Zvedavosť

Rupert Murdoch desaťročia ovplyvňoval svetovú politiku, menil premiérov a pomocou svojho mediálneho impéria formoval verejnú mienku na troch kontinentoch. Súčasne však rozpútal neľútostný boj medzi svojimi deťmi, ktorý inšpiroval populárny seriál Boj o moc (Succession) a napokon viedol k definitívnemu rozpadu rodiny. Kniha investigatívneho novinára Gabriela Shermana odhaľuje tajné intrigy, politické manipulácie aj bezohľadný zákulisný zápas o miliardové dedičstvo.

Po tom, čo sa John Lennon v polovici 70. rokov stiahol z hudobného sveta, sa legendárny spolutvorca The Beatles pre väčšinu verejnosti stal neviditeľným. Bývalý hudobný rebel vymenil pódiá za pokoj za múrmi ikonického domu Dakota, kde vychovával syna Seana a hľadal stratenú vnútornú rovnováhu. Ukážka z knihy Kennetha Womacka John Lennon 1980 – Posledný rok života približuje intímny portrét muža, ktorý na prahu novej dekády zúfalo hľadal stratenú múzu a cestu späť k hudbe.

Prečo si do dospelosti prenášame neistoty z detstva a aký vplyv má na nás rodinná výchova? Britská klinická psychologička Kirren Schnack vo svojej knihe Návod na spokojný život rozoberá štyri typy vzťahových väzieb a štyri výchovné štýly. Ukazuje, že hoci rané zážitky hlboko formujú naše správanie, minulosť nie je definitívnou pascou. Vedomým úsilím a porozumením si dokážeme osvojiť bezpečnejšie vzorce prežívania.

Bratislavská klubová scéna je fenoménom, ktorý v 90. rokoch sprevádzal všetko, čo sme dovtedy takmer nepoznali: techno, fanziny, dredy, kapitalizmus, výpalníkov. Prečítajte si ukážku z knihy Petra Dolníka Medzi eufóriou a vyčerpaním, ktorá sa tejto téme venuje.

Na svete dnes žije približne 26 000 medveďov bielych. Táto najväčšia suchozemská šelma patrí k najohrozenejším druhom na planéte, keďže k lovu potrebuje ľad, ktorý sa postupne roztápa. Nedávna štúdia publikovaná v časopise Nature však ukázala, že napriek prudkému úbytku morského ľadu okolo nórskeho súostrovia Špicbergy sú tamojšie ľadové medvede v lepšej kondícii než pred štvrťstoročím. Ekologička Michaela Šulavíková sa pod vedením výskumného tímu z Norsk Polarinstitutt zúčastnila expedície, na ktorej zisťovala, ako špicberské medvede biele zmenili správanie či jedálniček. „Vieme, že útočia na soby a vyjedajú vajíčka vtákom, ktoré žijú vo veľkých kolóniách. Takže pri zháňaní potravy sú oportunistické a veľmi si nevyberajú,“ hovorí a vysvetľuje, že soby nemajú s medvedími útokmi evolučnú skúsenosť, čo z nich robí naivnejšiu korisť. Šulavíková strávila na odľahlých ostrovoch niekoľko týždňov, počas ktorých rekonštruovala priebeh medvedieho lovu a analyzovala ich pohyb či stravu. Napríklad aj z nájdených exkrementov. „Asi najfrustrujúcejší moment expedície bol, keď sme zbadali dve spiace medvedice, pričom pred nimi sa pokojne pásli soby. Bola by to nádherná scéna, ak by naším cieľom nebolo zdokumentovať, že ich ľadové medvede začali loviť,“ opisuje ekologička výskum v arktickom teréne.

Zo Slovenska odchádza čoraz viac vzdelaných ľudí. Kniha Za domovom ponúka osudy niektorých z nich. Nájdu sa i takí, čo sa po čase rozhodnú vrátiť, zvyčajne kvôli vzťahom a rodine. Návrat však často znamená aj obeť.

Je dnes stále potrebné zamýšľať sa nad zmyslom života? Prečo? Koho sa naň treba pýtať? V roku 1930 sa filozofa Willa Duranta na zmysel života opýtal na ulici muž, ktorý plánoval spáchať samovraždu. A Durant sa naň opýtal viac ako stovky intelektuálov, umelcov a ďalších osobností, z čoho vznikla kniha O zmysle života. Diskusiu moderuje Dušan Mikušovič.

V roku 1931 sa filozof a historik Will Durant rozhodol urobiť nezvyčajný experiment. Oslovil významné osobnosti svojej doby s jednoduchou, no takmer nezodpovedateľnou otázkou: Aký je zmysel ľudského života? V knihe O zmysle života zhromažďuje ich osobné odpovede – od skeptických úvah o smrti a márnosti až po presvedčenie, že zmysel možno nájsť v práci, láske, priateľstve či samotnom prežívaní života.

Bitka pri Moháči trvala menej ako dve hodiny, čo je kratšie ako dĺžka priemerného vojnového filmu. Rýchla porážka uhorského vojska 29. augusta 1526 pravdepodobne prekvapila aj samotných Osmanov. „Na bojisku zostali hlboko do noci a ešte aj na ďalší deň tam nastúpená armáda čakala, či po úvodnej fáze náhodou nepríde to skutočné uhorské vojsko,“ hovorí vedec z Vojenského historického ústavu Michal Duchoň. Pri bitke a následnom osmanskom plienení zahynul panovník Ľudovít II. Jagelovský, približne 50-tisíc ľudí a 100-tisíc ľudí bolo odvlečených do otroctva. „Znie to hrozne, ale pre krajinu bolo väčším problémom úmrtie vysokopostavených cirkevných hodnostárov a šľachticov. V priebehu zvyšku roka 1526 vlastne došlo v celej krajine k rozpadu moci. Už bezprostredne po bitke zavládla totálna anarchia a žoldnierske vojská, ktoré sa na bojisko ešte len blížili, začali po ceste späť lúpiť, lebo vedeli, v akej situácii sa ocitli,“ opisuje situáciu spoluautor publikácie Osudový Moháč, ktorá vychádza pri príležitosti 500. výročia udalosti.

Instagram je miesto, kde dokážete získať radu na všetko. Problém je, že keď hľadáte informácie o zdraví alebo životnom štýle, často narazíte na protichodné informácie, na rady, ktoré veda dávno vyvrátila, či na promo drahých a zbytočných produktov. Farmaceutka a vedkyňa Karin Marček na svojom profile s názvom karin_science mnohé populárne fámy z oblasti farmácie, vedy a medicíny vyvracia. „Určite by som sa pozrela na to, či daný človek netvorí obsah len na základe emócií,“ hovorí o tom, ako sa dá identifikovať zodpovedný influencer. „Ak sú niektoré jeho reelska nudné, je to dobré znamenie. No ak sú všetky jeho príspevky a videá len veľmi emočné a kontroverzné, je to pre mňa tak trochu výstražný signál,“ dodáva Marček, ktorú tento rok časopis Forbes zaradil medzi top 32 influencerov Slovenska.   V podcaste sa dozviete: na čo si dať pozor pri výživových produktoch propagovaných na Instagrame; že niektoré štúdie za výživovými doplnkami a kozmetikou sú iba reklamou v prestrojení; prečo neodporúča „detské kiahňové párty“; ako sa správne starať o lieky počas horúčav; prečo je problém, keď lekárnikov berieme len ako predavačov.

Neuroimunologický ústav SAV spolurealizoval prvú slovenskú epidemiologickú štúdiu demencií. Z dát vyplýva, že v roku 2023 žilo na Slovensku viac ako 84 000 pacientov s demenciou a podľa odhadov môže toto číslo do roku 2040 stúpnuť o približne 84 %. Neurovedec a imunológ Norbert Žilka však hovorí, že tieto čísla máme stále vo veľkej miere vo svojich rukách. Zhruba 50 percent pacientov by sa totiž príznakom demencie, ktorú tvorí najmä Alzheimerova choroba, vedelo vyhnúť. „Výsledky zmeny životného štýlu sú jednoznačné a človeku sa až rozum zastavuje, ako môže byť v biológii niečo tak výrazne efektívne,“ hovorí vedec, ktorý je riaditeľom Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied. V podcaste sa dozviete: prečo Alzheimerova choroba postihuje častejšie ženy, aký typ pohybu prospieva mozgu najviac, že kľúčový vek pri Alzheimerovej chorobe je obdobie po 40-ke, ako vplýva na rozvoj ochorenia herpes.

