Veda na dosah

Čo všetko sa dá stihnúť do osemnástky? Kým väčšina z nás si v tomto veku užíva prvé skúsenosti za volantom alebo prvý drink bez obáv, Michal Jakabčic už stihol založiť úspešný projekt, získať prestížne ocenenia a stať sa súčasťou vedenia technologickej spoločnosti.

V novej epizóde podcastu Veda na dosah – o štúdiu privítame mladého muža, ktorý ešte pred prahom dospelosti dokázal to, o čom mnohí iba snívajú. Je autorom projektu Červené jablko, ktorý prepája umelú inteligenciu s ovocinárstvom, a vďaka nemu sa stal AI Študentom roka a zároveň AI Osobnosťou roka 2025. Popritom stále študuje na strednej škole a aktívne sa venuje riadeniu firmy.

V rozhovore sa dozviete, ako sa dá zvládať škola, biznis a osobný život a odkiaľ Michal čerpá chuť pohybovať sa v toľkých svetoch súčasne. Reč príde na manažment času a na to, či pri organizovaní priorít sám siaha po nástrojoch umelej inteligencie. Neobíde ani tému vyhorenia a otázku, ako zvláda nápor, keď je toho príliš veľa naraz.

Michal prezradí, v čom spočíva jeho silná stránka a ako súvisí s netradičným takzvaným nelineárnym myslením v 4D priestore. Dozviete sa, ako odpočíva pri záľubách od adrenalínových športov cez autá a techniku až po hudbu.

Časť rozhovoru patrí jeho pôsobeniu v spoločnosti NoLabrEX, kde zastáva pozíciu prevádzkového riaditeľa (COO). Michal vysvetlí, čo sa skrýva za digitálno-obchodno-komunikačným motorom postaveným na ôsmich moduloch a v čom sa líši od iných nástrojov umelej inteligencie. Priblíži, čo sa v spoločnosti pozostávajúcej nanajvýš z päťdesiatich ľudí zmení po troch mesiacoch spolupráce.

Nezabudneme ani na vedenie tímu ľudí, ktorí sú často o desiatky rokov starší, a na to, ako si mladý líder buduje autoritu bez toho, aby stratil svoju prirodzenosť. Michal sa zamyslí aj nad tým, čo dnes brzdí šikovných mladých ľudí a ako vníma rozdiely medzi generáciami.

Michal Jakabčic je študentom strednej školy a prevádzkovým riaditeľom (COO) spoločnosti NoLabrEX. V sedemnástich rokoch získal ocenenie AI Osobnosť roka aj AI Študent roka od Asociácie pre umelú inteligenciu za víťazný projekt, v ktorom prepojil umelú inteligenciou s ochranou tradičného ovocinárstva.

O podcaste

Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberu škôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Oveľa dôležitejšie než týždeň dovolenky je to, ako si nastavíme svoje každodenné aktivity.

Ak sme dlhodobo v strese, jeden týždeň dovolenky nás nezachráni. S tlakom, ktorý na nás pôsobí, je potrebné pracovať priebežne počas našich bežných dní.

Koľko oddychu vlastne potrebujeme? Odpoveď, ktorú v novej epizóde podcastu Veda na dosah ponúka MUDr. Igor Riečanský, vedúci oddelenia behaviorálnej neurovedy Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Centra experimentálnej medicíny SAV, je jednoduchá aj náročná zároveň – všetko je veľmi individuálne. Kým niekomu na regeneráciu stačí jeden deň, iný potrebuje tri týždne. Kľúčom nie je univerzálny recept, ale sebapoznanie.

V rozhovore Igor Riečanský vysvetľuje, prečo je dlhodobá záťaž nebezpečnejšia, než sa na prvý pohľad zdá, a ako sa dokáže podpísať nielen na psychike, ale aj na fyzickom zdraví. Vždy je však potrebné pozerať sa na konkrétneho človeka a jeho individuálny problém. V rozhovore sa výskumník kriticky pozerá aj na populárne rady a návody, ktoré na nás valia médiá a spoločnosť, teda na presvedčenia o tom, akí by sme mali byť produktívni, odolní či disciplinovaní. Paradoxne práve tieto rady sa môžu stať ďalšou záťažou. Ako sa im nepodriaďovať? Odpoveďou je opäť sebapoznanie, vedieť, v akom sme psychickom aj fyzickom stave, dokázať identifikovať vlastné pocity a emócie. Práve s týmto má podľa neho veľa ľudí problém.

Ak človek sám sebe rozumie, ľahšie rozpozná, či práve teraz potrebuje oddych alebo nie. Mnohí ľudia sa však podľa Riečanského nevedia zastaviť a byť sami so sebou. Chýba im schopnosť sebareflexie. V podcaste zaznie vysvetlenie pojmu neuroplasticita, ktorý si možno v zjednodušenej podobe predstaviť ako akékoľvek učenie sa. V rozhovore sa pozrieme na to, ako by mal vyzerať zdravý vzťah k práci: keď sa do nej človek teší, nemá problém sa do nej vracať, prichádza s novými nápadmi a entuziazmom. Otázka Prečo sa takto cítim? je podľa neho jednou z najužitočnejších, akú si môžeme položiť, pretože dokáže veľmi veľa vysvetliť.

Reč príde na dopamín, pojem, ktorý sa dnes v bežnej reči používa často zjednodušene, zľudovene a neodborne, no v skutočnosti je jeho úloha v mozgu oveľa komplexnejšia. Igor Riečanský priblíži aj svoju prácu na čele oddelenia behaviorálnej neurovedy a potvrdí, že slovenská veda je na veľmi dobrej medzinárodnej úrovni.

V rozhovore prídeme na to, prečo neexistuje jeden návod pre všetkých, a povieme si, že najlepším kompasom v starostlivosti o seba je schopnosť naozaj sa počúvať.

MUDr. Igor Riečanský, DrSc., je vedúci oddelenia behaviorálnej neurovedy ÚNPF CEM SAV. Zaoberá sa výskumom mozgu – nervových základov psychických funkcií a ich porúch. Študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia absolvoval semestrálne štipendijné pobyty na lekárskych fakultách v Neapole a vo Viedni. Doktorandské štúdium v neurovede absolvoval na International Graduate School of Neuroscience v Bochume v Nemecku. Má lekársku klinickú špecializáciu v psychiatrii. Viacero rokov pôsobil ako vedec a pedagóg na Fakulte psychológie Viedenskej univerzity. V súčasnosti je pedagogicky aktívny na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity a Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

O podcaste

Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je práve slovenský med taký kvalitný a čo všetko sa dá z pohára medu vyčítať vďaka modernej vede?

Odpovede na tieto otázky pozná Juraj Majtán, mikrobiológ, vedúci Laboratória apidológie a apiterapie v Ústave molekulárnej biológie SAV, v. v. i., dlhoročný včelár a jeden z popredných svetových expertov na výskum medu.

V rozhovore sa dozviete, ako sa mikrobiológ bez rodinnej včelárskej tradície stal včelárom a ako mu táto skúsenosť pomohla lepšie porozumieť vlastnému výskumu. Juraj Majtán vedie projekt Medového laboratória, vďaka ktorému sa Slovensko stalo prvou krajinou v Európskej únii s akreditovanou metódou stanovenia antibakteriálnej aktivity medu, teda schopnosti rozpoznať a otestovať jeho liečivý potenciál. Slovenské medy pravidelne získavajú medzinárodné ocenenia, no chýba väčšia marketingová podpora tejto vzácnej komodity.

Nevyhneme sa téme falšovania medu, čo je mimoriadne veľký problém: podľa analýz je v Európe podozrivá takmer polovica dovezeného medu. Reč príde na medicínsky med, ktorý je sterilizovaný gama žiarením a určený priamo na hojenie rán, a porozprávame sa aj o ďalších včelích produktoch, ako je propolis, materská kašička či včelí chlieb (perga) označovaný za superpotravinu.

Dozviete sa nielen to, ako medu rozumieť v bežnom živote, ako ho správne skladovať a prečo kryštalizácia nie je chyba, ale aj to, či je v poriadku med mraziť. Juraj Majtán otvorene hovorí o tom, čo na Slovensku v oblasti výskumu chýba. Podľa neho je to predovšetkým chuť aktívne vyhľadávať praktické využitie vedeckých poznatkov, ako to sám zažil počas svojho pôsobenia na univerzite v Oxforde.

Ing. Juraj Majtán, DrSc., MBA, FIFST. FRSB,je vedúci laboratória apidológie a apiterapie v Ústave molekulárnej biológie SAV. Za svoje úspechy v základnom, ako aj aplikovanom výskume získal Podporný fond Štefana Schwarza. V roku 2010 získal ocenenie Early Career Researcher z Cardiff University. Pôsobí ako lektor Slovenského zväzu včelárov a je zakladateľom Slovenskej apiterapeutickej spoločnosti. Je členom komisie pre kvalitu a bezpečnosť včelích produktov Európskej včelárskej organizácie (EBA). Je zakladateľom projektu Medové laboratórium, ktoré získalo niekoľko prestížnych národných ocenení, ako je Zlatý kosák (Agrokomplex, 2022) a Cena za transfer technológií na Slovensku v kategórii počin v oblasti transferu technológií (CVTI SR, 2022).

O podcaste

Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Väčšina mladých ľudí nikdy neurobí prvý krok k štúdiu či výskumu v zahraničí – nie však preto, lebo by nemali schopnosti, ale preto, lebo nevedia, kde začať.

V novej epizóde podcastu Veda na dosah – o štúdiu sa rozprávame so zástupkyňou Slovenskej akademickej informačnej agentúry (SAIA) o tom, aké možnosti poradenstva agentúra ponúka stredoškolákom aj vysokoškolákom a ako vyzerá cesta od prvého kontaktu až po odchod na pobyt.

Nápomocná je aj pri hľadaní správnej voľby pre študenta, ktorý nevie, aké má možnosti a ako a kde ich má hľadať. Na výber sú študijné mobility, výskumné pobyty, jazykové kurzy, celé štúdium v zahraničí, účasť v Národnom štipendijnom programe či program CEEPUS ako stredoeurópsky výmenný program pre univerzitné štúdiá zameraný na východnú Európu.

Rozprávame sa o dnešnom záujme o zahraničie zo strany slovenských študentov a naopak, o záujme zahraničných študentov o Slovensko. Cieľom nie sú iba tradičné destinácie, priestor je aj pre tie exotickejšie, ako je Thajsko, Mexiko alebo Indonézia.

Už počas strednej školy padnú vhod praktické rady o tom, ako si takýto pobyt začať riešiť. Študenti získajú jasnejšiu predstavu, kam sa môžu neskôr vydať. Cestovať môže ktokoľvek, kľúčová je motivácia a chuť skúsiť niečo nové bez ohľadu na študijný odbor. Štúdium v zahraničí totiž dá človeku viac, než si na prvý pohľad môže myslieť. Dôležité je začať čo najskôr a vyskúšať, či študenta táto cesta baví, než si dať ujsť príležitosť.

Mgr. Silvia Lipovská je administrátorka štipendií a grantov v Slovenskej akademickej informačnej agentúre (SAIA), ktorá má na starosti zahraničných študentov na Slovensku cez Národný štipendijný program. Poskytuje poradenstvo a propaguje slovenské vysoké školstvo doma i v zahraničí. Rada cestuje, komunikuje s miestnymi obyvateľmi a rieši neštandardné situácie, čo vie zužitkovať pri svojej práci, ktorá vyžaduje predovšetkým trpezlivosť. Nájdete ju v bratislavskej pobočke SAIA.

O podcaste

Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberu škôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Láska sa kedysi vyšívala do košieľ, darovala sa ako medovníkové srdcia a zdobené pracie piesty, stavala sa v podobe májov a rozprávala sa symbolmi, ktorým rozumela celá dedina.

Dvorenie našich predkov malo svoje pravidlá aj rituály. V rozhovore s historičkou a etnologičkou Katarínou Nádaskou sa vydáme do sveta, kde sa láska prejavovala skutkami viac než slovami. Spoznáme jednotlivé fázy dvorenia od prvých záletov a nesmelého klopkania na oblôčik cez vohľady v dome nevestinej rodiny až po zásnuby, ktoré predstavovali verejný sľub vernosti pred príbuznými.

Dozviete sa, aké dary si zaľúbenci vymieňali, akú úlohu zohrávali máje, kraslice či galantné básne. Porozprávame sa i o zásnubách v kolíske, ktoré boli typické pre aristokraciu, o takzvaných tichých svadbách uzatvorených bez súhlasu rodiny, ale takisto o tom, prečo ľudové svadby v minulosti trvali aj sedem dní a prečo sa postupne skracovali. Pristavíme sa tiež pri tajomstvách prvej svadobnej noci a pri spôsoboch, akými sa overovala konzumácia manželstva.

Počas celého rozhovoru sa vraciame k otázke, čo bolo pre našich predkov základom dobrého partnerstva. Nie preto, že by boli ich vzťahy vždy ideálne a romantické, ale preto, že za dôležité považovali najmä vzájomnú úctu a toleranciu.

Môžeme sa z ich pohľadu na lásku a partnerstvo niečomu priučiť aj dnes?

Mgr. Katarína Nádaská, PhD., je historička, etnologička a jedna z najznámejších popularizátoriek slovenskej ľudovej kultúry. Vyštudovala etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila ako kurátorka v Múzeu mesta Bratislavy, ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave a dnes sa venuje historickému poradenstvu pre médiá a film. Prednáša na slovenských i zahraničných univerzitách a je autorkou viacerých monografií, vedeckých štúdií, popularizačných publikácií a dokumentárnych filmov.

Okolo Zeme dnes obieha viac odpadu, než si väčšina ľudí dokáže predstaviť. A každý jeho kus je potenciálnou hrozbou pre satelity, ktoré denne používame.

Na obežnej dráhe sa dnes nachádzajú tisíce nefunkčných satelitov, zvyškov rakiet a ďalších objektov, ktoré už neslúžia svojmu pôvodnému účelu. Práve vesmírny odpad sa pritom stáva jednou z najväčších výziev súčasného kozmického výskumu.

Podľa odhadov obieha okolo Zeme približne 35-tisíc objektov väčších ako 10 centimetrov. K tomu treba pripočítať milióny menších úlomkov, ktoré môžu aj napriek svojej veľkosti predstavovať vážne riziko pre satelity, vesmírne stanice či budúce misie.

Jednou z najväčších obáv odborníkov je takzvaný Kesslerov syndróm. Ide o scenár, pri ktorom by zrážka objektov na orbite vytvorila ďalšie úlomky, ktoré by následne spôsobovali ďalšie kolízie. Takáto reťazová reakcia by mohla výrazne skomplikovať využívanie obežnej dráhy Zeme.

V najnovšej epizóde podcastu Veda na dosah sa o tejto problematike rozprávame s Lukášom Karaffom z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, v. v. i. Vysvetľuje, ako vedci monitorujú vesmírny odpad, či aké sú riešenia pre jeho odstránenie.

Do riešenia problému sa zapájajú aj slovenskí vedci. Na základe myšlienky Mareka Geburu vzniká technológia, ktorá by mohla pomôcť pri zachytávaní objektov vo vesmíre. Vedci vyvíjajú špeciálny svorník, zváraciu technológiu, ktorá by v budúcnosti mohla uľahčiť manipuláciu s vesmírnym odpadom, ale aj výstavbu konštrukcií priamo na orbite.

Rozhovor otvára aj tému budúcej recyklácie materiálov vo vesmíre. Namiesto toho, aby sa vyradené objekty stávali ďalším odpadom, mohli by sa jedného dňa premeniť na zdroj materiálu pre nové technológie a misie.

Ing. Lukáš Karaffa pôsobí ako doktorand na Fakulte špeciálnej techniky TnUAD a výskumný pracovník na Ústave materiálov a mechaniky strojov SAV v Bratislave. Vo svojom výskume sa špecializuje na technológiu CCDS zvárania vo vesmíre, ktorá má otvoriť dvere efektívnemu budovaniu veľkých orbitálnych konštrukcií a recyklácii vesmírneho odpadu. Svoj voľný čas najradšej venuje rodine, čítaniu sci-fi literatúry a sledovaniu najnovších technologických trendov od automobilového priemyslu až po umelú inteligenciu.

O podcaste

Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Stredoškolák Filip Lajčiak zvíťazil na jednej z najprestížnejších vedecko-technických súťaží na svete v Spojených štátoch.

V podcaste rozpráva o projekte, ktorý mu priniesol medzinárodný úspech, o nevyhnutných zlyhaniach na ceste k výsledkom aj o tom, prečo by mali mať šikovní mladí ľudia a vedci väčší priestor v médiách. Podľa neho môžu práve oni vytvárať pozitívne vzory pre ďalšie generácie.

Na súťaži Regeneron ISEF 2026 sa predstavilo približne dvetisíc mladých vedcov z celého sveta. Filip vo svojej kategórii Embedded Systems uspel s projektom stereovízneho 3D skenovacieho systému pre mikroskopické vzorky. Ten ponúka alternatívu profesionálnych systémov na zobrazovanie mikroskopických objektov a zároveň prináša rýchlejšie a cenovo dostupnejšie riešenie.

Na projekte pracuje viac ako rok a plánuje sa mu venovať aj naďalej. Jeho cieľom je dostať ho do praxe, kde by mohol pomáhať výskumným tímom pri riešení konkrétnych problémov. Využitie vidí aj v priemysle, napríklad v oblasti defektoskopie.

K vlastným projektom sa dostával postupne. Už ako dieťa ho bavilo tvoriť a skúšať veci po svojom, no rýchlo zistil, že mu nestačí iba dizajn. Začal sa preto učiť nové veci a postupne si skladal vedomosti, ktoré dnes využíva vo svojom výskume.

K vedeckým súťažiam a práci na projektoch ho priviedol aj AMAVET a Festival vedy a techniky. O týchto aktivitách sa dozvedel vďaka svojmu bratovi Michalovi, ktorý na rovnakej súťaži zvíťazil pred dvoma rokmi a stal sa preňho prirodzenou inšpiráciou.

Filip Lajčiak je študentom mechatroniky na Strednej priemyselnej škole v Dubnici nad Váhom. Za svoje projekty získal aj ocenenia ako Mladý inovátor roka 2025 a Vedecký talent SAV. Okrem technických projektov sa venuje grafickému dizajnu, v ktorom získal viacero ocenení, napríklad prvé miesto na celoslovenskej súťaži Junior Internet. Vo voľnom čase sa venuje športu, konkrétne basketbalu.

O podcaste

Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberu škôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Michaela Štamborská z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV mechanicky namáha materiály. Vďaka nej začínajú materiály rozprávať.

Vo svojej práci sa venuje rôznym typom mechanických skúšok, napríklad ťahu, tlaku či ohybu. Využíva pritom metódy akustickej emisie, digitálnej obrazovej korelácie aj numerické simulácie. Tie jej umožňujú sledovať a predpovedať správanie materiálov po procesoch, ako je odlievanie, kovanie alebo tepelné spracovanie.

K technike mala blízko už od detstva. Namiesto bábik ju viac zaujímali autíčka či skrutkovače. Hoci neštudovala na strednej technickej škole, skúsenosti získavala priamo v praxi vo výrobných podnikoch. Neskôr pracovala ako konštruktérka pivovarov a mäsiarskych strojov. Práve táto cesta ju podľa vlastných slov naučila pokore k remeslu.

Dnes pôsobí na Slovenskej akadémii vied, kde skúma aj zvuky, ktoré vznikajú v kovoch počas ich namáhania. Jeden z pozorovaných javov pripomína jemný a dlhší šum vetra, druhý sa prejavuje výraznejšími akustickými signálmi. Aj tieto zvuky vedcom napovedajú, čo sa v materiáli práve deje.

Významnou témou jej výskumu sú takzvané vodíkové pasce, ktoré by v budúcnosti mohli prispieť k bezpečnejšiemu využívaniu vodíka v energetike a doprave.

V podcaste sa dozviete, prečo je podľa Michaely Štamborskej vodík považovaný za svätý grál čistej energetiky, aký materiál ju fascinuje svojimi jedinečnými vlastnosťami a ako vyzerá každodenná práca vedkyne, ktorá doslova načúva kovom.

Ing. Michaela Štamborská, PhD., pôsobí v Ústave materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied od roku 2015. Vo svojej vedeckej kariére spája svet materiálového inžinierstva a mechaniky do jedného vyváženého celku. S tímom totiž nielen vyvíja nové materiály, ale zároveň pre ne navrhuje inovatívne mechanické skúšky vrátane počúvania zvukov, ktoré kovy vydávajú pod tlakom. Aktuálne sa zameriava na výskum vodíkových pascí, ktoré majú potenciál prispieť k bezpečnejšiemu využívaniu vodíka ako paliva budúcnosti. Najväčším relaxom je pre ňu čas strávený s rodinou. Úlohu vedkyne v sebe nezaprie ani pri výchove – pre svoje deti rada vymýšľa originálne hry a bezpečné experimenty, vďaka ktorým môžu už odmalička objavovať, že veda je prirodzenou súčasťou nášho každodenného života.

O podcaste

Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Digitálne zručnosti sa dnes stávajú rovnako dôležitými, ako bolo kedysi učenie sa angličtiny. Deti vyrastajú vo svete technológií, no nie všetky ich vedia aktívne a bezpečne využívať.

Aj preto vznikla spolupráca projektu Vedecký ambasádor s medzinárodnou programovacou školou Logiscool, ktorá sa snaží deťom ukázať, že programovanie nemusí byť strašiak, ale zábava.

Na workshopoch sa deti hravou a prirodzenou formou učia základy programovania. Nejde pritom len o samotné kódovanie, ale aj o rozvoj logického myslenia, kreativity či práce s modernými technológiami. V Logiscool sa venujú aj videoprodukcii, umelej inteligencii, bezpečnosti na internete alebo populárnym legotáborom.

