Knižná revue

Rozišiel sa so svojím starým ja. V knihe sa obnažil až na kosť a píše o veciach, o ktorých sa bojíme hovoriť nahlas – o samote, inakosti, hneve, láske, rodine aj smrti. Spisovateľ Jakub Spevák v podcaste otvorene rozpráva o svojom otcovi, ktorý zomrel na rakovinu a on mu nestihol povedať, že je gay. V knihe Všetko, čo som ti nestihol povedať (N Press, 2025) píše o vlastnej skúsenosti s queer identitou: „V skutočnosti je to príbeh nielen queer ľudí. Ľudia sa v tom vedia nájsť v rôznych odtieňoch, inakosť je široká.“

Nahrával hlasové správy svojmu zosnulému otcovi a na papier preniesol autentické pocity: „Aj keď tam boli bolestivé situácie, alebo emócie, ktoré nám ľudia hovoria, že by sme nemali cítiť, tak ja som do toho išiel. Odchádzanie vie mať v sebe aj kopec hnevu. Popri písaní som prijal všetko.“

Otcova choroba zmenila všetko: „Otec mal rakovinu a my sme boli stratení. Je to veľký chaos, ťažko si človek zachová pokojnú hlavu. Myslím si, že akákoľvek reakcia na toto je v poriadku.“

Podcast ⁠⁠Knižná revue⁠⁠ pre vás pripravuje ⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zbierka poviedok ⁠Kvety a klobásy⁠ (Marenčin PT, 2025) od ⁠Jany Micenkovej⁠ otvára viacero tém, medzi ktoré patria partnerské vzťahy, materstvo a tehotenstvo. Stretneme nevyspaté matky, ktoré pojedajú čipsy, a mužov, ktorí svojim ženám lezú na nervy. „U čitateľov najviac zarezonovala poviedka Denník tehotnej ženy,“ hovorí spisovateľka. „Hlavná postava je osamelá. Na záchode sa rozpráva s chrobákom, pretože s vlastným mužom si nemá čo povedať.“ Tému tehotenstva vo videopodcaste rozvíja ďalej: „Nie je nič nezvyčajné, keď má žena počas tehotenstva občas veľmi nepríjemné pocity. Som vďačná za materstvo a deti, ale chcela som poukázať na to, že mi nebolo najlepšie. Až po pôrode som si uvedomila, že to bola asi nejaká tehotenská depresia.“ 

Autorka, žije v Čechách a rozhovorí sa aj o tom, ako u našich susedov rezonuje slovenská literatúra: „Možno prichádza nová vlna slovenských autorov, ktorí prinútia českých čitateľov čítať aj po slovensky.“ Na záver dodáva: „Myslím si, že súčasná slovenská literatúra je v niečom odvážnejšia ako tá česká.“ 

Podcast ⁠Knižná revue⁠ pre vás pripravuje ⁠Slovenské literárne centrum⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľ Ján Púček predstavuje v podcaste svoju knihu Plánky (E.J. Publishing, 2025). Krátke príbehy o starobe, smrti a samote citlivo hovoria o človeku a jeho prežívaní. Jeden z čitateľov po dočítaní knihy povedal, že ho mrzí, že sa k nej nedostal skôr. Možno by vďaka nej lepšie rozumel mame, o ktorú sa staral na sklonku jej života. Autor vysvetľuje, že dielo vznikalo z osobnej skúsenosti: „Veci, o ktorých píšem musím mať prežité. Téma odchádzania a vädnutia mi prirodzene vstúpila do života cez moju starú mamu.“ 

Starostlivosť o ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, rezonuje aj v rozhovore: „Umelá inteligencia nevykope priekopu na potrubie a nepostará sa o ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých. Viem si predstaviť, že ak budem pri sile a kultúra už nebude potrebná, že by som raz pomáhal ľuďom, ktorí sa o seba nedokážu postarať.“

Rodák z Liptovského Mikuláša porovnáva mesto kedysi a dnes. Hovoríme aj o jeho bohatej prekladateľskej a redakčnej tvorbe, o tom, ako sa mu píše próza a ako poézia. Rozprávame sa aj o tom, čo nám môžu priniesť pochmúrnejšie dni. „Učím sa mať rád aj dni, ktoré som v mladosti nemiloval. Aj v sychravom počasí si idem zabehať do lesa. Je ľahké mať rád pekné dni, ale naučiť sa mať rád tie škaredé, aj to nás niekde môže posunúť,“ uzatvára.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Erotické scény v románe Nylonový mesiac od Jaroslavy Blažkovej, ktorý vyšiel v 60. rokoch, boli na svoju dobu skutočne pohoršujúce – aj preto, že ich napísala žena. Trpký ľúbostný príbeh rezonoval práve pre svoju otvorenosť. Dielo sa vymedzovalo voči predstave, že city a vzťahy sú menej dôležité než budovanie socializmu. Blažkovú nazývali „slovenskou Saganovou“ a patrila k najčítanejším autorkám v Československu. Totalitný režim ju vyškrtol z literárneho života. Jej kultový debut sa teraz prekladá do anglického jazyka. 

V letnom špeciáli vám prinášame videopodcast z programu Trojica Air, ktorý podporuje prekladateľov a prekladateľky slovenskej literatúry. O Nylonovom mesiaci sa rozpráva prekladateľka Katarína Wilmot s vydavateľkou Janou Cvikovou. Diskusiu vedie Dado Nagy.

„V Anglicku žijem už 20 rokov a stále ma zaráža ako málo sa vie o živote za železnou oponou,“ hovorí prekladateľka. „Ide mi o to, aby som preniesla život z komunistického obdobia v Československu do anglickej literatúry.“ Vo videopodcaste vysvetľuje aj to, prečo ju kniha oslovila: „Irónia, ktorá srší z tej knihy sa mi veľmi páči.“  

Minulý rok získala Jaroslava Blažková Cenu dvadsaťročia Anasoft litera.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V štúdiu privítame Ivanu Dobrakovovú, autorku knihy Iné myšlienky (Marenčin, 2025). „V mojich textoch sa veľa je,“ hovorí spisovateľka v podcaste. V poviedkach figurujú aj matky posadnuté zdravím stravovaním. Kontrolujú jedlo nielen sebe, ale aj svojim deťom. „Nevidím na tom nič zlé, ak si niekto dá na desiatu mrkvu s humusom, no v kontexte školy je to zaujímavé, keď všade naokolo vidíte nakrájané párky a Nesquik,“ vysvetľuje hostka.

Hrdinky trpiace ortorexiou vidia v kapučíne mlieko cicavca plné sexuálnych hormónov. Podľa autorky za takýmto spôsobom uvažovania často stojí potreba mať veci pod kontrolou: „Rozumiem tomu, keď človek chce mať kontrolu nad svojím telom, keď nad inými vecami kontrolu nemá.“ Priznáva, že aj ona má s jedlom komplikovaný vzťah: „S jedlom mám problém celoživotne, tak ako veľa žien. S metabolickým syndrómom som bojovala 24 rokov.“

Zbierka poviedok sa dostala do tohtoročnej desiatky Anasoft litera a je nominovaná aj na Cenu René: „Teším sa, že sa moja knihy prebojovala aj do študentskej Ceny René, lebo je zbytočné robiť tabu z niektorých vecí.“ Ivana v rozhovore prezradila aj svoje letné plány: „Kým bude teplo, budem plávať. Je to jediný moment, keď cítim, že žijem.“

Podcast ⁠Knižná revue⁠ pre vás pripravuje ⁠Slovenské literárne centrum⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Nové poviedky Dominiky Moravčíkovej s názvom Moment sily (KK Bagala, 2026) sa odohrávajú v tetovacom štúdiu, v azylovom dome, na opustenom odpočívadle, či na rodinnej oslave. 

„V každej poviedke je mužská postava, ktorá uvedie do pohybu svet a rutinu žien, ktoré ten svet obývajú. Prináša nebezpečenstvo, alebo rozbitie nejakých dojmov,“ približuje svoju novú knihu autorka. Jednou z hlavných postáv je aj tatérka s ekzémom: „Tatérske prostredie je pre mňa cudzie. Dlho som sa spytovala, na čo mám nárok, čo dokážem uchopiť a spoznať cez tvorbu a čo je potrebné spoznať mimo nej. Táto kniha sa dotýka prostredí a ľudí, ktorí sú mi vzdialení. Je to snaha priblížiť sa im a pochopiť ich.“ 

Hostka k názvu knihy uviedla: „Moment sily nevnímam ako niečo veľké, ale skôr ako niečo malé, povzbudzujúce, kofeínové. Chcela som názov, ktorý vyjadruje pohnutie, akési naštartovanie, alebo princíp pohybu.“ Posledná poviedka sa odohráva na rodinnej oslave: „Rodinné oslavy vedia byť ťažké a stresujúce, práve minulý týždeň som na jednej bola. Až ma zarazil pocit paniky, keď stom vstúpila do priestoru a videla členov rodiny, ktorých som dlho nevidela. Takéto úzkosti, strachy a boliestky sú v mojom písaní zdrojom, z ktorého tá literatúra vychádza.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V podcaste predstavíme knihy pre deti aj dospelých, po ktorých sa počas leta oplatí siahnuť. Kristína Soboň v úvode hovorí, že práve vďaka knihe Sedliačky lepšie pochopila mnohé vzorce, ktoré v našej spoločnosti pretrvávajú dodnes, najmä tie, ktoré sa týkajú postavenia a vnímania žien. Mária Vargová priznáva očarenie knihou Kolotočárka od Jany Wernerovej: „Kolotočári nám ukázali iba to, čo chceli, aby sme videli. Autorka nám ukázala celý ich svet zvnútra.“

Prevedieme vás románmi, autobiografickými príbehmi, reportážami aj poéziou. Marek Vadas sa zároveň podelí aj o zážitky z knižného veľtrhu na Ukrajine: „Prvýkrát som bol na festivale, kde sa každú chvíľu prerušoval program, pretože Rusi bombardovali aj počas dňa.“

Zoznam kníh spomenutých v podcaste: 

Joanna Kuciel-Frydryszak: Sedliačky (Absynt, 2025)Dávid Marcin: Poď! (Stonožka, 2026)Veronika Kolejáková: Ideme do divadla. Moja prvá kniha o divadle (Divadelný ústav, 2025)Johanka Janošíková: Boxerka (Stonožka, 2026)Tove Jansson - Kniha leta (Artforum, 2025)Édouard Louis: Zhroucení (Paseka, 2026)Jana Wernerová - Kolotočárka (Artforum, 2026)Virginie Despentes: Ahoj, debil (Inaque, 2026)Ján Púček: Sklená huta (Horská lucerna, 2026)Ján Smrek: Básnik a žena (Elán, 2004)Andrea Bokníková: Po zaviatych stopách (Slovenské literárne centrum, 2025)Stephen Chbosky: Charlieho malé tajomstvá (Slovart, 2016)Delphine de Vigan: Noc nič nezadrží (Odeon, 2022)Oksana Zabužko: Nejdelší z cest – (Větrné mlýny, 2026)Delphine de Vigan: Podle skutečného příběhu (Odeon CZ, 2023)Päť zbierok ukrajinských poetiek: Oksana Stomina, Anna Gruver, Natalka Marynčak, Daryna Hladun, Mariana Kyjanovska

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťom podcastu je publicista a spisovateľ Peter Getting, autor knihy Studne mútne: Umelecká kolaborácia v rokoch 1939 – 1945 (Artis Omnis, 2026). V knihe skúma vzťah umelcov k totalitnej moci počas druhej svetovej vojny.

„Zdalo sa mi fascinujúce, že vyše po troch desaťročiach po páde totality tu nemáme tieto témy spracované. Je to trochu nepohodlná téma, čo si budeme hovoriť. Roky rokúce sa okolo nej chodí so zapchatým nosom,“ zaznie v podcaste. Peter Getting otvorene hovorí aj o svojom rozčarovaní z toho, ako sa o niektorých autoroch rozpráva v školách či vo verejnom priestore: „Bol som naštvaný. Videl som, že to nie je kompatibilné ani s tým, čo učia deti v školách, ani s naratívom, čo sa o týchto spisovateľoch hovorí.“

„Chcel som touto knihou vzbudiť diskusiu v spoločnosti, lebo to je prvý nevyhnutný krok k akejkoľvek reflexii,“ dodáva spisovateľ. „Pokiaľ dotyčný napísal kvalitné diela, fajn, ale potom občas básničku na Tisa, alebo len tak niekde poskakoval na nejakom večierku s gardistami – no tak my to nespomenieme? Budeme o tom mlčať? To sa nás už netýka?“  

Autor chcel okrem kolaborantskej literatúry, poukázať aj na literatúru vzdoru: „Janko Jesenský, to je topka. Nemám až taký dokonalý prehľad, ale dosť pochybujem o tom, že v Európe existoval autor, ktorý dokázal byť tak kritický, že prakticky každé tri až štyri dni napísal protirežimovú báseň. A aby to nestačilo, prepašujú ju cez rôzne tajné kanále do zahraničia a odtiaľ znie zo zakázaného rozhlasu. To znamená, že Jesenský šľahá neslobodný režim kvalitnými veršami, ktoré zároveň ľudia vo vnútri tej totality môžu z tajne naladeného rádia počúvať.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zoja žije v Luxemburgu a pracuje v európskej inštitúcii. Blíži sa k päťdesiatke, no má pocit, akoby stále začínala od nuly. Jej príbeh môže pripomínať príbehy tisícok Slovákov, ktorí odišli do zahraničia. Autor knihy, Dušo Martinčok, predstavuje hlavnú hrdinku v podcaste takto: „Zoja sa mi páči vo svojej nedokonalosti, priznáva, že starnutie je pre ňu náročné. Vníma, že je v klietke, z ktorej ale nachádza cestu von. Je to drzé a dobré dievča. Má v sebe trochu z Pipi Dlhej Pančuchy a trochu zo žien na pokraji nervového zrútenia z Almodóvarovho filmu.“

Román Zoja (Zrejme, 2026) zobrazuje život expatov – ich peripetie, vzťahy, prispôsobovanie sa novej krajine i väzby k domovine. Ako vníma svoj život mimo domova Dušo Martinčok? „Či chceme, či nechceme, zápasíme s pocitom vykorenenosti. Slovenská kultúra je bója, ktorá je dôležitá, keď ste v zahraničí.“

Kniha sa dotýka aj kvír tematiky a prijatia vlastnej identity. „Pracujem v Luxemburgu a pohybujem sa v medzinárodnom prostredí. Mám viacero kamarátov zo západnej Európy a riešia presne toto. Ešte nedospeli do štádia, kedy by boli schopní a ochotní to so svojou rodinou otvoriť. Nedeje sa to iba vo východnej Európe,“ prezrádza spisovateľ. „Stále hovorím, aby to skúšali a dali šancu svojim blízkym. Nie vždy je to možné, ale v mnohých prípadoch je to iba náš vopred formulovaný strach. Hovorím to preto, lebo ja som to mal podobne. Bola to vec, ktorú som roky pred sebou tlačil ako balvan. Napokon som zistil, že sa nebolo až tak čoho báť. Nehovoriť o sebe ako o kvír človeku je neuveriteľná mučiareň. Nikdy nezabudnem na deň, keď sa mi to bremeno podarilo sňať z pliec.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťami videopodcastu sú Daniel Hupko a Jana Jablonická Zezulová, autori publikácie „Chcela som viac / I wanted more“ (Múzeum mesta Bratislavy, 2025). Výstava Hana, ktorá bola v tejto inštitúcii sprístupnená, výrazne prispela k rozšíreniu povedomia o Hane Gregorovej. Zaznamenala úspech a stala sa impulzom pre vznik knihy. Videopodcast sa nahrával v knižnici múzea.

„Táto kniha rozširuje poznatky, ktoré boli prezentované na výstave, je oveľa analytickejšia. A zároveň prináša témy, ktoré sú novo spracované. Sú v nej texty a aspekty z Haninho života, ktoré pre nás spracovali odborníci, kolegovia z iných inštitúcií,“ vysvetľuje Hupko a Jablonická dodáva: „Možno bude naša publikácia inšpiráciou, aby sa niektorí literárni historici a kritici pustili do reflexie jej diel, pozreli sa na to súčasnou optikou. Bolo pre nás dôležité sprítomniť Hanu, pozrieť sa na to, ako sa pozerala na medzivojnové a povojnové Československo, ako vnímala túto dobu s nádejou, ktorá sa nenaplnila. Je tam aj pohľad do jej vnútorného sveta, na knižky, ktoré čítala. Neustála kultivácia vlastného ducha je u nej stále prítomná, bola to jej celoživotná téma.“

Hostka v rozhovore prezrádza: „Prekvapilo ma, aká bola Hana činorodá. Bola na tepe doby. Nezapájala sa len do aktivít, ktoré organizovali Slováci a Česi, ale snažila sa prepájať aj menšiny.“ Hupko si myslí, že Hanu Gregorovú možno považovať za outsiderku: „Pre Slovákov bola príliš čechoslovakistická, pre Čechov zas tá Slovenka, ktorá prišla do Prahy.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hostkou podcastu je spisovateľka Susanne Gregor, autorka knihy Položivoty (Literárna bašta, 2025). Ide o príbeh opatrovateľky a samoživiteľky, ktorá každé dva týždne odchádza za prácou do Rakúska. „Kládla som si otázku, čo by ma muselo donútiť k tomu, aby som svoje dieťa nechala na dlhší čas u niekoho iného,“ vysvetľuje autorka a prezrádza, že k napísaniu románu ju inšpirovala tragická nehoda slovenských opatrovateliek v Rakúsku. 

Kniha u našich západných susedov zabodovala, dočkala sa adaptácie v prestížnom viedenskom divadle. V Rakúsku sa prvýkrát v histórii uviedla divadelná hra so slovenskými titulkami. „Urobili z toho komédiu, satiru. Bála som sa, ako knihu prijmú. Predsa len, je to dosť veľká kritika od cudzinky,“ hovorí prozaička. Román sa dostal aj do finálnej desiatky ceny Anasoft litera.

