Denník N Podcasty

Sudcovia by sa mali báť Boha, milovať pravdu a nenávidieť úplatky. O spravodlivosti sa v novej epizóde rozprávame s rabínom Mišom Kapustinom.

Na morskom kajaku zažijete slobodu a divočinu, ktorá je často za hranicou komfortnej zóny. Outdoorová nátura je preto dôležitejšia ako skúsenosti s pádlovaním, hovorí v Hiking podcaste vodák a sprievodca Peter Verček z Vodáckeho centra.

Do hudobného klubu Blue Note v Novom meste nad Váhom sa radi vracajú špičkové mená svetovej, českej a slovenskej scény. Začínali tu Sima Magušinová (ešte ako Martausová), Jerguš Oravec, Lukáš Adamec, Dávid Hodek, Lash & Grey a ďalší. Svojím nastavením sprístupňuje tento slovenský hudobný klub živú muziku nielen mladým ľuďom, začínajúcim talentovaným kapelám pomáha nájsť svoje prvé publiká, fajnšmekrom plní sny a renomé si získal medzi svetovými muzikantmi a ich manažérmi. Al di Meola využil vlani priestory Blue Note na zohratie sa so svojou kapelou pred európskym turné, pre Laca Décziho je to pravidelná zastávka na nekonečnom turné.  Mnohé z toho by za 15 rokov existencie nebolo možné bez publika, ktoré často cestuje do Nového Mesta nad Váhom kvôli koncertom z Prahy, Brna, Ostravy a celého Slovenska. "Na začiatku to všetko nebolo v pláne, prišlo to až časom," hovorí Tibor Zelenay, dramaturg novomestského hudobného klubu Blue Note a zároveň organizátor Open Jazz Festu. Nesplným snom je klubový koncert Mira Žbirku. V máji v Blue Note vystúpi Mike Stern.

V speváckom zbore Superar žiadne dieťa nebude sedieť v kúte, je to totiž vzdelávací program, kde sú začlenené všetky deti bez rozdielu - etnika, sociálneho statusu, talentu, národnosti či zdravotného znevýhodnenia. Spolu pri spievaní v zbore sa učia, že ak to má ladiť, treba sa to učiť, trpezlivo na tom robiť a výsledkom môže byť aj kopec zábavy a silných zážitkov. Ako to celé funguje a viac o zákulisí neziskovej organizácie Superar predstaví jej riaditeľ Marek Kapusta v relácii DÁSATO Svet podľa Gabiky.

S rabínom Mišom Kapustinom sa rozprávame o hľadaní rovnováhy.

V hodinovom dojazde z hlavného mesta je dostupných až 760 splavných riečných kilometrov. Je to najmä vďaka vnútrozemskej delte Dunaja. Na kajaku alebo kánoe sa viete za deň dostať aj z Viedne do Bratislavy, Dunaj je totiž v tomto úseku rýchly a neprerušuje ho žiadna priehrada.

Mária Spišáková je učiteľkou informatiky na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach. Venuje sa aj popularizácii informatiky medzi žiakmi a žiačkami základných a stredných škôl, organizuje súťaže, vedie krúžky informatiky aj letné tábory. Spolu sa zhovárame o tom, čím žije mladá generácia, ktorej každodenný život ovplyvňujú technológie a sociálne siete, o kritickom myslení, a tiež o konšpiračných teóriách.

Nepríjemne sa vo výškach cíti približne každý tretí človek. „Treba si však uvedomiť, že je rozdiel medzi zvýšenou citlivosťou k vystavovaniu sa výškam a panickým, chorobným strachom, ktorý sa nazýva akrofóbia,“ hovorí vedkyňa Diana Bzdúšková z Oddelenia behaviorálnej neurovedy Centra experimentálnej medicíny SAV, v. v. i. v Bratislave, ktorá skúma strach z výšok a jeho tlmenie pomocou tréningov vo virtuálnej realite.

Mám pocit, že sa vraciame do minulosti drastickým spôsobom. Hanbím sa, lebo byť umelec a byť zo Slovenska je teraz zvláštna pozícia, hovorí Tamara Kramárová. 24-ročná hudobníčka vystupuje pod menom Tamara Kramar, žije vo farebnom Brightone a pravidelne sa vracia na Slovensko. Jej singel Hey Pretty Girl odznel aj v rádiu BBC Introducing.https://we.tl/t-Fptx8Tfpk5

Čakal niekoľko rokov, či sa brazílsky funk objaví na Slovensku. Napokon ho spracoval na svojom novom albume Chvostoskoky. Novinka zaujala českú bookingovú spoločnosť Bumbum Satori, ktorá občasne aj vydáva albumy umelcov, ktorých zastupuje. Ocitol sa tak po jednou strechou s Midi lidi, Ventolinom, Zrní a ďalšími.

Renomovaná historička matematiky Kate Kitagawa a novinár Timothy Revell v kniheTajný život čísel tvrdia, že história matematiky je nekonečne hlbšia, širšia a bohatšia,než si myslíme. Týka sa nielen niektorých disciplín a konkrétnych matematikov, ktorýmsa dostalo prehnane veľa úcty, ale aj príbehov o jej počiatkoch.

Ak si chcete zachovať priateľstvo, je dôležité byť trpezlivý. Rovnako to platí pre učiteľov všetkých druhov. O ďalšej kľúčovej vlastnosti sa rozprávame s rabínom Mišom Kapustinom.

Autori dnešného projektu Umenie mesta v Bratislave by s maliarmi 19. storočia našli spoločnú reč, tvrdí teoretička a kurátorka Dominika Zbončáková. V rozhovore hovorí o kultúrnom živote v starom Pressburgu aj o tvorbe maliara Sebastiana Majscha.

