Filtrar por género
- 304 - 268. Zuby ukazujú naše miesto v spoločenskom rebríčku. Ako pochopiť chudobu, keď máme peniaze?
Sú chudobní ľudia menej zodpovední ako bohatí? Prečo si kupujú cigarety, keď nemajú dosť peňazí na zdravé jedlá? A prečo sa mnohí z nich nestarajú poriadne o svoje zuby?
Belgičan Tim ’S Jongers vyrástol v extrémnej chudobe, v tridsiatke sa mu podarilo dostať na univerzitu a stal sa politológom a odborníkom na verejnú správu. Potom začal pracovať pre štát a na poradách si všimol, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí majú riešiť chudobu, poväčšine nerozumejú tomu, ako funguje.
Napísal knihu Ako pochopiť chudobu, keď máte peniaze, ktorá sa ju pokúša objasniť ľuďom, ktorí s ňou nemajú osobnú skúsenosť. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s jej prekladateľom Martinom Makarom.
„Chudoba nie je len o peniazoch,“ vraví Martin v podcaste. „Keby chudobný človek vyhral milión eur, ďalej by ho ovplyvňovali roky života, ktoré strávil v nedobrovoľnej askéze.“
Preberú mýty o chudobe, ale aj to, ako spoločenské nepochopenie znižuje účinnosť opatrení, ktoré ju majú riešiť.
Hosť odporučil knihy:
Za ostrou hranicou (Zuzana Kusá)
Položivoty (Susanne Gregor)
Správy z nedomovov (Veronika Dianišková)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:03) O knihe Ako pochopiť chudobu, keď máte peniaze
(00:44:04) O finfluencingu a bytoch
(01:02:12) O rôznych druhoch kapitálu
(01:17:09) Možné riešenia
(01:27:16) O Martinovi
(01:32:30) Odporúčania
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 14 Oct 2026 - 303 - 267. V terapii som začala prepisovať, ako vnímam seba a príbehy v ktorých som vyrástla (Barbara Rónaiová)
Ako môže vyzerať dekonštrukcia presvedčení z obdobia nášho detstva a dospievania?
Z rodiny a z komunity, v ktorej sme vyrástli, sme si všetci odniesli určité presvedčenia o tom, ako funguje svet. Cez príbehy našich predkov sme sa - často úplne podvedome - naučili vnímať, kto sú „naši ľudia“, komu sa dá veriť a na koho si dávať pozor.
Barbara Rónaiová vyštudovala hudobnú vedu a potom sa začala venovať téme pamäti, téme holokaustu a tomu, ako rozumieme vlastným príbehom a príbehom druhých. Pôsobila ako lektorka pre žiactvo a učiteľstvo, v súčasnosti je v psychoterapeutickom výcviku.
Barbara má židovské korene a je vnučkou preživších holokaust.
V tejto epizóde rozpráva o tom, v akých príbehoch vyrástla a ako zistila, že v nich čosi chýba.
Barbora Mareková sa jej pýta na symptómy medzigeneračnej traumy, preberú aj to, ako funguje klanové uvažovanie, ktoré nám prináša určitý pocit bezpečia, no zároveň obmedzuje naše vnímanie a našu schopnosť vidieť, čo je spravodlivé.
Hostka odporučila knihy:
Byť Židom po skaze Gazy (Peter Beinart)
Děti holocaustu (Helen Epstein)
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 07 Oct 2026 - 302 - 266. Ak rodič strieda tresty s hýčkaním, v dieťati vzniká rozpor, ktorý je veľmi ťažké vyriešiť (Marko Škop)
V kinách beží nový film Láska, ktorý ukazuje, ako vie rodič zneužívať svoju moc - a to aj v dospelom veku dieťaťa. Matka (Ingrid Timková) to robí tak, že sa o svoju dcéru stará viac, ako je bežné.
Dcére, ktorá pracuje ako nemocničná lekárka, matka upratuje izbu, češe jej vlasy a prinesie jej aj obed do práce. Za to si však nárokuje pozornosť, blízkosť, mlčanie o zlom zaobchádzaní, a tiež automatické odpustenie všetkého zlého, čo ako matka kedy spravila.
Režisér filmu Láska Marko Škop je zároveň aj hlavným autorom scenára. Barbora Mareková sa ho pýta, ako vznikali scény, ktoré budú v kine zrejme pripomínať realitu mnohým diváčkam a divákom.
V rozhovore sa však vrátia aj k dvom starším filmom. Marko priblíži, ako vznikal film Eva Nová z roku 2015. Emília Vášáryová v ňom stvárnila matku, ktorá zanedbávala svojho syna počas jeho detstva, no neskôr si uňho nárokuje druhú šancu.
A preberú aj film Nech je svetlo z roku 2019, v ktorom sa otec (Milan Ondrík) vráti z roboty v Nemecku na Vianoce domov a zistí, že sa mu tu medzičasom zradikalizoval dospievajúci syn.
Hosť odporučil knihy:
Babička (Ivana Gibová) + rozhovor s autorkou v podcaste Ľudskosť
Krv je len voda (Jana Micenková) + rozhovor s autorkou v podcaste Ľudskosť
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:07) O filme Láska
(00:31:14) O filme Eva Nová
(00:41:06) O filme Nech je svetlo
(00:55:43) O koordinátorke intimity
(01:01:02) Dokument vs. hraný film
(01:06:00) Tipy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 30 Sep 2026 - 301 - 265. Lekár ma vytiahol za vlasy von z nemocnice, spomína právnička sterilizovaných rómskych žien
Jedného dňa, koncom deväťdesiatych rokov, vošla mladá právnička Barbora Bukovská do jednej zo slovenských nemocníc, aby tam preverila podozrenia z údajnej segregácie rómskych žien. Zistila však, že šlo len o špičku ľadovca a problémy, ktorým ženy čelia, sú omnoho väčšie.
Spolu s odborným tímom preto Barbora založila Poradňu pre ľudské a občianske práva, ktorá sa zamerala na prípady nútených sterilizácií rómskych žien na Slovensku a v Česku a venovala sa obrane ich práv.
Dnes, teda o dvadsaťpäť rokov neskôr, už Barbora žije a pracuje ako právnička a expertka na ľudské práva v Londýne.
V tejto epizóde sa s ňou moderátorka podcastu Ľudskosť Barbora Mareková vráti do obdobia, keď sa Barbora Bukovská začala venovať téme nútených sterilizácií, aby rozpovedala, ako túto prax odhalila a ako, spolu so svojím tímom, zastupovala rómske ženy na slovenských súdoch, na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu a pomohla im dosiahnuť spravodlivosť.
A preberú aj to, ako sa k odhaleniam Barborinho tímu postavila vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu, médiá či občianska spoločnosť. A ako sa aj vďaka tomuto zápasu podarilo presadiť v zákonoch zmeny, ktoré dnes pomáhajú všetkým pacientkam a pacientom na Slovensku.
Spomenuté v podcaste:
Forced Sterilisation of Romany Women in Slovakia (dokumentárny film austrálskej televízie z roku 2003 o nútených sterilizáciách rómskych žien na Slovensku) Telo i duša: násilné sterilizácie a ďalšie útoky na reprodukčnú slobodu Rómov na Slovensku (výskumná správa Poradne pre občianske a ľudské práva) Súdne pojednávanie V. C. proti Slovensku pred komorou Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. (22. marec 2011)Hostka odporučila:
Zatím dobrý (Jan Novák) – kniha
Mr Bates vs The Post Office/Pán Bates verzus Britská pošta (britský televízny seriál)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:11) O filme Prameň
(00:12:11) O sterilizácii rómskych žien na Slovensku
(00:29:51) Dopad na rómske ženy
(00:51:18) Reakcia vlády
(01:09:41) Reakcie verejnosti a médií
(01:25:00) Tipy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 23 Sep 2026 - 300 - 264. Prvýkrát ma udrel, keď som bola tehotná. Mala som odísť, no verila som, že sa to nebude opakovať
"Už pri prvej facke som sa mala zbaliť a odísť. No vtedy mi nenapadlo, že to bude eskalovať," vraví žena, ktorá sa vymanila z násilného vzťahu vďaka podpore krízového centra pre obete násilia.
Skúsenosti žien, ktoré sú terčom partnerského násilia, sú si v mnohom podobné: partner je na začiatku pozorný a láskavý a keď sa po čase ukáže jeho pravá tvár, je už veľmi ťažké odísť.
Výskumy ukazujú aj to, že násilník začne na ženu často útočiť počas jej tehotenstva. A presne toto sa stalo aj hostke podcastu Ľudskosť, ktorej identitu sme sa rozhodli chrániť.
Ide o matku troch detí, ktorá patrí k pracujúcim ľuďom bez vysokej školy a ktorá sa nemohla spoľahnúť na rodinné úspory či zdedenú nehnuteľnosť.
Aj preto zohralo v jej živote kľúčovú rolu bezplatné krízové centrum pre ženy a deti, ktoré jej pomohlo uniknúť od násilníka a postaviť sa znova na nohy.
Barbora Mareková sa jej pýta, ako sa spoznala s násilným expartnerom, kedy sa ukázala jeho pravá tvár, čo všetko jej bránilo od neho ujsť a ako sa jej to napokon podarilo.
Kde nájdete pomoc?
Národná bezplatná nonstop linka pre ženy zažívajúce násilie: 0800 212 212
Poradenské centrum Alej (Bratislavský kraj): 0911 417 778, alejporadenskecentrum@gmail.com
Centrum Slniečko (Nitra): 0917 545 808, poradna@centrumslniecko.sk
Fenestra (Košice): +421 911 440 808, fenestra@fenestra.sk
Poradenské centrum Náruč Žilina: 0918 185 576, poradnazilina@naruc.sk
Nonstop krízová linka Aliancie žien Slovenska: 0903 519 550, alianciazien@alianciazien.sk
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 16 Sep 2026 - 299 - 263. O tyranii meritokracie: Prečo je dnes toľko detí pod tlakom ambicióznych rodičov?
Učiteľ Michal Sivák v nedávnej epizóde opísal, ako sa u nás rozmáhajú súkromné platené doučovania, ktoré majú zlepšiť výsledky detí v testoch merajúcich nadanie a pomôcť im dostať sa na výberové školy. Spomínal aj, že časť rodičov veľmi intenzívne prežíva výkon svojich detí a ich akademické výsledky.
Čím to je? A prečo sa dnes mnohým deťom buduje CV-čko už od škôlkarskeho veku?
Politický filozof a profesor Harvardovej univerzity Michael Sandel považuje toto správanie rodičov za dôsledok takzvanej meritokracie. V knihe The Tyranny of Merit (Tyrania zásluh) vysvetľuje, ako súčasný spoločenský systém, ktorý odmeňuje ľudí podľa ich schopností a úsilia, prehlbuje nerovnosti medzi ľuďmi a komplikuje život každému, kto je jeho súčasťou.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s ekonómom a dátovým profesionálom Matúšom Luptákom. Matúš vyštudoval ekonómiu na univerzite v Edinburghu, sedem rokov pôsobil vo verejnej správe ako analytik Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR a potom aj ako hlavný ekonóm mesta Bratislava. Aktuálne pracuje ako dátový inžinier v súkromnom sektore a publikuje v magazíne Kapitál, zameriava sa na ekonomické a spoločenské témy.
Matúš vysvetlí, čo je to meritokracia, kde sa tento hodnotový systém vzal a ako meritokratické uvažovanie mení naše rodičovstvo, ale aj náš pohľad na vzdelanie a prácu.
"Naša predstava je taká, že žijeme v spoločnosti, kde máme príležitosť uspieť." vraví v podcaste. "No v praxi je to tak, že status a bohatstvo sa dedia podobne, ako to bolo vo feudálnej spoločnosti. Len sa to deje iným spôsobom."
Spomenuté v podcaste:
Tyranny of Merit (Michael Sandel)
Večera s Havranom naživo (zdroj zvukového záznamu)
Hosť odporučil knihu:
Antifascist Dad – Urgent Conversations with Young People in Chaotic Times (Matthew Remski)
*Podcast Ľudskosť vzniká s podporou Nadácie Allianz. Ďakujeme, že nás Nadácia Allianz podporuje bez snahy zasahovať do obsahu. Vďaka tomu môžeme tvoriť kvalitnú žurnalistiku a sústrediť sa na verejný záujem.
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:22) Čo je to meritokracia?
(00:21:57) Dôsledky koncentrácie bohatstva
(00:50:23) Slovenský kontext
(01:16:49) Ďalšie postrehy
(01:40:49) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 09 Sep 2026 - 298 - 262. Michal Sivák o svojom detstve: Rodičia nemali peniaze na školský obed, tak som zostával sám v triede
Michal Sivák pochádza zo Stropkova, kde sa narodil do chudobnej rómskej rodiny. Ako mladý učiteľ učil najprv rómske deti z vylúčených komunít a neskôr sa presťahoval do Bratislavy, kde začal učiť deti z rodín, ktoré peniaze majú a dokážu si platiť súkromné doučovania či školné.
Zblízka tak vidí, ako sa žije deťom z rôznych príjmových tried.
Barbora Mareková sa ho pýta, aké to bolo byť chudobným rómskym dieťaťom v slovenskom školstve a ako sa chudoba jeho rodičov podpisovala na jeho každodennom živote.
"Počas strednej školy som nechodil na obedy," vraví Michal v podcaste. "Deti boli v jedálni a ja som zostával sám v triede."
Priblíži aj, čo sa naučil na vysokej škole a ako sa jeho názory v povolaní učiteľa postupne posúvali.
"Každé dieťa má inú štartovaciu čiaru a hodnotenie to má zohľadňovať," hovorí. "My učitelia sa na vysokej škole neučíme, ako pracovať s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Rómske deti sú pritom obrovským potenciálom pre túto krajinu."
Rozoberú aj tému domácich úloh, pretože výskumy ukazujú, že veľký objem úloh na základných školách prehlbuje nerovnosti medzi deťmi.
Michal povie, aké domáce úlohy dával deťom kedysi on, a prečo to dnes robí inak.
Hosť odporučil knihu:
Narodila som sa pod šťastnou hviezdou (Elena Lacková a Milena Hübschmannová)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:59) O detstve v rómskej rodine
(01:07:40) O učiteľstve
(01:50:48) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 02 Sep 2026 - 297 - 261. Som obklopený úžasnou rodinou a kamarátmi, no vo vnútri som osamelý človek - Gregor Valentovič (repríza)
Sú priateľstvá kvír mužov a žien v niečom špeciálne?
Vo filme Nepela vidíme dojemné spojenectvo medzi Ondrejom Nepelom a krasokorčuliarkou Hankou Maškovou a čosi podobné je aj medzi kvír mužmi a ženami v seriálovom hite Heated Rivalry (HBO).
Sú tieto priateľstvá filmové stereotypy? Alebo tu môže ísť o čosi hlbšie, čo má aj reálny základ?
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s režisérom filmu Nepela Gregorom Valentovičom. Gregor vyštudoval produkciu a réžiu hraných filmov na VŠMU, študoval aj v Prahe a Lisabone a tri roky žil v Portugalsku.
Barbora sa ho pýta, aké mal reakcie na Nepelu. „Po premietaní za mnou prišiel jeden starý pán, ktorý mi so slzami v očiach povedal, že sa konečne aj on videl zastúpený v česko-slovenskom filme,“ vraví Gregor v podcaste. „A napísal nám aj chlapec z Oravy, že ten film bola forma jeho coming-outu rodičom. Na konci všetci traja plakali.“
Rozoberú aj kvír seriál Heated Rivalry a jeho kultúrny dosah. Prečo sa tak veľmi páči ženám? A ako naň reagujú heterosexuálni muži?
Gregor porozpráva aj o svojom vlastnom živote, o rodine, o priateľstvách so ženami a o tom, ako si predstavuje svoju starobu.
„Celý život som obklopený úžasnými ľuďmi, skvelou rodinou, kamarátmi a kamarátkami, no vnútorne som osamelý človek. Samota, ktorú prežívajú kvír ľudia je v niečom veľmi špecifická.“
Hosť odporučil knihy:
Insult and the Making of the Gay Self (Didier Eribon)
Jak se stát jiným (Edouard Louis)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:21) O filme Nepela
(00:20:11) O moci režiséra
(00:30:43) Kedy film odstraňuje predsudky?
(00:45:45) O seriáli Heated Rivalry
(01:13:06) O priateľstvách žien a queer mužov
(01:27:22) O starobe
(01:33:23) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 26 Aug 2026 - 296 - 260. Seriál Adolescence nie je o tínedžeroch, ale skôr o bezradných dospelých (repríza)
V posledných rokoch sa v médiách objavilo viacero šokujúcich prípadov násilných trestných činov, ktoré spáchali deti v tínedžerskom veku. Len pred pár dňami napríklad bol v Británii odsúdený 15-ročný chlapec za rasisticky motivovaný útok na 80-ročného muža, pričom jeho kopance si so smiechom nakrúcalo na mobil len 13-ročné dievča. Oboch odsúdili za zabitie.
Príbeh chlapca obvineného z vraždy v britskom seriáli Adolescence (Netflix) je síce fiktívny, no jeho tvorcovia si dali záležať na tom, aby v ňom vierohodne zachytili viaceré témy, s ktorými pri výchove detí v modernej spoločnosti zápasíme aj v skutočnosti.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Máriou Jaššovou a liečebnou pedagogičkou Zuzanou Krnáčovou o tom, aké posolstvá si v seriáli všimli a o čom by podľa nich mohli premýšľať rodičia, školy, či štát.
Zuzana aj Mária pracujú v Inkucentre, čo je organizácia ktorá poskytuje vzdelávanie a podporu školám po celom Slovensku. Obe sú odborníčkami na traumurešpektujúci prístup vo vzdelávaní a na to, ako tvoriť psychologicky bezpečné prostredie na školách a ako podporovať prirodzený potenciál detí aj dospelých, ktorí v škole sú.
"Ten seriál nie je ani tak o nepodarených tínedžeroch, ale skôr o tom, ako sme my dospelí bezradní v tom, ako ustáť ich silné emócie. Lebo toto je v niečom prirodzená a biologicky daná vec, že tínedžeri prežívajú emócie silnejšie, intenzívnejšie a vo väčších návaloch ako my." vraví v podcaste Mária Jaššová.
"Celú dobu v ňom vidíme neochotu ísť do náročných emócií, zostať s nimi a trošku ich preskúmať" pridáva Zuzana Krnáčová.
Hostky odporučili knihy:
Veľké leto (Ewald Arenz) Kľúč k porozumeniu správania detí - Ako sa napojiť na seba a druhých (Claire Wilson)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:03:12) Čím Adolescence vzbudil pozornosť
(00:06:02) O epizóde 1
(00:26:46) O epizóde 2
(01:01:22) O epizóde 3
(01:09:47) O epizóde 4
(01:29:06) Záver a dodatok
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 19 Aug 2026 - 295 - 259. Ako si nájsť zdravý vzťah a vyhnúť sa manipulátorom - psychologička Lenka Uherová (repríza)
Ako si nájsť zdravý vzťah, ktorý funguje? A prečo sa niektorí ľudia opakovane ocitnú vo vzťahoch, kde je prítomná manipulácia či násilie?
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Lenkou Uherovou o tom, čo si všímať na partnerovi v období randenia a spoznávania sa. Čo sú dobré signály a čo sú indície toho, že si treba dávať pozor.
Lenka má dlhodobý výcvik v psychoterapii zameranej na človeka podľa filozofie Carla Rogersa a má tiež vzdelanie v oblasti z kriminológie a kriminálnej psychológie z univerzity v Essexe.
"Manipulátori sú čoraz šikovnejší," vraví v podcaste. "Aj oni čítajú knihy a počúvajú podcasty o vzťahoch, takže zdokonaľujú svoje metódy a vedia, čo chce ich obeť počuť."
Hostka odporučila knihy:
Why Does He Do That? Inside the Minds of Angry and Controlling Men (Lundy Bancroft) The Gift of Fear - Survival Signals That Protect Us from Violence (Gavin de Becker) Jedovatá slova - Jak rozpoznat verbální násilí a jak na ně reagovat (Patricia Evans)Spomenuté v podcaste:
How to Have Impossible Conversations (Peter Boghossian, James Lindsay)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:32) Prečo máme opakované vzťahy s manipulátormi
(00:19:52) Ako rýchlo sa prejaví manipulácia
(00:35:16) Ako randiť bezpečne
(00:57:58) Čo sú "green flags"
(01:02:31) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 12 Aug 2026 - 294 - 258. Americký sen lákal aj našich predkov. Tomáš Hudák o vysťahovalcoch zo Slovenska (repríza)
Začiatkom minulého storočia odchádzali zo slovenských dedín do Ameriky húfy ľudí - a zamierili do Pittsburghu, Chicaga, Clevelandu, kde potom v blízkosti fabrík vznikali celé slovenské štvrte.
Podľa moderných odborných odhadov tak dnes v Amerike žije až okolo 800-tisíc ľudí, ktorí majú slovenské korene.
Väčšina prisťahovalcov tam zostala žiť, no niektorí sa časom vrátili domov na Slovensko a potom tu oslavovali americké sviatky a rozprávali o mrakodrapoch, ktoré v Amerike stoja aj vďaka nim.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Tomáš Hudákom, stand-up komikom, scenáristom, bývalým novinárom a autorom románu Amerikáni,v ktorom Tomáš zachytáva slovenské vysťahovalectvo do Ameriky na príbehu svojho pradeda a prababky.
Tomáš rozpráva, aké to bolo pre ľudí zo Slovenska vydať sa na zaoceánsku cestu v čase, keď sa nedalo spoľahnúť na políciu a inštitúcie, keď neexistovalo pracovné právo a keď ženy mohli o svojej rovnoprávnosti ešte iba snívať.
Barbora sa pýta, ako Tomáš zbieral príbehy našich predkov, a čo videl pri návšteve USA - napríklad vtedy, keď sa šiel pozrieť do oceliarní v Pittsburghu.
A rozprávajú sa aj o dnešnej Amerike - a o tom, ako sa vyvíja tamojšie spoločenské a politické dianie.
Hosť odporučil knihu:
Ostrov kľúč (Małgorzata Szejnert)
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 05 Aug 2026 - 293 - 257. Odpovedám na vaše otázky. Položí mi ich Adela Vinczeová
V tejto epizóde Ľudskosti sa k Barbore Marekovej pripojí moderátorka Adela Vinczeová, aby jej položila otázky od poslucháčstva podcastu Ľudskosť.
Rozprávajú sa o podcastingu, rodine, o prístupe k deťom, peniazoch, terapii, ale aj o tom, ako riešiť konflikty.
V auguste má podcast Ľudskosť pauzu. Vo štvrtky vám budeme púšťať epizódy, ktoré stojí zato počuť druhýkrát. Tešíme sa na vás v novej sezóne Ľudskosti, ktorá sa začne 6. septembra.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 29 Jul 2026 - 292 - 256. Dva mesiace žil v palestínskych rodinách: Pochopil som, prečo je náboženstvo pre nich také dôležité
Aké to je žiť na palestínskych územiach, ktoré okupuje Izrael?
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s lektorom ľudskoprávnych tém Juliánom Vrábelom, ktorý spoluorganizuje bratislavské Pochody solidarity s Palestínou.
Julián si vzal na prelome rokov dva mesiace voľna z práce a navštívil palestínske rodiny v Západnom brehu Jordánu. V podcaste rozpráva o podmienkach, v ktorých žijú, a o tom, aké sú ich zvládacie stratégie.
"Nechcem, aby tému Palestíny prevzala krajná pravica, ale v dôsledku zlyhaní mainstreamu sa to, žiaľ, niekedy deje," vraví v podcaste.
A keďže je Julián queer muž, Barbora sa ho pýta aj na to, ako sa cítil v komunite, ktorá má vraj s queer ľuďmi problém.
Spomenuté v podcaste:
The Settlers- dokumentárny film, r. 2025 režisér Louis Theroux sa stretáva s členmi rastúcej komunity Izraelčanov, ktorí sa usadili na okupovanom Západnom brehu Jordánu.
No Other Land- dokumentárny film, r. 2024 - palestínsko-izraelský kolektív zobrazuje ničenie oblasti Masafer Yatta na okupovanom Západnom brehu Jordánu izraelskými vojakmi a spojenectvo, ktoré sa postupne vytvára medzi palestínskym aktivistom Baselom a izraelským novinárom Yuvalom.
Hosť odporučil knihy:
Perfect Victims: And the Politics of Appeal (Mohammed El-Kurd) - od Palestínčanov sa často očakáva, aby boli „dokonalými obeťami“ – pokojnými, bezchybnými a politicky prijateľnými – aby si vôbec zaslúžili empatiu a solidaritu západného publika. Autor kritizuje tento rámec ako formu dehumanizácie a presúva pozornosť od morálneho hodnotenia správania utláčaných k analýze samotných štruktúr okupácie, kolonializmu a moci.
The Hundred Years' War on Palestine (Rashid Khalidi) - historická kniha, kde autor interpretuje dejiny Palestíny v rokoch 1917 – 2017 ako storočie koloniálnej vojny vedenej proti palestínskemu obyvateľstvu. Svoju argumentáciu opiera o archívne materiály, rodinné dokumenty a historický výskum. Namiesto tradičného výkladu konfliktu ako sporu dvoch rovnocenných nacionalizmov tvrdí, že ide predovšetkým o dejiny osadníckeho kolonializmu, vysídľovania Palestínčanov a ich odporu proti týmto procesom.
Queer Palestine and the Empire of Critique (Sa'ed Atshan) - skúma vývoj palestínskeho LGBTQ+ hnutia a tvrdí, že queer Palestínčania čelia súčasne homofóbii aj izraelskej okupácii, pričom ich boj za sexuálne oslobodenie nemožno oddeliť od boja za palestínsku slobodu. Zároveň kritizuje to, čo nazýva „impériom kritiky“ – prostredie, v ktorom sú palestínski queer aktivisti neustále posudzovaní a spochybňovaní izraelskými aj palestínskymi inštitúciami, západnými akademikmi, médiami či vlastnými spojencami, čo podľa neho oslabuje samotné hnutie a jeho schopnosť budovať širokú solidaritu.
Hosť odporučil online zdroje:
Za spravodlivý mier na blízkom východe
Izraelské ľudskoprávne organizácie
Physicians for Human Rights Israel
Židovské organizácie
Antisionistické židovské organizácie priamo v Izraeli
Médiá:
Z pohľadu queer ľudí:
@queers.for.palestine, palestínska kvír organizácia
@aswatfreedoms, palestínska feministická organizácia
@ward.gaza.queer, gazanská kvír platforma
Právne centrum pre práva arabskej menšiny v Izraeli:
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:54) O pochodoch solidarity s Palestínou
(00:19:08) O pobyte v Západnom brehu
(00:37:13) O útokoch na deti
(00:48:32) O situácii queer ľudí
(01:15:59) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 22 Jul 2026 - 291 - 255. Vedec s dvoma psychickými poruchami: Myslel som si, že nikdy nebudem šťastný, dnes viem, že to nebola pravda
Ako mať dobrý a naplnený život, keď máme psychické ochorenie?
Peter Kravárik vyštudoval psychológiu, teraz študuje PhD. program lekárske neurovedy na Lekárskej fakulte UK a pôsobí v oddelení behaviorálnej neurovedy Centra experimentálnej medicíny SAV.
Zároveň žije s dvoma psychickými poruchami - obsedantno-kompulzívnou poruchou a bipolárnou poruchou druhého typu, ktorej súčasťou sú ťažké depresie.
Vďaka odbornej pomoci je však dnes Peter so svojím životom spokojný - robí veci, ktoré mu dávajú zmysel, a teší sa na svadbu s partnerkou Jarkou.
