Tech_FM

Vieme, že komunikujú. Používajú volacie znaky, mená, pozdravy a majú komplexné sociálne usporiadanie.

Až teraz sa však vedci pokúsili o komunikáciu s veľrybami. Problémom je, že nielenže nerozumieme, čo veľryby hovoria nám, my poriadne nerozumieme ani tomu, čo hovoríme my im.

Iný tím sa pozrel na predbežné dáta z amerického teleskopu a tie ukazujú, že rozpínanie vesmíru sa možno spomaľuje.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Zdá sa, že vedci narazili na najstaršie zobrazenie zvieraťa, a toto zobrazenie nielenže pripomína sochu, no má zhruba 130-tisíc rokov.

Iný tím zase zisťoval, ako sa k nám dostalo moderné kura. Stopoval pritom škrupiny z vajíčok.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Máme šťastie. Naša slnečná sústava je relatívne stabilným miestom a táto stabilita pomohla životu. Medzi hviezdami to však bežné nie je: nový výskum zisťoval, koľko sĺnk nesie stopy po zrážkach so svojimi planétami.

Je to prekvapivo vysoké percento.

Vedci sa tiež pozreli na život v starovekom Egypte a bol to život ťažký a plný chorôb.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Veľa možností nám už nezostáva. Vedci teraz vylúčili ďalšie regióny, kde sa nemôže nachádzať hypotetická Deviata planéte našej slnečnej sústavy. Zostalo už iba jedno miesto, kde by sa toto teleso mohlo ukrývať.

V priebehu niekoľkých rokov tak zistíme, či veľká neznáma planéta v končinách slnečnej sústavy naozaj krúži.

Iný tím zase testoval stavebné kamene života a zistil, že dokážu prežiť aj extrémne podmienky panujúce na Venuši.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Človek i naši najbližší zvierací príbuzní nemajú chvosty. No naši prapredkovia chvosty mávali, no niekedy v evolučnej minulosti nášho druhu ich stratili. Vedci teraz opísali genetický mechanizmus, vďaka ktorému sa to stalo.

Iný tím sa pozrel na krásne harmónie definované ešte pytagorejcami. A ukázal, že presné matematické pomery nevytvárajú najkrajšie súzvuky.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Zistili, ako veľryby pod hladinou spievajú

Stáročia to bola záhada. Vedeli sme, že veľryby sa dorozumievajú zvukmi, no nevedeli sme, ako presne. Výskumníci teraz objavili a opísali orgán, ktorý to vráskavcom umožňuje.

Iný tím zase narazil na dosiaľ najjasnejší objekt vo vesmíre: na ďaleký kvazar.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Predstavte si ryžu, ktorá by v sebe niesla zároveň tukové a svalové hovädzie bunky. Nie, nebola by to kombinácia mäsa a ryže, bolo by to hybridné jedlo so špeciálnymi vlastnosťami, možno z laboratória.

Ochutnali by ste ho?

Ďalšia súkromná spoločnosť smeruje k Mesiacu, tentokrát štart vyšiel.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Slnečná sústava má nové kvapalné more, a ukrýva sa na nezvyčajnom mieste. Nový výskum totiž tvrdí, že sa oceán nachádza pod povrchom Saturnovho mesiaca Mimas. Navyše, je to veľmi mladučký oceán. Iný tím zase priniesol archeologické nálezy, ktoré hovoria odlišný príbeh o spolužití moderného človeka a neandertálcov. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Inteligencia neznamená, že nemôžete prepadnúť nezmyslom. Vedci totiž zisťovali, či aj inteligentní ľudia môžu uveriť rôznym konšpiráciám.

Ukázalo sa, že celý ten mechanizmus je komplikovanejší.

Iný tím zase zisťoval, či je hmyz naozaj priťahovaný svetlom.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Nemala by to byť ani čierna diera a nie je to ani pulzar. V súhvezdí Holubice astronómovia narazili na zvláštny objekt, ktorý nevieme dobre vysvetliť. A v súčasnosti ani netušíme, ako asi vznikol.

Nachádza sa v hviezdokope NGC 1851 a znamená, že niečomu nerozumieme.

Iný tím vedcov sa zase pokúsil zistiť, aký vplyv bude mať klimatická zmena na priemernú dĺžku našich životov.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Mal to byť prvý súkromník, ktorý pristane na Mesiaci. Zároveň po 50 rokoch prvá takáto americká misia. Misia Peregrine však zlyhala, a tak sa inžinieri rozhodli, že ju radšej nasmerujú naspäť na Zem, nech havaruje do mora.

NASA však tento rok očakáva aj ďalšie lety súkromníkov.

Vedci tiež zistili, že niektoré gény zodpovedné za naše skoré vstávanie môžeme mať od neandertálcov.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Rok 2024 bude plný vedeckých pokrokov. Ak všetko pôjde dobre, do vesmíru by mala odštartovať misia Europa Clipper k Jupiterovmu mesiacu Európa, NASA by sa chcela preletieť aj okolo Mesiaca – a to rovno s ľudskou posádkou.

Dozvieme sa tiež výsledky liečby dlhého covidu a prví lekári by mohli pacientom nasadiť génovú terapiu.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Všetci začíname z jedinej bunky, ktorá sa delí a telo sa postupne vyvíja a rastie. V puberte sa však tento rast spomaľuje, až sa úplne zastaví. Otázkou však je, prečo a ako sa tento mechanizmus odohráva.

Zdá sa, že vedci teraz urobili prvé kroky k nájdeniu odpovedí.