Hostka v podcaste približuje mentalitu našich susedov: „Rakúšania rozmýšľajú úplne inak. Viac premýšľajú nad sebou. Všade, kde je blahobyt, sa ľudia začnú zaoberať len sami sebou. Tu sa rozmýšľa viac skupinovo. V Rakúsku je otázka: čo si želám ja. Na Slovensku je to skôr o tom, čo je v rámci možností, a potom si v tom nájdem svoje miesto.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zbierka poviedok Kvety a klobásy (Marenčin PT, 2025) od Jany Micenkovej otvára viacero tém, medzi ktoré patria partnerské vzťahy, materstvo a tehotenstvo. Stretneme nevyspaté matky, ktoré pojedajú čipsy, a mužov, ktorí svojim ženám lezú na nervy. „U čitateľov najviac zarezonovala poviedka Denník tehotnej ženy,“ hovorí spisovateľka. „Hlavná postava je osamelá. Na záchode sa rozpráva s chrobákom, pretože s vlastným mužom si nemá čo povedať.“ Tému tehotenstva vo videopodcaste rozvíja ďalej: „Nie je nič nezvyčajné, keď má žena počas tehotenstva občas veľmi nepríjemné pocity. Som vďačná za materstvo a deti, ale chcela som poukázať na to, že mi nebolo najlepšie. Až po pôrode som si uvedomila, že to bola asi nejaká tehotenská depresia.“ 

Autorka, žije v Čechách a rozhovorí sa aj o tom, ako u našich susedov rezonuje slovenská literatúra: „Možno prichádza nová vlna slovenských autorov, ktorí prinútia českých čitateľov čítať aj po slovensky.“ Na záver dodáva: „Myslím si, že súčasná slovenská literatúra je v niečom odvážnejšia ako tá česká.“ 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V štúdiu privítame spisovateľa Pavla Weissa, ktorý za knihu 2 500 týždňov (Vydavateľstvo Slovart) získal cenu Literárneho fondu. „V prvom rade som chcel napísať súčasný román, potom som si uvedomil, že som nikdy nespracoval históriu našej rodiny a môjho otca. V knihe poukazujem na to, že hoci sa dejiny menia, ľudia zostávajú rovnakí.“ Autor v podcaste prezradí, že jeho román vznikal sedem rokov a mal až jedenásť verzií.

Hosť upozorňuje, že podľa neho má Slovensko problém s vlastným historickým vedomím: „Ako keby sme pred Štúrovcami neexistovali. Nechceme sa priznať k tomu, že naša kultúra bola situovaná v geopolitickom stredoeurópskom prostredí. Tým sa oberáme o veľa. To je vedomé zabúdanie.“ Na otázku ako vidí stav súčasnej kultúry odpovedá: „Problém je, že kultúre chcú pomáhať tí, ktorí jej nerozumejú – politici. Kultúra nepatrí politikom, ale nám všetkým.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Jednou z ústredných tém knihy Strieborná metalíza (BRAK, 2025) je proces zabúdania. Do popredia v nej vstupuje vzťah otca a syna. „Do istej miery je táto knižka aj mojím vyrovnávaním sa s niektorými témami,“ hovorí autor knihy, spisovateľ, publicista a prekladateľ Tomáš Hučko. „Nemám problém hovoriť o svojich pocitoch. Keď sa človek otvorí, spustí sa proces aj v ňom samom. Zraniteľnosť vo mne spúšťa kreativitu.“

V podcaste sa Hučko dotýka aj osobnej roviny, ktorá sa do knihy premietla: „Dostal som sa do fázy života, keď som v okruhu mojich známych a kamarátov jediný, kto nemá dieťa. Tým pádom ma to núti premýšľať nad tým, čo znamená byť otcom alebo čo znamená nebyť otcom. Aj táto téma sa mi do textu preliala.“

Respondent v rozhovore vysvetľuje, čo je preňho pri písaní kľúčové: „K písaniu potrebujem naliehavosť, potrebujem, aby ma niečo naliehavo prinútilo písať.“ A ako pristupuje k tvorbe prózy? „Beletria je pre mňa výlet do neznámej krajiny. V porovnaní s publicistikou sa tam do istej miery cítim neistejšie, ale o to viac ma to baví. Bavia ma neprebádané územia.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V štúdiu privítame psychológa Antona Heretika a spisovateľa Pavla Rankova. Rozprávajú sa o Rankovom románe Maratón (2025, KK Bagala). Hlavný hrdina v ňom počas pandémie začne behávať a zaľúbi sa do bežkyne. „Moja postava je zrazu konfrontovaná s behom, so svojou telesnosťou a tým, že nechodí do práce. O to viac je konfrontovaná sama so sebou,“ predstavuje svoju novú knihu autor. Jeho hrdina má psychickú indispozíciu, ktorú čitatelia nedokážu zadefinovať a ani on si ju neuvedomuje. Anton Heretik si myslí, že erotický vzťah je v knihe dominantný. Prezradí, ako nazerá na hlavnú postavu a vysvetľuje, čo je erotomanický blud. 

„Spisovatelia, práve preto, že majú talent, vedia psychologické fenomény popísať ďaleko lepšie ako odborníci, ktorí robia výskumy na danú tému. A to je niečo, čo je nenahraditeľné,“ hovorí psychológ. „Aj mojím študentom prízvukujem, že nikto nenapísal lepšiu knihu o depresii ako William Styron. Volá sa Viditeľná temnota a píše v nej o vlastnej depresii.“ Heretik potvrdzuje terapeutické účinky písania: „Moji klienti píšu svojim rodičom listy, tak ako Kafka.“

Rankov v rozhovore objasňuje jeden z dôvodov vzniku knihy: „Keď som začal behávať, tak ma doslova šokovalo to, čo mozog po pár minútach začal produkovať. Zdalo sa mi zaujímavé informovať o tom nebežiacu verejnosť.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľka Jana Juráňová predstavuje svoje najnovšie knihy: Malibu na Dunaji (BRAK, 2025) a Rodinná oslava (Mladé topole, 2024). Vo svojich textoch rozoberá vzťahy, domáce násilie, smrť, rodinné oslavy či politizovanie pri stole. V jej poviedkach nechýba ani humor. Napríklad v príbehu o Ministrovi sociálnych vecí a rodiny, ktorý sa jedného dňa prebudí v ženskom tele. „Čo šváb, ale rodová premena - to by bola iná káva! Dostala som ten nápad, tak som sa s tým pohrala,“ vysvetľuje autorka. 

Vyjadrila sa aj k aktuálnemu sviatku svätého Valentína: „Valentín je pre nás feministky deň zápasu proti násiliu páchanému na ženách. Zahltenie láskou môže skončiť v násilnom vzťahu. Skryté násilie je tu stále, je prítomné všade.“  V podcaste hovorí aj o rozdelenej spoločnosti: „Keď vám za hranicou zabíjajú susedov, je tam agresia jedného štátu voči druhému a ľudia to vidia opačne, tak ja strácam nádej, že niekedy niečo pochopia."

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Keď sa hory rozhodnú skúšať človeka, neexistujú generálky. Kniha To ťa musí baviť prináša beletrizované príbehy horských záchranárov inšpirované skutočnými udalosťami. Autorkou poviedok je Oľga Krajčiová. Spolu s ňou je v štúdiu aj Igor Žiak, jeden zo záchranárov z knižného príbehu. Každá kapitola sa odohráva v inom pohorí na Slovensku a ukazuje záchranárov nielen ako profesionálov, ale aj ako ľudí, ktorí sa v extrémnych situáciách sami ocitajú v ohrození života.

Jedným z najsilnejších príbehov je pátranie po stratenom desaťročnom chlapcovi, ktorý v Tatrách prežil tri dni a dve noci. „Všade sa písalo o tom, že sa stratil, že ho hľadajú, že koľko ľudí je zapojených do pátracej akcie, ale nikde som nečítala informácie o tom, ako to prežíva samotný chlapec,“ vysvetľuje autorka. „Fascinovalo ma, ako o tom rozprával. Bral to ako súčasť svojho života. Nemala som pocit, že by si niesol traumu.“ 

Skúsenosti Igora Žiaka presahujú slovenské hory. Počas ničivého zemetrasenia v Turecku sa podieľal na záchrane dvanásťročného chlapca zakliesneného medzi telami mŕtvych rodičov. „Nedá sa pripraviť na to, ako sa príroda zahrala v tomto kúte sveta,“ hovorí. „Rozsah poškodenia bol taký, že nikto nevedel, kde začať. Prevalcovalo to každý záchranný tím.“ V rozhovore upozorňuje na absenciu starostlivosti o mentálne zdravie horských záchranárov, venuje sa úlohe žien v horskej záchrane a podčiarkuje nevyhnutnosť čierneho humoru v náročných okamihoch. Na záver obaja hostia odpovedia na otázku, čo pre nich hory znamenajú: „Vďaka horám som dokázala spoznať samu seba,“ uzatvára autorka.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hostkou epizódy je Elena Hidvéghyová-Yung, autorka knihy Mesačný starec mi zviazal nohy s čínskym mužom (Slovart, 2025). Približuje v nej dlhoročné manželstvo s čínskym partnerom. Vychádza aj zo svojich denníkových zápiskov spred rokov a k nim dopĺňa úprimné postrehy a zachytáva vznik veľkej lásky v celej jej mladíckej nadšenosti, no zároveň aj v spleti zvratov, neistôt a otázok. Kniha obsahuje aj jej úvahy o filozofii a náboženstve. V podcaste sa podelí o reakcie čitateľov: „Mužov neskutočne fascinuje ženský svet a mnohé ženy sa v mojej knihe identifikovali. Mám veľké nároky na samotu a svoj pokoj. Ideálom žitia s akýmkoľvek mužom, ktorého milujem, by bolo nezdieľať s ním neustále ten istý byt a s tým sa veľa ľudí stotožňuje.“

„Neviem či bol v slovenskej literatúre napísaný ľúbostný román o vzťahu s čínskym mužom,“ hovorí respondentka. „Mala som voľnú ruku, lebo mi bolo jasné, že moji príbuzní v Číne si túto knihu čítať nebudú. Nebola som nútená brať ohľad na nič. Najcitlivejšie časti som ukázala manželovi a on s nimi súhlasil. Myslím, že aj preto, lebo vedel, že nik z jeho blízkych to čítať nebude.“ Ústredným motívom diela je aj stret dvoch kultúr, spisovateľka odpovie na otázku, či sa stretla s prejavmi rasizmu: „Moje deti zažili viaceré verbálne útoky, decká na nich pokrikovali: Šikmáčky na dvore“. Na záver rozhovoru dodáva: „Verím, že som touto knižkou prispela k diskurzu rozprávania o tom, aká má byť slovenská kultúra. Moja kniha je svedectvom, že človek mohol žiť v zahraničí, mohol obdivovať iné kultúry, ale to neznamená, že je menej slovenský. Naopak, ja sa cítim byť ešte viac slovenská práve preto, že som spoznala iné kultúry.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Prinášame vám reprízu rozhovoru, ktorý sa v uplynulých mesiacoch stal jedným z vašich najobľúbenejších. A zároveň aj mimoriadne aktuálnym. Naša dnešná hostka je tohtoročnou laureátkou Anasoft litery – spisovateľka Alexandra Salmela. Knihu 56, či? (Aspekt, 2024) napísala najprv vo fínčine a sama ju preložila. Táto zbierka poviedok vyhrala literárnu cenu Anasoft litera a bola nominovaná aj na Cenu René. „Problémom mojich protagonistiek je, že žiaden vzťah nemajú,“ vysvetľuje autorka. „Texty sú o zrútení mnohých vzťahov a najmä drobenia sa vzťahu k sebe samej, k vlastnému vnútru.“

V podcaste hovorí aj o fínskej literárnej scéne: „Ekologická kríza je obrovskou témou vo fínskej literatúre pre mladých.“ Porovnáva ju aj so Slovenskom: „To, čo je na Slovensku fakt skvelé, sú festivaly. Stále sa tu niečo deje.“ Na otázku, v ktorom jazyku má väčšiu istotu, reaguje: „Niekedy sa cítim doma vo fínčine, inokedy v slovenčine. Niekedy mám pocit, že prepadám medzi dve stoličky a nesedím ani na jednej.“

Na dotaz, s ktorou známou osobnosťou by chcela ísť na pivo a čo by si sa jej opýtala, odpovedá: „Spýtala by som sa diktátora, čo ho viedlo k strate ideálov. Čo sa v ňom zlomilo, že sa jeho ideály zmenili na čistý marazmus.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V roku 2015 otriasla Slovenskom tragédia, keď otec zabudol svoje dieťa v rozhorúčenom aute. Film Otec, inšpirovaný týmto príbehom, dosahuje jeden úspech za druhým. Na začiatku však bola kniha. Volá sa Môj život s Jojom a jej autorom je Dušan Budzak, hosť dnešnej epizódy a spoluautor scenára filmu.

„Jojo bol ten, ktorý ma vždy povzbudzoval v tom, aby som začal písať. Chcel som, aby naše bláznivé príbehy nezomreli spolu s nami,“ vysvetľuje respondent okolnosti vzniku knihy. „Počas písania sa ale udiala táto tragédia. Pripadalo mi nečestné ju vynechať. To, čo si vytrpel môj priateľ bolo niečo neuveriteľné a cítil som potrebu dať to zo seba von. Prvýkrát som videl, ako z duševnej bolesti dostanete triašku, máte kŕče, stiahnuté ruky i nohy, neviete sa pohnúť a kričíte od bolesti. Vtedy potrebujú tí ľudia pomôcť. A my do nich kopneme.“

„Považoval som tú knihu za nefilmovateľnú,“ hovorí o snímke. „Som presvedčený o tom, že Slovensko má rovnako vyspelé kvalitné filmové publikum ako kdekoľvek inde na svete.“ Dušan Budzak v podcaste prezrádza aj detaily nešťastia, o ktorých sa dočítate v knihe: „Dva týždne predtým než zabudol svoju dcéru v aute, zachránil dve deti z auta, ktoré zostali vo vnútri. Upozorňoval rodičov, že v aute stúpne teplota nesmierne rýchlo a deti sú na to citlivé.“ Spisovateľ približuje súhru viacerých náhod a okolností vedúcich ku katastrofe: „Alarm bol pokazený a vypnutý, takže nezaregistroval pohyb v aute. Najfatálnejším faktorom bola nová sedačka za chrbtom šoféra, navyše so zatemnenými sklami. Ide o takzvaný model ementálskeho syra.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hostkami epizódy sú Kristína Soboň, šéfredaktorka najstaršieho slovenského časopisu pre deti Slniečko a Soňa Púček Balážová, redaktorka časopisu Slniečko, ktorá má vo vydavateľstve Absynt na starosti edíciu zameranú na mladých čitateľov. V predvianočnej epizóde prinášame tipy na tie najlepšie komiksy pre vaše ratolesti, lebo keď odhalíte čaro komiksu získate nový vesmír čitateľských zážitkov.

„Keď sa deti pýtame na to, či čítajú knižky, odpoveď je rozpačitá. Ale keď sa opýtame na komiks, reagujú oveľa pozitívnejšie,“ hovorí Kristína Soboň. „Máme tu decká, ktoré majú radi komiksy, ale vydavatelia to ešte neodhalili. Komiks je veľmi dôležitý, aby pritiahol detí k čítaniu, preto je škoda, že ich na Slovensku nevychádza viac.“

Komiks je u nás stále neobjavený žáner. Obe respondentky sa zhodujú, že je vhodný pre všetky vekové kategórie a zároveň predstavuje skvelú vstupnú bránu k čítaniu. Platí to aj pre dospelých. Mnohí z nich hovoria, že na čítanie nemajú čas, a práve preto je komiks vhodný, keďže rýchlejšie plynie a navyše jeho vizuálna stránka vie zážitok z čítania obohatiť.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ivana Gibová, autorka novely Babička (Vlna, 2023), a Ondřej Macl, autor knihy Miluji svou babičku víc než mladé dívky (Dauphin, 2017), prinášajú nové pohľady na staré mamy aj na starobu. V podcaste si obe diela rozoberieme bližšie. „Vďaka babkinej chorobe som sledoval, ako prestávala byť babičkou, ktorou chcela byť, to bol ten moment, z ktorého čerpá moja kniha,“ hovorí Ondřej a dodáva: „V knihe je aj trochu provokatívny manifest proti mladosti. S mojou Babičkou si ľudia zo začiatku nevedeli dať rady. Pomohla tomu až literárna cena.“ Ivana poodhalí vznik jej diela: „Babička pôvodne vyzerala úplne inak. Celú som ju prepísala, lebo som dostala geniálny nápad.“ A zamyslí sa aj nad úspechom, ktorý jej táto kniha priniesla: „Uvedomila som si, že je super, keď už dokážem o sebe nahlas povedať, že som dobrá autorka.“

Obaja respondenti odpovedajú aj na otázku, či sa neboja staroby. „Keď som robil jedno leto v hospici, zbavil som sa démonov, ktorých som mal spojených s umieraním a starobou,“ reaguje Ondřej. Ivana porozpráva aj o tom, aké rôzne formy textov tvorí a kde všade sa s nimi môžeme stretnúť. „Rukopis odovzdávam do tlače až vtedy, keď už nemám žiadnu predstavu, čo by sa dalo na texte ešte zlepšiť,“ približuje proces tvorby. Hostia prezradia, o čom budú ich ďalšie knihy i to, čo im prinášajú rezidencie a štipendiá. Český spisovateľ si aktuálnu rezidenciu v Bratislave pochvaľuje: „Vaša kultúrna scéna pôsobí na mňa liečivo a myslím, že sa od vás môžeme, najmä teraz, učiť.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľ a literárny vedec Peter Zajac napísal monografiu Sondy do slovenskej prózy (Modrý Peter, 2025). V podcaste prezrádza, ako k jednotlivým dielam pristupoval: „Na čítaní literatúry ma zaujíma najmä to, ako texty čítať inak, než sa čítali tradične. Hľadám k nim kľúč, ktorým by sa mohli čitateľovi otvoriť,“ hovorí a dodáva: „Keď texty budeme čítať inak, dospejeme k iným výsledkom. A práve to je na tom vzrušujúce.“

