SND

Sergej Larin patril k najvýznamnejším tenoristom svojej generácie. Z Bratislavy vykročil na javiská Viedenskej štátnej opery, Covent Garden, Opéry Bastille, La Scaly, Metropolitnej opery či Salzburského festivalu, no Opera SND zostala jeho umeleckým domovom.
Pri príležitosti jeho nedožitých 70. narodenín naňho spomína manželka Lilija Larinová – bývalá sólistka Opery SND a dlhoročná pedagogička spevu. V rozhovore približuje ich zoznámenie vo Vilniuse, príchod do Bratislavy, nečakaný viedenský záskok, svetovú kariéru, významné spolupráce a nahrávky aj Sergejovu cestu späť na javisko po vážnej chorobe.

Predovšetkým však rozpráva o človeku, ktorý napriek medzinárodným úspechom zostal citlivý, zvedavý a skromný – o „antihviezde“, pre ktorú bolo najdôležitejšie samotné divadlo.

Aký bol Eugen Suchoň, keď práve nesedel nad partitúrou? O významnom slovenskom skladateľovi tentoraz nerozprávame iba ako o autorovi opier Krútňava a Svätopluk, ale predovšetkým ako o človeku, otcovi, svokrovi a starom otcovi.

Na Eugena Suchoňa spomínajú jeho zať Peter Štilicha a vnuk Richard Štilicha. Prezradia, ako skladateľ zareagoval, keď dostal svoje prvé CD, prečo zapísal do nôt Žbirkovu Atlantídu, kto vlastní originál Benkovej ilustrácie ku Krútňave aj to, prečo pri komponovaní potreboval absolútne ticho.

Rozprávame sa tiež o novej košickej inscenácii Krútňavy, o uchovávaní Suchoňovho diela a o tom, čo si jeho najbližší pamätajú predovšetkým: láskavosť, humor a mimoriadnu oddanosť rodine.

Erich Wolfgang Korngold bol vo svojej dobe považovaný za hudobného génia porovnateľného s Mozartom. Jeho opera Mŕtve mesto patrila po premiére v roku 1920 k najväčším operným senzáciám Európy, no nacizmus a osud celej generácie židovských skladateľov ju na desaťročia odsunuli do zabudnutia.

V tejto epizóde podcastu Opery SND sa s dramaturgom Jozefom Červenkom a šéfdirigentom Tomášom Braunerom rozprávame o fascinujúcom príbehu skladateľa, ktorý sa z viedenského zázračného dieťaťa stal priekopníkom hollywoodskej filmovej hudby, aj o opere plnej vášne, smútku, posadnutosti a hranice medzi snom a realitou.

Prečo sa dnes Mŕtve mesto vracia na svetové javiská? Čím je Korngoldova hudba výnimočná? A čo prinesie vôbec prvé uvedenie tohto diela na Slovensku?

Podcast vás naladí na koncertné uvedenie slovenskej premiéry opery Mŕtve mesto v Opere Slovenského národného divadla.

V novej epizóde podcastu SND sa venujeme pripravovanej premiére komickej opery Traja kohúti slovenského skladateľa Milana Dubovského, ktorú uvedie Operné štúdio SND v rámci Roku slovenskej hudby 2026.

O vzniku inscenácie, hudobnom jazyku diela, jeho objavení po takmer štyridsiatich rokoch aj o práci s mladými speváckymi talentmi hovoria hostia podcastu – šéfka Operného štúdia SND Jolana Fogašová a dirigent a autor hudobného naštudovania Lukáš Kunst.

Mozartova nesmrteľná operná komédia Figarova svadba prichádza na javisko Opery SND v novej medzinárodnej koprodukcii s Národným divadlom Brno a Théâtre de Caen.

O zákulisí vzniku inscenácie, nadčasovosti Figarovej svadby, jej humore, emóciách aj výtvarnom koncepte sa v Premiérovom špeciáli rozprávame s režisérom Jiřím Heřmanom a dramaturgičkou Patriciou Částkovou. 

V tejto epizóde podcastu Slovenského národného divadla vás pozývame do zákulisia vzniku nového pôvodného baletu Peter Pan, ktorý bude mať svetovú premiéru v Balete SND. O tom, ako sa rodí rodinný titul pre deti aj dospelých, hovoria hostia tejto epizódy – skladateľ Marián Lejava, choreograf Roman Novitzky a scénografka a kostýmová výtvarníčka Lucia Šedivá.

Poslucháči sa dozvedia, prečo si tvorcovia vybrali práve príbeh večného chlapca, ako sa známy svet Krajiny-Nekrajiny premieňa do hudby, pohybu a vizuálnej podoby inscenácie, aj to, čím môže Peter Pan osloviť dnešného diváka. Reč bude o fantázii, dobrodružstve, detstve, ale aj o jemnej nostalgii a témach, ktoré z tejto nadčasovej rozprávky robia viac než len detský príbeh.

Už v piatok 6. marca 2026 a v nedeľu 8. marca 2026 uvedie Opera SND ďalšiu opernú premiéru sezóny – Eugen Onegin P. I. Čajkovského na motívy rovnomenného veršovaného románu A. S. Puškina.

Čajkovskij svojho Onegina nazval „lyrickými scénami“ – intímnou operou, v ktorej sa veľké životné zvraty dejú potichu: medzi túžbou a mlčaním, medzi spoločenskou konvenciou a skutočným citom. Práve konvencie (česť, reputácia, „čo sa patrí“) tu neraz rozhodujú viac než ľudia samotní – a vedú k tragickým dôsledkom.

Prinášame vám premiérový špeciál s členmi inscenačného tímu - režisérom Pavlom Smolíkom, kostýmovou výtvarníčkou Ľudmilou Vároššovou a dramaturgom Jozefom Červenkom.

Príjemné počúvanie!

Už tento týždeň uvedie Opera Slovenského národného divadla svoju prvú premiéru aktuálnej sezóny, monumentálne dielo Camilla Saint-SaënsaSamson a Dalila. Premiéra sa uskutoční v piatok 10. a v nedeľu 12. októbra 2025 v novej budove SND a prinesie na javisko jeden z najúchvatnejších biblických príbehov svetového romantického repertoáru.

Saint-Saënsova opera, ktorá mala premiéru v roku 1877 v nemeckom Weimare, patrí medzi vrcholné diela francúzskej grand opery. Fascinujúci príbeh o láske, vášni, zrade a víťazstve viery čerpá z Knihy sudcov Starého zákona a spája dve silné línie: dramatické vojnové napätie medzi Hebrejcami a Filištíncami a lyrické, až zmyselné scény medzi Samsonom a Dalilou. Práve táto kombinácia duchovnej hĺbky a opulentného divadla robí zo Samsona a Dalily jedinečný zážitok.

Do repertoáru SND sa dielo vracia takmer po sto rokoch – naposledy zaznelo v Bratislave v roku 1927. Novú inscenáciu pripravila režisérka Zuzana Fischer, ktorá príbeh ponúka s výraznou výtvarnou štylizáciou a tanečnou dynamikou, s dôrazom na symboliku svetla, architektúry a pohybu. Scénu a kostýmy navrhla Lucia Šedivá, choreografiu vytvorila Zuzana Lisoňová a svetelný dizajn pripravil Daniel Tesař.

Hosťami podcastu k pripravovanej premiére sú šéfdramaturg Opery SND Pavol Smolík, režisérka Zuzana Fischer a choreografka Zuzana Lisoňová.

V najnovšom vydaní podcastu Slovenského národného divadla vás pozývame nahliadnuť do zákulisia pripravovanej premiéry komickej opery Albert Herring od Benjamina Brittena.

Inscenácia je jedinečným výsledkom spolupráce Operného štúdia SND a Vysokej školy múzických umení. O tom, prečo je táto britská satira o spoločenskom tlaku, dospievaní a potrebe oslobodenia sa aktuálna aj dnes, hovoria režisérka Dana Dinková, dirigent Dušan Štefánek a umelecká šéfka Operného štúdia Jolana Fogašová.

Zistíte, prečo sa mladí umelci zamilovali do Brittenovej hudby, aké výzvy priniesla komická opera pre spevákov aj orchestrálny ansámbel, a prečo sa túto inscenáciu oplatí vidieť – či už ako divadelné rande alebo hudobný objav.

Vypočujte si podcast a nalaďte sa na premiéru plnú britského humoru, mladíckeho entuziazmu a výraznej hudobnej aj hereckej energie!

V najnovšej epizóde podcastu Slovenského národného divadla sa moderátorka Natália Dadíková rozpráva s riaditeľkou baletu SND Ninou Polákovou a dramaturgom Kristiánom Kohútom o jednej z najočakávanejších premiér sezóny – dramatickom balete Onegin v ikonickej choreografii Johna Cranka.

Spoločne nahliadneme do zákulisia tohto výnimočného titulu, ktorý vznikol podľa Puškinovho slávneho románu a dnes sa uvádza len na vybraných svetových scénach. Dozviete sa, aký dôležitý bol osobný vzťah Niny Polákovej k tejto inscenácii, ako získala licenciu pre Slovensko a prečo bol výber sólistov aj umeleckého tímu taký zásadný.

Dramaturg Kristián Kohút približuje génia Johna Cranka ako tvorcu silných, nadčasových príbehov, ktoré dokážu rozprávať bez slov – len telom, pohybom a emóciou. Reč je aj o hudbe, ktorá nepochádza z rovnomennej opery, ale z iných diel P. I. Čajkovského, úpravených do pôsobivej baletnej partitúry.

Reed Anderson, držiteľ licencie a blízky spolupracovník Cranka, osobne dozeral na slovenské naštudovanie. Hudobné vedenie zveril renomovanému britskému dirigentovi Martinovi Yatesovi, ktorý v Balete SND uviedol aj balet Manon a patrí medzi najvyhľadávanejších baletných dirigentov súčasnosti.

Onegin je dielo o túžbe, láske, odmietnutí a čistej emócii, ktoré si vás získa aj bez znalosti Puškinovho románu.

Rozprávanie o láske, odmietnutí, ľudskej túžbe i sile výrazu bez slov – aj o tom je Onegin. Zistite, prečo je táto inscenácia taká výnimočná – a prečo by ste ju nemali zmeškať. Vypočujte si príbeh inscenácie, ktorá sa stáva novým klenotom repertoáru SND. Premiéru uvádzame 11. apríla 2025.

🎙 Perníková chalúpka sa vracia na javisko Opery SND! 🎭✨

Po dlhých 66 rokoch sa na scénu Slovenského národného divadla vracia čarovná opera Engelberta Humperdincka Perníková chalúpka. Ako sa inscenačný tím popasoval s touto ikonickou rozprávkou? Aké vizuálne a hudobné prekvapenia čakajú detských divákov? A čím osloví aj náročné operné publikum?

To všetko vám v tejto epizóde podcastu prezradia režisérka a choreografka Dana Dinková, dirigent a autor hudobného naštudovania Maroš Potokár a dramaturg Jozef Červenka.

Moderuje Natália Dadíková. 

V rámci európskeho turné prichádza po 16 rokoch do Bratislavy najprestížnejší francúzsky činoherný súbor Comédie-Française, ktorý je zároveň najstarším fungujúcim divadlom so stálym súborom na svete. Na pôde Činohry SND odohrá dve predstavenia drámy Hekuba nie je Hekuba, v ktorej sa Euripidova antická tragédia prelína s príbehom zo súčasnosti. 

Hra bola v premiére uvedená na jednom z najvýznamnejších svetových divadelných festivalov v Avignone v réžii jej riaditeľa, portugalského umelca Tiaga Rodriguesa. Ako sám hovorí, jeho vízia javiskového diania je mix poetického, politického a osobného.

Projektový manažér Činohry SND Miroslav Švoňava, ktorý hru v Avignone videl, o nej hovorí: „Režisérovi Tiagovi Rodriguesovi sa podarila dokonalá syntéza antického divadla, klasických motívov, či už z kostýmovej stránky, ktoré sú veľmi minimalistické, ale zároveň s duchom aj s odkazom zo scénografickej stránky, kde dominuje jeden veľký objekt. Nepoviem, aký. Diváci si ho určite všimnú.“ 

Zaujala ho tiež kombinácia antického divadla a súčasnosti: „Akokoľvek bude divák nastavený, či príde na klasické antické alebo súčasné divadlo, ktoré rieši ako keby dennodenné, rutinné otázky, alebo otázky, do ktorých sa môže vteliť, určite si nájde svoj bod a v nejakej miere dospeje ku katarzii.“

„Je to kvalitné, veľmi pútavé a odvážne divadlo. No vôbec šanca vidieť v Bratislave zahraničné divadlo na vysokej úrovni je pomerne malá, respektíve, nedeje sa veľmi často,“ uzatvára.

Činohra SND uvedie toto exkluzívne predstavenie so slovenskými a anglickými titulkami.

Autor: Mário Drgoňa

Opera SND otvára svoju 105. sezónu koncertom venovaným jednej z najväčších osobností slovenskej opery - spevákovi Ondrejovi Malachovskému. Na túto osobnosť si spolu spomínajú jeho dvaja synovia - Sväťo a Martin Malachovský a Martinova manželka -  moderátorka a producentka Iveta Malachovská

Martin si na otcovi najviac cení, že bol ako otec trpezlivý, dobrosrdečný, veľkodušný. Bol to človek, ktorý sa kedykoľvek podelil so svojimi pocitmi aj so svojimi skúsenosťami. “Keď skončil skúšku v divadle, sadol do auta, prišiel nás vyzdvihnúť do školy alebo do škôlky a išli sme spolu von a tam sme spoznávali stromy, chodili sme lyžovať, robili sme všetko možné a venoval sa nám. Bol úžasný otec.”

Sväťo spomína, že otec to obrovský profesionál, ktorý si vždy stal za svojím. Mal premyslené všetky svoje postavy, na každej do úmoru pracoval. Priznáva, že obaja sú v podstate žiakmi ich otca, lebo ho sledovali popri práci. 

“Mne sa dvakrát v živote ako výkonnému umelcovi stalo, že som zabudol spievať na javisku, pretože ma strhol výkon kolegu. Je to absolútne neprofesionálne, ale stalo sa mi to pri našom otcovi. V Svätoplukovi som mu ako Turoň prišiel povedať správu, že sa proti nemu chystá sprisahanie. Jeho to strhne a otec to stvárnil tak, že ja som prestal a ďalej som nepokračoval, zostalo ticho. Druhýkrát sa mi to stalo pri pánovi Larinovi a toto boli dva momenty, kedy ma strhol výkon na javisku tak, že som zabudol spievať,” spomína si na spoločné účinkovanie s otcom mladší syn Sväťo Malachovský.

“Videla som operné predstavenie Krútňavy z roku 1967, ktorú robil režisér Karol Zachar. A musím vám povedať, na to, aká bola vtedy technika a vôbec technológia snímania divadelného predstavenia, tam pán Malachovský spieva tak, ako keby to bolo z platne. To sú veci, ktoré sú pre mňa nepochopiteľné, pretože on mal dar,” spomína na obľúbené role Iveta Malachovská.  

S kým Ondrej Malachovský rád spolupracoval, ako sa pripravoval na predstavenia, ako trávil voľný čas, akú hudbu počúval, prečo odmietol angažmán vo Viedenskej štátnej opere a či to niekedy ľutoval, sa dozviete v aktuálnej epizóde podcastu SME národné.

Po mužoch sexturistoch často zostávajú suveníry, za ktoré zodpovednosť nesie len žena

Premiéra Pucciniho Madama Butterfly v Opere SND

Aktuálna sezóna v Opere SND vyvrcholí premiérou Pucciniho opery Madama Butterfly. Tragický príbeh 15-ročnej japonskej gejše pripravil činoherný režisér Matúš Bachynec, pre ktorého ide o operný debut. Pucciniho dielo sa vďaka jeho citlivej aktualizácii stáva kritikou sexturizmu, jeho obetí a dôsledkov.

„Keď sme premýšľali nad konceptom, tak sme našli promovideo slovenskej cestovnej kancelárie, ktorá lákala mužov na cestu za 15-ročnými dievčatami do Afriky. Potom sme našli sériu dokumentov z Filipín, z Južnej Ameriky. Tá téma tu je, je dokumentovaná naprieč celým svetom a zdala sa nám ako vhodný tematický materiál na uchopenie,“ uvádza.

