Večera s Havranom

Druhá svetová vojna sa skončila na našom území príchodom ČA a amerických vojsk. Susedné Rakúsko bolo takisto oslobodené ČA, napriek tomu sa nestalo súčasťou Sovietskeho bloku. Čo rozhodlo o priradení Československa k sovietskej mocenskej politike, do akej miery boli tieto plány brané do úvahy už v 1945 a ako máme hovoriť o konci vojny, ktorá zároveň znamenala aj začiatok novej politickej situácie? Hostia: Stanislav Mičev (historik), Matej Medvecký (historik moderných slovenských dejín)

Večera s Havranom oslavuje desiate výročie vysielania. Dnešná relácia bude 358 v poradí, v televíznom štúdiu a na cestách sa vystriedalo viac ako tisíc hostí a hostiek z oblastí humanitných vied, umenia, vedy, ekonomiky. Poslaním Večere je sledovať a sprevádzať významné a hlbšie fenomény slovenskej spoločnosti ukotvenej v európskom priestore a v tradícii európskeho kritického myslenia. Dnes, deň po prvom vysielaní Večere 29. apríla 2014 sa pozrieme na vybrané, kľúčové oblasti vývoja slovenskej spoločnosti, do akej miery sa zmenili, možno zanikli, alebo sa stali vypuklejšími. Budeme hovoriť o tom, ako sa spoločnosť mení, ako sa modernizuje, ale aj o jej trieštení a hľadaní podstaty toho, čo znamená súčasná európska spoločnosť v slovenskom prostredí. Hostia: Iveta Radičová (sociologička), Pavol Čekan (biochemik), Silvester Lavrík (prozaik a dramatik)

Čo je podstatou verejnoprávneho vysielania? Služba politikom, alebo služba verejnosti? Čo znamenajú predstavy o vyváženosti, a prečo sa v kontexte vysielania rozprávame iba o politikoch v čase, keď televízie nemajú monopol na informácie? Hostia: Ján Füle (novinár), Petr Dvořák (bývalý generálny riaditeľ ČT), Tomáš Kamenec (odborník na mediálne právo), Zuzana Mistríková (filmová producentka)

Z čoho, z akých zdrojov a inšpirácii pochádza nový fenomén antisystému s vlastnými médiami, vlastnými vedeckými predstavami a vnímaním sveta? Do akej miery a prečo sme z príčin odklonu časti spoločnosti vylúčili sociálne a ekonomické faktory, koho antisystém oslovuje a ako radikalizuje? Hostia: Matej Kandrík (politológ), Dominik Želinský (sociológ), Katarína Klingová (výskumná pracovníčka GLOBSEC)

Majú desiatky tisíce stúpencov, veľké rozpočty a sebavedomie. Hnutia, ako Tvorivá spoločnosť alebo Milosť, berú čoraz viac veriacich z tradičných cirkví a zároveň podľa odborníkov predstavujú riziko spojené so sektárskymi znakmi. Čo predstavujú tieto hnutia pre jej členov a čo pre spoločnosť? Hostia : Kristína Ciroková (reportérka), Daniel Čistý (komik), Marek Vadrna (katolícky kňaz)

Prečo je Slovensko už stáročia súčasťou kultúrneho, civilizačného, náboženského a politického Západu? Odkiaľ pochádza západná identita našich dejín, a prečo je napriek tomu často považovaná za cudziu, alebo nepriateľskú. Hostia: Bohunka Koklesová (historička umenia), Marína Zavacká (historička), Pavol Hardoš (politológ)

Gemer je mimoriadnym a historických kultúrnym územím, kde vzniklo významné množstvo umeleckých diel v oblasti sakrálnej architektúry a literatúry. V čom spočíva špecifické postavenie Gemera v kultúrnych dejinách Uhorska a Slovenska, z čoho pramení jeho inšpiratívnosť a magnetická príťažlivosť? Hostia: Michal Augustovič (historik, Gotická cesta), Marcel Uhrín (zoológ, ekológ), Július Barczi (historik umenia)

Bývalý agent KGB je najdlhšie vládnucim prezidentom Ruskej Federácie. Za jeho mandátov sa Rusko po prvotnom pokuse zblížiť sa so Spojenými štátmi a európskymi krajinami vydalo cestou obnovy imperiálneho modelu. Kto je Vladimír Putin, kto sú jeho ľudia a jeho systém, ako dlho bude ešte pri moci a čo sa stane, keď už nebude prezidentom? Hostia: Jekaterina Kanakova - novinárka Samuel Abrahám - politológ Grigorij Mesežnikov - politológ

Frontová línia sa stabilizovala na východe krajiny, ale ruské rakety, lietadla a drony zabíjajú ľudí po celej krajine. Ako vyzerá takzvaný normálny život v krajine, ktorá druhý rok čelí vojenskému útoku? Hostia: Yurij Yuriv (ALL4Ukraine), Anna Shvachka (Head of SME SPOLU / UkraineSlovakiaSOS), Vladyslav Yatskovyi (reportér)

Pre dvomi rokmi prepadla Ruská federácia Ukrajinu. Čo všetko sa za dva roky zmenilo, v akom stave je vojna a v akom je mier, ako budú vyzerať ich vzájomné vzťahy po ukončení bojov a kedy boje skončia? Hostia: Tomáš Forró (vojnový reportér), Jana Kobzová (politologička), Miroslav Wlachovský (diplomat)

Ukrajina, Hamas, Izrael, Pakistan, Irán, Jemen, svet horí na viacerých líniách. Veľké vojny nezačínajú ich slávnostným otvorením a označením za svetové, v dejinách sa vždy zlialo do seba niekoľko konfliktov. Dá sa hovoriť, že doba v ktorej žijeme, už vykazuje znaky nového globálneho konfliktu? Hostia: Matej Kandrík (politológ), Lucia Husenicová (politologička), Jozef Bátora (politológ a profesor)

Slovenské úrady roky nedokážu zabezpečiť férový prístup a výchovu deti v reedukačných centrách. Žiaľ, sexuálne obťažovanie, fyzické tresty a nezáujem o budúcnosť sú stále vo veľkej miere prítomné. Ako je možné, že štát zlyháva a zlyhávajú aj jednotlivci? Hostia: Ida Želinská (sociálna poradkyňa), Nataša Holinová (publicistka), Marek Madro (psychológ)