Žila v presvedčení, že má dokonalé manželstvo, kým jej vyšetrovateľ neukázal zábery z vlastnej spálne. Prípad Gisèle Pelicot, ktorú jej vlastný muž roky ponúkal desiatkam cudzích mužov, šokoval celý svet a prepísal vnímanie sexuálneho násilia. Prinášame vám exkluzívnu ukážku z jej knihy s názvom Óda na život. Gisèle Pelicot v nej minútu po minúte opisuje moment, keď sa na policajnej stanici dozvedela, že v jej posteli sa bez jej vedomia vystriedalo 53 násilníkov.

Stojí na pódiu, pod ním skáče dav. Kocka na košeli, dlhý vlas a imidž chlapca odvedľa pripomínajú Cobaina. A Ježiša.

Telesná teplota vtákov je štyridsaťdva stupňov, takže pri horúčavách majú pred človekom zopár stupňov náskok. „To ich však nezachráni, keď sa varia v hniezde, kde je nad 50 - 60 stupňov. Takéto teplo často neprežijú,“ hovorí ekológ a zoológ Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV, ktorý sa dlhodobo venuje stratégiám prežívania vtákov. Anton Krištín v podcaste rozpráva o tom, ako vieme vtákom pomôcť, a vysvetľuje, prečo vyhľadávame vtáčí spev a prečo by sme ich mali motivovať, aby s nami chceli žiť aj v mestách.

V júli 1969 Spojené štáty pristátím na Mesiaci prepísali dejiny, no už o necelý rok neskôr začala vesmírna rutina Američanov nudiť. Všetko zmenil apríl 1970 a misia Apollo 13. Britský historik a komik Paul Coulter v knihe 10 omylov, ktoré zmenili dejiny s nadhľadom a humorom ukazuje, že aj veľké historické momenty vznikali z prešľapov, zlej kalkulácie či obyčajnej slepej viery v úspech.

Dominika Fričová sa venuje výskumu mozgu a neurodegeneratívnych ochorení. Verí, že ak porozumieme mozgu, môžeme zmeniť spôsob, akým vnímame svoje emócie, ako sa rozhodujeme a akí sme. Vo svojej knihe preto vysvetľuje, čo sa deje v mozgu v rôznych bežných situáciách a ako tieto deje ovplyvniť.

Bývalá diplomatka Sarah Wynn-Williams v knihe Bezohľadní ľudia odkrýva hlboký kultúrny rozpor medzi svetom tradičnej politiky a nespútaným prostredím Silicon Valley. Opisuje svoju cestu do vnútra IT giganta, kde sa pokusy o zavedenie celosvetových pravidiel a etiky stretávajú s aroganciou programátorov a odporom Marka Zuckerberga voči čomukoľvek politickému. Cez príbehy o bizarných stretnutiach so štátnikmi a zákulisných hrách najvplyvnejších manažérov ukazuje, ako hŕstka ľudí v tričkách získala moc nad verejnou diskusiou bez toho, aby bola ochotná prijať za svoje činy zodpovednosť.

Sme v zlomovom bode dejín, keď umelá inteligencia prestáva byť sci-fi a začína prekonávať schopnosti ľudského mozgu v lekárstve, v práve aj v umení. Richard Susskind v knihe Ako premýšľať o umelej inteligencii vysvetľuje, prečo netreba technickú zdatnosť na to, aby sme pochopili jej vplyv na prácu a život. Búra mýty o AI a ponúka návod, ako si zachovať jasný úsudok vo svete, ktorý sa do roku 2050 zmení na nepoznanie.

Na Slovensku začal tento rok naplno fungovať nový národný superpočítač PERUN. Počítač, ktorý vie za sekundu urobiť v priemere desiatky biliárd operácií, vedci využívajú najmä na hľadanie vzorcov v množstve dát. Či už ide o lekársku diagnostiku, meteorologické snímky či inovácie v energetike. „Ak má stroj dostatok dát na trénovanie a testovanie, dokáže odhaliť efekty, ktoré by mohli byť bežným ľudským okom prehliadnuteľné. Výhodou je aj to, že stroj sa nikdy neunaví a „baví“ ho prezerať dáta dvadsaťštyri hodín denne,“ hovorí Michal Pitoňák, ktorý je odborníkom na vysokovýkonné počítanie. PERUN pracuje aj s modelmi umelej inteligencie a podľa Pitoňáka bude zaujímavé sledovať, ako sa bude táto technológia vyvíjať. Obavy, že by sa stala sebestačnou a ovládla ľudstvo, však nemá. „Je na ľuďoch, ako si s umelou inteligenciou poradia. Myslím si, že je stále väčším rizikom, že ľudia zneužijú AI, než že nás ona nejakým spôsobom zotročí,“ dodáva vedec, ktorý  pôsobí vo Výpočtovom stredisku SAV a na Prírodovedeckej fakulte UK. V rozhovore sa dozviete aj: ako rýchlo superpočítače starnú; prečo sa slovenské superpočítače volajú PERUN, Devana a Aurel; koľko pračiek spotrebuje toľko energie ako PERUN; či by mala mať každá krajina svoj superpočítač; či by mali byť veľké dátové centrá pod väčšou ochranou.

Americká klinická psychologička Meredith Elkins v knihe Rodičovstvo a úzkosť vysvetľuje, prečo je detská úzkosť často prirodzená a prečo naša snaha okamžite ju „opraviť“ môže situáciu paradoxne zhoršiť. Ponúka návod, ako si zachovať chladnú hlavu a stať sa pre svoje dieťa oporou vo svete, ktorý je preň niekedy príliš zložitý.

Antropologička Daša Bombjaková žila viac než rok v odľahlej časti Konžskej republiky, medzi komunitou lovcov a zberačov BaYaka. Len cesta za nimi jej trvala niekoľko týždňov, pričom niekoľko dní sa plavila na kanoe a kráčala pešo cez lesy. „V každom meste som si musela rozmeniť peniaze na drobné, čo bol vlastne kufor peňazí. V každej dedine, cez ktorú som prechádzala, som tiež musela navštíviť autority,“ hovorí vedkyňa, ktorá o svojom pobyte napísala knihu Hovor ústami Yaka, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N. „Keď som prišla do dediny, predstavila som sa a opýtala sa, či by boli okej s tým, že tam s nimi ostanem a budem sa od nich učiť. Dôvera sa potom buduje hlavne tým, že človek sa od ľudí neizoluje, ale aktívne sa zúčastňuje na ich živote a robí veci tak ako oni,“ hovorí Bombjaková. Vďaka tomu, že chodila s miestnymi ženami zbierať do lesa jedlo, rybárčiť, starala sa o deti a učila sa ich jazyk, jej ľudia BaYaka poodkryli svoj spôsob života. Ten sa v mnohom odlišuje od nášho, keďže napríklad neuznávajú súkromné vlastníctvo, hromadenie statkov a súťaživosť považujú za trápnu.

Valerián Čunderlík bol mužom dvoch tvárí. Ako učiteľ a básnik sa angažoval v ľudáckom režime, objavoval sa v novinách a navštevoval bratislavské kaviarne. Mal šarm, ktorému málokto odolal, no zároveň išlo o sebeckého manipulátora, ktorý svoju príťažlivosť využíval na to, aby si podmanil druhých. Jeho prípad nie je verejnosti neznámy, autori známeho podcastu Vražedné psyché mu venovali jeden diel, a inšpirovali scenáristov seriálu Dunaj, k vašim službám k napísaniu postavy vraha Valeriána Furdeka. Kniha Sadista Valerián Čunderlík, ktorej som autorom, prináša jeho skutočný osud. Čunderlíkov život skladám z archívnych materiálov, svedeckých výpovedí, vyšetrovacích spisov, ale aj z osobnej korešpondencie. Kniha čitateľa prevedie mysľou človeka, ktorý pod maskou elegána skrýval tvár krutého milenca.