Barytonista Filip Tůma, ktorý sa v nej predstaví v úlohe amerického konzula Sharplessa, túto aktualizáciu víta: „V opere je každý posun k súčasnosti ťažký, ale chcem pochváliť, že sme v režijnom koncepte Matúša Bachynca nenašli miesto, ktoré by sa bilo s predlohou a išlo by proti logike pôvodného príbehu. Je zaujímavé, že aj keď je to starý príbeh, tak tou modernizáciou nič nestratil. Aj v tom modernom je to klasické.“

V pôvodnom príbehu sa hlavný predstaviteľ Pinkerton vracia do Ameriky a svoju mladučkú japonskú „manželku“ zanechá tehotnú v jej domovine, bez úmyslu niekedy sa k nej vrátiť. Naspäť prichádza až po rokoch, keď sa dozvie, že Čo-Čo-San mu porodila syna, ktorého chce vziať do USA a vychovávať so svojou právoplatnou americkou manželkou. 

„Emocionálne najsilnejšie a najsýtejšie v tejto opere sú práve situácie s dieťaťom, a nielen preto, že keď sú na javisku deti, tak to má nejaký efekt, ale aj preto, že sa tam v plnej miere odhaľuje tragédia Čo-Čo-San a to je element, na ktorý sme chceli poukázať, že po mužoch sexturistoch často zostávajú suveníry, za ktoré zodpovednosť nesie len žena. Muži sa z toho vyvlečú a odchádzajú žiť svoje európske alebo západné životy. A dieťa je takým výkričníkom pre nás, že ešte aj ďalší človek utrpí tragédiu,“ ozrejmuje dramaturgička inscenácie Martina Mašlárová.

Autor: Natália Dadíková

Veľkovýpravná inscenácia jednej z najobľúbenejších a najčastejšie uvádzaných opier Giuseppe Verdiho vznikla pri príležitosti 100. výročia vzniku Slovenského národného divadla. Jej uvedenie nakoniec pre pandémiu prebehlo neskôr, ale zostáva obľúbeným titulom v repertoári Opery SND.

„Je to plnokrvne romantický príbeh so skvelou hudbou, ktorá stojí za vypočutie. Je to najvýpravnejšia a najmonumentálnejšia opera z celého repertoáru, ktorý SND má. Väčšina scény sa ani neodváža uskladniť do divadelných dielní, ale je stále odložená na bočnom javisku, pretože je taká veľká, že sa ani nedá odviezť,“ uvádza dramaturg Opery SND Jozef Červenka. 

Sólista Ondrej Šaling, predstaviteľ egyptského bojovníka Radamesa: „Ten intímny príbeh je takmer súčasný. A scéna, výprava a veľké baletné čísla nás môžu preniesť do minulosti.“

Kultúrne elity boli v druhej polovici 19. storočia priam posadnuté exotizmom. Napoleon sa zaujímal o históriu Egypta, podnietil vedecký výskum a zorganizoval expedíciu 167 vedcov a výskumníkov. Champollion v tom čase pomocou Rosettskej dosky rozlúštil hieroglyfy a byť odborníkom na Egypt patrilo k bontónu. 

„Je to neuveriteľná kultúra, ktorá vychádzala z jednoduchých prvkov – z kruhu – slnka, objavuje sa tu posvätný chrobák skarabeus – toho máme v opone, sú tam veľké kubusy, ktoré sa objavujú v egyptskej architektúre, a bočné sufity naznačujú obelisky,“ približuje monumentálnu scénu kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová.

Štylizované kostýmy zasa nesú nielen egyptskú, ale aj secesnú inšpiráciu a len na ich vyrobenie spotrebovali v Umelecko-dekoračných dielňach SND dva kilometre látok.

Giuseppe Verdi – meno, ktoré sa stalo doslova synonymom talianskej opery. A v prípade Aidy si okrem hudobného zážitku a veľkých emócií odnesiete aj príjemný vizuálny zážitok. Túto operu totiž môžete počúvať aj očami. 

Divadelné dosky sú plné príbehov o matkách – vždy im dodajú tú správnu dávku drámy a veľkých emócií. Či už je to príbeh slobodnej mamičky Čo-Čo-San v Pucciniho Madame Butterfly, alebo Kráľovnej noci z Mozartovej Čarovnej flauty, ktorá vlastnú dcéru nabáda zabiť mocného Sarastra. Donizettiho Lucrezia Borgia otrávi vlastného syna a Jenůfa sa stane matkou len na pár dní a o dieťa ju tragicky pripraví jej nevlastná matka… 

Aký je však život reálnych žien matiek, ktoré svoj život a umeleckú kariéru zasvätili divadlu? 

V najnovšej epizóde podcastu SME NÁRODNÉ sme vyspovedali tri matky – herečku, baletku a speváčku. 

Herečka Ivana Kuxová je dvojnásobná mama, v Činohre SND pôsobila už počas štúdia na VŠMU a dnes ju diváci majú možnosť vidieť v inscenáciách Špina, Pred západom slnka, Čistý dom, Chaos, Kým prídu Stouni... či Pred očami Západu. „Pre herečku je najťažšie, že keď deti konečne prídu zo školy, z krúžkov, tak ja ako mama odchádzam práve vtedy do divadla,“ hovorí o náročných materských chvíľach.

Baletka Romina Kołodziej je súčasťou baletného súboru od roku 2006 a post prvej sólistky zastáva od sezóny 2011/12. Jej umenie obdivujú fanúšikovia baletu v inscenáciách Narodil sa chrobáčik, La Fille mal gardée/Zle strážené dievča, Labutie jazero, Manon a Luskáčik. „Na javisko som sa vrátila dva mesiace po pôrode,“ spomína a dodáva, že v jej prípade je najťažšie prísť domov po náročnom tréningu a nemôcť si doslova vyložiť nohy a aspoň chvíľu oddychovať.

Operná speváčka Terézia Kružliaková budí medzi kolegami a divákmi rešpekt nielen vďaka svojmu talentu a vynikajúcim výkonom na javisku, ale aj tým, že je päťnásobnou mamou. Aktuálne účinkuje v Smetanovej Hubičke, Bizetovej Carmen, Rusalke, Muflónovi Ancijášovi a o pár dní ju čaká premiéra v Pucciniho Madama Butterfly: „My umelci sme emotívnejší a v ťažké dni je dôležité priniesť domov dobrú náladu a starosti nechať za dverami.“

Ako sa našim popredným umelkyniam darí zladiť profesionálnu kariéru s materstvom, čo patrí k najväčším výzvam, kto im pomáha prekonávať každodenné materské prekážky, ako hľadajú a nachádzajú balans medzi rodinou a prácou, ako sa im účinkuje po prebdených nociach, keď choroby doľahnú na ich deti, sa dozviete v aktuálnej epizóde podcastu SME NÁRODNÉ.

Na javisko Opery SND sa tento týždeň vracia obľúbená inscenácia operyPredaná nevesta z pera Bedřicha Smetanu, ktorá mala premiéru 27. marca 2009. Na scénu neprichádza náhodou, stále sa nachádzame v prebiehajúcom Roku českej hudby a zároveň roku 200. výročia narodenia tohto významného českého romantika. 

Predaná nevesta mala na Slovensku celkom výnimočné postavenie, keďže prvé desaťročia existencie SND bolo toto dielo spolu so Smetanovou Libušou slávnostným titulom, ktorý sa uvádzal pri spoločensko-politických príležitostiach a rôznych výročiach. Zaznela na Devíne, uvádzali ju českí aj slovenskí ochotníci, v nedeľu a vo sviatok sa húfne chodievalo s deťmi na dopoludňajšie predstavenia a táto opera vychovala niekoľko generácií operných návštevníkov. 

„Pre československé publikum je to ikonická opera, je to svieže, odľahčené dielko s dobrým koncom a nádhernou hudbou,“ hovorí o nej v podcaste dirigent Jaroslav Kyzlink. 

„Celá inscenácia je divácky veľmi komunikatívna, je v nej veľa odkazov na českú históriu – objaví sa tam Švejk, krojovaní cirkusoví akrobati, niekoľko šokujúcich gagov,“ dopĺňa dramaturg Opery SND Jozef Červenka. 

Zbory nemajú v Predanej neveste úplne vyhranenú dejovú úlohu, je tam menej zborových epizód, ale zasa patria k najobľúbenejším číslam – či už takmer zľudovený Proč bychom se netešili…, Poď jsem, holka! a veselý mužský zbor To pivečko, to věru je nebeský dar. A aby sme boli aktuálni aj v opere – slogan „Medveď sa utrhol!“ je teraz u nás tiež viac ako aktuálny.

V najnovšej epizóde podcastu sa o Predanej neveste zhovárali dirigent Jaroslav Kyzlink, zbormajsterka zboru Opery SND Zuzana Kadlčíková a dramaturg Jozef Červenka. 

Činohra, Opera a Balet Slovenského národného divadla tento týždeň predstavili svoje premiérové tituly, na ktoré sa môžu fanúšikovia divadla tešiť v 105. divadelnej sezóne. 

Činohra SND pripravila v sezóne 2024/2025 desať nových titulov, v ktorých sa tvorcovia zamyslia nad novým fenoménom: slušnosť a súcit verzus vulgárnosť a victimhood. Teda obetovanie, v ktorom zabúdame na skutočné obete, ale obete sa vytvárajú z tých, ktorí nimi nikdy neboli. Táto sezóna zreflektuje aj to, čo sa deje, ak agresivita más zvádza k vyhroteným činom, a či sa nájde sila kolektívneho vzopretia proti totalite, alebo je to už iba úloha bezmocného jednotlivca. Bude to sezóna západnej klasickej literatúry, v ktorej výrazný priestor dostávajú ženy režisérky.

„Zaujímalo nás, čo sa stáva s krajinou, keď nastúpi krátka pamäť, ako nás to dobehne a ako sa s tým dokážeme vyrovnať,“ približuje riaditeľka Činohry SND Miriam Kičiňová. 

Repertoárová skladba priaznivcov baletu uspokojí nároky milovníkov klasiky i modernizmu, fanúšikov dejových i symfonických baletov, vzťahových drám pre dospelých i rozprávok pre deti. 

„Bude to mix klasického aj neoklasického repertoáru v najlepšej špičkovej kvalite a opäť prinášame diela choreografov, ktorí ešte k nám na Slovensko nezavítali,“ uvádza riaditeľka baletu Nina Poláková.

Opera SND pripravuje tri premiéry, ktoré sú koncipované ako tri výrazné pohľady žien – režisérok na tri známe témy.

„Hneď prvý titul bude ešte v znamení Roku českej hudby – Janáčkove Příhody líšky Bystroušky v naštudovaní fantastického Juraja Valčuhu a Slávy Daubnerovej. Druhým titulom je vlajková loď medzi detskými projektmi – Perníková chalúpka E. Humperdincka v preklade Jána Štrassera, v hudobnom naštudovaní Maroša Potokára a réžii Dany Dinkovej, ktorá v Opere SND debutuje. Tretím titulom bude Verdiho Maškarný bál v naštudovaní nového šéfdirigenta Tomáša Braunera,“ hovorí riaditeľ Opery SND Martin Leginus.

Ktoré ďalšie režisérske osobnosti, hosťujúci umelci, svetoví choreografi, domáci aj zahraniční dirigenti, dizajnéri a hosťujúce súbory sa v sezóne 2024/25 predstavia v Slovenskom národnom divadle, sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu z úst riaditeľov súborov. 

Monumentálna opera Eugena Suchoňa Svätopluk sa tento víkend vracia na javisko Opery SND. Na dlhšie obdobie pôjde o poslednú príležitosť si ju opäť vychutnať, keďže v budúcej sezóne sa na javisku našej prvej scény neobjaví.  

“Operná škola na Slovensku je istým spôsobom - čo sa týka počtu skladateľov - úzka. Ale tam, kde autori realizovali svoje diela, vidieť, že sú to diela premyslené, prekomponované,” zamýšľa sa nad slovenskou opernou tvorbou režisér aktuálnej inscenácie Roman Polák. “Bol som mnohokrát šokovaný, ako títo naši hudobní skladatelia vedeli vnímať dramatickú situáciu. Je to akýsi gesamtkunstwerk, wagnerovský prvok. Svätopluk je náš Prsteň Niebelungov. Jedno obrovské, komplikované, ale zmysluplné dielo.”

Hra je predovšetkým rodinnou tragédiou - príbehom otca, proti ktorému sa vzbúria jeho synovia. On im chce odovzdať všetko čo nadobudol a oni sa o to hádajú. Pokúša sa však vytvoriť rovnocennú paralelu medzi tragédiou rodinnou a spoločenskou. 

Autor hudobného naštudovania, dirigent a zároveň riaditeľ Opery SND Martin Leginus približuje jej hudobné kvality: “Kým Krútňava je láska na prvé počutie, Svätopluk je v tomto náročnejší na konzumáciu. Vnímam Svätopluka ako najkvalitnejšie operné dielo z pera slovenského skladateľa. Keby som mohol, tak by som sa tou inscenáciou chcel podeliť so všetkými milovníkmi opery. Návštevou našej inscenácie by odhalili krásu tohoto monumentálneho diela.”

“Kam sme sa dopracovali za tých 1000 rokov, to nech si divák pokúsi sám sebe pomenovať a nájsť nejaké východisko z toho, kam sme dospeli,” pozýva divákov režisér Roman Polák.

Mecenášstvo v divadlách sa datuje už od staroveku, keď bohatí a vplyvní jednotlivci finančne podporovali umelcov a divadelné produkcie. V rímskom impériu napríklad patricijovia a cisár Augustus investovali do divadelných hier, v stredoveku boli divadlá väčšinou podporované cirkevnými inštitúciami a neskoršie aj panovníkmi a šľachtou.

Slovenské národné divadlo v týchto dňoch nasledujúc vzor mnohých svetových a európskych divadiel a galérií spustilo Klub priateľov a mecénov SND. „Každý, kto investuje do divadla – akéhokoľvek, nielen nášho, či už kúpou vstupenky, alebo tým, že sa stane členom mecenášskeho klubu, prispieva k zlepšovaniu tejto krajiny,“ hovorí o podpore generálny riaditeľ SND Matej Drlička.

„Za tridsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie vygenerovala Slovenská republika množstvo úspešných ľudí, ktorí majú prirodzenú potrebu vrátiť niečo do spoločnosti. Aj keď sme mladá krajina, sme členmi EÚ, transatlantického paktu, prijali sme euro, jednoducho sme zdravá európska spoločnosť a toto k nej patrí – investícia do kultúry a vzdelania a do mnohých verejnoprospešných projektov. Patrí to k úspešnej spoločnosti,“ uvádza riaditeľka komunikácie SND Barbora Šajgalíková.

Jeden z prvých darcov – výkonný riaditeľ spoločnosti SOITRON Ondrej Smolár hovorí: „Kultúru mám rád, pochopil som koncept, že peniaze v kultúre sú vždy obmedzené a neisté. Kto iný, ak nie ľudia, ktorí majú kultúru radi, jej majú skúsiť pomôcť. Ani som nemusel dlho rozmýšľať, či chcem alebo nechcem prispieť.“

Prečo ľudia vlastne dávajú prostriedky divadlám, prečo podporujú umenie? Na otázku: „Prečo ste venovali prostriedky konkrétnej inštitúcii?“ ľudia v jednom prieskume najčastejšie odpovedali: „Pretože ma o to požiadali.“ Naopak, 14 % opýtaných, ktorí nikam peniaze nedarovali a neposlali, uviedlo, že tak neurobili preto, lebo ich o to nikto nepožiadal. Aj to svedčí o tom, že darovanie peňazí nie je inštinktívne, je to niečo, čo sa ľudia musia naučiť robiť. 

Ako funguje novozaložený Klub priateľov a mecénov SND, ako doň vstúpiť, aké výhody a benefity získajú tí, ktorí sa stanú podporovateľmi a mecénmi, ale aj zaujímavé prípady dobrej praxe z USA a európskych kultúrnych inštitúcií sa dozviete z úst generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku, riaditeľky komunikácie Barbory Šajgalíkovej a jedného z prvých darcov – výkonného riaditeľa spoločnosti SOITRON Ondreja Smolára.

Po polstoročí od svetovej premiéry prichádzana javisko Baletu Slovenského národného divadla dielo ďalšieho svetového choreografa sira Kennetha MacMillana Manon. Príbeh nevinného dievčaťa, ktoré sa postupne mení na kurtizánu a napokon na zbedačenú prostitútku. Príbeh o pokušení, láske i utrpení, ako ich do hedonistického Paríža zasadil autor literárnej predlohy Abbé Prévost. 

Bratislavská premiéra, ktorá bude 22. marca, sa môže pýšiť hneď dvoma prvenstvami – do slovenského baletného repertoáru vstúpi dielo, ktoré na Slovensku doteraz ešte žiadny súbor neinscenoval. Balet SND bude zároveň prvý slovenský súbor, ktorý uvedie celovečerné MacMillanovo dielo.