Barbora Mareková sa ho pýta, ako sa počas života vyvíjalo jeho prežívanie. Peter rozpráva o ťažkých fázach, o tom, ako sa dostal k odbornej pomoci, aj o tom, ktoré zážitky z terapie zmenili jeho vnímanie.
Približuje, aké princípy potrebuje s partnerkou dodržiavať, aby boli k sebe ohľaduplní a chránili svoj vzťah. A Barbora sa ho pýta aj na gitarové balady, v ktorých Peter zachytáva svoj vnútorný svet.
Hosť odporučil knihy:
The Book: On the Taboo Against Knowing Who You Are (Alan Watts)
The Shallows - What the Internet Is Doing to Our Brains / Nebezpečná mělčina - Jak internet mění náš mozek (Nicholas Carr)
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 15 Jul 2026 - 290 - 254. Násilie voči političkám rastie a odrádza ženy od vstupu do politiky (Adriana Mesochoritisová)
Ako by vyzeral náš parlament, keby si v ňom boli ženy a muži rovní?
Je rok 2026, no zastúpenie žien v Národnej rade je zúfalo nízke. Prekvitá tu mačizmus, toleruje sa agresivita, sexistické poznámky či sexuálne obťažovanie a o legislatívnych návrhoch sa rokuje aj v noci – bez ohľadu na poslankyne a poslancov, ktorí majú doma malé deti.
Výskum organizácie Možnosť voľby ukázal, že poslankyne znášajú rôzne druhy diskriminácie a násilia, ktoré súvisia s ich ženskou identitou a že väčšina poslankýň sa snaží tieto incidenty pretrpieť, takže o nich ani nevieme. Výskum ukazuje ženskú skúsenosť naprieč politickým spektrom a vyplýva z neho, že ženy znášajú podobné problémy, bez ohľadu na stranu, v ktorej sú.
Adriana Mesochoritisová je politologička so špecializáciou na oblasť ľudských práv žien. Je tiež feministická aktivistka, rodová trénerka a spoluzakladateľka organizácie Možnosť voľby. V tejto epizóde priblíži, ako sa problémy poslankýň odrážajú na fungovaní celej spoločnosti.
„Dáta od OSN a Európskej komisie poukazujú na výrazný nárast násilia na političkách,“ vraví Adriana. „A toto sa za posledné roky stalo jednou z kľúčových bariér vstupu žien do politiky a na rozhodovacie pozície.“
Barbora Mareková sa jej pýta aj na súčasný stav stav reprodukčnej spravodlivosti na Slovensku. Adriana vysvetlí, aké prekážky musia dievčatá a ženy zdolať, ak chcú podstúpiť interrupciu pod medicínskym dohľadom, a ako to súvisí s kvalitou demokracie v ktorej žijeme.
Spomenuté v podcaste:
Hostka odporučila:
Ja v tvojom veku…! Ako sa s deťmi rozprávať o sexualite, vzťahoch a sexe (Dagmar Krišová, Marcela Poláčková)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:31) O výskume násilia na ženách v politike
(00:35:44) O diskriminácii v parlamente
(00:45:10) O mediálnom pokrytí témy násilia
(00:53:20) O interupciách
(01:16:53) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 08 Jul 2026 - 289 - 253. Boli ste sklenené dieťa? Aké to je, keď dospelí nevidia naše potreby (psychológ Martin Miler)
Tridsiatnik Peter chodí na terapie, kde si začal všímať dôsledky svojho detstva po boku brata s autizmom.
Peter a jeho staršia sestra boli zdravé deti. Väčšina pozornosti dospelých sa tak sústredila na ich mladšieho brata so špeciálnymi potrebami. Rodičia boli navyše často preč z domu pre prácu a starostlivosť o brata, takže Peter so sestrou museli zvládať väčšinu vecí sami.
Teraz v dospelosti má Peter rôzne ťažkosti. Je preňho náročné uveriť, že si zaslúži byť prioritou - čo mu komplikuje napríklad partnerský život.
Barbora Mareková si do podcastu pozvala psychológa Martina Milera, s ktorým zanalyzujú Petrov príbeh. Martin vysvetľuje, čo je to parentifikácia a aké to je, keď vyrastáme ako zodpovedné, samostatné a "bezproblémové" dieťa, ktoré dospelí nevidia.
Preberú spolu, aké má takéto detstvo dôsledky v prežívaní, vo vzťahoch, ale aj v práci. A ako si môže takéto dieťa v dospelosti vytvoriť priestor pre svoje vlastné potreby, bez pocitu, že zrádza ľudí, ktorých má rád.
Hosť odporučil knihy:
Všímavost a Já - Od sebeléčení k sebepřesahování (Jan Benda)
Chernobyl, 2019 (seriál, HBO)
Spomenuté v podcaste:
Nezábudenník (Martin Miler)
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 01 Jul 2026 - 288 - 252. V terapii sa učíme spoznať svoje obrany a tiež cenu, ktorú za ne platíme (Petra Páneková)
S úzkosťami má skúsenosť väčšina z nás a s úzkostnou poruchou sa stretne aspoň raz za život približne 25 % populácie západného sveta.
Príznaky úzkostí môžu siahať od mierneho nepokoja až po intenzívne záchvaty paniky. Môžeme pociťovať napríklad pretrvávajúce obavy, zrýchlený tep srdca, svalové napätie, ale môžeme sa tiež začať vyhýbať bežným situáciám či podnetom, ktoré ju vyvolávajú.
So symptómami zaplavujúcich úzkostí sa preto pokúša pomôcť viacero psychoterapeutických smerov.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s klinickou psychologičkou, psychoterapeutkou a supervízorkou Petrou Pánekovou. Petra má výcviky v Gestalt terapii, v EMDR, v psychotraumatológii a v párovej terapii a aktuálne je aj vo výcviku v takzvanej ISTDP, teda Intenzívnej krátkodobej dynamickej terapii, ktorá sa zameriava aj na pomoc z úzkosťami.
Petra vysvetlí, prečo je pri úzkosti dôležité vnímať jej fyzický rozmer. A priblíži aj, ako fungujú podvedomé obrany, ktoré nám znemožňujú odhaliť, čo je na pozadí úzkostí - a teda nám ju bránia vyriešiť.
"Nie sú to len pocity hnevu, ale aj pocity lásky, ktorým sa môžeme brániť," vraví Petra v podcaste. "Lebo cítime, že sme vtedy ľahko zraniteľní, alebo že sa opakujú niektoré staršie zranenia, ktoré sme zažívali v minulosti."
Spomenuté v podcaste:
Seriál The Sopranos - scéna, v ktorej sa Tony Soprano rozpráva so svojou terapeutkou.
Hostka odporučila knihy:
Všímavost a soucit se sebou - Proměna emocí v psychoterapii (Jan Benda)
Loving What Is (Katie Byron)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:03:05) Čo je to úzkosť
(00:14:58) Ako úzkosť liečiť
(00:34:29) O obranách proti úzkosti
(00:55:20) O práci s telom
(01:15:02) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 24 Jun 2026 - 287 - 251. Prečo sa vyhýbame konfliktom? A ako sa dobre pohádať? (psychologičky Eva Vavráková a Jana Bašnáková)
Vedieť sa dobre pohádať je zručnosť, ktorú potrebujeme všetci. Lebo v hádke sa ukazuje, kto sme, aké sú naše hodnoty a naše potreby.
Väčšina z nás sa však konfliktom snaží vyhnúť. Používame pritom racionalizácie typu "múdrejší ustúpi" alebo "konflikt je pre emocionálnych ľudí a racionálni sa nehádajú".
V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Evou Vavrákovou a neurovedkyňou Janou Bašnákovou o tom, prečo sa vyhýbame konfliktom.
"Z psychologického hľadiska je konflikt či konfrontácia miestom rastu," vraví Jana v podcaste.
"Páry niekedy povedia, že 'my sa nehádame' - a práve tam je problém," dodáva Eva. "V našej kultúre je veľmi rozšírená pasívna agresivita, ako je trestanie tichom. Je to stratégia, akou sa snažíme vyhnúť konfliktu. V hĺbke duše veríme, že keď toho druhého takto trestáme, prečíta našu myseľ a pochopí, čo od neho chceme. Je to však nezrelá stratégia."
Eva Vavráková je psychologička a psychoterapeutka. Študovala v Holandsku a doktorát získala na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa pora-denstvu pre jednotlivcov a páry a sprevádza ľudí pri zvládaní náročných období a spracovaní zranení z detstva.
Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a kognitívnu neurovedu v holandskom Nijmegene. Pôsobila ako výskumníčka v Inštitúte Maxa Plancka pre psycholingvistiku a prednášala vývinovú psychológiu na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK. V súčasnosti pôsobí v Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied v Bratislave a na Donders Centre for Cognitive Neuroimaging v Holandsku.
Svoje vedecké poznatky Eva s Janou popularizujú cez platformu Dobrobytie, a najnovšie spolu napísali knihu Dozrievanie, v ktorej sa dotýkajú aj témy konfliktov.
V rozhovore približujú, ako prebieha emocionálne dozrievanie človeka, a prečo sa môže zaseknúť. A vysvetlia aj, ako vieme dozrieť v téme konfliktov a zvýšiť svoju kapacitu na konfrontácie, ktoré nás môžu posunúť vpred.
Hostky odporučili knihy:
Sedliačky - Rozprávanie o našich starých mamách (Joanna Kuciel-Frydryszak)
knihy Máriusa Kopcsaya (napísal napríklad Asvabaždénie a Jednouholník)
*Podcast Ľudskosť vzniká s podporou Nadácie Allianz. Ďakujeme, že nás Nadácia Allianz podporuje bez snahy zasahovať do obsahu - vďaka tomu môžeme tvoriť kvalitnú žurnalistiku a sústrediť sa na verejný záujem.
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:56) O dozrievaní
(00:21:59) O konfliktoch
(00:31:43) O kultúrach konfliktov
(00:52:57) Konflikty v skupinách
(01:05:08) Ako sa dobre pohádať
(01:24:05) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 17 Jun 2026 - 286 - 250. Terapiu pre všetkých, terapiu povinne, spieva Katarzia. Ako pomohla jej?
"Terapiu pre všetkých, terapiu povinne," spieva Katarzia v jednej zo skladieb v jej novom albume s názvom Pozvi ma, neprídem. Ako teda terapia pomohla jej?
Speváčka, textárka, hudobná skladateľka a producentka Katarzia (Katarína Kubošiová) vyštudovala filmovú scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave, ale od roku 2015 žije v Prahe.
V tejto epizóde Ľudskosti hovorí aj o tom, prečo kedysi túžila po publiku a sláve a ako sa to časom zmenilo. A Barbora Mareková sa jej pýta aj na autora vety, "ak žena nerodí, načo žije", ktorá sa objavila v jednej z jej skladieb.
Hostka odporučila knihu:
Kaliban a čarodějnice (Silvia Federici)
Máme ocenenie Podcast roka:
Podcast Ľudskosť získal už po tretíkrát ocenenie Podcast roka v kategórii Najlepší spoločenský podcast, ďakujeme, že ste nám posielali hlasy.
Podcast vzniká s podporou Nadácie Allianz. Ďakujeme, že nás Nadácia Allianz podporuje bez snahy zasahovať do obsahu, vďaka tomu môžeme tvoriť kvalitnú žurnalistiku a sústrediť sa na verejný záujem.
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:10) O novom albume
(00:24:17) O detstve
(00:47:34) O hudbe ako živobytí
(01:16:38) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 10 Jun 2026 - 285 - 249. Ako podporiť deti v samostatnosti a vytvoriť im na ňu podmienky? (Sandra Štasselová)
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum
Slobodu motať sa vonku bez dozoru dospelých sme ako deti považovali za bežnú vec, no súčasné deti často takúto možnosť nemajú.
Dôvodov je viacero, ale hlavný je ten, že v uliciach pribudlo veľmi veľa áut a ulice sú prispôsobené pohybu dospelých. Rodičia majú problém pustiť deti samy von, do školy či na krúžky.
Ako môžeme v dnešných podmienkach podporiť deti v samostatnosti a vytvoriť im na ňu podmienky?
Sandra Štasselová je urbanistka, pracuje na Metropolitnom inštitúte Bratislavy ako koordinátorka projektu Mesto pre deti. Spolu so svojím tímom Sandra skúma verejné priestory a pomáha komunitám urobiť zmeny, ktoré zlepšia podmienky pre samostatný pohyb detí v meste.
Barbora Mareková sa s ňou rozpráva o tom, aké zmeny verejných priestorov pomáhajú deťom najviac. A čo môžeme spraviť my rodičia hneď teraz, bez ohľadu na to, či sa k niečomu odhodlajú úrady.
Hostka odporučila knihy:
Ďolík (Emma Adbåge)
Free to Learn: Why Unleashing the Instinct to Play Will Make Our Children Happier, More Self-Reliant, and Better Students for Life (Peter O. Gray)
Urban Playground: How Child-Friendly Planning and Design Can Save Cities (Tim Gill)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:06) O bezpečnosti detí na uliciach
(00:16:40) O intervenciách pri školách
(00:57:45) O koncepte Ulica na hranie
(01:08:30) Čo môžu robiť rodičia
(01:15:54) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 03 Jun 2026 - 284 - 248. Hudobník Jonatán Pastirčák: Odjakživa ma fascinovali zvuky. Ako trojročný som miloval zvuk kosačky
Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka:
Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberuv ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portálpodcastroka.sk.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum
Jeho hudbu počuť vo filmoch Otec, Citlivý človek, Svetlonoc či Arvéd a keď v marci preberal Českého leva za hudbu k filmu Zbormajster, spôsobil rozruch tým, že zakričal heslá na podporu Ukrajiny, Palestíny a proti fašizmu.
"Kamaráti mi s vtipom písali, že som to dal 'na Blahu'. Ale podľa mňa je to preto, že ľudia ako on si na prejav emocionálnej urgencie spravili monopol," vraví v podcaste Ľudskosť Jonatán Pastirčák.
Barbora Mareková sa ho pýta, ako sa dostal k povolaniu hudobného skladateľa a producenta a ako tvorí filmovú hudbu.
"Začalo sa to cez fascináciu zvukmi. Už ako trojročný som miloval zvuk kosačiek, rodičia ma prekladali od jedného okna k druhému, aby som ich mohol počúvať."
Približuje aj, ako vyzeralo jeho detstvo v rodine otca kazateľa a mamy účtovníčky. A povie, na čom mu záleží dnes, v rodine, ktorú si buduje spolu s manželkou Táňou Pauhofovou a ich dcérkou Mílou.
A Barbora sa ho pýta aj na to, ako sa dopracoval k hlasnej solidarite s ľuďmi v Palestíne.
Staršie epizódy Ľudskosti o Palestíne a Izraeli:
203. Farmaceutka o misii v Gaze: Mala som pocit, že som v katastrofickom filme
214. Prekáža mi, keď niekto nadáva na židov, aby sa mi zapáčil (palestínčan Souheil Ghannam)
224. V Izraeli žila 30 rokov. Ako dnes vníma spravodlivosť? (židovka Nataša Dudinská)
239. Otec bol cudzincom vo vlastnej zemi. Jeho traumu si nesiem ja aj moje deti (Nidal Saleh)
Staršia epizóda o upratovaní (ktorú spomenul Jonatán)
152. Aj vy doma riešite, kto čo uprace? O vyjednávaní mužov a žien (Zuzana Sekeráková Búriková)
Jonatán odporučil knihy a film:
Místo snění (David Lynch, Kristine McKenna)
The Question of Palestine (Edward W. Said)
Palestine 36 (2025)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00) Úvod
(02:22) O filmovej hudbe
(23:02) O podpore Palestíny
(40:36) O detstve
(50:32) O rodine
(59:16) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 27 May 2026 - 283 - 247. Som obklopený úžasnou rodinou a kamarátmi, no vo vnútri som osamelý človek (Gregor Valentovič)
Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka:
Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberuv ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portálpodcastroka.sk.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum
Sú priateľstvá kvír mužov a žien v niečom špeciálne?
Vo filme Nepela vidíme dojemné spojenectvo medzi Ondrejom Nepelom a krasokorčuliarkou Hankou Maškovou a čosi podobné je aj medzi kvír mužmi a ženami v seriálovom hite Heated Rivalry (HBO).
Sú tieto priateľstvá filmové stereotypy? Alebo tu môže ísť o čosi hlbšie, čo má aj reálny základ?
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s režisérom filmu Nepela Gregorom Valentovičom. Gregor vyštudoval produkciu a réžiu hraných filmov na VŠMU, študoval aj v Prahe a Lisabone a tri roky žil v Portugalsku.
Barbora sa ho pýta, aké mal reakcie na Nepelu. „Po premietaní za mnou prišiel jeden starý pán, ktorý mi so slzami v očiach povedal, že sa konečne aj on videl zastúpený v česko-slovenskom filme,“ vraví Gregor v podcaste. „A napísal nám aj chlapec z Oravy, že ten film bola forma jeho coming-outu rodičom. Na konci všetci traja plakali.“
Rozoberú aj kvír seriál Heated Rivalry a jeho kultúrny dosah. Prečo sa tak veľmi páči ženám? A ako naň reagujú heterosexuálni muži?
Gregor porozpráva aj o svojom vlastnom živote, o rodine, o priateľstvách so ženami a o tom, ako si predstavuje svoju starobu.
„Celý život som obklopený úžasnými ľuďmi, skvelou rodinou, kamarátmi a kamarátkami, no vnútorne som osamelý človek. Samota, ktorú prežívajú kvír ľudia je v niečom veľmi špecifická.“
Hosť odporučil knihy:
Insult and the Making of the Gay Self (Didier Eribon)
Jak se stát jiným (Edouard Louis)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:50) O filme Nepela
(00:19:40) O moci režiséra
(00:30:12) Kedy film odstraňuje predsudky?
(00:45:15) O seriáli Heated Rivalry
(01:12:35) O priateľstvách žien a queer mužov
(01:26:52) O starobe
(01:32:53) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 20 May 2026 - 282 - 246. Otcov odchod som si ako dieťa nevedela vysvetliť a neviem to doteraz (Juliána Brutovská)
Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka:
Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberuv ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portálpodcastroka.sk.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum
Za film Karavan, v ktorom hrá postavu dobrodružnej mladej ženy, získala dve ocenenia, Českého leva a Slnko v sieti. Keď preberala druhé z nich, v ďakovnej reči spomenula, aké zvláštne je byť nominovaná v rovnakej kategórii spolu s vlastnou mamou. Hovorila pritom o herečke Jane Oľhovej.
Juliána Brutovská vyštudovala divadelné herectvo na VŠMU a je stálou členkou súboru Mestského divadla v Žiline. Je tiež mamou dvoch detí.
Barbora Mareková sa jej pýta na formatívne zážitky z detstva. Julka vyrástla ako jedno zo šiestich detí a keď bola tínedžerka, od rodiny z ničoho nič odišiel ich otec a založil si ďalšiu rodinu.
"Možno potreboval odísť takto radikálne, lebo by sa inak zbláznil," vraví v podcaste. "Ale ja som si to ako dieťa nevedela vysvetliť a neviem to doteraz."
Hostka odporučila:
Výnimočný stav (Martin M. Šimečka)
Odliv (Činohra SND)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:05) O filme Karavan
(00:12:14) O materstve
(00:19:41) O rodičoch
(00:32:08) O filme Nový život
(00:50:57) O partnerských vzťahoch
(00:57:03) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 13 May 2026 - 281 - 245. Opatrovanie detí mi pomohlo uzdraviť si rany z detstva. Bola som súčasťou rodín, ktoré fungujú
Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka:
Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberuv ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portálpodcastroka.sk.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum
Rodičovstvo vie byť naplňujúce, no zároveň je aj namáhavé, takže na deti by nikto z nás nemal zostať sám.
V najnovšej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s opatrovateľkou Vierou Končo o tom, prečo potrebuje každý rodič oporu od iných dospelých.
Vierka je profesionálna opatrovateľka detí, vedie agentúru s názvom Prizeranie, ktorá si zakladá na rešpektujúcich vzťahoch v prístupe k deťom, ale aj k dospelým. Okrem toho je Vierka mamou malej dcérky.
Barbora sa pýta na jej prácu prizeračky a preberú spolu, ako by vyzerala spoločnosť, v ktorej je starostlivosť o malé deti dostupná všetkým rodinám, a nie len tým, ktoré patria do vyšších príjmových tried.
Vierka rozpráva aj o svojom detstve a o tom, kto sa staral o ňu, keď sa doma necítila bezpečne, kvôli otcovi.
„V rodine, kde som vyrástla, sa všetko ututlávalo,“ vraví Vierka. „Bola som dokonalá klamárka. Klamala som, aby som sa vyhla otcovmu hnevu.“
A povie aj, vďaka čomu má dnes k deťom iný prístup, ako bol ten, v ktorom vyrástla.
Epizóda vznikla s podporou Veľvyslanectva Holandského kráľovstva.
Hostka odporučila:
Detvanka (Jana Iru)
Rešpektovať a byť rešpektovaný – Cesta k sebaúcte a zodpovednosti (Dobromila Nevolová, Jana Nováčková)
Kruh bezpečného rodičovstva – Ako podporiť bezpečnú vzťahovú väzbu vášho dieťaťa, jeho emočnú odolnosť a slobodu v skúmaní seba a sveta (Bert Powell, Glen Cooper, Kent Hoffman)
Eduard a jeho zázračná cesta (Kate DiCamillo)
Babka a vtáčatko (Benji Davies)
How I Met Your Mother (seriál, Disney+)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:21) O rešpektujúcom prístupe k deťom
(00:08:42) Ako funguje prizeranie
(00:17:33) Ekonomická stránka starostlivosti
(00:28:13) O pretlaku informácii o rodičovstve
(00:37:54) O reflexii detstva
(01:01:40) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 06 May 2026 - 280 - 244. O ženách ktoré ľutujú, že sa stali matkami
Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka:
Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberuv ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portálpodcastroka.sk.
--
„Keby ste sa mohli vrátiť v čase späť, s vedomosťami a skúsenosťami, ktoré máte dnes, rozhodli by ste sa mať deti?“ spýtala sa izraelská sociologička Orna Donath matiek a viaceré jej povedali „nie“.
Spravila s nimi hĺbkové rozhovory o dôvodoch a výsledok rozpútal záujem o skúmanie materskej ľútosti po celom svete. Ide síce o mladú výskumnú oblasť, no ukazuje sa, že materská a aj rodičovská ľútosť bývajú častejšie, než si pripúšťame.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a výskumníčkou Lenkou Štepánkovou z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Lenka sa venuje sa výskumom rodičovstva a jej výskum materskej ľútosti je práve v recenznom konaní.
Lenka priblíži čo jej povedali ľutujúce matky, a čo hovorili výskumníčkam a výskumníkom v zahraničí.
Barbora sa pýta aj na otcov. A na príčiny toho, prečo sa muži do výskumov o rodičovstve až tak nehrnú.
Hostka odporučila knihy:
Regretting Motherhood – A Study (Orna Donath)
Temná dcéra / Lost Daughter (Elena Ferrante)
Undo Motherhood (Diana Karklin, Marina Carpena Meyer)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:54) O materskej ľútosti
(00:16:32) Čo sa materstvom stráca
(00:23:46) Ľútosť vs. depresia vs. vyhorenie
(00:39:06) Matky vs. otcovia
(00:45:07) O pocite naplnenosti
(00:56:02) Ako sa rozprávať o materskej ľútosti
(01:00:00) #regrettingmotherhood
(01:07:40) Podmienky pre matky vo výskume
(01:10:25) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 29 Apr 2026 - 279 - 243. Rodina čakala, že budem mamou, no ja mám iné ambície. Terapia mi pomohla stáť si za svojim
Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka:
Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberuv ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portálpodcastroka.sk.
---
Dospievanie je fáza, v ktorej hľadáme svoju identitu mimo rodiny, v ktorej sme vyrástli, a robíme prvé veľké rozhodnutia, ktoré ovplyvnia celý náš život. Ak sme vyrástli v chudobnej rómskej rodine, je pre nás dospievanie ťažšie ako pre nerómske deti zo strednej či vyššej triedy.
Napríklad preto, že rodina, v ktorej sme vyrástli, nás chce zapojiť do tvorby živobytia v domácnosti, na stavbe či na záhrade, a vlastní rodičia nám tak môžu brániť v tom, aby sme šli študovať.
Dievčatá z chudobných rómskych komunít čelia aj tlaku na manželstvo a materstvo. Nejde pritom o rómsku kultúru, ako sa veľa ľudí nazdáva, ale o symptóm generačnej chudoby. Skoré materstvá vidíme v chudobných komunitách po celom svete, bez ohľadu na etnicitu ľudí, ktorí v nich žijú.
Výskumy však ukazujú aj druhú vec: keď majú tínedžerky deti, je pre ne oveľa ťažšie vymaniť sa z kruhu chudoby, pretože strácajú možnosť študovať a nájsť si dobre platenú prácu.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Lilianou Sameľovou, 22-ročnou rómskou ženou, ktorá pracuje v programe Zebraorganizácie Cesta von. Venuje sa deťom a mladým ľuďom v tínedžerskom veku v obci Kecerovce na východe Slovenska.
Liliana rozpráva, s čím zápasia dospievajúci Rómovia a Rómky - a čo im pomáha. A povie aj, ako vyzeralo jej dospievanie: aké mala ambície, vzťahy, ako vníma manželstvo a materstvo a ako jej pomohla psychoterapia.
Hostka odporučila knihu:
Odvaha byť neobľúbený (Fumitake Koga, Ichiro Kishimi)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:54) O klube v Kecerovciach
(00:14:27) O hudbe
(00:21:31) O detstve
(00:37:08) O skúsenosti so psychoterapiou
(00:45:50) O ambíciách
(00:47:31) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 22 Apr 2026 - 278 - 242. Humor môže byť aj formou agresie (Jasmína Houdek z Modernej sebaobrany)
Stalo sa vám, že niekto vo vašej prítomnosti povedal čosi ponižujúce a vy ste boli ticho? A neskôr vám vŕtalo v hlave, čo ste mohli spraviť inak?
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s trénerkou Moderní sebeobrany Jasmínou Houdek o tom, prečo je niekedy zložité nájsť vhodné slová a ozvať sa, keď nám niečo prekáža.
Jasmína je spoluautorkou knihy Byl to jen vtip, v ktorej spolu s kolegom a partnerom Pavlem Houdkem rozoberá každodenné formy manipulácie, ktorým čelíme v práci, na kávach s kamarátmi, ale napríklad aj v zábavných programoch.
Vysvetľuje, kedy je humor formou agresie. Prečo sú ženy brané menej vážne ako muži. A prečo niektorí muži dávajú ženám sebavedomé prednášky – dokonca aj o veciach, o ktorých vedia menej ako ony.
Ale preberú aj, ako to vyzerá, keď sú muži spojencami žien. A ako znie humor, s ktorým sú spokojné aj feministky.
Táto epizóda vznikla s podporou holandského veľvyslanectva.
Hostka odporučila knihu:
Óda na život (Giselle Pelicot)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:49) O knihe To byl jen vtip...
(00:07:15) O mikroagresii
(00:20:38) O násilí v humore
(00:26:53) O mansplainingu
(00:47:50) O Jasmíne
(01:03:07) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 15 Apr 2026 - 277 - 241. To, že ľudia s postihnutím nemajú sexuálny život je mýtus, vraví žena s muskulárnou atrofiou
Vedeli ste, že v niektorých krajinách vrátane Česka môžu ľudia so zdravotným postihnutím požiadať o takzvanú sexuálna asistenciu?