Politológ Jozef Bátora bol tento rok ako prvý Slovák zvolený za člena Nórskej akadémie vied. Akadémia má na čele nórskeho kráľa, nového člena musia do funkcie navrhnúť tí súčasní a členstvo v inštitúcii je doživotné. Výskum sa tam však nerobí a ide skôr o klub nórskych a medzinárodných vedeckých osobností, ktoré sa snažia prispievať k rozvoju poznania. Napriek tomu, že Nórska akadémia vied pripomína „elitný klub“, podľa Bátoru, ktorý v Nórsku študoval politológiu a získal aj doktorát, v tamojšej vede takmer neexistuje hierarchia. „To znamená, že ak máte dobrý nápad, pokojne pošlete svoju štúdiu aj veľkým vedeckým hviezdam,“ vraví vedec, ktorý pôsobí na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Rovnostárstvo v škandinávskej spoločnosti, a najmä v Nórsku, pripisuje aj tomu, že v stredoveku tam počas morovej epidémie zahynula takmer celá aristokracia. „Potom tam dlho fungovali skôr slobodní sedliaci a na tom základe je založená spoločnosť, ktorá je práve preto rovnostárska. A to aj v modernej dobe, napriek tomu, že ide o kráľovstvo. Prejavuje sa to v spôsobe správania sa jedného k druhému a v tom, že ľudia sa jednoducho nevyťahujú,“ hovorí. V rozhovore sa dozviete aj: aké sú podmienky na prijatie do Nórskej akadémie vied; či sú Slováci vo svete „intelektuálnymi otrokmi“; čo ťahá nórsku vedu dopredu, ak opomenieme peniaze z nerastného bohatstva; ako vnímajú škandinávske krajiny geopolitické napätie, na ktoré neboli zvyknuté; že nórčina je jednoduchší jazyk, ako sa zdá, najmä ak máte hudobný sluch.

Vzostup ľudí bez škrupúľ a útek talentov do nezmyselných povolaní priviedli Západ do slepej uličky. Popredný holandský historik a filozof Rutger Bregman v ukážke zo svojej novej knihy s názvom Morálna revolúcia pomenúva paralely medzi dneškom a úpadkom historických impérií, no zároveň ponúka východisko. Tvrdí, že namiesto ďalších regulácií potrebujeme morálnu ambíciu – schopnosť využiť vzdelanie a moc na riešenie skutočných problémov sveta.

Slovenská sociálna antropologička Daša Bombjaková prežila v komunite lovcov a zberačov Yaka na severe Konžskej republiky niekoľko mesiacov a ich jazyk ovláda najlepšie na svete.

V knihe Nevera sa psychoterapeutka Juliet Rosenfeld púšťa do odvážneho výskumu milostných pomerov prostredníctvom anonymných výpovedí ľudí, ktorí prežili neveru na vlastnej koži. Na pozadí intímnych príbehov odhaľuje hlbšie psychologické príčiny nevery často zakorenené v detstve a ukazuje, prečo nás tento fenomén stále fascinuje aj znepokojuje.

Astronauti misie Artemis II, ktorá obletela Mesiac, sú na ceste späť na Zem. Kapsula Orion by mala pristáť v Tichom oceáne v noci z piatka na sobotu okolo druhej hodiny nášho času. Priamy prenos misie sa dá sledovať na oficiálnom kanáli NASA. Spiatočný let je podľa astronóma Jiřího Šilhu peknou fyzikou. Zem si teleso priťahuje späť k sebe a každá vesmírna misia sa končí vstupom do atmosféry. Najkritickejšie body všetkých misií, ktoré sa vracajú, preto predstavuje štart rakety a pristátie modulu s posádkou.

Slovensko sa v tohtoročnej Svetovej správe o šťastí prepadlo zo 45. na 54. miesto. Každoročná Svetová správa o šťastí vychádza z údajov amerického Gallupovho ústavu a je analyzovaná globálnym tímom univerzitných expertov. „Otázka, ktorá určuje našu pozíciu v rebríčku, je subjektívne zhodnotenie vlastného života zhruba tisícky respondentov. Na Slovensku je priemerné ohodnotenie šťastia približne 6,2 – 6,5 z 10,“ hovorí Nikola Kallová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied, ktorá sa zaoberá aj výskumom šťastia či kvality života. Prečo ľudia práve takto hodnotia svoj pocit šťastia, sa síce bližšie nedozvieme, ale autori rebríčka sa to snažia vysvetliť ďalšími faktormi. Napríklad HDP krajiny, zdravotná starostlivosť či to, ako ľudia pristupujú k dobročinnosti a vnímajú korupciu vo svojej krajine. V rozhovore s Nikolou Kallovou sa dozviete aj: ako sa v rebríčku šťastia odráža politická nestabilita; či rebríček skresľuje to, že v niektorých krajinách je neslušné sťažovať sa a v niektorých je divné, ak sa nesťažujete; prečo sú ľudia, ktorí pomáhajú iným, šťastnejší; ako vplývajú na pocit šťastia mladých ľudí sociálne siete a to, na čo ich využívajú; prečo sociálne siete zhoršujú život najmä mladým dievčatám v takzvanom „západnom svete“.

V roku 1976 bola Patti Smith na vrchole svojej punkovej sily. V úryvku z knihy Chlieb anjelov opisuje divoké turné po Amerike, nahrávanie v oku hurikánu aj noci v newyorskom undergrounde. Je to však najmä intímna spoveď o osudovom stretnutí v jednej detroitskej reštaurácii, kde stačil jediný pohľad na Freda „Sonica“ Smitha, aby pochopila, že jej život už nikdy nebude ako predtým.

S pribúdajúcim slnkom sa v uliciach zvýšil počet ľudí, ktorí vyzerajú, že majú dobrú náladu. „S väčším množstvom svetla u nás dochádza k hormonálnym zmenám. Mení sa rovnováha medzi melatonínom a serotonínom a začína nás to ťahať k aktivite,“ hovorí klinický psychológ a psychoterapeut Adam Suchý. Dodáva však, že prechodné obdobie býva náročné, lebo aj keď nás pekné počasie ťahá von, často sme po zime vyčerpaní a chvíľu trvá, kým naberieme energiu a prispôsobíme sa prechodným zmenám. Tým sa často pripisuje aj takzvaná jarná únava „Týka sa to prechodu súvisiaceho so zmenou času aj zmenami pomerov tmy a svetla. Organizmus totiž nefunguje vždy tak, ako by sme chceli, keď naň kladieme vysoké nároky,“ hovorí psychológ s tým, že si často vyčítame, prečo už konečne nie sme plní energie, keď je vonku tak pekne. Začiatok jari podľa neho, naopak, treba vnímať ako prechodné obdobie, keď sa nám mení spánkový rytmus či hladiny energie a treba si počas neho dopriať aj oddych. Zároveň pripomína, že nie pre každého je toto obdobie fajn. „Ak ste v depresii alebo máte nejaké iné psychické ochorenie, vidíte, ako sa všetko okolo prebúdza, ale vám to nejde. Začnete viac vnímať priepasť medzi šerom, ktoré vnímate vy, a ľuďmi v uliciach, ktorí vyzerajú, že im je lepšie a sú šťastní,“ hovorí Suchý s tým, že práve marec býva obdobím s najvyšším počtom samovrážd. V rozhovore sa dozviete: ako na nás vplýva viac svetla, tepla a farieb v prírode, prečo sa na seba netreba hnevať, keď sme unavení, hoci je vonku pekne, čo je „sociálny jetlag“ ktorý na jar pociťujeme, ako sa nám na jar mení spánok, aký je rozdiel medzi mrzutosťou zo zlého počasia a problémom, ktorý treba riešiť s odborníkom.

Na Slovensku zomiera ročne na rakovinu prsníka približne tisíc žien. Až k 90 percentám úmrtí pritom prispieva odolnosť rakovinových buniek voči liečbe, ktorú si vybudujú časom alebo na ňu majú predispozíciu. „Ak nejaká liečba nefunguje, tak sa väčšinou postupuje k ďalšej terapii a potom k ďalšej, až sa dostupné možnosti minú,“ hovorí výskumníčka v oblasti onkológie Lenka Trnková, ktorá rezistenciu rakovinových buniek pri nádoroch prsníka skúma. Bunky sa dokážu podanému lieku prispôsobiť aj pomocou mechanizmov, ktoré sú v zdravých bunkách potrebné. „Napríklad pumpy, ktoré z bunky vypumpovávajú liečivo, sú v zdravých bunkách užitočné, pretože z nich dokážu dostať toxické látky, ktoré by ich inak poškodili,“ vysvetľuje vedkyňa. V rozhovore sa dozviete: ako si rakovinové bunky zvykajú na liečbu; čo sú to genetické „vypínače“ a kedy fungujú v náš neprospech; prečo môžu genetické "vypínače" u jednovaječných dvojčiat fungovať rozdielne; prečo tieto procesy fungujú s pribúdajúcim vekom chaotickejšie.