NASA zase oslavuje tisíc dní na Marse svojho rovera Perseverance.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Je to nepravdepodobné. No vedci sa teraz pozreli, čo by sa stalo v prípade, ak by okolo našej slnečnej sústavy prešla zablúdená hviezda.

Znamenalo by to koniec Zeme? A ako by sa zmenili obežné dráhy planét?

Iný tím vedcov sa zase pozrel na korelácie medzi hudobným vkusom a našim etickým kompasom.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Veľké tvrdenia potrebujú veľké dôkazy. Tvrdenie, že najstaršie vrstvy kultového miesta v Indonézii majú 27-tisíc rokov, takýmto veľkým je. Odborná komunita však hovorí, že chýbajú dôkazy.

Najstaršie megalitické stavby inde vo svete sú totiž mladšie najmenej o 16-tisíc rokov.

Astronómovia zase objavili takmer dokonalý planetárny systém pri relatívne neďalekej hviezde.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Revolúcia umelej inteligencie dorazila do ďalšej skupiny odborných činností. Niekoľko firiem predstavilo modely, ktoré dokážu presne predpovedať počasie – a to na úrovni meteorológov s ich superpočítačmi.

Umelej inteligencii na to pritom stačia obyčajné počítače, ktoré má široká verejnosť na svojich domácich stoloch.

Tím teoretických fyzikov sa zase pozrel na veľký tresk. Ich rovnice im totiž ukazujú aj takú verziu vývoja kozmu, v ktorej sa big-bang neodohral.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Mravce sú fascinujúce. Vedci, navyše, pri nich objavili ďalšiu schopnosť: využívajú liečivé látky a na liečbu plesňovej infekciu konzumujú vošky.

Dôvodom je peroxid vodíka, ktorý vošky vytvárajú.

Iný tím zase simuloval, ako by sa klimatickým inžinierstvom dala zachrániť Antarktída a ako by sme mohli zastaviť jej roztápanie.

Viac sa dozviete v TECH_FM.

Stáročia to bola záhada. Zhruba 40 percent ľudí aspoň raz vo svojom živote odpadne. No vedci až doteraz nerozumeli mechanizmu, prečo človek náhle stratí vedomie.

To zmenil nový výskum, ktorý sa na celý problém pozrel komplexnejšie.

Iný tím zistil, že gepardy prestávajú byť dennými lovcami: čo ich vystavuje konfliktom s inými dravcami.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Ukazovacie zámená nie sú univerzálne. Aspoň taká panovala domnienka, ktorú sa teraz rozhodli vedci preskúmať. A keď sledovali tisíc dobrovoľníkov hovoriacich 29 jazykmi, zistili, že slová ako tento a tamten existujú v každom z nich.

Je to dôležité zistenie pre chápanie nielen evolúcií jazykov, ale našej evolúcie ako takej.

Iný tím zase prišiel s hypotézou, prečo sa hviezda Betelgeuze môže správať zvláštne.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Sociálne siete zhoršujú duševné zdravie mladým ľuďom. A špeciálne to má platiť pre služby spoločnosti Meta, najmä pre Instagram.

Meta o tom dokonca vedela, no rozhodla sa svoje interné výskumy ignorovať. Teraz spoločnosť žalujú desiatky amerických štátov.

Vedci tiež zisťovali, či psy motivuje viac jedlo, alebo ich obľúbená hračka.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Dnes ich už znovu konzumujeme. Ak si predstavíte ázijské jedlo, jeho súčasťou často bývajú morské riasy, chaluhy či sladkovodné rastliny. Stáročia sa však takéto rastliny v Európe nekonzumovali: maximálne tak počas hladomorov.

Teraz však archeológovia ukázali, že v dávnej minulosti sa riasy jedli aj Európe.

Vedci tiež navrhujú, že častice tmavej hmoty by sme mohli hľadať v jadrách bielych trpaslíkov.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

NASA sa pozrela na prvé vzorky z planétky Bennu, ktoré len pred pár týždňami pristáli na Zemi. Už základná analýza ukázala, že sa tam nachádza uhlík aj stopy vody.

Znamená to, že takéto prvky už existovali pri samotnom vzniku našej slnečnej sústavy.

Umelá inteligencia tiež pomohla pochopiť kľúčovú bielkovinu vírusu, ktorý začal napádať ľudí. A pripravuje nás na budúcu pandémiu.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Raz do roka veda oslavuje. Tento týždeň oznamovali nositeľov tohtoročných nobeloviek a akademici konečne ocenili nové mRNA vakcíny (nielen) proti covidu.

Okrem toho si cenu zaslúžili aj objavy z mikrosveta, kvantové bodky a superkrátke pulzy laseru.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Máme šťastie. Žijeme totiž v takom období našej slnečnej sústavy, v ktorom má Saturn svoje prstence. Teraz nová simulácia ukazuje, ako tieto relatívne mladé útvary okolo veľkej planéty vznikli.

Meta tiež oznámila, že jej konverzačné umelé inteligencie budú mať osobnosť.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Naši predkovia boli bystrí, rozumeli svetu okolo seba a vedeli sa mu prispôsobiť. Reči o dávnych primitívoch tak hovoria viac o primitívoch dnešných, než o našich predchodcoch.

Teraz, dokonca, vedci objavili stopy po drevenej stavbe, ktorá má takmer pol milióna rokov.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba zase narazil na zvláštnu molekulu pri ďalekej planéte.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Genetická rôznorodosť dnešných ľudí je malá. Dokonca taká malá, že ktoríkoľvek dvaja ľudia na našej planéte sú si podobnejší ako šimpanzy z dvoch susediacich tlúp.