K výberu hodnotených kníh poznamenáva: „Vybral som len tie texty, pri ktorých som mal pocit, že ich viem prečítať iným spôsobom. Ak v mojej sonde chýbajú niektorí autori, je to aj preto, že ich oveľa lepšie prečítali moji kolegovia či kolegyne.“

V závere rozhovoru sa vyznáva k svojmu vzťahu k literatúre: „Slovenská literatúra je rovnako hodnotná ako texty iných európskych literatúr. Jej obrovskú silu vidím v tom, že umožňuje vnútornú hygienu spoločenstva. Na rozdiel od slovenskej politiky, ktorá sa k ničomu nepriznáva, jej literatúra neúnavne pripomína dôležité veci. Aj keď ju číta málo ľudí, zostáva svedectvom o všetkom, čo sa tu odohráva.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Kniha Páv, Kripel a Predseda (FAMA art, 2024) od Martina Hlavatého bola vo finálovej päťke Anasoft litery a súťaží aj o Cenu René. Autor a hosť podcastu v nej opísal osudy niekoľkých obyvateľov východoslovenskej dediny. Hodnota jeho prózy je najmä v presvedčivom zobrazení vidieka. „Do dedinského prostredia som sa dostal až v dospelom veku. Dedina mi prirástla k srdcu a bolo pre mňa prirodzené, že som čerpal z tohto prostredia a inšpiroval sa postavami, ktoré som tam stretával.“ objasňuje spisovateľ a dodáva: „Na dedine intenzívne vnímať problém alkoholizmu a ja som sa na to zameral, keďže som videl Pávov, Kriplov a Predsedov postávať pred obchodom už ráno o šiestej.“ 

„Bolo pre mňa dôležité písať o pandémii a hoaxoch, ktoré sa s ňou spájali práve v dedinskom prostredí,“ hovorí autor. Hosť v podcaste prezradí, či chystá pokračovanie knihy a rozhovorí sa aj o tom, ako došlo k tomu, že  v minulosti dostal za poviedku výpoveď v práci. Martin Hlavatý založil a vedie centrum nezávislej kultúry CHYŽA. O neľahkej situácii v kultúre hovorí: „Mohol by som míňať energiu na to, že by som nadával, vypisoval statusy a hromžil, že čo a ako sa nedá, ale toto je naša odpoveď, že robíme, snažíme sa a ide to.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V knihe Dedo Lužko (KK Bagala, 2024) vystupujú ako ústredné postavy dedo a vnuk. Dedov príbeh sa odohráva počas 20. storočia, prevažne v období komunistického režimu. Vnuk je rozvedený, pracuje ako redaktor a píše o práve prebiehajúcom brexite. Román veľmi realisticky zachytáva pocity prázdnoty, osamelosti a starnutia. Rozhodne mu však nechýba humor. Autor knihy v podcaste hovorí aj o procese svojej tvorby: „Píše sa mi dobre kedykoľvek, ale najlepšie sa mi píše večer, ba až v noci.“

„Dnešná doba ponúka kategorické úsudky a predsudky a to pri hodnotení literatúry nie je úplne na mieste,“ myslí si spisovateľ. Na otázku, či mu niečo v slovenskej literatúre chýba, odpovedá: „Slovenská literatúra by mohla byť viac otvorená, extrovertná, odrážajúca svet okolo nás. Sme zahľadení do nášho mikrosveta, ale svet ponúka množstvo otázok, na ktoré by som si vedel predstaviť odpovede aj v slovenskej literatúre.“ V závere rozhovoru prezradí, alebo skôr neprezradí, čo plánuje: „Mám napísaný úplne iný text, než je tento typ próz, ale to si už nechávam ako prekvapenie.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hostkou v štúdiu je spisovateľka žijúca vo Fínsku Alexandra Salmela. Knihu 56, či? (Aspekt, 2024) napísala vo fínčine a sama ju preložila. Táto zbierka poviedok sa dostala do tohtoročnej finálovej päťky Anasoft litera a je nominovaná aj na Cenu René. „Problémom mojich protagonistiek je, že žiaden vzťah nemajú,“ vysvetľuje autorka. „Texty sú o zrútení mnohých vzťahov a najmä drobenia sa vzťahu k sebe samej, k vlastnému vnútru.“ 

V podcaste hovorí aj o fínskej literárnej scéne: „Ekologická kríza je obrovskou témou vo fínskej literatúre pre mladých.“ Porovnáva ju aj so Slovenskom: „To, čo je na Slovensku fakt skvelé, sú festivaly. Stále sa tu niečo deje.“ Na otázku, v ktorom jazyku má väčšiu istotu, reaguje: „Niekedy sa cítim doma vo fínčine, inokedy v slovenčine. Niekedy mám pocit, že prepadám medzi dve stoličky a nesedím ani na jednej.“ 

Na dotaz, s ktorou známou osobnosťou by chcela ísť na pivo a čo by si sa jej opýtala, odpovedá: „Spýtala by som sa diktátora, čo ho viedlo k strate ideálov. Čo sa v ňom zlomilo, že sa jeho ideály zmenili na čistý marazmus.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťami epizódy sú Tomáš Forró, novinár a autor reportážnych kníh a Andrzej Jagodziński, etablovaný poľský prekladateľ, ktorý do poľštiny prekladá knihu Spev sirén. „Pracujem na preklade tejto knihy už niekoľko mesiacov a psychicky to veľmi zle znášam. Cítim tú knihu. Je to veľmi depresívne,“ priznáva Andrzej Jagodziński.

„Chcem, aby ľudia po prečítaní mojej knihy začali o tomto konflikte rozmýšľať inak,“ hovorí Tomáš Forró. „Zmyslom mojej práce je rozpovedať osudy tak, že delenie na dobrých a zlých prestáva byť relevantné.“

„Ukrajina má čoraz väčšie problémy na bojisku a je dôležité o tom hovoriť, lebo to nie je iba prevahou Ruska,“ myslí si novinár. Na otázku, ako reaguje na negatívne komentáre, odpovedá: „Dostal som niekoľko vyhrážok e-mailom, opravil som v nich gramatické chyby a poslal som ich späť odosielateľom.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťami podcastu sú Juraj Buzalka a René Bílik. Juraj Buzalka je sociálny antropológ, autor bestselleru „Postsedliaci“, v ktorom sa nemilosrdne pozerá na Slovákov a vecne i kriticky komentuje naše ilúzie o sebe. Univerzitný profesor a literárny vedec René Bílik je autorom publikácie „Mýty a slovenská literatúra alebo od Pišťanka ku Kalinčiakovi (a späť)“. Predstavuje v nej široké spektrum znalostí o slovenskej literatúre v diskurze so súčasnosťou.

V rozhovore nebudú hovoriť len o svojich knihách, ale prezradia aj to, s akým konceptom pracovali pri mýtoch a čo pre nich mýty znamenajú. Podľa Reného Bílika odvodil Štúr etické vlastnosti Slovákov od prírodných dominánt: vysokých hôr a veľkých riek. Vznikali tak prvé formulácie dobrých vlastností Slovákov o tom, že sú odolní, čistí a nepoškvrnení. Hostia prezradia, ktoré mýty sú dodnes prítomné a ako my Slováci vidíme samých seba. Respondenti sa zamýšľajú aj nad tým, aké by mohlo byť slovenské národné zviera – koza, lebo zožerie všetko a vydrží všetko.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Okrem tisícročných vajec ochutnal surové sršne, larvy aj bambusové chrobáky. „Boli až prekvapivo sladké,“ tvrdí. „Cikády sú mi vyslovene odporné.“ Zároveň zdôrazňuje, že tieto jedlá sú exotikou aj pre samotných Číňanov, sú to špeciality odľahlých horských regiónov. 

Laureát Ceny René Pavel Dvořák ml. hovorí v podcaste nielen o víťaznej knihe Moja čínska dekáda (Rak, 2022), ale aj o svojej druhej knihe Ťažké časy v Číne (Rak, 2024). V rozhovore prezradí aj to, ako v Čine funguje doprava, zdravotníctvo, či školstvo. Spisovateľ objasňuje, ako čínska vláda rozbíja mraky a akým spôsobom sa v Číne kontroluje, či obmedzuje obsah v médiách. Témou bude aj knižný trh: „Kníhkupectvá v Číne sú dnes už skôr turistickým miestom. Sú nádherné, dizajnové a vyšperkované. Fungujú ako atrakcia, na ktorú si musíte kúpiť vstupenku. Ľudia si tam dajú drink, odfotia sa. Máloktoré kníhkupectvo dnes už funguje na predaj kníh. Tie sú na internete oveľa lacnejšie.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Dominika Moravčíková a Michal Tallo po básnických zbierkach uspeli aj s debutovými prózami. Reč bude o dielach: Dom pre jeleňa (KK Bagala) a Všetko je v poriadku, všade je láska (Literárna bašta). Hostia vysvetlia, akým výzvam čelili pri písaní prózy a porovnajú proces tvorby medzi dvoma žánrami. „Poéziu neviem ovládnuť, môže navždy odísť, nemám to pod kontrolou. Prózu možno pod kontrolou mám v tom zmysle, že si viem povedať, že idem tvoriť,“ hovorí Moravčíková. Tallo dodáva: „Momentálne sa cítim viac ako prozaik. Ten dôvod je jednoduchý a mierne ezoterický. Poézia ku mne prestala prichádzať. Nemôžem robiť nič, aby som ju donútil vrátiť sa, môžem len čakať.“ Autor prezradí aj to, že si polievkou oblial notebook, v ktorom mal uložený rukopis – a ten sa mu nezálohoval. „Ľutoval som sa asi tri mesiace,“ poznamenáva úsmevne. Hosť rozkrýva aj protagonistov svojich poviedok: „Viaceré z mojich silných ženských postáv v knihe sú založené na mojej matke.“

Okrem rituálov, zvyklostí a tradícii je v diele Moravčíkovej silne zastúpená aj príroda. „Mediálne živený strach z medveďov je veľmi zlý pre náš vzťah s prírodou. Tento diskurz treba nejako opraviť a zasadiť do reálnych faktov a dát,“ myslí si autorka.

Obaja si zaspomínajú aj na Dominiku Madro: „Už v čase keď tu s nami bola a vychádzali jej knihy, bola pre mňa príkladom autorky, ktorá v mnohých ohľadoch tak presahuje to, čo sa na Slovensku robí, až sa to tu nedokáže stretnúť s pochopením,“ tvrdí Tallo.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľka Vanda Rozenbergová hovorí o jej najnovšom románe Mágovia vedia viac (Slovart, 2024). Je to príbeh o Diane, vyrastajúcej v detskom domove. „Dostala som otázku, či som z domova,“ vraví autorka, ktorej sa podarilo vierohodne opísať denné rutiny a bežný život v detskom domove so všetkými vtipnými i dramatickými situáciami. Jej hrdinovia musia v knihe čeliť mnohým prekážkam, ktoré ich zoceľujú. A čo zoceľuje Vandu Rozenbergovú? „Zoceľujem sa sama, nič iné mi neostáva.“

„Pokiaľ dej nemám uzavretý v hlave, do ničoho sa nepúšťam,“ približuje proces svojej tvorby. „Veľa si píšem do zošita, vláčim si ho všade so sebou. Laptop vo vlaku neotváram. Popísané strany si potom prepíšem do počítača.“ Spisovateľka hovorí aj o svojej veľkej záľube – o maľovaní. „Maľovanie je pre mňa všetkým. Uvedomila som si, že v detstve bolo maľovanie náplňou mojich dní, teraz to opäť robím veľmi intenzívne. Na dennej báze tretí rok. Pri maľovaní nevnímam čas.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Šéfredaktorka časopisu Slniečko Kristína Soboň a jeho redaktorka Soňa Púček Balážová vám predstavia knihy, ktoré by si rady prečítali, keby dnes boli deťmi. Popri tipoch do bunkra, či na zahnanie nudy sa s vami podelia o vzácne poznatky z detských knižných besied. Smiech a nadšenie z detskej literatúry v tomto podcaste rozhodne chýbať nebudú. 

Zoznam diel uvedených v podcaste:

Barbora Kardošová: Traja kamoši (Fakticky fantastický bunker) (Slovart)

Maja Nerádová: Brlôžky (Meda)

Oliver Jeffers: Tu sme (Stonožka)

Benji Davies: Búrka a Veľryba (Albatros)

Jana H. Hoffstäder, Boris Beluš: Dotkni sa abecedy (E.J. Publishing)

Dušan Taragel: Rozprávky pre neposlušné deti (Slovart) 

Annie M.G. Schmidt a Fiep Westendorp: Špinuška (Verbarium)

Art studio Agrafka: Vojna, ktorá zmenila Rondo (BRAK)

Aleksandra Mizielińska, Daniel Mizieliński: Mapy (Slovart)

Aleksandra Mizielińska Daniel Mizieliński Michał Figura: Vlky (Slovart)

Mária Nerádová: Poďme objavovať Slovensko (Meda)

Timothée de Fombelle: Vango (Monokel)

Pavol Dobšinský: Rozprávky Pavla Dobšinského (Ikar) 

Jean-Claude Mourlevat: Rieka, čo tečie naopak (Artforum)

Luke Pearson: Hilda (Slovart/Albatros)

Zuzana Lišková: Temnotvor (Bublina print)

Soňa Púček Balážová: Na dobrú noc (E.J. Publishing)

Dušan Šuster: Vesmírna plavba Pterodactyla Kôstku (Literárna bašta)

Agrafka: Odkiaľ a kam (Monokel)  

Jess Bradley, Mike Barfield: Preži deň ako hovienko, sopka a panda (Albatros) 

Maja Säfström: Ilustrované atlasy unikátnych faktov (Albatros)

Ewald Arenz: Veľké leto (Literárna bašta)

Wolfgang Herrndorf: Čik (Absynt)

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Literatúra sa delí na vysokú a nízku. Vysoká má vyššie umelecké ambície. Nízka, alebo populárna či žánrová, má čitateľa skôr pobaviť, poskytnúť mu rozptýlenie. A čo literatúra stredného prúdu? Existuje? Ako vyzerá v praxi? Spája vysokú s nízkou? Je u nás dopyt po takejto literatúre? Na tieto a podobné otázky odpovie literárny vedec Peter Darovec a Stanislava Peštová, autorka knihy „Medzi umeleckou a populárnou prózou“.

„Nemáme tu literatúru, ktorá by bola kvalitná a zároveň by oslovovala dostatočný počet ľudí mimo komunity a nemyslím si, že je tu dopyt po strednom prúde v literatúre,“ myslí si Peter Darovec. V rozhovore sa dotkne aj témy, do akej miery žijú Slováci kultúrou, ako je to v Českej republike, a aj súčasného trendu ženských autoriek.

Babička© je kniha s umeleckou ambíciou. Patrí do stredného prúdu? „Ivana Gibová sa stala populárnou na úrovni jazyka. Preto je jej dielo blízke čitateľovi. Nebojí sa použiť vulgarizmy, jej jazyk je hovorový a prirodzene plynie,“ vysvetľuje Stanislava Peštová a dodáva: „To sa Gibovej podarilo. Jej jazyk je poctivý a vysedený.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Nová kniha Zuzany Mojžišovej s názvom Kristus a iné miniatúry (Artforum, 2024) je zbierkou 40tich krátkych poviedok. Ide o texty absurdné, existenciálne, spoločensky kritické, s posolstvom a niekedy aj celkom bez záveru. Autorka v rozhovore priblíži, ako texty vznikali, kde nachádzala inšpiráciu a prečo zvolila krátke útvary:  „Krátky rozsah mi dovoľoval hnať sa kamkoľvek, miniatúra je ring voľný. Dlhšia poviedka sa ohlási so svojimi nárokmi, miniatúra to nepotrebuje.“

„V nejakom zmysle je to reflektovanie jedného roka môjho života,“ opisuje svoju najnovšiu knihu a vracia sa k jej forme: „Je úžasné môcť písať niečo také krátke, takmer jedným dychom, je to nespútané. Nedá sa to uzamknúť do pevných literárnych pravidiel.“ Tvrdí, že chôdza, ktorú často praktikuje, jej pomáha všímať si detaily okolo seba. Počas rozhovoru zaznejú aj dve ukážky z knihy a v závere sa dozviete, či Zuzana Mojžišová napíše aj detektívku. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Dobrodruh a expert na Brazíliu, Peter Suchanský, patrí medzi najpopulárnejších slovenských autorov prvej polovice 20. storočia. V kníhkupectvách už jeho knihy nenájdete, ale nájdete tam monografiu o jeho tvorbe. Zostavil ju literárny vedec Tomáš Horváth a volá sa Brazília Petra Suchanského (VEDA, 2025). Spisovateľ' spracovával tému Brazílie na pomedzí cestopisu a exotického dobrodružného románu. Práve na túto oblasť sa zameral autor monografie a respondent, Tomáš Horváth: „Peter Suchanský odišiel v roku 1926 do Brazílie ako vysťahovalec za prácou,“ hovorí a objasňuje, ako skúmal jeho tvorbu. Zároveň priznáva, že z jeho textov nedokáže rozlíšiť, čo skutočne zažil a čo si vymyslel.