Eugen Gindl, spisovateľ, reportér, dobrodruh, významná postava moderných slovenských dejín zanechal po sebe výnimočný druh tvorby. Čo bolo podstatou Eugenovej zvedavosti, ako budoval svet, v ktorom bolo miesto od tatranských túr po Blízky východ, z akej tradície pochádza jeho stredoeurópska všestrannosť? Hostia: Zuzana Gindl- Tatárová (filmová dramaturgička, scenáristka, publicistka a vysokoškolská pedagogička), Mikuláš Huba (ochranca životného prostredia, občiansky aktivista, publicista), Tomáš Hučko (publicista, prekladateľ, prozaik)

Opakovane sa v spoločnosti hovorí o Husákovom dedičstve alebo odkaze. Čo je podstatou nostalgie za obdobím normalizácie, ktorej je symbolom, a ktorá časť z Husákovej doktríny dodnes žije a prečo? Hostia: Viliam Klimáček (dramatik, prozaik, režisér, scenárista), Marián Leško (novinár, politický komentátor a publicista), Michal Macháček (historik)

V rádiách hrajú hity z 80. rokov, deti počúvajú Nirvánu, vo vintage shopoch sa predáva móda z 90. rokov. Vlna retra sa zmocnila západnej civilizácie. Čo to vypovedá o nás a našom vzťahu k minulosti? Čo to znamená z pohľadu sociálnych vied a tvorcov? Hostia: Lea Fekete (módna návrhárka), Juraj Malíček (estetik, pedagóg), Maroš Schmidt (dizajnér, slovenské centrum dizajnu)

Príroda je súčasťou romantizovanej identity Slovenska. Tvrdíme o sebe, že bez prírody by sme neexistovali. Kriváň, Kráľová hoľa, Tatry sú posvätnými miestami našej kolektívnej predstavivosti. Do akej miery sa však podľa toho aj správame. Ako pozeráme na divokú prírodu a na iné formy života, s ktorými žijeme? Hostia: Tomáš Hulík (fotograf, prírodovedec, dokumentarista), Richard Sťahel (environmentálny filozof), Alexandra Tamásová (kurátorka)

V rozpätí niekoľkých mesiacov odišli významní slovenskí a československí hitmakeri: Miro Žbirka a Vašo Patejdl. Obaja zásadným spôsobom poznačili hudbu a do veľkej miery formovali verejný vkus. Ich tvorba sa stala súčasťou identity a ich odchod nezmenil na ich popularite. Čo je podstatou slovenského popu, ako sa vyvíjal a menil, akým vplyvom podliehal a čo znamená dnes? Hostia: Martin "Fefe" Žúži (hudobník), Jozef Stopka (hudobný manažér), Pavol Hubinák (moderátor)

Od útoku Hamasu na Izrael sme svedkami nárastu protižidovských nálad po celom svete. Nárast útokov na židovské ciele prekročil všetky doteraz známe štatistiky. Ako súvisí nárast nového antisemitizmu so situáciou v Izraeli a v Gaze, v čom sa súčasná vlna nenávisti líši a v čom podobá na všetky predchádzajúce a čo to vypovedá o stave dnešného sveta? Hostia: Peter Salner (etnológ, judaista), Ján Hlavinka (historik), Miroslav Wlachovský (diplomat a bývalý minister zahraničných vecí)

Európske krajiny si v novembri pripomínajú koniec prvej svetovej vojny, Slovensko sa k svojim padlým vojakom hlási opatrne a celkom nedávno. Aké miesto majú vojenské obete v našom kolektívnom povedomí, do akej miery zničil pamiatku na účastníkov a padlých, komunistický a ľudácky režim, čo potrebujeme urobiť, aby padlí vojaci mali miesto, ktoré im patrí? Hostia: Martin Pekár (historik, univerzitný pedagóg), Sandra Polovková (Post Bellum), Martin Drobňák (Klub vojenskej histórie Beskydy)

Čo znamená víťazstvo liberálneho bloku v Poľsku, ako bude vyzerať krajina bez vlády strany Právo a spravodlivosť /PiS/ a čo predstavuje radikálna zmena pre V4 a EÚ? Hostia: Tomáš Strážay (politológ), Weronika Gogola (spisovateľka, prekladateľka), Viktor Daněk (novinár, analytik)

Predstava takzvaného dekadentného Západu je súčasťou jazyka diktatúr a nedemokratických síl. Aký je pôvod predstavy o tom, že naša civilizácia upadá, čo to znamená, keď niekto hovorí o dekadentnom Západe a čo je cieľom tohto propagandistického spojenia? Hostia: Ivana Taranenková (literárna vedkyňa), Miloslav Szabó (historik), Juraj Buzalka (antropológ)

Charta 77 bol dodnes najvýznamnejším počinom vzdoru občanov ČSSR proti komunistickému režimu. Na Slovensku podpísalo dokument významne menej ľudí, ako v Čechách a na Morave, no častokrát si prešli silnejšou perzekúciou. Čo to znamená, nastúpiť na cestu osobného vzdoru a odporu a čo z gesta chartistov ostáva platné aj dnes? Hostia: Martin Matuštík (filozof), Marián Zajíček (kňaz), Tibor Novotka (aktivista)

Česká a uhorská šľachta zohrali významnú úlohu v udalostiach spojených so vznikom Československej republiky. Mnohé významné rody, aj keď viazané lojalitou k Habsburgsko- Lotrinskej dynastii, prešli na stranu republikánov, zatiaľ čo iné rodiny ostali verné svätoštefanskej korune. Akú úlohu zohrala šľachta v udalostiach vedúcich k odstráneniu monarchie a nastoleniu demokratickej republiky? Hostia: František Kinský (šľachtic, podnikateľ, politik), Jan Županič (historik), Zdeněk Hazdra (historik), Denis Pongrácz (genealóg, heraldik)