Kniha Cudzinec v Japonsku je fascinujúcim a vtipným memoárom Chrisa Broada, ktorý sa bez znalosti jazyka a hlbších vedomostí o miestnej kultúre rozhodol vymeniť život v Anglicku za neisté dobrodružstvo na opačnom konci sveta. To, čo sa začalo ako ročný učiteľský experiment, sa nakoniec pretavilo do desaťročnej cesty naprieč krajinou – od zabudnutých dedín na severe až po neónové ulice Tokia. Chris Broad s nadhľadom opisuje nielen svoje začiatky plné trapasov a kultúrnych šokov, ale aj proces budovania úspešného YouTube kanála Abroad in Japan.

Korešpondencia medzi Albertom Einsteinom a Sigmundom Freudom z 30. rokov 20. storočia, ako aj ich ďalšie texty venované otázkam vojny a mieru nadobúdajú vo svetle aktuálnych udalostí až obludnú platnosť.

Keď sme v minulosti chceli zefektívniť pestovanie plodín a stromov, zdalo sa nám ako dobrý nápad oddeliť ich a vysadiť veľké oblasti vždy len jedným druhom. Moderná veda však ukazuje, že aj keď sa o takéto monokultúrne púšte možno jednoduchšie stará, konečný vplyv na živočíchy, zadržiavanie vlahy či celkový zisk je takmer vždy horší, než keď sa na jednom mieste pestuje viacero druhov, prípadne rastliny s drevinami či so zvieratami. V Arboréte Mlyňany dnes vedci na experimentálnom poli skúmajú prínosy agrolesníctva. Skombinovali agát, levanduľu a poľnohospodárske plodiny a sledujú, ako táto forma pestovania vplýva na okolitú prírodu, zadržiavanie oxidu uhličitého či kvalitu výsledných surovín. „Agrolesnícke modely vám ornú pôdu o nejakú plochu zmenšia, v prípade nášho experimentu je to vlastne o štvrtinu, ale celkový ekonomický benefit býva 1,2 až 1,4-násobne väčší než v prípade pestovania nejakej plodiny na čistej ornej pôde,“ hovorí Peter Ferus z Oddelenia dendrobiológie Ústavu ekológie lesa SAV, ktorý projekt Living Lab vedie. „Mnoho ľudí to ani nevie, ale vo svojich záhradkách taký malý inovatívny systém už pravdepodobne majú,“ dodáva vedec. Systém, ktorý vedci navrhli, je zároveň regeneratívnym, čiže využíva bezorbové postupy, organické hnojenie a minimalizuje chémiu pri pestovaní. V rozhovore sa dozviete: že inovatívne systémy vlastne pochádzajú zo stredoveku; prečo vedci vybrali do svojho systému práve agát; ako levanduľa ochraňuje rastliny pred škodcami; ako vplýva kombinácia stromov a plodín na ich kvalitu; čo si z tohto výskumu môžu zobrať malí záhradkári.

Približne pred 7 500 rokmi sa po Európe začali rozširovať prví farmári a zakladať malé osady. Jedno z najväčších nájdených osídlení založili na území dnešných Vrábľov pri Nitre, kde už roky prebieha archeologický výskum. Ľudia, ktorí patrili do takzvanej kultúry lineárnej keramiky, boli v rámci svojej doby veľmi úspešní, no po približne štyristo rokoch sa vytratili. O tom, čo sa v tom období dialo, nám môže viac prezradiť nález osemdesiatich piatich bezhlavých tiel, ktoré archeológovia našli v priekope oddeľujúcej jednu osadu od ďalších dvoch. Výskum vo Vrábľoch koncom minulého roka zaujal aj prestížny časopis Science. „Prvá dôležitá otázka je, či tam vôbec došlo k násiliu. Chýbajú nám totiž lebky a práve na hlave sa v antropológii a archeológii najčastejšie nachádzajú stopy po smrteľných úderoch,“ hovorí antropologička a bioarcheologička Zuzana Hukeľová, ktorá nájdené kosti skúma. Dodáva, že mohlo ísť aj o rituály spojené s vtedajšími klimatickými zmenami. „Možno sa domáci potrebovali chrániť a verili, že ak niekoho alebo niečo obetujú, situácia sa napraví. My to dnes vnímame cez svoju perspektívu, keď už prírodným javom rozumieme. Oni však napríklad pri búrke nevedeli, čo ju spôsobuje: či sa niekto hnevá, či bude trvať večne alebo či ich zabije,“ vysvetľuje vedkyňa, ktorá pôsobí na Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied a na Univerzite v Kieli v Nemecku. Takýto pocit ohrozenia v prípade dlhodobejších zmien mohol byť podľa nej spúšťačom rituálov a následných násilných udalostí.

Lekár a vedec Tim Spector v knihe Jedlom k lepšiemu životu – kuchárska kniha spája najnovšie poznatky o výžive, črevnom mikrobióme a zdraví s osobným príbehom a radosťou z varenia. Ukazuje, prečo je jedlo oveľa viac než len palivo pre telo, ako naše chute formujú spomienky a emócie a ako možno vedeckú teóriu premeniť na jednoduché a chutné jedlá, ktoré podporujú dlhodobé zdravie. Prečítajte si ukážku z nej vrátane dvoch jednoduchých receptov.

Aj v roku 2026 bude veda venovať množstvo pozornosti vývoju umelej inteligencie. Teoretický fyzik a popularizátor Samuel Kováčik hovorí, že určite uvidíme veľké zmeny, len zatiaľ nevieme, ktorým smerom pôjdu. „Jedna možnosť je, že sa to rozbehne a výrazne zmení trh práce. Druhá možnosť je, že sa ukáže, že ide o preceňovanú slepú cestu. Nie umelá inteligencia ako technológia, ale náš prístup k nej. Napríklad zistíme, že musíme nejako zmeniť jej architektúru, do ktorej sú už investované miliardy dolárov,“ vysvetľuje zakladateľ projektu Vedátor. Hovorí aj o možnosti, že veľké jazykové modely prestanú byť lacnou zábavkou, a keď budete chcieť vedieť, ako uvariť zemiaky, budete sa to opäť pýtať Googlu. „Chatbot na to možno odpovie zaujímavejšie, ale energeticky to stojí osem- až deväťkrát viac,“ hovorí. So Samuelom Kováčikom sme sa rozprávali aj o ďalších sľubných trendoch v medicínskom, vo vesmírnom či v energetickom výskume. V rozhovore sa dozviete: ktoré lieky navrhnuté AI pôjdu do klinického testovania; ako môže génová terapia liečiť dedičné choroby či znížiť cholesterol; prečo od chatbotov dostanete lepšie odpovede, keď ste k ním slušní; ako môže zo škrtov v USA prosperovať európska a čínska veda; ako budú vyzerať vesmírne misie; či bude už konečne jadrová fúzia a aká je pravdepodobnosť, že v roku 2026 nájdeme dôkaz mimozemského života.

Každú sekundu prúdi cez naše telo približne sto biliónov neutrín - základných častíc, z ktorých sa skladá náš vesmír. Väčšina z nich prichádza zo Slnka a cez všetko na Zemi prechádzajú nebadane, keďže s hmotou interagujú extrémne slabo. Vďaka tomu vyzerajú v podstate rovnako a nesú tie isté informácie, ako keď sa narodili vo hviezdach či iných vesmírnych telesách. Na to, aby sme z nich vydolovali vzácne informácie, však potrebujeme neutrína zmerať. „S experimentmi preto musíme ísť do podzemia, aby sme odfiltrovali väčšinu ostatných častíc, ktoré nedokážu prejsť masou hornín nad laboratóriom,“ hovorí fyzička a geologička Lívia Ľudhová, ktorá sa roky podieľala na talianskom podzemnom experimente Borexino a aktuálne zbiera dáta aj na detektore JUNO v Číne, ktorý je v prevádzke od leta 2025. Keby sme viac porozumeli neutrínam, mohlo by to nám to napríklad pomôcť vysvetliť, prečo vo vesmíre takmer úplne prevažuje hmota. „Stále nevieme, prečo sú veľké objekty stvorené len z hmoty a nie z antihmoty. Prečo nemáme napríklad antihmotové Slnko, stôl alebo mimozemšťanov. Teda v súčasnosti si myslíme, že ich nemáme, ale nevieme, kam antihmota zmizla,“ hovorí slovenská vedkyňa, ktorá pôsobí v GSI Helmholtz centre pre výskum ťažkých iónov v Darmstadte a je profesorkou na Univerzite Johannesa Gutenberga v Mainzi.  V podcaste sa dozviete aj: ako neutrína menia „príchute“; prečo je problém namerať neutrína, ktoré vznikli pri Veľkom tresku; ako fyzikom napadlo, že množstvo vecí vo vesmíre sa dá vysvetliť neviditeľnými časticami; aké technológie boli vyvinuté kvôli neutrínovým detektorom; ako vyzerajú detektory v Číne, Taliansku či na Antarktíde.