Odpovedá aj na otázku, prečo vypadol z povedomia čitateľov, keď bol vo svojej dobe populárny: „Peter Suchanský bol pre komunistický režim personou non grata. Napísal jednu z prvých próz o boľševickom terore. Ukazuje v nej, ako táto doba priala psychopatom, ktorí mohli beztrestne prejavovať svoje sadistické sklony.“

V podcaste zaznejú aj ukážky z tvorby Petra Suchanského.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Barbora Hrínová, nositeľka ceny Anasoft litera 2021 za poviedkový debut prichádza s knihou Plachý dom (Artforum, 2025). Hlavným hrdinom je 67 ročný muž, Ambróz. Dej sa odohráva v Bratislave, ale i v dedine na Spiši. „Chcela som napísať román o postave, ktorej život nie je na prvý pohľad príliš dramatický. Nemá rada, také to tvrdenie, že keď niekto veľa zažije, je to na román. Nemyslím si, že je to vždy nevyhnutne tak. Román je pre mňa možnosťou zobraziť tému do hĺbky a komplexne. Nezaujíma ma príliš rozsah deja, ale vnútorná intenzita, ponor do témy, zobrazenie postavy z mnohých perspektív a strán,“ vysvetľuje autorka. „Ambróz je postava, ktorá žije hlavne vnútorný život, snažila som sa načrieť doňho hlbšie. Jeho záľuba v jedle je možno kompenzáciou nenaplnených túžob po hlbšom spojení s ľuďmi.“

V knihe spoznáme aj Ambrózovú dcéru: „Súčasťou rozprávania je aj dospelá dcéra, ktorá žije v jednom byte s rodičmi. Išlo mi o to vyjadriť psychickú blízkosť, možno až naviazanosť na rodičov, ktorá nie je až natoľko obvyklá vo veku 37 rokov.“ Spisovateľka v rozhovore objasňuje aj vlastnosti svojej literárnej postavy: „Snažila som sa Ambróza ukázať vo vzťahu k rôznym ľuďom a v čo najširších súvislostiach, ktoré ilustrujú jeho základné črty a jednou z nich je empatia, napríklad aj k ľuďom bez domova, alebo k Rómom.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Je významnou postavou slovenskej poézie. Básnik a prekladateľ Ján Buzássy oslávil v apríli 90 rokov. Napísal viac ako 20 básnických zbierok. Jeho tvorba zahŕňa aj preklady a redakčnú činnosť. „Nečítam a nepíšem každý deň. Usadil som sa do staroby,“ približuje svoje aktuálne obdobie. „Ochorel som, nejedol som a schudol som 12 kíl. Učil som sa nanovo jesť a chodiť.“ V rozhovore objasňuje, v čom je čaro tvorby: „Keď niečo nejde a potom to zrazu ide. Keď spájaš hrubé s tenkým. To ma baví.“ Tvrdí, že báseň vysvetľuje tajomstvo, ale neprezradí ho celé, nechá niečo pre čitateľa. 

Na otázku, či ešte stále tvorí, odpovedá: „Píšem, ale neberiem to vážne, beriem to tak, že sa venujem sám sebe.“ Dozvieme sa ako vníma dianie v súčasnej kultúre, čo si myslí o umelej inteligencii a aké sú podľa neho najkrajšie slová, aké Kristus povedal. Prezradí, čo číta a akú literatúru obľubuje: „Červenák mňa a manželku baví, pretože sa zaoberá Slovenskom a blízkym okolím. Čítame aj detektívky, to je opak bežného života, lebo tam sa nejaká vec musí vyriešiť. Teraz čítam  Jána Vilikovského - Shakespeare u nás.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Opäť jeden z reportážnych podcastov. Pozrieme sa do  Múzea mesta Bratislavy na výstavu HANA, o živote a tvorbe spisovateľky Hany Gregorovej. Hosťami podcastu sú Daniel Hupko, jeden z trojice autorov výstavy a Jana Cviková, literárna vedkyňa, spoluautorka diela „Hana Gregorová - Slovenka pri knihe“.

„Umožnili ste ľuďom, aby ju spoznali ako Hanu, človeka z mäsa a kostí. Vykonávala nielen veľké činy, ale aj chybila,“ chváli spoluautora výstavy Jana Cviková. Hana sa návštevníkom múzea prihovára svojim hlasom. Spoznáme jej osud, literárne diela, aj rodinný dom, v ktorom viedla salón. Mala veľký zmysel pre humor a považovala za dôležité spoznávať svet. Z čoho mala traumu a ako ju vnímalo okolie? V rozhovore sa dozvieme aj o vzťahu Jozefa Gregora Tajovského a Hany Gregorovej z pohľadu literárnej vedy. „Stereotypný spôsob prezentácie pred rokom 1989 z literatúry prenikol aj do múzejnej zbierky,“ vraví jeden z respondentov. Hana Gregorová nebola iba manželkou, bola bojovníčkou za práva žien, za nové témy v literatúre a za lepšiu tvorbu pre deti. „Zjavne pociťovala nedostatok literatúry, ktorú by chcela dopriať svojej dcére“ odpovedá Daniel Hupko na otázku, prečo písala aj detské knihy. Výstava HANA v Apponyiho paláci potrvá až do 31.8.2025.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťom podcastu sú Barbara Vojtašáková, vedúca organizačného tímu Medziriadkov a Milan Děžinský, básnik, prekladateľ a pedagóg. Medziriadky sú literárno-vzdelávací projekt, ktorý je zameraný na podporu tvorivého písania a literárneho rozvoja mladých autorov. Respondenti prezradia, v čom je mágia tohto výnimočného projektu a prečo je prínosný aj pre vydavateľov. „Vďaka Medziriadkom sa aj vydavatelia môžu dozvedieť, aké sú trendy a čo píšu mladí ľudia,“ vraví Barbara. „Nebyť Medziriadkov tak moja znalosť a schopnosť písať poéziu a venovať sa literatúre z rôznych strán by bola omnoho slabšia. Medziriadky mi dali kritickú spätnú väzbu a veľa kontaktov.“ Myslí si, že Medziriadky suplujú priestor pre vzdelávanie ľuďom, ktorí majú o písanie hlbší záujem. „Nie každý umelec je aj dobrý pedagóg,“ vysvetľuje a dodáva, aké kritériá by mali spĺňať vedúci tvorivých workshopov.

Dlhoročný porotca Medziriadkov Milan Děžinský zdôrazňuje, že sa snaží o interaktívny prínos. Zodpovie aj na otázku, či vďaka tomuto projektu uvažuje nad literatúrou inak a či sa mu mení aj pohľad na vlastnú tvorbu. „Fascinuje ma, koľko bohemizmov sa nachádza v jazyku mladých ľudí na Slovensku,“ hovorí oceňovaný český básnik.

Prihláste sa do literárnej súťaže Medziriadky, spojenej s letnou literárnou školou. Vaše práce môžete zasielať do 13. apríla. Viac informácií nájdete na: www.medziriadky.sk

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Nicol Hochholczerová je autorkou knihy Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala, 2021). Debutová novela o toxickom vzťahu päťdesiatročného učiteľa a dvanásťročnej žiačky jej priniesla nevídaný úspech - množstvo prekladov, tri divadelné inscenácie a pripravuje sa aj celovečerný film. „Vedela som, že je to dobrý text, keď to vychádzalo, ale predsa len, ten veľký záujem o knihu ma prekvapil.“ Spisovateľka sa chystá na anglické turné a v podcaste prezradí aj svoj recept na koncentráciu: „Pomáhajú mi každodenné dlhé prechádzky.“

Literárna obec i čitatelia už netrpezlivo čakajú na jej druhú knihu: „Samozrejme, že cítim tlaky. Beriem to tak, že čokoľvek napíšem aj tak budú ľudia, ktorí programovo budú tvrdiť, že to už nie je také dobré ako prvá kniha. Snažím sa nahovoriť si, že to je vlastne super, lebo tým pádom môžem napísať čokoľvek.“ V rozhovore zaznejú autorkine tipy na knihy a podcasty a s poslucháčmi sa podelí aj o to, čo pri písaní považuje za svoju najväčšiu devízu.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Kvet Nguyen sa narodila na Slovensku. Je autorkou knihy Všetko, čo nás spája, s podtitulom Príbeh slovenskej Vietnamky (2024, N Press). Zameriava sa v nej na nevypovedané príbehy o inakosti. Píše aj o svojom detstve a priznáva, že s otázkou identity sa vyrovnávala odjakživa. Pre Slovensko bola príliš exotická, pre Vietnam príliš západná. Vietnamské rodiny sú súdržné, napriek tomu, že žijú ďaleko od seba: „Diaľka je to, čo nás spája,“ hovorí respondentka.

V podcaste prezradí, čo majú naše dva národy spoločné a odpovie aj na otázku, čo Vietnamcov charakterizuje: „Vietnamci sú spirituálni a poverčiví. Vzhliadajú k prvkom Budhizmu naznačujúcim, ktorým smerom ísť, kedy sa modliť, kedy presúvať nábytok. Môže nám to pripadať banálne, ale je to niečo, čo prepája vnútro s vierou.“

Autorka na záver vysvetlí, čo je skutočným odkazom jej knihy: „Patríme k sebe, nechcela som, aby som pôsobila, že my sme tí Vietnamci, ktorí sú tu a že sme na okraji, ale že už sa všetci cítime súčasťou tejto spoločnosti. Máme to prežité spolu. Sme súčasťou slovenských dejín.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťami podcastu sú literárny vedec Radoslav Passia a básnik Viliam Nádaskay. Predstavíme knihu Literárne krajiny Bratislavy, Obraz mesta po roku 1918 (Veda, 2023). Kolektívna monografia obsahuje výsledky výskumu literárneho obrazu Bratislavy počas jedného storočia, v ktorom naše hlavné mesto prešlo zásadnými politickými, etnickými a kultúrnymi zmenami. Kniha získala najprestížnejšie vedecké ocenenie na domácej pôde, cenu Slovenskej akadémie vied. Respondenti odpovedajú, či má literatúra schopnosť určovať podobu mesta a vysvetľujú, ako sa literatúra do nášho hlavného mesta vpísala. 

S hosťami nesedíme v podcastovom štúdiu, ale kráčame ulicami Bratislavy. Navštívime Laurinskú ulicu, literárny ostrovček v centre mesta. „Keď ste v 70-tich a 80-tich rokoch niečo v Bratislave znamenali v súvislosti s literatúrou, tak ste sa pravdepodobne stretli s kolegami a kolegyňami tu, na Laurinskej ulici,“ hovorí Rado Passia. Presunieme sa aj na Hviezdoslavovo námestie, či na Ondrejský cintorín. Viliam Nádaskay pri pietnom meste odpovedá na to, ako Bratislava ovplyvňuje jeho tvorbu. „Pri tretej knihe som si uvedomil, že to, čo píšem je mestská poézia,“ tvrdí básnik. Zamyslí sa nad špecifickými ruchmi v rôznych častiach slovenskej metropoly. Pred Ondrejským cintorínom prečíta svoju báseň, ktorá sa viaže priamo na toto miesto. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Debutujúci autor Pavol Kuspan napísal knihu Duchamornoť (Marenčin PT, 2024). Ide o poviedky zo súčasnosti, v ktorých sa venuje vzťahom, osamelosti, kríze stredného veku aj vyhoreniu. Vážne témy podáva s nadhľadom a vtipne. „Ja si nemyslím, že existuje veľa tém, o ktorých by sa nemalo vtipkovať. A práve v umení by tá hranica mala byť posunutá ešte viac, pokiaľ ide o humor. Jednou z možností, ktoré má umenie k dispozícii a literatúra ešte viac, je možnosť šokovať. Humor patrí aj do vážnych tém,“ tvrdí autor.

V knihe opisuje aj ženy v baroch a ich premrhané životy. V poviedkach stretávame nahnevané, smiešne a utárané postavy. „Žiadny chlap na svete nemôže povedať, že pozná ženy,“ hovorí spisovateľ.  

Respondent sa v rozhovore vyjadrí aj k mačkám, ktorými je hlavný hrdina knihy obklopený: „Milujem všetky zvieratá, ale mačky preferujem z viacerých dôvodov. Sú viac samostatnejšie a sú asi na úrovni človeka štyridsiatnika, majú to úplne na háku. Žiadna dráma, chce prísť, príde, chce odísť, odíde. Nič nerieši.“ 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je ⁠⁠⁠⁠⁠⁠Audiolibrix⁠⁠⁠⁠⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Najnovšia kniha Etely Farkašovej má názov „O písaní/nepísaní“. Spisovateľka v podcaste hovorí nielen o svojich knihách, ale aj o tom, kam sa rúti tento svet a čo by nám mohlo pomôcť. Zamýšľa sa nad pomalosťou, samotou, chôdzou a nad vnútorným svetlom. Zaspomína si aj na detstvo: „V detstve som mala šancu zažívať vôňu vyrúbaných stromov. Teta bývala oproti píle pri Hrone. Voda, spílené stromy, večer je to nezabudnuteľná vôňa vlhkého dreva.“

Respondentka v sebe nezaprie filozofku: „Čo všetko môže dať životu zmysel? Nemusí to byť len to, čo je viditeľné zvonka, čo je hmatateľné.“ V podcaste zaznejú aj krátke ukážky z knihy, prečíta ich samotná autorka. S Etelou Farkašovou sa zhovárala poetka Dana Podracká. Prosím ospravedlňte mierne zhoršenie kvality zvuku, ide o záznam z verejného podujatia.

Kniha „O písaní/nepísaní“ vychádza v limitovanom počte a vydáva ju Slovenské literárne centrum. Môžete si ju objednať tu: https://www.litcentrum.sk/dielo/o-pisani-nepisani

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je ⁠⁠⁠⁠⁠Audiolibrix⁠⁠⁠⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Spisovateľka a prekladateľka Ivana Dobrakovová napísala knihu o sebe, o tom, aké je to písať s bipolárnou poruchou. Bibliofília s názvom „A čo sa vám stalo?“ vychádza v týchto dňoch. Autorka v podcaste prezrádza, aké je to žiť s duševnými chorobami. „Cez písanie si neriešim psychohygienu,“ tvrdí. „Práve naopak, ak o niečom píšem, zhorší sa to, úzkosti sa prehĺbia.“

Jej odvaha hovoriť o tabuizovaných témach je nevšedná. „Musím sa priznať, že o vlastných psychických poruchách hovorím na Slovensku bez problémov preto, lebo moja dcéra žije v Taliansku.“ V rozhovore prezradí aj to, ako ju zmenilo materstvo, ako jej pomáhajú prechádzky a plávanie a ako bojuje so svojimi vnútornými démonmi: „Niektoré veci sa nedajú vyriešiť, treba ich len akceptovať.“

Kniha „A čo sa vám stalo?“ vychádza v limitovanom počte a vydáva ju Slovenské literárne centrum. Môžete si ju objednať tu: https://www.litcentrum.sk/dielo/co-sa-vam-stalo

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je ⁠⁠⁠⁠Audiolibrix⁠⁠⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

V apríli tohto roku nás po chorobe opustila Dominika Madro vo veku 33 rokov. Debutovala výnimočným románom Svätyne (2019, KK Bagala) a potom napísala knihu Dediči posmrtnej ríše (2022, Artis Omnis). Hostkami podcastu sú poetka Dana Podracká, vydavateľka Andrea Harmanová a prekladateľka Lucia Halová. 

Budú hovoriť o tom, ako sa im s Dominikou spolupracovalo. Prezradia, ako na nich zapôsobila po tej ľudskej, ale i po profesionálnej stránke. V rozhovore sa zamerajú a podrobnejšie rozoberú aj dve knižky, ktoré napísala. Vydavateľka Andrea Harmanová vysvetlí, v čom bola jej tvorba nevšedná v porovnaní s ostatnými slovenskými autormi fantastiky

„Čo ju robilo výnimočnou bol jej charakter a jej myslenie,“ hovorí Dana Podracká a dopĺňa: „Jej myslenie bolo mýtické.“ 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je ⁠⁠⁠Audiolibrix⁠⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Zamestnanci Slovenského literárneho centra majú raz do týždňa odporúčanú prácu z domu, ideálne na to, aby čítali knihy. V podcaste vám predstavia svoje obľúbené knižky, vhodné (nielen) pod stromček. Zaznejú odporúčania na rôzne žánre od slovenských i zahraničných spisovateľov. Vypočujete si aj to najlepšie zo sveta detských kníh.

Zoznam diel uvedených v podcaste:

Simona Smatana: Kým dopadne šálka

Dávid Dziak: Zápisník jedného chlapca

Lenka Šafranová: Prečo je tma čierna

Iboja Wandall-Holm: Večerný kôň

Denisa Fulmeková: My pôjdeme inokedy

Michal Tallo: Všetko je v poriadku, všade je láska

Alexandra Salmela: 56, či?

Maya Angelou: Viem, prečo vtáčik v klietke spieva

Kiran Millwood Hargrave: Ženy z Vardø

Silvester Lavrík: Predpoveď na zajtra

Annie Ernaux - Marc Marie: L´ussage de la photo / The use of photography

Miroslav Mišák: Denníky domorodcov

Rotraut Susanne Berner: Potulky jeseňou

Ján Gavura a Marta Součková: Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989

Dominika Sakmárová: Biele mesto

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je ⁠⁠Audiolibrix⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Hosťami podcastu sú Juraj Buzalka a René Bílik. Juraj Buzalka je sociálny antropológ, autor bestselleru Postsedliaci, v ktorom sa nemilosrdne pozerá na Slovákov a vecne i kriticky komentuje naše ilúzie o sebe. Univerzitný profesor a  a literárny vedec René Bílik je autorom publikácie Mýty a slovenská literatúra alebo od Pišťanka ku Kalinčiakovi (a späť). Predstavuje v nej široké spektrum znalostí o slovenskej literatúre  v diskurze so súčasnosťou. 

V rozhovore nebudú hovoriť len o svojich knihách, ale prezradia aj to, s akým konceptom pracovali pri mýtoch a čo pre nich mýty znamenajú. Podľa  Reného Bílika odvodil Štúr  etické vlastnosti Slovákov od prírodných dominánt: vysokých hôr a veľkých riek. Vznikali tak prvé formulácie dobrých vlastností Slovákov o tomže sú odolní, čistí a nepoškvrnení. Hostia prezradia, ktoré mýty sú dodnes prítomné a ako my Slováci vidíme samých seba. V závere podcastu nebude chýbať humor. Respondenti sa zamýšľajú na tým, aké  by mohlo byť slovenské národné zviera. Koza. Zožerie všetko, vydrží všetko. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠Slovenské literárne centrum⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je ⁠Audiolibrix⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Jakub Juhás sa s knihou PS (vydavateľstvo Rubato) dostal minulý rok do finálnej päťky Anasoft litera. V podcaste vysvetľuje, ako vníma Sándora Petőfiho, o ktorom premýšľa vo svojom  autobiograficko-reportážnom diele: „Páči sa mi jeho kočovnícky spôsob života. Život medzi tulákom, povaľačom a človekom bez domova. Píše na ceste a dobre pozná región, o ktorom píše. Vie detailne vystihnúť prostredie, v ktorom sa pohybuje ale aj postavy, ktoré sú častokrát prehliadané a pohybujú sa na periférii spoločnosti.“

V rozhovore opisuje, ako jeho putovanie vyzeralo: „Vedel som si predstaviť prostredie, kde sa Sándor Petőfi pohyboval, ale akonáhle som sa v tomto prostredí ocitol tak to všetko do seba zapadlo.“ Jakub Juhás hovorí aj o Banskej Štiavnici i o tom, ako zaznamenáva dianie okolo seba: „Radšej ako oči, zapájam uši. Najradšej počúvam, ale rád som aj tichým pozorovateľom.“ Zodpovie aj na otázku, či mladí ľudia vedia, kto bol Sándor Petőfi a prezradí, o čom bude jeho ďalšia kniha. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Tento rok si pripomíname sto rokov od úmrtia Franza Kafku, jedného z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia. Hosťom podcastu je dramatik, básnik, prekladateľ Milan Richter a spisovateľ Pavol Rankov.  