MacMillanova Manon má všetko, čo by si divák od divadelného predstavenia mohol sľubovať: romantický príbeh, spaľujúcu vášeň, morálnu dilemu, humor, neveru, vraždu, utrpenie chudobných i márnotratnosť boháčov, bohatú kostýmovú a scénickú výpravu, nádhernú hudbu Jula Masseneta a v neposlednom rade ukážku choreografického majstrovstva. 

„Kľúčové k nazeraniu na túto inscenáciu je pochopiť filozofiu a zámer choreografa, podľa ktorých je pre Manon horšie žiť v chudobe, ako sa predávať. Život v chudobe je pre ňu pomalým umieraním. Akoby chudobný človek ani nežil. Preto je pre ňu oveľa morálnejšie predať sa a žiť na tie pomery veľmi slušne,“ približuje dielo dramaturg Baletu SND Kristián Kohút.

„Postava Manon patrí k mojim najobľúbenejším úlohám a zároveň k najväčším postavám dramatických baletov, akými sú Onegin, Romeo a Júlia, Manon a Mayerling, kde na scéne milujete, trpíte, plačete či zúfate,“ hovorí riaditeľka Baletu SND Nina Poláková, ktorá Manon stvárňovala vo Viedenskom štátnom balete.

„Každý z nás má isté morálne hodnoty a na základe nich súdi to, čo vidí okolo seba. Ale na Manon treba pozerať optikou autora. Je pre balet nezvyčajné, ako ju predstavuje, no práve v tom tkvie sila inscenácie, pretože ona z nášho pohľadu koná nemorálne, ale aj napriek tomu má naše sympatie. To je paradox tohto diela,“ dodáva Kohút.  

Opera Slovenského národného divadla sa po niekoľkých rokoch vracia k opere zakladateľa českej národnej hudby Bedřicha Smetanu Hubička. SND v roku 1920 práve touto operou začalo svoju prevádzku a stala sa tak východiskovým bodom slovenského profesionálneho divadla.

„Hubička je prvé dielo, ktoré Smetana napísal úplne bez sluchu. Pre niekoho je to nepredstaviteľné,“ približuje autor hudobného naštudovania pripravovanej premiéry dirigent Jaroslav Kyzlink. Na premiére v roku 1876 bola opera búrlivo prijatá, hoci skladateľ už potlesk nepočul. Nadšenie publika vnímal ako trepotanie bielych šatiek v rukách očarených divákov. Hluchota – fatálna choroba hudobníkov postihla aj tohto génia.

V Hubičke Lukáš, mladý vidiečan, po tom, čo ovdovel, si opäť hľadá cestu k Vendulke, s ktorou sa pred svadbou stretával. Vendulka, verná svojim zásadám a z úcty k pamiatke nebohej, odmietne Lukášovi bozk pred svadbou. Okolo bozku či bozkávania je v tejto opere ešte niekoľko peripetií. A je tu ešte aj Vendulkin otec, ktorý mladých varuje, že sa k sebe nehodia. 

„V súčasnosti sa ľudia rozchádzajú, rozvádzajú, priateľstvá sa končia pre malichernosti. Hubička je taká malichernosť, pre ktorú sa dokážu hádať, a toto vidíme aj dnes,“ hovorí v podcaste režisérka inscenácie Andrea Hlinková. 

Obdobie izolácie počas pandémie, depresie a vyčerpanie priniesli problémy všetkým. Mladí ľudia, ktorí nemali toľko príležitostí vytvoriť si obranné mechanizmy, ťažko prekonávali stavy úzkosti a z rôznych dôvodov sa nie vždy odhodlali vyhľadať odbornú pomoc.

Činohra SND v aktuálnej sezóne pripravila netradičný projekt pre študentov stredných škôl pod názvom Čaute!. Ide o takzvanú classroom play, teda predstavenie, ktoré prichádza za tínedžermi priamo do ich školských tried. Tento populárny divadelný princíp má tradíciu už v mnohých krajinách – v Nemecku, Holandsku či vo Veľkej Británii.

Čaute!je dynamická hra pre jednu herečku, jedného herca, terapeuta a jednu školskú triedu.„Je to náročná téma. Zo začiatku bolo totiž pre mňa náročné vcítiť sa do myslí 15- až 16-ročných,“ hovorí jej autorka Tereza Trusinová. Súčasne oceňuje, že pri tvorbe mala možnosť stretávať sa s kolektívom autorov z takmer desiatich krajín z členských divadiel organizácie European Theatre Convention.

Záujemcovia nemusia nikam cestovať. Divadlo príde do školy, priamo do triedy. Formát classroom play nevyžaduje žiadne veľké úpravy priestoru. Hru s mladými hercami režijne naštudoval člen Činohry SND Robert Roth:„Ja sa bránim slovu režírovanie a režisér. Bol som len obgeneráciu starší dozor z tohto prostredia...“ 

Hra Čaute! reflektuje tému starostlivosti o duševné zdravie a prevenciu, čo by mala byť jedna z dôležitých priorít súčasnosti predovšetkým v starostlivosti o dospievajúcu generáciu.

V najnovšej epizóde podcastu sa o classroom play Čaute! zhováral jej dramaturg Mário Drgoňa s autorkou Terezou Trusinovou a jej režisérom Robertom Rothom.

V roku 1928 vinou predsudkov a nenávisti prišlo o život 6 ľudí vrátane 6-ročného dieťaťa, keď časť obyvateľov obce Pobedim napadla miestnu rómsku osadu. Inscenácia Budete mať luft! v Činohre SND mapuje biele miesta našej histórie a opisuje práve dramatické udalosti, ktoré sa odohrali v noci z 1. na 2. novembra roku 1928.

Nenávisť, predsudky, stereotypy máme v spoločnosti aj dnes. Ako im predchádzať, ako nám v tom vie pomôcť kultúra a umenie? Čomu je vystavená rómska žena na Slovensku? Aké je, keď sa človek narodí vo vylúčenej komunite? Čo ju čaká? Aká je šanca dostať sa k dobrému vzdelaniu? A má vlastne rómska žena ambíciu sa vzdelávať? 

„Rómska karta sa stále vyťahuje. Rómovia sú prenasledovaní na celom svete, najmä v Európe. Ako rómskej ženy sa ma to bytostne dotýka. Napriek tomu, že od tej tragickej udalosti je to sto rokov, ešte stále je to aktuálna téma, niečo také sa môže zopakovať aj teraz,“ hovorí v diskusii speváčka a herečka Alžbeta Ferencová, známa aj pod umeleckým menom Zea, pravnučka Eleny Lackovej, prvej slovenskej rómskej spisovateľky, ktorá písala v rómčine a vyštudovala vysokú školu.

Okrem predsudkov bojujú rómske ženy aj s iným fenoménom: „Je zaujímavé, že aj v rómskych komunitách s rodovými stereotypmi horšie ako v majoritnej spoločnosti. Tam je takmer 100 % ľudí presvedčených, že jedinou úlohou ženy je mať deti a starať sa o domácnosť. Nič iné žene neprináleží. Ak sa v takejto komunite nemôžete stať matkou, tak nie ste ženou a to je hrozné,“ dodáva manažérka, pedagogička, aktivistka a poslankyňa NRSR Ingrid Kosová.

Uplynulé sezóny boli mimoriadne úspešné pre obe naše najvýznamnejšie slovenské profesionálne zborové telesá – zbor Opery Slovenského národného divadla aj Slovenský filharmonický zbor. Domáca ani medzinárodná kritika nešetrila slovami chvály na ich kvality. Za ich úspechmi nenápadne, ale pevne stoja práve ich zbormajstri. 

Zbormajstrov v divadlách diváci málokedy postrehnú. Väčšinou, ak sa vôbec na javisku ukážu, tak je to na kratučký okamih klaňačky, aj to väčšinou len na premiére. Napriek tomu sú to osoby, bez ktorých by väčšina opier a operných predstavení nemohla dobre fungovať. „Často sme pre divákov neviditeľní a mnohí ľudia v publiku často netušia, kto sa im po predstavení či koncerte na javisku klania,“ hovorí Jozef Chabroň, ktorý po 17 rokoch so Slovenským filharmonickým zborom pôsobí aktuálne ako asistent zbormajstra v jednom z najprestížnejších svetových operných domov – vo Viedenskej štátnej opere. 

Keď z javiska v divadle zaznie Zbor židov, keď pomyselní obyvatelia Sevilly volajú na slávu toreadorovi, keď znie Triumfálny pochod v Aide, keď sálou buráca Proč bychom se netěšili, keď sa v Krútňave ozve známy Suchoňov nápev Páslo dievča pávy…. To všetko má na svedomí zbor a ten musí niekto pripraviť a naštudovať, prípadne za scénou oddirigovať. Prechádza tomu množstvo príprav a hodiny samoštúdia. „Pred zbor už musím prísť s názorom a musím vedieť, čo chcem,“ prezrádza o svojej profesii šéfzbormajsterka zboru Opery SND Zuzana Kadlčíková. 

Čo všetko prináša práca zbormajstra,prečo nepoužívajú dirigentskú taktovku, aký je rozdiel medzi dirigentom a zbormajstrom, v čom je ich práca náročná, ale aj výnimočná, čo najviac chýba zborovým spevákom na konkurzoch, aký je rozdiel pri práci s profesionálnym a amatérskym telesom, sa dozviete v aktuálnej epizóde podcastu SME NÁRODNÉ. 

Je to len niekoľko dní, odkedy sa podmanivý trojdobý latinskoamerický tanec bolero dostal na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Jeho najznámejšia verzia z pera francúzskeho impresionistu Mauricea Ravela už onedlho zaznie aj na javisku Baletu SND. Opätovne sem totiž zavíta súbor baletu Národného divadla Brno s celovečerným programom zloženým z troch choreografií pod zjednocujúcim názvom BOLERO.  

Tri rôzne choreografie, tri rôzne témy, tri rôzne pohybové rukopisy a zároveň tri ťažké témy o otázkach našej existencie, ľudského bytia, našej identity, na ktoré sa v súčasnosti ťažko hľadajú odpovede. 

„Je povinnosťou nás umeleckých šéfov aj trošku riskovať a hovoriť cez umenie o témach, ktoré trápia nás všetkých. A nebáť sa toho,“ hovorí v rozhovore umelecký šéf Baletu NdB, bývalý baletný sólista a tiež bývalý riaditeľ Baletu SND Mário Radačovský. 

Peter Mikuláš: Som len interpret naučenia nôt, interpret toho, čo zapísal skladateľ.

Záznam diskusie z Divadelnej kaviarne SND

Výnimočný operný sólista a koncertný umelec Peter Mikuláš sa v týchto dňoch dožíva významného životného jubilea. Na javisku Opery SND sa po prvýkrát predstavil v roku 1978 a za viac ako 45 rokov tu naštudoval asi 50 operných postáv.

Napriek tomu, že jeho hlas znel okrem domáceho javiska aj z pódií v New Yorku, Miláne, Madride, Salzburgu, vo Viedni či v Paríži, skromne o sebe tvrdí: „Som len interpret naučenia nôt, interpret toho, čo zapísal skladateľ.“

Nezabudnuteľné sú jeho kreácie Gremina v Eugenovi Oneginovi, Fausta, Ramfisa v Aide, Collina v Bohéme, Sarastra v Čarovnej flaute, Timura v Turandot, Banca v Macbethovi, Zachariáša v Nabuccovi, Duncamaru v Nápoji lásky, Borisa Godunova, Vodníka, Falstaffa, Štelinu v Krútňave či naposledy Svätopluka a mnohých ďalších.

Všetci by sme chceli partnera, ktorý nám dôveruje, ktorý si všimol, čo všetko sme už dokázali, stojí pri nás aj v nečase a podporuje nás bez toho, aby si kládol podmienky. 

Zdá sa, že kultúra na Slovensku takého našla. Je koniec roka a to je čas, v ktorom potrebujeme počúvať aj pekné príbehy. Toto je jeden z nich. 

Umenie odjakživa fungovalo aj vďaka podpore mecénov a filantropov. V anglosaskom priestore je táto podpora doteraz rozsiahla. U nás je podpora umenia z prostredia firiem či jednotlivcov stále trochu menšinovým žánrom. O to viac si ju ceníme. Tatra banka je generálnym partnerom Slovenského národného divadla už 16 rokov. Rovnako je generálnym partnerom Slovenskej národnej galérie a stabilne podporuje umenie na Slovensku s rozpočtom, ktorý na našom území nemá obdobu. 

O tom, ako táto podpora konkrétne vyzerá, sa riaditeľka komunikácie SND Barbora Šajgalíková zhovárala s Bohdanou Hromádkovou, riaditeľkou marketingu Slovenskej národnej galérie, a so zástupkyňami Tatra banky – Miladou Halovou, riaditeľkou brand manažmentu Tatra banky, a Evou Šinkovou, riaditeľkou Nadácie Tatra banky.

Inscenácia Budete mať luft! v Činohre SND mapuje biele miesta našej histórie. Popisuje dramatické udalosti, ktoré sa odohrali v noci z 1. na 2. novembra roku 1928. Ide o umeleckú reflexiu tragédie, ktorú spôsobili predsudky, ktoré sú živé dodnes. Pre nenávisť prišlo o život 6 ľudí, ďalšie desiatky boli zranené po tom, ako časť obyvateľov obce Pobedim napadla miestnu rómsku osadu. 

„Z psychologických dôvodov dáva zmysel, prečo na Slovensku zametáme pod koberec našu fašistickú, nacistickú minulosť – prípady ako Pobedim a Polichno. 

Je fakt, že Slovensko bolo nacistická republika, ktorá vykynožila Židov a Rómov za druhej svetovej vojny, a potom prišla červená totalita, ktorá tabuizovala tú tému. Tak sme vlastne stratili čas, keď sa generácie živej pamäti mohli vyjadrovať, byť konfrontovaní. Na rozdiel od Nemecka – to je ten rozdiel denacifikácie spoločností, dnes aj vďaka tomu je v Nemecku nepredstaviteľné, aby pohlavár ako Hitler a jemu podobní boli spoločensky prijateľní, čo nie je prípad Jozefa Tisa, ktorého bežne vidíte na kázňach na farách,“ hovorí v diskusii Fedor Blašák.

Vieme sa vyrovnať s minulosťou? Vieme jej čeliť zoči-voči? Hosťami moderátora Martina Staňa boli riaditeľka Ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Maziniová Motlová a filozof, publicista, aktivista Fedor Blaščák, ktorý sa zaoberá súčasnými dejinami a politikou pamäti, filozofiou, vzdelávaním a kultúrou.

V Roku 1928 prišlo kvôli nenávisti a predsudkom o život 6 ľudí, ďalšie desiatky boli zranené. Potom, ako čas obyvateľov obce Pobedim napadla rómsku osadu. HraBudete mať luft!, ktorú uvádza Činohra SND, nás prenesie do roku 1928 za udalosťami, ktoré viedli k tejto tragédii. Je to hra o tom, akí sme boli, ale aj o tom, akí sme dnes.

Ako sa vyhnúť predsudkom dnes, ako sa vysporiadať so stereotypmi? Ako nám v tom môže pomôcť kultúra a umenie? Ako nás môže zblížiť a lepšie sa spoznať? 

Hosťami moderátora Martina Staňa boli Emília Rigová – oceňovaná výtvarníčka, pedagogička, aktivistka, ktorá vo svojom umení rozoberá stereotypy a ktorá pre inscenáciu Luft vytvorila scénu a kostýmy, Jana Horváthová – česká historička, muzeologička, etnografka česko-rómskeho pôvodu, riaditeľka Múzea rómskej kultúry v Brne a Vladimír Horváth, právnik, člen OZ Rómsky dom – Romano Kher.

Balet SND uvádza v piatok 3. novembra 2023 premiéru novej inscenácie Labutieho jazera. Slávny balet s magickou hudbou P. I. Čajkovského uvedie baletný súbor Slovenského národného divadla v choreografii legendárneho Rudolfa Nurejeva.

Prvýkrát v histórii sa súčasťou repertoáru stane choreografia tohto legendárneho tanečníka, a to v roku, keď si baletný svet pripomína 30. výročie jeho úmrtia.