"Sexuálna túžba je bytostnou súčasťou nás ľudí bez ohľadu na to, či máme nejaké fyzické obmedzenia. U nás je však táto téma tabu," hovorí v podcaste Ľudskosť Natália Turčinová z organizácie Belasý motýľ, ktorá združuje ľudí s nervovo-svalovými ochoreniami.
Natália žije od detstva so spinálno-muskulárnou atrofiou a používa vozík. V tejto epizóde Ľudskosti rozpráva o svojom detstve, dospievaní, o štúdiu na vysokej škole a o svojich partnerských vzťahoch.
Barbora Mareková sa jej pýta na štúdium, pracovné ambície a tiež na to, ako Natália uvažuje o rodičovstve.
Rozprávajú sa aj o téme bezpečia, lebo ženy na vozíku sú terčom sexualizovaného násilia ešte častejšie ako ženy bez neho.
"Často sú obeťami sexuálneho násilia priamo od ľudí, ktorí im pomáhajú," vraví Natália. "Žena je teda závislá od človeka, ktorý jej ubližuje. A to môže byť zároveň dôvod, prečo sa nedokáže ozvať. Bojí sa, že o túto pomoc príde."
*Epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva.
Hostka odporučila:
Ano, můžeme! Kámasútra pro vozíčkáře (David Lukeš, Zdeňka Faltýnková, Iva Hradilová, Tomáš Drábek, Petra Hamerníková, Lucie Šídová, Jiří Kříž)
Láska v spektre (seriál, Netflix)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:39) O mobilite do zahraničia
(00:12:41) O spinálnej muskulárnej atrofii
(00:35:16) Sexualita ľudí so ZP
(00:49:56) O ľudoch so ZP v popkultúre
(01:14:37) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 08 Apr 2026 - 276 - 240. Súdržnosť je dôležitá, no rovnako aj schopnosť pohádať sa (Dominik Želinský)
V posledných rokoch sa u nás často hovorí o polarizácii a kvôli nej aj o potrebe zmierenia. O tom, že v spoločnosti potrebujeme viac pokoja, počúvania, súdržnosti a viac rešpektu k inému názoru.
Súdržnosť je dôležitá, no čo ak je náš hlavný problém inde? A čo ak v mene súdržnosti zabúdame na iné dôležité hodnoty, ktoré treba chrániť?
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so sociológom Slovenskej akadémie vied Dominikom Želinským o jeho článku s názvom „Mytologická rovina polarizácie“, v ktorom argumentuje, že apely na pokoj a depolarizáciu treba vnímať s určitou obozretnosťou.
„To, že sme polarizovaní, nemusí byť nutne patologické, ani zlé,“ hovorí v podcaste. „Môže to byť dôsledok ťažkej situácie, v ktorej sa nachádzame.“
Dominik si myslí, že to čo dnes voláme „polarizácia“, je často skôr politický, či spoločenský konflikt, ktorý treba vybojovať.
„Pre spoločnosť nie je bezpečné, keď si nahovára, že jediná korektná a správna politika je tá politicky stredová, a čokoľvek naľavo a napravo je zlé a extrémne. Historicky vieme, že k expanzii ľudských, či sociálnych práv sme potrebovali intenzívnu konfliktnú politiku, prostredníctvom ktorej sa podarila presadiť nová vízia sveta a nový koncept spravodlivosti,“ dodáva.
Barbora sa ho pýta, v čom presne vidí riziko apelov na pokoj a súdržnosť. Kedy má podľa neho zmysel aktívne počúvať a skúšať stavať mosty a kedy je lepšie zápasiť.
Spomenuté v podcaste:
Prečo je slovenská politika taká debilná? (Dominik Želinský)
Hosť odporučil:
Různá vyprávění o jedné společnosti (Martin Buchtík)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:36) Prečo polarizácia nemusí byť problém
(00:22:18) Kedy je konflikt užitočný
(00:50:28) Rešpektovať iný názor?
(01:09:49) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 01 Apr 2026 - 275 - 239. Otec bol cudzincom vo vlastnej zemi. Jeho traumu si nesiem ja, aj moje deti (Nidal Saleh)
Po svete dnes žije viac ako šesť miliónov Palestínčanov a Palestínčaniek a mnohí z nich si nesú generačné traumy spojené s nedobrovoľným odchodom zo svojich domovov. Trápi ich aj násilie, ktorému dodnes čelia ich blízki žijúci v Palestíne, v dôsledku pretrvávajúcej okupácie.
Nidal Saleh sa narodil v palestínskom Nabluse, vyrastal v Spojených arabských emirátoch a keď bol na základnej škole, jeho rodina sa presťahovala do Bratislavy. Dnes pôsobí vo finančnom sektore, má manželku Michaelu a dve dospievajúce deti.
Barbora Mareková sa s ním rozpráva o jeho veľkej palestínskej rodine, ktorá žije na Západnom brehu, ale aj v ďalších častiach sveta. Nidal rozpráva o svojom otcovi, ktorého dôsledky Nakby trápili celý život - a ktorý napokon zomrel tu, na Slovensku, sledujúc kobercové bombardovanie Gazy.
"Ten dvojaký meter a nespravodlivosť, v ktorej žijeme, zožiera Palestínčanov po celom svete," vraví v podcaste. "Tak potom sa nečudujme, že mladí ľudia nedôverujú inštitúciám."
Spomenuté v podcaste:
Zlomené krídla večného cudzinca (Nidal Saleh st.)
Ďakujem, že si iný (Nidal Saleh ml.)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:53) O pôvode a detstve v Dubaji
(00:24:54) Príchod na Slovensko
(00:40:07) O identite
(01:02:49) O otcovstve
(01:25:37) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 25 Mar 2026 - 274 - 238. Od Eriky Kirk po Ghislaine Maxwell: Prečo ženy pomáhajú mužom, ktorí zneužívajú svoju moc?
V okolí mužov, ktorí zneužívajú svoju moc, sú väčšinou aj nejaké ženy, ktoré im ochotne pomáhajú.
Jeffrey Epstein mohol desaťročia zneužívať dievčatá aj preto, že mal partnerku Ghislaine Maxwell, ktorá si vedela získať ich dôveru.
Prezident Donald Trump má v exekutíve tiež niekoľko žien, ktoré ho chránia pred zodpovednosťou v kauze Epstein files a ďalších kauzách.
A ultrapravicového influencera Charlieho Kirka podporovala celý čas jeho manželka Erika Kirk, ktorá po jeho vražde prebrala žezlo v organizácii Turning point.
Prečo niektoré ženy podporujú systémy, ktoré škodia ženám a ženskej rovnoprávnosti?
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s výskumníčkou a rodovou expertkou Zuzanou Maďarovou z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.
Rozoberú kroky a vyjadrenia Eriky Kirk, Ghislaine Maxwell a žien, ktoré slúžia Trumpovi. Barbora sa pýta aj na našu tunajšiu situáciu a Zuzana povie, prečo podľa nej podporujeme patriarchát niekedy trocha my všetky.
*Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva.
Spomenuté v podcaste:
Staršia epizóda Ľudskosti: Kto bol Charlie Kirk? A ako by vyzeral svet, ktorý sa riadi jeho hodnotami? Pomohol k moci Trumpovi a jeho odkaz sa páči aj niektorým politikom u nás.
Hostka odporučila knihy:
Feminizmus do vrecka (Bell Hooks)
Kaliban a čarodějnice (Silvia Federici)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:40) Rozpory Eriky Kirk
(00:17:30) Strážkyne patriarchátu
(00:36:15) Mar-a-Lago Look
(00:44:00) Prečo niektorým ženám vadí feminizmus
(00:47:53) Feminizmus a patriarchát dnes
(00:52:44) Slovenský kontext
(01:06:10) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 18 Mar 2026 - 273 - 237. Zuzana Kovačič Hanzelová o online nenávisti: Tých mužov štvú ženy, ktoré sa neboja čosi povedať
Výrazné novinárky, úradníčky, političky, či umelkyne sú u nás neraz terčom systematického mizogýnneho šikanovania zo strany extrémistov, online influencerov a tiež politikov, ktorí útočia na ženskú stránku ich identity.
Jednou z takýchto žien je novinárka denníka SME Zuzana Kovačič Hanzelová. Pred štyrmi rokmi podala Zuzana trestné oznámenie na online influencera Daniela Bombica pre jeho nenávistný prejav na internete, ku ktorému sa postupne pridávali aj jeho fanúšikovia.
„Kombinácia toho, že som feministka, ktorá ešte k tomu rieši aj generačnú chudobu, to bol pre nich koktejl, ktorým sa to celé začalo,“ vraví v podcaste.
„A najhoršie potom bolo dívať sa na politikov, ktorí sa s ním [Danielom Bombicom] ďalej stretávajú. Lebo to, ako sa k takýmto veciam postavia ľudia, čo majú moc, je veľmi podstatné," dodáva.
Barbora Mareková sa pýta, aký mal nenávistný prejav extrémistu Bombica a jeho fanúšikov dosah na Zuzaninu prácu a na jej osobný život. Zuzana hovorí, ako vnímala priebeh vyšetrovania. A rozprávajú sa aj o ďalších ženách vo verejnom priestore, ktoré zažili či zažívajú čosi podobné.
*Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva.
Hostka odporučila knihu:
Narodila som sa pod šťastnou hviezdou (Elena Lacková)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:11) O útokoch Daniela Bombica
(00:49:44) O novinárčine
(01:03:45) O materstve
(01:23:46) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 11 Mar 2026 - 272 - 236. Na MDŽ o peniazoch: Prečo ženy zarábajú málo?
Prečo ženy zarábajú menej ako muži? A čo sa s tým dá robiť?
K Medzinárodnému dňu žien sa Barbora Mareková rozpráva s odborárkou a prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou o mechanizmoch, ktoré stoja za nízkym ohodnotením žien.
Rozoberú situáciu žien v rôznych regiónoch Slovenska, ale napríklad aj zistenia ekonomickej historičky Claudie Goldin z Harvardu, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu za svoje zistenia o dôvodoch nepriaznivej pozície žien na trhu práce.
Claudia Goldin opísala fenomén takzvaných "Greedy Jobs", teda „nenásytných pracovných miest“, pri ktorých je u zamestnancov vysoko odmeňovaná najmä ich neustála dostupnosť pre zamestnávateľov. Toto nastavenie niektorých pracovných miest ovplyvňuje odmeňovanie všetkých ľudí v spoločnosti a zhoršuje pozíciu tých ľudí, ktorí sa starajú o deti a seniorov.
Goldin vo svojich záveroch poukazuje význam politických intervencií ktoré umožnia, aby sa pracovné miesta stali menej „nenásytnými“, a teda viac zlučiteľnými s povinnosťami okolo rodiny. Ide napríklad o verejné politiky, ktoré podporujú zapojenie mužov do starostlivosti o deti či seniorov, alebo na vzájomnú zastupiteľnosť ľudí v práci.
Barbora Mareková s Monikou Uhlerovou rozoberú aj spoločenské dôsledky nízkeho ohodnotenia žien a skúsia načrtnúť, ako by vyzerala spoločnosť, v ktorej si prácu žien vážime nielen slovami, ale aj peniazmi.
*Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva.
Spomenuté v podcaste:
Career and Family - Women's Century-Long Journey toward Equity (Claudia Goldin)
Hostka odporučila knihu:
Neviditeľné ženy (Caroline Criado Perez)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:15) Situácia žien na trhu práce
(00:17:50) Oplatí sa skrátený uväzok?
(00:24:18) Prečo si nepýtať vyšší plat
(00:36:07) O "pokute za materstvo"
(00:59:58) O novom zákone o odmeňovaní
(01:16:57) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 04 Mar 2026 - 271 - 235. Americký sen lákal aj našich predkov. Tomáš Hudák o vysťahovalcoch zo Slovenska
Začiatkom minulého storočia odchádzali zo slovenských dedín do Ameriky húfy ľudí - a zamierili do Pittsburghu, Chicaga, Clevelandu, kde potom v blízkosti fabrík vznikali celé slovenské štvrte.
Podľa moderných odborných odhadov tak dnes v Amerike žije až okolo 800-tisíc ľudí, ktorí majú slovenské korene.
Väčšina prisťahovalcov tam zostala žiť, no niektorí sa časom vrátili domov na Slovensko a potom tu oslavovali americké sviatky a rozprávali o mrakodrapoch, ktoré v Amerike stoja aj vďaka nim.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Tomáš Hudákom, stand-up komikom, scenáristom, bývalým novinárom a autorom románu Amerikáni,v ktorom Tomáš zachytáva slovenské vysťahovalectvo do Ameriky na príbehu svojho pradeda a prababky.
Tomáš rozpráva, aké to bolo pre ľudí zo Slovenska vydať sa na zaoceánsku cestu v čase, keď sa nedalo spoľahnúť na políciu a inštitúcie, keď neexistovalo pracovné právo a keď ženy mohli o svojej rovnoprávnosti ešte iba snívať.
Barbora sa pýta, ako Tomáš zbieral príbehy našich predkov, a čo videl pri návšteve USA - napríklad vtedy, keď sa šiel pozrieť do oceliarní v Pittsburghu.
A rozprávajú sa aj o dnešnej Amerike - a o tom, ako sa vyvíja tamojšie spoločenské a politické dianie.
Hosť odporučil knihu:
Ostrov kľúč (Małgorzata Szejnert)
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 25 Feb 2026 - 270 - 234. Patrí do terapie Boh? Prečo sa terapeuti vyhýbajú náboženským témam
Či už sme ateisti, veriaci ľudia alebo agnostičky, naša spiritualita a náboženské cítenie ovplyvňuje náš každodenný život. Od toho, ako sa dívame na svoju rolu v rodine, cez prístup k deťom až po témy, ako je rozvod, smrť či pohľad na ľudí čo sú queer.
Z výskumov ale vyplýva, že odborníci a odborníčky na mentálne zdravie sa často vyhýbajú náboženským témam. Boja sa o nich hovoriť s klientmi a klientkami, ktorým majú pomôcť.
Prečo? A ako ich obavy ovplyvňujú proces psychoterapie?
Mala by si veriaca klientka hľadať veriaceho terapeueta, aby jej rozumel? Alebo jej vie pomôcť aj ateista, ktorý sa na veci díva inak?
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s psychoterapuetkou a výskumníčkou Katarínou Heřmánkovou. Katka vyrástla na Slovensku, no pôsobí ako psychoterapeutka v Česku. Je hlavnou autorkou metaanalýzy Masarykovej univerzity v Brne, ktorá mapuje skúsenosti terapeutov a terapeutiek s náboženstvom a spiritualitou.
Barbora sa pýta, ako si môžu psychoterapueti a terapeutky reflektovať spirituálne a náboženské témy, tak aby tu vedeli byť pre svoje klientky a klientov čo najlepšie.
Katarína povie, ako to má s náboženstvom a spiritualitou ona sama, a s akými výzvami sa stretáva na sedeniach so svojimi klientkami a klientmi.
Spomenuté v podcaste:
Integrating Spirituality and Religiosity into Psychotherapy: Qualitative Meta-Analysis of Psychotherapists’ Accounts (Katarína Heřmánková)
Hostka odporučila knihu:
Nepřekážet naději (Jan Roubal)
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 18 Feb 2026 - 269 - 233. Tomáš Hučko o detstve v 90-tych rokoch a o vzťahu syna k zomierajúcemu otcovi
Aké to bolo, vyrastať v 90. rokoch na petržalskom sídlisku? Prečo bola vtedy metalíza znakom úspechu? A v čom bolo detstvo či rodičovstvo iné ako dnes?
V knihe Strieborná metalíza sa jej autor Tomáš Hučko zaoberá synovsko-otcovským vzťahom a tým, ako naň vplýva doba, v ktorej sa odohráva. Zachytáva tiež rozporné pocity syna, ktorý sa stretáva s otcom v záverečnej fáze jeho života.
"Keď sa povie deväťdesiate roky, niekto si predstaví mečiarizmus, hučiace autá, pištole, mafiánov, sánky a násilie," zamýšľa sa protagonista v Tomášovej knihe. "Ja si predstavím otca, ako leží v miestnosti, ktorá zapácha stareckým močom, a nemá minulosť ani budúcnosť."
Tomáš je publicista, prekladateľ, prozaik a šéfredaktor kultúrno-spoločenského magazínu Kapitál. V podcaste približuje, ako knihu písal a aké má na ňu ohlasy.
Barbora Mareková sa ho pýta, prečo muži - sedemdesiatnici, ktorí boli v 90. rokoch na vrchole svojich síl, skúšajú dnes flirtovať s výrazne mladšími ženami.
Rozprávajú sa aj o filme Fontána pre Zuzanu, ktorý bol v 90. rokoch u nás hitom. A Tomáš povie, na ktorú scénu ľudia zo záhadných príčin zabudli.
Spomenuté v podcaste:
Eugen Gindl. Na hrane možného (Tomáš Hučko)
Opýtaj sa prachu (John Fante)
Morálna abdikácia. Ako svet nezastavil deštrukciu Gazy (Didier Fassin)
Happyendy (Jaroslava Blažková)
Hosť odporučil knihy:
Místo / Obyčejná žena (Annie Ernaux)
The Brotherhood of the Grape (John Fante)
Full of life (John Fante)
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 11 Feb 2026 - 268 - 232. Lektori sexuálnej výchovy: pre mladých ľudí sme neraz prví dospelí, s ktorými sa mohli otvorene rozprávať
Čo by mali vedieť dospievajúci mladí ľudia o vzťahoch, sexe a sexualite?
Keď sa minulý rok v parlamente rokovalo o novele ústavy o dvoch pohlaviach, niektorí poslanci, ktorí sú zároveň otcami maloletých detí, tvrdili, že vzdelávanie o vzťahoch a sexualite môže deti poškodiť. Národná rada neskôr odhlasovala zmenu, podľa ktorej môžu rodičia účasť svojho dieťaťa na takomto vzdelávaní odmietnuť.
Čo presne sa teda učia deti a mladí ľudia na školách, keď sa učia o vzťahoch a sexualite? A čo čaká tento rok tie deti a mladých ľudí, ktorým rodičia zakážu navštevovať takéto hodiny?
"Mladí ľudia nám často hovoria, že sme pre nich prví dospelí, s ktorými sa mohli takto otvorene rozprávať o veciach, ktoré ich zaujímajú, ktoré ich niekedy aj trápia a na ktoré nemajú odpovede. A my zároveň vieme, že na každú otázku existuje vekovo primeraná odpoveď," vraví lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy Mária Dudžáková.
"Dôležité pravidlo je, že deti a mladí ľudia by mali vedieť, čo sa im bude diať ešte predtým, ako sa im to bude diať. Aby sa vedeli chrániť," dodáva jej kolega Oliver Kopecký.
Majka aj Oliver patria do lektorského tímu organizácie INtyMYta, ktorá robí vzdelávanie pre deti, mládež, aj dospelých.
V tejto epizóde Ľudskosti sa ich Barbora Mareková pýta na podrobné informácie o tom, ako vyzerajú hodiny vzťahovej a sexuálnej výchovy na školách. A Majka s Oliverom vysvetlia, čo potrebujú vedieť o sexe, sexualite a vzťahoch dospievajúce deti a mladí ľudia vo veku štrnásť až devätnásť rokov.
*Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva
Hostka a hosť odporučili:
Ja v tvojom veku - Ako sa s deťmi rozprávať o sexualite, vzťahoch a sexe (Dagmar Krišová, Marcela Poláčková)
Rozumne zmyselne - O tele, sexe a vzťahoch (Richard Ančic)
InTYMYta - https://www.intymyta.sk/
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 04 Feb 2026 - 267 - 231. Aj matka vie závidieť. Dokonca aj vlastnej dcére. Jana Micenková o temných stránkach vzťahov
Ako sa cíti muž, ktorý žije vo vzťahu s emocionálne násilnou manželkou, ktorá je navyše aj mamou ich spoločného dieťaťa? A prečo môže byť preňho ťažké stanoviť si hranice, keď je terčom partnerského násilia?
V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so spisovateľkou Janou Micenkovou o príbehu dysfunkčnej rodiny z románu Krv je len voda. V roku 2022 sa táto jej kniha dostala dokonca aj do desiatky prestížnej ceny Anasoft litera.
Ide o príbeh trojčlennej rodiny - otca, matky a ich dospievajúcej dcéry Kláry. Matka má sebastredné, volatilné správanie, a je násilná k dcére aj k manželovi, ktorý nemá kapacitu odolávať jej zlému zaobchádzaniu.
Ide tak o štatisticky menšinovú situáciu, kde sa partnerského násilia dopúšťa žena a obeťou je muž. Barbora sa s Janou rozpráva o tom, ako otvárať tému násilia v blízkych vzťahoch tak, aby sa nepopierala skúsenosť nikoho, kto sa stal jeho terčom. A rozprávajú sa napríklad aj o téme materskej závisti voči vlastnej dcére.
Jana približuje, kde čerpala inšpiráciu pre rodinnú dynamiku v románe. Ktorí ľudia boli pre ňu zdrojom poznania a čo vytiahla pri písaní z vlastného vnútra.
"Napríklad pocit nedocenenia je podľa mňa dosť univerzálny," vraví Jana v podcaste. "V nejakej fáze sa s ním môže stretnúť každý človek, ktorý čosi tvorí. Ja som si tiež zopárkrát zažila pocit zbytočnosti, márnosti a nedocenenia. A vtedy človek môže prepadnúť sebaľútosti až závistlivosti, čo sú pocity, ktoré si nemusíme chcieť priznať. A potom sa ich snažíme potlačiť, lebo si nechceme o sebe myslieť, že sme závistliví - chceme byť prajní. A ja som všetky tieto svoje temné stránky potom vložila do postavy matky."
*Táto epizóda vznikla s podporou Holandského veľvyslanectva.
Spomenuté v podcaste:
Elephant (film - Gus Van Sant)
Musíme si pohovoriť o Kevinovi (film - Lynne Ramsay)Hostka odporučila:
Proudy (kniha - Václav Kahuda)
Houština (kniha - Václav Kahuda)
E Converso (hudba - experimentálny jazz)
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 28 Jan 2026 - 266 - 230. Tomáš Forró: Okolité vlády pripravujú ľudí na vojnu, u nás sme sa nezačali ešte ani báť
Poľsko, severské aj pobaltské štáty už dlhšie pripravujú svoje obyvateľstvo na možnú vojnu. Robia to tak, že posilňujú ich psychologickú odolnosť, sebestačnosť či schopnosť spolupracovať v prípade, že by došlo k útoku či ku kríze, ako je napríklad plošný výpadok elektriny.
Vojna na Ukrajine trvá už štvrtý rok a bezpečnostná situácia sa teraz výrazne zhoršila aj v dôsledku krokov amerického prezidenta, autokrata Donalda Trumpa.
"Vstupujeme do veľmi nepokojných a neistých časov a každá spoločnosť, ktorá chce prežiť - a prežiť v nejakom zmysle aj v prosperite, sa na to musí teraz pripravovať," vraví reportér Tomáš Forró v novej epizóde podcastu Ľudskosť. "Iné vlády už dávno pripravujú ľudí na vojnu, no u nás sme sa nezačali ešte ani báť."
Tomáš sa ako reportér venuje dianiu na Ukrajine. Píše články do Denníka N ale vydal aj knihy Donbas či Spev sirén a teraz píše knihu s názvom Ak raz príde vojna k nám: Príručka prežitia, v ktorej chce zhrnúť konkrétne kroky, ako sa na krízu či vojnu môžeme pripravovať my v situácii, keď sa nevieme celkom spoľahnúť na svoju súčasnú vládu.
"Potrebujeme sa s ľuďmi rozprávať o tom, že sme v ohrození. O tom, čo by sa mohlo stať, keby Rusko napadlo nás alebo Poľsko, či iné krajiny v našom okolí, lebo sme jeden región a rovnaké veci ako u nich sa budú diať aj tu," hovorí.
Barbora sa ho pýta, aké ponaučenia si môžeme vziať z krajín v rámci EÚ, ale aj od ľudí z Ukrajiny. Tomáš hovorí, aké postoje pomáhajú, keď ide do tuhého. Približuje napríklad rodovú perspektívu - teda to, ako sa vojna dotýka žien, ale aj mužov, ktorí zostali na bojisku bez nich.
"Keď komunita vie, ako má fungovať a spolupracovať v krízovej situácii, každá naša schopnosť sa stáva superschopnosťou. Lebo každý niečo má, niečo vie, a najlepšie to funguje, keď sa to spojí do celku," dodáva.
Hosť odporučil knihu:
Null (Szczepan Twardoch)
Ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska a poraziť Roberta Fica (Samo Marec)
Zbierka na Tomášovu novú knihu Ak raz príde vojna k nám: Príručka prežitiana Startlabe.
Spomenuté v podcaste:
Idzie wojna? (Agnieszka Lichnerowicz)
Amusing Ourselves to Death - Public Discourse in the Age of Show Business (Neil Postman)
Hope in the Dark (Rebecca Solnit)
Vojna nemá ženskú tvár (kniha Svetlany Alexijevič)
Národné obranné sily - kurz na zvýšenie obranyschopnosti Slovenskej republiky, zvýšenie svojej fyzickej a psychickej pripravenosti a praktických zručností
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 21 Jan 2026 - 265 - 229. Je veľmi zmätočné, keď je násilníkom dedko, ktorého máme radi (Ria Gehrerová)
Žiarlivostné scény, obmedzovanie kontaktov s inými ľuďmi, vyhrážanie sa, facky a v niektorých prípadoch aj smrť. Podľa policajných štatistík u nás zomrie rukou partnera či expartnera v priemere jedna žena mesačne a muž pritom neraz zavraždí aj ich spoločné dieťa.
Násilie páchané na ženách nie je len vec konkrétneho vzťahu. Podľa odborníkov a odborníčok súvisí tiež s nerovnováhou moci medzi mužmi a ženami v spoločnosti.
V knihe Bola to láska sa novinárka Ria Gehrerová z Denníka N pozrela na pozadie násilia v blízkych vzťahoch. Prináša v nej príbehy žien a detí, ktoré čelili násiliu, no okrem toho skúma aj motivácie mužov, ktorí sa násilia dopúšťajú - a približuje ich postoje.
Barbora Mareková sa pýta aj na rodinu, v ktorej vyrástla samotná Ria, a v ktorej sa jej dedko dostal pre násilné správanie k manželke - teda Riinej babke - do väzenia.
Ria približuje, prečo je násilie v blízkych vzťahoch často zmätočné - nielen pre okolie, ale aj pre samotnú obeť.
"Je to veľmi zložité, keď je násilníkom niekto, koho osobne poznáš, a keď je to tvoj príbuzný, lebo k nemu máš aj nejaké city," vraví Ria v podcaste. "A máš napríklad pocit, že je už starý a že mu treba pomôcť, lebo by si sám už neporadil. A keď je to navyše aj človek, s ktorým si predtým žila, ktorý ti vyrobil luk a hrnčiarsky kruh a daroval ti babettu. Je veľmi ťažké vyznať sa v tom, ako sa máš vo vzťahu k nemu vlastne cítiť."
Rozoberajú spolu aj aktuálne vedecké poznanie, spoločenské riešenia a tiež to, prečo je pre niektorých z nás náročné sa o nich rozprávať.
*Epizóda vznikla s podporou podporou Holandského veľvyslanectva.
Spomenuté v podcaste:
Why Does He Do That? Inside the Minds of Angry and Controlling Men (Lundy Bancroft)
Hostka odporučila knihy:
No Visible Bruises (Rachel Louise Snyder)
Nabudúce bude mŕtva (Ann Jones)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:16) O knihe Bola to láska
(00:18:13) Pozadie domáceho násilia
(00:28:25) Prečo od neho neodišla?
