Podcasty Aktuality.sk

Aj 12. kolo najvyššej futbalovej ligy na Slovensku prinieslo množstvo zaujímavostí, pričom konkrétne dve skutočnosti ostali nezmenené – DAC 1904 Dunajská Streda ešte stále nespoznal chuť prehry a KFC Komárno si, naopak, ešte nezakričal víťazné pokriky. Víkend toho však priniesol oveľa viac. O všetkom podstatnom sme podebatovali v 107. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Ďalšie kolo, ďalšie veľké množstvo zaujímavostí, a to v každom jednom zápase, ktorý ponúklo 12. kolo najvyššej slovenskej futbalovej ligy. Majstrovský ŠK Slovan Bratislava si nenapravil chuť po trpkej prehre v Lige majstrov proti AS Rím, DAC Dunajská Streda pokračuje vo valcovaní a úradujúceho vicemajstra ešte nikto nezastavil. V MOL Arene totiž v tejto sezóne nepoznajú pocit prehry.

To nevie ani KFC Komárno, ale v jeho prípade je to v súvislosti s víťazstvami a „fialky“ ostávajú prikované na dne ligového pelotónu. Gólové hody už tradične priniesol súboj Košíc so Žilinou a Podbrezová pod rukami nového trénera úradovala v Michalovciach. Víkendové kolo toho prinieslo oveľa viac.

O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s niekdajším ligovým futbalistom a známym expertom Petrom Ďurišom v 107. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Moderné diagnostické prístroje už nie sú len mechanické stroje, ale softvérové uzly prepojené do sietí. S klesajúcim počtom vývojárov vďaka AI agentom a rastúcimi hrozbami čelí zdravotníctvo obrovským výzvam – od starého systému Windows XP až po prípravu na postkvantovú éru.

O tom, ako slovenské inžinierske tímy v Siemens Healthineers vyvíjajú globálne medicínske systémy, prečo sú zdravotné dáta cennejšie než bankové karty a ako funguje výskum šifier pod záštitou americkej agentúry ARPA-H, sa v podcaste SHARE rozprával redaktor so šéfom kyberbezpečnostných technológií Jánom Ščambom.

Podcast vznikol v spolupráci so Siemens Healthineers.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

TIP: Ďalšie zaujímavosti k téme prinášame v nasledovnom článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/5f5q80A/lahka-korist-zastarale-medicinske-systemy-lakaju-hackerov-slovaci-maju-sposob-ako-ich-chranit/

Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

Z trojice autoritárskych lídrov z nášho regiónu zostáva vo funkcii už len Robert Fico. Aleksandar Vučič v Srbsku priznal porážku. Zaujímavá je ale otázka, kto Vučiča nahradí. Nadpolovičnú väčšinu totiž získalo protestné hnutie študentov a ich kandidátka. Hnutie však nepovedalo vopred, kto bude premiérom. Budú teda Srbsku vládnuť študenti? Analytik Ján Cingel vidí podobnosť s niekdajším slovenským hnutím VPN, ktoré bolo tiež ideologicky heterogénne a zakrátko sa rozpadlo. Podľa odborníka presne na toto teraz bude čakať Aleksandar Vučič.

V podcaste s Jánom Cingelom a srbskou aktivistkou Milinou Zimovou sa dozviete:

– od 1. minúty – čo vieme o tom, kto bude vládnuť v Srbsku;

– po 3:00 – akého premiéra čakajú v Srbsku;

– okolo 7:00 – že išlo najmä o voľbu proti Vučičovi a jeho strane;

– po 9:00 – že študenti nebudú potrebovať koaličného partnera;

– od 10:00 – aký program študentská listina ponúkla;

– po 11:00 – aké politické prúdy sa nachádzajú na víťaznej kandidátke;

– po 12:00 – či chcú Srbi vstúpiť do EÚ;

– od 16:00 – že Srbi povedali stop represii;

– po 18:00 – že v Srbsku sa aj zamestnávanie podmieňovalo členstvom v politickej strane;

– od 21:00 – že srbské študentské hnutie nemá nič spoločné s protestmi študentov vo zvyšku Európy;

– po 24:00 – ku ktorému hnutiu zo slovenských politických dejín má študentské hnutie najbližšie;

– po 25:00 – že hnutie musí vygenerovať lídrov, no Vučič už čaká na ich rozpad.

Koniec ilúziám o sociálnom štáte je tu. Keď štát minie miliardy iba na úroky, na dostavbu diaľnic či nemocníc, tobôž na 13. dôchodky peniaze už nebudú. “V roku 2029 budeme platiť 4 miliardy eur ročne iba na úrokoch štátneho dlhu. Žijeme si nad pomery.” Bez obalu odkazuje dátový analytik Ivan Bošňák. Kedy nám veritelia vystavia stopku?

Ficove sociálne istoty sú na dlh a tento dlh rovnaký Fico - tentoraz v pozícií premiéra, nie je schopný skrotiť. Vládna konsolidácia sa napriek trom vlnám masívneho uťahovania opaskov doslova rozsypala na prach a Slovensko sa už rúti Gréckou cestou. Sľubovať štedré sociálne balíčky v čase, kedy negatívna demografia, ale aj stagnácia slovenskej ekonomiky, neúprosne tlačí krajinu do priepasti, nie je už žiadnou sociálnou politikou, ale skôr zásadným ohrozením budúcich generácií tejto krajiny.

Sociálna poisťovňa rok čo rok generuje miliardové straty a mladšie ročníky sa tak stávajú rukojemníkmi populizmu, ktorý im v starobe už nemusí zaručiť prakticky vôbec nič. Sfušovaná konsolidácia tak presúva bremeno ozdravenia štátu - a jeho masívnej redukčnej kúry, na vládu, ktorá vzíde z volieb. Dočkáme sa -kvôli bezbrehému populizmu poitikov rozdávajúcich na úkor budúcnosti, napokon štátu, v ktorom už nebude peňazí nielen na trináste dôchodky, ale ani na opravy mostov v havarijnom stave či dostavby rozostavaných nemocníc? Budú napokon prepotrebné ozdravné kúry predpisovať Slovensku zahraničný veritelia tak, ako sa to stalo v Grécku a ako opäť naštartovať nádej a ekonomický rast v časoch populistických sľubov a neochoty tejto krajiny pozrieť sa krutej pravde priamo do očí?

“Uťahovať opasky si budú musieť všetci – mestá, firmy, zamestnanci vo verejnej správe aj dôchodcovia. Bude to bolieť a opasok si budeme musieť utiahnuť všetci. Čím skôr si začneme zvykať, tým lepšie. Je však vysoká pravdepodobnosť, že tlak na zmeny príde zo zahraničia - od našich veriteľov. “ Bez obalu odkazuje dátový analytik Ivan Bošňák.

Bez obalu s dátovým analytikom Ivanom Bošňákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kde vyhrala opozícia, kde padli smerácke bašty a kde vyhrali nezávislí?

Mesto Martin má takmer rovnaký počet obyvateľov ako krajský Trenčín. Napriek tomu sa výsledku v Martine venuje oveľa menšia mediálna pozornosť. Primátora Jána Danka (nezávislý) vymenil opozičný kandidát Michal Uherčík, vysokopostavený člen SaS, s podporou PS, KDH, Hnutia Slovensko, Demokratov a OKS.

V Poprade skončil dlhoročný primátor Anton Danko, porazil ho nezávislý Jozef Králik.

Vo Zvolene smeráckeho poslanca Ježíka porazil krajský predseda KDH Ján Beljak, s podporou zvyšku opozície. V Prievidzi nezávislý Branislav Gigac porazil dlhoročnú primátorku Katarínu Macháčkovú z Demokratov.

V Považskej Bystrici prehral poslanec za Hlas Karol Janas, nahradí ho nezávislý Maroš Chudovský s podporou opozície. Nezávislí a opoziční kandidáti tam uspeli aj v zastupiteľstve.

V poradí veľkosti miest podľa počtu obyvateľov nasledujú Nové Zámky, kde sa síce udržal doterajší nezávislý primátor, ale zaujímavý je výsledok kandidátky Smeru, ktorá získala len necelých 7 percent hlasov.

Analytici aj opozícia to hodnotia ako opatrný signál, že ľudia chcú zmenu. Politológ Juraj Marušiak z SAV to v povolebnom štúdiu Aktualít zhodnotil ako oslabenie silnej pozície Smeru v regiónoch. ako príklad uviedol banskobystrický kraj, Kysuce alebo aj vysoká prehra kandidáta Smeru Igora Chomu v žilinskom kraji.

V banskobystrickom kraji je okrem Zvolena aj Krupina, v ktorej vyhral Maroš Skopal z SaS s podporou KDH, pričom porazil primátora v minulosti spájaného s koaličnými stranami Radoslava Vazana.

Ďalším príkladom porážky dlhoročného smeráckeho primátora je Bardejov, kde prehral Boris Hanuščak, a nahradí ho opozičný kandidát Miloslav Olejár. Padla aj primátorka Svidníka, ktorú nahradí nezávislý kandidát, a zmena nastáva aj v menších Lipanoch, kde primátora za Hlas a Smer nahradí Jozef Kanuščák z SaS, s podporou časti opozície.

Progresívne Slovensko neuspelo v súbojoch o košického primátora a župana, pričom do oboch kampaní investovalo značnú energiu. Poslankyňa Zuzana Mesterová z PS to napriek tomu nehodnotí ako prehru. “Nenaplnili sme vlastné očakávania, ale nie sme nespokojní,” povedala Mesterová v povolebnom štúdiu Aktualít. Podľa nej sa PS stabilizovalo vo veľkých mestách aj v župných zastupiteľstvách, kde sa posilnila ich pozícia.

V podcaste Aktuality Nahlas si môžete pozrieť a vypočuť aj hodnotenia Petra Bárdyho, alebo odpoveď Milana Majerského na to, či jeho výhra posilňuje jeho pozíciu predsedu KDH.

Moderuje Peter Hanák.

Stará škola v Kokave nad Rimavicou roky chátrala. Dnes sem ľudia chodievajú na výstavy, za filmami aj divadlom. Rodina Hroncovcov do nej vkladá svoj čas aj peniaze, aby ju otvorila verejnosti ako kultúrno-vzdelávacie centrum. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.

Keď Silvia Hroncová objavila inzerát na predaj opustenej budovy, prišla za rodinou s nápadom kúpiť ju a opraviť. Bolo to emotívne rozhodovanie, práve do tejto školy totiž kedysi chodili rodičia jej manžela Ivana. „Pamätám si slzy v očiach svokrovcov, akí boli šťastní, že sme sa rozhodli pre tento krok,“ spomína Silvia.

Prečo Bratislavčania kúpili obrovskú budovu neďaleko Poltára a namiesto rodinného sídla tu zriadili expozíciu sklárskej výroby a premietajú filmy? „V tretej tretine živote už treba robiť to, čo má iný parameter ako ekonomický,“ hovorí Ivan Hronec.

V podcaste sa dozviete:

Kto sú Silvia a Ivan Hroncovci?

Silvia Hroncová je kultúrna manažérka. Viedla Slovenské národné divadlo, Operu Národného divadla a Štátnu operu v Prahe. V úradníckej vláde bola v roku 2023 ministerkou kultúry.

Ivan Hronec založil rodinnú filmovú distribučnú spoločnosť Film Europe. Stojí za streamovacou platformou Edisonline, filmovými festivalmi Be2Can a Crème de la Crème aj za butik­ovými kinami v Bratislave a Prahe.

Bod k dobru

V podcaste Bod k dobru rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.

Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

„Minister Blanár cestuje do Moskvy bez akéhokoľvek európskeho poverenia, čím len pomáha Kremeľským záujmom a posilňuje ruský vplyv. Pre našich spojencov v EÚ a NATO je to jasný signál, že sa na Slovensko v časoch najväčšej krízy nedá spoľahnúť.“

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

„Putin „súcitný“ ako Trump? – aspoň tak to vidí vyjednávač a realitný magnát Steve Witkoff. Volodymyr Zelenskyj však ponúka inú optiku – „agresor, ktorému sa darí vyjsť z izolácie“, čo považuje za zlomové. Naviac – Trumpov slovník a prístup akoby z Ukrajiny robili nepriateľa nielen Ruska, ale aj Spojených štátov.

Na obzore je však trojstranné rokovanie Moskva-Washington-Kyjev, po tom, ako sa najprv hovorilo o zostave Rusko-Čína-Spojené štáty. S horizontom mieru, či aspoň prímeria. Volodymyr Zelenskyj deklaruje, že jeho strana je na rokovania pripravená. Naviac tvrdí, že si vie predstaviť riešenie, ktoré by znamenalo zamrazenie frontovej línie v súčasnom stave, no len ako prvý krok k prímeriu. Donbasu sa vzdať nehodlá.

Zvrat? Nová kapitola vojny? Alebo opätovné naťahovanie času, v ktorom je Vladimír Putin majstrom. Druhej alternatíve by zodpovedalo aj nastavenie vojnového rozpočtu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nešváry“ z divokých 90. rokov trvajú dodnes, hovorí v rozhovore generálna riaditeľka spoločnosti, predáva najviac jazdených a zánovných automobilov nielen doma v Česku, ale aj na Slovensku. Spoločnosť sleduje naše podnikateľské prostredie a makroekonomické ukazovatele trhu považuje za alarmujúce.

V najnovšej epizóde podcastu portálu Autobazar.EU privítal motoristický novinár Erik Stríž Karolínu Topolovú, generálnu riaditeľku spoločnosti Aures Holdings, pod ktorú patria známe značky AAA Auto, Mototechna či Auto Discount. V takmer hodinovom rozhovore sa venovali nielen jej 28-ročnej kariérnej ceste od hotelníctva až na čelo najväčšieho predajcu jazdených áut v strednej Európe, ale aj využitiu AI pri výkupe, akvizícii skupinou Daniela Křetinského či realite na trhu s elektromobilmi.

Od hotela Hilton po vedenie lídra na trhu jazdeniek

Karolína Topolová začínala svoju profesijnú dráhu pôvodne v medzinárodnej sieti hotelov Hilton. Pred 28 rokmi sa však stretla so zakladateľom autobazáru v čase, keď mala firma len jednu pobočku v Prahe. Postupne sa prepracovala cez riaditeľku ľudských zdrojov a prevádzkovú riaditeľku až na pozíciu CEO v roku 2012 a predsedníčky predstavenstva v roku 2015.

Zaujímavosťou je, že spoločnosť Aures Holdings už dva roky funguje v neštandardnom modeli dvoch generálnych riaditeľov (Co-CEO). Spolu s Petrom Vaněčkom majú jasne rozdelené kompetencie bez egových súbojov:

„U nás vždy hovorila za presadenie sa vlastná práca. Poznáme svoje kompetencie, vzájomne sa dopĺňame a ani jeden z nás nemá potrebu dokazovať si ego. Máme jeden spoločný cieľ,“ vysvetľuje Karolína Topolová.

Moderátor Erik Stríž sa v rozhovore pýta aj na to, ako vedia v jednej firme pôsobiť dvaja generálni riaditelia, prečo spoločnosť pristúpila k tomu neštandardnému riešeniu, a ako vlastne vyzerá obchodný model veľkého autobazáru. Spoločnosť je často kritizovaná za poruchové autá, nízke ceny pri výkupe a, naopak, vysoké ceny áut pri ich následnom predaji. Podľa Topolovej by však bol takýto model neudržateľný, najmä by sa potom zákazníci nevracali.

Ako funguje obchodný model a prečo AI odmietne 65 % ponúkaných áut?

Medzi verejnosťou často rezonuje mýtus, že autobazáry vykupujú autá za zlomok ceny a predávajú ich s obrovskou maržou.

Generálna riaditeľka Aures Holdings tento mýtus vyvracia – obchodný model je postavený na nízkej marži na jednom vozidle a vysokej celkovej obrátke.

Skupina ročne predá a vykúpi cez 111-tisíc vozidiel na trhoch v Česku, Poľsku a na Slovensku.

Kľúčovú úlohu pri stanovovaní cien a výkupe dnes zohráva generatívna AI a dátové algoritmy, ktoré firma vyvíja už 15 rokov.

„AI pomáha spracovávať dátové modely a hľadať najlikvidnejšie autá na trhu, no konečné rozhodnutie robí vždy náš vyškolený oceňovací technik. Kombinácia digitálnej a osobnej cesty je pre zákazníkov stále najlepšia,“ dopĺňa Topolová.

Elektromobily a SOH certifikácia batérií

Záujem o elektromobilitu na sekundárnom trhu rýchlo rastie – kým vlani predala skupina 1 900 elektromobilov, za prvých 8 mesiacov tohto roka to bolo už 2 500 vozidiel.

Pri jazdených elektromobiloch je najkritickejším faktorom stav trakčnej batérie. Autobazár preto spolupracuje so špecializovanou firmou a pri každom elektromobile uvádza SOH certifikát (State of Health). Vozidlá, ktorých batéria má životnosť pod 80 %, údajne firma do ponuky vôbec nezaradí.

Vypočujte alebo pozrite si celý rozhovor, bol autorizovaný bez akýkoľvek zásahov.

Zažil úspešnú sezónu zakončenú ziskom titulu, no jeho púť na lavičke sa prekvapivo skončila. Bývalý kouč úradujúceho majstra HK Nitra a súčasný expert televízie JOJ Šport Andrej Kmeč prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s nadhľadom porozprával o svojom konci pod Zoborom, novej úlohe televízneho experta, ale aj o humorných prešľapoch z kabíny.

Rozchod s materským klubom bezprostredne po zisku titulu vníma ako súčasť hokejového života a hoci mali obe strany dohodnuté dlhšie partnerstvo, zmenu situácie berie športovo. Nečakané voľno mu paradoxne prinieslo prvé skutočne slobodné leto od útleho detstva, ktoré si mohol naplno užiť s rodinou bez neustáleho zvonenia telefónu.

Momentálne našiel nové uplatnenie v pozícii televízneho analytika, kde si pochvaľuje najmä to, že hokej môže sledovať s čistou hlavou, bez obrovského tlaku na výsledky vlastného mužstva a bez domýšľania si poloprávd zo zatvorených šatní iných tímov.

V pútavom rozhovore detailne porovnal vnímanie hokeja z pohľadu hráča a trénera. Kým hokejista sa primárne sústredí na svoj vlastný individuálny výkon a zlepšenie, kouč musí vnímať mužstvo ako jeden veľký živý organizmus. Čítať nálady či únavu svojich hráčov a v správny moment na chlapcov buď zatlačiť, alebo im naopak uvoľniť hlavy.

Zdôraznil pri tom, aké je nesmierne dôležité, aby si trénerský štáb stopercentne sadol nielen po odbornej, ale aj ľudskej stránke, keďže hlavní kormidelníci a ich asistenti spolu trávia dlhé hodiny zatvorení v malých kanceláriách.

„Tréningový proces v zahraničí je rovnaký ako u nás, no obrovská konkurencia hráčov tam neustále tlačí k lepším výkonom, pretože si jednoducho nemôžu dovoliť uhnúť zo svojho stopercentného nasadenia,“ poukázal z vlastnej trénerskej skúsenosti na hlavný rozdiel medzi slovenským a vyspelým európskym hokejom.

S úsmevom zaspomínal aj na odľahčené momenty z kabíny či kuriózne chyby, ktoré ho v minulosti formovali. Priznal, že ako začínajúci asistent trénera sa nechal strhnúť emóciami, ironicky zatlieskal rozhodcovi a zbytočne oslabil vlastný tím, za čo sa následne hráčom chlapsky ospravedlnil. Práve takáto sebareflexia a schopnosť priznať si omyl sú podľa neho absolútnym základom budovania úprimnej vzájomnej dôvery medzi trénerskou lavičkou a samotnými hráčmi.

Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý a odborný pohľad do mysle hokejového stratéga. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá si prešla cestou od asistenčnej roly až k majstrovskému titulu. Dozviete sa aj to, ako sa dajú rázne riešiť vážne disciplinárne prehrešky či prečo si členovia realizačného tímu niekedy zapisovali vlastné brbty.

Policajná eskorta po vybičovanom dedinskom zápase, fyzické útoky, obrovský tlak pred obrazovkou systému VAR, ale aj vyčerpávajúce cestovanie a prísna životospráva. Najnovšia epizóda obľúbeného podcastu Striedame! s moderátorskou dvojicou Julom a Muťom prináša otvorený pohľad do sveta mužov s píšťalkou, ktorých fanúšikovia na tribúnach po celom svete často vôbec nešetria.

Do štúdia ŠPORT.sk tentoraz zasadol Bálint Kišš, rešpektovaný slovenský futbalový arbiter. Pravidelne rozhoduje najvypätejšie duely domácej Niké ligy a na medzinárodnej scéne UEFA už okúsil aj atmosféru európskych pohárových predkôl. S moderátormi sa však úprimne porozprával aj o jeho tŕnistej a často nevďačnej ceste, ktorú musel pre svoj kariérny sen obetovať.

Jeho cesta k futbalovému rozhodovaniu sa začala úsmevným precitnutím v osemnástich rokoch, keď si uvedomil, že elitným futbalistom svetového formátu z neho asi nikdy nebude. Presun do roly arbitra však nebol vôbec jednoduchý. Na ceste z najnižších oblastných súťaží až na európsku úroveň si musel vytrpieť svoje.