Vraj ich je zhruba 100 000, mladých ľudí vo veku medzi 16 – 18, ktorí dnes nemôžu voliť, ale niektorí z nich by radi by toto privilégium, alebo právo mali. Prečo? A je správne, aby takto mladí ľudia mali možnosť voliť napríklad aj v prezidentských voľbách? Aký vplyv by malo zníženie volebného veku na mladú generáciu ale aj na celú spoločnosť? A čo na tému hovoria aktuálni prezidentskí kandidáti? Všetko preberieme v aktuálnej epizóde podcastu Krajina Mladých.

Showcaseový festival Sharpe nie je iba hudobný a spoločenský zážitok, ale je aj vydarenou vzdelávacou platformou. Od svojho začiatku podporuje medzinárodnú spoluprácu a cirkuláciu slovenskej nezávislej hudby. Šiesty ročník sa uskutoční 25. – 27. apríla v Novej Cvernovke, prinesie pestrý hudobný i edukačný zážitok s umelcami a rečníkmi z rôznych častí sveta. Hosťom tohto dielu podcastu Moja Muzika je riaditeľ festivalu Sharpe Michal Berezňák.

Prečo sa v tóre hovorí o tom, že máme byť odvážni aj silní? Vysvetľuje rabín Miša Kapustin a hovorí, aby sme sa nebáli byť sami sebou.

Na prvý pohľad môže pôsobiť meno hudobníčky Christiny Mantis neznámo, no na hudobnej scéne nie je úplným nováčikom. Za pseudonymom sa skrýva basgitaristka Kristína Čopová z Košíc, pôsobiaca v minulosti vo viacerých hudobných formáciách. Pred dvoma rokmi sa rozhodla vydať cestou sólistky a k inštrumentu pripojila aj spev. Publikum na koncertoch ju nateraz poľahky identifikuje podľa gitary v ruke, neprehliadnuteľného zamatového saka a bosých nôh. Zo svojej originálnej tvorby publiku predstavila single Homeless a Set Me Free, ktoré by mohli byť súčasťou nejedného rockového album 60. či 70. rokov.

Aký význam má v judaizme radosť a čo znamená byť šťastný? Odpovedá rabín Miša Kapustin.

Leško, Šimečka, Štrasser, Kostolný: Ako zachrániť demokraciuLeško, Šimečka, Štrasser, Kostolný: Ako zachrániť demokraciu

Ženy na Slovensku zarábajú o takmer 17 percent menej ako muži. Najväčšie príjmové rozdiely sú v sektore informačných technológií a finančníctva. Okrem toho, ženy väčšinou pracujú v sektoroch, v ktorých sa zarába najmenej - v školstve alebo opatrovateľských službách. Sektory, v ktorých sa zarába najviac - bankovníctvo, finančné služby alebo IT, boli vždy dominantne obsadené mužmi. Martina Hodoňová je pôvodnou profesiou účtovníčka, ktorá sa prepracovala až do pozície partnerky medzinárodnej poradenskej firmy. "Bytostne som neznášala čísla a vo financiách som nikdy robiť nechcela. Som však  orientovaná na poriadok, systémy a organizáciu," hovorí o práci, ktorá si ju v podstate "našla". Zhovárame sa (nielen) o ženách vo finančnom svete a o kariérnych možnostiach, ktorú v ňom pre ženy existujú.

Prešovskí power metalisti Slight Lie nahrali skvelý tretí album From Caroline ... With Hate, ktorý je žánrovo pestrý. Zároveň si pozvali ako hostí spevákov z metalcorových Etterna (Ady Hnat) a Gothic metalových Gloom (Martin Pazdera). "Mám veľmi rád, keď sa stretneme členovia viacerých kapiel na pive. Na albume máme hostí, pretože chceme ukázať, že medzi nami v metale nejde o konkurenciu, ale presne naopak – o to, že sme jedna veľká rodina. Jednoducho, chceme vás na našom albume, lebo ste dobrí." Spevák Peter Hajdu a gitarista Pavol "Demo" Demek v podcaste zároveň priznávajú, že majú radi atmosférické kapely. Svojou hudbou chcú ale robiť hlavne "hluk".

S expertkou na Blízky východ a šéfkou Herzlovho centra pre izraelské štúdiá na Karlovej univerzite Irenou Kalhosovou sa rozprávame o bezprecedentnej vojne medzi Izraelom a Hamasom.

Ženy v médiách dlhodobo čelia rodovým stereotypom, diskriminácii, nenávistným prejavom, ponižovaniu aj verbálnemu násiliu. Ženy novinárky sú často objektivizované a posudzované viac na základe ich vzhľadu než na základe ich profesionálnych schopností. Zažívajú obťažovanie a vyhrážky na platformách sociálnych médií, sexistické komentáre, útoky na ich reputáciu či vzhľad, zastrašovanie, klamstvá a priam živočíšnu nenávisť. Čelia vyhrážkam znásilnením, smrťou alebo útokom na ich rodinu a blízkych.  "Dehumanizujúce komentáre, urážky a slovné kopance, ktoré idú za hranicu toho, čo je znesiteľné, by sme mali byť schopní celospoločensky odsúdiť," hovorí v rozhovore novinárka a politická moderátorka Jana Krescanko Dibáková, ktorá sama dostáva množstvo nenávistných správ, "bohužiaľ, verbálne útoky sa u nás dejú v čoraz väčšej miere." Niektoré statusy politikov na sociálnych sieťach síce hraničia s tým, čo je ešte prijateľné a čo už nie, no na Slovensku sme doteraz nezaznamenali významný počet súdnych rozhodnutí, ktoré by boli schopné nejakého politika v šírení nenávisti zastaviť.

