Ľudskosť

Vedeli ste, že v niektorých krajinách vrátane Česka môžu ľudia so zdravotným postihnutím požiadať o takzvanú sexuálna asistenciu? 

"Sexuálna túžba je bytostnou súčasťou nás ľudí bez ohľadu na to, či máme nejaké fyzické obmedzenia. U nás je však táto téma tabu," hovorí v podcaste Ľudskosť Natália Turčinová z organizácie Belasý motýľ, ktorá združuje ľudí s nervovo-svalovými ochoreniami.

Natália žije od detstva so spinálno-muskulárnou atrofiou a používa vozík. V tejto epizóde Ľudskosti rozpráva o svojom detstve, dospievaní, o štúdiu na vysokej škole a o svojich partnerských vzťahoch. 

Barbora Mareková sa jej pýta na štúdium, pracovné ambície a tiež na to, ako Natália uvažuje o rodičovstve. 

Rozprávajú sa aj o téme bezpečia, lebo ženy na vozíku sú terčom sexualizovaného násilia ešte častejšie ako ženy bez neho.

"Často sú obeťami sexuálneho násilia priamo od ľudí, ktorí im pomáhajú," vraví Natália. "Žena je teda závislá od človeka, ktorý jej ubližuje. A to môže byť zároveň dôvod, prečo sa nedokáže ozvať. Bojí sa, že o túto pomoc príde."

*Epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva.

Hostka odporučila:

Ano, můžeme! Kámasútra pro vozíčkáře (David Lukeš, Zdeňka Faltýnková, Iva Hradilová, Tomáš Drábek, Petra Hamerníková, Lucie Šídová, Jiří Kříž)

Láska v spektre (seriál, Netflix)

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:39) O mobilite do zahraničia

(00:12:41) O spinálnej muskulárnej atrofii

(00:35:16) Sexualita ľudí so ZP

(00:49:56) O ľudoch so ZP v popkultúre

(01:14:37) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V posledných rokoch sa u nás často hovorí o polarizácii a kvôli nej aj o potrebe zmierenia. O tom, že v spoločnosti potrebujeme viac pokoja, počúvania, súdržnosti a viac rešpektu k inému názoru.

Súdržnosť je dôležitá, no čo ak je náš hlavný problém inde? A čo ak v mene súdržnosti zabúdame na iné dôležité hodnoty, ktoré treba chrániť?

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so sociológom Slovenskej akadémie vied Dominikom Želinským o jeho článku s názvom „Mytologická rovina polarizácie“, v ktorom argumentuje, že apely na pokoj a depolarizáciu treba vnímať s určitou obozretnosťou. 

„To, že sme polarizovaní, nemusí byť nutne patologické, ani zlé,“ hovorí v podcaste. „Môže to byť dôsledok ťažkej situácie, v ktorej sa nachádzame.“

Dominik si myslí, že to čo dnes voláme „polarizácia“, je často skôr politický, či spoločenský konflikt, ktorý treba vybojovať.

„Pre spoločnosť nie je bezpečné, keď si nahovára, že jediná korektná a správna politika je tá politicky stredová, a čokoľvek naľavo a napravo je zlé a extrémne. Historicky vieme, že k expanzii ľudských, či sociálnych práv sme potrebovali intenzívnu konfliktnú politiku, prostredníctvom ktorej sa podarila presadiť nová vízia sveta a nový koncept spravodlivosti,“ dodáva.

Barbora sa ho pýta, v čom presne vidí riziko apelov na pokoj a súdržnosť. Kedy má podľa neho zmysel aktívne počúvať a skúšať stavať mosty a kedy je lepšie zápasiť.

Spomenuté v podcaste:

Prečo je slovenská politika taká debilná? (Dominik Želinský)

Hosť odporučil:

Různá vyprávění o jedné společnosti (Martin Buchtík)

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:36) Prečo polarizácia nemusí byť problém

(00:22:18) Kedy je konflikt užitočný

(00:50:28) Rešpektovať iný názor?

(01:09:49) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Po svete dnes žije viac ako šesť miliónov Palestínčanov a Palestínčaniek a mnohí z nich si nesú generačné traumy spojené s nedobrovoľným odchodom zo svojich domovov. Trápi ich aj násilie, ktorému dodnes čelia ich blízki žijúci v Palestíne, v dôsledku pretrvávajúcej okupácie.

Nidal Saleh sa narodil v palestínskom Nabluse, vyrastal v Spojených arabských emirátoch a keď bol na základnej škole, jeho rodina sa presťahovala do Bratislavy. Dnes pôsobí vo finančnom sektore, má manželku Michaelu a dve dospievajúce deti.

Barbora Mareková sa s ním rozpráva o jeho veľkej palestínskej rodine, ktorá žije na Západnom brehu, ale aj v ďalších častiach sveta. Nidal rozpráva o svojom otcovi, ktorého dôsledky Nakby trápili celý život - a ktorý napokon zomrel tu, na Slovensku, sledujúc kobercové bombardovanie Gazy.

"Ten dvojaký meter a nespravodlivosť, v ktorej žijeme, zožiera Palestínčanov po celom svete," vraví v podcaste. "Tak potom sa nečudujme, že mladí ľudia nedôverujú inštitúciám."

Spomenuté v podcaste:

Zlomené krídla večného cudzinca (Nidal Saleh st.)

Ďakujem, že si iný (Nidal Saleh ml.)

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:53) O pôvode a detstve v Dubaji

(00:24:54) Príchod na Slovensko

(00:40:07) O identite

(01:02:49) O otcovstve

(01:25:37) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V okolí mužov, ktorí zneužívajú svoju moc, sú väčšinou aj nejaké ženy, ktoré im ochotne pomáhajú.

Jeffrey Epstein mohol desaťročia zneužívať dievčatá aj preto, že mal partnerku Ghislaine Maxwell, ktorá si vedela získať ich dôveru.

Prezident Donald Trump má v exekutíve tiež niekoľko žien, ktoré ho chránia pred zodpovednosťou v kauze Epstein files a ďalších kauzách.

A ultrapravicového influencera Charlieho Kirka podporovala celý čas jeho manželka Erika Kirk, ktorá po jeho vražde prebrala žezlo v organizácii Turning point.

Prečo niektoré ženy podporujú systémy, ktoré škodia ženám a ženskej rovnoprávnosti?

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s výskumníčkou a rodovou expertkou Zuzanou Maďarovou z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.

Rozoberú kroky a vyjadrenia Eriky Kirk, Ghislaine Maxwell a žien, ktoré slúžia Trumpovi. Barbora sa pýta aj na našu tunajšiu situáciu a Zuzana povie, prečo podľa nej podporujeme patriarchát niekedy trocha my všetky.

*Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva.

Spomenuté v podcaste:

Staršia epizóda Ľudskosti: Kto bol Charlie Kirk? A ako by vyzeral svet, ktorý sa riadi jeho hodnotami? Pomohol k moci Trumpovi a jeho odkaz sa páči aj niektorým politikom u nás.

Hostka odporučila knihy:

Feminizmus do vrecka (Bell Hooks)

Kaliban a čarodějnice (Silvia Federici)

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:40) Rozpory Eriky Kirk

(00:17:30) Strážkyne patriarchátu

(00:36:15) Mar-a-Lago Look

(00:44:00) Prečo niektorým ženám vadí feminizmus

(00:47:53) Feminizmus a patriarchát dnes

(00:52:44) Slovenský kontext

(01:06:10) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Výrazné novinárky, úradníčky, političky, či umelkyne sú u nás neraz terčom systematického mizogýnneho šikanovania zo strany extrémistov, online influencerov a tiež politikov, ktorí útočia na ženskú stránku ich identity.

Jednou z takýchto žien je novinárka denníka SME Zuzana Kovačič Hanzelová. Pred štyrmi rokmi podala Zuzana trestné oznámenie na online influencera Daniela Bombica pre jeho nenávistný prejav na internete, ku ktorému sa postupne pridávali aj jeho fanúšikovia.

„Kombinácia toho, že som feministka, ktorá ešte k tomu rieši aj generačnú chudobu, to bol pre nich koktejl, ktorým sa to celé začalo,“ vraví v podcaste.

„A najhoršie potom bolo dívať sa na politikov, ktorí sa s ním [Danielom Bombicom] ďalej stretávajú. Lebo to, ako sa k takýmto veciam postavia ľudia, čo majú moc, je veľmi podstatné," dodáva.

Barbora Mareková sa pýta, aký mal nenávistný prejav extrémistu Bombica a jeho fanúšikov dosah na Zuzaninu prácu a na jej osobný život. Zuzana hovorí, ako vnímala priebeh vyšetrovania. A rozprávajú sa aj o ďalších ženách vo verejnom priestore, ktoré zažili či zažívajú čosi podobné. 

*Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva.

Hostka odporučila knihu:

Narodila som sa pod šťastnou hviezdou (Elena Lacková)

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:11) O útokoch Daniela Bombica

(00:49:44) O novinárčine

(01:03:45) O materstve

(01:23:46) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prečo ženy zarábajú menej ako muži? A čo sa s tým dá robiť?

K Medzinárodnému dňu žien sa Barbora Mareková rozpráva s odborárkou a prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou o mechanizmoch, ktoré stoja za nízkym ohodnotením žien.

Rozoberú situáciu žien v rôznych regiónoch Slovenska, ale napríklad aj zistenia ekonomickej historičky Claudie Goldin z Harvardu, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu za svoje zistenia o dôvodoch nepriaznivej pozície žien na trhu práce.

Claudia Goldin opísala fenomén takzvaných "Greedy Jobs", teda „nenásytných pracovných miest“, pri ktorých je u zamestnancov vysoko odmeňovaná najmä ich neustála dostupnosť pre zamestnávateľov. Toto nastavenie niektorých pracovných miest ovplyvňuje odmeňovanie všetkých ľudí v spoločnosti a zhoršuje pozíciu tých ľudí, ktorí sa starajú o deti a seniorov.

Goldin vo svojich záveroch poukazuje význam politických intervencií ktoré umožnia, aby sa pracovné miesta stali menej „nenásytnými“, a teda viac zlučiteľnými s povinnosťami okolo rodiny. Ide napríklad o verejné politiky, ktoré podporujú zapojenie mužov do starostlivosti o deti či seniorov, alebo na vzájomnú zastupiteľnosť ľudí v práci.

Barbora Mareková s Monikou Uhlerovou rozoberú aj spoločenské dôsledky nízkeho ohodnotenia žien a skúsia načrtnúť, ako by vyzerala spoločnosť, v ktorej si prácu žien vážime nielen slovami, ale aj peniazmi.

*Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva.

Spomenuté v podcaste:

Career and Family - Women's Century-Long Journey toward Equity (Claudia Goldin)

Hostka odporučila knihu:

Neviditeľné ženy (Caroline Criado Perez)

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:15) Situácia žien na trhu práce

(00:17:50) Oplatí sa skrátený uväzok?

(00:24:18) Prečo si nepýtať vyšší plat

(00:36:07) O "pokute za materstvo"

(00:59:58) O novom zákone o odmeňovaní

(01:16:57) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Začiatkom minulého storočia odchádzali zo slovenských dedín do Ameriky húfy ľudí - a zamierili do Pittsburghu, Chicaga, Clevelandu, kde potom v blízkosti fabrík vznikali celé slovenské štvrte.

Podľa moderných odborných odhadov tak dnes v Amerike žije až okolo 800-tisíc ľudí, ktorí majú slovenské korene.

Väčšina prisťahovalcov tam zostala žiť, no niektorí sa časom vrátili domov na Slovensko a potom tu oslavovali americké sviatky a rozprávali o mrakodrapoch, ktoré v Amerike stoja aj vďaka nim.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Tomáš Hudákom, stand-up komikom, scenáristom, bývalým novinárom a autorom románu Amerikáni,v ktorom Tomáš zachytáva slovenské vysťahovalectvo do Ameriky na príbehu svojho pradeda a prababky. 

Tomáš rozpráva, aké to bolo pre ľudí zo Slovenska vydať sa na zaoceánsku cestu v čase, keď sa nedalo spoľahnúť na políciu a inštitúcie, keď neexistovalo pracovné právo a keď ženy mohli o svojej rovnoprávnosti ešte iba snívať.

Barbora sa pýta, ako Tomáš zbieral príbehy našich predkov, a čo videl pri návšteve USA - napríklad vtedy, keď sa šiel pozrieť do oceliarní v Pittsburghu.

A rozprávajú sa aj o dnešnej Amerike - a o tom, ako sa vyvíja tamojšie spoločenské a politické dianie.

Hosť odporučil knihu:

Ostrov kľúč (Małgorzata Szejnert)

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Či už sme ateisti, veriaci ľudia alebo agnostičky, naša spiritualita a náboženské cítenie ovplyvňuje náš každodenný život. Od toho, ako sa dívame na svoju rolu v rodine, cez prístup k deťom až po témy, ako je rozvod, smrť či pohľad na ľudí čo sú queer.

Z výskumov ale vyplýva, že odborníci a odborníčky na mentálne zdravie sa často vyhýbajú náboženským témam. Boja sa o nich hovoriť s klientmi a klientkami, ktorým majú pomôcť.

Prečo? A ako ich obavy ovplyvňujú proces psychoterapie?

Mala by si veriaca klientka hľadať veriaceho terapeueta, aby jej rozumel? Alebo jej vie pomôcť aj ateista, ktorý sa na veci díva inak?

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s psychoterapuetkou a výskumníčkou Katarínou Heřmánkovou. Katka vyrástla na Slovensku, no pôsobí ako psychoterapeutka v Česku. Je hlavnou autorkou metaanalýzy Masarykovej univerzity v Brne, ktorá mapuje skúsenosti terapeutov a terapeutiek s náboženstvom a spiritualitou.

Barbora sa pýta, ako si môžu psychoterapueti a terapeutky reflektovať spirituálne a náboženské témy, tak aby tu vedeli byť pre svoje klientky a klientov čo najlepšie. 

Katarína povie, ako to má s náboženstvom a spiritualitou ona sama, a s akými výzvami sa stretáva na sedeniach so svojimi klientkami a klientmi.

Spomenuté v podcaste:

Integrating Spirituality and Religiosity into Psychotherapy: Qualitative Meta-Analysis of Psychotherapists’ Accounts (Katarína Heřmánková)

Hostka odporučila knihu:

Nepřekážet naději (Jan Roubal)

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aké to bolo, vyrastať v 90. rokoch na petržalskom sídlisku? Prečo bola vtedy metalíza znakom úspechu? A v čom bolo detstvo či rodičovstvo iné ako dnes? 

V knihe Strieborná metalíza sa jej autor Tomáš Hučko zaoberá synovsko-otcovským vzťahom a tým, ako naň vplýva doba, v ktorej sa odohráva. Zachytáva tiež rozporné pocity syna, ktorý sa stretáva s otcom v záverečnej fáze jeho života.

"Keď sa povie deväťdesiate roky, niekto si predstaví mečiarizmus, hučiace autá, pištole, mafiánov, sánky a násilie," zamýšľa sa protagonista v Tomášovej knihe. "Ja si predstavím otca, ako leží v miestnosti, ktorá zapácha stareckým močom, a nemá minulosť ani budúcnosť."

Tomáš je publicista, prekladateľ, prozaik a šéfredaktor kultúrno-spoločenského magazínu Kapitál. V podcaste približuje, ako knihu písal a aké má na ňu ohlasy.

Barbora Mareková sa ho pýta, prečo muži - sedemdesiatnici, ktorí boli v 90. rokoch na vrchole svojich síl, skúšajú dnes flirtovať s výrazne mladšími ženami.

Rozprávajú sa aj o filme Fontána pre Zuzanu, ktorý bol v 90. rokoch u nás hitom. A Tomáš povie, na ktorú scénu ľudia zo záhadných príčin zabudli. 

Spomenuté v podcaste:

Eugen Gindl. Na hrane možného (Tomáš Hučko)

Opýtaj sa prachu (John Fante)

Morálna abdikácia. Ako svet nezastavil deštrukciu Gazy (Didier Fassin)

Happyendy (Jaroslava Blažková)

Chlieb s margarínom a plátkom reďkovky. Ako sa štát stará o deti, ktoré sú mu zverené (článok Anny Valentovej, Kapitál)

Hosť odporučil knihy:

Místo / Obyčejná žena (Annie Ernaux)

The Brotherhood of the Grape (John Fante)

Full of life (John Fante)

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Čo by mali vedieť dospievajúci mladí ľudia o vzťahoch, sexe a sexualite? 

Keď sa minulý rok v parlamente rokovalo o novele ústavy o dvoch pohlaviach, niektorí poslanci, ktorí sú zároveň otcami maloletých detí, tvrdili, že vzdelávanie o vzťahoch a sexualite môže deti poškodiť. Národná rada neskôr odhlasovala zmenu, podľa ktorej môžu rodičia účasť svojho dieťaťa na takomto vzdelávaní odmietnuť.

Čo presne sa teda učia deti a mladí ľudia na školách, keď sa učia o vzťahoch a sexualite? A čo čaká tento rok tie deti a mladých ľudí, ktorým rodičia zakážu navštevovať takéto hodiny?

"Mladí ľudia nám často hovoria, že sme pre nich prví dospelí, s ktorými sa mohli takto otvorene rozprávať o veciach, ktoré ich zaujímajú, ktoré ich niekedy aj trápia a na ktoré nemajú odpovede. A my zároveň vieme, že na každú otázku existuje vekovo primeraná odpoveď," vraví lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy Mária Dudžáková.

"Dôležité pravidlo je, že deti a mladí ľudia by mali vedieť, čo sa im bude diať ešte predtým, ako sa im to bude diať. Aby sa vedeli chrániť," dodáva jej kolega Oliver Kopecký.

Majka aj Oliver patria do lektorského tímu organizácie INtyMYta, ktorá robí vzdelávanie pre deti, mládež, aj dospelých.

V tejto epizóde Ľudskosti sa ich Barbora Mareková pýta na podrobné informácie o tom, ako vyzerajú hodiny vzťahovej a sexuálnej výchovy na školách. A Majka s Oliverom vysvetlia, čo potrebujú vedieť o sexe, sexualite a vzťahoch dospievajúce deti a mladí ľudia vo veku štrnásť až devätnásť rokov. 

*Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva

Hostka a hosť odporučili:

Ja v tvojom veku - Ako sa s deťmi rozprávať o sexualite, vzťahoch a sexe (Dagmar Krišová, Marcela Poláčková)

Rozumne zmyselne - O tele, sexe a vzťahoch (Richard Ančic)

InTYMYta - https://www.intymyta.sk/

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako sa cíti muž, ktorý žije vo vzťahu s emocionálne násilnou manželkou, ktorá je navyše aj mamou ich spoločného dieťaťa? A prečo môže byť preňho ťažké stanoviť si hranice, keď je terčom partnerského násilia?

V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so spisovateľkou Janou Micenkovou o príbehu dysfunkčnej rodiny z románu Krv je len voda. V roku 2022 sa táto jej kniha dostala dokonca aj do desiatky prestížnej ceny Anasoft litera.

Ide o príbeh trojčlennej rodiny - otca, matky a ich dospievajúcej dcéry Kláry. Matka má sebastredné, volatilné správanie, a je násilná k dcére aj k manželovi, ktorý nemá kapacitu odolávať jej zlému zaobchádzaniu.

Ide tak o štatisticky menšinovú situáciu, kde sa partnerského násilia dopúšťa žena a obeťou je muž. Barbora sa s Janou rozpráva o tom, ako otvárať tému násilia v blízkych vzťahoch tak, aby sa nepopierala skúsenosť nikoho, kto sa stal jeho terčom. A rozprávajú sa napríklad aj o téme materskej závisti voči vlastnej dcére. 

Jana približuje, kde čerpala inšpiráciu pre rodinnú dynamiku v románe. Ktorí ľudia boli pre ňu zdrojom poznania a čo vytiahla pri písaní z vlastného vnútra.

"Napríklad pocit nedocenenia je podľa mňa dosť univerzálny," vraví Jana v podcaste. "V nejakej fáze sa s ním môže stretnúť každý človek, ktorý čosi tvorí. Ja som si tiež zopárkrát zažila pocit zbytočnosti,  márnosti a nedocenenia. A vtedy človek môže prepadnúť sebaľútosti až závistlivosti, čo sú pocity, ktoré si nemusíme chcieť priznať. A potom sa ich snažíme potlačiť, lebo si nechceme o sebe myslieť, že sme závistliví - chceme byť prajní. A ja som všetky tieto svoje temné stránky potom vložila do postavy matky."

*Táto epizóda vznikla s podporou Holandského veľvyslanectva.

Spomenuté v podcaste:

Elephant (film - Gus Van Sant)

Hostka odporučila:

Proudy (kniha - Václav Kahuda)

Houština (kniha - Václav Kahuda)

E Converso (hudba - experimentálny jazz)

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poľsko, severské aj pobaltské štáty už dlhšie pripravujú svoje obyvateľstvo na možnú vojnu. Robia to tak, že posilňujú ich psychologickú odolnosť, sebestačnosť či schopnosť spolupracovať v prípade, že by došlo k útoku či ku kríze, ako je napríklad plošný výpadok elektriny.

Vojna na Ukrajine trvá už štvrtý rok a bezpečnostná situácia sa teraz výrazne zhoršila aj v dôsledku krokov amerického prezidenta, autokrata Donalda Trumpa.

"Vstupujeme do veľmi nepokojných a neistých časov a každá spoločnosť, ktorá chce prežiť - a prežiť v nejakom zmysle aj v prosperite, sa na to musí teraz pripravovať," vraví reportér Tomáš Forró v novej epizóde podcastu Ľudskosť. "Iné vlády už dávno pripravujú ľudí na vojnu, no u nás sme sa nezačali ešte ani báť."

Tomáš sa ako reportér venuje dianiu na Ukrajine. Píše články do Denníka N ale vydal aj knihy Donbas či Spev sirén a teraz píše knihu s názvom Ak raz príde vojna k nám: Príručka prežitia, v ktorej chce zhrnúť konkrétne kroky, ako sa na krízu či vojnu môžeme pripravovať my v situácii, keď sa nevieme celkom spoľahnúť na svoju súčasnú vládu. 

"Potrebujeme sa s ľuďmi rozprávať o tom, že sme v ohrození. O tom, čo by sa mohlo stať, keby Rusko napadlo nás alebo Poľsko, či iné krajiny v našom okolí, lebo sme jeden región a rovnaké veci ako u nich sa budú diať aj tu," hovorí.

Barbora sa ho pýta, aké ponaučenia si môžeme vziať z krajín v rámci EÚ, ale aj od ľudí z Ukrajiny. Tomáš hovorí, aké postoje pomáhajú, keď ide do tuhého. Približuje napríklad rodovú perspektívu - teda to, ako sa vojna dotýka žien, ale aj mužov, ktorí zostali na bojisku bez nich.

"Keď komunita vie, ako má fungovať a spolupracovať v krízovej situácii, každá naša schopnosť sa stáva superschopnosťou. Lebo každý niečo má, niečo vie, a najlepšie to funguje, keď sa to spojí do celku," dodáva.

Hosť odporučil knihu:

Null (Szczepan Twardoch)

Ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska a poraziť Roberta Fica (Samo Marec)

Zbierka na Tomášovu novú knihu Ak raz príde vojna k nám: Príručka prežitiana Startlabe.

Spomenuté v podcaste:

Idzie wojna? (Agnieszka Lichnerowicz)

Amusing Ourselves to Death - Public Discourse in the Age of Show Business (Neil Postman)

Hope in the Dark (Rebecca Solnit)

Vojna nemá ženskú tvár (kniha Svetlany Alexijevič)

Národné obranné sily - kurz na zvýšenie obranyschopnosti Slovenskej republiky, zvýšenie svojej fyzickej a psychickej pripravenosti a praktických zručností

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Žiarlivostné scény, obmedzovanie kontaktov s inými ľuďmi, vyhrážanie sa, facky a v niektorých prípadoch aj smrť. Podľa policajných štatistík u nás zomrie rukou partnera či expartnera v priemere jedna žena mesačne a muž pritom neraz zavraždí aj ich spoločné dieťa.