Už ako mladík zažil na dedinských trávnikoch hneď dve fyzické inzultácie, po ktorých musel zo štadióna po ukončení zápasu unikať za asistencie mužov zákona. „Bol som rozhodnutý, že končím, ale vtedy som zavolal aktuálnemu predsedovi komisie rozhodcov u nás v oblasti a ten ma emočne a mentálne podržal,“ zaspomínal si na kritický moment, ktorý ho takmer navždy odohnal od futbalu.

Diskusia sa okrem tvrdých začiatkov prirodzene preklopila aj k fungovaniu moderných technológií a tlaku, ktorý arbitri zažívajú na tých najvyšších fórach. Bálint Kišš detailne opísal, aké pocity prežíva hlavný rozhodca, keď ho kolegovia z miestnosti VAR zavolajú k obrazovke prehodnotiť vlastný verdikt. Hoci je na hracom poli komunikatívny a krízové situácie s hráčmi sa snaží riešiť s chladnou hlavou, práve preskúmavanie videa považuje vo svojej kariére za tie najnáročnejšie momenty.

„Najťažšie je rozhodnúť sa pred tým monitorom, keď ťa zavolajú a ty zrazu nie si stotožnený s tým, čo vidíš,“ vysvetlil chvíle plné pochybností, keď sa ocitne pod enormným tlakom a musí urobiť bleskové finálne rozhodnutie.

Okrem čisto pravidlových tém sa Julo s Muťom ponorili aj do zákulisia bežného života futbalového arbitra. Diváci sa dozvedia, že európske zápasy vôbec nepripomínajú luxusné dovolenky, ale ide skôr o vyčerpávajúci maratón so skorým ranným vstávaním, prestupmi na bežných linkách a rýchlym návratom do civilného zamestnania.

Rozhovor sa nevyhýba ani temnejšej stránke futbalu, ktorú ukázal napríklad verbálny útok na rodinu anglického rozhodcu na letisku v Budapešti. Ak chcete zistiť, čo všetko obnáša život futbalového rozhodcu, ako zvláda urážky z tribún a prečo je pôsobenie priamo na trávniku neporovnateľne lepšie než v miestnosti s obrazovkami, nenechajte si ujsť celú najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Ak cestujete vlakom, v novembri sa možno budete musieť pripraviť na komplikácie. Železničiari sú totiž v štrajkovej pohotovosti. Už v polovici novembra sa chystajú zamestnanci do ulíc. Dôvodom sú platy.

Vedenie ŽSR železničiarom po mesiacoch rokovaní sľúbilo 50 eur zo sociálneho fondu, možnú vianočnú odmenu a päťpercentný rast platov, ale až od polovice budúceho roka. Zamestnanci sú aj naďalej pripravení bojovať za vyššie platy a celkové zlepšenie pracovných podmienok.

V dnešnom podcaste sme sa o dusnej atmosfére na železniciach rozprávali s redaktorkou Katarínou Runnovou, ktorá vývoj sleduje už niekoľko týždňov.

Keď je Smer v opozícii, je zadlžovanie krajiny hrdelným zločinom. Keď je pri moci, odrazu sa ešte väčšie dlhy stávajú hrdinským činom.

Pozrite si najnovšiu dávku bezočivých klamstiev Roberta Fica a spol, ako ich zaznamenali tvorcovia Ťažkého týždňa.

Tibor Gašpar pomohol sám sebe, ako sa teraz ukázalo pri premlčanej časti kauzy Očistec. Policajti sú vulgárni a lovia zločincov, a tak to má byť, hovorí exprezident polície Štefan Hamran, dnes politik SaS, ktorý chce byť ministrom vnútra. Čurillovci by sa podľa neho mali vrátiť do polície, ale Ján Čurilla by nemal byť jej šéfom. Ak opozícia vyhrá voľby, boj proti korupcii bude u nás ešte drsnejší, ako je teraz v Maďarsku, sľubuje.

Sledujte priebeh aj výsledky komunálnych a župných volieb v mobilnej aplikácii Aktuality.sk. Aplikácia je dostupná zadarmo a môžete si ju stiahnuť tu:Android aiOS.

V podcaste so Štefanom Hamranom sa dozviete:

– od 1. minúty – ako Tibor Gašpar zmenou zákona pomohol sám sebe v kauze Očistec;

– po 4:00 – či sa údajnou zaujatosťou vyšetrovateľov podarí Očistec úplne rozbiť;

– od 8:00 – že aj policajti vedia byť vulgárni, ale to nie je argument na spochybnenie ich práce;

– po 11:30 – či majú policajti doslova robiť zle zločincom;

– od 13:00 – čo nám hovoria vyhraté súdy čurillovcov;

– po 16:00 – prečo by Jána Čurillu nenavrhol za policajného prezidenta;

– od 21:00 – že Viliam Karas by sa mal ospravedlniť za svoje výroky o čurillovcoch;

– okolo 25:00 – či nie je konflikt záujmov pre policajta, keď jeho rodina kandiduje za politickú stranu;

– po 30:00 – či koalícia dostane výprask v komunálnych a župných voľbách;

– od 36:00 – že u nás to po voľbách bude drsnejšie ako v Maďarsku;

– po 37:00 – či má Maďarská aliancia problém s financovaním svojich politikov zo zahraničia;

– od 43:45 – že prehováral predsedu SaS, aby si sadol s Igorom Matovičom a či sa s ním dajú robiť kompromisy;

– po 50:00 – či sa majú v politike robiť kompromisy s toxickými ľuďmi.

Namiesto moderných škôl či dostavaných diaľnic máme 30 metrové stožiare, vlajky na každej druhej budove a moralizovanie z politických kazateľníc. Naozaj nám ako národu stačí tak zúfalo málo? Spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť. Zároveň stále plní funkciu morálneho divadla. Bez obalu hovorí sociológ Dominik Želinský. Prečo je Matovič náš najcharizmatickejší politik a prečo považujú Ficovi voliči premiéra za lepšiu verziu seba samých?

"Kríza legitimity demokratických systémov nezasahuje len Slovensko, ale celú západnú politiku. Spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť, čo súvisí s moderným kapitalizmom a previazanosťou politických a ekonomických záujmov. Vzniká dojem, že politika nereprezentuje záujmy voličov, ale oligarchov. Ľudia volia Roberta Fica, lebo ponuka je obmedzená a majú pocit, že opozícia nezastupuje ich záujmy alebo nedokázala svoje schopnosti pri vládnutí. Fico pre nich predstavuje nutné minimum schopného politika," Bez obalu hovorí sociológ Dominik Želinský.

Sledujete Bez obalu, tentoraz so sociológom Dominikom Želinským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prezident Peter Pellegrini včera odmietol vymenovať štátneho tajomníka z rezortu životného prostredia Filipa Kuffu na ministerskú stoličku. Ako odôvodňuje hlava štátu tento krok? Má koalícia plán B?

Približujeme v najnovšom vydaní podcastu Aktuality Nahlas spolu s politickým redaktorom Marekom Bírom. Napriek veľkým nezhodám sa zatiaľ zdá, že v koalícii je relatívny pokoj, konštatuje Bíro.

Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová a Adam Obšitník.

Futbalisti ŠK Slovan Bratislava ani na jedenásty pokus nezískali prvé body v Lige majstrov. Na pôde AS Rím prehrali hladko 0:4. Viac ako o výsledku sa však hovorí o výkone „belasých” a nielen ten analyzoval v podcaste Okom odborníka na ŠPORT.sk bývalý hráč Slovana a tréner Norbert Hrnčár.

Čo sa dozviete v rozhovore?

„Najhoršie zo všetkého je poddať sa strachu a pasívne čakať na apokalypsu. Ak pochopíme reálne hrozby a spravíme malé kroky k vlastnej pripravenosti, získame späť kontrolu nad vlastným životom.“ Agnieszka Lichnerowicz, poľská novinárka, analytička i akademička.

S bohatou skúsenosťou reportérky z konfliktných miest. Arabská jar, Mjanmarsko, Bielorusko, Gruzínsko, Rusko i Ukrajina. Po tých skúsenostiach tvrdí, že najlepším liekom na úzkosť z geopolitických kríz “nie je ignorovanie reality, ale budovanie reálnej spoločenskej odolnosti”.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Bude vojna? Otázka, ktorá sa v pomyselnej divadelnej hre nášho sveta prepracováva kdesi zo zabudnutej epizódnej postavy do centra diania. A v týchto časoch, už piateho roku Putinovej agresie proti Ukrajine, je jednou z hlavných postáv, z ktorých ide pre mnohých obava.

Nie panika, ale realistický pohľad priamo do očí. Tak sa odzbrojujú neistoty. A strach aj obavy, ktoré z nich pramenia.

A s týmto programom odzbrojenia neistôt, strachu a obáv vznikla u našich severných susedov celá kniha. Jej autorkou je Agnieszka Lichnerowicz, vojnová reportérka, analytička i akademička.

„Dúfaj v najlepšie, pripravuj sa na najhoršie“ – toto odporúčanie stojí pod jej otázkou Idzie wojna? rovno v podtitule jej knihy. V týchto dňoch vychádza aj v slovenskom preklade s titulom: Bude vojna?

Sledujete podcast V tieni vojny U BARBORÁKA. S Jaroslavom Barborákom.

Staškov, 13. ročné dieťa a dve ľudské obete, z toho jednou bola jeho 14. ročná spolužiačka. V Spišskej Starej Vsi mal dvojnásobný vrah iba 18. Žijeme časy, keď deti vraždia iné deti. Prečo sa to deje a ako zastaviť vlnu detskej agresivity? Meškáme. Toto by malo byť premiérska téma! Tvrdí psychológ a šéf IPčka Marek Madro.

13 ročný páchateľ zo Staškova smeruje do reedukačného centra kde mu bola súdom uložená ochranná výchova. trestné stíhanie pokračuje vo veci, no voči nemu - ako maloletému, obvinenie byť vznesené nemôže. Toľko aktuálne informácie.

Zavrieť a zahodiť kľúč - po čom volá časť verejnosti, však vlnu detskej agresivity nijako nevyrieši. Systém, ktorý by mal naše deti chrániť - a to i pred nimi samotnými, opakovane a fatálne zlyháva. Kde sme pochybili keď deti vraždia deti a dokáže to zastaviť nová legislatíva? Ako utiahnuť oká záchrannej siete a zaujíma nás to vôbec? Témy dnešného podcastu so šéfom internetovej poradne pre mladých IPčko Marekom Madrom.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

O budúcnosti MS v hokeji, zákulisnej politike Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF), prekvapivých bezpečnostných opatreniach pri voľbách či olympiáde. Slovák Igor Nemeček dosiahol historický úspech, keď ho zvolili za regionálneho viceprezidenta IIHF. V otvorenom rozhovore vysvetľuje, prečo nie je bitka o organizáciu MS v hokeji a čo s tým, koľko miliónov stoja a ako medzinárodný hokej ovplyvňuje rastúci tlak z Ázie či Svetový pohár a olympiáda.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Univerzita Komenského stojí pred kľúčovou voľbou. Aktuality prinášajú diskusiu, do ktorej sme oslovili oboch kandidátov na post jej hlavy. Hoci úradujúci rektor diskusiu odmietol, otázky o budúcnosti univerzity zostali.

Zvolí si kontinuitu alebo reštart? Zastaví sa odliv študentov do Brna a prepad v medzinárodnom šanghajskom rebríčku? Je dekan Burda reputačné riziko a kam zmizol hlas akademikov? Čím chce teda Jozef Tancer presvedčiť?

Vypočujte si exkluzívnu diskusiu Aktualít. Jozef Tancer, vy a vaše otázky. Bez obalu s Braňom Dobšinským.

AI už pomáha vytvárať alternatívy drahých programov aj klony známych hier. Pekné rozhranie však ešte nezaručuje spoľahlivosť. Kým vývoj zrýchľuje, pribúdajú otázky, komu môžeme zveriť dokumenty, tvorbu aj kontrolu nad digitálnym svetom.

Bezplatná aplikácia môže na prvý pohľad pripomínať profesionálny nástroj, no pri zložitejších funkciách môže naraziť na svoje limity. Pri alternatívach vytvorených pomocou AI preto nejde iba o počet funkcií. Dôležité sú aj bezpečnosť, podpora a dôvera vo vývojára. Dostupnosť zdrojového kódu sama osebe všetky otázky nerieši. Podobná zmena prichádza do hier: rýchle napodobnenie ich fungovania otvára otázku, akú hodnotu si zachová originálny nápad, vkus a práca na detailoch.

Za hranicami bežných chatbotov sa zároveň diskutuje o čoraz samostatnejších agentoch. Rozoberáme varovanie experta na AI slovenského pôvodu Andreja Karpathyho pred priepasťou medzi verejným vnímaním AI a jej pokročilými schopnosťami aj scenáre samovoľného šírenia modelov, ktoré skúma Anthropic. Tá istá spoločnosť tiež prijala pravidlá proti opakovanému „týraniu“ chatbotov.

O tom, čo tieto príklady hovoria o možnostiach aj limitoch umelej inteligencie a čo môžu znamenať pre jej používateľov, sa v novom vydaní podcastu PočúvAI rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk Maroš Žofčin a Ján Trangel.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

NAPÍŠTE NÁM:Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Predvolebné diskusie prinášajú množstvo čísel, sľubov aj vzájomných obvinení. Tím Demagog.sk tentoraz overuje výroky kandidátov už počas ich vystúpení, aby sa so zisteniami mohli konfrontovať ešte v závere debaty. Ako vyzerá overovanie naživo, prečo je komunálna politika pre factcheckerov náročná a kedy rozhoduje jediné slovo? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová v podcaste Nezablúďme v bludoch so šéfkou Demagog.sk Veronikou Frankovskou a analytikmi Paľom Lackom a Pavlom Valíkom.

V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila na obrázok pokladničného dokladu s odkazom proti voleniu Roberta Fica. Údajný bloček z hostinca U suseda v Čadci podľa nej vytvorila umelá inteligencia a nesedeli na ňom základné údaje. Priblížila aj video, podľa ktorého britská polícia zakázala žene venčiť psa, aby neurazila moslimov. V skutočnosti jej podľa Frankovskej zabránila prejsť ulicou, na ktorej prebiehali dva protesty.

V hlavnej časti podcastu sa hostia venovali overovaniu diskusií, ktoré Demagog.sk pripravuje v spolupráci s 360-kou a Nadáciou Zastavme korupciu. Séria bola naplánovaná v ôsmich krajských mestách. Overovanie pritom nezačína až po zapnutí kamier. Pavol Valík priblížil, že tím vopred pripravuje niekoľkostranové rešerše ku každému kandidátovi, jeho sľubom, výrokom aj témam, v ktorých sa s protikandidátmi rozchádza.

Paľo Lacko vysvetlil, že pri výbere výrokov rozhoduje ich spoločenská dôležitosť a zrozumiteľnosť. Tvrdenie musí byť dostatočne konkrétne, aby bolo jasné, čo sa dá overiť. Každé overenie určené na prezentovanie prechádza viacerými kontrolami: po analytikovi ho posudzuje editor a následne človek, ktorý ho finalizuje. Ak sa výrok nedá spoľahlivo dokončiť počas diskusie, tím ho dopracuje neskôr.

Pri overovaní podľa Valíka rozhoduje presné znenie výroku. Ako príklad uviedol tvrdenie Diany Javorčíkovej o veku vozidiel MHD v Banskej Bystrici. Údaj podľa zistení tímu platil pre trolejbusy, ale nie pre všetky vozidlá vrátane autobusov. Hoci kandidátka v minulosti informáciu uviedla správne, v diskusii zaznela inak. „My hodnotíme vlastne to, čo politik povie a to, čo divák počuje,“ vysvetlil Valík.

Frankovská zároveň upozornila, že medzi overovanými výrokmi prevažujú pravdivé. „Veľká väčšina výrokov, na ktoré sa pozeráme od kandidátov, je pravdivých,“ povedala. Podľa nej je ich podiel v týchto komunálnych diskusiách ešte vyšší než pri bežnom overovaní politických debát. Dodala však, že ich priebeh môže ovplyvňovať aj zloženie účastníkov. Niektorí kandidáti, ktorí v minulosti šírili nepravdivé informácie, pozvanie odmietli.

Hostia vidia zmysel v pokračovaní overovania naživo aj pri ďalších významných voľbách, upozorňujú však na jeho náročnosť pre celý tím. Frankovská pripomenula aj riziko chýb pri rýchlom zverejňovaní výsledkov. „Ak sa stane, že dáme von nejakú nesprávnu informáciu, tak ju opravujeme,“ uviedla.

„Cesta ministra Blanára do Moskvy za energiami je len dymová clona. Skutočným cieľom je masívne navýšenie počtu ruských diplomatov a vytvorenie špionážneho uzla pre Schengen v Bratislave.“ Tvrdí to Ivan Novotný z SaS.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Šéf diplomacie Juraj Blanár sa chystá na oficiálnu návštevu Moskvy, kde má koncom októbra na rokovaní slovensko-ruskej hospodárskej komisie riešiť dodávky plynu, ropy a jadrového paliva. Opozičná SaS však bije na poplach a tvrdenia o energiách označuje len za zásterku pre skutočný cieľ – masívne navýšenie počtu ruských diplomatov a vytvorenie nového špionážneho uzla pre Schengen v Bratislave. Minister Blanár obvinenia obratom rázne odmietol a označil ich za nepravdivý výmysel opozície – hrozí mu napriek tomu trestné oznámenie za vlastizradu a dá sa tejto ceste ešte vôbec zabrániť?

Téma pre Ivana Novotného z SaS, ktorý ju otvoril.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

PlayStation a Xbox smerujú k novej generácii, no hráčov medzitým trápia rekordné ceny súčasných konzol. Hlad po čipoch zvyšuje AI. Výpočty sa pritom môžu presunúť až na obežnú dráhu Zeme.

Samotné teraflopy ešte neprezradia, ako budú nové hry vyzerať. Do výsledku vstupuje AI, upscaling aj dostupnosť komponentov, o ktoré herný hardvér súperí s dátovými centrami.

O budúcnosti herných konzol, návrhu čipov pomocou AI a výpočtoch vo vesmíre sa v podcaste SHARE Chipcast rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár. Odbornými vstupmi ich dopĺňa profesor STU Martin Weiss, garant výskumu Slovenského čipového kompetenčného centra.

Partnerom podcastu je Slovenské čipové kompetenčné centrum.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

V 106. epizóde podcastu Kam si to kopol? rozoberá bývalý ligový brankár Juraj Hajdúch 11. kolo Niké ligy. Ústrednou témou je 171. tradičné derby, v ktorom Slovan zvládol zápas v Trnave pomerom 3:0. Prvým gólom v belasom drese sa presadil Adam Griger, kým v bránke opäť žiaril Dominik Takáč. V epizóde zaznie aj audio vstup redaktora Jána Jasenku pred odletom Slovana do Ríma. Aj to nám ponúklo 11. kolo futbalovej Niké ligy, ktoré sme rozoberali v 105. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Futbalisti DAC Dunajská Streda opäť potvrdili pozíciu ligového lídra, keď v 5-gólovom šlágri 11. kola zvládli drámu pod Dubňom a zvíťazili nad Žilinou 3:2. Na čele tabuľky si tak upevnili neporaziteľnosť aj 5-bodový náskok. Trnavské derby zasa patrilo Slovanu Bratislava, ktorý po výhre 3:0 nad Spartakom získal dôležitú vzpruhu pred súbojom v Lige majstrov na pôde AS Rím.

O všetkom najdôležitejšom sa porozprával moderátor Marián Lontoš s futbalovým brankárom Jurajom Hajdúchom, ktorý bol hosťom 106. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

“Mentálne ide u Viliama Karasa o smerácke zmýšľanie – blízke Smeru, Republike a SNS. Vyhlásiť, že Slovensko má bojkotovať európsku pôžičku Ukrajine, je tak populistické, tak smerácke a ficovské, až som tomu nerozumel. V KDH sa o tom vôbec nediskutovalo a nikdy sa o tom nehovorilo. Najhoršie na tom je, že on má ašpiráciu byť predsedom strany” - František Mikloško reaguje na víkendové vyjadrenia podpredsedu Viliama Karasa, podľa ktorých podpredseda KDH podporujej niektoré stanoviská strany Smer.

“KDH sa musí rozhodnúť, či má tento človek reprezentovať hnutie. S takým KDH ja nechcem mať nič spoločné a nebudem ho podporovať. KDH sa musí rozhodnúť, či chce byť takouto stranou, alebo tým tradičným, proeurópskym KDH, na ktoré sa dalo spoliehať celých 36 rokov a ktorému išlo v prvom rade o demokraciu”, dodáva.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Minister Migaľ, trnavský vicežupan Berényi a viacerí kandidáti strany Republika majú problém ukázať financovanie svojej kampane. Vyplýva to z veľkej analýzy Transparency International Slovensko. Na druhej strane sú pozitívne príklady. Centrom transparentnosti sú Košice, kde všetci traja hlavní súperi o primátorské kreslo sú medzi top kandidátmi a košickému kandidátovi patrí aj prvé miesto. Nitriansky župan Branislav Becík podľa TIS zneužíva na kampaň zdroje celej župy.

Problém s transparentnosťou má aj druhý kandidujúci minister - Jozef Ráž. Podľa Michala Piška začal kampaň financovať typicky smeráckym spôsobom. Jeho miera netransparentnosti ale nie je na úrovni Samuela Migaľa, a na zistenia analytikov reagoval.