Život na Slovensku: LGBTI sú súčasťou slovenskej spoločnosti. Pri prvom výročí teroristického útoku v Teplárni budeme hovoriť o tom, ako sa generáciám komunity zmenilo za ostatné tri dekády postavenie, či sú LGBTI rovnoprávnymi občanmi a občiankami, či sa ich situácia zlepšila, alebo zhoršila , čo to vlastne znamená byť príslušníkom LGBTI na Slovensku. Hostia: Zita Hosszúová (riaditeľka Filmového festivalu Inakosti), Peter Bebjak (filmový režisér), Roman Samotný (LGBTI+ aktivista), Jana Jablonická-Zezulová (historička)

Izrael čelil najkrvavejšiemu útoku od šesť dňovej vojny. Aké budú dôsledky teroristického útoku, ako reakcia Izraelu zmení situáciu a čo znamená nová vojna pre bezpečnosť na Blízkom východe? Hostia: Tomáš Michaľák (politológ, arabista), Attlia Kovacs (religionista)

Čo sú slovenské politické tradície, z čoho pochádza naše dnešné premýšľanie o spoločnosti, k akým postavám a myšlienkam sa vraciame a ktoré z nich nás ovplyvňujú naďalej? Hostia: Iveta Radičová (sociologička), Jozef Bátora (politológ , vedec), Tomáš Jahelka (politológ)

Výsledky volieb ukázali, že Slovensko je rozdelené na Bratislavu, Košice a zvyšok krajiny. Okrem generačného hlasovania vystúpil do popredia konflikt medzi mestom a vidiekom. Hlasujeme podľa toho, z akého veľkého mesta či obce pochádzame, sme osudovo previazaní v našej voľbe s našim geografickým pôvodom? Hostia: Zuzana Havírová (výskumníčka), Silvester Lavrík (prozaik a dramatik), Belo Hefler (novinár)

Za ostatné obdobie pozorujeme stagnáciu v dobiehaní bohatých európskych krajín, mladí ľudia masovo odchádzajú do zahraničia, naša ekonomika stále stojí iba na priemyselnej výrobe s malým podielom inovácii. Slovensko sa potrebuje pohnúť dopredu. Čo nám v tom bráni a čo treba urobiť v najbližších mesiacoch, aby sme sa vyslobodili z mentálnej intoxikácie a opäť začali modernizovať našu krajinu? Hostia: Silvia Hroncová (ministerka kultúry), Soňa Szomolányová (politická sociologička), Elena Kohútiková (bývalá viceguvernérka NBS, predsedníčka zboru poradcov predchádzajúcej vlády)

Údajný plebejský, horský a nemoderný pôvod moderného slovenského národa je považovaný časťou odbornej verejnosti za príčinu nášho politického vývoja a zaostávania. Dajú sa však skutočne naše problémy vysvetľovať odvolávaním sa na Byzanciu, májovú bryndzu a pastierske zvyklosti? Hostia: Marína Zavacká (historička), Juraj Buzalka (antropológ), Andrej Findor (politológ)

Prečo zo Slovenska odchádza ročne niekoľko desiatok tisíc mladých ľudí? Nedokáže im štát ponúknuť perspektívu? Aké sú príčiny ich odchodov, čo to znamená pre stav krajiny a ako túto špirálu rozčarovania zastaviť? Hostia: Rastislav Káčer /bývalý politik a diplomat/, Jakub Kapuš /vesmírny výskumník/, Miloslav Bahna /sociológ/, Brian Fabo /ekonóm/

Ako sa Slovensko stalo najzraniteľnejšou európskou krajinou vystavenou ruskej propagande, šarlatánstvu a takzvanému „alternatívnemu pohľadu na svet“? V čom zlyhávame a ako a môžeme vrátiť do spoločenstva odolnejších krajín? Hostia : Jakub Goda (odborník na dezinformácie), Zuzana Panczová (etnologička), Peter Sabaka (lekár), David Púchovský (príslušník policajného zboru)

Letný cestovateľský špeciál sa skladá z dvoch častí, kde žijúca osobnosť z regiónu, alebo odborník na danú tému rozkrývajú život a prácu významnej historickej osobnosti, ktorá sa viaže na lokalitu. Podobne, v niektorých vydaniach, účinkujúci zaujímajú stanovisko k dobovým udalostiam lokality. Hostia: Pavel Sibyla (spisovateľ) - téma: Imrich Karvaš /Bratislava/ Milan Kolcun (spisovateľ, prekladateľ, turistický sprievodca) - téma: Ľudovít Feld /Košice/

Letný cestovateľský špeciál sa skladá z dvoch častí, kde žijúca osobnosť z regiónu, alebo odborník na danú tému rozkrývajú život a prácu významnej historickej osobnosti, ktorá sa viaže na lokalitu. Podobne, v niektorých vydaniach, účinkujúci zaujímajú stanovisko k dobovým udalostiam lokality. Anna Kryvenko (režisérka, umelkyňa) - okupácia, príchod sovietskych vojsk /Košice/ Michael Kocáb (hudobník, občiansky aktivista, bývalý politik) - okupácia Československa, odsun sovietskych vojsk /Bratislava/

Letný cestovateľský špeciál sa skladá z dvoch častí, kde žijúca osobnosť z regiónu, alebo odborník na danú tému rozkrývajú život a prácu významnej historickej osobnosti, ktorá sa viaže na lokalitu. Podobne, v niektorých vydaniach, účinkujúci zaujímajú stanovisko k dobovým udalostiam lokality. Hostia: Gabriela Garlátyová (kurátorka) - téma: Mária Bartuszová /Košice/ Richard Gregor (kurátor) - téma: Ján Mathé /Košice/

Letný cestovateľský špeciál sa skladá z dvoch častí, kde žijúca osobnosť z regiónu, alebo odborník na danú tému rozkrývajú život a prácu významnej historickej osobnosti, ktorá sa viaže na lokalitu. Podobne, v niektorých vydaniach, účinkujúci zaujímajú stanovisko k dobovým udalostiam lokality. Hostia: Nina Gažovičová (historička umenia) - téma: Martin Benka /Martin/ Peter Zajac (literárny vedec) - téma: Samo Bohdan Hroboň /Bratislava/