Násilie páchané na ženách nie je len vec konkrétneho vzťahu. Podľa odborníkov a odborníčok súvisí tiež s nerovnováhou moci medzi mužmi a ženami v spoločnosti.

V knihe Bola to láska sa novinárka Ria Gehrerová z Denníka N pozrela na pozadie násilia v blízkych vzťahoch. Prináša v nej príbehy žien a detí, ktoré čelili násiliu, no okrem toho skúma aj motivácie mužov, ktorí sa násilia dopúšťajú - a približuje ich postoje. 

Barbora Mareková sa pýta aj na rodinu, v ktorej vyrástla samotná Ria, a v ktorej sa jej dedko dostal pre násilné správanie k manželke - teda Riinej babke - do väzenia. 

Ria približuje, prečo je násilie v blízkych vzťahoch často zmätočné - nielen pre okolie, ale aj pre samotnú obeť.

"Je to veľmi zložité, keď je násilníkom niekto, koho osobne poznáš, a keď je to tvoj príbuzný, lebo k nemu máš aj nejaké city," vraví Ria v podcaste. "A máš napríklad pocit, že je už starý a že mu treba pomôcť, lebo by si sám už neporadil. A keď je to navyše aj človek, s ktorým si predtým žila, ktorý ti vyrobil luk a hrnčiarsky kruh a daroval ti babettu. Je veľmi ťažké vyznať sa v tom, ako sa máš vo vzťahu k nemu vlastne cítiť."

Rozoberajú spolu aj aktuálne vedecké poznanie, spoločenské riešenia a tiež to, prečo je pre niektorých z nás náročné sa o nich rozprávať.

*Epizóda vznikla s podporou podporou Holandského veľvyslanectva.

Spomenuté v podcaste:

Why Does He Do That? Inside the Minds of Angry and Controlling Men (Lundy Bancroft)

Hostka odporučila knihy:

No Visible Bruises (Rachel Louise Snyder)

Nabudúce bude mŕtva (Ann Jones)

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:16) O knihe Bola to láska

(00:18:13) Pozadie domáceho násilia

(00:28:25) Prečo od neho neodišla?

(00:42:22) Ako informovať o domácom násilí v médiách

(00:47:14) O dedkovej agresivite

(01:11:52) O výchove syna

(01:16:48) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako by vyzerali školy, ktoré dokážu potiahnuť všetky deti v krajine?

Základná škola má byť miestom, kde sa naučíme všetko podstatné pre život. Okrem rovníc či gramatiky napríklad aj to, ako funguje naša spoločnosť a ako sa žije iným deťom a rodinám v našom okolí.

Priestor na takéto učenie sa však na základných školách upadá. Podľa Útvaru hodnoty za peniaze narástol len za posledných 10 rokov počet súkromných škôl o 25 percent. Tieto môžu od rodín vyberať poplatky v ľubovoľnej výške a môžu si vyberať aj deti, ktoré budú vzdelávať, čo ovplyvňuje zloženie tried.

Menia sa aj štátne školy. V mnohých mestách sa deti z najchudobnejších vrstiev spoločnosti postupne ocitli v jednej škole a rodičia zo strednej a vyššej vrstvy začali svoje deti dávať inam.

Tento trend máva dôsledky pre celú spoločnosť – a niekedy trvá roky, až desaťročia, kým si ich začneme všímať.

V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Jurajom Hipšom, pedagógom a aktivistom v oblasti vzdelávania a verejných politík. Juraj pôsobí na základnej škole vo Zvolene, ktorá sa snaží trend segregácie detí zvrátiť. Je presvedčený o tom, že do základných škôl patrí rozmanitosť.

Barbora s ním rozoberá situáciu chudobných rodičov, ktorí nedokážu svojim deťom kúpiť ani základné veci, ale aj perspektívu rodičov, ktorí sú na tom s peniazmi dobre a cítia, že je ich úlohou dopriať svojim deťom najlepšie možné vzdelanie.

A rozprávajú sa aj o tom, ako funguje základné školstvo v krajinách, ku ktorým vzhliadame.

Spomenuté v podcaste:

The Meritocracy Trap (Daniel Markovits)

Hosť odporučil knihy:

Morálna ambícia (Rutger Bregman)

A okraje máš kde? (Juraj Čokyna) – a tu je rozhovor s Jurajom Čokynom o tejto knihe v podcaste Ľudskosť.

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:03:16) O ZŠ Alma

(00:23:47) O súťaži medzi školami

(00:35:13) Aká je úloha rodičov pri výbere školy

(00:50:05) O generačnej chudobe

(01:02:50) O financovaní škôl

(01:21:16) O pohľade rodičov

(01:41:16) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako vyzerá zdravý vzťah dospelých ľudí s rodičmi? A čo v ňom spôsobuje problémy?

Eva Vavráková je psychologička v psychoterapeutickom výcviku, venuje sa jednotlivocom aj párom a svoje odborné poznatky sprístupňuje verejnosti cez projekt Dobrobytie.

V tejto epizóde Ľudskosti sa jej Barbora Mareková pýta, čo sú znaky zdravého vzťahu s rodičmi. Eva vysvetlí, prečo nás rodičia vedia rozhodiť viac ako iní ľudia a prečo má mnoho z nás potrebu rodičom vyhovieť aj vtedy, keď sa na to necítime.

"Ľudia si to často predstavujú tak, že so svojimi rodičmi by mali mať intenzívny vzťah alebo že by mali byť dokonca najlepší kamaráti - napríklad dcéra s mamou. A toto bývajú dosť nešťastné a mylné presvedčenia. Práve naopak, keď je tam veľmi silný kontakt, býva to skôr varovným signálom," vraví Eva v podcaste.

Porozpráva, aké problémy s rodičmi prinášajú ľudia do terapie a aké môžu byť riešenia. Napríklad, ako riešiť nezhody v starostlivosti o deti alebo ako v tomto vzťahu uvažovať o daroch a o peniazoch.

Hostka odporučila knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:34) V čom je tento vzťah iný ako ostatné

(00:13:50) Ako vyzerá zdravý vzťah s rodičmi

(00:33:30) Čo komplikuje zdravý vzťah

(00:50:46) Ako riešiť rozdielny prístup k deťom

(01:12:10) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vo svete humoru zažiarila prvýkrát ešte v 90. rokoch. Potom bola stabilnou súčasťou najsledovanejších zábavných relácií a v jednej z nich pôsobí dodnes.

V predvianočnej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s komičkou, moderátorkou a príležitostnou herečkou Eňou Vacvalovou o tom, kedy si prvýkrát v živote uvedomila, že je vtipná.

Počas svojej kariéry účinkovala v reláciách Čo dokáže ulica, Aj múdry schybí, Dereš, Zlaté časy či Sedem s. r. o, spolupracovala najmä s Oliverom Andrássym, ale okrem neho napríklad aj s Milanom Lasicom či s Mariánom Leškom.

Barbora sa pýta, aké pre ňu bolo, zapadnúť ako žena komička v brandži, v ktorej, až do jej príchodu, pôsobili len muži. 

Vracajú sa spolu aj do dávnejšej minulosti: pani Eňa vyrástla v Tisovci. Spomína na svoje detstvo, rodičov a na to, ako sa na prežívaní rodiny podpísala smrť dvoch bratov ešte predtým, ako prišla na svet.

Rozprávajú sa aj o materstve a partnerských vzťahoch. Pani Eňa spomína na zložité obdobie vo svojom prvom manželstve, ktoré prežila krátko po narodení dieťaťa.

"Raz v noci, bolo to v októbri, som vzala svoju vtedy 11-mesačnú dcéru z domu do škodovky, ktorú som zdedila po otcovi. Prespali sme v aute, na druhý deň som ju dala do jasieľ a v práci som povedala, že nemám kam ísť, lebo tam sa už nemôžem vrátiť," hovorí v podcaste.

Preberú spolu, čo je dobrý humor, či dnes potrebujeme feminizmus, a prečo sa na tieto témy dnes ženy dívajú rôzne.

Spomenuté v podcaste:

Relácia Dereš z roku 2000 - epizóda s Brigitou Schmögnerovou

Bola to láska (kniha Rie Gehrerovej z Denníka N)

Hostka odporučila:

knihu Robert Redford (Michaela Feeney Callana)

Clementine Churchillová - žena velkého muže (Joan Hardwick)

Alan Rickman: Deníky (Alan Rickman)

film Hon (film, r. 2012)

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:13) O humore

(00:23:00) O Tisovci

(00:33:02) O strate súrodencov

(00:44:59) O materstve

(00:52:33) O spolupráci s Oliverom Andrásym

(01:01:52) O relácii Dereš

(01:28:13) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pred pár rokmi zahviezdila vo filme Učiteľka (2016) a teraz ju zas v kinách vidíme v role trénerky krasokorčuľovania Hildy Múdrej vo filme Nepela.

Zuzana Mauréry je obľúbená filmová, televízna i divadelná herečka a muzikálová speváčka. Je šesťnásobnou kandidátkou na národné filmové ceny a dvojnásobnou laureátkou Slnka v sieti v hlavnej ženskej hereckej kategórii.

V novej epizóde Ľudskosti sa jej Barbora Mareková pýta na pôsobivú materskú kvalitu, ktorú Zuzana Mauréry priniesla cez postavu Hildy Múdrej na filmové plátno.

Rozprávajú sa aj o filme Učiteľka a o tom, prečo je pre nás ľudí ťažké spojiť sa a ohradiť sa proti manipulácii.

Barbora sa Zuzany pýta aj na to, čo ju formovalo: v akom prostredí vyrástla, ako sa vyvíjal jej sebaobraz a ako počas života vnútorne rástla ako umelkyňa aj ako človek. Zuzana približuje, čo si odniesla z práce v medzinárodnom tíme vo Viedni a prečo sa napokon vrátila na Slovensko.

Rozprávajú sa aj o tlaku na výzor a na to, ako štandardy krásy ovplyvňujú naše prežívanie v detskom veku, a ako vplýva na prežívanie dospelých žien, ktoré pôsobia v šoubiznise.

"Raz som v Markíze prišla do kostymérne, kde mi mali vybrať oblečenie na kamerové skúšky a oni tam nemali moje číslo," vraví Zuzana v podcaste. "Mali tam oblečenie len do veľkosti 38. A toto, samozrejme, vytvára tlak. Na druhej strane to asi chápem, lebo my sme vlastne tovar a v šoubiznise to takto proste je," dodáva. 

Hostka odporučila:

Fanfáry, prosím (film)

Herec (trojdielna dramatická miniséria)

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:26) O filme Nepela

(00:19:05) O filme Učiteľka

(00:39:30) O angažmá vo Viedni

(00:45:22) O detstve

(00:59:20) O ambicióznosti

(01:05:37) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Medzi Izraelom a Palestínou má byť teraz oficiálne prímerie, no útoky zo strany Izraela neprestali. Podľa OSN pripravil od začiatku prímeria Netanyahuov režim v Gaze o život viac ako 300 ľudí, a vyše 800 zranil.

Pred časom sa Barbora Mareková rozprávala s Palestínčanom Souheilom Ghannamom o jeho živote, a v tejto epizóde sa zas rozpráva s izraelskou Židovkou Natašou Dudinskou o tom jej.

Ako sa díva na Izraelskú spoločnosť? Aký má pohľad na židovstvo? A ako vníma Palestínčanov a Palestínčanky?

Nataša je dokumentaristka a publicistka, vyštudovala tlmočníctvo a prekladateľstvo na Karlovej Univerzite v Prahe, počas nežnej revolúcie bola aktívna v študentskom hnutí, neskôr študovala aj medzinárodné vzťahy v New Yorku, potom stredovekú arabskú a židovskú filozofiu v Jeruzaleme a napokon - v rovnakom meste - ešte aj filmovú tvorbu.

“Rozprávať príbehy je dôležité,” vraví v podcaste. “Cez príbehy vieme spoznať niekoho, koho nemáme ako stretnúť.”

Barbora sa jej pýta, čo ju v živote formovalo: kto boli jej predkovia a prečo už ako dieťa túžila ísť žiť do Izraela. Kde sa tam usadila a ako sa stala mamou. 

Nataša rozpráva, čo sa jej dieťa učilo v škole o Izraeli a o Palestíne. Čo vidia ľudia v Izraelských mainstreamových médiách a ako vnímať tamojšie prieskumy verejnej mienky.

Nataša bola v Izraeli aj 7. októbra 2023. Hovorí ako prežívala útok Hamasu. A ako by si po tom všetkom čo sa stalo, a čo sa deje dodnes, predstavovala spravodlivé riešenie.

Hostka odporučila knihy:

Být Židem po zkáze Gazy (Peter Beinart)

Apeirogon (McCann Colum) román inšpirovaný príbehom dvoch otcov, ktorí prišli o svoje dcéry v izraelsko-palestínskom konflikte a su aktívni v organizácii Parents Circle. 

Izrael a Palestina (Marek Čejka) prehľadná história izraelsko-palestínskeho konfliktu

Filmy:

No Other Land - Basel Adra, Yuval Abraham, Rachel Szor, Hamdan Ballal - dokumentárny film, tento rok získal Oskara

All That's Left of You (Vše, co z tebe zbylo) - Cherien Dabis - sága palestínskej rodiny na pozadí historickych udalostí posledných 75 rokov

1948: Creation & Catastrophe - dokumentárny film o vzniku Izraela a palestínskej katastrofe v 1948

The Gatekeepers (Dror Moreh) oceňovaný izraelský dokument o izraelskej bezpečnostnej službe z pohľadu jej bývalých šéfov

Občianske iniciatívy a médiá:

+972 Magazine - nezávislý izraelsko-palestínsky spravodajský server o dianí v Izraeli a Palestíne 

B'tselem - najväčšia a najznámejšia izraelská ľudskoprávna organizácia

Standing Together - grassroots hnutie židovských a palestínskych Izraelčanov

Hand in Hand - sieť bilingválnych židovsko-arabských škôl. Študujú v nich spolu židovské a arabské deti a učia ich židovskí a arabskí učitelia v hebrejčine a arabčine

The Parents Circle - Family Forum - izraelsko-palestínska organizácia združujúca rodiny z oboch strán, ktoré prišli o svojich najbližších

Breaking the Silence - organizácia bývalých vojakov, ktori podávajú svedectvá o tom, čo zažili a robili počas vojenskej služby

Combatants for Peace - izraelsko-palestínska organizácia združujúca bývalých vojakov a bojovníkov ktorí veria v spoločné nenásilné úsilie o spravodlivý mier 

Peace Now - izraelské mierové hnutie, založené v 1978. Dnes sa zameriavajú na boj proti izraelskym osadám na okupovaných palestínskych územiach

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:18) O židovských koreňoch

(00:15:15) O sionizme

(00:41:05) O 7. októbri 2023

(00:55:42) O protestoch v Izraeli

(01:06:03) O izraelských médiách

(01:11:47) O riešeniach

(01:20:00) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Máme tu zimu - a časť z nás si asi nevie dosť predstaviť, že by túto sezónu prežila bez auta. 

V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Pavlom Koprdom, ktorý je - ako otec dvoch malých detí - aktuálne v rodičovskej službe (známej skôr pod názvom rodičovská dovolenka) a s deťmi ju trávi bez auta. 

"Podľa mňa veľmi podceňujeme to, koľko peňazí minieme na autá," hovorí v podcaste. "Jednak sú tam vysoké vstupné náklady, ale potom aj veľa ďalších: poistka, parkovanie, diaľničná známka, benzín, výmena pneumatík, servis. Pre moju rodinu by to znamenalo 500 až 700 eur mesačne. A ja som si povedal, že mi to za to nestojí a že chcem žiť na mieste s dobrou verejnou dopravou a cyklodopravou."

Barbora sa ho pýta aj na detstvo. Palo vyrástol v Trnave, v rodine so štyrmi deťmi. Jeho sestra Martinka má od narodenia zdravotné znevýhodnenie, takže potrebuje intenzívnu asistenciu. Palo a jeho rodina sú práve preto za rozvoj cyklodopravy.

 "Keď príde správa o tom, ako matka s dieťaťom s detskou mozgovou obrnou skočí pod vlak, všetci sa zhrozíme a hľadáme vinníkov. Mne z tej správy bolo smutno, no prekvapiť ma veľmi neprekvapila," hovorí. 

Približuje, ako kvalita verejnej dopravy a cyklodopravy ovplyvňuje životy rodín, ako je tá jeho. A vysvetlí, ako jeho 60-ročnej mame pomohol pri preprave sestry Martinky nákladný bicykel v kombinácii s dobrou sieťou cyklociest v meste Trnava.

Hosť odporučil knihy:

Město pro každého - Manuál urbanisty začátečníka (Osamu Okamura)

Boj o ulicu - Príručka mestskej revolúcie (Seth Solomonow, Janette Sadik-Khan)

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(01:59) O rodičovskej službe

(10:00) O sestre

(16:56) O cyklodoprave

(40:25) O Trnave

(53:32) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mali ste niekedy v živote problém uznať si nejaký prešľap alebo chybu, alebo to, že ste niekomu ublížili? Možno vás prekvapí, že my ľudia vieme o svojich nedostatkoch a zlyhaniach hovoriť zvyčajne až vtedy, keď sa sami na seba dokážeme pozrieť súcitne.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Máriou Tiňovou o sile súcitu. Mária vyštudovala klinickú psychológiu vo Veľkej Británii a neskôr vrátila na Slovensko a najnovšie preložila, spolu s Elenou Bakošovou, do slovenčiny knihu Odvaha k súcitu. 

Mária vysvetlí, ako naša schopnosť súcitiť ovplyvňuje celý náš život: náš vzťah k iným, ale aj k sebe. Vysvetlí, prečo nám súcit nejde vždy sám od seba a prečo je používanie súcitnej mysle pre niektorých z nás ťažšie ako pre iných. 

Barbora sa jej pýta aj na hranice súcitu - napríklad na to, či máme súcitiť s každým človekom - vrátane vojnových zločincov a ďalších ľudí, ktorí majú moc a ubližujú iným. 

Spomenuté v podcaste:

Odvaha k súcitu (Paul Gilbert a Choden) - preložila Mária Tiňová a Zuzana Bakošová

137. Psychologička Tiňová: Najviac nás ovplyvňujú veci, ktoré sme si sami nevybrali (staršia epizóda Ľudskosti so psychologičkou Máriou Tiňovou o jej štúdiu a práci klinickej psychologičky vo Veľkej Británii, a o návrate na Slovensko)

Hostka odporučila knihy:

Láska žije offline (Lívia Halmkan, Lucia Žiaková)

Úzkostná generácia (Jonathan Haidt)

Jane Goodall (dokumentárny film - Netflix)

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(01:52) O preklade knihy

(09:11) O trénovaní súcitu

(24:13) S kým máme súcitiť?

(31:29) O sebasúcite

(39:28) Kto by si mal knihu prečítať

(55:51) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

O pár dní si pripomenieme 17. november 1989 - a jedna z vecí, ktorú sme si vybojovali počas revolúcie je sloboda slova.

Vďaka nej môžeme povedať nahlas, čo si myslíme - a nemusíme sa báť, že sa nám pomstí niekto pri moci.

Lenže sloboda sloboda slova má aj svoju odvrátenú stránku: využívať ju môžu aj ľudia, ktorých úmysly sú sebecké, vylučujúce, bezohľadné, či kruté. A ako krajina, ktorá má historickú skúsenosť s holokaustom, vieme, kam to môže zájsť, keď v spoločnosti tolerujeme slová, symboly či gestá, ktoré zastrašujú nejakú menšinu, alebo štvú väčšinu proti nej.

Každé demokratické spoločenstvo teda stojí pred otázkou: Ako na jednej strane vytvárať občiankam a občanom čo najväčší priestor na prejavenie svojich názorov, no ako tento priestor zároveň limitovať tak, aby sa debata neposúvala smerom k násiliu.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s ústavným právnikom a akademikom Marekom Káčerom o slobode slova a jej obmedzeniach.

Marek Káčer je vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity a aj vedecký pracovník na Ústave práva a štátu Slovenskej akadémie vied. Venuje sa témam, ako je demokracia či právna argumentácia a je spoluautorom knihy Obmedzovanie slobody slova v radikalizujúcej sa spoločnosti.

Vysvetlí, kto má zasahovať proti nenávisti. Či je lepšie spoľahnúť sa na štát a jeho inštitúcie, alebo sa máme ozývať my všetci.

Barbora Mareková sa ho pýta napríklad aj na takzvanú "Cancel culture" (kultúru vymazávania), či na výčitku o údajnej “politickej korektnosti”, ktorú používali najprv konzervatívne kruhy v USA a no postupne sa na ňu začali sťažovať aj naši politici - napríklad Róbert Fico, či Ivan Mikloš.

Spomenuté v podcaste:

Obmedzovanie slobody slova v radikalizujúcej sa spoločnosti (Marek Káčer, Peter Šajmovič)

Hosť odporučil knihy:

Čin Čin (Ľudmila Podjavorinská)

Free Speech: A Philosophical Enquiry (Frederick Schauer)

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(02:19) V čom spočíva sila slov

(16:12) Kto má chrániť slobodu slova

(38:10) O slobode slova v USA

(51:05) Ako sa stavať k diskusiám na sociálnych sieťach

(54:36) Ďalšie výzvy súčasnosti

(58:31) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Martina Znamenáčková je mladá slovenská herečka žijúca v Prahe. Detstvo prežila v adoptívnej rodine na východe Slovenska a postupne to dotiahla až na štúdium herectva na pražskej DAMU.

Dnes má za sebou viacero účinkovaní v pražskom Národnom divadle a aktuálne hrá v pripravovanom seriáli o mladých ľuďoch, ktorý nakrúca komerčná televízia.

V novej epizóde Ľudskosti sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o jej detstve: Martina strávila prvé mesiace života v detskom domove a potom si ju - a aj dve ďalšie deti - osvojila jej adoptívna mama.

A ako sa díva na svoje biologické korene? A aké to bolo vyrastať v rodine, ktorá vznikla takýmto výnimočným spôsobom?

"Veľmi ma baví nemať určené, kto vlastne som z hľadiska etnicity, a môcť tým tak trocha plávať," vraví v podcaste. "Najpravdepodobnejšie je, že som Rómka, lebo som sa narodila na Slovensku. No často sa stretávam s tým, že mi nejaký Ind tvrdí, že som stopercentne ich, a v Maroku mi tiež hovorili, že som na 99 percent z Maroka."

Porozprávajú sa aj o tom, ako kariéru herečiek ovplyvňuje ich etnicita či farba pleti. A ako v sebe Martina objavila túžbu ozývať sa a hovoriť o predsudkoch s ľuďmi vo svojej brandži.

Hostka odporučila knihu:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(01:31) O inakosti v herectve

(18:45) O detstve

(34:32) O súčasnom živote

(44:20) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kto bol Charlie Kirk? A prečo sa páči aj niektorým slovenským politikom (a ich manželkám)?

Chalieho Kirka zavraždil v septembri strelec počas verejnej diskusie na americkej univerzite v Utahu. Jeho vraždu odsúdilo celé politické spektrum, no otvorená zostala otázka, čo robiť s jeho odkazom.

Časť ľudí totiž Kirka považovala za kresťanského intelektuála, hľadača pravdy - a po jeho smrti aj za kresťanského martýra. No a iná časť si zas myslí, že to bol manipulátor, ktorý poškodzoval ženy, menšiny a podkopával demokratické hodnoty.

Prezident Donald Trump povedal, že Kirk výrazne prispel k jeho víťazstvu vo voľbách, a povedal aj, že chce - spolu s Kirkovou vdovou Erikou Kirk - pokračovať v Charlieho misii.

A na Kirkov odkaz sa nedávno odvolal aj slovenský poslanec Marek Krajčí z Matovičovho Hnutia Slovensko, po tom, ako hlasoval za novelu ústavy o dvoch pohlaviach.

Ako sa Charlie Kirk dostal k moci? A ako by vyzeral svet, ktorý by sa riadil jeho hodnotami?

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s politológom a vysokoškolským pedagógom Pavlom Hardošom, ktorý pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK. Venuje sa demokratickej teórii, politickej reprezentácii a modernej politickej filozofii. Okrem toho publikuje napríklad aj v denníku SME.

