SK DEJINY

Nové životné situácie a predstavy o budúcnosti v časoch rakúsko-uhorského dualizmu vyvolali zmeny v mentalite človeka na prahu modernity. Šírili sa novátorské myšlienky o zdravotníctve, stravovaní, hygiene či sociálnych otázkach. Ľudia sa zaoberali potrebou školskej reformy, ktorá patrila k prioritám. Prebiehal masívny rozvoj úverových a potravinových družstiev, ktoré už neboli len ekonomickým, ale aj spoločenským a kultúrnym fenoménom. Formovanie robotníckeho hnutia viedlo až k vytvoreniu celouhorskej politickej strany, ktorej agenda sa zameriavala na zlepšenie pracovných podmienok, na rast miezd, skrátenie pracovnej doby či všeobecné volebné právo. A bol naozaj slovenský vidiecky ľud taký národne a politicky ľahostajný, ako sa zvykne hovoriť? Povieme si v treťom pokračovaní SK_Dejiny o rakúsko-uhorskom vyrovnaní.

Habsburská monarchia bola od svojho vzniku v 16. storočí multikultúrny pestrý kolos v strede Európy. Rozsiahle premeny vyvolané priemyselnou revolúciou, ako aj politické a nacionálne dôvody viedli k prevratnej štátnej reforme v roku 1867. Poznáme ju ako rakúsko-uhorské vyrovnanie. Dualistickej monarchii sa hovorilo Rakúsko-Uhorsko a v takejto podobe štát existoval do novembra 1918. Čo dualizmus znamenal pre štáty, národy, mestá i ľud Habsburskej monarchie? Slovensko a Slováci boli súčasťou Uhorska vyše tisícročie a dualizmus predstavoval poslednú etapu tejto éry. Rakúsko-Uhorské vyrovnanie je témou štyroch dielov nášho cyklu SK_Dejiny.

Aká bola Nitra po roku 1918? Okrem iného aj výrazný historický symbol. Ako sa využíval či dokonca zneužíval? V tretej časti rozprávania o dejinách Nitry si pripomenieme aj vplyv katolíckej cirkvi na život mesta. Neobídeme ani pohnuté osudy židovskej komunity, ktorá po stáročia spoluvytvárala tvár Nitry. Uvidíte v treťom pokračovaní série SK_Dejiny venovanej dejinám mesta Nitra.

Obdobím dobývania Svätej zeme, ani vojnami križiackych štátov so Saladínom a ďalšími moslimskými vojvodcami a sultánmi, sa fenomén križiackych výprav nekončí. Pápeži, cirkev, panovníci a vojaci Krista postupne obracali pozornosť celej stredovekej spoločnosti k novým vojenským cieľom. Križiacke výpravy smerovali proti pohanom, kacírom, odpadlíkom od viery, schizmatikom aj osmanským Turkom, a zúčastňovali sa ich aj stredoeurópski panovníci. V pokračovaní našej diskusie SK_Dejiny sa venujeme križiackym ťaženiam významných uhorských a českých panovníkov, ale tiež križiackym výpravám v dobách husitov a osmanskej expanzie do Európy.

Československo rozhoduje o svojej budúcnosti! Československo volí! V druhej časti SK_Dejiny venovanej Voľbám roku 1946 sa pozrieme na to, ako vyzeral volebný 26. máj. Ktoré taktiky boli účinné a ktoré zlyhali? Nahliadneme aj za hranice – ako ovplyvnilo predvolebnú kampaň rastúce napätie medzi USA a ZSSR? A neobídeme ani historické interpretácie a mýty, ktoré sa spájajú s volebnými výsledkami.

V roku 1946 sa Slovensko v obnovenom Československu spamätávalo z následkov druhej svetovej vojny. Do verejného priestoru prenikali správy o vojnových zločinoch, ale aj o hrdinských činoch. Spoločnosť oslavovala oslobodenie, no zároveň súdila zradcov a viedla diskusie o vine, zodpovednosti a morálke. Popri obnove krajiny ľudia zháňali nedostatkový tovar a riešili svoju budúcnosť. Politika tak prirodzene presiakla do verejného života. Ako to vyzeralo na Slovensku pred voľbami v roku 1946? Ako sa do obnovy krajiny zapojila kultúra? Ako ľudia zháňali potraviny či tabak a ako na čierny trh a pašovanie reagoval štát? Aké boli predvolebné témy? Dozviete sa v 1. časti SK_Dejín o Voľbách v roku 1946.

Mlynárstvo zažívalo veľký rozmach v prvej polovici 19. storočia. Jeho zlaté obdobie sa skončilo so zavádzaním strojov a budovaním veľkomlynov. Väčšina mlynov zanikla už pred prvou svetovou vojnu, ďalšie po nástupe komunizmu a kolektivizácie. V druhom diely série venovanej mlynárstvo na Slovensku si povieme, ako budovanie mlynov ovplyvňovalo ráz krajiny, čo nám po mlynoch ostalo, aj to, ako možno dať starým mlynom druhú šancu.

Historik Pavel Dvořák nazval jednu zo svojich kníh Zázrak obilného zrnka. Neolitická revolúcia zrodila poľnohospodárske spoločnosti a od základu zmenila spôsob života, usporiadanie spoločnosti i stravu. Obilniny dodnes tvoria základ výživy. V prvej časti dvojdielnej série o mlynoch, o zlatom veku aj o úpadku mlynárskeho remesla budeme hovoriť o mlynárstve od stredoveku do priemyselnej revolúcie.

Dejiny dnes budeme počuť, čítať aj vidieť na javisku. Populárna kultúra totiž hrá na všetkých frekvenciách – od refrénu Tublatanky, cez fantasy literatúru z čias protitureckých vojen až po dialógy Radošinského naivného divadla. Zistíme, že dobrodružstvo, smiech či hudba môžu byť skvelou a poučnou historickou kronikou. Poďte sa s nami opäť naladiť na tak trochu iné rozprávanie o histórii v druhej časti SK_Dejiny o popkultúre.

Z Uhorska do Československa, z Československa do Maďarska, z Maďarska do Československa. To boli cesty Košíc v prvej polovici 20. storočia. Dnes si povieme o radostných aj strastných chvíľach v živote obyvateľov mesta v týchto mimoriadne pohnutých časoch. Začíname tretí diel o dejinách Košíc.

Košice sa v 19. storočí začínali podobať na moderné európske mestá. Zbúrali sa mestské hradby, stavali sa nové mestské štvrte, podniky, stánky kultúry. Elektrifikovalo sa, asfaltovalo sa, budovala sa kanalizácia. Spomenieme známe postavy, ktoré Košiciam na prahu modernity vtlačili svoju stopu. V druhej časti venovanej histórii Košíc si povieme aj o vojenskej posádke, ktorá bola dôležitou súčasťou v živote tohto pulzujúceho multikultúrneho mesta.