Vysvetlením je, že v dejinách ľudstva nastal okamih, keď naši predkovia takmer vyhynuli. Mohol sa stať pred 900-tisíc rokmi.

Vedci tiež vytvorili ľudský plod bez toho, aby použili spermie, vajíčka či maternicu.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Máme radi stromy. Vyplýva to z novej britskej štúdie, ktorá skúmala náš vzťah k stromom a lesom v našom okolí. Ukázalo sa, že hodnotu rastlín vnímame, horšie to je, ak by sme pre ne mali čosi urobiť.

Iný tím sa pozrel na dopady nudy na školské výsledky. Vedcov prekvapilo, že študenti sa dokážu nudiť aj počas skúšok.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

India úspešne pristála. Vesmírna misia k južnému pólu Mesiaca tak z krajiny spravila iba štvrtú, ktorej sa podarilo hladko dosadnúť na mesačný povrch.

Misia je to pritom dôležitá, bude na našej prirodzenej družici hľadať stopy vody.

Iný tím zase zisťoval, koľko ľudí by bolo potrebné na odštartovanie kolónie na Marse. A Prišiel na celkom nízke číslo.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Saturn je nádherná, fascinujúca planéta. A stále je to planéta plná prekvapení: teraz astronómovia, napríklad, zistili, že ukrýva búrkové systémy, ktoré môžu trvať stáročia. Podobne ako na Jupiteri.

Pomohli rádiozábery, vďaka ktorým sa vedci pozreli hlbšie do atmosféry plynného obra.

Iný tím sa zase zameral na kone a preskúmal ich schopnosť porozumieť ľudským emóciám.

Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Byť starostlivým otcom sa oplatí: prinajmenšom potomstvu. Nový výskum na hlodavcoch ukázal, že potomstvo, o ktoré sa systematicky staral aj jeho otec, vykazuje zmeny správania aj v expresii génov. Zároveň má dlhší život.

Iný tím skúmal, kto vlastne žil na inkskom Machu Picchu. Ukázalo sa, že to bola veľmi pestrá a rôznorodá komunita.

Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Škandály majú na dnešnú politiku menší vplyv než v minulosti. To nie je iba intuitívne pozorovanie, teraz to potvrdil aj prvý vedecký výskum a vysvetľuje, prečo to tak je.

Vesmírna sonda Voyager 2 trochu vydesila (nielen) inžinierov z NASA. Po chybnom príkaze sa totiž prestala ozývať.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Kosatky sú veľmi zaujímavé. V prirodzenom prostredí sú vrcholovým predátorom a ak majú na tele jazvy, pravdepodobne ich spôsobili iné kosatky. Zároveň sú jedným z mála druhov, ktorých samice prechádzajú menopauzou.

Zdá sa tiež, že to má vplyv na vzorce správania: matky totiž chránia svojich dospievajúcich samcov pred súbojmi.

Iný tím zase preskúmal naše gény a pozrel sa, ako súvisia s našimi stravovacími preferenciami.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Vidíme okolo seba im zlomok vesmíru. To nie je našimi schopnosťami, viditeľná hmota tvorí len zhruba štyri percentá kozmu. Tmavej hmoty by malo byť oveľa oveľa viac.

Teraz však vedci objavili veľkú starú galaxiu, v ktorej takáto tmavá hmota chýba. A to je záhada.

Iný tím podrobne preskúmal dávny lovecký nástroj našich prapredkov. Zistil, že už pred tristotisíc rokmi ľudia používali sofistikované techniky na opracúvanie dreva.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Pred stovkami miliónov rokov pripomínala naša planéta snehovú guľu. Nový výskum naznačuje, že toto extrémne obdobie spustilo, paradoxne, obrovské množstvo lávy, ktoré sa vylialo na územie dnešnej Kanady.

Iný tím zase identifikoval pre vedu nový druh rybičky. Zvláštne na tomto príbehu je, že s touto rybkou desaťročia obchodovali fanúšikovia akvaristiky.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Väčšine nášho vesmíru nerozumieme. Vieme, že pozorovateľná časť je v ohromnej menšine, no čo sú tmavá hmota a energia, to si stále nie sme istí.

Pomôcť rozlúštiť túto záhadu by mala európska vesmírna misia Euclid, ktorá odštartovala len nedávno. Iný tím zase používal techniky deepfake obrázkov, aby lepšie porozumel nášmu Slnku.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Vieme, že najstaršie európske osídlenia prvých roľníkov a chovateľov dobytka si prechádzali rôznymi fázami. Archeologické nálezy ukazujú, že niekedy boli plné, a potom akoby ich niekto náhle opustil.

Predpokladalo sa, že za to mohli meniace sa klimatické podmienky. Nový model však naznačuje, že vysvetlením sú skôr vojny a boje.

Iný tím zase špekuloval, ako by mimozemský život mohol využiť vybuchujúcu supernovu v neďalekej galaxii.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Vieme, že to je jedno z najsľubnejších miest na hľadanie mimozemského života. Podpovrchový oceán Saturnovho mesiaca Enceladus totiž obsahoval takmer všetko, čo potrebuje k svojmu fungovaniu život.

Teraz v jeho výtryskoch vedci objavili aj fosfor, posledný kúsok do tejto chemickej skladačky.

Iný tím preskúmal rotáciu našej planéty a zistil, že pred miliardou rokov mal deň na Zemi len 19 hodín. A toto nudné obdobie trvalo miliardu rokov.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Rastliny vnímajú, keď sa ich dotýkame. Výraz „vnímajú“ je možno prisilný, no nový výskum ukázal, že rastliny reagujú, keď dotyk začne a jej bunky si navzájom posielajú signály, keď takýto dotyk skončí.