Barbora s ním rozoberá nielen Kirkovu politickú prácu, ale aj to, kam sa v posledných rokoch posúval konzervativizmus a kresťanská politika u nás na Slovensku. A Pavol priblíži, na čo si potrebujeme dať pozor, ak nám záleží na ochrane demokratických hodnôt.

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:13) Kto bol Charlie Kirk

(00:24:16) Ako sa Charlie Kirk spojil s Donaldom Trumpom

(00:47:32) O Kirkovej agende voči ženám

(01:03:50) O iliberizácii demokracie

(01:33:34) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aj vás premkne niekedy strach zo smrti? Či obava, že stratíte svojich blízkych? Je to normálne. A je užitočné o tom hovoriť.

Lekárka Zuzana Hajster Vozárová sa smrti bála tiež. Jej obavy sa zintenzívnili po tom, čo sa jej narodili deti, lebo ako lekárka poznala všetky možné scenáre toho, čo sa im môže stať.

A zvolila si zaujímavú cestu, ako sa so svojim strachom vyrovnať: po materskej začala sprevádzať ľudí, ktorých život sa chýli ku koncu - najprv v občianskom združení Plamienok a potom spoluzaložila mobilný hospic s názvom Most domov.

Barbora Mareková sa jej pýta, čo v tejto práci zažíva a aký to má na ňu vplyv.

A Zuzana priblíži aj to, prečo sa nemocničné lekárky a lekári boja hovoriť so svojimi pacientmi a pacientkami o smrti - aj keď vidia, že sa blíži. A ako by sa zlepšil - a dokonca ešte aj predĺžil - život nevyliečiteľne chorých ľudí, keby sa zdravotníckemu personálu podarilo tento svoj strach prekonať.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:00) O strachu zo smrti

(00:23:32) O mobilnom hospici

(00:41:36) O želaniach pred smrťou

(00:46:10) O procese umierania

(01:05:08) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Izraelská vláda sa dohodla s Hamasom na prímerí - čo je dobrá správa, no cesta k spravodlivosti a bezpečiu ľudí v Palestíne aj v Izraeli sa zďaleka neskončila. Vojenská okupácia palestínskych území, a aparteid, ktorý tu je už po tri generácie, stále pretrváva.

Ako a kedy presne sa celý konflikt začal? Prečo sa premenil na genocídu? A aké sú možné riešenia?

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s právnikom a filozofom Michalom Liptákom o všetkom, čo potrebuje každý z nás vedieť o Izraeli a Palestíne.

"V Gaze sa paralelne rieši to, či celý systém medzinárodného práva a systém ľudských práv, ktorý sme si vybudovali po druhej svetovej vojne - aj v reakcii na jej hrôzy, stále platí, alebo sa vraciame späť do systému, kde silní robia, čo môžu, a slabí trpia, čo musia," vraví v podcaste.

Michal vyštudoval právo a filozofiu, z ktorej má doktorát, pôsobí vo Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde sa venuje politickej filozofii či filozofii umenia a pracuje aj ako advokát. Popritom píše komentáre ktoré mu vychádzajú v denníkoch SME, N a v magazíne Kapitál.

Barbora s ním preberie najčastejšie otázky: či má Izrael právo existovať, či sa s Hamasom dalo dohodnúť, a čo mohol po útoku Hamasu Izrael spraviť inak, tak, aby neporušoval medzinárodné právo.

A Michal povie, na čo sa podľa neho treba sústrediť, ak nám záleží na bezpečí oboch národov - Palestínčanov aj Izraelčanov.

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:43) Je spor o Palestínu skutočne komplikovaný?

(00:12:49) Prečo nereflektujeme palestínsku perspektívu

(00:16:59) O genocíde v Gaze

(00:33:44) Má Izrael právo na existenciu?

(00:36:16) Ako inak mohol konať Izrael

(00:46:01) Je Hamas teroristická organizácia?

(01:05:26) Možné štátne riešenia

(01:25:20) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prečo sa niektorí ľudia obávajú výrazne viac ako iní? A ako vie pomôcť terapia, keď nám obavy zhoršujú kvalitu života?

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Ladislavom Timuľákom, profesorom poradenskej psychológie na Trinity College Dublin, ktorý sa venuje výskumu psychoterapie a publikuje knihy, predovšetkým o terapii zameranej na emócie (EFT).

„Ľudia s generalizovanou úzkostnou poruchou sú radšej úzkostní, než by boli na niečo nepripravení,“ hovorí v podcaste. „A tým, že si robia starosti, sa snažia ochrániť pred tým, aby sa udialo niečo zlé. V terapii sa potom učia vzdávať sa svojich obáv tak, že vidia cenu tohto nastavenia - začnú vidieť, že ich to v živote veľa stojí.“

Barbora sa pýta aj na to, ako sa profesor Timuľák dostal z Humenného do Dublinu a ako si tam vybudoval prestížnu akademickú kariéru popri rodine s troma deťmi.

Profesor Timuľák približuje, ako sa robí výskum psychoterapie, a povie aj, ako sa terapia zameraná na emócie (EFT) využíva v individuálnej terapii pri problémoch v dôležitých vzťahoch – napríklad medzi rodičmi a dospelými deťmi.

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:01) O kariére Laca Timuľáka

(00:11:13) O terapii zameranej na emócie

(00:42:38) EFT a generalizovaná úzkostná porucha

(00:55:01) O empatii terapeuta

(01:04:09) O rozdieloch medzi Slovenskom a Írskom

(01:15:17) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Čo by mala spraviť škola či škôlka, ktorá chce chrániť deti pred zneužívaním?

Sexuálne zneužívanie detí je v našej spoločnosti častejšie, než si pripúšťame - z posledného tunajšieho výskumu vyplýva, že takzvané penetratívne formy zneužitia zažilo päť až šesť percent dievčat a jedno percento chlapcov a nepenetratívne dotykové formy zažilo tridsať percent dievčat a dvanásť percent chlapcov.

Okrem toho ale výskumy ukazujú aj ďalšiu vec: až v 80 percentách prípadov predchádzal zneužívaniu detí takzvaný grooming zo strany páchateľa či páchateľky.

Ide o formu manipulácie dieťaťom, a popri tom aj o manipuláciou dospelých v okolí dieťaťa - napríklad rodičmi alebo učiteľkami, ktoré by za normálnych okolností zasiahli, no pod vplyvom groomingu nedokážu rozpoznať, že sa dieťaťu deje čosi zlé.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so Slávkou Karkoškovou, docentkou v odbore sociálnej práce, lektorkou, supervízorkou, výskumníčkou a tiež autorkou publikácie Dieťa ako objekt groomingu - o prevencii sexuálneho zneužívania detí v organizáciách.

Slávka priblíži, ako to vyzerá, keď dospelý manipuluje dieťaťom či jeho rodičmi. A povie aj, aké opatrenia má mať zavedené každá škôlka či škola tak, aby deti pred groomingom chránila.

Hostka odporučila:

Spomenuté v podcaste:

Dieťa ako objekt groomingu / prevencia sexuálneho zneužívania v organizáciách (odborné postupy v pedagogickej a poradenskej praxi) - Slávka Karkošková

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:50) Kto môže byť groomerom/kou

(00:12:51) Ako grooming prebieha

(00:48:58) Prečo je dôležité dodržať hranice

(00:59:04) Ako môže škola prevziať zodpovednosť

(01:08:41) Čo môžu spraviť rodičia

(01:17:09) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Narodil sa v utečeneckom tábore, kde strávil aj celé svoje detstvo. Potom prišiel na Slovensko a je tu už 41 rokov. Ako sa mu žije u nás? A ako prežíva dianie na okupovaných palestínskych územiach?

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so Souheilom Gnannamom, Palestínčanom žijúcim na Slovensku. Souheil pracuje v sociálnej sfére a je tiež občasný publicista. Má manželku a dve dospelé deti.

V tejto epizóde priblíži históriu svojej palestínskej rodiny a tiež okolnosti svojho presunu na Slovensko. Souheil je moslim a jeho manželka Anna je kresťanka. Ako sa k nemu správali svokrovci? A ako s manželkou vychovávali svoje deti?

"Verím v univerzálnosť ľudských práv," vraví v podcaste. "Nemôžem preto akceptovať, keď má niekto negatívny postoj k Rómom, ale popritom solidarizuje s Palestínou. Alebo keď nadáva na židov, len aby sa mi zapáčil. Pre mňa ľudské práva nie sú selektívne. A ani morálka nemá byť selektívna."

Rozpráva aj o tom, ako prežíval z diaľky rôzne palestínske povstania a čo by si prial pre palestínsky národ do budúcna.

Hosť odporučil knihy:

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako si nájsť zdravý vzťah, ktorý funguje? A prečo sa niektorí ľudia opakovane ocitnú vo vzťahoch, kde je prítomná manipulácia či násilie?

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Lenkou Uherovou o tom, čo si všímať na partnerovi v období randenia a spoznávania sa. Čo sú dobré signály a čo sú indície toho, že si treba dávať pozor.

Lenka má dlhodobý výcvik v psychoterapii zameranej na človeka podľa filozofie Carla Rogersa a má tiež vzdelanie v oblasti z kriminológie a kriminálnej psychológie z univerzity v Essexe.

"Manipulátori sú čoraz šikovnejší," vraví v podcaste. "Aj oni čítajú knihy a počúvajú podcasty o vzťahoch, takže zdokonaľujú svoje metódy a vedia, čo chce ich obeť počuť."

Hostka odporučila knihy:

Spomenuté v podcaste:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:59) Prečo máme opakované vzťahy s manipulátormi

(00:19:19) Ako rýchlo sa prejaví manipulácia

(00:34:43) Ako randiť bezpečne

(00:57:25) Čo sú "green flags"

(01:01:58) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poznáte tie narážky našich starých mám, že keď sa od srdca smejú, alebo si idú kýchnuť, majú radšej prekrížené nohy? Poškodené panvové dno žien, ktoré porodili deti, považujeme v našej kultúre za niečo, na čo si treba zvyknúť.

V západnej Európe je to inak. Medicínske riešenia existujú a ženy vedia, že si ich zaslúžia.

Aké možnosti ponúka súčasná medicína ženám, ktoré majú po pôrode následky, ktoré im zhoršujú kvalitu života? A prečo mnohé z nich nie sú dostupné aj u nás?

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s gynekologičkou a pôrodníčkou Denisou Marcišovou, ktorá vyštudovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, pracovala v Bratislave a potom pôsobila sedem rokov vo švédskom zdravotníckom systéme, kde sa stala expertkou na diagnostiku a liečbu porúch panvového dna.

„Pred dvadsiatimi rokmi neboli takéto operácie dostupné ani vo Švédsku,“ vraví v podcaste. „Ale [tamojšie] ženy sa začali dožadovať toho, aby sa im pomohlo - išli do médií a zakladali si rôzne online skupiny. A, našťastie, boli vtedy vo Švédsku aj dve veľmi šikovné docentky, ktoré hľadali riešenia a vymysleli vlastné metodiky, ako by sa to dalo dobre zoperovať. Pochopili pritom napríklad úlohu hrádze, a toho, že práve ona vytvára stabilitu v panvovom dne.“

Denisa priblíži, v čom bola jej práca gynekologičky vo Švédsku iná ako u nás na Slovensku.

Hostka odporučila knihu:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:59) O odchode zo Slovenska

(00:18:43) O práci vo Švédsku

(00:41:49) O popôrodnom zdraví žien

(01:08:34) Prečo sa pokroky nedostávajú na Slovensko

(01:11:14) Pracovné podmienky vo Švédsku

(01:24:17) O odchode zo Švédska

(01:30:25) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prečo učiteľky nie sú pre štát väčšou prioritou? A ako súvisí výška učiteľskej výplaty s rodom a so schopnosťou stanoviť si hranice?

Podľa všetkých relevantných analýz je pre akademický úspech detí kľúčový dostatok kompetentných a motivovaných učiteliek a učiteľov - no na Slovensku máme v tomto smere dlhodobo problém.

Hlavný dôvod nájdeme na učiteľskej výplatnej páske. V porovnaní s priemernou mzdou v ekonomike sú učiteľské platy na základných a stredných školách u nás nižšie, ako je zvykom v ekonomicky rozvinutom svete.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s učiteľkou angličtiny a občianskej náuky Janou Ftáčnik Pastorkovou, ktorá je zároveň aj predsedníčkou Slovenskej komory angličtinárov.

Pred desiatimi rokmi bola Jana jednou z tvárí najväčšieho učiteľského štrajku, do ktorého sa zapojilo okolo 15-tisíc učiteliek a učiteľov. Tento štrajk pritom neviedli učiteľské odbory, ale malá, iniciatívna skupinka učiteliek a učiteľov, ktorí chceli dosiahnuť viac.

"Väčšina mojich kolegov má druhú prácu, aby sa uživili. Mala som napríklad aj kolegu, ktorý robil popoludní taxikára," vraví v podcaste.

Barbora sa jej pýta, prečo majú podľa nej učiteľky na Slovensku problém presadzovať svoj záujem podobne, ako to robia napríklad lekári.

"Učiteľky sú v tomto porovnateľné skôr so sestrami. Sú to ženy a sú naučené poslúchať. A sú tiež veľmi preťažené, lebo majú na pleciach prácu aj rodinu," vraví Jana Ftáčnik Pastorková.

Rozprávajú sa aj o jej zahraničných skúsenostiach. Jana učila na školách v Indii, v Kanade či na Islande a rozpráva o tom, čo inšpirujúce si tam všimla a čo by rada videla aj na školách u nás na Slovensku.

Spomenuté v podcaste:

Vystúpenie Jany Ftáčnik Pastorkovej na demonštrácii učiteliek a učiteľov v Bratislave 25. 1. 2016, ktorý odštartoval najväčší učiteľský štrajk v dejinách Slovenska.

Hostka odporučila knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:20) O ceste k učiteľstvu

(00:24:35) O ekonomickej situácii učiteľov

(00:58:52) O súčasných aktivitách

(01:09:51) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vodič električky, ktorý pred pár týždňami v Prahe napadol dedka s vnúčaťom na rukách, už v dopravnom podniku nepracuje a jeho konanie odsúdili aj viacerí politici.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa pozrieme na to, prečo v električke nikto nezasiahol.

„Efekt prizerajúceho sa nám hovorí, že čím viac ľudí je prítomných na verejnom mieste vo chvíli, keď je niekto terčom násilia, tým nižšia je šanca, že tomu človeku niekto pomôže,“ vraví český tréner sebaobrany Pavel Houdek. „A ďalšia vec je, že ľudia vlastne ani nevedia, ako môžu pomôcť. Nikto ich to neučil,“ dodáva.

Pavel vedie spolu s manželkou školu s názvom Moderní sebeobrana, ktorá pôsobí v rôznych mestách v Česku, no pobočku už majú aj v Bratislave.

V rozhovore vysvetlí, čo sa deje v našom tele a mozgu, keď sme v prítomnosti násilia a ako to môže ovplyvniť naše správanie. A vysvetlí aj, ako sa môžeme učiť tvoriť spoločnosť, ktorá vie rozpoznať nebezpečie a dokáže aj konať.

„Ten efekt prizerajúceho sa má aj svoju druhú stránku, funguje aj opačne: keď raz niekto začne pomáhať, ľudia sa chcú pridať,“ vraví Pavel.

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:07) O incidente v električke

(00:26:49) Ako čeliť násiliu

(00:50:30) Ako sa zastať detí

(01:14:34) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

“Bola som prekvapená, v akej miere sa veci z nej vyskytujú aj v životoch iných ľudí,” vraví spisovateľka Ivana Gibová o svojej najnovšej knihe Babička, za ktorú dostala už dve prestížne ceny.

Je o vzťahoch v rodine, alkoholizme, traumách, starobe, ale aj o témach, ako je priateľstvo, či starostlivosť o druhých. V centre pozornosti je rozprávačka Magda, ktorá vyrástla na sídlisku na východe Slovenska.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Ivanou o procese písania tejto knihy. 

“Keď ideme v umení na dreň, máme schopnosť rozrušovať," vraví Ivana v podcaste. "A myslím si, že keď k tomu ako tvorkyňa nepristupuješ tak, že sa do toho vkladáš - a si aj reálne otvorená - tak sa to ľudí až tak nedotkne.”

Rozprávajú sa teda aj o autorkinom živote. Ivane v dospelosti diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti a medzičasom má viacero skúseností s odbornou podporou, ktorá jej veľmi pomohla.

“Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné. Že všetko prežívam veľmi intenzívne a moja emocionalita - hoci som to vtedy ešte nevedela takto pomenovať - je iná. A bola veľmi znepokojená a frustrovaná tým, že to neviem vysvetliť druhým.”

Ivana približuje, čo vie o sebe dnes - aj vďaka odbornej pomoci a čo všetko pre seba spravila, aby sa cítila dobre.

V rozhovore zaznie aj téma samovražedných predstáv, preto ak máte vy alebo váš blízky myšlienky na ukončenie života, je dôležité vyhľadať pomoc. Môžete zavolať aj na nonstop linku Nezábudka 0800 800 566 a v akútnej situácii kontaktujte telefonickú linku 155.

Hostka odporučila knihu:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:15) O knihe Babička

(00:21:34) O rodine

(00:31:42) O hraničnej poruche osobnosti

(00:53:14) O závislosti na alkohole

(01:09:04) O reakciách blízkych a otvorenosti v písaní

(01:16:11) O štúdiu a tvorbe

(01:32:08) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša spoločnosť si v poslednom vyše polstoročí prešla revolučnou zmenou v oblasti práce. Ženy sa postupne presunuli z domácností do platenej práce a začali robiť aj povolania, ktoré v minulosti robili len muži.

Naše deti a domácnosti však nikam nezmizli a postarať sa o ne treba aj dnes, keď sú muži aj ženy v platenej práci.

Rodiny na Slovensku riešia svoju situáciu rôzne, ale v priemere toho robia ženy v domácnosti a v starostlivosti o deti stále viac ako muži aj vtedy, keď pracujú mimo domácnosti rovnako. A časť párov rieši svoju situáciu najatím si pracovníčky, ktorej za upratovanie, či starostlivosť o deti platí.

V zahraničí robia takúto platenú prácu najmä migrantky z iných krajín, no u nás na Slovensku je to inak: do domácností chodia pracovať najmä lokálne ženy – študentky a dôchodkyne. A hoci ide o platenú prácu, robia ju znova len ženy.

Prečo je to tak?

Zuzana Sekeráková Búriková je sociálna antropologička pôsobí na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied a napísala knihu s názvom Panie k deťom a na upratovanie – kde zhrnula svoj výskum o podobách platenej práce v domácnostiach.

„Niektorí filozofi a filozofky hovoria, že spôsob, akým poskytujeme starostlivosť o deti, o nevládnych, starých či chorých ľudí, definuje našu kultúru a našu spoločnosť,“ vraví Zuzana v podcaste.

Barbora Mareková sa jej pýta na to, ako v dnešných domácnostiach vyjednávajú ženy a muži o tom, kto čo uprace a kto sa postará o deti. A Zuzana priblíži, v akých podmienkach pracujú tie ženy, ktoré chodia do domácností pracovať za peniaze.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:03:05) Prečo riešia deti a domácnosť ženy

(00:18:23) Ako to robia rodiny v SR

(00:39:40) Aké verejné politiky fungujú

(00:47:03) Ako to má doma Zuzka a Barbora

(01:01:56) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V našej kultúre máme vo zvyku dávať si navzájom radu, aby sme sa nepretvarovali a boli vždy sami sebou.

Psychologické výskumy potvrdzujú, že keď môžeme byť autentickí, má to pozitívny vplyv na naše mentálne zdravie.

Lenže ako byť sám sebou? Sebaspoznávanie je celoživotná úloha a nesúvisí len s našim vnútrom, ale aj so vzťahmi, v ktorých žijeme. Práve od nich závisí, ktoré časti svojho ja dokážeme slobodne prejaviť a rozvíjať.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Liberty Blake Simon - aktivistkou, publicistkou, spíkerkou, modelkoua zároveň ženou, ktorá má skúsenosť s tranzíciou. Liberty spolupracuje aj s Ligou za duševné zdravie ako takzvaná peer konzultantka.

"Milujem svoje telo. Veľa sme si toho spolu prešli," vraví Liberty v podcaste.

Barbora sa jej pýta na univerzitné štúdium v Holandsku a na vzťahy, vďaka ktorým spoznala transrodovú časť svojej identity a Liberty hovorí, aké to pre ňu bolo po návrate na Slovensko.

Preberú spolu, čo je to ženskosť - a potom aj, čo všetko musia ženy robiť preto, aby mali dobré pracovné príležitosti a aby ich spoločnosť brala vážne.

Hostka odporučila knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:24) O zahraničí a ballroome

(00:18:24) O tranzícii

(00:40:19) O rodine

(00:46:49) O handrách a o mejkape

(00:57:52) O iných identitách

(01:05:29) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jedine rodina, v ktorej sa o dieťa starajú stabilní, spoľahliví a starostliví dospelí, dokáže dieťaťu poskytnúť dobré podmienky pre zdravý duševný vývin. Na Slovensku dnes žije okolo 4000 detí, ktoré túto potrebu zatiaľ naplnenú nemajú a čakajú na osvojenie, či prijatie do pestúnskej starostlivosti.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou organizácie Návrat Soňou Očkášovou, ktorá sprevádza náhradných rodičov v príprave na ich rolu, venuje sa aj rodinám, ktoré dieťa už prijali - poskytuje im podporu, psychologické poradenstvo a terapiu. No a okrem toho pomáha aj deťom pri spracovaní svojej životnej histórie.

Príbeh náhradnej rodiny sa totiž vždy začína stratou - oddelenie od biologickej rodiny je pre dieťa náročná skúsenosť, a to aj v prípade úspešných adopcií, kde sa náhradní rodičia o dieťa starajú veľmi dobre.

No vďaka výskumom dnes vieme veľa o tom, ako s takouto adverznou skúsenosťou pracovať tak, aby sa dieťa cítilo pochopené, podporené a prijaté.

V tejto epizóde Soňa vysvetlí, čo potrebuje dieťa, ktoré vyrastá v náhradnej rodine - v období keď je bábätkom, predškolákom či predškoláčkou, ale aj v čase dospievania.

"Počas dospievania si osvojené dieťa často prechádza otázkou, či by ten pôvodný rodič nebol preň lepší," vraví v podcaste. "A dávajú náhradným rodičom najavo tieto svoje pochybnosti. A ono je to vlastne legitímna otázka a našou úlohou je dieťaťu pomôcť a popátrať, kto ten rodič je. Dieťa ho niekedy potrebuje vidieť a zistiť, že by sa oň naozaj nevedel postarať."

A povie aj, čo potrebujú rodičia, ktorí sa oň starajú.

"Ľuďom, ktorí si chcú osvojiť dieťa, odporúčame preventívne terapiu, aby si tam zreflektovali svoje motivácie a prípadné traumy. Napríklad traumu z neplodnosti. Lebo takíto rodičia si často sami potrebujú niečo dosýtiť, a to dieťa im to nemôže a ani nevie naplniť.A aj s týmto my v Návrate pomáhame. S takýmto hĺbkovým sebapoznaním a prácou na sebe."

Hostka odporučila knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:03) O rumunských dojčenských ústavoch

(00:08:44) Prečo deti nevyrastajú v biologickej rodine

(00:15:39) Potreby detí v náhradnej starostlivosti

(00:37:37) Potreby náhradných rodičov

(00:54:40) Ako podporiť náhradné rodičovstvo v spoločnosti

(01:10:13) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako rodičia nemusíme byť bezchybní. Vďaka výskumom z oblasti detského vývinu či vzťahovej väzby vieme, že deťom stačí, ak sme vo vzťahu k nim dosť dobrí.

Čo to ale znamená konkrétne? Dosť dobré rodičovstvo nie je tak celkom vecou osobného vkusu. Pojem "dosť dobrý rodič" má svoju odbornú a filozofickú históriu. Prvýkrát ho pred sedemdesiatimi rokmi zadefinoval londýnsky pediater a psychoanalytik Donald Winnicott, ktorý skúmal vzťahovú väzbu matiek s deťmi.