Košické poklady. Asi tak by sme mohli zhrnúť obsah prvého dielu o dejinách Košíc. Povieme si o bohatstve a prosperite Košičanov, keď ich mesto patrilo medzi najvýznamnejšie stredoveké mestá Uhorska. Klenotom Košíc je aj ich bohatá univerzitná tradícia. V roku 1935 obletela republiku vzrušujúca správa, že v Košiciach objavili vzácny zlatý poklad. Ten bude zaujímať aj nás.

Životopismi svätých sú ich legendy. Stredoveké legendy sú zároveň špecifickým literárnym žánrom, často viac biografiami ideálov, než historických osobností. Inak to nebolo ani v Uhorskom kráľovstve a v ďalších kresťanských štátoch, ktoré vznikali v strednej Európe v 10. a 11. storočí. Čo všetko sa teda dá vyčítať z legiend o svätcoch, a čo naopak o samotných autoroch týchto prameňov, alebo o okolnostiach a pozadí vzniku legiend?

Prototypom kresťanského svätca bol mučeník, zbožný človek, ktorý za vieru v Krista prelial vlastnú krv. Podľa tradície sa stal prvým mučeníkom ranej cirkvi archidiakon sv. Štefan - protomartýr, ukameňovaný v Jeruzaleme. Po smrti Štefana pribúdali príbehy o ďalších mučeníkoch, šírené ústnou tradíciou a prvými kresťanskými literátmi. V prvej časti nášho rozprávania o svätých nás bude zaujímať, aké správy sa nám zachovali o neskorších svätcoch - misionároch, ktorí pôsobili v Uhorsku a strednej Európe v 10.-11. storočí.

Vlastniť auto sa stalo štandardom. A tak mnohí mohli vyraziť na dovolenku bez závislosti od cestovných poriadkov hromadnej dopravy. Jazda automobilom neprinášala len vietor do vlasov, ale aj vrásky na čelo. Zápchy, dopravné kolapsy, pretlak automobilov. Blíži sa koniec doby automobilovej? Opýtame sa v pokračovaní rozprávania o dejinách automobilizmu.

Zdravie tela pochádza neomylne z rozumne pripraveného jedla, píše sa v prvej kuchárke v slovenčine. Kuchárske knihy sa vo veľkom začali publikovať a čítať v 19. storočí. Recepty sa dovtedy ústne tradovali z generácie na generáciu. V druhej časti SK_Dejiny venovanej chutiam monarchie budeme hovoriť prečo kuchárske knihy boli nielen užitočné diela plné rád a chutí, ale dostali do vienka aj budovanie národného povedomia. Dozviete sa, ako súviselo jedlo s vojnovou propagandou a aké nezvyčajné suroviny museli ľudia používať, aby vojnu vôbec prežili.

Zmierenie nastáva najľahšie pri prestretom stole, pripomínal Károly Gundel, jeden z velikánov budapeštianskej gastronómie. Iste si radi dáte Sacherku, Dobošku, bratislavské rožky, rezeň, halušky alebo guláš. Dnes budeme hovoriť o tom, ako vznikali a varili sa delikátne jedlá v habsburskej monarchii, ako sa stolovalo a aký je vzťah medzi kultúrou a gastronómiou, či dokonca politikou a jedlom. Pozrieme sa do kotlíkov, hrncov, plechov a mís Budapešti a predovšetkým Viedne, ktoré udávali trendy. Dva diely SK_Dejiny venujeme chutiam monarchie.

Po rozpade Rímskej ríše vznikali v Európe nové, takzvané germánske kráľovstvá. Hoci ich obyvateľmi boli aj niekdajší provinciálni občania, na čele týchto spoločností už stáli vojvodcovia a králi zo starých germánskych rodov. Prví panovníci a pôvodne pohanské elity Frankov, Ostrogótov, Vizigótov, Burgundov a iných kmeňov do veľkej miery ťažili z rímskeho politického a kultúrneho dedičstva. Hranice niekdajšej Rímskej ríše síce zanikli, no latinská civilizácia, ktorej dominovalo kresťanstvo, našla svojich pokračovateľov.

„Objavením zdrojov energie sa začalo znečisťovať ovzdušie, voda a pôda. V životnom prostredí sa objavil hluk a vibrácie. V riekach ubudli ryby, v lesoch je menej vtáčieho spevu, v pečeni ľudí je DDT. Prišiel blahobyt, pohodlie, lietadlová doprava, televízia, umelé hmoty a rádioaktivita. Platíme za to zhoršenou kvalitou ovzdušia.“ Napísali v časopise Náš Dunaj v apríli 1974. Ako sa k životnému prostrediu stavali politici a občania za socializmu? Povieme si v druhej časti cyklu SK Dejiny o ekológii.

Vzťah človeka k životnému prostrediu sa menil a mení. V najstarších dobách bolo poznanie prírodných cyklov či vzťahov medzi organizmami otázkou jeho prežitia. Zvedavosť a podnikavosť zvyšovala životné nároky, pribúdali ľudské zásahy do prírody a ich hĺbka nabrala rozmery celosvetovej hrozby. V dvoch dieloch SK_Dejiny o environmentálnych dejinách budeme hovoriť, ako sme sa prepracovávali od drancovania prírody k jej ochrane.

Po nežnej revolúcii sa vravelo, že československé diplomatické zastúpenia za socializmu boli „semenišťami agentov“. Aká bola realita? Kto mohol byť diplomat v stalinskom období, kto v uvoľnených 60. rokoch a kto počas normalizácie? Aké mali predpoklady a vzdelanie a aký podiel na čseskoslovenskej diplomacii mali Slováci? Špeciálne nás bude zaujímať éra, keď bol na čele socialistického rezortu diplomacie dlhých 17 rokov rodák z Petržalky – Bohuslav Chňoupek. Neobídeme ani zmenu po roku 1989 a budovanie samostatnej slovenskej zahraničnej služby. V druhom diely SK_Dejiny venovanom slovenskej diplomacii.

Počúvame to neraz v správach. Problémy sa majú riešiť diplomatickou cestou, diplomati pracujú na podobe dohody, stal sa veľvyslancom, pôsobí ako chargé d´affaires.... Dnes si povieme, čo je to diplomacia, aké formy, metódy a jazyk využíva. Preskúmame korene slovenskej diplomacie, napríklad úlohy, ktoré plnil Štefánik a neobídeme ani dramatickú históriu Slovákov, ktorí boli pri najdôležitejších svetových udalostiach v OSN. Toto je naše diplomatické communiqué pre vás. V prvej časti SK Dejín o diplomacii.

V druhej časti série SK_Dejiny o stredovekých kráľoch sa budeme venovať panovníkom, vláde uhorských kráľov a podobám či premenám panovníckej moci v stredovekom Uhorsku, predovšetkým za vlády arpádovskej a anjouovskej dynastie.

Stredoveký kráľ. Postava, s ktorou sa stretávame v listinách, kronikách či ságach. Tieto historické pramene sú jedinečným svedectvom o životoch a skutkoch kráľov a kniežat. Na druhej strane, správy o vladároch formovala aj nekritická úcta kronikárov k panovníkom. Akí teda boli stredovekí králi a ďalší panovníci v skutočnosti? Odpovede nám nemusia naznačovať len stredoveké kroniky a legendy, ale snáď aj úvahy nad svetom veľkej politiky či samotnou podstatou panovníckej moci. V dvoch častiach SK_Dejiny o stredovekých kráľoch.