A dokážu to aj bez toho, aby mali nervovú sústavu zvierat.

Iný tím zase skúmal železo z meteoritov. Práve to totiž mohlo pôsobiť ako katalyzátor chemických reakcií, na konci ktorých bol vznik života.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Pôvodná hypotéza znela, že vačkovce sú akýmsi medzičlánkom: na začiatku bolo kladenie vajec a na konci evolúcie cicavcov sme my, moderné živorodé zvieratá. Vačice a kengury sú niekde na polceste.

Nová štúdia však naznačuje, že je to inak. A evolučne vyspelejšie sú v skutočnosti klokany, navyše, vak mohol priniesť isté výhody pri prežití v komplikovaných podmienkach.

Iný tím sa zase pozrel na najstaršie dôkazy o bozkávaní sa. A zdá sa, že celý príbeh najstaršej pusy je v skutočnosti ešte zložitejší, ako sme sa pôvodne domnievali.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Čierne diery by nemuseli byť vždy čiernymi dierami. Platí to, ak ste teoretickým fyzikom a veríte, napríklad, v strunové teórie. Ich dôsledkom je hypotetická existencia objektov, ktoré by z diaľky vyzerali ako čierne diery, no v skutočnosti by boli skôr chybami v časopriestore.

Archeológovia zase dokázali najstaršie využitie ohňa v Európe. Naši predkovia používali oheň najmenej o 50-tisíc rokov skôr, ako sme sa dosiaľ domnievali.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Čo keby sme pracovali len štyri dni v týždni? Viaceré krajiny si vyskúšali experiment s trojdňovým víkendom. A výsledky naznačujú, že spokojní môžu byť nielen zamestnanci, ale aj firmy.

Iný vedecký tím preskúmal gény zodpovedné za podobu našich tvárí a zistil, že polohu našich nosov zrejme určujú gény po neandertálcoch.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Je to toxické prostredie, ľudia sú na seba odporní, kričia, ventilujú si zlosť. Takáto kultúra zlosti pritom ubližuje jednotlivcom aj samotným firmám.

Vedci teraz skúmali, ako sa jej zbaviť a aké vzťahy by sme mali v práci udržiavať.

Iný tím zase zisťoval, ako mohol vzniknúť život, a kľúčovú úlohu v tom mohlo zohrať naše Slnko.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Bola to ambiciózna misia. Japonská súkromná spoločnosť plánovala pristáť na našej prirodzenej družici a chcela dokázať, že misie nemusia na Mesiac posielať iba štáty.

No podobne ako v minulosti, aj misia Hakuto_R zlyhala a pristávací modul zrejme do Mesiaca narazil.

Iný tím sa zase pozrel, ako sa vyvíjala hlasitosť spevu v populárnej hudbe. A výsledky, prekvapivo, ukázali, že je čoraz tichší.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Je to jedna zo základných otázok: je náš druh altruistický alebo sme agresívne sebecké tvory? Šimpanzy totiž naznačujú, že možné sú obe cesty.

Nový výskum teraz sledoval rôzne komunity po celej planéte a zisťoval, ako sú na tom ľudia so spoluprácou. A zdá sa, že ľudská tendencia pomáhať je univerzálna.

Iný tím zase skúmal, prečo sa veľké zvieratá pohybujú tak pomaly.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Starneme. Na bunkovej úrovni to je proces, ktorý spôsobuje aj hromadenie mutácií a zhoršovanie sa samoopravovacích schopností tela čosi s nimi robiť.

Na pätici rôznych živočíšnych druhov – vrátane človeka – vedci teraz popísali molekulárny mechanizmus, ktoré sa za týmto procesom ukrýva.

Iný tým zase ukázal, čo sa stane, keď vložíte blastoidy do makakov dlhochvostých.

Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Európa posiela do kozmu vesmírnu misiu a ak sa všetko podarí, vo štvrtok odštartuje sonda Juice k Jupiteru a jeho mesiacom. Akurát ten let potrvá dlhých osem rokov.

Iný tím zase spochybnil hypotézu, že vodu na našu planétu priniesli dopadajúce telesá.

Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Hypotéza znie nejako takto: život na našej planéte v skutočnosti odštartoval s RNA. A kľúčové stavebné kamene, chemické kúsky skladačky, prišli z kozmu. Teraz výskumníci objavili uracil, zložku RNA vo vzorkách z planétky Ryugu.

Iný tím zase skúmal, ako to majú cicavce s lietaním. A narazil na kľúčový gén.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Na Beethovena spomíname ako na hudobného génia, možno si ho predstavíme, ako časom strácal sluch. No príčina jeho smrti bola až donedávna záhadou. Nová analýza genetickej informácie z jeho vlasov však ukázala, čo sa na sklonku jeho života stalo.

Astronómovia zase preskúmali červených trpaslíkov v našej galaxii a ukázali, že to vôbec nie sú pokojné hviezdy. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Vírusy nás sprevádzajú milióny rokov. V skutočnosti sprevádzajú zložitý život snáď od jeho počiatku, takže skôr stámilióny rokov. Teraz vedci zisťovali, odkiaľ pochádza rodina, do ktorej patrí aj naša chrípka.

Iný tím zase modeloval, čo by sa stalo, keby sa v našej slnečnej sústave nachádzala superZem.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Najlepšia muzika sa robila, keď som bol ešte mladým. Možno ste sa už stretli s nejakou obdobou podobného názoru: skrátka, v staršom veku prestávame objavovať novú hudbu.

Nie je to len dojem, vedci vysvetľujú, prečo naozaj popri starnutí bývame menej náchylní na nové hudobné objavy. A novoty vo všeobecnosti.