V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s rodičovskou poradkyňou Zuzanou Vaškovou o tom, ako pojem "dosť dobrá matka" definoval svojho času Donald Winnicott a ako táto definícia obstála v časovom teste.

Zuzana Vašková sprevádza deti v materskej škole a rodičov v rodičovskom poradenstve. Má ukončený výcvik v práci s rodinou a vzťahovou väzbou a pôsobí v občianskom združení Metanoia Centrum, ktoré sa venuje Montessori pedagogike a duševnému zdraviu. A okrem toho je aj sama mamou.

V rozhovore priblíži, na základe čoho vieme povedať, či sme dosť dobrým rodičom. A povie aj, čo môžeme robiť, keď sme ako rodičia spravili chyby.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:33) Aký je "dosť dobrý rodič?"

(00:10:30) História pojmu

(00:27:29) Ako bojovať s perfekcionizmom?

(00:32:22) Môže dost dobrý rodič použiť fyzické násilie?

(00:40:08) Ako vyzerá náprava?

(00:59:20) O zodpovednosti spoločnosti

(01:06:34) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jedna z prvých vecí, ktorú sa o menštruácii naučia dievčatá v našej spoločnosti, je, že sa má skrývať.

Hoci s ňou žije polovice populácie, očakávame, že patrí do súkromia človeka, ktorého sa osobne týka. Tabuizácia menštruácie má však dôsledky.

Menštruáciu potrebujú zvládať už aj deti na základnej škole. A mnohé nedostanú kvalitné informácie včas, a to ani od dospelých doma a ani v samotnej škole.

Chlapci sú od vzdelávania o téme menštruácie neraz odstrihávaní úplne, takže o nej neskôr, ako dospelí, nedokážu komunikovať s partnerkou či s deťmi, za ktoré majú zodpovednosť ako otcovia.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Natáliou Blahovou z organizácie InTYMYta, ktorá je spoluzakladateľkou a koordinátorkou iniciatívy Dôstojná menštruácia. Natália vysvetlí, prečo máme v našej spoločnosti problém hovoriť o menštruácii otvorene a aj verejne, a priblíži, aké to má dôsledky.

Ako menštruačná stigma ovplyvňuje spolužitie ľudí v domácnostiach a ako ovlyvňuje verejné politiky ktoré by mohli ľuďom pomôcť.

Napríklad rozoberú to, čo sa deje na základných a stredných školách, v ktorých deti nemajú prístup k menštruačným potrebám.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:00) O Dôstojnej menštruácii

(00:13:36) O menštruačnej stigme

(00:23:37) Prvé informácie o menštruácii

(00:39:32) Menštruačné vylúčenie a chudoba

(00:48:45) O menštruačnej skrinke

(01:04:31) Ďalšie riešenia

(01:17:01) O reakciách spoločnosti

(01:26:00) Tipy na knihy

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Za posledný rok a pol pripravil Netanyahuov režim v Gaze o život vyše 60-tisíc ľudí, a zranil vyše 130-tisíc, pričom dve tretiny z nich sú ženy a deti. Samotné pásmo Gazy premenil na neobývateľnú betónovú spúšť - zbúral školy, nemocnice, elektrárne, vodnú infraštruktúru či byty civilného obyvateľstva.

V tejto epizóde ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so Zuzanou Slovákovou a Terezou Wyn Haniakovou z organizácie Lekári bez hraníc o tom, čím si prechádzajú ľudia v Gaze.

Zuzana Slováková je farmaceutka, pôvodom zo Slovenska no žije v Prahe. V Gaze bola začiatkom tohto roka v rámci misie Lekári bez hraníc a čoskoro tam vycestuje druhýkrát, aby opäť pomáhala tamojšiemu zdravotníckemu personálu s distribúciou liekov a zdravotníckych pomôcok.

„Mala som pocit, že som v katastrofickom filme,“ vraví Zuzana o svojej misii. „Vchádza sa tam cez šesť metrov vysokú stenu ako do väzenia. A keď vojdete dnu, sú tam len sutiny a ticho.“

Tereza Wyn Haniaková je pôvodne novinárka a v Lekároch bez hraníc sa stará o to, aby sa svedectvá zdravotníckeho personálu dostali k verejnosti.

„Jedným z našich cieľov je prinášať svedectvo o tom, čo naši zdravotníci videli a zažili,“ vraví v podcaste. „Lebo často sme jediní, kto to dokáže spraviť.“

V tejto epizóde Zuzana s Terezou priblížia, čím si prechádzajú ľudia v Gaze od vypuknutia tejto fázy izraelského útoku na palestínske obyvateľstvo. Akým dilemám musia čeliť zdravotníčky a zdravotníci, ktorí majú k dispozícii len minimum liekov a zdravotníckych pomôcok.

A povedia tiež, ako situácia v Gaze zmenila ich pohľad na fungovanie medzinárodného spoločenstva.

Spomenuté v podcaste:

Hostky odporučili knihy:

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Etnografka Hana Jošticová začala chodiť do Mariupoľa v roku 2018, teda ešte pred plnoformátovou ruskou inváziou.

Chcela zmapovať, ako sa mariupoľské obyvateľstvo díva na Rusko a na Európsku úniu, a rozprávala sa preto s ľuďmi, ktorí mali proruské postoje, ale aj s tými, čo si priali nezávislosť Ukrajiny od Ruska.

"S ľuďmi som sa tam zbližovala postupne. Začala som tým, že som chodila na lokálne kultúrne akcie a slávnosti a po čase mi začali dôverovať," vraví v podcaste. "Neskôr som už chodila aj k nim domov. Alebo som s babičkami sedela na káve, plietla s nimi [maskovacie] siete pre snajperov a ony mi rozprávali, čo si myslia."

Hana má doktorát z University of Birmingham a postdoktorantský výskum robila na University of Glasgow. Príbehy ľudí z Mariupoľa zachytila v knihe Mariupol 2013 - 2022 - Stories of Mobilization and Resistance (Mariupoľ 2013 - 2022 - Príbehy mobilizácie a odporu), v ktorej vysvetľuje, prečo si pred vojnou väčšina ľudí v Mariupole myslela, že by Rusko pre nich bolo dobrým spojencom.

V knihe píše, ako sa Rusko spolu so svojimi kolaborantami pokúsilo ovládnuť Mariupoľ ešte v roku 2014, teda pred vypuknutím plnoformátovej vojny, a ako ho vtedy ubránila proukrajinská menšina obyvateľstva na čele s mariupoľskou profesorkou histórie a politológie Mariou Podibailo, ktorú miestni volali "Marička".

V podcaste rozpráva, čo sa dialo v Mariupole počas hybridnej fázy ruského útoku a priblíži aj, ako mesto vyzerá dnes - po tom, ako ho obsadila ruská armáda.

"Poznať tento príbeh je dôležité aj pre nás," myslí si Hana. "Lebo aj u nás sa potrebujeme mobilizovať, budovať si silnú občiansku spoločnosť a politickú kultúru založenú na pravdách. Za ruku nás nikto vodiť nebude."

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihu:

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Má 37 rokov, no pre mnohých akosi zamrzol v čase: ešte aj dnes sa ho ľudia pýtajú na Petra Nagya, na psa Bobiho či Ferrari, o ktorých spieval ako dieťa.

Spievaniu sa Martin Madej venuje dodnes, no medzičasom vyštudoval muzikálové herectvo na VŠMU, účinkoval na rôznych divadelných a hudobných scénach a stal sa otcom.

V tejto epizóde Ľudskosti sa ho Barbora Mareková pýta na postavu Jozefa Tisa, ktorú hrá v inscenácii Hitlerov prezident. Martin hovorí, z ktorej Tisovej repliky má husiu kožu. Aké to je účinkovať spolu so Zuzanou Kronerovou, ktorá bola v minulosti jeho učiteľkou na VŠMU. A hovorí tiež, v čom sa podľa neho Tisovo správanie podobá na to, ktoré vidíme v dnešnej politike.

Rozpráva aj o tom, ako prežíva otcovstvo a ako vníma sám seba: napríklad to, že je citlivý, že ľahko sa otvorí a ľahko sa dojme.

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil knihy:

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Dnes už máme ako nevidiaci neskutočné možnosti,“ vraví moderátor Rádia Lumen Ondrej Rosík, ktorý žije od narodenia bez zraku - a žije naplno: má prácu, v ktorej sa mu darí, popri nej robí viacero spoločensky prínosných aktivít a má aj spokojné manželstvo.

V tejto epizóde sa s ním Barbora Mareková vráti do jeho detstva a pýta sa ho, ako vnímal okolitý svet, ktorý spoznával najmä hmatom či sluchom. Ondrej rozpráva o tom, ako musel v šiestich rokoch odísť od rodiny do internátnej školy pre nevidiacich. Ako vyzeralo jeho dospievanie, vysokoškolské štúdium a ako sa dostal k práci v rádiu.

„Zatajil som, že nevidím, keď som sa tam hlásil,“ vraví v podcaste. „A keď som tam potom prišiel, trocha sa báli, že čo ja vlastne viem a neviem robiť, takže na začiatku som si tie aktivity musel vymýšľať sám. Ale potom zistili, že sa to dá.“

Hovorí aj o tom, ako spoznal svoju manželku, akú mali svadbu, ako si delia domáce práce a ako uvažujú o deťoch.

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Posledné mesiace pozorujeme hodnotový rozklad televízie Markíza, z ktorej odišlo pre obranu novinárskej integrity už niekoľko výrazných novinárov - okrem iných Michal Kovačič, Adel Ghannam, Viktor Vincze či Gabriela Kajtárová. Ďalší zamestnanci Markízy komunikovali svoju nespokojnosť s krokmi vedenia, no do kolektívnej nátlakovej akcie sa napokon nepustili.

Prečo majú zamestnankyne a zamestnanci na Slovensku tak často problém za seba zabojovať, keď sa im v práci deje niečo nespravodlivé? Aké majú možnosti, keď ich vedenie firmy začne valcovať?

"Nie som rád, že sa to stalo aj Viktorovi Vinczemu, ale som rád, že sa tá téma zviditeľnila na príklade nejakej známej osobnosti, lebo teraz všetci vidia, aká je realita s korporáciami. Správanie zamestnávateľa k odborárom je často úplne rovnaké," vraví odborár a zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc.

Toto združenie sa zameriava na práva ľudí, ktorí pracujú, no aj tak žijú v chronickom ekonomickom strese - a aj vďaka nemu majú dnes firmy povinnosť zverejňovať minimálnu výšku mzdy v pracovných inzerátoch a zamestnanci majú zase právo hovoriť o výške svojej mzdy.

Barbora Mareková sa ho pýta, s čím treba počítať, keď sa zamestnanectvo pustí do kolektívnej akcie. Kde sa podľa neho berú nízke nároky na zamestnávateľov a nízka ochota zamestnancov vytvárať spolu tlak, tam, kde ide o niečo dôležité.

Milan Kuruc vysvetlí, aké poznatky a zručnosti potrebujú odborári, ktorí chcú niečo presadiť. A rozoberú aj, či u nás vôbec je nejaká politická sila, ktorá sa zaujíma o situáciu zamestnankýň a zamestnancov a ktorá rieši ich práva.

Hosť odporučil knihu:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:56) O pracujúcej chudobe

(00:18:03) O TV Markíza

(00:32:19) O práci odborára

(00:44:38) O štrajkoch

(00:56:38) O politikoch

(01:10:26) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Karin Andrášiková mala 36 rokov, zaujímavú prácu a dobre vybudovaný život v Bratislave, keď sa rozhodla odísť do USA kvôli partnerskému vzťahu. S manželom sa zoznámila pár rokov predtým na zahraničnej stáži a spoznávali sa niekoľko rokov vo vzťahu na diaľku. 

Dnes spolu žijú v Severnej Karolíne v mestečku Asheville pod malebným pohorím Blue Ridge Mountains. Karin pracuje ako klinická sociálna pracovníčka: pomáha tamojším rodinám s deťmi riešiť ich sociálne a vzťahové problémy.

Cíti sa byť šťastne vydatá a naplnená aj v práci - no zároveň sa jej cnie za Slovenskom.

Aké to je? A čo presne jej chýba?

“Ja som tam nešla za nejakým americkým snom,” vraví Karin v podcaste. “Doma na Slovensku som mala naplnený život. V čase, keď sme sa s manželom spoznávali, som tu študovala druhú vysokú školu, mala som vybudované zázemie, kamarátky a kamarátov, a aj moja profesia ma veľmi napĺňala, rekonštruovali sme tu komunitné centrum. ”

Karin rozpráva, ako vyzeralo spoznávanie sa vo vzťahu na diaľku, a v čom bol jej manžel natoľko výnimočný, že bola ochotná odísť z krajiny a mesta, ktoré mala rada.

Hovorí aj o tom, kedy cíti smútok za domovom a ako manažuje svoje emócie.

Hostka odporučila knihu:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:22) O Karininom manželstve

(00:17:37) O odchode do USA

(00:41:34) O "homesickness"

(01:04:20) O terapii na diaľku

(01:11:20) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V ekonomicky rozvinutom svete vidíme v posledných desaťročiach nárast výskytu chronických ochorení kože. Či už ide o atopický ekzém, psoriázu, akné alebo rosaceu – každý z nás má v okolí človeka, ktorý potrebuje u seba riešiť symptómy.

Dôvodov na tento trend je podľa odbornej komunity zrejme viacero – od zmien životného štýlu v moderných spoločnostiach až po zmeny v prostredí, v ktorom žijeme.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že chronické zápalové ochorenia kože patria do rúk kožných lekárov – čo je síce pravda, ale nie celá. Výskumy ukazujú, že zdravie kože je výrazne previazané s prežívaním človeka.

Naše telo si pamätá, čo sme zažili ako deti – a ak sme si z detstva odniesli nespracované emócie či traumatické zážitky, riziko kožných ochorení je u nás vyššie. Koža je navyše orgán, ktorý vidí každý, koho stretneme. Takže jej momentálny stav ovplyvňuje náš sebaobraz, sebadôveru, to, ako sa cítime v kontakte s inými ľuďmi.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a EMDR terapeutkou Lenkou Kováčovou o tom, aká psychoterapia pomáha ľuďom s chronickými kožnými ochoreniami.

Lenka sa vo svojej psychologickej praxi venuje deťom, aj dospelým a okrem toho má aj vlastnú skúsenosť s chronickým kožným ochorením – od narodenia žije s atopickou dermatitídou, známou aj ako atopický ekzém. V téme je tak zorientovaná nielen odborne, ale aj ľudsky – a rozumie rôznym špecifickým detailom v prežívaní ľudí, ktorí žijú s podobným ochorením.

V rozhovore vysvetlí, čo prežívajú deti, ktoré majú atopický ekzém, a čo dospelí. A ako prebieha terapia, ktorá môže pomôcť zlepšiť prežívanie človeka, ale aj zdravie samotnej kože.

„,Neškrab sa!‘ by som deťom ozaj nehovorila,“ vraví Lenka v podcaste. „Je to kľúčová veta z môjho detstva a je to celé zle. Chápem, prečo to ľudia deťom hovoria, ale skúsme to poňať trošku inak, lebo dieťa to nerobí naschvál, len to nevie riešiť inak. Potrebuje cítiť, že je v poriadku také, aké je a že aj keď sa poškrabe, so vzťahom s rodičom sa nestane nič zlé.”

Odborné zdroje:

Spomenuté v podcaste:

Body Keeps the Score (Bessel van der Kolk)

Hostka odporučila knihu:

Když duše mluví řečí těla – Stručný přehled psychosomatiky (Hans Morschitzky, Sigrid Sator)

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:13) Čo je atopická dermatitída

(00:22:17) Aký je vplyv duševného zdravia na našu kožu?

(00:28:02) Ako podporiť duševné zdavie dieťaťa s AD

(00:40:59) Ako môže pomôcť škola?

(00:49:29) Aké typy psychoterapie sú účinné u dospelých

(00:59:30) O Lenkinej starostlivosti o seba

(01:09:56) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Väčšina rodičov chce mať s deťmi blízky vzťah, no v tínedžerskom veku to môže byť trocha výzva.

Dieťa sa začína osamostatňovať a má zrazu názory, hodnoty a vkus, ktoré sa môžu líšiť od tých, ktoré majú jeho rodičia. Pre dospievajúce deti sú veľmi dôležití rovesníci a rodičia sa im môžu zdať v určitých momentoch trápni.

Ako byť dobrým rodičom tínedžera alebo tínedžerky? Ako zostať v emočnom spojení s dieťaťom aj počas dospievania?

Psychologička Mária Jaššová a liečebná pedagogička Zuzana Krnáčová pracujú v Inkucentre, ktoré poskytuje vzdelávanie a podporu školám po celom Slovensku. Obe sú odborníčkami na to, ako tvoriť podnetné a psychologicky bezpečné prostredie v školách, no zároveň sú obe aj mamy detí v tínedžerskom veku.

V tejto zostave sme v podcaste Ľudskosť nedávno rozobrali seriál Adolescence (Netflix) a dnes sa pozrieme hlbšie na to, ako rozumieť deťom v dospievajúcom veku. Prečo sa v tomto veku začnú nudiť ľahšie ako menšie deti, či ako dospelí. Prečo sú tínedžeri a tínedžerky extra citlivé na nekonzistentnosť či na pokrytectvo. A ako nezmeškať okamihy, keď nám chce dospievajúce dieťa povedať čosi dôležité.

"V tomto veku sa mladí ľudia stretávajú s veľmi častou negatívnou spätnou väzbou na to, čo robia," vraví Zuzana Krnáčová. "Je to napríklad aj preto, že škola sa sústredí na to, čo je akútne a čo treba zlepšiť. Lenže my dospelí si musíme vybrať, čo chceme dieťaťu ozvučiť. A či je nejaká vec naozaj taká dôležitá, že sa pri nej chceme zastaviť a skritizovať ju. Pre rodiča je to dôležitá úloha - vedieť sa zastaviť a povedať si, že toto ma síce irituje, ale nebudem to prinášať, lebo viac mi záleží na niečom inom," dodáva.

Spomenuté v podcaste:

Hostky odporučili knihu:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:19) V čom je špecifické obdobie dospievania

(00:13:13) Kde vzniká v puberte agresivita?

(00:29:25) O konfliktoch s rodičmi

(00:36:43) Aké sú špecifiká dnešnej doby

(01:11:41) Čo je úloha škôl počas dospievania

(01:23:33) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

​​Daniel Bednárik pracuje vo verejnom sektore - ako analytik Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií pomáha s tým, aby sa verejné zdroje míňali efektívne.

V minulosti však sám seba videl niekde inde.

Ako mladý dospelý sa chvíľu živil profesionálnym futbalom. Tento šport mal veľmi rád, no pre zdravotné problémy musel skončiť. Od detstva mu venoval veľa energie, takže prišiel o dôležitú časť svojej identity a potreboval sa s tým nejak vyrovnať.

Nasledovalo obdobie, počas ktorého prejazdil na bicykli 20-tisíc kilometrov cez 33 krajín na troch kontinentoch, a o ktorom napísal knihu s názvom V úniku, kde približuje nielen svoje cestovateľské zážitky, ale aj svoje prežívanie, a rôzne životné dilemy.

"Nie všetko je v našich rukách,” vraví Daniel o svojej životnej skúsenosti, “je tam vždy aj rola šťastia. A neplatí vždy ani to, že čo do niečoho dáš, to aj dostaneš," dodáva.

Barbora sa pýta na rôzne fázy jeho prežívania - na stratu a na smútenie, na reflexiu jeho minulosti. Na úvahy o budúcnosti a o hľadaní životnej rovnováhy.

“Nemám rád také tie klišé vety, že nič by som nemenil, kebyže sa môžem vrátiť späť,” vraví Daniel. “V tom čase som podľa mňa spravil dobré rozhodnutia, ktoré dávali zmysel. Ale keby som vedel, ako to celé dopadne, tak vidím, že som tomu futbalu obetoval naozaj veľa.”

Rozprávajú sa aj o tom, čo pre nich znamená domov a či sa dá byť v živote spokojný s tým, čo už máme. A Daniel približuje aj svoj proces písania.

“Negatívna stránka písania je, že hneď ako to dokončíš, chceš tam meniť veci. Ale beriem to tak, že tá kniha je obraz môjho 23 ročného ja.”

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil knihu:

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ľubka Dóšová žije v Bratislave spolu s manželom a ich troma deťmi. Na prvý pohľad vás zaujme jej tvorivosť, priateľská nálada a tiež vášeň, s akou rozpráva o svojej práci - venuje sa šitiu, spracovaniu textilu a udržateľnej móde, robí kurzy šitia, prevádzkuje požičovňu oblečenia, robí aj osvetu v oblasti udržateľnej módya organizuje diskusie pre ženy v komunitnom centre Stará jedáleň.

V tejto epizóde sa s Ľubkou vrátime do jej minulosti. Rodina, v ktorej vyrástla, čelila rôznym výzvam - vzťahovým, finančným či problémom so závislosťami. A Ľubka si ich dosah na svoj život začala reflektovať až v dospelosti, potom, keď tragicky zomrel jej brat.

Závažná udalosť, akou je strata blízkeho, vyvolá u mnohých z nás potrebu zastaviť sa a popremýšľať nad hlbšími otázkami vo svojom živote. Nad tým, ako sme žili dosiaľ a čo pre seba chceme do budúcna.

"Až po tej smrti sa začala tak naozaj vyvíjať moja osobnosť a to, kto naozaj som," vraví v podcaste. "A pomohla mi v tom aj terapia."

Rozpráva o tom, ako sa cítila po strate súrodenca, s ktorým si bola blízka. Ako sa následne dali do pohybu vzťahy v rodine, v ktorej vyrástla. Ako prežívala to, že sa jej ľudia v jej okolí zrazu stránia a boja sa s ňou rozprávať. Čo jej ukázala psychoterapia a ako si žije dnes, keď má už svoju vlastnú rodinu.

Hostka odporučila knihu:

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V inscenácii Emilydivadla NUDE približuje zmýšľanie dominujúceho muža, čím pomáha pochopiť dôsledky rodových nerovností v spoločnosti. A v inscenácii Amatéri divadla Petra Mankovického zas približuje, ako môže vyzerať svet, v ktorom sa o veľa vecí postarali technológie.

Herec Jakub Jablonský sa do povedomia väčšiny ľudí dostal vďaka televíznym programom no v podcaste Ľudskosť približuje, čo sú dnes jeho tvorivé divadelné srdcovky.

„Veľmi rád robím autorské texty, ktoré ľudia nepoznajú. Ktoré sú napísané pre dnešné situácie a reflektujú tak, čo sa v spoločnosti deje. Môžeme síce dookola robiť Macbetha a Hamleta, ale ja nemám celkom pocit, že by to na ľudí až tak fungovalo,“ vraví v podcaste.

Barbora Mareková sa ho pýta aj na to, kde vyrastal a ako sa vyvíjalo jeho prežívanie a postoje. Jakub približuje, ako ho ovplyvnili dôležití ľudia v jeho živote. Hovorí aj o tom, ako žije dnes, o neistote, ktorá vyplýva z povolania herca.

„Ja som mal veľké šťastie, že som už párkrát padol na dno a robil som teda veľa rôznych robôt. Lebo už sa mi stalo, že ma konečne aj niekam obsadili, ale potom ma znova neobsadili aj celý rok. Takže som už robil všeličo od nočného esbéeskára, kuriéra, floristu až po čašníka. A bol som aj za pokladňou v Kauflande.“

Rozprávajú sa aj o rodičovstve, a preberú dopad bulváru na mentálne zdravie herečiek a hercov.

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil knihy:

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keď sledujeme deti, vidíme, že idú veľmi prirodzene za tým, čo ich zaujíma a do čoho sa vedia ponoriť. 

Takúto slobodnú, nikým neriadenú hru však potrebujeme aj keď sme dospelí. Výskumy ukazujú, že kreativita zlepšuje naše prežívanie – uvoľňuje úzkosti a stres. Ak máme v živote koníček ktorému sa venujeme pravidelne, pomáha nám to napríklad aj v prevencii syndrómu vyhorenia.