Máme voliť podľa transparentnosti kampaní? A čo to znamená, keď niekto obchádza pravidlá, prípadne priamo porušuje zákon? Hovorí nám to aj o možných nekalých záujmoch oligarchov v pozadí? Pýtali sme sa Michala Piška, riaditeľa Transparency International Slovensko, v dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas.

Nahrával Peter Hanák.

Čisto automatizované fitká 24/7 bez personálu sú dnes trendom, no Šimon Synek, CEO 77fitness, má na to iný názor. V jeho gyme víta návštevníkov usmievavý personál. Verí, že ľudský kontakt a pozitívna energia sú nenahraditeľné. Prečo odmietol úplnú automatizáciu a z akého dôvodu si myslí, že človek na recepcii je kľúčovou tvárou celého fitness centra? Sledujte nový diel podcastu Predtréningovka, v ktorom sa budeme baviť nielen o tomto rozhodnutí, ale aj o celkovej budúcnosti fitness centier!

Vládnutie sa zmenilo na bezohľadný boj o udržanie vlastnej moci. Sme svedkami politiky, ktorá nesie všetky znaky psychologickej „temnej triády.” Pri tomto vládnutí nemáme nádej, že sa z toho dostaneme. Slovensko potrebuje Reštart! Bez obalu odkazuje expremiérka Iveta Radičová. K apatií a beznádeji však prispieva aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy. Ako nestratiť nádej a čo Reštart krajiny znamená?

Hlboko deficitný rozpočet, berúci nádej na lepšie časy. Zároveň rozpočet, ktorý premiér označil za rozpočet dobrých správ. Rezignácia vlády na ozdravenie štátnej kasy, bolestivá no neúspešná konsolidácia a - rozpad verejných financií a smerovanie na Grécku cestu.

Magické myslenie politikov, ktoré sa maľovaním falošných živých plotov, fejkových tehlových stien, štátnymi rituálmi za státisíce - ako i ustavičným krikom premiéra a jeho strašením, pokúša za každú cenu prekryť čoraz očividnejší rozpad štátu i jeho základných funkcií.

Kruté zrkadlo slovenskému Potemkinu pritom nastavili naše vlastné deti. Po nedávnom vraždení v Spišskej starej vsi sa v škole vraždilo opäť, tentoraz iba 13 ročný páchateľ pochádza z kysuckého Staškova. Odborníci pritom už dlhodobo varujú, že podobných detských osudov je tu veľa a žiadne garancie, že sa to opäť nezopakuje nemáme. I toto je zrkadlo nás a našej spoločnosti, ktorá už nevie ochrániť ani svoje vlastné deti.

Bez obalu s bývalou premiérkou a profesorkou Ivetou Radičovou. Bez obalu s Braňom Dobšinským. Pekný deň a pokoj v duši.

Jedna kandidátka si kvôli kandidatúre menila trvalé bydlisko, aby napokon nepočkala ani na voľby.

Už aj kampaň pred voľbami do samospráv prekračuje všetky medze. A nielen vďaka zástupcom vládnej koalície. Viac v Ťažkom týždni

Alexander Matušek sa vďaka satirickej stránke Zomri stal najznámejším kritikom štátneho rozpočtu. Šéf Zväzu automobilového priemyslu tvrdí, že Kamenického rozpočet je nielen zlý, ale aj nerealistický, a skutočný deficit bude ešte vyšší. Ľuďom sa podľa neho neoplatí pracovať na Slovensku, lebo štát odkrajuje ľuďom z platov viac ako napríklad v Česku. Kedy od nás odídu automobilky, keď pracovníkov nahradia stroje a fabriky sa presunú inam za nižšími daňami?

Parlament dnes tesnou väčšinou schválil štátny rozpočet na rok 2027. Podľa priemyselníkov vláda pripravuje rozpočty bez odborníkov a napriek všetkým varovaniam. Kde sú tie peniaze, ktoré sa vybrali na konsolidáciách, pýta sa Alexander Matušek.

V podcaste sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či mu minister financií povedal, že si predvolebným rozpočtom chce kúpiť voličov;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako vláda pripravuje rozpočty bez odborníkov a napriek ich varovaniam;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že sme na chvoste všetkých rebríčkov a rozpočet navyše opakovane počíta s nereálnym rastom;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ani nešetríme, ani neinvestujeme;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 9:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sa vďaka odvodom oplatí pracovať inde a nie na Slovensku;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 12:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zlé časy nás nečakajú, ale už sú tu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako nás čaká bankrot, keby prišla akákoľvek väčšia kríza;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ostatným sa darí rásť, aj keď čelia rovnakým externým problémom;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sú sľuby opozície znížiť dane realistické;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo Slováci menej zarábajú, aj na nich firma platí viac;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že grécka cesta by znamenala znižovanie dôchodkov;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či zdražejú elektromobily po tom, čo sa EÚ dohodla s Čínou na obmedzení dovozu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 30:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kedy odídu slovenské automobilky;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 37:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že mladí ľudia majú úplne nerealistické predstavy o práci.

Od septembra platí nová definícia križovatky. Zákon presnejšie určuje, ktoré napojenia ciest sa za križovatky nepovažujú. Nejde pritom iba o prednosť v jazde, ale aj známy zákaz státia do piatich metrov od križovatky. Čo sa presne zmenilo?

Vodiči sa počas bežnej jazdy denne stretávajú s množstvom križovatiek. Niektoré sú označené dopravnými značkami, iné riadia semafory a na ďalších jednoducho platí prednosť sprava. Nie každé miesto, kde sa spájajú dve cesty, však musí byť z pohľadu zákona križovatkou. Práve na tento rozdiel reaguje novela zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorú schválil parlament 2. júna 2026 a účinnosť nadobudla 1. septembra 2026.

Na prvý pohľad ide o drobnú úpravu, ktorá väčšine motoristov pravdepodobne unikla. V skutočnosti však môže mať význam nielen pri rozhodovaní o prednosti v jazde, ale aj pri posudzovaní toho, kde vodič smie zastaviť alebo zaparkovať.

Čo sa zmenilo v definícii križovatky?

Aby sme pochopili význam novely, musíme sa najskôr pozrieť na pôvodné znenie zákona. Do 31. augusta 2026 sa podľa § 2 ods. 2 písm. j) križovatkou rozumelo miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú.

Išlo teda o veľmi všeobecnú definíciu, ktorá nijako bližšie neurčovala, ktoré napojenia ciest sa za križovatky nepovažujú.

Od 1. septembra však zákon používa presnejšie znenie. Križovatkou je miesto, kde sa cesty stretávajú alebo pretínajú na rovnakej úrovni. Zároveň však výslovne vymenúva napojenia, ktoré sa za križovatky nepovažujú.

Ide napríklad o miesta, kde sa účelovou cestou pripája parkovisko, garáž, čerpacia stanica, pozemok pri ceste alebo uzavretý areál. Zákon medzi výnimky zaraďuje aj vyústenia poľných a lesných ciest, cestičiek pre cyklistov, obytných či peších zón na inú cestu.

Práve posledná skupina je zaujímavá aj z pohľadu parkovania. Ak sa totiž vyústenie obytnej zóny na inú cestu nepovažuje za križovatku, nemožno naň automaticky uplatňovať všetky pravidlá, ktoré zákon viaže výslovne na križovatky.

Prečo štát zmenil definíciu? Odpovedá dôvodová správa

Zaujímavé vysvetlenie poskytuje aj dôvodová správa k novele, ktorú vláda predložila parlamentu. Jej autori uvádzajú, že cieľom je podrobnejšie definovať križovatku a výslovne určiť miesta, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá jazdy cez križovatku, ale pravidlá vchádzania na cestu.

Jednoducho povedané, zákon chce jasnejšie oddeliť dve situácie. Prvou z nich je keď vodič prechádza skutočnou križovatkou a druhou zase keď sa iba pripája na cestu, napríklad z parkoviska alebo obytnej zóny.

Dôvodová správa zároveň vysvetľuje aj ďalšie spresnenie. Nová definícia výslovne hovorí o cestách, ktoré sa stretávajú na rovnakej úrovni. Z pohľadu pravidiel cestnej premávky sa totiž mimoúrovňové napojenie, napríklad cesta prechádzajúca ponad inú cestu bez ich priameho spojenia, nepovažuje za križovatku v rovnakom zmysle. Novela teda predovšetkým spresňuje existujúce pravidlá. Jej dôsledky však môžu byť širšie než len samotná prednosť v jazde.

Mení sa aj parkovanie. Zákaz 5 metrov nemusí vždy platiť

Tu prichádzame k jednej z najzaujímavejších súvislostí, ktorú samotná zmena definície na prvý pohľad neprezrádza. Slovenský zákon o cestnej premávke v § 25 ods. 1 písm. d) zakazuje vodičom zastaviť a stáť na križovatke a vo vzdialenosti kratšej ako päť metrov pred jej hranicou a za ňou. Zákon obsahuje aj osobitnú výnimku pre náprotivnú stranu vyúsťujúcej cesty na križovatke tvaru T v obci.

Ak sa však určité napojenie podľa novej definície vôbec nepovažuje za križovatku, zákaz piatich metrov sa naň z dôvodu blízkosti križovatky nevzťahuje. Predstavme si teda napríklad výjazd z obytnej zóny na bežnú miestnu cestu. Ak by sa takéto miesto posudzovalo ako križovatka, vodič by musel rešpektovať aj príslušné päťmetrové obmedzenie. Po novom však zákon výslovne uvádza, že vyústenie obytnej zóny na inú cestu križovatkou nie je.

To znamená, že samotná vzdialenosť menšia než päť metrov od takéhoto vyústenia už nie je dôvodom na uplatnenie zákazu, ktorý platí pre križovatky. Podobný dôsledok môže mať novela aj pri niektorých napojeniach parkovísk, garáží alebo ďalších miest, ktoré zákon vylúčil z definície križovatky.

Neznamená to však, že na každom takomto mieste možno automaticky zaparkovať. Jednou z prekážok môže byť napríklad prítomnosť priechodu pre chodcov alebo miesta na prechádzanie, pre ktoré platia osobitné pravidlá. Podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke vodič nesmie zastaviť ani stáť priamo na priechode pre chodcov, na mieste na prechádzanie alebo na priechode pre cyklistov, a to ani vo vzdialenosti kratšej ako päť metrov pred nimi. Toto obmedzenie zostáva v platnosti bez ohľadu na novú definíciu križovatky.

Pozor, výjazd stále nesmiete zablokovať

Hoci sa na určité napojenia už nevzťahuje päťmetrové pravidlo určené pre križovatky, vodiči musia naďalej rešpektovať ostatné zákazy zastavenia a státia. Podľa § 23 ods. 2 nesmie vodič zastaviť ani stáť na mieste, kde by znemožnil vjazd alebo výjazd vozidiel.

Rovnako § 25 zakazuje zastavenie a státie na miestach, kde by vozidlo mohlo ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť premávky či obmedziť jazdu ostatných vozidiel. Predstavme si preto dve situácie.

Prvý príklad: Auto stojí tri metre od vyústenia obytnej zóny na inú cestu. Nezakrýva výhľad, neprekáža vozidlám pri vjazde ani výjazde a neporušuje žiadne ďalšie pravidlo parkovania. Samotné pravidlo piatich metrov od križovatky sa preto v tomto prípade neuplatňuje a vodičovi nemožno uložiť pokutu len za jeho porušenie. Samozrejme, za predpokladu, že neporušuje iné pravidlá zastavenia a státia.

Druhý príklad: Vodič zaparkuje meter od toho istého výjazdu, pričom jeho vozidlo zhoršuje rozhľad alebo prekáža autám vychádzajúcim z obytnej zóny. Takéto státie môže byť naďalej v rozpore so zákonom, aj keď nejde o križovatku.

Pri parkovaní musí navyše zostať zachovaná zákonom požadovaná šírka voľného jazdného pruhu. V bežnom prípade státia musí zostať pre každý smer jazdy voľný jazdný pruh široký najmenej tri metre. Zmena definície preto nepredstavuje všeobecné povolenie parkovať tesne pri každom výjazde. Znamená iba to, že pri miestach, ktoré nie sú križovatkami, sa neuplatní konkrétny zákaz viazaný na križovatku.

Zmenila sa aj prednosť sprava?

Nová definícia má význam aj pri určovaní prednosti v jazde, najmä na miestach bez dopravného značenia. Predstavme si klasickú križovatku dvoch rovnocenných miestnych ciest. Ak prednosť neupravujú dopravné značky ani iné osobitné pravidlá, vodič musí dať prednosť vozidlu prichádzajúcemu sprava.

Iná situácia nastáva pri výjazde z parkoviska alebo čerpacej stanice. Aj keď sa takýto výjazd nachádza napravo od vodiča a nie je označený značkou „Daj prednosť v jazde“, vozidlo opúšťajúce parkovisko musí dať prednosť premávke na ceste. Toto pravidlo však nebolo zavedené až septembrovou novelou. Povinnosť dať prednosť pri vchádzaní na cestu z obytnej zóny, parkoviska, garáže, poľnej alebo lesnej cesty existovala už predtým.

Novela výslovne spresňuje, že uvedené napojenia nie sú križovatkami, a teda sa na nich neuplatňujú pravidlá jazdy cez križovatku. Do ustanovenia o vchádzaní na cestu zároveň výslovne doplnila čerpaciu stanicu. Vodiči si preto musia zapamätať, že absencia dopravnej značky ešte automaticky neznamená prednosť sprava.

Zmena definície križovatky ovplyvňuje aj predchádzanie, platnosť značiek či otáčanie

Nová definícia križovatky má vplyv aj na ďalšie pravidlá cestnej premávky. Napríklad § 15 ods. 5 písm. g)spravidla zakazuje predchádzanie na križovatke a v jej tesnej blízkosti. Ak sa však určité napojenie už za križovatku nepovažuje, tento konkrétny zákaz sa naň nevzťahuje. Vodič však musí naďalej dodržiavať ostatné pravidlá bezpečného predchádzania.

Zmena môže ovplyvniť aj platnosť niektorých dopravných značiek. Pri značkách, ktorých platnosť sa končí križovatkou, sa totiž výjazd z parkoviska alebo iné napojenie vylúčené z definície križovatky nepovažuje za miesto, kde obmedzenie automaticky končí. Dôležité je to napríklad pri obmedzení rýchlosti a zákaze predchádzania, keďže pri týchto značkách prechodné ustanovenia vyhlášky do 31. marca 2029 naďalej počítajú s ukončením ich platnosti na križovatke. Výjazd, ktorý už zákon za križovatku nepovažuje, však takýto účinok nemá.

Samotná novela zároveň upravila aj § 22, ktorý sa týka otáčania a cúvania. Po novom už neplatí všeobecný zákaz otáčania na križovatke s riadenou premávkou. Vodič sa tam môže otočiť, pokiaľ mu to nezakazuje dopravné značenie alebo iné pravidlo. Cúvanie na takejto križovatke však zostáva výslovne zakázané.

Čo treba mať na pamäti?

Septembrová novela nepriniesla úplne nové pravidlá prednosti v jazde. Jej hlavným cieľom je presnejšie rozlíšiť križovatky od miest, kde vodiči vchádzajú na cestu z parkovísk, čerpacích staníc, obytných zón alebo ďalších podobných napojení. Zaujímavým praktickým dôsledkom je však aj parkovanie. Keďže zákon výslovne vylúčil niektoré napojenia z definície križovatky, nemožno na nich automaticky uplatňovať zákaz zastavenia a státia do piatich metrov od hranice križovatky.

To môže priniesť jasnejšie posudzovanie parkovania najmä na miestach, kde doteraz vznikali pochybnosti o tom, či ide o križovatku alebo iba o výjazd na cestu. Motoristi však musia naďalej rešpektovať ostatné pravidlá. Auto nesmie blokovať výjazd, obmedzovať premávku ani vytvárať nebezpečné situácie. Najdôležitejšou zmenou teda nie je to, že by vodiči získali automaticky nové parkovacie miesta alebo prednosť v jazde. Zákon teraz presnejšie rozlišuje, ktoré pravidlá sa na konkrétnom napojení vôbec uplatňujú.

Autor je motoristický novinár David Hecl

Bývalý útočník známy svojou rýchlosťou, medailista z MS a dnes jeden z najprogresívnejších koučov na slovenskej scéne. Hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu bol hlavný tréner tímu Vlci Žilina Milan Bartovič. S moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom rozobral majstrovské ambície svojho mužstva, zmenu vlastnej horkokrvnej povahy, ako aj trénerskú inšpiráciu.

Poslucháči sa dozvedia, aký tlak so sebou prináša pozícia lodivoda v klube, ktorý sa od začiatku sezóny netají tými najvyššími cieľmi. Milan Bartovič detailne opisuje letnú prestavbu žilinského kádra, do ktorého po novom pribudlo viac fyzickej sily a neoceniteľných skúseností. Hlavným zámerom je pripraviť mužstvo tak, aby svoju formu vygradovalo práve v najdôležitejších momentoch play-off. Ako sám priznáva, po menšom hľadaní sa v úvode ročníka sa tím vracia k priamočiaremu a rýchlemu hokeju, ktorý jeho zverencom i jemu samému svedčí najviac.

Rozhovor sa následne preklopí k jeho trénerskej transformácii. Kým počas hráčskej kariéry patril k mimoriadne energickým a emotívnym lídrom, na lavičke musel tento prístup postupom času prehodnotiť. Zistil totiž, že prílišná impulzívnosť mužstvu skôr škodí. „Čím som na striedačke ja pokojnejší, tak aj tím reaguje lepšie, takže emócie sa snažím prenášať skôr do príhovorov v kabíne,“ vysvetlil svoj vyvinutý cit pre tímovú psychológiu a prácu so striedačkou.

V diskusii odkrýva tiež svoje metódy budovania víťaznej kultúry a zdravej chémie v šatni. Aby sa predišlo vytváraniu skupiniek a izolácii legionárov, primárnym jazykom v žilinskej kabíne sa stala angličtina, čo zároveň pomáha mladým Slovákom v príprave na prípadný odchod do zámoria. Milan Bartovič nešetrí slovami chvály na adresu obrovských pracantov, akým je strelec Šimon Petráš či ukážkový profesionál Brant Harris.

Moderný hokej sa nezaobíde bez pokročilých štatistík a inak to nie je ani pod Dubňom, kde realizačný tím úzko spolupracuje s dátovým analytikom. Tréner Vlkov presne vie, aké herné ukazovatele sú pre jeho systém najviac kľúčové. „Tým, že som bol útočne ladený, tak sa veľa pozerám na vstupy do pásma, no obzvlášť zaťažený som na zbytočné straty pukov na modrých čiarach, lebo viem, aké to je pre hráča nepríjemné, keď musí šprintovať 30 metrov dozadu,“ zdôraznil dôležitosť taktických detailov, ktoré v konečnom dôsledku rozhodujú ťažké zápasy.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk rozobrali spolu s moderátormi aj jeho neustále vzdelávanie a hľadanie svetovej inšpirácie. Hoci ako kormidelník napreduje raketovým tempom, neustále sleduje moderné európske i zámorské trendy. Netají sa tým, že okrem futbalového stratéga Jürgena Kloppa ho momentálne najviac fascinuje práca Roda Brind‘Amoura v Caroline Hurricanes, ktorého tím je v NHL známy enormnou pracovitosťou, charakterom a nepríjemným, priamočiarym hokejom.

V diskusii nechýba ani spomínanie na jeho povestnú výbušnú rýchlosť, vďaka ktorej si kedysi zahral aj v zámorskej NHL či vybojoval striebro na šampionáte v Helsinkách. Dozviete sa, prečo si myslí, že tajomstvo dlhodobého úspechu spočíva v prísnej každodennej rutine, ktorú by rád vštepoval už mladým hokejistom v žiackych kategóriách. Okrem toho prezradí aj svoj aktuálny postoj k čerstvej ponuke stať sa asistentom trénera pri slovenskej reprezentácii a prečo je pre neho žilinský klub na ceste za úspechom absolútnou prioritou.

„V puberte som mal pocit, že ako gej mám pred sebou len dve možné životné trajektórie: buď budem na smiech, alebo môj život bude tragédiou. Malo by pre mňa obrovskú hodnotu vidieť, že život môže dopadnúť dobre, aj keď je človek kvír,“ hovorí občiansky aktivista Roman Samotný.

Pred štyrmi rokmi útočník pred bratislavským barom Tepláreň zavraždil Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Miesto, ktoré bolo pre mnohých LGBTI+ ľudí symbolom bezpečia, slobody a prijatia, sa odvtedy spája aj s jednou z najtragickejších udalostí novodobého Slovenska. V čase, keď si pripomíname štvrté výročie teroristického útoku a zároveň 20 rokov od vzniku Iniciatívy Inakosť, sme sa rozprávali s občianskym aktivistom a zakladateľom Teplárne Romanom Samotným.

V rozhovore otvorene hovorí o tom, prečo si ani dnes nedokáže spomenúť na svoj bar bez bolesti a ako sa vyrovnával s tragédiou, ktorá zásadne zasiahla jeho život. Opisuje aj obrovskú vlnu solidarity, vďaka ktorej napriek skúsenosti s nenávisťou dospel k presvedčeniu, že dobro v ľuďoch prevažuje. Hoci bar na Zámockej ulici už neexistuje, Tepláreň žije ďalej v podobe komunitných podujatí a diskusií.

S Romanom Samotným sa však vraciame aj do jeho dospievania, k prvému coming outu a k šestnástim rokom aktivizmu v Inakosti. Rozprávame sa o tom, ako sa za posledné dve desaťročia zmenil život LGBTI+ ľudí na Slovensku, prečo podľa neho spoločnosť v prijímaní menšín predbehla politikov a aký dosah má nenávistná rétorika na mladých ľudí.