(00:42:22) Ako informovať o domácom násilí v médiách
(00:47:14) O dedkovej agresivite
(01:11:52) O výchove syna
(01:16:48) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 14 Jan 2026 - 264 - 228. Juraj Hipš: Súdržnosť chceme všetci, až dokým sa jej cena netýka nášho dieťaťa
Ako by vyzerali školy, ktoré dokážu potiahnuť všetky deti v krajine?
Základná škola má byť miestom, kde sa naučíme všetko podstatné pre život. Okrem rovníc či gramatiky napríklad aj to, ako funguje naša spoločnosť a ako sa žije iným deťom a rodinám v našom okolí.
Priestor na takéto učenie sa však na základných školách upadá. Podľa Útvaru hodnoty za peniaze narástol len za posledných 10 rokov počet súkromných škôl o 25 percent. Tieto môžu od rodín vyberať poplatky v ľubovoľnej výške a môžu si vyberať aj deti, ktoré budú vzdelávať, čo ovplyvňuje zloženie tried.
Menia sa aj štátne školy. V mnohých mestách sa deti z najchudobnejších vrstiev spoločnosti postupne ocitli v jednej škole a rodičia zo strednej a vyššej vrstvy začali svoje deti dávať inam.
Tento trend máva dôsledky pre celú spoločnosť – a niekedy trvá roky, až desaťročia, kým si ich začneme všímať.
V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Jurajom Hipšom, pedagógom a aktivistom v oblasti vzdelávania a verejných politík. Juraj pôsobí na základnej škole vo Zvolene, ktorá sa snaží trend segregácie detí zvrátiť. Je presvedčený o tom, že do základných škôl patrí rozmanitosť.
Barbora s ním rozoberá situáciu chudobných rodičov, ktorí nedokážu svojim deťom kúpiť ani základné veci, ale aj perspektívu rodičov, ktorí sú na tom s peniazmi dobre a cítia, že je ich úlohou dopriať svojim deťom najlepšie možné vzdelanie.
A rozprávajú sa aj o tom, ako funguje základné školstvo v krajinách, ku ktorým vzhliadame.
Spomenuté v podcaste:
The Meritocracy Trap (Daniel Markovits)
Hosť odporučil knihy:
Morálna ambícia (Rutger Bregman)
A okraje máš kde? (Juraj Čokyna) – a tu je rozhovor s Jurajom Čokynom o tejto knihe v podcaste Ľudskosť.
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:03:16) O ZŠ Alma
(00:23:47) O súťaži medzi školami
(00:35:13) Aká je úloha rodičov pri výbere školy
(00:50:05) O generačnej chudobe
(01:02:50) O financovaní škôl
(01:21:16) O pohľade rodičov
(01:41:16) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 07 Jan 2026 - 263 - 227. Psychologička Vavráková: Zdravý vzťah s rodičmi nebýva intenzívny (repríza)
Ako vyzerá zdravý vzťah dospelých ľudí s rodičmi? A čo v ňom spôsobuje problémy?
Eva Vavráková je psychologička v psychoterapeutickom výcviku, venuje sa jednotlivocom aj párom a svoje odborné poznatky sprístupňuje verejnosti cez projekt Dobrobytie.
V tejto epizóde Ľudskosti sa jej Barbora Mareková pýta, čo sú znaky zdravého vzťahu s rodičmi. Eva vysvetlí, prečo nás rodičia vedia rozhodiť viac ako iní ľudia a prečo má mnoho z nás potrebu rodičom vyhovieť aj vtedy, keď sa na to necítime.
"Ľudia si to často predstavujú tak, že so svojimi rodičmi by mali mať intenzívny vzťah alebo že by mali byť dokonca najlepší kamaráti - napríklad dcéra s mamou. A toto bývajú dosť nešťastné a mylné presvedčenia. Práve naopak, keď je tam veľmi silný kontakt, býva to skôr varovným signálom," vraví Eva v podcaste.
Porozpráva, aké problémy s rodičmi prinášajú ľudia do terapie a aké môžu byť riešenia. Napríklad, ako riešiť nezhody v starostlivosti o deti alebo ako v tomto vzťahu uvažovať o daroch a o peniazoch.
Hostka odporučila knihy:
Keď detstvo bolí (kniha od Lindsay C. Gibson) Encanto (animovaná rozprávka o rodinných vzťahoch)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:34) V čom je tento vzťah iný ako ostatné
(00:13:50) Ako vyzerá zdravý vzťah s rodičmi
(00:33:30) Čo komplikuje zdravý vzťah
(00:50:46) Ako riešiť rozdielny prístup k deťom
(01:12:10) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 31 Dec 2025 - 262 - 226. Eňa Vacvalová: keď bola dcéra malá, vzala som ju v noci preč z domu, vediac, že sa nemôžem vrátiť
Vo svete humoru zažiarila prvýkrát ešte v 90. rokoch. Potom bola stabilnou súčasťou najsledovanejších zábavných relácií a v jednej z nich pôsobí dodnes.
V predvianočnej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s komičkou, moderátorkou a príležitostnou herečkou Eňou Vacvalovou o tom, kedy si prvýkrát v živote uvedomila, že je vtipná.
Počas svojej kariéry účinkovala v reláciách Čo dokáže ulica, Aj múdry schybí, Dereš, Zlaté časy či Sedem s. r. o, spolupracovala najmä s Oliverom Andrássym, ale okrem neho napríklad aj s Milanom Lasicom či s Mariánom Leškom.
Barbora sa pýta, aké pre ňu bolo, zapadnúť ako žena komička v brandži, v ktorej, až do jej príchodu, pôsobili len muži.
Vracajú sa spolu aj do dávnejšej minulosti: pani Eňa vyrástla v Tisovci. Spomína na svoje detstvo, rodičov a na to, ako sa na prežívaní rodiny podpísala smrť dvoch bratov ešte predtým, ako prišla na svet.
Rozprávajú sa aj o materstve a partnerských vzťahoch. Pani Eňa spomína na zložité obdobie vo svojom prvom manželstve, ktoré prežila krátko po narodení dieťaťa.
"Raz v noci, bolo to v októbri, som vzala svoju vtedy 11-mesačnú dcéru z domu do škodovky, ktorú som zdedila po otcovi. Prespali sme v aute, na druhý deň som ju dala do jasieľ a v práci som povedala, že nemám kam ísť, lebo tam sa už nemôžem vrátiť," hovorí v podcaste.
Preberú spolu, čo je dobrý humor, či dnes potrebujeme feminizmus, a prečo sa na tieto témy dnes ženy dívajú rôzne.
Spomenuté v podcaste:
Relácia Dereš z roku 2000 - epizóda s Brigitou Schmögnerovou
Bola to láska (kniha Rie Gehrerovej z Denníka N)
Hostka odporučila:
knihu Robert Redford (Michaela Feeney Callana)
Clementine Churchillová - žena velkého muže (Joan Hardwick)
Alan Rickman: Deníky (Alan Rickman)
film Hon (film, r. 2012)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:13) O humore
(00:23:00) O Tisovci
(00:33:02) O strate súrodencov
(00:44:59) O materstve
(00:52:33) O spolupráci s Oliverom Andrásym
(01:01:52) O relácii Dereš
(01:28:13) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 17 Dec 2025 - 261 - 225. Herečka Zuzana Mauréry: naše povolanie je nemilosrdné v očakávaniach na výzor
Pred pár rokmi zahviezdila vo filme Učiteľka (2016) a teraz ju zas v kinách vidíme v role trénerky krasokorčuľovania Hildy Múdrej vo filme Nepela.
Zuzana Mauréry je obľúbená filmová, televízna i divadelná herečka a muzikálová speváčka. Je šesťnásobnou kandidátkou na národné filmové ceny a dvojnásobnou laureátkou Slnka v sieti v hlavnej ženskej hereckej kategórii.
V novej epizóde Ľudskosti sa jej Barbora Mareková pýta na pôsobivú materskú kvalitu, ktorú Zuzana Mauréry priniesla cez postavu Hildy Múdrej na filmové plátno.
Rozprávajú sa aj o filme Učiteľka a o tom, prečo je pre nás ľudí ťažké spojiť sa a ohradiť sa proti manipulácii.
Barbora sa Zuzany pýta aj na to, čo ju formovalo: v akom prostredí vyrástla, ako sa vyvíjal jej sebaobraz a ako počas života vnútorne rástla ako umelkyňa aj ako človek. Zuzana približuje, čo si odniesla z práce v medzinárodnom tíme vo Viedni a prečo sa napokon vrátila na Slovensko.
Rozprávajú sa aj o tlaku na výzor a na to, ako štandardy krásy ovplyvňujú naše prežívanie v detskom veku, a ako vplýva na prežívanie dospelých žien, ktoré pôsobia v šoubiznise.
"Raz som v Markíze prišla do kostymérne, kde mi mali vybrať oblečenie na kamerové skúšky a oni tam nemali moje číslo," vraví Zuzana v podcaste. "Mali tam oblečenie len do veľkosti 38. A toto, samozrejme, vytvára tlak. Na druhej strane to asi chápem, lebo my sme vlastne tovar a v šoubiznise to takto proste je," dodáva.
Hostka odporučila:
Fanfáry, prosím (film)
Herec (trojdielna dramatická miniséria)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:26) O filme Nepela
(00:19:05) O filme Učiteľka
(00:39:30) O angažmá vo Viedni
(00:45:22) O detstve
(00:59:20) O ambicióznosti
(01:05:37) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 10 Dec 2025 - 260 - 224. V Izraeli žila 30 rokov. Ako dnes vníma spravodlivosť? (Židovka Nataša Dudinská)
Medzi Izraelom a Palestínou má byť teraz oficiálne prímerie, no útoky zo strany Izraela neprestali. Podľa OSN pripravil od začiatku prímeria Netanyahuov režim v Gaze o život viac ako 300 ľudí, a vyše 800 zranil.
Pred časom sa Barbora Mareková rozprávala s Palestínčanom Souheilom Ghannamom o jeho živote, a v tejto epizóde sa zas rozpráva s izraelskou Židovkou Natašou Dudinskou o tom jej.
Ako sa díva na Izraelskú spoločnosť? Aký má pohľad na židovstvo? A ako vníma Palestínčanov a Palestínčanky?
Nataša je dokumentaristka a publicistka, vyštudovala tlmočníctvo a prekladateľstvo na Karlovej Univerzite v Prahe, počas nežnej revolúcie bola aktívna v študentskom hnutí, neskôr študovala aj medzinárodné vzťahy v New Yorku, potom stredovekú arabskú a židovskú filozofiu v Jeruzaleme a napokon - v rovnakom meste - ešte aj filmovú tvorbu.
“Rozprávať príbehy je dôležité,” vraví v podcaste. “Cez príbehy vieme spoznať niekoho, koho nemáme ako stretnúť.”
Barbora sa jej pýta, čo ju v živote formovalo: kto boli jej predkovia a prečo už ako dieťa túžila ísť žiť do Izraela. Kde sa tam usadila a ako sa stala mamou.
Nataša rozpráva, čo sa jej dieťa učilo v škole o Izraeli a o Palestíne. Čo vidia ľudia v Izraelských mainstreamových médiách a ako vnímať tamojšie prieskumy verejnej mienky.
Nataša bola v Izraeli aj 7. októbra 2023. Hovorí ako prežívala útok Hamasu. A ako by si po tom všetkom čo sa stalo, a čo sa deje dodnes, predstavovala spravodlivé riešenie.
Hostka odporučila knihy:
Být Židem po zkáze Gazy (Peter Beinart)
Apeirogon (McCann Colum) román inšpirovaný príbehom dvoch otcov, ktorí prišli o svoje dcéry v izraelsko-palestínskom konflikte a su aktívni v organizácii Parents Circle.
Izrael a Palestina (Marek Čejka) prehľadná história izraelsko-palestínskeho konfliktu
Filmy:
No Other Land - Basel Adra, Yuval Abraham, Rachel Szor, Hamdan Ballal - dokumentárny film, tento rok získal Oskara
All That's Left of You (Vše, co z tebe zbylo) - Cherien Dabis - sága palestínskej rodiny na pozadí historickych udalostí posledných 75 rokov
1948: Creation & Catastrophe - dokumentárny film o vzniku Izraela a palestínskej katastrofe v 1948
The Gatekeepers (Dror Moreh) oceňovaný izraelský dokument o izraelskej bezpečnostnej službe z pohľadu jej bývalých šéfov
Občianske iniciatívy a médiá:
+972 Magazine - nezávislý izraelsko-palestínsky spravodajský server o dianí v Izraeli a Palestíne
B'tselem - najväčšia a najznámejšia izraelská ľudskoprávna organizácia
Standing Together - grassroots hnutie židovských a palestínskych Izraelčanov
Hand in Hand - sieť bilingválnych židovsko-arabských škôl. Študujú v nich spolu židovské a arabské deti a učia ich židovskí a arabskí učitelia v hebrejčine a arabčine
The Parents Circle - Family Forum - izraelsko-palestínska organizácia združujúca rodiny z oboch strán, ktoré prišli o svojich najbližších
Breaking the Silence - organizácia bývalých vojakov, ktori podávajú svedectvá o tom, čo zažili a robili počas vojenskej služby
Combatants for Peace - izraelsko-palestínska organizácia združujúca bývalých vojakov a bojovníkov ktorí veria v spoločné nenásilné úsilie o spravodlivý mier
Peace Now - izraelské mierové hnutie, založené v 1978. Dnes sa zameriavajú na boj proti izraelskym osadám na okupovaných palestínskych územiach
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:18) O židovských koreňoch
(00:15:15) O sionizme
(00:41:05) O 7. októbri 2023
(00:55:42) O protestoch v Izraeli
(01:06:03) O izraelských médiách
(01:11:47) O riešeniach
(01:20:00) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 03 Dec 2025 - 259 - 223. Keď matka s postihnutým dieťaťom skočila pod vlak, všetci sa zhrozili. Ja som rozumel (Pavol Koprda)
Máme tu zimu - a časť z nás si asi nevie dosť predstaviť, že by túto sezónu prežila bez auta.
V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Pavlom Koprdom, ktorý je - ako otec dvoch malých detí - aktuálne v rodičovskej službe (známej skôr pod názvom rodičovská dovolenka) a s deťmi ju trávi bez auta.
"Podľa mňa veľmi podceňujeme to, koľko peňazí minieme na autá," hovorí v podcaste. "Jednak sú tam vysoké vstupné náklady, ale potom aj veľa ďalších: poistka, parkovanie, diaľničná známka, benzín, výmena pneumatík, servis. Pre moju rodinu by to znamenalo 500 až 700 eur mesačne. A ja som si povedal, že mi to za to nestojí a že chcem žiť na mieste s dobrou verejnou dopravou a cyklodopravou."
Barbora sa ho pýta aj na detstvo. Palo vyrástol v Trnave, v rodine so štyrmi deťmi. Jeho sestra Martinka má od narodenia zdravotné znevýhodnenie, takže potrebuje intenzívnu asistenciu. Palo a jeho rodina sú práve preto za rozvoj cyklodopravy.
"Keď príde správa o tom, ako matka s dieťaťom s detskou mozgovou obrnou skočí pod vlak, všetci sa zhrozíme a hľadáme vinníkov. Mne z tej správy bolo smutno, no prekvapiť ma veľmi neprekvapila," hovorí.
Približuje, ako kvalita verejnej dopravy a cyklodopravy ovplyvňuje životy rodín, ako je tá jeho. A vysvetlí, ako jeho 60-ročnej mame pomohol pri preprave sestry Martinky nákladný bicykel v kombinácii s dobrou sieťou cyklociest v meste Trnava.
Hosť odporučil knihy:
Město pro každého - Manuál urbanisty začátečníka (Osamu Okamura)
Boj o ulicu - Príručka mestskej revolúcie (Seth Solomonow, Janette Sadik-Khan)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00) Úvod
(01:59) O rodičovskej službe
(10:00) O sestre
(16:56) O cyklodoprave
(40:25) O Trnave
(53:32) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 26 Nov 2025 - 258 - 222. Je pre vás ťažké priznať si chybu? Možno vám chýba sebasúcit (psychologička Mária Tiňová)
Mali ste niekedy v živote problém uznať si nejaký prešľap alebo chybu, alebo to, že ste niekomu ublížili? Možno vás prekvapí, že my ľudia vieme o svojich nedostatkoch a zlyhaniach hovoriť zvyčajne až vtedy, keď sa sami na seba dokážeme pozrieť súcitne.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Máriou Tiňovou o sile súcitu. Mária vyštudovala klinickú psychológiu vo Veľkej Británii a neskôr vrátila na Slovensko a najnovšie preložila, spolu s Elenou Bakošovou, do slovenčiny knihu Odvaha k súcitu.
Mária vysvetlí, ako naša schopnosť súcitiť ovplyvňuje celý náš život: náš vzťah k iným, ale aj k sebe. Vysvetlí, prečo nám súcit nejde vždy sám od seba a prečo je používanie súcitnej mysle pre niektorých z nás ťažšie ako pre iných.
Barbora sa jej pýta aj na hranice súcitu - napríklad na to, či máme súcitiť s každým človekom - vrátane vojnových zločincov a ďalších ľudí, ktorí majú moc a ubližujú iným.
Spomenuté v podcaste:
Odvaha k súcitu (Paul Gilbert a Choden) - preložila Mária Tiňová a Zuzana Bakošová
137. Psychologička Tiňová: Najviac nás ovplyvňujú veci, ktoré sme si sami nevybrali (staršia epizóda Ľudskosti so psychologičkou Máriou Tiňovou o jej štúdiu a práci klinickej psychologičky vo Veľkej Británii, a o návrate na Slovensko)
Hostka odporučila knihy:
Láska žije offline (Lívia Halmkan, Lucia Žiaková)
Úzkostná generácia (Jonathan Haidt)
Jane Goodall (dokumentárny film - Netflix)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00) Úvod
(01:52) O preklade knihy
(09:11) O trénovaní súcitu
(24:13) S kým máme súcitiť?
(31:29) O sebasúcite
(39:28) Kto by si mal knihu prečítať
(55:51) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 19 Nov 2025 - 257 - 221. Kto má zasahovať proti nenávisti? Ľudia, či štát? (Marek Káčer)
O pár dní si pripomenieme 17. november 1989 - a jedna z vecí, ktorú sme si vybojovali počas revolúcie je sloboda slova.
Vďaka nej môžeme povedať nahlas, čo si myslíme - a nemusíme sa báť, že sa nám pomstí niekto pri moci.
Lenže sloboda sloboda slova má aj svoju odvrátenú stránku: využívať ju môžu aj ľudia, ktorých úmysly sú sebecké, vylučujúce, bezohľadné, či kruté. A ako krajina, ktorá má historickú skúsenosť s holokaustom, vieme, kam to môže zájsť, keď v spoločnosti tolerujeme slová, symboly či gestá, ktoré zastrašujú nejakú menšinu, alebo štvú väčšinu proti nej.
Každé demokratické spoločenstvo teda stojí pred otázkou: Ako na jednej strane vytvárať občiankam a občanom čo najväčší priestor na prejavenie svojich názorov, no ako tento priestor zároveň limitovať tak, aby sa debata neposúvala smerom k násiliu.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s ústavným právnikom a akademikom Marekom Káčerom o slobode slova a jej obmedzeniach.
Marek Káčer je vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity a aj vedecký pracovník na Ústave práva a štátu Slovenskej akadémie vied. Venuje sa témam, ako je demokracia či právna argumentácia a je spoluautorom knihy Obmedzovanie slobody slova v radikalizujúcej sa spoločnosti.
Vysvetlí, kto má zasahovať proti nenávisti. Či je lepšie spoľahnúť sa na štát a jeho inštitúcie, alebo sa máme ozývať my všetci.
Barbora Mareková sa ho pýta napríklad aj na takzvanú "Cancel culture" (kultúru vymazávania), či na výčitku o údajnej “politickej korektnosti”, ktorú používali najprv konzervatívne kruhy v USA a no postupne sa na ňu začali sťažovať aj naši politici - napríklad Róbert Fico, či Ivan Mikloš.
Spomenuté v podcaste:
Obmedzovanie slobody slova v radikalizujúcej sa spoločnosti (Marek Káčer, Peter Šajmovič)
Hosť odporučil knihy:
Čin Čin (Ľudmila Podjavorinská)
Free Speech: A Philosophical Enquiry (Frederick Schauer)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00) Úvod
(02:19) V čom spočíva sila slov
(16:12) Kto má chrániť slobodu slova
(38:10) O slobode slova v USA
(51:05) Ako sa stavať k diskusiám na sociálnych sieťach
(54:36) Ďalšie výzvy súčasnosti
(58:31) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 12 Nov 2025 - 256 - 220. Baví ma nemať určené, kto som, a môcť tým trocha plávať (herečka Martina Znamenáčková)
Martina Znamenáčková je mladá slovenská herečka žijúca v Prahe. Detstvo prežila v adoptívnej rodine na východe Slovenska a postupne to dotiahla až na štúdium herectva na pražskej DAMU.
Dnes má za sebou viacero účinkovaní v pražskom Národnom divadle a aktuálne hrá v pripravovanom seriáli o mladých ľuďoch, ktorý nakrúca komerčná televízia.
V novej epizóde Ľudskosti sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o jej detstve: Martina strávila prvé mesiace života v detskom domove a potom si ju - a aj dve ďalšie deti - osvojila jej adoptívna mama.
A ako sa díva na svoje biologické korene? A aké to bolo vyrastať v rodine, ktorá vznikla takýmto výnimočným spôsobom?
"Veľmi ma baví nemať určené, kto vlastne som z hľadiska etnicity, a môcť tým tak trocha plávať," vraví v podcaste. "Najpravdepodobnejšie je, že som Rómka, lebo som sa narodila na Slovensku. No často sa stretávam s tým, že mi nejaký Ind tvrdí, že som stopercentne ich, a v Maroku mi tiež hovorili, že som na 99 percent z Maroka."
Porozprávajú sa aj o tom, ako kariéru herečiek ovplyvňuje ich etnicita či farba pleti. A ako v sebe Martina objavila túžbu ozývať sa a hovoriť o predsudkoch s ľuďmi vo svojej brandži.
Hostka odporučila knihu:
Na Zemi jsme na okamih nádherní (Ocean Vuong)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00) Úvod
(01:31) O inakosti v herectve
(18:45) O detstve
(34:32) O súčasnom živote
(44:20) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 05 Nov 2025 - 255 - 219. Kto bol Charlie Kirk? A ako by vyzeral svet, ktorý sa riadi jeho hodnotami?
Kto bol Charlie Kirk? A prečo sa páči aj niektorým slovenským politikom (a ich manželkám)?
Chalieho Kirka zavraždil v septembri strelec počas verejnej diskusie na americkej univerzite v Utahu. Jeho vraždu odsúdilo celé politické spektrum, no otvorená zostala otázka, čo robiť s jeho odkazom.
Časť ľudí totiž Kirka považovala za kresťanského intelektuála, hľadača pravdy - a po jeho smrti aj za kresťanského martýra. No a iná časť si zas myslí, že to bol manipulátor, ktorý poškodzoval ženy, menšiny a podkopával demokratické hodnoty.
Prezident Donald Trump povedal, že Kirk výrazne prispel k jeho víťazstvu vo voľbách, a povedal aj, že chce - spolu s Kirkovou vdovou Erikou Kirk - pokračovať v Charlieho misii.
A na Kirkov odkaz sa nedávno odvolal aj slovenský poslanec Marek Krajčí z Matovičovho Hnutia Slovensko, po tom, ako hlasoval za novelu ústavy o dvoch pohlaviach.
Ako sa Charlie Kirk dostal k moci? A ako by vyzeral svet, ktorý by sa riadil jeho hodnotami?
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s politológom a vysokoškolským pedagógom Pavlom Hardošom, ktorý pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK. Venuje sa demokratickej teórii, politickej reprezentácii a modernej politickej filozofii. Okrem toho publikuje napríklad aj v denníku SME.
Barbora s ním rozoberá nielen Kirkovu politickú prácu, ale aj to, kam sa v posledných rokoch posúval konzervativizmus a kresťanská politika u nás na Slovensku. A Pavol priblíži, na čo si potrebujeme dať pozor, ak nám záleží na ochrane demokratických hodnôt.
Spomenuté v podcaste:
Sirens' Call - How Attention Became the World's Most Endangered Resource (Chris Hayes) In the Name of the Conservative People: Slovakia’s Gendered Illiberal Transformation (Pavol Hardoš, Zuzana Maďarová) The Debate Style That Propelled Charlie Kirk’s Movement (New York Times o Kirkových argumentoch a debatách)Hosť odporučil knihy:
Anti-Gender Politics in the Populist Moment (Agnieszka Graff, Elżbieta Korolczuk) The Reactionary Mind: Conservatism from Edmund Burke to Donald Trump 2nd Edition (Corey Robin) Doppelganger - A Trip Into the Mirror World (Naomi Klein)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:13) Kto bol Charlie Kirk
(00:24:16) Ako sa Charlie Kirk spojil s Donaldom Trumpom
(00:47:32) O Kirkovej agende voči ženám
(01:03:50) O iliberizácii demokracie
(01:33:34) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 29 Oct 2025 - 254 - 218. Mladú lekárku začal trápiť strach zo smrti. Našla si zaujímavý spôsob, ako sa s ním vyrovnať
Aj vás premkne niekedy strach zo smrti? Či obava, že stratíte svojich blízkych? Je to normálne. A je užitočné o tom hovoriť.
Lekárka Zuzana Hajster Vozárová sa smrti bála tiež. Jej obavy sa zintenzívnili po tom, čo sa jej narodili deti, lebo ako lekárka poznala všetky možné scenáre toho, čo sa im môže stať.
A zvolila si zaujímavú cestu, ako sa so svojim strachom vyrovnať: po materskej začala sprevádzať ľudí, ktorých život sa chýli ku koncu - najprv v občianskom združení Plamienok a potom spoluzaložila mobilný hospic s názvom Most domov.
Barbora Mareková sa jej pýta, čo v tejto práci zažíva a aký to má na ňu vplyv.
A Zuzana priblíži aj to, prečo sa nemocničné lekárky a lekári boja hovoriť so svojimi pacientmi a pacientkami o smrti - aj keď vidia, že sa blíži. A ako by sa zlepšil - a dokonca ešte aj predĺžil - život nevyliečiteľne chorých ľudí, keby sa zdravotníckemu personálu podarilo tento svoj strach prekonať.
Spomenuté v podcaste:
Being Mortal (Atul Gawande)Hostka odporučila knihy:
Moje milá smrti (Veronika Hurdová) Otázka smrti a života (Irvin D. Yalom, Marilyn Yalom) Umění rozhovoru o konci života (Angelo E. Volandes)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:00) O strachu zo smrti
(00:23:32) O mobilnom hospici
(00:41:36) O želaniach pred smrťou
(00:46:10) O procese umierania
(01:05:08) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 22 Oct 2025 - 253 - 217. V Gaze sa rieši, či systém medzinárodného práva stále platí, alebo sa vraciame späť (Michal Lipták)
Izraelská vláda sa dohodla s Hamasom na prímerí - čo je dobrá správa, no cesta k spravodlivosti a bezpečiu ľudí v Palestíne aj v Izraeli sa zďaleka neskončila. Vojenská okupácia palestínskych území, a aparteid, ktorý tu je už po tri generácie, stále pretrváva.
Ako a kedy presne sa celý konflikt začal? Prečo sa premenil na genocídu? A aké sú možné riešenia?
V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s právnikom a filozofom Michalom Liptákom o všetkom, čo potrebuje každý z nás vedieť o Izraeli a Palestíne.
"V Gaze sa paralelne rieši to, či celý systém medzinárodného práva a systém ľudských práv, ktorý sme si vybudovali po druhej svetovej vojne - aj v reakcii na jej hrôzy, stále platí, alebo sa vraciame späť do systému, kde silní robia, čo môžu, a slabí trpia, čo musia," vraví v podcaste.