Po skončení Druhej svetovej vojny sa saleziáni snažili opraviť zničené budovy a pokračovať vo svojom misijnom diele. Už o niekoľko mesiacov ich začal nový režim v ich činnosti obmedzovať, najmä zákonom o poštátnení cirkevného školstva a internátov. V roku 1950, v rámci Akcie K (kláštory) boli saleziáni s ostatnými rehoľnými spoločnosťami násilne zrušení. Zhruba štvrtina z takmer 300 člennej komunity často za dramatických okolností emigrovala a pôsobila na misiách v celom svete. Viacerí však boli pri prechode hraníc zadržaní a strávili dlhé roky v ťažkých žalároch a pracovných táboroch. V druhej časti venovanej saleziánom budeme hovoriť o ich činnosti v rámci tajnej cirkvi a formách pastorácie v podmienkach totalitného režimu i o obnove saleziánskeho diela po roku 1989.

V septembri 2024 uplynulo sto rokov od príchodu saleziánskej rehole na Slovensko. Spoločnosť Františka Salezského vznikla v roku 1859 v Turíne a jej zakladateľom bol don Bosco. Hlavným poslaním bola výchova a vzdelávanie chlapcov nachádzajúcich sa na okraji spoločnosti. Chlapci a mladí muži z územia Slovenska odchádzali do saleziánskych domov už pred prvou svetovou vojnou. Po vzniku československej republiky bol v roku 1924 zriadený prvý saleziánsky dom v Šaštíne. V krátkej dobe sa stali jednou z najväčších rehoľných komunít. Verejné pôsobenie saleziánov ukončil komunistický režim v apríli 1950 násilnou likvidáciou kláštorov. Desiatky kňazov bolo prenasledovaných a väznených za údajnú protištátnu činnosť. Takmer štyri desaťročia museli saleziáni pôsobiť v ilegalite.

Milan Hodža ako jeden z mála Slovákov aktívne úradoval na najvyšších poschodiach československej domácej aj zahraničnej politiky. V živote politikov tohto rangu bývajú cesty nahor aj cesty nadol. My sa pozrieme na jeho cesty v čase, keď nacizmus v Európe naberal na sile, aj za druhej vojny, keď sa Hodža v USA pokúšal o politický comeback.

Milan Hodža rozvíril vody slovenskej politiky pred prvou vojnou. V medzivojnových rokoch ho registroval azda každý človek v Československu. Dnes je jeho meno niekomu známemu, niekomu neznáme. Veď napríklad v ankete Najväčší Slovák sa umiestnil na 71. mieste. Kto bol politik Milan Hodža?

Od 90. rokov sa naše domácnosti menili na miniatúrne výpočtové strediská. Masové používanie počítačov či internetu ovplyvnilo medziľudské vzťahy, trh práce, ale aj výkazy na úseku boja proti zločinu. Ako by mohla vyzerať moderná škola, ktorá aktívne využíva digitálne technológie? Ak vás to zaujíma, sledujte druhý diel o dejinách výpočtovej techniky na Slovensku.

Počítače, mobily, umelá inteligencia. To sú životné novinky, ktoré nás sprevádzajú posledných možno 50 či 60 rokov. Nás bude zaujímať, ako sa ľudstvo dostalo na túto cestu. Vedeli ste, že aj staré počítače majú svoje fankluby? A ak vás zaujíma počítačová hudba z čias depešákov a metalistov, tak sledujte SK_Dejiny o dobe počítačovej.

Najznámejšie roly Ladislava Chudíka boli kapitán Dabač v rovnomennom filme a primár Sova v Nemocnici na okraji mesta. Zoznam jeho filmových aj divadelných úloh je však veľmi, veľmi rozsiahly a ukazuje jeho veľkú hereckú tvárnosť. Bol múzický človek, majster umeleckého prednesu.

O mnohých známych osobnostiach sa zvykne hovoriť, že ich netreba zvlášť predstavovať. My si, naopak, myslíme, že to treba, najmä ak ide o osobnosť, akou bol Jozef Kroner. U nás sú najznámejšie jeho postavy ľudového hrdinu, figliara, komedianta. V zahraničí však dostával iné pracovné ponuky. Tam hrával veľké, vážne a charakterovo náročné roly. Podľa ankety slovenských filmových novinárov bol Jozef Kroner slovenským hercom 20. storočia.

Od 40. rokov 20. storočia pokračovala emigrácia do Severnej Ameriky v niekoľkých fázach – pred II. svetovou vojnou, po vojne (1945) po komunistickom prevrate (1948) a po roku 1968. K nim sa pripájajú aj novodobé odchody po roku 1989. V druhej časti SK_Dejiny o vysťahovalectve do Severnej Ameriky v našich moderných dejinách.

Dejiny Slovenska sú aj dejinami vysťahovalectva. Na prelome 19. a 20. storočia odišlo z Uhorska okolo 700 tisíc Slovákov. Primäli ich k tomu ekonomické dôvody. Nedostatok pôdy, preľudnenie, dlžoby, ale aj epidémie, úteky z vojenskej služby, či národnostné perzekúcie. Ako vyzerali prvé kroky slovenských vysťahovalcov za oceán? Neraz išlo o dramatické situácie, dokonca v niektorých prípadoch možno hovoriť o obchode s ľuďmi. Mnohí sa vrátili domov so zarobeným peniazmi a prišli ako Amerikáni, už nepili len pálenku, ale pivo, stavali si murované domy a demokratický svet v nich prebudil uvedomelejších občanov. Sledujete SK_Dejiny o fenoméne vysťahovalectva do Severnej Ameriky.

Každá vojna sa raz skončí. Ostáva po nej zničená krajina, zmrzačení ľudia, vdovy a siroty. Dediny a mestá na oboch stranách Karpát boli posiate stovkami vojnových cintorínov. Po vytlačení ruských vojsk z Uhorska sa z provizórnych pohrebísk a masových hrobov telá padlých vojakov exhumovali a boli prenesené na novozriadené vojnové cintoríny. O týchto ale aj o ďalších témach budeme diskutovať v druhej časti SK_Dejiny venovanej priebehu prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska.

Po sarajevskom atentáte na následníka trónu Františka Ferdinanda d‘Este vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku i Rusku. Na šesť mesiacov sa oblasť siahajúca od Bardejova po Sninu stala frontovou líniou na ktorej našlo smrť asi 50 tisíc vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej ale i nemeckej armády. Už počas ostrých bojov boli padlým vojakom budované provizórne cintoríny, ktoré po vzdialení frontu boli prestavané na stále frontové cintoríny. Nasledujúce dve časti SK_Dejín budú venované priebehu prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska a vojnovým cintorínom a pamätníkom, ktoré nám jej tragédiu pripomínajú.