Hosťom podcastu je Oto Lanc, ktorý priniesol Logiscool na Slovensko. V rozhovore vysvetľuje, prečo by deti nemali zaostávať v digitálnych zručnostiach a prečo je dôležité viesť ich k technológiám už od útleho veku. Rozprávame sa aj o tom, či sa programovať dokáže naučiť naozaj každý, prečo deti lepšie chápu princípy programovania cez vizuálne kódovanie a ako vyzerá moderné vzdelávanie, z ktorého deti neodchádzajú vystresované, ale motivované a s úsmevom.

Logiscool dnes funguje v tridsiatich krajinách sveta a na Slovensku má už deväť pobočiek. Ich cieľom je pripraviť deti na budúcnosť, v ktorej budú digitálne zručnosti nevyhnutnou súčasťou života.

Logiscool je zábavná škola programovania, ktorá pomáha rozvíjať tvorivosť, logické a systematické myslenie a napomáha deťom zorientovať sa v IT svete. Je súčasťou tohtoročného vzdelávacieho projektu Vedecký ambasádor. Ide o interaktívny projekt, ktorý organizuje CVTI SR pre žiakov priamo na školách po celom Slovensku. Cieľom je ukázať študentom, školám a širokej verejnosti, že veda je prístupná pre všetkých.

O podcaste

Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Počet učiteľov na Slovensku z roka na rok klesá a podľa odhadov ich môže do roku 2030 chýbať až dvetisíc.Najkritickejšia situácia je v STEM odboroch, teda pri výučbe matematiky, fyziky, informatiky či chémie.

Lucia Polláková, vedúca oddelenia strategickej komunikácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, vpodcaste približuje iniciatívu Staň sa legendou medzi učiteľmi, ktorá sa snaží osloviť najmä generáciu Z a ukázať mladým ľuďom, že učiteľské povolanie môže byť zmysluplné, stabilné a atraktívne.

V rozhovore hovoríme o tom, prečo majú mladí ľudia z učiteľstva obavy a čo ich od tejto profesie najčastejšieodrádza. Mnohí si neuvedomujú benefity, ktoré táto práca prináša, od 45-dňovej dovolenky a väčšej časovej flexibility až po kreativitu či stabilné pracovné zázemie. Plat učiteľa rastie s pribúdajúcou praxou, s ďalším vzdelávaním ajrôznymi príplatkami.

Dozviete sa, ako sa dá stať učiteľom aj po absolvovaní iného vysokoškolského odboru a aké možnosti dnes ponúka portál poducit.iedu.sk, ktorý zhromažďuje všetky dôležité informácie o štúdiu aj učiteľskej profesii na jednom mieste.

Lucia Pollákováje vedúca oddelenia strategickejkomunikácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Pochádza z učiteľskej rodiny, takže k vzdelávaniu mala blízko už od detstva. Vždy ju zaujímalo, ako sa dá učiť inak či zážitkovo, a preto vminulosti pracovala aj ako lektorka neformálneho vzdelávania. Dnes sa na ministerstve školstva venuje strategickej komunikácii, konkrétne témam duševného zdravia a tomu, ako zlepšiť postavenie učiteľov v spoločnosti. Je presvedčená, že bezpečné prostredie a duševná pohoda sú dôležitou súčasťou škôl rovnako ako získavanie vedomostí.

O podcaste

Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

Počítačový vedec Michal Valko sa umelej inteligencii venuje viac ako 30 rokov. Jeho cesta viedla z rodných Košíc až do najprestížnejších svetových technologických inštitúcií, kde pracoval na vývoji systémov pre giganty, ako je Intel, Meta či Google DeepMind.
Michal vyrastal v metropole východného Slovenska, kde ho matematika fascinovala už od detstva. Na špeciálnom matematickom gymnáziu sa formoval v komunite,ktorú s úsmevom nazýva „matematická mafia“. Bolo to prostredie plné nadšenia, kde sa organizovali semináre a sústredenia na takej úrovni, že dostať sa na ne bolo pre mnohých iba snom. Po štúdiu v Bratislave považoval zaprirodzené pokračovať v akademickej ceste v USA , čo mu otvorilo dvere do globálneho vedeckého sveta. Postupne sa vypracoval na experta, ktorý stál pri zrode parížskeho Google DeepMind. Neskôr v spoločnosti Meta viedol výskumprelomových jazykových modelov Gemini 1 a 2, ako aj modelu Llama 3.

Dnes Michal Valko nielen prednáša a publikuje, ale ako founding researcher vo vlastnom startupe Isara Labs priamoformuje kolektívnu inteligenciu a novú generáciu umelej inteligencie. Okrem podpory desiatok startupov zameraných na klimatické zmeny či medicínu sa venujevlastným projektom. Jeho cieľom je vytvoriť energeticky efektívne modulárne modely a automatizovať vedu prostredníctvom kolektívnej inteligencie. Stojí za vznikom takzvaných neo-labov, ktoré hľadajú nové spôsoby, ako o umelej inteligencii premýšľať a ako do nej investovať.

Podľa Michala umelá inteligencia v blízkej budúcnosti prestane byť konkurenčnou výhodou a stane sa bežnou súčasťou nášho „skillsetu“, podobne ako je dnes internet. Keďže umelú inteligenciu vníma ako multiplikátor našich schopností, otvára sa nám priestor na hlbšiu otázku: Kde je naša skutočná ľudská pridaná hodnota? Tento rozhovor je pozvánkou na premýšľanie o svete, v ktorom strojeovládajú kód, ale človek musí držať v rukách zmysel a smerovanie.

Michal Valko patrí k najvýznamnejším globálnym expertom na umelú inteligenciu a strojové učenie. Aktuálne zastáva pozíciufounding researcher v technologickom startupe Isara Labs, pričom jeho kariéra zahŕňa kľúčové vedecké posty v spoločnostiach Intel, Meta a Google DeepMind. Ako hlavný vedecký pracovník (Principal Scientist) v spoločnostiDeepMind  viedol výskumný tím zodpovedný za vývoj a alignment prelomových jazykových modelov Gemini 1 a 2 a potom v spoločnosti Meta Llama 3.

Svoju vedeckú cestu začal na Gymnáziu Alejová v Košiciach a Fakulte matematiky, fyziky a informatikyUniverzity Komenského v Bratislave, odkiaľ pokračoval na Carnegie Melon a University of Pittsburgh, kde v roku 2011 obhájil doktorát. Michal sa špecializuje na navrhovanie autonómnych algoritmov s minimálnym ľudskýmdohľadom, predovšetkým v oblastiach deep reinforcement learning a self-supervised learning. Okrem pôsobenia v komerčnom sektore je kmeňovým výskumníkom v inštitúte Inria a prednáša na prestížnej parížskej ENSParis-Saclay. Svojím inovatívnym prístupom ku škálovaniu a k efektivite veľkých jazykových modelov (LLM) dnes Michal Valko priamo formuje budúcnosť globálneho ekosystému umelej inteligencie.

O podcaste

Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a naďalších streamovacích platformách.

Vedeli ste, že starovekí Egypťania pili pivo cez trstinové slamky? Že pri mumifikácii vyhadzovali mozog z tela?Alebo že britská a francúzska smotánka sa v 19. storočí zabávala verejným odbaľovaním múmií?

Egyptológ Jozef Hudec priblíži spôsob života v starovekom Egypte spred niekoľkých tisícročí, a to cez fascinujúce detaily, každodenné zvyky aj veľké dejinné príbehy. Dozviete sa, prečo faraóni kedysi odchádzali na druhý svet spolu so svojimi služobníkmi, ako Egypťania pristupovali k smrti a posmrtnému životu aj to, prečo vnímali srdce ako sídlo identity a ľudskosti. Rozhovor vysvetlí rôzne prístupy k mumifikácii, ktoré opisoval grécky historik Herodotos, a ozrejmí, čo všetko predchádzaloceste do večnosti. Nahliadneme aj do staroegyptských domácností: pozrieme sa na to, ako sa starali o rodinu, aké postavenie mali ženy a čo sa dialo, keď niekto ochorel alebo zomrel.

Rozoberieme, ako sa vyrábalo staroegyptské pivo a prečo ho pili cez trstinové rúrky. Pristavíme sa pri tom, že pitie alkoholu má dlhú históriu aj u nás v Európe a že v stredovekudeťom do vody prilievali víno. Porozprávame sa o jedle, vôňach, hygiene a sviatkoch, ktoré prežili až do dnešných dní. Jedným z nich je aj sviatok Šam el-Nessim. Za múmiami netreba cestovať ďaleko do zahraničia, zopár ich nájdemeaj na Slovensku.

Na záver sa presunieme do súčasného Egypta a k archeologickému výskumu v Tell el-Retábí, ktorý už rokyprináša poľsko-slovenskej misii významné objavy a nové pohľady na život starovekej civilizácie.

Mgr. et Mgr. Jozef Hudec, PhD.,vyštudoval archeológiu, egyptológiu a politológiu na Univerzite Karlovej v Prahe. Pôsobí v Ústave orientalistiky Slovenskej akadémie vied. Od roku 2007 je spoluriaditeľom poľsko-slovenskej archeologickej misie v Tell el-Retábí. V období rokov 2018 až 2022 bol riaditeľom Slovenskej archeologickej misie v Sudáne v Duwejme Wad Hadž. V roku 1995 spoluzaložil nadáciu Aigyptos, ktorá vznikla s cieľom všestranne podporiť rozvoj slovenskej egyptológie.

O podcaste

Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu sa uskutočnilo v priestoroch NIVAM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

Študent tretieho ročníka strednej zdravotníckej školy Matúš Vavro sa rozhodol čeliť výzve, ktorú so sebou prináša klimatická zmena. Pod vedením svojho školiteľa a svojej učiteľky, ktorá v ňom rozpoznala vedecký potenciál, sa začal venovať testovaniu surového mlieka na prítomnosť nebezpečných aflatoxínov M1. Jeho cieľavedomá práca ho priviedla až medzi finalistov Festivalu vedy a techniky AMAVET 2025 a priniesla mu ocenenie od magazínu Quark.

V aktuálnom rozhovore Matúš približuje pokrok vo svojom projekte, kde sa už nesústredí iba na potvrdenie prítomnosti toxínov, ale hľadá efektívne spôsoby ich odstraňovania. Opisuje proces získavania vzoriek a predstavuje riziká, ktorým ľudia čelia pri kontakte s týmito látkami. Mliekoje základom nášho jedálnička a jeho zdravotná neškodnosť je v čase globálneho otepľovania kľúčová, pretože vhodné podmienky na rast toxických húb sa čoraz častejšie objavujú aj v našom miernom podnebnom pásme.

Matúš prezrádza svoju cestu k vede a radí, ako správne motivovať rovesníkov k bádaniu. Podľa neho stačí podaťpomocnú ruku a veľa sa pýtať, aby vtiahol kolegov do tajov poznania.

Matúš Vavroje študentom tretieho ročníka strednej zdravotníckej školy v Bratislave, odbor zdravotnícky laborant.Vedeckej činnosti sa venuje už vyše roka a plánuje pokračovať aj v budúcnosti. Vedie školský parlament, zúčastňuje sa na rôznych súťažiach a je zapojený do programu Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu (DofE), kde sa sústredí na sebarozvoj.

O podcaste

Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a ApplePodcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

„S parazitológiou už nechcem mať nič spoločné!“ Aj takúto vetu si kedysi povedal dnešný odborník na kliešte Branislav Peťko po jednej zo skúšok. O niekoľko rokov neskôr sa však práve parazity stali jeho celoživotnou témou a kliešte objektom výskumu, ktorý pomáha vysvetľovať ich správanie aj riziká pre človeka.

Prečo máme dnes kliešťov viac ako kedysi? A prečo ich nachádzame aj vo vyšších nadmorských výškach, kde boli donedávna skôr výnimkou? V rozhovore vysvetľujeme, ako klimatická zmena ovplyvňuje ich výskyt a prečo spolu s nimi pribúdajú aj ochorenia, ako je kliešťová encefalitída či lymská borelióza.

Dozviete sa, prečo sú niektorí ľudia pre kliešte „atraktívnejší“ než iní a prečo približne štvrtinu populácie napádajú len zriedka. Búrame rozšírené mýty: kliešte neskáču, nelietajú aninepadajú zo stromov. Namiesto toho trpezlivo čakajú na kontakt s hostiteľom, ktorého vyhľadávajú najmä podľa telesného tepla.

Rozprávame sa aj o tom, čo na kliešte skutočne funguje, a to od repelentov až po testované alternatívy, a prečo je pri ich odstránení kľúčové najmä jedna vec – konať čo najskôr.

Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc.,je slovenský parazitológa dlhoročný propagátor vedy na Slovensku. Vo výskume sa špecializuje na ekológiu a epidemiológiu kliešťov strednej Európy v podmienkach klimatickej zmeny. Od roku 1989 pôsobí v Parazitologickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach, deväť rokov bol riaditeľom ústavu a členomPredsedníctva SAV. Pôsobí aj na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. V roku 2023 získal Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy. Medzi jeho dlhoročné záľuby patrí rybárčenie, amatérske fotografovanie, turistika a obdivovanie krás Slovenska.

Všetko, čo svieti, vykonáva výpočty či nejakú činnosť, obsahuje čip alebo stovky čipov.

 Vo svete prebieha čipová vojnamedzi Čínou a USA v súvislosti s Taiwanom, kde sa vyrába veľká časť svetových polovodičov. Kde je v tomto strategickom boji Európa? A čo trebaurobiť, aby sme ako Európania boli v tejto oblasti sebaistejší a neopakovala sa situácia z obdobia pandémie koronavírusu, keď globálny nedostatok čipov ochromil výrobu áut aj elektroniky?

V minulosti bolo dokonca aj Československo súčasťou sovietskeho vesmírneho programu. Čo sa udialoa čomu sa dnes Slováci v oblasti polovodičov a čipovýchtechnológií venujú?

Na tieto otázky v rozhovore odpovedá riaditeľ Slovenského čipového kompetenčného centra Michal Mičjan.Medzi hlavné ciele kompetenčného centra patrí nielen propagácia a popularizácia polovodičov, ale aj podpora vzdelávania, rozvoja startupov, malých a strednýchtechnologických firiem na Slovensku a pomoc pri zavádzaní inovácií do praxe. To znamená napríklad úpravy študijných programov na niektorých strednýchpriemyselných školách tak, aby absolventi boli lepšie pripravení na prácu v polovodičovom priemysle, ale aj vytváranie podmienok pre rozvoj inovatívnychfiriem a posilňovanie slovenského polovodičového ekosystému.

V podcaste sa dozviete aj to, prečo dnešné telefóny vydržia kratšie než kedysi a či existuje niečo, čo môžeme akospotrebitelia urobiť, aby nám elektronika slúžila dlhšie.

Ing. Michal Mičjan, PhD.,je riaditeľom Slovenského čipovéhokompetenčného centra a vedecká osobnosť roka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave za rok 2023 v kategórii Mladá vedkyňa/Mladý vedec.

O podcaste

Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

Čo ukázala pilotná eMaturita pre viac ako 6 300 stredoškolákov? Ako riaditeľka odboru hodnotenia a monitorovania vzdelávania vníma reakcieštudentov? A čo sa udeje, ak nastane takzvaný tlak zdola pri občasných sporných otázkach?

V najnovšom diele podcastu odhaľujeme zákulisie maturít, pričom tvorba maturitných testov trvá aj tri roky. Povieme si, ako funguje proces hodnotenia a čo znamená metódaštyroch očí. Rozoberieme využitie umelej inteligencie pri tvorbe nahrávok aj to, či sa matematika stane súčasťou eMaturity a či ľudia, ktorí stoja za maturitnými testami, vidiaaj virálne obrázky, ktorými na zadania reagujú študenti.

Tretiaci si navyše už v máji budú môcť nový systém prakticky vyskúšať, čo podľa hostky pomôže zvýšiť záujem o elektronické testovanie v budúcnosti, ktoré jeefektívnejšie, rýchlejšie a je pri ňom menšia pravdepodobnosť ľudského zlyhania.

PaedDr. Ivana Pichaničová, PhD.,je riaditeľka odboru hodnotenia a monitorovania vzdelávania v Národnominštitúte vzdelávania a mládeže. Vyštudovala učiteľstvovšeobecnovzdelávacích predmetov matematika – chémia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2003 sa odborne venuje realizácii maturitných skúšok a ďalších meraní výsledkov vzdelávania na základných a stredných školách.

O podcaste

Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberu škôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEModboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Laureátka Ceny za vedu a techniku 2025 v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov Kristína Kulcsárová približuje najrýchlejšie rastúce neurologické ochorenie sveta, Parkinsonovu chorobu.

Hoci je dnes toto neurodegeneratívne ochorenie pomerne dobre liečiteľné, medicína stále naráža na zásadný problém – nedokážeme ho úplne vyliečiť ani spomaliť. Navyšeho v bežnej praxi dokážeme diagnostikovať až v momente, keď sa objavia jasné pohybové prejavy, teda v značne pokročilom štádiu, keď je veľká časť nervových buniek už nenávratne poškodená. Cieľom výskumov je preto zachytiťpacientov skôr, presnejšie a efektívnejšie, pričom víziou do budúcnosti by mohol byť skríning včasnej neurodegenerácie ako bežná súčasť preventívnej prehliadky od určitého veku. Predtým je však potrebné nájsť vhodný biomarker,ktorý by zárodky ochorenia odhalil spoľahlivo a včas.

V rozhovore sa ponoríme do tajov mozgu, ktoré doktorku Kulcsárovú fascinujú od okamihu, keď jej zvedavosť v detstve začali sýtiť prvé knihy. Priblížime si menej známesymptómy ochorenia, ako aj špecifickú poruchu správania v REM spánku, ktorá môže byť dôležitým varovným signálom. Okrem technologického pokroku hostka zdôrazňuje silu prevencie, najmä potrebu pravidelného aeróbneho pohybu.Dozviete sa, prečo by sme mali týždenne venovať aspoň 150 minút aktivite, pri ktorej sa zadýchame, a ako môžeme vziať zdravie mozgu do vlastných rúk.

MUDr.Kristína Kulcsárová, PhD.,je vedecká pracovníčka Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach, ktorá sa zameriava na Parkinsonovuchorobu a jej včasné (prodromálne) štádium. Za svoju vedeckú činnosť získala trikrát ocenenie Slovenskej neurologickej spoločnosti za najlepšiu publikáciu autora do 35 rokov.

O podcaste

Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Ak ste stredoškoláci a stále neviete, kam po maturite, pomôcť vám môže veľtrh vysokých škôl ALMA MATER. Okrempredstavenia slovenských univerzít tu môžete získať aj kariérne poradenstvo či informácie o štipendiách pre talentovaných študentov.

Hosťom najnovšej epizódy podcastu Veda na dosah – o štúdiu je štátny tajomník Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR pre vysoké školstvo a akademický výskum RóbertZsembera. V rozhovore spomína na vlastný výber vysokej školy aj na silný vplyv pani učiteľky matematiky, ktorá ho nasmerovala na jeho ďalšiu cestu.

Rozprávame sa o tom, ako sa slovenské vysoké školstvo prepája s umelou inteligenciou, prečo je dôležité budovať si sieť kontaktov a aký význam majú stáže či štúdium v zahraničí.

Talentovaní študenti môžu dnes získať štipendium až 4 000 eur ročne, pričom novinkou je aj podpora pre študentov na magisterskom stupni štúdia.

V epizóde sa dozviete aj to, prečo by si šikovný študent mal vybrať slovenskú univerzitu namiesto zahraničnej aprečo už pri niektorých profesiách nie je nevyhnutné ukončené magisterské štúdium.

Róbert Zsembera je štátny tajomník pre vysoké školstvo a akademický výskum a splnomocnenec vlády SR pre rozvojľudských zdrojov v jadrovom odvetví. Roky sa venuje manažmentu vysokého školstva. Do funkcie štátneho tajomníka pre vysoké školstvo a vedu nastúpil po niekoľkoročnom vedení kancelárie rektora Univerzity Komenského v Bratislave, kde pôsobil ako riaditeľ. Počas svojej profesionálnej kariéry sa aktívne podieľal na lektorskej činnosti, tvorbe metodík a učebných materiálov k vzdelávacím programom.

O podcaste

Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.

Pri umelej inteligencii musíme byť realistickí, ale na druhej strane sa veľa straší. Tvrdí v rozhovore filozofka a etička umelej inteligencie Daniela Vacek, ktorá o sebe hovorí, že je v tejto téme umiernenou optimistkou.

Ako čerstvá laureátka ESET Science Award 2025 v kategórii Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov sa vo svojej prácivenuje nielen negatívnym dosahom technológií, ale aj ich pozitívnym a neutrálnym stránkam. Rozoberá etiku využívania chatbotov a upozorňuje na riziká, ktoré vznikajú, ak rodičia vo veľkej miere využívajú jazykové modely pri vypracovávaní domácich úloh detí.

Hľadí na problematiku zodpovednosti za škody napáchané umelou inteligenciou či využívanie AI v medicíne.Zároveň poukazuje na chválenie technológie, ktoré sa často zrkadlí i v titulkoch článkov.

PhDr. Daniela Vacek, PhD.,je poprednou filozofkou zameranou na etiku umelej inteligencie, zodpovednosť, kondicionály v normatívnom diskurze, analytickú estetiku a filozofickú logiku. Jej základný výskum sa zacieľuje na pozitívnu aj negatívnu stránku zodpovednosti.Pôsobí ako výskumníčka na oddelení analytickej filozofie vo Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied a čiastočne i na Katedre logiky a metodológie vied Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, posilnila tiež radyv Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií. Stala sa aj laureátkou ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov.

O podcaste

Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu sa uskutočnilo v priestoroch NIVAM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

Približne každý šiesty pár dnes čelí problémom s plodnosťou. Jedným z hlavných faktorov je odkladanie rodičovstva na vyšší vek, hoci absolútna plodnosť ženy sa končí už okolo 42. až 43. roku života, keď sa šanca na otehotnenie s vlastnými vajíčkami prepadá pod hranicu 2 percent.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, kedy je po neúspešnej snahe o dieťa správny čas navštíviť odborníka a akú úlohuv tomto procese zohráva životný štýl.

