázali aj prepojenia podpredsedníčky strany Tisza na Epstein files.

Tomáša Strážaya, riaditeľa SFPA, prekvapili na maďarských voľbách dve veci. V prvom rade to bola miera podpory, ktorú získala strana Tisza, a druhým prekvapením, ktoré sa týkalo viac kampane Fideszu, bola jej nekonzistentnosť. „Videli sme na jednej strane Viktora Orbána, ktorý chcel chrániť Maďarsko pred rôznymi hrozbami. Niektoré z nich mu však nevyšli pre nepotvrdenie zo strany spolupracujúcich partnerov, napríklad srbskej strany v prípade nájdenia výbušniny pri plynovode, kde Srbi nepotvrdili ukrajinskú stopu. Na druhej strane tu máme pozicionovanie Orbána ako takmer deduška, ktorý sa stará o svoju rodinu, varí šunku na Veľkú noc...“

Tisza získala podľa Strážaya voličov dôrazom na domáce témy, ako sú „zhoršujúca sa životná úroveň, zdravotníctvo, infraštruktúra, nedostatky v školstve, a na druhej strane to bola aj určitá únava zo systému a režimu, ktorý vytvoril Fidesz za 16 rokov“. Strážay zvýraznil, že Fidesz viedol špinavú kampaň, ktorá bola pre bežného obyvateľa Maďarska založená na opakovaní tých istých fráz, ktoré poznali z predchádzajúcich volieb, pričom tento raz to nezabralo.

Hokejová extraliga má pred sebou finálový vrchol. Prebojovali sa doň hokejisti Nitry a Slovana, teda víťaz a druhý tím po základnej časti. Nitra v emotívnej sérii zdolala Poprad, Slovan zmenil taktiku a vyradil Košice. O oboch sériách aj o nadchádzajúcom finále debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista, dnes expert televízie JOJ ŠPORT Michal Hudec.

Po šestnástich rokoch sa v susednom Maďarsku zmení vláda. No okrem prvotnej eufórie a radosti v uliciach Budapešti, prichádzajú s novým lídrom Péterom Magyarom aj mnohé zásadné otázky. Pre Slovensko, ale aj pre Európsku úniu.

Ostane teraz Slovensko vďaka postojom predsedu vlády Roberta Fica jedinou čiernou ovcou pri blokovaní ruských sankcií či pôžičke Ukrajine? A ako sa zmenia vzťahy medzi Maďarmi a európskymi inštitúciami?

Aj o týchto témach sa budeme rozprávať so slovenskými europoslancami. Najprv budete počuť podpredsedu európskeho parlamentu Martina Hojsíka z Progresívneho Slovenska a neskôr europoslankyňu Miriam Lexmann.

Europoslankyňa Lexmann si myslí, že Robert Fico robí v Európskej únii iba divadlo, ale v konečnom dôsledku vždy ustúpi. „Dlhodobo robí doma jedno a v Bruseli druhé. ... Ja dúfam, že premiér ustúpi aj teraz,” opisuje Lexmann z Kresťanskodemokratického hnutia. Politička zároveň dúfa, že Fico prekoná „odpor k voči Péterovi Magyrovi, ktorý mal vďaka partnerstvu s Viktorom Orbánom.”

Predseda vlády Fico by sa mal snažiť byť konštruktívnejším partnerom, pretože je to dôležité pre Slovákov, hovorí zase europoslanec Hojsík. „Veci v Európskej únii sa snažíme dohadovať dialógom a hľadaním prienikov. Viktor Orbán aj Robert Fico pristupujú k tomu tak, že búchame po stole a robíme to, čo nám Moskva alebo Washington povedia,” opisuje europoslanec Hojsík. Verí, že nová maďarská vláda už nebude mať takýto prístup.

Počúvate podcast Európa, ktorý vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom. Víta vás Frederika Lodová.

Dekáda za morom, prechod drsným univerzitným systémom a náročný boj o prežitie v nižších zámorských súťažiach. Keď sa pred uplynulou sezónou objavilo na súpiske Michaloviec meno Matúša Spodniaka, mnohí fanúšikovia slovenského hokeja spozorneli. Dnes už však dobre vedia, o koho ide.

Dvadsaťosemročný útočník má za sebou mimoriadne vydarený ročník, v ktorom nasúkal úctyhodných 24 gólov. Ako odmenu si vyslúžil svoju vôbec prvú pozvánku do národného tímu. O svojej strastiplnej ceste, špecifikách amerického hokeja, ale aj o tom, prečo sa rozhodol opustiť Zemplín a zamieriť k našim západným susedom, otvorene porozprával v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Hoci je na reprezentačnej úrovni vo veku 28 rokov úplným nováčikom, z jeho hlasu cítiť zdravé sebavedomie vybudované ťažkými rokmi v Severnej Amerike. Matúš Spodniak v rozhovore pútavo približuje realitu amerických líg aj drsné prostredie ECHL, kde obliekal dres tímu Indy Fuel. Práve tam sa naučil, že hokejový život nie je pre padavky a človek si musí svoje miesto na ľade doslova vybojovať.

Hokej na Slovensku ho preto po návrate v niektorých ohľadoch prekvapil. V podcaste sa s úsmevom pozastavuje nad prísnymi pravidlami našej najvyššej súťaže. Podľa jeho slov sa mu veľmi nepáči, že na Slovensku dostane hráč za bitku automaticky trest do konca zápasu, keďže v Amerike bol zvyknutý na úplne iný a voľnejší štýl riešenia konfliktov na ľade.

Neštíti sa tak kedykoľvek zhodiť rukavice, hoci ako sám sebakriticky a vtipne dodáva, nie vždy to dopadne podľa predstáv. Zaspomínal si aj na moment, kedy ho súper nepríjemne zaskočil. „Raz sa mi stalo, že som zhodil rukavice a chalan bol ľavák. To som nečakal. Z ničoho nič to vymenil a dostal som dobrého šalátu. Učíme sa z chýb,“ rozosmial moderátorov otvoreným priznaním.

Diskusia s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa však netočí len okolo pästných súbojov. Matúš Spodniak úprimne opisuje svoj príchod do Michaloviec, kam podľa vlastných slov išiel s malou dušičkou a s očakávaním, čo mu slovenský hokej vlastne prinesie. Výsledok prekonal všetky očakávania. Prišla skvelá sezóna z individuálneho hľadiska, drsná sedemzápasová semifinálová séria proti Nitre a napokon aj životný posun vpred.

Poslucháči sa dozvedia exkluzívne detaily o tom, prečo jeho kroky teraz smerujú do českej extraligy a aké méty má pred sebou vo svojej sľubne rozbehnutej kariére. Pustite si najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk a spoznajte silný príbeh hráča, ktorý si svoju cestu na výslnie musel tvrdo oddrieť. Okrem iného zistite aj to, ako sa rodák zo stredného Slovenska popasoval s typickým zemplínskym nárečím.

Expredseda SMK a dnes vicežupan v Trnave za Maďarskú alianciu József Berényi kedysi spal s Viktorom Orbánom na jednej internátnej izbe, celý čas bol jeho priateľom a aj pred týmito voľbami fandil Fideszu. Strana sa ale bude musieť pragmaticky prispôsobiť novej maďarskej vláde. Dúfa, že bude pokračovať aj financovanie menšinových organizácií na Slovensku z vládnych fondov nášho južného suseda. Bez maďarských peňazí neprežijú napríklad divadlá.

V podcaste s Józsefom Berényim sa dozviete:

– od 1. minúty – odkedy je priateľ s Viktorom Orbánom a či mu fandil aj v týchto voľbách;

– po 4:00 – že Orbán prehral, lebo obyčajní ľudia sa mali ekonomicky horšie, no provládnej elite sa darilo;

– od 5:30 – či je toto koniec šírenia iliberalizmu;

– po 6:30 – či bola Orbánova demokracia horšej kvality;

– od 9:00 – že po voľbách sa Orbán nezachoval ako autokrat;

– po 10:30 – ako vo veľkých témach nebude rozdiel medzi Magyarom a Orbánom;

– od 13:30 – čo znamená komunikácia Pétera Magyara s rumunskými Maďarmi o jeho politike voči menšine na Slovensku;

– po 15:00 – ktoré inštitúcie na Slovensku sú financované z maďarskej vlády;

– od 17:00 – či teraz obrátia kabát aj ľudia ideovo napojení na Fidesz;

– po 22:00 – prečo je prekvapený, že slovenská opozícia tlieska Magyarovi;

– od 26:30 – ako slovenskí Maďari spolupracovali s Ficom, ale neoplatilo sa im to;

– po 30:00 – ako bude Maďarská aliancia postupovať v župných voľbách.

Po veľkej kultúrnej mobilizácii prichádza mobilizácia programová. Platforma Otvorená kultúra prichádza s Plánom obnovy. Nechce pritom čakať na koniec ministerky Šimkovičovej. Hovorí, že už dnes má predstavu, ako by malo vyzerať prvých sto dní s novým vedením rezortu. A ak v posledný marcový deň na veľkom pochode platforma adresovala ministerke a jej šéfovi služobného úradu bezpočet zvolaní „hanby“ – za to, čo urobili s kultúrou, po dvoch týždňoch prichádzajú s pracovným dokumentom, ktorý by mal tú hanbu z kultúry odkliať.

Zastaviť, stabilizovať a reformovať – strategická triáda, ktorá má kultúre na Slovensku vrátiť kyslík.

Počíta pritom s konkrétnymi krokmi na prvých sto dní, na prvý rok i na celé volebné obdobie. Lebo „protesty nestačia na budovanie pozitívnej budúcnosti“, ako hovoria tvorcovia „programovej mobilizácie“.

Pozrieme sa na ňu s Máriou Beňačkovou Riškovou, koordinátorkou obsahu tohto plánu obnovy kultúry po ministerke Šimkovičovej.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Peter Pellegrini je v úrade už dva roky a jeho kampaň stále sprevádzajú pochybnosti. Polícia preveruje nelegálne financovanie kampane. Influencer Filip Jovanovič hovorí, že dostal ponuku na podporu za 30-tisíc eur, no generálny prokurátor verejnosti už raz pri Pellegriniho kampani odkázal, že prezidenta chráni nepriestrelná stena – jeho imunita.

„Je pri ňom veľa podozrení, že bol porušený zákon. Pán Pellegrini si po voľbách previedol na transparentný účet dosť vysokú čiastku, ktorú zákon zakazuje,“ tvrdí Ľubomír Daňko. Znamená to, že cesta do prezidentského paláca môže byť dláždená nepriznanými peniazmi a nikto za to nenesie zodpovednosť?

Téma pre bývalého šéfa NAKA Ľubomíra Daňka. Videopodcast Aktuality Nahlas pripravila Kristína Braxatorová.

Väčšina televíznych služieb v poslednom období zdražovala a mesačné poplatky za desiatky programov sa pre mnohé domácnosti stávajú luxusom.

Napriek tomu stále existujú legálne spôsoby, ako sa dostať k bohatému obsahu bez toho, aby ste museli platiť vysoké sumy. Kľúčom je využívanie bezplatných archívov, správne taktizovanie s predplatným a sledovanie zliav na miestach, kde by ste ich vôbec nečakali.

O tom, ako sledovať televíziu inteligentne a nepreplácať, sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

To, čo sa v STVR dnes deje, prekonáva Orwella i totalitnú Normalizáciu dokopy. Toto je únos verejnoprávnosti. Takto komentuje aktuálne personálne čistky v STVR, bývalý šéf verejnoprávneho Telerozhlasu Ľuboš Machaj. Kam smeruje verejnoprávne médium pod vedením dua Šimkovičová-Machala a má ešte zmysel bojovať o jeho nezávislosť?

To, čo sa v STVR deje, prekonáva Orwella i totalitnú Normalizáciu dokopy. Toto je doslova únos verejnoprávnosti. Je to jej najsmutnejšia kapitola. Takto komentuje aktuálne personálne čistky v STVR, bývalý šéf verejnoprávneho Telerozhlasu Ľuboš Machaj. Kam smeruje verejnoprávne médium pod vedením dua Šimkovičová-Machala a má ešte zmysel bojovať o jeho nezávislosť?

Personálne čistky v STVR naberajú na intenzite. Pod rúškom konsolidácie sa verejnoprávny Telerozhlas zbavuje svojho personálneho zlata, teda tých najskúsenejších a širokou verejnosťou rešpektovaných odborníkov. Nejde teda o počty či konsolidačné čísla, ale o snahu vytlačiť z verejnoprávneho priestoru tých, ktorí takpovediac nehrajú na strunách vládnej moci. Celý proces mocenského ovládnutia jedného z kľúčových slovenských médií pritom prebieha pod taktovkou pravej ruky ministerky kultúry. Muža, ktorý do vysielania vnáša prvky ideologickej kontroly, ako i nepatričného zastrašovania redaktorov či pavedy. Slovenská televízia a rozhlas sa tak doslova v priamom prenose mení z verejnoprávnej inštitúcie na poslušný amplión roztlieskavajúci propagandu vládnej koalície.

Sledujeme definitívny koniec verejnoprávnosti na Slovensku a bude ešte vôbec možné zdvihnúť značku, ktorá práve oslavuje storočnicu, z prachu a blata aktuálnej slúžky vládnej moci? A kde vlastne berie táto moc presvedčenie, že politika do kultúry či športu nepatrí a jediný, kto sa k politike môžu vyjadrovať sú iba a len samotní politici, inak, žijúci z našich daní?

Ráno Nahlas s bývalým šéfom RTVS a dlhoročným rozhlasákom Ľubošom Machajom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. eň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Výhovorka, že naši starí rodičia jedli všetko a boli chudí, dnes už neobstojí. Tréner Martin Greguš vysvetľuje, že kým oni boli celý deň na nohách a chodili pešo, my presedíme dni za počítačom a vozíme sa autami. Žijeme v prostredí plnom kalorických spracovaných potravín. Keďže sa oveľa menej hýbeme a viac jeme, musíme si vedome budovať zdravé návyky, ktoré naši predkovia riešiť jednoducho nemuseli. Viac o budovaní udržateľného režimu sa dozviete v najnovšej Predtréningovke s Martinom Gregušom!

Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, to je jeden zo záverov auditu štátnych nemocníc. Koho je to zodpovednosť, zlého manažmentu nemocníc či limitov od Zdravotných nemocníc? O počte operácií nerozhoduje nemocnica, ale limity od Zdravotných poisťovní. Výkony nad zazmluvnený limit generujú finančnú stratu nemocníc a tá je i o odliečených pacientoch, ktorých poisťovne nezaplatili. Presne tie poisťovne, ktoré tvoria miliónové dividendy. Hovorí šéf LOZ Peter Visolajský.

Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, príliš štedré odmeňovanie lekárov, ale aj nedostatok sestier či plytvanie liekmi. Takto pomenoval systémové príčiny chronického zadlžovania sa štátnych nemocníc audit piatich vybraných nemocníc. Samotný premiér je vraj z výsledkov v šoku - áno, dobre počujete, premiér, ktorý Slovensku vládne už štvrté volebné obdobie, je prekvapený zo stavu nášho zdravotníctva. Faktom však je, že dlh štátnych nemocníc sa aktuálne šplhá k miliarde eur.

Čaká nás ďalšia vlna oddlžovania z našich peňaženiek alebo je v hre zmena právnej formy nemocníc a doprivatizácia starostlivosti o naše zdravie, pred ktorou varujú lekárski odborári? Čo teda spomínaný audit naozaj odhalil a kto je skutočným vinníkom chronických dlhov, neefektivity a kolabujúcej zdravotnej starostlivosti? Téma dnešného podcastu s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

To, čo malo byť „referendom o budúcnosti Maďarska“ či „testom demokracie“, sa premenilo na „kar pre demokraciu illiberálnu“, tú alla Orbán.

Volebné Maďarsko zvalcovala víťazná vlna Pétera Magyara a jeho Tiszy. Napriek vedeniu analytici pred voľbami upozorňovali, že výsledok bude neistý. Mali o ňom rozhodnúť nerozhodnutí, prekreslené obvody v prospech Orbánovho Fideszu či špinavá predvolebná kampaň.

Volebná nedeľa však bola mobilizáciou za zmenu. Jej výsledok je známy - ústavná väčšina pre reprezentantov zmeny.

Voľby, ktoré sledoval svet, mali aj svoj medzinárodný dozor v podobe pozorovateľských misií. A v jednej z nich bol aj Slovák Rasťo Kužel z Memo’98. Už cestou do Maďarska hovoril o „kritickom teste dôvery verejnosti a integrity volebného procesu“. Dôvodom bola podľa neho „mimoriadne špinavá kampaň“, s taktikami, ktoré vedú až k obavám o kvalitu volebného prostredia. Dôležitý tak nemal byť len samotný deň volieb, ale aj obdobie po nich.