Iný tím zase predstavil tretieho pacienta, ktorého sa podarilo zbaviť vírusu HIV v tele. Od bežného lieku má však táto procedúra ďaleko.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Asi ste už videli cencúle. A zrejme ste si tiež položili otázku, prečo sú niekedy hladké a inokedy majú také typické vlnky.

Vedci teraz cencúle preskúmali a prišli s odpoveďou. Iný tím zase objavil za Neptúnom teleso s prstencami, ktoré by prstence vôbec nemalo mať.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Šimpanzy používajú gestá. No zaujímavé je, že ľudia im dokážu spontánne porozumieť. Vedci teraz skúmali, ako dobrovoľníci dokážu čítať komunikáciu šimpanzov a či vedia porozumieť, čo tieto primáty znakujú. Ukázalo sa, že im rozumieme.

Iný tím zase začal používať umelú inteligencia na pátranie po mimozemskom živote. Mohla by výrazne pomôcť.

Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Už vieme, že negatívne správy sa šíria rýchlejšie ako tie pozitívne. Že sa rýchlejšie šíria falošné správy. A že sociálne siete sú ich plné.

Teraz sa vedci pozreli, prečo sa na sociálnych sieťach falošné správy vlastne šíria. A zistili, že dôvodom nie je ani tak naša neschopnosť rozoznať pravdivé od nezmyslov. Vysvetlením je skôr spôsob, akým fungujú samotné sociálne siete.

Výskumníci tiež hovoria o možnosti života na Venuši. A že by sme sa na túto sesterskú planétu našej Zeme mali lepšie zahľadieť.

Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Zatiaľ sú naše možnosti obmedzené. Poznáme tisícky exoplanét a mnohé krúžia v obývateľných zónach. No na mimozemský život sme dosiaľ nenarazili, dokonca ani na ten jednoduchší nie.

Astronómovia teraz navrhli spôsob, ako by sme na mimozemských telesách mohli objaviť rastliny. Kľúčom je svetlo.

Iný tím sa zase pozrel na šírenie moru v 14. storočí. Predpokladalo sa, že v Európe čiernu smrť roznášali potkany - zrejme to však nebude pravda.

Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Máme veľké mozgy. Síce o trochu menšie, než pred pár tisícročiami, no stále ohromné. Špeciálne, ak ich porovnáme s našimi vzdialenejšími zvieracími príbuznými.

Vedci teraz objasnili mechanizmus, ako dokázali zmutovať gény potrebné na to, aby mozgy našich predkov začali tak výrazne rásť. A tento bunkový mechanizmus by sa dal využiť aj na ďalšie veci.

Iný tím zase objavil dialekty u dvoch susediacich skupín šimpanzov. Prejavujú sa v ich gestách.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba bude prinášať nové zábery, spustia sa ďalšie ohromujúce ďalekohľady. Technológia mRNA vakcín ukázala, že funguje, takže ju budeme častejšie používať. A možno narazíme aj na stopy novej fyziky.

Aký bude rok 2023 vo vede? Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Bol to ťažký rok, no z pohľadu vedy aj dobrý rok. Veda nám pomohla ukončiť pandémiu a vrátiť naše životy k akým-takým normálom.

NASA sa vydala ka Mesiacu aj posunula planétku. A umelá inteligencia sa ukázala nielen ako kreatívna, ale pomohla nám preskúmať a poskladať bielkoviny.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Máte veľké tajomstvá? A ťažšia vás? To nie je iba pocit, nový výskum ukazuje, ako tajomstvá môžu zhoršovať nielen duševné, ale aj fyzické zdravie. A tiež naznačuje, ako sa s nimi vysporiadať.

Iný tím sa zase pozrel, ako by mohol existovať život na Marse. A čo s tým všetkým majú takzvané perchloráty.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Každý z nás už zažil búrku. A každý videl blesky. Asi sme si tiež všimli, že ich cikcakový tvar akoby pripomínal poschodia na oblohe: táto metafora pritom nie je príliš vzdialená realite.

Nový výskum konečne vysvetľuje, prečo blesky vyzerajú tak zvláštne.

Iný tím vedcov si všimol, že kukly budúcich mravcov vylučujú zvláštnu tekutinu. Tieto „mliekarne“ využívajú mravce a ich larvy.

Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Tiež máte na pracovnom stole rôzne drobné figúrky? A občas sa prichytíte, že pozeráte smiešne video?

Nie je to nevyhnutne zlá správa. Nový výskum naznačuje, že podobné drobné rozptýlenia v práci môžu byť pre vás, paradoxne, dobré. Znižujú stres a v konečnom dôsledku aj zvyšujú produktivitu práce.

Iný vedecký tím zase objavil nový mechanizmus, ktorým sa mikróby dokážu brániť voči našim liekom.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Vedeli sme, že naši predkovia si tepelne upravovali potravu už pred 170-tisíc rokmi. No zdá sa, že to zvládali oveľa skôr.

Naznačuje to nový výskum, ktorý tvrdí, že stopy varenia kaprovitej ryby majú až 780-tisíc rokov. A to by už bol zásadný posun.

Iný tím fyzikov sa zase rozhodol preskúmať správanie čriedy oviec. A zistil, ako sa zhlukujú.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Vieme, že sú inteligentné. Vieme, že sú vynaliezavé. A vieme, že nás neustále dokážu prekvapovať.

Nový výskum chobotníc napríklad ukázal, že po sebe hádžu veci. Otázkou teraz je, či to robia len tak pre zábavu, alebo má toto správanie nejaký obranný zmysel.