Ekológ Miroslav Blaženec hovorí, že umelé stromčeky síce vydržia dlhšie, no málokomu sa chce pozerať 50 rokov na ten istý strom a po zrátaní použitej chémie, energií či dopravy cez pol sveta často pre prírodu nie sú rozumnejšou voľbou. Aj pri kúpe živého stromu sa však treba zamyslieť. „Nemá zmysel voziť živý stromček z Dánska či Írska do strednej Európy, pretože dopravou rastie jeho uhlíková stopa,“ hovorí vedec z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Dodáva, že po Vianociach je stromček najlepšie spracovať tak, aby sa z neho oxid uhličitý uvoľňoval čo najpomalšie. Vedec ďalej vysvetľuje, že keď stromček bez aklimatizácie prenesieme do prekúreného bytu a osekáme mu kmeň, rýchlejšie preschne a opadá. „Treba si uvedomiť zásadnú vec: ten stromček je mŕtvy. Jeho životná púť sa vyrezaním jednoducho skončila. Ide o to, či sa my z neho chceme potešiť dlhšie. Vtedy mu môžeme pomôcť tým, že spravíme čerstvý rez, aspoň pár centimetrov na spodku kmeňa. Tým oživíme zaschnuté pletivá, ktoré tam zostali, a uvoľníme cesty pre vodu,“ hovorí ekológ. V podcaste sa dozviete aj: či si môžeme spolu so stromčekom doniesť domov aj nejaký škodlivý hmyz; či má šancu prežiť stromček, ktorý si kúpite v črepníku a potom zasadíte; či sú farmy s vianočnými stromčekmi prospešné alebo škodlivé pre ekosystém; či je bežné, že ľudia rúbu ihličnany pred Vianocami načierno; prečo o vianočné stromčeky nemajú záujem lykožrúty; či sú slovenské ihličnany v strese a čo to pre ne znamená.

Sociálne siete dokážu z nenápadných používateľov urobiť nečakaných aktérov kultúrnych vojen – často bez toho, aby si to vôbec všimli. Americká vedkyňa a spisovateľka Renée DiResta v knihe Neviditeľní vládcovia odhaľuje, ako jednoduchá túžba podeliť sa o svoj koníček môže prerásť do postupnej radikalizácie a ako algoritmy formujú naše publikum, názory aj správanie. Zároveň ide o varovanie, že digitálne prostredie nie je len miesto na šírenie obsahu, ale aj sila, ktorá nás môže nenápadne nasmerovať na cestu, o ktorú sme nikdy nestáli.

Paleontológia na prelome 19. a 20. storočia sa na dinosaury pozerala ako na predpotopné a neohrabané príšery, ktoré vyhynuli, lebo boli príliš hlúpe. Pohľad na dinosaury sa odvtedy výrazne zmenil a technológie prinášajú nové metódy výskumu, z ktorých vieme zistiť oveľa viac než pred pár dekádami. Veľa nálezov sa preto skúma opakovane. Zákony, ktoré určujú, či môžu fosílie končiť v súkromných zbierkach a či si človek môže nechať, čo nájde na svojom pozemku, sa však vo svete líšia. „Otázka podľa mňa stojí skôr tak, že čo z tých nálezov zostane pre budúce generácie. Napríklad, či majiteľ ten materiál sprístupní vedeckému štúdiu alebo po svojej smrti umožní jeho presun do verejnej zbierky. Ak áno, tak to je super,“ hovorí paleontológ Matúš Hyžný z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rozhovore sa dozviete aj: podľa čoho paleontológovia vedia, ako dinosaura poskladať; či mohol Triceratops vyzerať inak, ako si dnes myslíme; či je v poriadku, ak je v nákupnom centre kostra stará stopäťdesiatpäť miliónov rokov; prečo sme na Slovensku zatiaľ nenašli žiadneho dinosaura; čo má človek robiť, ak nájde fosíliu a nevie, či je chránená; o čom bola kauza, v dôsledku ktorej skončil brazílsky dinosaurus bez mena.

„Pochopil som, že statočnosť – na rozdiel od odvahy, ktorá môže byť náhodná, intuitívna a aj zbabelý človek ju môže niekedy prejaviť – je vedomou voľbou,“ píše Martin M. Šimečka vo svojej knihe Výnimočný stav.

Pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989 nebol len symbolickým koncom rozdeleného sveta, ale aj začiatkom dominového efektu, ktorý zmenil tvár celej Európy. Novinár a historik Victor Sebestyen v knihe 1989 – Pád sovietskeho impéria mapuje udalosti od neplánovaného otvorenia hraníc až po oslavy na uliciach, ktoré sa stali symbolom konca studenej vojny a blížiaceho sa zjednotenia Nemecka. Práve udalosti v Nemecku predznamenali Nežnú revolúciu v Československu – pokojný zápas za slobodu, ktorého výročie si pripomíname 17. novembra.

Návrh komunikačného manuálu k stretnutiu s ľuďmi, ktorí preberajú výmysly a polopravdy zo sociálnych sietí.

Eva Oravcová odmalička niekoho doučovala matematiku. „Keď som chýbala v škole, tak mi spolužiaci doniesli zošity s poznámkami domov s tým, že ich to mám doučiť,“ spomína s úsmevom. Aj keď pôvodne študovala matematickú analýzu, celú doterajšiu kariéru strávila v školstve. Už 33 rokov vedie matematickú triedu na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici, ktorá je dnes poslednou svojho druhu na Slovensku. „Mám veľmi ťažké srdce na školskú reformu z roku 2008, ktorá zredukovala počet hodín matematiky a prírodovedných predmetov. Zredukovala aj cvičenia z fyziky a jednoducho stopla rozvoj takej hlbšej vzdelanosti v prírodovedných predmetoch,“ hovorí Oravcová, ktorá so svojimi študentmi získala viacero ocenení na matematických olympiádach. Hovorí, že práve na takýchto súťažiach si študenti budujú aj silné sociálne väzby a zážitky na celý život. „Oni sú totižto veľmi vtipní ľudia. Ale je to asi spôsobené aj tým, že im už rozumiem, lebo spolu trávime veľa času. Napríklad sme cestovali vlakom a krájali sme si občianskymi preukazmi čokoládovú tortu, ktorú sme vyhrali v Bratislave v súťaži Matboj. Nemali sme na to iný nástroj, a tak sme si očistili občianske, ktoré vedia poslúžiť ako veľmi dobrý nožík.“ Eva Oravcová sa v roku 2025 stala laureátkou Ceny Dionýza Ilkoviča pre inšpiratívnych učiteľov, ktorí vzdelávajú mladých ľudí aj nad rámec povinného vyučovania a vedú ich k záujmu o vedu. V rozhovore sa dozviete aj: ako matematika rozvíja kritické myslenie a schopnosť overovať si fakty, čo by učiteľka poradila rodičom, ktorí sú stratení v matematických úlohách svojich detí, či je v poriadku radiť sa o riešeniach príkladov s umelou inteligenciou, prečo neverí na „matematické bunky“, ktoré buď človek má, alebo nemá, že matematiku sa človek môže učiť aj v dospelosti, podobne ako nový cudzí jazyk.

Aztécka ríša, ktorá vyrástla zo spojenectva jazerných miest a krvou vybudovala svoju slávu, musela napokon čeliť Hernánovi Cortésovi – mužovi, ktorého túžba po zlate a moci spečatila jej osud. Paul Cooper v knihe Z výšin do prachu opisuje aj tento príbeh o vzostupe, pýche a páde jednej z najmocnejších ríš Nového sveta.