Práve Rasťo Kužel je mojim dnešným hosťom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Český MMA bojovník Jiří Procházka (32-6-1) nezískal späť titul šampióna UFC v poloťažkej váhe. Proti Novozélanďanovi Carlosovi Ulbergovi (14-1) prehral prakticky vyhratý zápas. Kde spravil osudnú chybu a čo táto prehra znamená pre jeho budúcnosť? Nielen o tom v podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovoril legendárny tréner a krstný otec slovenského MMA Ilja Škondrič.

Čo sa dozviete v rozhovore?

To čo svojho času rezort obrany predal za 17-tisíc eur, sa dnes ponúka za bezmála stonásobok. Reč je o luxusnej chate v tichu Nízkych Tatier, ktorú posúva bývalý šéf vojenských tajných.

Ján Balciar ju pôvodne kúpil ako starú vojenskú ubytovňu. Od človeka s pochybnými kontaktmi. V ochrannom pásme Nízkych Tatier. So zámerom, že pri nej urobí aj turistickú útulňu.

Dnes je všetko inak. Luxusná nehnuteľnosť s výhľadom na Ďumbier si hľadá nového majiteľa za vyše milión 600-tisíc eur.

Jej príbeh a za ňou príbeh jej majiteľa už roky sleduje investigatívny novinár Aktualít Martin Turček. Už v roku 2019 odhalil, že Ján Balciar ako šéf vojenských tajných v generálskej hodnosti disponuje majetkom v hodnote viac ako tri milióny eur.

Svoje majetkové pomery doteraz verejne nevysvetlil a na otázky neodpovedá ani dnes. Vzhľadom na jeho bývalé pozície a citlivé funkcie, ktoré zastával, pretrvávajú pochybnosti o primeranosti a transparentnosti jeho majetku, napriek tomu, že dnes je dôchodca.

Na tému sa pozrieme s Martinom Turčekom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ponúkol ŠK Slovan Bratislava prenasledovateľom malú nádej na drámu v závere Niké ligy? Víkendové 5. nadstavbové kolo prinieslo výsledky, ktoré opäť dotvorili mozaiku tohto ročníka, avšak ešte stále chýba viacero častí, po ktorých doplnení spoznáme všetky potrebné odpovede. Viac sa dozviete v 79. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Z pohodlného 9-bodového náskoku majstrovského Slovana Bratislava je päť kôl pred koncom 7-bodový, čo do zvyšku aktuálneho ročníka Niké ligy sľubuje akú-takú drámu. Postaral sa o to FC Spartak Trnava, ktorý v 179. ligovom derby na Tehelnom poli dokonca siahal až na tri body, ale nakoniec si „červeno-čierni“ vezú domov bod za remízu.

Oveľa väčšie boje sa odohrávajú na opačnom konci súťaže, kde sú stále po pás namočení v záchranárskych prácach FC Tatran Prešov a MFK Skalica a po kolená stoja v tomto mútnom močiari aj KFC Komárno a MFK Ružomberok. Nováčikovi z Prešova sa najnovšie postavili chrbtom aj jeho verní fanúšikovia.

Nielen o tom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 79. epizóde podcastu Kam si to kopol?, do ktorej prijal pozvanie futbalový expert Peter Ďuriš.

Daňové priznania sa stali krutým zrkadlom zlyhávajúcej vládnej konsolidácie. Na jednej strane štát ukrojil nemalé sumy ako občanom, tak aj živnostníkom či firmám, na strane druhej napriek získaným miliardám ani tri konsolidačné balíčky nepriniesli žiadny výsledok a rozpočtový deficit je prakticky tam, kde bol.

Zlyhávanie vládnych plánov priznáva už aj samotný premiér, ktorý hovorí o obrate k daňovým či odvodovým úľavám, podľa ekonómov to však rozhodne stačiť nebude. Motor Slovenska, teda rast ekonomiky, sa pritom prakticky zastavil a vládna garnitúra nemá v týchto globálne mimoriadne turbulentných časoch pre Slovensko žiadny alternatívny plán. Víziou ale nedisponuje ani politická opozícia, ktorá oprašuje recepty staré desiatky rokov a o gréckej ceste začala hovoriť už aj naša Národná banka.

Miliardy z konsolidácie sa roztratili vo vládnej rozšafnosti. Oni si však svojich voličov dlhodobo otestovali a zistili, že to, že vodu kážu a víno pijú im vôbec nevadí. Oni im ukradnú aj stoličku spod zadku, ožobráčia rodiny, ale ich voličom to nevadí a dokonca im za to ešte aj tlieskajú, hovorí exminister Mihál.

Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dlhé roky to bol tandem, ktorý v Bruseli dráždil zvyšok Európy. Robert Fico a Viktor Orbán. Jeden sa schovával za vetá toho druhého a spoločne snívali o suverénnej politike na štyri svetové strany, zatiaľ čo nohami pevne stáli v predsieni Kremľa. Cez víkend Viktora Orbána porazil jeho bývalý žiak Péter Magyar.

Robert Fico v prvých reakciách o Viktorovi Orbánovi stále hovorí ako o svojom vzore. „Jeho ťah na bránu, pokiaľ ide o ochranu suverenity a národných záujmov, bol a vždy bude pre mňa veľkým príkladom," napísal predseda vlády. Čo Orbánova porážka znamená pre Roberta Fica a zostane v Európskej rade ako povestný kôl v plote? „Odchádza spojenec Vladimíra Putina a jeho najdôležitejší komunikačný kanál," hovorí riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay.

Expert na maďarské reálie dodáva, že Robert Fico ho nebude vedieť v očiach Kremľa plnohodnotne zastúpiť.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Hádzanári by si v rebríčku obetavosti mohli bez problémov podať ruky s hokejistami. Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK to potvrdzuje od prvej minúty. Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Rasťo Konečný si do štúdia pozvala čerstvého reprezentačného dôchodcu, bývalého kapitána a ikonu slovenskej hádzanej Ľubomíra Ďuriša.

Ľubomír Ďuriš sa v rozhovore vracia k momentu, keď po vyše dekáde a desiatkach zápasov s kapitánskou páskou uzavrel reprezentačnú kariéru. Jeho posledný duel však nemal scenár ako z filmu. Namiesto vysnívaného gólu a potlesku prišla bizarná situácia, a to hra bez brankára, strata lopty a inkasovaný gól. Aj takto môže vyzerať realita vrcholového športu.

Diskusia ponúka aj pohľad na nečakane tvrdú stránku hádzanej. Zabudnite na masívne chrániče, ide o šport plný pádov, kontaktov a bolesti. Ľubomír Ďuriš otvorene opisuje, aké je hrať so zlomenou sánkou či poškodeným nervom v oku. „Mesiac som pil len cez slamku. Bolo to najhoršie zranenie v kariére,“ spomína na moment, ktorý na ňom zanechal trvalé následky.

Veľký priestor v podcaste dostávajú aj úsmevné príbehy z hráčskeho života. Medzi nimi vyniká napríklad netradičný príchod na maturitu na červenom Ferrari, v ktorom ho zobral sponzor. „Ráno som sa zobudil a zrazu mi zvoní telefón: ‚Kedy máme prísť? Brácho príde na tom Ferrari. Povedz triednemu, že my si tam ideme sadnúť a budeme s tebou maturovať,‘“ prezrádza s humorom spomienku na deň, ktorý ho na škole zaručene preslávil viac než samotný prospech.

Nechýbajú ani spomienky na legendárne kabínové tresty či divoké oslavy postupov, kde hlavnú rolu zohrávala aj päťlitrová fľaša borovičky.

Zaujímavý je aj pohľad do taktickej stránky hádzanej. Ľubomír Ďuriš vysvetľuje, ako sa tvorca hry dokáže presadiť proti fyzicky dominantným súperom, akým bol napríklad Dainis Krištopans. Kľúčom je kombinácia rýchlosti, techniky a špecifického hádzanárskeho „lepidla“, bez ktorého si modernú hru už nemožno predstaviť.

Výborná atmosféra v štúdiu a otvorenosť hosťa robia z tejto epizódy kombináciu humoru, tvrdých skúseností aj autentických zákulisných príbehov. Ak máte radi športové spovede bez prikrášlenia či s humorom, najnovšiu epizódu podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Ak si oni berú do úst Boha a jeho priazeň, ona hovorí, že „nemajú nič spoločné s jeho štýlom“. A konkrétne so štýlom Ježiša ako Božieho Syna, ktorý chodil pred dve tisíc rokmi po tejto zemi. Oni – Trump, Putin či Orbán. Mužovia s mocou a v pozíciách vládcov. Ona obyčajná rehoľná sestra, ktorá po bratislavskom konzervatóriu, po vstupe k Notre-damkám, po štúdiu základnej teológie, sa neskôr ocitla za oceánom. V Brazílii, kde vyučovala deti. Na pár rokov si odskočila do Paríža – a opäť za teologickými štúdiami.

Nezostáva však len pri traktátoch o Bohu. Jej sociálne siete sú živé aj komentármi k súčasnej – a to aj politickej situácie. Nevyhýba sa komunite umelcov Parížskej kaviarne, s jej transparentom protestovala proti „ministerstvu cenzúry pani Šimkovičovej, ktorá by mala skončiť“, ako napísala.

Trump, Putin či Orbán podľa nej nespadajú do biblického odkazu, za ktorým je Ježiš. „Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno“.

Hosťom dnešného podcastu je Alžbeta Matúšová, rehoľná sestra, ktorá je naplno aj občianka.

Prečo z autobazáru volajú už pár minút po zverejnení inzerátu na jazdené auto? Aké autá vykúpiť odmietajú a prečo s cenami nových áut rastú aj ceny tých jazdených? Nie to len o mladom vozovom parku, hovorí v rozhovore Radoslav Skaloš, manažér predaja známeho autopredajcu.

Hosťom novej epizódy podcastu Autobazar.EU je Radoslav Skaloš, manažér predaja autocentier AAA Auto na Slovensku. Pýtali sme sa aj otázky, ktoré by boli pre iný autobazár nepríjemné.

Anekdotálne skúsenosti alebo biznis model?

Moderátor Erik Stríž z portálu Autobazar.EU sa pýta na podnikanie s jazdenými autami na Slovensku a strednej Európe, ale kladie aj otázky, ktoré často kolujú slovenským internetom. Dlho sa, zdanlivo, autobazár odpovediam na tieto otázky vyhýbal, čo sa ale v uplynulom čase zmenilo a komunikácia smerom k verejnosti je dnes otvorenejšia.

Prečo mi z áčiek volajú pár minút po tom, čo pridám inzerát na auto na Autobazar.EU, Autobazar.SK či na bazoši? Prečo niektorí zákazníci strávia na pobočke autocentra dlhé hodiny, keď už prišli rozhodnutí o kúpe auta? Ako tento čas podstatne skrátiť? A aké sú taktiky a triky súkromných predajcov, ktorí do autobazáru prichádzajú predať svoje jazdené auto?Odpovede na tieto otázky hovoria o tom, či ide o skúsenosti jednotlivcov, ktoré sa šíria samospádom, alebo či ide o opakujúci sa obchodný model.

V rozhovore zaznieva viacero prekvapivých informácií a skutočnosti, pretože zástupca spoločnosti, Radoslav Skaloš, sa nevyhýba ani týmto zdanlivo nepríjemným otázkam a odpovedá na ne priamo a zrozumiteľne. Vysvetľuje napríklad, že dlhé čakacie doby sa týkajú predovšetkým zákazníkov, ktorí si priamo na mieste vybavujú financovanie auta na splátky. Ponúka alternatívu, aby si tieto procesy vybavili zákazníci vopred, ale zrejme ich to bude stáť podobne veľa času, naviac na autá nezískajú dodatočné zľavy.

65 percent áut áčka vykúpiť odmietnu

Zástupca autobazára mýta tiež častý mýtus o tom, že “áčka vykúpia všetko”. Zo štatistík vyplýva, že až 65 percent ponúkaných vozidiel napokon autobazár nevykúpi - neprekvapivo kvôli ich technickému stavu alebo histórii. Prečo sú potom v predaji Fabie za tisíc, ale aj 15-tisíc eur? Aj na tieto otázky odpovedá hosť podcastu.

Autopredajca podľa slov Skaloša v uplynulých rokoch kladie veľký dôraz na spokojnosť svojich zákazníkov, audit tejto spokojnosti vykonáva pomocou sofistikovaných metód a firma je akčná, pokiaľ ide o zlepšovanie tejto zákazníckej skúsenosti.

V rozhovore moderátor hovorí aj o svojich osobných skúsenostiach s kúpou Mercedesu Triedy A práve cez tohto predajcu, o predaji svojho jazdeného auta a tiež o tom, ako sa ľudia zvyknú posťažovať, a potom sa opäť vracajú do rovnakého autocentra.

V rozhovore sú zmieňované aj dve ďalšie epizódy:

1) Rozhovor s Petrom Polakovičom, autotechnikom, ktorý odhaľuje podvody s jazdenými autami a skryté vady: https://www.youtube.com/watch?v=RnIEILfa3Gs

2) Rozhovor s Vlastimilom Fričom z českej firmy Cebia, ktorá preveruje históriu jazdených áut a na počkanie poskytuje najbohatšie reporty: https://www.youtube.com/watch?v=pOULbCoPxiY

Rozhovor bol zaslaný na autorizáciu, respondent schválil záznam v plnom rozsahu bez akejkoľvek úpravy.

Tajné sexuálne videozáznamy, uniknuté rozhovory s ruskými politikmi či videá vytvorené umelou inteligenciou.

Aj takto vyzerala maďarská predvolebná kampaň. U našich susedov sa cez víkend konajú kľúčové parlamentné voľby.

A po šestnástich rokoch nepretržitej vlády Fideszu a obdobia premiéra Viktora Orbána, má krajina nádej na zmenu. Väčšina prieskumov preferencií totiž naznačuje víťazstvo opozičnej strany Tisza.

Chystajú sa voliči a voličky zrátať Viktorovi Orbánovi, to čo v krajine napáchal? A ustojí Orbán najťažšiu skúšku svojej politickej kariéry?

Aj o týchto otázkach sa budeme rozprávať so zahraničnou redaktorkou Aktuality.sk Barborou Libayovou.

Legendárny tréner Ilja Škondrič a bývalý šampión Oktagonu v ľahkej váhe Ronald Paradeiser v špeciálnom vydaní podcastu Staredown na ŠPORT.sk rozoberajú aktuálne témy na domácej scéne MMA.

Čo sa dozviete z diskusie?

Ako užitočného idiota vníma maďarského premiéra Vladimir Putin aj Donald Trump.

Čo má na svedomí Viktor Orbán a prečo mu hrozí volebná prehra, zhrnul Ťažký týždeň.

Republika aj Smer majú v niečom pravdu, hlavne keď sa zhodujú s Richardom Sulíkom, hovorí Jana Bittó Cigániková. Sama z SaS zatiaľ neodíde. Na Borisa Kollára sa pozerá úplne opačne, ako v minulosti, podľa nej sa poučil a dnes hovorí niečo iné ako robil v koalícii. Môže to byť aj účelové, ale to jej neprekáža. SaS by podľa nej mala oslovovať voličov Republiky.

V podcaste s Janou Bittó Cigánikovou sa dozviete:

– od 1. minúty – či Robert Fico príde o politickú tému, ak sa znížia ceny ropy;

– po 2:30 – či by mali Orbán a Fico ďalej vydierať EÚ;

– od 4:30 – že extrémista Bombic mal mať kratší proces;

– po 8:30 – čo hovorí možná podpora Smeru pre Mazureka;

– od 8:45 – prečo boduje Republika a či posun iných strán ku krajnej pravici je riešenie;

– po 11:30 – či je náhoda, že Sulík hovorí to isté, čo Uhrík;

– od 13:30 – či má teda Republika pravdu;

– po 17:00 – že Republika má v programe blbosti, ktoré sa navzájom vylučujú a ich vláda by bola katastrofa;

– po 21:00 – že sama z SaS neodíde, aspoň nie teraz;

– od 25:00 – či ju vyhodia;

– po 28:00 – v čom SaS podľa nej teraz pomáha Ficovi;

– od 29:00 – ako v SaS stopli jej tlačovky o odluke cirkvi od štátu;

– po 34:00 – či sa Boris Kollár zmenil;

– od 35:00 – či tá zmena nie je účelová;

– po 38:00 – ako Boris Kollár v minulosti zachránil vykonávanie interrupcií na Slovensku;

– od 39:00 – či chce konkurovať SaS a možno ju aj zničiť;

– 40:00 – že Richard Sulík je bezcitný ekonóm;

– po 44:00 – že ju ľudsky bolí, čo o nej hovoria v SaS.