Diskutovať budeme o vplyve vyváženej stravy, ale aj o rizikách nadmerného užívania multivitamínov. Posvietime si na mýty a fakty o mužskej neplodnosti súvisiace so škodlivosťou telefónov vo vreckách či notebookov na stehnách. Kriticky zhodnotíme i narastajúci trend mrazenia vajíčok a testovania ovariálnej rezervy.

Vedecko-technický tím roka 2025 nám priblíži svoj výskum v oblasti urogenitálnych ochorení a reprodukčného zdravia.Dozviete sa, ako do biomedicíny vstupuje umelá inteligencia a ako chcú vedci edukovať mladú generáciu prostredníctvom vlastnej stolovej hry.

Prof. Ing. Mária Mareková, CSc.,je odborníčkouv oblasti klinickej biochémie z Ústavu lekárskej a klinickejbiochémie Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach. V rámci vedeckovýskumnej činnosti sa venuje štúdiu biomarkerov využiteľných v laboratórnej diagnostike ochorení. Je autorkou, resp. spoluautorkou viac ako 250 pôvodných vedeckých a odborných prác publikovaných v zahraničných i domácich časopisoch, učebných textov, kníh a monografií.

Doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA, EFRM,je reprodukčná špecialistka a medicínska riaditeľka GYNCARE, ktorá sa viac než 20 rokov zaoberá reprodukčnou medicínou. V júni 2025 sa v Paríži stala prvou Slovenkou, ktorá úspešne absolvovala prestížnu európsku skúšku ESHRE-EBCOG EFRM.

Vedecko-technický tím rokazískal v roku 2025 Cenu zavedu a techniku pod vedením profesorky Márie Marekovej. Tím pracovníkov Ústavu lekárskej a klinickej biochémie LF UPJŠ v Košiciach, Gynekologicko-pôrodníckej kliniky LF UPJŠv Košiciach, Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach a reprodukčnej kliniky Gyncare sa aktívne venuje výskumu urogenitálnych ochorení žien a reprodukčného zdravia. Spoločné úsilie prinieslo uznanie na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. V roku 2022 členovia tímu úspešnepodali medzinárodnú patentovú prihlášku a získali viacero prestížnych ocenení (2024 – FEBS Journal Poster Prize, Súťaž mladých onkológov Slovenska; 2023 – L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede na Slovensku a iné).

O podcaste

Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a naďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu sa uskutočnilo v priestoroch NIVAM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

Čo treba robiť, ak máte doma piataka, ôsmaka či deviataka, ktorý sa chystá na strednú školu? Čas na podanie ePrihlášky máte do 20. februára 2026. V mimoriadnom prvom diele podcastu Veda na dosah – oštúdiu vám prinášame najdôležitejšie informácie o tom, ako absolvovať celý proces rýchlo, správne a bez stresu.

V rozhovore vysvetľujeme, prečo je poradie vybraných škôl kľúčové a prečo mýtus o „poistke“ na prvom mieste v skutočnosti nedáva zmysel. Dozviete sa, ako funguje vyhodnocovací automat, ale aj to, že listinné formy prihlasovania nie sú úplne zrušené. Objasníme, ako sarodič dozvie o prijatí dieťaťa na strednú školu a prečo po novom odpadá potreba potvrdzovania nástupu.

Zároveň odpovieme na otázku, ako postupovať v prípade, ak dieťa neprijmú na žiadnu školu, a kde nájdete informácie o jeho úspešnosti na prijímacích skúškach. Rozoberieme si aj to, či je potrebné absolvovať klasické prijímacie skúšky, ak už má žiak za sebou úspešné talentové skúšky. Na záver sa pristavíme pri rôznych špecifických situáciách a navedieme vás na miesta, kde môžete v prípade potreby hľadať pomocči radu.

Martin Bezek študoval na Katedre verejnej správy a regionálneho rozvoja Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde aktuálne aj naďalej pôsobí. Počas štúdia začal pracovať pre regionálnu samosprávu. Po skončení univerzity pokračoval v práci na Odbore stratégie, regionálneho rozvoja a riadenia projektov Bratislavského samosprávneho kraja. Pôsobil naMinisterstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Aktuálne pôsobí na Sekcii informačných technológií Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a je produktovým manažérom systému ePrihlášky.

O podcaste

Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Slovenské rieky v sebe skrývajú nielen prírodné bohatstvo, ale aj vrstvy ľudskej histórie. V tejto epizóde podcastu sa rozprávame s docentkou Miroslavou Daňovou, jednou z priekopníčok podvodnej archeológie na Slovensku.

Pozrieme sa na začiatky archeologického výskumu v slovenských riekach, na motivácie, ktoré stoja za ich objavovaním, aj na to, ako archeológ dokáže správne vybrať lokalitu na ponor. Dozviete sa, aké metódy sa pri podvodnom výskume používajú, a ako si jednu z nich môžete vyskúšať pokojne aj doma, napríklad vo vani.

Nazrieme do histórie potápania a zistíme, ako vyzerali potápači rakúsko-cisárskej armády v 19. storočí.Priblížime si objav pozostatkov rímskeho mosta z roku 2022, ktorý prekvapil našich aj európskych odborníkov.

Reč bude o tom, čo treba robiť v prípade, ak náhodou narazíte na archeologický nález, a dotkneme sa aj rímskych gém a symboliky prsteňov.

Doc. Mgr. Miroslava Daňová, PhD., je archeologička a vysokoškolská pedagogička na Trnavskej univerzite v Trnave. Jej hlavným zameraním sú rímske šperky, glyptika (umelecké rezanie a rytie do kameňov, kovov alebo skla) a rímsko-provinciálna archeológia. Viac ako dvadsať rokov sa venuje potápaniu a je jednou z odborníčok, ktoré stoja za organizáciou prvého licencovaného kurzu archeológiepod vodou na Slovensku. Spoločne s tímom výskumníkov bola pri objave pilierov rímskeho mosta v obci Iža pri Komárne, ktorý je pamiatkou organizácie UNESCO.

O podcaste

Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Rozhovor s významnou osobnosťou slovenskej vedy, odborníkom na stavebnú fyziku a laureátom Ceny za vedu a techniku 2025 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky profesorom Jozefom Hraškom.

 V novom diele podcastu sa venujemeúrovni denného osvetlenia v budovách na Slovensku aj v zahraničí, kde porovnávame rôzne prístupy k preslneniu a stavebníctvu. Hovoríme o Spojených štátoch, kde sa v sedemdesiatych rokoch stavali školy bez okien, o štáte New York a princípoch rímskeho práva pri vlastníctve pozemkov aj o tom, prečo niektoré budovy v meste, ktoré nikdy nespí, pripomínajú tvar torty. Zavítame aj do Japonska, Číny, Indie, Spojeného kráľovstva či Írska.

Profesor Hraška vysvetľuje, prečo je vhodnejšie ísť na obhliadku bytu počas zamračeného dňa, akú úlohu zohrávadenné svetlo v našom cirkadiánnom rytme a prečo je jeho nedostatok problémom nielen architektonickým, ale aj zdravotným. Dotýkame sa aj syndrómu chorých budov a širších súvislostí medzi prostredím, v ktorom žijeme,a naším fungovaním.

Prof. Ing. Jozef Hraška, PhD.,pôsobí na Katedre konštrukciípozemných stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave od roku 1979. V rámci pedagogickej činnosti prednášal viaceré predmety, medzi inými špeciálne konštrukcie pozemných stavieb, solárnu technikua osvetlenie budov a udržateľnú architektúru. Garantoval a inovoval niekoľko študijných programov na všetkých stupňoch vysokoškolského štúdia. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa špecializoval na simulácie energií a vnútornéhoprostredia budov, denné osvetlenie, insoláciu a energetickú hospodárnosť budov. Je laureátom Ceny za vedu a techniku 2025 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky.

O podcaste

Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Rozhovor so slovenskou astrobiologičkou, marsonautkou, veliteľkou simulovaných misií a expertkou na extrémofily Michaelou Musilovou o ceste na Mars, prekonávaní prekážokči o jej najnovšej výzve – niekoľkodňovej izolácii pod hladinou vody v úlohe veliteľky simulovanej misie.

V podcaste vedkyňa prezrádza, prečo vás môže silná alergia (napríklad na mango) vyradiť z výberového konania na astronauta, aké má sama šance letieť do vesmíru, ktorá krajina je podľa nej najbližšie k letu na Mars a ako by mohlo vyzerať ľudské prebývanie mimo Zeme, zatiaľ aspoň v teoretickej rovine. Doktorka Musilová vysvetľuje aj to, prečo sa gigatony ľadu v Grónsku topia okrem iného aj vplyvom pôsobenia extrémofilov.

Predstavíme vznik novej analógovej stanice simulovaných vesmírnych misií v Rožňave ako prvého zariadenia svojho druhu na Slovensku, ktorá slúži študentom, ale aj širokej verejnosti.

Dr. Michaela Musilováje astrobiologička a marsonautka, ktorá viedla viac ako tridsať simulovaných misií na Mars a na Mesiac pod záštitou agentúr NASA, ESA a viacerých medzinárodných organizácií. Získala množstvo prestížnych ocenení, napríklad Women in Aerospace – Europe Young Professional Award, Emerging Space Leaders Grant či zaradenie do rebríčka Forbes 30 pod 30. Pôsobí aj ako popularizátorka vedy a prednáša po celom svete. O jej živote vyšla kniha s názvom Žena z Marsu, ktorej je spoluautorkou.

O podcaste

Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Rozhovor s vedúcou Krízovej linky pomoci IPčka Veronikou Tóthovou o prežívaní mileniálov – ľudí vo veku približne od 29 do 44 rokov – a o tlaku, ktorý nás vie počas sviatkov prevalcovať.

Pocit osamelosti stále patrí medzi najzávažnejšie problémy dnešnej doby. Čelia mu všetky vekové kategórie a pri nadchádzajúcich vianočných sviatkoch sa ťaživé pocity ešte prehlbujú.

V podcaste sa dozviete, že rozhovor s rodinou pred sviatkami môže nastoliť príjemnejšiu atmosféru. Čo robiť, ak pri štedrovečernom stole zaznejú témy, ktoré nás bolia alebo sa im nechceme venovať?  Ako si nastaviť vlastné hranice a neporovnávať sa s druhými ľuďmi? Čo spraviť v prípade, ak sa na sviatky netešíme? A ako pracovať s týmto pocitom, keď okolie očakáva opak?

Hovoríme aj o takzvanej stratenej generácii mileniálov, skupine, ktorá masovo hlási chronickú úzkosť, depresiu, syndróm vyhorenia a pocit permanentného preťaženia. Dotýkame sa témy predĺženej adolescencie, tlaku na výkon avysvetľujeme, prečo je práve počas sviatkov dôležité dopriať si digitálny detox.

Mgr. Veronika Tóthováje vedúca Krízovej linky pomoci IPčko a psychologička, ktorá sa stará o kvalitu a odbornosť četovej poradne, spokojnosť dobrovoľníkov a zlepšovanie výkonu poradenských rozhovorov s mladými ľuďmi.

O podcaste

Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

Ako má vyzerať stredná škola, ktorá pripraví mladých ľudí na realitu 21. storočia? Riaditeľ súkromnej školy Skyro JánKožlej približuje model vzdelávania, ktorý mení tradičné predstavy o učení.

V podcaste hovorí o tom, ako funguje individuálny plán pre každého študenta, aký význam má adaptácia nových žiakov a rodičov a prečo otvorený dialóg dokáže posunúťmotiváciu na celkom inú úroveň. Stredná škola sa snaží o otvorený a tolerantný prístup, ktorým povzbudzuje k vzájomnej komunikácii.

Skyro predstavuje iný prístup k vzdelávaniu, kde sa žiaci učia s aktívnym využívaním umelej inteligencie. Do ich vzdelávacích osnov vstúpila oblasť takzvaného vibe codingu, pri ktorej študenti nepotrebujú ovládať samotný programovací jazyk, no vďaka umelej inteligencii dokážu programovať a vytvárať funkčné riešenia.

Dozviete sa aj to, ako nastavujú hranice medzi – na prvý pohľad – voľnejším prístupom a jasnými pravidlami, ako vyzerá spolupráca s poprednými školami v Dánsku a vo Fínsku, ale aj to, aké sú možnosti financovania štúdia.

Mgr. Ján Kožlej je riaditeľom súkromnej strednej školy Skyro a spoluzakladateľom  spoločnosti Hemisféra, ktorá sa venuje vzdelávaniu v oblasti gamefikácie.

O podcaste

Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke ⁠vedanadosah.sk⁠, na ⁠YouTube CVTI SR⁠, cez aplikácie ⁠Spotify⁠ a ⁠Apple Podcasts⁠ a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na ⁠https://nivam.sk/?s=podcast⁠.

Popularizovať vedu na Slovensku znie ako výzva. Na čele Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) stojí Štefánia Bartošová, skúsená marketérka, ktorá pretavila dlhoročné skúsenosti do sveta vedy. Teraz sa ju snaží priblížiť ľuďom cez osobnú skúsenosť.

Za rok pôsobenia vo vedení NCP VaT sa riaditeľka a jej tím vybrali do regiónov, kde sa zamerali na žiakov s projektom Vedecký ambasádor, a širokej verejnosti sa prihovárajúcez diskusie Zvedavé debaty – Ženy vo vede.

V rozhovore sa dozviete, ako podľa nej školstvo reaguje na rýchlo sa meniace prostredie ovplyvnené umelouinteligenciou, prečo vznikla potreba vytvorenia nového zážitkového centra vedy a aké aktivity prináša Týždeň vedy a techniky 2025.

Zaspomína si na učiteľov, ktorí v nej prebudili zvedavosť, na to, ako sa snaží k vedeckým témam smerovať svojho syna, aj na najväčšie výzvy pri propagácii vedy a techniky na Slovensku.

Ing. Štefánia Bartošová je riaditeľkou Národného centrapre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti. V Centrevedecko-technických informácií zastáva aj funkciu riaditeľky odboru komunikácie.Svoje profesionálne skúsenosti získala pôsobením v oblasti marketingu a PR vo viacerých slovenských a medzinárodných spoločnostiach. Vo voľnom čase sa venuje výchove syna, cestovaniu, umeniu a dlhým prechádzkam v prírode. Zbožňuje dobré jedlo a ľudí.

Tento podcast je sprievodným podujatím Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2025.
Prebieha v období od 10. do 16. novembra 2025. Hlavnými organizátormi podujatia sú Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republikya Centrum vedecko-technických informácií SR.Za podporu ďakujeme partnerom podujatia, ktorými sú Asociácia pre mládež, vedu a techniku AMAVET, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., Slovenské elektrárne, a. s., spoločnosť EPSON, Skyro, n. o.,First Global Slovakia.

Mediálnymi partnermi sú magazín Nextech, StartitUp, portál VEDA NA DOSAH, časopis Quark a Zážitkové centrum vedy Aurelium.

O podcaste

Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Na Slovensku je najvyšší počet pacientov s alkaptonúriou na svete. Ochorenie čiernych kostí je zriedkavá dedičná metabolická porucha aminokyselín, ktorú skúma slovenský vývinový biológ pôsobiaci na Masarykovej univerzite v BrnePeter Fabian. V rozhovore približuje prácu so zvieracím modelom, s rybkou danio pruhované.

Vzácne metabolické ochorenie alkaptonúria sa v detstve prejavuje tmavnutím moču, neskôr černením spojivového a iného tkaniva v tele, napríklad chrupavky ucha alebo očného bielka. Biológ Peter Fabian robí výskum nakostrovej sústave rybiek.

V rozhovore spomína na horkosladký návrat po rokoch z postdoktorandského štúdia v Los Angeles aj na rozdiely medzi európskym a americkým výskumnýmprostredím. Mladým kolegom radí, aby pri začiatkoch budovania tímu vložili nohu do dverí, a s ďalšími vedeckými spolupracovníkmi sa snaží zhovárať najmä ako s ľuďmi.

Dozviete sa, prečo by mal mať mentor ďalších mentorov, čo Petrovi Fabianovi prináša členstvo v Klube Čiernych Kostí, aké zastúpenie má na Slovensku ochorenie fenylketonúria aj to, aké dôležité je byť v správnom čase na správnom mieste.

Mgr. Peter Fabian, Ph.D.,je slovenský vývinový biológ. Pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, kde vedie výskumnú skupinu zameranú na štúdium ochorenia alkaptonúrie prostredníctvom zvieracieho rybieho modelu danio pruhované. Získal prestížny ERC grant, ktorým súodmeňovaní vynikajúci mladí výskumníci zakladajúci nové výskumné projekty.

Všetkypodcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTISR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

So študentkou posledného ročníka Gymnáziav Bytči sme sa rozprávali o účasti v súťaži Junior Internet, kdezískala prvé aj druhé miesto za spracovanie tém bezbariérovosti a mizofónie. Ukázala tak, že osobné príbehy môžu prerásť do projektov pomáhajúcich iným.

Monika Lukáčová je mladáštudentka, ktorá v jubilejnom dvadsiatom ročníku súťaže Junior Internet AMAVET 2025 získala hneď dve ocenenia v kategórii JuniorCONTENT.

Prvé miesto jej priniesol Sprievodca bezbariérovej rekreácie – zažite Bytču bez ťažkostí!Myšlienka sprievodcu vzniklavďaka študentkinej babke. Staršej dáme sa do života vkradli zdravotné problémy a pohyb mestom začal byť pre ňu problematický. Monika preto zmapovala Bytču a pripravila prehľad miest, ktoré sú prístupné aj pre ľudívyužívajúcich kompenzačné pomôcky.

Druhé miesto si vyslúžila témou o mizofónii. Neviditeľné ochorenie spozorovala najprv sama na sebe.Obrátila sa na odbornú pomoc, študovala dostupné materiály a zaumienila sipomôcť aj iným. Tak vznikla platforma, kde píše o skrytej chorobe a vytvára bezpečné miesto aj pre ďalších mizofonikov.

V rozhovore hovorí o tom, ako jej najbližší zvládajú tieto situácie, čo by odkázala svojim rovesníkom aj o tom,či je Bytča skutočne bezbariérovým mestom.

Monika Lukáčováje študentka Gymnázia v Bytči. V jubilejnom dvadsiatom ročníku Junior Internet AMAVET 2025 sa zapojila do kategórie JuniorCONTENT, v ktorej sa umiestnila na prvých dvoch priečkach vďaka spracovaniu informáciío bezbariérovosti v meste a komplexnej neurofyziologickejporuche mizofónii.

Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR,cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts ana ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Profesorka Alžbeta Marček Chorvátová sa vo svojom výskume venuje svetlu a jeho schopnosti priblížiť nám procesy života. Pomocou biofotonických metód skúma zmeny, ktoré nastávajú v organizme, ako aj vplyv faktorov životného prostredia na živé organizmy. Neoddeliteľnou súčasťou je dosiaľ najfascinujúcejší zdroj svetla, aký ľudstvo vytvorilo –laser. Ten sa stal naším technologickým spoločníkom pred 65 rokmi. Za relatívne krátky čas prenikol do širokej škály oblastí a dnes si jeho prítomnosť často ani neuvedomujeme. Uplatňuje sa pri rezaní, zváraní či povrchových úpraváchmateriálov, v priemyselnej výrobe, v medicíne, doprave, telekomunikáciách, archeológii, poľnohospodárstve aj v stavebníctve. Práve vďaka laserovým technológiám sa československým vedcom podarilo objaviť stratené mesto mayskej civilizácie v Mexiku.

Svetlo však nie je len nástrojom techniky. Aj samotný ľudský organizmus je zdrojom slabučkého žiarenia. „Aj my ľudia sme svietiace živočíchy,“ vysvetľuje profesorka Chorvátová a dodáva, že biofotonické experimenty na sebe praktizujeme aj my, a to pri bežnom opaľovaní.

Vedci sa usilujú vyvinúť biofotonické senzory, ktoré by využívali svetlo na kontrolu a produkciu biologickyneškodných ťažkých kovov. Paralelne sa rozvíja oblasť veľkých laserových systémov, ktoré by mohli priniesť nové formy výroby energie. Nádejným smerom je laserová fúzia, schopná nahradiť jadrové štiepne reakcie a ponúknuť udržateľný zdroj energie pre budúce generácie.

Lasery tak predstavujú nielen technologický nástroj, ale aj kľúč k hlbšiemu poznaniu života a mechanizmov,ktoré ho riadia.

Prof. Alžbeta MarčekChorvátová, PhD., DrSc., je profesorka biofyziky so špecializáciou v oblasti biofotoniky. Pracuje ako vedecká pracovníčka oddelenia biofotoniky v Medzinárodnom laserovom centre CVTI SR a prednáša v oblasti ekologických a environmentálnych vied na Univerzite sv. Cyrilaa Metoda v Trnave. Špecializuje sa na porozumenie zmien zdravého systému na chorý pomocou biofotonických metód, ako aj na sledovanie vplyvu zmien životného prostredia na živé organizmy. Sedemnásť rokov pôsobila v zahraničí, okrem Francúzska aj v Spojenom kráľovstve a v Kanade,kde sedem rokov viedla vlastné laboratórium. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave ju ocenila Plaketou – cenou Jána Sambucusa.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk,na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

Rozhovor s riaditeľom Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i., Máriom Zimanom o pojme kvantum, kvantovomtunelovaní, kvantovej teleportácii aj kvantových počítačoch.

Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2025 za Medzinárodný rok kvantovej vedya technológií. Pripomíname si tak sté výročie zrodu kvantovej mechaniky.

V najnovšom diele podcastu fyzik Mário Ziman prezrádza, či je možné ešte rozdeliť kvantum, aký je rozdiel medzi klasickým a kvantovým svetom, približuje filozofovanie nad otázkami a zároveň vyzdvihuje dôležitosť znalostíz oblasti matematiky či klasickej fyziky. Prevedie nás cez predstavy kvantového ducha, stavania kociek prostredníctvom kvantovej teleportácie a spomenie aj dôležitosť kvantových počítačov.

Pozývame vás k počúvaniu podcastu Veda na dosah, v ktorom sa dajte stiahnuť do tajov kvantovej fyziky.