Showcaseový festival Sharpe nie je iba hudobný a spoločenský zážitok, ale je aj vydarenou vzdelávacou platformou. Od svojho začiatku podporuje medzinárodnú spoluprácu a cirkuláciu slovenskej nezávislej hudby. Šiesty ročník sa uskutoční 25. – 27. apríla v Novej Cvernovke, prinesie pestrý hudobný i edukačný zážitok s umelcami a rečníkmi z rôznych častí sveta. Hosťom tohto dielu podcastu Moja Muzika je riaditeľ festivalu Sharpe Michal Berezňák.

Prečo sa v tóre hovorí o tom, že máme byť odvážni aj silní? Vysvetľuje rabín Miša Kapustin a hovorí, aby sme sa nebáli byť sami sebou.

Na prvý pohľad môže pôsobiť meno hudobníčky Christiny Mantis neznámo, no na hudobnej scéne nie je úplným nováčikom. Za pseudonymom sa skrýva basgitaristka Kristína Čopová z Košíc, pôsobiaca v minulosti vo viacerých hudobných formáciách. Pred dvoma rokmi sa rozhodla vydať cestou sólistky a k inštrumentu pripojila aj spev. Publikum na koncertoch ju nateraz poľahky identifikuje podľa gitary v ruke, neprehliadnuteľného zamatového saka a bosých nôh. Zo svojej originálnej tvorby publiku predstavila single Homeless a Set Me Free, ktoré by mohli byť súčasťou nejedného rockového album 60. či 70. rokov.

Aký význam má v judaizme radosť a čo znamená byť šťastný? Odpovedá rabín Miša Kapustin.

Leško, Šimečka, Štrasser, Kostolný: Ako zachrániť demokraciuLeško, Šimečka, Štrasser, Kostolný: Ako zachrániť demokraciu

Ženy na Slovensku zarábajú o takmer 17 percent menej ako muži. Najväčšie príjmové rozdiely sú v sektore informačných technológií a finančníctva. Okrem toho, ženy väčšinou pracujú v sektoroch, v ktorých sa zarába najmenej - v školstve alebo opatrovateľských službách. Sektory, v ktorých sa zarába najviac - bankovníctvo, finančné služby alebo IT, boli vždy dominantne obsadené mužmi. Martina Hodoňová je pôvodnou profesiou účtovníčka, ktorá sa prepracovala až do pozície partnerky medzinárodnej poradenskej firmy. "Bytostne som neznášala čísla a vo financiách som nikdy robiť nechcela. Som však  orientovaná na poriadok, systémy a organizáciu," hovorí o práci, ktorá si ju v podstate "našla". Zhovárame sa (nielen) o ženách vo finančnom svete a o kariérnych možnostiach, ktorú v ňom pre ženy existujú.

Prešovskí power metalisti Slight Lie nahrali skvelý tretí album From Caroline ... With Hate, ktorý je žánrovo pestrý. Zároveň si pozvali ako hostí spevákov z metalcorových Etterna (Ady Hnat) a Gothic metalových Gloom (Martin Pazdera). "Mám veľmi rád, keď sa stretneme členovia viacerých kapiel na pive. Na albume máme hostí, pretože chceme ukázať, že medzi nami v metale nejde o konkurenciu, ale presne naopak – o to, že sme jedna veľká rodina. Jednoducho, chceme vás na našom albume, lebo ste dobrí." Spevák Peter Hajdu a gitarista Pavol "Demo" Demek v podcaste zároveň priznávajú, že majú radi atmosférické kapely. Svojou hudbou chcú ale robiť hlavne "hluk".

S expertkou na Blízky východ a šéfkou Herzlovho centra pre izraelské štúdiá na Karlovej univerzite Irenou Kalhosovou sa rozprávame o bezprecedentnej vojne medzi Izraelom a Hamasom.

Ženy v médiách dlhodobo čelia rodovým stereotypom, diskriminácii, nenávistným prejavom, ponižovaniu aj verbálnemu násiliu. Ženy novinárky sú často objektivizované a posudzované viac na základe ich vzhľadu než na základe ich profesionálnych schopností. Zažívajú obťažovanie a vyhrážky na platformách sociálnych médií, sexistické komentáre, útoky na ich reputáciu či vzhľad, zastrašovanie, klamstvá a priam živočíšnu nenávisť. Čelia vyhrážkam znásilnením, smrťou alebo útokom na ich rodinu a blízkych.  "Dehumanizujúce komentáre, urážky a slovné kopance, ktoré idú za hranicu toho, čo je znesiteľné, by sme mali byť schopní celospoločensky odsúdiť," hovorí v rozhovore novinárka a politická moderátorka Jana Krescanko Dibáková, ktorá sama dostáva množstvo nenávistných správ, "bohužiaľ, verbálne útoky sa u nás dejú v čoraz väčšej miere." Niektoré statusy politikov na sociálnych sieťach síce hraničia s tým, čo je ešte prijateľné a čo už nie, no na Slovensku sme doteraz nezaznamenali významný počet súdnych rozhodnutí, ktoré by boli schopné nejakého politika v šírení nenávisti zastaviť.

Vlani na Pohode odohrali masívny koncert pred vyše päťtisícovým publikom. Meowlau X Val majú na konte dva EP albumy a sú v týchto dňoch na svojom premiérovom turné po kluboch, ktoré si organizujú vo vlastnej réžii.

Novela Trestného zákona je témou posledných týždňov, verejnosť ju s napätím sleduje. Počúvame o jej dopadoch na naše životy, plánované zmeny sa zrejme dotknú aj najzraniteľnejších skupín, detí a mladistvých. Prijímanie tejto novely, v skrátenom legislatívnom konaní, prináša zaujímavú otázku –je posudzovanie rôznych legislatív dostatočne senzitívny, resp. berie do úvahy aj deti a mladých? Nepotrebujeme niečo ako „youth test“ legislatívy? Existuje už čosi také vo svete, ako takýto proces vyzerá a prebieha? Spýtame sa v tejto epizóde podcastu Krajina Mladých.

Britský lekár a vedec Tim Spector v knihe Jedlom k lepšiemu životu vysvetľuje, prečo je dôležité jesť potraviny v ich prirodzenej podobe, vyhýbať sa priemyselne spracovaným potravinám a aký význam má tzv. potravinová matrica.

Podľa niektorých židovských učencov je na súcite postavený celý svet. S rabínom Kapustinom sa rozprávame o tom, aké je dôležité byť pozorný voči chorým a starým ľuďom, ale aj k zvieratám.

V záverečnej epizóde mini-série Tajné korene vstúpime do sveta najväčšej národnostnej menšiny na Slovensku. Spýtame sa, či môže človek preniknúť do národnostnej menšiny vydajom, čo v tom najviac pomáha a či svadbou môže naozaj získať nové korene. A ako to vyzerá naopak, keď sa od svojich koreňov vzdialite? V 6. epizóde sa pozrieme aj na to, ako fungujú školy pri udržiavaní identity, ako sa rozlišuje humor rôznych národností a prečo niekedy netreba hľadať odkazy o predkoch online, ale stačí sa pozrieť do zrkadla. Vyberieme sa do Komárna, preletíme tisícročnú históriu Uhorska, objavíme tu však aj iné národnosti. Spýtame sa na to, kto boli čajkári a kde sa modlili. A rozoberieme aj korene často zamlčované.  Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N.

Lucia Drábiková v Nórsku skúma vývojovú biológiu rýb so zameraním na akvakultúru a lososy atlantické. V rozhovore sa dozviete napríklad, či je fileta z divého lososa zdravšia než z chovného, prečo sa jeden druh lososa po rozmnožení mení na "zombie", či dôvody ružovej farby lososieho mäsa.

Nie je dôležitý papier, ale to, čo na ňom je, tvrdí Boris Kvasnica. V podcaste Oči dokorán hovorí o reštaurovaní medirytiny Sprievod Márie Terézie ku korunovačnému pahorku v Bratislave aj o práci na starých tlačiach.

Prvých päť epizód podcastu Otcovia v plienkach ste si mohli vypočuť aj na tomto kanáli. Od šiestej epizódy nás nájdete už len na kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N.

S rabínom Mišom Kapustinom rozoberáme prehrešky lašon hara a zastavíme sa aj pri závisti ako zdroji pre ďalšie zlé veci.