Vôňa čerstvo upečenej klobásy, rázne pokriky z tribúny, kde sa mieša taktika s ľudovou slovesnosťou. Nefalšovaná vášeň, ktorú často nevidíte ani v najvyšších profesionálnych ligách. Presne o tomto je náš regionálny futbal. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Striedame! privítali moderátori Julo a Muťo hosťa, ktorý má slovenský amatérsky futbal v malíčku.

Do štúdia prijal pozvanie futbalový redaktor ŠPORT.sk a aktívny hráč tímu Hajskala Ráztočno Ivan Mriška. Ten hneď v úvode mimoriadne trefne zhrnul podstatu tohto športu na našich dedinách: „Typická nedeľa na dedine je kostol, krčma, futbal a zase krčma.“ Podľa Ivana Mrišku je futbal vo viacerých obciach jedinou formou socializácie a plní nesmierne dôležitú kultúrnu funkciu. Zároveň však dvíha varovný prst a upozorňuje na to, že tradičných klubov postupne ubúda.

Rozhovor sa však veľmi rýchlo presunul od dedinskej romantiky k tvrdej realite a pálčivým problémom, akým je napríklad financovanie amatérskych tímov. Skúsený novinár otvorene hovorí o takzvaných „dobrodruhoch“, ktorí do regionálneho futbalu investujú vlastné peniaze, hoci ide o čisto stratovú záležitosť.

S tým je spojený aj kontroverzný fenomén platenia hráčov v najnižších súťažiach. Z rozprávania určite prekvapí fakt, že niektorí lokálni manažéri sú schopní dať hráčovi za jeden jediný zápas v ôsmej lige aj dvesto či tristo eur, pričom dotyčný sa ani len nemusí ukázať na tréningoch.

Tieto praktiky podľa Ivana Mrišku nenávratne rozbíjajú kabínu a ničia futbalovú kultúru v obciach, zatiaľ čo iné dediny sa snažia nedostatok peňazí a úbytok dorastu riešiť napríklad zlúčením s okolitými obcami pod spoločnou hlavičkou.

Okrem napätých financií podcast ponúka aj úsmevné, ba až priam neuveriteľné historky z dedinských trávnikov, aké dokáže napísať len sám život. Ivan Mriška napríklad spomína na fascinujúci rozhovor s brankárom, ktorý sa do brány postavil v neskutočných 72 rokoch.

Osobitnou kapitolou sú rozhodcovia, ktorí sa na dedinách často ocitajú pod obrovským tlakom emócií z tribún. Výnimkou nie sú ani situácie, keď sa arbitri musia po vyhrotenom zápase doslova zamknúť v kabíne, prosiť o pomoc a čakať, kým dorazí polícia a bezpečne ich vyprevadí von. Dlhoročný redaktor dokonca spomenul aj extrémny incident, pri ktorom sa situácia vyhrotila natoľko, že divák vytiahol na zápase atrapu revolvera.

Amatérsky futbal tak podľa Ivana Mrišku balansuje medzi vášňou, tradíciou a tvrdou realitou. Napriek problémom si však zachováva svoje jedinečné čaro, ktoré na profesionálnej úrovni často chýba. Ako vyzerá zákulisie regionálnych súťaží, prečo kluby zanikajú a čo všetko sa môže stať na dedinskom ihrisku? To všetko sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

„Vláda nakladá ľuďom na chrbty, ale sama sa kúpe v „zlatej vani“. Politici by nemali vládnuť ako panovníci, ale spravovať veci verejné a ísť príkladom“, hovorí politológ Radoslav Štefančík. „Ak vláda žiada od ľudí obete, mala by začať od seba, a nie sa pýšiť tým, že premiér zarába najviac. Je to zlá vizitka, ak sa politici správajú nedotknuteľne, kým zvyšok krajiny trpí“, dodáva.

Os Washington-Jeruzalem-Teherán; ďalšia Washington-Budapešť. A do tretice tá Moskva Budapešť. A v jej tieni aj Bratislava. Udalosti posledných dní a hodín za našimi hranicami, ktoré naplno pohlcujú našu pozornosť aj v ich rámci.

Až genocídne ultimáta s hrozbami o vyhladení civilizácie, verejné nadávky do bastardov – ako produkcia najsilnejšieho muža planéty. A systém, ktorý ho vyprodukoval, akoby nevedel čo s ním.

Viktor Orbán ako záchranca západnej civilizácie, ktorému sa do práce miešajú „úradníci z Bruselu“. Ten Orbán, ktorý sa podkladá Vladimírovi Putinovi, o čom si z prepisov odpočutých telefonátov číta celý svet. A v tých sa hovorí aj o Slovensku. O dohadovaní prijatia v Moskve, či pomoci pri blokovaní európskej perspektívy pre Ukrajinu.

A Robert Fico – síce zrelaxovaný po pokojných sviatkoch – píše o „opozícii, ktorej hlavnou úlohou je škodiť“ a má byť za „tichou občianskou vojnou“; o otváraní očí Európskej komisii, ktorá „láme svetové rekordy v neschopnosti a zaslepenosti“; o Volodymyrovi Zelenskom, ktorý má Úniu „na háku“ a môže sa nám raz vyhrážať vojenskými skúsenosťami!

Andrej Danko k tomu navrhuje regulovať a prípadne trestať ešte aj prieskumy verejnej mienky.

Do akého sveta sme sa prebudili v týždni po Veľkej noci? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Bude cestovanie vlakmi a autobusmi lacnejšie? Premiér Robert Fico oprášil zľavy na cestovné. Dvanásť rokov po zavedení lístkov zdarma pre seniorov a študentov chce, aby lacnejšie cestovné mali aj ostatní. Zaplatiť to však majú samosprávy.

„My nevieme vyšším územným celkom ani mestám nič prikazovať. Prirodzene očakávam, že by predstavitelia samospráv museli pred voľbami zvažovať, či by takéto návrhy vlády odmietli,“ odôvodnil predseda vlády.

Na jeden mesiac navrhuje ceny lístkov znížiť o 30 až 50 percent.

Richard Rybníček, prezident Únie miest Slovenska si nemyslí, že mestá premiérovu výzvu splnia. „Možno jedno či dve mestá zavedú na výzvu vlády zľavy na dopravu," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Navrhnúť lietajúce auto znamená riešiť protiklady. Lietadlo potrebuje obrovské krídla, auto sa musí zmestiť na parkovacie miesto. Štefan Klein po 30 rokoch vývoja a nespočetných prototypoch našiel odpoveď. Jeho AirCar už nie je len futuristický koncept, ale certifikovaný stroj, ktorý v móde auta prekonáva parametre mnohých superšportov.

Cesta od prvého „statického“ AeroMobilu z roku 1989 až po dnešný AirCar so zaťahovacím chvostom a lámanými krídlami bola popretkávaná omylmi aj odvážnymi inžinierskymi riešeniami. Aktuálny prototyp s výkonom 300 koní dokáže vzlietnuť po krátkej transformácii, ktorú zabezpečuje 24 servomotorov, pričom vodičovi stačí stlačiť jediné tlačidlo.

O tom, prečo je automobilový motor v letectve paradoxne spoľahlivejší než ten klasický a ako sa vyvíja volant, ktorý musí ovládať kolesá aj krídelká súčasne, sme sa rozprávali s dizajnérom a vizionárom Štefanom Kleinom.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slovenský basketbal sa po rokoch čakania pozerá na generáciu, ktorá by mohla vrátiť náš mužský reprezentačný tím na európsku mapu. Jedným z najvýraznejších budúcich lídrov bude nepochybne Sebastian Rančík, ktorý bol hosťom najnovšej epizódy basketbalového podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom.

Dvestodesať centimetrov vysoký hráč tímu Colorado Buffaloes sa otvorene rozhovoril o svojej sezóne v prestížnej americkej univerzitnej súťaži NCAA. Tú hodnotí ako cennú skúsenosť, hoci priznáva, že si prešiel aj náročnejšími obdobiami, ktoré ho výrazne posilnili po mentálnej stránke. Popri zlepšení v obrane či na doskoku sa aktuálne sústredí najmä na stabilizáciu streľby.

Značnou témou rozhovoru bola aj jeho životná cesta za oceánom. Do Spojených štátov amerických odišiel už ako 14-ročný, čo ho podľa vlastných slov prinútilo rýchlo dospieť a vybudovať si víťaznú mentalitu. Práve tá ho dnes radí medzi najväčšie nádeje slovenského basketbalu, hoci s tým prirodzene prichádza aj tlak verejnosti.

„Anglicky sa hovorí, že pressure is privilege (tlak je privilégium, pozn. red.), a ja tomu fakt verím. Príliš ten tlak necítim, tú hru milujem a hrám ju preto, že ma baví,“ vysvetľuje svoj prístup mladý talent, ktorý zdôrazňuje dôležitosť zdravého sebavedomia bez skĺznutia do arogancie.

Podcast sa nevyhol ani téme draftu NBA a najprestížnejšej ligy sveta. Sebastian Rančík má vo svojich prioritách jasno a otvorene hovorí o tom, kam smerujú jeho kroky. „Môj cieľ je NBA. Európa tu vždy bude, ale teraz rozmýšľam iba nad NBA. To je jediný môj cieľ,“ vyhlásil jednoznačne.

Zaujímavý je aj jeho pohľad na rozdiely medzi európskym a americkým basketbalom. Kým európsky štýl vníma ako tímovejší a založený na pohybe lopty, americký označuje za mimoriadne fyzický, rýchly a orientovaný na individuálne súboje jeden na jedného.

V rozsiahlom rozhovore nechýbala ani osobnejšia rovina. Mládežnícky reprezentant hovorí o silnom rodinnom zázemí, pričom s úsmevom spomína návštevu starého otca v USA či svoje slovenské korene. S veľkou vďakou vyzdvihuje aj trénera Karola Wimmera, o ktorom úprimne vyhlásil, že nebyť jeho pomoci na ihrisku i mimo neho, nevie, kde by dnes vôbec bol.

Ak chcete zistiť, prečo si tento vyše dvojmetrový obor na uvoľnenie mysle najradšej stavia detské stavebnice lego, s ktorými spoluhráčmi je v najužšom kontakte, a aké sú jeho očakávania smerom k reprezentácii, určite si nenechajte ujsť túto inšpiratívnu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Podľa najnovšej predikcie Národnej banky Slovenska sa očakáva, že naša ekonomika porastie len nepatrne, výhľad centrálnej banky sa tak zhoršil. Tri kolá vládnej konsolidácie zlyhali, rozpočtový deficit je prakticky tam kde bol a podľa Európskej komisie je Slovensko jedinou krajinou vo vysokom riziku verejných financií a to ako v strednodobom, tak i dlhodobom horizonte.

Konsolidačný balíček na tento rok bude mať výrazne negatívne dopady a až tretina tohtoročného uťahovania opaskov sa vynaloží iba na vykompenzovanie jeho nevhodnej štruktúry. Potreba ďalšieho ozdravovania verejných financií tak - napriek snahe vlády, paradoxne narastá. Zlyháva aj výber daní no napriek nárastu zadlženia Slovenska a ústavnému Zákonu o rozpočtovej zodpovednosti vláda o dôveru parlament nepožiadala už viac ako 100 dní.

Ako opäť naštartovať rast ekonomiky v týchto globálne turbulentných časoch a ako zastaviť neúmerne narastajúce zadlženie tejto krajiny tak, aby sme sa vyhli gréckej ceste, pred ktorou varuje už aj Národná banka? Kde sú slabiny a achilovky našej ekonomiky, ale i tohoto štátu?

No a chápe vláda do čoho sa v týchto turbulentných časoch rútime a kde vlastne sú zmysluplné alternatívy od politickej opozície, ktoré by neboli návratom do minulosti?

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Po reprezentačnej prestávke sa znovu dostala k slovu najvyššia futbalová liga na Slovensku a poniektoré kluby by boli možno rady, keby sa 4. nadstavbové kolo Niké ligy odohralo ešte raz. To však neplatí pre ŠK Slovan Bratislava, ktorý je po tomto víkende už naozaj blízko ôsmeho titulu v rade. Aj o tom sme debatovali v 78. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Po 4. nadstavbovom kole naozaj už málokto pochybuje o tom, kto sa stane futbalovým majstrom Slovenska, keďže priepasť medzi vedúcim Slovanom Bratislava a dvojicou MŠK Žilina, resp. DAC Dunajská Streda činí už 9 bodov.

Mužstvo zo Žitného ostrova totiž v priebehu dvoch mesiacov prehralo v MOL Aréne druhýkrát 0:3 s „belasými“ a Žilinčania padli v Michalovciach po výsledku 2:1 pre domáci Zemplín. Súboj o titul sa prakticky redukuje už na bitku o konečné 2. miesto. Oveľa dramatickejšie je to v spodnej šestke, kde sa na posledné miesto znovu prepadla Skalica, ale ani v Tatrane Prešov nemôžu vôbec oslavovať.

Cez víkend takisto zaujalo dianie na fanúšikovskej scéne, konkrétne v Dunajskej Strede, kde sa zaplnil sektor hostí napriek tomu, že priaznivci Slovana Bratislava mali zákaz vycestovať. V nepriaznivom svetle sa predviedol český útočník Podbrezovej Radek Šiler, ktorý sa podľa viacerých informácií postaral o roztržku v útrobách štadióna Spartaka Trnava po hladkej prehre svojho tímu (4:1).

O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 78. epizóde podcastu Kam si to kopol? s trénerom a bývalým futbalistom Norbertom Hrnčárom.

Odchádza z Národnej rady, lebo KDH podľa neho rezignovalo na riešenie každodenných problémov ľudí. Hovorí o mori populizmu, gréckom scenári aj tom, kto má viesť hnutie.

Kresťanskodemokratické hnutie čaká v parlamentných laviciach personálna zmena. Ekonomický expert a muž, ktorý do volieb kandidoval z druhého miesta hneď za predsedom, sa rozhodol pre radikálny krok. Poslanec KDH Jozef Hajko sa k 15. aprílu vzdá poslaneckého mandátu. Dôvodom je jeho presvedčenie, že sa hnutie dostatočne nevenuje reálnym problémom ľudí a jeho súčasná línia mu nevyhovuje.

Podcast pripravil Marek Biró

Umelá inteligencia prekoná najlepších programátorov sveta oveľa skôr, než sa čakalo. Kybernetickú bezpečnosť zasa čakajú šialené roky. AI totiž dokázala nájsť kritické zraniteľnosti aj v jadre systému Linux, ktoré bolo tri desaťročia považované za nepriestrelné.

Vstupujeme do éry, kedy sa rovnováha medzi útočníkmi a obrancami v digitálnom priestore definitívne rozpadá. Jediným spôsobom, ako sa brániť bleskovým analýzam škodlivých kódov, bude nasadenie vlastnej obrannej umelej inteligencie.

Okrem bezpečnostných výziev však Európa rieši aj otázku digitálnej suverenity. Viac ako polovica Európanov by rada vymenila služby od Googlu či Mety za domáce alternatívy, no narážajú na tvrdú realitu trhu.

V novej časti podcastu PočúvAI sa dozviete aj detaily o masívnych únikoch zo spoločnosti Anthropic, ktoré odhalili existenciu modelu Claude Mythos – systému takého výkonného pri plánovaní útokov, že sa ho boja „vypustiť do sveta“ aj samotní vývojári. Reláciu moderujú Maroš Žofčin a Ján Trangel.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Vidíme reálneho konkurenta, ale stále hovoríme o predvolebnom období a podmienkach, ktoré by panovali v stopercentne demokratickej spoločnosti, kde je zaistená férová volebná súťaž. V takom prípade by sme už mohli signalizovať víťazstvo opozície, ale je tu jedno veľké „ale“, hovorí Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Maďarské voľby môžu ovplyvniť celý región aj EÚ“, konštatuje.

V susednom Maďarskú vrcholí zápas o podobu krajiny. Koncept neliberálnej demokracie alla Viktor Orbán našiel vyzývateľa v postave Pétera Magyara. Orbánovmu Fideszu sa tak už o päť dní postaví Magyarova Tisza. A hoci v prieskumoch zaznamenáva mierne až výrazné vedenie, pozorovatelia očakávajú „veľmi tesný a otvorený“ výsledok.

Dôvodom je takmer pätina nerozhodnutých voličov a volebný systém, v ktorom víťaz berie všetko v rámci jednomandátových obvodov.