Garantkou kvality pri naštudovaní náročnej choreografie sa stala priamo riaditeľka Baletu SND Nina Poláková: „Aj pre mňa bola dvojúloha Odette a Odílie obrovskou výzvou. Práca na tejto role mi veľa dala a bol to dar z nebies, že som vo Viedni mala možnosť pracovať na tejto úlohe a Nurejevových choreografiách priamo s Nurejevovými zverencami – okrem iných so svojím šéfom, veľkou hviezdou – étoile Parížskej opery Manuelom Legrisom aj s partnerkou samotného Nurejeva Florence Clerc alebo veľkou hviezdou parížskej opery Isabelle Guérin.“

Verzia, ktorú uvidia diváci od 3. novembra aj v Slovenskom národnom divadle, sa zapísala aj do Guinnessovej knihy rekordov – a to vďaka zdanlivo nekonečnému aplauzu po premiére. Diváci v hľadisku vtedy potleskom vyvolali Rudolfa Nurejeva a primabalerínu Margot Fonteyn na klaňačku neuveriteľných 89-krát.

Hosťami podcastu, v ktorom sa dozviete, aké bude nové Labutie jazero, čím je táto produkcia výnimočná, v čom spočíva jej náročnosť, v čom spočíva hudobná genialita tohto aj hudobne nádherného opusu, boli riaditeľka Baletu SND Nina Poláková a šéfdramaturg Kristián Kohút. 

Opera SND uvádza v nedeľu 29. októbra 2023 v premiére detskú operu Muflón Ancijáš podľa rovnomenných obľúbených kníh Braňa Jobusa. Dobrodružstvá dobrosrdečného muflóna ožijú na javisku SND s hudbou Slava Solovica a v réžii Michala Spišáka. Braňo Jobus, autor príbehov aj libreta k detskej opere, sa deťom dokonca predstaví sám v úlohe rozprávača.

„Muflón Ancijáš je opera o tom, ako si plniť svoje sny, je o radosti, o dobre, o láske, je tam kus reálneho života, keďže ja už osemnásť rokov abstinujem a plním si svoje sny,“ uvádza Braňo Jobus.

Autor hudby, hudobného naštudovania a zároveň dirigent chystaných predstavení Slavo Solovic si na písanie svojej síce šiestej opery, ale prvej so zameraním na detského diváka, spomína takto: „Celý život robím hudbu na objednávku – k filmom, k seriálom, k divadlám a tam to je vždycky v nejakých súvislostiach. Ale teraz som si vytváral motívy hudby, ktorú som ako keby robil len pre radosť.“

A že sú dobré skutky Muflóna Ancijáša tak trochu v protiklade s menom? Aj tam skryl Braňo Jobus láskavý odkaz: „O to presne ide – Ancijáš – volá sa jak čertisko, má rohy, má kopýtka a aj tak je to možno najlepšie zvieratko na svete. Ide o to, aby sme neposudzovali ľudí podľa toho, jako vypadajú, ale podľa toho, aké majú srdiečka. A všetci moji Ancijášovia sú o dobrote, o láske a o rozdávaní sa. Takže som veľmi rád a strašne si vážim toho, že aj v Opere SND prijali Muflóna Ancijáša za svojho, a pevne verím, že aj tu sa mu bude páčiť,“ hovorí svojím typickým dialektom Braňo Jobus.

„Deťom v školách vždy prízvukujem – keď si čokoľvek vymyslíš a ten nápad je taký, že to neublíži, a keď všetko pre to urobíš z lásky, aby sa ti to splnilo, tak sa ti to splní. A tento Muflón Ancijáš v Opere SND je jeden obrovský prenádherný sen a ja sa priznám, som šťastný z toho, že sa niečo takéto krásne deje,“ dodáva Braňo Jobus. 

Opera SND uvedie Muflóna Ancijáša v premiére v nedeľu 29. októbra a následne v bloku repríz 10., 11. a 18. novembra, ako aj medzi vianočnými sviatkami 29. decembra 2023. 

V októbri sa v Kodani konala jesenná konferencia asociácie európskych operných domov Opera Europa. Združuje233 členov zo 44 krajín – divadlá, festivaly a agentúry. Hostiteľmi konferencie boli Kráľovské dánske divadlo v Kodani spoločne s operným domom v susednom švédskom meste Malmö. Slovenské národné divadlo na nej zastupovali generálny riaditeľ Matej Drlička, riaditeľ Opery SND Martin Leginus, riaditeľka Úseku komunikácie Barbora Šajgalíková, ako aj projektové manažérky divadla. 

 „Je pre nás dôležité komunikovať s inštitúciami, ktoré sú nám v mnohom podobné. Sme súčasťou EÚ, ale do nášho príchodu nebolo SND súčasťou tejto platformy. Opera Europa je pre nás platforma, kde sa veľa učíme. Pre mňa ako skúsenosťami mladého intendanta je extrémne dôležité, aby som stretával intendantov, ktorí sú v tých funkciách desaťročia,“ hovorí o konferencii generálny riaditeľ divadla Matej Drlička.

Riaditelia a manažment operných domov na nej spoločne diskutovali o rôznych témach – o fungovaní operných štúdií, plánovaní a financovaní renovácií, finančných dosahoch stúpajúcich cien energií na divadelnú prevádzku, udržateľnosti produkcií, hľadaní alternatívnych zdrojov financovania, manažovaní sólistických ansámblov, o diverzite na pracoviskách technických prevádzok, nových prístupoch pri filmovaní a zaznamenávaní predstavení, vytváraní bezpečného prostredia pri režírovaní intímnych scén a o mnohých ďalších problematikách.

Riaditeľ Opery SND Martin Leginus na konferencii ocenil vzájomnú spoluprácu operných domov: „Zdieľanie informácií je najviac, čo môžu jednotlivé operné domy získať. Skúsenosť je ťažko prenosná, ale môžeme sa vzájomne inšpirovať.“

Najbližšou veľkou konferenciou Opera Europa bude jarná, ktorú spoluorganizujú štyri viedenské operné scény na čele s Viedenskou štátnou operou. Práve v rámci programu tejto konferencie bude jej účastníkom ponúknutá návšteva predstavenia opery E. Suchoňa Svätopluk v Slovenskom národnom divadle. 

Baletný galavečer Umenie pre život je pokračovaním dlhodobej tradície, ktorá pred rokmi vznikla z iniciatívy Národného onkologického ústavu v Bratislave. Pri jej zrode stál tanečník Mário Radačovský, vtedy čerstvo poznačený vlastnou epizódou s prekonaním onkologického ochorenia. 

„Osobná skúsenosť s onkológiou mi zmenila život. Jedna z naj vecí, čo sa mi v živote udiala, bolo práve onkologické ochorenie, pretože som bol donútený veľmi ráznou formou prehodnotiť všetky dôležitosti svojho bytia. Aj preto som sa programom Umenie pre život snažil vytvoriť niečo, čo by tu zostalo, čo by malo pomáhať a malo aj hovoriť o onkológii ľudským jazykom,“ spomína si na prvotný impulz bývalý špičkový sólista a dnes riaditeľ baletu Národného divadla v Brne. V iniciatíve dnes Balet SND pokračuje aj vďaka jeho súčasnej riaditeľke Nine Polákovej, ktorá po svojom nástupe do SND projekt po opätovne oživila.

To, že sa baletné gala s plejádou špičkových európskych baletných sólistov Umenie pre život koná práve v októbri, však nie je náhoda a riaditeľ Národného onkologického ústavu Tomáš Alscher v podcaste pripomína: „Ročne je na Slovensku novodiagnostikovaných tritisíc pacientok s rakovinou prsníka. Treba včas navštíviť gynekológa, absolvovať preventívne mamografiu. Aj preto počas ružového októbra pripomíname boj proti rakovine prsníka. Leitmotívom je zlepšiť povedomie o onkologických ochoreniach, motivovať ľudí k prevencii a zdravému životnému štýlu, aby sme ich donútili byť zodpovednými k vlastnému zdraviu.“

Vychádzajúc z filozofie, že umenie lieči, prvá baletná scéna prináša aj tento rok jedinečný, štýlovo bohatý program, na ktorom participujú sólisti Baletu SND, partnerských divadiel v Brne a Košiciach, ale najmä interpreti popredných európskych súborov. Má byť poďakovaním zdravotnému personálu a povzbudením všetkým, ktorí s ochorením bojujú. „Pre našich divákov je jedinečnou príležitosťou vidieť európske baletné hviezdy, na domácom javisku zažiť špičkových tanečníkov, za ktorými by museli cestovať po Európe alebo po svete – prvých sólistov zo Štátneho baletu z Viedne, z Berlínskeho štátneho baletu,“ dodáva dramaturgička Baletu SND Eva Gajdošová. 

Opera SND uvádza v piatok 29. 9. 2023 premiéru inscenácie obľúbenej opery Nabuccotalianskeho skladateľa Guiseppe Verdiho – biblický epos s jednou z najznámejších operných melódií – slávnym Zborom Židov, v ktorom Verdi vzdáva hold utláčaným ľudom trpiacim pod cudzou silou.

Príbeh Nabucca je podľa režiséra Tomáša Ondřeja Pilařa pozoruhodne nadčasový: „Nabucco môže byť hrdina, môže byť slaboch, Nabucco môže byť otec, ktorý nezvládol výchovu svojich detí, môže to byť mocný vladár alebo naopak diktátor, ktorý uzurpuje právo ostatných národov na existenciu. Libreto opery je vybudované okolo niekoľkých doslovných citácií biblických žalmov. Tie majú akúsi mágiu, že sa v rôznych historických dobách môžu vynárať v rôznych kontextoch, ale vždy sú aktuálne,“ hovorí režisér. 

Základom efektnej scény je obria stavba, ktorá evokuje chrám, múzeum alebo neurčitý posvätný priestor plný rôznych artefaktov a postupne ho zapĺňa púšť – akoby ho pohlcovala príroda.

Celá opera Nabucco sa vyznačuje vášnivou hudbou, emocionálnymi áriami a veľkolepými zbormi. Tento príbeh o náboženskom konflikte, láske, moci a oslobodení zostáva jedným z najpopulárnejších diel v opernom repertoári.

„Diváci sa môžu tešiť na veľkolepé zborové scény, ktoré sú z môjho pohľadu obrazovo spracované veľmi efektne. Zároveň sa v celej inscenácii snažíme čo najviac pracovať so symbolmi a znakmi. V mnohých smeroch otvárame dvere k istým otázkam, ktoré potom ostávajú visieť až do konca otvorené, ale všetky dvere sa napokon snažím zatvoriť a na otázky odpovedať,“ dodáva Pilař. 

Hosťami premiérového špeciálu sú dramaturg Opery SND Jozef Červenka, režisér Tomáš Ondřej Pilař a sólista Opery SND a predstaviteľ titulnej postavy babylonského vládcu Nabucca barytonista Daniel Čapkovič. 

Balet SND vstupuje do 104. sezóny s veľkými ambíciami. Po období, keď slovenské publikum muselo za svetovým baletom a zvučnými menami cestovať do zahraničia, prichádza náš prvý baletný súbor s čoraz ambicióznejším programom. Už dnes v ňom dominujú mená svetových choreografov ako Jerome Robbins, William Forsythe, Frederick Ashton a pribudnú mená ako Rudolf Nurejev a Kenneth McMillan.

„Prežila som 16 rokov v legendárnej inštitúcii, kde tancovali najväčšie hviezdy ako Malachov, Nurejev, Legris… Videla som množstvo pedagógov a choreografov, ktorí tam realizovali svoje diela. Teraz mám víziu prinášať do SND také repertoárové diela, ktoré sa u nás nikdy nehrali a zároveň sú najvyššej kvality,“ hovorí o 104. sezóne Baletu SND jeho riaditeľka Nina Poláková.

Aktuálny repertoár zahŕňa 230 rokov štýlovej rôznorodosti a nájdeme v ňom balety klasické, romantické, neoklasické. Priestor však dostávajú aj slovenskí choreografi a slovenskí kostýmoví dizajnéri.

O tom, aká bude 104. sezóna v Balete SND, sme sa zhovárali s jeho riaditeľkou Ninou Polákovou a šéfdramaturgom Kristiánom Kohútom. Zhovárali sme sa o vlaňajšej rekordnej návštevnosti, pripravovaných premiérach Manon a Labutie jazero, o kozmopolitnom prostredí nášho baletného súboru, ale aj o tom, čo je ťažšie – či byť riaditeľkou Baletu SND, alebo vrcholovou primabalerínou európskeho formátu. Dozviete sa tiež, ako dnešná riaditeľka súboru a bývalá dlhoročná primabalerína Viedenského štátneho baletu Nina Poláková prežívala svoje nedávne zranenie, ktoré prekazilo jej plány účinkovať na domácom javisku.

"Vedecké a odborné poznanie nemá taký dosah na verejnosť, ako má umenie. Vedci si čítajú čo píšu ich kolegovia, ale nemá to prienik k verejnosti, k väčšiemu počtu ľudí," hovorí etnológ René Lužica o živote Rómov na Slovensku.

Hra Budete mať luft!, ktorú uvádza Činohra SND, nás prenesie do roku 1928 za udalosťami, ktoré viedli k smrti šiestich ľudí. Nenávisť, stereotypy a neznášanlivosť spôsobili, že časť obyvateľov obce Pobedim napadla rómsku osadu a šesť ľudí vrátane malého dieťaťa pripravili o život a desiatky ďalších zranili. Je to hra o tom, akí sme boli, ale aj o tom, akí sme dnes. Mohlo by sa takéto niečo zopakovať? Predsudkov a nenávisti sme sa stále nezbavili.

Čo si myslíme o Rómoch a Rómkach na Slovensku v súčasnosti? Máme záujem a energiu sa vzájomne spoznávať? Musia Rómovia a Rómky dokazovať viac než majorita, keď sa chcú presadiť? Aké máme voči Rómom predsudky? A sú vzájomné? Majú Rómovia predsudky voči majorite? Držia Rómovia spolu? 

O tom všetkom sme sa na pôde Činohry SND zhovárali s hosťami diskusie k inscenácii Budete mať luft! – s huslistkou, primáškou, aranžérkou a hudobnou lektorkou Barborou Botošovou zo známej rómskej hudobníckej rodiny a špičkovým etnológom a vedcom René Lužicom, ktorý mapuje život Rómov na Slovensku. Moderuje Martin Staňo.

V Balete SND je v týchto dňoch rušnejšie než zvyčajne. Vrcholia prípravy na druhú edíciu formátu Fashion Ballet ’23. Ten vlani podľa vzoru New York City Ballet prvýkrát úspešne prepojil domácich choreografov a módnych návrhárov, ktorí pre Balet SND v tandemoch vytvorili štyri nové miniatúry. Aj túto sezónu móda znovu ožije pohybom v originálnych choreografiách a naopak, výtvory módnych tvorcov dokreslia krásu tanečníkov Baletu SND. 

O tom, ako sa hľadajú choreografky, choreografi, dizajnéri a dizajnérky pre tento typ programu, v čom je ich spojenie jedinečné, čo všetko musia módni tvorcovia brať do úvahy pri kreovaní kostýmov pre tanečníčky a tanečníkov baletu, sme sa zhovárali s kostýmovou dizajnérkou a autorkou návrhov do jednej z tohtoročných choreografií CHIC NOIR Teréziou Feňovčíkovou a šéfdramaturgom Baletu SND Kristiánom Kohútom. 

Autor: Natália Dadíková

„Kajo, dnes budeš mať luft!“ Túto vetu si vypočul jeden z obyvateľov rómskej štvrte v obci Pobedim. Neurčitá vyhrážka bola predzvesťou tragickej udalosti, na ktorej sa podľa viacerých svedectiev zúčastnili desiatky ľudí.

V noci z 1. na 2. októbra v roku 1928 sa skupina občanov obce Pobedim počas hodovej zábavy rozhodla zaútočiť na neďalekú rómsku osadu. Výsledkom tejto razie boli zničené domácnosti, množstvo zranených a šesť obetí – medzi nimi aj šesťročné dieťa. Pobedimský masaker ako smutný symbol postoja majoritnej spoločnosti k rómskej menšine sa stal predmetom autorskej inscenácie Budete mať luft v Činohre SND, ktorá vychádza z autentických dobových materiálov a okrem historického a dokumentárneho pohľadu hľadá paralely so súčasnosťou. 

Nenávisť, pohŕdanie, stereotypy a predsudky na pozadí tohto útoku sa dajú len ťažko odlíšiť od tých, ktoré sú v mnohých kruhoch bežné aj dnes. Hlasy, ktoré sa snažia na tento stav upozorniť, sú len výkrikom do tmy. Tak ako kedysi, aj dnes narážajú na nezáujem. 