Frederika Hazéová vyštudovala žurnalistiku a niekoľko rokov pôsobila ako novinárka. Venovala sa najmä vedeckej popularizácii a neskôr aj spoločenským témam, ako sú ľudské práva, klimatická kríza či násilie páchané na ženách. Zo sveta médií prešla do sveta neziskových organizácií a neskôr PR. Aktuálne svoj čas delí medzi duševné zdravie, ochranu prírody, inovatívne vzdelávanie a boj proti dezinformáciám v rámci projektu Konšpirátori.sk, kde s Petrom Jančárikom robí dezinformačné kvízy pre učiteľov. "Pre niektorých ľudí je veľmi ťažké prijať, že zlé veci sa dejú len tak, a že to nemusí mať žiadny 'väčší zmysel'", vysvetľuje, "preto tak ľahko uveria konšpiračným teóriám. Konšpiračná teória im totiž hovorí, že žiadna náhoda neexistuje, všetko má nejaký zmysel a je za tým temná skupina v pozadí - farmaceutické spoločnosti, židojašteri alebo Soros." Spoločne sa zhovárame napríklad o tom, aký je rozdiel medzi dezinformáciou, hoaxom a konšpiračnou teóriou, o vnímavosti, ale aj osamelosti a "stratenosti" mladých ľudí, a tiež o výnimočných učiteľoch a učiteľkách, s ktorými Frederika s Petrom spolupracujú.

Vedeli ste, že jedna z najznámejších slovenských herečiek, Táňa Pauhofová, má chorvátske korene? Nevie sa o tom, pretože sa vraj nik nepýta. V 5 epizóde podcastu Tajné korene vďaka Táni Pauhofovej otvoríme tému čiastočných koreňov  a zoberieme si k srdcu úlohu, ktorú nám známa herečka uložila, zistiť čo najviac o slovenských Chorvátoch. Vydáme sa pátrať do Jaroviec, objavíme výnimočný cintorín a na vlastné uši zistíme, čo sú „ljubavy“. Prelúskame aj históriu, zistíme kedy a prečo na naše územie prišli Chorváti a neobídeme ani chorvátskych šľachticov, ktorých mená sa spájajú s najznámejšími budovami na Slovensku.

Ideálne skialpinistické viazanie neexistuje. Dôležité je, aby jeho výber sedel s lyžami a lyžiarkami, hovorí v Hiking podcaste Boris Mládek z outdoorovej predajne YakRysy.

Korben Dallas patria medzi kapely, ktorých rukopis je nezameniteľný. Na ôsmom albume Pohyb! posunuli svoje pesničkárstvo o kúsok ďalej aj vďaka tomu, že príliš veľa nešpekulovali. Možno tomu pomohla náhoda, keď na samote v Brzove na pol dňa vypadla elektrina, alebo skutočnosť, že sú v kapele traja a stále ich baví muzika. Zároveň kapelovosť "korbenov" nechal počas nahrávania vyniknúť aj producent albumu Tomáš Sloboda. Hosťami tohto dielu podcastu Moja Muzika sú Juraj Benetin (gitara, spev, basa), Lukáš Fila (basa, klávesy, rap) a Ozo Guttler (bicie). Viac hudobných podcastov, rozhovorov, noviniek zo slovenskej hudobnej scény aj informácie o koncertoch a festivaloch vrátane Koncertnej Mapy Slovenska nájdete na našom webe mojamuzika.dennikn.sk

Prvých päť epizód podcastu Otcovia v plienkach ste si mohli vypočuť aj na tomto kanáli. Od šiestej epizódy nás nájdete už len na kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N.

S rabínom Mišom Kapustinom pokračujeme v minisérii o kľúčových dobrých vlastnostiach v judaizme. Tentoraz o mnohých podobách veľkorysosti a rôznych leveloch cedaky.

V 4.epizóde  podcastu Tajné Korene pôjdeme do slovenského melting-potu, alebo Babylonu a možno Vás naša lokalita mierne prekvapí. Hovoriť budeme o jednej z troch vetiev nemeckých usadlíkov na Slovensku – Karpatských Nemcoch, o tom, ako sa žije nemeckej komunite na Slovensku dnes a čím si prešla po druhej svetovej vojne. Pozrieme sa aj na začiatok, na to, prečo a ako prišli Nemci na naše územie, čo so sebou priniesli a čo nám tu dodnes po nich zostalo. Cez mikrofón si “ukážeme” Dufartove domy, magickú spišskú šestnástku a preberieme aj bály.

Prešovský basgiratista, textár a spevák Juraj Staviarsky nahral po roku a pol druhý album s názvom Skvost Novinka obsahuje desať piesní a doposiaľ ste mohli zachytiť pilotný singel Magické triky. Hudobne vsadil na rock'n'roll, gitarovú školu Toma Morella z Rage against the machine, ale aj takých Royal Blood. A kto chce, inšpirácie na Svet rockovej muziky si na tejto nahrávke nájde sám. Za pozornosť stoja aj texty, ktoré odkazujú na absurdnosti každodenného života a neušli pozornému oku nášho hosťa. Viac hudobných podcastov, rozhovorov, noviniek zo slovenskej hudobnej scény aj informácie o koncertoch a festivaloch nájdete na našom webe mojamuzika.dennikn.sk

Katarína Iršová je žena so skúsenosťou schizoafektívnej poruchy. V súčasnosti pracuje v pomáhajúcej profesii "peer konzultantky" v Lige za duševné zdravie. Kedysi bola pre ňu jej diagnóza veľkým bremenom a dôvodom na niekoľko hospitalizácií, dokonca ju liečili elektrošokmi. V podcaste rozpráva o tom, ako dnes vďaka nej pomáha iným. "S človekom, ktorému pomáham, sa v prvom rade snažím nadviazať rovnocenný, neposudzujúci a neradiaci vzťah," vysvetľuje, "taký, aký existuje medzi dvomi rovnocennými partnermi." Kľúčová je podľa nej vzájomná dôvera a rešpekt. Človeka s výzvami v oblasti duševného zdravia sa peer konzultanti snažia splnomocňovať k tomu, aby sám spolupracoval a snažil sa na sebe pracovať. Koncept "peer konzultantov" vznikol v zahraničí ako inovatívny prístup podpory v oblasti duševného zdravia na základe zdieľanej skúsenosti. Ide o ľudí, ktorí si prešli duševným ochorením, sú stabilizovaní a dnes pomáhajú svojím príbehom zotavenia. Aj keď na Slovensku momentálne existuje len pilotný projekt, už dnes je zrejmé, že táto iniciatíva účinne podporuje pacientov aj pacientky. Možnosť mať niekoho, na koho sa môžu spoľahnúť a kto dokáže porozumieť ich skúsenostiam, má pre nich zásadný význam. Okrem toho však tento prístup posilňuje aj tých, ktorí svoju skúsenosť zdieľajú a môžu tak zažívať pocit, že na ich pomoci a práci záleží.

Aj po tom, čo sa vám narodí dieťa, myslite na seba a svoje potreby. Ak ste vyčerpaní, nikomu to nepomôže, hovorí v piatej epizóde  série Otcovia v plienkach psychológ Martin Miler. „Pre nikoho nie je dobré, aby ste sa všetkých potrieb vzdali a sústredili sa len na dieťa. Nevytvára to dobré podmienky na to, aby sa dieťa naučilo vnímať aj potreby iných ľudí.“ Podcastom sprevádzajú Michal Červený a Rasťo Kačmár z Denníka N. Podcasty budú od najbližšej epizódy vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N. Rozhovory nájdete najskôr na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať o strate dieťaťa a potratoch. Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

Filokartista Jozef Dukes rozpráva o svojej unikátnej zbierke pohľadníc so slovenskými synagógami, ktorá vyšla v knižnej podobe.

V tretej epizóde podcastu Tajné korene prejdeme všetkými emóciami: od humoru a satiry, cez smútok a hnev, dnes budeme totiž hovoriť o židovskej menšine na Slovensku a koreňoch tajných, známych a žiaľ aj tých vo vzduchu. Je dobré si robiť srandu z predsudkov o Židoch a vôbec, odkiaľ tieto predsudky pochádzajú? Cez príbeh Michaela Szatmáryho, jeho vtipné glosy a rozprávanie o živote moderného Žida na Slovensku sa dostaneme aj k histórii Židov u nás. Prečo vôbec prišli Židia na naše územie a prečo bol svet pre nich v priebehu dejín taký nebezpečný? Pozrieme sa na konferenciu kde sa stretli najvplyvnejší Židia Uhorska a obrovské zmeny, ktoré pre Židov na našom území priniesla. Nevyhneme sa ani druhej svetovej vojne, Holokaust priblížime až nebezpečne blízko a hovoriť budeme aj o generačnej traume. Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N.