„Sú usilovní, zavčasu vstávajú a vedia vyžiť i z mála,“ takto opísal Osmanov jeden francúzsky cestovateľ. Aj my budeme hovoriť o tom, kto vlastne boli Osmani, či o tom, ako vnímali vtedajšie Uhorsko. Francúzsky cestovateľ vyzdvihoval aj osmanskú armádu, no práve tá vyvolávala v uhorskom ľude strach a obavy. Turecké vývoje a protiturecká obrana, politika či náboženské vojny. Aj to sú témy prvej časti diskusie o Turkoch v Uhorsku.

V júni 2024 oslávilo mesto Prešov 777 rokov od prvej písomnej zmienky. Už v 13. storočí bol Prešov dynamicky sa rozvíjajúce stredoveké mesto. Pripomienkou jeho dobrých čias a hospodárskej prosperity je malebné centrum. Zdobí ho pôsobivá architektúra meštianskych domov, cirkevných i svetských stavieb. Prelína sa v ňom minulosť a prítomnosť, a to mu dodáva čaro a osobitú atmosféru. V Prešove sa tradične zbiehali nitky obchodných ciest a stal sa prirodzeným centrom Šariša. Od najstarších čias do mesta prenikali rôzne vplyvy. Práve to sa podpísalo na jeho pestrosti či už ide o národnosti, jazyky, kultúru alebo vierovyznanie. S Prešovom sa spája veľa prívlastkov, ktoré hovoria o jeho bohatej vzdelaneckej tradícii. Prešov patril medzi najvýznamnejšie mestá v Uhorsku. V medzivojnových časoch, za Slovakštátu a za socializmu do jeho rozvoja významne zasiahla rozsiahla výstavba aj spoločenská prestavba. Budovali sa sídliská aj masívna infraštruktúra, mesto sa modernizovalo.

Po páde železnej opony sa svet rozdelil na dva bloky, ktoré tvorili politické, vojenské aj ekonomické spojenectvá. Hospodárske krízy prebiehali v oboch. Nabudúce budeme hovoriť o ich sociálno-ekonomickom pozadí a o tom, čo krízy spôsobovali v ľudskej psychike.

Slováci a Maďari žijú vedľa seba dlhé storočia. Vyše tisíc rokov obývali spoločné Uhorské kráľovstvo. Od konca prvej svetovej vojny žijú ako susedia v rôznych štátoch, ktoré oddelila novovzniknutá štátna hranica. V multietnickom Uhorsku popri Slovákoch a Maďaroch žili Nemci, Rumuni, Rusíni, Židia, Chorváti a Srbi. Spoločne zažívali veľké udalosti stredovekých aj novovekých dejín. Uhorských kráľov i Habsburgovcov, turecké nebezpečenstvo, protihabsburgské povstania či osvietenské reformy. V 19. storočí sa Uhorsko menilo na moderný štát. Zrušilo sa poddanstvo a stavovské výsady, zaviedla sa rovnosť občanov pred zákonom. Do života vstupovali vymoženosti vedy a techniky, budovala sa moderná infraštruktúra. Zároveň sa tu šírili národné hnutia, ktoré sa usilovali o svoju emancipáciu a pretvorenie na moderné národy. Spoločnosťou začali hýbať národnostné antagonizmy, ktoré národy Uhorska dovtedy nepoznali. V pohnutých dejinách 20. storočia vo vzťahoch Slovákov a Maďarov dominovali dve témy: hranice a menšiny. SK_Dejiny prinášajú bohatý a pútavý príbeh spolužitia Slovákov a Maďarov v našej minulosti.

Moderný svet zaplnili detské témy. Právnici, sociálni pracovníci, pedagógovia, laici i rôzni experimentátori sa nimi zaoberajú viac než kedykoľvek v minulosti. Cieľavedomé rozvíjanie detskej fantázie, kreativity a logiky sa odrazilo vo veľkej variabilite tvorby pre deti a mládež. No nebolo to vždy tak. Pozornosť spoločnosti na problémy tejto vekovej skupiny obrátili až osvietenci. Hoci starostlivosť o deti a ich výchova boli naďalej vo výhradnej kompetencii rodiny, vzdelanci začali hovoriť o potrebách detí či o význame šťastného detstva. Pokrokový pohľad na deti sa postupne odrážal v moderných systémoch sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Zákony sa až do 19. storočia zaoberali len sirotami, alebo deťmi, na ktorých bolo spáchané násilie. V moderných spoločnostiach sa kládli základy právnej ochrany detí. Vyžadovali si to pretrvávajúce problémy detskej populácie ako detská práca, hlad, choroby či týranie. Vyskytovali sa vo všetkých krajinách, bez rozdielu kultúrnej vyspelosti a hospodárskej prosperity. V boji za práva detí a za zlepšenie ich životných podmienok sa výrazne posilnil význam medzinárodnej spolupráce. Sledujete SK Dejiny o detských radostiach aj strastiach v 20. storočí.

V druhej časti SK_Dejín venovanej dejinám detskej populácie v 20. storočí sa zameriame na svet fantázie a kreativity. Pozrieme sa na históriu tvorby pre deti mládež v Slovenskej televízii a na úlohu ilustrácií v knihách pre detského čitateľa. Budeme hovoriť aj o histórii hračiek.

Vysoké Tatry boli do polovice 19. storočia takmer nenarušenou prírodnou krajinou. Ľudia žili na periférii vysokohorskej oblasti, alebo sem prichádzali len sezónne. Po prvých bádateľoch a prírodovedcoch sa otvárali brány záujemcom o turistiku, ozdravné pobyty aj šport. V tatranských osadách sa budovali turistické chaty, ubytovne, liečebné domy, horské hotely a športoviská. Rozrastala sa sieť turistických chodníkov a komunikácií. Vysokohorské prostredie priťahovalo pozornosť astronómov a prírodných vedcov, ktorí si tu zriadili odborné pracoviská. Za posledných vyše sto rokov sa výrazne zmenil vysokotatranský región aj život jeho obyvateľov. V roku 1947 sa 15 tatranských osád spojilo do jedného samosprávneho celku. Vzniklo mesto Vysoké Tatry. Leží na území Tatranského národného parku, má okolo 5 000 obyvateľovi a tri katastrálne územia: Starý Smokovec, Tatranská Lomnica a Štrbské pleso. Sledujete SK Dejiny o premenách Vysokých Tatier, jedného z najvyhľadávanejších miest Slovenska.

Keď staré budovy alebo industriálne pamiatky stratili svoje pôvodné využitie, tradične sa vynorila otázka, ako s nimi naložiť, či a ako ich zachrániť. Prípadne ako ich využiť a kto to zaplatí. Otázky, ktoré sú veľmi aktuálne aj dnes. V SK_Dejiny pokračujeme v diskusii o pamiatkovej starostlivosti a o efektívnom využití pamiatok na Slovensku.