Doc. Mgr. Mário Ziman, PhD.,je riaditeľ Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i., a predseda Národného centra pre kvantové technológie Qute.sk Vo svojom výskume sa zaoberá matematickými štruktúrami kvantovej fyziky, kvantovou komunikáciou, programovaním a kvantovým spracovaním informácie.

Tento podcast je sprievodným programomEurópskej noci vedy (ENV) 2025.

Hlavný program sa uskutoční26. septembra 2025v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších lokalitách, ako je Banská Bystrica, Žilina, Poprad a Košice. Témou tohtoročného ročníka jechaos.Súčasťou hlavného programu festivalu budú prednášky vedcov, interaktívne stánky, tematické bloky, koncerty a prepojenie vedy s umením.

O najväčšom vedeckom festivale na Slovensku, ktorý zrozumiteľne a pútavo približuje svet vedy, výskumu a inovácií, sa dozviete nahttps://www.nocvedy.sk/festival/ahttps://vedanadosah.cvtisr.sk/

Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTISR, cez aplikácie Spotify a ApplePodcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Už tri desaťročia prináša populárno-vedecký časopis Quark zaujímavosti zo sveta vedy a techniky. Pri príležitosti tridsiateho výročia sme sa rozprávali s jeho šéfredaktorkou Renatou Józsovou.

Quark už od roku 1995 nepretržite približuje zaujímavosti z rozličných oblastí vedy a techniky. Nájdete v ňom články o živej aj neživej prírode, zo sveta fyziky, astronómie, biológie, chémie, histórie, medicíny, geológie, archeológieči najnovších technológií a umelej inteligencie. Spolupracuje so slovenskými vedcami a vedkyňami rôznych zameraní a generácií – od tých, ktorí stoja pri časopise od jeho začiatkov, až po mladých výskumníkov na začiatku kariéry. Redakcia každý mesiac sprostredkuje články tak, aby verejnosti približovala ich poznatky, prinášala dôkladne overené a faktami podložené informácie, ktoré sú zaujímavé a relevantné pre širokú verejnosť.

Magazín je určený pre všetkých zvedavých čitateľov. Prehlbuje túžbu po poznaní, podporuje kritické mysleniea čitateľskú gramotnosť.

To, aká je história časopisu, prečo by sa magazín určite mal objaviť na vašej pomyselnej mape záujmu a čo ho čaká v nasledujúcej kapitole, sa dozviete v najnovšom dielepodcastu VEDA NA DOSAH.Renata Józsová:Súčasťou časopisu Quark je od roku 2016a šéfredaktorkou sa stala o rok neskôr. Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na sociálnu a pracovnú psychológiu. Dlhé roky sa venovala vzdelávaniu vofirmách, predovšetkým v oblasti výberu a komunikácie zamestnancov a manažérov. Popri tom pracovala v PR a marketingu, kde organizovala podujatia, pripravovala texty a tlačové podklady. Okrem slovenčiny, ktorú pri svojej práci potrebuje perfektne ovládať, hovorí aj po anglicky, španielsky, francúzsky a trochu po rusky. Vo voľnom čase sa venuje rodine, rekreačne behá, fotografuje prírodu a číta.

Matej Baláž premieňa vaječné škrupiny a odpad nananomateriály. Rozprávame sa o mechanochémii, výskume bez rozpúšťadiel aj o radosti z vedy.

Ocenený tím z EVPÚ predstavuje mobilný energokontajner –zariadenie schopné dodávať stabilnú energiu aj v náročných podmienkach. Ako to celé funguje?

Prečo Kaliforniu každoročne sužujú ničivé požiare? Geológ Ján Madarás vysvetľuje, čo ich spôsobuje, aké sú rizikové faktory a prečo je LA klimaticky výbušné miesto.

Vedkyňa Šarlota Kaňuková hovorí o výskume rastlinných buniek, vnútornej disciplíne, work-life balanse a o tom, prečo pri vede nikdy nehovorí „nedá sa“.

Ahojte, pripravili sme pre vás epizódu s Ivom Gábrišom, ktorého možno poznáte na IG pod účtom Vedecké okienko. Je to mladý učiteľ, ktorého veľmi baví chémia. Zbožňuje rôzne pokusy, experimenty, keď to mení farby alebo to vybuchuje. Vypočujte si jeho inovatívny pohľad na vzdelávanie, počas ktorého ani raz nepoužil klasickú kriedu.

Viac o ňom aj tu: https://www.forbes.sk/lists/rebricek-forbes-30-pod-30-2025/veda-a-vzdelavanie/ivan-gabris/?srsltid=AfmBOord_5eXdauEAOBNXxhvwztkgD9O_iLA7-_g3i5byVQwK1PVuzVq

Ivo je zároveň súčasťou projektu VEDECKÝ AMBASÁDOR, ktorý sme odštartovali na rôznych školách po Slovensku. V čase zľavových kódov a ambasádorov na Instagrame ponúkame ten najlepší zľavový kód - atraktívne vzdelanie, vášeň pre vedu a to celkom zadarmo. Ak máte chuť, pripojte sa.

Viac tu: https://vedanadosah.cvtisr.sk/vedecky-ambasador/

Doktorka Zuzana Košutzká je odborníčka na neurodegeneratívne ochorenia - to sú tie, ktoré dokážu ovládnuť náš nervový systém (Parkinson, Alzheimer a pod.).

Aj takéto závažné ochorenia sa dajú zvládnuť: dobrou liečbou a osobným prístupom. Malé zmeny v životospráve dokážu podľa výskumov urobiť veľké zmeny.

Podcast zároveň nadväzuje na inšpiratívne podujatie Zvedavé debaty: ŽENY VO VEDE. Tešíme sa na Vás 21. mája v Žiline!

https://vedanadosah.cvtisr.sk/podujatie/zeny-vo-vede-zvedave-debaty-zilina/

V epizóde s Igorom Mozolákom sa dozviete: ako si získať dôveru v učiteľskom kolektíve, ako nadchnúť a pozitívne motivovať študentov, prečo je dôležité prepájať teoretické vedomosti s praxou a ako môže zo zaprášeného priestoru vzniknúť študentská "Bádateľňa".

Igor Mozolák pôsobí ako zástupca riaditeľa Duálnej akadémie a zároveň študentom sprostredkoval súťaž FIRST Global.

Viac o špičkovej robotickej súťaži tu: https://vedanadosah.cvtisr.sk/technika/podcast-first-global-sutaz-ktora-spaja-studentov-z-celeho-sveta/

V tejto epizóde sa dozviete: všetko o súťaži FIRST Global, ktorej sa darí spájať študentov z rôznych krajín sveta. Hosťom v podcaste je predseda OZ FIRST Global Slovakia Adam Kukla a Martin Hronský, ktorý je študent a dobrovoľník vo FIRST Global Slovakia.

Nie je to len súťaž, je to medzinárodná disciplína, v ktorej sa mladá učia spolupráci, komunikácii, prezentácii a konštruktívnym procesom.

Vedeli ste, že do tejto súťaže sa aktívne zapájajú aj dievčatá?

Nízke sebavedomie žien a dievčat vo vede a technike nestojí na výsledkoch, ale na predsudkoch. Pokiaľ deti zoznamujeme s vedou a technológiami zodpovedne, u dievčat je možné, že ich záujem o tieto odvetvia enormne vzrastie!

O ženách vo svete vedy diskutujeme tu:

https://vedanadosah.cvtisr.sk/podujatie/zeny-vo-vede-zvedave-debaty-zvolen/?utm_source=vnd&utm_poradie=EJ1&utm_campaign=vnoreneevent&utm_content=zvedave-debaty

V podcaste spoznáte profesora Ivana Cimráka, ktorý otvorene priznáva, že nie je vedec, ktorý by bol v práci 14 hodín denne. Nastavil si vo vede aj v živote balans, ale vnútorného kritika počuje stále. Ivan Cimrák pracuje s modernými technológiami tak, aby dokázali v medicíne pomôcť pri včasnej detekcii rakoviny.

Všetko o ekológii v antike. Hosťkou v podcaste je: klasická filologička a docentka Marcela Andoková.

RNDr. Radka Gorejová, PhD., je expertka na biomateriály. So svojím vedeckým tímom dokážu vytvoriť špeciálne zinkové peny, ktoré môžu pacienta s poranenou kosťou ušetriť od druhej operácie. V roku 2024 získala prestížne ocenenie Cena za vedu a techniku 2024 a o jej práci a osobnosti sme písali už ajtu: https://vedanadosah.cvtisr.sk/technika/materialy/radka-gorejova-vyvoj-biomaterialov-na-medicinske-vyuzitie-je-behom-na-dlhu-trat/

V podcaste hovorí o kľúčových momentoch svojho života, kedy zistila, že fyzikálna chémia je jej cesta. Zároveň otvorene priznáva, že síce svoju vedu miluje, potrebuje aj svoj čas mimo vedy. Snaží sa zaujímať o svet okolo seba, spríjemňuje si bežný život trebárs aj rúžom a pripomína, že aj vedci sú len ľudia. Čím pestrejšie záujmy vedec má, tým jednoduchšie môže vo vede fungovať. Práca vedca si v súčasnosti vyžaduje jeho odolnosť, vytrvalosť, schopnosť správneho organizovania alebo šikovného rátania financií pre svoj projekt.

Radka Gorejová pôsobí v rodných Košiciach a verí, že v tomto meste sa oplatí žiť a tvoriť vedu.

Vypočujte si ďalšiu epizódu podcastu Veda na dosah.Podcast Veda na dosah vzniká preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda ja plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť vedkyne, alebo vedcov, výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Hosť: PhDr. PaedDr. Mgr. Viktor Križo, PhD., riaditeľ Inklucentra, psychológ, terapeut a špeciálny pedagóg

Viktor Križo pracuje s deťmi, ktoré chcú ubližovať sebe alebo druhým. Presúvať tieto deti zo školy na školu s nálepkou „problematické“ je žiaľ skratka, ktorá nám dlhodobo nepomáha. Úlohou profesionálneho pedagóga a terapeutaje pátrať, čo sa ukrýva pod nepriateľskými prejavmi a zisťovať skutočné príčiny problému. Výskumy ale aj prax ukazujú, že tieto deti potrebujú omnoho viac špecifickej pozornosti a láskavé zaobchádzanie. Ide o akýsi druh „náročnej lásky“, ktorá nás ale môže veľa naučiť. Zlo je totiž banálne. Nevzniká v hlavách „tých zlých“. V bezmocnosti si ním občas pomáhame všetci. Hovorí sa tomu „násilná komunikácia“, keď žalostne chceme naplniť naše potreby, ale nevieme ako. To sú mikro-momenty, kedy si vyberáme medzi manipulatívnou a slobodnou komunikáciou.

Vypočujte si ďalšiu epizódu podcastu Veda na dosah.

Podcast Veda na dosah vzniká preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda ja plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť vedkyne, alebo vedcov, výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

V podcaste sa dozviete všetko, čo by ste mali vedieť o inteligentnej elektrine. Hosť Mgr. Michal Géci, MBA, je vrchným riaditeľom úseku ICT v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave, a.s. (SEPS). Vysvetľuje celý proces prenosu elektriny. Zároveň objasňuje inteligentnú novinku: Smart Grids. 

Na Slovensku máme približne tritisíc druhov cievnatých liečivých rastlín. Ich pestovanie má v Európe silnú konkurenciu, ale mnoho firiem sa pre vysokú kvalitu obracia práve na slovenských pestovateľov.

Liečivé rastliny reagujú na okolité prostredie vďaka sekundárnym metabolitom a tieto zložky sa využívajú pri prevencii chorôb a škodcov.

Ochranné látky v liečivých rastlinách možno využiť nielen na výrobu čajov či liekov, ale aj na výrobu biopesticídov. Tieto rastliny sú zároveň medonosné, preto sú významné pri včelárstve.

V podcaste na portáli VEDA NA DOSAH sa okrem iného dozviete, akú kvalitu majú najrozšírenejšie a bežne dostupné liečivé rastliny, ako prebieha ich šľachtenie, ako sa analyzujú liečivé látky v rastlinách alebo aj to, čo zahŕňa práca vedca v tejto oblasti.

Prof. RNDr. Ivan Šalamon, CSc., pôsobí na Katedre ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Venuje sa ekológii vo vzťahu k ekofyziológii rastlín.

Aktuálne pracuje na monografii o borievke a názvom Borievka obyčajná – možnosti pestovania na produkciu plodov, píše články pre viaceré zahraničné odborné časopisy a spolupracuje s organizáciou European Cooperation in Science and Technology na medzinárodnom projekte Nonchemical weeding of medicinal and aromatic plants.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Málokto tuší, z akých toxických látok sa vyrábajú krásne voňajúce parfumy, ktoré na seba dennodenne striekame. Ich výroba zahŕňa nečisté procesy, ktoré sa odrážajú aj na zdraví našej planéty. Na výrobu len 50 mililitrov parfumu (bez nádoby) sa vyprodukuje okolo 100 kilogramov oxidu uhličitého.

Adam Kovalčík, študent Gymnázia Nové Zámky, sa rozhodol tejto problematike venovať a začal vyrábať parfumy z kukurice bez zvyškového odpadu. Okrem toho, že krásne voňajú, sú netoxické pre ľudí a ich výroba je ekologická.

Tvrdí, že ak by sa v priemyselnom prostredí používal namiesto petrochemického toxického butylu salicylát s rovnako voňavým zeleným butylfuroátom, viedlo by to k zníženiu emisií oxidu uhličitého až o 2 400 percent.

Svoje parfumy vyrába z kukuričného odpadu, pričom sa mu podarilo syntetizovať už 24 nových vonných látok.

Adam obsadil 2. miesto za tento projekt s názvom Dizajn a syntéza nových hemisyntetických parfumérskych zlúčenín založených na furánovej štruktúre z poľnohospodárskeho odpaduna európskej súťaži EUCYS 2024, kam postúpil ako víťaz Festivalu vedy a techniky AMAVET 2023.

V podcaste VEDA NA DOSAH sa okrem iného dozviete, akým procesom sa mladému vedcovi podarilo vyvinúť spomínané parfumy, prečo výroba esenciálnych olejov nie je dobrá pre životné prostredie, aký najväčší problém musel pri vývoji prekonať, čo ho delí od priemyselnej výroby alebo aké plány má do budúcnosti.

Adam Kovaľčík je študent Gymnázia Nové Zámky. Pod záštitou občianskeho združenia AMAVET sa zúčastnil na viacerých vedeckých súťažiach. Okrem práce na ekologických parfumoch sa venuje aj ďalším projektom, ako napríklad vývoju antivirotík z kukurice pomocou zelenej chémie.  

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

V tomto diele podcastu Veda na dosah sme sa rozprávali so stredoškolákom Michalom Lajčiakom, ktorý už ako 18-ročný vyhral pod záštitou AMAVET-u prestížnu celosvetovú súťaž Regeneron ISEF 2024 v Los Angeles. Prvé miesto získal za projekt Návrh systémov na riadenie robotického roja. Sám si v ňom v podstate vytvoril vlastnú inteligentnú fabriku.

„Keď si vyberám projekt, čítam si nejaké vedecké články alebo len tak bádam po internete, do čoho by som sa pustil, hľadám nejaké problémy,“ prezradil Michal v rozhovore.

Súčasné výrobné haly sú v dnešnej dobe veľmi statické, a preto sa Michal v projekte zameral na budúcnosť výroby, ktorá spočíva v schopnosti robotov v reálnom čase prekonfigurovať produkčné linky na výrobu hocijakého produktu. Myslí si, že mladí ľudia by sa o vedu zaujímali viac, keby im niekto ukázal, že to má zmysel.

Viac podrobností o Michalovom projekte, o jeho ceste k robotike, najťažšej technickej prekážke v projekte, plánoch do budúcna, ale i o recepte na úspešnosť či riešenie problémov sa dozviete v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH.

Michal Lajčiak študuje na strednej priemyslovke v Dubnici nad Váhom. Začal programovať ako desaťročný, v súčasnosti pracuje na viacerých projektoch vrátane startupu. Je pre neho typické, že za svojím cieľom ide priamočiaro cez všetky prekážky.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Príčiny vzniku Parkinsonovej choroby zatiaľ nie sú presne známe, preto majú vedci v tejto oblasti ešte veľa práce. Novou posilou vo výskume je aj mladá študentka strednej školy Izabela Mária Hašková, ktorá skúmala účinky fyzického cvičenia na pacientov s Parkinsonovou chorobou.

Ako osemnásťročná v lete tohto roka dokonca vyhrala druhé miesto v medzinárodnej súťaži Olympiáda géniov v americkom Rochestri so svojím výskumným projektom Testovanie nástrojov na štúdium molekulárnych signálov prispievajúcich k celotelovej odpovedi na cvičenie pacientov s Parkinsonovou chorobou. 

V podcaste Veda na dosah sa dozviete, akú cestu musela Izabela prejsť, kým dosiahla úspech na medzinárodnej súťaži, čo sa jej podarilo vyskúmať, prečo ju veda baví, ale napríklad aj to, ako súvisí výskyt Parkinsonovej choroby s degradáciou životného prostredia.

Izabela Mária Haškováje študentkou Gymnázia Šrobárova v Košiciach. Má za sebou už viacero vedeckých súťaží, na ktorých sa zúčastnila pod záštitou občianskeho združenia AMAVET.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Tuky sa často považujú za nepriateľa zdravej stravy, ale v skutočnosti hrajú kľúčovú úlohu v našom tele. Fungujú ako základný zdroj energie, pri nadbytku sa ukladajú a mobilizujú sa počas fyzickej aktivity. Poznáme však rôzne typy tukov a odlišné sú aj ich účinky na zdravie. Prečo sú niektoré tuky prospešné a iné menej vhodné a ako si vybrať správne tuky do vyváženej stravy? Aké sú hlavné rozdiely medzi bielym a hnedým tukovým tkanivom? Prečo sú výživa a zdravý životný štýl také dôležité? Čo je to energetický metabolizmus a metabolická flexibilita? Dokáže sa naše telo adaptovať na zmeny v dostupnosti živín? Akým metabolickým ochoreniam súčasná populácia čelí? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Luciou Balážovou, PhD. Mgr. Lucia Balážová, PhD.,pôsobí v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Vyštudovala fyziológiu živočíchov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje energetickému metabolizmu a metabolickým ochoreniam. Ako postdoktorandka pôsobila šesť rokov vo Švajčiarskom technologickom inštitúte ETH v Zürichu. Podieľala sa na identifikácii viacerých mechanizmov, ktoré kontrolujú metabolickú aktivitu tukového tkaniva. Skúma, ako fungujú metabolické procesy v tele a aké zmeny vznikajú vplyvom civilizačných ochorení, ako je obezita a cukrovka.

Dáta majú nezastupiteľnú úlohu v moderných výrobných procesoch. Okrem toho s nimi narábame pri každodenných činnostiach, ako je napríklad využívanie internetu či rôznych mobilných aplikácií. S dátami sa pracuje aj v zdravotníctve, energetike, doprave, vo finančných službách, ale aj v mnohých ďalších odvetviach. Nachádzajú sa všade okolo nás a ich potenciál je, zdá sa, nekonečný. Samotné využívanie dát, ich zber, analýza a implementácia do automatizačných systémov v priemysle nám pomáhajú optimalizovať výrobu, znižovať náklady a zvyšovať efektivitu. Využitie pokročilých automatizačných technológií môže výrazne optimalizovať výrobu. Ako prebieha automatizácia výrobných procesov? Aké úspešné príklady máme z rôznych priemyselných odvetví? Čo sú to dáta? Ako vyzerá zber a analýza dát? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. Ing. Radoslavom Paulenom, PhD.

Doc. Ing. Radoslav Paulen, PhD., pôsobí v Ústave informatizácie, automatizácie a matematiky na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Jeho výskum sa zameriava na využívanie dát pre modelovanie a optimalizáciu v procesnom priemysle. Pôsobil na viacerých zahraničných inštitúciách, ako je Imperial College London, Institut National Polytechnique de Lorraine vo francúzskom Nancy či Technische Universität Dortmund. Pracoval a pracuje na viacerých vedeckých projektoch podporovaných Európskou úniou.

Epigenetika je fascinujúca a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť biológie, ktorá skúma, ako sa môže meniť génová expresia bez zmeny samotnej sekvencie DNA. Aké sú základné princípy epigenetiky a aký je jej historický vývoj? Ako sa epigenetika líši od tradičnej genetiky? Epigenetika má dôležitú úlohu aj počas embryonálneho vývinu, kde epigenetické značky riadia diferenciáciu buniek a formovanie tkanív. Epigenetické zmeny prispievajú aj k vzniku a progresii rakoviny, neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba, a tiež metabolických chorôb, ako je diabetes a obezita. Aj životné prostredie, strava, toxíny a stres môžu zanechať epigenetické stopy na našich génoch. Môžu mať tieto zmeny dlhodobé dôsledky? Môžu byť epigenetické zmeny dedičné? Aký potenciál majú epigenetické terapie v liečbe rôznych chorôb? Ako môže epigenetika prispieť k rozvoju personalizovanej medicíny, pri ktorej sa liečba prispôsobuje individuálnemu epigenetickému profilu pacienta? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. RNDr. Andreou Ševčovičovou, PhD.

Prof. RNDr. Andrea Ševčovičová, PhD., pôsobí na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje najmä genetickej toxikológii, a to štúdiu bioaktívnych látok, ktoré by mohli nájsť potenciálne uplatnenie v medicíne, a potenciálnemu genotoxickému účinku environmentálnych polutantov. Vedie národné projekty VEGA, APVV a KEGA. Publikovala množstvo odborných štúdií v prestížnych medzinárodných časopisoch. Absolvovala študijné a pracovné pobyty vo Švajčiarsku, v Portugalsku, Česku a Bulharsku. Pravidelne prednáša na univerzitách v zahraničí (napríklad na Universidade do Minho v Portugalsku). Od roku 2016 je garantkou projektu Genetika na kolesách(http://www.genetikanakolesach.sk), ktorého cieľom je priblížiť stredoškolským študentom prácu v genetickom laboratóriu a poznatky z oblasti genetiky. Za pedagogické aktivity jej dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2011 udelil Plaketu J. A. Komenského. Za aktivity v rámci projektu Genetika na kolesách jej minister školstva, vedy, výskumu a športu SR udelil Cenu za vedu a techniku za rok 2021 v kategórii Popularizátor vedy.