Iný tím archeológov zase narazil na najstaršiu známu vetu v alfabetickej abecede.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Staručká anekdota znie nejako takto: nie ľudia si domestikovali mačky, mačky si udomácnili ľudí. Kŕmime ich, staráme sa o ne, ošetrujeme ich... ale žeby nás mačky poslúchali?

Vedci už roky zisťujú, ako to s tými mačkami je: či, napríklad, reagujú na meno. Nový výskum zase zisťoval, či rozlišujú hlas svojho majiteľa.

Čína zase poslala do kozmu posledný modul svojej vesmírnej stanice.

Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Aj americký Národný úrad pre letectvo a vesmír sa rozhodol, že lepšie preskúma fenomén UFO. Plánuje vytvoriť šestnásťčlennú komisiu zloženú z vedcov a inžinierov, ktorí si prejdú jednotlivé úkazy a vytvoria akýsi rámec, ako sa s podobnými fenoménmi v budúcnosti vysporiadať.

Iné tímy vedcov zase skúmali, ako sa ľudia stávajú obeťami rôznych konšpiračných teórií.

Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Učíme deti, aby hovorili pravdu. Lenže potom od nich chceme, aby klamali: aby vyslovovali spoločensky prijateľné lži. Napríklad vtedy, ak dostanú dar a vôbec sa im nepáči.

Vedci teraz skúmali, ako tento proces funguje. A čo vlastne od detí chceme.

Iný tím sa zase pozrel na zmeny, ktoré v našom genóme zanechala čierna smrť, najhoršia známa pandémia v dejinách ľudstva.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

NASA je ochrancom našej planéty. Je to trochu zveličenie, no už prvé výsledky misie DART ukazujú, že sa naozaj podarilo posunúť dráhu planétky. A to viac, než výskumníci pôvodne predpokladali.

Iný tím zase vydal vedeckú štúdiu, ktorá opisuje, ako by sme sa asi správali pri kontakte s mimozemskou civilizáciou. A aké by nám mohli hroziť riziká.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Deje sa to každý rok a každý rok sa aj v TECH_FM rozprávame o prírodovedných Nobelovkách. Kto ich teda získal, za čo ich tento rok získal a k čomu tieto objavy viedli? Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Zdá sa, že na Encelade sú všetky podmienky na to, aby mohol na tomto Saturnovom mesiaci fungovať život. Nové modely dokonca naznačujú, že by tam mohol byť aj fosfor.

Vedci tiež zisťovali, prečo sa vlastne smejeme. A prečo nám niektoré veci či situácie prídu smiešne.

Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Na počítačoch klameme viac. Presnejšie, ak porovnáme laptopy a mobilné telefóny, pri notebookoch máme väčšiu tendenciu klamať. Ukázalo to viacero experimentov a dôvodom môže byť, ako tieto zariadenia vnímame.

Iný vedecký tím zase narazil na mutáciu, ktorá sa v našej evolučnej minulosti odohrala niekedy pred 500-tisíc rokmi. Jej výsledkom sú naše dnešné šikovnejšie mozgy.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Nález v indonézskej jaskyni zaskočil aj archeológov. Kostre chýbala časť dolnej končatiny a stopy na kosti naznačovali, že to mohol byť úmysel. Ďalší výskum potvrdil, že nielenže šlo o amputáciu, pacient prežil a žil ešte ďalších šesť až osem rokov. Vedci tak objavili najstarší dôkaz o amputácii v ľudských dejinách. 

Iný vedecký tím zase geneticky upravil kvasinky tak, aby dokázali vyrábať látky nevyhnutné na protirakovinový liek.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Delfíny sú inteligentné. Ale keďže zvládajú zložité sociálne interakcie, vedia byť tiež zákerné. A vytvárajú koalície a aliancie, také zložité, že to okrem nich zvládnu len ľudia (pravdepodobne).

Vedci tiež využili silu Hubblovho a Webbovho vesmírneho ďalekohľadu a výsledkom sú nádherné zábery galaxie M74.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Viac ako desať rokov vývoja a miliardy dolárov. Na štartovaciu plošinu Kennedyho vesmírneho strediska však NASA konečne presunula svoju novú vesmírnu raketu. Odštartovať by mohla koncom augusta.

Prvá misia by mala spustiť program Artemis, ktorého cieľom je vrátiť človeka na Mesiac.

Iný vedecký tím zase po takmer storočí rozlúštil recept na staroveký čínsky bronz. Ukázalo sa, že recept už počíta so zliatinami, ktoré ďalej kombinuje.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba robí vedu zhruba dva mesiace a už prináša výsledky, ktoré nevieme dobre vysvetliť. Zdá sa totiž, že galaxie a hviezdy v nich vznikajú príliš skoro po veľkom tresku. A zdá sa tiež, že ich je v ranom kozme akosi priveľa.

Vedci sa tiež pozreli, či starovekí Rimania bývali podvodníkmi. Ich hracie kocky totiž mávali nepravidelné podlhovasté tvary, ktoré zvýhodňovali niektoré čísla.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Máte reštauráciu a chcete zvýšiť množstvo objednávok? Na fotografiách prežeňte farby a voľte žiarivé tóny. To je aspoň odporúčanie vedcov, ktorí porovnávali, na základe akých fotografií si ľudia skôr objednávajú jedlo.

Výskumníci sa tiež pozreli, akú úlohu mával zvuk v histórii vedenia vojny.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Včely sú kľúčové. Asi ste už počuli, že majú problém, ubúda ich a následne sa tak do ťažkostí môže dostať poľnohospodárstvo.