Ako sa majú Rómovia na Slovensku v súčasnosti, ako predchádzať činom z nenávisti, akým mementom je pobedimský masaker pre súčasnosť, ako si dobre spoločne žiť? Dozviete sa v diskusii k inscenácii Budete mať luft!, ktorej hostkou bola bývalá riaditeľka základnej školy v Lozorne, zakladateľka a predsedníčka občianskeho združenia Equity a laureátka ocenenia Roma Spirit 2015 Lýdia Šuchová, hosťom popredný slovenský etnológ – romista Arne Mann a režisér inscenácie Budete mať luft! Pavol Viecha. Diskusiu moderuje Martin Staňo.

Novým titulom v aktuálnom repertoári Baletu SND je komický balet Zle strážené dievča / La Fille mal gardée choreografa Fredericka Ashtona. Klasický baletný titul určený pre celú rodinu začal písať svoju históriu ešte v roku 1789 a patrí k najstarším a určite najobľúbenejším dielam svetovej baletnej literatúry.

Balet La Fille mal gardée vstúpil do repertoáru SND pod názvom Márna opatrnosť v roku 1977, keď ho inscenoval prvý slovenský choreograf Jozef Zajko. Desať rokov po jeho poslednom uvedení bola na javisku SND uvedená ďalšia inscenácia - tentokrát ju režijne a choreograficky pripravil Rafael Avnikjan.

O tom, aká je aktuálna inscenácia sira Fredericka Ashtona, sa v dnešnej epizóde podcastu zhovárali dramaturgovia Baletu SND Eva Gajdošová a Kristián Kohút.

Tradičným vrcholom jesennej časti baletnej sezóny v SND bude exkluzívny galaprogram Umenie pre život, vrámci ktorého na našom javisku privítame baletné hviezdy z prestížnych európskych scén. Najväčšou hviezdou večera bude bez pochýb Olga Smirnova, jedna z top 10 balerín sveta, ktorá po napadnutí Ukrajiny na protest odišla z Ruska a momentálne pôsobí v Holandskom národnom balete v Amsterdame.

Baletný gala večer Umenie pre život je pokračovaním dlhodobej tradície, ktorá pred rokmi vznikla z iniciatívy Národného onkologického ústavu v Bratislave a jeho hlavnou myšlienkou je osveta a podpora boja proti onkologickým ochoreniam.

Na javisku SND privítame hviezdy svetového baletu z významných inštitúcií, akými sú Holandský národný balet, Bavorský štátny balet, Viedenský štátny balet, Stuttgartský balet či Balet divadla La Scala. Nebudú chýbať špičkoví domáci umelci ako aj tanečníci z baletných súborov z Brna a Košíc. Predstavia sa nám v číslach plejády najzvučnejších mien svetovej choreografie, akými bezpochyby sú Manuel Legris, George Balanchine, Jiří Bubeníček, John Cranko, Kenneth MacMillan a slovenských tvorcov Romana Novitzskeho, Mária Radačovského a Lukáša Timuľaka. Znieť bude Prokofiev, Chopin, Čajkovskij, Donizetti, Delibes, ale aj Kančeli či elektroakustická hudba Henryho Vegu z New Yorku.

Exkluzívny baletný gala večer bude tentokrát zároveň vyvrcholením mesiac trvajúcej spoločnej kampane, ktorú SND pripravilo spolu s Národným onkologickým ústavom, Národným onkologickým inštitútom a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Nielen našim divákom, ale aj širokej verejnosti v nej pripomíname význam preventívnych prehliadok a starostlivosti o našej zdravie.

O tom všetkom sme sa zhovárali s hosťami dnešného podcastu, ktorými boli riaditeľka komunikácie Slovenského národného divadla Barbora Šajgalíková a dramaturg nášho baletného súboru Kristián Kohút.

Na javisko Opery SND v týchto dňoch mieri komická opera IMPRESARIO DOTCOM slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej. Opera vznikla na spoločnú objednávku prestížneho rakúskeho operného festivalu v Bregenzi a Slovenského národného divadla v spolupráci s významným nemeckým vydavateľstvom Bärenreiter.

Piati speváci vystupujúci pod menami svojich rolí zo slávnych opier – Carmen z Bizetovej rovnomennej opery, Violetta z Verdiho La traviaty, Orfeus z Gluckovho Orfea a Euridiky, Olympia z Offenbachových Hoffmanových poviedok a Tamino z Mozartovej Čarovnej flauty – v snahe získať angažmán v novopostavenom divadle sa snažia presvedčiť operného agenta o svojich prednostiach a neraz aj nedostatkoch svojich konkurentov. Plnia absurdné a nezmyselné požiadavky a testujú hranice toho, čo sú ešte ochotní pre získanie angažmánu podstúpiť. Ale kde sú hranice? Je spievanie naozaj otázkou života a smrti? Opera vrcholí najabsurdnejšou požiadavkou, aby každá z postáv zaspievala svoju veľkú áriu zároveň s ostatnými, ako spoločné dielo. Z pera Ľubice Čekovskej tak vzniká fascinujúci hudobný útvar – zmes piatich notoricky známych árií, ktoré v istom momente zaznejú naraz.

Opera však nerecykluje len známe hudobné motívy, ktoré dáva do nového kontextu. Je zároveň produkciou, ktorá v duchu zodpovedného prístupu k životnému prostrediu dáva druhú šancu existujúcim kostýmom, materiálom a rekvizitám, aby sa nič nemuselo vyrábať nanovo. Autorka návrhov kostýmov a tohto konceptu Nicole Pleuler získala za tento prístup v opere Impresario Dotcom prestížnu rakúsku divadelnú cenu.

Dej modernej a bláznivej opery buffa, v ktorej dostala priestor aj činoherná postava, kontratenorista, znie v nej improvizovaný džezový spev scat a v orchestri počujeme netradične aj ukulele, sa odohráva na letisku a v stiesnených podmienkach hotelovej izby. A príde aj na spievanie pod vodou. Slovenskú premiéru súčasnej opery, na ktorú rozhodne treba prísť bez predsudkov, uvádza SND jedinýkrát – v piatok 21. októbra 2022.

Hosťami dnešnej epizódy podcastu SME NÁRODNÉ boli hudobná skladateľka Ľubica Čekovská, autorka opery IMPRESARIO DOTCOM, a člen súboru Opery SND barytonista Pavol Remenár.

„Postrieľame vás ako psy, aj s vašimi bielymi golierikmi, vy svine inteligentné,“ zaznie v inscenácii Ruské denníky, ktorá je dramatizáciou románu o útoku na ruskú inteligenciu počas revolúcie a občianskej vojny v Rusku. Čo robiť, keď sa vzdelanie, po ktorom človek celý život túži, stane odrazu biľagom? Keď sa vedomosti stanú nástrojom ovládania a utláčania? Keď je človek podozrivý už len tým, že nosí okuliare?

Hosťami dnešného podcastu sú dramaturg inscenácie Daniel Majling a predstaviteľka titulnej role Jana Kovalčiková. Dozviete sa, že inscenácia skúma mechanizmus toho, ako sa počas revolúcie ľudia zrazu menia, ako človeka vynesie z nuly na hrdinu, ako niekto, kto sa javil statočný, sa ukáže ako úplný zbabelec. V revolúcii totiž niekedy ide o spravodlivý hnev, ale inokedy sú to už len orgie osobnej pomsty, ktorá sa zaodeje do revolúcie a vznikne len chaos, ktorý vyústi k tomu, že príde niekto, kto spraví poriadok tvrdou rukou.

Pri inscenovaní silných tém alebo príbehov, ktoré sa odohrávajú v zložitých dobách ako revolúcia, vojna, holokaust či genocída, zároveň vždy hrozí nebezpečenstvo, aby inscenátor len nekopil krutosť na krutosť, aby to nerobil len ako breviár krutosti alebo encyklopédiu toho, akým ešte spôsobom dokáže človek človeku ublížiť.

Na jednej rodine nám inscenátori ukázali, čo sa dialo tisíckam rodín. A na tom uvidíme, aký je svet, v ktorom sa príbeh odohráva.

Komorné koncerty členov orchestra SND sa v poslednom období stali nielen príjemným spestrením nedeľného popoludnia pre našich divákov, ale zároveň aj veľmi príjemnou zmenou a príležitosťou pre samotných hráčov. Členovia orchestra sa zrazu prezentujú ako komorní hráči v mnohých netradičných nástrojových zoskupeniach. Program si často vyberajú podľa vlastných preferencií, čo sa v konečnom dôsledku pretaví do ešte väčšieho nadšenia z hry. O tom, aký je rozdiel medzi sólovou, komornou a orchestrálnou hrou, aký je vtedy rozdiel v ladení a intonácii, ale aj o tom, ako nový šéfdirigent Kevin Rhodes inak presadil orchester a dosiahol novú kvalitu zvuku, sa dramaturg opery Jozef Červenka zhováral s violončelistkou Katarínou Zajacovou, huslistom Adamom Novákom a klarinetistom Jurajom Pivoluskom. A dozviete sa tiež, čomu sa medzi členmi orchestra hovorí kukurica!

Autor: Jozef Červenka

Je hrdinkou a zároveň antihrdinkou. Je krásna, ale vypočítavá a manipultatívna. Sebavedomá a vášnivá, no nič jej nie je sväté. Taká je Carmen, jedna z najfascinujúcejších postáv v histórii opery.

Keď skladateľ Georges Bizet dostal v roku 1872 zákazku na novú komickú operu, za námet si vybral novelu od francúzskeho spisovateľa Prospera Meriméeho. Dej rozpráva príbeh andalúzskej Cigánky Carmen a španielskeho vojaka dona Josého, ktorý pre lásku ku krásnej Carmen obetuje všetko, čo má, no jej vrtkavú priazeň si aj tak nedokáže udržať.

Bizeta príbeh temperamentnej Carmen očaril natoľko, že z nej vytvoril prototyp nedosiahnuteľnej femme fatale. No namiesto romantického ľúbostného príbehu v opere rozohral drsnú drámu, v ktorej zobrazil svet bez príkras a kde sa hlavná hrdinka neštíti ničoho.

Robotníčky v tabakovej továrni, pašeráci a vražda hlavnej hrdinky však akosi nesedeli do konceptu komickej opery, ktorú Georges Bizet dostal ako zadanie. Chcel zobraziť skutočnosť, pravdu a reálne osudy svojich súčasníkov. Chcel priniesť realistické prostredie a kostýmy, naozajstný život, ku ktorému patrí aj smrť.

Dnes patrí Carmen spolu s Aidou a Bohémou k trojici najčastejšie uvádzaných opier vôbec. O jej pripravovanej premiére sme sa v dnešnej podcastovej epizóde zhovárali s jej režisérom Luborom Cukrom, šéfdramaturgom Opery SND Jozefom Červenkom a predstaviteľkou Carmen sopranistkou Katarínou Hano Flórovou.

Autor: Natália Dadíková

V aktuálnej epizóde podcastu SME NÁRODNÉ nám riaditeľka Činohry SND Miriam Kičiňová priblíži program 103. divadelnej sezóny, pripravované premiéry, ťažiskové témy, hosťujúcich režisérov a režisérky, zahraničných hostí, ale aj obľúbené edukačné projekty, na ktoré sa môžu naši diváci tešiť.

K ťažiskovým témam sezóny budú patriť vzdelanie, téma amnézie pamäte a snaha vytesniť z pamäte tzv. biele miesta dejín. Cyklus Západ nám pripomenie, kam patríme a na akých hodnotách od čias antickej drámy stojí naša civilizácia a západná identita. Prostredníctvom divadla zreflektujeme 30. výročie vzniku Slovenskej republiky, dotkneme sa témy starnutia, či toho, kto tvorí našu komunitu.

Vypočujte si Miriam Kičiňovú a jej rozprávanie o našich pripravovaných tituloch, o tom, ako sa v nich zrkadlia tieto témy. Ak nám divadlo má dávať nádej, ak vieme byť vizionárski, radi vám priblížime, o čo má zmysel sa snažiť a zasadzovať. Tešíme sa na stretnutie pri zaujímavých témach a silných príbehoch v Činohre SND.

Autor: Mário Drgoňa

Kedysi stačilo, aby sa balerína len postavila na špičky a publikum šalelo

Balet SND otvorí 103. divadelnú sezónu výnimočným baletným dielom, ktoré je právom považované za klenot romantizmu - inscenáciou Giselle. Baletný súbor sa ku Giselle vracia po pandemickej prestávke. Inscenácia bola pôvodne postavená pre scénu v historickej budove SND, teraz sa po prvý raz objaví na javisku v novej budove divadla.

Jeden z najkrajších romantických príbehov baletnej literatúry rozpráva dojímavý príbeh krásnej dedinskej dievčiny Giselle, ktorá sa zamiluje do mládenca menom Lyons. Netuší, že to nie je jeho pravé meno a že v skutočnosti je Lyons bohatý a zasnúbený vojvoda Albert.

Keď pravda vyjde najavo, nešťastná a sklamaná Giselle sa pomätie a umiera. No ani po smrti nenájde pokoj. Spolu s dušami mladých snúbeníc, ktoré umreli pred sobášom, sa noc čo noc mení do podoby víl, ktoré lákajú mužov, aby ich utancovali na smrť.

Balet Giselle bol prvýkrát uvedený v roku 1841 ako jeden z prvých baletov, v ktorých sa tancovalo na špičkách. Odvtedy dojíma divákov po celom svete. Vďaka svojej komplexnosti titulnej postavy sa o Giselle dokonca hovorí aj ako o Hamletovi baletu.

V podcaste SME Národné o tomto výnimočnom diele rozpráva dramaturgička Baletu SND Eva Gajdošová a tanečník, baletný majster, pedagóg a choreograf Rafael Avnikjan.

Autor: Natália Dadíková

Výpravná inscenácia opery G. Pucciniho Turandot je jednou z dvoch posledných živých inscenácií legendárneho režiséra Jozefa Bednárika v Opere SND. Rozpráva príbeh o očarujúco krásnej, ale chladnej čínskej princeznej Turandot, ktorá sa vydá len za toho, kto uhádne jej tri hádanky. Inak príde o hlavu. Tri tajomné hádanky nakoniec uhádne princ Kalaf, ktorého láska premôže princeznin chlad.

Pucciniho posledná opera Turandot je strhujúcim dielom z obsahovej i hudobnej stránky. Mnohé árie sa stali hitmi, patrí medzi ne aj azda najslávnejšia tenorová ária Nessun dorma (Nikto nespí!), ktorú spieva princ Calaf, končiaca sa triumfálnym zvolaním „Vincero!“.

Pri príležitosti nedožitých 75. narodenín Jozefa Bednárika si na túto rozprávkovo-mýtickú operu a na výnimočnú osobnosť režiséra, ktorého všetci familiárne oslovovali Beďo, zaspomínali jeho dlhoročná spolupracovníčka, kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová a bývalý sólista Opery SND Martin Malachovský.

Autor: Natália Dadíková

Majster nielen detskej literatúry Ľubomír Feldek vytvoril pre najmladších divákov Činohry SND skvelý dramatický kolotoč, v ktorom sa rozhýbu motívy viacerých známych príbehov do vtipnej a dynamickej rozprávky. Stretnete v nej mnohé čarovné motívy a postavy ako Nebojsu, Marušku, jej macochu a strigu v jednom, dvanásť mesiačikov, ale aj cisára, ktorý si nechal ušiť nové šaty, princeznú na hrášku a škaredé kačiatko.

Hosťami lektora dramaturgie SND Mária Drgoňu boli režisér inscenácie Nebojsa! Ondrej Spišák a autor hudby Juraj Haško. Spoločne sa zhovárali o tom, čo pre deti ale aj dospelých znamená rozprávka, aký je detský divák a v čom je zložité detskú divadelnú rozprávku režírovať.

Autor: Mário Drgoňa

Operné štúdio SND pokračuje v tradícii uvádzania diel slovenských skladateľov a pripravilo scénické uvedenie jediného a najväčšieho diela slovenského skladateľa Mira Bázlika – opery Peter a Lucia, ktorá sa na javisko SND vracia po 55 rokoch.

Ide o adaptáciu známej novely Romaina Rollanda zachytávajúcu príbeh lásky dvoch mladých ľudí na pozadí prvej svetovej vojny. Náhodné stretnutie študenta a maliarky postupne prerastie v silné puto, ktoré dvojicu izoluje od vonkajšieho sveta, vojny a jej dôsledkov. Osud zaľúbencov však spečatí bombardovanie Paríža. Napriek tragickému príbehu však posledné tóny Bázlikovej hudobnej drámy prinášajú aj nádej a sú oslavou lásky.