Letný cestovateľský špeciál sa skladá z dvoch častí, kde žijúca osobnosť z regiónu, alebo odborník na danú tému rozkrývajú život a prácu významnej historickej osobnosti, ktorá sa viaže na lokalitu. Podobne, v niektorých vydaniach, účinkujúci zaujímajú stanovisko k dobovým udalostiam lokality. Július Barczi (historik umenia) - témy: Ladislav Mednyánszky /Strážky Galéria SNG/ a Július Andrássy /Betliar/

Bratislava sa za dve desaťročia zmenila z periférneho mesta na metropolu. Desiatky tisíce cudzincov našli v meste svoj nový domov a mesto sa dnes podobá na Miami Downtown. Akým mestom však chce byť, ako žije s riekou, ako reaguje na svoj vlastný prudký nárast a čím sa stane v horizonte 20 rokov? Hostia: Matúš Vallo (primátor mesta Bratislava, architekt), Igor Marko (urbanista), Andrea Londáková (architektka)

Verejnosť často svojich predstaviteľov označuje za bláznov. Môžu v európskom 21. storočí byť politikmi ľudia, ktorí zjavne nespĺňajú základné psychologické kritéria vyžadované dnes na zbrojný preukaz, alebo taxislužbu? Ako vlastne rozpoznať verejného činiteľa s duševnou poruchou, kto by mal na to upozorniť a prečo nemáme psychotesty pre ľudí, ktorí sa uchádzajú o verejnú funkciu? Hostia: Jozef Hašto (psychiater), Anton Heretik (psychológ), Péter Hunčík (psychiater)

Zatváranie posledných baní sprevádzajú aj tragédie. No koniec ťažby neznamená iba záver jeden priemyselnej epochy, ale zánik tej časti slovenskej identity, ktorá sa zrodila v podzemí, v uhoľných baniach a v zlatých a strieborných mestách. Čo znamená koniec ťažby aj na symbolickej úrovni? Hostia: Peter Konečný (BergSchola o.z. , Slovenský banský archív), Roman Fabián (režisér), Magdaléna Michlová (antropologička, CZ)

Africké krajiny sa ešte poriadne nevysporiadali s odchodom západných koloniálnych mocností a už sa stali zaujímavé pre Čínu a Rusko. Rusko v niektorých z nich používa brutálnu vojenskú silu tvorenú PMC Wagner. Aké sú ruské záujmy v Afrike, čo afrických lídrov priťahuje na spojenectve s Ruskom a čo to znamená pre Európanov? Hostia: Silvester Trnovec (historik, afrikanista), Boris Zala (filozof, publicista), Getnet Tamene (pedagóg)

D1, horiace a meškajúce vlaky, neexistujúci národný letecký dopravca. Slovensko patrí k nedokončeným európskym krajinám, naše najdôležitejšie mestá nie sú pospájané kvalitnou diaľnicou, vlaky meškajú, alebo horia, naša infraštruktúra má ďaleko aj do regionálneho štandardu. Prečo u nás diaľnice a vlaky vyzerajú horšie ako všade inde a ako je možné, že nám to už prestáva aj prekážať? Hostia: Zuzana Petková (Nadácia Zastavme korupciu), Jiří Kubáček (dopravný expert), Ondrej Matej (IDH - Inštitút pre dopravu a hospodárstvo), Martin Haluš (Útvar hodnoty za peniaze)

Na jednej strane pomáhame, na strane druhej počuť hlasy motivované egoizmom, v prípade živelnej pohromy, vojen sa vždy Slovenskom prevalí aj vlna nenávisti voči pomoci, neochota pomôcť a neschopnosť vcítiť sa do drámy iných ľudí. V akej kondičke je solidarita, ktorou sa Slováci vo svojej ľudovej tvorbe tak radi chvália? Hostia: Fedor Gál /sociológ, prognostik/, Ľudmila Kolesárová /marketingová manažérka Dobrého Anjela/, Ján Košč /Pracujúca chudoba/, Marta Králiková /Mareena/

Verejnosť je zahltená politickou nadprodukciou a samotné média čelia konkurencii instantnej informácie zo sociálnych sietí? Čo sa stalo z tandemu média- politika, kto zaostáva a kto ťaží z rozpadu mediálneho konsenzu založenom na kvalite a overenej expertíze? Hostia: Monika Tódová (novinárka), Peter Tkačenko (komentátor), Alexej Fulmek (vydavateľ)

RTVS prišla o financovanie z koncesionárskych poplatkov. Akým spôsobom bude RTVS financovaná od budúceho roka, čo to znamená, verejná služba a akú verejnoprávnu televíziu potrebuje Slovensko v kontexte programovej ponuky klasických a nových technológii? Hostia: Andrea Slováková (režisérka, filmová teoretička), Ľuboš Machaj (generálny riaditeľ RTVS), Tibor Búza (dramaturg, producent), Radoslav Kutaš (štátny tajomník MK SR)

Slovensko je krajinou s hlbokými väzbami na USA. Spojeným štátom dali slovenskí imigranti významných vedcov a umelcov. Napriek tomu patríme ku krajinám, kde je antiamerikanizmus živý a stal sa politickou témou. Odkiaľ pochádza slovenský pocit, že Spojené štáty sú našim nepriateľom a akým spôsobom sa používa na radikalizáciu časti verejnosti? Hostia: Martin Bútora, bývalý diplomat Jaroslav Valent, politológ, historik Peter Weiss, bývalý politik a diplomat

V posledných týždňoch sme svedkami vzniku hnutia za takzvaný mier na Ukrajine. Jeho politickí predstavitelia síce nevedia povedať, ako má mier pre Ukrajinu vyzerať, ale neustále žiadajú spojenecké krajiny, vrátane Slovenska, aby prestali dodávať Kyjevu zbrane. Kedy nastane čas na spravodlivý mier a ako bude vyzerať? Hostia: Alexander Duleba, politológ, pedagóg Ján Kubiš, diplomat Róbert Ondrejcsák, diplomat, analytik