A podľa toho vyzerá aj záver kampane. Vládna mobilizácia a zasadnutie bezpečnostnej rady ešte cez Veľkonočné sviatky - pre údajne ukrajinskú sabotáž pri plynovode v Srbsku, čo sa nepotvrdilo. A Trumpov emisár J. D. Vance v Budapešti s misiou „zachráňme Orbána“ len šesť dní pred voľbami.

Aké sú vyhliadky pre výsledok volebného zápasu, na ktorý čaká aj Európa? Zvíťazí „sabotér“ európskej pomoci Ukrajine, či ten, čo hlása opätovné otvorenie Maďarska Európskej únii? Orbán či Magyár?

Téma pre Tomáša Strážaya zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

„Návrh vzniká v čase, keď je politický diskurz silno naklonený proti prieskumným agentúram. Vyvoláva to obavy, či je zámerom skutočne len transparentnosť, alebo vytvorenie „biča“ na agentúry“, hovorí Jakub Hankovský z agentúry Ipsos. „Hrozí tu riziko zvýšenej autocenzúry médií aj agentúr pod rizikom sankcií alebo kontrol zo strany Štatistického úradu, čo nie je nezávislý orgán, ale orgán štátnej moci“, dodáva.

Bič na prieskumné agentúry. Prichádza s ním SNS Andreja Danka v podobe návrhu zákona, ktorým chce prísnejšie regulovať prípravu i zverejňovanie prieskumov verejnej mienky. Tých o preferenciách strán. Ak pred časom Andrej Danko volal po odvolaní šéfa Štatistického úradu a neúspšne – pri nízkych číslach pre jeho stranu – teraz chce meniť rovno zákon. Pri zlej interpretácii prieskumov počíta aj s pokutami do stotisíc. A novou komisiou, ktorá má kontrolovať prieskumné agentúry.

Tie reagujú, že návrh je v rozpore s pravidlami Únie.

Na problém sa pozrieme s Jakubom Hankovským zo Slovenskej asociácie výskumných agentúr (SAVA).

Pripravil Jaroslav Barborák.

Rezort kultúry sa pokúša o návrat k stredovekému lénnemu systému, kde sa nezávislé inštitúcie stávajú majetkom vyvolených a odborníci bábkami moci, tvrdí Zuzana Denková z Platformy slobodného múzejníctva. Čelia slovenské múzeá vládnemu revanšizmu, ktorý ohrozuje ako národnú pamäť, tak aj lukratívne budovy či cenné zbierkové fondy múzeí?

Slovenské múzeá sú vo vážnom ohrození. Viac než 200 odborníkov a 18 kľúčových inštitúcií podpísalo otvorený list ministerke kultúry, v ktorom vyjadrujú ostrý nesúhlas s deštruktívnymi krokmi rezortu kultúry. Upozorňujú na netransparentné presuny kompetencií na novú Správu rezortných zariadení a riziká, ktoré hrozia vzácnym zbierkovým fondom, ale aj lukratívnym budovám súčasných múzeí. Po novom by sa totiž podľa tzv. Memoránd o spolupráci mali stať z riaditeľov múzeí akési bábky na špagáte Správy rezortných zariadení, teda v podstate ministerstva kultúry a dua Šimkovičová-Machala.

Je slovenské múzejníctvo na prahu najväčšej štrukturálnej zmeny v moderných dejinách a ide o jeho cielené mocenské ovládnutie či dokonca likvidáciu akejkoľvek nezávislosti a slobody?

Namiesto rozvoja a budovania nezávislých inštitúcií i pamäte národa prichádza kobercový nálet vládnej moci na zostávajúce ostrovčeky slobody, nezávislosti i komunitného života. Dnes tak už nejde iba o holé prežitie, ale o to, aké Slovensko chceme mať. A aké nezávislé a slobodné inštitúcie v ňom sa nám - pred vládnou mocou a jej snahou o kultúrnu normalizáciu, podarí ubrániť. Hovorí pre Aktuality Zuzana Denková z platformy nezávislého múzejníctva.

V čase, keď sa rezort Martiny Šimkovičovej nepokryte snaží o „normalizáciu“ kultúry - či cez nejasné memorandá, v ktorých sa môže ukrývať i snaha o ovládnutie lukratívnych budov či zbierok, alebo cez konsolidáciu, ktorá sa javí iba ako pláštik snahy o mocenský revanš, personálne čistky a snahu o mocenskú normalizáciu, sa múzejná obec spája, aby tak ochránila našu národnú pamäť i kultúrne dedičstvo, ktoré patrí nám všetkým.

„Neuralgicky presne vedia, kde je sloboda a kde ju nemajú pod kontrolou. Rozhodli sa tieto siete aktívnych občanov zničiť. Ak si zničíme komunitné siete slobodných občanov, ako chceme vôbec prežiť?“ pýta sa Denková.

Ráno Nahlas a Zuzana Denková z Platformy slobodného múzejníctva. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Spisovateľ, stand-up komik a dušou zajac Martin Hatala bol hosťom relácie Mimóza. Zaspomínal si na svoje začiatky v Košiciach aj na obdobie, keď sa venoval poézii. Otvorene hovoril o svojich zrakových ťažkostiach a o tom, kedy sa odhodlal túto citlivú tému zaradiť do svojho stand-upu. Rozprával aj o skleróze multiplex, jej diagnostike a liečbe. V závere prezradil, čo ho inšpirovalo pri koncipovaní špeciálu Uhol pohľadu. „Ako civilizácia nevieme relaxovať, aj relax už musí byť činnosť. Môj králik dohopká do stredu koberca, zamyslí sa, ľahne si – a takto strávi celú hodinu. My, ľudia, ale nedokážeme len tak vypnúť hlavu,“ hovorí o jednej z tém.

V Mimóze s Martinom Hatalom sa (ne)dozviete:

1:35 – ktoré zviera je jeho „to go“;

7:00 – prečo sám seba označuje termínom geek;

8:20 – ako spomína na svoje začiatky aj konce v Košiciach;

10:00 – kedy začal s písaním, grafikou a stand-upom;

11:10 – či písal a čítal poéziu;

13:45 – kedy začal v rámci stand-upu hovoriť o svojich zrakových problémoch;

16:40 – či sa ho ešte dokážu niektoré komentáre dotknúť;

18:10 – s akou závislosťou momentálne bojuje;

20:10 – ako u neho prebehlo diagnostikovanie sklerózy multiplex;

22:20 – či sa vo verejnom priestore zlepšuje otvorená komunikácia o závažných diagnózach a v čom je dnes lepšia diagnostika a liečba sklerózy multiplex;

28:55 – či má niečo, čo by vystavil do múzea zlyhaní;

32:15 – čo môžeme očakávať od nového špeciálu Uhol pohľadu;

38:00 – v čom je Hromžil jeho najvyspelejšia kniha;

42:10 – čo odkázal divákom a diváčkam.

V 70. rokoch, kedy televízia znamenala okno do sveta, vnášala do vysielania profesionalitu, eleganciu a pokoj. Jej príbeh po rokoch nabral nečakaný nový smer.

Libuša Sabová, kedysi moderátorka a redaktorka televíznych novín a aktualít Československej televízie, je dôkazom toho, že zvedavosť a chuť tvoriť nemajú dátum spotreby. Z televízneho prostredia plynule prešla k vlastnému webu a pochopeniu moderných digitálnych stratégií.

V rozhovore sa dozviete:

- Ako si spomína na obdobie v Československej televízii a v čom bol rozdiel medzi hlásateľkou a moderátorkou;

- prečo sa po revolúcii rozhodla odísť z televízie a čím ju zaujalo vydávanie časopisu;

- či sa vníma ako influencerka a čo sa môžu mladí naučiť od starších;

- v čom vidí krásu života po sedemdesiatke.

Z hokejového pekla až na prah extraligového sna. Skalický hokej prežil v nedávnom období mimoriadne náročné časy, no dnes je v kráľovskom meste všetko inak. Klub zo Záhoria po náročnom lete, keď reálne hrozil jeho koniec, opanoval základnú časť druhej najvyššej slovenskej súťaže a po dlhých desiatich rokoch zabojuje o návrat medzi extraligovú elitu.

O tejto tŕnistej ceste nahor, ale aj o špecifikách a problémoch súčasného slovenského hokeja, sa v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu rozprávali moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop s výnimočnou dvojicou hostí. Pozvanie do štúdia prijali otec a syn, hlavný tréner HK Skalica Juraj Jurík st. a jeden z ofenzívnych lídrov tímu Juraj Jurík ml.

Úvod rozhovoru patril práve mimoriadne turbulentnému letu v Skalici. Klub sa podľa slov hostí skladal doslova na poslednú chvíľu a prvotným cieľom bolo vôbec stabilizovať situáciu a byť konkurencieschopný.

Postupom času sa však mužstvo, postavené na skúsenom jadre a vhodne doplnené, začalo výsledkovo dvíhať a ambície sa prirodzene menili. Zo snahy o záchranu sa stala snaha o play-off, neskôr o najlepšiu štvorku a napokon víťazstvo v základnej časti.

Veľká časť diskusie sa venovala aj tomu, čo stálo za nečakaným úspechom Skalice. Hlavný kouč Juraj Jurík st. zdôraznil najmä hernú identitu tímu a psychologické nastavenie kabíny: „Dnes pracujeme s tým, že mužstvo sa naučilo vyhrávať. Má vieru a to si myslím, že pre vstup do baráže je veľmi dôležité. Veríme si, máme rešpekt, ale nemáme strach.“

Mimoriadne zaujímavý pohľad ponúkla aj téma skladby kádra. Skalica podľa trénera ťažila zo skúseností, no zároveň potrebovala do tímu doplniť rýchlosť a energiu mladších hráčov. Dôležitú úlohu zohrali aj hokejisti, ktorí inde nedostali dostatočný priestor, no v Skalici sa dokázali presadiť a vytvoriť funkčný celok.

Okrem detailného mapovania skalickej cesty za úspechom a rozoberania unikátnej dynamiky vzťahu otca na striedačke a syna na ľade, podcast prináša aj mimoriadne otvorenú a kritickú diskusiu o samotnom formáte baráže. Juraj Jurík ml. otvorene pomenoval jej najväčší problém z pohľadu prvoligového klubu. „Vnímam to tak, že je to proste ochrana extraligových klubov. To je realita,“ zdôraznil. Zároveň však zaznelo, že aktuálny formát je v niektorých aspektoch spravodlivejší než v minulosti.

Skúsený útočník, ktorý si pamätá aj iné hokejové časy, sa zároveň hlbšie zamýšľa nad nedostatkom priestoru pre mladých hráčov strednej generácie v slovenskom hokeji.

Upozorňuje na meniacu sa dobu, v ktorej hokejisti dozrievajú oveľa neskôr: „Dnes je to možno tak, že tí hráči dozrievajú neskôr, až v 24 alebo 25 rokoch. Už to nie je tak, že v osemnástich. Ak máte kvalitného hráča v 18 alebo 19 rokoch, tak si myslím, že má na to ísť niekde do zámoria a ide preč.“

Pokiaľ chcete zistiť, ako naozaj funguje chémia v kabíne Skalice, prečo je podľa hostí náročné etablovať mladíkov do A-tímu v súčasnom tlaku na výsledky či z akého dôvodu chýbajú kvalitní slovenskí hráči strednej generácie, najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu by ste si nemali nechať ujsť.

Bývalý slovenský reprezentant vo veľkom futbale Erik Jendrišek v najnovšom podcaste ŠPORT.sk otvorene približuje svoj prechod k malému futbalu, pričom hlavnou témou rozhovoru je blížiaci sa európsky šampionát v Bratislave. Dynamická hra piatich proti piatim na menšom priestore a množstvo streľby sú presne tie atribúty, ktoré rodeného útočníka okamžite oslovili, hoci sám priznáva, že taktická adaptácia na nové pravidlá nebola úplne jednoduchá.

Diváci sa dozvedia, aké najväčšie záludnosti tento šport skrýva, pričom Erik Jendrišek upozorňuje najmä na prísny zákaz šmýkačiek a na diametrálne odlišné vnímanie autových vhadzovaní.

Pri vysvetľovaní taktických rozdielov v rozhovore prináša výborný postreh: „Tu obzvlášť je to štandardka, kde rukou dohodíš až priamo pred bránku, čo je veľmi nebezpečné. Čiže veľakrát musíš rozlišovať to, či to stojí za to, aby lopta skončila v aute alebo nie, lebo v podstate aut je niekedy už skoro šanca.“

Slovenský reprezentačný tím momentálne naberá hernú prax pod hlavičkou tímu Vlci v bratislavskej TOP lige, kde sa hráči z rôznych klubov postupne zohrávajú a čelia mimoriadne namotivovaným súperom. Okrem detailov zo samotnej prípravy či predstavenia usmievavého maskota Axela, ktorého meno vzišlo z hlasovania fanúšikov, sa v epizóde nevyhli ani téme ďalších hviezdnych mien.

Erik Jendrišek totiž prezradil, že do tímu vytrvalo lanári aj svojho bývalého reprezentačného kolegu Juraja Kucku, ktorý je zároveň ambasádorom celého podujatia. Na otázku moderátora, či sa mu ho podarí presvedčiť, aby si na turnaji aj zahral, útočník s úsmevom odpovedá: „Lámeme ho stále. Samozrejme, všetci vieme, aké má Kuco kvality... Musím povedať, že aj on bol otvorený. Nezmietol to hneď zo stola, čo je pozitívne.“

Zlatým klincom rozhovoru sú vysoké ambície pred domácim šampionátom, ktorý odštartuje už 27. mája a sľubuje až 52 zápasov európskej špičky. Erik Jendrišek hovorí o obrovskej motivácii využiť energiu z domácich tribún a zvládnuť zlomové štvrťfinále, po ktorom by sa otvorila cesta k medailovým bojom.

Ak vás zaujíma, aká atmosféra panuje v kabíne pred týmto obrovským športovým sviatkom, aké sú prekvapivo dostupné ceny denných lístkov na bratislavský šampionát, alebo prečo útočník prirovnáva zakázané šmýkačky k slovám legendárneho Paola Maldiniho, tento diel podcastu na ŠPORT.sk si rozhodne nenechajte ujsť.

Je otázne, či súčasná garnitúra dokáže dovládnuť do riadnych volieb.

Poslanec, ktorého nahrali v garáži pri odovzdávaní hotovosti, akú bežný našinec nikdy nevidel, „kydá“ na koalíciu, ktorú udržuje pri moci. Toto sa už fakt nedá vymyslieť. Viac v Ťažkom týždni.

Epizóda je sponzorovaná.

Viac info o akcii od XTB zdarma nájdete tu:https://akcie-sk.xtb.com/akcia-zadarmo

Referendové otázky Demokratov sú podľa neho v súlade s ústavou. Juraj Šeliga hovorí, že aj on má doktorát z ústavného práva, a trúfa si oponovať aj bývalému predsedovi Ústavného súdu, ktorý tvrdí opak. Demokrati svoje argumenty napísali aj prezidentovi a žiadajú ho o stretnutie. Čo nám hovorí video Jána Ferenčáka o fungovaní koalície?

V podcaste s Jurajom Šeligom sa dozviete:

– od 1. minúty – čo hovorí na nový konflikt Roberta Fica s EÚ;

– po 3:00 – o čom svedčia telefonáty maďarského ministra zahraničia o Slovensku;

– od 4:00 – že maďarská kampaň je varovaním pre nás, ako môže Rusko ovplyvňovať voľby;

– po 4:30 – že ak Orbán prehrá, Rusi upriamia celú pozornosť na nás;

– od 7:00 – či Demokrati zvažujú predvolebnú koalíciu s PS, KDH alebo SaS;

– po 10:00 – čo hovorí na video Jána Ferenčáka;

– od 12:30 – ako prípad Ferenčák svedčí o tom, ako sa ľudia v koalícii vydierajú;

– po 14:30 – že zneužívaný nie je celý policajný zbor, iba jeho časť;

– od 17:30 – prečo si myslí, že referendum Demokratov je v súlade s ústavou;

– po 19:00 – čo si myslia o referende iní experti;

– od 25:00 – čo hovorí na argumenty ústavných právnikov, že ich otázka je protiústavná;

– po 29:00 – že sa stotožňuje skôr s názorom Radoslava Procházku;

– od 30:00 – či hlasoval alebo nehlasoval za to, aby ľudia mohli v referende odvolať parlament;

– po 32:00 – ako priznáva, že cesta k referendu je nedokonalá;

– od 34:30 – či môže prezident rovno vyhlásiť referendum len s dvomi otázkami;

– po 36:30 – že prezident by mal minimálne konzultovať referendum s Ústavným súdom;

– od 38:30 – že Demokrati nebudú hovoriť o čiernom dni demokracie, keby ich otázka skončila pred Ústavným súdom;

– po 40:00 – že keby prezident vypísal protiústavné referendum, nič by sa nestalo;

– od 41:00 – či bude úspechom aj referendum s dvomi otázkami;

– od 42:00 – že Robert Fico sa bojí ulice a aj referenda;

– po 44:00 – ako má zmysel sa brániť;

– od 45:30 – ako Demokrati kalkulovali s dátumom referenda, že nemôže byť spolu s komunálnymi voľbami;

– po 48:00 – že prezidenta Pellegriniho nepovažujú na dobromyseľného;

– od 49:00 – že koalícia by mohla aj zmeniť ústavu, aby pravidlá referenda boli jasné.