Vlani na Pohode odohrali masívny koncert pred vyše päťtisícovým publikom. Meowlau X Val majú na konte dva EP albumy a sú v týchto dňoch na svojom premiérovom turné po kluboch, ktoré si organizujú vo vlastnej réžii.

Novela Trestného zákona je témou posledných týždňov, verejnosť ju s napätím sleduje. Počúvame o jej dopadoch na naše životy, plánované zmeny sa zrejme dotknú aj najzraniteľnejších skupín, detí a mladistvých. Prijímanie tejto novely, v skrátenom legislatívnom konaní, prináša zaujímavú otázku –je posudzovanie rôznych legislatív dostatočne senzitívny, resp. berie do úvahy aj deti a mladých? Nepotrebujeme niečo ako „youth test“ legislatívy? Existuje už čosi také vo svete, ako takýto proces vyzerá a prebieha? Spýtame sa v tejto epizóde podcastu Krajina Mladých.

Britský lekár a vedec Tim Spector v knihe Jedlom k lepšiemu životu vysvetľuje, prečo je dôležité jesť potraviny v ich prirodzenej podobe, vyhýbať sa priemyselne spracovaným potravinám a aký význam má tzv. potravinová matrica.

Podľa niektorých židovských učencov je na súcite postavený celý svet. S rabínom Kapustinom sa rozprávame o tom, aké je dôležité byť pozorný voči chorým a starým ľuďom, ale aj k zvieratám.

V záverečnej epizóde mini-série Tajné korene vstúpime do sveta najväčšej národnostnej menšiny na Slovensku. Spýtame sa, či môže človek preniknúť do národnostnej menšiny vydajom, čo v tom najviac pomáha a či svadbou môže naozaj získať nové korene. A ako to vyzerá naopak, keď sa od svojich koreňov vzdialite? V 6. epizóde sa pozrieme aj na to, ako fungujú školy pri udržiavaní identity, ako sa rozlišuje humor rôznych národností a prečo niekedy netreba hľadať odkazy o predkoch online, ale stačí sa pozrieť do zrkadla. Vyberieme sa do Komárna, preletíme tisícročnú históriu Uhorska, objavíme tu však aj iné národnosti. Spýtame sa na to, kto boli čajkári a kde sa modlili. A rozoberieme aj korene často zamlčované.  Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N.

Lucia Drábiková v Nórsku skúma vývojovú biológiu rýb so zameraním na akvakultúru a lososy atlantické. V rozhovore sa dozviete napríklad, či je fileta z divého lososa zdravšia než z chovného, prečo sa jeden druh lososa po rozmnožení mení na "zombie", či dôvody ružovej farby lososieho mäsa.

Nie je dôležitý papier, ale to, čo na ňom je, tvrdí Boris Kvasnica. V podcaste Oči dokorán hovorí o reštaurovaní medirytiny Sprievod Márie Terézie ku korunovačnému pahorku v Bratislave aj o práci na starých tlačiach.

Prvých päť epizód podcastu Otcovia v plienkach ste si mohli vypočuť aj na tomto kanáli. Od šiestej epizódy nás nájdete už len na kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N.

S rabínom Mišom Kapustinom rozoberáme prehrešky lašon hara a zastavíme sa aj pri závisti ako zdroji pre ďalšie zlé veci.

Frederika Hazéová vyštudovala žurnalistiku a niekoľko rokov pôsobila ako novinárka. Venovala sa najmä vedeckej popularizácii a neskôr aj spoločenským témam, ako sú ľudské práva, klimatická kríza či násilie páchané na ženách. Zo sveta médií prešla do sveta neziskových organizácií a neskôr PR. Aktuálne svoj čas delí medzi duševné zdravie, ochranu prírody, inovatívne vzdelávanie a boj proti dezinformáciám v rámci projektu Konšpirátori.sk, kde s Petrom Jančárikom robí dezinformačné kvízy pre učiteľov. "Pre niektorých ľudí je veľmi ťažké prijať, že zlé veci sa dejú len tak, a že to nemusí mať žiadny 'väčší zmysel'", vysvetľuje, "preto tak ľahko uveria konšpiračným teóriám. Konšpiračná teória im totiž hovorí, že žiadna náhoda neexistuje, všetko má nejaký zmysel a je za tým temná skupina v pozadí - farmaceutické spoločnosti, židojašteri alebo Soros." Spoločne sa zhovárame napríklad o tom, aký je rozdiel medzi dezinformáciou, hoaxom a konšpiračnou teóriou, o vnímavosti, ale aj osamelosti a "stratenosti" mladých ľudí, a tiež o výnimočných učiteľoch a učiteľkách, s ktorými Frederika s Petrom spolupracujú.

Vedeli ste, že jedna z najznámejších slovenských herečiek, Táňa Pauhofová, má chorvátske korene? Nevie sa o tom, pretože sa vraj nik nepýta. V 5 epizóde podcastu Tajné korene vďaka Táni Pauhofovej otvoríme tému čiastočných koreňov  a zoberieme si k srdcu úlohu, ktorú nám známa herečka uložila, zistiť čo najviac o slovenských Chorvátoch. Vydáme sa pátrať do Jaroviec, objavíme výnimočný cintorín a na vlastné uši zistíme, čo sú „ljubavy“. Prelúskame aj históriu, zistíme kedy a prečo na naše územie prišli Chorváti a neobídeme ani chorvátskych šľachticov, ktorých mená sa spájajú s najznámejšími budovami na Slovensku.

Ideálne skialpinistické viazanie neexistuje. Dôležité je, aby jeho výber sedel s lyžami a lyžiarkami, hovorí v Hiking podcaste Boris Mládek z outdoorovej predajne YakRysy.