Diplomati a politici hovoria, že doteraz panoval v otázke zahranično- politickej orientácie konsenzus, dohoda, že bez ohľadu na zmeny vlád je Slovensko pevným a spoľahlivým členom západného sveta. Môže sa postavenie a politické smerovanie po voľbách zmeniť, dá sa vôbec niečo také uskutočniť a čo by to znamenalo pre krajinu, spoločnosť a ekonomiku? Hostia: Rastislav Káčer, poverený minister zahraničných vecí SR Milan Kňažko , bývalý minister zahraničných vecí SR Pavol Demeš , bývalý minister medzinárodných vzťahov SR

Rusko prepadlo Ukrajinu. Vojna trvá rok, pripravila o život státisíce vojakov a civilistov a zdá sa, že čoskoro neskončí. Čo znamená prvé výročie vojny pre bezpečnosť v Európe, pre bezpečnosť Slovenska a kto organizuje takzvané pochody za mier na ktorých sa skanduje "nech žije Putin?" Hostia: Jana Kobzová - poradkyňa prezidentky pre zahraničnú politiku Břetislav Rychlík - herec, aktivista Martin Kačo - veľvyslanec s osobitným poslaním pre Ukrajinu Tomáš Forró - reportér

Pred piatimi rokmi zavraždilo nájomné komando novinára Kuciaka a jeho snúbenicu Kušnírovú. Poznáme strelca, šoféra, vybavovačov a sprostredkovateľov, dodnes však nepoznáme objednávateľa vraždy. V akom stave je vyšetrovanie a keby bude verejnosť poznať skutočného autora atenátu? Hostia: Ľubomír Daňko, riaditeľ NAKA Pavla Holcová, novinárka Peter Bárdy, novinár, komentátor Roman Kvasnica, advokát rodiny Kušnírovcov

Slovensko sa vzdaľuje životnej úrovni Čiech, prestali sme dobiehať krajiny západnej Európy a začíname stagnovať na periférii prosperity. Čo sa deje s našou životnou úrovňou, ako dnes žije stredná triedy a prečo nie sme schopní budovať skutočnú properitu?

Kultúra na Slovensku patrí dlhodobo k najviac opomínaným a okrajovým centrám spoločenského záujmu. Problémom však nie je iba jej zanedbávané financovanie, ale aj presvedčenie mnohých tvorcov, že o ich prácu nie je v krajine záujem, že Slovensko niekedy pôsobí, akoby kultúra pre nás nebola dôležitá. Máme k umeniu a kulkúre iný vzťah, ako ostatné európske národy, je skutočne súčasťou našej identity, rozumieme čo znamená pre spoločnosť?

Rozhovory so známymi osobnosťami kultúrneho a spoločenského života pri príležitosti 30. výročia vzniku SR Igor Rjabinin, kníhkupec, Nitra Erika Trnková, riaditeľka vysunutého pracoviska SNG Zámok Zvolen

Rozhovory so známymi osobnosťami kultúrneho a spoločenského života pri príležitosti 30. výročia vzniku SR. Marcel Uhrin, ekológ, zoológ, Muránska Dlhá Lúka Ilona Németh, vizuálna umelkyňa, Sládkovičovo

Svätá Lucia, hermetické slávnosti, advent, kresťanské ceremónie pohltili významnú časť predkresťanských tradícii a zvyklostí. Aký je pôvodný zmysel niektorých z nich a prečo sa stali súčasťou kresťanských sviatkov? Hostia: Vladimír Bahna – antropológ Michal Puchovský – religionista Miloš Jesenský - spisovateľ

Ku konzervatizmu sa vo svete hlásia rozmanité politické hnutia a voliči. Avšak napriek tomu, že sa považujú za konzervatívnych, panujú medzi nimi dnes už neprekonateľné rozdiely. Čo je teda podstatou konzervativizmu, odkiaľ pochádza a akými premenami prechádza? Hostia : - Letková Alexandra - právna historička - Ivan Šimko - bývalý minister vnútra, politik - Michal Lipták – filozof

Začali MS vo futbale a podobne, ako už v minulosti počas významných športových podujatí sa objavila vážna kritika na adresu usporiadateľa za spôsob, akým k výberu krajiny došlo a za akých okolnosti vznikali športoviská. Aký je teda vzťah športu k politike, dá sa povedať, ako nedávno v prípade aféry s KHL, že športovci sa do politiky nemiešajú? Je šport autonómna, nepolitická aktivita, alebo sa rád a ochotne stáva nástrojom propagandy? Hostia : - Vojtěch Ondráček - športový sociológ - Miloš Radosa - prezident DK Dukla (neviem čo môže byť uvedené v titulku) - Miroslav Hašan - športový reportér

Komunistická tajná polícia prežila November 89 napriek svojej porážke takmer bez vážnejších ohrození. Po období manipulácii, skartovania spisov sa mnohí z jej vysokých predstaviteľov vrátili späť verejného života, predovšetkým na ekonomické pozície. Ako vyzerala premena kádrov a mentality jej členov počas zmeny režimu, kto z jej predstaviteľov ovplyvňoval spoločnosť a ako sme zvládli transformáciu represívneho aparátu KSČ na historický relikt? Agáta Šústová Drelová – historička Fedor Blaščák – Nadácia otvorenej spoločnosti Prokop Tomek – historik

Slovensko zažilo svoj prvý teroristický útok. Obeťami sa stali príslušníci LGBTI komunity. Strelec inšpirovaný podobnými útokmi vo svete nie je prvým radikálne pravicovým teroristom. Čo bolo zdrojom jeho nenávisti, v akom ideovom prostredí sa pohyboval a ako Slovensko čelí pravicovým radikálom? Hostia: Karin Andrášiková, sociálna pracovníčka Pavol Hardoš, politológ Daniel Milo, odborník na extrémizmus Matej Medvecký, historik

Iránsky režim má čoraz väčšie problémy udržať mladú krajinu v teokratickom kŕči. Kam povedú súčasné nepokoje, aké postavenie majú v Iráne ženy a čo znamená túžba po slobode v náboženskej diktatúre? Pozvanie do diskusie prijali: Venus Jahanpour, riaditeľka základnej školy Attila Kovács, religionista, Filozofická fakulta UK Fatima Rahimi, novinárka