Čo mu napriek všetkým sklamaniam dáva nádej, že Slovensko môže byť láskavou krajinou, v ktorej sa každý bude cítiť doma? Aj o tom je dnešná časť Aktuality Nahlas. Moderuje Monika Vatrálová.

Futbalová kabína pripomínajúca babylonskú vežu, v ktorej by ste napočítali 17 či 18 rôznych národností, každodenné spoločné dochádzanie z Bratislavy na Žitný ostrov, ale aj tvrdé odmietanie predčasných majstrovských úvah. Najnovšia epizóda obľúbeného podcastu Striedame! s moderátorskou dvojicou Julom a Muťom prináša exkluzívny pohľad do samotného srdca aktuálneho lídra našej najvyššej súťaže.

Pozvanie do štúdia ŠPORT.sk totiž prijal stopér a súčasný kapitán FC DAC 1904 Dunajská Streda Filip Blažek. Hráč, ktorý za seba necháva hovoriť výkony na trávniku, tentoraz urobil výnimku a fanúšikom naservíroval mimoriadne otvorený a pútavý rozhovor.

Dunajskostredčania zažívajú výborný vstup do sezóny. Mužstvo šliape naplno, a hoci by sa pri pohľade na tabuľku mohlo zdať, že v šatni už prirodzene rezonuje slovo titul, skúsený obranca tieto myšlienky rázne krotí. Divákov v podcaste okamžite zaujme jeho pragmatický prístup a snaha držať tím nohami pevne na zemi.

„Ak situácia zostane rovnaká aj v poslednom kole, stále nebudeme hovoriť o titule, pretože je to ešte zbytočné. Je pred nami naozaj veľmi veľa kôl,“ prízvukuje líder „žlto-modrých”.

Kapitánsku pásku prebral po tom, čo hlavného kapitána Tarasa Kačarabu odstavili zdravotné problémy. Filip Blažek v rozhovore prezrádza, ako toto trénerovo rozhodnutie z letnej prípravy vníma a prečo nemá najmenší problém vrátiť sa kedykoľvek späť do roly radového hráča. „Taras je naďalej určený ako hlavný kapitán, ale keďže bol zranený, padlo to na mňa. Verím, že to bolo dobré rozhodnutie, napokon, zatiaľ sa nám darí,“ hovorí s úsmevom na margo svojej dočasnej vodcovskej úlohy.

Okrem čisto športových tém sa Julo s Muťom ponorili aj do atraktívneho zákulisia fungovania extrémne kozmopolitného tímu. Len málokto si totiž vie predstaviť, aké je to každodenne ladiť chémiu v šatni, kde sa miešajú hráči doslova z celého sveta.

Muťo to sám počítal, no pri trinástej alebo štrnástej národnosti prestal. „Myslím si, že celkovo ich je 17 alebo 18. Mali sme to dokonca ako otázku v kvíze počas teambuildingu,“ vťahuje Filip Blažek divákov do interného chodu klubu.

Zároveň dodáva, že univerzálnym a hlavným spájacím jazykom je angličtina, no napríklad africkí legionári zo Senegalu neraz komunikujú vo vlastných dialektoch. Fanúšikovia sa taktiež dozvedia, prečo si väčšina kádra vybrala pre rodinný život Bratislavu a spoločne dochádza po rýchlostnej ceste R7 alebo koľko stojí nového kapitána zápisné do tímovej kasy.

Rozhovor sa však ani zďaleka neobmedzuje len na súčasnosť v Dunajskej Strede. Filip Blažek sa obzerá aj za svojou bohatou kariérou, ktorá ho zo slovenskej ligy zaviala do dánskeho Bröndby Kodaň, českej ligy či rumunských klubov, pričom nevynecháva ani porovnanie podmienok.

Rovnako tak sa nevyhýba ani otázkam o svojej futbalovej budúcnosti a otvorene debatuje o tom, či by ho na sklonku kariéry lákalo pôsobenie v exotickejších destináciách. Ak chcete zistiť, ako funguje tá najrozmanitejšia futbalová šatňa na Slovensku a ako premýšľa jej aktuálny líder, nenechajte si ujsť celú epizódu podcastu Striedame!

„Síce som prišiel o nohy, ale dostal som čas – čas hovoriť o vojne a jej pravej tvári. Ak nechcete dopustiť, aby sa vojna rozliala k vám, musíte byť vnútorne pripravení zvíťaziť.“ Oleksandr Chumak, vojnový veterán z Kyjeva. “Vojna je obrovská špina, krv a mimoriadne ťažká práca. Nedá sa ňou prejsť bez toho, aby vás nezmenila”, dodáva.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

- Ako veterán Oleksander Chumak spracoval stratu oboch nôh a prečo považuje každé vážne zranenie za „mikrosmrť“.

- Ako funguje rehabilitačné centrum Next Step a prečo pripomína skôr modernú posilňovňu než nemocnicu.

- Prečo sa mnohí zrehabilitovaní ukrajinskí vojaci dobrovoľne vracajú zo stredísk späť na front.

- Čo si myslia o vyhláseniach Donalda Trumpa a diktovaných mierových ústupkoch.

- Akú kľúčovú lekciu o národnej pripravenosti a obrane slobody dávajú Ukrajinci Európe.

- Čo hovoria o Ficovom “otváraní dverí” Moskve.

„Stratil som nohy, no získal čas, aby som mohol rozprávať o vojne a jej krutostiach“ – slová vojnového veterána Oleksandra Chumaka.

Putinova vojna – to nie sú len nenasýtené geopolitické chúťky vládcu Kremľa. Aktuálne sú za nimi neuveriteľné dva milióny tých, ktorých stáli život či zdravie. To sú úhrnné straty a informácie o zranených na oboch stranách konfliktu. Realita však môže byť ešte horšia, nakoľko tieto informácie si armády strážia.

Život a zdravie

V prípade poškodeného zdravia máme dočinenia s vojnovými veteránmi. Prežili zákopy, peklu vojnu čelili tvárou v tvár…. A teraz bojujú hoc’ len o každý samostatný krok. Aj to je jedna z tvárí vojny.

Dnes k nám vstupuje cez príbeh Olexandra Chumaka a Karin Mashtalirovu. Vojnového veterána Putinovej agresie a ženu, ktorá jemu a stovky ďalším dáva nádej na každý „ďalší krok“, riaditeľku centra Next step pre veteránov.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hoci ho mnohí fanúšikovia pasovali do roly defenzívneho špecialistu a čierneho koňa tímovej rotácie, jeho vitrína úspechov hovorí jasnou rečou. Bývalý slovenský reprezentant Marek Kozlík, ktorý má na konte úctyhodných 5 majstrovských titulov a 4 víťazstvá v Slovenskom pohári, prijal pozvanie Tomáša Kotlárika do najnovšej epizódy basketbalového podcastu Pod košom.

Skúsený krídelník v exkluzívnom rozhovore spomína na nezabudnuteľné momenty svojej kariéry, odkrýva svoj špecifický prístup k basketbalu a nevyhýba sa ani kritickému pohľadu na súčasnú mladú generáciu hráčov.

Na palubovke nikdy nepatril k hráčom, ktorí by sa hnali výlučne za individuálnymi štatistikami. Ako sám v podcaste priznáva, jeho hlavnou motiváciou bol vždy tímový úspech a zbieranie trofejí. „Ja som vždy chcel hrať tam, kde sa hralo o titul. Mňa osobne veľmi nebavilo naháňať štatistiky alebo pozerať sa na individuálne veci, ale skôr byť v tíme, ktorý má šancu hrať o titul,“ úprimne konštatuje Marek Kozlík pri spomienke na formovanie svojej úspešnej dráhy.

Poslucháči sa tak dozvedia fascinujúce detaily o jeho prvom titule s Pezinkom v sezóne 2007/08, ktorý ako odchovanec Interu Bratislava získal symbolicky práve na palubovke „žlto-čiernych”. Nechýbajú ani spomienky na slávnu éru bratislavského Interu, s ktorým vybojoval ďalšie štyri prvenstvá, vrátane dominantnej jazdy v play-off bez jedinej prehry.

Rozhovor však nezostáva len pri oslavách a zlatých medailách. Marek Kozlík otvorene hovorí o svojej hernej transformácii, vďaka ktorej bol ochotný pre tím urobiť na ihrisku tú najčiernejšiu prácu. „Keď odo mňa tréneri vyžadovali tvrdú obranu, tak som to robil. Keď odo mňa potrebovali, aby som sa zameral viac na skórovanie, prispôsobil som sa,“ vysvetľuje svoju hernú filozofiu a schopnosť adaptovať sa na potreby mužstva.

Významnou témou epizódy je aj jeho silné puto s fanúšikmi, s ktorými vedel komunikovať nielen po víťazstvách, ale dokázal si s nimi vymeniť názory aj v momentoch, keď sa nedarilo. Pri spomienke na to, ako ho priaznivci raz z vďaky zasypali plyšákmi, dodáva, že to vnímal ako tú najkrajšiu spätnú väzbu za dobre odvedenú robotu.

V druhej polovici podcastu sa rozprávanie plynule presúva k životu po zavesení tenisiek na klinec. Bývalý reprezentant dnes pôsobí v korporátnom svete ako manažér v bankovom sektore, kde denne využíva skúsenosti z medzinárodných športových šatní.

Zaujímavý je aj jeho kritický, no konštruktívny pohľad na dnešnú mládež. Marek Kozlík upozorňuje na to, že mladým hráčom často chýba ochota prekonávať prekážky a chcú mať všetko hneď. „Toto je to, čo dnešná mládež podľa mňa až tak nemá – trpezlivosť, takú tú vytrvalosť a odhodlanie,“ odkazuje nastupujúcej generácii športovcov.

Ak vás zaujíma, prečo mu nevyšiel angažmán v českej Plzni, aký má názor na dynamicky sa rozvíjajúci olympijský 3x3 basketbal a čo si myslí o novom odvážnom mládežníckom projekte Interu Bratislava, určite si nenechajte ujsť celú epizódu.

Zo slovenského televízneho trhu miznú známe značky a veľkí hráči spájajú svoje služby. Skylink sa mení na Canal+, O2 prevzalo UPC a Telekom začlenil Digi. Čo tieto zmeny znamenajú pre divákov, ich účty a výber operátora?

Za zmenami názvov sa skrýva aj preskupovanie síl. Operátori získavajú zákazníkov, vlastné siete a silnejšiu pozíciu pri vyjednávaní s televíziami. Väčšie možnosti investovať však sprevádza úbytok konkurentov a otázka, či zákazníkom zostanú dostupné aj lacné balíčky.

O tom, čo prinesie prechod Skylinku na Canal+, prečo sa operátori spájajú a ako sa môže meniť ponuka televízie a internetu, sa v technologickom podcaste SHARE rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk Maroš Žofčin a Filip Maxa.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

TIP: Ďalšie zaujímavosti k téme prinášame v nasledovnom článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/gzfJA04/zo-slovenska-miznu-znami-operatori-skylink-skonci-uz-o-par-dni-dalsie-velke-zmeny-pridu-coskoro/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Konsolidácia zlyhala, toto volebné obdobie sme premrhali. Čakajú nás radikálne škrty, inak hrozí bankrot štátu, Bez obalu hovorí Zuzana Múčka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Budúca vláda musí za štyri roky skonsolidovať viac ako 7 miliárd aby narastajúci dlh Slovenska aspoň stabilizovala. Šetrenie sa tak dotkne úplne každého, bankrot by totiž znamenal stratu suverenity. Oplatí sa ostať na Slovensku?

Tri kolá vládnej konsolidácie za viac ako 7 miliárd, vyššie dane i odvody no rozpočtový deficit je napriek tomu rovnako vysoký. Vláda na ozdravenie verejných financií - čo bol inak jeden z jej kľúčových sľubov, fakticky rezignovala. Plánovaný viac ako 7 miliardový deficit ukazuje, že si žijeme na úver, teda na úkor budúcich generácií a ekonomika už ide prakticky iba na výpary.

Rapídne rastie i zadlženie Slovenska, ktoré za tejto vlády stúplo o vyše 20 miliárd eur pričom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí až o 30tich miliardách. Trestom finančných trhov sú rastúce úroky a teda zvyšujúce sa náklady na obsluhu nášho štátneho dlhu. Pred Gréckou cestou preto varuje už aj Národná banka Slovenska. Minister financií hovorí o rozpočte dobrých správ, kde teda tie dobré správy sú a komu sú vlastne určené?

Kde teda všetky tie skonsolidované miliardy zmizli, prečo štát nedokáže šetriť sám na sebe a namiesto toho neustále loví v našich vreckách a naozaj nám hrozí bankrot štátu? No a prečo máme i po vyše 20. rokoch v EÚ stále nízke mzdy, naše približovanie sa priemeru Únie sa zastavilo a predbiehajú nás už aj Rumuni?

Bez obalu s analytičkou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzanou Múčkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Štátny rozpočet na budúci rok prešiel v parlamente len o vlások, keď ho podporilo presne 76 poslancov.

V kľúčovej chvíli koalíciu nepodržali Tomáš Taraba ani Peter Slyško, no napokon ju zachránili hlasy nezaradených poslancov. Samotné schvaľovanie sprevádzal chaos a predčasne ukončená rozprava, po ktorej opozícia okamžite ohlásila podnet na Ústavný súd.

Kým vládna koalícia hovorí o „rozpočte dobrých správ“, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje pred obrovskou sekerou – deficit má totiž dosiahnuť takmer 5 percent HDP. Vypočujte si najnovšiu epizódu nášho podcastu, v ktorej zákulisie a dopady schváleného rozpočtu analyzuje ekonomický redaktor Aktualít Vladimír Amrich.

Podcast pripravil Marek Biró.

V hokejovej extralige máme za sebou prvých 10 kôl, počas ktorých nebola núdza o zaujímavé, ale aj kontroverzné momenty. V najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a brankár Dubnice Michal Valent pozrú na gól, ktorý nikto nevidel, či rozhodnutia Senátu DK SZĽH. Skúsený gólman otvorí aj dôležitú tému častého vypadávania bránok a nebude chýbať ani brankárska otázka vo viacerých kluboch.

Spackaný sanitkový tender za takmer 2 miliardy smeruje do nečakaného finále. Namiesto ďalšieho tendrovania, súťaže a tlaku na konkurenciu by sa Záchranná zdravotná služba mala vrátiť pod krídla štátu. Namiesto pacienta sa tak víťazom sanitkového biznisu môže stať tak často zlyhávajúci štát. Nevysajú stratové nemocnice lukratívne sanitky? Odpovie podpredseda KDH Peter Stachura.

Prekvapivá otočka. Ministerstvo zdravotníctva po viac ako roku od spackaného záchrankového tendra presadzuje návrh, ktorý tendre prakticky úplne ruší a stanice záchrannej zdravotnej služby plánuje prideľovať napriamo. Podľa neoficiálnych materiálov má štát - prostredníctvom nemocníc s urgentnými príjmami, získať až takmer dve tretiny staníc a zvyšok si rozdelia Penta a Agel. K sanitkám by sa tak dostali aj nemocnice, ktoré síce urgenty majú, ale o prevádzkovanie sanitiek v doterajšej praxi záujem nejavili. Prečo chce ministerstvo zdravotníctva rozdávať dvojmiliardové záchrankové licencie bez obstarávania a cez formálne neziskovky a nedoplatia na tom pacienti, pre ktorých je Záchranná zdravotná služba často život zachraňujúcou pomocou?

„Tam je obava, že ak to budú mať nemocnice, ktoré sú aj v strate, tak Záchranná zdravotná služba - ktorá je nastavená finančne veľmi lukratívne, tak tieto peniaze nepôjdu do sanitiek, ale budú vysávané urgentmi a stratovými nemocnicami. Tvrdí podpredseda KDH Peter Stachura.

Zásadná zmena. Penta po avizovanej kúpe Unionu Dôverou mieri k ovládnutiu takmer polovice poistného trhu a stáva sa tak dominantným hráčom na zdravotníckom trhu. Je nápad KDH na povinný presun poistencov štátu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako i zákaz krížového vlastníctva skutočným liekom na vznikajúci poistný duopol alebo ide primárne o zlyhanie regulátora, teda samotného štátu a zákazy nič nevyriešia a namiesto toho by sme sa mali viac sústreďovať na posilnenie úlohy i nezávislosti regulátora nášho zdravotníctva? (Pri príprave rozhovoru sme čerpali aj s portálu Ozdravme.sk)

„Štát nemá dostatočné ochranné mechanizmy aby zastavil agresivitu finančných skupín v zdravotníctve,” varuje Peter Stachura.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Baletné tempo Slovana Bratislava, nelogický krok vedenia AS Trenčín, Dunajská Streda vo fazóne, ale so zásadnou otázkou a výborná pozvánka Spartaka na derby v Trnave. Aj to nám ponúklo 10. kolo futbalovej Niké ligy, ktoré sme rozoberali v 105. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Futbalisti DAC Dunajská Streda si opäť dokázali vypracovať náskok na čele Niké ligy a za chrbtom už nemajú len MŠK Žilina, ale aj FC Spartak Trnava, ktorý sa bodovo dotiahol práve na „Šošonov“. Výkonom v Podbrezovej ponúkol výbornú pozvánku na súboj 11. kola, ktorý bude absolútnym šlágrom víkendu. V „malom Ríme“ sa totiž uskutoční v poradí 182. derby medzi Spartakom a Slovanom.

Uplynulý víkend, počas ktorého sa Niké liga vrátila späť k životu po trojtýždňovej reprezentačnej prestávke, ponúkol množstvo zaujímavého. O všetkom tom najdôležitejšom sa porozprával futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s bývalým skvelým zakončovateľom Tomášom Medveďom, ktorý bol hosťom 105. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Tomáš Taraba zostal sám s poslancom Slyškom, a preto koalícia nepotrebovala vyhovieť jeho požiadavkám k rozpočtu, hovorí poslanec za SNS Roman Michelko. Strana podľa neho prešla sebareflexiou a preto odvolali svojho nominanta Tomáša Tarabu. Rovnako menia nominantov vo Fonde na podporu umenia. S ministerkou kultúry je vedenie SNS spokojné. Prečo nevylučujú zo spolupráce hnutie Republika? Lebo Matovič je odpornejší, hovorí predseda výboru pre kultúru a médiá.

Rozpočet prejde najtesnejšou väčšinou 76 hlasov, teda aj bez Tarabu, predpovedá poslanec za SNS Roman Michelko. Vlastnému nominantovi Tomášovi Tarabovi národniari vyčítajú nielen „diamantové odmeny“, ale napríklad aj zamestnanie sestry Romany Tabak.

Európske právo vyžaduje nezávislosť verejnoprávnych médií, no STVR má orgány plné iba vládnych nominantov. Koalícia na tom zrejme nebude nič meniť, a nechá prebehnúť infringement, na konci ktorého Slovensko môže platiť obrovskú pokutu.

V podcaste s Romanom Michelkom sa dozviete:

– od 2. minúty – prečo sa ministrovi Kamenickému nepodarilo znížiť deficit napriek trom konsolidáciám;

– po 5:00 – prečo štát prijíma nových zamestnancov, keď politici sľubovali šetrenie na úradníkoch;

– od 6:00 – či štátny rozpočet prejde a či je deficit konečný alebo môže byť aj vyšší;

– po 7:00 – že koalícia nemusela rokovať o rozpočte s Tomášom Tarabom, keďže majú 76 hlasov aj bez neho;

– okolo 9:00 – že mladí by síce potrebovali zníženie DPH na byty, ale koalícia to neurobí;

– po 10:00 – ako sa koalícia vysporiada s Ústavným súdom pri rozpočte;

– od 12:00 – že SNS a Hlas tlačili na to, aby sa rozpočet navrhoval súlade s ústavným zákonom, ale Smer to odmietol;

– po 13:00 – či je tesná väčšina 76 hlasov priestor na korupciu a kupovanie hlasov a vydieranie;

– od 14:30 – či sa dajú žiadať odmeny od Tarabových nominantov naspäť;

– po 16:00 – prečo nechali zlého ministra vo funkcii tri roky;

– od 19:00 – aké mala SNS dohody s Tarabom, ktoré porušil a či za neho aj tak zodpovedajú;

– po 20:00 – aký kompromateriál má na Filipa Kuffu;

– od 22:00 – že Tomáš Taraba zamestnal aj sestru Romany Tabak;

– po 23:00 – či je Romana Tabak spriaznená s SNS alebo pokračuje s Tomášom Tarabom;

– od 25:30 – či Kuffovci vstúpia do SNS;

– po 27:00 – či nešlo na envirorezorte o kšefty;

– od 28:00 – prečo musel odísť Lukáš Machala z rezortu kultúry;

– po 33:00 – že rozhodnutia v FPÚ boli zbrklé a nepremyslené;

– od 36:00 – čo hovorí na dotáciu na kaviareň v bratislavskom nákupnom centre pre známu ministerky kultúry;

– po 40:00 – či sú v SNS spokojní s ministerkou Šimkovičovou a s Petrok Kotlárom;

– od 43:00 – čo sú možnosti SNS pre budúce voľby;

– po 44:30 – že nevylučuje Zoroslava Kollára ani stranu Republika;

– od 45:30 – prečo je Uhrík pre SNS prijateľný a čo si myslí o Mazurekovi;

– po 47:00 – že Igor Matovič je podľa neho „čistý hnus“, ale Mazurek iba marketing;

– od 48:40 – čo hovorí, že už aj štátny orgán konštatuje neobjektívnosť STVR;

– po 50:10 – že z STVR podľa neho neodišli mienkotvorní ľudia;

– od 52:45 – čo hovorí na to, že neobjketívnosť STVR zmerali aj medzinárodné organizácie;

– po 54:30 – prečo mu prekážala vyhranenosť Havrana, a nie Danišku;

– od 56:30 – či koalícia urobí niečo s porušovaním európskeho práva nastavením Rady STVR, ktorá má byť nezávislá, ale je plná koaličných nominantov;

– po 59:20 – prečo sa nikto nesmeje na rečiach Lukáša Machalu;

– od 1:02:00 – čo hovorí na novú vilu Jaroslava Rezníka, bývalého nominanta SNS.