Včely a ich príbuzní sú pritom fascinujúce: sú inteligentné, zvládajú jednoduché matematické úlohy či si dokážu odovzdávať informácie. Nový výskum naznačuje, že cítia aj bolesť, čo má pre nás etické dôsledky.

Vedci tiež zistili, že žralok veľrybí sa zrejme stravuje inak, ako sme sa domnievali. A je všežravcom.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Dáva vám život zmysel? Vedci sa už dlho zaoberajú podobnou otázkou a sledujú, čo pocit zmysluplného života vlastne vytvára.

Teraz výskumný tím zistil, že to okrem známych predpokladov môžu byť aj obyčajné drobnosti. Maličkosti, z ktorých sa dokážeme tešiť.

Iný tím zase zisťoval, kedy sa objavila teplokrvnosť. A použil na to prekvapivú metódu.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Je to najdôležitejší stroj, aký sme kedy poslali do vesmíru, a zároveň najvýkonnejší ďalekohľad. Vesmírny teleskop Jamesa Webba už posiela prvé zábery a je to strhujúce pozeranie.

Vidíme na nich ďaleký vesmír, atmosféru vzdialenej exoplanéty aj miesta, kde sa rodia nové hviezdy.

Inžinieri tiež experimentovali s umelou inteligenciou: a ukázalo sa, že sa prírodné zákony učí podobne ako naše bábätká.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Sú symbolom postupujúcej klimatickej zmeny. Keď sa roztopí Arktída, nebudú plávajúce ľadové kryhy a ľadové medvede nebudú mať ako loviť. Celý druh vyhynie.

Teraz však biológovia narazili na izolovanú skupiny medveďa bieleho, ktorý na lov nevyužíva ľadové kryhy. Mohla by byť nádejou na prežitie druhu.

Iný výskumný tím zase ukázal, prečo nezaberajú vakcíny proti malárii.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Pomáhal definovať, čo bude pre obyčajných ľudí znamenať internet. A určil hranice, ako ho budeme prehliadať.

Po takmer troch desaťročiach končí Internet Explorer a Microsoft ho prestáva podporovať.

Vedci tiež zistili, odkiaľ pravdepodobne prišiel mor na konci stredoveku, čierna smrť, ktorá zabila možno až dvesto miliónov ľudí.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Klamú nám naše mozgy. Vidia osoby, veci či tvary aj tam, kde žiadne nie sú.

Bohatú históriu takýchto klamov má za sebou planéta Mars, a nový tentoraz priniesli zábery vesmírneho vozidla Curiosity.

Iný tím vedcov zase ukázal, že Alpy strácajú svoju snehovú a ľadovú pokrývku a sú zelenšie. Nie, nie je to dobrá správa.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Možno sa pozeráme na nesprávne miesta. Nový výskum naznačuje, že ak by sa nejaká vesmírna civilizácia chcela pohybovať kozmom a nebodaj kolonizovať galaxiu, vôbec by k tomu nepotrebovala kozmické lode.

Stačilo by, ak by sa im podarilo rozpohybovať planéty a cestovali by na akýchsi túlavých zemiach.

Morskí biológovia zase chceli pochopiť, ako sa oceánske trávy na západe Austrálie dokážu prispôsobovať meniacim sa podmienkam. A zistili, že to je v skutočnosti jeden jediný obrovský organizmus.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Voda je nevyhnutná. Ak chceme na Mesiaci vybudovať základne či nebodaj odtiaľ štartovať na ďaleké vesmírne misie, potrebujeme jej dostatok.

Vedci teraz naznačujú, že by sme si ju mohli brať priamo z našej prirodzenej družice.

Iný tím zase ukázal, ako sa v mozgu prepájajú spomienky a ako by v prípade nastupujúcej straty pamäte mohol pomáhať dnes už schválený a fungujúci liek.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Na Marse bola kedysi voda - a tá voda tiekla. Dnes sa domnievame, že kde je tečúca voda, tam môže existovať aj život.

Či ale na Marse kedysi dávno život naozaj bol, to sa teraz pokúsi zistiť vesmírny rover Perseverance. Vstupuje totiž do kľúčovej časti svojej vedeckej misie na červenej planéte.

Tím astronómov zase simuloval, kde by mohli byť exomesiace vhodné na život. Aj keď sme dodnes žiaden mesiac v inej hviezdnej sústave neobjavili.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Chceli by sme udržateľnejší potravinový reťazec. No náhrady mäsa majú dva problémy: chuť a našu schopnosť produkovať ich v globálnych množstvách.

Vedci teraz prišli s riešením a kľúčom k nemu sú isté podmorské baktérie.

Iný tím zase ukázal, že náš záväzok udržať otepľovanie planéty okolo 1,5 stupňa do konca storočia nedodržíme. Teploty môžu na túto hranicu stúpnuť už v priebehu piatich rokov.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Resetovanie mozgov už nie je čírou vedeckou fantastikou. Vedecký tím teraz na experimentoch s hlodavcami ukázal, že takýto postup je možný. Prinajmenšom v prípade istého génu, ktorý vplýva na úzkosť a alkoholizmus. Jeho správne fungovanie narúša pitie alkoholu v tínedežerskom veku.

NASA zase hovorí, že testovacia fáza Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba sa skončila a všetko funguje správne. Ešte sa musí overiť prenos dát a nasledovať bude konečne veda.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Cestovanie v čase nás fascinuje po desaťročia. A to nielen vedeckú fantastiku, možnosťou cestovať v čase sa zaoberajú teoretickí aj astrofyzici.

Teraz jeden z nich navrhuje, ako by bolo takéto cestovanie možné. A ako by sa dali obísť časové paradoxy.