Nová doba. Aj tak sa hovorilo obdobiu po páde socializmu. V SK_Dejiny otvárame veľkú epochu našej najnovšej histórie. Drvivá väčšina z nás v nej prežila nejakú časť života. A tak je naozaj o čom hovoriť. Presvedčia nás o tom hostia, ktorí sa pozrú na 90. roky optikou histórie, sociológie a forenznej psychológie.

V 90. rokoch si ľudia na Slovensku kládli častú otázku: "Môžem si kúpiť, čo chcem, cestovať môžem, kde chcem, len kde na to vziať?". Aj takto vyzerala v praxi nová ekonomika. Zďaleka to však neboli jej najvážnejšie problémy. Rozpadli sa staré fabriky i družstvá. Hroty nožníc sociálnej nerovnosti sa roztvárali čoraz viac. Pre mnohých sa však práve vtedy začala éra slobodného podnikania a prosperity.

Nedávne 90. roky zanechali vo väčšine populácie výrazné pamäťové stopy. Pozitívne aj negatívne. Dnešní seniori boli v 90. rokoch v produktívnom veku. Vtedajšia nastupujúca generácia je dnes na vrchole síl a rozhoduje o budúcnosti. Rozpadol sa sovietsky blok a otvorili sa hranice na západ. Práve tam smerovali húfy ľudí. Na nákupy, za prácou, možnosťami, za novými životnými obzormi. A Západ prichádzal k nám. Veľa sa hovorilo o demokracii a slobode. Prebudil sa občiansky sektor a budovala sa samostatná Slovenská republika. Do ekonomiky a politiky nastúpila po štyroch desaťročiach súťaž a konkurencia. Agitovalo sa, konali sa verejné predvolebné debaty a strany viedli ostré zápasy o moc, aj o smerovanie krajiny. Pre mnohých bol veľmi bolestivý prechod na trhovú ekonomiku. Krachovali podniky a nezamestnanosť rástla do obrovských rozmerov. Sociálne nožnice sa roztvárali čoraz viac. Doba priala odvážnym, podnikavým, ale aj neškrupulóznym a mnohým sa otvorili brány do sveta prosperity a luxusu. 90. roky sú jedinečnou érou našich moderných dejín. Miesili sa v nich vízie, túžby, obavy z budúcnosti, aj dedičstvo minulosti.

Nedávne 90. roky zanechali vo väčšine populácie výrazné pamäťové stopy. Pozitívne aj negatívne. Dnešní seniori boli v 90. rokoch v produktívnom veku. Vtedajšia nastupujúca generácia je dnes na vrchole síl a rozhoduje o budúcnosti. Rozpadol sa sovietsky blok a otvorili sa hranice na západ. Práve tam smerovali húfy ľudí. Na nákupy, za prácou, možnosťami, za novými životnými obzormi. A Západ prichádzal k nám. Veľa sa hovorilo o demokracii a slobode. Prebudil sa občiansky sektor a budovala sa samostatná Slovenská republika. Do ekonomiky a politiky nastúpila po štyroch desaťročiach súťaž a konkurencia. Agitovalo sa, konali sa verejné predvolebné debaty a strany viedli ostré zápasy o moc, aj o smerovanie krajiny. Pre mnohých bol veľmi bolestivý prechod na trhovú ekonomiku. Krachovali podniky a nezamestnanosť rástla do obrovských rozmerov. Sociálne nožnice sa roztvárali čoraz viac. Doba priala odvážnym, podnikavým, ale aj neškrupulóznym a mnohým sa otvorili brány do sveta prosperity a luxusu. 90. roky sú jedinečnou érou našich moderných dejín. Miesili sa v nich vízie, túžby, obavy z budúcnosti, aj dedičstvo minulosti.

Domáci už tradične vidia svoje mesto inak, než návštevníci. Platí to aj pre Bratislavu. Pre mnohých, a to bez ohľadu na geografický pôvod, je však veľmi pútavý príbeh Bratislavy v keltsko-rímskej dobe. Cestopisy, bedekre a moderné turistické príručky nám priblížia lákadlá a pozoruhodnosti, ktoré od 18. storočia ponúkala Bratislava svojím návštevníkom. Osobitý príbeh o Bratislave rozpráva múzeum mesta, ktoré funguje nepretržite od roku 1868. V treťom diely cyklu SK_Dejiny predstavíme Bratislavu ako mesto cestovateľov.

V Bratislave sa tradične obchodovalo s vínom, posedávalo sa vo viechach a vo vinárňach vyhrávala muzika. V Bratislave sa tradične dalo dobre najesť a chodievalo sa sem za vychýrenými delikatesami. K ikonickým miestam mesta patrili trhy a trhoviská a so životom mesta bol neodlúčiteľne spojený Dunaj. Čaro tradičnej Bratislavy je poslednou témou v cykle SK_Dejiny, ktorý je venovaný nášmu hlavnému mestu.

Ženy a muži. Veľká a večná téma. Kedysi mali obe pohlavia svoje tradičné spoločenské roly. Tento svet sa však postupne narúšal. Rovnosť a nerovnosť pohlaví, emancipácia aj feminizmus. O týchto témach budeme hovoriť s historičkou, etnologičkou a sociologičkou.

Sociálna nerovnosť a obmedzená svojprávnosť sa v minulosti vzťahovala na mnohé skupiny obyvateľstva. Týkala sa aj žien. Ich postavenie a uplatnenie v spoločnosti sa vnímalo cez tradičné rozdelenie sociálnych pozícií oboch pohlaví. Moderná doba priniesla popri spoločenských, politických a ekonomických zmenách aj zápas rôznych skupín za svoje práva. Ženská emancipácia bola dlhodobým procesom, ktorý v Európe prebiehal od 19. storočia. Feministické hnutie získavalo organizované formy a vetvilo sa do mnohých oblastí života. Otvárali sa tu témy, ktoré sa netýkali len žien, ale aj mužskej časti populácie. Boli to celospoločenské problémy. Rodové vzťahy sa stali špecifickou oblasťou odborných výskumov a významne vstúpili aj do verejných diskusií. V štyroch častiach cyklu SK Dejiny budeme hovoriť o ženách v našej minulosti.

Nová žena. Tak sa volal časopis, ktorý začal vychádzať na Vianoce v roku 1937. Aká bola teda nová žena v čase rozvíjajúcej sa emancipácie? Pozrieme sa na to optikou manželstva i rozvodu. Budú nás zaujímať protesty proti obmedzeniu vysokoškolského štúdia žien, aj to, ako sa vnímalo povolanie divadelnej herečky za Slovenského štátu. Sledujete tretí diel z cyklu SK_Dejiny o ženách v našich dejinách.

Po 2. svetovej vojne sa v spoločnosti uplatňovalo čoraz viac žien. Dokladajú to dobové štatistiky, hovoria o tom odborné štúdie. Priniesol však tento trend aj nástup ženských tém do verejného priestoru? V záverečnej časti cyklu SK_Dejiny o ženách v našich dejinách sa pozrieme aj na ženy vo vedúcich pozíciách, na ženy vo filme a povieme si, čo je to ženská literatúra.