Korben Dallas patria medzi kapely, ktorých rukopis je nezameniteľný. Na ôsmom albume Pohyb! posunuli svoje pesničkárstvo o kúsok ďalej aj vďaka tomu, že príliš veľa nešpekulovali. Možno tomu pomohla náhoda, keď na samote v Brzove na pol dňa vypadla elektrina, alebo skutočnosť, že sú v kapele traja a stále ich baví muzika. Zároveň kapelovosť "korbenov" nechal počas nahrávania vyniknúť aj producent albumu Tomáš Sloboda. Hosťami tohto dielu podcastu Moja Muzika sú Juraj Benetin (gitara, spev, basa), Lukáš Fila (basa, klávesy, rap) a Ozo Guttler (bicie). Viac hudobných podcastov, rozhovorov, noviniek zo slovenskej hudobnej scény aj informácie o koncertoch a festivaloch vrátane Koncertnej Mapy Slovenska nájdete na našom webe mojamuzika.dennikn.sk

Prvých päť epizód podcastu Otcovia v plienkach ste si mohli vypočuť aj na tomto kanáli. Od šiestej epizódy nás nájdete už len na kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N.

S rabínom Mišom Kapustinom pokračujeme v minisérii o kľúčových dobrých vlastnostiach v judaizme. Tentoraz o mnohých podobách veľkorysosti a rôznych leveloch cedaky.

V 4.epizóde  podcastu Tajné Korene pôjdeme do slovenského melting-potu, alebo Babylonu a možno Vás naša lokalita mierne prekvapí. Hovoriť budeme o jednej z troch vetiev nemeckých usadlíkov na Slovensku – Karpatských Nemcoch, o tom, ako sa žije nemeckej komunite na Slovensku dnes a čím si prešla po druhej svetovej vojne. Pozrieme sa aj na začiatok, na to, prečo a ako prišli Nemci na naše územie, čo so sebou priniesli a čo nám tu dodnes po nich zostalo. Cez mikrofón si “ukážeme” Dufartove domy, magickú spišskú šestnástku a preberieme aj bály.

Prešovský basgiratista, textár a spevák Juraj Staviarsky nahral po roku a pol druhý album s názvom Skvost Novinka obsahuje desať piesní a doposiaľ ste mohli zachytiť pilotný singel Magické triky. Hudobne vsadil na rock'n'roll, gitarovú školu Toma Morella z Rage against the machine, ale aj takých Royal Blood. A kto chce, inšpirácie na Svet rockovej muziky si na tejto nahrávke nájde sám. Za pozornosť stoja aj texty, ktoré odkazujú na absurdnosti každodenného života a neušli pozornému oku nášho hosťa. Viac hudobných podcastov, rozhovorov, noviniek zo slovenskej hudobnej scény aj informácie o koncertoch a festivaloch nájdete na našom webe mojamuzika.dennikn.sk

Katarína Iršová je žena so skúsenosťou schizoafektívnej poruchy. V súčasnosti pracuje v pomáhajúcej profesii "peer konzultantky" v Lige za duševné zdravie. Kedysi bola pre ňu jej diagnóza veľkým bremenom a dôvodom na niekoľko hospitalizácií, dokonca ju liečili elektrošokmi. V podcaste rozpráva o tom, ako dnes vďaka nej pomáha iným. "S človekom, ktorému pomáham, sa v prvom rade snažím nadviazať rovnocenný, neposudzujúci a neradiaci vzťah," vysvetľuje, "taký, aký existuje medzi dvomi rovnocennými partnermi." Kľúčová je podľa nej vzájomná dôvera a rešpekt. Človeka s výzvami v oblasti duševného zdravia sa peer konzultanti snažia splnomocňovať k tomu, aby sám spolupracoval a snažil sa na sebe pracovať. Koncept "peer konzultantov" vznikol v zahraničí ako inovatívny prístup podpory v oblasti duševného zdravia na základe zdieľanej skúsenosti. Ide o ľudí, ktorí si prešli duševným ochorením, sú stabilizovaní a dnes pomáhajú svojím príbehom zotavenia. Aj keď na Slovensku momentálne existuje len pilotný projekt, už dnes je zrejmé, že táto iniciatíva účinne podporuje pacientov aj pacientky. Možnosť mať niekoho, na koho sa môžu spoľahnúť a kto dokáže porozumieť ich skúsenostiam, má pre nich zásadný význam. Okrem toho však tento prístup posilňuje aj tých, ktorí svoju skúsenosť zdieľajú a môžu tak zažívať pocit, že na ich pomoci a práci záleží.

Aj po tom, čo sa vám narodí dieťa, myslite na seba a svoje potreby. Ak ste vyčerpaní, nikomu to nepomôže, hovorí v piatej epizóde  série Otcovia v plienkach psychológ Martin Miler. „Pre nikoho nie je dobré, aby ste sa všetkých potrieb vzdali a sústredili sa len na dieťa. Nevytvára to dobré podmienky na to, aby sa dieťa naučilo vnímať aj potreby iných ľudí.“ Podcastom sprevádzajú Michal Červený a Rasťo Kačmár z Denníka N. Podcasty budú od najbližšej epizódy vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N. Rozhovory nájdete najskôr na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať o strate dieťaťa a potratoch. Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

Filokartista Jozef Dukes rozpráva o svojej unikátnej zbierke pohľadníc so slovenskými synagógami, ktorá vyšla v knižnej podobe.