„Kafka pre mňa veľa znamená aj tým, aký bol osud jeho rodiny. Jeho najmladšia sestra bola v koncentračnom tábore, kde bola v tom čase väznená aj moja mama. Viackrát som si predstavoval, že sa tam mohli stretnúť, " vysvetľuje Richter.

„Na Kafku som vôbec nebol pripravený. Mal som 16 rokov, keď som ho čítal prvýkrát. Otvorilo mi to dvere a pochopil som, že k literatúre sa dá pristupovať aj inak,“ objasňuje Rankov. 

Respondenti sa zamýšľajú aj nad tým, akým spôsobom vedel Kafka tematizovať byrokratizmus. „Kafkovou témou je podľa mňa jednotlivec verzus okolie. Žil v jednom z najbyrokratickejších štátov všetkých čias,“ hovorí Rankov. 

Milan Richter napísal dva dramatické texty o Kafkovi, v rozhovore prezrádza, čo ho viedlo k tomu, aby o Kafkovi písal hry a aj to, ako sa mu Kafka prekladal: „Prekladať Kafku je zaujímavé, najmä jeho zrelé prózy, pretože sa pohyboval na básnickej úrovni podobenstiev, metafor a obrazov. Nenájdete u neho, s výnimkou prvých poviedok, že by opisoval spoločenské záležitosti. Jeho hrdina je ten, ktorý trpí a je utláčaný.“ Richter ďalej dopĺňa: „Kafka nemal veľa priestoru na písanie. Potreboval absolútne ticho. V rodine to nemohol dosiahnuť, otec bol robustný, hlučný človek, ktorému záležalo na tom, aby sa dodržiavali všetky rodinné zvyklosti. Kafka mal  čas na písanie od polnoci do tretej rána alebo niekedy krátko poobede.“ Myslí si, že gro Kafkovho diela je o beznádeji. „Čo je esencia Kafku?“ reaguje Rankov. „Prečítajte si prvé štyri vety z knihy List otcovi.“ 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Richard Pupala napísal knihu „Druhý čierny zošit“, jeho strašidelné príbehy nás zavedú do bratislavskej Petržalky, ale aj na vidiek, či do temného lesa. Kniha vyšla vo vydavateľstve Lindeni, získala literárne nominácie a podmanila si odbornú i širokú verejnosť.

„Dal som sa hospitalizovať na protialkoholické liečenie, zbieral som materiál, strávil som tam veľmi zaujímavý týždeň,“ hovorí spisovateľ v podcaste. „Som z alkoholickej rodiny. Pomohlo mi to lepšie pochopiť, čo sa deje v hlave človeka, ktorý ma delírium.“

V rozhovore prezradí, prečo ľudí tak priťahujú strašidelné príbehy a čo mu v slovenskej literatúre chýba: „Bol by som rád, keby v hororovom žánri vychádzalo viac kníh.“ Richard Pupala sa s poslucháčmi podelí aj o dojmy z Petržalky, práve tam sa odohráva väčšina jeho poviedok. „Petržalku vnímam absolútne pozitívne, kto pozná Petržalku, vie, o čo hovorím. Je v nej toľko stromov ako nikde inde, je to veľmi dobré miesto na život.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu sú Audioknihy, najlepšie knihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Sedem poviedok sa odohráva v siedmich balkánskych krajinách. Debut Miroslavy Kuľkovej „Hotel Balkán“ vyšiel vo vydavateľstve KK Bagala a dostal sa do tohtoročnej desiatky Anasoft litera. „Zaujímajú ma post-konfliktné krajiny,“ tvrdí autorka. Vo svojej knihe sa zamerala na medziľudské vzťahy, v ktorých stále badať stopy z občianskej vojny z deväťdesiatych rokov. Po Balkáne cestovala sama. S domácimi sa rozprávala v autobusoch, v kaviarňach, či v hoteloch. Niektoré príbehy ju zasiahli, preto sa svoje literárno-reportážne postrehy rozhodla vydať knižne.

Spisovateľka v podcaste hovorí o balkánskej strave, o krajinách, ktoré ju najviac zaujali a vysvetlí, prečo sa z Nemecka vrátila na Slovensko: „Keď človek žije dlho v zahraničí, zistí že niektoré veci, ktoré ho štvú doma sú iba univerzálne ľudské. Štvali by ho kdekoľvek inde.“ Miroslava Kuľková prezradí aj tému jej nasledujúcej knihy a aj to, z čoho má fóbiu. Jej odpoveď vás prekvapí.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu sú Audioknihy, najlepšie knihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek: https://audiolibrix.sk/revue

Dušan Taragel, spisovateľ, scenárista a publicista bol dlhoročným priateľom a spolupracovníkom Petra Pišťanka, ktorý okrem iných diel, napísal kultovú sériu kníh „Rivers of Babylon.“ Peter Pišťanek počas vojenčiny v roku 1981 písal listy Dušanovi Taragelovi a do obálky vkladal aj svoje poviedky. Tie neskôr Dušan Taragel prepísali na písacom stroji a vznikol jediný exemplár: „Peter si celú knihu vopred naplánoval. Aj názov aj podtitul a zoradil poviedky. A ten jeden jediný exemplár, dal čítať rôznym ľuďom, bol už dosť ušmudlaný.“

Zbierka sa stratila približne v roku 1983. „Peter exemplár požičal priateľovi z Klubu mladých autorov, ten ich v záchvate žiarlivosti hodil cez kanalizačnú mrežu do kanála,“ vysvetľuje hosť v podcaste. Zdalo sa, že poviedky boli navždy stratené.

Dušan Taragel päť rokov po smrti Petra Pišťanka narazil na škatuľu s jeho listami. „Hovorím si, možno by nebolo zlé si tie listy znova prečítať, trauma zo straty priateľa pominula. A našiel som v nich poviedky. Uvedomil som si, že keď som ich vtedy prepísal na stroji, vložil som ich späť do obálky.“

A tak, po viac ako 40-tich rokoch, vychádza vo vydavateľstve Slovart kniha Pán Hronu. Okrem poviedok obsahuje aj text Dušana Taragela, archívny materiál a ilustrácie od Danglára. Poviedky sa odohrávajú na dedine a postavami sú hrubozrnní, jednoduchí, pyšní a lakomí sedliaci, neschopní pochopiť význam združstevňovania. V knihe sa stretneme s komunistickými funkcionármi, dedinskými pobehlicami, pannami, paholkami, aj mrzákmi. Textom dominuje vtip, irónia a krátke úderné vety.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie knihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Časopis Verzia je pre tých, ktorí chcú byť zorientovaní v súčasnej svetovej literatúre. Zameriava sa na literárny preklad a jeho reflexiu. Vydáva ho občianske združenie DoSlov. Letné číslo je zamerané na Slovinsko, prináša to najlepšie zo súčasnej prózy a poézie.

Výber ukážok zostavila uznávaná slovinská literárna vedkyňa Alojzija Zupan Sosič, ktorá prišla s nápadom zamerať sa na autobiografické texty. Slovenskí čitatelia majú možnosť spoznať literatúru, ktorá odzrkadľuje súčasnú podobu autobiografického písania v slovinskej próze a poézii.

Hosťom podcastu je Svetlana Kmecová, odborníčka z Katedry slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa tiež podieľala na zostavovaní tohto čísla. V podcaste zaznejú zvučné spisovateľské mená, kľúčoví autori a nebudú chýbať ani hudobné ukážky. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Vydanie časopisu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner. Projekt Verzia 2024 bol finančne podporený z Fondu LITA. Preklad textov v tomto čísle vznikol aj vďaka finančnej podpore zo Slovinskej knižnej agentúry.

Hostia podcastu, spisovateľka Daniela Kapitáňová a aforista Tomáš Ulej boli blízkymi priateľmi zosnulého básnika, prozaika, dramatika, textára a kráľa aforizmov Tomáša Janovica. Obaja mu desať rokov spravovali sociálne siete. Za ten čas zablokovali iba jediného človeka. „Sociálne siete sú pre aforizmy úžasný prostredím,“ tvrdí Tomáš Ulej.

Respondenti v podcaste prezrádzajú aj to, ako sa Tomáš Janovic vyrovnával s tým, že prežil holokaust, čo rozhodlo, že v roku 1968 napokon neemigroval a čo vo svojej tvorbe považoval za najdôležitejšie. „S Tomášom Janovicom odišiel svet, v ktorom ľudia snímajú klobúky a hovoria ruky bozkávam,“ objasňuje jeden z hostí.

Aforizmy, ktoré zaznejú v podcaste:

Čo si hovoríme v každom režime: prežime.

Čo moja žena povie, to platí(m).

Hovoríme čo sa patrí, robíme, čo sa patrí, aby nám všetko patrilo.

Prečo sme kostra? Aby niečo zostalo aj po takých, po ktorých by inak nič nezostalo.

Nehovoríme vyvraždiť, ale vyhladiť.

Hovoríte, že za všetko môžu Žida. Keby ste neboli leniví, mohli ste za to môcť vy.

Prečo sa jeden človek nevolá ľud? Lebo jeden človek je viac ako ľud.

Bosého si kúpiš už aj šnúrkami do topánok.

Keď máme ísť so ženou do divadla na siedmu, ja začínam byť nervózny o šiestej, moja žena o deviatej.

V dobrom aforizme sa jedno oko smeje, druhé plače.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľke Márie Modrovich nedávno vyšla vo vydavateľstve Vlna piata kniha. Volá sa „Deň noc voda“ a otvára tému nevery žien, materstva, aj krízy stredného veku. „V istom období človek začína bilancovať nielen svoje rozhodnutia, ale pýta sa sám seba, či by vedel žiť lepšie a spokojnejšie,“ vysvetľuje prozaička. 

Jej hlavná hrdinka má štyridsať rokov, dve deti, cíti sa vyčerpaná a prežíva manželskú krízu. „Musíme si priznať, že nevera je bežnou súčasťou našich životov,“ pripomína respondentka. V podcaste rozpráva aj o tom, ako ju samotnú ovplyvnilo materstvo a vyjadrí sa k tomu, ako sa ženy medzi sebou neustále porovnávajú. Mária Modrovich je v organizačnom tíme medzinárodného literárneho festivalu Novotvar. V rozhovore prezradí, kto bude tento rok jeho najväčšou hviezdou.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľ Lukáš Cabala vedie antikvariát a doposiaľ napísal štyri knihy. Posledná s názvom „Spomenieš si na Trenčín?“ od vydavateľstva Artforum je nominovaná na cenu Anasoft litera a na Cenu René. V podcaste nebude hovoriť len o nej, ale aj o antikvariáte, festivale Pohoda, či o Trenčíne. „Bývam na okraji, keď idem do centra je to kvôli kinu alebo divadlu. Trenčín je pre mňa ako dovolenková zóna.“

Autor vysvetľuje, ako postupnými krokmi prekonával ostych: „Bol som ťažký introvert. Verejne som začal vystupovať až minulý rok na jeseň. Myslel som si, že to nikdy nebudem môcť robiť,“ tvrdí a dodáva: „Teraz by som mohol napísať motivačnú brožúrku, ktorá sa by sa volala Od úplného introvertizmu až po obnažovanie sa v parku.“

Lukáš Cabala sa vyjadruje aj k rozdelenej spoločnosti: „Som skeptický. Neviem, v čom tú spoločnú cestu vidieť, keď na seba kričíme z jedného brehu na druhý.“ 

V rozhovore prezradí aj to, o čom bude jeho ďalšia kniha, ktorá vyjde budúci rok na jar.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľka a prekladateľka Ivana Dobrakovová napísala knihu o sebe, o tom, aké je to písať s bipolárnou poruchou. Bibliofília s názvom „A čo sa vám stalo?“ vychádza v týchto dňoch. Autorka v podcaste prezrádza, aké je to žiť s duševnými chorobami. „Cez písanie si neriešim psychohygienu,“ tvrdí. „Práve naopak, ak o niečom píšem, zhorší sa to, úzkosti sa prehĺbia.“ 

Jej odvaha hovoriť o tabuizovaných témach je nevšedná. „Musím sa priznať, že o vlastných psychických poruchách hovorím na Slovensku bez problémov preto, lebo moja dcéra žije v Taliansku.“ V rozhovore prezradí aj to, ako ju zmenilo materstvo, ako jej pomáhajú prechádzky a plávanie a ako bojuje so svojimi vnútornými démonmi: „Niektoré veci sa nedajú vyriešiť, treba ich len akceptovať.“

Kniha „A čo sa vám stalo?“ vychádza v limitovanom počte a vydáva ju Slovenské literárne centrum. Môžete si ju objednať tu: https://www.litcentrum.sk/dielo/co-sa-vam-stalo

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zamestnanci a spolupracovníci Slovenského literárneho centra predstavujú svoje najobľúbenejšie knihy. Zaznejú tipy na oddychové, temné, vtipné a fascinujúce diela. V rozhovore s moderátorom Dadom Nagyom respondenti vysvetľujú, čím ich dielo zaujalo a prečo ho čítali s veľkým pôžitkom.

Zoznam diel použitých v podcaste:

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľka Katarína Vargová napísala knihu Severné more, ktorá vyšla vo vydavateľstve Lindeni. Novela zaznamenala veľký ohlas medzi odbornou verejnosťou aj čitateľmi. Príbeh mladej Slovenky, ktorá v Británii pracuje ako čašníčka, a potom sa vráti na Slovensko a zamestná sa ako učiteľka na základnej škole otvára viacero tém. Dominujú im najmä toxické vzťahy. „Vzťahy nie sú teatrálne. Pekné aj škaredé veci sú skryté v každodennosti. Bolo pre mňa dôležité, aby bol vzťah v knihe vykreslený autenticky,“ vysvetľuje autorka.

V podcaste priznáva, že proces písania je pre ňu zložitý a náročný: „Snažím sa vrátiť k radostnému písaniu.“

V rozhovore prezradí aj to, že nominácia na Cenu René ju veľmi potešila a porozpráva o literárnom projekte Medziriadky, ktorý viedla niekoľko rokov. „Medziriadky sú magické, na letnej škole si mladí ľudia po večeroch čítajú básne a diskutujú o literatúre.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Český spisovateľ Karel Kuna má na konte tri knihy. Jeho poviedky sú vtipné, hoci v nich rozoberá vážne témy. „Za tragickou udalosťou môže byť aj humor, tá nejednoznačnosť je pre mňa zaujímavá a je pre mňa zdrojom inšpirácie,“ objasňuje. Jednu z jeho poviedok sfilmoval Jan Prušinovský, známy český režisér, tvorca seriálov Most!, či Dobré ráno, Brno!

Prozaik v podcaste vysvetľuje aj to, prečo dnes krčmy na českom vidieku ubúdajú, hoci, ako zdôrazňuje české pivo chutí oveľa lepšie než v minulosti.  

Autor hovorí aj o tom, ako sa mu darí skĺbiť prácu v banke s písaním kníh. Vďaka Medzinárodnému vyšehradskému fondu trávi v Bratislave niekoľko týždňov, v rozhovore prezradí, čo ho na našom meste očarilo.  

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Novinár Tomáš Forró napísal reportážnu knihu Spev Sirén: Putovanie do srdca ukrajinskej vojny. „Pátos je pre mňa neakceptovateľný, o Ukrajine treba začať hovoriť inak,“ vysvetľuje. „Mali by sme hľadať hlbšie témy. Snažím sa o to aj v mojej knihe. Rozprávať ten príbeh ešte raz a inak ako sme zvyknutí.“ Je presvedčený o tom, že aj bez pátosu si čitateľ v knihe emóciu nájde: „Mojim čitateľom sa to celé začína nejakým spôsobom prepájať. Začínajú vidieť v tých trpiacich a obetiach seba, vedia si to predstaviť,“ dodáva. 

Tomáš Forró je priamym účastníkom bojových operácií, preto sa jeho slová nepočúvajú ľahko: „Všetci vedia, že pokiaľ Ukrajina padne, na rade sme my. Treba o tom hovoriť pokojne, triezvo a bez paniky.“ Tvrdí, že je celkom reálne, že o tri-štyri roky sa ocitneme v podobnej situácii ako Ukrajina: „Môže sa to stať. Nie našim deťom, nie našim vnukom, nie o 400 rokov, keď sem prídu mimozemšťania, ale ešte nesplatíte hypotéku na svoj byt a môžete ten byt stratiť. Tu, v tejto krajine. V susednom okrese, sto kilometrov na východ, ale možno aj v Bratislave.“

Pre novinára sú veľmi silnou témou muži. Vojna im spôsobuje neuveriteľne ťažké dilemy. „Som v odvodom veku a nechcel by som byť v ich koži. Vykašlem sa na Slovensko alebo budem hniť v zákopoch, ako to robia Ukrajinci?“

V knihe sa pokúsil vytvoriť čo najbohatšiu a najkomplexnejšiu snímku toho, čo videl a zažil.  Jeho hlavnou otázkou bolo, čo táto vojna spravila s ukrajinskou spoločnosťou. „O tom, ako táto vojna skončí, nevie ani Putin, ani Zelenskyj, nevie to ani Joe Biden. Nevie to nikto,“ uzatvára reportér. 