V najnovšej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s právničkou Luciou Berdisovou a so súdnym lekárom Norbertom Moravanským o tom, ako sa hrajú oni dvaja.

Lucia pôsobí na Ústave práva a štátu Slovenskej akadémie vied a vo voľnom čase sa venuje modifikácii gameboyov. Norbert spolupracuje s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a učí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Vo voľnom čase sa venuje rádioamatérstvu.

Barbora sa pýta, ako sa k týmto koníčkom dostali, ako presne ich robia a ako sa pri nich cítia.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila:

Hosť odporučil:

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V posledných rokoch sa v médiách objavilo viacero šokujúcich prípadov násilných trestných činov, ktoré spáchali deti v tínedžerskom veku. Len pred pár dňami napríklad bol v Británii odsúdený 15-ročný chlapec za rasisticky motivovaný útok na 80-ročného muža, pričom jeho kopance si so smiechom nakrúcalo na mobil len 13-ročné dievča. Oboch odsúdili za zabitie.

Príbeh chlapca obvineného z vraždy v britskom seriáli Adolescence (Netflix) je síce fiktívny, no jeho tvorcovia si dali záležať na tom, aby v ňom vierohodne zachytili viaceré témy, s ktorými pri výchove detí v modernej spoločnosti zápasíme aj v skutočnosti.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Máriou Jaššovou a liečebnou pedagogičkou Zuzanou Krnáčovou o tom, aké posolstvá si v seriáli všimli a o čom by podľa nich mohli premýšľať rodičia, školy, či štát.

Zuzana aj Mária pracujú v Inkucentre, čo je organizácia ktorá poskytuje vzdelávanie a podporu školám po celom Slovensku. Obe sú odborníčkami na traumurešpektujúci prístup vo vzdelávaní a na to, ako tvoriť psychologicky bezpečné prostredie na školách a ako podporovať prirodzený potenciál detí aj dospelých, ktorí v škole sú.

"Ten seriál nie je ani tak o nepodarených tínedžeroch, ale skôr o tom, ako sme my dospelí bezradní v tom, ako ustáť ich silné emócie. Lebo toto je v niečom prirodzená a biologicky daná vec, že tínedžeri prežívajú emócie silnejšie, intenzívnejšie a vo väčších návaloch ako my." vraví v podcaste Mária Jaššová.

"Celú dobu v ňom vidíme neochotu ísť do náročných emócií, zostať s nimi a trošku ich preskúmať" pridáva Zuzana Krnáčová.

Hostky odporučili knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod  

(00:02:39) Čím Adolescence vzbudil pozornosť  

(00:05:29) O epizóde 1  

(00:26:12) O epizóde 2  

(01:00:49) O epizóde 3  

(01:09:14) O epizóde 4  

(01:28:32) Záver a dodatok  

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aké to je patriť na Slovensku k maďarskej menšine? Slam poetka Gyenge Veroni o tom vie hovoriť z vlastnej skúsenosti. Všimnúť ste si ju mohli niektorom z protestov “Slovensko je Európa”, kde vo svojom energickom prejave hladko striedala slovenčinu s maďarčinou.

V tejto epizóde Ľudskosti Veroni približuje, aké to bolo, vyrastať ako maďarské dievčatko v malej obci na Slovensku. Ako sa cítila doma, a v škole medzi deťmi.

Hovorí aj, ako sa jej rodina vyrovnávala s protimaďarskými náladami v spoločnosti, a ako sa cíti dnes, keď už maďarskú menšinu politici neriešia a svoju pozornosť presmerovali na iné menšiny.

"Naši rodičia nás vtedy učili, ako chodiť po ulici tak, aby sme nepútali pozornosť," vraví Veroni v podcaste. "Hovorili nám, že rozprávať sa máme potichu a keď na nás niekto začne kričať, že prečo nehovoríme po slovensky, je lepšie neodpovedať a ísť potichu preč, alebo smerom k niekomu, kto nás ochráni."

Barbora Mareková sa pýta aj na to, ako sa Veroni dostala k slam poetry a o čom bola báseň s ktorou vyhrala poetry slam v Maďarsku. A Veroni povie, ako sa osmelila hovoriť nahlas o tom, čo vidí, čo cíti a čo chce.

Hostka odporučila knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod  

(00:01:56) Život v maďarskej komunite  

(00:24:00) O slam poetry  

(00:48:03) O maďarskej menšine v súčasnosti  

(01:13:23) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vodič električky, ktorý pred pár týždňami v Prahe napadol dedka s vnúčaťom na rukách, už v dopravnom podniku nepracuje a jeho konanie odsúdili aj viacerí politici.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa pozrieme na to, prečo v električke nikto nezasiahol.

„Efekt prizerajúceho sa nám hovorí, že čím viac ľudí je prítomných na verejnom mieste vo chvíli, keď je niekto terčom násilia, tým nižšia je šanca, že tomu človeku niekto pomôže,“ vraví český tréner sebaobrany Pavel Houdek. „A ďalšia vec je, že ľudia vlastne ani nevedia, ako môžu pomôcť. Nikto ich to neučil,“ dodáva.

Pavel vedie spolu s manželkou školu s názvom Moderní sebeobrana, ktorá pôsobí v rôznych mestách v Česku, no pobočku už majú aj v Bratislave.

V rozhovore vysvetlí, čo sa deje v našom tele a mozgu, keď sme v prítomnosti násilia a ako to môže ovplyvniť naše správanie. A vysvetlí aj, ako sa môžeme učiť tvoriť spoločnosť, ktorá vie rozpoznať nebezpečie a dokáže aj konať.

„Ten efekt prizerajúceho sa má aj svoju druhú stránku, funguje aj opačne: keď raz niekto začne pomáhať, ľudia sa chcú pridať,“ vraví Pavel.

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod  

(00:01:48) O incidente v električke  

(00:26:29) Ako čeliť násiliu  

(00:50:11) Ako sa zastať detí  

(01:14:15) Záver  

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aké to bolo byť na Slovensku feministkou pred sto rokmi?

O Hane Gregorovej sme sa v školách učili ako o manželke spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského, ktorá napísala pár kníh pre ženy a pre deti. V podcaste Ľudskosť sa na túto osobnosť pozrieme znova a hlbšie.

Okrem toho, že otvárala tému postavena žien na Slovensku, k nám pritiahla aj veľa zaujímavých osobností zo zahraničia, ktorí obohatili tunajšie publiku svojím pohľadom na svet.

Hana Gregorová bola tvorivá, spoločenská, rozhľadená, scestovaná, mala rada deti - a rada pre ne tvorila kvalitný umelecký obsah. U seba doma - vo vile nad Palisádami robila spolu s manželom vychýrené oslavy a stretnutia.

“Keby sme sa pozreli, kto ich navštevoval a s kým mala ona kontakty, tak vidíme, že Hana sieťovala všetkých dôležitých a zaujímavých ľudí Bratislavy dvadsiatych a tridsiatych rokov," vraví Jana Jablonická Zezulová, ktorá je historičkou najnovších dejín a tiež členkou kurátorského tímu výstavy s názvom Hana, ktorú teraz môžete navštíviť aj vy v Múzeu Mesta Bratislavy.

"Ľudia sa stetávali buď u nich vo vile, alebo spolu sedeli v Astorke, alebo v kaviarni na Dunaji, a ich dcéra Dagmar opisuje, ako k nim domov chodili aj zahraničné návštevy," dodáva.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková pýta Jany Jablonickej Zezulovej na detstvo a dospievanie Hany Gregorovej, na jej prácu, záujmy, networkingové aktivity, na vzťah s manželom Jozefom Gregorom Tajovským, ale aj na vzťah s jedinou dcérou Dagmar.

Hostka odporučila knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:41) Kto bola Hana Gregorová

(00:19:03) O vzťahu s Jozefom Gregorom

(00:32:59) O tvorbe Hany Gregorovej

(00:48:38) O pohľade dcéry Dagmar

(01:04:48) O závere života H. Gregorovej

(01:11:49) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vo filme Vlny si zahrala odvážnu novinárku Věru Šťovíčkovú, ktorá v roku 1968 v čase invázie vojsk Varšavskej zmluvy kládla spolu s kolegami z Československého rozhlasu odpor ruskej armáde, ktorá chcela ovládnuť vysielanie rozhlasu.

Táto rola však nebola jediná, kde herečka Táňa Pauhofová prepožičala svoju tvár odvážnej žene z našej histórie. Pred pár rokmi si zahrala právničku Dagmar Burešovú vo filmovej minisérii Hořící Keř, ktorá zas zachytáva dianie po smrti českého študenta Jana Palacha.

Aké to je objavovať príbehy takýchto žien – a na chvíľu nimi aj byť?

„Učíme sa cez príbehy,“ vraví Táňa Pauhofová v podcaste Ľudskosť. „Príbehy v nás dokážu vzbudiť záujem a naštartovať hlad po tom, že si niečo aj sami zistíme. A už aj samotná emócia dokáže človeka niekedy posunúť.“

Barbora Mareková sa Táni pýta aj na jej vlastný život. Na vzťahy, ktoré ju ovplyvnili, a na to, čo cenné vidí dnes, keď má skúsenosť aj s rodičovstvom či s učením na vysokej škole.

„Od detstva som bola zvyknutá fungovať ako stroj,“ vraví Táňa. „Preto hovorím, že mám skúsenosť s disociáciou. Práca bola pre mňa priestor na hravosť a na alternatívnu realitu, ktorá so mnou nemá nič spoločné. Ale vtedy som to ešte vôbec nemala takto zvedomené,“ dodáva.

Hostka odporučila knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:47) O dedkovi  

(00:16:38) O filme Vlny  

(00:25:20) O minisérii Hořící keř a odvahe  

(00:53:37) O učení na VŠMU  

(01:07:28) O materstve  

(01:18:41) Záver  

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Deti vnímajú spoločenské dianie a mnohé deti majú otázky: o násilí na školách, vojne, klimatickej kríze či o politickej situácii v krajine.

Ako na ne odpovedať? Ako vytvárať deťom pocit bezpečia vo svete ktorý nie je celkom bezpečný? A ako posilňovať psychologickú odolnosť detí, keď aj my dospelí cítime niekedy úzkosť?

„V náročných situáciách deti sledujú emócie dospelých a pozorujú pritom, aký význam vkladáme do udalostí my,“ vraví psychologička, psychoterapeutka a lektorka Mária Anyalaiová.

„My dospelí máme zodpovednosť za to, čo deti vidia a čo počujú. A je to oveľa dôležitejšie ako pravidlá, ktoré im hovoríme. Deti sa dívajú na nás, ako ich napĺňame,“ dodáva.

Mária Anyalaiová je expertka na krízovú intervenciu na školách a v detských skupinách a je tiež medzinárodnou trénerkou v tom, ako takéto intervencie robiť. Na Slovensku už vyškolila 950 odborníkov a odborníčok, ktorí vďaka nej dokážu pomôcť deťom, učiteľkám, ale aj rodičom zvládnuť rôzne krízové situácie, ktoré vznikajú v školskom prostredí.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o tom, čo môžu robiť rodičia, aby zvýšili u detí pocit bezpečia a posilnili ich psychologickú odolnosť. Ale rozprávajú sa aj o zodpovednosti škôl, do ktorých deti chodia, o zodpovednosti politikov za atmosféru v krajine a tiež o zodpovednosti médií.

„Výskum Murraya Strausa priniesol teóriu prenášania kultúrnych vzorcov, ktorá hovorí, že čím viac spoločnosť schvaľuje používanie násilia alebo ho legitimizuje, tým viac sa toho násilia v spoločnosti vyskytuje. A tá vlna násilia sa nezastaví pred deťmi,“ hovorí Mária Anyalaiová.

Vysvetľuje aj, prečo bezprostredne po tragickej udalosti treba chrániť ľudí, ktorých táto udalosť priamo zasiahla.

„Ľudia, ktorí boli po traumatickej udalosti vystavení médiám a viedol sa s nimi rozhovor o tom, ako sa cítia a aký je ich príbeh, majú riziko vzniku posttraumatickej stresovej poruchy až dvaapolnásobne vyššie. Priamych zasiahnutých sa preto snažíme chrániť a hovoríme im, aby neposkytovali rozhovory pred kamerou,“ vraví Mária Anyalaiová.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihu:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:43) Ako deti vnímajú traumatické udalosti

(00:11:51) O intervencii na škole po útoku

(00:19:22) Ako informovať o tragických udalostiach

(00:23:44) Ako sa vyrovnať s meniacim sa svetom

(00:29:56) Ako sa môžeme stabilizovať

(00:39:02) Čo zhoršuje náš psychický stav

(00:41:20) Ako sa s deťmi rozprávať o tragédiách

(00:49:35) Ako budovať odolnosť voči krízam

(00:57:34) Na aké inštitúcie sa dá obrátiť

(01:07:20) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Psychoterapia pomohla (a pomáha) mnohým ľuďom cítiť sa v živote lepšie. Ak funguje, zlepšuje naše prežívanie, pohľad na seba, ale aj vzťahy s inými ľuďmi.

Aj ona však má svoje limity. Napríklad preto, že terapeuti a terapeutky sú tiež ľudia. Majú svoje citlivé miesta, svoj pohľad na svet a na to, čo je správne.A všetky tieto veci sa v rôznych podobách prejavujú aj v psychoterapii.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychoterapeutom, supervízorom a lektorom Vladimírom Hambálkom o limitoch psychoterapie. Vlado sa venuje vzdelávaniu pomáhajúcich profesií cez organizáciu Coachingplus a ako supervízor pomáha psychoterapeutom a ďalším odborníkom reflektovať si svoju prácu, svoje prežívanie.

“Výskumy jasne ukázali, že keď [s klientom] nemáme zhodu v tom, prečo sme tu, na čom spolu pracujeme a ako spolupracujeme, tak je efektivita tejto starostlivosti či liečby nízka,“ vraví v podcaste. Takže terapeuti potrebujú s klientmi či pacientmi viesť dialóg aj o tom, ako budú spolu v tomto vzťahu [fungovať]. Preto musia zvládnuť aj reakcie svojho klienta či pacienta.“

Rozprávajú sa aj o tom, ako do terapie vstupujú hodnotové témy, napríklad feminizmus, rešpekt ku queer ľuďom či pohľad na tému odpúšťania. Vlado priblíži, ako postoje psychoterapeutov a psychoterapeutiek ovplyvňujú ich prácu.

„Psychoterapia nie je bez ideológie. A reflexia ideológie je preto veľmi dôležitá, pretože keď ju nereflektujeme, tak nevieme, prečo máme nejaký názor. A my musíme mať názor jasne sformulovaný, aby sme vedeli, prečo ho vlastne máme.“

Hosť odporučil knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod  

(00:02:10) O zrelosti psychoterapeutov  

(00:18:47) O ideológiách v terapii  

(00:30:32) O odpustení  

(00:34:11) O sebapoznaní terapeutov  

(00:39:48) O sebaskúsenosti a supervízii  

(01:02:14) Záver  

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

“Bola som prekvapená, v akej miere sa veci z nej vyskytujú aj v životoch iných ľudí,” vraví spisovateľka Ivana Gibová o svojej najnovšej knihe Babička, za ktorú dostala už dve prestížne ceny.

Je o vzťahoch v rodine, alkoholizme, traumách, starobe, ale aj o témach, ako je priateľstvo, či starostlivosť o druhých. V centre pozornosti je rozprávačka Magda, ktorá vyrástla na sídlisku na východe Slovenska.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Ivanou o procese písania tejto knihy. 

“Keď ideme v umení na dreň, máme schopnosť rozrušovať," vraví Ivana v podcaste. "A myslím si, že keď k tomu ako tvorkyňa nepristupuješ tak, že sa do toho vkladáš - a si aj reálne otvorená - tak sa to ľudí až tak nedotkne.”

Rozprávajú sa teda aj o autorkinom živote. Ivane v dospelosti diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti a medzičasom má viacero skúseností s odbornou podporou, ktorá jej veľmi pomohla.

“Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné. Že všetko prežívam veľmi intenzívne a moja emocionalita - hoci som to vtedy ešte nevedela takto pomenovať - je iná. A bola veľmi znepokojená a frustrovaná tým, že to neviem vysvetliť druhým.”

Ivana približuje, čo vie o sebe dnes - aj vďaka odbornej pomoci a čo všetko pre seba spravila, aby sa cítila dobre.

V rozhovore zaznie aj téma samovražedných predstáv, preto ak máte vy alebo váš blízky myšlienky na ukončenie života, je dôležité vyhľadať pomoc. Môžete zavolať aj na nonstop linku Nezábudka 0800 800 566 a v akútnej situácii kontaktujte telefonickú linku 155.

Hostka odporučila knihu:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod  

(00:01:56) O knihe Babička  

(00:21:14) O rodine  

(00:31:23) O hraničnej poruche osobnosti  

(00:52:55) O závislosti na alkohole  

(01:08:44) O reakciách blízkych a otvorenosti v písaní  

(01:15:52) O štúdiu a tvorbe  

(01:31:49) Záver  

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zrejme ste v médiách zachytili znepokojivé prípady toho, ako si šla rómska rodina kúpiť dom v lokalite medzi Nerómami a ako sa títo vzbúrili - a zabránili rómskym rodinám nasťahovať sa medzi nich.

Jeden takýto prípad bol v Nižnej Myšli, kde obyvatelia spísali petíciuproti novým rómskym susedom a čosi podobné sa stalo v Gelnici.

Na Slovensku žije veľa Rómov a Rómok v takzvanej generačnej chudobe - máme tu okolo 300 chudobných rómskych osád.

Dostať sa z generačnej chudoby je ťažké a je preto smutné sledovať, že keď sa to niekomu podarí a zarobí si na dom, stredná vrstva sa mu postaví na odpor.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva o obavách a predsudkoch voči Rómkam a Rómom s lektorkou občianskeho združena Cesta Von Janou Kováčikovou Klárovou.

Janka je Nerómka a venuje zlepšovaniu vzťahov medzi ľuďmi z rómskej a nerómskej komunity v obci Zborov, kam sa presťahovala z Bratislavy.

V Zborove má na starosti program Napredovanie, ktorého cieľom je pomôcť ľuďom z chudobnej rómskej komunity nabrať sebavedomie a zorientovať sa v spoločnosti, ktorá veľmi často nerozumie ich situácii a ich potrebám.

S Barborou rozoberú dôvody, pre ktoré sa ľuďom žijúcim v relatívnom dostatku môže zdať správanie chudobných ľudí niekedy čudné. A rozoberú aj, ako sa dá prekonať strach a rozdiely medzi ľuďmi.

Hostka odporučila knihu:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod  

(02:16) O živote v Zborove  

(15:56) O programe Napredovanie  

(27:38) O nepísaných pravidlách spoločenských tried  

(39:58) O chuti pracovať  

(50:29) O výsledkoch vzdelávania  

(59:19) Záver  

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Polarizovaná spoločnosť je zraniteľná - má problém posúvať sa vpred, hľadať spoločné riešenia a prijímať rozhodnutia, ktoré majú širokú podporu a okrem toho v nej stúpa aj riziko násilia.

Najväčšiu časť zodpovednosti za polarizáciu majú politici a političky no popri nich dnes už aj vlastníci sociálnych sietí, ktorí zarábajú na virálnom obsahu.

Zároveň však platí, že verejnosť nie je bezmocná: tak ako inštitúcie vplývajú na nás, aj my ľudia vplývame na ne.

Čo pomáha, ak žijeme v rozdelenej spoločnosti? A čo naopak poškodzuje našu schopnosť rozumieť si navzájom a zvyšovať dôveru medzi ľuďmi?

V podcaste Ľudskosť sa Barbora Mareková sa rozpráva so sociologičkou Zuzanou Fialovou o tom, ako vzniká polarizácia a čo môžu robiť ľudia bez politickej funkcie, ktorým záleží na vzťahoch s ľuďmi, ktorí vnímajú veci inak.

"Ukazuje sa napríklad, že fact checkingové aktivity nie sú veľmi účinné," vraví Zuzana v podcaste, "pretože ich cieľom je racionálna argumentácia a vyvracanie hoaxov. A kým nebudeme brať vážne aj emócie - aj tie svoje, ale aj emócie druhých ľudí, tak sa veľmi neposunieme - ani v riešeniach problémov a ani v kvalite vzťahov."

Zuzana sa ako sociologička venuje témam okolo ľudských práv a práv menšín. V minulosti reprezentovala Slovensko na misii NATO v Afganistane. Stála pri zrode agentúry FOCUS, pôsobila v občianskych združeniach Via Iuris, Človek v ohrození, a v organizácii PDCS robila školiteľku v oblasti hodnotových konfliktov.

Je autorkou knižky s názvom Počúvajme sa, v ktorej načrtla spôsoby, ako viesť dialóg v hodnotových témach, ktoré vnímame citlivo.

"Keď si tu budeme opakovať, že sme neschopní a že to táto krajina nikam nedotiahne, je to samospĺňajúca sa prognóza," vraví v podcaste a vysvetľuje aj, čo je podľa nej lepší prístup.

A Barbora sa jej pýta aj na to, či je polarizácia vždy len zlá vec, alebo je niekedy aj znakom zmysluplného a legitímneho zápasu za hodnoty, ktoré sú v demokracii dôležité.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihu:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod  

(00:01:47) Sme polarizovaná spoločnosť?  

(00:21:00) Ako sa brániť voči strachu  

(00:30:20) Polarizácia vs. fragmentácia  

(00:37:25) Prečo je dôležité počúvanie  

(00:52:57) Je možné zmeniť niekoho názor?  

(01:06:46) Ako komunikovať v komunitách  

(01:13:56) Ako prispieť k skvalitneniu verejnej debaty  

(01:26:23) Záver  

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Uniklo nám veľa vecí. Všetkým vrátane mňa," vraví vojnový reportér Tomáš Forró v rozhovore o dianí v Ukrajine.

Čoskoro to budú tri roky, odkedy ruský režim vpálil na ukrajinské územie. Na začiatku to pre Ukrajinu vyzeralo nádejne, no dnes už veľmi nie.

Na čo sa potrebujeme pripravovať u nás, na Slovensku?

Tomáš Forró píše o konfliktoch z krízových oblastí po celom svete, za čo získal viacero českých a slovenských novinárskych cien. Do Ukrajiny chodí pravidelne a trávi tam čas v prítomnosti bežných ľudí, ale aj vojakov na fronte. Svoje zážitky zachytil v článkoch, najmä v denníku N a tiež v knihách s názvami Donbas a Spev sirén.

V tejto epizóde sa Barbora Mareková pýta, ako sa vlastne Tomáš stal vojnovým reportérom. Aké miesta navštívil, čo o nich napísal a čo vidí dnes, na cestách po Ukrajine.

"Ani po návrate z Ukrajiny nepovažujem problémy ľudí u nás za banálne," vraví v podcaste. "Nemám rád také to odpinkanie, že sú to 'problémy prvého sveta'. Na prvý pohľad môže znieť absurdne, keď u nás niekto rieši problémy svojich dospievajúcich detí a pritom v Ukrajine matka rieši, či jej pätnásťročný syn vôbec prežije. Ale každý máme svoj príbeh a kontext, v ktorom žijeme. A máme žiť najlepšie, ako vieme."

Tomáš upozorňuje, že Slovensko je jednou z dvoch krajín EÚ, ktoré sa zatiaľ nezačali seriózne pripravovať na možný útok z východu. Priblíži nám, čo robia vlády v Poľsku, Fínsku či Pobaltí. Ako o vojne hovoria tam a ako sa pokúšajú systematicky posilňovať psychologickú odolnosť svojho obyvateľstva.

Knihy spomenuté v podcaste:

Autor odporučil knihu:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:16) O nezávislej žurnalistike

(00:15:38) O Ukrajine

(00:40:09) O písaní kníh

(00:43:18) O fronte

(01:22:02) Ako sa pripraviť na vojnu

(01:32:44) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

V našej kultúre máme vo zvyku dávať si navzájom radu, aby sme sa nepretvarovali a boli vždy sami sebou.

Psychologické výskumy potvrdzujú, že keď môžeme byť autentickí, má to pozitívny vplyv na naše mentálne zdravie.