V tretej epizóde podcastu Tajné korene prejdeme všetkými emóciami: od humoru a satiry, cez smútok a hnev, dnes budeme totiž hovoriť o židovskej menšine na Slovensku a koreňoch tajných, známych a žiaľ aj tých vo vzduchu. Je dobré si robiť srandu z predsudkov o Židoch a vôbec, odkiaľ tieto predsudky pochádzajú? Cez príbeh Michaela Szatmáryho, jeho vtipné glosy a rozprávanie o živote moderného Žida na Slovensku sa dostaneme aj k histórii Židov u nás. Prečo vôbec prišli Židia na naše územie a prečo bol svet pre nich v priebehu dejín taký nebezpečný? Pozrieme sa na konferenciu kde sa stretli najvplyvnejší Židia Uhorska a obrovské zmeny, ktoré pre Židov na našom území priniesla. Nevyhneme sa ani druhej svetovej vojne, Holokaust priblížime až nebezpečne blízko a hovoriť budeme aj o generačnej traume. Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N.

Ivan Gabriš učí chémiu na strednej škole a na sociálnych sieťach, kde má cez 40-tisíc sledovateľov, uverejňuje videá svojich experimentov. V podcaste rozpráva o tom, čo ho chémii najviac baví, aké experimenty si viete urobiť aj doma a prečo ľudia nefotosyntezujú.

Ak si k bábätku neviete nájsť cestu, začnite malými vecami. A hlavne buďte prítomní, radí mužom v štvrtej časti série Otcovia v plienkach psychológ Martin Miler. „Ak to nie je láska na prvý pohľad, neznamená to, že to nebude dobré, ale len to, že si to vyžaduje čas.“ Podcastom sprevádzajú Rasťo Kačmár a Michal Červený z Denníka N. Podcasty budú neskôr vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach. Rozhovory vychádzajú najskôr ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať o úlohe muža počas šestonedelia. Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

S rabínom Mišom Kapustinom rozbiehame novú minisériu o najdôležitejších ľudských vlastnostiach podľa judaizmu.

V  druhej epizóde podcastu Tajné Korene sa vyberieme na veľký road-trip. S moderátorkou Oľgou Džupinkovou spoznáme jej rodinu, korene a ich príbehy. Okrem „banduriek“ od jej 94-ročnej „babči“, úžasných koláčov a bazového sirupu jej mamy sa dozvieme viac o histórii rusínskeho obyvateľstva na Slovensku, vyštveráme sa na zenový kopec, ale pôjdeme aj na samotný koniec či skôr „začiatok“ Slovenska. Vyberieme sa aj po stopách najznámejšieho slovenského Rusína, ktorého prekvapivo nenájdeme v galériách, ale v rozprávkove. Podcast vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N.   Novú epizódu podcastu publikujeme každý štvrtok a preplatitelia Denníka N si ho môžu vypočuť v pred-premiére každý pondelok.

Speváčka, skladateľka a herečka divadla SkRAT a Divadla Alexandra Duchnoviča, Zdena Kvaskova vydala svoj druhý album Odmäk. Vznikal vo vlaku na trati Prešov-Bratislava a späť. Kolekcia deviatich skladieb prináša elektroniku v minimalistickom, zato mrazivom a miestami melodickom prevedení a intímne texty, ktoré nie sú na prvú. Všetky naše hudobné podcasty nájdete aj na adrese www.mojamuzika.dennikn.sk, vrátane hudobných noviniek, rozhovorov nielen s muzikantmi, ale aj ľuďmi z našej hudobnej scény, pravidelnú Koncertnú mapu Slovenska a podrobné informácie o koncertoch a festivaloch.

Mojím ateliérom je bratislavská Obchodná ulica a to ako sa menila za desaťročia. Fotil som ju pre seba a z tých banálnych fotografií vznikla veľká výstava v SNG, hovorí v podcaste Oči dokorán dokumentarista Juraj Bartoš.

Až keď som viac doma, vidím, aké ťažké to má jeden rodič, hovorí hokejista Tomáš Marcinko v tretej časti série Otcovia v plienkach. Opisuje, že aj keď sa mu v hokeji darilo, bolo mu ťažko, keď odchádzal od rodiny. Pred sezónou preto prestúpil do Brna, aby bol bližšie k manželke a dvom deťom. Podcastom sprevádzajú Michal Červený a Rasťo Kačmár z Denníka N. Podcasty budú od šiestej epizódy vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N. Rozhovory vychádzajú najskôr ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať s psychológom Martinom Milerom o pocitoch mužov po pôrode. Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

Fyzik Tomáš Dado, ktorý pracuje v CERN-e na experimente ATLAS vysvetľuje, ako funguje bizarný kvantový svet, prečo mu stále úplne nerozumieme a ako môže výskum kvantového previazania teoreticky pomôcť kvantovým počítačom.

V úvodnej epizóde podcastovej minisérie začíname pátrať po koreňoch a zisťujeme, že je to riadna makačka, ale aj veľké dobrodružstvo, ktoré môže viesť k milým, zaujímavým, ale aj ťažkým a bolestivým zisteniam. Aké tajomstvá môžu skrývať utajené korene a prečo sa po nich oplatí pátrať? V epizóde sa spýtame aj na to, kto sme my – Slováci, aké máme korene. Kto žil v „zemi levov a divočiny“ spolu so Slovanmi? Prečo nie je dnešná multi-kulti spoločnosť ničím novým, kto nám „daroval“ Jánošíka a vďaka komu máme lečo? To všetko preberieme v prvej epizóde naratívneho podcastu Tajné Korene. Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N. Jeho autorkou je Katarína Urban Richterová.

Mimovládny alebo tretí sektor dopĺňa tie prvé dva – verejný a súkromný. Pôsobia v ňom veľké nadácie, advokačné organizácie, ale aj mládežnícke organizácie, spolky rybárov, dobrovoľných hasičov, či cyklistov. Z úst politikov a verejných činiteľov počúvame čoraz častejšie o „dobrých“ a „zlých“ neziskovkách, či dokonca o nepriateľoch a zahraničných agentoch. Ako sa pracuje v takejto atmosfére, čo spôsobujú verejné útoky politikov na mimovládny sektor a ako vnímajú aktuálnu situáciu napríklad organizácie, ktoré sa venujú práci s LGBTI minoritou? Spýtame sa aj na financie v neziskovom sektore a prečo sú 2 percenta z daní pre organizácie také dôležité. A vôbec, prežije neziskový sektor?