Ľudia majú žiť v pároch a rodinách, jednotlivcovi sa možno nikdy nepodarí kúpiť si byt, hovorí podnikateľ Milan Dubec. Kedysi založil Azet aj Aktuality, dnes pôsobí ako developer a propaguje kúpu investičných bytov. Sľub PS postaviť 30-tisíc bytov podľa neho nie je nereálny, ak budú obce motivované meniť územné plány v prospech výstavby. Mnohí podnikatelia okolo neho čerpajú zo zásob a ďalšej konsolidácie v budúcnosti sa ich firmy už ani nemusia dožiť. Tvrdí, že trendom do budúcna budú dôchodcovia sťahujúci sa z vidieka do malých bytov v meste.

Poznámka redakcie o konflikte záujmov: Milan Dubec je minoritný akcionár vydavateľa Aktualít. Minoritné podiely vlastní aj v konkurenčných médiách. Na rozhodovanie redakcie nemá vplyv a do jej chodu nezasahuje. V relácii NA ROVINU nie je z vlastnej iniciatívy, ale na pozvanie redakcie ako populárny komentátor podnikateľského prostredia.

V podcaste s Milanom Dubcom sa dozviete:

– od 1. minúty – či aj on vidí situáciu a najbližšiu budúcnosť čierne;

– po 5:00 – že ďalšej konsolidácie sa mnohé firmy nemusia dožiť;

– od 6:00 – ako žijeme rok vyjedania rezerv a skutočný problém, keď nebude dobre, nás ešte len čaká;

– po 11:00 – že migrácia medzi krajinami je prirodzená, no k nám nikto neprichádza;

– od 14:00 – ako podnikatelia potrebujú nádej;

– okolo 15:00 – že zrušenie transakčnej dane sa pozitívne prejaví až po rokoch;

– po 23:00 – čo hovorí na pesničku Byty byty od kapely Marhule, kde sa ocitol v klipe so Stalinom;

– od 26:00 – že za drahé byty môžu ľudia sťahujúci sa z vidieka, single ľudia aj dôchodcovia;

– po 39:00 – že ľudia majú žiť v pároch, lebo inak im to na kúpu bytu možno nikdy nevyjde;

– od 45:00 – že byty sú drahé aj preto, že ľudia podpisujú petície, aby sa pri nich nestavalo;

– po 47:00 – ako by sme mali motivovať obce nastaviť si územné plány priaznivejšie k výstavbe bytov;

– okolo 49:00 – že cestou k lacnejším bytom by bolo aj zníženie dane pre prvokupujúcich;

– po 50:00 – že o 10 rokov budú trendom dôchodcovia sťahujúci sa z veľkých domov na dedine do malých bytov v mestách.

Predstavitelia koalície sa nezastavia pred ničím.

Kam viedla opakovaná konsolidácia, zhrnul Ťažký týždeň.

Predchádzajúce konsolidácie nepriniesli výsledky, konštatuje Juraj Valachy z Tatrabanky pri pohľade na návrh štátneho rozpočtu. Bývalý hlavný ekonóm rezortu financií tvrdí, že akákoľvek vláda príde po tejto, bude musieť znova vážne konsolidovať. Ak opozícia tvrdí, že bude znižovať dane, nebude si to môcť dovoliť na začiatku volebného obdobia, lebo by to bol hazard. Najťažší podľa neho bude rok 2028.

V podcaste s Jurajom Valachym sa dozviete:

– od 1. minúty – koľko zostavoval rozpočtov;

– po 2:00 – že v predvolebnom roku sa nekonsoliduje, čo znamená presunutie bolestivých opatrení do budúcna;

– od 3:10 – že predchádzajúce konsolidácie nepriniesli výsledok;

– po 5:00 – či vláda konsolidáciu celú prejedla;

– od 7:00 – čo vie štát urobiť so spotrebnou daňou na pohonné hmoty a aké by boli následky;

– po 9:30 – prečo môžu mať Taliansko a Francúzsko oveľa vyšší dlh ako my;

– od 12:00 – že dlhy môžu byť aj dobré, ak sa peniaze použijú na to, čo nám prinesie do budúcnosti rast;

– po 13:00 – ako vláda leje peniaze len do spotreby, nie do investícií;

– od 14:00 – čo presne znamená, že v prepočte každý občan dlhuje takmer 17 tisíc eur, vrátane detí;

– po 15:30 – prečo dlh štátu nefunguje ako dlh bežného človeka;

– od 17:00 – kedy by deficit nebol problém;

– po 18:00 – že ďalšia vláda si nebude môcť dovoliť to, čo robí táto vláda;

– od 19:00 – ako sme už vyčerpali náš finančný vankúš pre prípad zmien;

– po 23:30 – ako sa dá šetriť na úradníkoch a prečo je to komplikované;

– od 25:30 – že prestať nakupovať nefunguje;

– po 26:00 – ako by štát efektívne získal peniaze na škrtnutí daňových výnimiek;

– od 28:00 – či je transakčná daň zásadná otázka;

– po 29:30 – či je realistické, čo sľubuje opozícia – znížiť dane;

– od 34:00 – že najhorší bude zrejme rok 2028;

– po 36:00 – ako sa rozpočet niekedy schvaľuje tak, že ani ministerstvo financií nevie, čo v ňom je;

– od 38:00 – či môže rozpočet zablokovať Ústavný súd;

– po 39:00 – čo by znamenalo rozpočtové provizórium.

Fico dostal „po držke“ od najväčšieho babráka.

Tvorcovia Ťažkého týždňa zhrnuli, čo všetko viedlo k tomu, aby Andrej Danko s pomocou opozície zosadil vlastného nominanta.

Andrej Danko rozpútal „prestrelku“ s ľuďmi, s ktorými sa prehupol do parlamentu. A to zďaleka nie je všetko.

Ako to napokon dopadlo s ani jedným nábojom pre Ukrajinu a komu by v skutočnosti uškodilo ignorovanie kľúčového pravidla NATO, zhŕňa nový Ťažký týždeň.

To nebol skrat, tam bol dlhodobý a očividný vývoj. To okno príležitosti sa dalo privrieť, ale inak, ako to robili v Staškove. Bez obalu tvrdí bezpečnostný analytik Radovan Bránik, ktorý sa so situáciou, ktorá viedla k zavraždeniu dlhoročnej učiteľky i maloletej Nely oboznámil osobne, priamo na mieste. Kto mal toho chlapca naozaj rád? Pýta sa Bránik a varuje, že podobných detí, ako páchateľ zo Staškova tu máme mnoho, väčšina z nich ale končí samovraždami.

Dlhoročná učiteľka Božena Mariaková a 14 ročná žiačka Nela. To je bilancia nedávneho vražedného útoku iba 13 ročného Daniela v Základnej škole v kysuckom Staškove. Tento hrozný čin pritom prišiel iba necelé dva roky po inej školskej tragédií, tentoraz na gymnáziu v Spišskej starej vsi, kde páchateľ zabil zástupkyňu riaditeľa i študentku Alenu.

Brutálne násilie sa však na našich školách nezačalo písať až teraz. Od roku 1989 evidujeme viacero vážnych prípadov, najtragickejšie sa však do našich dejín zapísali Vrútky. Tam v roku 2020 bývalý žiak zavraždil zástupcu riaditeľa Budza a vážne zranil riaditeľku školy ako i dvoch žiakov. Mnohopočetným bodným ranám zasadeným v kabinete podľahla aj učiteľka nemeckého jazyka pri útoku študenta na Strednej škole v Bratislave už v roku 1997.

Reakciou na aktuálnu tragédiu v Staškove sú tak rastúce obavy učiteľov - ktorí sa stávajú nielen nedoceneným ale i prekvapivo rizikovým povolaním, ako aj medializovaný vzostup agresívnych incidentov spojených s mládežou či školami. Rešpektovaní odborníci nás pritom varujú už dlhodobo. „Tie trendy, ktoré pozorujeme vo svete, trendy teroristických útokov ako prejavov rastúcej radikalizácie, tak oni sa postupne presúvajú aj sem - k nám, a naša spoločnosť, náš systém a ani naše školstvo na to vôbec nie sú pripravené,“ vyhlásil krátko po tragédií v Spišskej starej vsi šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro.

“Takýmto spôsobom prežívajú svoju každodennú existenciu stovky deti a sú blízke hranici nejakého zlyhania. Nám však uniká, že deti - ako je tento páchateľ, oveľa častejšie pristupujú k násilnému útoku na seba samých a to z dôvodov, ktoré sú veľmi podobné až totožné, ako bol dôvod, s ktorým útočil páchateľ v Staškove, varuje Radovan Bránik.

Počúvate Bez obalu, tentoraz s Radovanom Bránikom, bezpečnostným analytikom, odborníkom na krízové vyjednávanie ako i zakladateľom Modrého anjela, ktorý poskytuje terénnu krízovú intervenciu ako i psychologickú pomoc obetiam tragických udalostí. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zarábal viac ako premiér a mohol si legálne zabezpečiť päť nehnuteľností v hodnote najmenej dva milióny eur, alebo je na jeho novej vile v najluxusnejšej časti Bratislavy niečo podozrivé? Bývalý šéf RTVS a TASR Jaroslav Rezník nehnuteľnosti nielen nakupoval, ale aj rekonštruoval.

Aktuality systematicky odhaľujú podozrivé luxusné nehnuteľnosti štátnych funkcionárov. Investigatívny reportér Martin Turček našiel takmer 900-tisícovú vilu, ktorú Jaroslav Rezník vlastní cez svoju firmu. Nadobudnúť ju mal koncom minulého roka. Vysvetľuje ju hypotékou, na podrobnejšie otázky však neodpovedal.

Podozrivé sú aj jeho prepojenia na človeka spojeného s kauzou Dobytkár, finančnou skupinou Slavia Capital, spájanou s SNS, aj bratom finančníka z J&T.

Podcast moderuje Peter Hanák.

Posledných 19 sekúnd na ľade, zrušený zápas kvôli prasknutej rúrke aj kultový kotlíkový guláš. Legenda Dukly Trenčín Tomáš Starosta prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Marekovi Marušiakovi a Rasťovi Konečnému s úsmevom a dávkou humoru porozprával o blížiacej sa rozlúčke s bohatou kariérou, hokeji v Rusku a nechýbalo ani množstvo vtipných príhod.

Samotný Tomáš Starosta s úsmevom spomína na svoje začiatky v majstrovskej sezóne Trenčína, keď ako mladý junior pendloval medzi „áčkom” a juniorkou. Vtedy sa zišla skvelá česko-slovenská partia, na ktorú dodnes spomína. Postupne sa vypracoval na skutočného lídra kabíny, rolou, ktorú si plne uvedomil najmä počas pôsobenia v Slovane Bratislava po návrate z Ruska.

Cesta do ruskej KHL pritom nebola vôbec jednoduchá. Ako mladík odlietal do neznáma so stresom a bez znalosti prostredia. Práve na letisku v Bratislave ho vtedy „zachránil“ brankár Miroslav Lipovský, ktorý ho doslova usmernil. Začiatky v Nižnekamsku priniesli poriadne tréningové záťaže. „Mali sme trojfázové tréningy, namiesto 15 minút v posilňovni zrazu hodina a pol, 150 drepov so 120 kilami a denný náklad kilometrov v teniskách. Cítil som sa skôr ako desaťbojár než hokejista,“ spomína s pobavením Tomáš Starosta. Vďaka tejto drine však získal základy, z ktorých čerpal celú kariéru. Po rokoch v Nižnekamsku a prestupe do Ufy sa dočkal aj prestížneho Gagarinovho pohára.

V reprezentácii odohral množstvo nezabudnuteľných zápasov vrátane dvoch olympiád a štyroch šampionátov. Najžiarivejším momentom bol strieborný šampionát v Helsinkách 2012. Silný tímový duch pod vedením kapitána Zdena Cháru ich vtedy zomkol a dotiahol až do finále.

Osobitnú kapitolu v rozhovore tvoria humorné spomienky a historky z kabíny. Tomáš Starosta opísal nezabudnuteľné momenty, ako napríklad šoféra autobusu, ktorý počas dôležitého taktického mítingu prišiel do miestnosti, hlučne si spravil kávu s bábovkou a sadol si do zadného radu. Neobišiel ani úsmevný incident, keď Milan Bartovič pri šprintovaní po striedačke urobil krok do prázdna.

Veľkú popularitu si Tomáš Starosta získal aj mimo hokejových mantinelov vďaka ikonickej reklame na kotlíkový guláš, ktorá doslova zľudovela. „Do dnešného dňa mi chodia správy od cudzích ľudí z celého Slovenska, aby som im prišiel na guláš. Núkajú mi odvoz aj pivo, len aby som prišiel,“ smeje sa bývalý reprezentant.

Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, úprimný a vtipný pohľad do života hokejového veterána. Pustite si celú epizódu a spoznajte príbeh hráča, ktorý si svojou pokorou, drinou a zmyslom pre humor získal srdcia fanúšikov.

Slovenská spoločnosť pociťuje únavu z nekončiaceho sa konfliktu, no na Ukrajine ľudia denno-denne čelia ostreľovaniu a zničujúcim útokom. Humanitárny pracovník a bývalý fotoreportér Anton „Tony“ Frič prináša mrazivé svedectvo z frontových oblastí a hovorí o cene, ktorú platíme za celospoločenskú ľahostajnosť. „Slováci sú vraj z vojny unavení, ale nemáme byť z čoho unavení, keďže tu sa nebojuje. Jediní, kto má právo byť z vojny unavený, sú práve Ukrajinci.“

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Od masívnej vlny solidarity až po tichú apatiu

Od masívnej vlny solidarity na hraniciach až po prázdne zbierkové účty a tichú apatiu. Slovenská spoločnosť, vyčerpaná zdražovaním a nekončiacim konfliktom, hlási hlbokú únavu z vojny. Lenže kým my doma vypíname správy, v ostreľovanom Charkove či Chersone sa na reality všedných dní nikto opýtať nechodí.

Na ukrajinskej hranici bol už v prvých hodinách Putinovej agresie a na spálenú zem v Buči k deťom, ktoré sa v krytoch začali báť denného svetla, sa vracia dodnes. Neprispôsobil sa celospoločenskému nezáujmu a namiesto rečí naskakuje do auta a doručuje generátory, potraviny a lieky priamo do frontového pekla.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jej život bol na prvý pohľad bez veľkých výbuchov, samozrejme, ak nerátame bombardovanie, ktoré ako dieťa zažila. Lámali sa v ňom však dejiny. Zažila utečenecký život a príkoria komunistického režimu, pretože mala svojvôľu vziať si politického väzňa. Napriek všetkému si vytvorila svoj vlastný pekný svet.

Kým byt je pre mladých Slovákov čoraz vzdialenejší cieľ, jazdené auto zostáva dosiahnuteľné. Priority sa tak otáčajú: najprv kolesá, strecha musí počkať.

Pred zopár rokmi bolo poradie jasné: po škole práca, vlastné bývanie, osamostatnenie sa, a až potom auto. Dnes sa poradie mení. Údaje z trhu a nový prieskum portálu Autobazar.EU ukazujú, že mladí ľudia svoj prvý väčší výdavok smerujú do jazdeného vozidla, kým od rodičov sa sťahujú čoraz neskôr.

Znížená dostupnosť vlastného bývania mení spotrebiteľské správanie mladej generácie na Slovensku. Zatiaľ čo v minulosti bolo prioritou osamostatnenie sa od rodičov prostredníctvom kúpy alebo prenájmu nehnuteľnosti, súčasné ekonomické podmienky tento model narušili.

Údaje z realitného a automobilového trhu, doplnené o aktuálny prieskum portálu Autobazar.EU, potvrdzujú presun záujmu mladých ľudí k zabezpečeniu osobnej mobility. Jazdený automobil sa stáva primárnou investíciou na ceste k aspoň čiastočnej nezávislosti.

Bývanie je luxus, jazdené auto je dostupný štandard

Zabezpečenie bývania, či už prostredníctvom hypotekárneho úveru alebo komerčného prenájmu, predstavuje pre mladých ľudí extrémnu finančnú záťaž. Podľa NBS dosiahla priemerná ponuková cena bývania v druhom štvrťroku 2026 hodnotu 3 041 eur/m², pri bytoch 3 430 eur/m². Priemerné ceny nehnuteľností podľa aktuálnych dát realitných portálov ako Nehnuteľnosti.sk dosahujú celoslovenský priemer približne 2 750 eur za meter štvorcový.

Bývanie je dnes v priemere viac než dvojnásobne drahšie ako pred desiatimi rokmi.

Priemerné nájomné za byt na Slovensku dosiahlo podľa Deloitte Rent Index v druhom štvrťroku 2026 hodnotu 727 eur bez energií. V Bratislave je to 931 eur a v Starom Meste až 1 287 eur. Aj prenájom samostatnej izby alebo spoločné bývanie je výrazne drahšie ako pred niekoľkými rokmi. Preto mnohí volia najlacnejšiu alternatívu, ktorou je domov u rodičov.

Eurostat uvádza, že Slováci sa osamostatňujú tesne pred 31. rokom života, čo je druhý najvyšší vek v EÚ pri priemere okolo 26 rokov. Nejde teda len o pohodlnosť, ale aj o ekonomickú nevyhnutnosť.

V ostrom kontraste s realitným trhom stojí trh s ojazdenými vozidlami. Údaje z inzertného portálu Autobazar.EU ukazujú, že priemerná cena jazdeného vozidla na Slovensku sa pohybuje na úrovni 9 800 eur. Podľa štatistík spoločnosti Cebia vzrástla priemerná cena ojazdeného osobného auta na Slovensku v prvom polroku 2026 o 900 eur na 12 400 eur, teda medziročne o približne 8 %. Napokon, analytici AURES Holdings uvádzajú priemernú cenu jazdeného automobilu za prvých 9 mesiacov tohto roka až 13 160 eur. Medziročne je to o 7,2 % viac.

Auto vs bývanie je jednoduchý vzorec

Dvojizbový byt s rozlohou 50 m² vychádza pri priemernej cene na približne 171 500 eur. Pri požiadavke aspoň 20 % vlastných zdrojov ide o takmer 34 300 eur v hotovosti, a to ešte pred samotnou hypotékou, ktorej priemerná sadzba ďaleko presahuje tri percentá - pred niekoľkými rokmi čosi nemysliteľné.

Priemerné jazdené auto stojí približne 7 % z ceny takého bytu, často však oveľa menej. To je suma, ktorú mladý človek vie relatívne ľahko pokryť úsporami, bankovými úvermi alebo pôžičkami od rodiny. A mesačné výdavky za takéto splátky aj spoločne s prevádzkovými nákladmi sú podstatne nižšie, ako náklady na nájom či hypotéku.

Avšak zároveň platí, že ak si mladý človek dovolí zabezpečiť si vozidlo, jeho rozpočet sa stenčuje a stráca tým možnosti na vytvorenie dostatočných finančných rezerv a úspor.

Exkluzívny prieskum od Autobazar.EU: Zmena priorít mladej generácie

V období od 1. augusta do 1. októbra 2026 zrealizoval portál Autobazar.EU v rámci svojej obsahovej sekcie Magazín prieskum medzi mladými ľuďmi. Zúčastnila sa ho vzorka respondentov vo veku 18 až 25 rokov. Cieľom bolo zistiť, do akej miery aktuálna ekonomická situácia ovplyvňuje ich rozhodovanie medzi investíciou do bývania a kúpou vozidla.

Kľúčové zistenia prieskumu poskytujú vhľad aktuálneho spotrebiteľského správania mladých ľudí:

Čísla opisujú efekt, kedy sú ceny nehnuteľností a nájmov pre mladých ľudí nedosiahnuteľné, preto vzdávajú snahu o vlastné bývanie a svoje voľné financie presúvajú do dostupnejšieho statusového symbolu – auta.

Kúpa auta zníži bonitu žiadateľa o hypotéku

Autobazar.EU poukazuje na to, že s kúpou ojadeného vozidla prichádza aj zodpovednosť za jeho prevádzku a s ňou spojené finančné náklady. Apeluje preto na mladých ľudí, aby venovali svojim finančným rozhodnutiam väčšiu pozornosť s ohľadom na vlastné perspektívy v najbližších rokoch.

Aj pomerne malá splátka auta (napr. 150 € mesačne) môže znížiť maximálny hypotekárny limit približne o 20 000 € až 30 000 €.