Ivan Gabriš učí chémiu na strednej škole a na sociálnych sieťach, kde má cez 40-tisíc sledovateľov, uverejňuje videá svojich experimentov. V podcaste rozpráva o tom, čo ho chémii najviac baví, aké experimenty si viete urobiť aj doma a prečo ľudia nefotosyntezujú.

Ak si k bábätku neviete nájsť cestu, začnite malými vecami. A hlavne buďte prítomní, radí mužom v štvrtej časti série Otcovia v plienkach psychológ Martin Miler. „Ak to nie je láska na prvý pohľad, neznamená to, že to nebude dobré, ale len to, že si to vyžaduje čas.“ Podcastom sprevádzajú Rasťo Kačmár a Michal Červený z Denníka N. Podcasty budú neskôr vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach. Rozhovory vychádzajú najskôr ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať o úlohe muža počas šestonedelia. Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

S rabínom Mišom Kapustinom rozbiehame novú minisériu o najdôležitejších ľudských vlastnostiach podľa judaizmu.

V  druhej epizóde podcastu Tajné Korene sa vyberieme na veľký road-trip. S moderátorkou Oľgou Džupinkovou spoznáme jej rodinu, korene a ich príbehy. Okrem „banduriek“ od jej 94-ročnej „babči“, úžasných koláčov a bazového sirupu jej mamy sa dozvieme viac o histórii rusínskeho obyvateľstva na Slovensku, vyštveráme sa na zenový kopec, ale pôjdeme aj na samotný koniec či skôr „začiatok“ Slovenska. Vyberieme sa aj po stopách najznámejšieho slovenského Rusína, ktorého prekvapivo nenájdeme v galériách, ale v rozprávkove. Podcast vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N.   Novú epizódu podcastu publikujeme každý štvrtok a preplatitelia Denníka N si ho môžu vypočuť v pred-premiére každý pondelok.

Speváčka, skladateľka a herečka divadla SkRAT a Divadla Alexandra Duchnoviča, Zdena Kvaskova vydala svoj druhý album Odmäk. Vznikal vo vlaku na trati Prešov-Bratislava a späť. Kolekcia deviatich skladieb prináša elektroniku v minimalistickom, zato mrazivom a miestami melodickom prevedení a intímne texty, ktoré nie sú na prvú. Všetky naše hudobné podcasty nájdete aj na adrese www.mojamuzika.dennikn.sk, vrátane hudobných noviniek, rozhovorov nielen s muzikantmi, ale aj ľuďmi z našej hudobnej scény, pravidelnú Koncertnú mapu Slovenska a podrobné informácie o koncertoch a festivaloch.

Mojím ateliérom je bratislavská Obchodná ulica a to ako sa menila za desaťročia. Fotil som ju pre seba a z tých banálnych fotografií vznikla veľká výstava v SNG, hovorí v podcaste Oči dokorán dokumentarista Juraj Bartoš.

Až keď som viac doma, vidím, aké ťažké to má jeden rodič, hovorí hokejista Tomáš Marcinko v tretej časti série Otcovia v plienkach. Opisuje, že aj keď sa mu v hokeji darilo, bolo mu ťažko, keď odchádzal od rodiny. Pred sezónou preto prestúpil do Brna, aby bol bližšie k manželke a dvom deťom. Podcastom sprevádzajú Michal Červený a Rasťo Kačmár z Denníka N. Podcasty budú od šiestej epizódy vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N. Rozhovory vychádzajú najskôr ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať s psychológom Martinom Milerom o pocitoch mužov po pôrode. Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

Fyzik Tomáš Dado, ktorý pracuje v CERN-e na experimente ATLAS vysvetľuje, ako funguje bizarný kvantový svet, prečo mu stále úplne nerozumieme a ako môže výskum kvantového previazania teoreticky pomôcť kvantovým počítačom.

V úvodnej epizóde podcastovej minisérie začíname pátrať po koreňoch a zisťujeme, že je to riadna makačka, ale aj veľké dobrodružstvo, ktoré môže viesť k milým, zaujímavým, ale aj ťažkým a bolestivým zisteniam. Aké tajomstvá môžu skrývať utajené korene a prečo sa po nich oplatí pátrať? V epizóde sa spýtame aj na to, kto sme my – Slováci, aké máme korene. Kto žil v „zemi levov a divočiny“ spolu so Slovanmi? Prečo nie je dnešná multi-kulti spoločnosť ničím novým, kto nám „daroval“ Jánošíka a vďaka komu máme lečo? To všetko preberieme v prvej epizóde naratívneho podcastu Tajné Korene. Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N. Jeho autorkou je Katarína Urban Richterová.

Mimovládny alebo tretí sektor dopĺňa tie prvé dva – verejný a súkromný. Pôsobia v ňom veľké nadácie, advokačné organizácie, ale aj mládežnícke organizácie, spolky rybárov, dobrovoľných hasičov, či cyklistov. Z úst politikov a verejných činiteľov počúvame čoraz častejšie o „dobrých“ a „zlých“ neziskovkách, či dokonca o nepriateľoch a zahraničných agentoch. Ako sa pracuje v takejto atmosfére, čo spôsobujú verejné útoky politikov na mimovládny sektor a ako vnímajú aktuálnu situáciu napríklad organizácie, ktoré sa venujú práci s LGBTI minoritou? Spýtame sa aj na financie v neziskovom sektore a prečo sú 2 percenta z daní pre organizácie také dôležité. A vôbec, prežije neziskový sektor?

Muž pri pôrode? Urobte z toho zmluvu, ktorá sa dá bezdôvodne zrušiť, radí dula a psychologička Hana Celušáková v druhej časti série Otcovia v plienkach. Prítomnosť muža pri pôrode odporúča, no tvrdí, že ak tam pôjde "nasilu", nebude to dobré ani pre jednu stranu. Podcastom sprevádzajú Michal Červený a Rasťo Kačmár z Denníka N, dvaja čerství otcovia. Podcasty budú neskôr vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach. Rozhovory vychádzajú najskôr ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať o otcovstve s hokejistom Tomášom Marcinkom. Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

S rabínom Mišom Kapustinom sa venujeme jednému z najcitovanejších prorokov vôbec.

Žaneta Morovská je žena, ktorá dokázala priniesť poéziu dokonca aj do telerána. Poetka, ktorá žije, ako ona hovorí - na svojej planéte. V podcaste #tusom sme sa s ňou rozprávali o zmysluplných rozhovoroch, hlbokých vzťahoch, hre Hlbina, ktorú vytvorila, či o jej Manifeste mladej ženy. Viac informácii o našom podcaste môžeš nájsť aj na Instagrame @tusompodcast. Tvoria ho Kamila Šebestová a Michaela Lazoríková.

Na našom hudobnom webe www.mojamuzika.dennikn.sk nájdete koncertnú  mapu Slovenska, ktorá pravidelne prináša prehľad koncertov na najbližší týždeň. Prvý diel podcastu Moja Muzika v roku 2024 bude práve o tejto čoraz viac obľúbenej rubrike, ktorú pripravuje náš kolega a redaktor Jozef Husovský.   Všetky naše hudobné podcasty nájdete aj na adrese www.mojamuzika.dennikn.sk, vrátane hudobných noviniek, rozhovorov nielen s muzikantmi, ale aj ľuďmi z našej hudobnej scény, pravidelnú Koncertnú mapu Slovenska a podrobné informácie o koncertoch a festivaloch.

S rabínom Mišom Kapustinom rozoberáme jednu z najkomplikovanejších kníh židovskej biblie a premýšľame ako to bolo s Danielom v jame levovej

Zima a prekúrené interiéry škodia aj pokožke aj vlasom, ktoré sa vysušujú a sú náchylné na popraskanie, poranenia či tvorbu lupín. Dermatologička Milica Malíčková vysvetľuje, ako sa zime starať o kožu či vlasy, či vieme zdravie pokožky ovplyvniť aj jedlom či pitným režimom a na aké zákroky na koži sú zimné mesiace vhodné.