Muž pri pôrode? Urobte z toho zmluvu, ktorá sa dá bezdôvodne zrušiť, radí dula a psychologička Hana Celušáková v druhej časti série Otcovia v plienkach. Prítomnosť muža pri pôrode odporúča, no tvrdí, že ak tam pôjde "nasilu", nebude to dobré ani pre jednu stranu. Podcastom sprevádzajú Michal Červený a Rasťo Kačmár z Denníka N, dvaja čerství otcovia. Podcasty budú neskôr vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach. Rozhovory vychádzajú najskôr ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať o otcovstve s hokejistom Tomášom Marcinkom. Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

S rabínom Mišom Kapustinom sa venujeme jednému z najcitovanejších prorokov vôbec.

Žaneta Morovská je žena, ktorá dokázala priniesť poéziu dokonca aj do telerána. Poetka, ktorá žije, ako ona hovorí - na svojej planéte. V podcaste #tusom sme sa s ňou rozprávali o zmysluplných rozhovoroch, hlbokých vzťahoch, hre Hlbina, ktorú vytvorila, či o jej Manifeste mladej ženy. Viac informácii o našom podcaste môžeš nájsť aj na Instagrame @tusompodcast. Tvoria ho Kamila Šebestová a Michaela Lazoríková.

Na našom hudobnom webe www.mojamuzika.dennikn.sk nájdete koncertnú  mapu Slovenska, ktorá pravidelne prináša prehľad koncertov na najbližší týždeň. Prvý diel podcastu Moja Muzika v roku 2024 bude práve o tejto čoraz viac obľúbenej rubrike, ktorú pripravuje náš kolega a redaktor Jozef Husovský.   Všetky naše hudobné podcasty nájdete aj na adrese www.mojamuzika.dennikn.sk, vrátane hudobných noviniek, rozhovorov nielen s muzikantmi, ale aj ľuďmi z našej hudobnej scény, pravidelnú Koncertnú mapu Slovenska a podrobné informácie o koncertoch a festivaloch.

S rabínom Mišom Kapustinom rozoberáme jednu z najkomplikovanejších kníh židovskej biblie a premýšľame ako to bolo s Danielom v jame levovej

Zima a prekúrené interiéry škodia aj pokožke aj vlasom, ktoré sa vysušujú a sú náchylné na popraskanie, poranenia či tvorbu lupín. Dermatologička Milica Malíčková vysvetľuje, ako sa zime starať o kožu či vlasy, či vieme zdravie pokožky ovplyvniť aj jedlom či pitným režimom a na aké zákroky na koži sú zimné mesiace vhodné.

Hormóny sa spustia aj otcom, oveľa dôležitejšie je však to, čo začnú robiť sami, vraví psychologička a dula Hana Celušáková v prvej časti série podcastov Otcovia v plienkach venovanej téme tehotenstva.  Podcastom vás budú sprevádzať Rasťo Kačmár a Michal Červený z Denníka N, dvaja čerství otcovia. Podcasty budú neskôr vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach. Rozhovory vychádzajú najskôr ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať o pôrode. Ak sa vám náš podcast páči, začnite nás sledovať na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a pomôže nám, keď nám vo vašej aplikácii dáte hodnotenie.

Prežite dva dni v živote brnenskej vily na Hlinkách ako návštevníci dvoch úplne rozdielnych stretnutí. V roku 1932, keď sa do nej židovský továrnik Felix Engelsman nasťahoval v čase rozkvetu a v roku 1939, kedy v ponurej atmosfére všetci riešia dilemu či zostať alebo emigrovať. Tento podcast vznikol počas festivalu Štetl fest v Brno v rámci LARP, teda zážitkového programu, ktorý využíva princíp jednoduchého hrania skutočných aj vymyslených postáv.

Dvaja otcovia rozprávajú o tom, ako im dieťa zmenilo život a s odborníkmi aj inými rodičmi hľadajú odpovede na to, ako byť lepším otcom.   V prvej sérii napríklad o úlohe muža pri pôrode a počas šestonedelia, o sexe po pôrode či o komunikácii so starými rodičmi.   Podcast pripravujú Michal Červený a Rasťo Kačmár z Denníka N.   Nájdete nás aj na Instagrame a na Denníku N.   https://www.instagram.com/otcovia.v.plienkach/   https://dennikn.sk/autor/otcovia-v-plienkach/

Nikdy nie je neskoro zamilovať sa do judaizmu a excelovať v ňom tak, že spoznáte najväčšie tajomstvo. Teda, ak máte talent a odhodlanie. O príbehu výnimočného rabi Akivu sa rozprávame s rabínom Mišom Kapustinom.

Podľa archeológa a egyptológa Jozefa Hudeca dáva Egypt nášmu pohľadu na históriu ďalší rozmer. "Egyptské dejiny, to sú konkrétne osoby, faraóni, úradníci, vojaci, ktorí majú svoje mená, a viete aj to, ako sa volal ich otec, matka, brat či sestra. Aj preto je to také uchopiteľné a ľudské," vysvetľuje, prečo je história Starovekého Egypta taká populárna najmä medzi deťmi. "V spojení so záhadnosťou pyramíd, slnečnou krajinou a modrým Nílom je to celé fascinujúce," hovorí vedec z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied, ktorý je jedným z dvoch vedúcich poľsko-slovenského výskumu v egyptskom Tell el-Retábí.