Lenže ako byť sám sebou? Sebaspoznávanie je celoživotná úloha a nesúvisí len s našim vnútrom, ale aj so vzťahmi, v ktorých žijeme. Práve od nich závisí, ktoré časti svojho ja dokážeme slobodne prejaviť a rozvíjať.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Liberty Blake Simon - aktivistkou, publicistkou, spíkerkou, modelkoua zároveň ženou, ktorá má skúsenosť s tranzíciou. Liberty spolupracuje aj s Ligou za duševné zdravie ako takzvaná peer konzultantka.

"Milujem svoje telo. Veľa sme si toho spolu prešli," vraví Liberty v podcaste.

Barbora sa jej pýta na univerzitné štúdium v Holandsku a na vzťahy, vďaka ktorým spoznala transrodovú časť svojej identity a Liberty hovorí, aké to pre ňu bolo po návrate na Slovensko.

Preberú spolu, čo je to ženskosť - a potom aj, čo všetko musia ženy robiť preto, aby mali dobré pracovné príležitosti a aby ich spoločnosť brala vážne.

Hostka odporučila knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:04) O zahraničí a ballroome

(00:18:04) O tranzícii

(00:40:00) O rodine

(00:46:29) O handrách a o mejkape

(00:57:33) O iných identitách

(01:05:10) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Vo filme Rok vdovy hrá svokru, ktorá sa po smrti syna pokúša nasťahovať k sebe domov nevestu a vnučku, no ich krátky pokus žiť v trojici pod jednou strechou narazí na rozdielne očakávania a predstavy o tom, ako to má celé vyzerať.

Zuzana Kronerová je divadelná a filmová herečka a bývalá pedagogička na VŠMU. Pochádza z hereckej rodiny, jej otec bol obľúbený a uznávaný herec Jozef Kroner a herectvu sa venovala aj jej matka Terézie Hurbanová-Kronerová.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o jej aktuálnej filmovej tvorbe a aj o osobnom živote herečky.

"Otec mi poradil, že nemusím byť najkrajšia a ani najlepšia. Stačí byť len takou šťukou v rybníku, čo kde-tu rozčerí vodu," vraví v podcaste.

Približuje, ako prežívala otcov odchod. A hovorí aj o tom, ako vníma tému kritiky v blízkych vzťahoch - a ako ju dávkuje v spolupráci s mladými ľuďmi.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:49) O filme Rok vdovy

(00:29:46) O herectve

(00:41:11) O vzťahu s otcom

(01:00:30) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

"Pozorujem, že tunajším zamestnancom akoby chýbala túžba mať sa lepšie. A absentuje tu aj snaha zabojovať," vraví prezidentka KOZ Monika Uhlerová v podcaste Ľudskosť. "Žiadne zlepšenie však nepríde len tak," dodáva.

Potrebujeme v dnešnom svete odbory? Monika Uhlerová si myslí, že áno - a rovnaký názor má aj vedenie Európskej únie, ktoré zaviazalo členské štáty k tomu, aby zvýšili pokrytie zamestnancov a zamestnankýň kolektívnymi zmluvami nad úroveň 80 percent.

Na Slovensku je dnes toto pokrytie na úrovni 25 percent, čo znamená, že organizovanosť ľudí je u nás veľmi nízka.

Aké to má následky?

V tejto epizóde sa Barbora Mareková rozpráva s Monikou Uhlerovou o histórii kolektívneho vyjednávania a tom, ako v minulosti ľudia zistili, že keď chcú niečo dosiahnuť, musia sa spájať a niekedy aj štrajkovať.

Preberú súčasné dianie na trhu práce - napríklad to, ako vysoký podiel fiktívnych živnostníkov na pracovisku ovplyvňuje možnosť zabojovať za svoje podmienky.

"Čím je ich podiel na pracovisku vyšší v porovnaní s ľuďmi pracujúcimi na pracovnú zmluvu, tým nižšia je miera angažovanosti pracovnej sily, nižšia šanca na kolektívnu akciu aj na štrajk," vraví Uhlerová.

A rozoberú aj budúcnosť práce a to, či majú odbory miesto v dnešnom svete - teda v dobe digitálnych technológií a globalizovaných ekonomík.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:02) O vstupe do odborov

(00:10:33) O histórií odborov

(00:22:41) Odbory dnes

(00:57:40) O výhradách voči odborom

(01:33:08) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Tento týždeň Barbora Mareková pokračuje v rozhovore s lekárkou Veronikou Koreňovou, ktorá vyštudovala medicínu v Bratislave a potom sa presťahovala do Nemecka, kde žije spolu s manželom a troma deťmi.

V predošlej epizóde Veronika priblížila, prečo sa rozhodla odísť zo Slovenska, ako sa zabehla v nemeckom zdravotníctve a ako tam vyzerá práca kardiologičky a internistky. Priblížila tiež, ako v Nemecku vyzerala popôrodná starostlivosť po tom, čo sa jej narodili deti, a tiež rodičovská dovolenka, o ktorú sa delila s manželom.

Tento týždeň sa Barbora pýta, aké to je byť v západnej Európe imigrantkou z východnej Európy. Ako v Nemecku fungujú inštitúcie a ako si Veronika našla svoje miesto v novej kultúre.

„Páči sa mi, že Nemecko je sociálny štát. Tie sociálne záruky tu cítim úplne všade – od zdravotného zabezpečenia cez materské dávky až po sociálne služby a možnosti športového vyžitia,“ vraví v podcaste.

Odpovedá aj na to, ako po 17 rokoch života v zahraničí vníma svoju identitu. Či sa jej podarilo usadiť sa a cítiť sa v Nemecku ako doma – a ako často dnes cestuje na Slovensko.

A hovorí aj o tom, za ktorú krajinu dnes cíti väčšiu zodpovednosť.

Hostka odporučila:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(01:14) O identite

(11:17) O nemeckom školstve

(19:22) O pozitívach života v Nemecku

(28:11) Čo je v Nemecku náročné

(41:08) O východnom a západnom Nemecku

(44:31) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Ako sa žije slovenskej lekárke v Nemecku?

Veronika Koreňová vyštudovala medicínu v Bratislave a potom sa presťahovala do Nemecka, kde žije posledných 17 rokov spolu s manželom Tomášom. Bývajú pri Augsburgu, Veronika pracuje v ambulancii, no v minulosti pracovala aj v rôznych nemocniciach ako kardiologička a internistka.

Barbora Mareková sa pýta, ako sa Veronike pracuje v nemeckom zdravotníctve a či sa jej podarilo zapustiť korene v novej kultúre.

"V Nemecku majú veľký poriadok v pracovných časoch, nie je tam žiadna ilegálna nadpráca a žiadne nadčasy," vraví v podcaste. "Keď nemocnica nemá vykryté hodiny, objedná si takzvaných honorárnych lekárov, čo je dočasný personál zvonka."

Koreňovcom sa neskôr narodili tri deti. Veronika približuje, ako v Nemecku vyzerala popôrodná starostlivosť hradená štátom a potom aj rodičovská dovolenka, ktorú mohla po narodení dvojčiat mať naraz s manželom.

"Po pôrode som mala nárok aj na babicu, ktorá chodila k nám domov a pomáhala nám s bábätkom. Za jej služby sme nemuseli nič platiť."

Hovorí o fungovaní tamojších škôlok a škôl, ale aj o tom, ako je na tom dnes po sedemnástich rokoch života v novej krajine z hľadiska kamarátstiev a vzťahov so širšou rodinou, ktorá zostala na Slovensku.

Hostka odporučila knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:57) O odchode do Nemecka

(00:15:40) O práci lekárky v Nemecku

(00:37:00) O vzťahoch na pracovisku

(00:42:32) O založení rodiny

(00:56:16) O smrti otca

(01:03:24) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Peter Jozefík pôsobí v zdravotníckej sfére a je tiež obľúbený influencer ktorý na Instagrame povzbudzuje mladých ľudí, aby sa zaujímali o verejné dianie, o svoje okolie a rád zdieľa aj videá a fotky zo zaujímavých miest či odporúčania na knihy.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa však otvorí v inej téme: rozpráva o svojom detstve.

Petra ako dvanásťročného sociálka odviezla do detského domova po tom, čo sa jeho rodina nebola schopná oňho postarať.

"Rodičia sa rozviedli, takže otec bol preč a mama mala psychiatrické ochorenie, pre ktoré nevedela situáciu doma zvládnuť,” hovorí v podcaste.

“Prvýkrát odišla z domu, keď som mal osem rokov a moja sestra trinásť. Mama odišla z ničoho nič, asi tri dni sme so sestrou nevedeli, čo s ňou je a potom sme zistili, že je hospitalizovaná na psychiatrii, takže sme zostali sami. Chodili sme normálne do školy, starí rodičia nám niekedy priniesli nejaké potraviny, ale inak sme sa o seba starali sami. A táto situácia sa potom opakovala viackrát.”

Peter rozpráva, aké boli preňho prvé dni v detskom domove a potom aj roky, ktoré v ňom prežil. Vysvetľuje, ako sa ho dotklo oddelenie od sestry, ktorú úrady poslali do iného zariadenia a nemali spolu istý čas žiadny kontakt.

Barbora Mareková sa ho pýta, čo všetko vidí a cíti teraz spätne, keď už je dospelý a má od tejto skúsenosti odstup. Rozprávajú sa aj o tom, vďaka čomu sa mu - aj napriek ťažkým zážitkom z detstva - nakoniec tak dobre darí.

Hosť odporučil knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:16) Ako vyzerá Peťov život dnes

(00:05:18) V akej rodine vyrástol

(00:14:34) Aké boli prvé dni v detskom domove

(00:38:17) Ako si túto skúsenosť Peťo zreflektoval

(01:09:14) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

V predvianočnej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s moderátorkou Adelou Vinczeovou o tom, ako vníma šoubiznis.

Adela približuje, ako dospela k rozhodnutiu, že tento rok nebude v porote Let’s Dance, a aké má toto rozhodnutie pre ňu následky. No rozprávajú sa aj o tom, ako sa menil šoubiznis počas Adelinho pôsobenia v ňom.

Barbora sa pýta, ako Adela vníma posuny v nárokoch na humor. A či by sa tímy tvoriace zábavné programy v televízii mali zamýšľať nad perspektívami rôznych skupín ľudí, ktoré ich pozerajú.

Rozoberú aj niektoré rodičovské a vzťahové témy – napríklad aké spomienky z detstva Adele pootvárala starostlivosť o malého syna a či vo svojom dospelom partnerskom vzťahu zažila aj nejakú korektívnu skúsenosť.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihy:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:34) O odchode z Markízy

(00:12:43) O zmenách v showbiznise

(00:25:04) O dnešnom humore

(00:28:44) O rodine

(00:55:00) O voľbe projektov

(01:09:58) O zárobkoch z Instagramu

(01:19:49) O ubytovaní ľudí bez domova

(01:24:46) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Od pouličného sexbiznisu cez masážne salóny až po online sexuálne služby - v súčasnom nastavení sveta to funguje tak, že niektorí ľudia predávajú sex a niektorí si ho kupujú.

Ako sa má k tomuto obchodu postaviť demokratický štát?

Je pravda, že v sexbiznise ide o zneužívanie žien v slabej finančnej a sociálnej situácii a naopak zneužívanie moci zo strany mužov, ktorí majú peniaze? Ako má štát rešpektovať právo ľudí viesť svoj život podľa svojich predstáv, ale zároveň posilňovať postavenie ľudí tak, aby nerobili niečo, čo nechcú?

V tejto epizóde sa Barbora Mareková rozpráva s riaditeľkou občianskeho združenia Odyseus Dominikou Jašekovou.

Dominika je psychologička a terénna pracovníčka a so svojím tímom sa venuje skvalitňovaniu života ľudí z ohrozených komunít.

Barbora sa pýta, či je správne, a nápomocné, považovať dobrovoľné poskytovanie sexuálnych služieb za prácu. Dominika približuje, ako by vyzerala podpora žien v sexbiznise, ktorá by bola postavená na aktuálnom vedeckom poznaní a rešpektovala by ľudské práva a ľudskú dôstojnosť.

Preberú aj, čo skúsili v téme sexbiznisu spraviť rôzne vlády v zahraničí - a ako to dopadlo.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihu:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:09) O sexbiznise

(00:18:03) Čo vieme o ženách v sexbiznise?

(00:25:51) Je sexbiznis práca?

(00:32:32) Čo robí OZ Odyseus

(00:40:05) Sexbiznis a rodičovstvo

(00:46:25) Čo je úlohou štátu

(00:52:39) Ako možno právne upraviť sexworking

(01:05:25) Aké slová používať

(01:07:35) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

V inscenácii divadla NUDE stvárňuje postavu anglickej sufražetky Emily Davidson, ktorá pred vyše sto rokmi bojovala za volebné právo žien, no potom tragicky zomrela pod kopytami koňa. Lýdia Ondrušová je herečka a tiež spoluzakladateľka divadla NUDE, no okrem toho aj píše, tvorí podcast a obsah na sociálne siete.

V tejto epizóde Ľudskosti sa s ňou Barbora Mareková rozpráva nielen o divadle, ale aj o písaní stĺpčekov, v ktorých Lýdia zachytáva svoj život.

Lýdia približuje, aké to je byť po rozvode opäť single a aké má skúsenosti so zoznamovaním sa cez appku Tinder. Hovorí aj o tom, čo jej dala terapia, ako si vďaka nej zreflektovala svoje detstvo, vzťahy aj súčasný život.

“Aj v divadle NUDE vždy rozoberáme to, čo nám prináša život. Keď nás trápili napríklad peniaze, vzniklo Brutto - o tom, aké sú peniaze tabu. Bola tam taká myšlienka, že viem o svojej najlepšej kamarátke, kedy mala naposledy sex, ale neviem, koľko zarába.”

Peniaze teda s Barborou prediskutujú aj v dnešnom podcaste. A okrem nich aj to, ako rozpoznať dobré priateľstvo a prečo v ňom niekedy môžu vzniknúť pauzy.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihu:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:41) O inscenácii EMILY

(00:16:01) O divadle NUDE

(00:26:34) O Michalovciach a rodine

(00:36:30) O plači

(00:46:37) O vzťahoch

(01:08:10) O terapii

(01:15:00) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Aké to je veľmi chcieť deti, no nemôcť ich mať? Smútiť za touto stratou a popritom dostávať necitlivé otázky, hodnotenia a nevyžiadané rady od svojho okolia? A sledovať aj to, ako sa iným ľuďom naokolo rodia deti a rastú?

Podľa výskumných projekcií prežije svoj život bez detí 15 až 20 percent žien, ktoré sú aktuálne v reprodukčnom veku. Niektoré preto, že deti nechcú, ale mnohé preto, že im to z rôznych príčin nevyjde.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva o nedobrovoľnej bezdetnosti s dvoma hostkami - Luciou Husárovou a Katarínou Mikoczy.

Lucia a Katka sú obe psychologičky a s bezdetnosťou majú navyše aj osobnú skúsenosť. Založili spolu projekt Nevšedná, ktorého cieľom je umožniť nedobrovoľne bezdetným ženám deliť sa o svoje pocity a navzájom sa podporiť.

"Aj keď sa toto prirovnanie môže niekoho dotknúť, je to podľa mňa v niečom podobné, ako keď nám zomrie niekto, koho máme radi," vraví Lucka v podcaste. "A rozdiel je v tom, že keď niekto zomrie, je spoločnosťou akceptované, keď smútime. Cítime spoluúčasť okolia, ktoré je k voči nám chápavé, prívetivé, citlivé. No v prípade [nedobrovoľnej bezdetnosti] to často absentuje, takže sa môžeme sa cítiť veľmi osamelo."

Barbora sa pýta, ako obe vnímajú a prežívajú svoju bezdetnosť a ako sa ich pocity vyvíjali v čase. Hovoria aj o tom, ako ich obohatilo ich priateľstvo mimo práce a rozprávanie o svojich pocitoch.

Lucia vysvetľuje, ako vyzerá proces smútenia a postupného prijímania reality. A aké to je vidieť rásť deti svojej rodiny, kamarátok a blízkych.

"V našej spoločnosti sme sa naučili hovoriť o tehotenstve tak, akoby sa to dalo dosiahnuť vlastnými silami," vraví Lucia. "Hovoríme o tom tak, že sa treba snažiť, treba pre to robiť viac, a je to zrazu trocha taký výkon. A aj preto potom nasledujú pocity hanby a zlyhania."

Barbora sa pýta aj na to, čo máme robiť, ak sme teta, dedko, svokra či sestra bezdetnej ženy a máme potrebu zistiť, ako to s deťmi vlastne má. A či existuje aj nejaký dobrý spôsob, akým túto tému otvoriť.

Spomenuté v podcaste:

Hostky odporučila knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(01:58) O projekte Nevšedná

(08:50) Čo sú dôvody bezdetnosti?

(24:24) Ako prijať bezdetnosť

(33:30) Ako hovoriť o téme bezdetnosti?

(43:33) O sebahodnote a skupine Nevšedná

(52:30) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

V listoch svojho dedka objavila príbeh pratety, ktorá bola obeťou partnerského násilia a ktorej štát a ani rodina neboli schopní pomôcť.

Ivana už síce s pratetou nestihla mať bližší vzťah no napriek tomu cítila, že sa jej tento príbeh niečom dotýka. Vo výstave s názvom “Sama si za to môžeš!” ho poprepletala s príbehmi iných žien a rodín, ktoré nikdy nestretla. Umelecky stvárnila témy ako je alkoholizmus, traumy, či násilie v blízkych vzťahoch.

“Zistila som, že takúto ryhu na duši má mnoho ľudí z môjho okolia vo svojich rodinách,” vraví Ivana v podcaste, “a je to tabuizovaná téma, pričom by nemala byť.”

Barbora sa pýta, ako toto poznanie zmenilo jej pohľad na predkov. Čo je pre ňu dôležité v rodine, ktorú má dnes. A aj na to, ako môže verejnosť podporiť výtvarníčky a výtvarníkov.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(01:55) O násilí v rodine

(11:13) O výstave a tvorbe

(32:35) O feminizme

(35:51) O rodine

(41:53) O budúcnosti

(47:15) O iniciatíve otvorená kultúra

(49:52) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Čo je to liberalizmus? Ako tento ideologický prúd vznikol? A aké sú výzvy, ktorým čelí dnes?

Na výročie novembra 1989 sa Barbora Mareková rozpráva s filozofom a vysokoškolským pedagógom Matejom Cíbikom o jeho knihe Liberáli a tí druhí, ktorá onedlho vyjde vo svojom druhom, vylepšenom vydaní.

Matej pôsobí na Pardubickej univerzite, venuje sa etike a politickej filozofii, teóriám spravodlivosti či úlohe rovnosti v spoločnosti. Študoval na Karlovej univerzite v Prahe, na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a na London School of Economics.

V tejto epizóde Ľudskosti Matej približuje históriu liberalizmu - to, aké mal ciele v čase, keď vznikol a aká je jeho dnešná mainstreamová podoba. Hovorí aj o problémoch, na ktoré dnes v liberálnych demokraciách nemáme dobrú odpoveď.

“Moderní diktátori a autokrati medzičasom pochopili, že protesty vyzerajú možno zle, ale sú nejakým spôsobom dočasné a stačí ich teda vysedieť,” vraví v Matej v podcaste. “Takže keď je spoločnosť aspoň trocha polarizovaná, ľudia majú pocit, že ‘naši sedia doma, protestujú tí druhí a je to vlastne celé jedno’.”

Rozoberú aj tému rodiny, feminizmu, LGBTI+ ľudí a rozprávajú sa o vzťahu medzi slobodou a rovnosťou. Ako spolu súvisia? A prečo ich štát potrebuje riešiť?

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:45) Čo je to liberalizmus?

(00:12:37) Ako sa díva liberalizmus na rodinu?

(00:19:11) Je tolerancia súčasťou liberalizmu?

(00:22:49) História liberalizmu, jeho dnešné poňatie a prístup k rovnosti

(00:34:21) Je liberalizmus nekonkrétny?

(00:39:50) Ako John Rawls ovplyvnil uvažovanie o liberalizme

(00:45:42) Aký je vzťah liberalizmu k feminizmu?

(00:52:29) Je liberalizmus v kríze?

(00:55:22) Je Slovensko liberálna demokracia?

(00:58:47) Prečo vznikla kniha Liberáli a tí druhí

(01:08:50) Ako využívať v liberálnej demokracii expertnosť

(01:17:31) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Aké je to byť neverný alebo neverná? Ako sa cítime, ak sme podvedený alebo podvedená, a čo prežívame, keď sme niečím milencom či milenkou? Tento týždeň Barbora Mareková pokračuje v rozhovoreo nevere s dvojicou psychológov a párových terapeutov.

V predchádzajúcej epizóde spolu rozobrali dôvody, pre ktoré sú ľudia neverní a tiež to, aké podoby môže nevera mať. Dnes sa zas obujú do topánok všetkých ľudí v neverníckom trojuholníku.

Lenka aj Norbert sú klinickí psychológovia, psychoterapeuti a venujú sa aj párovej terapii. No a Lenka popritom tvorí aj podcast Prítomie, zameraný na zdieľanie príbehov a podporu vo vlastnom prežívaní.

"U neverného človeka sa dajú pozorovať dva fenomény: obrovská nerozhodnosť a tiež zaseknutie v tom, čo si má vybrať, ako sa rozhodnúť. Zvyčajne nechce o nič prísť, nechce stratiť ani jedno. A druhý rozmer je, že nechce ani nikomu ublížiť," vraví Lenka v podcaste.

"To, že sme spolu zostali 'kvôli deťom', je racionalizácia. A deti sú často použité ako zdôvodnenie inej, hlbšej motivácie," vraví Norbert.

Priblížia, prečo je neveru ťažké ukončiť a tiež to, za akých podmienok dokáže primárny vzťah neveru prekonať tak, aby sa v ňom obnovil pocit zmyslu, blízkosti a dôvery.

"My ľudia väčšinou preceňujeme svoju schopnosť ukončiť [paralelný] vzťah a vycúvať z neho," vraví Lenka. "V našej kultúre sa učíme, ako sa zoznamovať, ale neučíme sa, ako sa lúčiť," dodáva Norbert.

A hovoria aj o tom, ako je vo vzťahu možné nevere predchádzať.

Spomenuté v podcaste:

Hostia odporučili knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu.

Najnovšie vydanie newslettra: Ako vyzerá správna obeť? Drobná stará pani, ktorú prepadol veľký muž na drogách.

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(01:31) Čo prežívajú neverní ľudia?

(09:34) Aké je to byť podvedený/á

(14:16) Aký má nevera dopad na vzťah

(19:08) Aké je to byť v pozícii milenca/milenky

(26:58) Ako napraviť vzťah po nevere

(33:46) Na kom je zodpovednosť za obnovenie dôvery vo vzťahu

(45:34) Čo su znaky páru, ktorý je na ceste neveru zvládnuť

(48:49) Ako sa starať o vzťah

(55:47) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Téma nevery sa v nejakej podobe dotýka takmer každého. Možno s ňou máme osobnú skúsenosť a boli sme v pozícii neverného, nevernej, v pozícii podvedeného či podvedenej, a možno sme sa ocitli v roli niekoho milenca či milenky.

Nevera sa nás dotýka aj vtedy, ak sme vyrástli v domácnosti s neverným rodičom. Alebo ak pozorujeme rozpad vzťahu pre neveru vo svojom blízkom okolí. Alebo ak sme bútľavou vŕbou človeku, ktorý sa ocitol v neverníckom trojuholníku a nevie ako z neho von.

Prečo sú ľudia neverní? Aké majú očakávania od paralelných vzťahov a ako potom vyzerá realita?

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva o nevere s dvojicou odborníkov - Lenkou Pavukovou Rušarovou a Norbertom Uhnákom. Obaja sú klinickí psychológovia, psychoterapeuti a venujú sa aj párovej terapii a Lenka tvorí popri psychologickej praxi aj podcast Prítomie zameraný na zdieľanie príbehov a podporu vo vlastnom prežívaní.