Spomínaný podcastový seriál Za spevom sirén nájdete na tomto odkaze: https://skpodcasty.sk/podcasty/za-spevom-siren/

O knihe Spev sirén: https://www.litcentrum.sk/dielo/spev-siren

Životopis autora: https://www.litcentrum.sk/autor/tomas-forro/zivotopis-autora

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľ Ján Púček a prekladateľ Andrzej Jagodziński hovoria o knihe Karpaty! a jej preklade do poľštiny. Prekladateľ vysvetľuje podľa čoho si vyberá diela, ktoré bude prekladať a ako sa dostal ku knihe Karpaty! „Knihu som najprv prečítal ako čitateľ, nie ako prekladateľ. Viete, prekladatelia inak čítajú knihy, ktoré idú prekladať. Detailne a pomaly, je to iný druh čítania.“

Ján Púček opisuje, ako vznikali prvé malokarpatské texty: „Písanie o Karpatoch bolo ako keď sa na človeka, ktorého veľmi dobre poznáš, pozrieš nečakane a z inej strany.“

Respondenti hovoria aj o populizme, ktorý ovládol priestor v strednej Európe, médiách, knižných trhoch a prezrádzajú, na čom pracujú a aké majú plány do budúcna.

Prekladatelia slovenskej literatúry nielen prekladajú, ale sami iniciujú vydanie diel v zahraničných vydavateľstvách. Slovenské literárne centrum, Mesto Banská Štiavnica a LITA ich podporuje a ponúka im rezidenčné pobyty v rámci programu Trojica Air.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťami podcastu Knižná revue boli literárna vedkyňa a kritička Mária Klapáková a literárny vedec a publicista Radoslav Passia. Obaja boli súčasťou odbornej poroty, ktorá nominovala desať kníh do aktuálneho ročníka literárnej ceny Anasoft litera.

V rozhovore sa dozviete, čím je táto desiatka špecifická a čo spája nominované tituly.

„Väčšina autorov z desiatky je do istej miery už známa a ich mená fungujú ako overené značky,“ vysvetľuje Mária Klapáková.

Obaja respondenti sa zhodli na tom, že je to neprekvapivo silný ročník. Budú hovoriť o zaujímavých debutoch i sklamaniach. Spomenú knihy, ktoré ich zaujali, hoci sa do finálovej desiatky nedostali. Desať najlepších diel rozoberú z pohľadu obsahu a formy.

„Verím, že sme žiadny klenot, ktorý mal byť na výslní nepotopili. A ak áno, je to na naše triko,“ uzatvára Radoslav Passia.

Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje raz ročne za najlepšie slovenské prozaické dielo, vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Aktuálnu finálnu desiatku tvoria:

Cabala, Lukáš: Spomenieš si na Trenčín?

Dušek, Dušan: Deti v daždi

Gibová, Ivana: Babička©

Kováčik, Juraj: Bod zlomu

Kucbelová, Katarína: Modrosleposť

Kuľková, Miroslava: Hotel Balkán

Pupala, Richard: Druhý čierny zošit

Puškáš, Jozef: Vivat akadémia, zbohom, Čechov

Rozenbergová, Vanda: Storočie

Štefánik, Ondrej: Siroty

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ilustrátorka Daniela Olejníková a grafický dizajnér Pavol Bálik vyhrali hlavnú cenu na Bologna Ragazzi Award 2024. Získali ju v kategórii non-fiction za knihu Myko, českého vydavateľstva Baobab, ktorej autorom textov je Jiří Dvořák. Kniha je láskavým spravodajcom zo sveta húb. Hríby vydávajú vlastný časopis, knižke nechýba nápaditosť a vtip.

Hostia v podcaste opisujú vzájomnú spoluprácu a atmosféru na medzinárodnom veľtrhu detskej knihy v talianskej Bologni, kde si cenu prevezmú. „Danka dala hríbom aj výraz,“ vysvetľuje Pavol Bálik. „Jej ilustrácie museli byť vedecké a zároveň prívetivé pre čitateľa. Tú mieru sa jej podarilo udržať majstrovsky.“
Daniela Olejníková dopĺňa: „Špeciálnosť tohto projektu som videla už v textovom základe, my tu možno žneme nejaký úspech, ale základ a originalita bola v texte. Jiří Dvořák prišiel s geniálnym nápadom.“

Na záver podcastu prebehne krátky telefonický rozhovor s vydavateľom Jurajom Horváthom z vydavateľstva Baobab, ktorý sa podelil o pocity z víťazstva a zo spolupráce so slovenskými umelcami: „Je to ideálny tím a to je niečo mimoriadne. Kde kto si myslí, že v dnešnom svete sa dá čokoľvek zameniť a všetko je nahraditeľné, ale ja si myslím, že to tak vôbec nie je.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ondrej Štefánik napísal knihu „Siroty“, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Tatran. Je o učiteľovi dejepisu na bratislavskom gymnáziu. Autor v novele odkrýva osamelosť, túžbu po zmysluplných vzťahoch, ale aj bizarný svet gymnaziálnych profesorov a ich študentov.

Jeho hrdina si nemotorným spôsobom snaží nájsť partnerku a vzťah k študentom. Je vyhorený, frustrovaný a cynický. Kniha obsahuje veľa vtipných postrehov.  

„Pri tejto knihe som chcel ísť, napriek jej temnému názvu do komickejšieho štýlu,“ vysvetľuje spisovateľ. „Musel som si dávať pozor, aby tam nebolo príliš zo mňa. Aby som nepísal o sebe, hoci sú tam nejaké prvky mojej osobnosti, môjho prežívania sveta a môjho pozorovania.“ 

Laureát ceny Anasoft litera v podcaste hovorí o téme duševného zdravia, o sociálnych sieťach, o tom, že keď píše, lepšie sa mu spí a aj o tom, čo pri písaní obľubuje najviac: „Páči sa mi sloboda, ktorú pri tvorbe mám, keďže písanie ma neživí.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Haiku je žáner japonskej poézie pozostávajúci tradične zo 17 slabík usporiadaných do troch veršov. Haiku nie je len žáner, deklaruje životnú filozofiu. Literárna vedkyňa Eva Urbanová a spisovateľ Matúš Nižňanský vysvetľujú, že haiku by sa dalo definovať ako tu a teraz. V našej domácej poézii sa autori vkladajú do veršov, v haiku by autor nemal byť prítomný.

„Verše spája jednoduchosť, pravdivosť, umiernenosť, zdržanlivosť v emóciách a určitá hĺbka, ktorá z tohto pramení,“ vysvetľuje Eva Urbanová a pokračuje: „Keď čítame naše verše: Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli... Vieme, že Ivan Krasko nebol úplne šťastný. V haiku to znamená, že sa zmráka, stmieva a ide noc.“

Matúš Nižňanský opisuje, ako ho haiku očarilo a ako mu táto poézia pomohla: „Potreboval som sa upokojiť a vďaka haiku sa mi podarilo zabudnúť na okolitý svet.“

U nás je haiku stále neprebádaná forma poézie, hoci sa nájde dostatok autorov, ktorí sa tomuto žánru venujú. Chystá sa dokonca antológia slovenského haiku.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hostia podcastu, Lucia Mládeková z Tatranu a Vladimír Michal z Artfora hodnotia uplynulý knižný rok z pohľadu predaja a titulov, ktoré čitateľov zaujali najviac. Vysvetľujú, prečo sa snažia vydávať aj slovenských autorov a či má slovenská literatúra nejaké špecifiká. Dozvieme sa, ako prebieha proces edičného plánu a aký je vkus slovenského čitateľa.

Prezradia, v čom ich ostatný vianočný predaj prekvapil a ako úzko súvisia ich tržby s klimatickými zmenami. S moderátormi Pavlom Sibylom diskutujú aj o tom, prečo zahraničné bestsellery nie sú na Slovensku zárukou úspechu.

„Neprišli sme na to, prečo oceňovaní zahraniční autori nie sú u slovenských čitateľov obľúbení,“ hovorí Lucia Mládeková.

Témou podcastu bol aj Fond na podporu umenia. Podľa hostí, jednania s ním dokazujú, že tam sedia ľudia, ktorí majú otvorené uši, bystré hlavy a sú ochotní počúvať pripomienky.

Slovenský knižný trh sa podľa respondentov mení. Začína prevládať non-fiction a vychádza viac pôvodnej slovenskej literatúry, čo sa odrazilo aj na súťaži Anasoft litera. Z roka na rok musia jej porotcovia prečítať viac hodnotených kníh.  

Hostia podcastu, spisovateľka Daniela Kapitáňová a aforista Tomáš Ulej boli blízkymi priateľmi nedávno zosnulého básnika, prozaika, dramatika, textára a kráľa aforizmov Tomáša Janovica. Obaja mu desať rokov spravovali sociálne siete. Za ten čas zablokovali iba jediného človeka.

„Sociálne siete sú pre aforizmy úžasný prostredím,“ tvrdí Tomáš Ulej.

Respondenti v podcaste prezrádzajú aj to, ako sa Tomáš Janovic vyrovnával s tým, že prežil holokaust, čo rozhodlo, že v roku 1968 napokon neemigroval a čo vo svojej tvorbe považoval za najdôležitejšie.

„S Tomášom Janovicom odišiel svet, v ktorom ľudia snímajú klobúky a hovoria ruky bozkávam,“ objasňuje jeden z hostí.

 Aforizmy, ktoré zaznejú v podcaste:

 · Čo si hovorímev každom režime: prežime.

· Čo moja žena povie, toplatí(m).

· Hovoríme čo sa patrí, robíme, čo sa patrí, aby nám všetko patrilo.

· Prečo sme kostra? Aby niečo zostalo aj po takých, po ktorých by inak nič nezostalo.

· Nehovoríme vyvraždiť, ale vyhladiť.

· Hovoríte, že za všetko môžu Žida. Keby ste neboli leniví, mohli ste za to môcť vy.

· Prečo sa jeden človek nevolá ľud? Lebo jeden človek je viac ako ľud.

· Bosého si kúpiš už aj šnúrkami do topánok.

· Keď máme ísť so ženou do divadla na siedmu, ja začínam byť nervózny o šiestej, moja žena o deviatej.

· V dobrom aforizme sa jedno oko smeje, druhé plače.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

To, ako sa o zvieratách rozprávame a akú o nich píšeme literatúru, sa podpisuje na našom správaní voči zvieratám. Na právach a povinnostiach, ktoré im určujeme, či na etike, ktorú zvieratám prisudzujeme. Pohľad na zvieratá sa však v modernej spoločnosti aj pod vplyvom literatúry a humanitných vied mení a pred nami tak vyvstáva otázka,ako by sme sa k nim mali správať a čo by sme mali voči nim pociťovať.   

Modrosleposť, nový román slovenskej spisovateľky Kataríny Kucbelovej, je plný rôznych obrazov zvierat, ktoré ukazujú vzťah človeka a zvierat v celkom prekvapivých súvislostiach. V podcaste hovorí o tom, čo ju k „románu o zvieratách“ viedlo, aká literatúra ovplyvnila jej vlastný pohľad na zvieratá, ale aj o zásadných rozdieloch medzi perspektívou humanitných vied a pozíciou krásnej literatúry.

Druhá hostka, Ivana Hostová, skúma, akým spôsobom sa v našej kultúre ustálili určité stereotypné chápania zvierat a ako sa tieto koncepty odrážajú na našom vzťahu k zvieratám. Výskum v tejto oblasti pokladá za vzrušujúci a naliehavý zároveň. Tvrdí, že ekologickým problémom sa v súčasnosti nemôžu vyhýbať žiadne spoločenské odbory.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Úspešná a oceňovaná poetka Katarína Kucbelová, napísala svoju druhú prozaickú knihu s názvom „Modrosleposť“. Vyšla minulý rok vo vydavateľstve Slovart. V príbehu vystupujú dvaja hlavní hrdinovia – introvertná rozprávačka a jej bývalý učiteľ Molnár. Postavy v tejto knihe unikajú k zvieratám a k umeniu. Román otvára viacero tém, ako sú materstvo, násilie na ženách, starnutie, či smrť. Je to román o vlastných väzeniach a o bludnom hľadaní cesty von.

Rozprávačka prežíva neustály vnútorný konflikt. V podcaste zaznie ukážka, v ktorej sa zamýšľa nad tým, aké by to bolo hibernovať. Priznáva, že naplno žiť nedokáže ani len polovicu z roka. Nočný spánok je pre ňu iba slabá kompenzácia, ku koncu roka sa cíti taká vyčerpaná, že by tri alebo štyri mesiace najradšej prespala.

Katarína Kucbelová je autorkou viacerých básnických zbierok, jej prozaickým debutom bola novela „Čepiec“ (2019), ktorá sa stretla s mimoriadnym ohlasom. Ocenenie Zlatá vlna 2023 získala za zbierku básní „K bielej“.

Ukážku z jej najnovšej knihy „Modrosleposť“ číta herečka Lujza Garajová Šrámeková.

Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V súčasnej dobe začína téma umelej inteligencie vstupovať do našich životov a jej použitie kladie čoraz viac otázok a etických dilem. Čo všetko tento mohutný nástup prinesie, je z veľkej časti na nás. Pokiaľ ale vývoj umelej inteligencie nebudeme usmerňovať a necháme ho stáť nazlých základoch, v určitej fáze ju už zrejme skrotiť nedokážeme.

Zuzana Husárová, úspešná slovenská poetka, literárna vedkyňa a akademička na katedre digitálnych umení a katedre teórie na VŠMU v Bratislave, vytvorila spolu s manželom, programátorom Ľubomírom Panákom ešte v roku 2016 Lizu Gennart – neurónovú sieť GPT 2, ktorá píše poéziu.

„Jej výstupy boli veľmi dobré, vzhľadom na to, že sme ju trénovali iba dva dni,“ približuje proces vzniku.

V podcaste hovorí o počiatkoch tvorby literatúry vytvorenej neurónovou sieťou GPT2. Respondentka v rozhovore vysvetľuje riziká, ktoré môže priniesť vývoj umelej inteligencie v najbližšom čase. „Sme v ére, kedy bude extrémne podstatné kriticky uvažovať o všetkom, čo robíme, aké zdroje čítame, aké máme kritické myslenie, pretože tu budeme zavalení množstvom informácií,“ dodáva.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Kniha s mierne provokatívnym názvom Postsedliaci - Slovenský ľudový protest od autora Juraja Buzalku s veľkým nadhľadom komentuje našu súčasnosť i moderné dejiny.

Kniha nezarezonovala iba medzi čitateľmi, recenzent Martin Posch chváli spisovateľa za to, že sa nebojí otvárať aj otázky, ktoré mnohým akademikom nemusia byť príjemné. V knihe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Mamaš nájdeme úvahy na témy: slovenská kaviareň, pandémia, klimatická kríza, ale aj populizmus. Veľkú časť v nej zaberá náš postoj voči menšinám. Kritik Martin Posch oceňuje, že dielo kladie bolestivé, ale dôležité otázky a robí tak bez zbytočného pátosu. 

Text, ktorý bol uverejnený v časopise Knižná revue, číta herec Kamil Kollárik. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

„Existovali mnohé otázky, ktoré som si v súvislosti s otcovým životom kládla a chcela som na ne dostať konzistentnú odpoveď,“ vysvetľuje spisovateľka Denisa Fulmeková v podcaste Knižná Revue. Napísala knihu rozhovorov so svojím otcom, Jozefom Kotom, pod názvom: Pohyb v uzavretom kruhu.

V podcaste priznáva, že kniha o otcovi sa jej nepísala ľahko. Pýtala sa na jeho bohatú a nevšednú prekladateľskú tvorbu, ale i na obdobie, keď na ministerstve kultúry počas normalizácie zastával funkciu riaditeľa odboru umenia. „Bolo zložité robiť rozhovor s otcom, vnášala som tam kontroverzné otázky, ale zároveň som ho hlboko milovala. Bolo ťažké mu robiť prokurátora, lebo zároveň vo mne bola aj obhajkyňa.“

Autorka opisuje, aký vzťah mal jej otec s vtedajším ministrom kultúry, Miroslavom Válkom. „Básne Miroslava Válka milovala aj moja mama,“ prezrádza.

Denisa Fulmeková je presvedčená o tom, že pre rodinu je dôležité zaznamenávať pamäte seniorov a chrániť ich ako najcennejšie dedičstvo. V rozhovore odhalí, čo do knihy nedala a čo ju na otcových odpovediach úprimne prekvapilo. Zmieňuje sa o situáciách, ktoré jej o vzťahoch a o období bývalého režimu povedali viac ako čokoľvek iné.

„S odstupom času otcovi lepšie rozumiem“, konštatuje respondentka. „Asi nemal vo svojej výbave hrdinstvo, alebo chuť postaviť sa na odpor. Čo by som robila ja v jeho koži? S najväčšou pravdepodobnosťou by som nebola schopná postaviť sa na odpor a pridať sa k disentu. Moja generácia by sa na životy svojich rodičov mala pozerať aj s takýmto pochopením. Naši rodičia v niečo verili, budovali štát a potom sa ukázalo, že to bolo márne. Asi by sme ich nemali súdiť, veď do života nám vstupujú rôzne aspekty a ja si nemyslím, že by môj otec robil vedomé zlo.“ 

Jozef Kot patril k priekopníkom teórie prekladu a výuky. Svojimi prekladmi z anglickej a americkej literatúry obohatil slovenských čitateľov o diela Williama Shakespeara, Jeroma Davida Salingera, Williama Faulknera, Ernesta Hemingwaya, Jamesa Joycea,

a mnohých iných.

Knižný rozhovor s Jozefom Kotom si môžete zakúpiť v každom dobrom kníhkupectve alebo na našej stránke: https://www.litcentrum.sk/dielo/pohyb-v-uzavretom-kruhu

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskúliteratúru.