Slovenskí futbalisti nezvládli baráž o postup na MS 2026, v semifinále podľahli doma Kosovu 3:4. Tréner Francesco Calzona je od stredy oficiálne bez zmluvy a reprezentácia tak stojí na rázcestí. Čo bude ďalej? Nielen o tom hovoril v podcaste Okom odborníka na ŠPORT.sk dlhoročný futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Slovenská hokejová extraliga má za sebou štvrťfinále play-off, ktoré prinieslo množstvo zaujímavých momentov aj historické zápisy. Do najlepšej štvorky sa prebojoval bratislavský Slovan, ktorý v semifinále narazí na Košice a druhú dvojicu vytvorí Nitra s Popradom. Aké bolo štvrťfinále a čo čakať od semifinále? O tom debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista, dnes expert televízie JOJ ŠPORT Andrej Šťastný.

Marcové merania agentúr priniesli ochladenie pre opozičný tábor. Progresívne Slovensko sa v prieskumoch Focusu prepadlo o štyri percentuálne body oproti jeseni a klesajú aj menšie subjekty.

Kým Michal Šimečka ohlasuje návrat k protestom a nové sociálne témy, Robert Fico sa snaží upevniť pozíciu cez národnú rétoriku a diskusiu o spájaní síl. Napriek miernemu nárastu Smeru však koalícia čelí prepadu Hlasu a vypadnutiu SNS z parlamentných priečok.

Pokles preferencií Progresívneho Slovenska pod hranicu 20 percent v takmer všetkých agentúrach naznačuje možnú demobilizáciu voličov. Strana na tento trend reaguje predstavením ambicióznych sľubov, akým je výstavba 30-tisíc bytov. Klesajúci trend zasahuje aj SaS či KDH, ktoré sa v niektorých meraniach ocitá na hrane zvoliteľnosti. Opozícia sa pokúsi zvrátiť tento stav návratom na námestia, no riskantným faktorom zostáva účasť, ktorá bude testom ich reálnej sily.

Na druhej strane barikády rieši dilemu strana Hlas. Pri prepade preferencií a strate koaličného partnera v podobe SNS sa čoraz reálnejšie javí spolupráca s Republikou. Hoci predstavitelia Hlasu túto možnosť verbálne odmietajú, model tichej podpory menšinovej vlády zostáva v hre ako cesta k udržaniu moci.

O tom dnes diskutujeme s vedúcim politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.

Za Roberta Fica sa nepostaví žiadny európsky líder preto, ako sa správa. Nedokáže presadiť už nič, ani len človeka do delegácie EÚ na kontrolu ukrajinského ropovodu. Donald Trump nevie, čo chce, a preto nevieme, ako a kedy sa skončí vojna v Iráne. Na tej najviac zarába Rusko. Ivan Korčok sa stal podpredsedom Progresívneho Slovenska. Ako sa tam cíti ako konzervatívec?

V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vláda ignoruje európske pravidlá, preto voči nám EÚ koná;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude pokuty platiť až ďalšia vláda;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo vláda tvorí úmyselné konflikty s EÚ;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa za Roberta Fica nepostaví nikdy žiaden európsky líder;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 10:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či nie je normálne vybavovať si návštevy cez vplyvné kontakty;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 11:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ o čom svedčí najnovšia nahrávka Lavrova so Szijártom o Slovensku;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 15:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či si maďarský minister zaslúžil odpočúvanie;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či slovenská vláda dáva dôvod zahraničným bezpečnostným službám na obavy;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 19:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo sa dá urobiť proti takému ovplyvňovaniu volieb zo strany Ruska ako vidíme v Maďarsku;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či by sa vôbec niečo v Maďarsku zmenilo, keby nevyhral Orbán;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 23:10 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či by po prehre Orbána bol Fico sám proti všetkým;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 24:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako aj opozícia oceňuje slovensko-české rokovania vlád;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 26:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo môžeme očakávať v Iráne;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 32:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako na iránskej vojne zarába Rusko;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či má Ukrajina najsilnejšiu armádu a či potrebuje našu pomoc;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 36:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aké je to byť konzervatívcom v Progresívnom Slovensku;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 38:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či staré mamy v Trstenej chcú pokrok, alebo majú zmeny aj negatívne dôsledky;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 41:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ľudia strácajú prácu nie pre AI, ale pre cementovanie úpadku;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 42:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či PS kopíruje Igora Matoviča;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 44:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako to bolo s prípadom Martina Pekára;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 45:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či PS kopíruje progresívne strany v Holandsku pri sľuboch o bytoch;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 48:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či budú ustupovať od enviroregulácií a pomáhať developerom.

Chronicky nezdravé pomery, toxické prostredie, neprofesionalita a nechuť čokoľvek meniť. Výsledkom je mrhanie nádejnými talentmi. Tak vyzerá špička slovenského paralympijského športu očami jeho najúspešnejšej športovkyne Alexandry Rexovej. Prečo sa to deje a vieme to zmeniť?

Sú mená, ktoré sa v kronikách slovenského športu píšu zlatým písmom. V prípade Alexandry Rexovej to platí doslova. Naša najúspešnejšia paralympijská reprezentantka, držiteľka piatich medailí zo Zimných paralympijských hier, ale aj dvojnásobná držiteľka Veľkého krištáľového glóbusu.

Úspešná reprezentantka, žena, ktorá nielenže zbiera na strmých zimných svahoch špičkové ocenenia, ale i človek, ktorý deň čo deň bojuje s nepriazňou osudu v podobe vážneho zdravotného znevýhodnenia. Symbol odvahy, nezlomnosti a pevnej vôle. Za jej úspechmi však vždy stojí aj jej najväčší spojenec – jej mama.

Ráno Nahlas s Alexandrou Rexovou a jej mamou, Lenkou Rexovou. Hovoriť však nebudeme len o medailách či sekundách, ktoré delia víťazov od porazených, ale budeme hovoriť predovšetkým o systéme nášho paralympijského športu. Systéme, ktorý podľa našej aktuálne najúspešnejšej paralympijskej reprezentantky, hádže nádejným talentom polená pod nohy, mrhá ich potenciálom a plytvá peniazmi bez akýchkoľvek adekvátnych výsledkov.

Prečo je prostredie, do ktorého prichádzajú naše nádejné - a navyše ešte i osudom skúšané a zdravotné znevýhodnené, mladé talenty podľa nej tak toxické, morálne pochybné a navyše i úplne neprofesionálne? A prečo sa napriek tejto veľmi ostrej kritike už celé dlhé roky na tom všetkom prakticky vôbec nič nemení? Je teda naše paralympijské nebo naozaj tak jasné, ako sa to môže zdať zo stupňa víťazov? No a patrí politika do športu a bojkot na olympiády a ako vážne berie slovenská spoločnosť inklúziu a paralympijský šport?

Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pokrok si vyžaduje obete. Tak nám to aspoň desaťročia opakovali pri výstavbe priehrad, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť. Lenže čo ak je tou obeťou váš vlastný dvor, vaše súkromné právo a možno aj európska legislatíva?

V lokalite Málinec a Látky to dnes vrie. Štát tam chce postaviť prečerpávaciu vodnú elektráreň – projekt, ktorý má byť slovami Tomáša Tarabu pilierom našej energetiky. Štátny podnik hovorí o ,významnej investícii‘ a o ‚verejnom záujme‘, no miestni aktivisti z občianskeho združenia Čechánky hovoria o niečom inom: o arogancii moci, nelegálnych meraniach na cudzích pozemkoch a obchádzaní Bruselu.

Čo sa v Málinci deje, si povieme s Renátou Endrodyovou z Občianskeho Združenie Čechánky.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Má dokonalú postavu, no prísne rátanie kalórií u nej nečakajte. V najnovšej Predtréningovke Lucia Mikušová prekvapivo priznala, že miluje McDonald's aj kebab a nemá z nich absolútne žiadne výčitky. Kedysi mala toxický prístup a po zjedení koláča išla cvičiť dve hodiny navyše, no dnes vie, že takéto nastavenie mysle hraničí s poruchou príjmu potravy. Vypočujte si uvoľnený rozhovor s bývalou reprezentantkou vo fitness, ktorý vás presvedčí o tom, že jedlo by nám malo robiť predovšetkým radosť.

Vesmírne preteky s Čínou naberajú na obrátkach a NASA reaguje radikálnou zmenou svojich plánov. Dlho plánovaná stanica na orbite Mesiaca sa ruší a do hry nečakane vstupuje loď Freedom SR1 s jadrovým pohonom, ktorá má už v decembri 2028 zamieriť k Marsu.

Namiesto krúženia okolo Mesiaca sa NASA sústredí na vybudovanie trvalej základne priamo na jeho povrchu. Využije pri tom „recyklované“ moduly zo zrušenej stanice Gateway, ktoré sa namiesto orbity položia priamo na mesačnú pôdu. Do tohto ambiciózneho plánu sa zapájajú aj Japonci so svojím pretlakovaným roverom a súkromný sektor, ktorý má v budúcnosti nahradiť dosluhujúcu stanicu ISS.

Zmeny v harmonograme návratu na mesiac výrazne ovplyvňuje snaha Ameriky predbehnúť Čínu. O tom, prečo je jadrový reaktor vo vesmíre efektívnejšou cestou k Marsu než chemické palivo a ako s tým súvisí politika Donalda Trumpa, sa v podcaste SHARE rozpráva Maroš Žofčin s astrofyzikom Marekom Jurčíkom.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slovenský rozhlas zrazu nemá prácu pre jeden z mozgov svojho vysielania.

Vyhadzov k storočnici, ktorú pripravoval.

Synonymum verejnoprávnosti, profesionality, novinárskych hodnôt a cti, rozvahy a kritického myslenia. Preto ma neprekvapuje, že sa ho telerozhlas zbavuje.

Zopár reakcií na vynútený koniec Borisa Koreňa. Dlhoročného novinára, moderátora, neskôr šéfdramaturga, ktorý mal pod palcom aj hlavné politické diskusné formáty. Posledné roky pracoval na historických projektoch, aj na storočnici verejnoprávneho rozhlasu.

Slepá konsolidácia, či premyslená selekcia? Tých, čo sa ozvali pri pohone na verejnoprávnosť? V inštitúcii, ktorá najnovšie posiela mimo „komfortnú zónu“ verejnoprávneho priestoru po novinároch a tvorcoch už aj umelcov po piatkovej noci udeľovania Radiohláv.

O čom je verejnoprávnosť? A komu patrí médium s takýmto prívlastkom?

Téma pre Borisa Koreňa, ktorému sa s ňou spája vyše tridsaťročný profesný oblúk.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Štát ako regulátor verejného zdravia zlyhal. V oblasti liekovej politiky či laboratórnej diagnostiky rezignoval na verejný záujem i záujmy pacientov a hru o naše zdravie i životy prenechal súkromným lobistom a ich záujmom. Vyplýva to zo záverov kontroly NKÚ, o ktorých sme vás už v Aktualitách exkluzívne informovali. Protokoly o kontrole preto kontrolóri odstupujú Generálnej prokuratúre.

Pre Roberta Fica to pritom stále nie je premiérska téma, bude to teda top téma aspoň pre lídra opozície? A ako upratať tento miliardový biznis a jeho záujmy v liekovej politike tak, aby víťazil pacient a nie lobisti a ich miliardové biznisové záujmy?

Bude sa vďaka zlyhaniu štátu ako regulátora verejného zdravia i naďalej zhoršovať starostlivosť o naše zdravie a namiesto silného, efektívneho a transparentného štátu budeme v kritických životných situáciách hľadať útechu v charite a milodaroch od spoluobčanov tak, ako je to dnes?

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s poslancom PS Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Jeho koniec pod Dubňom prišiel za zvláštnych okolností, keď musel opustiť realizačný tím Pavla Staňa spoločne s ďalším členom trénerského štábu MŠK Žilina. Tréner Peter Lérant, ktorý je momentálne na voľnej nohe, sa v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk vyjadril k svojmu koncu u „Šošonov“, no svoj pohľad poskytol, okrem iného, aj k slovenskej reprezentácii.

Najvyššia slovenská futbalová súťaž si momentálne dáva prestávku, keďže prednosť dostal národný výber Slovenska. Zverencom talianskeho trénera Francesca Calzonu sa však nepodarilo uspieť vo štvrtkovom súboji s Kosovom, čo znamená, že „sokolov“ na MS 2026 v Kanade, USA a Mexiku definitívne neuvidíme.

V utorok večer o 20.45 h si Slovensko na bratislavskom Národnom futbalovom štadióne zmeria sily s Rumunskom, pričom pôjde už len o čestné ukončenie kvalifikačného cyklu a marcového asociačného termínu. Potom sa už opäť roztočí kolotoč Niké ligy.

V 77. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s trénerom Petrom Lérantom, ktorý ešte donedávna pôsobil po boku Pavla Staňa v MŠK Žilina, no začiatkom marca sa musel spoločne s Martinom Kuciakom porúčať.

So 48-ročným rodákom z Komárna sme podebatovali nielen o jeho konci pod Dubňom, ale aj o výkonoch Žiliny, vyhliadkach MŠK v jarnej časti, ako i o slovenskej reprezentácii či pozícii trénera Francesca Calzonu a jeho možnom nástupcovi.

Technologické giganty ako Amazon či Pinterest ohlasujú prepúšťanie tisícok zamestnancov a médiá plnia katastrofické scenáre o zániku profesií. Je však hrozba straty zamestnania skutočná, alebo ide o prehnaný hype postavený na nerealistických očakávaniach investorov?

Hoci sa o umelej inteligencii hovorí ako o revolúcii, odborníci upozorňujú, že AI zatiaľ reálne negeneruje očakávané zisky a svet sa nachádza v obrovskom experimente. Kým v IT sektore a call centrách už dochádza k redefinícii pracovných náplní, v zdravotníctve či práve sa AI stáva skôr výkonným asistentom než náhradou človeka. Kľúčovou výzvou zostáva kritické myslenie, pretože algoritmy nepoznajú realitu – pracujú len s dátami, ktoré im poskytneme.

O tom, či sú vývojári ohrozeným druhom, prečo sa oplatí učiť sa s AI v praxi namiesto teoretických školení a ako si udržať hodnotu na trhu práce, sa v špeciálnej sérii podcastu PočúvAI o vplyve umelej inteligencie na trh práce rozprával moderátor Maroš Žofčin s manažérom kybernetickej bezpečnosti poisťovne Dôvera Romanom Vargom a IT špecialistom firmy Veeam Borisom Mittelmannom.

Podcast vznikol v spolupráci s poisťovňou Dôvera.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Bratislava sa mobilizuje k protestnému pochodu hlavným mestom, ktorý na dnes organizuje Otvorená kultúra. To, čo sa deje je o vedomej deštrukcií a oslabení spoločnosti, hovorí spisovateľka Veronika Šikulová, ktorá na protest voči dianiu v FPÚ z neho odchádza. Našim nebezpečenstvom je ľahostajnosť, ale ešte nelámem palicu, tvrdí. A ako sa z ministerstva stalo pomstycentrum?  

Slovenská kultúra čelí frontálnemu útoku, aký si nepamätá azda od Novembra 1989. Paradoxom je, že tú vojnu voči kultúrnej obci rozpútalo vedenie samotného rezortu kultúry. Áno, presne tej slovenskej a žiadnej inej, teda aspoň tak si ju zadefinovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová. 

Rozhodnutie Rady Fondu na podporu umenia zo dňa na deň stopnúť viacročnú podporu kľúčovým projektom - čím desiatky organizácií uvrhlo do priam existenčnej neistoty, vyvolalo v kultúrnej obci šok, veľkú vlnu odporu ale i obvinenia z nezákonnosti či barbarskej svojvôle.

Kým duo Šimkovičová – Machala pokračuje v personálnych čistkách v tak erbových inštitúciách ako SNG či SND - a dosadzuje si tam sebe lojálnych nominantov, nad verejnoprávnou STVR ako i nezávislou tvorbou sa prakticky po celom Slovensku sťahujú mračná ideologického tlaku, mocenskej normalizácie, ale aj nepremyslenej a drastickej konsolidácie.