Neurovývojová porucha ADHD postihuje deti i dospelých a prejavuje sa rôznorodými symptómami vrátane hyperaktivity, impulzívnosti a problémov s pozornosťou. Predsudky, s  ktorými sa stretávajú osoby s touto poruchou, sú stále aktuálne, a preto je potrebné pripomenúť si možnosti, ako tieto problémy zmierniť prostredníctvom verejnej osvety a vzdelávania. Aké sú aktuálne terapeutické prístupy? Ako prebieha diagnostika? V akom veku je najčastejšie diagnostikované ADHD a prečo môže byť ťažšie identifikovať túto poruchu u dospelých? Ako môže ADHD ovplyvniť každodenný život dospelého človeka vrátane jeho pracovného a osobného života? Aké najväčšie mýty sa o tejto poruche šíria? Aké sú najčastejšie príčiny vzniku ADHD? Komplexne sme sa o téme rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Matejom Štepitom. Mgr. Matej Štepitavyštudoval psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave.Je poradcom a lektorom s praxou od roku 2006. Sústredí sa na problematiku ADHD, ADD a poruchy správania. Najviac skúseností má s deťmi a mládežou s hyperaktivitou, poruchami pozornosti a správania a ich rodinami. Vo svojej práci sa usiluje podporiť slobodu a zodpovednosť dospelého človeka za svoj život aj voči svojmu okoliu, harmonické medziľudské vzťahy a duševný rozvoj a zrenie. Okrem problémov s hyperaktivitou sa venuje otázkam výchovy, rodinných a partnerských vzťahov a osobného duševného stavu. Vedie rôzne vzdelávania pre ľudí z pomáhajúcich profesií, učiteľov aj rodičov. Okrem poradenstva pôsobí aj ako učiteľ umelecko-sociálnej jogy v škole jogy Premena. Jeho snom je vybudovať komplexné centrum pre rodiny s deťmi s týmto typom problémov.

Vedeli ste, že existujú mechanizmy, pomocou ktorých rakovinové bunky unikajú bežným kontrolným mechanizmom bunkovej smrti a zostávajú nesmrteľné? Výskum v tejto oblasti je nesmierne dôležitý, pretože nám pomáha lepšie pochopiť procesy, ktoré vedú k vzniku rakoviny, a tým aj k vývoju nových terapeutických stratégií. Modelové systémy používané v laboratórnom výskume hrajú kľúčovú úlohu pri objasňovaní mechanizmov genetickej nestability a nesmrteľnosti rakovinových buniek. Prečo sú tieto modely nevyhnutné pre pokrok v tejto oblasti? Čo je to genetická nestabilita? Akú úlohu zohráva RNA v expresii génov a v regulácii bunkových procesov? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Katarínou Juríkovou, PhD. Mgr. Katarína Juríková, PhD.,pôsobí na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a na talianskej Univerzite v Trente ako postdoktorandská výskumníčka. Absolvovala stáže v Španielsku, USA a Taliansku podporené Nadáciou Tatra banky, Nadáciou SPP, Fulbrightovým štipendiom a prestížnym grantom Marie Skłodowska-Curie Actions z EÚ programu Horizon 2020. Vo svojom výskume sa venuje biológii RNA a jej úlohe v stresovej odpovedi v rakovinových bunkách. V rámci popularizácie vedy je spoluorganizátorkou biologickej olympiády – súťaže pre študentov stredných škôl nadšených pre biológiu.

Naši predkovia vnímali zem ako zdroj potravy, domova a posvätného priestoru. Využívali rôzne poľnohospodárske techniky a starali sa o úrodnosť pôdy. Voda sa považovala nielen za zdroj života, ale aj za dôležitý prvok rituálov a obradov. Historické fakty nám odhaľujú, ako vnímali tieto prírodné elementy a akú dôležitú úlohu zohrávali v ich každodennom živote. Hoci pojem ekológiavznikol až v 19. storočí, naši predkovia intuitívne rozumeli princípom udržateľnosti a rovnováhy v prírode. Aký význam mala pre našich predkov zem a voda? V čom sa môžeme inšpirovať a poučiť z ich prístupu? Aké konkrétne tradície a rituály boli spojené so zemou a s vodou? Kedy a prečo sa náš vzťah k prírode začal vzďaľovať? Ako sa k nej znovu môžeme priblížiť a čerpať múdrosť z tradičných prístupov k ochrane a udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Katarínou Nádaskou, PhD.

Mgr. Katarína Nádaská, PhD., vyštudovala odbor história – etnológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave a v tejto oblasti pracuje dodnes. V roku 1997 obhájila titul PhD. Pôsobila ako vedecko výskumná pracovníčka na FF UK, pedagogicky pôsobila na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Absolvovala viacero vedeckých stáží na európskych univerzitách, napríklad na Viedenskej univerzite, Univerzite Regensburg či Jagelovskej univerzite v Krakove. Pracovala ako kurátorka a literárna historička v Múzeu mesta Bratislavy aj ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave Bratislava. V súčasnosti pôsobí ako odborná pracovníčka v archíve, venuje sa historickému poradenstvu pre masmédiá a film, prednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí. Je autorkou a spoluautorkou množstva monografií, napríklad Slovenský rok vo výročných obradoch a sviatkoch, Čím žila slovenská rodina – rodinné zvyky,Čary a veštby – mágia v ľudovej kultúre Slovenska, Čerti, bosorky a iné strašidlá a iné.

Mutácie, čiže zmeny v sekvencii DNA, nás formovali odnepamäti a sú základným zdrojom genetickej variability, ktorá je potrebná pri evolučných procesoch. Mutácie vznikajú spontánne, ale môžu na ne vplývať aj vonkajšie faktory, napríklad UV žiarenie, ionizačné žiarenie či chemické látky. Mutácie sú buď neutrálne, alebo škodlivé. Čo sú mutácie a ako k nim dochádza? Aké mutácie poznáme? Sú dedičné a vieme im predchádzať? Ako ovplyvňuje vonkajšie prostredie vznik mutácií? Môžu byť niektoré mutácie prospešné? Vieme poškodený gén vyliečiť? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. RNDr. Andreou Ševčovičovou, PhD.

Prof. RNDr. Andrea Ševčovičová, PhD., pôsobí na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje najmä genetickej toxikológii, a to štúdiu bioaktívnych látok, ktoré by mohli nájsť potenciálne uplatnenie v medicíne, a potenciálnemu genotoxickému účinku environmentálnych polutantov. Vedie národné projekty VEGA, APVV a KEGA. Publikovala množstvo odborných štúdií v prestížnych medzinárodných časopisoch. Absolvovala študijné a pracovné pobyty vo Švajčiarsku, v Portugalsku, Česku a Bulharsku. Pravidelne prednáša na univerzitách v zahraničí (napríklad na Universidade do Minho v Portugalsku). Od roku 2016 je garantkou projektu Genetika na kolesách(http://www.genetikanakolesach.sk), ktorého cieľom je priblížiť stredoškolským študentom prácu v genetickom laboratóriu a poznatky z oblasti genetiky. Za pedagogické aktivity jej dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2011 udelil Plaketu J. A. Komenského. Za aktivity v rámci projektu Genetika na kolesách jej minister školstva, vedy, výskumu a športu SR udelil Cenu za vedu a techniku za rok 2021 v kategórii Popularizátor vedy.

Kognitívna robotika a umelá inteligencia sú veľmi dynamické oblasti, ktoré sa ustavične rozvíjajú. Roboty dnes zastupujú ľudí v manuálne náročných prácach, ale dostávajú sa aj do domácností, kde prenikajú do osobnejšej zóny ľudí. Aj preto sa vývojári snažia, aby robot bol čo najpodobnejší človeku a aby sa jeho schopnosti a vlastnosti čo najviac stotožňovali s ľudskými. Na to, aby sa stroje stále zlepšovali, je potrebný výskum modelov umelých neurónových sietí, ktorý vieme využiť v oblasti kognitívnej robotiky. Ako fungujú neurónové siete? Ako sa roboty môžu učiť? Môže sa stať, že robot raz bude múdrejší ako človek? Ako vyzerá robot budúcnosti? Čo bude vedieť robiť a v akej oblasti si novodobé roboty nájdu uplatnenie? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. Ing. Igorom Farkašom, Dr.

Prof. Ing. Igor Farkaš, Dr., pôsobí na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Zameriava sa na oblasť umelej inteligencie so špecializáciou na takzvaný subsymbolový, prírodou inšpirovaný prístup pomocou neuropočítania. Skúma výpočtové vlastnosti modelov umelých neurónových sietí a ich využitie pri modelovaní kognitívnych funkcií. Vedie národné projekty VEGA, APVV a KEGA. Je spoluautorom asi 100 prác v medzinárodných časopisoch a recenzovaných zborníkoch z konferencií. Pravidelne recenzuje vedecké články do impaktovaných časopisov. Koordinuje Centrum pre kognitívnu vedu na fakulte a garantuje medzinárodný interdisciplinárny magisterský študijný program kognitívna veda. Je členom správnej rady Centra pre umelú inteligenciu. V roku 2024 získal ocenenie Vedec roka SR 2023 v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce za významné výsledky v oblasti umelej inteligencie a za rozvíjanie spoluprác a medzinárodného magisterského programu.

Voda je základným predpokladom života a jej dostupnosť a kvalita sú kľúčové pre zdravie ľudí a ekologickú stabilitu planéty. S klimatickou zmenou prichádzajú vyššie teploty, čo prináša narastajúci dopyt po vode. Zmena klímy ovplyvňuje vodný cyklus a dostupnosť vody v rôznych častiach sveta a prináša globálne výzvy, na ktoré sa snažíme nájsť odpovede. Sledovať môžeme aj rôzne druhy znečistenia, ktoré majú vplyv na kvalitu vodných zdrojov. Slovensko je krajina bohatá na minerálne pramene, ktoré sú zdrojom horčíka, vápnika a ďalších vzácnych minerálov. No je to naozaj tak? Ako prebieha hydrogeologické mapovanie a merania? Nakoľko sú preskúmané pramene na Slovensku a v akom stave sú? Sme pripravení na extrémne teploty a máme dostatok vodných zdrojov? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s RNDr. Petrom Malíkom CSc.

RNDr. Peter Malík, CSc.,je vedúcim oddelenia hydrogeológie a geotermálnej energie v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra, kde pôsobí od roku 1983. V súčasnosti zastáva post prezidenta Slovenskej asociácie hydrogeológov. Je členom Komisie pre schvaľovanie množstiev podzemných vôd, čo je poradný orgán ministra životného prostredia. Pôsobil ako expert na izotopovú hydrogeológiu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v Gruzínsku, spolupracoval s hydrogeológmi na území Albánska. Je členom Krasovej komisie Medzinárodnej asociácie hydrogeológov, kde v súčasnosti zastáva volený post jej predsedu pre Európu a Afriku. Venuje sa stanoveniu hydraulických parametrov hornín, analýze výtokových čiar prameňov, hodnoteniu zraniteľnosti podzemných vôd, využívaniu izotopových analýz na určovanie genézy podzemných vôd, regionálnym vzťahom prúdenia podzemných vôd a ich bilančnému hodnoteniu.

Dnes počítače, ale aj rôzne systémy dokážu analyzovať, porozumieť a spracovať obrazy podobne, ako to vie človek očami a mozgom. Systém, ktorý využíva detegovanie javov, sa využíva napríklad pri autonómnom riadení áut. Počítačové videnie má však širšie uplatnenie v oblastiach, ako je medicína, priemysel, zábava či bezpečnosť. Máme dostatok trénovacích dát, potrebných na vývoj pokročilých modelov počítačového videnia? Zbierajú tieto systémy dáta a sú chránené pred zneužitím? Aké sú najnovšie trendy v oblasti počítačového videnia? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Ing. Viktorom Kocurom, PhD.

Ing. Viktor Kocur, PhD., je odborným asistentom na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Vo výskume sa venuje rôznym aspektom 3D videnia od základného výskumu geometrie kamier až po praktické využitie, napríklad pri interakcii človeka s robotom, automatickom sledovaní dopravy alebo v priemyselných aplikáciách. Často kombinuje moderné techniky hlbokého učenia s poznatkami z geometrie.

Extrémne poveternostné prejavy a zmeny teplôt sú dôsledkom klimatickej zmeny, ktorú už dnes naplno pociťujeme. Dotýka sa aj biodiverzity, migrácie živočíchov, rozširovania púští či straty ľadovcov. Zmena klímy výrazne ovplyvňuje život na Zemi a jej dôsledky prispievajú dokonca ku globálnym konfliktom. Hlavnou príčinou prebiehajúcej zmeny klímy je rýchly rast koncentrácie skleníkových plynov v dôsledku antropogénnych emisií uhlíka do zemskej atmosféry (spaľovanie fosílnych palív, odlesňovanie, poľnohospodárstvo a podobne). Ktoré časti sveta ohrozuje klimatická kríza najviac? Existujú technológie, ktoré nám ju pomôžu zmierniť? Je klimatická kríza iba dočasná? Ako môže vyzerať udržateľná budúcnosť? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Jozefom Pechom.

Mgr. Jozef Pechopôsobí ako klimatológ odboru klimatologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. Vyštudoval fyzickú geografiu a geoekológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na meteorológiu a klimatológiu. Pracoval ako odborný pracovník v Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied ČR. Vo vedeckej oblasti sa zaoberá štatistickým modelovaním extrémnych zrážok a extrémov počasia všeobecne, výskumom premenlivosti klímy a klimatickej zmeny, ako aj hodnotením jej regionálnych účinkov predovšetkým na území Slovenska.

Mačky ľudstvo fascinujú po celé stáročia a to nielen preto, že množstvo z nich sa vyvíjalo priamo v spoločnosti ľudí, ale aj pre ich záhadnú povahu. Dnes sú mačky veľmi obľúbenými domácimi miláčikmi. Ich správanie nás vie fascinovať, rozosmiať, prekvapiť a často je pre nás veľkou záhadou. Výskum ich správania nám však vie priniesť cenné informácie ako sa k tomuto zvieraťu správať a čo od neho môžeme očakávať. Ako taký výskum prebieha? Môže nám pomôcť pri dešifrovaní ich charakterových čŕt sledovanie ich správania? Ako sa mačky adaptujú na prostredie? Kam až siaha ich komunikácia a čo dnes vieme vyčítať z ich správania? Prečo majú mačky svoje obľúbené miesto kde radi spia? O týchto, no i o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s MVDr. Noemou Gajdoš Kmecovou, PhD.

MVDr. Noema Gajdoš Kmecová, PhD., je výskumnou pracovníčkou Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach (UVLF v Košiciach). Pôsobí v oblasti výskumu správania mačiek domácich a vo svojej práci prepája prístupy klinickej behaviorálnej medicíny, etologického pozorovania a občianskej vedy. Je priekopníčkou výskumu sociálnych interakcií medzi mačkami v domácom prostredí, pričom výsledky jej vedeckej práce, zaoberajúce sa otázkou rozlíšenia medzi hrou a skutočným súbojom u mačiek, sa v roku 2023 zaslúžili o medzinárodný mediálny ohlas. Je členkou Panelu expertov pre blaho mačiek Medzinárodnej organizácie pre starostlivosť o mačky (International Cat Care) a odbornou garantkou Klubu starostlivosti o mačky UVLF v Košiciach. Na domácej pôde aplikuje výsledky svojho výskumu do praxe vo forme jej vedecko popularizačného projektu - prvého slovenského podkastu o mačkách „Mačkastu®“.

V súčasnosti deti prichádzajú do kontaktu s množstvom digitálnych technológií. Ide najmä o smartfóny, počítače, internet a s ním spojené sociálne médiá. Nové technológie sú dobrými pomocníkmi, lenže pri nadmernom používaní môžu mať negatívne účinky. Dnes sa vedci snažia prísť na to, na aké oblasti digitálne technológie vplývajú, pričom je známe, že dokážu zasiahnuť kognitívny, fyziologický aj emocionálny vývoj mladého človeka. Aké výhody dieťaťu prináša moderná technológia? Kedy hovoríme o závislosti? Aký vplyv má nadmerné využívanie technológií na psychické a fyzické zdravie detí? Môže nadmerné používanie digitálnych technológií ovplyvniť ich sociálne správanie? Zhoršujú sociálne média sebavedomie a sebahodnotenie mládeže? O týchto i o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Michalom Božíkom.

Mgr. Michal Božík pôsobí ako samostatný vedecko výskumný pracovník vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) a ako doktorand na Katedre psychológie Pedagogickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe v Českej republike. Na VÚDPaP-e odborne rieši tému kyberšikanovania a používania digitálnych technológií deťmi a mládežou, podieľal sa na vývoji digitálnej aplikácie Sanity, zameranej na prevenciu úzkosti u mladých ľudí. Ako doktorand skúma pravidlá používania digitálnych technológií v školách a venuje sa aj téme digitálneho rodičovstva a digitálnych technológií.

Pocit bezpečia a istoty nadobúdame vtedy, keď sme presvedčení, že druhá strana bude konať v súlade s našimi očakávaniami, a to najmä správne a spoľahlivo. Ak tento pocit nadobudneme, môžeme hovoriť o dôvere, ktorú si vytvárame v osobných aj pracovných vzťahoch, ale i vo vzťahu k verejným inštitúciám. Rovnako tak môžeme hovoriť tiež o nedôvere, napríklad v prípade zrady, klamstiev, narušenej transparentnosti a pod. Dnes prebiehajú výskumy, ktoré sa zameriavajú na analýzu dôvery k jednotlivcom a inštitúciám. Ako vieme ovplyvniť a posilniť dôveru? Ako prebieha výskum dôvery? Ktoré faktory majú vplyv na jej úroveň? Dá sa zvýšiť dôvera k ľuďom, ale aj inštitúciám v spoločnosti? Vieme so svojou dôverou k iným pracovať? O týchto, no i o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Matúšom Grežom, PhD.

Mgr. Matúš Grežo, PhD., je samostatným vedeckým pracovníkom Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Výskumne sa venuje ľudskému usudzovaniu a rozhodovaniu a s tým spojeným kognitívnym omylom. V posledných rokoch sa zaoberá témami sociálnej psychológie, pričom sa špecializuje na osobnostné a kognitívne faktory, ktoré súvisia s procesom budovania dôvery. Okrem budovania dôvery sa zaujíma taktiež o to, aké možné negatívne dopady môže mať nízka dôvera na spoločnosť a na jednotlivca.

Vývoj v oblasti umelej inteligencie umožňuje strojom nielen rozumieť ľudskej reči, ale aj  komunikovať na veľmi dôveryhodnej úrovni. V súčasnosti sú to najmä hlasoví asistenti aj rôzne personalizované systémy. Tie sa snažia byť čoraz dokonalejšie, a preto rozvoj v oblasti využitia takýchto nástrojov rýchlo napreduje. Stroj alebo robot vie porozumieť ľudskej reči, odpovedať na otázky a plniť zadané úlohy. Aby však takáto komunikácia medzi človekom a strojom mohla vzniknúť, vedci musia naprogramovať systém na analýzu a syntézu reči. Ako dokáže stroj analyzovať počuté slovo? Dokáže robot rozpoznať emócie? Na čo slúžia rečové databázy? Aké uplatnenie majú sociálne roboty a kam až siaha ich potenciál? O tom, akým jazykom hovoria stroje, o pokrokoch v jazykovej interpretácii strojov, ale aj o mnohom ďalšom sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Róbertom Sabom, PhD. V podcaste si môžete vypočuť aj syntetické hlasy vyvinuté v Ústave informatiky SAV.

Mgr. Róbert Sabo, PhD., je vedeckým pracovníkom Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied. Odborne pôsobí v oblasti lingvistiky a fonetiky, vo výskume prozódie, vytváraní rečových korpusov a výskume expresívnej reči a v komunikácii človeka so strojom. V roku 1994 získal magisterský titul v odbore slovenský jazyk a literatúra na Univerzite Komenského v Bratislave. Doktorandský titul v oblasti lingvistiky získal v roku 2013 v Ústave jazykovedy Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Je autorom a spoluautorom niekoľkých aplikácií a viac ako štyridsiatich vedeckých prác v oblasti spracovania reči a počítačovej lingvistiky.

Svetelné znečistenie je nadbytočné svietenie na miestach, kde to nie je potrebné. Zdrojmi tohto znečistenia sú mestské osvetlenie, reklamné tabule a iné umelé zdroje. Takéto osvetlenie narúša biologické procesy ľudí a živočíchov v noci, no vplyv má aj na ich činnosť počas dňa. Znečistenie zasahuje nočnú oblohu, má negatívny účinok na biodiverzitu a interferuje s prirodzenými životnými cyklami vrátane kvality spánku. Ako by mohli vyzerať opatrenia na minimalizovanie nežiaducich dôsledkov svetelného znečistenia? Pomôže nám používanie šetrnejších svetelných zdrojov? Aký veľký dosah má osvetlenie na životné prostredie? Nakoľko tento negatívny trend ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu a psychické zdravie? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. RNDr. Michalom Zemanom, DrSc.

Prof. RNDr. Michal Zeman, DrSc., je biológom a fyziológom z Katedry živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje výskumu cirkadiánnych rytmov a expresii hodinových génov, ako aj dôsledkom narušenia časovej organizácie na vznik civilizačných chorôb. Absolvoval dlhodobé zahraničné pobyty v Inštitúte Maxa Plancka pre fyziológiu správania v Nemecku a na Katolíckej univerzite v Belgicku a uskutočnil viacero krátkodobých pobytov v Nemecku, Poľsku, Belgicku a Spojenom kráľovstve. Bol členom výkonného výboru Society for Farm Animal Endocrinology a Avian Endocrinology a je členom viacerých domácich a medzinárodných vedeckých spoločností.