Richard Pupala napísal knihu s názvom „Druhý čierny zošit“ a jeho strašidelné príbehy nás zavedú do bratislavskej Petržalky, ale aj na vidiek, či do temného lesa. Kniha je pokračovaním jeho úspešného diela s názvom „Čierny zošit“, ktoré vyšlo v roku 2017 a bolo nominované na prestížnu slovenskú literárnu cenu Anasoft litera a na cenu Európskej únie za literatúru.  

V knihe „Druhý čierny zošit“, ktorá práve vychádza vo vydavateľstve Lindeni stretneme ľudí bez domova, opustené domy a budeme svedkami čohosi tajomného a neobvyklého. 

Ukážku z knihy číta herec Kamil Kollárik. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zamestnanci Slovenského literárneho centra predstavujú svoje najobľúbenejšie knihy. V podcaste Knižná revue zaznejú odporúčania na rôzne žánre od slovenských i zahraničných spisovateľov, ako aj tipy na detskú literatúru. V rozhovore s moderátorom Dadom Nagyom respondenti vysvetľujú, čím ich dielo zaujalo a prečo ho čítali s veľkým pôžitkom.

Zoznam kníh spomenutých v podcaste:

Katarína Kucbelová - Modrosleposť

Petra Hůlová - Nejvyšší karta

Mila Haugová - Stigma : písať

Jana Juhásová - Belasé Ó Básnická cesta Rudolfa Juroleka

Soňa Balážová, Dávid Marcin - Dozvedela som sa, že žiješ

Adam Allsuch Boardman: Ilustrované dejiny filmu

Balla – Medzi ruinami

Katarína Fedorová – Vyššia moc

Jon Fosse - Lodenica 

Barbara Zmušková - Život v Kocke

Fatma Aydemir - Džinovia

Necati Öziri - Vatermal

Ivana Gibová - Babička

Ali Smith - Leto

Miloslav Švandrlík - Černí baroni

Josef Škvorecký - Tankový prapor

Ďuro Balogh Peter Gärtner - Deň radosti

CIPÁR&LOGO.ETC, Miroslav Cipár: Univerzálny tvorca (Vladislav Rostoka a i.)

Robert Galbraith – séria detektívok

Ali Hazelwood – Analýza lásky

Dominika Madro - Dediči posmrtnej ríše

Caitlin Doughty - Dym v očiach

Lana Bastašić - Chyť zajaca

Iboja Wandall-Holm - Moruša

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Piata kniha spisovateľky Ivany Gibovej vyšla len nedávno a sociálne siete sú už plné pochvalných komentárov. Viacerí recenzenti sa zhodli, že je to zatiaľ jej najlepšie dielo. Kniha s názvom Babička vyšla vo vydavateľstve Vlna.

Hlavná hrdinka Magdaléna vyrastá spolu s bratom, otcom alkoholikom, poddajnou matkou a dominantnou babičkou. Magda svoje detstvo zažila v socialistickom malomeste. Jej traumy z detstva sú stále prítomné, aj keď je už dávno dospelá.

V pútavom príbehu sú načrtnuté viaceré ťažké témy, avšak knihe nechýba humor, irónia, cynizmus.

Ukážku z knihy prečíta herečka Lujza Garajová-Schrameková. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Soňa Uriková sa nedávno stala víťazkou našej najprestížnejšej literárnej ceny Anasoft litera. Podľa odbornej poroty napísala najlepšie prozaické dielo vydané v minulom roku, a to poviedkovú knihu Dôvod na radosť. V podcaste prezradí, ako vníma úspech knihy a ako sa stotožňuje s rôznymi nálepkami, ktoré jej dielo dostáva. Hoci tieto texty vznikali pred tromi rokmi, pre autorku sú stále živé. Priznáva, že v poviedke Marika sa nachádzajú najintímnejšie časti, aké kedy napísala. 

„Chcem sa nazývať spisovateľkou, je to pre mňa dôležité a vždy aj bolo“, tvrdí. „Chcem sa stále zlepšovať.“ Doteraz pracovala na Úrade vlády, teraz plánuje byť na voľnej nohe a venovať svojej tvorbe viac času.

Milovníčka muzikálov vyštudovala scenáristku a v podcaste približuje, ako jej tento odbor poskytol pohľad do vlastného písania, aj nazerania na svet. S moderátorom Danielom Domorákom sa porozprávajú aj o tom, čo znamená vysoká a nízka literatúra. 

„Vyčítajú mi, že v textoch používam príliš veľa vulgarizmov,“ poznamenáva Soňa Uriková. „Ja si to vôbec nemyslím.“

Respondentka v rozhovore nešetrí chválou na významného slovenského prozaika: „Jazykové majstrovstvo Pavla Vilikovského mi príde nedosiahnuteľné.“

Poslucháči sa dozvedia aj to, ktorú knihu by si podľa nej mal prečítať každý a čoho sa čerstvá laureátka Anasoft litera bojí najviac. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V novej knihe Lukáša Cabalu „Spomenieš si na Trenčín?“, ktorú vydalo vydavateľstvo Artforum, sú príbehy pretkané humorom a magickým realizmom. Kniha voľne nadväzuje na spisovateľove dve predošlé diela Satori v Trenčínea Jar v Jekaterinburgu, výborne však funguje aj samostatne. V príbehoch opäť figuruje Vincent, svojský majiteľ antikvariátu. Stretneme sa aj s Laurou, jeho kolegyňou a kamarátkou a spoznáme Tamaru, izraelskú novinárku, ktorá pátra po svojich predkoch v Trenčíne.

Lukáš Cabala, ako sa píše v recenzii od Lucii Halovej, predstavuje Trenčín zahalený minulosťou, autor si povzdychne aj nad ničením priemyselných pamiatok, ktorého sme svedkami v súčasnosti. Vidíme však aj Trenčín zahalený nocou či okorenený záhadou. Mesto mnohým dôverne známe tak ponúka nové pohľady. Celú recenziu na túto knihu a veľa iných článkov si môžete prečítať, v aktuálnom, novembrovom čísle časopisu Knižná revue.

Ukážku z knihy číta herec Luboš Kostelný. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Slovenska Jana Karšaiová napísala debut o rozpade Československa v kontexte rodinných vzťahov a nazvala ho „Zamatový rozvod“. Minulý rok zaň získala nomináciu na prestížnu taliansku cenu Premio Strega. Výnimočné na jej nominácii je nielen to, že sa jedná o debut, ale že nomináciu získala ako cudzinka.

V rozhovores ňou sa dozviete, ako jej knihu vnímajú v Taliansku, v Čechách i na Slovensku. „Taliani sa v strednej Európe príliš neorientujú, nezaujíma ich to, pre nich je to východný blok,“ hovorí. „Príbeh, kde rozpad Československa načrtávam najmä cez vzťahy ich zaujal. Po prečítaní knihy, si mnohí z nich našu históriu vyhľadávali na internete.“   

Písať začala počas materskej dovolenky, aby sa nezbláznila. Neskôr sa prihlásila na kurz tvorivého písania. „Lektor sa nás na prvej hodine spýtal, kto z nás si myslí, že je tu najhorší. Zdvihla som ruku a on sa ma spýtal prečo. Vysvetlila som mu, že som cudzinka. Pred taliančinou som mala veľký rešpekt. Spomínaný kurz vo mne odblokoval zábrany. Nadobudla som pocit, že si môžem dovoliť písať aj v cudzom jazyku.“

Mala šťastie na literárnu agentku a editorku v jednom. V podcaste približuje ich vzájomnú spoluprácu a proces tvorby. Tvrdí, že aj vďaka nej je text v knihe prepracovaný a motívy na seba nadväzujú.

V podcaste prezradí aj to, či je možné presadiť sa v Taliansku bez literárneho agenta, ako vzniká obálka za pomoci umelej inteligencie a ktoré témy rezonujú v súčasnej talianskej próze.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Slovenský nadrealizmus sa dočkal výpravnej publikácie. Prináša množstvo osobnej korešpondencie rôznych ľudí, bez ktorých by obraz nadrealizmu nebol úplný.  Autormi publikácie "Slovenský nadrealizmus v korešpondencii (1935 – 1948)" sú Dušan Teplan a Marián Kamenčík.

V článku Jaroslavy Šakovej, ktorý v podcaste zaznie, sa dozviete, že najmä otvorené listy dopĺňajú biele miesta v histórii tohto umeleckého smeru. Autorka v nasledujúcom texte vysvetľuje, prečo zmysel pre humor a hravosť predstaviteľom slovenského nadrealizmu rozhodne nechýbal. Túto knihu označila za Ariadninu niť v bludisku nadrealistického okruhu autorov a to tak pre súčasné ako i budúce generácie.

Text bol uverejnený v časopise Knižná revue a prečíta ho herečka Michaela Fech. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Za knihu Psy malých plemien získala prestížne poľské literárne ocenenia i nomináciu. Búra v nej mýty o depresiách. Poľská spisovateľka Olga Hund vysvetľuje prečo sa rozhodla písať práve o tejto téme: „Pri článkoch o depresii je vždy fotka peknej ženy, ktorej vlasy zakrývajú tvár. Sedí v peknom oblečení, v peknom interiéry. Jediné, čo ju odlišuje od ostatných ľudí, je jej smutná tvár. Toto je stigmatizujúci obraz o duševnom zdraví. Depresia nevyzerá tak, že máš čas chuť a možnosť obliecť si pekné pyžamo, obklopiť sa kvetinkami a šálkou. Nemáš silu si upratať byt, nemáš silu sa osprchovať a tvoje vlasy nie sú čisté. Toto je skutočný obraz.“ Z jej knihy bude aj film, príbehu sa chopil uznávaný poľský režisér.

Spisovateľka tiež prekladá slovenskú beletriu do poľského jazyka „Pozerala som veľmi veľa zlých mafiánskych filmov, aby som Pišťankov jazyk mohla nacítiť.“ Rozdiel medzi súčasnou poľskou a slovenskou prózou nevidí. Trendy sa jej zdajú rovnaké. „Bohužiaľ, Poliaci slovenskú literatúru moc nečítajú,“ konštatuje úprimne.

Silná časť podcastu zaznie vtedy, keď sa respondentka rozhovorí o svojej dobrovoľníckej aktivite na poľsko-bieloruskej hranici. Pomáha utečencom schovaným v lese a podelí sa o naozaj mrazivé a osobné zážitky.

V podcaste tiež prezradí, čo jej na Bratislave prekáža a ktorú slovenskú knihu bude prekladať najbližšie.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Týmito slovami opísal novú publikáciu slovenskej ilustrátorky Han Donau autor recenzie, ktorá odznie v tomto podcaste.

Recenzent Jakub Pavlovský, predstavuje Jazero ako poetickú obrazovú publikáciu, v ktorej sú slová rovnako dôležité ako ilustrácie. Hlboké intímne obrazy sa v nej spájajú s minimalistickým textom. Priznáva, že o knihe sa píše ťažko, pretože ju každý číta inak. Nie je to len kniha na jedno prečítanie, podobne ako nemôžeme prečítať len raz Malého princa.

Autorka knihy, Han Donau tvrdí, že jediná cesta, ako sa vyrovnať so smútkom je premeniť ho na niečo, čo nás presahuje a spája s ostatnými. Jej dielo ponúka viac otázok ako odpovedí a je výnimočné nielen obrazovou časťou, ale rovnako nezvyčajné je aj svojim formátom.

Text bol uverejnený v časopise Knižná revue a prečíta ho Marek Vaňous. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V máji tohto roku zomrel významný prekladateľ Ján Vilikovský. Jeho doménou bola moderná anglická a americká literatúra, do slovenčiny preložil mnohé z významných diel od autorov ako William Faulkner, Norman Mailer, Philip Roth, Edgar Allan Poe, Ernest Hemingway, Salman Rushdie, či Francis Scott Fitzgerald. Je nositeľom mnohých ocenení za umelecký preklad. Napr. Ceny P.O. Hviezdoslava a Ceny Zory Jesenskej.

Igor Navrátil, jeho niekdajší žiak a neskôr aj priateľ prijal pozvanie do podcastu a rozpráva o tom, ako sa spoznali, z akej rodiny Ján Vilikovský pochádzal (bol bratom spisovateľa Pavla Vilikovského), dotkne sa aj jeho súkromia a rozoberie diela, ktoré preložil.

Igor Navrátil, prekladateľ z anglického a francúzskeho jazyka v rozhovore vysvetľuje prístup starej prekladateľskej školy a nové predstavy o preklade. Podelí sa aj o to, čo ho Ján Vilikovský naučil.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ľúbostné romány zažívajú na sociálnych sieťach rozmach. Instagram, či TikTok je plný príspevkov a videí o červenej knižnici. Z aktu súkromného čítania milostných románov pri svetle nočnej lampy sa stáva verejná činnosť. Priaznivci ukazujú svoje rebríčky najštipľavejších kníh, či knižných frajerov. Tento žáner už nepotrebuje mať v tlači reklamu. Vo virtuálnom priestore ju zabezpečuje aktívna čitateľská komunita, recenzenti, či knižní influenceri.

V podcaste si vypočujete článok, ktorý porovnáva súčasné trendy s tými minulými a zisťuje, čo už nie je v červenej knižnici tabu. Dozvieme sa v ňom, že hodnotenia kritikov na obálkach milostných románov chýbajú. Nahradili ich pochvalné slová iných autoriek píšucich podobné knihy.

Text bol uverejnený v časopise Knižná revue, napísala ho Lenka Macsaliová a prečítala herečka Michaela Fech. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Víťazkou dvadsiateho siedmeho ročníka literárnej súťaže Poviedka sa stala Lucia Pálinkáš. „Toto bola jediná poviedka, ktorú som zatiaľ napísala, respektíve jediná, ktorú som aj dokončila.“  
Doposiaľ sa do žiadnej podobnej súťaže neprihlásila, ani nič nepublikovala. Literatúra je však súčasťou jej života: „Veľa čítam a pracujem v kníhkupectve.“

Víťazná poviedka má názov „Pod nechtami čisto“ a jej autorka priznáva, že text je do veľkej miery autobiografický. „Myslím, že preto som vyhrala túto súťaž, lebo v mojej poviedke sú obrazy, ktoré mnohí z nás poznajú z detstva a zachytila som ich formou, ktorá sa porote páčila.“

Hostkou podcastu je aj predsedníčka poroty Nicol Hochholczerová. Opisuje, ako súťaž prebiehala, ako na začiatok dostali všetci členovia poroty osemkilové anonymné balíky textov na čítanie.  „Písanie je pre mňa intímna záležitosť,“ hovorí. „Ako porotkyňu súťaže Poviedka ma dojímalo, že autori sú ochotní podeliť sa o svoje vnútorné svety a pozorovania s rizikom, že nebudú úspešní.“
Tvrdí, že všetky poviedky prihlásené do súťaže spája špecifická citlivosť voči sebe, voči svetu. Citlivosť, ktorú autori vedia vnímať a vedia ju podať. Je presvedčená o tom, že krátke prózy majú svoje čaro: „Poviedky ako žáner sú super, máte to na pár ciest električkou a nebude vás mrzieť, že to musíte zatvoriť pred koncom.“

Herečka Michaela Fech v úvode podcastu prečíta ukážku z víťaznej poviedky.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte hovo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskúliteratúru.

V druhom špeciálnom vydaní podcastu si vypočujete výberový článok z mesačníka Knižná revue. Je o výnimočnej britskej spisovateľke Bernardine Evaristo, držiteľky Bookerovej ceny, u nás známej vďaka knihe „Dievča,žena, iné“.  

Autorkou článku je Lucia Halová, ktorá vyššie zmienenú knihu aj preložila. Nasledujúci text poodhalí spisovateľkino neľahké detstvo v Londýne. Narodila sa v roku 1959 rodičom zo zmiešaného páru a radšej sa ani nechodila hrávať na ulicu. Aj keď bola spolovice biela, pre ostatných bola iba čierna. Neskôr založila „Divadlo černošiek“ prvé svojho druhu v Británii a začala písať. Nerobí jej problém zahodiť do koša 200 napísaných strán a začať tvoriť odznova.

Prekladateľka románu „Dievča, žena, iné“ v texte otvorene priznáva ako veľmi sa vytrápila, aby vety mali rovnakú silu ako v origináli. „Keď som dostala ponuku prekladať tento román, potešila som sa, no zároveň zľakla. Počúvala som o spisovateľkinom nezvyčajnom štýle – čo ak mi nesadne? No len čo som sa pustila do čítania, naskočila som na autorkinu hru s textom a jej písanie ma uchvátilo.“

Text načítala herečka Michaela Fech. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Prof. Tomáš Kubíček, literárny vedec, riaditeľ Moravskej zemskej knižnice v Brne a blízky priateľ Milana Kunderu už ako študent vedel, že spisovateľove texty prekračujú český román a patria do svetovej literatúry. V podcaste vysvetľuje, v čom je jeho tvorba výnimočná. „Kunderove knihy komunikujú s čitateľom a neopovrhujú ním. Sú stále aktuálne a dodnes majú schopnosť oslovovať ľudí po celom svete.“

Hosť v rozhovore s Dadom Nagyom opisuje rozhodnutie Milana Kunderu vystúpiť z verejného priestoru. „Francúzi si Kunderu adoptovali v polovici osemdesiatych rokov. Na rozdiel od Čechov, akceptovali, že Milan na verejnosti nekomunikuje.“

Reč bude aj o knižnici Milana Kunderu, ktorá sa nachádza v Brne. Je v nej uložených viac ako 3000 autorových publikácií, recenzie a časť dokumentačného archívu s korešpondenciou. Po spisovateľovej smrti, bola z Paríža do Brna dovezená aj jeho súkromná knižnica. Tento rozhovor sa uskutočnil iba niekoľko hodín po tom, čo ju prof. Kubíček doviezol z Kunderovho bytu v Paríži do Brna.