Ruská štátna propaganda, poslanci a politici sa opakovane vyhrážajú použitím jadrových zbraní. Čo by znamenal jadrový útok na Ukrajine, ako by svet reagoval na prelomenie jadrového tabu a čo by to znamenalo pre samotné Rusko? Pozvanie do diskusie prijali: Matej Kandrík, riaditeľ Strategic Policy Institute Tomáš Nagy, poradca štátneho tajomníka MO SR Matúš Halás, analytik, Ústav mezinárodních vztahů Praha

Šikana, súdne prieťahy, pocit nespravodlivosti, súdnictvo nastúpilo na zdĺhavú cestu sebaočisty, no mechanizmy spojené so zneužívaním ostávajú stále živé. Ako sme sa vôbec dostali do tejto situácie a kedy si môžeme povedať, že súdnictvo je vyliečené? Ján Mazák, predseda Súdnej rady SR Samuel Spáč, politológ Lucia Žitňanská, právnička, bývalá ministerka spravodlivosti SR

1. Septembra 1992 prijala Slovenská republiku Ústavu samostatnej republiky. Francúzsky filozof Montesquieu sa v Osvietenstve venoval myšlienke ducha zákonov, ktorú staval proti formálnosti a vyprázdnenosti legislatívy. Ústava moderného demokratického štátu je nie iba garantom právnosti a spravodlivosti, ale aj súčasťou demokratickej identity. Politická formulácia “je to v súlade so zákonom” sa však stala synonymom prázdneho konania a rozhodnutí a môžeme si položiť otázku, či sme, tridsať rokov po prijatí Ústavy autentickým spoločenstvom ústavnosti a či spravodlivosť a ducha zákonov považujeme za verejnú cnosť. Hostia: Rastislav Železník – advokát, sudca Radoslav Procházka – advokát Lucia Berdisová - členka súdnej rady, právnička, akademička Martin Vernarský - ústavný sudca

O čom je dnes divadlo, o čom sa píše, ako sa hrá a prečo to pre spoločnosť má význam, aby si ľudia sadli do tmy hľadiska na pár hodín a sledovali predstavenie na javisku? Čo je to za zážitok a prečo sa nedá nahradiť inými? Hostia: Katarzyna Dudzic-Grabińska, poľská režisérka Barbora Etlíková, česká teatrologička Robert Mankovecký, skladateľ a dramaturg

V nedávnych francúzskych prezidentských voľbách vytkol Marine Le Penovej protikandidát, súčasný prezident Macron, že jej bankárom je Putin. Rusko malo dlhodobo financovať okruh strán a občianskych združení, ktoré oslabovali európsku a atlantickú jednotu, rozkladali ju hodnotovo aj na úrovni dôvery v inštitúcie. Po invázii Ruska na Ukrajinu vidíme, kam politika Putinovho Ruska mierila a čoho je schopná. Čo však vieme o ruskom pôsobení na domácej aj európskej politickej scéne? Nakoľko to máme zmapované a čo s tým vieme urobiť? Hostia: Pavla Holcová - investigatívna novinárka Daniel Milo - analytik, odborník na extrémizmus Oľga Pietruchová - ľudskoprávna aktivistka

24. február tohto roku je zlomový v mnohých oblastiach. Invázia Ruska na Ukrajinu prepísala bezpečnostné doktríny jednotlivých štátov, čoho výsledkom je aj chystaný vstup Švédska a Fínska do NATO, Nemecko zvýšilo výdavky a Únia uvoľnila prostriedky na nákup zbraní, všetko donedávna nemysliteľné kroky. Náhľad Poliakov či baltských štátov na Rusko, považovaný v Európe za paranoidný, sa ukázal ako bližší k realite než nemecký a francúzsky appeasement. Pritom najviac sú nútení ísť proti svojmu dovtedajšiemu politickému presvedčeniu najmä ľavicoví politici, ktorí stavali svoje zmýšľanie aj činy okolo tézy, že Rusko je dôležitý aktér pri vyvažovaní vplyvu USA v Európe. Veľká časť ľavicových doktrín o vojne aj mieri dostáva v dôsledku agresie Ruska na Ukrajine zabrať. Niektorí ľavičiari to zvládajú lepšie, iní horšie. Budeme sa rozprávať o tom, čo sa po invázii udialo v ľavicovom myslení a či je ešte dôstojnej cesty von, ak nechceme zľahčovať či relativizovať vojnu v našom priamom susedstve a hnusí sa nám tvrdiť, že táto vojna sa nás netýka. Diskutovať prídu: Stanislav Mičev, historik Michal Lipták, filozof Peter Takáč, filozof

/Nová stredná Európa/ Budúcnosť V4: Ruská vojna na Ukrajine pretvára bezpečnostnú mapu Európu. Krajiny strednej Európy, Škandinávie a Pobaltia vytvárajú nový, neformálny frontový blok, zatiaľ čo staršie členské štáty strácajú v konflikte s Ruskom svoju reputáciu. Ako prerobí vojna politické a vojenské vzťahy od Baltského po Čierne more? Michal Kořán - Global Arena Research Institute Katarína Cséfalvayová - Institute for Central Europe Tomáš Strážay - Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Významný svetový fotograf sa narodil v Banskej Štiavnici, kde dodnes stojí jeho dom. Fotil občiansku vojnu v Španielsku s Ernestom Hemingwayom, po vojne sa venoval hudobnej fotografii, medzi jeho klientov patrili The Beatles, Rolling Stones. Kto bol Dežo Hoffman, štiavnický kozmopolita, geniálny umelec, muž, ktorého pohreb zaplatil Paul McCartney? Patrik Lančarič – režisér Šimon Martin Šafařík - o.z. rodný dom Deža Hoffmanna Peter Horák - bývalý tajomník Bratislavskej lýry,

Slovensko je jednou z posledných európskych krajín, kde môžete ísť za držanie marihuany do väzby na dlhšie, ako za vraždu, alebo obchod s chemickými zbraňami. Prečo to tak aj v čase, keď väčšina civilizovaných krajín dekriminalizuje marihuanu? Ako a prečo by sa mala zmeniť legislatíva? Jakub Popík, odborník na drogovú politiku Tomáš Strémy, právnik Radovan Kulín, občiansky aktivista