Hosťami režiséra Mareka Mokoša, autora aktuálneho spracovania inscenácie tejto opery, boli hudobný skladateľ Peter Javorka a Michaela Guldanová – dlhoročná pracovníčka rôznych humanitárnych organizácií. Spoločne sa zhovárali o jedinom javiskovom a najväčšom diele Mira Bázlika, ktorého základný konflikt sa neudeje medzi postavami, ale medzi nimi a tým, čo ich obklopuje - vojnou, smrťou, zlom a banalitou.

Autor: Marek Mokoš

Špičkový tanečník sa na dráhu profesionálneho tanečníka pripravuje od raného detstva. Novovymenovaný sólista Baletu SND Adrián Szelle nastúpil na tanečné konzervatórium ako 11-ročný. Absolvoval baletnú akadémiu Viedenskej štátnej opery. V Balete SND pôsobí od roku 2015, stvárnil niekoľko sólových postáv v klasických baletoch. V inscenácii Tulák Chaplin prejavil nielen svoj tanečný, ale aj herecký talent, keď ako 20 ročný stvárňoval starého muža. Za vrchol spojenia náročnej techniky a herectva však možno považovať jeho Alexeja v tanečnej dráme Za hranicami hriechu/Bratia Karamazovovci v choreografii Borisa Eichmana.

Aktuálna sezóna priniesla do Baletu SND novú poetiku a väčšiu progresivitu v podobe programov Rukopisy majstrov a Fashion Ballet ’22. Adrián Szelle dostal priestor v technicky najnáročnejšom diele The Vertigious Thrill of Exactitude Wiliama Forsytha a v choreografii Craiga Davidsona Entropy. Naposledy sa predstavil v duete TWO choreografa Lukáša Timuľaka.

Aká bola Adriánova cesta k tancu, kto ho na nej podporoval, či má vysnívanú postavu, čo cíti, keď je na javisku a ako prežíval vymenovanie za sólistu Baletu SND, prezradil v dnešnej epizóde podcastu dramaturgičke Eve Gajdošovej.

Autor: Eva Gajdošová

Podtitulok novej inscenácie 24 v Činohre SND znie „Príbeh, ktorý je aj náš“. 24. február 2022 navždy zmenil naše životy. Vojna, krutosť, ale aj solidarita a ľudskosť. Civilizačný stret. Hodnoty, ktoré chceme brániť. Nádej, ktorú sa snažíme nájsť. Cesta, ktorú musíme prejsť. Obyčajné príbehy. Už sú aj naše. Objavujeme nepoznaný strach, ale i súcit a silu pomáhať.

Inscenácia, ktorá vznikala formou kolektívnej tvorby a jej súčasťou sú autorské vklady hercov vo forme monológov, je čiastočne dokudrámou, časť jej textov vychádza zo spravodajstva, časť odzrkadľuje reálne príbehy, dopointované a prevedené do fikcie. Je to príbeh, ktorý cez vojnu hovorí o nás.

O špecifikách kolektívnej tvorby, o nedostatku dobrého politického divadla u nás, o potrebe vyjadriť sa k veciam verejným a byť participatívnejší nielen ako tvorcovia ale aj ako diváci, sa v dnešnej epizóde podcastu zhováral lektor dramaturgie Činohry SND Mário Drgoňa s autorkou a režisérkou Valeriou Schulczovou a dramaturgičkou Darinou Abrahámoou.

Autor: Mário Drgoňa

Ako hovorieval Woody Allen – komédia je tragédia plus čas. Daniel Majling o hre Bélu PintéraŠpina

Béla Pintér je jedným z najvýraznejších a najprogresívnejších tvorcov, a to nielen v maďarskom, ale aj európskom divadelnom priestore. V roku 1998 založil nezávislé divadlo s jednoznačným názvom Béla Pintér a súbor, kde vo svojich inscenáciách spojil profesionálnych hercov s amatérskymi či dokonca nehercami. Všetky hry, ktoré píše, aj režíruje a zväčša sám seba obsadí do úlohy antagonistu. Ak sa chcú diváci na jeho predstavenia v Budapešti dostať, nezriedka im to trvá i dva mesiace.

Jeho hra Špina je silným intímnym príbehom s prvkami balady a folklóru, no s poriadnou dávkou irónie a zručnej spoločenskej kritiky. Príbeh sa odohráva v maďarskej dedine počas štyroch ročných období. Irena a Attila sa už naozaj dlho pokúšajú založiť si rodinu. Dozvedajú sa však, že pre komplikácie pri rutinnej operácii stratili akúkoľvek možnosť počať vlastné deti. Situáciu sa rozhodnú vyriešiť adopciou, no kvôli dvojročnej čakacej lehote si napokon osvoja dve dospievajúce dievčatá.

Hosťami lektora dramaturgie Činohry SND Mária Drgoňu boli dramaturg inscenácie Špina Daniel Majling a členka činohry a predstaviteľka Ireny Monika Hilmerová.

Autor: Mário Drgoňa

Vybral som si Božidaru Turznovovú, mám ju stále v predstave ako Božskú Emu.

Dirigent Robert Jindra o koncerte Čarovné noci

Už o niekoľko dní – v piatok 20. mája – pripravila Opera SND výnimočný koncert Čarovné noci. Zaznejú na ňom tri raritné diela troch rôznych skladateľov, ktorí sú viac alebo menej operní, ale pôjde o ich neoperné, hoci vokálne opusy.

Perzská noc Camilla Saint-Saënsa, Májová noc od Ruggera Leoncavalla sú úzko previazané typickou melodikou francúzskeho jazyka. Kouzelné noci od Bohuslava Martinů, inšpirované čínskou lyrikou, sú zasa exotickým piesňovým cyklom s impresionistickým nádychom. Za ich nahrávku pre Supraphon získal dirigent Robert Jindra prestížne ocenenie BBC Music Magazine Award 2022.

Ten si ako interpretov pre tento koncert zvoli jednak spoľahlivé a ostrieľané „veľké mená“ – renomovanú slovenskú sopranistku pôsobiacu na zahraničných pódiách Simonu Šaturovú a mexického tenoristu Luisa Chapu, ktorý má za sebou účinkovanie v Metropolitnej opere v New Yorku. Popri nich dostanú zároveň priestor aj mladí perspektívni speváci, ktorí sú na začiatku sľubnej kariéry – tenorista Daniel Matoušek a mezzosopranistka Monika Jägerová.

Prekvapením večera bude účinkovanie Božidary Turzonovovej v hovorenom parte. Dirigent Robert Jindra si ju vybral pre jej nesmierne melodický a malebný hlas, ktorý od nepamäti obdivoval vďaka  jej účinkovaniu vo filme Nesmrteľná Emma, v ktorom stvárnila speváčku Emu Destinnovú.

O koncerte Čarovné noci sa zhováral dramaturg Opery SND Jozef Červenka s dirigentom Robertom Jindrom a herečkou, členkou Činohry SND Božidarou Turzonovovou.

Autor: Jozef Červenka

Link:

William Forsythe, Edwaard Liang, Craig Davidson, Jerome Robbins sú mená štyroch významných svetových choreografov, ktorých diela uvádzajú tie najprestížnejšie baletné domy. Od minulého týždňa už nie sú neznámi ani domácemu publiku. Z ich výnimočných choreografií je vystavaný najnovší program Baletu SND Rukopisy majstrov.

Po období celovečerných dejových baletov tak na javisko prichádzajú abstraktné a neoklasické choreografie bez veľkej scény, iba vo svetlách, strohých kostýmoch a pozornosť je upriamená výhradne na tanec.

Hosťami dramaturgičky Baletu SND Evy Gajdošovej boli v dnešnej epizóde podcastu nová baletná majsterka a sólistka baletu Viktória Šimončíková, ktorá bola v procese naštudovania choreografie W. Forsytha asistentkou naštudovania choreografie Katherine Bennets a šéfdramaturg Baletu SND Kristián Kohút.

Dozviete sa v nej, ako vznikla myšlienka vytvoriť tento príťažlivý a pestrý program, prečo si William Forsythe vyslúžil prívlastok „reformátor baletu“, ktorá z abstraktných choreografií večera prináša prekvapivo najsilnejšie emócie, ktorá pripomína pohár šampanského, ale aj to, že niekedy môže byť inšpiráciou k napísaniu baletu aj kŕdeľ škorcov.

Autor: Eva Gajdošová

Arthur Miller patrí aj 17 rokov po smrti k jedným z najprevratnejších a najvplyvnejších amerických dramatikov 20. a ako sa neustále ukazuje, aj 21. storočia. Tento vždy spoločensky a politicky angažovaný literát a niekdajší manžel legendárnej herečky Marylin Monroe má na kontre takmer 40 dramatických textov, bezmála 15 rozhlasových a viac než desiatku ďalších diel. Beletriu, či adaptáciu vlastných divadelných hier pre film nevynímajúc. SND ako prvú z jeho drám uviedlo text Všetci moji synovia ešte v roku 1949. Po ďalších tituloch prišli v roku 1966 na rad Salemské bosorky, kotré sa po 56 rokoch vrátili na javisko našej činohry v podmanivom súčasnom prevedení.

O novej inscenácii Salemských bosoriek sa v dnešnej epizóde podcastu zhováral lektor dramaturgie Činohry SND Mário Drgoňa s režisérom inscenácie Mariánom Amslerom a členkou činohry Janou Kovalčikovou.

Autor: Mário Drgoňa

Mozart svojou tvorbou a zmýšľaním preskočil minimálne jedno storočie. Je nadčasový podobne ako Shakespeare.

S Ľudmilou Vároššovou o opereDon Giovanni

Opera Don Giovanni W. A. Mozarta je jedna z dvoch posledných inscenácií režiséra Jozefa Bednárika v aktuálnom repertoári Opery SND a má dva konce. Jeden je logickým vyústením príbehu v známej scéne s Komtúrom. A druhý, ktorý Mozart s fenomenálnym libretistom Da Ponte pridali na záver. Shakespearovské morálne poučenie, keď sa postavy, ktoré zostanú na scéne, prihovárajú divákom.

V rovine interpretačnej dnes pozorujeme dva trendy mozartovskej interpretácie – jedni chápu mozartovský spev ako súčasť starej hudby, venujú sa jej interpreti, ktorí pracujú s historicky poučenou interpretáciou, a niektorí sa naopak posúvajú z romantickej hudby smerom dozadu k Mozartovi.

Ako vnímať nejednoznačnosť tejto opery? Je Don Giovanni pozitívna alebo negatívna postava? Kto je vlastne Komtúr? Otec Anny, svedomie Giovanniho, memento? Kto je v tomto príbehu vinníkom a kto obeťou?

Nad týmito otázkami sa so svojimi hosťami – kostýmovou výtvarníčkou Ľudmilou Vároššovou, dvornou kostymérkou inscenácií Jozefa Bednárika, a opernou speváčkou, sopranistkou Evou Hornyákovou, predstaviteľkou temperamentnej španielskej ženy Donny Elvíry, zamýšľal dramaturg Opery SND Jozef Červenka.

Autor: Jozef Červenka

Britský rokenrolový fenomén vznikol v roku 1962 a odvtedy odohral tisícky koncertov. Kapela, ktorú verejnosť vždy vnímala ako radikálny protipól k The Beatles. To sú už presne 60 rokov Rolling Stones. Napriek nedávnemu úmrtiu ich legendárneho bubeníka Charlieho Wattsa sa aj lokálni fanúšikovia už čoskoro dočkajú koncertu v susednej Viedni. So Stounami sa však môžete stretnúť aj v Činohre SND.

Čo znamená rokenrol v živote človeka? Ako dokáže hudba človeku formovať životné postoje, či ventilovať frustrácie? Dokáže hudba jednotlivca oduševniť, rozčúliť alebo dokonca zachrániť? Práve na tieto otázky hľadá inscenácia Kým prídu Stouni odpoveď. Aj o tom sa v dnešnej epizóde podcastu zhováral lektor dramaturgie Činohry SND Mário Drgoňa s dramaturgom inscenácie Danielom Majlingom a predstaviteľom postavy bezpečnostného technika Alexandrom Bártom. Ten sa kvôli účinkovaniu v tejto inscenácii po rokoch vrátil k hre na basovú gitaru.

Autor: Mário Drgoňa

Opera Slovenského národného divadla úspešne pokračuje vo svojom projekte Operného štúdia, v ktorom dáva priestor mladým nádejným spevákom - budúcim operným profesionálom. Na tejto umelecko–vzdelávacej platforme získavajú čerství absolventi umeleckých škôl prvé divadelné skúsenosti. Jednou z najatraktívnejších je možnosť absolvovať workshopy a masterclassy s renomovanými umelcami a profesionálmi rôznych zameraní.

V týchto dňoch sa našim frekventantom venovali dve významné osobnosti - prof. Emília Vášáryová a popredný český operný režisér David Radok. Dvomi hlavnými princípmi, ktorým sa naši frekventanti pod ich vedením venovali, boli „myšlienka ako impulz k akémukoľvek konaniu“ a „status“. Akým spôsobom sa tieto princípy aplikujú a ako sa s nimi pracuje, prečo je dôležitá analýza textu, čo je to herecká technika, ako v sebe a na javisku nájsť momenty pravdy a slobody a v čom je činoherné herectvo iné od operného, sme sa spýtali priamo ich.

Autor: Marek Mokoš

Milan Ondrík: Bergman sa inšpiroval Strindbergom, Polák Bergmanom a ja Polákom.

O hreScény zo života režiséra (Ingmara Bergmana)

Ingmar Bergman bol a jeho odkaz doposiaľ je jedným z najintenzívnejších vplyvov na svetovú kinematografiu. Dokonca sa stal akýmsi synonymom tej švédskej. Už menej ľudí však tuší, že veľmi aktívne sa celý život venoval aj divadlu. Práve divadlo je prostredím, kde začínal svoju profesijnú dráhu. Najprv pôsobil v študentskom divadle na vtedajšej Štokholmskej univerzite, hneď po jej absolvovaní začal pôsobiť ako stážujúci režisér v tamojšom divadle a následne sa stal riaditeľom mestského divadla v Helsinborgu, čo z neho urobilo najmladšieho riaditeľa divadla v Európe.

O očistných účinkoch umenia, prieniku do duše umelca a rozdieloch v hereckej práci v divadle a pri natáčaní filmu a o inscenácii Scény zo života režiséra (Ingmara Bergmana) sa zhováral lektor dramaturgie Mário Drgoňa s predstaviteľom Bergmana – členom súboru Činohry SND Milanom Ondríkom.

Autor: Mário Drgoňa

Reč tanca je univerzálna, dokáže komunikovať globálne, rozumie jej každý. V tom je sila tanca.

O exkluzívnom programe Fashion Balet Gala

Témou najnovšej epizódy podcastu je práve sa rodiaci projekt Fashion Balet Gala. Po vzore Paríža, kde kostýmy do baletov neraz pripravujú slávni francúzski módni návrhári, prináša spojenie abstraktného umenia tanečníkov a fantázie módnych návrhárov aj Balet SND. Ide o spojenie veľmi prirodzené, keďže obe tieto umenia komunikujú vizuálom a prezentujú nejakú estetiku. Napokon, spojenie módy a tanca ide ruka v ruke už niekoľko storočí - od čias baletu Sylfida, kedy primabalerína Marie Taglioni pobláznila celý Paríž a ženy sa obliekali a česali po jej vzore.

V pripravovanom programe Fashion Balet Gala dostanú priestor a voľnú ruku výhradne slovenskí taneční a módni tvorcovia. Štyri pôvodné choreografické koncepty Romana Novitzkého, Lukáša Timuláka, Adriana Ducina a Kristíny Paulin ožijú v originálnych kostýmoch špičkových domácich návrhárov Borisa Hanečku, Pavla Dendisa, Lukáša Krnáča a Martina Hrču. Hudobne sa zasa prenesieme od barokovej hudby Händla v spojení s elektronikou, cez Stravinského až k popovej hudbe 90-tych rokov.

O tom, ako sa tento projekt rodí, čo prinesie a koho má osloviť, sa zhovárala dramaturgička Eva Gajdošová so šéfdramaturgom Baletu SND Kristiánom Kohútom a autorom jednej z pripravovaných choreografií - choreografom a tanečníkom Lukášom Timulákom.

Autor: Eva Gajdošová

hociOceňovaná britská dramatička Lucy Prebble patrí medzi najvýraznejšie a najúspešnejšie autorky súčasnosti. Nemenej úspešne sa venuje aj tvorbe pre televíziu a film. Napriek tomu, že dosiaľ vytvorila len 5 divadelných hier, bola v roku 2018 zvolená za členku Kráľovskej literárnej spoločnosti. Na svetové javiská sa v roku 2009 uviedla hrou Enron. Tri roky na to v Británii získala cenu kritiky za najlepšiu divadelnú hru Vedľajšie účinky. Skúma hranice vedy a etiky, ale aj našich vlastných emócií.  Láskou totiž trpíme všetci a všetky témy, ktoré hra otvára, sú veľmi osobné. Stretol sa s nimi každý z nás. Je teda láska chorobou a depresiou alebo liekom?