Umelá inteligencia sa čoraz viac dostáva do nášho každodenného života. Technológia umelej inteligencie dnes zvládne upravovať obrazy, modifikovať fotografie a pracovať s videami aj hlasom. Je to veľká pomocníčka, ktorá nám ušetrí čas aj námahu. Lenže vďaka týmto schopnostiam dokáže vytvoriť aj video, ktoré vyzerá realisticky, ale nie je pravdivé. Preto by sme pri prijímaní akéhokoľvek mediálneho obsahu mali byť obozretní. Kam až siaha potenciál umelej inteligencie a aké dôsledky môže mať jej využívanie v budúcnosti? Aký vplyv bude mať umelá inteligencia na spoločnosť? Má umelá inteligencia podobnú štruktúru ako mozog a dokáže rozmýšľať? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. Ing. Ivanom Sekajom, PhD.

Prof. Ing. Ivan Sekaj, PhD., je vedúcim oddelenia umelej inteligencie v Ústave robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Okrem pedagogickej činnosti v oblasti kybernetiky a umelej inteligencie sa výskumne venuje implementácii metód umelej inteligencie v riadení procesov a v robotike. Špecializuje sa na bio-inšpirované optimalizačné metódy, evolučné algoritmy a umelé neurónové siete. V poslednom období sa zameriava predovšetkým na strojové učenie, zvlášť na implementovanie metódy neuroevolúcie. Študuje vplyv umelej inteligencie na ľudskú spoločnosť a popularizuje ju.

V chladných mesiacoch náš organizmus čelí väčšiemu náporu vírusových ochorení. Tie sa v populácii rýchlo šíria a spôsobujú zdravotné ťažkosti. Okrem toho sa stretávame aj s rôznymi zoonózami, čiže vírusovými ochoreniami prenášanými priamo alebo nepriamo zo zvierat na ľudí. Možno aj preto vírusy vnímame ako patogénne a škodlivé organizmy. Niektoré vírusy však môžu byť pre človeka prínosné. Aké sú to užitočné vírusy a ako pomáhajú ľuďom? V ktorých oblastiach sa využívajú a kam až siaha ich potenciál? Čo je to viroterapia a pri ktorých chorobách prináša pacientom nádej? Ako môže zmena klímy ovplyvniť vznik vírusových epidémií? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s RNDr. Borisom Klempom, DrSc.

RNDr. Boris Klempa, DrSc., je vedúcim oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a pôsobí na Katedre mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa vírusom, ktoré sú na človeka prenosné zo zvierat. Je odborníkom v oblasti molekulárnej evolúcie a ekológie zoonotických vírusov, prenosných na človeka z hlodavcov a iných drobných cicavcov, ako aj z kliešťov. Podieľal sa na objave prvých hantavírusov v Afrike, bol priekopníkom hľadania hantavírusov v netradičných hostiteľoch a podieľal sa na molekulárno-epidemiologickej charakterizácii hantavírusov v strednej Európe a v Rusku. Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa aktívne zapájal do snáh o zvládanie dopadov pandémie, či už intenzívnou informačnou kampaňou, zavedením rutinného testovania vo Virologickom ústave SAV, podieľaním sa na vývoji diagnostických PCR kitov, alebo odhaľovaním výskytu nových variantov vírusu pomocou sekvenovania.

Považujeme za samozrejmé, že vedecké hypotézy si vyžadujú empirické testovania, ktorými sa cieleným pozorovaním, meraním či experimentovaním získavajú dáta. No môžeme sa dozvedieť niečo podstatné o fungovaní prírody a spoločnosti tým, že si predstavíme určitú hypotetickú situáciu, ktorá v skutočnosti nenastala? Môže predstavovanie si pomyselných scenárov priniesť zaujímavé poznanie princípov, ktoré sú v pozadí prírodných procesov? Používanie myšlienkových experimentov vo vede i filozofii dáva na tieto otázky pozitívnu odpoveď. Hoci neexistuje zhoda na tom, ako presne možno tieto nástroje poznávania vymedziť, dejiny vedy a filozofie poskytujú dôkaz, že používanie myšlienkových experimentov prispieva k pokroku teoretického poznania. Čo sú to teda myšlienkové experimenty a aké funkcie vo vede a filozofii plnia? Existujú aj zlé myšlienkové experimenty? O týchto a ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. Mgr. Lukášom Bielikom, PhD.

Doc. Mgr. Lukáš Bielik, PhD., je vedúcim Katedry logiky a metodológie vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo výskume sa zameriava na vybrané problémy všeobecnej metodológie a filozofie vedy, predovšetkým na problematiku využívania deduktívnej a induktívnej logiky, na modely explanácie, ale aj na logickú sémantiku a metódy analytickej filozofie. Je autorom monografie Metodologické aspekty vedy, spoluautorom monografie Metóda: metodologické a formálne aspekty a autorom viac ako štyroch desiatok vedeckých štúdií. Bol spoluriešiteľom viacerých projektov (VEGA, APVV) a v súčasnosti je vedúcim projektu Idealizácia a abstrakcia v normatívnych a empirických vedách.

Slovo šťastie v bežnom jazyku vyslovujeme často, ale zhodnúť sa na jeho význame je skôr raritou. Pre niektorých z nás šťastie znamená momentálne emocionálne rozpoloženie, pre iných dlhodobé dodržiavanie morálnych štandardov. Nech už si šťastie definujeme akokoľvek, pri jeho hľadaní nám môže pomôcť veda. V prvom rade nás informuje o tom, že šťastie závisí od viacerých zdrojov. Okrem predispozícií a externých faktorov do hry vstupujú kompetencie, v ktorých sa môžeme trénovať, a tak sa stávať šťastnejšími. Odborníci na šťastie majú vo vrecku mnoho receptov. Sú nimi napríklad starostlivosť o seba a o vzťahy s najbližšími či vytváranie domova. Potvrdilo sa, že šťastie efektívne zvyšujú dobré skutky, vďačnosť, odpúšťanie či priateľskosť. O ďalších spôsoboch, ako násobiť šťastie, a o pohľadoch naň sa porozprávame s Mgr. Nikolou Kallovou, PhD., z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied.

Mgr. Nikola Kallová, PhD., je postdoktorandská výskumníčka na Ústave výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Cieľom jej výskumu je prehĺbiť interdisciplinárnu diskusiu o šťastí a kvalite života, najmä o filozoficko pedagogických témach šťastia vo vzťahu k vzdelávaniu a o sociálno-psychologických témach vzťahovej kvality. Po vysokoškolskom štúdiu filozofie pokračovala v doktorandskom štúdiu s interdisciplinárnym zameraním na pedagogiku a filozofiu výchovy. V súčasnosti sa venuje kvalitatívnemu empirickému výskumu romantických vzťahov s dôrazom na vzťahmi navodené učenie. Počas svojho akademického pôsobenia absolvovala dva trojmesačné pobyty na katedre filozofie v New Havene v Connecticute (USA) a na katedre pedagogickej psychológie v Pretórii v Južnej Afrike. Je výkonnou redaktorkou transdisciplinárneho vedeckého časopisu Human Affairs.

Slovensko patrí medzi krajiny s miernou až strednou úrovňou seizmickej aktivity podobne ako viaceré štáty v Európe, ktoré sa nachádzajú na Eurázijskej litosférickej platni. To znamená, že na Slovensku môžu vzniknúť zemetrasenia, ktoré sa prejavia makroseizmickými účinkami na veľkej časti alebo dokonca na celom území Slovenska. Ich výskyt je menej častý ako v krajinách, na území ktorých sa stretávajú litosférické platne. Od roku 1034 je dokumentovaných 804 zemetrasení, ktoré sa prejavili makroseizmickými účinkami na území Slovenska. V skutočnosti ich bolo podstatne viac. Je veľmi pravdepodobné, že aj v budúcnosti vzniknú zemetrasenia takej veľkosti ako v minulosti, teda s magnitúdom približne 6. Nemôžeme však vylúčiť ani väčšie. Najväčšou úlohou seizmológov je čo najlepšie odhadnúť seizmický pohyb počas budúcich zemetrasení na dôležitých lokalitách. O zemetraseniach v súčasnosti, ale aj v minulosti sme sa v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH rozprávali s prof. RNDr. Petrom Moczom, DrSc., z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a z Ústavu vied o Zemi SAV.

Prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc., je profesor fyziky na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (FMFI UK), garant spoločného študijného programu UK a Universität Wien Physics of the Earth, garant doktorandského študijného programu teoretická a matematická fyzika na FMFI UK. Jeho vedeckým zameraním je vývoj metód numerického modelovania šírenia seizmických vĺn a seizmického pohybu v štrukturálne zložitých prostrediach vnútra Zeme a aplikácia týchto metód na výskum anomálneho seizmického pohybu, ktorý je zodpovedný za najväčšie škody počas zemetrasení. Je prvým autorom monografie The Finite-Difference Modelling of Earthquake Motions: Waves and Ruptures (Modelovanie pohybov pri zemetrasení metódou konečných diferencií: Vlny a trhliny), vydanej v Cambridge University Press. V súčasnosti je členom Predsedníctva APVV, bol predsedom Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti, predsedom Učenej spoločnosti Slovenska a prorektorom UK v Bratislave pre vedecko-výskumnú činnosť a doktorandské štúdium.

Dnešná medicína pozná množstvo efektívnych liečebných postupov, dôležité však je, v akej fáze sa choroba nachádza. Sekundárna prevencia môže choroby zachytiť v počiatočnom štádiu, lenže mnohí pacienti a aj lekári ju stále podceňujú. Vďaka prevencii vieme včas určiť diagnózu a to nás môže pred fatálnymi dôsledkami chorôb zachrániť. Absolvovanie preventívnej prehliadky nás pritom veľa nestojí. Moderná medicína nám ponúka nové spôsoby liečby. Jednou z nich je génová terapia, ktorá nám dáva nádej aj pri závažných a doteraz neliečiteľných diagnózach. Jej účinnosť však musí byť preukázaná na úrovni EBM (Evidence-Based Medicine, medicíne založenej na dôkazoch). Kam až siaha jej potenciál? Prečo by sa mali robiť genetické vyšetrenia a aké benefity prinášajú? Ako prebieha čítanie genómu a čo z neho vieme zistiť? Aké liečebné postupy nás čakajú v budúcnosti? Ako vyzerá individualizácia v medicíne? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. MUDr. Ing. RNDr. Petrom Celecom, DrSc., MPH.

Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH,pôsobí v Ústave molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa zameriava na patofyziológiu extracelulárnej DNA, chronobiológiu testosterónu a metabolické dôsledky kolových nápojov. Absolvoval stáže a výskumné pobyty v Nemecku a USA. Je spoluzakladateľom občianskeho združenia Klub detskej nádeje na pomoc detským onkologickým pacientom. Je členom vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva SR, Lekárskej fakulty UK a Biomedicínskeho centra SAV. Publikuje odborné články a popularizuje vedu. Získal ocenenia ako Izakovičovu medailu Slovenskej spoločnosti pre lekársku genetiku, Guothovu cenu Slovenskej lekárskej spoločnosti, ale aj Ig Nobelovu cenu a mnohé ďalšie.

Týždeň vedy a techniky na Slovensku 2023sa uskutoční v období od6. do 12. novembra 2023.Hlavnými organizátormi podujatia súMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu SRaCentrum vedecko-technických informácií SR. Partnermi podujatia súSlovenské elektrárnea EPSON. Mediálnymi partnermi súmagazín Nextech,RTVS,BKIS,VEDANADOSAH.sk,časopis Quark, a Zážitkové centrum vedy Aurelium.

Vesmír a jeho krásy sa dnes dajú zachytiť pomocou astrofotografovania. Ako sa astrofotograf pripravuje na dlhé a náročné expozície? Ako zvláda výzvy spojené so svetelným znečistením a s nepredvídateľným počasím? O svojej ceste k astrofotografii, o najobľúbenejších vesmírnych objektoch a o technikách, ktoré používa na zaznamenávanie, nám v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH porozprával Zdeněk Bardon. Dozviete sa aj o automatizácii ďalekohľadov v observatóriách a o jeho cestovaní naprieč svetom, aby mohol zhotoviť úžasné zábery vesmíru. Rozprávali sme sa aj o tom, ako je možné, že po vás pomenujú planétku.

Zdeněk Bardon je astrofotograf a amatérsky astronóm. Podieľal sa na modernizácii mnohých profesionálnych astronomických observatórií po celom svete. Je držiteľom prestížnych ocenení, čestným členom Medzinárodnej astronomickej únie (IAU), foto-ambasádorom Európskeho južného observatória (ESO), členom astronomických organizácií (ČAS, SZA, EAS) a zakladateľom českej fotografickej súťaže (ČAM). Bola po ňom pomenovaná planétka a je autorom viacerých kníh o astronómii.

Na jeseň sa bude konať najväčšie odborné fórum o transfere technológií, ochrane duševného vlastníctva, inováciách a spolupráci akademického a podnikateľského sektora – konferencia COINTT. Zastrešujúcou témou tohtoročného dvojdňového podujatia bude Biele miesta v inováciách a transfere technológií. Pre koho je konferencia COINTT určená? Aké budú témy jednotlivých programových vstupov? Čo zaujímavé sa na nej dozvieme? Aj tomu bude venovaný náš rozhovor s Ing. Lenkou Bednárovou, PhD., z  Centra transferu technológií pri Centre vedecko-technických informácií SR, ktorá je vedúcou organizačného tímu konferencie COINTT.

Ing. Lenka Bednárová, PhD., pôsobí v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky v odbore transferu technológií, kde má na starosti marketingové aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o ochrane duševného vlastníctva a transfere technológií. Ako vedúca oddelenia informačnej podpory transferu technológií vedie aj stredisko patentových informácií PATLIB, ktoré poskytuje služby v oblasti ochrany duševného vlastníctva najmä podnikateľom a širokej verejnosti. Je podpredsedníčkou riadiacej rady LES ČRS (Licensing Executives Society Česká republika a Slovensko, združenia odborníkov na ochranu duševného vlastníctva a licencovanie) a členkou ASTP (Association of European Science a Technology Transfer Professionals, združenia odborníkov na prenos poznatkov).

V slovenských vedeckovýskumných inštitúciách vedci pracujú na zaujímavých a užitočných projektoch. Raz za čas prenikne na verejnosť správa o novom vynáleze, ktorý vytvorili, a o tom, ako by mohol zlepšiť naše životy. Ako s nimi majú samotní vedci a vedeckovýskumné inštitúcie ďalej pracovať, aby nápady neostávali len na papieri, ale našli využitie v praxi? Aj o tomto sa budeme rozprávať v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s RNDr. Jaroslavom Noskovičom, PhD., vedúcim oddelenia ochrany a komercializácie duševného vlastníctva z Centra transferu technológií pri CVTI SR.

RNDr. Jaroslav Noskovič, PhD., pôsobí v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky v odbore transferu technológií a od roku 2014 vedie oddelenie ochrany a komercializácie duševného vlastníctva. Zodpovedá za poskytovanie expertných podporných služieb v procese transferu vynálezov, technických riešení dizajnov a iného priemyselného vlastníctva z vedeckovýskumných inštitúcií do praxe. Je autorom viacerých odborných článkov. Na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave vyučuje predmet ochrana duševného vlastníctva v medzinárodnom obchode, je lektorom v študijnom programe Úradu priemyselného vlastníctva SR a pravidelne prednáša na vedeckých a odborných podujatiach.

Znečisťovanie vodných zdrojov, extrémne suchá, nadmerné využívanie vody, odlesňovanie a rôzne ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú vodné zdroje, nás nútia zamyslieť sa nad tým, či máme v našej krajine dostatok vody. Napriek tomu, že aktuálne a akútne nepociťujeme jej nedostatok, reálny stav zásob vody a ich vývoj môže byť iný. Hydrológia je vedná oblasť, ktorá nám poskytuje dostatok komplexným informácií o vodnom cykle a jeho vlastnostiach. Kam až siahajú zdroje našej podzemnej vody? Ktoré oblasti Slovenska sú najviac ohrozené suchom? Ako je na tom Slovensko v rámci vodných zdrojov a zásob? Ako môžeme chrániť tento cenný zdroj, ktorý nemusí byť večná samozrejmosť? Aký výskum prebieha v Ústave hydrológie Slovenskej akadémie vied? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Ing. Yvettou Velískovou, PhD.

Ing. Yvetta Velísková, PhD., je riaditeľkou Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie (ÚH SAV, v. v. i.). Vyštudovala vodné hospodárstvo a vodné stavby na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Od roku 1990 pracuje v ÚH SAV, v. v. i. Zaoberá sa prúdením v povrchových a podzemných vodách, interakčnými procesmi medzi týmito dvoma vodnými zdrojmi, ako aj štúdiom transportu znečistenia a kvality vody v tokoch. Je úspešnou riešiteľkou viacerých domácich i medzinárodných projektov. Zároveň pôsobí ako šéfredaktorka vedeckého časopisu Acta Hydrologica Slovaca a ako členka redakčnej rady medzinárodného časopisu Journal of Hydrology and Hydromechanics.

Tento podcast je sprievodným programomEurópskej noci výskumníkov (ENV) 2023. Hlavný program ENV sa uskutoční 29. septembra 2023v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších štyroch mestách a okolitých lokalitách. Súčasťou festivalu vedy budú prednášky, workshopy, súťaže či zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Nebudú chýbať ani sprievodné podujatia, ku ktorým patria vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE a Vedecké cukrárne. Bližšie informácie nájdete nawww.nocvyskumnikov.skawww.vedanadosah.sk.

Európska noc výskumníkov aj tento rok ponúkne širokej verejnosti množstvo zaujímavého a zábavného programu na viacerých miestach na Slovensku. Tešiť sa môžete na rozmanité prednášky, interaktívne ukážky či vedecké stánky, kde sa návštevníci dozvedia viac o aktuálnych vedeckých témach a trendoch. Európska noc výskumníkov sa uskutoční 29. septembra 2023 a spojí viaceré krajiny vrátane Slovenska v snahe upriamiť pozornosť na vedu a jej prínos a prilákať nových nadšencov, ktorí by mohli byť pre vedu obohatením. V dnešnej dobe plnej neprehľadných a mätúcich informácií je podstatné poukazovať na zdroje nového poznania a fakty založené na výskume a logike – práve o to sa Európska noc výskumníkov snaží. Zapojené inštitúcie, ktoré sa na tomto podujatí zúčastnia, predvedú, v čom spočíva čaro vedy. Aký program nás čaká na Európskej noci výskumníkov? Ako prebiehajú prípravy a prečo je popularizácia vedy dôležitá? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Ing. Ľubomírom Bilským.

Ing. Ľubomír Bilský je výkonný riaditeľ Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), ktorá od roku 2007 organizuje Európsku noc výskumníkov na Slovensku. Má dlhoročné skúsenosti s podporou a propagáciou vedy, techniky, inovácií a vzdelávania. Z pozície riaditeľa sekcie podpory vedy v Centre vedecko-technických informácií SR koordinoval implementáciu národných a medzinárodných projektov zameraných na podporu a popularizáciu výskumu, vývoja, inovácií a transferu technológií, ako aj na prepájanie akademického a priemyselného sektora. Na CVTI SR zastrešoval budovanie podporných štruktúr SR na zvýšenie účasti slovenských subjektov v rámcových programoch Európskej únie.

Tento podcast je sprievodným programom Európskej noci výskumníkov (ENV) 2023. Hlavný program ENV sa uskutoční 29. septembra 2023 v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších štyroch mestách a okolitých lokalitách. Súčasťou festivalu vedy budú prednášky, workshopy, súťaže či zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Nebudú chýbať ani sprievodné podujatia, ku ktorým patria vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE a Vedecké cukrárne. Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk.

Pri nakupovaní, či už v kamenných obchodoch, e-shopoch, alebo aj na sociálnych sieťach, sa môžeme stretnúť s rozmanitými podvodnými praktikami. Nakoľko ich vnímame? Vieme rozpoznať, že ide o podvod? Rôzne úrovne spotrebiteľskej a finančnej gramotnosti, digitálnych zručností a mediálnej gramotnosti ovplyvňujú zraniteľnosť ľudí zoči-voči podvodníkom. Vďaka spotrebiteľskej gramotnosti, čiže znalosti zákonov a obchodných praktík, sa dá vyhnúť nepríjemným situáciám, ktoré nás pripravia nielen o financie, ale aj o psychické zdravie. Nákupné správanie je ovplyvnené viacerými aspektmi, ako je psychický stav, rodinné zvyklosti, vzdelanie, životný štýl či ekonomická situácia, pričom každý spotrebiteľ nakupuje z 20 percent racionálne a z 80 percent intuitívne. Na aké podvody môžeme naraziť pri nakupovaní? Aký vplyv má digitálna doba a rastúca online spotreba na spotrebiteľskú gramotnosť? Sú zľavy v obchodoch skutočne zľavami? Ktoré skupiny sú náchylné uveriť klamstvám? Ako sa dá v spoločnosti zvýšiť spotrebiteľská gramotnosť? Aj o týchto témach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. Ing. Máriou Dzurovou, PhD.

Doc. Ing. Mária Dzurová, PhD.,je odborníčka, konzultantka a lektorka v oblasti marketingového manažmentu, marketingu, logistiky, ochrany spotrebiteľa, inovácií, nákupu a obstarávania, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pôsobila na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde vyučovala predmet týkajúci sa ochrany spotrebiteľa. Má za sebou bohatú publikačnú činnosť na Slovensku i v zahraničí. Je riešiteľka rôznych výskumných projektov zameraných na oblasť modernizácií a inovácií, ako aj ochrany spotrebiteľa.

Imunita nás chráni pred infekciami a chorobami a na plné obrátky pracuje aj pri samotnej nákaze organizmu. Nedávna pandémia nás poučila, že o imunitu sa máme náležite starať a že môže byť účinnou ochranou pred vírusmi a baktériami, ktoré narúšajú naše zdravie. Čo je pre ňu ideálne a ako ju možno udržať v dobrej kondícii? Ako funguje a čo sa za ňou skrýva? Ako prebieha imunitná reakcia a ako sa správajú imunitné bunky? Ako sa imunita prejavuje pri očkovaní? Nielen o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Vladimírom Leksom, PhD., z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Dozviete sa aj to, aké objavy v oblasti molekulárnej imunológie dnes otvárajú nové cesty k liečbe ochorení.