Michal vyštudoval právo a filozofiu, z ktorej má doktorát, pôsobí vo Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde sa venuje politickej filozofii či filozofii umenia a pracuje aj ako advokát. Popritom píše komentáre ktoré mu vychádzajú v denníkoch SME, N a v magazíne Kapitál.
Barbora s ním preberie najčastejšie otázky: či má Izrael právo existovať, či sa s Hamasom dalo dohodnúť, a čo mohol po útoku Hamasu Izrael spraviť inak, tak, aby neporušoval medzinárodné právo.
A Michal povie, na čo sa podľa neho treba sústrediť, ak nám záleží na bezpečí oboch národov - Palestínčanov aj Izraelčanov.
Spomenuté v podcaste:
Israel-Palestine: the real reason there's still no peace- Guardian (Nathan Trall)Hosť odporučil knihy:
The Hundred Years' War on Palestine - A History of Settler Colonial Conquest and Resistance (Rashid I. Khalidi) Justice for Some: Law and the Question of Palestine (Noura Erakat)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:43) Je spor o Palestínu skutočne komplikovaný?
(00:12:49) Prečo nereflektujeme palestínsku perspektívu
(00:16:59) O genocíde v Gaze
(00:33:44) Má Izrael právo na existenciu?
(00:36:16) Ako inak mohol konať Izrael
(00:46:01) Je Hamas teroristická organizácia?
(01:05:26) Možné štátne riešenia
(01:25:20) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 15 Oct 2025 - 252 - 216. O terapii zameranej na emócie: pomáha s úzkosťami, aj s problémami vo vzťahoch (Laco Timuľák)
Prečo sa niektorí ľudia obávajú výrazne viac ako iní? A ako vie pomôcť terapia, keď nám obavy zhoršujú kvalitu života?
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Ladislavom Timuľákom, profesorom poradenskej psychológie na Trinity College Dublin, ktorý sa venuje výskumu psychoterapie a publikuje knihy, predovšetkým o terapii zameranej na emócie (EFT).
„Ľudia s generalizovanou úzkostnou poruchou sú radšej úzkostní, než by boli na niečo nepripravení,“ hovorí v podcaste. „A tým, že si robia starosti, sa snažia ochrániť pred tým, aby sa udialo niečo zlé. V terapii sa potom učia vzdávať sa svojich obáv tak, že vidia cenu tohto nastavenia - začnú vidieť, že ich to v živote veľa stojí.“
Barbora sa pýta aj na to, ako sa profesor Timuľák dostal z Humenného do Dublinu a ako si tam vybudoval prestížnu akademickú kariéru popri rodine s troma deťmi.
Profesor Timuľák približuje, ako sa robí výskum psychoterapie, a povie aj, ako sa terapia zameraná na emócie (EFT) využíva v individuálnej terapii pri problémoch v dôležitých vzťahoch – napríklad medzi rodičmi a dospelými deťmi.
Spomenuté v podcaste:
Transforming Generalized Anxiety: An emotion-focused approach (Ladislav Timulak, James McElvaney) The Psychotherapeutic Process: A Research Handbook (Leslie S. Greenberg, William M. Pinsof)Hosť odporučil knihy:
Lessons In Chemistry (Bonnie Garmus) – dostupná aj ako seriál na Netflixe An Introduction to Counselling and Psychotherapy 7th ed. Edition (John McLeod)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:01) O kariére Laca Timuľáka
(00:11:13) O terapii zameranej na emócie
(00:42:38) EFT a generalizovaná úzkostná porucha
(00:55:01) O empatii terapeuta
(01:04:09) O rozdieloch medzi Slovenskom a Írskom
(01:15:17) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 08 Oct 2025 - 251 - 215. Učiteľ sa nemá správať ako kamarát, vraví expertka na prevenciu zneužívania na školách
Čo by mala spraviť škola či škôlka, ktorá chce chrániť deti pred zneužívaním?
Sexuálne zneužívanie detí je v našej spoločnosti častejšie, než si pripúšťame - z posledného tunajšieho výskumu vyplýva, že takzvané penetratívne formy zneužitia zažilo päť až šesť percent dievčat a jedno percento chlapcov a nepenetratívne dotykové formy zažilo tridsať percent dievčat a dvanásť percent chlapcov.
Okrem toho ale výskumy ukazujú aj ďalšiu vec: až v 80 percentách prípadov predchádzal zneužívaniu detí takzvaný grooming zo strany páchateľa či páchateľky.
Ide o formu manipulácie dieťaťom, a popri tom aj o manipuláciou dospelých v okolí dieťaťa - napríklad rodičmi alebo učiteľkami, ktoré by za normálnych okolností zasiahli, no pod vplyvom groomingu nedokážu rozpoznať, že sa dieťaťu deje čosi zlé.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so Slávkou Karkoškovou, docentkou v odbore sociálnej práce, lektorkou, supervízorkou, výskumníčkou a tiež autorkou publikácie Dieťa ako objekt groomingu - o prevencii sexuálneho zneužívania detí v organizáciách.
Slávka priblíži, ako to vyzerá, keď dospelý manipuluje dieťaťom či jeho rodičmi. A povie aj, aké opatrenia má mať zavedené každá škôlka či škola tak, aby deti pred groomingom chránila.
Hostka odporučila:
Táto izba sa nedá zjesť (Nicol Hochholczerová) Groomed (dokumentárny film, 2021)Spomenuté v podcaste:
Dieťa ako objekt groomingu / prevencia sexuálneho zneužívania v organizáciách (odborné postupy v pedagogickej a poradenskej praxi) - Slávka Karkošková
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:50) Kto môže byť groomerom/kou
(00:12:51) Ako grooming prebieha
(00:48:58) Prečo je dôležité dodržať hranice
(00:59:04) Ako môže škola prevziať zodpovednosť
(01:08:41) Čo môžu spraviť rodičia
(01:17:09) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 01 Oct 2025 - 250 - 214. Palestínčan Souheil Ghannam: Prekáža mi, keď niekto nadáva na židov, aby sa mi zapáčil
Narodil sa v utečeneckom tábore, kde strávil aj celé svoje detstvo. Potom prišiel na Slovensko a je tu už 41 rokov. Ako sa mu žije u nás? A ako prežíva dianie na okupovaných palestínskych územiach?
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so Souheilom Gnannamom, Palestínčanom žijúcim na Slovensku. Souheil pracuje v sociálnej sfére a je tiež občasný publicista. Má manželku a dve dospelé deti.
V tejto epizóde priblíži históriu svojej palestínskej rodiny a tiež okolnosti svojho presunu na Slovensko. Souheil je moslim a jeho manželka Anna je kresťanka. Ako sa k nemu správali svokrovci? A ako s manželkou vychovávali svoje deti?
"Verím v univerzálnosť ľudských práv," vraví v podcaste. "Nemôžem preto akceptovať, keď má niekto negatívny postoj k Rómom, ale popritom solidarizuje s Palestínou. Alebo keď nadáva na židov, len aby sa mi zapáčil. Pre mňa ľudské práva nie sú selektívne. A ani morálka nemá byť selektívna."
Rozpráva aj o tom, ako prežíval z diaľky rôzne palestínske povstania a čo by si prial pre palestínsky národ do budúcna.
Hosť odporučil knihy:
Returning to Haifa (Ghassan Kanafani) Denník všedného smútku (Mahmúd Darwíš)_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 24 Sep 2025 - 249 - 213. Ako si nájsť zdravý vzťah a vyhnúť sa manipulátorom? (psychologička Lenka Uherová)
Ako si nájsť zdravý vzťah, ktorý funguje? A prečo sa niektorí ľudia opakovane ocitnú vo vzťahoch, kde je prítomná manipulácia či násilie?
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Lenkou Uherovou o tom, čo si všímať na partnerovi v období randenia a spoznávania sa. Čo sú dobré signály a čo sú indície toho, že si treba dávať pozor.
Lenka má dlhodobý výcvik v psychoterapii zameranej na človeka podľa filozofie Carla Rogersa a má tiež vzdelanie v oblasti z kriminológie a kriminálnej psychológie z univerzity v Essexe.
"Manipulátori sú čoraz šikovnejší," vraví v podcaste. "Aj oni čítajú knihy a počúvajú podcasty o vzťahoch, takže zdokonaľujú svoje metódy a vedia, čo chce ich obeť počuť."
Hostka odporučila knihy:
Why Does He Do That? Inside the Minds of Angry and Controlling Men (Lundy Bancroft) The Gift of Fear - Survival Signals That Protect Us from Violence (Gavin de Becker) Jedovatá slova - Jak rozpoznat verbální násilí a jak na ně reagovat (Patricia Evans)Spomenuté v podcaste:
How to Have Impossible Conversations (Peter Boghossian, James Lindsay)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:59) Prečo máme opakované vzťahy s manipulátormi
(00:19:19) Ako rýchlo sa prejaví manipulácia
(00:34:43) Ako randiť bezpečne
(00:57:25) Čo sú "green flags"
(01:01:58) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 17 Sep 2025 - 248 - 212. Gynekologička Denisa Marcišová: ako si švédske ženy vybojovali kvalitnú popôrodnú medicínu
Poznáte tie narážky našich starých mám, že keď sa od srdca smejú, alebo si idú kýchnuť, majú radšej prekrížené nohy? Poškodené panvové dno žien, ktoré porodili deti, považujeme v našej kultúre za niečo, na čo si treba zvyknúť.
V západnej Európe je to inak. Medicínske riešenia existujú a ženy vedia, že si ich zaslúžia.
Aké možnosti ponúka súčasná medicína ženám, ktoré majú po pôrode následky, ktoré im zhoršujú kvalitu života? A prečo mnohé z nich nie sú dostupné aj u nás?
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s gynekologičkou a pôrodníčkou Denisou Marcišovou, ktorá vyštudovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, pracovala v Bratislave a potom pôsobila sedem rokov vo švédskom zdravotníckom systéme, kde sa stala expertkou na diagnostiku a liečbu porúch panvového dna.
„Pred dvadsiatimi rokmi neboli takéto operácie dostupné ani vo Švédsku,“ vraví v podcaste. „Ale [tamojšie] ženy sa začali dožadovať toho, aby sa im pomohlo - išli do médií a zakladali si rôzne online skupiny. A, našťastie, boli vtedy vo Švédsku aj dve veľmi šikovné docentky, ktoré hľadali riešenia a vymysleli vlastné metodiky, ako by sa to dalo dobre zoperovať. Pochopili pritom napríklad úlohu hrádze, a toho, že práve ona vytvára stabilitu v panvovom dne.“
Denisa priblíži, v čom bola jej práca gynekologičky vo Švédsku iná ako u nás na Slovensku.
Hostka odporučila knihu:
Eve - How The Female Body Drove 200 Million Years of Human Evolution (Cat Bohannon)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:59) O odchode zo Slovenska
(00:18:43) O práci vo Švédsku
(00:41:49) O popôrodnom zdraví žien
(01:08:34) Prečo sa pokroky nedostávajú na Slovensko
(01:11:14) Pracovné podmienky vo Švédsku
(01:24:17) O odchode zo Švédska
(01:30:25) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 10 Sep 2025 - 247 - 211. Prečo učiteľky zarábajú málo? A prečo na vládu netlačia podobne, ako lekári?
Prečo učiteľky nie sú pre štát väčšou prioritou? A ako súvisí výška učiteľskej výplaty s rodom a so schopnosťou stanoviť si hranice?
Podľa všetkých relevantných analýz je pre akademický úspech detí kľúčový dostatok kompetentných a motivovaných učiteliek a učiteľov - no na Slovensku máme v tomto smere dlhodobo problém.
Hlavný dôvod nájdeme na učiteľskej výplatnej páske. V porovnaní s priemernou mzdou v ekonomike sú učiteľské platy na základných a stredných školách u nás nižšie, ako je zvykom v ekonomicky rozvinutom svete.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s učiteľkou angličtiny a občianskej náuky Janou Ftáčnik Pastorkovou, ktorá je zároveň aj predsedníčkou Slovenskej komory angličtinárov.
Pred desiatimi rokmi bola Jana jednou z tvárí najväčšieho učiteľského štrajku, do ktorého sa zapojilo okolo 15-tisíc učiteliek a učiteľov. Tento štrajk pritom neviedli učiteľské odbory, ale malá, iniciatívna skupinka učiteliek a učiteľov, ktorí chceli dosiahnuť viac.
"Väčšina mojich kolegov má druhú prácu, aby sa uživili. Mala som napríklad aj kolegu, ktorý robil popoludní taxikára," vraví v podcaste.
Barbora sa jej pýta, prečo majú podľa nej učiteľky na Slovensku problém presadzovať svoj záujem podobne, ako to robia napríklad lekári.
"Učiteľky sú v tomto porovnateľné skôr so sestrami. Sú to ženy a sú naučené poslúchať. A sú tiež veľmi preťažené, lebo majú na pleciach prácu aj rodinu," vraví Jana Ftáčnik Pastorková.
Rozprávajú sa aj o jej zahraničných skúsenostiach. Jana učila na školách v Indii, v Kanade či na Islande a rozpráva o tom, čo inšpirujúce si tam všimla a čo by rada videla aj na školách u nás na Slovensku.
Spomenuté v podcaste:
Vystúpenie Jany Ftáčnik Pastorkovej na demonštrácii učiteliek a učiteľov v Bratislave 25. 1. 2016, ktorý odštartoval najväčší učiteľský štrajk v dejinách Slovenska.
Hostka odporučila knihy:
Teaching the Unteachable (Marie Delaney) Sociopatka (Patric Gagne)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:20) O ceste k učiteľstvu
(00:24:35) O ekonomickej situácii učiteľov
(00:58:52) O súčasných aktivitách
(01:09:51) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 03 Sep 2025 - 246 - 210. Čo robiť, keď vidíme násilie? Tréner sebaobrany o incidente v pražskej električke (repríza)
Vodič električky, ktorý pred pár týždňami v Prahe napadol dedka s vnúčaťom na rukách, už v dopravnom podniku nepracuje a jeho konanie odsúdili aj viacerí politici.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa pozrieme na to, prečo v električke nikto nezasiahol.
„Efekt prizerajúceho sa nám hovorí, že čím viac ľudí je prítomných na verejnom mieste vo chvíli, keď je niekto terčom násilia, tým nižšia je šanca, že tomu človeku niekto pomôže,“ vraví český tréner sebaobrany Pavel Houdek. „A ďalšia vec je, že ľudia vlastne ani nevedia, ako môžu pomôcť. Nikto ich to neučil,“ dodáva.
Pavel vedie spolu s manželkou školu s názvom Moderní sebeobrana, ktorá pôsobí v rôznych mestách v Česku, no pobočku už majú aj v Bratislave.
V rozhovore vysvetlí, čo sa deje v našom tele a mozgu, keď sme v prítomnosti násilia a ako to môže ovplyvniť naše správanie. A vysvetlí aj, ako sa môžeme učiť tvoriť spoločnosť, ktorá vie rozpoznať nebezpečie a dokáže aj konať.
„Ten efekt prizerajúceho sa má aj svoju druhú stránku, funguje aj opačne: keď raz niekto začne pomáhať, ľudia sa chcú pridať,“ vraví Pavel.
Spomenuté v podcaste:
kniha Moderná sebaobrana (Jasmína Houdek, Pavel Houdek)Hosť odporučil knihy:
V pasti pohlaví (Silvie Lauder) Když promluvila (Jodi Kantor, Megan Twohey)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:07) O incidente v električke
(00:26:49) Ako čeliť násiliu
(00:50:30) Ako sa zastať detí
(01:14:34) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 27 Aug 2025 - 245 - 209. Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné - Ivana Gibová (repríza)
“Bola som prekvapená, v akej miere sa veci z nej vyskytujú aj v životoch iných ľudí,” vraví spisovateľka Ivana Gibová o svojej najnovšej knihe Babička, za ktorú dostala už dve prestížne ceny.
Je o vzťahoch v rodine, alkoholizme, traumách, starobe, ale aj o témach, ako je priateľstvo, či starostlivosť o druhých. V centre pozornosti je rozprávačka Magda, ktorá vyrástla na sídlisku na východe Slovenska.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Ivanou o procese písania tejto knihy.
“Keď ideme v umení na dreň, máme schopnosť rozrušovať," vraví Ivana v podcaste. "A myslím si, že keď k tomu ako tvorkyňa nepristupuješ tak, že sa do toho vkladáš - a si aj reálne otvorená - tak sa to ľudí až tak nedotkne.”
Rozprávajú sa teda aj o autorkinom živote. Ivane v dospelosti diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti a medzičasom má viacero skúseností s odbornou podporou, ktorá jej veľmi pomohla.
“Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné. Že všetko prežívam veľmi intenzívne a moja emocionalita - hoci som to vtedy ešte nevedela takto pomenovať - je iná. A bola veľmi znepokojená a frustrovaná tým, že to neviem vysvetliť druhým.”
Ivana približuje, čo vie o sebe dnes - aj vďaka odbornej pomoci a čo všetko pre seba spravila, aby sa cítila dobre.
V rozhovore zaznie aj téma samovražedných predstáv, preto ak máte vy alebo váš blízky myšlienky na ukončenie života, je dôležité vyhľadať pomoc. Môžete zavolať aj na nonstop linku Nezábudka 0800 800 566 a v akútnej situácii kontaktujte telefonickú linku 155.
Hostka odporučila knihu:
Sirény (Orsolya Karafiáth)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:15) O knihe Babička
(00:21:34) O rodine
(00:31:42) O hraničnej poruche osobnosti
(00:53:14) O závislosti na alkohole
(01:09:04) O reakciách blízkych a otvorenosti v písaní
(01:16:11) O štúdiu a tvorbe
(01:32:08) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 20 Aug 2025 - 244 - 208. Aj vy doma riešite, kto čo uprace? O vyjednávaní mužov a žien - Zuzana Sekeráková Búriková (repríza)
Naša spoločnosť si v poslednom vyše polstoročí prešla revolučnou zmenou v oblasti práce. Ženy sa postupne presunuli z domácností do platenej práce a začali robiť aj povolania, ktoré v minulosti robili len muži.
Naše deti a domácnosti však nikam nezmizli a postarať sa o ne treba aj dnes, keď sú muži aj ženy v platenej práci.
Rodiny na Slovensku riešia svoju situáciu rôzne, ale v priemere toho robia ženy v domácnosti a v starostlivosti o deti stále viac ako muži aj vtedy, keď pracujú mimo domácnosti rovnako. A časť párov rieši svoju situáciu najatím si pracovníčky, ktorej za upratovanie, či starostlivosť o deti platí.
V zahraničí robia takúto platenú prácu najmä migrantky z iných krajín, no u nás na Slovensku je to inak: do domácností chodia pracovať najmä lokálne ženy – študentky a dôchodkyne. A hoci ide o platenú prácu, robia ju znova len ženy.
Prečo je to tak?
Zuzana Sekeráková Búriková je sociálna antropologička pôsobí na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied a napísala knihu s názvom Panie k deťom a na upratovanie – kde zhrnula svoj výskum o podobách platenej práce v domácnostiach.
„Niektorí filozofi a filozofky hovoria, že spôsob, akým poskytujeme starostlivosť o deti, o nevládnych, starých či chorých ľudí, definuje našu kultúru a našu spoločnosť,“ vraví Zuzana v podcaste.
Barbora Mareková sa jej pýta na to, ako v dnešných domácnostiach vyjednávajú ženy a muži o tom, kto čo uprace a kto sa postará o deti. A Zuzana priblíži, v akých podmienkach pracujú tie ženy, ktoré chodia do domácností pracovať za peniaze.
Spomenuté v podcaste:
Desatoro férového zamestnávateľa - príručka pre ľudí, ktorí si za prácu v domácnosti platia Panie k deťom a na upratovanie (kniha Zuzany Sekerákovej Búrikovej)Hostka odporučila:
Dievča s perlovou náušnicou (Tracy Chevalier) - kniha Maid (Stephanie Land) - kniha aj rovnomenný seriál na Netflixe Global Woman: Nannies, Maids and Sex Workers in the New Economy (Barbara Ehrenreich)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:03:05) Prečo riešia deti a domácnosť ženy
(00:18:23) Ako to robia rodiny v SR
(00:39:40) Aké verejné politiky fungujú
(00:47:03) Ako to má doma Zuzka a Barbora
(01:01:56) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 13 Aug 2025 - 243 - 207. Moja rodina nechápala, čím si prechádzam. O transrodovosti nevedeli nič - Liberty Simon (repríza)
V našej kultúre máme vo zvyku dávať si navzájom radu, aby sme sa nepretvarovali a boli vždy sami sebou.
Psychologické výskumy potvrdzujú, že keď môžeme byť autentickí, má to pozitívny vplyv na naše mentálne zdravie.
Lenže ako byť sám sebou? Sebaspoznávanie je celoživotná úloha a nesúvisí len s našim vnútrom, ale aj so vzťahmi, v ktorých žijeme. Práve od nich závisí, ktoré časti svojho ja dokážeme slobodne prejaviť a rozvíjať.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Liberty Blake Simon - aktivistkou, publicistkou, spíkerkou, modelkoua zároveň ženou, ktorá má skúsenosť s tranzíciou. Liberty spolupracuje aj s Ligou za duševné zdravie ako takzvaná peer konzultantka.
"Milujem svoje telo. Veľa sme si toho spolu prešli," vraví Liberty v podcaste.
Barbora sa jej pýta na univerzitné štúdium v Holandsku a na vzťahy, vďaka ktorým spoznala transrodovú časť svojej identity a Liberty hovorí, aké to pre ňu bolo po návrate na Slovensko.
Preberú spolu, čo je to ženskosť - a potom aj, čo všetko musia ženy robiť preto, aby mali dobré pracovné príležitosti a aby ich spoločnosť brala vážne.
Hostka odporučila knihy:
Pose (seriál r. 2018 - 2021) New Earth (Eckhart Tolle) What happened to you (Bruce Perry, Oprah Winfrey)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:24) O zahraničí a ballroome
(00:18:24) O tranzícii
(00:40:19) O rodine
(00:46:49) O handrách a o mejkape
(00:57:52) O iných identitách
(01:05:29) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 06 Aug 2025 - 242 - 206. Je dôležité zreflektovať si svoje detstvo, ak si chceme osvojiť dieťa (psychologička Soňa Očkášová)
Jedine rodina, v ktorej sa o dieťa starajú stabilní, spoľahliví a starostliví dospelí, dokáže dieťaťu poskytnúť dobré podmienky pre zdravý duševný vývin. Na Slovensku dnes žije okolo 4000 detí, ktoré túto potrebu zatiaľ naplnenú nemajú a čakajú na osvojenie, či prijatie do pestúnskej starostlivosti.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou organizácie Návrat Soňou Očkášovou, ktorá sprevádza náhradných rodičov v príprave na ich rolu, venuje sa aj rodinám, ktoré dieťa už prijali - poskytuje im podporu, psychologické poradenstvo a terapiu. No a okrem toho pomáha aj deťom pri spracovaní svojej životnej histórie.
Príbeh náhradnej rodiny sa totiž vždy začína stratou - oddelenie od biologickej rodiny je pre dieťa náročná skúsenosť, a to aj v prípade úspešných adopcií, kde sa náhradní rodičia o dieťa starajú veľmi dobre.
No vďaka výskumom dnes vieme veľa o tom, ako s takouto adverznou skúsenosťou pracovať tak, aby sa dieťa cítilo pochopené, podporené a prijaté.
V tejto epizóde Soňa vysvetlí, čo potrebuje dieťa, ktoré vyrastá v náhradnej rodine - v období keď je bábätkom, predškolákom či predškoláčkou, ale aj v čase dospievania.
"Počas dospievania si osvojené dieťa často prechádza otázkou, či by ten pôvodný rodič nebol preň lepší," vraví v podcaste. "A dávajú náhradným rodičom najavo tieto svoje pochybnosti. A ono je to vlastne legitímna otázka a našou úlohou je dieťaťu pomôcť a popátrať, kto ten rodič je. Dieťa ho niekedy potrebuje vidieť a zistiť, že by sa oň naozaj nevedel postarať."
A povie aj, čo potrebujú rodičia, ktorí sa oň starajú.
"Ľuďom, ktorí si chcú osvojiť dieťa, odporúčame preventívne terapiu, aby si tam zreflektovali svoje motivácie a prípadné traumy. Napríklad traumu z neplodnosti. Lebo takíto rodičia si často sami potrebujú niečo dosýtiť, a to dieťa im to nemôže a ani nevie naplniť.A aj s týmto my v Návrate pomáhame. S takýmto hĺbkovým sebapoznaním a prácou na sebe."
Hostka odporučila knihy:
Rodič ako detské ihrisko (publikácia Návratu) Publikácie organizácie Návrat o náhradnom rodičovstve a o potrebách detí Čo je to attachment (publikácia českej organizácie Natama) Jaké jsou následky chybějícího primárního pečovatele v kojeneckém období? (publikácia českej organizácie Natama) Rozvíjejte naplno mozek svého dítěte (Daniel J. Siegel, Tina Payne Bryson) Rozbouřený mozek dospívání, teenageři a jejich výchova(Daniel J. Siegel)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:03) O rumunských dojčenských ústavoch
(00:08:44) Prečo deti nevyrastajú v biologickej rodine
(00:15:39) Potreby detí v náhradnej starostlivosti
(00:37:37) Potreby náhradných rodičov
(00:54:40) Ako podporiť náhradné rodičovstvo v spoločnosti
(01:10:13) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 30 Jul 2025 - 241 - 205. Kto je to dosť dobrý rodič? A ako ním môžeme byť? (Zuzana Vašková)
Ako rodičia nemusíme byť bezchybní. Vďaka výskumom z oblasti detského vývinu či vzťahovej väzby vieme, že deťom stačí, ak sme vo vzťahu k nim dosť dobrí.
Čo to ale znamená konkrétne? Dosť dobré rodičovstvo nie je tak celkom vecou osobného vkusu. Pojem "dosť dobrý rodič" má svoju odbornú a filozofickú históriu. Prvýkrát ho pred sedemdesiatimi rokmi zadefinoval londýnsky pediater a psychoanalytik Donald Winnicott, ktorý skúmal vzťahovú väzbu matiek s deťmi.
V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s rodičovskou poradkyňou Zuzanou Vaškovou o tom, ako pojem "dosť dobrá matka" definoval svojho času Donald Winnicott a ako táto definícia obstála v časovom teste.
Zuzana Vašková sprevádza deti v materskej škole a rodičov v rodičovskom poradenstve. Má ukončený výcvik v práci s rodinou a vzťahovou väzbou a pôsobí v občianskom združení Metanoia Centrum, ktoré sa venuje Montessori pedagogike a duševnému zdraviu. A okrem toho je aj sama mamou.
V rozhovore priblíži, na základe čoho vieme povedať, či sme dosť dobrým rodičom. A povie aj, čo môžeme robiť, keď sme ako rodičia spravili chyby.
Spomenuté v podcaste:
Keď je dieťa v emočne vypätej situácii, našou úlohou je vtiahnuť ho do nášho pokoja (staršia epizóda Ľudskosti so Zuzanou Vaškovou o tom, ako stanovovať deťom hranice a ako mať s nimi viac pohody.) Komentár o dosť dobrom rodičovstve v denníku SME (Barbora Mareková)Hostka odporučila knihy:
Objavte v sebe dobrého rodiča (Becky Kennedy) Hranie a realita (Donald Winnicott)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:33) Aký je "dosť dobrý rodič?"
(00:10:30) História pojmu
(00:27:29) Ako bojovať s perfekcionizmom?
(00:32:22) Môže dost dobrý rodič použiť fyzické násilie?