"Demokratický spôsob rodičovstva, pri ktorom dieťaťu necháme slobodnú vôľu, necháme ho zažiť aj istý pocit frustrácie a stresu, necháme ho objavovať a zodpovedať sa za svoje činy, ale zároveň sme mu k dispozícii a situácie riešime s chladnou hlavou a v kľude, je najlepším predpokladom, ako z neho vychovať pokojného, láskyplného, komunikatívneho a zodpovedného mladého človeka," hovorí v poslednom rozhovore roka 2023 Saskia Repčíková. Podľa nej má rodičovská metóda na deti veľmi veľký vplyv, najmä na začiatku ich života, kedy sa vytvára vzťahová väzba medzi dieťaťom a rodičom a dieťa sa učí, že svet je dobrým a bezpečným miestom. Saskia Repčíková má súkromnú škôlku, v ktorej sa už jedenásť rokov venuje najmenším deťom. Okrem iného im pomáha s rozvojom špecifických školských schopností, hlavne schopnosti čítať s porozumením. Spoločne sa zhovárame o tom, ako sa mení naše rodičovstvo, aký vplyv na najmenšie deti majú moderné technológie, o tom, aké dôležité sú pre ne socializácia a rozvoj kamarátstiev a aj o tom, aký bol vplyv dlhého lockdownu počas pandémie na deti, ktoré v tomto školskom roku nastúpili do škôlky.

Maliarka Klaudia Kosziba v rozhovore vysvetľuje prečo čerpá z mytológie aj z filozofie.

Organický chemik Peter Szolcsányi, ktorý sa špecializuje na syntézu a vlastnosti nových vonných zlúčenín vysvetľuje, prečo v nás vianočné vône často vyvolávajú nostalgické spomienky z detstva, či je prírodná vanilka lepšia ako tá syntetická, a ktorá chemická reakcia je kľúčová pri pečení.

Slovensko budúci rok oslávi 20 rokov svojho členstva v NATO, no Slováci dlhodobo patria skôr k skeptickejším členom. Ako vážne máme brať prieskumy podpory, ako na tieto čísla vplýva propaganda a aké dezinformácie na Alianciu cielia v slovenskom informačnom priestore? Mýty o NATO rozoberala s veľvyslancom Slovenska pri NATO Petrom Bátorom analytička SFPA Miroslava Pisklová. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Majú mladí pohodu? V decembrovej epizóde podcastu Krajina mladých sa pýtame na duševné zdravie mladých ľudí. Prečo sa majú dievčatá horšie ako chlapci a čo je zdrojom stresu mladých? Ako zvládajú ťažké situácie, ako vnímajú odbornú pomoc a  dokážu o nej otvorene hovoriť? Spýtame sa aj na obdobie sviatkov. Bilboardy a reklamy nám vykresľujú pohodu a šťastie v rodinnom kruhu, ktorú však nie všetci zažívame. Ako si spraviť sviatky príjemnými pre všetkých, rodičov aj deti? Ako sa vyhnúť hádkam, úzkosti, či dokonca horším pocitom a čo robiť v krízových situáciách? V epizóde si povieme pár rád ako udržiavať doma pohodu, nielen počas sviatkov.

Poradkyňa prezidentky pre zahraničnú politiku Jana Kobzová odpovedá na to: čo nám o vzťahoch EÚ-USA ukázala vojna proti Ukrajine, čo sa stane, ak sa do Bieleho domu znovu dostane Donald Trump, a či sa podarilo Európskej únii v posledných rokoch budovať sebestačnosť v kľúčových sektoroch. Rozhovor s ňou viedla analytička SFPA Miroslava Pisklová.Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

"Predstavme si, kde by mohla byť naša spoločnosť, ak by vedela naplniť potenciál každého človeka, ktorý sa narodí. Aj toho, ktorý je dnes na ulici," hovorí riaditeľka nadácie DEDO Alena Vachnová, ktorá sa už 20 rokov profesionálne venuje rozvojovým témam. Za bezdomovectvom podľa nej nie je neschopnosť alebo životný štýl týchto ľudí, ale prioritne systémové problémy - nedostupné bývanie alebo nedostupná zdravotná starostlivosť. Mnohí ľudia, ktorí sa do bezdomovectva dostávajú, sú deti a mladí ľudia, ktorí vyrastali v náhradnej starostlivosti alebo v inštitúciách typu detských domovov. "Sú sú to častokrát ľudia, ktorí nemajú širokú podporu rodiny, nejakej komunity či spoločenstva, ktoré by ich dokázali podržať v ťažkých časoch," vysvetľuje, "v detstve nezažili potrebný pocit bezpečia." Myslí si tiež, že ak chceme bezdomovectvo systematicky ukončovať, je veľmi dôležité poznať optiku ľudí, ktorí ho zažili.

Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií sa s analytičkou SFPA Miroslavou Pisklovou rozprával o tom, aké silné je postavenie Číny, aké bezpečnostné riziká predstavuje, aj ako sa s touto hrozbou snaží vysporiadať Európska únia či USA.V podcaste sa dozviete aj to, do akej miery sme na Číne závislí z pohľadu dodávky nerastných surovín, ale aj kde v Európe má z pohľadu investícií najväčší vplyv.Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

O výbere a starostlivosti o skialpové lyže sme sa rozprávali s Viktorom Devečkom a Broňou Brtáňovou, ktorí na Liptove navrhujú a vyrábajú lyže pod značkou Forest Skis.

Naše deti sú trošku egocentrickou generáciou, je dôležité viesť ich k tomu, že Vianoce sú aj o darovaní, hovorí detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková. Odborníčka približuje, že deti by sa mali zamyslieť, čo by mohlo potešiť ich blízkych, a odporúča, aby to bola napríklad vyrobená vec.