Jej hlavní predstavitelia - Tristan a Connie - sú dobrovoľníci, ktorí sa rozhodnú zapojiť do lekárskeho experimentu skúmajúceho účinok nových antidepresív. Vzťah medzi nimi sa rodí rovnako intenzívne ako intenzívne sa zväčšujú dávky liekov. Kde sa vlastne ich emócie rodia? V ich hlave, pod správnym vplyvom chémie, lebo naozaj kdesi v srdci? Aký podiel tejto lásky je skutočný a čo je iba vedľajší efekt?

V dnešnej epizóde podcastu SME NÁRODNÉ sa lektor dramaturgie Činohry SND Mário Drgoňa o hre Vedľajšie účinky zhováral s jej režisérkou Alenou Lelkovou a členom súboru Činohry SND a predstaviteľom postavy Tobyho Richardom Stankem.

Autor: Mário Drgoňačo

Opera plná moderných technológií, dizajnérskych kostýmov, parkúru a akrobacie. O premiére rodinnej opery A. DvořákaČert a Káča

Rodinná opera Čert a Káča na motívy českej ľudovej rozprávky o múdrom Jirkovi, drzej Káči a mazanom čertovi Marbuelovi je po Rusalke druhou operou Antonína Dvořáka. Obe sú rozprávkové. Rozprávka a balada boli obľúbeným žánrom tohto skladateľa. Niet sa čomu čudovať, je veľmi flexibilným žánrom – skladajú sa na ňu nielen opery, píšu libretá, točia sa filmy, vydávajú knihy. Pomocou množstva metafor totiž dokáže pretaviť divákovi myšlienky a posolstvá nepriamo a veľmi obrazotvorne. Hravou a zaujímavou formou sa ťažké a komplikované témy dajú sprostredkovať naraz detskému aj dospelému divákovi. A zároveň – všetci tak trochu máme radi ilúzie, svet fantázie a mágie, ktoré v realite nemáme šancu zažiť.

Aká teda bude pripravovaná inscenácia opery Čert a Káča? Bude plná malebnej hudby, pohybu, akrobacie, dokonca parkúru. Scéna pôsobí historizujúco, no zároveň využíva najmodernejšie technológie a rýchle zmeny na scéne, ktoré by historické mechanizmy v divadle asi len ťažko zvládli. Vnem si z nej odnesie aj najmladší divák, aj taký, ktorý má už divadelné skúsenosti a chce vidieť niečo iné a nové. Nájdeme v nej kus súčasného, ale aj klasického divadla. Pôsobí ako starožitnosť, ale je v nej množstvo moderných vecí. Napríklad kostýmy sú výsostne dizajnová vec, v kontrapunkte k historizujúcej scéne.

Len pár dní pred premiérou opery Čert a Káča v Opere SND sa o ambícii vytvoriť titul, ktorý by pomocou atraktívnych prvkov pritiahol do divadla mladého diváka, zhováral dramaturg Opery SND Jozef Červenka s jej tvorcami – režisérkou inscenácie Zuzanou Fischer a výtvarníkom a scénografom Davidom Janošekom.

Autor: Jozef Červenka

Bulgakovov groteskný pohľad na to, že divadlo je čarovné, ale občas zákerné prostredie. O inscenácii Divadelný román s Janou Oľhovou

Michail Afanasievič Bulgakov patrí medzi najvýznamnejších ruských prozaikov, dramatikov a publicistov. Jeho Divadelný román je svetoznámym prozaickým dielom z divadelného prostredia a pri jeho tvorbe čerpal z bohatých skúseností s ruským divadlom v období pred 2. svetovou vojnou.

Bulgakov vedel, že divadlo je čarovné prostredie, ale často zákerné. Groteskný pohľad do divadelného zákulisia poodhaľuje tento vášnivý svet umenia, pozoruhodné životy jeho tvorcov, ale aj každodennú prevádzku, závisť a intrigy – teda všetko to, čo k divadlu neodmysliteľne patrí.

Prvú slovenskú adaptáciu Bulgakovovho nedokončeného románu pripravil pri príležitosti storočnice SND známy československý režisérsky tandem SKUTR - Martin Kukučka a Lukáš Trpišovský. Oni sami vidia jeho odkaz v tom, že osud Bulgakova je varovaním pred spoločnosťou, v ktorej sa ľudia nemôžu slobodne realizovať v tom, v čom sú dobrí. Máme 30 rokov po revolúcii a zdá sa, že si musíme stále pripomínať, ktoré hodnoty sú dôležité.

O inscenácii Divadelný román, o témach, ktoré by v nej mal divák objaviť, o jej pôsobivej a monumentálnej scéne a netradične farebne zvolených kostýmoch, sa zhováral lektor dramaturgie Činohry SND Mário Drgoňa s členkou Činohry SND a predstaviteľkou Jeleny Bulgakovovej – manželky autora románu – herečkou Janou Oľhovou.

Autor: Mário Drgoňa

Aby mohol človek zahrať vtipnú úlohu, musí sa vedieť zasmiať sám na sebe a nehanbiť sa. O rozprávkovom balete Popoluška v SND

Najznámejší rozprávkový príbeh na svete z pera francúzskeho spisovateľa Charla Perraulta inšpiroval hudobného velikána Sergeja Prokofieva k skomponovaniu jedného z najkrajších baletných opusov 20. storočia.

Popoluška nie je typická baletná rozprávka. Deti zaujme rozprávkovým námetom, výpravou, množstvom vtipných scén, ale hudba svojou komplexnosťou osloví skôr dospelých. Hosťujúci britský choreograf Michael Corder sa o nej vyjadril takto: “Prokofiev je jednoznačný, jeho rytmy sú silné, motívy pre jednotlivé postavy jasné a zrozumiteľné. Stačí poznať jedinú notu a spoznáte ho.“ Humor je ukrytý v samotnej Prokofievovej hudbe a Corder sa snažil ísť podľa nej - brilantne ju prepísal do pohybu.

Tancovať v ňom negatívnu ale zároveň komickú dvojicu nevlastných sestier, si vyžaduje nielen presvedčivý tanečný, ale aj mimoriadny herecký výkon. A tiež schopnosť zasmiať sa sám na sebe a nehanbiť sa. Jedna sestra si myslí, že je lepšia ako druhá a keď nerobia zle Popoluške, robia si zle navzájom, pretože súťažia o pozornosť a sú ochotné pre ňu urobiť čokoľvek.

O najznámejšom rozprávkovom príbehu na svete v jeho baletnej podobe, o jeho čarovnej hudbe, ale aj náročnej tanečnej a hereckej interpretácii zákerných ale veľmi vtipných nevlastných Popoluškiných sestier, sa zhovárala dramaturgička Baletu SND Eva Gajdošová s ich predstaviteľkami - sólistkou baletu Violou Mariner, členkou baletu Annou Vágnerovou a dirigentom Martinom Leginusom.

Autor: Eva Gajdošová

V živote nemáme dôležitejších ľudí, než našich rodičov - mamu, otca, deti, súrodencov. Sú to naše najdôležitejšie vzťahy v živote, ktoré nás formujú a fatálnym spôsobom ovplyvňujú náš život. Či už nám to s nimi funguje alebo nefunguje. Matku si v nejakej podobe za svoj námet zvolilo nemálo autorov - Július Barč-Ivan, Karel Čapek, Maxim Gorkij, Bertold Brecht a mnohí ďalší.

Jedným z najvýraznejších divadelných počinov francúzskeho dramatika a režiséra Florian Zellera je triptych dramatických textov Matka, Otec a Syn. Práve tie spomedzi všetkých diel, ktoré vytvoril, získali najviac prestížnych nominácií či ocenení. Otec sa dočkal vynikajúcej filmovej adaptácie samotného autora, momentálne sa tiež pripravuje filmová adaptácia hry Syn. Text Matka takýto osud zatiaľ nečaká, no túto sezónu ho uvidela Činohra SND. Zobrazuje archetypálny model matky, ktorá dostáva svoje deti do hraničných situácií. Sme svedkami sebaobety matky, ktorá ide na hranice svojich možností. Otázka je, kedy sa skutočne obetuje a kedy zo seba len robí martýrku a forsíruje svoju predstavu o svojej role v rodine. Najväčšou tragédiou hry totiž je, že najviac toxická je sama pre seba.

O impozantnej, ale minimalistickej hre Matka, ktorú sám autor Florian Zeller považuje za temnú frašku, sa dnes zhovára lektor dramaturgie Mário Drgoňa s režisérkou inscenácie Soňou Ferancovou a riaditeľkou Činohry a dramaturgičkou tejto inscenácie Miriam Kičiňovou.

Autor: Mário Drgoňa

Opera SND | G. Puccini – Turandot. S Petrom Mikulášom a Luborom Cukrom

Turandot – nedokončená posledná opera Giacoma Pucciniho – je príbehom krutej a chladnej princeznej Turandot, ktorá dáva hádanky svojim nápadníkom a za neuhádnutie ich trestá smrťou. V repertoári Opery SND je jednou z dvoch inscenácií legendárneho režiséra Jozefa Bednárika. Má v sebe zvláštny druh nostalgie, nadčasovosť, nadrealitu a ohromné čaro životnej skúsenosti. Inšpirovaná východnou kultúrou znie pre Európana aj vďaka špecifickej farbe a bohatej inštrumentácii veľmi netradične. Kým v Madame Butterfly čerpal Puccini inšpiráciu z Japonska, v Turandot poslucháča privedie obrovský aparát bicích nástrojov, gongy a zvončeky do ďalekej a exotickej Číny. Tri tajomné hádanky nakoniec uhádne princ Kalaf, ktorého láska premôže princeznin chlad.

Nad otázkou, či je Turandot rozprávka, symbolistické dielo alebo skvost verizmu, v čom spočíva jej aktuálnosť a v čom tkvie jej sila, sa spoločne zamýšľajú dramaturg Opery SND Jozef Červenka, predstaviteľ zvrhnutého slepého chána Timura operný spevák Peter Mikuláš a riaditeľ Opery SND Lubor Cukr.

autor:Jozef Červenka

Deklarácia závislosti je autorská hra inšpirovaná životom Edwarda Bernaysa – synovca Sigmunda Freuda, zakladateľa PR a majstra manipulácie, ktorý masu odjakživa vnímal ako iracionálne stádo.

Jeho manželkou bola talentovaná novinárka, speváčka, poetka a feministická aktivistka Doris Fleischman, ktorej však doba nielenže nedovolila preukázať svoj talent, ale často bojovala za mnohé dnes už úplne prirodzené ženské práva - napríklad možnosť cestovať na vlastný pas, či právo si po sobáši nechať svoje rodné meno.

O vzniku a význame inscenácie Deklarácia závislosti, o aktuálnej téme manipulácie verejnej mienky, manipulácii davom, zodpovednosti médií, ale aj feminizme, sa v dnešnom podcaste zhováral lektor dramaturgie SND Mário Drgoňa s jednou z autoriek textu a režisérkou Dašou Krištofovičovou a členkou súboru Činohry SND Gabrielou Dzuríkovou.

Autor: Mário Drgoňa

Väčšina diel ruského choreografa Borisa Eifmana je inšpirovaná literatúrou. Zdalo by sa, že pretaviť Dostojevského román do baletu je takmer nemožné. Má tisícsto strán, milióny slov a pri tanci sa nerozpráva. Eifmanovi sa však podarilo pohybom objaviť aj to, čo bolo dosiaľ v týchto témach nepreskúmané. Jeho diela sú emotívne, extatické, pre niekoho až príliš akrobatické či patetické. Kombinuje v nich svoje skúsenosti z akademickej školy ruskej klasickej choreografie s modernými trendmi v balete.

Balet je pre Eifmana prostriedkom úvahy i kontemplácie. Prostredníctvom pohybu vyjadruje formu a líniu, ale predovšetkým nám predkladá tok emócii, energie, myšlienok. Eifman sám definuje svoje diela ako moderné psychologické balety, v ktorých sa snaží o ponor do ľudskej duše a hľadá Boha.

O okolnostiach svetovej a neskôr aj slovenskej premiéry emóciami nabitého baletu o deštruktívnych vášňach a o večnom súboji boha a diabla, o nevyhnutnej súhre dirigenta a toho, čo sa deje na scéne, o balete, ktorý sa odohráva netradične na symfonickú hudbu Musorgského, Wagnera a Rachmaninova a o jeho nesmiernej fyzickej náročnosti sa zhovárala dramaturgička Baletu SND Eva Gajdošová s baletnou majsterkou Nikoletou Rafaelisovou, šéfdramaturgom Kristiánom Kohútom a prvým sólistom Andrejom Szabom.

Autor: Eva Gajdošová

Caryl Churchillová patrí k popredným britským dramatičkám súčasnosti a v anglo-americkom prostredí ju neraz nazývajú aj pani Shakespearová. Desaťročia ju uvádzajú na svetových javiskách a vysoké uznanie si vyslúžila nielen od kritiky, ale aj od širokého publika.

Jej hra Čaj a apokalypsa je o posedení štyroch dám pri čaji – typickom symbole strednej vrstvy Británie – ktoré sa stretnú a každá si hovorí svoje. Každá má svoj príbeh, zhovárajú sa o zásadných a dôstojných témach. Banality sú pre ne vážne a apokalypsy banálne až punkové.

Pravidelne sa takto stretávajú v zrúcanine domu len preto, že sa medzi sebou cítia dobre. A na tých pár hodín, keď sú spolu, zabudnú na apokalypsu a to ťažké, čo ich ťaží. Miestami to znie, akoby sa postavy vzájomne ani nepočúvali, akoby každá viedla svoj monológ a dúfala, že ju tá druhá vypočuje. Ale medzi tým sa vedia aj zasmiať. Zbúranisko zrazu nepôsobí tak hrozne a depresívne.

Ak chcete byť hodinu na čaji so štyrmi výbornými herečkami Kamilou Magálovou, Annou Javorkovou, Božidarou Turzonovovou a Emíliou Vášáryovou, pozrieť si inteligentnú hru, ktorá má svoj fortieľ a svoj skrytý vtip, pozývame vás na čaj. Je dosť čierny, horúci, možno horký, ale keď si prinesiete svoju kocku cukru, zvládnete to s potešením, ak nie s extázou. Ako sa na pravý, kvalitný čaj patrí.

O vzniku tejto inscenácie, o neartikulovanej úzkosti z toho, že nevieme, čo bude ďalej, o apokalypsách, o živote, keď je krutý – politicky, ekologicky či v individuálnych osudoch, ale najmä o spolupatričnosti a empatii sa v dnešnom podcaste s herečkou Kamilou Magálovou a dramaturgičkou Darinou Abrahámovou zhováral lektor dramaturgie Činohry SND Mário Drgoňa.

Prvou operou, ktorú slovenská sopranistka Adriana Kučerová vo svojom živote videla, bola Verdiho La Traviata. Vďaka nej sa zamilovala do tohoto žánru a dnes stvárňuje jej hlavnú predstaviteľku v najnovšej inscenácii Opery SND. Ako sama tvrdí, La traviata má moc zaujať nielen príbehom, ale aj silnou emóciou a nesmrteľnými melódiami. Od interpretky si však vyžaduje absolútny technický nadhľad a schopnosť počas jedného večera preklenúť dramatický oblúk od roztopašného dievčaťa, cez pocity hlbokého zaľúbenia, uvedomenia si choroby, blížiaceho sa konca života, či nenaplnenia lásky. K tomu je potrebná nielen technická zdatnosť, ale aj osobnostná zrelosť .

O novej produkcii Verdiho opery La Traviata sa v najnovšej epizóde podcastu Sme národné v štúdiu zhovárali sopranistka Adriana Kučerová, korepetítor, dirigent a hudobný teoretik Branko Ladič a dramaturg Opery SND Jozef Červenka.

David Mamet patrí v súčasnosti k najvýznamnejším a najvplyvnejším americkým dramatikom, scenáristom a režisérom - na poli filmu aj divadla. Jeho hru z prostredia realitnej kancelárie, za ktorú Mamet získal Pulitzerovu cenu a natočili podľa nej film nominovaný na Oscara, uviedla Činohra SND v premiére začiatkom aktuálnej sezóny. Pôvodne čisto mužská hra, v ktorej režisérka Ingrid Timková z jednej postavy  predsalen urobila ženu, prináša príbeh o tom, čo je človek schopný urobiť a kam až je schopný zájsť, aby zachránil svoju holú existenciu. Vtedy totiž prestávajú platiť vzťahy a všetko padá.