(00:40:08) Ako vyzerá náprava?
(00:59:20) O zodpovednosti spoločnosti
(01:06:34) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 23 Jul 2025 - 240 - 204. Neposielajme chlapcov preč z triedy, keď je reč o menštruácii (Natália Blahová)
Jedna z prvých vecí, ktorú sa o menštruácii naučia dievčatá v našej spoločnosti, je, že sa má skrývať.
Hoci s ňou žije polovice populácie, očakávame, že patrí do súkromia človeka, ktorého sa osobne týka. Tabuizácia menštruácie má však dôsledky.
Menštruáciu potrebujú zvládať už aj deti na základnej škole. A mnohé nedostanú kvalitné informácie včas, a to ani od dospelých doma a ani v samotnej škole.
Chlapci sú od vzdelávania o téme menštruácie neraz odstrihávaní úplne, takže o nej neskôr, ako dospelí, nedokážu komunikovať s partnerkou či s deťmi, za ktoré majú zodpovednosť ako otcovia.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Natáliou Blahovou z organizácie InTYMYta, ktorá je spoluzakladateľkou a koordinátorkou iniciatívy Dôstojná menštruácia. Natália vysvetlí, prečo máme v našej spoločnosti problém hovoriť o menštruácii otvorene a aj verejne, a priblíži, aké to má dôsledky.
Ako menštruačná stigma ovplyvňuje spolužitie ľudí v domácnostiach a ako ovlyvňuje verejné politiky ktoré by mohli ľuďom pomôcť.
Napríklad rozoberú to, čo sa deje na základných a stredných školách, v ktorých deti nemajú prístup k menštruačným potrebám.
Spomenuté v podcaste:
100 tampons - Proof That NASA Doesn’t Know Anything About Women (Marcia Belsky) - skladbaHostka odporučila knihy:
Cash Flow: The Businesses of Menstruation (Camilla Mørk Røstvik) Own Your Period (Chella Quint) Born Poor - early childhood development and health in marginalised Roma communities (Shoshana Chovan) Menštruačná chudoba na Slovensku (Dôstojná Menštruácia)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:00) O Dôstojnej menštruácii
(00:13:36) O menštruačnej stigme
(00:23:37) Prvé informácie o menštruácii
(00:39:32) Menštruačné vylúčenie a chudoba
(00:48:45) O menštruačnej skrinke
(01:04:31) Ďalšie riešenia
(01:17:01) O reakciách spoločnosti
(01:26:00) Tipy na knihy
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 16 Jul 2025 - 239 - 203. Farmaceutka o misii v Gaze: Mala som pocit, že som v katastrofickom filme
Za posledný rok a pol pripravil Netanyahuov režim v Gaze o život vyše 60-tisíc ľudí, a zranil vyše 130-tisíc, pričom dve tretiny z nich sú ženy a deti. Samotné pásmo Gazy premenil na neobývateľnú betónovú spúšť - zbúral školy, nemocnice, elektrárne, vodnú infraštruktúru či byty civilného obyvateľstva.
V tejto epizóde ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so Zuzanou Slovákovou a Terezou Wyn Haniakovou z organizácie Lekári bez hraníc o tom, čím si prechádzajú ľudia v Gaze.
Zuzana Slováková je farmaceutka, pôvodom zo Slovenska no žije v Prahe. V Gaze bola začiatkom tohto roka v rámci misie Lekári bez hraníc a čoskoro tam vycestuje druhýkrát, aby opäť pomáhala tamojšiemu zdravotníckemu personálu s distribúciou liekov a zdravotníckych pomôcok.
„Mala som pocit, že som v katastrofickom filme,“ vraví Zuzana o svojej misii. „Vchádza sa tam cez šesť metrov vysokú stenu ako do väzenia. A keď vojdete dnu, sú tam len sutiny a ticho.“
Tereza Wyn Haniaková je pôvodne novinárka a v Lekároch bez hraníc sa stará o to, aby sa svedectvá zdravotníckeho personálu dostali k verejnosti.
„Jedným z našich cieľov je prinášať svedectvo o tom, čo naši zdravotníci videli a zažili,“ vraví v podcaste. „Lebo často sme jediní, kto to dokáže spraviť.“
V tejto epizóde Zuzana s Terezou priblížia, čím si prechádzajú ľudia v Gaze od vypuknutia tejto fázy izraelského útoku na palestínske obyvateľstvo. Akým dilemám musia čeliť zdravotníčky a zdravotníci, ktorí majú k dispozícii len minimum liekov a zdravotníckych pomôcok.
A povedia tiež, ako situácia v Gaze zmenila ich pohľad na fungovanie medzinárodného spoločenstva.
Spomenuté v podcaste:
Living in Emergency: Stories of Doctors Without Borders (dokumentárny film, 2008) M.A.S.H. (seriál, 1972 – 1983)Hostky odporučili knihy:
Rebel Without Borders: Frontline Missions in Africa and the Gulf (Vachon, Marc) This Is Going to Hurt (Adam Kay) The Hundred Years' War on Palestine (Rashid Khalidi) Returning to Haifa (Ghassan Kanafani)_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 09 Jul 2025 - 238 - 202. Žila v Mariupole pár rokov pred vojnou: babičky tam plietli maskovacie siete pre snajperov
Etnografka Hana Jošticová začala chodiť do Mariupoľa v roku 2018, teda ešte pred plnoformátovou ruskou inváziou.
Chcela zmapovať, ako sa mariupoľské obyvateľstvo díva na Rusko a na Európsku úniu, a rozprávala sa preto s ľuďmi, ktorí mali proruské postoje, ale aj s tými, čo si priali nezávislosť Ukrajiny od Ruska.
"S ľuďmi som sa tam zbližovala postupne. Začala som tým, že som chodila na lokálne kultúrne akcie a slávnosti a po čase mi začali dôverovať," vraví v podcaste. "Neskôr som už chodila aj k nim domov. Alebo som s babičkami sedela na káve, plietla s nimi [maskovacie] siete pre snajperov a ony mi rozprávali, čo si myslia."
Hana má doktorát z University of Birmingham a postdoktorantský výskum robila na University of Glasgow. Príbehy ľudí z Mariupoľa zachytila v knihe Mariupol 2013 - 2022 - Stories of Mobilization and Resistance (Mariupoľ 2013 - 2022 - Príbehy mobilizácie a odporu), v ktorej vysvetľuje, prečo si pred vojnou väčšina ľudí v Mariupole myslela, že by Rusko pre nich bolo dobrým spojencom.
V knihe píše, ako sa Rusko spolu so svojimi kolaborantami pokúsilo ovládnuť Mariupoľ ešte v roku 2014, teda pred vypuknutím plnoformátovej vojny, a ako ho vtedy ubránila proukrajinská menšina obyvateľstva na čele s mariupoľskou profesorkou histórie a politológie Mariou Podibailo, ktorú miestni volali "Marička".
V podcaste rozpráva, čo sa dialo v Mariupole počas hybridnej fázy ruského útoku a priblíži aj, ako mesto vyzerá dnes - po tom, ako ho obsadila ruská armáda.
"Poznať tento príbeh je dôležité aj pre nás," myslí si Hana. "Lebo aj u nás sa potrebujeme mobilizovať, budovať si silnú občiansku spoločnosť a politickú kultúru založenú na pravdách. Za ruku nás nikto vodiť nebude."
Spomenuté v podcaste:
Mariupol 2013 - 2022 - Stories of Mobilization and Resistance (Hana Jošticová)Hostka odporučila knihu:
Sloboda byť slobodný (Hannah Arendt)_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 02 Jul 2025 - 237 - 201. Spevák Martin Madej: našťastie žijeme v dobe, keď už muži nemusia byť stále len drsní
Má 37 rokov, no pre mnohých akosi zamrzol v čase: ešte aj dnes sa ho ľudia pýtajú na Petra Nagya, na psa Bobiho či Ferrari, o ktorých spieval ako dieťa.
Spievaniu sa Martin Madej venuje dodnes, no medzičasom vyštudoval muzikálové herectvo na VŠMU, účinkoval na rôznych divadelných a hudobných scénach a stal sa otcom.
V tejto epizóde Ľudskosti sa ho Barbora Mareková pýta na postavu Jozefa Tisa, ktorú hrá v inscenácii Hitlerov prezident. Martin hovorí, z ktorej Tisovej repliky má husiu kožu. Aké to je účinkovať spolu so Zuzanou Kronerovou, ktorá bola v minulosti jeho učiteľkou na VŠMU. A hovorí tiež, v čom sa podľa neho Tisovo správanie podobá na to, ktoré vidíme v dnešnej politike.
Rozpráva aj o tom, ako prežíva otcovstvo a ako vníma sám seba: napríklad to, že je citlivý, že ľahko sa otvorí a ľahko sa dojme.
Spomenuté v podcaste:
Hitlerov prezident (inscenácia DPOH, Ľuba Lesná na motívy knihy Madeline Vadkerty Slovutný pán prezident) Prešporské porno (DPOH, autorská inscenácia Valerie Schulczovej) Fragile (vokálna skupina)Hosť odporučil knihy:
Vychovávame deti a rastieme s nimi (Naomi Aldortová) Moc faktov (Anna Rosling Rönnlund, Hans Rosling, Ola Rosling) Nikdy nedělej kompromis (Chris Voss)_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 25 Jun 2025 - 236 - 200. Moderátor Ondrej Rosík: keď som sa hlásil do rádia, zatajil som, že nevidím
„Dnes už máme ako nevidiaci neskutočné možnosti,“ vraví moderátor Rádia Lumen Ondrej Rosík, ktorý žije od narodenia bez zraku - a žije naplno: má prácu, v ktorej sa mu darí, popri nej robí viacero spoločensky prínosných aktivít a má aj spokojné manželstvo.
V tejto epizóde sa s ním Barbora Mareková vráti do jeho detstva a pýta sa ho, ako vnímal okolitý svet, ktorý spoznával najmä hmatom či sluchom. Ondrej rozpráva o tom, ako musel v šiestich rokoch odísť od rodiny do internátnej školy pre nevidiacich. Ako vyzeralo jeho dospievanie, vysokoškolské štúdium a ako sa dostal k práci v rádiu.
„Zatajil som, že nevidím, keď som sa tam hlásil,“ vraví v podcaste. „A keď som tam potom prišiel, trocha sa báli, že čo ja vlastne viem a neviem robiť, takže na začiatku som si tie aktivity musel vymýšľať sám. Ale potom zistili, že sa to dá.“
Hovorí aj o tom, ako spoznal svoju manželku, akú mali svadbu, ako si delia domáce práce a ako uvažujú o deťoch.
Spomenuté v podcaste:
Slepé lásky (dokumentárny film, r. 2008) Blind. So What? (podcast)Hosť odporučil
Videné z nevidna (Antológia nevidiacich básnikov) Mesto slepých (José Saramago)_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 18 Jun 2025 - 235 - 199. Vďaka Viktorovi Vinczemu vidíme, čo sa v tunajších firmách deje bežne (Milan Kuruc)
Posledné mesiace pozorujeme hodnotový rozklad televízie Markíza, z ktorej odišlo pre obranu novinárskej integrity už niekoľko výrazných novinárov - okrem iných Michal Kovačič, Adel Ghannam, Viktor Vincze či Gabriela Kajtárová. Ďalší zamestnanci Markízy komunikovali svoju nespokojnosť s krokmi vedenia, no do kolektívnej nátlakovej akcie sa napokon nepustili.
Prečo majú zamestnankyne a zamestnanci na Slovensku tak často problém za seba zabojovať, keď sa im v práci deje niečo nespravodlivé? Aké majú možnosti, keď ich vedenie firmy začne valcovať?
"Nie som rád, že sa to stalo aj Viktorovi Vinczemu, ale som rád, že sa tá téma zviditeľnila na príklade nejakej známej osobnosti, lebo teraz všetci vidia, aká je realita s korporáciami. Správanie zamestnávateľa k odborárom je často úplne rovnaké," vraví odborár a zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc.
Toto združenie sa zameriava na práva ľudí, ktorí pracujú, no aj tak žijú v chronickom ekonomickom strese - a aj vďaka nemu majú dnes firmy povinnosť zverejňovať minimálnu výšku mzdy v pracovných inzerátoch a zamestnanci majú zase právo hovoriť o výške svojej mzdy.
Barbora Mareková sa ho pýta, s čím treba počítať, keď sa zamestnanectvo pustí do kolektívnej akcie. Kde sa podľa neho berú nízke nároky na zamestnávateľov a nízka ochota zamestnancov vytvárať spolu tlak, tam, kde ide o niečo dôležité.
Milan Kuruc vysvetlí, aké poznatky a zručnosti potrebujú odborári, ktorí chcú niečo presadiť. A rozoberú aj, či u nás vôbec je nejaká politická sila, ktorá sa zaujíma o situáciu zamestnankýň a zamestnancov a ktorá rieši ich práva.
Hosť odporučil knihu:
Mať alebo byť (Erich Fromm)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:56) O pracujúcej chudobe
(00:18:03) O TV Markíza
(00:32:19) O práci odborára
(00:44:38) O štrajkoch
(00:56:38) O politikoch
(01:10:26) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 11 Jun 2025 - 234 - 198. Do USA odišla kvôli vzťahu: Čím dlhšie som preč zo Slovenska, tým viac som Slovenka
Karin Andrášiková mala 36 rokov, zaujímavú prácu a dobre vybudovaný život v Bratislave, keď sa rozhodla odísť do USA kvôli partnerskému vzťahu. S manželom sa zoznámila pár rokov predtým na zahraničnej stáži a spoznávali sa niekoľko rokov vo vzťahu na diaľku.
Dnes spolu žijú v Severnej Karolíne v mestečku Asheville pod malebným pohorím Blue Ridge Mountains. Karin pracuje ako klinická sociálna pracovníčka: pomáha tamojším rodinám s deťmi riešiť ich sociálne a vzťahové problémy.
Cíti sa byť šťastne vydatá a naplnená aj v práci - no zároveň sa jej cnie za Slovenskom.
Aké to je? A čo presne jej chýba?
“Ja som tam nešla za nejakým americkým snom,” vraví Karin v podcaste. “Doma na Slovensku som mala naplnený život. V čase, keď sme sa s manželom spoznávali, som tu študovala druhú vysokú školu, mala som vybudované zázemie, kamarátky a kamarátov, a aj moja profesia ma veľmi napĺňala, rekonštruovali sme tu komunitné centrum. ”
Karin rozpráva, ako vyzeralo spoznávanie sa vo vzťahu na diaľku, a v čom bol jej manžel natoľko výnimočný, že bola ochotná odísť z krajiny a mesta, ktoré mala rada.
Hovorí aj o tom, kedy cíti smútok za domovom a ako manažuje svoje emócie.
Hostka odporučila knihu:
Rus je ten, ktorý miluje brezy (Olga Grjasnowa)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:22) O Karininom manželstve
(00:17:37) O odchode do USA
(00:41:34) O "homesickness"
(01:04:20) O terapii na diaľku
(01:11:20) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 04 Jun 2025 - 233 - 197. ‘Neškrab sa!’ bola kľúčová veta z môjho detstva. Psychologička o atopickom ekzéme
V ekonomicky rozvinutom svete vidíme v posledných desaťročiach nárast výskytu chronických ochorení kože. Či už ide o atopický ekzém, psoriázu, akné alebo rosaceu – každý z nás má v okolí človeka, ktorý potrebuje u seba riešiť symptómy.
Dôvodov na tento trend je podľa odbornej komunity zrejme viacero – od zmien životného štýlu v moderných spoločnostiach až po zmeny v prostredí, v ktorom žijeme.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že chronické zápalové ochorenia kože patria do rúk kožných lekárov – čo je síce pravda, ale nie celá. Výskumy ukazujú, že zdravie kože je výrazne previazané s prežívaním človeka.
Naše telo si pamätá, čo sme zažili ako deti – a ak sme si z detstva odniesli nespracované emócie či traumatické zážitky, riziko kožných ochorení je u nás vyššie. Koža je navyše orgán, ktorý vidí každý, koho stretneme. Takže jej momentálny stav ovplyvňuje náš sebaobraz, sebadôveru, to, ako sa cítime v kontakte s inými ľuďmi.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a EMDR terapeutkou Lenkou Kováčovou o tom, aká psychoterapia pomáha ľuďom s chronickými kožnými ochoreniami.
Lenka sa vo svojej psychologickej praxi venuje deťom, aj dospelým a okrem toho má aj vlastnú skúsenosť s chronickým kožným ochorením – od narodenia žije s atopickou dermatitídou, známou aj ako atopický ekzém. V téme je tak zorientovaná nielen odborne, ale aj ľudsky – a rozumie rôznym špecifickým detailom v prežívaní ľudí, ktorí žijú s podobným ochorením.
V rozhovore vysvetlí, čo prežívajú deti, ktoré majú atopický ekzém, a čo dospelí. A ako prebieha terapia, ktorá môže pomôcť zlepšiť prežívanie človeka, ale aj zdravie samotnej kože.
„,Neškrab sa!‘ by som deťom ozaj nehovorila,“ vraví Lenka v podcaste. „Je to kľúčová veta z môjho detstva a je to celé zle. Chápem, prečo to ľudia deťom hovoria, ale skúsme to poňať trošku inak, lebo dieťa to nerobí naschvál, len to nevie riešiť inak. Potrebuje cítiť, že je v poriadku také, aké je a že aj keď sa poškrabe, so vzťahom s rodičom sa nestane nič zlé.”
Odborné zdroje:
Psychosociálne aspekty atopického ekzému u detí (Solen / Dermatológia pre prax) Dopad dermatologického ochorenia na sebakoncepciu postihnutého (Solen / Dermatológia pre prax) Čo by mal vedieť každý lekár o atopickej dermatitíde (Solen / Dermatológia pre prax)Spomenuté v podcaste:
Body Keeps the Score (Bessel van der Kolk)
Hostka odporučila knihu:
Když duše mluví řečí těla – Stručný přehled psychosomatiky (Hans Morschitzky, Sigrid Sator)
Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:13) Čo je atopická dermatitída
(00:22:17) Aký je vplyv duševného zdravia na našu kožu?
(00:28:02) Ako podporiť duševné zdavie dieťaťa s AD
(00:40:59) Ako môže pomôcť škola?
(00:49:29) Aké typy psychoterapie sú účinné u dospelých
(00:59:30) O Lenkinej starostlivosti o seba
(01:09:56) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 28 May 2025 - 232 - 196. Čo môže rodič spraviť preto, aby sa s ním dospievajúce dieťa chcelo rozprávať?
Väčšina rodičov chce mať s deťmi blízky vzťah, no v tínedžerskom veku to môže byť trocha výzva.
Dieťa sa začína osamostatňovať a má zrazu názory, hodnoty a vkus, ktoré sa môžu líšiť od tých, ktoré majú jeho rodičia. Pre dospievajúce deti sú veľmi dôležití rovesníci a rodičia sa im môžu zdať v určitých momentoch trápni.
Ako byť dobrým rodičom tínedžera alebo tínedžerky? Ako zostať v emočnom spojení s dieťaťom aj počas dospievania?
Psychologička Mária Jaššová a liečebná pedagogička Zuzana Krnáčová pracujú v Inkucentre, ktoré poskytuje vzdelávanie a podporu školám po celom Slovensku. Obe sú odborníčkami na to, ako tvoriť podnetné a psychologicky bezpečné prostredie v školách, no zároveň sú obe aj mamy detí v tínedžerskom veku.
V tejto zostave sme v podcaste Ľudskosť nedávno rozobrali seriál Adolescence (Netflix) a dnes sa pozrieme hlbšie na to, ako rozumieť deťom v dospievajúcom veku. Prečo sa v tomto veku začnú nudiť ľahšie ako menšie deti, či ako dospelí. Prečo sú tínedžeri a tínedžerky extra citlivé na nekonzistentnosť či na pokrytectvo. A ako nezmeškať okamihy, keď nám chce dospievajúce dieťa povedať čosi dôležité.
"V tomto veku sa mladí ľudia stretávajú s veľmi častou negatívnou spätnou väzbou na to, čo robia," vraví Zuzana Krnáčová. "Je to napríklad aj preto, že škola sa sústredí na to, čo je akútne a čo treba zlepšiť. Lenže my dospelí si musíme vybrať, čo chceme dieťaťu ozvučiť. A či je nejaká vec naozaj taká dôležitá, že sa pri nej chceme zastaviť a skritizovať ju. Pre rodiča je to dôležitá úloha - vedieť sa zastaviť a povedať si, že toto ma síce irituje, ale nebudem to prinášať, lebo viac mi záleží na niečom inom," dodáva.
Spomenuté v podcaste:
Emotional Lives of Teenagers / Emocionálny život tínedžerov (Lisa Damour)Hostky odporučili knihu:
Bainstorm / Rozbouřený mozek dospívání, teenageři a jejich výchova (Daniel J. Siegel)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:19) V čom je špecifické obdobie dospievania
(00:13:13) Kde vzniká v puberte agresivita?
(00:29:25) O konfliktoch s rodičmi
(00:36:43) Aké sú špecifiká dnešnej doby
(01:11:41) Čo je úloha škôl počas dospievania
(01:23:33) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 21 May 2025 - 231 - 195. Stratil vysnívanú kariéru a vyrovnával sa s tým tak, že prebicykloval 20-tisíc kilometrov
Daniel Bednárik pracuje vo verejnom sektore - ako analytik Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií pomáha s tým, aby sa verejné zdroje míňali efektívne.
V minulosti však sám seba videl niekde inde.
Ako mladý dospelý sa chvíľu živil profesionálnym futbalom. Tento šport mal veľmi rád, no pre zdravotné problémy musel skončiť. Od detstva mu venoval veľa energie, takže prišiel o dôležitú časť svojej identity a potreboval sa s tým nejak vyrovnať.
Nasledovalo obdobie, počas ktorého prejazdil na bicykli 20-tisíc kilometrov cez 33 krajín na troch kontinentoch, a o ktorom napísal knihu s názvom V úniku, kde približuje nielen svoje cestovateľské zážitky, ale aj svoje prežívanie, a rôzne životné dilemy.
"Nie všetko je v našich rukách,” vraví Daniel o svojej životnej skúsenosti, “je tam vždy aj rola šťastia. A neplatí vždy ani to, že čo do niečoho dáš, to aj dostaneš," dodáva.
Barbora sa pýta na rôzne fázy jeho prežívania - na stratu a na smútenie, na reflexiu jeho minulosti. Na úvahy o budúcnosti a o hľadaní životnej rovnováhy.
“Nemám rád také tie klišé vety, že nič by som nemenil, kebyže sa môžem vrátiť späť,” vraví Daniel. “V tom čase som podľa mňa spravil dobré rozhodnutia, ktoré dávali zmysel. Ale keby som vedel, ako to celé dopadne, tak vidím, že som tomu futbalu obetoval naozaj veľa.”
Rozprávajú sa aj o tom, čo pre nich znamená domov a či sa dá byť v živote spokojný s tým, čo už máme. A Daniel približuje aj svoj proces písania.
“Negatívna stránka písania je, že hneď ako to dokončíš, chceš tam meniť veci. Ale beriem to tak, že tá kniha je obraz môjho 23 ročného ja.”
Spomenuté v podcaste:
Daniel Bednárik o svojom cykloobdobí v podcaste Všesvet My Struggle (Karl Ove Knausgård)Hosť odporučil knihu:
Na ceste (Jack Kerouac)_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 14 May 2025 - 230 - 194. Smrť brata bola ťažká no otvorila mi dvere k môjmu skutočnému ja (Ľubka Dóšová)
Ľubka Dóšová žije v Bratislave spolu s manželom a ich troma deťmi. Na prvý pohľad vás zaujme jej tvorivosť, priateľská nálada a tiež vášeň, s akou rozpráva o svojej práci - venuje sa šitiu, spracovaniu textilu a udržateľnej móde, robí kurzy šitia, prevádzkuje požičovňu oblečenia, robí aj osvetu v oblasti udržateľnej módya organizuje diskusie pre ženy v komunitnom centre Stará jedáleň.
V tejto epizóde sa s Ľubkou vrátime do jej minulosti. Rodina, v ktorej vyrástla, čelila rôznym výzvam - vzťahovým, finančným či problémom so závislosťami. A Ľubka si ich dosah na svoj život začala reflektovať až v dospelosti, potom, keď tragicky zomrel jej brat.
Závažná udalosť, akou je strata blízkeho, vyvolá u mnohých z nás potrebu zastaviť sa a popremýšľať nad hlbšími otázkami vo svojom živote. Nad tým, ako sme žili dosiaľ a čo pre seba chceme do budúcna.
"Až po tej smrti sa začala tak naozaj vyvíjať moja osobnosť a to, kto naozaj som," vraví v podcaste. "A pomohla mi v tom aj terapia."
Rozpráva o tom, ako sa cítila po strate súrodenca, s ktorým si bola blízka. Ako sa následne dali do pohybu vzťahy v rodine, v ktorej vyrástla. Ako prežívala to, že sa jej ľudia v jej okolí zrazu stránia a boja sa s ňou rozprávať. Čo jej ukázala psychoterapia a ako si žije dnes, keď má už svoju vlastnú rodinu.
Hostka odporučila knihu:
Dlhé sú tiene severu (Ruesch Hans)_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 07 May 2025 - 229 - 193. Herec Jakub Jablonský: mám šťastie, že som už zopárkrát padol na dno
V inscenácii Emilydivadla NUDE približuje zmýšľanie dominujúceho muža, čím pomáha pochopiť dôsledky rodových nerovností v spoločnosti. A v inscenácii Amatéri divadla Petra Mankovického zas približuje, ako môže vyzerať svet, v ktorom sa o veľa vecí postarali technológie.
Herec Jakub Jablonský sa do povedomia väčšiny ľudí dostal vďaka televíznym programom no v podcaste Ľudskosť približuje, čo sú dnes jeho tvorivé divadelné srdcovky.
„Veľmi rád robím autorské texty, ktoré ľudia nepoznajú. Ktoré sú napísané pre dnešné situácie a reflektujú tak, čo sa v spoločnosti deje. Môžeme síce dookola robiť Macbetha a Hamleta, ale ja nemám celkom pocit, že by to na ľudí až tak fungovalo,“ vraví v podcaste.
Barbora Mareková sa ho pýta aj na to, kde vyrastal a ako sa vyvíjalo jeho prežívanie a postoje. Jakub približuje, ako ho ovplyvnili dôležití ľudia v jeho živote. Hovorí aj o tom, ako žije dnes, o neistote, ktorá vyplýva z povolania herca.
„Ja som mal veľké šťastie, že som už párkrát padol na dno a robil som teda veľa rôznych robôt. Lebo už sa mi stalo, že ma konečne aj niekam obsadili, ale potom ma znova neobsadili aj celý rok. Takže som už robil všeličo od nočného esbéeskára, kuriéra, floristu až po čašníka. A bol som aj za pokladňou v Kauflande.“
Rozprávajú sa aj o rodičovstve, a preberú dopad bulváru na mentálne zdravie herečiek a hercov.
Emily (inscenácia divadla NUDE) Amatéri (inscenácia divadla Petra Mankovického) Pokladík (inscenácia divadla Aréna)
Spomenuté v podcaste:Hosť odporučil knihy:
Nexus (Yuval Noah Harari) Sapiens (Yuval Noah Harari) Uheaval (Jared Diamond)_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 30 Apr 2025 - 228 - 192. O hre a koníčkoch s právničkou Luciou Berdisovou a súdnym lekárom Norbertom Moravanským
Keď sledujeme deti, vidíme, že idú veľmi prirodzene za tým, čo ich zaujíma a do čoho sa vedia ponoriť.