Severoatlantická Aliancia a EÚ sa ruským útokom na Ukrajinu stala centrálnym hráčom novej európskej bezpečnosti. Čoraz viac však vidieť rozpor medzi anglosaskými spojencami a novým obranným blokom na východe a staršími členmi EÚ. Ako bude vyzerať vojenská a strategická bezpečnosť Európanov po vojne, akým spôsobom sa budeme pozerať na vonkajšie ohrozenie a čo to znamená pre strednú Európu? Jozef Bátora, politológ Pavel Macko, generál vo výslužbe Matej Navrátil, politológ

Banderovci: Východné Slovensko sa v prvých týždňoch a mesiacoch druhej svetovej vojny stalo miestom, kde dochádzalo k teroristickým útokom bývalých príslušníkov ukrajinskej UPA- ukrajinskej povstaleckej armády, ktorí utekali pred sovietmi. Kto boli Banderovci, akú úlohu zohrala UPA v ukrajinských dejinách a prečo sú dnes démonizovaným symbolom ukrajinských udalosti? Alexander Duleba, analytik Michal Šmígel, historik Tomáš Zálešák, publicista a pedagóg

Britská kapela Rolling Stones vznikla na jar v roku 1962. Dnes oslavuje 60 rokov na scéne. Svojou tvorbou navždy zmenila svet hudby, dokázala vyjadriť pocit niekoľkých generácii a nikdy nezostarla. Laco Lučenič - hudobník Róbert Pospiš - hudobník Peter Bálik - hudobný publicista, hudobník

Ruská vojna na Ukrajine zmenila aj naše vnímanie európanstva. To, čo Francúzi hanlivo nazývajú krajinami východu, má zrazu svoju tvár - zničené mestá, zábery evokujúce Druhú svetovú vojnu, skutočný dopad na ľudské osudy. Ako zmení situácia vo východnej Európe naše uvažovanie o Západe? Anne Dastakian - novinárka Jean - Marc Daniel - ekonóm, publicista Sébastien Maillard - novinár, špecialista na EÚ

Pred pár týždňami sa zdalo, že vo francúzskych voľbách sa rozhodne tradične medzi kandidátmi mainstreamu a radikálnej pravice. Vojna na Ukrajine zmenila aj politické témy týchto volieb. Prezident Macron chodí vo vojenskej bunde a extrémna pravica ma problémy vysvetliť svoje vzťahy s Putinom. Aký dopad má na voľby vojna na Ukrajine, ako sa zmení spoločnosť a čo z veľkých francúzskych spoločenských otázok ostáva stále motívom kampane? Hostia: Yves Bertoncini - analytik, riaditeľ parížskeho Inštitútu Jacqua Delorsa. François Gemenne - špecialista na environmentálnu geopolitiku a migráciu Fabien Truong - sociológ

Nedávne výsledky celoštátneho spočítavania obyvateľov ukázali, že za kresťanov sa považuje už iba polovica slovenskej populácie. Ako si vysvetliť tento neustály pokles, čo to znamená pre cirkvi a sebareflexiu ich spoločenského pôsobenia, akým spôsobom sa mení charakter krajiny a aký vplyv bude mať pokles veriacich aj na politiku? Anna Polcková, evanjelická farárka František Mikloško, kresťanský publicista Miroslav Tížik, sociológ

Ruská federácia viedla v poslednom období niekoľko vojen, ktoré dnes historici považujú za dobyvačné. Aký je pôvod ruského imperializmu, v čom sa líši od iných, čo sú intelektuálne a historické korene a kto boli jeho predstavitelia? Hostia Ján Štrasser, prekladateľ Alexander Duleba, analytik Ľubor Matejko, rusista a ukrajinista Eva Škorvanková, historička

Po vypnutí propagandistických médií Kremľa ostávajú na Slovensku naďalej aktívne propagandistické stránky a osoby. Kto sú to, aké sú ich väzby na ruskú ideologickú mašinériu a akým spôsobom sa má proti ním slovenská spoločnosť chrániť? Michal Trnka, zakladateľ spoločnosti Gerulata Vladimír Šnídl, novinár, zameriava sa na problematiku šírenia hoaxov a dezinformácií Tomáš Hubinák, právnik a poradca pre ústavné právo

Ruská federácia napadla Ukrajinu. Slovensko susedí s krajinou, kde ruská armáda vraždí civilistov a ušlo z nej viac ako 1,5 milióna ľudí. Čo ruská agresia urobí so susednými štátmi, s Pobaltím, Moldavskom a Gruzínskom, ktoré sa dnes obávajú ruského útoku? Juraj Marušiak, politológ, historik a publicista, SAV Matúš Halás, vedúci Centra evropské bezpečnosti Ústavu mezinárodních vztahů Praha Erik Tabery, novinár, šéfredaktor týždenníka Respekt Karel Hirman,energetický analytik

Ruská Federácia prepadla minulý týždeň Ukrajinu. Bombarduje Kyjev, Charkov, bojuje sa aj na neďaleko slovenských hraníc. Vojna na Ukrajine začala v 2014 zabraním Krymu a dvoch bábkových území. O čo ide Putinovi, čo hrozí Slovensku a ako konflikt môže skončiť? Peter Tkačenko, novinár Ivan Mikloš, ekonóm Tomáš Forró, reportér

Komunistický prevrat v 1948 zmenil aj umelecké myslenie a estetiku. Na stranu komunizmu sa verejne pridali aj významní básnici, výtvarníci a neskôr aj filmári. Aké dôvody viedli k popularite komunizmu medzi umelcami, aké zdroje svojej tvorby pripisovali ideológii a akým spôsobom pracovala s ich tvorbou ideológia? Alexandra Kusá, riaditeľka SNG Martin Ciel, filmový teoretik Viliam Nádaskay, literárny vedec

Slovensko ma vo svetovom dedičstve ľudstva zapísaných niekoľko významných stavieb a lokalít. V zahraničí sa tieto miesta tešia zvýšenej pozornosti štátov a návštevníkov a sú pilierom kultúrneho turizmu na vysokej úrovni. Aká je situácia u nás, pozná nás svet cez naše UNESCO miesta, využívame ich a staráme sa o ne tak, ako sa to očakáva? Peter Tajkov - archeológ, teoretik umenia Mária Novotná - riaditeľka , Spišsky hrad - múzeum Radoslav Ragáč - dočasný riaditeľ Pamiatkového úradu