Kam smeruje slovenská kultúra pod takýmto politickým vedením a prežije vôbec tento mocenský tlak? Ostať a brániť inštitúcie do posledného dychu alebo vypovedať poslušnosť a dištancovať sa od týchto praktík moci? Čo táto vládna garnitúra v oblasti kultúry dokáže ponúknuť a ponúka vôbec niečo iné než rozklad a chaos? No a napokon, prečo sa táto deštrukcia toľkým ľuďom u nás tak páči, prečo pociťujú potrebu vyháňať tvorivých umelcov k fabrickým pásom či povestnej lopate? Vieme si ako spoločnosť vážiť svojich umeleckých prorokov a prečo teda dnes nebránime pamäť i kultúrnu chrbticu tohto národa?

Vysvetľujem si to nekultúrnosťou. Na čele rezortu kultúry je odmietnutá moderátorka. Keď sme dopustili toto, tak potom je všetko možné. Tak máme nízko nastavenú latku, že kultúra - čo má byť podhubím spoločnosti, sa stáva čímsi druhotným, čo slúži len pre pobavenie a vlastne tu ani nemusí byť. To je zlyhanie celej spoločnosti, myslí si Veronika Šikulová. Podľa nej sa vládnej moci kultúrnu obec rozbiť nepodarí, cenou však bude stratený čas a zničené životy mnohých tvorivých umelcov. A kde je teraz politická opozícia, pýta sa známa spisovateľka. Tam musí byť program a vízia. Dnes už len nesúhlas nestačí. Dodáva Šikulová.

Témy pre spisovateľku Veroniku Šikulovú. Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. (Rozhovor sme nahrávali v utorok, 24.2.)

Najväčšia opozičná strana na víkendovom sneme ukázala, ako si predstavuje svoju najbližšiu budúcnosť. Chce sa zamerať na ekonomiku, chudobu a dostupnosť bývania. Práve byty vyhrali voľby progresívcom v Holandsku. Na Slovensku už s touto témou v minulosti narazil Boris Kollár. Politológ Pavol Hardoš tvrdí, že táto téma je skôr symbolická.

Snemy demokratických strán sú často zlomové momenty. Čo nám o PS hovorí ten víkendový? Má význam sledovať, kto sa stal a kto sa nestal podpredsedom? Ako sa strana vysporiadala s podozrením voči majetku svojho člena a sponzora? Je PS ľavica alebo pravica a mení sa na tom niečo, keď hovoria, že budú riešiť ekonomiku a chudobu? Na tieto aj ďalšie otázky odpovedá vo videopodcaste Aktuality Nahlas politológ Pavol Hardoš.

Moderuje Peter Hanák.

Na začiatku podnikania Petra Toth počúvala, že sa len hrá s korálkami. V súčasnosti je uznávanou šperkárkou a svoj biznis spojila s pomáhaním. Originálnymi nápadmi podporuje folklór a slovenské kultúrne dedičstvo. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.

Počas covidu roznášala teplomery. Keď začala vojna na Ukrajine, ako dobrovoľníčka stála na hraniciach a obliekala otepľovačky uzimeným deťom. Jej šperky s ľudovými motívmi priniesli pomoc Čičmanom aj Telgártu. V dedinke Polichno zachraňuje rodný dom Boženy Slančíkovej-Timravy, v Mikovej oživila zabudnutý kroj, ktorý nosila matka Andyho Warhola, a venovala ho obci spolu s pamätnou izbou. Keď vidí problém, snaží sa nájsť riešenie. „Nerobím to preto, aby ma niekto chválil. Viem, že to je potrebné,“ vraví podnikateľka, dizajnérka a šperkárka Petra Toth.

V podcaste sa dozviete:

Kto je Petra Toth?

Zakladateľka ateliéru Petra Toth sa šperkárstvu a dizajnu venuje takmer dve desaťročia. Zbiera námety z krojov, ľudového nábytku, bytových textílií aj keramiky, ktoré pretvára do moderných šperkov.

Napísala knihu Vyšperkovaná cesta Slovenskom, natočila dokument o živote Julie Warhola – matky Andyho, kráľa pop-artu a jedného z najslávnejších umelcov sveta. V roku 2025 založila Nadáciu Petra Toth.

Bod k dobru

V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.

Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

„Organizujeme kultúrne podujatia a tvoríme umenie, ktoré je angažované a kritické voči tomu, čo sa v spoločnosti deje. To sa vláde nepáči, pretože tú kritiku často nachádzajú aj na seba“, hovorí Ľudovít Nápoký z platformy Otvorená kultúra.

Rušia, čo rušili. A opätovne. Ak sme to už raz zažili pri Úrade na ochranu oznamovateľov korupcie, teraz sa situácia opakuje pri rušení tzv. trojročných zmlúv Fondom na podporu umenia pod gesciou ministerky Šimkovičovej.

Ak ich rada fondu v polovici marca uznesením „rušila“, lebo nemali mať „oporu v zákone“ a šli „preferovaným“, ako tvrdil predseda Matúš Oľha, v závere mesiaca to isté „rušenie“ už Lukáš Machala – Oľhov mandant - označuje len za „šumy“ a projekty sa majú len kontrolovať. Mimochodom kontrolovať už raz kontrolované.

Tak či tak, pôvodný krok rozvíril umelecké prostredie. Zneistil totiž financovanie už rozbehnutých projektov. Pobúrenie a nespokojnosť sa premietli do „veľkej kultúrnej mobilizácie“, ktorá sa v utorok zhmotní do série protestných zhromaždení po celom Slovensku.

Na dôvody „kultúrnej moblizácie“ sa pozrieme s Ľudovítom Nápokým z platformy Otvorená kultúra a je výkonným riaditeľom priestoru súčasnej kultúry – bratislavskej A4ky.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aj keď sa o autizme či o deťoch s inakosťou hovorí otvorenejšie a viac, než inokedy predtým v našej minulosti, aj tak je to stále málo a nestačí to na to, aby sa rodičia a samotné takéto deti cítili v dnešnej spoločnosti prijato. V najnovšej časti relácie Pre mamy s Babsy preto prinášame diskusiu dvoch mám, ktorých dcérky Tamia a Matilda majú potvrdený autizmus. Počúvajte dnes s nami ich diskusiu o tom, aká bola cesta k diagnóze a čo vás život s autistickými deťmi dokáže naučiť.

Na začiatku stálo len tiché podozrenie, ktoré s pribúdajúcimi mesiacmi, rokmi a problémami, ktoré videli u svojich dcérok, rástlo. A napriek tomu, že v oboch ich prípadoch najskôr pediatri diagnózu autizmus zo stola zmietli a rodičov chlácholili, že to všetko sa poddá, inštinkt mamy napokon nesklamal. Dnes majú ich dcérky potvrdený autizmus a ony ako mamy si za tie roky prešli aj radosťou z úľavy, pretkanú so strachom a krutou realitou často plnou sĺz až po vďaku, ktorú cítia za to, že ich osud obdaril tak čistými dušami, akými tieto deti dokážu byť.

V dnešnej časti relácie Pre mamy s Babsy si môžete vypočuť rozprávanie o deťoch, ktoré vidia svet inak ako my ostatní. V ich svete môžu zvuky bolieť, ticho v ňom rozpráva vlastný príbeh a očný kontakt v ňom nie je jedinou cestou k srdcu. Pozvanie Babsy Jagušák prijali dve silné a inšpiratívne ženy, mamy autistických dievčatiek. Prvou je mama Tamie - spoluautorka projektu Tamitos Nina Bakalová a druhou je mama Matildy - fotografka Veronika Štabrila.

V ich spoločnej diskusii sa dozviete:

- kedy spozorovali prvé príznaky, že s ich deťmi nie je niečo v poriadku

- prečo v oboch prípadoch pediatri pôvodne o autizme ako diagnóze nepremýšľali a radili vyčkať

- spoločné príznaky autizmu už pri tých najmenších deťoch, ktoré z praxe obe hostky popísali a aj to, že sa niektoré úplne odlišovali

- kedy napokon prišla konečná a potvrdená diagnóza a aké pocity si ako mamy v tie chvíle prežili

- či sa s tým dá časom vyrovnať, najmä so strachom z budúcnosti, ktorý rodičmi (nielen) autistických detí lomcuje

- s akými reakciami sa stretávajú v rámci našej spoločnosti a či sa dá držať si nadhľad nad kritikou a odsúdením, ktoré sa im často dostávajú

- ako veľmi dokáže byť oporou najližšie okolie a rodina, pokiaľ prijmú deti s inakosťou a vedú k tomu aj ostatné deti

- do akej miery ovplyvní súdržnosť partnerov diagnóza autizmus

- aký je vzťah súrodencov k autistickým deťom a naopak, a prečo je to pre rodičov náročné napriek tomu, že súrodenci sú pre autistické deti jedinečnou oporou

- v čom dokáže byť autistické dieťa darom a v čom naopak výzvou

- a ako veľmi vás život s takýmto dieťaťom, tzv. čistou dušou naučí spomaliť a vážiť si i tešiť sa z tých najmenších maličkostí, ktoré inak zvyčajne berieme ako samozrejmosť. Počúvajte dnešnú časť podcastu Pre mamy s Babsy na Najmama.sk

Bratislavčan Zoltán Demján bol desať rokov štátnym reprezentantom v horolezectve. Je prvým Čechoslovákom, ktorý dosiahol vrchol Mount Everestu v roku 1984 a zároveň jeden z mála ľudí na svete (s Jozefom Psotkom), a jeden z mála, ktorí vystúpili na najvyššiu horu sveta bez použitia kyslíkového prístroja. Za prvovýstup na Dhaulángiri získal cenu za Najlepší svetový horolezecký výkon v Himalájach za rok 1988. a tým jeho výkony zďaleka nekončia.

Kým o vyhorení známom ako burnout dnes hovoríme otvorene, boreout je tichý zabijak produktivity a duševného zdravia, o ktorom sa ľudia boja hovoriť, aby nevyzneli „rozmaznane“.

Boreout je podľa dostupných informácií chronická nuda, strata zmyslu a pocit, že naša energia a talent ostávajú nevyužité. Kým vyhorenie okolie často ľutuje, pri boreoute sa človek stretáva skôr s nepochopením.

Pozvanie do rozhovoru prijala vyštudovaná psychologička a odborníčka na psychológiu organizácií, Lenka Uherováa rozprávali sme sa o tom, prečo je prázdnota v práci nebezpečným stresorom a ako z tohto začarovaného kruhu von.

V rozhovore sa dozviete:

- Čo je to burnout, čo si máme predstaviť pod pojmom boreout a ako sa líši od lenivosti či dočasnej nudy;

- aké sú prvé nenápadné signály, že sa človek začína prepadať do tohto fenoménu;

- či sa môže boreout preklopiť až do depresií alebo psychosomatických bolestí;

- ak už človek identifikuje, že trpí boreout-om, aký by mal byť jeho prvý krok.

Hokejové prostredie prináša situácie, ktoré v žiadnej metodickej príručke nenájdete a nevymyslí ich ani ten najkreatívnejší scenárista. V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK doplnil moderátorskú dvojicu Marek Marušiak a Rasťo Konečný muž mnohých športových tvárí, a to Matúš Krutý. Šéf športového spravodajstva STVR, dlhoročný komentátor a zároveň tréner mládeže poodhalil zákulisie televíznej aj trénerskej práce.

V otvorenej a uvoľnenej debate sa poslucháči dozvedia, ako vyzerá realita priamych prenosov, ktoré sa často môžu v priebehu pár sekúnd zmeniť na nečakaný boj s okolnosťami. Matúš Krutý s humorom spomína na situácie, keď musel komentovať zápas napriek vážnym zdravotným problémom či zvládať nečakané technické komplikácie počas vysielania.

Moderátori otvorili aj tému improvizácie v priamom prenose. Príkladom je moment, keď počas neplánovanej situácie padol gól a komentátor musel ihneď reagovať bez štandardnej prípravy. Práve takéto momenty podľa Matúša Krutého ukazujú, aké dôležité sú pokoj, skúsenosti a schopnosť rýchlo sa zorientovať.

Nechýbajú ani spomienky na stresujúce situácie mimo samotného zápasu. Šéf športového spravodajstva STVR s dávkou sebairónie opisuje moment, keď takmer zmeškal ranný živý vstup: „Zobudil som sa na to, ako mi niekto zvoní a hovorí: ‚Matúš, kde si?‘ Pozrel som na hodiny, 6:04...“

Rozhovor sa však postupne presúva aj k vážnejším témam. Veľký priestor dostáva práca s mládežou, ktorej sa Matúš Krutý venuje ako tréner hokejbalového HK Vajnory. Otvorene pomenúva jeden z najväčších problémov dnešného športu, a to tlak rodičov na deti. Podľa neho práve prehnané ambície často brzdia prirodzený rozvoj mladých hráčov a narúšajú autoritu trénera.

Poslucháči sa dozvedia, aké náročné je pracovať s detskou psychikou v prostredí, kde dieťa dostáva rozdielne pokyny z lavičky a z tribúny. Téma rodičov na tréningoch či zápasoch tak dostáva konkrétny pohľad priamo z praxe.

Záver rozhovoru patrí curlingu. Športu, ktorému sa skúsený novinár venuje nielen ako komentátor, ale aj ako aktívny hráč. V diskusii približuje jeho špecifiká, taktické nároky aj fyzickú stránku, ktorá je často verejnosťou podceňovaná. Nechýba ani zaujímavý detail o tradícii, ktorá je pre tento šport typická. „V pravidlách je napísané, že víťaz pozýva po zápase zdolaného na drink,“ prezradil s humorom.

Výborná chémia medzi moderátormi a hosťom zaručuje, že sa pri počúvaní nebudete nudiť ani sekundu. Okrem úsmevných príhod z televízneho prostredia ponúka rozhovor aj autentický pohľad na fungovanie športových médií, prácu s mládežou a zákulisie menej populárnych športov.

Ak hľadáte kombináciu humoru, zákulisných informácií a úprimných názorov na súčasný šport, najnovší diel podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Matúšom Krutým by ste rozhodne nemali vynechať.

Prechodom cez hranice autá zázračne strácajú kilometre na odometri, konštatuje Vlastimil Frič z českej Cebie. Jej technológiu overovania vozidiel využívajú aj slovenské inzertné portály.

Pozvanie do štúdia prijal Vlastimil Frič z českej spoločnosti Cebia. Tento preverovateľ histórie vozidiel (áut aj motocyklov) využíva ohromujúce množstvo registrov, databáz a zdrojov, aby vám na počkanie poskytol nevšedne komplexný report histórie vozidla. Nemusíte byť jeho majiteľom ani od aktuálneho vlastníka získať povolenie, na overenie stačí VIN číslo.

Moderátor podcastu Erik Stríž z portálu Autobazar.EU sa Vlastimila Friča pýta aj na to, aké sú najčastejšie a tiež menej zvyčajné exotické metódy podvodov s jazdenými autami.

Frič opakovane upozorňuje na opakujúci sa motív: po prechode hranicami autá „zázračne“ prichádzajú o najazdené kilometre, majú nižší počet predchádzajúcich majiteľov a poznámku „nikdy nebúrané“. Zvlášť Frič upozorňuje na to, že rastie problém s neoprávnene predávanými vozidlami s aktívnym financovaním, ktoré je v súčasnosti ťažké spoľahlivo overiť - hoci je to práve Cebia, kto iniciatívne pracuje na medzinárodnej spolupráci medzi krajinami s cieľom tieto informácie získavať.

V rozhovore zaznieva množstvo tipov, čo si všímať v online reportoch, ako predajcovia podvádzajú s už vystavenými reportmi, prečo Slováci nakupujú autá určené pre Omán a Kazachstan v domnení, že sú dovezené z Nemecka, a ako sa účinne týmto podvodom brániť.

V podcaste zmieňujeme epizódu s Petrom Polakovičom, technikom preverovania vozidiel. Odporúčame vám vypočuť si aj tento rozhovor.

Smerujeme k systému dvojtriednej medicíny. Chudobní budú chorejší a budú zbytočne zomierať zatiaľ čo tí bohatí si to zaplatia lebo na to majú. Žiaľ, ideme k dvojtriednemu zdravotníctvu. Tvrdí Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Zmení liekovú politiku?

Diskriminačná, nepredvídateľná a najmä zlyhávajúca lieková politika sa bude meniť. Nohu do dverí vládnej moci dal svojim podnetom na Ústavný sud ombudsman. Ako sa mu podarilo presvedčiť premiéra? A máme dnes na Slovensku dve zdravotníctva - jedno pre tých, čo si môžu zdravie finančne dovoliť a to druhé, pre nás ostatných? Sú ľudské práva v tomto štáte závislé na majetku a sociálnom statuse? Aktuality Nahlas, dnes s ombudsmanom Róbertom Dobrovodským.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránketu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť ceziTunesaleboSpotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránkePodcasty Aktuality.skalebo naInstagrame.

Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! prijal pozvanie bývalý slovenský reprezentant Juraj Kucka. V otvorenej diskusii s Julom a Muťom sa venoval návratu do rodnej Prievidze, rozdielom medzi svetovým futbalom a treťou ligou, ale aj téme bolesti, s ktorou dnes musí pravidelne nastupovať na ihrisko.

Slovenský futbalový svet pozná Juraja Kucku ako nekompromisného bojovníka, ktorý pôsobil v talianskej Serie A či v anglickej Premier League. Dnes ho však fanúšikovia vídajú na oveľa skromnejších štadiónoch. Ako sám priznáva, návrat domov nie je len o emóciách, ale aj o každodennom súboji s vlastným telom.

V podcaste opisuje svoju aktuálnu situáciu poznačenú zraneniami. „Cítim, že to koleno proste zanechalo svoju daň a každý jeden tréning aj zápas idem cez bolesť,“ hovorí úprimne o stave, ktorý mu nedovoľuje fungovať na sto percent. Napriek tomu zostáva lídrom v kabíne a prirodzenou autoritou pre mladších spoluhráčov.

Rozhovor ponúka aj zaujímavý pohľad na rozdiely medzi vrcholovým futbalom a nižšími súťažami. Bývalý slovenský reprezentant priznáva, že prispôsobiť sa pomalšiemu tempu hry je pre neho niekedy náročnejšie, ako kedysi zvládať rýchle kombinácie na najvyššej úrovni.

Príjemná debata sa dotkla aj fungovania kabíny v nižších ligách. Skúsený stredopoliar s úsmevom prezradil, že jeho „zápisné“ bolo prekvapivo skromné. Spoluhráčom priniesol niekoľko fliaš Kucovice. Aj takéto momenty podľa neho dokazujú, že futbal si treba predovšetkým užívať.

Diskutovanou témou bola aj jeho životospráva a prístup k regenerácii. Juraj Kucka porovnal začiatky kariéry v Ružomberku s profesionálnym prostredím v AC Miláno. „V Miláne skúšali rôzne veci. Boli to samé extrémne dávky. To boli všelijaké toastové chleby s Nutellou a strašne veľa. Ale niekomu to vyhovovalo,“ spomína s humorom na netradičné praktiky z Talianska.

V rozhovore sa nevyhol ani psychickej stránke futbalu. Juraj Kucka otvorene hovoril o kritike fanúšikov po návrate na Slovensko či o dôležitosti mentálneho koučingu, ktorý mu pomohol lepšie zvládať tlak a negatívne reakcie.

Niekdajší hráč Slovana či AC Miláno dnes ukazuje, že futbal nie je len o veľkých štadiónoch a prestížnych súťažiach. Ako vníma svoj návrat domov, čo ho stále motivuje pokračovať a aké rozdiely vidí medzi svetovým a slovenským futbalom? To všetko a ešte viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Najnovšia európska analýza SIMODS ukazuje, že dezinformácie nie sú na sociálnych sieťach náhodným javom, ale sú do ich fungovania priamo zabudované. Niektoré platformy ich podľa dát dokonca systematicky zvýhodňujú. Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a analytikom Demagóg.sk Palom Valíkom.

V úvode Veronika Frankovská upozornila na aktuálny trend zaplavovania sociálnych sietí obsahom generovaným umelou inteligenciou, najmä v súvislosti s konfliktom na Blízkom východe. „Objavuje sa množstvo manipulovaných videí a obrázkov. Často sú síce nízkej kvality, no aj tak dokážu zmiasť – dokonca aj renomované západné médiá ich zverejnili a až následne zistili, že ide o AI obsah,“ uviedla.

V kontexte analýzy SIMODS zároveň zdôraznila, že algoritmy prirodzene zvýhodňujú emocionálne nabitý obsah. „Dáta ukazujú, že účty, ktoré šíria dezinformácie, dosahujú výrazne vyššie reakcie než dôveryhodné zdroje – niekedy aj násobne vyššie. Platí to najmä na niektorých konkrétnych platformách,“ dodala.

Analytika Pala Valíka výsledky štúdie v zásade neprekvapili, no upozornil na výrazný rozsah problému. Najviac ho zaskočila intenzita šírenia dezinformácií na TikToku. „Podiel dezinformačných príspevkov na TikToku dosiahol až 25 percent, a to len pri nami sledovaných témach – migrácia, vnútorná politika, geopolitika a zdravie,“ vysvetlil.

Zároveň dodal, že ešte vyšší bol podiel tzv. problematického obsahu. „Ak rátame aj nenávistné prejavy či naratívy, ktoré dezinformácie podporujú, dostávame sa až na 43 percent obsahu,“ uviedol Valík.

Podľa analytikov tak nejde len o jednotlivé nepravdivé príspevky, ale o širšie prostredie, v ktorom sa dezinformácie prirodzene šíria a získavajú veľký dosah.

Slovensko ešte zrejme len bude pozerať, čo po sebe zanechá minister obrany.

Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková priblížila Jurajovi Kemkovi, o čo ide pri ďalšej pozoruhodnej zákazke u ministra obrany Roberta Kaliňáka.

Predseda SaS Branislav Gröhling prestavil ekonomický program strany – rovnú daň vo výške 19 percent, a to tak z príjmu ako aj DPH. Kde nájde miliardy, ktoré by to stálo štátny rozpočet? A čo si o tomto nápade myslí napríklad PS? Otázku Richarda Sulíka má strana vyriešenú, o Jane Bittó Cigánikovej možno budú čoskoro hlasovať. Podľa šéfa SaS hotovosťou šuštia viacerí členovia Hlasu, nielen Ján Ferenčák.

V podcaste s predsedom SaS sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či Maďarsko ovplyvňuje voľby na Slovensku;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že maďarská vláda si vybavila vplyv aj na Igora Matoviča;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či SaS bude mať maďarskú platformu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 9:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či nemá Richard Sulík konkurenčnú doložku, aby nemohol konkurovať SaS;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 10:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či budú hlasovať o vylúčení Jany Bittó Cigánikovej;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 12:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či v SaS nechcú poslanca Jána Ferenčáka;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že únik osobných dát ľudí u ministerky Sakovej je jasné pochybenie;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 20:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či SaS blokuje predvolebnú koalíciu opozičných strán;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že sa chce pýtať predsedu KDH Majerského, ako to je s vylúčením spolupráce so Smerom;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 25:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Lukáš Machala rieši hlúposti, keď hovorí o SŠA namiesto USA;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či má zmysel každý týždeň protestovať proti niečomu inému;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 30:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aký ekonomický program ponúka SaS;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 31:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kde nájdu miliardy na zníženie daní;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 35:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo na ich návrh rovnej dane vo výške 19 percent hovorí Progresívne Slovensko;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 43:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že je ochotný odsunúť otázku registrovaných partnerstiev v prospech ekonomických riešení.

V týchto dňoch zase raz „prasklo“, akého človeka máme v prezidentskom paláci.

Demontáž Slovenska pokračuje rýchlym tempom, ale ministerské platy rastú. Kto sa komu rehoce do „ksichtu“, približuje Ťažký týždeň.

Európska komisia dosiahla zmeny v slovenskom trestnom práve a cez pozastavenie peňazí z Plánu obnovy aj zrušenie zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov. Eurokomisár pre demokraciu, spravodlivosť a právny štát Michael McGrath strávil dva dni na Slovensku a rozprával sa s Robertom Ficom o zmene ústavy, za ktorú Európska komisia začala voči Slovensku konanie, ale napríklad aj s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom o korupcii. Hrozí Slovensku ďalšie zastavenie európskych peňazí alebo pokuty?

V podcaste s eurokomisárom Michaelom McGrathom sa dozviete:

– od 1. minúty – čo robí na Slovensku;

– od 1:45 – v čom Slovensko urobilo pokrok;

– po 2:30 – že s Robertom Ficom sa rozprával aj o zmene ústavy;

– od 3:20 – či sa Fico naozaj sťažoval eurokomisárovi na Lipšicovu nehodu;

– po 5:00 – či sa dá ľahko skontrolovať, že Robert Fico nehovorí pravdu o údajnom porušovaní práv v rokoch 2020 - 2023;

– od 6:45 – že Slovensko má čo naprávať v oblasti právneho štátu;

– po 8:00 – že eurofondy sú podmienené dodržiavaním pravidiel právneho štátu a práve to teraz eurokomisár skúma;

– od 9:20 – že Európska komisia vedie už dve konania (infringement) proti Slovensku;

– po 10:20 – či sa Európskej komisii osvedčilo blokovať Slovensku peniaze z Plánu obnovy;

– od 12:00 – že v budúcnosti budú eurofondy priamejšie podmienené dodržiavaním pravidiel;

– po 13:00 – či Maroš Žilinka zopakoval aj eurokomisárovi, že vyšetrovanie korupcie na Slovensku je v katastrofálnom stave;

– od 14:00 – že po konci ÚŠP a NAKA sa EÚ pozerá na výsledky boja proti korupcii na Slovensku;

– po 15:30 – ako komisia chce najprv dialóg, ale musí sa presvedčiť, ako na Slovensku veci fungujú;

– od 16:45 – čo hovorí na kauzu haciendy a či z toho budú dôsledky;

– po 18:30 – že Slovensku hrozí ďalšie infringement konanie (a prípadné pokuty) pre porušovanie európskeho práva o verejnoprávnych médiách;

– od 20:30 – že je neakceptovateľné, ak členská krajina neakceptuje európske pravidlá o slobode médií;

– po 22:00 – či bude Európska komisia tlačiť podobne ako pri Úrade na ochranu oznamovateľov aj pri Národnom mediálnom úrade;

– od 23:00 – aká je povesť Slovenska v Bruseli;

– po 24:00 – že v júli uvidíme, čo si komisia myslí o právnom štáte na Slovensku;

– od 24:50 – že pozastavenie financií nebude trest za iný názor, ale za objektívne porušovanie pravidiel právneho štátu.

Načo je potrebné náboženstvo a na čo veda. Sú vôbec témy kde si neodporujú. Pozrite si nový diel Ťažkého rozhovoru s Pátrom Petrom a Samuelom Kováčikom.

Štát ako regulátor verejného zdravia totálne zlyháva. V oblasti liekovej politiky či laboratórnej diagnostiky rezignoval a hru prenechal súkromným lobistom. Politika zdravia sa obchoduje, ministerskí úradníci sú rukojemníkmi lobistov a jasných konfliktov záujmov. NKÚ odstupuje protokoly o kontrole rezortu zdravotníctva, ale i polícií, hovorí predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Nájde si premiér - po Haščákovi, čas už aj na vedenie NKÚ?

Dvojročný Vily so svalovou dystrofiou, 7 ročný Theo s agresívnou formou lymfatickej rakoviny či 9 ročná Miška bojujúca s neuroblastómom. Tých všetkých - a mnohých im podobných, nájdeme na jednom z našich najpopulárnejších zbierkových portálov aby tu pýtali peniaze na svoju liečbu a možnosť ďalej žiť.

I tak vyzerá slovenské zdravotníctvo v roku 2026. Namiesto silnej ruky údajne sociálneho štátu, tu panuje doslova veľtrh charitatívnych zbierok na naše zdravie i holé životy. Do zdravotníctva pritom smeruje takmer 10 miliárd eur, šéf NKÚ však tvrdí, že systémovým problémom je, že vôbec netušíme, či sa tieto verejné zdroje míňajú efektívne a kde všade má naša zdravotná loď diery, ktoré ovládajú lobisti a ich záujmy.

Jedným z príkladov je i zlyhávajúca lieková politika či netransparentné fungovanie takzvaných SVaLZov, teda spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Lieky na výnimku fungujú v netransparentnom, nepredvídateľnom a diskriminačnom prostredí, aspoň tak to hodnotí Verejný ochranca práv a preto ju kvôli jej ďalšej neudržateľnosti napadol na Ústavnom súde. Predseda vlády však zdravotníctvo i naďalej nepovažuje za premiérsku tému, čas na zmierenie s - ním samým, kedysi démonizovanou Pentou si ale našiel.

Na šéfa NKU si napriek vážnym zisteniam kontrolórov premiér dlhodobo čas nenachádza, na Jaroslava Haščáka z Penty si však priestor našiel. Kde sme sa to v tejto krajine dostali, pýta sa Ľubomír Andrassy. Namiesto toho aby sa vláda - a jej premiér, postavili za nezávislé kontrolné inštitúcie - ako NKÚ či PMÚ, k zastrašovaniu kontrolórov či obštuovaniu ich činnosti, mlčia. Nájde si teda predseda vlády už konečne čas i na predsedu NKÚ a urobí Robert Fico z rozpadajúceho sa slovenského zdravotníctva - v ktorom - podľa vedenia NKÚ - panuje chaos, dátové peklo, rezignácia štátu na verejný záujem, ako i parazitovanie lobistov, konečne reálnu premiérsku tému?

Problémom nášho zdravotníctva je zlyhávajúci regulátor, teda štát. Ak minister zdravotníctva nebude mat za sebou premiéra, všetka jeho snaha vyjde navnivoč. Niekto tu parazituje na zdraví, na vode či na digitalizácií Tato kultúra nezodpovednosti, ktorá sa prepadá až do trestnoprávnej zodpovednosti je prierezovo v každom segmente verejných politík A nezáujem štátu to riešiť, táto erózia štátu a rezignácia na verejný záujem je veľmi nebezpečná. Čo keď si občan povie: “A dosť!” a vypovie tu pomyselnú spoločenskú zmluvu? Pýta sa šéf najvyššej kontrolnej inštitúcie tohto štátu Ľubomír Andrassy.

Sledujete Ráno Nahlas, dnes opäť v pravidelnom rozhovore s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Opozičné strany prestali organizovať protivládne protesty. V minulosti plánovali generálny štrajk, zvolávali protestný beh k haciendam, no v súčasnosti prebrali ich úlohu študenti a mimovládne organizácie. O témy však stále nie je núdza — vláda chce zrušiť voľbu poštou, rastú ceny ropy a vo verejnoprávnej STVR prebieha hromadné prepúšťanie.

Na protesty však už prichádzajú len stovky či desiatky Slovákov a Sloveniek. V minulosti sa napríklad v uliciach Bratislavy zišlo aj 50-tisíc ľudí.

Čo sa vlastne stalo s opozičným odhodlaním protestovať? Sú občania vyčerpaní alebo chýbali protivládnym zhromaždenia jasne splniteľné ciele?

Aj o týchto otázkach sa budeme rozprávať so šéfredaktorom Aktuality.sk Petrom Bárdym. Podcast moderuje Frederika Lodová.

Na projekte lietajúceho auta pracoval Štefan Klein viac ako 30 rokov. Po tisíckach hodín vývoja a úspešných letoch medzi Nitrou a Bratislavou sa jeho vizionársky sen stáva realitou.

AirCar, stroj, ktorý dokáže plnohodnotne jazdiť po cestách a následne sa transformovať na lietadlo, oficiálne vstupuje do sériovej výroby. Slovensko sa tak vďaka vytrvalosti jedného konštruktéra zapisuje do dejín svetového letectva.

Séria AirCaru nebude pripomínať klasické automobilky, ale skôr exkluzívnu produkciu luxusných superšportov. Pôjde o takzvanú opakovanú výrobu, kde sa ročné objemy budú počítať v desiatkach kusov.

O tom, aké náročné je skĺbiť nekompromisnú fyziku lietania s požiadavkami na cestnú premávku a prečo americkí novinári konkurenčné modely, sme sa v podcaste SHARE rozprávali s vizionárom a konštruktérom, profesorom Štefanom Kleinom.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste sa dozviete:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Keď predvolebný zápas u susedov čo to napovie aj o nás. Údajne odpočúvaný šéf maďarskej diplomacie sa mal so šéfom Putinovej diplomacie rozprávať aj o slovenskom premiérovi. Petrovi Pellegrinimi svojho času otváral dvere na moskovský úrad vlády.

Maďarsko dva týždne pred voľbami, ktoré môžu Viktora Orbána poslať do minulosti. Teraz hasí škandál s donášaním Moskve. Washington Post však píše, že ruská tajná služba preberala aj možnosť fingovaného atentátu na Orbána, aby mu vo voľbách pomohla.

O čo sa hrá v Maďarsku? Reportéri bez hraníc napríklad hovoria, že aj o podobu slobody v Európskej únii.

Ako to vidí bývalý šéf diplomacie Miroslav Wlachovský?