„Keď som uvidel, že v majetku advokátskej kancelárie je 11 miliónov eur v pôžičkách, bolo jasné, že peniaze neodišli ako podiel na zisku, ale ako bezúročná pôžička nevedno kam. Hranie sa s takýmito pôžičkami je síce bežné, no pri každej pôžičke musí podľa zákonných pravidiel fungovať trhový úrok.“ Martin Turček z investigatívneho tímu portálu Aktuality.sk o nových zisteniach v prípade advokáta Radomíra Bžána.

📌V tomto rozhovore sa dozviete:

Vyhrať pre štát obrovský spor je jedna vec, no presunúť zisk z rozprávkovej odmeny nevedno kam bez zaplatenia dane z dividend je iné umenie. Investigatívny novinár Martin Turček sa pozrel na účtovníctvo advokáta Radomíra Bžána a zistil, že hoci firma zisk zdanila, vyše 11 miliónov eur z nej vzápätí odprúdilo ako bezúročná pôžička adresátovi, ktorého nepoznáme. Na detaily prípadu sa pozrieme s Martinom Turčekom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ak premiér Fico hovorí, že neúčasť na spoločnej obrane NATO nás bude chrániť, alebo že by sme mali byť neutrálni, tak to sú také mináčovské blúznenia, že budeme sedieť niekde na grúni, bude nám dobre a dejiny pôjdu okolo nás. Tak to ale nie je. Bez obalu tvrdí profesor politológie Jozef Bátora. Podľa neho sa ako spoločnosť stále hľadáme. Nie sme stotožnení s tým ako tento štát funguje, ani kto sme. Sme teda pripravení brániť vlasť?

„Vie si niekto predstaviť, že Slovensko dostane pokyn pripraviť päť či desaťtisíc vojakov a poslať ich niekam sa mlátiť? Ja si neželám, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojnového konfliktu kvôli nejakému článku 5.“ I takto oživuje Robert Fico rastúce obavy verejnosti z možného vojnového konfliktu, ktoré tak dobre zafungovali v predvolebnej kampani Petra Pellegriniho. Zároveň slovenský premiér verejne spochybňuje naše aliančné bezpečnostné záväzky a hovorí o tom, ako by Slovensku “svedčala” neutralita.

Jeho vlastná vláda pritom aktuálne posiela stovky slovenských vojakov do Pobaltia, priamo na ruské hranice no a ficov minister obrany zasa vybudoval zo Slovenska jeden z najväčších zbrojárskych komplexov v Európe, ktorý deň čo deň zásobuje ostrou muníciou brániacu sa Ukrajinu.

To z nevôľou zaregistrovali aj v samotnom Rusko, ktoré si hľadá ďalšie ciele svojej agresie, čo podpredseda SMERu a jeho šedá eminencia považuje za legitímne no a podľa nemeckých médií sa zo Slovenska postupne stala akási materská základňa ruských diverných operácií namierených proti Európe.

Pred slovenskou verejnosťou sa tak otvárajú základné otázky o našej suverenite, bezpečnostných garanciách, ale najmä o tom - kto vlastne sme a čo - ako spoločnosť, naozaj chceme a za čím si budeme stáť, ak príde k najhoršiemu a budeme sa musieť za svoje slová i hodnoty aj reálne postaviť.

Sme teda národom plebejským, ktorý nemal kráľov ani feudálov, tak ako o tom písal Vladimír Mináč alebo nie sme malým národom, pretože máme srdce, duchovný potenciál a vieme za svoju slobodu zabojovať, tak ako to deklaroval Milan Rastislav Štefánik? Sme dedičmi SNP, Gabčíka a štefánikových légií alebo je v nás kus Tisa, normalizácie i Felvidéku? Zlomila nás sovietska okupácia v roku 1968 alebo sme ju odčinili zamatom Novembra 89?

Tak, kto sme ako národ i spoločnosť a kde je naša vlasť? No a nakoľko je dnes naša spoločnosť odolná voči krízam i existenčným hrozbám a ak nie je, tak prečo?

Bez obalu, tentoraz s profesorom politológie Jozefom Bátorom. Bez obalu s Braňom Dobšinským, pekný deň a pokoj v duši.

Obdobie, keď nám investori platili za to, že sme si požičiavali sme mali využiť na produktívne investície, hovorí v podcaster Aktuality Nahlas ekonóm Anton Marcinčin. V roku 2011 bol súčasťou šestice poslancov, zástupcov všetkých poslaneckých klubov, ktorí spoločne predložili návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

„Bolo to pekné obdobie. Zhodli sme sa, že takýto zákon je potrebný, aj s ohľadom na predošlú krízu,“ spomína. Na jednej strane je fajn, že sa pravidlá schválili ako ústavný zákon, na druhej strane je ťažké niečo v ňom zmeniť.

Marcinčin ešte ako ekonóm Svetovej banky pracoval aj na reforme riadenia verejných financií. „Riadenie verejných financií nie je len o stráženie deficitu,“ hovorí. Financie majú byť využívané podľa priorít vlády a programového vyhlásenia. Vláda na konci volebného obdobia potom skladá účty voličom. Takto by sme podľa Marcinčina mali čítať aj rozpočet.

Vláda vo svojom programe sľúbila, že zadlžovanie zastaví, no tento sľub nedodržala. Marcinčin pripúšťa, že ekonomická situácia v Európe nie je ľahká. No podobným výzvam čelia aj ostatné krajiny a ony dokážu konsolidovať aj rásť.

Základná otázka je čo robíme s tými protivetrami, ktorými argumentuje minister financií Ladislav Kamenický. Podľa Marcinčina je odpoveďou spotreba.

„Ako sa pripravujeme na leto 2027? Tým, že dáme 100 miliónov eur poľnohospodárom?“ poukazuje s tým, že bežným ľuďom to nepomôže.

Rôzne dotačné programy a mnohé ďalšie výdavky, o ktorých nevieme, či sú efektívne, sú udržiavané aj v čase konsolidácia, dodáva.

V podcaste sme sa venovali aj avizovanej valorizácii platov pre štátnych zamestnancov a čarovnej rozpočtovej kapitole nazývanej Všeobecná pokladničná správa.

Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Kým technologickí giganti učia robotov fyzickým úkonom pomocou ľudí s kamerami na čele, AI vstupuje do riadenia letov a autonómne modely začínajú svojvoľne obchádzať pravidlá.

Kým vývojári generatívnej umelej inteligencie ako ChatGPT, Gemini či Copilot doteraz čerpali najmä voľne dostupné texty z internetu, nová éra robotiky vyžaduje zber dát priamo z reálneho sveta. Pracovníci v rozvojových krajinách nosia na čele kamery pri každodenných činnostiach a kuriéri Amazonu snímajú ulice inteligentnými okuliarmi, čím trénujú svoje vlastné potenciálne náhrady. Súbežne s tým sa AI presúva do kritickej infraštruktúry a v USA začína pomáhať s riadením vzdušného priestoru.

Rastúca autonómia AI agentov však prináša aj nečakané zlyhania – od kurióznych nedorozumení pri predaji na online bazároch cez svojvoľné vyhadzovanie ľudí z čakacích listín vo fitnescentrách až po nebezpečný prístup do vládnych databáz. Tieto zmeny opäť otvárajú diskusiu Billa Gatesa o zdanení automatizácie, zatiaľ čo slovenské mládežnícke talenty bodujú na svetovej úrovni s vlastnými inováciami.

O týchto, ale aj ďalších témach zo sveta umelej inteligencie, sa rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk Ján Trangel a Lucia Kobzová v novom vydaní podcastu PočúvAI.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

NAPÍŠTE NÁM:Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

„Nevoľte tých, ktorí vám sľubujú, že všetko vyriešia za vás, zvyčajne chcú len vašu poslušnosť, mlčanie a pasivitu. Politik nie je vlastník štátu, dostal len na obmedzený čas právo spravovať časť spoločných vecí.“ O nadčasovom varovaní Václava Havla, pasivite spoločnosti, ohýbaní pravidiel aj o významne tretieho sektora hovorí v podcaste Res Publicapolitológ Radoslav Štefančík.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Jún 1992. Krátko pred voľbami. Václav Havel a jeho varovanie: Nevoľte tých, ktorí vám sľubujú, že všetko vyriešia za vás. Zvyčajne chcú len jedno – vašu poslušnosť, vaše mlčanie a vašu pasivitu. Dnes by mal Václav Havel 90 rokov. Vtedy varoval aj pred politikmi, pre ktorých je vlastná moc dôležitejšia ako osud národa. Politik podľa neho nie je vlastník štátu, dostal len na obmedzený čas právo spravovať časť spoločných vecí. Respublika – vec verejná, naša spoločná. Taká ale nebude, ak o ňu z pohodlnosti stratíme záujem.

Varovanie, ktoré má 34 rokov, však našlo úrodnú pôdu. Ak sa pozrieme na Slovensko týchto dní: vládna koalícia s najtesnejšou väčšinou v najmenej príhodnom čase, keď sa má prijímať rozpočet. Poistkou tak má byť uvoľnenie pravidiel pre prípadné rozpočtové provizórium. Po trestných kódexoch či likvidácii verejnoprávnych médií ide o ďalšie ohýbanie pravidiel.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V pondelok vláda schválila návrh štátneho rozpočtu na rok 2027. No už na druhý deň začali poslanci v parlamente narýchlo prepisovať pravidlá pre prípad, že rozpočet vlastne vôbec neprejde.

Koalícii Roberta Fica totiž po turbulenciách s Tomášom Tarabom zostala v národnej rade len tá najtesnejšia možná väčšina. Smer si teraz preto cez prekvapivý pozmeňovací návrh pravdepodobne pripravuje poistku. Takzvané rozpočtové provizórium bolo doteraz strašiakom, ktorý vláde zväzoval ruky. Nové pravidlá to zmenia.

Je to príprava na rozpad vládnej väčšiny, alebo len geniálny ťah Smeru, ako získať absolútnu moc nad štátnou kasou?

V dnešnom podcaste sa o tejto téme budeme rozprávať s ekonomickým redaktorom Aktualít Vladimirom Amrichom.

Pred pár rokmi stačilo prísť do banky, vypýtať si úrok pod jedno percento a človek odchádzal s kľúčmi od nového bytu. Dnes? Nájom hltá polovicu výplaty a pri pohľade na hypotekárnu kalkulačku mnohým zamrzne úsmev.

Mať vlastné bývanie je v dnešnej dobe téma, ktorá zaujíma najmä mladých ľudí. Zmeny na finančnom trhu, rast cien nehnuteľností a úrokových sadzieb zmenili pravidlá hry. Čakať, kým ceny spadnú, alebo sa zadlžiť na 30 rokov hneď teraz, kým nebude ešte horšie?

Aj o tom v rozhovore Na tému porozprávala Angelika Farkašová, vedúca oddelenia Úvery vo VÚB banke.

V rozhovore sa dozviete:

- Aký je dnes profil mladého človeka, ktorý si žiada o svoju prvú hypotéku;

- či si vedia mladí ľudia dovoliť vlastné bývanie bez pomoci rodiny;

- koľko vlastných úspor musí mať dnes žiadateľ nasporených a či platí pravidlo 80 % na 20 %;

- kto je „ideálny klient“ a pri akých typoch príjmov býva schvaľovanie komplikovanejšie.

„Dnes vo mne konanie a výroky premiéra vyvolávajú dôvodnú obavu, že nás ťahá do putinského vojnového Ruska. Spochybňovanie našich spojencov v čase najväčšieho konfliktu od druhej svetovej vojny nie je suverenita, ale hazard s bezpečnosťou Slovenska“ - Miroslav Wlachovský, bývalý šéf slovenskej diplomacie. Reaguje na návštevu šéfa nemeckej diplomacie Johanna W.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Najväčšia hrozba pre Európu prichádza z Moskvy a spochybňovať záväzky NATO je nezodpovedné. Do Bratislavy prišiel s týmto nezaobaleným odkazom šéf nemeckej diplomacie. Len pár dní predtým totiž práve z Bratislavy zazneli slová o „nejakom článku 5 Nato“ či o „falošnej solidarite“ spojencov.

Pre koaličné šarvátky však návšteva šéfa nemeckej diplomacie Johanna Wadephula a hlavne jej odkaz išli do stratena. Šlo pritom azda o najtvrdší odkaz Berlína Bratislave za posledné roky a nemecký minister ho vyslovil priamo na slovenskej pôde.

Čo tým Nemecko Ficovi odkazuje a stráca už Berlín so Slovenskom trpezlivosť?

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Najstarší slovenský futbalový klub FC Tatran Prešov sa v súčasnosti nachádza v situácii, v ktorej pracuje na svojom prežití a zbavení sa ťažkých závaží spôsobených dlžobami. O rozpoložení „koňarov“ sme sa v 104. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk rozprávali s vedením prešovského Tatrana.

Ozdravenie, naštartovanie procesov, zbavenie sa dlhov a ponúknutie Tatrana Prešov možnému záujemcovi, ktorý z najstaršieho futbalového klubu na Slovensku znovu spraví konkurencieschopného protivníka. Presne o to sa momentálne snaží súčasné vedenie „zeleno-bielych“, ktorých snaha má vyvrcholiť presne v posledný októbrový deň.

V 104. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš zhovárali s väčšinovým majiteľom Tatrana Prešov Martinom Korbelom a športovým riaditeľom klubu Marekom Fabuľom.

V najnovšej epizóde tradičného podcastu sme sa dotkli nielen ekonomického rozpoloženia Tatrana Prešov, zmlúv s hráčmi, možnej finančnej záťaže z pôsobenia na modernom štadióne, ale aj ďalších tém.

V rozhovore sa dozviete:

1. Prečo hovoriť o živote v tieni vojny nie je básnický obraz, ale realita celého východného krídla NATO.

2. Aký zmysel má nová Príručka prežitia a prečo v oblasti civilnej ochrany supluje zanedbanú úlohu štátu.

3. V čom spočíva psychológia krízy a akú kľúčovú úlohu zohráva budovanie komunitnej odolnosti v mestách aj na dedinách.

4. Čo je najväčšou slabinou Slovenska v prípade konfliktu a prečo sa ozbrojené zložky obávajú zlyhania politikov.

5. Prečo je podkopávanie dôvery v štátne inštitúcie nebezpečným cieľom nepriateľských informačných operácií.

Mier už nie je samozrejmosť, ale hodnota, ktorú musíme aktívne chrániť a rozumieť jej. Vojna u našich susedov mení všetko – od globálnej politiky až po našu bezpečnosť. Najväčším nebezpečenstvom pre nás však zostáva vlastná ľahostajnosť a nevedomosť. Aj preto prichádzame s novým podcastom V tieni vojny.

Namiesto paniky ponúkame triezvy pohľad, praktickú pripravenosť a odpovede na to, ako si aj v tieni vojny zachovať slobodu a odolnosť. Prvým hosťom je vojnový reportér Tomáš Forró, ktorý má o tieňoch vojny veľmi konkrétne predstavy.

Podcast moderuje Jaroslav Barborák

Člen RRZ Martin Šuster v dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas analyzuje návrh štátneho rozpočtu z dielne ministra Ladislava Kamenického (Smer-SSD).

Ekonomická situácia by vláde umožnila šetriť, znižovať deficit a pripravovať sa na horšie časy. Podľa Martina Šustra to ale vláda nerobí naopak, zvyšuje deficit aj dlh.

Navyše, rozpočet na tento ani na ďalšie roky nepočíta so zrušením transakčnej dane. Vláda si pripravila v rozpočte priestor na predvolebné rozdávanie. Zadlžovanie pokračuje a konsolidovať bude musieť budúca vláda. Tak vyzerá návrh štátneho rozpočtu z dielne ministra financií Ladislava Kamenického.

Podcast pripravil Peter Hanák.

Kružnice na radarových snímkach, búrky, ktoré sa rozpadnú pred príchodom na Slovensko, či sucho údajne spôsobené systémom HAARP. Aj takéto javy sa stávajú základom konšpiračných teórií o ovládaní počasia. Čo v skutočnosti zobrazujú radary a do akej miery dokážu ľudia zasahovať do počasia? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová v podcaste Nezablúďme v bludoch so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a zakladateľom portálu iMeteo.sk Petrom Minárikom.

V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila na konšpiračné teórie, ktoré sa opäť objavili pri 25. výročí teroristických útokov z 11. septembra. Týkali sa aj pádu budovy World Trade Center 7, do ktorej nenarazilo lietadlo. Frankovská vysvetlila, že jej zrútenie spôsobil požiar. Pripomenula aj predčasnú správu BBC o páde tejto budovy, ktorú konšpirátori využívajú ako údajný dôkaz sprisahania. Podľa nej išlo o chybu pri informovaní v chaotickej situácii.

Pri téme počasia Frankovská priblížila tvrdenia, podľa ktorých pravidelné kružnice na radarových snímkach dokazujú rozbíjanie oblačnosti. Na sociálnych sieťach sa šírilo aj vysvetlenie, že radary bránia dažďu prichádzajúcemu z Rakúska a spôsobujú na Slovensku sucho.

V druhej časti podcastu Peter Minárik vysvetlil, ako meteorologické radary fungujú. „Ide o prístroj, ktorý nám slúži na monitorovanie zrážkovej činnosti,“ uviedol. Radary vysielajú elektromagnetické impulzy a zachytávajú ich odraz od zrážkových častíc. Kružnice podľa neho súvisia so spôsobom snímania priestoru a spracovaním údajov do dvojrozmernej mapy. Ich vznik môžu zvýrazniť určité atmosférické podmienky.

Minárik zároveň upozornil, že zrážky zachytené radarom nemusia dopadnúť na zem. Ak je pod oblakom veľmi suchý vzduch, kvapky sa cestou odparia. To podľa neho vysvetľuje aj situácie, keď radar ukazuje dážď, ale v skutočnosti neprší.

Pri systéme HAARP pripomenul, že slúži na výskum ionosféry, ktorá sa nachádza vysoko nad vrstvou atmosféry, v ktorej sa formuje počasie. Odmietol preto predstavu, že toto zariadenie spôsobuje sucho či presúva oblaky.

Ľudia však podľa Minárika dokážu za určitých podmienok počasie ovplyvniť. Ako príklad uviedol takzvaný cloud seeding, pri ktorom sa do vhodnej oblačnosti vypúšťajú látky podporujúce vznik zrážok. Zásadné je, že vhodný oblak už musí existovať. „Čiže keď máme tlakovú výš a sucho, tak my zrážky proste neurobíme,“ vysvetlil. Ovplyvnenie zrážok preto podľa neho nemožno zamieňať so schopnosťou počasie ľubovoľne riadiť.

Venoval sa aj tvrdeniu, že búrky prichádzajúce z Rakúska rozbíjajú veterné elektrárne. Upozornil, že búrky sa rozpadávajú aj pri príchode z Moravy na severozápad Slovenska, kde takéto elektrárne nie sú. Vysvetlenie podľa neho súvisí s členitým terénom a pohoriami, ktoré môžu narušiť prísun teplého a vlhkého vzduchu do búrky. „Jednoducho je to spôsobené orografiou a členitým terénom Slovenska,“ dodal.

Hľadá sa spôsob, ako peniaze uniknuté do zahraničia dostať späť na Slovensko? To je otázka, ktorú si pri vládnom zámere obnoviť zanedbaný systém poľnohospodárskych závlah kladie šéf NKÚ. Plán stámiliónových PPP projektov s arabskými investormi považuje Ľubomír Andrassy za netransparentný a podozrivý. V hre môže byť aj snaha vytvoriť model na legalizáciu špinavých peňazí.

“Ak sa pozrieme kam smerovali veľké peniaze z nášho zdravotníctva, kam možno unikali peniaze cez eurofondovú mafiu - a do akých regiónov, tak si môžeme klásť legitímnu otázku, že kto tu hľadá spôsob ako tieto peniaze dostať späť na Slovensko,” i v takomto svetle vníma zámer vlády obnoviť schátralú infraštruktúru našich poľnohospodárskych závlah predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.

Kompletná rekonštrukcia dlhé roky zanedbávanej a prakticky úplne schátralej hydromelioračnej infraštruktúry si môže vyžiadať až pol miliardy eur no a keďže náš štát na to nemá, v hre sa nečakane objavili potenciálny investori zo Spojených arabských emirátov s ktorými rokoval už aj sám premiér Robert Fico. Opozícia varuje pred hrozbou “privatizácie vody” ako aj bezpečnostnými rizikami, minister pôdohospodárstva však kritiku odbíja ako lži a zbytočne strašenie.

O čo teda ide v tejto stámiliónovej hre s našou kritickou infraštruktúrou, ktorá zabezpečuje základné fungovanie nášho štátu a prečo sa to všetko deje tak netransparentne a bez snahy riešiť si to vo vlastnej réžií? Alebo má vari táto hra už celkom iného režiséra aj celkom iný než verejnoprospešný cieľ? A môže ísť o sofistikovaný spôsob ako legalizovať peniaze s nie celkom legitímnym či dokonca nelegálnym pôvodom, tak ako to naznačuje šéf NKÚ?

Téma pre predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho. No a reč bude aj o tom, či na svojich slovách o eurofondových mafiách ovládajúcich naše poľnodotácie z Bruselu trvá a to i po mimoriadne ostrej kritike ministra pôdohospodárstva a či sa nezľakol varovaní z úst Tibora Gašpara.

Bez obalu s Braňom Dobšinským. Dnes s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Opozícia sa už tešila na predčasné voľby, iba Hnutie Slovensko hovorilo, že Fico sa bude chcieť udržať pri moci za každú cenu. Predseda klubu Michal Šipoš tvrdí, že vláda nepadla, lebo Robert Fico chce podpísať elektráreň za miliardy. Či bude mať väčšinu v parlamente? Záleží, aké biznisy ponúknu Tomášovi Tarabovi. SNS podľa neho nemusí hlasovať za dôležité zákony, kým nebude mať svojho ministra životného prostredia.