Významným zdrojom dlhodobého strachu a uzavretosti sú aj kolektívne neurózy, pocit života mimo dejín, v legendách a mýtoch, neschopnosť reflektovať modernizačné zmeny a skoky, ktoré narážajú na tradičné predstavy o spoločnosti. Stretnutie kolektívnej predstavivosti s realitou môže mať dramatické následky. Podcenili sme psychologické a symbolické vplyvy zmien na život spoločnosti? Hostia: Svetlana Žuchová - spisovateľka, psychologička Juraj Marušiak - politológ, historik, publicista Péter Hunčík, psychiater

Jedným zo zdrojov znechutenia politikou a prepadom dôvery je ekonomická situácia, zle sa necítia iba zamestnanci a živnostníci, zlý pocit majú aj podnikatelia a mladé firmy. Štruktúra slovenskej ekonomiky bola roky ovládaná aj ideologickými imperatívmi a zdá sa, že spoločnosť je v situácii, keď sa z neférovosti a nespravodlivosti stala podstata nášho verejného života. Do akej miery prispieva rozčarovanosť z ekonomického života ku kumulácii hnevu? Hostia : Jakub Dovčík - analytik, antropológ Martin Kahanec - ekonóm Martin Bútora - prozaik, sociológ

Aké sú príčiny a dôvody zúrivosti a hnevu spoločnosti, akým spôsobom môžeme ešte hovoriť o rozumnej krajine, v čom sme zlyhali a aké máme vyhliadky? Silvester Lavrík, spiusovateľ Andrej Bán, reportér Barbora Holubová, sociologička

Od postavy Isis a Arthemis, cez prenasledované čarodejnice až po súčasný aktivizmus a feminizmus sú ženy pre istú časť spoločnosti nepriateľom. Prečo sa mnohí muži boja žien predstavujúcich politickú silu a emancipáciu? Eva Filová, filmová teoretička Zuzana Maďarová, rodová expertka Danijela Jerotijevič, sociálna antropologička

Vojtaššák: biskup Ján Vojtaššák je dnes predmetom pokusu o blahorečenie za prenasledovanie komunistickým režimom. V minulosti cirkev tento proces zastavila kvôli jeho blízkosti k ľudáckym špičkám a postojom k "riešeniu židovskej otázky." Ako sa slovenská cirkevná a laická verejnosť, historici a politika vyrovnávajú s postavou Vojataššáka a čo by znamenala pre hodnotenie slovenského štátu jeho beatifikácia? Ivan Kamenec – historik Peter Borza – grekokatolícky kňaz Fedor Blašcák, filozof

Slovensko sa považuje za tradične náboženskú a zároveň modernú krajinu. Veľká časť populácie však konzultuje veštcov, sleduje televízie orientované na predpovedanie budúcnosti, radí sa s vedmami a liečiteľmi. Akú úlohu hrá pri našich rozhodnutiach poverčivosť, čoho výrazom je tento fenomén, ktorý sa preniesol na sociálne siete a čo jeho popularita vypovedá o nás? Juraj Buzalka – antropológ Peter Pokorný – režisér Jakub Šrol - ústav experimentálnej psychológie SAV

Ako sa zmenilo alebo vyvinulo grécke politické myslenie od dlhovej krízy, ktorá postihla Grécko? Zasiahla nielen grécku, ale aj celú európsku politiku a priniesla rozdielne prístupy k riešeniu hospodárskej krízy i k solidarite v rámci krajín žijúcich v jednom spoločenstve a k myšlienke bytia Európanmi. Nikos C. Alivizatos, ústavný právnik Filippa Chatzistavrou, politologička Dimitris Christopoulos, politológ

Alexander Dubček sa stal vo svete symbolom Pražskej jari a tretej cesty. Počas svojho pôsobenia sa pokúšal zachrániť myšlienku socializmu, urobiť ju kompatibilnú s európskymi tradíciami a vymaniť ju zo sovietskeho vplyvu. Čo bola Dubčekova doktrína, aká bola za ňou ideológia a akú mala šancu na úspech?

Ak sa pozrieme na mapu Európy, Grécko je na nej vždy zobrazené, ale je jej krajnou časťou. Je vpravo dole a je jasné, že je skôr stredomorskou, či východoeurópskou krajinou. Grécko však bolo vždy vnímané ako súčasť európskej paradigmy a v súvislosti s koreňmi európskej civilizácie, pri ich skúmaní sa vždy dostaneme k Platónovi a Aristotelovi. Na druhej strane naša spoločná história v rámci 20. storočia jasne ilustruje, že Grécko bolo výnimkou, čo sa týka politickej mapy súčasnej Európy. Grécko je jediná krajina Balkánu, ktorá patrí politicky k Západu. Takže toto napätie, kam vlastne patrí, je otázkou, ktorú je potrebné položiť samotným Grékom, ale stáva sa, že do krajiny prichádzajú ľudia z iného prostredia a majú už vopred vytvorenú predstavu, podľa ktorej táto krajina patrí alebo nepatrí k Západu, čo situáciu ešte sťažuje. Polymeris Voglis, profesor histórie na univerzite v Tesálii. Kostis Karpozilos, Riaditeľ aténskeho archívu súčasných dejín

Vzťah Slovenska ku svojim politikom je plným politickej nenávisti a politickej lásky. Prečo v nás politici vzbudzujú nenávistné reakcie, prečo ich zároveň milujeme, čo to hovorí o našej predstave o politike? Michal Vašečka, sociológ Arpád Soltész, novinár a spisovateľ Zuzana Fialová, sociologička

Jozef Cíger Hronský - významný slovenský spisovateľ ale aj predstaviteľ ľudáckeho režimu. Ako sa máme pozerať na kontroverzné postavy slovenských dejín, akú mieru citlivosti uplatňovať pri ich hodnotení a ako zabrániť, aby sa nestali ikonami politických hnutí?