Hrady sú obľúbenými miestami, ktoré ľudia často navštevujú. Zastavia sa tam len tak po ceste, alebo si k nim naplánujú rodinný výlet. Popri múdrych kráľoch, odvážnych rytieroch a urodzených dámach hrady najviditeľnejšie symbolizujú stredovek. Aj keď sú dnešné hrady väčšinou len zrúcaninami, nikoho nenechávajú na pochybách, že sú svedkami dávnych dôb, mimoriadneho úsilia aj dômyselnosti stredovekých ľudí. Záujemcovia o tieto kamenné stavby ľahko zistia, kedy hrad vznikol a kto bol jeho majiteľom. Len zriedkavo sa však dozvedia, ako vyzeral život na hrade a čo znamenal pre vtedajšieho človeka. V diskusnom cykle SK Dejiny sa vydáme na dvojdielne putovanie po stredovekých hradoch na Slovensku.

Hrady sú obľúbenými miestami, ktoré ľudia často navštevujú. Zastavia sa tam len tak po ceste, alebo si k nim naplánujú rodinný výlet. Popri múdrych kráľoch, odvážnych rytieroch a urodzených dámach hrady najviditeľnejšie symbolizujú stredovek. Aj keď sú dnešné hrady väčšinou len zrúcaninami, nikoho nenechávajú na pochybách, že sú svedkami dávnych dôb, mimoriadneho úsilia aj dômyselnosti stredovekých ľudí. Záujemcovia o tieto kamenné stavby ľahko zistia, kedy hrad vznikol a kto bol jeho majiteľom. Len zriedkavo sa však dozvedia, ako vyzeral život na hrade a čo znamenal pre vtedajšieho človeka. V diskusnom cykle SK Dejiny sa vydáme na dvojdielne putovanie po stredovekých hradoch na Slovensku.

Starostlivosť o nezaopatrené deti bola sociálnou a spoločenskou otázkou. V 19. storočí sa však získala aj významný národný rozmer. Priblížime si ho na rodinných stratégiách, ktoré fungovali v slovenskej národoveckej komunite. Katolíci a evanjelici – výchova a vzdelanie zodpovedajúce vierovyznaniu. Aj tieto súvislosti hrali v sirotskej téme významnú úlohu. Povieme si viac o sirotinci v Modre, ktorý vznikol na začiatku 20. storočia.

Po druhej svetovej vojne vznikli prvé slovenské hrané filmy. Za socializmu zase éra budovateľských filmov a postupne sa slovenský divák mohol pozrieť aj na civilnejšie žánre ako detektívky a komédie. Veľkou udalosťou vo svete slovenského filmu bolo vybudovanie vlastných filmových ateliérov na Kolibe. Budeme hovoriť aj o filmovej hudbe, o zvukových majstroch a dabingu. V druhej časti série SK_Dejiny venovanej stému výročiu slovenského filmu sa pozrieme na jeho veľký rozlet. Obsahové roviny: - Slovenská kinematografia a povojnové roky - Filmový festival pracujúcich, Spravodajský film - budovateľské filmy za socializmu - Filmová hudba a zvuk vo filme

Ak hovoríme o zlatých časoch slovenského filmu, hovoríme o 60. rokoch. Priblížime si filmovú poetiku slovenskej novej vlny a budeme sa pýtať, čím sa líšila od starej vlny, aj od českej vlny. V 60. rokoch sa začali písať dejiny slovenského televízneho filmu. Vzniklo aj mnoho zaujímavých dokumentov, napríklad s historickou tematikou. V treťom dieli cyklu SK_Dejiny, venovanej stému výročiu slovenskej kinematografie sa začína diskusia o jej skvelej a bohatej ére.

Trezorový film, normalizačná kinematografia a tvorivý útlm. Zhruba tak vyzerala slovenská filmová tvorba v 70. rokoch. V nasledujúcom desaťročí však do nej vstúpilo mnoho tvorivých impulzov. Vznikli slovenské filmové klasiky a koprodukčné projekty, ktoré boli ovenčené veľkou diváckou priazňou. Po Nežnej revolúcii čelil slovenský film mnohým problémom. Kam ho nasmerovali ich riešenia? Aj o tom budeme hovoriť v záverečnej časti cyklu SK_Dejiny venovanej stému výročiu slovenskej filmovej tvorby.

Rozhlas na Slovensku začal vysielať v roku 1926. Bol to prvý zvukový mediálny zdroj, ktorý vstúpil do života spoločnosti. Rozhlas v kombinácii slova a hudby produkoval široké žánrové spektrum relácií, ktoré boli určené pre masové aj pre špecifické skupiny poslucháčov. Od spravodajstva a publicistiky cez dramatické, umelecké, hudobné programy až po reklamu. Rozhlas informoval o aktuálnom dianí, rozširoval kultúrne obzory, vzdelával aj zabával. Rozhlas na Slovensku funguje bezmála sto rokov. Aj preto si v dvoch dieloch diskusného cyklu SK_Dejiny pripomenieme jeho históriu.

Programovú štruktúru Slovenského rozhlasu tvorili tri základné zložky: spravodajstvo, hudobné vysielanie a literárno-dramatická tvorba. V druhej časti diskusie z cyklu SK_Dejiny venovanej Slovenskému rozhlasu si priblížime prácu jednotlivých redakcií. Pozrieme sa na relácie, ktoré mali dlhé roky pevné miesto v rozhlasovej programovej štruktúre a priblížime si interpretačné telesá rozhlasu, ktoré sa zaradili medzi trvalé hodnoty slovenskej kultúry.

Počas druhej svetovej vojny sa osvedčilo heslo „Kto má rozhlas, má aj moc“. Využiť nové médium – televíziu – na ovplyvňovanie más bolo jasným cieľom socialistického režimu. Ten určoval, čo si televízia môže dovoliť a čo už nie. Televízia si hľadala cestu k divákovi a divák k televízii. Televízor tiež zmenil naše návyky i vzhľad obývačiek a striech miest. Je tu prvá časť cyklu SK_Dejiny o dejinách televízie na Slovensku.

Prvé známe použitie výrazu televízia sa objavilo na výstave Expo 1900 v Paríži. Vynálezy a patenty v tejto oblasti v nasledujúcich rokoch pribúdali. O televíziu sa zaujímala verejnosť aj za prvej Česko-slovenskej republiky. O veľkých pokrokoch v Spojených štátoch či v Británii referoval napríklad Slovenský denník. V roku 1934 sa nádejal, že v najbližšom čase, po rozhlase, príde i u nás „videnie na diaľku“. Verilo sa, že televízia umožní napríklad cesty k výskumu morských hlbín. Tlač zaujímali aj správy o postupnom zavádzaní televízie v nacistickom Nemecku. Denník Gardista počas Slovenského štátu v roku 1944 písal o pokroku vo vývoji farebnej televízie. Ale ani niekoľko rokov po druhej svetovej vojne televízia v Československu stále nevysielala, hoci po komunistickom prevrate v roku 1948 titulok periodika Týždeň v duchu vtedajšej rétoriky hlásal: Víťazný nástup televízie!