V podcaste s Michalom Šipošom sa dozviete:

– od 1. minúty – že vláda stojí na biznisoch, ktoré Fico ponúkne Tarabovi;

– po 2:30 – že Danko môže vytvárať tlak tým, že jeho poslanci nebudú hlasovať, kým nebude mať Kuffu za ministra;

– od 5:00 – že Fico potrebuje ešte podpísať elektráreň a potom bude môcť rozdeľovať miliardy;

– po 7:00 – ako si Fico nechal kartu v rukách, keď aktuálne riadi ministerstvo on;

– od 9:00 – akú víziu ponúka Hnutie Slovensko do volieb a do budúcna;

– po 12:00 – ako to dopadlo s protikorupčným bojom;

– od 21:00 – že Slovnaft zaplatil mimoriadnu daň iba raz, a odvtedy nie;

– okolo 22:00 – čo hovorí na to, že Taraba povoli Slovnaftu spaľovňu;

– po 25:00 – že Hnutie Slovensko chce zdaniť bohatých;

– od 27:00 – ako vyzerá spolupráca v opozícii;

– po 28:00 – že Jana Bittó Cigániková je podľa neho trójsky kôň a ukázala to aj pri hlasovaní o Tarabovi;

– od 30:00 – čo spravia, keď nikto nebude chcieť Matoviča do vlády;

– po 34:00 – ako sa matovičovci ponaučili z odchodov svojich ľudí ako Kuffa;

– okolo 39:00 – či je Igor Matovič pre neho predvídateľný človek a nie je riadený iba emóciami.

Rútiť sa ľadovým korytom rýchlosťou 140 km/h si vyžaduje poriadnu dávku odvahy a extrémny zmysel pre detail. Svoje o tom vie bývalý slovenský olympionik Jakub Šimoňák, ktorý vymenil domáce dresy za americké farby a dnes pôsobí ako manažér a tréner sánkarskej reprezentácie USA. V najnovšom Olympijskom videocaste prezradil, ako sa chalpec spod Tatier dostal na túto pozíciu a prečo je sánkovanie tak trochu aj ako Formula 1.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

MMA poslednú dekádu kraľuje bojovým športom na Slovensku a v Česku. Pred vznikom Oktagonu však najväčšiu pozornosť priťahovali zápasy thaiboxerskej legendy Vladimíra Moravčíka. Jeho veľká nástupkyňa Monika Chochlíková verí, že thajský box ma potenciál byť v nasledujúcej dekáde opäť najsledovanejšou bojovou disciplínou. Dopomôcť má k tomu drsná reality šou Fight House z dielne najväčšej domácej postojárskej organizácie PML. Nielen o tom hovorila v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.

Témami rozhovoru boli aj podpis zmluvy s kontroverzným Tadeášom „Mawarom“ Růžičkom a sobotňajší turnaj PML 21 v Třinci.

„Dobrý zákon pre nich nemusí byť ten s najlepším dopadom, ale aj taký, pri ktorom sa im podarí vyrokovať výhodnú pozíciu. Nepredvídateľnosť je pre Tomáša Tarabu strategickou výhodou, ktorou drží celú koalíciu v šachu“ – tvrdí Samuel Spáč z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Vláda síce pre Tomáša Tarabu nepadla, exminister ju však môže mať kedykoľvek v hrsti – z tesnej parlamentnej väčšiny 78 poslancov koalície robí väčšinu „najtesnejšiu“. S poslancom Slyškom chcú hlasovať len za „dobré návrhy“. Naviac – nevylučuje možnosť, že k sebe pritiahne aj niekoho ďalšieho, čo by už vládnu väčšinu rovno pochovalo. A bez nej by vláde premiéra Fica neprechádzali zákony. A stratila by tým zmysel.

Ak premiér a jeho Smer deklarujú, že s predčasnými voľbami nepočítajú, za ich mediálnym tichom však môže byť neistota a strach, že sa im nakoniec nevyhnú?

Slovenskí futbalisti vstúpili do Ligy národov víťazstvami nad Moldavskom a Kazachstanom. Ktorí hráči potešili, ktorí sklamali a čo zmenil staronový tréner Vladimír Weiss st. v porovnaní s jeho predchodcom Francescom Calzonom? Aj o tom diskutoval v podcaste Okom odborníka na ŠPORT.sk bývalý reprezentačný brankár, tréner a dnes televízny expert Ladislav Molnár.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Víťazný návrat Karlosa Vémolu, Štefan Vojčák dočasným šampiónom KSW či Martin Kozák v UFC. Aj to boli témy špeciálneho vydania podcastu Staredown na ŠPORT.sk s dlhoročným spolukomentátorom turnajov Oktagonu Martinom Kostolanským známym pod prezývkou Sarpei.

Témy diskusie

Domácnosti, komerčné banky aj finančný sektor zvládli prechod od výnimočne nízkych úrokových sadzieb k vyššiemu úročeniu bez nejakých dramatických problémov. Hoci okolo prudkého zvyšovania hypotekárnych úrokov v minulosti panovali obavy a štát cítil potrebu zasiahnuť, počty dlžníkov, ktorí by splácať nedokázali, zostávajú na bežných úrovniach.

Dopomohla k tomu aj predvídavosť regulátorov v Národnej banke Slovenska. Od budúceho roka sa pravidlá znova zmenia, a to v prospech mladých ľudí do 35 rokov. Aké zmeny ich očakávajú, sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.

„Pre najväčšiu časť trhu sa podmienky nemenia, pri regulácii hypoték však chceme presnejšie rozlišovať klientov,“ približuje riaditeľ odboru finančnej stability v Národnej banke Slovenska Marek Ličák.

Ličák tiež hodnotí, kde by v budúcnosti mohli vzniknúť riziká, prečo spomaľuje rast cien nehnuteľností a na čo si v Národnej banke budú dávať pozor v najbližšom období.

Podcast pripravil Vladimír Amrich.

Tablety namiesto hračiek a smartfóny v rukách čoraz mladších detí. Digitálne technológie výrazne menia spôsob, akým dnešné deti vyrastajú a celodenné zaostrovanie na blízku vzdialenosť si vyberá svoju daň. Krátkozrakosť u detí rýchlo rastie a okuliare musia nosiť čoraz mladšie ročníky.

Prečo je obyčajný pobyt vonku tou najlepšou prevenciou pred nosením okuliarov a aký zázrak robí denné svetlo s detským okom? Aké sú odporúčania WHO pre najmenších a kedy už hrozí, že zanedbaná očná chyba ostane dieťaťu natrvalo?

O tom, ako displeje mobilov či tabletov menia biológiu detského oka, na aké nenápadné príznaky si dať pozor a prečo nenosenie dioptrií situáciu len zhoršuje, sa v novej epizóde podcastu SHARE rozprávame s poprednou špecialistkou na pediatrickú oftalmológiu Beátou Bušányovou z Kliniky detskej oftalmológie NÚDCH v Bratislave. Zhovára sa s ňou redaktorka Živé.sk Mária Dolniaková.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

TIP: Užitočné tipy k téme ponúkame aj v nasledovnom článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/ORUKcPV/nicia-mobily-a-tablety-zrak-deti-radime-ako-zachranit-oci-pred-kratkozrakostou/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Tarabov pád svedčí o chradnúcej politickej sile ako aj slabnúcich inštinktoch Roberta Fica. Tomu z vládnej zodpovednosti koalícia utiecť nedovolí, bude to však veľmi škaredé vládnutie, kde sa štátny rozpočet zmení na predvolebné fondy koaličných obchodníkov s mocou. Trpieť bude celá naša krajina, Ficovi ale jeho strach odísť nedovolí. Tak komentuje aktuálnu politickú situáciu šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.

Tomáš Taraba padol. Spory medzi ním a šéfom SNS vygradovali a po stiahnutí jeho odvolania z vlády sa Andrej Danko prekvapivo spojil s opozíciou a ministra životného prostredia z vlády odvolal. Smer zvoláva mimoriadne zasadnutie vedenia strany a v kuloároch parlamentu sa šíria úvahy o predčasných voľbách, tak ako sa nimi verejne vyhrážal i samotný Robert Fico.

Čo hovorí Tarabovo odvolanie o aktuálnej sile Roberta Fica? Riskne SMER predčasné voľby, ktoré môžu z politickej mapy vymazať jeho kľúčových spojencov alebo sa dá premiér na cestu zúfalého vládneho valčíka s neustálymi mocenskými dohodami so všakovakými partiami koaličných obchodníkov s mocou? Chce premiér Fico utiecť od zodpovednosti za rozpadajúci sa štát a nedoručené predvolebné sľuby a je vôbec reálne, že Slovensko - ktoré je už dnes jednou nohou na Gréckej ceste, napokon nebude mať ani len štátny rozpočet? Stane sa naša štátna kasa predvolebnou korisťou? No a napokon, bude víťazom tejto vládnej agónie Republika a je opozičná alternatíva skutočne pripravená prevziať moc v krajine?

Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko ako automobilová veľmoc stojí na rázcestí. Kým montáž vozidiel naráža na limity, prechod k elektromobilite a autonómnemu riadeniu prináša historickú šancu prejsť od skrutkovačov k návrhu špičkových čipov a výkonovej elektroniky.

Nadväzuje tradícia niekdajšej Tesly Piešťany na dnešný globálny úspech slovenských inžinierov? Prečo sa Slovensku viac oplatí výrobky navrhovať než stavať obrovské továrne?

O budúcnosti polovodičov na Slovensku v novom dieli podcastu SHARE rozprával generálny riaditeľ slovenského onsemi Andrej Tomášik a technický riaditeľ Slovenského čipového kompetenčného centra a výskumník v Ústave elektroniky a fotoniky Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave Juraj Marek.

Podcast bol pripravený v spolupráci so Slovenským čipovým kompetenčným centrom.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

Hokejová extraliga má za sebou zatiaľ len úvodné týždne a kolá, no už sa v nej toho udialo naozaj mnoho. V najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a kapitán HK Skalica Juraj Jurík prebrali rozhodcov, nové pravidlá a ich zavedenie priamo na ľade, zvučné posily Žiliny či trápiacu sa Nitru.

„Bohatým ľuďom hovorím, aby svoj vplyv a peniaze využili na dobré veci," vraví advokát Martin Krivák

Zastupuje zraniteľné skupiny, ako sú seniori, ľudia so zdravotným postihnutím, Rómovia či ľudia z LGBTI komunity. Martin Krivák podporuje umenie aj vzdelávanie mladých právnikov a právničiek. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.

Martin Krivák vedie advokátsku kanceláriu Krivak & Co, ktorá dostala sedem ocenení Právnická firma roka v kategórii Pro bono, čiže pre verejné dobro. „Pro bono neznamená pomáhať jednotlivým ľuďom vo všetkom, pretože nemajú peniaze. Vyberáme prípady, ktoré systémovo zmenia pravidlá, a tým sa pomôže skupine ľudí alebo sa vyrieši veľký problém,“ hovorí. Ako príklad spomenie pochybné prevody majetku, ktorých obeťami sa stávali seniori. Výsledkom boli zmenené pravidlá na notárskych úradoch.

V podcaste sa dozviete:

Kto je Martin Krivák?

Právnu prax vykonáva 36 rokov, v roku 1996 založil advokátsku kanceláriu Krivak & Co. Absolvoval zahraničné stáže na Radcliff College London, King’s College London, Cambridge, The London School Of Economics and Political Science. Prednášal na zahraničných univerzitách, pôsobil ako poradca predstavenstiev veľkých spoločností pre zásadné otázky a zastupoval štát pred súdmi vo viacerých strategických sporoch. Je zakladateľom Právneho inštitútu a komunitného priestoru KLEMENSOVA 9.

Bod k dobru

V podcaste Bod k dobru predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.

Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Naposledy boli súčasťou najvyššej slovenskej futbalovej ligy v roku 2021, no potom nastal strmý pád z útesu a takmer definitívny koniec jednej z najtradičnejších bášt slovenského futbalu. FC Nitra sa však postupne stavia späť na nohy a s pomocou skupiny odhodlaných ľudí sa úspešne derie späť. Práve o aktuálnom futbalovom dianí pod Zoborom sme sa rozprávali v 103. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

V podstate len pred pár rokmi sa ešte nachádzali v jednom z najtemnejších období histórie klubu. Turbulenciou prechádzala nielen štruktúra FC Nitra, keď sa vo vedení klubu vymieňalo jedno pochybné meno za druhým, no doplácali na to aj všetci zamestnanci tímu, futbalisti, tréneri a v neposlednom rade fanúšikovia.

V máji 2021 nedostala Nitra licenciu na pôsobenie v najvyššej súťaži, keďže dlhy klubu voči azda všetkým naokolo dosiahli neúnosnú hranicu, a preto zákonite nastal pád.

Klub FC Nitra je však znovu na slovenskej futbalovej mape, postupne si získava späť stratenú dôveru, a to u všetkých zainteresovaných, no predovšetkým sa snaží dostať tam, kde klub spod Zobora historicky patrí.

Čo je podstatné a mimoriadne pozitívne – na tejto ťažkej misii sa mu darí. O všetkom podstatnom ohľadom FC Nitra sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 103. epizóde podcastu Kam si to kopol? s predsedom predstavenstva klubu Radoslavom Bratkom.

Deti dnes počúvajú angličtinu prakticky každý deň – z YouTube, Netflixu, TikToku či hier. Cudzí jazyk tak často vstupuje do ich života dávno pred prvou učebnicou alebo hodinou v jazykovej škole.

O tom, koľko sa dieťa dokáže naučiť samotným počúvaním, ako funguje učenie cudzieho jazyka u detí, prečo záleží aj na tom, čo presne sledujú, a kedy už pasívny kontakt s jazykom nestačí, sa rozprávame s Máriou Verébovou, HR strategičkou z jazykovej školy VISTA, ktorá má na starosti tím lektorov a zároveň pôsobí ako lektorka anglického jazyka a prekladateľka.

Je držiteľkou certifikácie TESOL, v Sydney vyučovala angličtinu a zároveň mentorovala študentov na University of Technology Sydney. Sama sa učí cudzie jazyky, aktuálne čínštinu. Je ambasádorkou bilingválneho vzdelávania a so svojimi dvomi deťmi hovorí po anglicky.

V podcaste sa dozviete:

Podcast vznikol v spolupráci s jazykovou školou VISTA.

Doposiaľ nezdolaný talent a bývalý šampión RFA v strednej váhe Martin Kozák (7-0) sa v 24 rokoch stal piatym a historicky najmladším Slovákom v prestížnom UFC. „Toto je len začiatok. Mojím cieľom je titul UFC,“ vyhlásil sebavedomo v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.

Čo ešte sa dozviete v rozhovore?

Ak Robert Fico hovorí o voľbách v januári, nemusí ísť len o strašenie. Dovládnuť do riadneho termínu by totiž bolo ťažké, bola by to už len agónia, hovorí politológ Tomáš Koziak.

Predčasné voľby by boli škrt cez rozpočet v rokovaniach o spájaní sa opozície, Tomášovi Tarabovi by to vzalo čas budovať stranu, klesajúci Smer by nemusel stihnúť klesnúť pod Republiku a Hlas pod 5 percent.

Smeru škodí ekonomická situácia a čím dlhšie bude trvať, tým viac môže Smer klesnúť. Pre Roberta Fica je tak lepšie mať voľby čím skôr. Situácia okolo štátneho rozpočtu hrozí provizóriom a voľby by mohli byť odpoveďou na túto situáciu.

Môže sa chystať aj ďalší pokus o útek Roberta Fica na Ústavný súd SR? A komu by vyhovovalo kampaňovať v zime a počas Vianoc?

Podľa politológa Tomáša Koziaka sme doteraz nikdy neboli bližšie k pádu vlády, rozpočtovému provizóriu aj predčasným voľbám.

Podcast pripravil Peter Hanák.

Góly-body-sekundy verejnoprávnej televízie patria k večerným klasikám a ona je ich stabilnou tvárou. Bývalá profesionálna tenistka a moderátorka Kristína Kucianová prijala pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s úsmevom porozprávala o svojej ceste pred kamery, nepredvídateľnom živom vysielaní, dedinskom futbale, ale aj o skrytých tetovaniach a tvrdom boxe.

Málokto o usmievavej Banskobystričanke vie, že predtým, ako sa udomácnila v televíznom štúdiu, strávila roky driny na kurtoch. Pôvodne ju to pritom ťahalo ku gymnastike, no v rodine napokon zvíťazila pragmatickosť a vybrala sa cestou tenisu.

Neskôr sa po štúdiu v zahraničí zhodou vtipných náhod ocitla na kastingu do reality šou, kam prišla s mylnou predstavou, že sa hľadá moderátorka. Hoci miesto vtedy nezískala, producent v nej videl potenciál a poradil jej začať od piky. To ju priviedlo do regionálnej TV Hronka, kde si prešla kompletnou redaktorskou prácou od komunálnej politiky až po tvorbu vlastných historických dokumentov.

„Vtedy do toho vstúpil môj ocino a povedal, že gymnastiku robiť nebudem, lebo si zničím telo a nič nezarobím,“ spomína s pobavením na zlomový moment z detstva, ktorý definitívne odštartoval jej dlhoročnú tenisovú dráhu.

Do širšieho povedomia športových fanúšikov sa však zapísala najmä vďaka mimoriadne úspešnému projektu Iná liga. Viac ako päť rokov brázdila dedinské štadióny po celom Slovensku a mapovala nezameniteľnú atmosféru nižších súťaží. V uvoľnenej debate spomína na množstvo neštandardných zážitkov, podgurážených divákov nekontrolovane pobehujúcich po hracej ploche či milé stretnutia s lokálnymi pamätníkmi, ktorí jej prácu dodnes s úsmevom pripomínajú.

Diskusia sa prirodzene preklopila k jej aktuálnemu pôsobeniu v STVR, kam sa presunula po úspešnom kastingu s Pavlom Gašparom. Prechod do celoštátneho živého vysielania so sebou priniesol obrovskú zodpovednosť, krkolomné brbty pri čítaní zložitých mien zahraničných hokejistov, no najmä náročné cestovanie. Týždenne strávi za volantom medzi domovom a Bratislavou dlhé hodiny, no napriek strate časti súkromia a fyzickej únave ju práca v redakcii nesmierne napĺňa a prípadnú kritiku či vtipné komentáre od divákov na sociálnych sieťach sa naučila brať s veľkým nadhľadom.

Keď si potrebuje vyčistiť hlavu od mediálneho tlaku, navlieka si rukavice a trénuje box pod vedením bývalého zápasníka. Rovnako otvorená je aj v otázke svojich početných tetovaní, ktoré vníma ako istú formu psychoterapie, pričom ich pred zrakmi konzervatívnejších televíznych divákov dokáže vďaka vhodne zvolenému oblečeniu pred kamerami strategicky skrývať.

Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý a humorný pohľad do sveta športovej žurnalistiky, o ktorom bežný fanúšik pred obrazovkou tuší len zriedka. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá prešla od dedinských ihrísk až do hlavného vysielacieho času na STVR.

Rodinu Daniely Žemlovej fatálne poznamenali kruté 50. roky. Jej otec, úspešný advokát, prišiel o prácu, ich dom im zobrali a v rámci takzvanej Akcie B, pri ktorej vysťahovávali inteligenciu zo svojich domovov, a ich poslali doslova do vyhnanstva. Našťastie, táto situácia rodičov nezlomila a tento drsný príbeh, na rozdiel od iných v tej dobe, dopadol dobre.

Znalosť dopravných predpisov je nevyhnutným predpokladom pre získanie vodičského oprávnenia. Štát však zanedbáva akékoľvek následné kontroly, či sú vodiči spôsobilí jazdiť aj po rokoch.

Zákon o cestnej premávke č. 8/2009 je iba jeden z tých, ktoré má každý aktívny vodič poznať spamäti. Avšak prax prináša početné situácie, kedy sa na riešení dopravnej „hádanky“ nevedia zhodnúť ani odborníci, dopravní analytici. Iné situácie sú celkom triviálne, a predsa sa nájde taký účastník cestnej premávky, ktorý správne riešenie nepozná. Jazdí bez nevyhnutných znalostí predpisov.

Motoristický novinár Erik Stríž sa v aktuálnej epizóde dopravného podcastu portálu Autobazar.EU zaoberá dopravnými predpismi platným v obytných a školských zónach, parkovaniu a prednosti v jazde pri výjazde z obytnej zóny. Vychádza pritom z medializovaného konfliktu, ktorý na sociálnych sieťach zdieľala vodička a upozornila tak jednak na neporozumenie predpisov druhým vodičom, ale najmä na jeho nevhodné agresívne správanie. Vulgárne sa dožadoval prednosti v križovatke, na ktorú v skutočnosti nemal právo, a zašiel tak ďaleko, že sa snažil žene otvoriť dvere na vozidle.

„Je čas začať sa zaoberať psychickou spôsobilosťou aktívnych vodičov. Ak za volantom nadávajú, správajú sa agresívne alebo v minulosti ukázali ochotu ísť až do fyzického konfliktu, má to jednoznačná byť indikácia k prehodnoteniu jeho spôsobilosti,“ hovorí Stríž. „Rovnako by sme sa ako spoločnosť mali posunúť ďalej a prestať tolerovať a rešpektovať takéto agresívne a nevhodné správanie našich kamarátov, kolegov, susedov aj rodinných príslušníkov,“ pokračuje.