Mgr. Vladimír Leksa, PhD.,je molekulárny imunológ a biochemik. Vyštudoval biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a doktorát z imunológie získal na Viedenskej univerzite. Pätnásť rokov pôsobil na Lekárskej univerzite vo Viedni, dnes je vedúci Laboratória molekulárnej imunológie Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Vo svojej vedeckej práci sa zameriava na bunkové a molekulárne mechanizmy ochorení a obranných imunitných odpovedí. Zároveň sa intenzívne venuje popularizácii vedy a literatúre. Vydal niekoľko kníh.

Problematika rovnosti mužov a žien, ktorú tematizuje feminizmus, či už ako politické hnutie žien, alebo v rovine teórie, je témou, ktorá má bohatú históriu a ani v dnešných časoch nestráca aktuálnosť. Požiadavka rodovej rovnosti totiž práve dnes vyvoláva isté nedorozumenia a skreslené chápanie. O čo sa feminizmus usiluje a aké sú jeho východiská a ciele? Aké podoby mal zápas žien za rovnoprávnosť v minulosti a aké sú najpálčivejšie problémy, ktorým ženy čelia v súčasnosti? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. PhDr. Marianou Szapuovou, PhD.

Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD., je filozofka, pôsobí ako docentka na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK). Výskumne sa orientuje na feministickú filozofiu a epistemológiu, na dejiny feministického myslenia a na problematiku rodových aspektov vedeckého poznania. Ako členka Centra rodových štúdií na FiF UK vedie kurzy z rodových štúdií a feministickej filozofie. V rámci týchto tematických oblastí publikovala viaceré štúdie v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch, zborníkoch a kolektívnych monografiách. Podieľala sa na viacerých medzinárodných projektoch. Bola riešiteľkou niekoľkých projektov VEGA a vedúcou riešiteľkou projektu APVV. V súčasnosti je členkou riešiteľského tímu projektu EQUAL4EUROPE, Horizont 2020 a riešiteľkou APVV projektu. Je editorkou a spoluautorkou knihy Situovaná veda. Podoby a kontexty tvorby poznania, autorkou viacerých kapitol knihy Na ceste k rodovej rovnosti: ženy a muži v akademickom prostredí a editorkou a spoluautorkou publikácie Rodové štúdiá: súčasné diskusie, problémy a perspektívy.

Jedným z najrozšírenejších ochorení je toxoplazmóza, pričom nakazených je približne 30 percent populácie. Toxoplazmózu spôsobuje vnútrobunkový parazit. Postihuje teplokrvné živočíchy, pričom jej hlavným hostiteľom sú mačky a mačkovité šelmy. V prípade zdravých jedincov je priebeh toxoplazmózy spravidla asymptomatický, teda človek často nevie, že má v sebe parazita. Problematickí sú pacienti s oslabenou imunitou, pri ktorých hrozí riziko mozgovej toxoplazmózy. Nebezpečenstvo predstavuje aj pre tehotné ženy, u ktorých sa môže, ak sa infikujú po prvýkrát v tehotenstve alebo tesne pred otehotnením, parazit preniesť na plod a môže vyvolať spontánny potrat alebo môže zanechať trvalé následky na narodenom dieťati. O toxoplazmóze, jej vývojových fázach, rizikách, ktoré so sebou prináša, i o možnostiach, ako ju liečiť, sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s parazitológom prof. RNDr. Františkom Ondriskom, PhD. Prof. RNDr. František Ondriska, PhD., je popredný slovenský parazitológ. Pôsobí v spoločnosti Medirex, a. s., člen Medirex Group v Bratislave, na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity a je externým pedagógom Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Bol a je riešiteľom a spoluriešiteľom viacerých vedeckých projektov (VEGA, APPV a KEGA). V diagnostickej činnosti dosiahol niekoľko pozoruhodných úspechov. V Československu diagnostikoval prvý prípad humánnej dikroceliózy (ochorenia spôsobeného druhom motolice pečeňovej), ako prvý na Slovensku diagnostikoval akantaméby z oka ako pôvodcu závažného zápalu rohovky a diagnostikoval prvý prípad parazitického prvoka Cryptosporidium hominis na Slovensku. Je autorom usmernenia na diagnostiku toxoplazmózy a viacerých štandardných diagnostických postupov.

Leto je tu a s ním prichádzajú aj vyššie teploty, väčšia miera slnečného žiarenia a v niektorých prípadoch aj spálená pokožka. Hoci sa koža vie rýchlo zregenerovať, takéto opálenia dočervena si zapamätá a neskôr nám môže vystaviť účet. Slnko totiž neraz poškodzuje kožné bunky a zvyšuje riziko vzniku viacerých vážnych kožných ochorení. Ako opaľovanie ovplyvňuje našu kožu a čo sa s ňou deje, keď je vystavená priamemu slnečnému žiareniu? Aké trvalé následky vznikajú po dlhodobom opaľovaní? Ako máme pokožku dostatočne chrániť a čím si posilníme organizmus pri častejšom vystavovaní sa slnečnému žiareniu? O pokožke, vplyve slnka na ňu, ale aj o vhodnej prevencii sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s dermatologičkou MUDr. Petrou Milko. MUDr. Petra Milko je dermatologička a štúdium medicíny úspešne ukončila na 1. lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Prax a skúsenosti z dermatovenerológie získala nielen doma, ale aj v zahraničí na špičkových klinikách, odborných školeniach a stážach. V rámci dermatologického sympózia v Salzburgu získala ocenenie Academic excellence. Pravidelne sa zúčastňuje na tuzemských i zahraničných kongresoch a seminároch so zameraním na všeobecnú a estetickú dermatológiu. Prostredníctvom sociálnych sietí a podcastov podporuje mladých ľudí v ich ceste za zdravotníckym vzdelaním v tejto oblasti a snaží sa šíriť informácie o prevencii a komplexnej starostlivosti o kožu a zdravie.

Umelá inteligencia stále napreduje a jedným z jej prínosov je aj umelointeligentný systém na komunikáciu – ChatGPT. S neobmedzenými možnosťami, ktoré ponúka, je namieste otázka, aké riziká so sebou prináša. Zodpovedať ju je dôležité, lebo ChatGPT bude časom iba jedným z viacerých četovacích botov. Ľudia teda budú môcť využívať umelú inteligenciu prakticky pri všetkom. Ovplyvní to nielen vzdelávanie mládeže, ale aj dopyt po umeleckých dielach, zamestnanosť či internetovú bezpečnosť. Čo ľudstvo motivuje vyvíjať takéto zariadenia? Na čo majú četboty prioritne slúžiť a ako ich udržíme bezpečnými? Je potrebné ich regulovať? O modeli ChatGPT, jeho pozitívach i rizikách a o ďalšom rozvoji umelej inteligencie sme sa v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH rozprávali s doc. RNDr. Martinom Takáčom, PhD., z Katedry aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

  Doc. RNDr. Martin Takáč, PhD., pôsobí ako docent na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Vyučuje kognitívnu vedu a výskumne sa venuje kognitívnemu modelovaniu, umelým neurónovým sieťam a vývinovej umelej inteligencii. Je spoluautorom kognitívnej architektúry BabyX, ktorú vyvíja spoločnosť Soul Machines Ltd. Zaujíma sa o širší vplyv umelej inteligencie na spoločnosť a etické aspekty kognitívnych technológií. Je členom Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie pri Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a je členom vedeckej rady AIslovakIA – Národnej platformy pre rozvoj umelej inteligencie na Slovensku. Je zakladajúcim členom Slovenskej spoločnosti pre kognitívnu vedu.

Koexistencia parazitov a človeka je daná počiatkom jeho bytia a z hľadiska zdravia človeka stále predstavuje vážny problém. Výskyt parazitov je viazaný predovšetkým na tropické a subtropické oblasti, ale aj keď v našich podmienkach má väčšina parazitóz ľahký priebeh, ich dôležitosť sa nesmie podceňovať. Najmä v súvislosti so šírením HIV/AIDS sa zväčšilo druhové spektrum parazitov postihujúcich človeka, pričom stúpa význam takzvaných oportúnnych parazitóz. Tie môžu v závislosti od druhu parazita, stupňa infekčnej dávky a odolnosti jedinca prebiehať od nákaz bez klinických príznakov až po smrteľné prípady. Klimatické i spoločenské zmeny, narastajúci cestovný ruch a turistika prinášajú mimoriadne riziko importu parazitóz z trópov a zo subtrópov vrátane možnosti trvalého zavlečenia ich pôvodcov a prenášačov na naše územie. To sa pri niektorých parazitoch už stalo. O riziku parazitárnych nákaz sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s parazitológom prof. RNDr. Františkom Ondriskom, PhD. Prof. RNDr. František Ondriska, PhD., je popredný slovenský parazitológ. Ako parazitológ pôsobí v Spoločnosti Medirex, a. s., člen Medirex Group v Bratislave, je zamestnancom Trnavskej univerzity, kde pôsobí na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce, je externým pedagógom na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Bol a je riešiteľom a spoluriešiteľom vedeckých projektov (VEGA, APPV, KEGA). V diagnostickej činnosti dosiahol niekoľko pozoruhodných úspechov. Diagnostikoval prvý prípad humánnej dikroceliózy (ochorenia spôsobeného druhom motolice pečeňovej) v Československu, ako prvý na Slovensku diagnostikoval akantaméby z oka ako pôvodcu závažného zápalu rohovky a diagnostikoval prvý prípad parazitického prvoka Cryptosporidium hominis na Slovensku.

V tom, že matematika je v našich životoch kľúčová, sa utvrdzujeme každý deň. To, že sa dá matematika učiť aj v pohybe, dokazujú matematické prechádzky. Ide o outdoorovú aktivitu, počas ktorej žiaci riešia matematické úlohy priamo prepojené s reálnymi objektmi. Pri riešení úloh pracujú v skupinách, využívajú mobilné zariadenia s aplikáciou MathCityMap a zdôvodňujú svoje postupy. Mnohé úlohy vyžadujú prácu s meracími pomôckami, ako je meracie pásmo či drevený skladací meter. Žiaci pri týchto prechádzkach zistia, že matematika je viac ako iba počítanie úloh do zošita, a uvidia jej aplikácie v každodennom živote. O matematických prechádzkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. PeadDr. Jankou Medovou, PhD., a doktorandkou Mgr. Silviou Haringovou z Fakulty prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Doc. PaedDr. Janka Medová, PhD., je docentkou na Fakulte prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre. Po ukončení štúdia učiteľstva matematiky a informatiky pokračovala v štúdiu na UKF na doktorandskom stupni v odbore teória vyučovania matematiky. Je autorkou a spoluautorkou viac ako 20 publikácií vo Web of Science s vyše sto citáciami a štyroch knižných publikácií určených pre európskych učiteľov matematiky a prírodovedných predmetov. Pracovala ako riešiteľka v desiatich medzinárodných projektoch a ako národná koordinátorka pôsobila v štyroch. Od roku 2011 sa venuje vzdelávaniu učiteľov zameranému na aktivizujúce vyučovacie metódy a od roku 2018 aj matematickým prechádzkam s podporou MathCityMap. Reprezentuje Slovensko v Medzinárodnej komisii pre výučbu matematiky (ICMI), ktorá je súčasťou Medzinárodnej matematickej únie (IMU). V Európskej spoločnosti pre výskum vo vyučovaní matematiky (ERME) je podpredsedníčkou pracovnej skupiny pre algoritmizáciu v matematike a v Medzinárodnej komisii pre výučbu matematiky pracovnej skupiny je jedným z dvoch lídrov pracovnej skupiny o vyučovaní diskrétnej matematiky. Ocenili ju v ankete Pedagogická osobnosť FPVaI UKF za rok 2022. V práci učiteľa verí v konštruktivizmus, individuálny prístup, emocionálnu bezpečnosť a tvrdú prácu.

  Mgr. Silvia Haringová je študentkou 2. ročníka doktorandského štúdia Fakulty prírodných vied a informatiky na UKF v Nitre. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje spolupráci ako prostriedku profesionálneho rastu učiteľov matematiky. Venuje sa propagácii matematických prechádzok, pretože tým, že žiaci riešia matematické úlohy prepojené priamo s reálnymi objektmi, vidia využitie matematiky v bežnom živote. Navštevuje rôzne základné školy, kde prechádzky realizuje so žiakmi, pomáha učiteľom s ich tvorbou, organizuje školenia a zároveň pomáha pri ich tvorbe aj samotným žiakom. Minulý rok sa jej podarilo vyškoliť prezenčne a on-line formou približne 500 učiteľov matematiky na Slovensku. Stala sa laureátkou Študentskej osobnosti Slovenska za akademický rok 2021/2022 v kategórii Informatika, matematicko-fyzikálne vedy. Matematické prechádzky prináša nielen do slovenských škôl, ale snaží sa ich popularizovať aj v zahraničí.

Na obežnej dráhe okolo Zeme sa nachádza čoraz väčšie množstvo objektov vyrobených človekom, ktoré sú nielen užitočné, ako sú družice (telekomunikačné, meteorologické, na monitorovanie katastrof či navigačné), ale aj nepotrebné, ako je kozmický odpad. Objekty majú vysoké rýchlosti a už aj malé, niekoľkocentimetrové úlomky môžu znefunkčniť alebo zničiť družicu či vesmírnu stanicu. Zrážky na obežnej dráhe a iný typ mechanizmov rozpadu veľkých starých družíc a raketových stupňov môžu spôsobiť destabilizáciu blízkeho okolia Zeme a to nám môže v budúcnosti zabrániť vo využívaní tohto priestoru. Veľké raketové stupne sa často nekontrolovateľne dostávajú do atmosféry Zeme a ich úlomky dopadajú na jej povrch a do oceánu, pričom ohrozujú populáciu na Zemi. O kozmickom odpade sme sa porozprávali s naším hosťom Mgr. Jiřím Šilhom, PhD., v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH.

Mgr. Jiří Šilha, PhD., je vedecký pracovník na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (FMFI UK). Pracuje na Oddelení astronómie a astrofyziky, pričom sa zameriava na výskum v oblasti kozmického odpadu súvisiaci s dátami získanými optickými astronomickými ďalekohľadmi. Mgr. Jiří Šilha, PhD., sa venuje príprave európskych projektov zacielených na vývoj pozorovacej techniky a metodiky spracovania v rámci problematiky vesmírnej bezpečnosti. Je riešiteľom alebo spoluriešiteľom troch projektov Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktoré práve prebiehajú v rámci FMFI UK v spolupráci s partnermi zo Slovenska a zahraničia, a aktívne prispieva k vedecko-vývojovej práci v týchto projektoch. V oblasti kozmického odpadu, ktorá je relatívne obsiahla, sa sústredí predovšetkým na optické pozorovania ďalekohľadom s cieľom zlepšenia dráh týchto objektov, ich charakterizácie a identifikácie ich rotačných vlastností.

Ľudská myseľ je plná rôznych procesov, ktorým často nerozumieme a nemáme prebádané ich mechanizmy. Jedným z takýchto procesov je aj rozhodovanie, teda činnosť, ktorú zakladáme na svojich vedomostiach a skúsenostiach. To si aspoň myslíme. Rozhodovanie je však tak ako všetko ostatné v našej hlave ľudské, a teda omylné. Pri rozhodnutiach si chybu neuvedomujeme a neraz si ju uvedomiť ani nechceme. Zo svojho nešťastia márne obviňujeme osud či okolie. Jeho pôvodcom môže byť naše rozhodnutie, o ktorého chybnosti zatiaľ nevieme. Podobné chyby môžu urobiť aj biznismeni, lekári či vedci. Na čom sa chybné rozhodnutia zakladajú? Čo je to kognitívne skreslenie a ako sa dá rozhodovať správne? Naším hosťom v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH bol Mgr. Roman Burič, doktorand na Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.

Mgr. Roman Buričje doktorandom na Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Je riešiteľom grantov zameraných na rozhodovanie, usudzovanie a racionálne myslenie, v ktorých sa sústredí najmä na kognitívne skreslenia, teda nevedomé chyby v usudzovaní a rozhodovaní, ktorých sa ľudia systematicky dopúšťajú. Skúma predovšetkým kognitívne prediktory skreslení so zameraním na intuitívne myslenie. Zároveň pôsobí ako behaviorálny konzultant v spoločnosti Mindworx, ktorá firmám pomáha aplikovať poznatky z oblasti rozhodovania a psychológie do praxe.

Stretávame sa s nimi všade, no ich prítomnosť si takmer neuvedomujeme. Reč je o baktériách, ktoré v sebe skrývajú mnohé neprebádané možnosti. Doposiaľ sú zmapované asi len dve percentá zo všetkých existujúcich baktérií a nájdeme ich aj na miestach, na ktorých by sme ich nečakali. Verejnosť často vníma baktérie negatívne, ako organizmy, ktorými sa môžu ľudia nakaziť a ktoré môžu vyvolať choroby. Pravda je však taká, že život na Zemi existuje predovšetkým vďaka baktériám. V súčasnosti sú baktérie aj kľúčom k liečbe rôznych ochorení. Život baktérií, ich mechanizmus delenia a budovanie odolnosti proti vonkajším vplyvom je fascinujúci a ponúka vede nové možnosti, o ktorých sme sa v podcaste Veda na dosah porozprávali s molekulárnym mikrobiológom doktorom Imrichom Barákom z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Dozviete sa o bunkových procesoch, o tom, kde všade sa baktérie nachádzajú, ale aj tom, že väčšina z nich neškodí, práve naopak, pomáha. Baktérie sú dnes dôležitými producentmi rôznych proteínov a látok v biotechnológiách a zároveň sú kľúčové pri výrobe mnohých liekov.

RNDr. Imrich Barák, DrSc.,je vedúcim Oddelenia mikrobiálnej genetiky Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Absolvoval viacero stáží na University of Georgia v USA, na University of York a na Oxford University v Spojenom kráľovstve, bol hosťujúcim profesorom na Univerzite v Cagliari v Taliansku a na EPFL vo Švajčiarsku. Dlhodobo sa zapája do európskeho výskumu, kde reprezentuje slovenskú vedu aj ako člen Riadiaceho výboru európskej organizácie Bacell, ktorá spája základný a aplikovaný výskum v Európe v oblasti štúdia a využitia modelového organizmu Bacillus subtilis. Je členom Správnej rady konzorcií SFX a XBI v európskom zariadení XFEL (X-ray Free Electron Laser) v Hamburgu. V roku 2001 mu udelili cenu Vedec roka SR, v roku 2016 sa stal Osobnosťou vedy a techniky v rámci ocenenia Cena za vedu a techniku, v roku 2020 získal Cenu dr. Ludmily Sedlárovej-Rabanovej, v minulom roku bol laureátom ocenenia ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť slovenskej vedy a stal sa aj Vedcom roka SR 2020.

Zrodenie nového života v maternici sme donedávna vnímali ako niečo prirodzené, ako niečo, čo funguje samo od seba. V súčasnosti sa však spoločnosť čoraz viac zaoberá problémami s plodnosťou a reprodukciou, na ktoré mnohé páry prichádzajú po dlhodobom neúspešnom snažení sa o dieťa. Počatie dieťaťa však zďaleka nie je také jednoduché, ako si mnohí predstavujeme. Cestu spermie a vajíčka k oplodneniu komplikuje mnoho faktorov a pri problémoch s plodnosťou sa situácia ešte komplikuje. O okolnostiach oplodnenia, faktoroch, ktoré vplývajú na celý proces, a o súčasných komplikáciách s reprodukciou sa porozprávame v podcaste Veda na dosahs prof. RNDr. Ivanom Vargom, PhD. et PhD., z Ústavu histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Prof. RNDr. Ivan Varga, PhD. et PhD.,pôsobí v Ústave histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Zároveň je na fakulte prodekanom pre vedu, výskum, grantovú problematiku, doktorandské štúdium a zahraničné vzťahy Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Venuje sa výskumu mikroskopickej anatómie a vývinu ženských pohlavných orgánov a imunitných orgánov človeka. V oblasti inovácie názvoslovia v histológii je koordinátorom celosvetovej expertnej skupiny v rámci Medzinárodnej federácie asociácií anatómov (IFAA). Za svoje úspechy v oblasti vedy získal Jesseniovu cenu Slovenskej lekárskej spoločnosti (2021), bol laureátom ceny ESET Science Award v kategórii Výnimočný vysokoškolský pedagóg (2020) a laureátom Ceny Jaroslava Jirsu Univerzity Karlovej v Prahe za najlepšiu učebnicu v lekárskych vedách za rok 2016. Aktuálne je zodpovedným riešiteľom vedeckého projektu APVV zameraného na vzťah medzi stavbou vajíčkovodov a neplodnosťou, ako aj projektu KEGA, vďaka ktorému zaviedol predmet klinická embryológia do výučby na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Je autorom približne 100 vedeckých publikácií indexovaných v zahraničných databázach, v rámci ktorých eviduje vyše tisíc citácií.

Keď bojujeme s chorobou alebo so zdravotnými komplikáciami, často sa v duchu pýtame, čo sme mali urobiť inak. Prečo sme ochoreli práve my, čím sme si narušili zdravie a ako si ho máme dať naspäť do rovnováhy? Pri niektorých chorobách sme však spútaní vlastnými génmi, čiže vznik daných chorôb neovplyvňuje náš životný štýl, ale genetický kód. S doktorkou Danielou Gašperíkovou sme sa rozprávali najmä o genetickej predispozícii na sluchovú poruchu a cukrovku. Napriek tomu, že ide o ochorenia, na ktoré má významný dosah životný štýl či životné prostredie, časť pacientov s týmito diagnózami môže mať poruchu v génoch. Z klinického pohľadu je genetická diagnostika týchto ochorení podstatná, pretože pre niektoré podtypy sa terapia môže prispôsobiť špecifickému genetickému defektu.