Najväčší slovenský básnik, uznávaný advokát s vyše 30 ročnou praxou, poslanec prvého parlamentu Československej republiky. Človek, po ktorom je pomenovaných viac ako 170 ulíc a námestí po celom Slovensku. Jeho meno nesie divadlo v Bratislave, vodopád vo Vysokých Tatrách, múzeum v Dolnom Kubíne a celonárodná súťaž v prednese poézie. Bol jediným básnikom, ktorého podobizeň sa dostala na našu, vtedy československú (desaťkorunovú) bankovku. Pavol Országh Hviezdoslav. Jeho umelecké meno sa v našej kultúre stalo synonymom poézie. Jeho život bol rámcovaný kľúčovými udalosťami našich dejín. Narodil sa počas revolúcie meruôsmych rokov a zomrel necelé tri roky po rozpade Rakúsko-Uhorska. V nasledujúcich dvoch dieloch diskusného cyklu SK Dejiny si predstavíme dobu, prostredie a spoločnosť, v ktorej žil a tvoril Hviezdoslav, básnik, prozaik a dramatik, ktorý zomrel pred sto rokmi (8. novembra 1921).

Pri cestovaní vlakom mnohí sledujeme okolitú krajinu, ako utekajú domy, rieky, hory, polia. Dnes nič nezvyčajné. Pre cestovateľa v 19. storočí to musel byť nový a fascinujúci zážitok - vznášať sa nad krajinou viaduktmi a vstupovať do útrob zeme tunelmi. Do dovtedy relatívne prírodnej krajiny sa zarezávali železné pásy. Priblížime si prvé roky vzniku železníc na území Slovenska, ako menili mestá a ľudí. V prvej časti dvojdielnej série o železniciach budeme hovoriť o tom, čo znamenalo byť železničiarom v minulosti a či cestovanie bol pôžitok alebo skôr utrpenie.

Azda najviditeľnejším prejavom modernizácie Uhorska od 19. storočia sa stávala železnica. Železná cesta, dráha či štreka mala skokový vplyv na rýchlosť i spoľahlivosť prepravy surovín, tovarov a rozvoj priemyslu. Spájala tiež ľudí a urobila svet omnoho prístupnejším. Veľká väčšina súčasných železničných tratí prepojila regióny Slovenska už na prelome 19. a 20. storočia. Do ich budovania vstupovala podnikateľská vášeň, ale aj politika, intrigy či korupcia. Rozvoj tohto druhu dopravy, hoci striedmejší, ale o to strategickejší pokračoval v období ČSR a čiastočne Slovenského štátu. Po druhej svetovej vojne sa železnica stala hlavnou tepnou spájajúcou Československo so Sovietskym zväzom. Železničné trate, stanice a koľajové vozidlá sú dodnes svedkami technického a architektonického rozvoja. Kreovali tvár krajiny. Z malých obcí pomohli vytvoriť mestá a slávne rekreačné zóny. Keďže od železníc závisel chod štátu, železničiari za svoju ťažkú prácu získavali výhody, ktoré v iných povolaniach neboli bežné. Železnica tiež inšpirovala k romantickým výletom i umeniu, ba až k legendám o slávnych rýchlikoch či naopak príbehom o bežnej, zato neopakovateľnej atmosfére staničných bufetov alebo jedálenských vozňov...

V cykle SK_Dejiny sme sa tentokrát vybrali do svojrázneho regiónu s veľmi bohatou a pútavou minulosťou, na Oravu. Zmapujeme jej osídľovanie a postavenie medzi uhorskými stolicami. Pozrieme sa na stopy, ktoré regiónu vtlačil veľmožský rod Thurzovcov. Povieme si, čo o živote Oravy vypovedalo umenie, architektúra, ale aj kriminalita. Budeme hovoriť o najlepších aj najťažších časoch Oravy v staršej minulosti.

„Slovo Oravec má svoj osobitý zvuk v národe, tak, ako ho má Detvan, alebo Záhorák... To je čosi samorastlé, čosi pôvodné, neovešané všelijakými čačkami... Či je to už povaha, či kroj, alebo život...“ prečítali si čitatelia novín Slovák o Oravcoch v roku 1940. Orava je región na severe Slovenska. Vďaka geografickým podmienkam sa v minulosti ohraničil ako samostatne uzavretý historický, etnografický a administratívny celok. Osou regiónu je rieka Orava. Život v minulosti tu ovplyvňoval hornatý terén, chladnejšia klíma, situovanie v pohraničí či významné obchodné cesty. Orava mala vzhľadom na svoju polohu vždy strategický a vojenský význam. Vo všetkých jej častiach nájdeme odkazy na pestrú minulosť – od archeologických vykopávok cez stredoveké stavby až po hospodárske pamiatky najnovších čias. Súžením aj prosperitou pretkané dejiny, tradície a prírodné bohatstvo urobili z Oravy jeden z turisticky najpríťažlivejších slovenských regiónov. Historický príbeh tohto pozoruhodného miesta Slovenska sa bude odvíjať v dvoch častiach diskusného cyklu SK Dejiny.

Meno sprevádza človeka po celý život. Sú mená tradičné, zdedené po rodičoch a starých rodičoch, mená zaužívané, tradičné ale i mená nové, exotické, ktoré boli prevzaté z iných jazykov a kultúr. Kedysi sa verilo, že existuje spojitosť medzi človekom a jeho menom, ktorá chráni svojho nositeľa, predurčuje jeho vlastnosti a celý jeho osud. Mená svätcov mali svojich nositeľov ochraňovať a zabezpečovať príhovor u Boha. V cyklle SK_Dejiny o menách od od predkresťanských čias do obrodenia.

Naši dedovia a pradedovia sa najčastejšie volali Ján, Jozef, Michal, Pavol. Po nástupe komunizmu a sťahovaní státisícov ľudí z vidieka do miest sa oslabili rodinné väzby a vplyv náboženstva. Výrazne sa to prejavilo na menách populačne silnej povojnovej generácie. V sedemdesiatych rokoch generácia Husákových detí už nosila úplne iné mená ako ich rodičia. O týchto témach i o vplyve globalizácie na výber a obľúbenosť mien sa budeme rozprávať v druhej časti diskusnej relácie SK_Dejiny.

80. roky boli poslednou dekádou vlády komunistickej strany v Československu. Konzervatívny socialistický režim sa bránil reformám a vidina zmien prichádzala len veľmi pomaly a opatrne. Dnes sú v centre záujmu o túto éru najmä jej tienisté stránky. Zločiny komunizmu, nátlak režimu a jeho mocenských štruktúr na rôzne skupiny aj jednotlivcov, riadenie a kontrola celého spoločenského života. Súčasťou našej historickej pamäte sú však aj iné javy. V spomienkach výrazne rezonujú pozitíva tohto spoločenského zriadenia. Nesporne medzi ne patrili sociálne a zdravotné zabezpečenie, istoty. Život pretkaný ideológiou v 80. rokoch však ani zďaleka nebol dobou nehybnosti. Práve naopak. Bola to pestrá a farebná éra s bohatou kultúrou, vedou, umeleckou aj audiovizuálnou tvorbou. Neopakovateľnú atmosféru na Slovensku dotvárala najmä hudba a mladícky elán. Udalosti 80. rokov na Slovensku si priblížime v štyroch častiach cyklu SK Dejiny.