Iný výskum zase ukázal, že rozdiel medzi chlapcami a dievčatami nastáva už pri vývoji plodu a rodičia by preto mali chcieť vedieť, aké pohlavie bude mať ich budúce dieťa.

Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Kam by sme sa mali vybrať najbližšie? NASA dostala nové odporúčanie, kam by sa v najbližších rokoch mali nasmerovať jej misie. Takýto rámcový dokument amerických akademikov zvykol úrad v minulosti rešpektovať: a vedci teraz vybrali Urán.

Prečo práve siedma planéta našej slnečnej sústavy? A ako by nám baktérie mohli pomôcť s budovaním stavieb na Marse?

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Smradľavé syry, zapáchajúce mäso, prenikavé vône. Niektoré veci nám páchnu, iné považujeme za lahôdky. Otázkou ale vždy bolo, či to máme v sebe biologicky zakódované, alebo podobné pachové preferencie sú len spoločenským a kultúrnym nánosom.

Teraz to zisťovali vedci a v novej štúdii priniesli predbežnú odpoveď.

Iný tím sa zase pozrel, čo robia s našimi mozgami chudoba a kriminalita.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Chobotnice sú bystré a sú majsterkami útekov. Dlho sme sa tiež domnievali, že sú samotárske zvieratá.

Lenže to nemusí byť pravda, dokonca dokážu žiť v čomsi, čo sa dá zveličene nazvať mestami. Aké to má dôsledky na myšlienku chovať chobotnice na farmách?

A čo nás učí vzdialená vznikajúca hviezda o formovaní planetárnych sústav? Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Papagáje sú inteligentné a niektoré druhy žijú naozaj dlho. No súvisia nejak tie dve vlastnosti? Ak náhodou áno, ako vlastne? Bola najskôr inteligencia alebo dlhovekosť? Vedci teraz prišli s odpoveďou.

Iný tím zase zistil, že na Plute môžu byť vulkány, dokonca aktívne. Aj keď lávu tam nečakajte.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Názov Zelená zem bola propaganda. No napriek tomu Vikingovia po stáročia v Grónsku žili, až niekedy v 15. storočí náhle zmizli. Vedci špekulovali, že dôvodom malo byť ochladenie. To však nový výskum spochybňuje.

Zároveň sa v Antarktíde aj v Arktíde deje niečo zvláštne.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Oživme mamuty. To veľmi pekne znie, lenže skutočnosť je oveľa komplikovanejšia. A takáto snaha oveľa ťažšia, čo teraz ukázal podobný pokus s čímsi oveľa menším: malým potkanom z Vianočného ostrova.

Vedci tiež pokračujú v pátraní po takzvanej Deviatej planéte, no zatiaľ ju nenašli.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Predstavte si, že tu sú. Že prišli, že dokonca s nami chcú komunikovať. To nie je samozrejmé, no aj tak máme problém: ako by sme sa mohli s mimozemšťanmi dohovoriť. A čo sú riziká?

Vedci tiež skúmali, ako sa vyvinulo ochlpenie. Odpoveď by nám mohli dať lemury.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Môžete si tak predstaviť peklo. A ešte aj to peklo má svoju odvrátenú stranu: kde sú však teploty stále extrémne.

A vietor tam zúri rýchlosťami v tisíckach kilometrov za hodinu. Vedci teraz pri tejto exoplanéte WASP-121b opísali jej atmosféru.

Iný tím zase ukázal, že asteroid, ktorý vyhladil dinosaury, udrel na jar. Našťastie pre našich prapredkov.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM. 

Sprevádzajú nás tisícročia, máme vďaka nim chlieb aj pivo, poznáme celý ich génom. Kvasinky sú pre ľudstvo dôležité, zároveň s nimi vedia vedci dobre pracovať.

Teraz upravili ich genetickú informáciu, vďaka čomu začali vytvárať lieky.

Z Británie zase hlásia prelom v jadrovej fúzii, ktorý by mohol viesť k fúznym reaktorom.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Predpokladáme, že ich bude viac. No je príliš ťažké ich objaviť. Astronómovia však teraz narazili len na druhého trójana v okolí našej planéty.

Iný tím ukázal, že kosatky sa od seba učia, ako využiť rybárov a nakŕmiť sa.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Nepoznáme nič podobné. Každých osemnásť minúť vydá silný rádiový signál, ktorý trvá asi minútu. Pripomína maják či bóju, vzdialený je asi štyritisíc svetelných rokov a nikdy sme nič podobné nevideli.

Nepoznáme ani mechanizmus, ktorý by čosi podobné vysvetľoval. Astronómovia sa domnievajú, že vysvetlením by mohol byť veľmi exotický magnetar, ktorý rotuje relatívne pomaly.

Iný tím zase zistil, že nosný stupeň rakety Falcon 9 narazí začiatkom marca do Mesiaca.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Zdá sa, že ohromné oceány nemusia byť vo vesmíre až také vzácne. Dokonca ani v našej slnečnej sústave. Nové merania totiž naznačujú, že podpovrchový oceán môže ukrývať aj Saturnov mesiac Mimas.

Výbuch sopky na Tonge nás zase dokáže naučiť čosi o dávnom Marse.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

V priemere takmer päť hodín denne. Zhruba tretinu nášho bdelého času trávime pozeraním do mobilov, naznačuje nová štúdia. Ukázala tiež, aké aplikácie boli v minulom roku najsťahovanejšie.

Lekári zároveň vôbec po prvý raz transplantovali ťažko chorému pacientovi geneticky upravené srdce z prasaťa.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.