RNDr. Daniela Gašperíková, DrSc.,pracuje v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa výskumu dedičných monogénových ochorení, pričom sa zameriava najmä na monogénovú cukrovku, dedičné poruchy sluchu a dedičné mitochondriálne ochorenia. V rámci týchto diagnóz prináša nielen novú diagnostiku pre pacientov (nové metodické prístupy, ktoré nie sú ešte aplikované v klinickej praxi), ale skúma aj molekulárne mechanizmy vzniku jednotlivých ochorení. Vyštudovala Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, pôsobila na niekoľkých zahraničných pracoviskách, napríklad na University of Texas at Austin v USA alebo v German Diabetes Center v nemeckom meste Düsseldorf. Je nositeľkou viacerých ocenení, ktoré jej udelila Európska endokrinologická spoločnosť, Slovenská lekárska spoločnosť a Slovenská diabetologická spoločnosť, a cenu dostala aj od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedenie najlepšieho vedecko-výskumného tímu roka.

Ako sa zvykne hovoriť, Vianoce sú sviatkami hojnosti a pokoja. Skutočnosť je však taká, že súčasná hojnosť, a to nie iba vo vianočných pokrmoch, je často priveľká: naše telo nie je v stave upokojenia a zápasí s prívalom jedál, ktoré namáhajú všetky orgány. Nenačúvame telu a často radšej siahneme po tabletkách na pomoc s trávením namiesto toho, aby sme zmenšili porcie či zvolili správne kombinácie jedál. Striedmosť pri sviatočných hostinách je dôležitá nielen z pohľadu prežitia pokojných sviatkov, ale aj pre náš celkový zdravotný stav. Prejedanie a zlé stravovacie návyky prispievajú k vzniku obezity, srdcovo-cievnych ochorení a metabolických porúch. O tom, aké následky má nadmerná konzumácia, ako sa delia skupiny ľudí z hľadiska schopnosti kontrolovať sa v jedení, ale aj akými tipmi sa riadiť, aby sme sa nevystavili zbytočnému pokušeniu plných mís, sme hovorili v podcaste VEDA NA DOSAH s doktorom Petrom Minárikom. Dozviete sa užitočné rady, ako si pripraviť zdravšie jedlá a aké triky nám pomôžu vyvarovať sa zdravotným ťažkostiam z prejedenia.

Doc. MUDr. Peter Minárik, PhD., MSc.,je lekár so špecializáciou z internej medicíny, geriatrie a gastroenterológie s dlhoročnou praxou v klinických disciplínach: gastroenterológia, obezitológia, výživa a dietetika. Pracuje v Onkologickom ústave svätej Alžbety, v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied a v Poliklinike VW ProCare v Bratislave. V pedagogických aktivitách je niekoľko rokov činný ako vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety a donedávna aj na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. V roku 2018 sa stal členom multidisciplinárneho tímu Obezitologickej ambulancie v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. Okrem klinickej, publikačnej a prednáškovej činnosti sa dlhé roky venuje aj popularizácii zdravého životného štýlu a prevencie chronických chorôb. Je autorom, prípadne spoluautorom mnohých kníh, ako napríklad Vademecum zdravej výživy, Diéta pre diabetikov, Diéta pri zvýšenom cholesterole a iných poruchách metabolizmu tukov, Diéta pri ochoreniach pečene, Životospráva pri liečbe nádorov tráviacej sústavy – rady odborníkov a pacientov a iné. Odborne spolupracoval na tvorbe knihy Bezlepková diéta – Celiakia a ochorenia vyvolané lepkom. Spoluautorsky sa podieľal aj na publikáciách Redukčná diéta – Skúsme to inak! a Potravinová a nutričná gramotnosť. Je členom Slovenskej obezitologickej asociácie, Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti, Slovenskej diabetologickej spoločnosti a Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

Vianoce sú obdobím, keď veľa nakupujeme a konzumujeme. Pri týchto činnostiach sa produkuje aj veľa odpadkov, ktoré v porovnaní s inými obdobiami zaznamenávajú vysoký nárast. Pritom stačí dodržiavať niekoľko užitočných rád a vianočné sviatky strávime ekologickejšie, praktickejšie a predovšetkým šetrnejšie k našej planéte. Jeden Slovák vytvorí priemerne 497 kilogramov odpadu ročne. Niektoré odpady sú na skládkach roky a sú veľkou záťažou pre naše prostredie, iným vieme dať druhú šancu, a tak prispieť k udržateľnejšiemu životu na Zemi. O tom, čo tvorí voľne pohodený odpad, aké chyby robíme pri triedení a ako je na tom Slovensko s recyklovaním odpadov, sme sa rozprávali v podcaste portálu Veda na dosah s Katarínou Kretter. Dozviete sa aj to, aké odpady sa nachádzajú v smetných košoch a akou cestou si prejdú jednotlivé odpadky, kým sa dostanú do cieľa, pričom o tom, aký bude ich cieľ, môže rozhodnúť každý z nás.

Mgr. Katarína Kretter, MBA, je riaditeľkou oddelenia komunikácie organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI – PAK. Vyštudovala marketingovú komunikáciu a anglický jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila v komunikačných a reklamných agentúrach, v ktorých sa venovala technológiám a zdravotníckym témam. Od roku 2008 energiu a skúsenosti venuje OZV ENVI – PAK, ktorá pôsobí v oblasti odpadov, životného prostredia a udržateľnosti. Vedie v nej tím komunikačných a marketingových expertov. Triedenie odpadu, udržateľnosť a ochrana životného prostredia sú atraktívne témy, ktoré s radosťou sprostredkúva verejnosti.

Pracovníci záchranných služieb sú pri svojej obdivuhodnej práci vystavení mnohým zdravotným rizikám. Ich práca je náročná: čelia pravidelnému stresu a striedaniu služieb, ktoré narúša ich spánkový i stravovací režim. Z dlhodobého hľadiska majú na nich tieto faktory negatívny dosah a skôr či neskôr zanechajú hlbokú stopu na psychickom a fyzickom zdraví. O práci zdravotníckych záchranárov, jej rizikách aj o spôsoboch ochrany záchranárov a prevencie sme sa rozprávali v podcaste portálu Veda na dosah s doktorom Branislavom Uhreckým. Vo svojom výskume sa venuje najmä emočnej regulácii u zdravotníckych profesionálov v súvislosti s ich pracovným nasadením.

Mgr. Branislav Uhrecký, PhD., je vedecko-výskumný pracovník Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Venoval sa pedagogickej činnosti na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, kde absolvoval aj doktorandské štúdium. Bol súčasťou vedeckých grantov zameraných na výskum rozhodovania a netechnických zručností zdravotníckych záchranárov, ktoré sa skúmajú aj v rámci súťaží a simulovaných úloh riešených záchranárskymi posádkami. Venuje sa prevažne emóciám a emočnej regulácii u zdravotníckych profesionálov v kontexte výkonu ich profesie, predovšetkým prostredníctvom kvalitatívnej metodológie.

Solárna energia dokáže naše domy preslniť a vyhriať, ale môže poskytnúť aj energiu potrebnú na ich prevádzku. Budovy môžu svojimi energetickými prebytkami vo forme elektriny alebo tepla zásobovať mestské štvrte, a znižovať tak závislosť od fosílnych zdrojov. Budovy aj celé mestá by sa tak mali stať energeticky sebestačné a uhlíkovo neutrálne. Vývoj v energetike pokročil natoľko, že dnes sa pri stavbe domu používa už množstvo technológií, ktoré prispievajú k zvýšeniu energetickej nezávislosti a k znižovaniu environmentálnej záťaže v záujme trvalo udržateľného spôsobu života. Kľúčové je ale nájsť spôsob, ako v súčasnosti čo najviac využiť slnečnú energiu. Aké sú aktuálne možnosti, čo všetko s tým súvisí a prečo je dôležité, ako umiestnite svoj dom na pozemku, nám v podcaste Veda na dosah vysvetlia Ing. arch. Peter Morgenstein, PhD. a Ing. arch. MArch. Roman Hajtmanek, PhD., z Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry, Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Ing. arch. Peter Morgenstein, PhD.,je vedecký pracovník Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FAD STU). Na fakulte pôsobil v pozícii prodekana pre medzinárodné vzťahy a rozvoj. Od roku 2013 je tiež členom vedeckého tímu na oddelení stavebníctva a životného prostredia Univerzity pre ďalšie vzdelávanie v Kremse v Rakúsku, kde od roku 2016 do roku 2018 viedol Centrum pre architektonické dedičstvo a infraštruktúru. Vo svojom výskume sa zameriava na udržateľnú architektúru a urbanizmus, integrálne urbanistické plánovanie, inteligentné mestá a využívanie solárnej energie v architektúre a urbanizme. Je autorom a spoluautorom vedeckých publikácií, konferenčných príspevkov a monografie (Solárna stratégia pre udržateľné mesto). Bol hlavným riešiteľom viacerých národných a medzinárodných výskumných projektov, bol školiteľom a spoluriešiteľom diplomových a bakalárskych architektonických ateliérových projektov na Fakulte architektúry STU v Bratislave a spolupracoval aj s útvarom hlavného architekta mesta Bratislavy.

Ing. arch. MArch. Roman Hajtmanek, PhD.,vyštudoval na Fakulte architektúry a dizajnu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a na Univerzite aplikovaných umení vo Viedni. V súčasnosti sa ako výskumný pracovník Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry na Fakulte architektúry a dizajnu zaoberá experimentálnymi aplikáciami výpočtového navrhovania v architektúre v kontexte kvality prostredia a udržateľnosti a tiež pôsobí ako asistent v ateliéri Datalab. Je súčasťou tímov množstva domácich a medzinárodných výskumných projektov.

S kým mám tú „česť“? Aj keď táto otázka pre vás znie možno ironicky, pre narcistu je úplnou samozrejmosťou. Velikášstvo a povýšenectvo sú dve charakteristiky, ktoré narcistov veľmi dobre vystihujú. Traduje sa síce, že narcista je osoba, ktorá sa má príliš rada, no nie je to len o tom. Ak hovoríme o skutočnom narcistovi, toto je len jedna z tých menej podstatných súčastí jeho „ja“. Narcisti sa prejavujú nadmerným pocitom vlastnej dôležitosti, majú hlbokú potrebu obdivu, znížený pocit pre empatiu, vinu a zodpovednosť. Kontinuálne používajú rôzne manipulatívne techniky, emočne a psychologicky zneužívajú iných na dosiahnutie svojich cieľov. Tento psychologický teror zo strany narcistov, ktorý neraz končí úplnou deštrukciou osobnosti obete, nazývame syndróm narcistického zneužívania. O tomto syndróme sme sa rozprávali s doktorom Robertom Tomšikom z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v podcaste Veda na dosah.

PaedDr. Robert Tomšik, PhD.,je vedecko-výskumný pracovník v oblasti psychológie. Pôsobí vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave a svoju vedeckú činnosť zameriava na oblasť psychometriky, pedeutológie a porúch osobnosti, konkrétne narcistickej poruchy osobnosti a syndrómu narcistického zneužívania. Publikuje  predovšetkým z oblasti metodológie psychologického výskumu, metodológie kvantitatívneho výskumu a štatistického spracovania dát. Za svoju publikačnú činnosť bol dvakrát nominovaný na Osobnosť Slovenska v oblasti psychológie. V praxi pôsobí ako odborný konzultant pre obete narcistického zneužívania.

Ako môžeme zjednodušiť kontakt a podporiť spoluprácu v oblasti transferu technológií medzi akademickou a podnikateľskou sférou? Na túto tému sme sa rozprávali s Lenkou Bednárovou z odboru transferu technológií Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR), s riaditeľkou Know-how centra Luciou Rybanskou zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave a Petrom Peciarom zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave. V podcaste sa ďalej dozviete, aká je úloha Centra transferu technológií pri CVTI SR a ako podporuje rozvoj slovenských vedeckovýskumných inštitúcií pri ochrane ich duševného vlastníctva a transfere technológií. Podcast prináša informácie aj o tom, čo je úlohou centier transferu technológií pri zintenzívnení spolupráce medzi akademickým a podnikateľským sektorom a ako sa takáto spolupráca konkrétne realizuje.

Ing. Lenka Bednárová, PhD., pôsobí v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky v odbore transferu technológií, kde má na starosti marketingové aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o ochrane duševného vlastníctva a transfere technológií. Ako vedúca oddelenia informačnej podpory transferu technológií vedie aj stredisko patentových informácií s názvom PATLIB, ktoré poskytuje služby v oblasti ochrany duševného vlastníctva najmä podnikateľom a širšej verejnosti. Je podpredsedníčkou riadiacej rady Združenia odborníkov na ochranu duševného vlastníctva a licencovanie – LES ČRS (Licensing Executives Society Czech Republic & Slovakia) a členkou Združenia odborníkov na prenos poznatkov – ASTP.

JUDr. Lucia Rybanská je riaditeľkou Know-how centra Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorého súčasťou je Kancelária spolupráce s praxou a Univerzitný technologický inkubátor. Od založenia Národného centra transferu technológií SR v roku 2015 zastupuje STU v Bratislave v Komisii pre koncepčné aktivity a spoluprácu a v Komisii pre správu Patentového fondu a podporu v procese transferu technológií. Taktiež je členkou medzinárodnej organizácie LES (Licensing Executives Society Czech Republic & Slovakia), ktorá je súčasťou LESI (Licensing Executives Society International) a členom ASTP. Zapája sa do viacerých projektov STU a aktívne pôsobí aj v národnom projekte CVTI SR (Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku II – NITT SK II).

Doc. Ing. Peter Peciar, PhD., pôsobí ako docent v odbore strojníctvo – procesná technika na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. Výskumne a pedagogicky sa venuje konštrukcii zariadení a aparátov pre chemický, petrochemický, potravinársky, farmaceutický a spotrebný priemysel, mechanike trojfázových systémov s partikulárnou tuhou fázou a vývoju netradičných technológií spracovania práškových materiálov do aglomerovanej formy. Je spoluautorom viacerých unikátnych technológií a patentovaných zariadení v oblasti pilot-plant a 48 realizovaných priemyselných výskumných projektov pre domáce a zahraničné spoločnosti. V rámci aplikačného výskumu je autorom a spoluautorom 42 prihlášok patentov a úžitkových vzorov v národných databázach ÚPV SR, z toho 4 patentov v medzinárodných databázach WIPO.Docent Peciar je jedným z hlavných pôvodcov unikátneho patentovaného zariadenia, ktorého licencia bola predaná do komerčnej spoločnosti, pričom práve v tomto prípade sa jednalo o prvú predanú licenciu na STU v Bratislave.
Je držiteľom viacerých ocenení, ako napríklad Cena za transfer technológií na Slovensku (2016, MŠVVaŠ SR a ÚPV SR), Mladý vedecký pracovník 2018 (2018, SjF STU), ESET Science Award 2019 – finalista kategórie Výnimočný vysokoškolský pedagóg (2019, Nadácia ESET), Vedec roka STU 2020 v kategórii Mladý vedecký pracovník (2021, STU) a 1. miesto v súťaži Inovatívny čin roka 2020 v kategórii Technologická inovácia (2022, MH SR). Aktívne pôsobí aj v národnom projekte NITT SK II v CVTI SR.

Celý svet hľadá spôsoby ako spomaliť či zvrátiť klimatickú zmenu. Úlohu hlavných „bojovníkov“ v tomto ťažkom boji by mohli zohrávať práve stromy, ktoré tu existujú s nami od počiatku života. Primárne nám poskytujú cenný kyslík, ale okrem toho plnia množstvo funkcií, ktoré sú na prvý pohľad neviditeľné. Jednou z nich je ukladanie uhlíka, ktorého produkcia na svete stále stúpa. Lesy však podliehajú aj rôznym zásahom, ako odlesňovanie, požiare, škodcovia... Mohlo by nám v boji s klimatickou krízou pomôcť veľkoplošné vysádzanie stromov, alebo by stačila ochrana našich existujúcich lesov? Stratí strom uložený uhlík, ak ho vypílime? O uhlíku, lesoch a klimatickej kríze sme sa rozprávali v podcaste Veda na dosah s uznávaným ekológom Erikom Balážom.

Ing. Erik Baláž je ekológ, filmár a ochranca prírody. Ako zanietený ochranár sa venoval predovšetkým Tatranskému národnému parku, vrátane kampane za ochranu Tichej a Kôprovej doliny. Bol jedným z iniciátorov kampane My sme les. Je spoluautorom úspešných a oceňovaných filmových dokumentov o prírode, Strážca divočiny, Vlčie hory a trilógia Tajomné Karpaty. Rovnako je aj autorom kníh o prírode, Posledná pevnosť
a Stratená voda. V roku 2017 získal ocenenie Biela vrana „za výnimočnú vytrvalosť a oddanosť svojmu poslaniu získať ľudí pre ochranu prírody, schopnosť vytvárať v nich vzťah k prírode a spájať rôznych aktérov“. V súčasnosti sa venuje produkcii dokumentárnych filmov a projektu mobilného sprievodcu prírodou Lesmír.

Tento podcast je sprievodným programom v rámci podujatia Európska noc výskumníkov (ENV) 2022. Hlavný program podujatia ENV sa uskutoční 30. 9. 2022 v priestoroch Starej tržnice a okolitých lokalitách. Jeho súčasťou budú rôzne sprievodné podujatia, a to vedecké kaviarne, vedecké cukrárne, workshopy, súťaže či podcasty, ktoré prinesú zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk.

Množstvo druhov obojživelníkov a plazov žijúcich na Zemi ľudstvo pozná a vieme si ich ľahko dohľadať. Stále však nájdeme vo svete miesta, na ktorých žijú živočíchy, ktoré ešte v žiadnej encyklopédii nenájdeme. Pri objavení nového druhu a jeho zaradení je dôležité dešifrovať pôvod živočícha a zamerať sa aj na pôsobenie prostredia v ktorom žije. O zaradení nových druhov a ich charakteristike, a tiež o tom, ako sa realizuje samotná identifikácia prostredníctvom komplexnej štúdie, sa dozviete z nového dielu podcastu Veda na dosah. Za týmito objavmi cestuje zoológ, doktor Daniel Jablonski, s ktorým sme sa porozprávali nielen o náročnosti jeho ciest po Oriente, ale aj o potenciálnych nových živočíchoch či všeobecne o kultúre rôznych krajín.

Mgr. Daniel Jablonski, PhD.je zoológ a pôsobí ako odborný asistent na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa evolúciou, taxonómiou, genetickou diverzitou, rozšírením a ochranou obojživelníkov a plazov. Za týmito živočíchmi cestuje po celom svete, najmä na Balkánsky polostrov, Blízky východ a do Strednej Ázie. Spolupracuje s viacerými vedeckými inštitúciami a množstvom zahraničných kolegov. Publikoval viac ako 200 odborných prác a opísal niekoľko nových druhov stavovcov.

S príchodom leta sa všade vôkol nás vyskytuje čoraz viac hmyzu. Nehovoríme iba o komároch či muchách, ktoré sú pre leto typické, ale aj o množstve rôznych opeľovačov, ktorých druhy bežne nedokážeme ani rozlíšiť či nazvať. Niet divu, keďže hmyz je najpočetnejšou skupinou živočíchov. Pravdou však je, že aj hmyz bojuje o prežitie. Mnoho druhov je na pokraji vyhynutia a ich počet výrazne klesá, čo sa odráža na celom ekosystéme. Príčin tohto problému je viacero, napríklad klimatická zmena, ale aj my, ľudia, ľudská činnosť a konkrétne naše konanie v pôdohospodárstve a v obrábaní pôdy.
Máme však aj pozitívne príklady hmyzej populácie. Nájdeme ich najmä v okolí lúk, priestranstiev bez veľkej pôdohospodárskej produkcie a paradoxne často aj v mestách.

O živote hmyzu, jeho druhoch, výskyte, problémoch či jeho správaní, ale aj o správaní sa človeka vo vzťahu k nemu nám porozpráva odborník na hmyz Mgr. Marek Semelbauer, PhD. v podcaste Veda na dosah.

Mgr. Marek Semelbauer, PhD., pôsobí v Ústave zoológie SAV v Bratislave. Venuje sa rôznym skupinám hmyzu, predovšetkým dvojkrídlovcom, ich ekológii, morfológii a taxonómii. V rámci dizertačnej práce sa zaoberal muchami čeľade Lauxaniidae, kde popísal jeden nový druh a po prvýkrát určil z územia Slovenska vyše 10 druhov hmyzu, vrátane hospodársky významných škodcov, ako je vrtivka orechová. V spolupráci s BROZ – Bratislavské regionálne ochranárske združenie a DAPHNE – inštitút aplikovanej ekológie sa venuje monitoringu opeľovačov vo viacerých lokalitách západného Slovenska, vrátane mestského prostredia, lužných lesov, suchých trávnikov a pasienkov. Výsledky monitoringu sa môžu následne využiť aj v odporúčaniach pre manažment chránených území.

Kategória videohier generuje celosvetovo väčší príjem než film a hudba dokopy. Okolité krajiny sú v rámci herného priemyslu síce niekoľko rokov pred nami, ale v súčasnosti toto odvetvie napreduje aj u nás. S doktorom Mgr. Michalom Ferkom, PhD., sme sa rozprávali o najväčších herných firmách na Slovensku a akademických programoch na stredných a vysokých školách, kde sa tzv. Game Dev študuje. Zamerali sme sa aj na edukatívne hry, ktoré sa tvoria na Slovensku a kurzy, kde si môžete výrobu takýchto hier vyskúšať. V podcaste sa oboznámite aj s niektorými odbornými výrazmi a dozviete sa aj to, ako sa na školách darí budúcej generácii herných vývojárov.

Mgr. Michal Ferko, PhD.,pôsobí ako Lead Unity programátor v PowerPlay Studio. Zároveň vyučuje tvorbu hier na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Taktiež sa venuje mentoringu začínajúcich tvorcov hier v Summer Game Dev. Má dlhoročné skúsenosti s tvorbou hier a vzdelávaním, nielen z pohľadu programovania, ale aj herného dizajnu a porozumenia hernému biznisu ako celku.