Takúto slobodnú, nikým neriadenú hru však potrebujeme aj keď sme dospelí. Výskumy ukazujú, že kreativita zlepšuje naše prežívanie – uvoľňuje úzkosti a stres. Ak máme v živote koníček ktorému sa venujeme pravidelne, pomáha nám to napríklad aj v prevencii syndrómu vyhorenia.
V najnovšej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s právničkou Luciou Berdisovou a so súdnym lekárom Norbertom Moravanským o tom, ako sa hrajú oni dvaja.
Lucia pôsobí na Ústave práva a štátu Slovenskej akadémie vied a vo voľnom čase sa venuje modifikácii gameboyov. Norbert spolupracuje s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a učí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Vo voľnom čase sa venuje rádioamatérstvu.
Barbora sa pýta, ako sa k týmto koníčkom dostali, ako presne ich robia a ako sa pri nich cítia.
Spomenuté v podcaste:
O interrupciách sa môžeme rozprávať lepšie ako dnes (staršia epizóda Ľudskosti s Luciou Berdisovou) O Ukrajine a o lekárskom povolaní s Norbertom Moravanským (staršia epizóda Ľudskosti) Filozof Michal Lipták o tom, ako mať viac voľného času a ako ho dobre využiť (staršia epizóda Ľudskosti)Hostka odporučila:
Blue Sisters (Coco Mellors) – kniha Japanese Rural Life Adventure – počítačová hraHosť odporučil:
Contact Sport: A Story of Champions, Airwaves, and a One-Day Race around the World Hardcover (J. K. George) – kniha_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 23 Apr 2025 - 227 - 191. Seriál Adolescence nie je o tínedžeroch, ale skôr o bezradných dospelých
V posledných rokoch sa v médiách objavilo viacero šokujúcich prípadov násilných trestných činov, ktoré spáchali deti v tínedžerskom veku. Len pred pár dňami napríklad bol v Británii odsúdený 15-ročný chlapec za rasisticky motivovaný útok na 80-ročného muža, pričom jeho kopance si so smiechom nakrúcalo na mobil len 13-ročné dievča. Oboch odsúdili za zabitie.
Príbeh chlapca obvineného z vraždy v britskom seriáli Adolescence (Netflix) je síce fiktívny, no jeho tvorcovia si dali záležať na tom, aby v ňom vierohodne zachytili viaceré témy, s ktorými pri výchove detí v modernej spoločnosti zápasíme aj v skutočnosti.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Máriou Jaššovou a liečebnou pedagogičkou Zuzanou Krnáčovou o tom, aké posolstvá si v seriáli všimli a o čom by podľa nich mohli premýšľať rodičia, školy, či štát.
Zuzana aj Mária pracujú v Inkucentre, čo je organizácia ktorá poskytuje vzdelávanie a podporu školám po celom Slovensku. Obe sú odborníčkami na traumurešpektujúci prístup vo vzdelávaní a na to, ako tvoriť psychologicky bezpečné prostredie na školách a ako podporovať prirodzený potenciál detí aj dospelých, ktorí v škole sú.
"Ten seriál nie je ani tak o nepodarených tínedžeroch, ale skôr o tom, ako sme my dospelí bezradní v tom, ako ustáť ich silné emócie. Lebo toto je v niečom prirodzená a biologicky daná vec, že tínedžeri prežívajú emócie silnejšie, intenzívnejšie a vo väčších návaloch ako my." vraví v podcaste Mária Jaššová.
"Celú dobu v ňom vidíme neochotu ísť do náročných emócií, zostať s nimi a trošku ich preskúmať" pridáva Zuzana Krnáčová.
Hostky odporučili knihy:
Veľké leto (Ewald Arenz) Kľúč k porozumeniu správania detí - Ako sa napojiť na seba a druhých (Claire Wilson)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:39) Čím Adolescence vzbudil pozornosť
(00:05:29) O epizóde 1
(00:26:12) O epizóde 2
(01:00:49) O epizóde 3
(01:09:14) O epizóde 4
(01:28:32) Záver a dodatok
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 16 Apr 2025 - 226 - 190. Rodičia nás učili chodiť po ulici tak, aby sme nepútali pozornosť (slamerka Gyenge Veroni)
Aké to je patriť na Slovensku k maďarskej menšine? Slam poetka Gyenge Veroni o tom vie hovoriť z vlastnej skúsenosti. Všimnúť ste si ju mohli niektorom z protestov “Slovensko je Európa”, kde vo svojom energickom prejave hladko striedala slovenčinu s maďarčinou.
V tejto epizóde Ľudskosti Veroni približuje, aké to bolo, vyrastať ako maďarské dievčatko v malej obci na Slovensku. Ako sa cítila doma, a v škole medzi deťmi.
Hovorí aj, ako sa jej rodina vyrovnávala s protimaďarskými náladami v spoločnosti, a ako sa cíti dnes, keď už maďarskú menšinu politici neriešia a svoju pozornosť presmerovali na iné menšiny.
"Naši rodičia nás vtedy učili, ako chodiť po ulici tak, aby sme nepútali pozornosť," vraví Veroni v podcaste. "Hovorili nám, že rozprávať sa máme potichu a keď na nás niekto začne kričať, že prečo nehovoríme po slovensky, je lepšie neodpovedať a ísť potichu preč, alebo smerom k niekomu, kto nás ochráni."
Barbora Mareková sa pýta aj na to, ako sa Veroni dostala k slam poetry a o čom bola báseň s ktorou vyhrala poetry slam v Maďarsku. A Veroni povie, ako sa osmelila hovoriť nahlas o tom, čo vidí, čo cíti a čo chce.
Hostka odporučila knihy:
Body Keeps the Score (Bessel van der Kolk) knihy Gábora MatéhoKapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:56) Život v maďarskej komunite
(00:24:00) O slam poetry
(00:48:03) O maďarskej menšine v súčasnosti
(01:13:23) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 09 Apr 2025 - 225 - 189. Čo robiť, keď vidíme násilie? Tréner sebaobrany o incidente v pražskej električke
Vodič električky, ktorý pred pár týždňami v Prahe napadol dedka s vnúčaťom na rukách, už v dopravnom podniku nepracuje a jeho konanie odsúdili aj viacerí politici.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa pozrieme na to, prečo v električke nikto nezasiahol.
„Efekt prizerajúceho sa nám hovorí, že čím viac ľudí je prítomných na verejnom mieste vo chvíli, keď je niekto terčom násilia, tým nižšia je šanca, že tomu človeku niekto pomôže,“ vraví český tréner sebaobrany Pavel Houdek. „A ďalšia vec je, že ľudia vlastne ani nevedia, ako môžu pomôcť. Nikto ich to neučil,“ dodáva.
Pavel vedie spolu s manželkou školu s názvom Moderní sebeobrana, ktorá pôsobí v rôznych mestách v Česku, no pobočku už majú aj v Bratislave.
V rozhovore vysvetlí, čo sa deje v našom tele a mozgu, keď sme v prítomnosti násilia a ako to môže ovplyvniť naše správanie. A vysvetlí aj, ako sa môžeme učiť tvoriť spoločnosť, ktorá vie rozpoznať nebezpečie a dokáže aj konať.
„Ten efekt prizerajúceho sa má aj svoju druhú stránku, funguje aj opačne: keď raz niekto začne pomáhať, ľudia sa chcú pridať,“ vraví Pavel.
Spomenuté v podcaste:
kniha Moderná sebaobrana (Jasmína Houdek, Pavel Houdek)Hosť odporučil knihy:
V pasti pohlaví (Silvie Lauder) Když promluvila (Jodi Kantor, Megan Twohey)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:48) O incidente v električke
(00:26:29) Ako čeliť násiliu
(00:50:11) Ako sa zastať detí
(01:14:15) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 02 Apr 2025 - 224 - 188. Príbeh Hany Gregorovej: v 30. rokoch sieťovala všetkých zaujímavých ľudí Bratislavy
Aké to bolo byť na Slovensku feministkou pred sto rokmi?
O Hane Gregorovej sme sa v školách učili ako o manželke spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského, ktorá napísala pár kníh pre ženy a pre deti. V podcaste Ľudskosť sa na túto osobnosť pozrieme znova a hlbšie.
Okrem toho, že otvárala tému postavena žien na Slovensku, k nám pritiahla aj veľa zaujímavých osobností zo zahraničia, ktorí obohatili tunajšie publiku svojím pohľadom na svet.
Hana Gregorová bola tvorivá, spoločenská, rozhľadená, scestovaná, mala rada deti - a rada pre ne tvorila kvalitný umelecký obsah. U seba doma - vo vile nad Palisádami robila spolu s manželom vychýrené oslavy a stretnutia.
“Keby sme sa pozreli, kto ich navštevoval a s kým mala ona kontakty, tak vidíme, že Hana sieťovala všetkých dôležitých a zaujímavých ľudí Bratislavy dvadsiatych a tridsiatych rokov," vraví Jana Jablonická Zezulová, ktorá je historičkou najnovších dejín a tiež členkou kurátorského tímu výstavy s názvom Hana, ktorú teraz môžete navštíviť aj vy v Múzeu Mesta Bratislavy.
"Ľudia sa stetávali buď u nich vo vile, alebo spolu sedeli v Astorke, alebo v kaviarni na Dunaji, a ich dcéra Dagmar opisuje, ako k nim domov chodili aj zahraničné návštevy," dodáva.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková pýta Jany Jablonickej Zezulovej na detstvo a dospievanie Hany Gregorovej, na jej prácu, záujmy, networkingové aktivity, na vzťah s manželom Jozefom Gregorom Tajovským, ale aj na vzťah s jedinou dcérou Dagmar.
Hostka odporučila knihy:
Publikácia k výstave o Hane Gregorovej (vyjde čoskoro) Hana Gregorová - Slovenka pri knihe (editorky: Jana Cviková, Jana Juráňová, Aspekt)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:41) Kto bola Hana Gregorová
(00:19:03) O vzťahu s Jozefom Gregorom
(00:32:59) O tvorbe Hany Gregorovej
(00:48:38) O pohľade dcéry Dagmar
(01:04:48) O závere života H. Gregorovej
(01:11:49) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 26 Mar 2025 - 223 - 187. Táňa Pauhofová: Od detstva som bola zvyknutá fungovať ako stroj
Vo filme Vlny si zahrala odvážnu novinárku Věru Šťovíčkovú, ktorá v roku 1968 v čase invázie vojsk Varšavskej zmluvy kládla spolu s kolegami z Československého rozhlasu odpor ruskej armáde, ktorá chcela ovládnuť vysielanie rozhlasu.
Táto rola však nebola jediná, kde herečka Táňa Pauhofová prepožičala svoju tvár odvážnej žene z našej histórie. Pred pár rokmi si zahrala právničku Dagmar Burešovú vo filmovej minisérii Hořící Keř, ktorá zas zachytáva dianie po smrti českého študenta Jana Palacha.
Aké to je objavovať príbehy takýchto žien – a na chvíľu nimi aj byť?
„Učíme sa cez príbehy,“ vraví Táňa Pauhofová v podcaste Ľudskosť. „Príbehy v nás dokážu vzbudiť záujem a naštartovať hlad po tom, že si niečo aj sami zistíme. A už aj samotná emócia dokáže človeka niekedy posunúť.“
Barbora Mareková sa Táni pýta aj na jej vlastný život. Na vzťahy, ktoré ju ovplyvnili, a na to, čo cenné vidí dnes, keď má skúsenosť aj s rodičovstvom či s učením na vysokej škole.
„Od detstva som bola zvyknutá fungovať ako stroj,“ vraví Táňa. „Preto hovorím, že mám skúsenosť s disociáciou. Práca bola pre mňa priestor na hravosť a na alternatívnu realitu, ktorá so mnou nemá nič spoločné. Ale vtedy som to ešte vôbec nemala takto zvedomené,“ dodáva.
Hostka odporučila knihy:
Kto chce žiť, nech sa kýve (Ivan Štúr) Knihy od Viktora Frankla a Ericha Fromma Zdroj (Ayn Rand) Tulák po hviezdach (Jack London) Rozprávky (Hermann Hesse)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:47) O dedkovi
(00:16:38) O filme Vlny
(00:25:20) O minisérii Hořící keř a odvahe
(00:53:37) O učení na VŠMU
(01:07:28) O materstve
(01:18:41) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 19 Mar 2025 - 222 - 186. V krízovej situácii deti regulujú svoje emócie podľa dospelých, ktorí sa o ne starajú (Mária Anyalaiová)
Deti vnímajú spoločenské dianie a mnohé deti majú otázky: o násilí na školách, vojne, klimatickej kríze či o politickej situácii v krajine.
Ako na ne odpovedať? Ako vytvárať deťom pocit bezpečia vo svete ktorý nie je celkom bezpečný? A ako posilňovať psychologickú odolnosť detí, keď aj my dospelí cítime niekedy úzkosť?
„V náročných situáciách deti sledujú emócie dospelých a pozorujú pritom, aký význam vkladáme do udalostí my,“ vraví psychologička, psychoterapeutka a lektorka Mária Anyalaiová.
„My dospelí máme zodpovednosť za to, čo deti vidia a čo počujú. A je to oveľa dôležitejšie ako pravidlá, ktoré im hovoríme. Deti sa dívajú na nás, ako ich napĺňame,“ dodáva.
Mária Anyalaiová je expertka na krízovú intervenciu na školách a v detských skupinách a je tiež medzinárodnou trénerkou v tom, ako takéto intervencie robiť. Na Slovensku už vyškolila 950 odborníkov a odborníčok, ktorí vďaka nej dokážu pomôcť deťom, učiteľkám, ale aj rodičom zvládnuť rôzne krízové situácie, ktoré vznikajú v školskom prostredí.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o tom, čo môžu robiť rodičia, aby zvýšili u detí pocit bezpečia a posilnili ich psychologickú odolnosť. Ale rozprávajú sa aj o zodpovednosti škôl, do ktorých deti chodia, o zodpovednosti politikov za atmosféru v krajine a tiež o zodpovednosti médií.
„Výskum Murraya Strausa priniesol teóriu prenášania kultúrnych vzorcov, ktorá hovorí, že čím viac spoločnosť schvaľuje používanie násilia alebo ho legitimizuje, tým viac sa toho násilia v spoločnosti vyskytuje. A tá vlna násilia sa nezastaví pred deťmi,“ hovorí Mária Anyalaiová.
Vysvetľuje aj, prečo bezprostredne po tragickej udalosti treba chrániť ľudí, ktorých táto udalosť priamo zasiahla.
„Ľudia, ktorí boli po traumatickej udalosti vystavení médiám a viedol sa s nimi rozhovor o tom, ako sa cítia a aký je ich príbeh, majú riziko vzniku posttraumatickej stresovej poruchy až dvaapolnásobne vyššie. Priamych zasiahnutých sa preto snažíme chrániť a hovoríme im, aby neposkytovali rozhovory pred kamerou,“ vraví Mária Anyalaiová.
Spomenuté v podcaste:
Načúvajme si 21 bodov bezpečnej školy Príručka pre ranné kruhy (pre učiteľky a učiteľov)Hostka odporučila knihu:
Odolná společnost (Alice Koubová, Barbora Baronová, Dita Pepe)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:43) Ako deti vnímajú traumatické udalosti
(00:11:51) O intervencii na škole po útoku
(00:19:22) Ako informovať o tragických udalostiach
(00:23:44) Ako sa vyrovnať s meniacim sa svetom
(00:29:56) Ako sa môžeme stabilizovať
(00:39:02) Čo zhoršuje náš psychický stav
(00:41:20) Ako sa s deťmi rozprávať o tragédiách
(00:49:35) Ako budovať odolnosť voči krízam
(00:57:34) Na aké inštitúcie sa dá obrátiť
(01:07:20) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 12 Mar 2025 - 221 - 185. Psychoterapia nemusí vždy pomáhať. A môže aj škodiť. (Vlado Hambálek)
Psychoterapia pomohla (a pomáha) mnohým ľuďom cítiť sa v živote lepšie. Ak funguje, zlepšuje naše prežívanie, pohľad na seba, ale aj vzťahy s inými ľuďmi.
Aj ona však má svoje limity. Napríklad preto, že terapeuti a terapeutky sú tiež ľudia. Majú svoje citlivé miesta, svoj pohľad na svet a na to, čo je správne.A všetky tieto veci sa v rôznych podobách prejavujú aj v psychoterapii.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychoterapeutom, supervízorom a lektorom Vladimírom Hambálkom o limitoch psychoterapie. Vlado sa venuje vzdelávaniu pomáhajúcich profesií cez organizáciu Coachingplus a ako supervízor pomáha psychoterapeutom a ďalším odborníkom reflektovať si svoju prácu, svoje prežívanie.
“Výskumy jasne ukázali, že keď [s klientom] nemáme zhodu v tom, prečo sme tu, na čom spolu pracujeme a ako spolupracujeme, tak je efektivita tejto starostlivosti či liečby nízka,“ vraví v podcaste. Takže terapeuti potrebujú s klientmi či pacientmi viesť dialóg aj o tom, ako budú spolu v tomto vzťahu [fungovať]. Preto musia zvládnuť aj reakcie svojho klienta či pacienta.“
Rozprávajú sa aj o tom, ako do terapie vstupujú hodnotové témy, napríklad feminizmus, rešpekt ku queer ľuďom či pohľad na tému odpúšťania. Vlado priblíži, ako postoje psychoterapeutov a psychoterapeutiek ovplyvňujú ich prácu.
„Psychoterapia nie je bez ideológie. A reflexia ideológie je preto veľmi dôležitá, pretože keď ju nereflektujeme, tak nevieme, prečo máme nejaký názor. A my musíme mať názor jasne sformulovaný, aby sme vedeli, prečo ho vlastne máme.“
Hosť odporučil knihy:
Příběhy z pohovky - Psychoterapie v komiksu (Philippa Perry) Důvěra v nevědomí - Zkušenost psychoanalýzy z obou stran pohovky (Donald M. Marcus) Jak se stát dobrým psychoterapeutem (Zbyněk Vybíral)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:10) O zrelosti psychoterapeutov
(00:18:47) O ideológiách v terapii
(00:30:32) O odpustení
(00:34:11) O sebapoznaní terapeutov
(00:39:48) O sebaskúsenosti a supervízii
(01:02:14) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 05 Mar 2025 - 220 - 184. Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné (Ivana Gibová)
“Bola som prekvapená, v akej miere sa veci z nej vyskytujú aj v životoch iných ľudí,” vraví spisovateľka Ivana Gibová o svojej najnovšej knihe Babička, za ktorú dostala už dve prestížne ceny.
Je o vzťahoch v rodine, alkoholizme, traumách, starobe, ale aj o témach, ako je priateľstvo, či starostlivosť o druhých. V centre pozornosti je rozprávačka Magda, ktorá vyrástla na sídlisku na východe Slovenska.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Ivanou o procese písania tejto knihy.
“Keď ideme v umení na dreň, máme schopnosť rozrušovať," vraví Ivana v podcaste. "A myslím si, že keď k tomu ako tvorkyňa nepristupuješ tak, že sa do toho vkladáš - a si aj reálne otvorená - tak sa to ľudí až tak nedotkne.”
Rozprávajú sa teda aj o autorkinom živote. Ivane v dospelosti diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti a medzičasom má viacero skúseností s odbornou podporou, ktorá jej veľmi pomohla.
“Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné. Že všetko prežívam veľmi intenzívne a moja emocionalita - hoci som to vtedy ešte nevedela takto pomenovať - je iná. A bola veľmi znepokojená a frustrovaná tým, že to neviem vysvetliť druhým.”
Ivana približuje, čo vie o sebe dnes - aj vďaka odbornej pomoci a čo všetko pre seba spravila, aby sa cítila dobre.
V rozhovore zaznie aj téma samovražedných predstáv, preto ak máte vy alebo váš blízky myšlienky na ukončenie života, je dôležité vyhľadať pomoc. Môžete zavolať aj na nonstop linku Nezábudka 0800 800 566 a v akútnej situácii kontaktujte telefonickú linku 155.
Hostka odporučila knihu:
Sirény (Orsolya Karafiáth)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:56) O knihe Babička
(00:21:14) O rodine
(00:31:23) O hraničnej poruche osobnosti
(00:52:55) O závislosti na alkohole
(01:08:44) O reakciách blízkych a otvorenosti v písaní
(01:15:52) O štúdiu a tvorbe
(01:31:49) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 26 Feb 2025 - 219 - 183. Prečo sa ľudia, ktorí žijú v dostatku, boja chudobných Rómov? A čo sa s tým dá robiť? (Jana Kováčiková Klárová)
Zrejme ste v médiách zachytili znepokojivé prípady toho, ako si šla rómska rodina kúpiť dom v lokalite medzi Nerómami a ako sa títo vzbúrili - a zabránili rómskym rodinám nasťahovať sa medzi nich.
Jeden takýto prípad bol v Nižnej Myšli, kde obyvatelia spísali petíciuproti novým rómskym susedom a čosi podobné sa stalo v Gelnici.
Na Slovensku žije veľa Rómov a Rómok v takzvanej generačnej chudobe - máme tu okolo 300 chudobných rómskych osád.
Dostať sa z generačnej chudoby je ťažké a je preto smutné sledovať, že keď sa to niekomu podarí a zarobí si na dom, stredná vrstva sa mu postaví na odpor.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva o obavách a predsudkoch voči Rómkam a Rómom s lektorkou občianskeho združena Cesta Von Janou Kováčikovou Klárovou.
Janka je Nerómka a venuje zlepšovaniu vzťahov medzi ľuďmi z rómskej a nerómskej komunity v obci Zborov, kam sa presťahovala z Bratislavy.
V Zborove má na starosti program Napredovanie, ktorého cieľom je pomôcť ľuďom z chudobnej rómskej komunity nabrať sebavedomie a zorientovať sa v spoločnosti, ktorá veľmi často nerozumie ich situácii a ich potrebám.
S Barborou rozoberú dôvody, pre ktoré sa ľuďom žijúcim v relatívnom dostatku môže zdať správanie chudobných ľudí niekedy čudné. A rozoberú aj, ako sa dá prekonať strach a rozdiely medzi ľuďmi.
Hostka odporučila knihu:
Motivační rozhovory v praxi (Jan Soukup)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00) Úvod
(02:16) O živote v Zborove
(15:56) O programe Napredovanie
(27:38) O nepísaných pravidlách spoločenských tried
(39:58) O chuti pracovať
(50:29) O výsledkoch vzdelávania
(59:19) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 19 Feb 2025 - 218 - 182. Ak chceme riešiť polarizáciu, musíme začať brať vážne tému emócií (sociologička Zuzana Fialová)
Polarizovaná spoločnosť je zraniteľná - má problém posúvať sa vpred, hľadať spoločné riešenia a prijímať rozhodnutia, ktoré majú širokú podporu a okrem toho v nej stúpa aj riziko násilia.
Najväčšiu časť zodpovednosti za polarizáciu majú politici a političky no popri nich dnes už aj vlastníci sociálnych sietí, ktorí zarábajú na virálnom obsahu.
Zároveň však platí, že verejnosť nie je bezmocná: tak ako inštitúcie vplývajú na nás, aj my ľudia vplývame na ne.
Čo pomáha, ak žijeme v rozdelenej spoločnosti? A čo naopak poškodzuje našu schopnosť rozumieť si navzájom a zvyšovať dôveru medzi ľuďmi?
V podcaste Ľudskosť sa Barbora Mareková sa rozpráva so sociologičkou Zuzanou Fialovou o tom, ako vzniká polarizácia a čo môžu robiť ľudia bez politickej funkcie, ktorým záleží na vzťahoch s ľuďmi, ktorí vnímajú veci inak.
"Ukazuje sa napríklad, že fact checkingové aktivity nie sú veľmi účinné," vraví Zuzana v podcaste, "pretože ich cieľom je racionálna argumentácia a vyvracanie hoaxov. A kým nebudeme brať vážne aj emócie - aj tie svoje, ale aj emócie druhých ľudí, tak sa veľmi neposunieme - ani v riešeniach problémov a ani v kvalite vzťahov."
Zuzana sa ako sociologička venuje témam okolo ľudských práv a práv menšín. V minulosti reprezentovala Slovensko na misii NATO v Afganistane. Stála pri zrode agentúry FOCUS, pôsobila v občianskych združeniach Via Iuris, Človek v ohrození, a v organizácii PDCS robila školiteľku v oblasti hodnotových konfliktov.
Je autorkou knižky s názvom Počúvajme sa, v ktorej načrtla spôsoby, ako viesť dialóg v hodnotových témach, ktoré vnímame citlivo.
"Keď si tu budeme opakovať, že sme neschopní a že to táto krajina nikam nedotiahne, je to samospĺňajúca sa prognóza," vraví v podcaste a vysvetľuje aj, čo je podľa nej lepší prístup.
A Barbora sa jej pýta aj na to, či je polarizácia vždy len zlá vec, alebo je niekedy aj znakom zmysluplného a legitímneho zápasu za hodnoty, ktoré sú v demokracii dôležité.
Spomenuté v podcaste:
Počúvajme sa (Zuzana Fialová)Hostka odporučila knihu:
Umieranie Modernity (Vanessa Andreotti)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:47) Sme polarizovaná spoločnosť?
(00:21:00) Ako sa brániť voči strachu
(00:30:20) Polarizácia vs. fragmentácia
(00:37:25) Prečo je dôležité počúvanie
(00:52:57) Je možné zmeniť niekoho názor?
(01:06:46) Ako komunikovať v komunitách
(01:13:56) Ako prispieť k skvalitneniu verejnej debaty
(01:26:23) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 12 Feb 2025 - 217 - 181. Ani po návrate z Ukrajiny si nemyslím, že naše problémy sú banálne (Tomáš Forró)
"Uniklo nám veľa vecí. Všetkým vrátane mňa," vraví vojnový reportér Tomáš Forró v rozhovore o dianí v Ukrajine.
Čoskoro to budú tri roky, odkedy ruský režim vpálil na ukrajinské územie. Na začiatku to pre Ukrajinu vyzeralo nádejne, no dnes už veľmi nie.
Na čo sa potrebujeme pripravovať u nás, na Slovensku?
Tomáš Forró píše o konfliktoch z krízových oblastí po celom svete, za čo získal viacero českých a slovenských novinárskych cien. Do Ukrajiny chodí pravidelne a trávi tam čas v prítomnosti bežných ľudí, ale aj vojakov na fronte. Svoje zážitky zachytil v článkoch, najmä v denníku N a tiež v knihách s názvami Donbas a Spev sirén.
V tejto epizóde sa Barbora Mareková pýta, ako sa vlastne Tomáš stal vojnovým reportérom. Aké miesta navštívil, čo o nich napísal a čo vidí dnes, na cestách po Ukrajine.
"Ani po návrate z Ukrajiny nepovažujem problémy ľudí u nás za banálne," vraví v podcaste. "Nemám rád také to odpinkanie, že sú to 'problémy prvého sveta'. Na prvý pohľad môže znieť absurdne, keď u nás niekto rieši problémy svojich dospievajúcich detí a pritom v Ukrajine matka rieši, či jej pätnásťročný syn vôbec prežije. Ale každý máme svoj príbeh a kontext, v ktorom žijeme. A máme žiť najlepšie, ako vieme."
Tomáš upozorňuje, že Slovensko je jednou z dvoch krajín EÚ, ktoré sa zatiaľ nezačali seriózne pripravovať na možný útok z východu. Priblíži nám, čo robia vlády v Poľsku, Fínsku či Pobaltí. Ako o vojne hovoria tam a ako sa pokúšajú systematicky posilňovať psychologickú odolnosť svojho obyvateľstva.