„Niektoré predajne sú ako stredoveké hrady – dobyť ich možno až po dlhodobom obliehaní.“ Tak si v roku 1986 zavtipkoval humorista Stano Radič na adresu nakupovania na Slovensku. Budeme hovoriť o tovaroch, ktoré boli na pultoch aj pod pultmi. Opýtame sa, prečo u nás neboli malí živnostníci. Pozrieme sa na to, ako ľudia trávili čas na chalupách či na závodných dovolenkách, aj na vtedajšie módne trendy. Hlavnou témou tretieho pokračovania cyklu SK Dejiny o 80. rokoch je životný štýl.

80. roky boli poslednou dekádou vlády komunistickej strany v Československu. Konzervatívny socialistický režim sa bránil reformám a vidina zmien prichádzala len veľmi pomaly a opatrne. Dnes sú v centre záujmu o túto éru najmä jej tienisté stránky. Zločiny komunizmu, nátlak režimu a jeho mocenských štruktúr na rôzne skupiny aj jednotlivcov, riadenie a kontrola celého spoločenského života. Súčasťou našej historickej pamäte sú však aj iné javy. V spomienkach výrazne rezonujú pozitíva tohto spoločenského zriadenia. Nesporne medzi ne patrili sociálne a zdravotné zabezpečenie, istoty. Život pretkaný ideológiou v 80. rokoch však ani zďaleka nebol dobou nehybnosti. Práve naopak. Bola to pestrá a farebná éra s bohatou kultúrou, vedou, umeleckou aj audiovizuálnou tvorbou. Neopakovateľnú atmosféru na Slovensku dotvárala najmä hudba a mladícky elán. Udalosti 80. rokov na Slovensku si priblížime v štyroch častiach cyklu SK Dejiny.

Očkovanie je aktuálnou témou nielen dnešných dní, ale bola živá aj v minulosti. V dvoch dieloch cyklu SK_Dejiny venovaných téme očkovania sa pozrieme na prvé očkovacie pokusy a na objavy prvých vakcín. Bude nás zaujímať, ako sa témy očkovanie ujal moderný štát. A čo na očkovanie hovorila široká verejnosť?

V druhej časti série SK_Dejiny venovanej histórii očkovania na našom území sa budeme venovať obdobiu za socializmu a v 90. rokoch. V tých časoch patrila československá epidemiológia medzi svetové špičky. Budeme tiež hovoriť o pôvode a vývoji očkovacích vakcín a legislatíve. Proti čomu sme očkovali a proti čomu už nebolo treba...

Rod Pálffyovcov patril k spoločenskej a politickej elite Uhorska. Na tieto pozície sa dostal umnými stratégiami. Jeho členovia rovnako umne rozvíjali sieť užitočných spoločenských kontaktov aj dynastických zväzkov. Zavítame na honosné šľachtické dvory Pálffyovcov. Nazrieme aj do ich knižníc, aby sme spoznali ich čitateľský vkus. V prvej časti dvojdielnej série o živote aristokracie z rodu Pálffy sa zameriame na obdobie 16. až 18. storočia.

Viacerí členovia rodu Pálffyovcov mali v moderných dejinách veľmi zaujímavé životné osudy. Šikovní podnikatelia i zberatelia umenia, niektorí sa uchytili v politike. Bude nás zaujímať, ako sa Pálffyovci od zániku monarchie adaptovali na nové pomery, keď život aristokracie definitívne strácal lesk. V cykle SK_Dejiny pokračujeme osudmi rodu Pálffy v 19. a 20. storočí

Fenomén zbojníctva má v slovenskej kultúre veľkú tradíciu. My však chceme rozmotať tento slovenský mýtus a pozrieme sa na zbojnícke remeslo v časoch jeho najväčšej slávy. Budeme hovoriť o živote zbojníkov a o jeho strastiach, medzi ktoré nesporne patrili súdy, tresty a popravy. Zbojníci vraj bohatým brali a chudobným dávali. Čo bolo pravdy na tejto zbojníckej charite? Aj na to sa budeme pýtať v dvoch častiach cyklu SK_Dejiny. Prvý diel je o zbojníctve v slovenských dejinách.

V 19. storočí nastal útlm zbojníctva, no ožívala jeho tradícia. Zosobnila sa predovšetkým v Jurovi Jánošíkovi, ktorý dlhodobo obsadzuje popredné miesta medzi najpopulárnejšími osobnosťami slovenských dejín. Zlo, dobro, túžba po slobode a sociálnej spravodlivosti. Aj to spravilo zo zbojníctva fenomén slovenskej kultúry. V druhom pokračovaní budeme hovoriť o zbojníckej tradície v našej kultúre.

Liptov patrí medzi srdcové záležitosti mnohých Slovákov aj zahraničných návštevníkov. Prečo? O tom sa budeme rozprávať so znalcami historického aj prírodného bohatstva tohto kúta Slovenska. Pozrieme sa do stredovekých sídel, do novovekých miest aj do magického podzemného sveta. V dnešnom putovaní dejinami Slovenska nám svoje brány otvoril Liptov.

Na severe stredného Slovenska sa rozprestiera región Liptov. Oddávna sa tu križovali obchodné cesty, ktoré spájali Baltské a Čierne more, východ a západ. V geograficky a prírodne uzavretom celku Liptovskej kotliny sa v 13. storočí sformovala Liptovská stolica, ktorá fungovala po stáročia v nezmenených hraniciach. Najvýznamnejšími sídlami sa stali Liptovský Svätý Mikuláš a Ružomberok. Liptov je jeden z najkrajších a najnavštevovanejších regiónov Slovenska. Hory, lesy, minerálne pramene či jaskyne sú jeho veľkým nadzemným i podzemným prírodným bohatstvom. Na Liptove sú stredoeurópske a svetové unikáty, ale aj mnohé miesta spojené s medzníkmi slovenského národného hnutia od štúrovcov po koniec druhej svetovej vojny. V dvoch dieloch cyklu SK Dejiny budeme diskutovať o histórii Liptova.

Čo majú spoločné Skalica, Senica a Malacky? Sú to okresné mestá na Záhorí. A práve do tohto írečitého regiónu sa dnes vyberieme. Budeme hovoriť o hradoch, o živote na panstvách, o roľníkoch a remeselníkoch, aj o Turkoch. Región preslávili najmä pozoruhodné inovácie Františka Lotrinského na panstvách v Holíči či Šaštíne. A ak hovoríme o Záhorí v 19. storočí, nemôžeme opomenúť jeho význam pre slovenské národný pohyb. Začína sa prvý diel o dejinách Záhoria.