„Stretávam sa napríklad s tým, že ľudia objavia prostredníctvom nevery akúsi svoju romantickú stránku, ktorej dovtedy venovali vo svojom živote málo pozornosti,“ vraví Norbert v podcaste. „A pravda je, že v našej kultúre sa ľudia po tejto stránke ani veľmi nekultivujú.“

„Časť ľudí si myslí, že vo vzťahu, kde cítia bezpečie, pokoj, lásku a starostlivosť, nemôžu zároveň cítiť a budovať dobrodružstvo, riziko, túžbu, vzdialenosť, a novosť,“ vraví Lenka. „A jasné, že sa o to treba aj trocha snažiť a robiť to zámerne, ale možné to je. Ľudia si však často myslia, že zo vzťahu sa stratila iskra a už to tým pádom asi nie je ten pravý vzťah - berú to veľmi fatalisticky,“ dodáva.

Tému nevery rozoberieme v dvoch dieloch podcastu, v dnešnom prvom Lenka a Norbert vysvetlia, ako zvykne nevera začať a aké podoby môže mať, a o týždeň sa postavíme do topánok všetkých ľudí v neverníckom trojuholníku.

Porozprávajú aj o tom, za akých podmienok dokáže primárny vzťah neveru ustáť - tak, aby sa v ňom obnovil pocit zmyslu, dôvery a blízkosti. A ako je možné nevere predchádzať - ak vernosť považujeme za hodnotu, ktorá je pre nás dôležitá.

Spomenuté v podcaste:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(02:49) Je očakavanie vernosti samozrejmosťou?

(14:09) Prečo sa téma nevery dotýka každého z nás?

(19:05) Ako neveru vnímajú ženy a muži

(24:14) Prečo sú ľudia neverní?

(34:07) Je nevera dôsledkom nefunkčného primárneho vzťahu?

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Čím viac toho vieme o ľudskom vývine, tým jasnejšie sa ukazuje, ako dôležitá je v našich životoch základná škola a zážitky, ktoré si z nej odnášame.

Počas formatívnych rokov sa deti naučia veľmi veľa o sebe a o tom, ako fungujú vzťahy. Do ďalšieho života si potom odnesú určité presvedčenia napríklad o tom, či sú hodnotní ľudia, či sú v niečom zaujímaví, či niečo dokážu. Či môžu dôverovať iným, byť sami sebou, a požiadať o pomoc.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Dávidom Chmelárom. Dávid je sociálny pedagóg, pracuje v bežnej štátnej základnej škole v bratislavskom Novom Meste a jeho úlohou je zlepšovať atmosféru a vzťahy medzi ľuďmi v škole. Pôsobí zároveň v Centre prevencie a podpory, čo je verejná inštitúcia, ktorá poskytuje psychologickú podporu deťom na školách v spádovej oblasti a robí to aj cez poradenstvo a podporu pre učiteľov a rodičov.

Dávid v podcaste rozpráva, čo sa za roky práce s deťmi dozvedel o ich životoch.

"Veľa detí žije s len jedným rodičom alebo majú doma niečo narušené," vraví v podcaste. "Jedna mama mi volala, či by jej syn nemohol u mňa prespať, lebo jeho otec ho chce zabiť. Ďalší žiak mi povedal, že jeho mama odišla pred piatimi rokmi na Vianoce z domu a odvtedy ju nevidel, žije iba s otcom. Vidím tiež veľa sebapoškodzovania, porúch príjmu potravy, zlý sebaobraz, nízku sebaúctu."

Vysvetľuje, ako pracuje s deťmi v škole, ako ich vie podporiť a ako môže škola deťom pomôcť zlepšiť svoj sebaobraz a vzťahy s inými.

Hosť odporučil knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:01:45) Čo je úloha sociálneho pedagóga

(00:09:40) Čím si prechádzajú školopovinné deti

(00:16:18) Agresivita, osamelosť, sebapoškodzovanie a nízka sebahodnota z pohľadu sociálneho pedagóga

(00:28:45) O vietnamských, ukrajinských a rómskych deťoch

(00:40:22) Čo zažívajú deti v rodinách a aká je v tom úloha školy

(00:46:16) Sú dnešné deti precitlivé?

(00:51:34) O nízkoprahovosti

(00:57:03) Ako sa Dávid stal sociálnym pedagógom

(01:01:10) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Prečo sa niekedy cítime kompetentní a odvážni a inokedy zas malí a neschopní? A prečo v nás niektorí ľudia spúšťajú stres a v prítomnosti iných sa zas cítime pokojne?

Podľa terapeutického prístupu s názvom Internal Family Systems (IFS) človek nie je jednoliata osobnosť, ale súbor viacerých častí, ktoré sa podvedome aktivujú v závislosti od situácie v ktorej sme. Niektoré svoje časti dokážeme rozpoznať pomerne ľahko, ale sú aj také, ktoré sme v sebe hlboko pochovali, napríklad preto, že si so sebou nesú nevyliečené traumy.

Vytesňovanie týchto častí nám však v živote môže spôsobovať ťažkosti - či už v osobnom prežívaní alebo aj vo vzťahoch s inými.

Terapeuti, ktorí sa na človeka dívajú cez model IFS, pomáhajú klientom a klientkam spoznať svoje časti a naučiť sa s nimi pracovať tak, aby človek dokázal využívať zdravý potenciál každej jednej z nich.

Barbora Mareková sa v tejto epizóde Ľudskosti pozrela na systém IFS s terapeutom, psychotraumatológom Ivanom Vyskočilom. Ivan približuje, ako jednotlivé časti vznikajú, prečo sa medzi nimi objavuje napätie a ako prebieha terapia, ktorá im dáva priestor na sebavyjadrenie a uzdravenie.

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod

(00:02:24) Čo je to IFS

(00:12:17) Aké časti máme

(00:21:48) Aké sú vzťahy medzi našimi časťami

(00:30:10) O agresívnych častiach

(00:37:04) Ako sa pracuje s časťami v terapii a čo je to "Ja"

(00:47:25) Aké môže mať terapia s časťami výsledky

(00:55:57) V čom je ešte užitočný koncept IFS

(01:00:44) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Čo môže firma spraviť preto, aby v nej ľudia chceli pracovať?

Nároky na pracovné prostredie sa menia a ľudí už nestačí motivovať iba peniazmi. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychológom, lektorom a podnikateľom Martinom Čajkom o tom, ako vytvoriť priaznivé pracovné prostredie, v ktorom ľudia dokážu spolupracovať a podať dobrý výkon.

Martin je spoluzakladateľom organizácie Otvorená hra, ktorá sprevádza majiteľov a majiteľky firiem, manažérov a manažérky a tiež celé tímy pri riešení rôznych druhov dilem a problémov na pracovisku.

„Firmy sa potrebujú pripraviť na to, že generácii Z (ľudia do približne 27 rokov) už nestačí hocičo,“ vraví Martin v podcaste. „Táto generácia vyrástla s internetom a nemá problém odísť z práce, ak im tam niečo nedáva zmysel. Takže teraz to už nepôjde len tak, že budeme ľudí vo firme držať strachom alebo ich budeme manipulovať a striedať cukor a bič. Firmy potrebujú vytvárať prostredie, ktoré je hodnotné, niekam smeruje a dáva ľuďom zmysel,“ dodáva.

Ako nás ovplyvňuje firemná kultúra? Patria do práce emócie? Ak áno, ako ich zmysluplne vyjadriť? Prečo sa v práci vyhýbame konfliktom a prečo radšej klebetíme v kuchynke? Ako vzniká medzi zamestnancami rivalita a v čom môže byť pre firmu kontraproduktívna? A prečo je dôležité, aby mala firma vyjasnené hodnoty a aby o nich vedel každý človek, ktorý v danej firme pracuje?

Vypočujte si podcast.

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(02:37) Aký sme, keď sme v práci

(10:05) Otvorenosť, autenticita a toxicita na pracovisku

(16:20) Ako vybudovať zdravú kultúru v práci z manažérskej pozície

(21:05) Ako pracuje Otvorená hra

(28:10) Prečo je pre firmu dôležité mať pomenované hodnoty

(36:21) O apriórnej dôvere

(48:24) Ako si nastaviť očakávania od zamestnania

(54:03) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Čo sa nám môže stať, keď sa ocitneme v núdzi a nemáme dobrú opornú sieť?

V roku 2012 začala novinárka Nataša Holinová sledovať prípad staršej ženy, ktorú za veľmi čudných okolností vykázali úrady preč z jej vlastného bytu. Zostala v ňom žiť jej dospelá ťažko chorá dcéra, ktorá bola odkázaná na matkinu starostlivosť. Úrady jej pridelili opatrovateľku a jej matke zabránili vstúpiť do bytu.

V investigatívnej sérii článkov začala Nataša Holinová postupne odhaľovať, že niekto sa týmto spôsobom pokúša ukradnúť starej panej byt. A že mu v tom zrejme asistujú úrady. O svojej investigatíve neskôr napísala knihu s názvom Prípad starej dámy.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková pýta Nataše nielen na samotný príbeh, ale aj na to, ako táto investigatíva ovplyvnila Natašin vlastný život.

Rozprávajú sa aj o tom, ako dôležité sú spoľahlivé verejné inštitúcie, ktoré zohľadňujú poznatky z oblasti ľudskej psychológie, a prečo potrebujeme dobre fungujúce médiá, ktoré vnímajú potreby nás všetkých.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(02:06) O knihe Prípad starej dámy

(44:29) Je žurnalistika pomáhajúca profesia?

(52:50) O živote v Rakúsku

(01:02:04) Je náročné publikovať o citlivých témach?

(01:08:21) O nádeji

(01:11:20) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Prečo majú ľudia radi psy? A čo nás oslovuje na mačkách, koňoch alebo papagájoch?

Vedkyne a vedci nazhromaždili množstvo poznatkov o benefitoch vzťahu človeka s domácimi zvieratami.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s psychiatrom, profesorom Jozefom Haštom o knihe Vzťahová väzba s domácimi zvieratami,ktorá približuje vplyv domácich zvierat na všetky typy ľudského zdravia.

Profesor Hašto vysvetlí, čo sa začne diať v našom tele a mozgu, keď sa dotýkame domácich zvierat ktoré majú srsť, alebo perie. Ako vplývajú zvieratá na deti, na ľudí ktorí si prechádzajú ťažkým obdobím, na staršie manželské páry ktorým z domu odišli deti, alebo na pacientov s psychickými ochoreniami.

Vysvetľuje aj, ako prítomnosť zvieraťa mení vzťahy medzi ľuďmi a atmosféru v miestnosti - v byte, alebo v školskej triede. Rozpráva o vlastnom psovi a o tom, ako jeho prítomnosť ovplyvnila pacientky a pacientov ktorých liečil. A povie aj, prečo niektorých ľudí láka vlastniť bojového psa, alebo terárium s pavúkom.

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod  

(02:06) Čo hovorí veda o vzťahoch ľudí a zvierat  

(11:08) Aká je história spolužitia zvierat s ľuďmi  

(22:06) Ako vplýva vzťah so zvieraťom na naše zdravie  

(38:27) V akých situáciách sa u nás vyplavuje oxytocín?  

(44:53) Podľa čoho si vybrať zviera?  

(48:45) Aké zvieratá mal MUDr. Hašto  

(52:01) Sú zvieratá vhodné aj do zdravotníckych zariadení?  

(53:32) Záver  

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Je v poriadku, ak má vysokoškolský pedagóg či pedagogička romantický vzťah so študentkou alebo študentom?

Na základnej a strednej škole by bol takýto vzťah jednoznačne problém – žiaci a žiačky ešte nie sú dospelí a učiteľ má zodpovednosť za to, aby si od detí a tínedžerov držal odstup.

Na univerzite sú však dospelí všetci. Stačí teda prítomnosť obojstranného súhlasu?

Oxfordská profesorka a filozofka Amia Srinivasan napísala o tejto téme esej s názvom On (Not) sleeping with your students (Prečo by sme nemali spať so svojím študentstvom), v ktorej prirovnáva vzťah medzi profesorom a študentkou ku vzťahu medzi psychoterapeutom a klientkou.

O tejto eseji, ale nielen o nej sa Barbora Mareková rozpráva s Veronikou Valkovičovou, ktorá sa výskumne, a neskôr aj poradensky, venovala téme sexuálneho obťažovania na vysokých školách.

Veronika je výskumníčka a pedagogička v oblasti verejných politík a sociálnych hnutí na Univerzite Komenského a v Slovenskej akadémii vied. Pôsobila aj na Fakulte sociálnych vied Univerzity v Antverpách. Tému sexuálneho obťažovania v akademickom prostredí a v zamestnaní skúmala v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny.

V podcaste priblíži, ako by na vysokých školách mala vyzerať prevencia obťažovania a tiež riešenie podnetov. Povie, ako sa díva na vzťahy medzi zamestnancami univerzity a študentstvom u nás na Slovensku a priblíži aj to, ako sa na tému sexuálneho obťažovania pozerajú rešpektované univerzity v zahraničí.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod  

(00:02:17) Je v školstve viac sexuálneho obťažovania?  

(00:10:02) Prečo obete nenahlasujú sexuálne zneužívanie  

(00:13:08) Aký dopad má sexuálne zneužívanie na prežívanie študentstva  

(00:17:33) Čo všetko je sexuálne obťažovanie  

(00:28:42) Čo je to inštitucionálna zrada?  

(00:30:39) V čom sa môžeme poučiť od zahraničia  

(00:33:56) Prečo je problematický vzťah profesor-študentka  

(00:50:41) Sú naše školy demokratické?  

(00:53:38) Porovnanie pohľadu študentky a pedagogičky  

(00:58:26) Príklady dobrej praxe  

(01:05:21) Záver  

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Časť ľudí žije s veľkým strachom z opustenia, veľmi zle prežívajú stres, majú ťažkosti vo vzťahoch a zlý sebaobraz. Svoje náročné prežívanie potom riešia napríklad alkoholom či sebapoškodzovaním.

V niektorých prípadoch môže ísť o takzvanú hraničnú poruchu osobnosti, s ktorou žijú asi tri percentá populácie. Jej prejavy začínajú byť zjavné typicky už v období dospievania. Ľudia s touto poruchou prežívajú svoje emócie veľmi intenzívne a je pre nich ťažké nájsť emocionálnu stabilitu.

Niektoré zo spomínaných symptómov sa môžu vyskytovať u výrazne väčšej skupiny ľudí, no ak s nimi dokážeme relatívne dobre žiť, odborníci hovoria o hraničných rysoch osobnosti - o hraničnej poruche hovoria, keď sú symptómy intenzívne a výrazne ovplyvňujú život človeka.

V tejto epizóde sa Barbora Mareková rozpráva so psychiatričkou a psychoterapeutkou Genovévou Almassy, ktorá sa venuje mladým ľuďom s duševnými ťažkosťami v špecializovanej ambulancii v Českej republike. Genovéva je tiež supervízorka, lektorka a je aktívna aj vo výskume.

Barbora sa jej pýta na to, ako vzniká hraničná porucha, ako sa prejavuje a aké terapie pri nej fungujú. Ako majú rodičia reagovať na to, keď spozorujú známky sebapoškodzovania u svojho dieťaťa. A pýta sa tiež, ako u dospievajúceho dieťaťa odlíšiť nebezpečné prepady nálad od štandardného prežívania, ktoré je kolísavé aj u bežnej tínedžerskej populácie.

Genovéva rozpráva aj o tom, ako sa postupne mení nazeranie odborníkov a odborníčok na osobnostné poruchy ako také.

Hostka odporučila knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00:00) Úvod  

(00:02:28) Čo je to hraničná porucha osobnosti  

(00:18:32) Čo prežívajú ľudia s HPO a ako vzniká  

(00:26:29) Ako odlíšiť HPO od puberty  

(00:41:30) Ako sa HPO mení v čase  

(00:45:59) Ako môže pri HPO pomôcť psychoterapia  

(00:55:38) Aké rôzne psychoterapeutické prístupy pomáhajú  

(01:08:19) Ako psychoedukovať blízke okolie  

(01:11:55) Čo všetko sa môže zlepšiť v živote človeka s HPO po terapii  

(01:14:14) O psychiatrickej praxi v Česku  

(01:18:03) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost

Rozchod je záťažová udalosť a môže ho sprevádzať celá škála pocitov - od hnevu a zúfalstva, cez smútok a strach až po pocity izolácie a osamelosti.

Čo prinášajú do terapie ľudia v čase rozchodov? Čo v tomto období cítia, ako sa správajú a za aké veci sa neskôr možno aj trocha hanbia? A ako ich vie podporiť terapeutka?

"Niekedy robíme po rozchode svojim bývalým scény," hovorí klinická psychologička a psychoterapeutka Petra Páneková, "vypisujeme im esemesky, niekedy aj v alkoholovom opojení, lebo vtedy strácame zábrany a máme potrebu ešte niečo napísať. Niekedy si pozeráme sociálne siete a ak príde do života bývalého nejaký nový partner, tak aj toho si vieme prelustrovať. A keď sa to deje, ja to ako terapeutka nehodnotím, ale skôr sa toho človeka spýtam, aká je motivácia na toto jeho správanie."

V tejto epizóde Ľudskosti Petra porozpráva o procese smútenia a o tom, prečo je po rozchode dôležitá emócia hnevu. Povie aj o tom, ako pomáha svojim klientom a klientkám nájsť pre seba podporu, aby rozchod zvládli a vedeli sa posunúť vpred.

Hostka odporučila knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod
(02:17) Čo sa nám deje počas rozchodu
(13:42) Prečo nevieme odísť z dysfunkčného vzťahu
(20:51) Selfcare, kamarátstvo, smútenie, ruminácia
(35:20) Ako pomáha po rozchode terapia
(38:54) Prečo sú niektoré rozchody náročnejšie ako iné
(48:42) Ako naložiť s časom bez vzťahu
(54:00) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu nasme.sk/extraludskost

Juraj Čokyna vyštudoval politológiu a stal sa novinárom. Časom sa však rozhodol, že chce na vlastnej koži spoznať, ako žijú ľudia, ktorých životná skúsenosť nemá vo verejnej debate priestor.

Cez program Teach for Slovakia, sa zamestnal ako učiteľ na základnej škole, ktorú navštevujú aj deti z vylúčených rómskych komunít. V podcaste Ľudskosť sa ho reportérka Barbora Mareková pýtala, ako sa cítil a čo zistil - o sebe, o deťoch a ich rodičoch, o učiteľoch a o celej našej spoločnosti.

Juraj rozpráva aj o svojej súčasnej práci vo výrobnom závode, kde spoznáva realitu ľudí, ktorí tvrdo pracujú no napriek tomu zarábajú málo a necítia spoločenské uznanie a rešpekt.

V podcaste rozoberú:

- aké to je, pracovať vo výrobe

- aké to je, byť učiteľ na základnej škole na východe Slovenska

- akým ťažkostiam čelia deti z vylúčených komunít

- prečo im školy v dnešnom nastavení nedokážu pomôcť

- prečo sa mnohé dievčatá stanú matkou už ako teenagerky

- čo sa musí zmeniť, aby deti mali šancu

- čo potrebujú učitelia, ak chcú deti niečo naučiť

- prečo si Juraj vyberá náročné a zle platené zamestnania

- koho sa oplatí podporiť ak chceme vidieť zmenu

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil:

Newsletter Barbory Marekovej:

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠

_

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu nasme.sk/extraludskost

V posledných rokoch stúpal počet otcov, ktorí u nás poberali materské, no muži, ktorí reálne prevezmú zodpovednosť za starostlivosť o deti, sú u nás stále výnimkou. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s otcom, ktorý je na rodičovskej, kým jeho manželka pracuje na plný úväzok.

Tomáš Benko opisuje, ako v minulosti s manželkou riešili problém s plodnosťou a prečo sa rozhodli pre adopciu. Hovorí, ako počas prípravy na adopciu reagovalo okolie na to, že dieťa bude rómskeho pôvodu. “V rámci predsudkov, ktoré v spoločnosti sú, odznela aj taká veta, že “dúfam, že nebude čierne”. Ale občianske združenie Návrat urobilo takú krásnu vec, že nás, aj s budúcimi starými rodičmi, zobrali na posedenie a tam sme si to vysvetlili. Padli tam aj slzy.” hovorí Tomáš.

Rozpráva aj o tom, ako vyzerali prvé dni s adoptovaným bábätkom a ako zvláda starostlivosť o dieťa v spoločnosti, kde túto zodpovednosť preberajú typicky ženy. “Stávajú sa nám také skôr humorné veci, že boli sme na plávaní, a boli tam matky a ja, takže inštruktorka nás oslovovala “maminy.” “

Hovorí aj o tom, ako vyzerajú jeho dni s malým synčekom, a na koho sa obracal ako rodič - začiatočník, keď sa potreboval o niečom poradiť. “Veľa vecí sa pre mňa zmenilo. Ja si myslím, že rodičovstvo je láska a trpezlivosť, s väčším dôrazom na tú trpezlivosť, lebo tá láska je prirodzenejšia.”

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil:

Newsletter Barbory Marekovej:

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠

_

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu nasme.sk/extraludskost

My ľudia máme prirodzenú túžbu ovplyvňovať to, čo sa deje okolo nás - a niekedy nás láka ovládať aj iných ľudí. Dôvodov je viacero, ale veľmi často to robíme preto, že cítime strach alebo diskomfort - a prostredníctvom manipulácie sa ho snažíme zbaviť.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Lenkou Uherovou o tom, aké techniky manipulácie existujú a prečo sú účinné. Hovorí aj, ako sa môžeme brániť, ak sme terčom manipulácie.

Rozoberú manipuláciu vo vzťahoch s blízkymi, a rozprávajú sa aj o nebezpečnej manipulácii, ktorej čelia ľudia v práci. “Treba si zmapovať, akú má ten druhý človek nado mnou moc,” vraví Lenka v podcaste. “Vie ma vyhodiť? Vie ma v niečom obmedziť? Niečo mi zabrániť alebo limitovať ma v nejakých mojich potrebách? Lebo náš strach môže niekedy zväčšiť ten pocit, že sme bezmocní - a ono to tak nemusí celkom byť.”

Lenka vysvetľuje, ako vieme pri odhaľovaní manipulácie využiť kontakt s vlastným telom. Vysvetlí, čo funguje a čomu sa radšej vyvarovať. A povie tiež, v akých situáciách je lepšie zapojiť do riešenia aj niekoho zvonka.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠

_

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

_

Kapitoly:

(00:00) Úvod
(01:37) Čomu sa Lenka venuje ako psychologička
(02:33) Čo je to manipulácia a prečo ju používame
(10:57) Ako manipulácia poškodzuje vzťahy
(16:58) O rôznych technikách manipulácie a ako sa im brániť
(41:41) Manipulácia v kontexte osobnostných porúch
(01:09:06) Ako vyzerá zdravá komunikácia bez manipulácie
(01:13:42) Záver

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu nasme.sk/extraludskost

V novej hre Slovenského národného divadla Deti hrá postavu matky, ktorá si myslí, že dospelému synovi pomáha, no v skutočnosti mu neustálym zasahovaním do života škodí.

V podcaste Ľudskosť herečka Kamila Magálová reflektuje nielen na túto postavu, ale aj na ďalšie, ktoré boli pre ňu dôležité. Hovorí o tom, ako sa zvykne cítiť počas príprav na premiéry a prečo máva až do poslednej chvíle pochybnosti o svojom výkone.

Barbora Mareková sa jej pýta aj na dôležité chvíle v jej vlastnom živote a na veci, ktoré ju formovali. Kamila rozpráva o svojom detstve, o tom, ako otec opustil rodinu a ako sa tento zážitok podpísal na zdraví jej matky.

Hovorí aj o dospievaní a vzťahu s babkou, ktorá ju, aj s bratom, vychovávala. Reflektuje, ako zážitky z detstva ovplyvnili jej postoje s ktorými šla neskôr do svojho partnerského vzťahu. Rozprávajú sa aj o pôrodoch, o materstve, o dlhom živote a zmenách, ktoré prináša.