Investigatívny novinár Bradley Hope v knihe Rebel a kráľovstvo rozpráva príbehštudenta Adriana Honga, ktorý sa po tom, čo sa pokúsil zvrhnúť severokórejský režim,stal doživotným utečencom.

Ešte sa ani nenarodil a už musel bojovať so svojim bratom Ezauom. Nakoniec síce od neho získal právo prvorodeného, ale trest ho neminul. Rabín Miša Kapustin pokračuje v rozprávaní o jednej z ďalších z veľkých postáv tóry.

Myšlienku flexibilnej solidarity pri riešení migračnej krízy sme pred rokmi predstavili my. Dnes nemôžeme povedať, že neprispejeme vôbec ničím, hovorí Ján Orlovský, riaditeľ migračného úradu ministerstva vnútra.Orlovský rozpráva o aktuálnych trendoch, porovnáva to s migračnou krízou z roku 2015 a odpovedá, či sa máme obávať o budúcnosť Schengenu a čo očakávať od plánovanej reformy európskej migračnej a azylovej politiky. Rozhovor viedla analytička SFPA Miroslava Pisklová.Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Rabín Miša Kapustin sa v novej epizóde zo série príbehov z tóry venuje Jozefovi, vykladačovi snov, ktorého sa bratia chceli zbaviť.

Vysokoškolská pedagogička Jana Chrappová organizuje popri práci aj chemické olympiády či korešpondenčné semináre pre stredoškolákov. "Motivuje ma práca s mladými ľuďmi a to, že im môžem ukázať, ako môžu dosahovať úspechy vo veciach, ktorým obetujú určitý čas," hovorí vedkyňa, ktorá sama chémiu pôvodne študovať ani nechcela. Dnes jej však bežne venuje aj dlhé večery a víkendy, počas ktorých pripravuje chemické talenty na domáce i medzinárodné súťaže. V roku 2023 získala Cenu Dionýza Ilkoviča pre inšpiratívnych učiteľov, ktorí vzdelávajú mladých ľudí aj nad rámec povinného vyučovania.

Neviem fotiť niečo, čo nemám odžité, vraví Karin Golisová, ktorá dokumentuje alternatívny spôsob života mladej generácie a vydáva autorské ziny.

V rokoch 1932 – 1933 zomreli takmer štyri milióny Ukrajincov, ktorých nechal vtedajší režim vyhladovať. Hladomor však predstavoval len polovicu príbehu. V čase, keď na vidieku umierali roľníci, zároveň sovietska tajná polícia zaútočila aj na ukrajinské intelektuálne a politické elity. Kým sa hlad šíril, rozbehla sa ohováračská kampaň a represie namierené proti ukrajinským intelektuálom, profesorom, kurátorom v múzeách, spisovateľom, výtvarníkom, duchovným, teológom, štátnym zamestnancom a úradníkom.Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum detailne opisuje, ako sa to vôbec mohlo stať, kto bol za túto tragédiu zodpovedný a aké mala následky.

Dennyiah vydali pred pár dňami svoj druhý album Etternal Sunshine, ktorý nahrávali s Nickom Hardom. Ten si cestou na Kubu v rámci rozpočtu na nahrávanie posledného live albumu Snarky Puppy odskočil za speváčkou Denisou Gajarskou a gitaristom Ľubošom Šoltésom na Island. Bývali v autobuse a nahrávali v dome, ktorý domáci volajú "Spaghetti Church" aj v štúdiu, kde kedysi nahrávala Björk. Príbeh novinky košických Dennyiah by si zaslúžil menší dokument.

"Prajme si a buďme na seba dobrí. Viďme v úmysloch toho druhého to najlepšie," hovorí v podcaste Martina Kolesárová, výkonná riaditeľka nadácie Pontis. Martina patrí k výrazným osobnostiam neziskového sektora na Slovensku, ktorý sa stal pre súčasnú slovenskú vládu terčom kritiky a obviňovania. V spoločnom rozhovore vysvetľujeme, čo vlastne tretí sektor je, prečo je dôležitý, ako z neho protiftujeme my všetci a čo môžeme urobiť pre jeho ochranu a fungovanie aj naďalej. Hovoríme aj o sociálnych inováciách, o zodpovednom podnikaní a o dôvere, ktorú ľudia pociťujú predovšetkým k biznis sektoru.

Slovenská akadémia vied oslavuje 70 rokov, pričom približne v čase jej vzniku bola objavená hormonálna antikoncepcia či použitý prvý počítačový harddisk. Keďže veda a technológie sa za ten čas posunuli dopredu rýchlejšie než kedykoľvek predtým, predseda SAV Pavol Šajgalík vysvetľuje, či sa akadémii darí udržať krok s dobou, ako použiť vedu proti konšpiráciám a či využíva v práci umelú inteligenciu – chatbota ChatGPT.

Vedec Alfréd Trnka opisuje, ako vtáky vďaka hormónom už od ľadovej doby vedia, kedy majú odletieť, prečo sa nestratia a ako pri ceste na juh denne sledoval dobrodružnú trasu „svojich“ kukučiek. „Človek sa tešil spolu s nimi, ako sa im darí a kam vlastne letia,“ hovorí.

Najmä na stredných školách máme tendenciu učiť žiakov v „matematičtine“, za ktorou nemusia vidieť, aké problémy rieši, hovorí vysokoškolský učiteľ Zbyněk Kubáček, ktorého prednášky majú na YouTube viac ako dva milióny videní. „Matematika sa v zásade vždy vyvinie z riešenia konkrétnych a predstaviteľných situácií. Až postupne z toho vzniká nejaká teória,“ vysvetľuje.