Dopravné predpisy v obytných zónach veľmi jasne definuje zákon o cestnej premávke, ktorý je neustále k dispozícii verejnosti na adrese slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/

Dopravnú poradňu s množstvom otázok od čitateľov prevádzkuje portál Autobazar.EU v rámci svojej obsahovej sekcie Magazín v častiach Poradňa a Legislatíva.

Podnikatelia netušia, ako budú vyzerať zákony od januára, a tak si nevedia naplánovať ani zamestnávanie či zvyšovanie miezd. Príkladom je transakčná daň, ktorú Robert Fico sľúbil zrušiť, ale nakoniec to neurobí, no zmení ju zatiaľ neznámym spôsobom. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov vysvetľuje, prečo na Slovensku nemáme vyššie platy, čo bude musieť presadzovať budúca vláda, aby naštartovala ekonomiku, aj prečo Slovensko potrebuje migrantov.

V podcaste s Martinom Hoštákom sa dozviete:

– od 1. minúty – že transakčnú daň platíte aj vy, tým, že je všetko drahšie;

– po 4:00 – že niektorí podnikatelia sa rozhodli neinvestovať na Slovensku alebo vôbec nepodnikať pod vplyvom transakčnej dane;

– od 6:00 – že Slovensko má protipodnikateľské zákony;

– po 9:00 – že zamestnávatelia aj odbory navrhovali realistický konsolidačný balíček;

– od 10:00 – ako štát môže ušetriť na množstve úradníkov, ktoré sa radikálne zvýšilo;

– po 15:00 – že vláda nekomunikuje s tripartitou o rozpočte a obvykle len na poslednú chvíľu pošle uzatvorenú verziu;

– od 18:00 – ako zamestnávatelia vyzývajú vládu na nové prorastové opatrenia, ale vláda nekomunikuje;

– po 20:00 – že Slovensko neprimerane zaťažuje odvodmi chudobných živnostníkov;

– od 22:30 – či vôbec slovenská vláda má moc naštartovať ekonomiku, alebo majú väčšiu moc globálne korporácie;

– po 24:30 – že budúca vláda zložená z opozície bude musieť zjednotiť sadzby daní a znížiť odvodové zaťaženie práce;

– po 25:00 – čo presne má byť v programe politických strán, ktoré chcú naštartovať ekonomiku na Slovensku;

– od 30:00 – prečo máme nižšie platy ako Rakúšania;

– po 35:00 – že naša ekonomika potrebuje migrantov a kto tvrdí opak, škodí Slovensku;

– od 37:00 – či zlyháva štát alebo zlyhávajú zamestnávatelia, ak si nevedia vyškoliť pracovníkov na voľné miesta a nevedia ich zaplatiť.

Výrazne predražené výstavné plochy, neoprávnené výdavky na letenky i ubytovanie, drahá a nepoužitá projektová dokumentácia. NKÚ vystavil šafáreniu na EXPO Osaka tvrdý účet. Celková škoda sa šplhá k sume 900-tisíc. Prípad putuje na prokuratúru a šéf NKÚ vyzýva k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti.

Jeden štvorcový meter výstavnej plochy za skoro 112-tisíc, čo je 19-násobne viac ako v prípade dubajského EXPA. Pri príprave štát vynaložil na architektonickú štúdiu a projektovú dokumentáciu 1,4 milióna, čo je približne dvanásťnásobok nákladov v porovnaní s Dubajom. Prokuratúre boli odstúpené i zistenia týkajúce sa neoprávnenosti výdavkov na letenky a ubytovanie v celkovej výške ďalších 450-tisíc. Sčítané a podčiarknuté: Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu zistili, že v prípade EXPA v japonskej Osake bolo nehospodárne vynaložených takmer 900 tisíc eur a preto NKÚ odstupuje závery svojej kontroly orgánom prokuratúry.

"Ide o veľmi arogantné ponímanie zodpovednosti, ktoré majú nominanti vo funkciách štátnych podnikov. Toto je už na hrane trestného zákona a sme presvedčení, že je najvyšší čas aby sa kompetentní brali na zodpovednosť,” hovorí o šafárení s verejnými zdrojmi v japonskej Osake v gescií aktuálnej vládnej moci predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

“Ukazuje sa, že zatiaľ čo od ľudí žiadali uťahovanie opaskov, oni sami organizovali za štátne peniaze ranné opiáše a bezbrehé žúrky. Slovensko zažívalo obrovskú vládnu krízu, ľudia chudobneli a pán minister si z vládneho Expa urobil súkromnú cestovnú kanceláriu,” takto kritizoval plytvanie v Dubaji vtedajší líder opozície Robert Fico.

Dnes, už ako premiér Fico, však on - i jeho ministri, zodpovedajú za obdobné, ak nie ešte horšie plytvanie a rozdiel bude zrejme iba v zemepise, namiesto Dubaja sa tentoraz šafárilo v japonskej Osake.

To je téma dnešných Aktualít Nahlas, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Legendárny Ivan Buchinger (46-10) sa v 40 rokoch pripravuje na zrejme posledný útok na veľký titul, 21. novembra vyzve úradujúceho šampióna Oktagonu v ľahkej váhe Poliaka Mateusza Legierského (14-2). V podcaste Staredown na ŠPORT.sk sa ohliadol za kariérou, priblížil, ako sa cíti fyzicky i mentálne pred možno poslednou veľkou výzvou a porozprával aj o budúcnosti.

Čo sa dozviete v rozhovore?

V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Striedame!, ktorý na ŠPORT.sk moderujú Julo a Muťo, sa k mikrofónu posadil talentovaný stredopoliar Ján Bernát. Hráč obliekajúci dres KFC Komárno prichádza do štúdia v čase, keď jeho tím ťahá náročnú sériu prehier, no napriek tomu nestráca vieru v herný prejav mužstva.

V rozhovore otvorene analyzuje aktuálnu situáciu na juhu Slovenska, kde tím po piatich remízach a štyroch prehrách bojuje o cenné body, no Ján Bernát cíti, že mužstvo herne nezaostáva a potrebuje len zefektívniť koncovku a prelomiť smolu.

Divákom zároveň približuje dôležitosť aktuálnej reprezentačnej prestávky, ktorú klub po extrémne nahustenom programe deviatich zápasov využije na nevyhnutný fyzický oddych a taktický reštart.

Rozhovor však plynule prechádza od klubových povinností k futbalovému príbehu Jána Bernáta, ktorý prešiel viacerými náročnými skúškami. Od svojich začiatkov v MŠK Žilina, kde do seniorského futbalu nakukol už vo veľmi mladom veku 15 rokov, sa prepracoval až k vysnívanému zahraničnému angažmánu v belgickom klube Westerlo.

Práve tam zažil euforický postup do prvej ligy, no sľubne rozbehnutú kariéru kruto pribrzdilo vážne svalové zranenie, kvôli ktorému jeho telo dlho nebolo v zápasovom rytme.

Následný návrat na slovenské trávniky do ambicióznej Dunajskej Stredy nevyšiel celkom podľa jeho predstáv aj vinou trénerských zmien. Hráč otvorene opisuje toto frustrujúce obdobie plné očakávaní a prízvukuje krutú športovú pravdu úprimnými slovami: „Na futbale je podľa mňa zaujímavé to, že je veľmi ťažké sa niekam dostať, ale nesmierne ľahké všetko stratiť.“

Dnes je však 25-ročný ofenzívny záložník opäť stopercentne fit, na ihrisku sa cíti sebavedomo a s Komárnom podpísal ročnú zmluvu s jasnou motiváciou – opäť naštartovať svoju kariéru a herne pomôcť tímu aj sebe.

Okrem vážnych kariérnych tém sa poslucháči dozvedia aj vtipné detaily zo zákulisia našej ligy. Ján Bernát opisuje kurióznu situáciu Komárna, ktoré svoje domáce zápasy muselo hrať v azyle v Zlatých Moravciach, a prezradí aj to, či si tamojšie prostredie hráči spestrujú povestnými štadiónovými hamburgermi.

Rozoberá sa aj atraktívna téma boja o ligový titul, kde hosť analyzuje dlhodobú dominanciu bratislavského Slovana a nevynechá ani úvahy o tom, či by sa sám chcel v blízkej budúcnosti vrátiť do niektorej z top piatich európskych líg.

Spor o vymenovanie Filipa Kuffu za ministra životného prostredia sa zmenil na otvorenú vojnu s končiacim ministrom Tomášom Tarabom. Kým Kuffa hovorí o podávaní trestných oznámení, do parlamentu sa nečakane pýta štátny tajomník Radomír Šalitroš. Ak sa k nemu pridajú ďalší nespokojní poslanci, vláde zostane len 75 hlasov.

V dnešnej epizóde rozoberáme aktuálnu politickú krízu, ktorá paralyzuje vládnu trojku tesne pred kľúčovým schvaľovaním štátneho rozpočtu. Pozrieme sa na to, prečo premiér Robert Fico odhováral Filipa Kuffu od ministerského kresla a prečo zástupcovia SNS tvrdia, že už nemôžu cúvnuť.

Bude Robert Fico riskovať menšinové vládnutie rok pred voľbami? Na to bude odpovedať politológ Grigorij Mesežnikov.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Kedykoľvek sa prihlasujeme do bankovníctva, nakupujeme cez internet alebo posielame správy, spoliehame sa na šifrovanie. Málokto si však uvedomuje, že útočníci a cudzí aktéri môžu zašifrovanú komunikáciu zachytávať už dnes a čakať na príchod výkonných kvantových počítačov.

Tento prístup zvaný „stiahni teraz, dešifruj neskôr“ stavia dnešné zabezpečenie pred obrovskú výzvu. Kryptológovia preto pretekajú s časom a nasadzujú takzvanú postkvantovú kryptografiu, ktorá je založená na úplne nových matematických úlohách.

O tom, prečo asymetrické šifry v kvantovej ére zlyhávajú, ako fungujú šifry na báze mriežok a prečo už dnes používate postkvantovú ochranu v prehliadači Chrome či v aplikácii Signal, sa v technologickom podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s kryptológom Tomášom Fabšičom z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Ďalšie zaujímavosti k téme prinášame v nasledovnom článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/yGBdU6i/expert-niektore-z-neprelomitelnych-sifier-porazia-kvantove-pocitace-it-svet-sa-na-to-pripravuje/

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Prezident naťahuje odvolanie Tomáša Tarabu na Ficov povel, tvrdí predseda Demokratov Jaroslav Naď. Jeho strana v utorok upozornila na podozrivú zákazku v ružomberskej vojenskej nemocnici, kde sa mali dostať k päťmiliónovej zákazke ľudia spojení s košickými Paškovcami, navyše cez pochybnú firmu, ktorá doteraz predávala grilované mäso v stánku. Ficovo strašenie vojnou podľa Naďa už na ľudí nezaberie a predbehnú ho extrémisti. Demokrati intenzívne a realisticky rokujú o predvolebnej koalícii s PS.

V podcaste s Jaroslavom Naďom sa dozviete:

– od 1. minúty – ako sa podozrivá firma zo stánku s cigánskou dostala k zákazke na opravu nemocnice;

– po 5:00 – že zhoda na prozápadnom smerovaní Slovenska by sa ťažko hľadala s Richardom Sulíkom a Borisom Kollárom;

– od 6:00 – že Robert Kaliňák sa ráno zobudí a zrazu má novú vilu;

– po 7:00 – ako Robert Fico nenávidí NATO, ale nakupuje od Američanov, aby im zakryl oči;

– od 9:30 – či Rusko naozaj zaútočí na krajinu NATO do niekoľkých mesiacov;

– po 15:00 – že o veľkom ruskom útoku by sme vedeli mesiace vopred, no o malom nie;

– od 17:30 – čo by sa muselo stať, aby bola vojna;

– po 19:00 – že prezident naťahuje odvolanie Tomáša Tarabu na pokyn Roberta Fica;

– od 21:00 – ako jednotliví koaličníci bojujú vnútri proti sebe navzájom;

– po 24:00 – že ministerstvo MIRRI nie je potrebné, ale táto vláda by ho už nemala rušiť;

– od 26:00 – ako Ficovo strašenie vojnou už na ľudí nezaberie;

– po 30:00 – že Demokrati vážne rokujú s PS o predvolebnej koalícii, ale pod podmienkou vlastného klubu do budúcna;

– od 31:30 – že ísť sami je podľa neho nezodpovedné;

– po 35:00 – že Maďarská Aliancia má niekoľko verzií spájania a nespájania;

– od 38:00 – že Demokratov šikanuje Finančná správa, ktorá od nich zisťuje informácie do politického boja;

– po 42:00 – že sa hanbí za nominantov OĽaNO, aj konkrétneho Matovičovho poradcu, ktorý do funkcií pretlačil toxických ľudí.

Patrí medzi absolútnu rozhodcovskú špičku a slovenskému basketbalu robí vynikajúce meno aj na medzinárodnej scéne. Skúsený arbiter Zdenko Tomašovič, ktorý má za sebou účasť na mužských MS i viacerých EuroBasketoch, prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Pod košom. S Tomášom Kotlárikom sa ponoril do špecifického sveta mužov s píšťalkou, ktorí sú na palubovkách často pod najväčším tlakom, no bez ich prítomnosti by šport nemohol existovať.

V otvorenej diskusii spomína na svoje začiatky, keď si ako dospievajúci milovník basketbalu uvedomil, že nemá hráčske predpoklady na to, aby dosiahol úroveň najväčších domácich hviezd. Rozhodol sa preto prihlásiť na rozhodcovský nábor, čo mu otvorilo dvere do úplne inej, no rovnako fascinujúcej sféry tohto dynamického športu.

Po takmer 30 rokoch kariéry považuje túto funkciu za vynikajúcu psychohygienu k bežnému civilnému zamestnaniu, hoci si medzinárodná scéna vyžaduje obrovské časové obety a dlhé dni strávené na cestách.

Veľká časť rozhovoru je venovaná zložitému vnímaniu hry z pohľadu fanúšikov verzus samotných arbitrov. Zdenko Tomašovič poukazuje na to, že priaznivci na tribúnach sa často nechajú strhnúť emóciami a situácie posudzujú subjektívne. Aby ilustroval, aký dôležitý je v kontaktnom športe správny uhol pohľadu, spomína zaujímavý experiment z medzinárodného kempu.

„Mali sme jednu hernú situáciu, ktorá z pohľadu troch prítomných rozhodcov vyzerala úplne inak, a to ako útočná chyba, obranná chyba a aj takzvaná no-call situácia,“ vysvetľuje elitný slovenský arbiter, prečo diváci neraz vidia fauly tam, kde v skutočnosti nie sú.

V podcaste sa dozviete aj o jeho najcennejších kariérnych zážitkoch, z ktorých jasne vyčnieva účasť medzi najlepšími svetovými rozhodcami na MS v Číne v roku 2019. Výraznou spomienkou je pre neho aj reprezentačný duel, v ktorom rozhodoval najlepšiemu basketbalistovi súčasnosti Nikolovi Jokičovi. Zdenka Tomašoviča na ňom milo prekvapila najmä jeho absolútna ľudskosť a úplná absencia akýchkoľvek hviezdnych manierov pri komunikácii s rozhodcami.

Úspešný medzinárodný arbiter musí počas jedného zápasu urobiť stovky bleskových rozhodnutí a pochopiteľne sa v tej obrovskej rýchlosti nevyhne ani omylom. Dôležitá je však podľa neho mentálna odolnosť, vďaka ktorej sa nesmie zosypať, ale musí ihneď prepnúť svoju koncentráciu na ďalší priebeh hry. „Chyba je veľmi dobrý nástroj na to, aby sme sa dokázali následnou analýzou zlepšovať a posúvať vpred,“ zdôrazňuje svoj profesionálny prístup k vlastným pochybeniam.

Reč príde aj na moderné technológie a zavádzanie video asistentov, ktoré podľa neho, na rozdiel od iných športov, basketbalu a jeho emóciám vôbec neškodia, ale výrazne pomáhajú zachovať fair play. Poslucháčom priblíži aj svoj pohľad na tohtosezónne zmeny pravidiel ohľadom technických chýb. Ak chcete zistiť, čo všetko zahŕňa život elitného rozhodcu a prečo si na palubovke nemôžete brať pokriky osobne, nenechajte si ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

„Rusko sa vo svojej imperiálnej agresii nechce a ani nemôže zastaviť iba na Ukrajine, jeho cieľom je vytvoriť si nárazníkovú zónu a posunúť hranice ďalej na Západ. Spochybňovanie kolektívnej obrany NATO zo strany slovenského premiéra je nebezpečné a iba zvyšuje riziko, že sa vojna dotkne aj nás,“ varuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

Vojna na Ukrajine pokračuje. Rusko zvyšuje tlak na Európu hybridnými útokmi a otázka priameho stretu s NATO už nie je len akademickou debatou. Do toho prichádza Trumpova snaha o rokovania, ruské parlamentné voľby a zo Slovenska počúvame od Roberta Fica aj spochybňovanie významu článku 5 Severoatlantickej aliancie. Sme bližšie k vojne, alebo stále máme v rukách nástroje, ktoré jej dokážu zabrániť?

Zatiaľ čo predošlé roky sa niesli v znamení zoznamovania sa s generatívnou umelou inteligenciou, dnes sa posúvame k nástrojom, ktoré samostatne konajú a posilňujú prácu ľudí. Pohľad na aktuálne IT trendy, predovšetkým okolo umelej inteligencie, prinesie už 14. ročník technologickej konferencie OpenSlava.

O tom, čo všetko čaká účastníkov, prečo je účasť bezplatná a ako sa vyvíja práca programátorov v dobe AI, sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin so spoluzakladateľom konferencie Tomášom Vanekom, technickým architektom spoločnosti Accenture.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

Ďalšie informácie prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/pX4ORej/zname-it-podujatie-uz-o-mesiac-a-opat-zdarma-ai-agenti-aj-humanoidni-roboti-pozvanka/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Naša generácia sa nebude mať lepšie, už to bude iba horšie. Ktokoľvek dnes povie, že keď vyhrá voľby, tak sa budeme mať lepšie, klame. Naša generácia musí zachrániť túto krajinu a obetovať sa pre naše deti a vnukov, inak táto krajina neprežije ani vlastnú štátnosť, odkazuje primátor Trenčína Richard Rybníček. Podľa neho sme dnes priamo pred krachom štátu no premiér namiesto riešení Slovensko jednoducho predal.

Koalícia rokuje o rozpočte, dohoda je však zatiaľ v nedohľadne. Je koniec septembra, no verejnosť - teda tí, ktorí si to celé platia a napokon všetky negatívne dôsledky pocítia na svojej vlastnej koži, o tom, kde sa bude škrtať, komu sa utiahnu opasky a kde sa budú opäť zvyšovať dane netuší vôbec nič. Premiér Robert Fico zatial verejnosť usilovne zamestnáva zásadným spochybňovaním našich kľúčových bezpečnostných garancií, strašením pred vojnou a prázdnymi rečami o mieri. “Už mi chýba len to, aby si Fico a Danko sadli a napísali pozývací list pre ruské vojská, hovorí Richard Rybníček.

Krajina je podľa neho v cieľovej rovinke pred krachom štátu. “Nie na bielom koni, ale rýchlosťou Formuly 1 sa rútime do Gréckej cesty,” tvrdí a dodáva, že premiér Fico našu krajinu zradil a predal záujmom Ruska a krajín Osi zla. “Táto vláda už nemá legitimitu vládnuť, teraz je najvyšší čas aby ľudia masovo a verejne dali vláde najavo, že už naozaj stačilo,” uzatvára primátor Trenčína.

Zvláda táto vláda správu vecí verejných, vie vôbec čo robiť a má ešte kabinet Roberta Fica legitimitu vládnuť? Je tento život z eurofondov a neustále sa nabaľujúceho sa štátneho dlhu udržateľný? No a kde v tejto kríze zostala opozícia a prečo nevie ponúknuť hmatateľnú alternatívu? Odpovie dlhoročný primátor Trenčína Richard Rybníček.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Posledné kolo pred neobvykle dlhou reprezentačnou prestávkou máme za sebou a aj tento víkend priniesol na slovenských ligových trávnikoch skutočne množstvo zaujímavostí. O všetkom podstatnom sme v 102. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk debatovali s trénerom a bývalým futbalistom Tomášom Ďubekom.

Futbalisti KFC Komárno naďalej zostávajú jediným klubom bez víťazstva v aktuálnom ročníku Niké ligy, lenže po víkendovom 9. kole môžu byť právom nahnevaní na rozhodcu Martina Dohála, ktorý ich pripravil o pravdepodobne úplne regulárny gól v súboji s majstrovským Slovanom Bratislava.

Na výbornej víťaznej vlne zostávajú aj hráči MŠK Žilina, ktorí pod vedením trénera Vladimíra Veselého vyhrali z posledných šiestich stretnutí päť a raz remizovali, nuž a po deviatich kolách sú len o skóre za vedúcou Dunajskou Stredou.

Líder súťaže v nedeľňajšom veľkom šlágri so Spartakom Trnava remizoval 2:2, avšak viac sa po stretnutí hovorilo o nefutbalových záležitostiach. Aj o tom sa redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 102. epizóde podcastu Kam si to kopol?, ktorej hosťom bol tentoraz tréner a bývalý ligový rekordér Tomáš Ďubek.