A Kamila hovorí aj o tom, čo jej robí radosť a čo robí pre to, aby bola v živote spokojná.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠

_

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

_

Kapitoly:

(00:00) Úvod
(01:58) Kamila hovorí o hre Deti v SND
(14:41) O práci herečky
(21:19) O živote po 70-tke
(29:16) Ako Kamila prežívala pôrody a materstvo
(33:35) Kamila hovorí o detstve a náhlom odchode otca
(41:27) O smrti otca a jej pohľade na smrť
(46:44) O partnerskom vzťahu a o rozvode
(54:05) O mentálnom zdraví, sebasúcite a súcite k iným
(01:08:35) Záver

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu nasme.sk/extraludskost

Alkoholizmus je ochorenie, ktoré ovplyvňuje život celej rodiny. Najviac zo všetkých ním však trpia deti, ktoré sú na dospelých odkázané vo všetkých svojich potrebách: fyzických aj emocionálnych.

Detstvo v tomto type dysfunkcie je u nás pomerne bežná skúsenosť. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je od alkoholu závislých približne 5,5 % ľudí - a ak k nim pridáme aj ľudí, ktorí majú problém s nadmerným pitím, je to až 10 % populácie staršej ako 15 rokov.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s pani Annou, ktorá je členkou 12 krokového programu Dospelé deti alkoholikov a detí z dysfunkčných rodín.

Anna vyrástla so štyrmi súrodencami v rodine, kde otec pil a mama skúšala jeho správanie skrývať a manažovať. Na deti tým pádom nezostávala primeraná energia a ani peniaze.

“To že bol otec alkoholik spôsobovalo, že sme boli neustále v strehu,” hovorí Anna v podcaste. “Celú dobu bolo v rodine napätie, lebo sa stále očakávalo, kedy otec príde a v akom stave príde.”

Zanedbávanie potrieb detí je typickým príznakom rodín, kde rodič trpí závislosťou od alkoholu.

Dnes je Anna už sama matkou dvoch dospelých detí, takže rozpráva aj o tom, ako jej život pokračoval po odchode z rodiny, v ktorej vyrástla. Hovorí, ako zvládla svoje štúdium a svoju prácu, aké mala v dospelosti partnerské vzťahy, a ako sa vyvíjal jej vzťah s jej deťmi.

Porozprávala aj o skupine, v ktorej stretáva a uzdravuje spolu s ďalšími ľuďmi, ktorí v detstve prežili čosi podobné.

Spomenuté v podcaste:

- I'm Glad My Mom Died (Jennette McCurdy)

- Dospelé deti alkoholikov a detí z dysfunkčných rodín(12 krokový program - svojpomocné skupiny)

Hostka odporučila knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠

_

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

_

Kapitoly:

(00:00) Úvod
(01:46) O skupine Dospelé deti alkoholikov a o pani Anne
(06:49) Detstvo v domácnosti s alkoholikom
(40:58) Kedy začala vnímať problémy, ktoré si odniesla
(49:22) Aké problémy sa prejavili u nej, ako vyzeralo liečenie
(01:09:28) Ako vníma Anna tému odpustenia rodičom
(01:17:48) Záver

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu nasme.sk/extraludskost

Vedecké skúmanie už veľakrát preukázalo, že keď sme chorí, potrebujeme zažívať pocit bezpečia a podporu zo strany blízkych. Ak ich máme, pozitívne to ovplyvňuje proces nášho uzdravenia.

"Rodič nie je návšteva," vraví detská onkologička Alexandra Kolenová, ktorá je prednostkou Kliniky detskej hematológie a onkológie Národného ústavu detských chorôb v Bratislave.

Každé dieťa, ktoré sa lieči v nemocnici, potrebuje mať pri sebe svojich blízkych - a tí musia fyzicky niekde byť a mať kde spať - čo v mnohých nemocniciach na Slovensku, ani napriek jasným vedeckým záverom, stále nie je zabezpečené.

V roku 2015 založil tím prednostky Kolenovej v spolupráci s rodičmi detských pacientok a pacientov občianske združenie, ktoré vyzbieralo peniaze na postupnú modernizáciu kliniky, kde sa liečia deti s onkologickými ochoreniami.

V tejto epizóde Ľudskosti sa jej Barbora Mareková pýta, čo sa naučila počas svojich pracovných a výskumných pobytov v zahraničných nemocniciach vo Viedni a v americkom Denveri. Pýta sa jej, ako tam vyzerali vizity, ako sa zdravotnícky personál rozpráva s rodičmi a ako hovorí o ťažkých veciach s deťmi.

Alexandra rozpráva aj o svojom osobnom živote. Napríklad o tom, ako ju v detskom veku ovplyvnila smrť otca, prečo si vybrala štúdium medicíny a ako sa dostala k detskej onkológii.

S manželom, ktorý je umelec, má Alexandra tri deti. Barbora sa pýta, ako vyzerá ich rodinný život a ako Alexandra manažuje svoje obavy o zdravie svojich detí, keď denne v práci vidí, čo všetko sa im môže stať. A pýta sa aj na to, ako jej pomohla psychoterapia, a ktoré náhľady a zážitky z nej využíva vo svojej práci s deťmi a ich rodinami.

Hostka odporučila knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(02:13) O klinike detskej hematológie a onkológie

(20:41) O študijnom pobyte v USA

(38:42) O psychoterapii a starostlivosti o seba

(46:41) O materstve

(53:46) Odporúčania pre mladé lekárky

(56:17) O ďalších plánoch

(59:15) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu nasme.sk/extraludskost

Naša spoločnosť si v poslednom vyše polstoročí prešla revolučnou zmenou v oblasti práce. Ženy sa postupne presunuli z domácností do platenej práce a začali robiť aj povolania, ktoré v minulosti robili len muži.

Naše deti a domácnosti však nikam nezmizli a postarať sa o ne treba aj dnes, keď sú muži aj ženy v platenej práci.

Rodiny na Slovensku riešia svoju situáciu rôzne, ale v priemere toho robia ženy v domácnosti a v starostlivosti o deti stále viac ako muži aj vtedy, keď pracujú mimo domácnosti rovnako. A časť párov rieši svoju situáciu najatím si pracovníčky, ktorej za upratovanie, či starostlivosť o deti platí.

V zahraničí robia takúto platenú prácu najmä migrantky z iných krajín, no u nás na Slovensku je to inak: do domácností chodia pracovať najmä lokálne ženy – študentky a dôchodkyne. A hoci ide o platenú prácu, robia ju znova len ženy.

Prečo je to tak?

Zuzana Sekeráková Búriková je sociálna antropologička pôsobí na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied a napísala knihu s názvom Panie k deťom a na upratovanie – kde zhrnula svoj výskum o podobách platenej práce v domácnostiach.

„Niektorí filozofi a filozofky hovoria, že spôsob, akým poskytujeme starostlivosť o deti, o nevládnych, starých či chorých ľudí, definuje našu kultúru a našu spoločnosť,“ vraví Zuzana v podcaste.

Barbora Mareková sa jej pýta na to, ako v dnešných domácnostiach vyjednávajú ženy a muži o tom, kto čo uprace a kto sa postará o deti. A Zuzana priblíži, v akých podmienkach pracujú tie ženy, ktoré chodia do domácností pracovať za peniaze.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(02:45) Prečo riešia deti a domácnosť ženy

(18:03) Ako to robia rodiny v SR

(39:20) Aké verejné politiky fungujú

(46:42) Ako to má doma Zuzka a Barbora

(01:01:35) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu nasme.sk/extraludskost

Dospelí o svojich pocitoch, myšlienkach a zážitkoch hovoria, ale pre deti je najprirodzenejším spôsobom komunikácie hra. Vyjadrujú v nej, na čo myslia, čo cítia a čo potrebujú.

Takzvaná nedirektívna hra sa preto využíva aj v psychoterapii určenej deťom, vtedy, keď má dieťa ťažkosti v prežívaní či v správaní.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychoterapeutkou a špeciálnou pedagogičkou Vierou Hojnošovou o dvoch typoch terapie určenej deťom.

Prvá je terapia hrou - kde sa terapeutka stretáva priamo s dieťaťom v terapeutickej herničke, a pri druhej, filiálnej terapii sa zas terapeutka stretáva so skupinkou rodičov a učí ich terapeutické základy, ktoré potom vedia využiť doma so svojim dieťaťom.

Okrem terapeutickej praxe Viera pôsobí aj na základnej škole ako špeciálna pedagogička a vzdeláva tiež profesionálky a profesionálov, ktorí sa venujú deťom, v Inštitúte terapie hrou.

V podcaste vysvetlí, v akých situáciách je dobré vyhľadať pre svoje dieťa terapiu a ako prebieha terapeutické stretnutie, na ktorom sa využíva hra.

Približuje aj, čo presne učí rodičov na stretnutiach pri filiálnej terapii a ako sa rodičom následne darí zlepšiť svoj vzťah s dieťaťom - a teda aj jeho prežívanie.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihu:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté

(00:00) Úvod

(01:52) Ako prebieha terapia hrou

(35:42) Ako funguje filiálna terapia

(45:57) O Vierkinej práci a lektorovaní

(49:25) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu nasme.sk/extraludskost

Ako byť dobrým rodičom, keď nám dieťa oznámi že je gej, lesba či transrodový človek? A ako sa v tejto situácii postarať aj o seba?

Dve mamy - Elena Martinčoková a Zlatica Maarová založili pred pár rokmi Združenie rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí s cieľom podporiť nielen svoje deti, ale všetkých queer ľudí na Slovensku.

Do ich združenia postupne pribudlo veľa ďalších rodičov a nedávno vydali spolu knihu s názvom Niečo ti chcem povedať. Prinášajú v nej 15 príbehov, ktoré zachytávajú moment oboznámenia sa s queer identitou blízkeho človeka a zmeny, ktorými si musia blízke vzťahy prejsť.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Elenou Martinčokovou - jednou so zakladateliek združenia o momente, keď jej syn oznámil že je gej.

"Rodičia potom takisto absolvuju coming-out," vraví Elena v podcaste. "A keď ho chcete absolvovať vo vyrovnanosti a v presvedčení, nedá sa to bez toho, aby ste si naštudovali informácie, ktoré vás dovtedy nikto nenaučil."

Hovorí o tom, ako sa počas rokov vyvíjal jej vzťah so synom a ako začala v strednom veku - aj vďaka nemu - osobnostne rásť.

"Ja som bola vyše 40 rokov veľmi utiahnutý a plachý človek a táto nová situácia ma odrazu zmenila, vnútorne aj navonok. Začala som vystupovať nebojácne, otvorene a už som sa za nič neskrývala, lebo som cítila, že sa chcem ozývať," vraví Elena.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihu:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté

(00:00) Úvod

(02:03) O synovom coming-oute

(16:51) V akej rodine vyrástla Lenka

(37:04) O aktivizme matiek

(01:03:03) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu nasme.sk/extraludskost

Od posledných parlamentných volieb sa vo verejnom priestore často objavuje slovo normalizácia - napríklad pri útokoch vládnej moci na verejné inštitúcie, na umeleckú obec, ale aj pri dianí v médiách.

V čom sa dnešná realita našej spoločnosti podobá tej minulej zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov? V čom je iná? A ako sa môžeme podieľať na obrane demokratických hodnôt, keď sú pod paľbou?

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so sociologičkou Oľgou Gyárfášovou, ktorá pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského a v Inštitúte pre verejné otázky, a bola aj poradkyňou prezidentky Zuzany Čaputovej.

Nedávno Oľga napísala knihu s názvom: Ako sme žili v rokoch normalizácie - rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru, v ktorej sa o živote pred rokom '89 rozpráva s desiatimi kamarátkami, ktoré sa podieľali na neoficiálnych protirežimových aktivitách.

"Nečakala som, že kniha bude dnes taká relevantná," vraví Oľga v podcaste. "Zámer napísať ju vznikol už dávnejšie a politické dianie, ktoré sledujeme po voľbách 2023, bolo len nečakaným aktualizačným momentom."

Barbora sa Oľgy pýta, ako sa počas jej života vyvíjalo postavenie žien v rodinách a spoločnosti. Rozprávajú sa o súčasnom dianí vo verejných inštitúciách a v kultúre, a v televíziách. A Oľga hovorí, ktoré skúsenosti jej generácie vieme využiť dnes.

"Minulosť nemá nejaký navždy daný tvar," vraví, "vždy je ovplyvnená aj tým, ako na ňu v súčasnosti spomíname. Čo je vyzdvihnuté, čo je potlačené a na čo chceme zabudnúť."

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihu:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(02:17) V čom sa dnešok podobá na minulosť

(21:01) Ako sa žilo v čase normalizácie

(50:26) Ako odolávať normalizácii

(01:09:37) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu nasme.sk/extraludskost

Ako vyzerajú pracovné dni maliara, ktorý zažíva medzinárodný úspech? Ako si budoval sebadôveru? A prečo sa neraz cíti osamelo?

Andrej Dúbravský vystavuje v New Yorku, Berlíne či v Zürichu, no keď boli jeho obrazy u nás v Slovenskom rozhlase ministerka kultúry prikázala jeden z nich zvesiť. Pobúrilo ju, že je na ňom zachytený intímny moment medzi dvoma mužmi a prekážala jej ešte aj tučnota jedného z nich.

Prečo má zmysel zobrazovať v umení a popkultúre queer mužov s tučným telom?

Barbora Mareková sa pýta, v akej rodine Andrej vyrástol a ako sa stal maliarom. Ako umelecky rástol a budoval si vlastný štýl.

Andrej hovorí, ako ho v úvode kariéry dokázali zneistiť niektorí galeristi a ako sa postupne naučil dôverovať svojmu úsudku.

„Dnes už mám s ​​berlínskou galériou Dittrich & Schlechtriem dobrú spoluprácu, ale bol to proces. Na začiatku som si myslel, že som dáky ťuťko zo Slovenska a že oni tam majú brutálnu galériu a umelcov, ktorí sú nenormálne úspešní,” vraví v podcaste.

„A podľa mňa si to mnohí zo Slovenska myslíme, že ten zahraničný kurátor je nejaký nadčlovek, ale potom sa s ním rozprávate v New Yorku alebo v Berlíne a zistíte, že je rovnako šľahnutý ako my, a nemá žiadny špeciálny vhľad a ani kryštáľovú guľu,” dodáva.

Hovorí aj o tom, prečo je preňho niekedy ťažké udržiavať si kontakt s ľuďmi. Aké má zážitky z online zoznamky. A prečo - ani napriek očividnému úspechu - stále nemá pocit, že môže byť v kľude a zvoľniť svoje tempo.

Spomenuté v podcaste:

Hosť odporučil knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu.

Najnovšie vydanie newslettra: Markíza je súkromná firma, ale novinárčina súkromná nie je.

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) ůvod

(02:02) o ministerke a o fatshamingu

(19:27) o detstve a dospievaní

(35:09) o živote maliara

(01:01:38) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskosta v súťaži Podcast roka 2024 napodcastroka.sk.

Ako žiť dobrý život a plniť svoje sny, keď nám choroba postupne berie schopnosť sa samostatne hýbať?

Andrea Madunová je predsedníčka Organizácie muskulárnych dystrofikov, ktorá pomáha ľuďom s rôznymi druhmi nervovosvalových ochorení. Žije v Bratislave, má manžela a dve deti v tínedžerskom veku.

Keď bola ešte dieťa, začala mať problémy s pohybom. Lekári jej odhalili zriedkavé a nevyliečiteľné ochorenie - muskulárnu dystrofiu, ktorá jej postupne odoberá možnosť používať svaly. Pohybuje sa preto na elektrickom vozíku, ktorý ovláda páčkou na opierke ruky, a využíva aj pomoc osobnej asistentky.

V tejto epizóde Andrea porozprávala svoj životný príbeh - od čias, keď ešte ako dieťa brázdila lúky na dedine u svojich starých rodičov, cez obdobie, v ktorom zistila, že má ochorenie, ktoré ovplyvní celý jej život.

Barbora Mareková sa pýta, ako sa Andrea osamostatnila od rodičov, aké zážitky má z gymnázia a ako so zdravotným obmedzením vyštudovala právnickú fakultu.

"U detí s postihnutím majú rodičia veľmi ochranárske tendencie, čo je pochopiteľné, ale o to dôležitejšie to je, aby aj tieto deti získali samostatnosť a aby boli aj v nie úplne komfortných situáciách. Pretože práve to nás pripravuje na život."

Andrea hovorí, ako vyzeral jej študentský život a aké mala predstavy o partnerských vzťahoch. Ako sa zoznámila s manželom, akú mali svadbu, ako prežívala pôrody a ako na jej materstvo reagovalo okolie.

Hovorí aj o cieľoch organizácie, ktorú vedie, a o potrebách ľudí s nervovosvalovými ochoreniami. A Barbora sa pýta, čo potrebujeme spraviť, aby sa aj títo ľudia mohli naplno zapojiť do spoločnosti a viesť svoj život podľa svojich predstáv.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(02:02) o detstve a dospievaní

(26:32) o randení svadbe a manželstve

(33:22) o pôrodoch a rodičovstve

(48:07) o boji za práva zdravotne znevýhodnených 

(01:01:38) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu nasme.sk/extraludskost

Ľudia s veľkým telom sú neustálym terčom krutosti. Na dennej báze zažívajú viac, aj menej otvorené narážky okolia a signály, že s nimi niečo nie je v poriadku. Môžu za to hlboko zakorenené presvedčenia o tom, že tučnota je vec rozhodnutia a že súvisí s charakterom človeka alebo s jeho intelektom.

Denisa Debrecká je psychologička, venuje sa najmä téme úzkostí a svoje odborné poznatky zverejňuje aj na instagrame. Nedávno uverejnila príspevok s názvom Trauma tučného dieťaťa, v ktorom rozoberá svoju vlastnú skúsenosť z detstva.

„Pamätám si napríklad Harryho Pottera, kde sú dobré postavy chudé a zlé majú nadváhu,“ vraví Denisa v podcaste. „Tie ukazovali ako lenivé a nemorálne - a tak som to vtedy vnímala aj ja, že ma to robí lenivou, nedostatočnou a zlou.“

Narážky a nevyžiadané rady smerované tučným ľuďom sú v spoločnosti považované za normálne a veľa ľudí si ich pred sebou obhajuje údajnou obavou o ich zdravie. Zraňujúce poznámky počúvajú dokonca aj deti - a to nielen od rovesníkov, ale aj rodičov, učiteliek či lekárov.

Denisa vysvetľuje, aké má takáto traumatizácia následky a ako sa zvyknú s ľuďmi ťahať až do dospelosti. Rozoberú aj, ako antitučné postoje vytláčajú ľudí zo vzťahov, z pracovných príležitostí či z popkultúry.

„Keď som sa ľudí na instagrame pýtala, k akému psychológovi by nešli, veľa z nich napísalo, že k tučnému psychológovi,“ vraví Denisa.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(02:04) Ako sa cítila ako dieťa

(08:53) O poruchách príjmu potravy

(17:29) O fotkách a filtroch

(28:51) Postoje lekárov

(44:00) Ako sa vníma dnes

(48:30) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte Ľudskosť aj ďalšie podcasty SME v súťaži podcast roka na https://podcastroka.sk/

My dospelí môžeme hru vnímať ako zábavku pre voľné chvíle, no pre deti je absolútne kľúčová.

Pri takzvanej neriadenej hre deti rozvíjajú svoje fyzické, intelektuálne, ale aj vzťahové zručnosti, ale hra stabilizuje aj ich prežívanie: znižuje riziko, že budú trpieť úzkosťami, sebapoškodzovaním, či depresiou.

Počet hodín, ktoré deti strávia hrou ale v západných demokraciách klesá. Tento trend trvá už desiatky rokov a dôvodom sú viaceré zmeny v tom, ako žijeme a čo pokladáme za dôležité.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s  riaditeľom Inklucentra Viktorom Križom, čo je organizácia ktorá poskytuje odborný poradenský servis základným a stredným školám po celom Slovensku.

V minulosti Viktor pôsobil ako učiteľ matematiky na štátnej základnej škole, vyštudoval však aj špeciálnu pedagogiku, teológiu, psychológiu a aktuálne je v psychoterapeutickom výcviku.

Rozoberú spolu príčiny, pre ktoré sa deti hrajú stále menej a tiež možné riešenia.

Viktor priblíži, ako presne vyzerá hra, ktorá má na deti pozitívne účinky a čo môžu robiť rodičia, školy či samosprávy, aby ju podporili.

Hosť odporučil knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu.

Najnovšie vydanie newslettra: Do krčmy nás možno ťahá aj niečo, čo je zdravé.

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(02:45) Prečo sa potrebujeme hrať?

(24:25) Prečo sa hráme stále menej?

(37:46) Ako sa môžu zmeniť školy?

(56:54) Čo s mobilmi u detí?

(01:09:49) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu nasme.sk/extraludskost

Schopnosť zachovať pokoj a robiť dobré rozhodnutia aj vo vypätých situáciách, keď cítime úzkosť, strach, hnev alebo hanbu, nám dáva v živote veľkú výhodu.

Zuzana Zimová je terapeutka, špeciálna pedagogička, supervízorka a lektorka, pôsobí v organizácii Coachingplus, v programe Tvoj Buddy, a tiež v organizácii Návrat.

V novej epizóde Ľudskosti sa jej Barbora Mareková pýta, od čoho závisí naša schopnosť regulovať svoje emócie a zapájať racionálne myslenie, aj vo chvíľach, keď zažívame čosi náročné a Zuzana vysvetlí, čo sa v nás začne diať, ak svoje prežívanie ignorujeme alebo potláčame.

„Ak v sebe cítime konflikt a neodžijeme si ho tam, kde patrí, dostaneme sa do konfliktu sami so sebou," vraví Zuzana v podcaste.

Vysvetlí, ako sa emocionálnej regulácii učia deti a aká je v tomto smere úloha rodičov a ďalších dospelých, ktorí sa o deti starajú - napríklad učiteliek a učiteľov.

A porozpráva aj o tom, aké máme možnosti, ak sa chceme v tejto oblasti zlepšiť.

Hostka odporučila knihy:

Newsletter Barbory Marekovej:

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(02:02) Ako funguje dobre zregulovaný človek

(20:14) Ako vyzerajú problémy v regulácii

(50:47) Ako zvýšiť svoju schopnosť sa regulovať

(56:05) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu nasme.sk/extraludskost

Keď sa nám v práci darí, ľahko sa môžeme ocitnúť v kolotoči, ktorý po pár rokoch vedie k vyhoreniu.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s divadelnou, filmovou a dabingovou herečkou Lenkou Libjakovou o momente, keď si uvedomila, že potrebuje pauzu a reset.

„Umelecká práca nie je nejako dobre ohodnotená a človek sa ľahko ocitne v nejakom kruhu, že sa ráno zobudí, ide do dabingu, potom na skúšku, potom učiť, nahrať reklamu, večer hrá predstavenie - a potom je jedenásť hodín, sedím doma a hovorím si: čo som vlastne z toho dňa mala? A zo začiatku je to dobrý pocit, ale keď sa to deje roky a v kuse, tak príde čas, keď ti začne niečo chýbať,“ vraví Lenka v podcaste.

Rozpráva aj o tom, čo jej dala psychoterapia a ako sa naučila byť sama k sebe láskavejšia.

„Myslela som si, že sebaláska je egoizmus - že človek vtedy myslí iba sám na seba. Ale pochopila som, že to tak vlastne nie je a že mať sám seba rád, dať si uznanie a pochopenie, že to je vlastne najviac.“

S Barborou rozoberú aj tému bezpečia herečiek a hercov na pracovisku.

V USA sa po odhalení sexuálneho násilia, ktoré dlhé roky páchal filmový producent a dnes už odsúdený predátor Harvey Weinstein, začala brať táto téma vážnejšie. Ako je to u nás?

Lenka hovorí o svojich skúsenostiach z práce vo filmovom priemysle v Česku a na Slovensku.

Spomenuté v podcaste:

Hostka odporučila:

Newsletter Barbory Marekovej:

Vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu.

Najnovšie vydanie newslettra: Starostlivosť o seba nie je vždy wellness.

Kapitoly:

(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)

(00:00) Úvod

(02:10) Predstavenie Lazarus

(06:35) O detstve v Žiari nad Hronom

(12:02) O práci a vyhorení

(28:44) O psychologickom bezpečí herečiek

(42:55) Politické útoky na kultúru

(50:04) Záver

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.