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Ak zázračným spôsobom konflikt na Blízkom východe rýchlo neskončí a situácia neodeskaluje, Slovensko určite čaká ďalší výrazný nárast cien pohonných hmôt“, hovorí Radovan Potočár z Energie-portálu. „Nie je dlhodobo udržateľné, aby u nás cena zostávala hlboko pod regionálnym priemerom“, dodáva. Od vlády by očakával úpravu spotrebnej dane.

Svet čelí najvážnejšiemu ropnému šoku za posledných 50 rokov, ktorý podľa expertov kombinuje krízy zo 70. rokov aj obdobia po roku 2022. Na rozdiel od minulosti však nejde len o ceny palív, ale o celkovú stabilitu globálneho energetického systému. Súčasný konflikt medzi Iránom a koalíciou vedenou Izraelom a USA spôsobil narušenie kľúčových dodávateľských trás vrátane Hormuzského prielivu. Podľa šéfa Medzinárodnej agentúry pre energetiku Fatiha Birola ide o bezprecedentnú kombináciu ropnej a plynovej krízy. Dôsledky už pociťujú domácnosti aj firmy po celom svete vrátane Slovenska. Slovensko už pre ňu čelí aj kritike Bruselu za dvojaké ceny nafty.

Čo máme čakať od tejto kombinácie ropnej a plynovej krízy? Téma pre Radovana Potočára z Energie-portálu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Je len málo mien v slovenskom športe, ktoré za hranicami rezonujú s takým obrovským rešpektom ako Natália Hejková. Žena, ktorá priviedla Ružomberok k historickým triumfom v Európskej lige a následne dobýjala „starý kontinent” s ďalšími európskymi gigantmi, prijala pozvanie Tomáša Kotlárika do najnovšej epizódy podcastu Pod košom.

Ak si myslíte, že jedna z najúspešnejších tréneriek basketbalovej histórie si dnes užíva pokojný športový dôchodok, veľmi rýchlo vás vyvedie z omylu. Sama so smiechom priznáva, že na pletenie svetríkov či háčkovanie sa ešte rozhodne necíti. Basketbal zostáva pevne ukotvený v jej životnom portfóliu, aj keď v úplne inej, pre ňu doteraz netradičnej pozícii.

Z aktívneho denného trénerského kolotoča a pozície hlavnej koučky v USK Praha síce potichu ustúpila, no jej vplyv na tím je stále zásadný. V rozhovore mimoriadne pútavo opisuje náročný proces odovzdávania žezla podstatne mladšiemu nástupcovi.

Pre trénerskú osobnosť jej kalibru je zložité nezasahovať do chodu zápasu, a práve preto prijala dôležité rozhodnutie presunúť sa z lavičky do hľadiska. „Nechcela som sedieť na lavičke, aby jeho sebavedomie rástlo a rástlo. Stále reagujem tak, že čo by som urobila. Teší ma, že to nie je vyvolané z mojej strany, ale chce to on,“ približuje Natália Hejková zákulisie budovania novej trénerskej autority, ktorej robí mentorku s chladnou hlavou a bez každodenného stresu či priamej zodpovednosti za výsledok.

Podcast však ani zďaleka nie je len o jej súčasnom živote v českej metropole a ambicióznom budovaní novej medzinárodnej akadémie. Ako mimoriadne bystrá pozorovateľka a analytička nemohla obísť ani pálčivú tému úpadku slovenského ženského basketbalu. Zlaté časy, keď naše kluby naháňali strach celej Európe, sú preč a Natália Hejková veľmi priamočiaro nastavuje zrkadlo súčasnej realite, v ktorej naša reprezentácia chýba na majstrovstvách Európy.

Poukazuje na to, že práve konfrontácia s európskym basketbalom nám ukazuje, kde sa reálne nachádzame. Navyše, poslucháčom otvára oči pri úplne novom globálnom probléme, ktorým je masívny odliv európskych talentov do americkej univerzitnej súťaže NCAA. Finančné možnosti zámoria sú dnes podľa nej pre európske kluby takmer likvidačnou hrozbou.

Zároveň si na svoje prídu aj fanúšikovia hlbšej analýzy samotnej hry. Trénerská ikona netají sklamanie z toho, kam sa ženský basketbal evolučne posunul. Pôvodne bezkontaktný a elegantný šport sa podľa jej slov mení na neustály fyzický súboj, kde drsnosť často vyhráva nad talentom a z hry sa postupne zabíja jej prirodzená krása.

V takmer 40-minútovej debate s Tomášom Kotlárikom sa dozviete aj to, prečo považuje olympiádu v Sydney za čiernu škvrnu svojej kariéry, ako vníma kultúrny šok pri trénovaní v Rusku a prečo je podľa nej v športe kľúčovejšia bezbrehá pracovitosť než samotný talent, čo ilustruje na príklade hviezdneho futbalistu.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?

Bývalý šéf TANAP-u Olexa prehovoril o tlakoch na zonáciu. Kuffu viní z uprednostňovania developerov pred prírodouDokážeme napraviť 'hriechy minulosti' a vrátiť vodu späť do krajiny?Medvede sa prebúdzajú: Ako sa bezpečne správať v jarnom lese?Zachráni rysa ostrovida medzinárodná spolupráca alebo zo Slovenského krasu definitívne zmizne?Energetická chudoba trápi Slovákov aj v lete

Korupcia a honba za peniazmi, to je dnes kľúčová ideológia Slovenska, tvrdí organizátor jedného z najväčších protikomunistických protestov - Sviečkovej manifestácie, František Mikloško. Štát predsa nie je žiadne Zlaté teľa, tvrdí. Moc vs. Pravda - tá dilema je tu späť. Vraciame sa do Normalizácie?

Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. I tak znelo heslo jednej z najväčších demonštrácii voči totalitnej komunistickej moci. Sviečková manifestácia dnes oslavuje 38 výročie. Komunizmus padol, Sovietsky zväz sa rozpadol, mocenská normalizácia - ale aj mentálna kolaborácia, sa však medzi nás opäť plazivo vracia. Aký je odkaz Sviečkovej a nie je načase voči arogancií a svojvôli moci opäť zapáliť sviečky kresťanského vzdoru a občianskej pravdy?

Kliatba vzniku slovenského štátu bola v hľadaní nepriateľa. Nie sme schopní si vytvoriť pozitívnu víziu toho, kto sme a čo chceme. Zjednocujeme sa iba na báze nepriateľa, tvrdí jeden z kľúčových organizátorov Sviečkovej manifestácie ako symbolu nenásilného občianskeho i náboženského odporu voči totalite František Mikloško.

Koľkokrát sa to všetko bude ešte opakovať a prečo si – ako spoločnosť, nevieme nájsť to miesto kam patríme? Alebo patríme práve do tohto tu, čo tu práve máme a naozaj nemáme na nič viac? Vieme sa poučiť z vlastnej minulosti a čo nám dnes vlastne hovoria slová disidenta Krčméryho: “Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu” a ak nám ešte niečo hovoria, čo je to teda tá naša "pravda?”

Slovensko nie je žiadne Zlaté teľa. Veď, kto je tu protislovensky? Ten, čo sa bije do pŕs - a medzitým bez hanby kradne alebo sú to tí, čo sa verejne nevystatujú a žijú svoje poctivé životy? Pýta sa F. Mikloško. A dodáva: Už takmer 40 rokov putujeme po "postkomunistickej púšti." Je najvyšší čas vyložiť karty na stôl. Bude to určite zaujímavé, ale možno i veľmi tristné poznanie."

Sledujete Ráno Nahlas, dnes s osobnosťou slovenského disentu, dlhoročným poslancom KDH Františkom Mikloškom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Progresívne Slovensko rieši nečakaný vnútorný konflikt. Hnutie v piatok večer pozastavilo členstvo Martinovi Pekárovi – svojmu expertovi na dopravu a tretiemu najväčšiemu sponzorovi, ktorý mu v minulosti požičal a daroval takmer pol milióna eur.

Dôvody? Vedenie PS hovorí o nejasnom pôvode jeho majetku, pokusoch o korumpovanie vlastných poslancov aj o nevhodnom správaní k ženám. Martin Pekár však obvinenia odmieta a hovorí o účelovej politickej likvidácii, ktorej cieľom bolo odstaviť ho z kandidatúry na post podpredsedu strany.

O tom, či ide o úprimnú snahu hnutia o očistu, alebo o boj o moc pred voľbou nového vedenia, sme sa rozprávali v najnovšom podcaste Aktuality Nahlas so šéfom politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.

V podcaste sa dozviete:

Kto je Martin Pekár a prečo bol pre PS roky nedotknuteľný. Čo odhalil uniknutý e-mail a prečo hnutie začalo konať až po tlaku Petra Pčolinského. Ako sa Pekár bráni obvineniam z nevhodného správania a odkiaľ vzal státisíce na pôžičky pre stranu. Či táto kauza môže v očiach voličov prekryť rastúce preferencie hnutia v najnovších prieskumoch

Kým verejnosť fascinujú nové modely generujúce video, v pozadí sa odohráva tichý útok na našu kreativitu a profesijnú identitu. Vedci varujú, že nekritické používanie AI pri brainstormingu nás robí menej tvorivými. Využívanie AI „na všetko“ pritom môže napáchať aj oveľa bezprostrednejšie škody. Presvedčil sa o tom vývojár, ktorému AI agent vymazal roky práce.

V redakcii Živé.sk sme sa tiež rozhodli otestovať, či európska AI služba Mistral dokáže konkurovať americkým gigantom ako ChatGPT či Gemini. Vypočujte si novú časť podcastu PočúvAI, ktorý pripravili Maroš Žofčin a Ján Trangel.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Prepisovanie mozgu: Ako algoritmy a chatboty formujú naše myslenie podobne ako sociálne siete.Drahá lekcia vývojára: Prečo AI agent Claude Code vymazal produkčné dáta aj zálohy napriek varovaniam.Test európskeho Mistralu: V čom zaostáva francúzsky model „Le Chat“ a prečo si vymýšľa motorky.Linux pre amatérov: Praktický experiment s inštaláciou distribúcie Linux Mint a konfiguráciou ovládačov cez AI.Slovenský eID klient: Ako umelá inteligencia pomohla s rozbehaním čítačky občianskych preukazov v otvorenom systéme.Krátke správy: Nové modely GPT-5.4 od OpenAI, bezpečnostný nástroj NemoClaw od Nvidie a obavy používateľov zo straty autonómie.

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Ďalší víkend futbalovej Niké ligy je za nami a aj tentoraz sme boli svedkami viacerých zaujímavostí, zvratov, ba dokonca jedného trénerského konca. Aj o tom sme debatovali v 76. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Pozornosť nateraz preberá slovenská futbalová reprezentácia, ktorá má pred sebou zápas desaťročia a v prípade úspešného výsledku hneď ďalší. Slovensko má šancu dostať sa druhýkrát v histórii na MS, a to na šampionát v Kanade, USA a Mexiku.

Predtým sa však odohralo kompletné 3. nadstavbové kolo Niké ligy, ktoré prinieslo nové meno na absolútne poslednej priečke v skupine o záchranu, a v súboji o titul sa majstrovskému Slovanu Bratislava podarilo odskočiť dvojici MŠK Žilina a Dunajská Streda už o 6 bodov. DAC má však o zápas menej.

Dramatický súboj sa odohráva aj v tabuľke strelcov, kde sa k vedúcemu Michalovi Faškovi zo Žiliny opäť priblížil slovinský kanonier Andraž Šporar, ktorý stráca na lídra sedem kôl pred koncom sezóny už len 3 góly.

O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 76. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s odborníkom a trénerom Rastislavom Bôžikom.

„Orbánovi sa podarilo, bez toho, aby uväznil alebo nechal zabiť jediného novinára, ovládnuť väčšinu mediálneho trhu. Jeho strana Fidesz kontroluje asi 80 % alebo aj viac maďarského mediálneho trhu“, hovorí Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc, ktorý navštívil predvolebné Maďarsko. „(Orbán) vybudoval dezinformačnú mašinériu a urobil to takmer v bielych rukavičkách – cez ekonomické opatrenia, spôsob prideľovania štátnej reklamy a cez ohováracie kampane. Dokonca na tento účel vytvoril špeciálnu inštitúciu, Úrad na ochranu suverenity, ktorý má ohováranie v Maďarsku inštitucionalizované“, dodáva. „Obávame sa, že ak Orbán znova zvíťazí, jeho metódy sa ešte pritvrdia a „vyrovná si účty“ aj so zvyškom nezávislých médií“, hovorí Szalai, ktorý šéfuje pražskej pobočke Reportérov bez hraníc.

Výsledok parlamentných volieb v Maďarsku rozhodne aj o budúcnosti slobody médií v Európskej únii. Hovorí o tom medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc, ktorá minulý týždeň predvolebné Maďarsko navštívila.

Misia s cieľom „zhodnotiť riziká so znovuzvolením Viktora Orbána“ ako aj „príležitosti demokratickej zmeny vlády“, o ktorú sa snaží opozičná strana Tisza Pétera Magyara.

Pred Maďarskom sú podľa novinárskej organizácie dve perspektívy: obnova zdecimovaných verejnoprávnych médií a podpora dôveryhodnosti, alebo koniec zvyšku nezávislých médií, ako výsledok odvety voči odolnej občianskej spoločnosti. Perspektívy, ktoré budú naviazané na výsledok aprílových volieb.

Čo v predvolebnom Maďarsku Reportéri bez hraníc našli? A aké sú ich predpovede pre budúcnosť slobodnej žurnalistiky pod Orbánom či Magyarom? Téma pre Pavla Szalaia, šéfa pražskej pobočky Reportérov, ktorý misiu v Maďarsku absolvoval.

Hrá sa v Budapešti naozaj aj o podobu slobodnej žurnalistiky u nás či v Únii?

Opoziční Demokrati vyzbierali podpisy pod referendum s tromi otázkami. jedna z nich je ale ústavnoprávne sporná, a tak je možné, že prezident Peter Pellegrini pošle referendum na Ústavný súd SR.

Demokrati sú presvedčení, že otázky napísali tak, že by prezident mal referendum rovno vyhlásiť. Podpredseda tejto mimoparlamentnej strany Michal Kiča tvrdí, že Peter Pellegrini v minulosti vyhlasoval, že by sa na Ústavný súd SR neobrátil.

Ústavný právnik Vincent Bujňák je presvedčený, že jedna z otázok by narazila na ústavných sudcov. To by ale znamenalo, že referendum sa bude konať, ale iba s dvomi otázkami. Prezident ho ale môže vypísať aj so všetkými tromi. Zároveň je jasné, že referendum nebude v termíne komunálnych a župných volieb.

Nahrával Peter Hanák.

Stratila slovenská politika zdravý rozum a svedčí to o jej odtrhnutosti od reality? Alebo je problém skôr v nás, voličoch, ktorí toto všetko stále viac tolerujú? A vieme dnes ešte vôbec nájsť spoločnú reč na tom, kto sme, čo chceme a kam ideme?

Prečo je slovenská politika taká debilná a ako sa stalo, že našej politike dominujú exoti, celebrity a influenceri,? Takto provokatívne si pred rokom položil otázku v jednom zo svojich článkov sociológ Dominik Želinský.

Pravdou je, že Slovensko sa dnes zmieta v podivuhodnom divadle, kde sa politické elity prakticky úplne odtrhli od riešenia skutočných problémov tejto krajiny, ako aj jej obyvateľov. Namiesto zmysluplných riešení a hľadania konsenzu, ako túto čoraz viac upadajúcu krajinu posunúť vpred, verejnosti ponúkajú cirkusové šapitó plné zástupných kultúrnych vojen a neustáleho prúdu cirkusových predstavení s jediným cieľom - aspoň na okamih zaujať a nasmerovať pozornosť verejnosti na seba samého.

Je však takáto politika skutočne odrazom tohto národa a je naozaj dnešným problémom téma dramaticky sa zvyšujúcej polarizácie samotných voličov? Alebo je to viac o prudkej fragmentácií spoločnosti, kde je problémom už nielen snaha nájsť akúkoľvek spoločnú víziu, ale vôbec sa dohovoriť a porozumieť si aj v tých úplne najzákladnejších témach? Kto teda – ako spoločnosť, sme a vieme si to – v tejto dobe zásadných geopolitických ruptúr, vôbec zadefinovať?

No a nastala dnes doba volania po charizmatických lídroch ako bol Igor Matovič alebo na globálnej úrovni Donald Trump? Kto vlastne sú, čo od nich môžeme očakávať, v čom tkvie ich legitimita a kde sú ich achilovky v úlohe vládcov?

Ráno Nahlas, dnes so sociológom Dominikom Želinským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.