V dnešnej epizóde sa lektor dramaturgie Činohry SND Mário Drgoňa zhovára s režisérkou Ingrid Timkovou a Richardom Stankem o tom, čo sa deje v realitnej kancelárii nemenovaného mesta, nemenovaného štátu, nemenovanej krajiny, v spoločnosti, kde ti nikto nedá nič zadarmo a kde mať je dôležitejšie ako byť.

Autor: Mário Drgoňa

Najznámejší rozprávkový balet s vianočnou tematikou uviedlo Slovenské národné divadlo po prvýkrát už v roku 1928 a odvtedy sa s malými prestávkami uvádza na našich javiskách takmer nepretržite. Milujú ho deti aj dospelí.

Jeho autor P. I. Čajkovskij – hoci bol ruský skladateľ – v ňom použil všetky vedomosti, ktoré zozbieral na svojich cestách po Európe. Je plný vplyvov talianskej, francúzskej, španielskej, dokonca orientálnej hudby, čo z neho robí kozmopolitné dielo.

V čase, keď Čajkovskij komponoval Luskáčika, bol jeho príbeh každému dobre známy. Preto sa v ňom skladateľ nesústredil na vyrozprávanie celého príbehu, len si vyberal jednotlivé situácie, ktoré sa dali umelecky dobre hudobne vyjadriť.

O tom, ako dokáže Luskáčik obohatiť dnes nielen deti, ale aj nás dospelých, sa v dnešnej epizóde podcastu zhovára dramaturgička Baletu SND Eva Gajdošová s baletnou majsterkou Norovu Galovičovou a dirigentom orchestra SND Dušanom Štefánekom. Započúvajte sa s nami do podcastu o najobľúbenejšom a najnavštevovanejšom detskom balete vôbec.

Autor: Eva Gajdošová

Bola prvou veľkou operou 20. storočia. Kritici ju zaznávali, ale publikum, speváci a hudobníci ju milovali. Na pokraji éry nástupu nových médií, kedy film vystriedal operu ako väčšinový žáner, sa ujala aj vďaka osvedčenému vzorcu najhranejšieho svetového dramatika doby Victoriena Sardoua. Vynikala dôkladnou expozíciou, logickým radením udalostí, vývojom od príčiny k následku, smerovaním k vyvrcholeniu, manipuláciou s tajomnými informáciami, prekypovala napätím a prekvapivými zvratmi. Bola prvou premiérou, ktorá Puccinimu nepriniesla zdrvujúce kritiky, ani sa s ňou nespájal žiaden škandál. Prelína sa v nej politický, milostný aj sexuálny motív.

Polemiku o tom, či geniálna hudba Pucciniho až príliš ilustruje dramatickú linku, alebo naopak - je ukážkou umného balansu a ohuruje nás svojou strhujúcou inštrumentáckou, nápaditou harmóniou a prenádhernou melodikou tém, diskutujú v dnešnom podcaste dramaturg Opery SND Jozef Červenka s dirigentom Martinom Leginusom. Tosca. Dokonalá hudobná dráma.

Autor: Jozef Červenka

Kedykoľvek prišiel Ingmar Bergman s novým filmom, išlo o svetovú udalosť. Jeho filmy boli niečím, o čom sa dalo hovoriť aj v širšej spoločnosti, než len v umeleckej. Bergman sa aj na svet divadla pozerá bez zbytočného prikrášľovania - pozorne sleduje problémy, ktoré prináša divadelný proces, kladie si otázky ako divadlo funguje a prečo je dôležité. Práve divadlo je miestom, kde máme vyslovovať pochybnosti, kde sa máme pýtať „ako to vlastne je“. A kto má pravdu - ten, čo tvrdí, že umenie je hra, alebo ten, ktorý tvrdí, že umenie vzniká skrz utrpenie?

V dnešnom podcaste sa spoločne s tvorcami aktuálnej inscenácie Scény zo života režiséra (Ingmara Bergmana) dramaturgom Danielom Mailingom a režisérom Romanom Polákom nad týmito otázkami zamýšľa lektor dramaturgie Činohry SND Mário Drgoňa. Napríklad aj nad tým, či nás divadlo môže očistiť - či už ako individuality, alebo spoločensky.

Práve svet v čase pandémie umožnil nahliadnutie aj do iných svetov našich kolegov ako divadlo. Mnoho členov Činohry SND sa popri herectvu venuje aj čomusi inému. Nie je to len záľuba, vášeň vo voľnom čase, ale bytostná súčasť človeka a inšpirácia k ďalšej tvorbe. Zuzana Fialová už v detstve napodobňovala ilustrácie z detských kníh - Petra Kľúčika či Albína Brunovského, kreslila si platne s rozprávkami. V dospelosti sa vlastne len vrátila k tomu, čo jej bolo od detstva blízke. Na maľovaní ju najviac baví ísť vo všetkom z bodu nula - do nových foriem, kompozícií a materiálov. Už desať rokov maľuje na všetko, čo jej príde pod ruku a čo práve nie je pomaľované - na plátno, papier, kartóny. O svojej vášni a o tom, čo robí, keď práve nie je herečkou, sa rozprávala s dramaturgom Danielom Majlingom.

Réžia: Marek Mokoš
Zvuková réžia, strih a zvuk: Patrik Pačes

Práve svet v čase pandémie umožnil nahliadnutie aj do iných svetov našich kolegov ako divadlo. Mnoho členov Činohry SND sa popri herectvu venuje aj čomusi inému. Nie je to len záľuba, vášeň vo voľnom čase, ale bytostná súčasť človeka a inšpirácia k ďalšej tvorbe. Dramaturg Činohry SND Daniel Majling v rozhovore s Danom Heribanom o jeho vášni pre mapy, cesty, geografiu. Ale najmä o jeho hudbe,  o tom na koľkých nástrojoch hrá, kedy a ako rád píše texty, nielen piesní.

Réžia: Marek Mokoš
Zvuková réžia, strih a zvuk: Patrik Pačes

Už 120 rokov Dvořákova Rusalka, azda najznámejšie a najobľúbenejšie české operné dielo,  uchvacuje divákov svojou intenzívnou krásou a hĺbkou. Slovenské národné divadlo ponúka opäť svojim divákom túto nádhernú operu naživo v novej budove SND. Ako sa Dvořák dostal k tomuto výnimočnému libretu? Čo všetko môžeme počuť v Dvořákovej hudbe? Prečo je Rusalka v príbehu nemá a prečo je jej objatie pre princa smrteľné? 

V našom druhom podcaste o opere Rusalka sa stretli naši dirigenti opery Martin Leginus a jeho hosť Ondrej Olos. Nad partitúrou Rusalky sa rozprávajú o jej príbehu i tajomných symboloch a metaforách a o geniálnej Dvořákovej hudbe.

Scenár: Martin Leginus

Hosť podcastu: Ondrej Olos

Réžia, strih, zvuk: Patrik Pačes

„Veľakrát som si predstavoval, aké by bolo stretnúť osobne takých géniov hudby ako Bach, Mozart, Beethoven, Mahler, Čajkovskij alebo Dvořák. Mať možnosť položiť otázky, na ktoré hľadám roky odpovede. Počuť ich autentický hlas a získavať informácie priamo od zdroja...“ hovorí autor dnešného podcastu dirigent Martin Leginus. „Preto som sa rozhodol prerozprávať skladateľskú cestu Antonína Dvořáka od prvých jeho diel až po Rusalku cez fiktívne interview. Na svoje otázky som našiel odpovede v skladateľovej fascinujúcej korešpondencii.“

Pozývame vás na stretnutie s Antonínom Dvořákom v najnovšom podcaste opery SND – Interview s Antonínom Dvořákom

Scenár: Martin Leginus

Hosť podcastu: Lubor Cukr

Réžia, strih a zvuk: Patrik Pačes

Baletná rozprávka Narodil sa chrobáčik  na hudbu Tibora Freša  sa po dlhšej odmlke vracia na repertoár Baletu SND.  Jej autori choreograf  Igor Holováč a libretisla Nikita Slovák sa pri inscenovaní snažili v duchu vrátiť do detstva, aby boli čo najbližšie k najmenším divákom: „Berieme dieťa ako partnera, v našom rozprávaní a poetike  nie je nič  tabu, akoby sme písali sami sebe odkaz vo fľaši a poslali si ho do detstva.“ V novom podcaste Baletu SND odhalia kúsok svojho detstva, ktorý vložili do inscenácie.

Réžia: Marek Mokoš

Zvuková réžia, strih a zvuk: Patrik Pačes

Činohra SND. Špeciál. Podcast s riaditeľkou Činohry SND Miriam Kičiňovou o cestách dramaturgičky, o úvahách nad premenou divadelného jazyka, o režjných spoluprácach. Rozhovor o divadelnom vzdelávaní, o zmysle inštitúcie národného divadla a výzvach, ktoré pred ňou stoja viedla Barbora Šajgalíková.

Réžia: Marek Mokoš 

Zvuková réžia, strih a zvuk: Patrik Pačes

Pieseň. Pojem, ktorého význam pozná asi každý. S piesňou sa stretávame od útleho detstva. Už od narodenia rodičia deťom spievajú piesne a tie nás potom sprevádzajú celým životom. Spievame ich a počúvame i lúčime sa nimi so svojimi blízkymi po uplynutí času života. V tomto podcaste nám Jozef Červenka, dramaturg Opery SND, Predstaví príbeh piesne v súvislosti s pripravovaným projektom Opery SND -  Dvořákove piesne – kúsok ticha v hudbe.

Réžia: Marek Mokoš
Zvuková réžia, strih a zvuk: Patrik Pačes

Práve svet v čase pandémie umožnil nahliadnutie aj do iných svetov našich kolegov ako divadlo. Mnoho členov Činohry SND sa popri herectvu venuje aj čomusi inému. Nie je to len záľuba, vášeň vo voľnom čase, ale bytostná súčasť človeka a inšpirácia k ďalšej tvorbe. Dramaturg Činohry SND Daniel Majling v rozhovore s Táňou Pauhofovou o jej čitateľskej vášni, o tom, ako sa ku knihám dostala, ako doma triedi knihy v knižnici a koľko ich má naraz rozčítaných.

Réžia: Marek Mokoš
Zvuková réžia, strih a zvuk: Patrik Pačes

8. mája si pripomíname ukončenie druhej svetovej vojny v Európe, najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách ľudstva. Pri tejto príležitosti sa SND rozhodlo zaradiť do programu operu Grigorija Frida Denník Anny Frankovej, ktorá reflektuje časť tohto historického obdobia. Príbeh Anny Frankovej približuje osudy prenasledovaných Židov v Európe, teda skupinu ľudí v nacistickej ideológii považovaných za nižšiu rasu, pre ktorých v tretej ríši nemalo byť miesto. Hoci nešlo o jedinú perzekvovanú skupinu v tomto období, v súvislosti s uvádzaným operným titulom sa budeme bližšie rozprávať práve o nej s historičkou Michalou Lônčíkovou,  kontextom opery a jej vzniku nás prevedie moderátor podcastu  Marek Mokoš, dramaturg Opery SND.

Réžia: Marek Mokoš
Zvuková réžia, strih a zvuk: Patrik Pačes

Základom ich vzťahu je obojstranná tolerancia, rešpekt a priestor na vlastnú sebarealizáciu. Ich spoločnou vášňou je hudba. O tom, ako prežili rok bez divadla a tanca hovoria niekdajšia popredná sólistka Baletu SND, dnes baletná majsterka, Nora Gallovičová a herec s nezameniteľným hlasom, člen Činohry SND, Ján Gallovič. Podcast moderuje Eva Gajdošová, dramaturgička Baletu SND.

Réžia: Marek Mokoš  
Zvuková réžia, strih a zvuk: Patrik Pačes

V podcaste špeciál Sme národné prinášame rozhovor s herečkou Danou Košickou. Dlhoročná členka Činohry Štátneho divadla Košice hovorí o živote medzi dvomi mestami i divadlami v Košiciach a v Bratislave, medzi svetmi divadla a televízie. Dozviete sa ako vníma divadlo v online priestore, či ako sa jej vstupuje do nových hereckých ansámblov napríklad pri skúšaní inscenácie Hriech/Její pastorkyňa v Činohre SND. Rozhovor o slobode, o otvorenosti mysle, o zmene divadelnej estetiky, ale i o rozdieloch divadelného a televízneho herectva viedla Miriam Kičiňová.

Réžia: Marek Mokoš  
Zvuková réžia, strih a zvuk: Patrik Pačes

Práve svet v čase pandémie umožnil nahliadnutie aj do iných svetov našich kolegov ako divadlo. Mnoho členov Činohry SND sa popri herectvu venuje aj čomusi inému. Nie je to len záľuba, vášeň vo voľnom čase, ale bytostná súčasť človeka a inšpirácia k ďalšej tvorbe. Dramaturg Činohry SND Daniel Majling v rozhovore s Danielom Fischerom o dvoch póloch jeho hudobnej tvorby. Na jednej strane kapela Orchester Jeana Valjeana a na strane druhej jeho scénická hudba do divadelných inscenácií.

Réžia: Marek Mokoš  
Zvuková réžia, strih a zvuk: Patrik Pačes

Popredný operný spevák Dalibor Jenis priblíži v podcaste  cesty Opery SND z novej pozície umeleckého riaditeľa. Vovedie do zákuslia vyznamných európskych operných domov, popíše vzdelávanie mladého publika v zahraničí a dotkne sa aj rôznych režijných prístupov i postupov. Odhalí aj to, čo mu robí radosť, ak práve nespieva i zaužívané spevácke triky a zlepšováky. Na svetovú kariéru, náročnosť profesie riaditeľskej i speváckej, výzvy a obavy sa pýtala Miriam Kičiňová.

Réžia: Marek Mokoš  
Zvuková réžia, strih a zvuk: Patrik Pačes

Práve svet v čase pandémie umožnil nahliadnutie aj do iných svetov našich kolegov ako divadlo. Mnoho členov Činohry SND sa popri herectvu venuje aj čomusi inému. Nie je to len záľuba, vášeň vo voľnom čase, ale bytostná súčasť človeka a inšpirácia k ďalšej tvorbe. Damaturg Činohry SND Daniel Majling v rozhovore s Milanom Ondríkom o pohyboch medzi rezbárskou dielňou, futbalom a javiskom.

Réžia: Marek Mokoš  
Zvuková réžia, strih a zvuk: Patrik Pačes

Dlhoročná sólistka Viedenskej štátnej opery Nina Poláková v špeciálnom podcaste hovorí o medzinárodných skúsenostiach, o rôznych  prístupoch choreografov, o rozdieloch medzi moderným a klasickým baletom i o kráse, krehkosti a bolesti tanca. Priblíži svoje vízie o smerovaní Baletu SND z pozície novej umeleckej riaditeľky. Zvedavým odhalí aj zákulisie života sólistu/ky v pandémii i mimo nej, od kuchyne až po cvičenie. Na smerovanie baletu, tanečnú estetiku i život profesionálnej tanečnice vo svete sa pýtala Miriam Kičiňová.

Réžia: Marek Mokoš  
Zvuková réžia, strih a zvuk: Patrik Pačes

Práve svet v čase pandémie umožnil nahliadnutie aj do iných svetov našich kolegov ako divadlo. Mnoho členov Činohry SND sa popri herectvu venuje aj čomusi inému. Nie je to len záľuba, vášeň vo voľnom čase, ale bytostná súčasť človeka a inšpirácia k ďalšej tvorbe. Dramaturg Činohry Daniel Mailing v rozhovore s Richardom Autnerom nielen o jeho novom albume ...

Réžia: Marek Mokoš  
Zvuková réžia, strih a zvuk: Patrik Pačes

Grécko a opera. Dvaja nerozluční partneri – vzťah hudobného divadla ku gréckym témam bol a je dodnes kľúčový. Slovenské národné divadlo sa vlastným projektom pripája k oslavám 200. výročia nezávislosti Grécka: pripravilo špeciálny podcast, venovaný najvýraznejšej gréckej antickej inšpirácii v opere – príbehu Orfea. Dramaturg Jozef Červenka v ňom pripomenie vynikajúcu inscenáciu opery Christopha Willibalda Glucka Orfeus a Euridika, ktorú uviedol súbor Opery SND v roku 2008 v réžii poľského režiséra Mariusza Trelińského, v scéne Borisa Kudličku a v skvelom slovenskom obsadení.

Réžia: Marek Mokoš  
Zvuková réžia, strih a zvuk: Patrik Pačes