Prof. Tomáš Kubíček poslucháčom približuje situáciu po Kunderovej smrti. Hovorí o tom, že kníhkupectvá v Paríži menili výklady, rešpektované francúzske noviny mu venovali celé strany a európsky parlament si ho uctil minútou ticha. „Počul som, že francúzsky prezident Emmanuel Macron sa po Kunderovej smrti okamžite skontaktoval s pani Kunderovou a navrhol štátny pohreb.“

Respondent sa v podcaste nevyhol ani súkromným spomienkam: „Najosobnejšiu vec, ktorú od neho mám je jeho klobúk. Daroval mi ho, keď som vychádzal z jeho bytu a vonku pršalo. Povedal mi, aby som mu ho už nevracal, aj tak ho nemal rád.“

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Vo výberovom texte časopisu Knižná revue budete počuť článok prekladateľky Valérie Juríčkovej. Podľa nej, skutočnú Ukrajinu nepoznáme a už vôbec nepoznáme literatúru tejto krajiny. Je presvedčená o tom, že bez kníh nebudeme schopní pochopiť „ukrajinskú dušu“, ich svet, všetku tú ich čudnosť a výnimočnosť. Valéria Juríčková prekladá ukrajinskú beletriu aj za cenu nedospatých nocí a pracovných víkendov. Tvrdí, že preklady potrebujeme ako soľ.

V článku otvorene konštatuje, že Putin je Putinom aj vďaka textom Tolstého, či Dostojevského. „Pocit, že by sme mali kritizovať Dostojevského je pre nás taký svätokrádežný, akoby sme sa mali pustiť do kritiky Biblie.“

Text načítala herečka Michaela Fech. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka píše aj beletriu. V prvej časti podcastu hovorí o Ústave Slovenskej republiky, ktorú kedysi nazval „puzzlami poskladanými z náhodných záchvatov velikášstva“. Dozvieme sa, ako ústava vznikala a ako dlho to trvalo.
„Ak by ústava mala zachrániť národ, kládli by sme na ňu príliš vysoké ambície,“ vysvetľuje. Je presvedčený o tom, že ústava nemôže zachrániť národ predtým, čo je v ňom zlé. To musí urobiť občianska spoločnosť.

Radoslav Procházka bol spolutvorcom novely, ktorá upravuje situáciu, keď vládne vláda bez dôvery. Čo ukázala prax? Aj na tieto otázky odpovie moderátorovi Pavlovi Sybilovi. Spolu sa pozrú na ústavu ako na literárny text.

V druhej časti podcastu Radoslav Procházka hovorí o svojich spisovateľských ambíciách. Je vášnivým čitateľom beletrie. Mal vnútornú potrebu písať a vyskytol sa mu časový priestor, ktorý nechcel premrhať: „Záhaľka vo mne vzbudzuje výčitky“.
Dozviete sa, prečo svoj vydarený debut „Na brehu spieva dav“ napísal pod pseudonymom. Vďaka sociálnym sieťam v ňom hlavná hrdinka zažíva peklo. „Dav na internete dokáže šialené veci,“ tvrdí autor.

V závere rozhovoru spomenie svojich obľúbených spisovateľov: „Pavel Vilikovský je pre mňa vrcholom slovenskej románovej tvorby“ a prezradí aj to, o čom bude jeho tretia beletristická kniha.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Kvôli svojej najznámejšej knihe je často prirovnávaná k českej spisovateľke Kateřine Tučkovej. Slovenská autorka Alena Sabuchová za knihu Šeptuchy získala v roku 2019 hlavnú cenu v našej najznámejšej domácej literárnej súťaži Anasoft litera.

Alena Sabuchová pracuje na ďalšej knihe a dokončiť by ju mala aj vďaka účasti na štipendijnom programe Slovenského literárneho centra (SLC), do ktorého bola vybratá spomedzi takmer dvadsiatky etablovaných mladých spisovateľov a spisovateliek.

V reprízovanej epizóde podcastu Knižná revue prezradila, o čom kniha bude a ako sa vyrovnala s autorským blokom, ktorý mala po víťazstve v Anasoft litera. Moderátor epizódy Pavel Sibyla sa jej tiež spýtal, ako prežívala uplynulý vojnový rok a v čom je pre ňu písanie scenárov obohacujúce.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Imidž manželky bol v dobovej literatúre mnohoraký. Lenka Rišková a Martin Braxatoris, spoluautori novej publikácie „Plamene lásky - Obraz manželstva a ideál manželky v príležitostnej poézii 16. - 18. storočia“ hovoria o výsledkoch výskumu manželstva a úlohy ženy v ňom.

Hostia podcastu moderátorovi Danielovi Domorákovi prezradia, ako pamiatky staršej literatúry postupne rekonštruovali a odhaľovali skutočný obraz ženy v literárnom živote. Literárno-historické sondy vyhodnocovali s prihliadnutím na danú dobu. Podľa ich slov sa žena, v kontexte rodinnej tematiky, začína objavovať ako plne individuálna bytosť.

„Ja v tých textoch vidím úctu manžela voči žene. Muž si uvedomoval jej dôležitú úlohu a nevnímal ju ako slúžku,“ zhodnotila Lenka Rišková.

Respondenti taktiež upozorňujú na významné ženy dobového literárneho života. Spomínajú prvé poetky v našich dejinách a ich literárne ambície. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťom podcastu je poetka a prekladateľka Mária Ferenčuhová. Poézia pre ňu znamená všetko. Vďaka nej objavuje svety, ktoré by inak jej pohľadu unikli. „Obyčajne chodíme po svete poloslepí,“ tvrdí. „Poézia upriamuje pozornosť na detaily, trhliny a praskliny, otvára nové komnaty.“ 

Poetka sa s moderátorkou Monikou Nagyovou porozpráva aj o Zlatej vlne, cene za poéziu, ktorá nedávno vyhlásila svoju finálovú päťku. Mária Ferenčuhová bola členkou poroty a o súčasnej slovenskej poézii hovorí vášnivo. V podcaste prečíta verše, ktoré sa jej z víťazných zbierok páčili najviac.

Respondentka nezaprie v sebe ani filmovú teoretičku, v závere rozhovoru prezradí, čo sa oplatí vidieť na veľkom plátne.

Finalisti piateho ročníka ceny za poéziu Zlatá vlna:

Alena Brindová: Horolezci

Katarína Kucbelová: K bielej

Juraj Kuniak: Ako sme sa stali

Anna Ondrejková: Strmina

Ivan Štrpka: Hermovská chôdza

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zamestnanci Slovenského literárneho centra o knihách diskutujú pri kávovaroch, na obedoch či na poradách. Tentoraz si sadli pred mikrofóny, aby sa s vami podelili o ich obľúbené diela, vhodné aj na letné čítanie. Vypočujte si knižné tipy od tých najpovolanejších. V podcaste zaznejú odporúčania na rôzne žánre od slovenských i zahraničných spisovateľov.

Moderátor Dado Nagy sa nepýta iba na samotné tituly, ale aj dôvody ich výberu. Respondenti hovoria najmä o svojich pocitoch z prečítaných kníh a tým tak trochu prezradia čo-to o sebe. Lebo platí: povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si.

Ak by sme z názvov spomenutých kníh mali poskladať vetu, znela by aj takto: Akoby samota na Gemeri nestačila. Číha tam vlk, zdúchli odtiaľ hrobári, sesternice i všetky krásne kone. Pištáčik ušiel z rybárskej chaty pri jazere a zabarikádoval sa do domu pre jeleňa. Tam si číta poviedky o témach, ktoré sa nevyslovujú.

Zoznam diel uvedených v podcaste:

Narodila som sa pod šťastnou hviezdou – Elena Lacková, Milena Hübschmannová

Sesternice - Aurora Venturini

Tam, kde číha vlk - Ayelet Gundar-Goshen

Všetky poviedky - Clarice Lispector

Nevysloviteľné a iné konverzačné témy – Meghan Daum

Vango – Timothée de Fombelle

Gemer je vesmír – Danka Bodnárová, Michal Hudák, Slávo Stankovič

Vesmírna plavba Pterodactyla Kôstku - Dušan Šuster

Gemer Deň prvý - Daniel Majling

Samota - Natalio Grueso

Jazero – Han Donau

Pištáčik – Dušan Dušek

Dom pre jeleňa – Dominika Moravčíková

Môj rok pokoja a odpočinku - Ottessa Moshfegh

Sklenená záhrada - Tatiana Țîbuleac

Komnata ozvien - John Boyne

Hrobári slovenskej politiky - Rado Baťo

Všetky krásne kone - Cormac McCarthy

Nikdo není sám - Petra Soukupová

Rybárska chata - Stein Torleif Bjella

Ukrajinskí autori na sociálnych sieťach: Halyna Kruk a Serhij Žadan

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Pavla Horáková napísala knihu „Teorie podivnosti“ a v roku 2019 za ňu získala prestížne české ocenenie Magnesia Litera. Je o cynickej vedkyni, ktorá kritizuje fakt, že viac ako výskumu sa akademici musia venovať tabuľkám a výkazom. Kniha mimoriadnym spôsobom popisuje telesnosť ženy. Autorka svoju prózu charakterizuje ako červenú knižnicu pre ženy s červeným diplomom. Je v nej milostná linka, ale zároveň je plná úvah a pri jej čítaní si prídu na svoje aj intelektuáli. 

V podcaste priznáva, že v literatúre ju zaujíma juxtapozícia: „Moja hlavná hrdinka premýšľa o filozofii, o Bohu o cestovaní časom, o rôznych metafyzických problémoch a šliapne pri tom, s prepáčením do hovna.“

V rozhovore nám porozpráva aj o škandále, ktorý nedávno vypukol na českej literárnej scéne a prezradí nám svoje dojmy z rezidenčného pobytu v Bratislave. Vďaka medzinárodnému vyšehradskému fondu strávila v našom hlavnom meste šesť týždňov. 

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ján Smrek sa vo vojnových rokoch rozhodol vydávať sériu kníh s kvalitnou úpravou i obsahom. Nazval ju „Komorná knižnica“. Mala prezentovať to najlepšie z pôvodnej a prekladovej tvorby. Knihy oku i srdcu lahodiace dosiahli úspech. Knižná séria zarezonovala tak silno, že prekonala samotného tvorcu, našla svojich nasledovateľov a stala sa predmetom záujmu knihomoľov i zberateľov.

Moderátor Daniel Domorák si do najnovšej epizódy podcastu Knižná revue zavolal kultúrnu historičku Moniku Kaprálikovú. Je autorkou novej publikácie „Komorne o Komornej knižnici Jána Smreka.“ Kniha opisuje zákulisie vydavateľskej práce. Hoci je plná faktov, je písaná príbehovo a cítiť z nej osobné trápenia poeta. Publikácia obsahuje aj nové skutočnosti, ktorým predchádzal autorkin výskum.

K pamätiam Jána Smreka „Poézia moja láska“ sa respondentka podcastu dostala počas štúdia na vysokej škole a odvtedy v ňom hľadá človeka z mäsa a kostí. Prebádala archívy, staré časopisy a skúmala jeho život i tvorbu. Monika Kapráliková píše o básnikovi rovnako oduševnene ako o ňom hovorí. V podcaste poodhalila aj básnikov vzťah k jeho manželke Blanke. „Jej podiel na jeho tvorbe dnes ešte nie je docenený ani zdokumentovaný,“ zdôraznila.

Z rozhovoru sa dozviete aj o tom, ako básnik propagoval slovenskú literatúru v zahraničí, či bol workoholikom a ako je možné, že zo Zborníka mladej slovenskej literatúry, ktorý pripravil, sa predalo viac ako dvanásťtisíc kusov.

Viac o knihe si môžete prečítať tu:https://www.litcentrum.sk/dielo/komorne-o-komornej-kniznici-jana-smreka

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Štyri mená, štyri portréty, dvaja autori, jedna knižka a veľa otázok. Reč bola a je o novej publikácii Slovenského literárneho centra s názvom Modernizácia kritikou: Hamaliar, Chorváth, Bor, Matuška od autorov Magdaleny Bystrzak a Vladimíra Barboríka.

Riaditeľ Slovenského literárneho centra a spisovateľ Pavel Sibyla si do podcastu Knižnej revue o knihe venovanej tvorivým začiatkom štyroch literárnych kritikov tridsiatych rokov 20. storočia pozval prirodzene jej autorov. A debata zďaleka nebola len o štyroch kritikoch, ale aj o čechoslovakizme, konci liberálneho kapitalizmu či nástrojoch dnešnej kritiky.

Čechoslovakizmus Jána Igora Hamaliara, ľavicové predstavy Michala Chorvátha, Alexander Matuška a jeho modernizácia kultúrou či Ján E. Bor so svojím paradoxom. Tak štyroch literárnych kritikov priblížili autori publikácie. A hoci sa dátumy narodenia vybraných kritikov zmestia do piatich rokov a snažili sa o to isté, modernizáciu kritikou, každý mal inú predstavu, formu.

„Uspeli, neuspeli? V podstate ani jeden z nich neuspel, no nikto neprehral. Ich texty mali mobilizačný potenciál,“ zamýšľala sa Magdalena Bystrzak, spoluautorka knižky a vedecká pracovníčka v Ústave slovenskej literatúry SAV. „Všetci štyria našli dostatok sily, aby sa zúčastnili na modernizačnom procese a aktivizovali sa v tej chvíli, ktorú považovali za vhodnú.“

Je pre modernizáciu a kritiku vhodná akákoľvek chvíľa? Aké má kritika postavenie dnes? Môže sa spoločnosť meniť kritikou, písaním? Aj tieto otázky kládol moderátor podcastu Pavel Sibyla svojim hosťom. Hovoril o súčasnej kritike rozriedenej v množstve informácií a mediálnom pretlaku správ.

„Modernizácia nie je o technologickom pokroku, ale o ideách,“ debatoval spoluautor knižky Vladimír Barborík, literárny historik a kritik. „Ak čítate oficiálne média, tak máte pocit, že polemika z médií zmizla, ale nezmizla úplne. Transformovala sa aj do nekonečného sveta sociálnych médií. Niekedy sa kritik zo svojej nahnevanosti vybije v diskusii alebo emotikone.“

Kritika mení svoj nástroj a už ním nie je len slovo.

Slová o kritikoch, polemike, názoroch aj na pozadí historickej doby približuje predstavovaná publikácia a hoci je o kritike a kritikoch, zďaleka nie je nekritická.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Čo sa stane, keď sa stretne literárna kritička, spisovateľ a téma, ktorej názov vyvoláva otázky už len svojím pomenovaním? Možno sa aj z antihrdinu stane hrdina alebo sa spisovateľ prizná, že ak mu dôjde inšpirácia, prerozpráva film.

Literárny vedec Daniel Domorák si na diskusiu o Ja písaní, čiže próze subjektu, v ktorej vystupuje do popredia sám autor, pozval literárnu kritičku, vedkyňu a pedagogičku Tamaru Janecovú a spisovateľa Máriusa Kopcsaya. Janecová je aj autorkou knihy Proti wetrysku o prózach Máriusa Kopcsaya. Z kostrbatých pojmov literatúry spoločne urobili dojmy. Od teórie sa presunuli k súčasnej literatúre, a najmä zážitku z nej.

 V teoretickej časti rozhovoru Tamara Janecová priznala, že aktuálne je prózou subjektu presýtená. „Je to žáner, ktorý nie je v našej literatúre žiadnou novinkou, nemožno mať voči nemu žiadne výhrady, tie možno mať podľa mňa k niektorým výkonom v súčasnej próze v tomto žánri.“

Kritička tu hovorí napríklad o manifestácii autorovho ega alebo o tom, ak máte z diela pocit, že jeho napísanie znamenalo viac pre autora než pre čitateľa.

 „Často označovaný aj za autora, ktorý píše autobiograficky, teda nie takou tou formou pamätí,“ pridal sa k  debate o Ja písaní spisovateľ Márius Kopcsay. „Hoci možno to vyzerá tak, že opisujem svoje autobiografické zážitky a ľudia sa ma potom napríklad pýtajú: To na tej nudistickej pláži si bol ty? Ja čerpám zo svojich zážitkov, lebo iné nemám, no posúvam ich v sebe, spracúvam ďalej a do literatúry sa dostávajú premiešané s fikciou.“

S úsmevom priznáva, že sa mu stáva i to, že v jeho literárnych postavách sa nachádzajú aj viacerí jeho známi súčasne. Napríklad k jednej emancipovanej ženskej postave sa hlásilo hneď niekoľko dám z okruhu spisovateľa. V rozhovore poodhalil aj svoju autorskú metódu písania, ktorú prirovnal k príbehu z generačného románu Tisícročná včela.

Tamara Janecová zas priznala, že ju oslovuje pri čítaní antihrdina a s ním spájané sebabičovanie. Nachádza v ňom veľa, objavuje katarziu. My sme zvedaví nielen na jej objavy literárnej vedy do budúcna. Možno aj v podcaste Knižnej revue.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Poznáme sa, aj keď sa nepoznáme. Vieme, koľkokrát chodíme na toaletu, počujeme vzdychy pri milovaní, kýchnutia, nadávky, hádky. No často nevieme, kto sa zvukmi skrýva. Susedia v jednej bytovke, známi – neznámi.

Taký, takmer nepoznaný v literárnom svete, bol donedávna aj Dušo Martinčok, spisovateľ, právnik-lingvista a zakladateľ občianskeho združenia Zrejme, ktoré sa venuje téme medzigeneračného dialógu. Aktuálne žije viac v Luxemburgu ako na Slovensku. Napísal svoj prozaický debut „Niekto sa nájde“ a porotcovia literárneho ocenenia Anasoft litera ho zaradili do finále. Hovorí o susedoch v jednej bratislavskej bytovke.

S humorom priznal, že podľa hodnotenia poroty, ktorá ho označila ako autora s citlivými podaním bez patetiky a vydierania s túžbou vyjsť z vlastnej osamelosti, sa cíti takmer hviezdne.  Vo svojej knižke nazrel aj na domové schôdze, opísal ich nehostinné prostredie chodieb a hovoril o ich presťahovaní do obývačky suseda či spoznávaní sa na dvore pri slivkovom koláči.

V podcaste Dušo Martinčok poodhalil aj rozdielnosť vnímania seniorov či komunity LGBTI+ na Slovensku a v Luxemburgu.

„Je to veľký rozdiel, luxemburský premiér sedí v kostole a natáča si svojho manžela, ktorý spieva v  zbore,“ hovorí o vnímaní inakosti.

Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum.

Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.

Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.