Knihy spomenuté v podcaste:
Donbas (Tomáš Forró) Spev Sirén (Tomáš Forró)Autor odporučil knihu:
Mariupol - Stories of Mobilization and Resistance (Hana Jošticová)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:16) O nezávislej žurnalistike
(00:15:38) O Ukrajine
(00:40:09) O písaní kníh
(00:43:18) O fronte
(01:22:02) Ako sa pripraviť na vojnu
(01:32:44) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 05 Feb 2025 - 216 - 180. Moja rodina nechápala, čím si prechádzam. O transrodovosti nevedeli nič (Liberty Simon)
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost
V našej kultúre máme vo zvyku dávať si navzájom radu, aby sme sa nepretvarovali a boli vždy sami sebou.
Psychologické výskumy potvrdzujú, že keď môžeme byť autentickí, má to pozitívny vplyv na naše mentálne zdravie.
Lenže ako byť sám sebou? Sebaspoznávanie je celoživotná úloha a nesúvisí len s našim vnútrom, ale aj so vzťahmi, v ktorých žijeme. Práve od nich závisí, ktoré časti svojho ja dokážeme slobodne prejaviť a rozvíjať.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Liberty Blake Simon - aktivistkou, publicistkou, spíkerkou, modelkoua zároveň ženou, ktorá má skúsenosť s tranzíciou. Liberty spolupracuje aj s Ligou za duševné zdravie ako takzvaná peer konzultantka.
"Milujem svoje telo. Veľa sme si toho spolu prešli," vraví Liberty v podcaste.
Barbora sa jej pýta na univerzitné štúdium v Holandsku a na vzťahy, vďaka ktorým spoznala transrodovú časť svojej identity a Liberty hovorí, aké to pre ňu bolo po návrate na Slovensko.
Preberú spolu, čo je to ženskosť - a potom aj, čo všetko musia ženy robiť preto, aby mali dobré pracovné príležitosti a aby ich spoločnosť brala vážne.
Hostka odporučila knihy:
Pose (seriál r. 2018 - 2021) New Earth (Eckhart Tolle) What happened to you (Bruce Perry, Oprah Winfrey)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:04) O zahraničí a ballroome
(00:18:04) O tranzícii
(00:40:00) O rodine
(00:46:29) O handrách a o mejkape
(00:57:33) O iných identitách
(01:05:10) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 29 Jan 2025 - 215 - 179. Zuzana Kronerová: Otec mi poradil, že nemusím byť najlepšia. Stačí byť šťukou v rybníku
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost
Vo filme Rok vdovy hrá svokru, ktorá sa po smrti syna pokúša nasťahovať k sebe domov nevestu a vnučku, no ich krátky pokus žiť v trojici pod jednou strechou narazí na rozdielne očakávania a predstavy o tom, ako to má celé vyzerať.
Zuzana Kronerová je divadelná a filmová herečka a bývalá pedagogička na VŠMU. Pochádza z hereckej rodiny, jej otec bol obľúbený a uznávaný herec Jozef Kroner a herectvu sa venovala aj jej matka Terézie Hurbanová-Kronerová.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o jej aktuálnej filmovej tvorbe a aj o osobnom živote herečky.
"Otec mi poradil, že nemusím byť najkrajšia a ani najlepšia. Stačí byť len takou šťukou v rybníku, čo kde-tu rozčerí vodu," vraví v podcaste.
Približuje, ako prežívala otcov odchod. A hovorí aj o tom, ako vníma tému kritiky v blízkych vzťahoch - a ako ju dávkuje v spolupráci s mladými ľuďmi.
Spomenuté v podcaste:
Rok vdovy (film, r. 2024)Hostka odporučila knihy:
Nič nie je pravda a všetko je možné (Peter Pomerancov) Toto nie je propaganda (Peter Pomerancov)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:49) O filme Rok vdovy
(00:29:46) O herectve
(00:41:11) O vzťahu s otcom
(01:00:30) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 22 Jan 2025 - 214 - 178. Načo sú dnes dobré odbory? (šéfka odborov Monika Uhlerová)
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost
"Pozorujem, že tunajším zamestnancom akoby chýbala túžba mať sa lepšie. A absentuje tu aj snaha zabojovať," vraví prezidentka KOZ Monika Uhlerová v podcaste Ľudskosť. "Žiadne zlepšenie však nepríde len tak," dodáva.
Potrebujeme v dnešnom svete odbory? Monika Uhlerová si myslí, že áno - a rovnaký názor má aj vedenie Európskej únie, ktoré zaviazalo členské štáty k tomu, aby zvýšili pokrytie zamestnancov a zamestnankýň kolektívnymi zmluvami nad úroveň 80 percent.
Na Slovensku je dnes toto pokrytie na úrovni 25 percent, čo znamená, že organizovanosť ľudí je u nás veľmi nízka.
Aké to má následky?
V tejto epizóde sa Barbora Mareková rozpráva s Monikou Uhlerovou o histórii kolektívneho vyjednávania a tom, ako v minulosti ľudia zistili, že keď chcú niečo dosiahnuť, musia sa spájať a niekedy aj štrajkovať.
Preberú súčasné dianie na trhu práce - napríklad to, ako vysoký podiel fiktívnych živnostníkov na pracovisku ovplyvňuje možnosť zabojovať za svoje podmienky.
"Čím je ich podiel na pracovisku vyšší v porovnaní s ľuďmi pracujúcimi na pracovnú zmluvu, tým nižšia je miera angažovanosti pracovnej sily, nižšia šanca na kolektívnu akciu aj na štrajk," vraví Uhlerová.
A rozoberú aj budúcnosť práce a to, či majú odbory miesto v dnešnom svete - teda v dobe digitálnych technológií a globalizovaných ekonomík.
Spomenuté v podcaste:
Empire of Cotton (Sven Beckert)Hostka odporučila knihy:
David Copperfield (Charles Dickens) Egypťan Sinuhe (Mika Waltari) Búrlivé výšiny (Emily Bronte) Trade unions in the European Union (kol. autoriek a autorov)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:02) O vstupe do odborov
(00:10:33) O histórií odborov
(00:22:41) Odbory dnes
(00:57:40) O výhradách voči odborom
(01:33:08) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 15 Jan 2025 - 213 - 177. Páči sa mi, že Nemecko je sociálny štát (lekárka Veronika Koreňová)
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost
Tento týždeň Barbora Mareková pokračuje v rozhovore s lekárkou Veronikou Koreňovou, ktorá vyštudovala medicínu v Bratislave a potom sa presťahovala do Nemecka, kde žije spolu s manželom a troma deťmi.
V predošlej epizóde Veronika priblížila, prečo sa rozhodla odísť zo Slovenska, ako sa zabehla v nemeckom zdravotníctve a ako tam vyzerá práca kardiologičky a internistky. Priblížila tiež, ako v Nemecku vyzerala popôrodná starostlivosť po tom, čo sa jej narodili deti, a tiež rodičovská dovolenka, o ktorú sa delila s manželom.
Tento týždeň sa Barbora pýta, aké to je byť v západnej Európe imigrantkou z východnej Európy. Ako v Nemecku fungujú inštitúcie a ako si Veronika našla svoje miesto v novej kultúre.
„Páči sa mi, že Nemecko je sociálny štát. Tie sociálne záruky tu cítim úplne všade – od zdravotného zabezpečenia cez materské dávky až po sociálne služby a možnosti športového vyžitia,“ vraví v podcaste.
Odpovedá aj na to, ako po 17 rokoch života v zahraničí vníma svoju identitu. Či sa jej podarilo usadiť sa a cítiť sa v Nemecku ako doma – a ako často dnes cestuje na Slovensko.
A hovorí aj o tom, za ktorú krajinu dnes cíti väčšiu zodpovednosť.
Hostka odporučila:
film Goodbye Berlin (Fatih Akin) knihu Tschick (Wolfgang Herrndorf)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00) Úvod
(01:14) O identite
(11:17) O nemeckom školstve
(19:22) O pozitívach života v Nemecku
(28:11) Čo je v Nemecku náročné
(41:08) O východnom a západnom Nemecku
(44:31) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 08 Jan 2025 - 212 - 176. V Nemecku nemáme žiadne nelegálne nadčasy (lekárka Veronika Koreňová)
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost
Ako sa žije slovenskej lekárke v Nemecku?
Veronika Koreňová vyštudovala medicínu v Bratislave a potom sa presťahovala do Nemecka, kde žije posledných 17 rokov spolu s manželom Tomášom. Bývajú pri Augsburgu, Veronika pracuje v ambulancii, no v minulosti pracovala aj v rôznych nemocniciach ako kardiologička a internistka.
Barbora Mareková sa pýta, ako sa Veronike pracuje v nemeckom zdravotníctve a či sa jej podarilo zapustiť korene v novej kultúre.
"V Nemecku majú veľký poriadok v pracovných časoch, nie je tam žiadna ilegálna nadpráca a žiadne nadčasy," vraví v podcaste. "Keď nemocnica nemá vykryté hodiny, objedná si takzvaných honorárnych lekárov, čo je dočasný personál zvonka."
Koreňovcom sa neskôr narodili tri deti. Veronika približuje, ako v Nemecku vyzerala popôrodná starostlivosť hradená štátom a potom aj rodičovská dovolenka, ktorú mohla po narodení dvojčiat mať naraz s manželom.
"Po pôrode som mala nárok aj na babicu, ktorá chodila k nám domov a pomáhala nám s bábätkom. Za jej služby sme nemuseli nič platiť."
Hovorí o fungovaní tamojších škôlok a škôl, ale aj o tom, ako je na tom dnes po sedemnástich rokoch života v novej krajine z hľadiska kamarátstiev a vzťahov so širšou rodinou, ktorá zostala na Slovensku.
Hostka odporučila knihy:
Malý dráčik Kokosáčik. Neboj sa! (Ingo Seigner)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:57) O odchode do Nemecka
(00:15:40) O práci lekárky v Nemecku
(00:37:00) O vzťahoch na pracovisku
(00:42:32) O založení rodiny
(00:56:16) O smrti otca
(01:03:24) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 01 Jan 2025 - 211 - 175. V dvanástich sa dostal do detského domova. Čo prežívajú deti odkázané na štát? (repríza)
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost
Peter Jozefík pôsobí v zdravotníckej sfére a je tiež obľúbený influencer ktorý na Instagrame povzbudzuje mladých ľudí, aby sa zaujímali o verejné dianie, o svoje okolie a rád zdieľa aj videá a fotky zo zaujímavých miest či odporúčania na knihy.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa však otvorí v inej téme: rozpráva o svojom detstve.
Petra ako dvanásťročného sociálka odviezla do detského domova po tom, čo sa jeho rodina nebola schopná oňho postarať.
"Rodičia sa rozviedli, takže otec bol preč a mama mala psychiatrické ochorenie, pre ktoré nevedela situáciu doma zvládnuť,” hovorí v podcaste.
“Prvýkrát odišla z domu, keď som mal osem rokov a moja sestra trinásť. Mama odišla z ničoho nič, asi tri dni sme so sestrou nevedeli, čo s ňou je a potom sme zistili, že je hospitalizovaná na psychiatrii, takže sme zostali sami. Chodili sme normálne do školy, starí rodičia nám niekedy priniesli nejaké potraviny, ale inak sme sa o seba starali sami. A táto situácia sa potom opakovala viackrát.”
Peter rozpráva, aké boli preňho prvé dni v detskom domove a potom aj roky, ktoré v ňom prežil. Vysvetľuje, ako sa ho dotklo oddelenie od sestry, ktorú úrady poslali do iného zariadenia a nemali spolu istý čas žiadny kontakt.
Barbora Mareková sa ho pýta, čo všetko vidí a cíti teraz spätne, keď už je dospelý a má od tejto skúsenosti odstup. Rozprávajú sa aj o tom, vďaka čomu sa mu - aj napriek ťažkým zážitkom z detstva - nakoniec tak dobre darí.
Hosť odporučil knihy:
Jak se stát jiným (Édouard Louis) Boje a proměny jedné ženy (Édouard Louis)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:16) Ako vyzerá Peťov život dnes
(00:05:18) V akej rodine vyrástol
(00:14:34) Aké boli prvé dni v detskom domove
(00:38:17) Ako si túto skúsenosť Peťo zreflektoval
(01:09:14) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 25 Dec 2024 - 210 - 174. Adela Vinczeová: nikoho príbeh nie je čiernobiely
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost
V predvianočnej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s moderátorkou Adelou Vinczeovou o tom, ako vníma šoubiznis.
Adela približuje, ako dospela k rozhodnutiu, že tento rok nebude v porote Let’s Dance, a aké má toto rozhodnutie pre ňu následky. No rozprávajú sa aj o tom, ako sa menil šoubiznis počas Adelinho pôsobenia v ňom.
Barbora sa pýta, ako Adela vníma posuny v nárokoch na humor. A či by sa tímy tvoriace zábavné programy v televízii mali zamýšľať nad perspektívami rôznych skupín ľudí, ktoré ich pozerajú.
Rozoberú aj niektoré rodičovské a vzťahové témy – napríklad aké spomienky z detstva Adele pootvárala starostlivosť o malého syna a či vo svojom dospelom partnerskom vzťahu zažila aj nejakú korektívnu skúsenosť.
Spomenuté v podcaste:
Milan Lasica – kniha (Hana Lasicová)Hostka odporučila knihy:
Toto mali čítať naši rodičia (Philippa Perry) Nová Zem (Eckhart Tolle)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:34) O odchode z Markízy
(00:12:43) O zmenách v showbiznise
(00:25:04) O dnešnom humore
(00:28:44) O rodine
(00:55:00) O voľbe projektov
(01:09:58) O zárobkoch z Instagramu
(01:19:49) O ubytovaní ľudí bez domova
(01:24:46) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 18 Dec 2024 - 209 - 173. Je sexbiznis práca? Alebo zneužívanie žien? (Dominika Jašeková)
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost
Od pouličného sexbiznisu cez masážne salóny až po online sexuálne služby - v súčasnom nastavení sveta to funguje tak, že niektorí ľudia predávajú sex a niektorí si ho kupujú.
Ako sa má k tomuto obchodu postaviť demokratický štát?
Je pravda, že v sexbiznise ide o zneužívanie žien v slabej finančnej a sociálnej situácii a naopak zneužívanie moci zo strany mužov, ktorí majú peniaze? Ako má štát rešpektovať právo ľudí viesť svoj život podľa svojich predstáv, ale zároveň posilňovať postavenie ľudí tak, aby nerobili niečo, čo nechcú?
V tejto epizóde sa Barbora Mareková rozpráva s riaditeľkou občianskeho združenia Odyseus Dominikou Jašekovou.
Dominika je psychologička a terénna pracovníčka a so svojím tímom sa venuje skvalitňovaniu života ľudí z ohrozených komunít.
Barbora sa pýta, či je správne, a nápomocné, považovať dobrovoľné poskytovanie sexuálnych služieb za prácu. Dominika približuje, ako by vyzerala podpora žien v sexbiznise, ktorá by bola postavená na aktuálnom vedeckom poznaní a rešpektovala by ľudské práva a ľudskú dôstojnosť.
Preberú aj, čo skúsili v téme sexbiznisu spraviť rôzne vlády v zahraničí - a ako to dopadlo.
Spomenuté v podcaste:
Právo na sex (Amia Srinivasan) Whores on film (dokumentárny film o ľuďoch v sexbiznise)Hostka odporučila knihu:
Love For Sale / Nejtěžší povolání světa: Kapitoly z dějin prostituce (Nils Johan Ringdal)Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:09) O sexbiznise
(00:18:03) Čo vieme o ženách v sexbiznise?
(00:25:51) Je sexbiznis práca?
(00:32:32) Čo robí OZ Odyseus
(00:40:05) Sexbiznis a rodičovstvo
(00:46:25) Čo je úlohou štátu
(00:52:39) Ako možno právne upraviť sexworking
(01:05:25) Aké slová používať
(01:07:35) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 11 Dec 2024 - 208 - 172. Herečka Lýdia Ondrušová o práci, vzťahoch a o tom, čo jej dala terapia
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost
V inscenácii divadla NUDE stvárňuje postavu anglickej sufražetky Emily Davidson, ktorá pred vyše sto rokmi bojovala za volebné právo žien, no potom tragicky zomrela pod kopytami koňa. Lýdia Ondrušová je herečka a tiež spoluzakladateľka divadla NUDE, no okrem toho aj píše, tvorí podcast a obsah na sociálne siete.
V tejto epizóde Ľudskosti sa s ňou Barbora Mareková rozpráva nielen o divadle, ale aj o písaní stĺpčekov, v ktorých Lýdia zachytáva svoj život.
Lýdia približuje, aké to je byť po rozvode opäť single a aké má skúsenosti so zoznamovaním sa cez appku Tinder. Hovorí aj o tom, čo jej dala terapia, ako si vďaka nej zreflektovala svoje detstvo, vzťahy aj súčasný život.
“Aj v divadle NUDE vždy rozoberáme to, čo nám prináša život. Keď nás trápili napríklad peniaze, vzniklo Brutto - o tom, aké sú peniaze tabu. Bola tam taká myšlienka, že viem o svojej najlepšej kamarátke, kedy mala naposledy sex, ale neviem, koľko zarába.”
Peniaze teda s Barborou prediskutujú aj v dnešnom podcaste. A okrem nich aj to, ako rozpoznať dobré priateľstvo a prečo v ňom niekedy môžu vzniknúť pauzy.
Spomenuté v podcaste:
Michal Belej: EMILY (inscenácia divadla NUDE)Hostka odporučila knihu:
Krv je len voda (Jana Micenková)Newsletter Barbory Marekovej:
Vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu. Najnovší text komentár: Prečo ľudia kradnú alkohol?Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:01:41) O inscenácii EMILY
(00:16:01) O divadle NUDE
(00:26:34) O Michalovciach a rodine
(00:36:30) O plači
(00:46:37) O vzťahoch
(01:08:10) O terapii
(01:15:00) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 04 Dec 2024 - 207 - 171. Aké to je, nemať deti, keď po nich túžime? (Lucia Husárová a Katarína Mikoczy)
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost
Aké to je veľmi chcieť deti, no nemôcť ich mať? Smútiť za touto stratou a popritom dostávať necitlivé otázky, hodnotenia a nevyžiadané rady od svojho okolia? A sledovať aj to, ako sa iným ľuďom naokolo rodia deti a rastú?
Podľa výskumných projekcií prežije svoj život bez detí 15 až 20 percent žien, ktoré sú aktuálne v reprodukčnom veku. Niektoré preto, že deti nechcú, ale mnohé preto, že im to z rôznych príčin nevyjde.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva o nedobrovoľnej bezdetnosti s dvoma hostkami - Luciou Husárovou a Katarínou Mikoczy.
Lucia a Katka sú obe psychologičky a s bezdetnosťou majú navyše aj osobnú skúsenosť. Založili spolu projekt Nevšedná, ktorého cieľom je umožniť nedobrovoľne bezdetným ženám deliť sa o svoje pocity a navzájom sa podporiť.
"Aj keď sa toto prirovnanie môže niekoho dotknúť, je to podľa mňa v niečom podobné, ako keď nám zomrie niekto, koho máme radi," vraví Lucka v podcaste. "A rozdiel je v tom, že keď niekto zomrie, je spoločnosťou akceptované, keď smútime. Cítime spoluúčasť okolia, ktoré je k voči nám chápavé, prívetivé, citlivé. No v prípade [nedobrovoľnej bezdetnosti] to často absentuje, takže sa môžeme sa cítiť veľmi osamelo."
Barbora sa pýta, ako obe vnímajú a prežívajú svoju bezdetnosť a ako sa ich pocity vyvíjali v čase. Hovoria aj o tom, ako ich obohatilo ich priateľstvo mimo práce a rozprávanie o svojich pocitoch.
Lucia vysvetľuje, ako vyzerá proces smútenia a postupného prijímania reality. A aké to je vidieť rásť deti svojej rodiny, kamarátok a blízkych.
"V našej spoločnosti sme sa naučili hovoriť o tehotenstve tak, akoby sa to dalo dosiahnuť vlastnými silami," vraví Lucia. "Hovoríme o tom tak, že sa treba snažiť, treba pre to robiť viac, a je to zrazu trocha taký výkon. A aj preto potom nasledujú pocity hanby a zlyhania."
Barbora sa pýta aj na to, čo máme robiť, ak sme teta, dedko, svokra či sestra bezdetnej ženy a máme potrebu zistiť, ako to s deťmi vlastne má. A či existuje aj nejaký dobrý spôsob, akým túto tému otvoriť.
Spomenuté v podcaste:
Nevšedná- podporná skupina pre nedobrovoľne bezdetné ženyHostky odporučila knihy:
Žijte neočekávaný život (Jody Day) Bezdětná (Monika Baudišová)Newsletter Barbory Marekovej:
Môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu. Najnovší komentár: Prečo ľudia kradnú alkohol?Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00) Úvod
(01:58) O projekte Nevšedná
(08:50) Čo sú dôvody bezdetnosti?
(24:24) Ako prijať bezdetnosť
(33:30) Ako hovoriť o téme bezdetnosti?
(43:33) O sebahodnote a skupine Nevšedná
(52:30) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 27 Nov 2024 - 206 - 170. Výtvarníčka Ivana Šáteková o príbehu pratety, ktorú týral násilný manžel
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost
V listoch svojho dedka objavila príbeh pratety, ktorá bola obeťou partnerského násilia a ktorej štát a ani rodina neboli schopní pomôcť.
Ivana už síce s pratetou nestihla mať bližší vzťah no napriek tomu cítila, že sa jej tento príbeh niečom dotýka. Vo výstave s názvom “Sama si za to môžeš!” ho poprepletala s príbehmi iných žien a rodín, ktoré nikdy nestretla. Umelecky stvárnila témy ako je alkoholizmus, traumy, či násilie v blízkych vzťahoch.
“Zistila som, že takúto ryhu na duši má mnoho ľudí z môjho okolia vo svojich rodinách,” vraví Ivana v podcaste, “a je to tabuizovaná téma, pričom by nemala byť.”
Barbora sa pýta, ako toto poznanie zmenilo jej pohľad na predkov. Čo je pre ňu dôležité v rodine, ktorú má dnes. A aj na to, ako môže verejnosť podporiť výtvarníčky a výtvarníkov.
Spomenuté v podcaste:
Sama si za to môžeš!(Ivana Šáteková) Mňa už to nebaví (Ivana Šáteková)Hostka odporučila knihy:
Věci, na které nastal čas (Petra Soukupová) Vegetariánka (Han Kang)Newsletter Barbory Marekovej:
Vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu. Najnovšie vydanie: Prečo ľudia kradnú alkohol?Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00) Úvod
(01:55) O násilí v rodine
(11:13) O výstave a tvorbe
(32:35) O feminizme
(35:51) O rodine
(41:53) O budúcnosti
(47:15) O iniciatíve otvorená kultúra
(49:52) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Wed, 20 Nov 2024 - 205 - 169. Ako tu spolu žiť a nepohlušiť sa navzájom? (filozof Matej Cíbik)
*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo nasme.sk/extraludskost
Čo je to liberalizmus? Ako tento ideologický prúd vznikol? A aké sú výzvy, ktorým čelí dnes?
Na výročie novembra 1989 sa Barbora Mareková rozpráva s filozofom a vysokoškolským pedagógom Matejom Cíbikom o jeho knihe Liberáli a tí druhí, ktorá onedlho vyjde vo svojom druhom, vylepšenom vydaní.
Matej pôsobí na Pardubickej univerzite, venuje sa etike a politickej filozofii, teóriám spravodlivosti či úlohe rovnosti v spoločnosti. Študoval na Karlovej univerzite v Prahe, na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a na London School of Economics.
V tejto epizóde Ľudskosti Matej približuje históriu liberalizmu - to, aké mal ciele v čase, keď vznikol a aká je jeho dnešná mainstreamová podoba. Hovorí aj o problémoch, na ktoré dnes v liberálnych demokraciách nemáme dobrú odpoveď.
“Moderní diktátori a autokrati medzičasom pochopili, že protesty vyzerajú možno zle, ale sú nejakým spôsobom dočasné a stačí ich teda vysedieť,” vraví v Matej v podcaste. “Takže keď je spoločnosť aspoň trocha polarizovaná, ľudia majú pocit, že ‘naši sedia doma, protestujú tí druhí a je to vlastne celé jedno’.”
Rozoberú aj tému rodiny, feminizmu, LGBTI+ ľudí a rozprávajú sa o vzťahu medzi slobodou a rovnosťou. Ako spolu súvisia? A prečo ich štát potrebuje riešiť?
Spomenuté v podcaste:
Liberáli a tí druhí (Matej Cíbik) A Theory of Justice (John Rawls)Hosť odporučil knihy:
Free (Lea Ypi) The Liberalism of Fear (Judith N. Shklar) Jak ulovit malou štiku (Juhani Karila)Newsletter Barbory Marekovej:
Vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu. Najnovšie vydanie newslettra: Ako vyzerá správna obeť? Drobná stará pani, ktorú prepadol veľký muž na drogách.Kapitoly:
(kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté)
(00:00:00) Úvod
(00:02:45) Čo je to liberalizmus?
(00:12:37) Ako sa díva liberalizmus na rodinu?
(00:19:11) Je tolerancia súčasťou liberalizmu?
(00:22:49) História liberalizmu, jeho dnešné poňatie a prístup k rovnosti
(00:34:21) Je liberalizmus nekonkrétny?
(00:39:50) Ako John Rawls ovplyvnil uvažovanie o liberalizme
(00:45:42) Aký je vzťah liberalizmu k feminizmu?
(00:52:29) Je liberalizmus v kríze?
(00:55:22) Je Slovensko liberálna demokracia?
(00:58:47) Prečo vznikla kniha Liberáli a tí druhí
(01:08:50) Ako využívať v liberálnej demokracii expertnosť
(01:17:31) Záver
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Thu, 14 Nov 2024
Podcasts similares a Ľudskosť
Popcorn - Erotika pre tvoje uši AUDIO POVIEDKY- Dobrý kouč Vám číta Bronislava Švrčková
- V redakcii Denník N
- Životy slavných Fameplay
- Mozgová Atletika Grindworks
- Adela a Sajfa jasomfunradio
- ESENCIE - Leo Prema Leo Prema
- Dejiny Podcasty SME
- Dobré ráno | Denný podcast denníka SME Podcasty SME
- Piatoček Podcasty SME
- Braňo Závodský Naživo Rádio Expres
- Kriminálne spisy Rádio Expres
- Nezhasínaj! Rádio Expres
- Počúvam sa Rádio Expres
- Dejepis Inak skpodcasty.sk
- Klik SME.sk
- Záhady mysle STVR
- URGENŤÁCI URGENŤÁCI
- ADELA trochu inak ZAPO
- vražedné psyché ZAPO
Otros podcasts de Sociedad y Cultura
- Cestovateľské kino STVR
- to nerieš, moja... Rádio Melody
- Nočná pyramída - hosť STVR
- Rozhovory so Šimonom Šimon Žďárský
- tak bolo ZAPO
- NA ROVINU|aktuality.sk © Ringier Slovakia Media s.r.o.
- Uchom po mape s BUBO BUBO
- Slepá mapa Novinky.cz
- DALILA šou Petry Bernasovskej STVR
- Lanz + Precht ZDF, Markus Lanz & Richard David Precht
- Opri sa o mňa STVR
- Igaz történetek Podcaster.hu
- Rozhovory so Zdenom Gáfrikom Pravda
- Ukraine: The Latest The Telegraph
- Nedeľný hosť Viktórie Lancošovej Rádio Melody
- Úžasné životy Český rozhlas
- TOUR DE SVET ZAPO
- C dans l'air France Télévisions
- Machtwechsel Dagmar Rosenfeld und Robin Alexander
- HOVORY S TIMEOU News and Media Holding a.s.
